Rozsudok ,
Zmeňujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1624010148
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Veselovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1624010148.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Veselovskej a

členov senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Márie Šimkovej v trestnej veci obžalovaného F.
Z. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)
Trestnéhozákona,oodvolaníobžalovanéhoaprokurátoraKrajskejprokuratúryBratislavaprotirozsudku
Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/28/2024 zo dňa 25.04.2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa
01.10.2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.d)Trestnéhoporiadkua§2ods.1Trestnéhozákonasaprvostupňovýrozsudok

z r u š u j e.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

F. Z., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom V. námestie XX, J.,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

- od presne nezisteného času minimálne od augusta roku 2021 až do 10.00 hod. dňa 14.03.2023, kedy
bol zastavený policajnou hliadkou Medúza 209, a v čase o 10.10 hod. zadržaný príslušníkmi PPÚ KR PZ
v Bratislave na parkovisku na adrese Školské námestie 466/45 v Rohožníku, bez oprávnenia predával aj
prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX, osobám v Rohožníku (okr. Malacky) heroín, a to F. A.
asi20-krátatojednorazovošestinugramuza10€D.V.pocca2,5gramuzasumu80€,A.V.5skladačiek
za 50€ a 2 skladačky za 20€, F. A. prostredníctvom ďalšej osoby 1 skladačku za 10€, V. A. opakovane
predal jednu skladačku za 10€, prípadne väčšie množstvo za 20€, viackrát predal v rôznych množstvách

a za rôzne sumy obžalovanému F. V., J. X., P. V., F. A., F. J. a v čase zadržania bez oprávnenia
prechovával v mikroténovom vrecku 45,085g heroínu s prímesou paracetamolu a kofeínu s priemernou
koncentráciou účinnej látky 13,1% hmotnostných, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 394
bežných jednotlivých dávok drogy, každá s obsahom minimálne 5 mg absolútneho heroínu spôsobilých
po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, ktorý si bez oprávnenia zakúpil od inej trestne zodpovednej
osoby za sumu 1.000€, pričom heroín (diacetylmorfin) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v

znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok,

t e d a

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou vo väčšom množstve a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas a na viacerých osobách,

č í m s p á c h a lzločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na §
138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Za to sa mu

u k l a d á

podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 39 ods. 5 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§60ods.1písm.c)Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladátrestprepadnutiaveci-finančných
prostriedkov vo výške 331,70 € nachádzajúcich sa na depozitnom účte Okresného súdu Malacky,
evidovaných pod položkou registra D15 - 1/2023.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp.zn. 7T/28/2024 zo dňa 25.04.2024 bol obžalovaný F. Z. uznaný

vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c),
ods. 6 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona účinného
v čase skutku na obdobnom skutkovom základe, aký je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Za to mu súd prvého stupňa podľa § 172 ods. 6 Trestného zákona účinného v čase skutku s použitím
§ 36 písm. l), § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody
vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b), ods. 4 Trestného
zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci - finančnej hotovosti vo výške 331,70

€, ktorej vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods.
1 Trestného zákona súd prvého stupňa obžalovanému ukladá ochranný dohľad ma 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obžalovaný aj prokurátor odvolanie.

Odvolanie obžalovaného smeruje proti výroku o treste a obžalovaný ho odôvodnil prostredníctvom
obhajcu podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.05.2024. Obhajoba vzhľadom postoj
obžalovaného k trestnému činu, jeho osobu, jeho spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní
pri objasňovaní trestného činu aj v iných trestných konaniach a prognózu resocializácie obžalovaného
považuje uložený trest za neprimerane prísny. Trest je aj v rozpore s článkom 7, hlavy II oddielu

Základnej listiny ľudských práv a slobôd, v zmysle ochranného dohľadu. Obhajoba má za to, že
tieto skutočnosti je možné považovať za naplnenie dikcie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Do súdom
prvého stupňa napadnutého výroku o treste, tieto komplexné okolnosti prípadu, ako aj pohľad na
osobu obžalovaného čo do výšky ukladaného trestu neboli dostatočne implikované a zohľadnené.
Prvostupňový súd najmä nesprávne postupoval keď neaplikoval ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

c) Trestného zákona. Práve kritický postoj obžalovaného k svojej trestnej činnosti je dôvodom, že na
jeho prevýchovu postačí aj trest kratšieho trvania pri samej spodnej hranici upravenej a individuálne
určenej trestnej sadzby s využitím výnimočných okolností tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39
ods. 1 Trestného zákona. Trest má plniť okrem represívnej funkcie aj funkciu prevýchovnú, tieto však
musia byť v zmysle zásad individuálnej a generálnej prevencie vo vzájomnej rovnováhe. V tomto prípade

však podľa názoru obhajoby prevažuje výlučne represívna stránka trestu. Nemožno si teda osvojiťani názor súdu prvého stupňa, ktorý prezentoval pri svojich konečných úvahách o výmere trestu, že
stíhaná drogová trestná činnosť obžalovaného nespočívala iba v prechovávaní zakázanej látky (drog),
ale spočívala aj v obchodovaní s touto omamnou látkou. Hoci obhajobe neprináleží vyjadrovať sa v

tomto kontexte k vine, najmä ak vykonal obžalovaný vyhlásenie na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo
prijaté súdom prvého stupňa, už aj sama základná skutková podstata trestného činu podľa § 172 ods.
1 Trestného zákona okrem nelegálnej držby postihuje aj prípady obchodovania so zakázanými látkami,
ale to len na okraj. Bude žiadúce uviesť, že pozitívny postoj obžalovaného k náprave, k ochote liečiť sa
zo závislosti od návykových látok aj po jeho prepustení, len utvrdzujú obhajobu, že uložený trest odňatia

slobody je neprimerane prísny a plne spôsobilý zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej
trestnej činnosti zo strany obžalovaného, by bol aj trest uložený v intenciách mimoriadneho zníženia
trestu, teda kratšieho trvania. Primárnym účelom trestu je viesť obžalovaného k náprave, hoci netreba
opomenúť aj na jeho odstrašujúci charakter odradiť iných od páchania trestnej činnosti a zároveň vyjadriť
morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou, avšak musí ísť o vzájomnú koreláciu. Nesmie však
ísť o ich vzájomný nepomer, najmä prikladanie väčšej vážnosti represívnej zložke trestu nad tou prísne

individualizovanou prevýchovnou funkciou. Už sama okolnosť, že obžalovaný pochádza z prostredia
slušnej rodiny, ako aj na veľmi pozitívny vzťah s jeho s priateľkou, rodičmi a súrodencami, vyjadruje jeho
morálnyzáväzokzmeniťsvojspôsobživota.Pretosiobhajobaneosvojilanázorsúdu,želentrestodňatia
slobody aj to hoci nie neprimerane prísny ako konštatoval súd prvého stupňa, bude plne spôsobilý splniť
kumulatívne podmienky, a to zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti

obžalovaným a súčasne aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou.

Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovaného a smeruje proti výroku o treste a proti
výroku o ochrannom opatrení. Bolo odôvodnené podaním zo dňa 15.05.2024. Prokurátor konštatuje,
že mimoriadne znížený trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia nezabezpečuje generálnu ani individuálnu prevenciu. Vzhľadom na
trestnú minulosť obžalovaného, hoci zahladenú, bolo namieste, aby obžalovanému nebol uložený
znížený trest odňatia slobody na maximálnu možnú mieru s ohľadom na jeho nepopretie spáchania
skutku, a to ešte so zaradením do najľahšieho (minimálneho) stupňa stráženia. Účelom samotného
trestu je aj ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvoria podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie
iných od páchania takýchto trestných činov, vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.
Spravodlivé uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený

trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej
istotyaprávnehoštátu.Takétozníženietrestupoddolnúhranicutrestnejsadzbybyboloodôvodnenépre
obžalovaného,ktorýsanikdynedopustiltrestnejčinnostiaišlobylenoojedinelýexces,prípadnebyišloo
osobu, ktorá by sa výraznou mierou podieľala na objasnení trestnej činnosti, bez ktorej podielu by nebolo
možné túto trestnú činnosť objasniť, alebo by to odôvodňovali mimoriadne okolnosti prípadu alebo

pomery obžalovaného, čo sa v tomto prípade nestalo. Prokurátor poukazuje na postoj obžalovaného k
veci, kedy po vyhlásení, že nepopiera spáchanie skutku pri jeho výsluchu ohľadom spolupáchateľa začal
výrazne meniť svoju výpoveď z prípravného konania vo vzťahu k tomuto obžalovanému. Prokurátor
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému prísnejší
trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, trest

prepadnutia hotovosti a ochranný dohľad.

Prokurátor ani obžalovaný nevyužili svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu protistrany, ktoré im bolo v súlade
s § 314 Trestného poriadku doručované.

Odvolací súd nezistil žiadne také vady napadnutého rozsudku alebo predchádzajúceho konania, ktoré
by odôvodňovali zrušenie rozsudku na neverejnom zasadnutí, a preto nariadil verejné zasadnutie.

Zástupca krajskej prokuratúry navrhol, aby odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného a napadnutý
rozsudok zrušil vo výroku o trest a uložil obžalovanému prísnejší trest odňatia slobody, trest prepadnutia

finančnej hotovosti a ochranný dohľad, a to z dôvodov uvedených v písomnom odvolaní prokurátora.

Obhajca poukázal na to, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala podstatná zmena právneho
stavu, kedy novelou Trestného zákona bola zmiernená trestná sadzba obžalovaného na 7 až 15rokov. Obžalovaný sa po prepustení z väzby zamestnal, platí výživné na jedno dieťa, udržiava rodinné
vzťahy. Zamestnávateľom je hodnotený kladne, je učenlivý a spoľahlivý. Uvedomil si nesprávnosť a
závažnosťsvojhokonania.Obhajobajetohonázoru,žemujepotrebnéuložiťmiernejšítresttak,akobolo

uvedené v písomnom odvolaní obžalovaného. Obhajca predložil odvolaciemu súdu pracovný posudok
na obžalovaného.

Obžalovaný F. Z. v konečnom návrhu uviedol, že ho veľmi mrzí, čoho sa dopustil, chcel by dostať šancu,
aby ukázal nielen súdu, ale aj svojim rodičom, priateľke a synovi, že sa napravil, a že sa už nič podobné

nebude opakovať.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší, ako bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, alinea prvá, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku
správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne uvádza, že obe odvolania smerujúce proti výroku o

treste sú prípustné, boli podané v zákonnej lehote a spĺňajú všetky zákonné náležitosti, preto odvolací
súd konštatuje absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť odôvodnenosť napadnutých
výrokov o treste, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len

vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru,
že z dôvodu novely Trestného zákona je odvolanie obžalovaného opodstatnené a odvolanie prokurátora
opodstatnené nie je.

Z predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava

podal dňa 15.08.2023 na Okresný súd Malacky o.i. na obvineného F. Z. obžalobu sp.zn. 2Kv/1/23/1100
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na totožnom skutkovom
základe, ako je uvedený vyššie v tomto odôvodnení.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.03.2024 obžalovaný učinil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku, a následne kladne odpovedal na otázky
uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku. Súd prvého
stupňa podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného prijal s tým, že dokazovanie

v rozsahu priznania nevykonal, vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste a o ochrannom
opatrení.

Súd prvého stupňa na základe vyhlásenia o vine uznal obžalovaného vinným zo spáchania žalovaného
trestného činu na skutkovom základe uvedenom v obžalobe. K uznaniu viny na skutkovom a právnom

základe podľa obžaloby došlo po vyhlásení a postupe podľa § 257 Trestného poriadku, preto výrok o
vine nemohol byť predmetom revízie odvolacím súdom, a táto časť rozsudku nemohla byť a ani nebola
odvolaním napadnutá.Dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., ktorá významným
spôsobom modifikovala podmienky posudzovania trestnej zodpovednosti pri drogových trestných
činoch, a tiež znížila príslušné trestné sadzby. V intenciách citovaného ustanovenia § 2 ods. 1 Trestného

zákona odvolací súd dospel k záveru, že trestnosť činu obžalovaného je potrebné posudzovať podľa
novšieho znenia Trestného zákona, ktoré je pre obžalovaného priaznivejšie, a podľa tohto aj ukladať
trest. Zmena zákonnej úpravy bola dôvodom, prečo odvolací súd pristúpil k zrušeniu napadnutého
rozsudku v celom rozsahu a k uznaniu jeho viny na ustálenom skutkovom základe podľa znenia
Trestného zákona účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy je konanie obžalovaného

zločinom.

Skutok obsahuje opis viacnásobného predávania heroínu obžalovaným minimálne 10 osobám v období
prevyšujúcom 1 a pol roka. U obžalovaného bol záchyt heroínu v množstve 45,085g, k čomu odvolací
súd v zmysle novej dikcie zákona, ktorá vychádza z množstva látky pri obchodovaní s ňou, pripočítal
skutkové vyjadrenie množstva predaného F. A., a to 20 x jedna šestina gramu, t.j. 3,33 g plus 2,5g

D. V.. Obžalovaný teda podľa skutku obchodoval s heroínom v množstve minimálne 50,918 gramov.
Nepatrné množstvo heroínu v zmysle § 135c ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je
0,5g. V zmysle § 135d Trestného zákona malé množstvo heroínu je zaokrúhlene na 2 desatinné
miesta 0,51g až 2,5g a väčšie množstvo je 2,51g až 125g. Množstvo pričítané obžalovanému teda
zodpovedá väčšiemu množstvu podľa § 135d písm. b) Trestného zákona. Časové vyjadrenie skutku

zodpovedá kvalifikačnému znaku po dlhší čas a výpočet odberateľov zodpovedá kvalifikačnému znaku
na viacerých osobách. Na základe uvedeného odvolací súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania
zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 s poukazom na §
138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži

najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a
právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní k výroku o treste vyplýva, že obžalovaný je závislý na

opiátoch. Hľadí sa naňho, akoby nebol odsúdený. Odvolací súd aj po zmene právnej úpravy považoval
za opodstatnené mimoriadne znížiť trest odňatia slobody pod spodnú hranicu trestnej sadzby, ktorá už
nebola 10 až 15 rokov ako v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku, ale 7 až 15 rokov, a to z dôvodu
vyhlásenia o vine, ktoré obžalovaný učinil na hlavnom pojednávaní. K takémuto záveru dospel odvolací
súd preto, že obžalovaný týmto postojom učinil sebareflexiu, ktorá je pozitívnym signálom smerom k

náprave. Súčasne sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, z čoho odvolací súd vyvodzuje, že zatiaľ je
možné z pohľadu jeho veku a kriminálnej histórie dosiahnuť jeho resocializáciu. V zmysle § 39 ods. 5
Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 bolo možné znížiť spodnú hranicu trestnej sadzby
až na 4 roky a 8 mesiacov.

Odvolací súd zhode so súdom prvého stupňa nezistil splnenia zákonných podmienok pre mimoriadne
zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje znížiť trest výraznejšie ako
ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, avšak je viazané na existenciu výnimočných okolností
prípadu. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa výnimočné okolnosti prípadu posudzujú zhľadiska pomerov páchateľa a skutkových okolností. Pod pomermi páchateľa treba rozumieť okolnosti
týkajúce sa osoby páchateľa, jeho osobných a rodinných pomerov, ktoré nesúvisia s páchanou trestnou
činnosťou a musia existovať v čase rozhodovania. Pod okolnosťami prípadu treba rozumieť napríklad

skutočnosť, že sa páchateľ dopustil trestné činu v afekte, úzkosti, strachu, ktoré mali pôvod mimo osoby
páchateľa. Inými slovami, musí ísť o také okolnosti prípadu, ktoré sa vymykajú bežným a všeobecným
okolnostiam prípadu. V prejednávanom prípade však odvolací súd zistil len bežné okolnosti skutku a
bežné pomery obžalovaného.

Odvolací súd pri úvahách o výmere trestu bral do úvahy sústavnosť predávania návykových látok
relatívne širokému okruhu konzumentov, na strane druhej však zohľadnil poľahčujúcu okolnosť priznania
k trestnej činnosti a jej oľutovania, a tiež to, že obžalovaný je sám závislý na návykových látkach, a teda
do drogového prostredia neprenikol výlučne kvôli finančnému profitu, ale skôr možno usudzovať na to,
že užívanie drog obžalovaným a zabezpečenie ich dostupnosti primárne pre seba bolo dôvodom, prečo
obžalovaný pristúpil k obchodovaniu. Týmto okolnostiam zodpovedá uloženie trestu pri spodnej hranici

mimoriadne zníženej trestnej sadzby vo výmere 5 rokov.

Ak prokurátor v prospech prísnejšieho trestu argumentuje tým, že obžalovaný má 7 záznamov v registri
trestov, a že treba klásť väčší dôraz na generálnu prevenciu, odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom
na to, že obžalovaný má všetky predchádzajúce odsúdenia zahladené, možno na tieto prihliadať len z

hľadiska posudzovania možností jeho nápravy, a teda z hľadiska individuálnej prevencie. Obžalovaný sa
v minulosti dopusti iného druhu trestnej činnosti, čo síce poukazuje na jeho nedisciplinovanosť pri plnení
zákonných povinností, avšak ako je vyššie uvedené, dôvodom spáchania prejednávaného trestného
činubolaprimárnejehozávislosťnadrogách,kuktorejsasúčasnostistaviakritickyauvedomujesidopad
tejto skutočnosti najmä na vlastnú osobu. Obžalovanému nikdy nebol uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody, a teda uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov, čo je prísny trest pre osobu,
ktorý nikdy trest odňatia slobody nevykonávala, postačí ako trest ukladaný v súlade s teóriou gradácie
výchovných prostriedkov. V otázke generálnej prevencie zákonodarca jasne vyjadril svoje stanovisko
tým, že výrazne znížil trestné sadzby za drogové trestné činy. Na základe týchto skutočností odvolací
súd odvolanie prokurátora zamietol.

Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu uloženého pre úmyselný trestný čin,
odvolací súd ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému boli pri domovej prehliadke zaistené finančné prostriedky vo výške 331,70 €, ktoré boli
výnosom trestného činu, a preto odvolací súd obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona uložil trest prepadnutia týchto finančných prostriedkov. Ich vlastníkom sa podľa § 60 ods. 5
Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.