Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoEk/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815204597
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5815204597.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka
(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v exekučnej
veci oprávneného: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 47 967 692, proti povinnej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. D. XXXX, prechodne
bytom XXX XX E. XX, vykonávanej súdnou exekútorkou Mgr. Janou Virličovou, Exekútorský úrad

Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, o vymoženie pohľadávky vo výške 8.346,79 Eur s
príslušenstvom a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
č. k. 10Er/577/2015-22 zo dňa 6. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.

Okresný súd napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vychádzal zo
spotrebiteľského charakteru dotknutého zmluvného vzťahu. Nadväzne s poukazom na závery aplikačnej
praxe Najvyššieho súdu SR sa zaoberal preskúmaním formálnej a materiálnej stránky predloženého
exekučného titulu. V danej spojitosti konštatoval, že dojednaná rozhodcovská doložka (paušálne
zakotvujúca rozhodcovský súd ešte pred vznikom zmluvy), na podklade ktorej bol vydaný exekučný

titul - rozhodcovský rozsudok - splýva s ostatnými štandardnými podmienkami, ktoré dodávateľ používa
v rámci svojej podnikateľskej činnosti v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Doložka nebola individuálne dojednaná, ale vopred pripravená dodávateľom na formulárovej
zmluve, preto ju spotrebiteľ mohol prijať buď ako celok alebo odmietnuť. Z jej obsahu vyplýva, že
veriteľ mohol na jej základe predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám určil, v
dôsledku čoho spotrebiteľ stratil právo brániť sa nárokom veriteľa na (inak príslušnom) všeobecnom

súde. Z opísaných dôvodov veriteľom formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je podľa súdu I. stupňa neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, a aj neplatnou (§ 53 ods. 5 OZ).

2.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.

Alternatívne sa domáhal jeho zmeny tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia bude
vyhovené,prípadnejehozrušeniaavráteniavecinaďalšiekonanie.Vodvolaníďalejnamietalvdôsledku
posudzovania iných skutočností, ako pripúšťa výslovne znenie § 44 ods. 2 EP, prekročenie zákonných
limitov exekučným súdom pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. V tejto
spojitosti poukazoval na nemožnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu. Ak exekučný súd na

ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať
oprávnenému možnosť vyjadriť sa k dôkazom a novovytvorenej procesnej situácii. Akcentoval, žeexekučný súd nesmie vo veci samej konať ako súd vyššej inštancie. Postup súdu je mimo hraníc
zákona a zasahuje aj do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní. Exekučný súd nie je vecne
príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom

prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky, ako právoplatný rozsudok súdu podľa § 159 O.s.p. Exekučný
súd preto nemôže vec prejednávať znova, lebo tomu bráni prekážka rozsúdenej veci. Otázku právomoci
s konečnou platnosťou uzavrel rozhodcovský súd. V danej spojitosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR II ÚS 499/2012 Z.z., v zmysle záverov ktorých rozhodcovský súd po preskúmaní okolností

konkrétnej veci uznal svoju právomoc, pričom uznal aj platnosť rozhodcovskej doložky, ktorá túto
právomoc zakladá. Napadnuté rozhodnutie ďalej označil za nedostatočne odôvodnené a arbitrárne,
v dôsledku čoho došlo k odňatiu mu možnosti konať pred súdom. Exekučný súd nevysvetlil, v čom
spočíva údajná nerovnováha v právach a povinnostiach ku škode spotrebiteľa a neuviedol, akú inú
kvalitu/kvantitu by mali procesné práva povinného v prípade, ak by konanie prebehlo na "štátnom" súde.
Nesúhlasil s neprimeraným zvýhodňovaním povinného na základe jeho postavenia a namietal, že záver

o neplatnosti rozhodcovskej doložky nie je možné "oprieť" o smernicu EHS č. 93/13/EHS, lebo ide o
nepriamy normatívny akt výlučne sekundárnej povahy. Taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru
Európskeho súdneho dvora, nakoľko tá sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne a nie je voči
jednotlivcom bezprostredne záväzná. Upozornil na skutočnosť, že ako právny nástupca F. E., A. bol
povinný postupovať v súlade s § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktorý mu ukladal povinnosť

ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Na záver doplnil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu,
ktorý vydal exekučný titul, je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory v zmysle § 73 ods. 5
Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
3.
Povinná sa k podanému odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu (§
60 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
rozsahu danom § 379 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil a v konkrétnostiach

poukazuje na jeho odôvodnenie (§ 387 ods. 2 CSP).
5.
Odvolateľ z určujúceho hľadiska úplne opomína ustanovenie § 44 ods. 3 EP - účinného v čase
rozhodovania okresného súdu (aktuálne pozri § 55 ods. 3 EP) - ktoré priamo ukladá exekučnému
súdu povinnosť preskúmať (okrem iného), či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky

ustanovené právnymi predpismi. Z daného titulu je bezpredmetnou zásadná odvolacia námietka
oprávneného o prekročení prieskumnej právomoci exekučného súdu, ako i súvisiaca výhrada ohľadne
nedostatočného odôvodnenia postupu exekučného súdu.
6.
Aktuálna vnútroštátna judikatúra (aj v konaniach začatých do 31.12.2014) jednoznačne priznáva

oprávnenie exekučnému súdu skúmať (ne)prijateľnosť rozhodcovskej doložky (napr. rozhodnutie
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 68/2013). Zároveň pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor,
nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil samotný rozhodcovský súd (bližšie rozhodnutie
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod R 46/2012). Z dotknutého

uznesenia súčasne vyplýva, že exekučný súd je nielen oprávnený, ale i povinný zamietnuť žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 EP
je daná existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
7.
Oprávnenie exekučného súdu skúmať rozhodcovskú doložku v tom smere, či nenapĺňa charakteristiku

neprimeranej podmienky spotrebiteľskej zmluvy, vyplýva (aj) z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci
C-40/08. V tejto spojitosti však krajský súd dodáva, že okresný súd nezaložil svoje rozhodnutie prioritne
na aplikácii "európskych noriem", či rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, dotknutá argumentácia má len
podporný charakter. Preto námietky odvolateľa ohľadne neprimeranosti aplikácie "európskych noriem"
nie sú osobitnejšie významné.

8.
Nadväzne je opodstatneným určujúci záver súdu prvej inštancie(a úvahy ním prezentované, na ktoré
krajský súd v podrobnostiach odkazuje) o neprijateľnosti posudzovanej rozhodcovskej doložky, ktorá
nebola dojednaná individuálne - v podobe návrhu určitého zmluvného dojednania, vyjadrenia adresátanávrhu a prípadného rokovania o tomto zmluvnom dojednaní - keď povinná pri uzatváraní zmluvy
nemohla nijako ovplyvniť jej obsah pripravený výlučne dodávateľom. Dodávateľ/právny predchodca
oprávneného fakticky vnútil spotrebiteľovi rozhodcovskú doložku, ktorá spotrebiteľa fakticky zbavila

(bez kvalifikovanej informácie o takýchto dôsledkoch rozhodcovskej doložky) štandardnej súdnej
ochranynárokovvyplývajúcichzuzavretéhozmluvnéhovzťahu.Uvedenáokolnosťjeprávnymzákladom
pre konštatovanie o hrubom nepomere v právach a povinnostiach (v neprospech spotrebiteľa) ako
pojmovéhoznakuneprijateľnejzmluvnejpodmienky.Bezpovšimnutianemôžezostaťanimiestokonania
rozhodcovského súdu (Bratislava) a jeho značná geografická vzdialenosť od bydliska spotrebiteľa.

Uvedené rovnako prispieva k celkovému nevýhodnému charakteru rozhodcovského konania pre
spotrebiteľa v porovnaní so štandardným súdnym konaním (miestne príslušným súdom by bol súd
prvej inštancie, v obvode ktorého má spotrebiteľ bydlisko). Zároveň je definičným znakom arbitráže
skutočnosť, že ide o inštitút určený typicky pre dva rovnocenné subjekty, najčastejšie podnikateľov, ktorí
uprednostnia riešenie svojich vzťahov arbitrážou (pred všeobecným súdom) dobrovoľne (bez ľstivého
zneužitia neinformovanosti) a vedome. Z tohto hľadiska je vhodné považovať (čo aktuálne zodpovedá

i explicitnej právnej úprave) spotrebiteľské veci, najmä za súčasného spôsobu "dojednávania"
rozhodcovských doložiek, za objektívne a subjektívne nearbitrabilné.
9.
Taktiež v zmysle Nálezu Ústavného súdu ČR sp.zn. II. ÚS 2164/10 z 1.11.2011, rozhodcovské konanie
musí všeobecne zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo na mieste v

prípade, keby spotrebiteľ rozhodcovskú doložku/zmluvu neuzavrel (napr. ústnosť, priamosť konania,
odvolacia inštancia...). Už len z tejto okolnosti je zrejmé, že predmetné rozhodcovské konanie zásadným
spôsobom obmedzilo povinnú v rozsahu jej práv prináležiacich jej v štandardnom súdnom konaní.
10.
Na neprijateľnosti posudzovanej rozhodcovskej doložky nič nemení ani tvrdená obligatórnosť bankovej

arbitráže. Len samotná okolnosť, že táto povinnosť vyplývala banke zo zákona nekonvaliduje vyššie
rozoberaný neakceptovateľný a donucujúci charakter rozhodcovskej doložky. Zároveň okolnosť, že
povinná nemala na výber, či rozhodcovskú doložku uzatvorí alebo nie, je v rozpore (aj) bezprostredne
s § 93b ods. 2 veta druhá zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ("...klient nie je povinný prijať návrh
rozhodcovskej zmluvy...").

11.
Neobstojí ani argumentácia odvolateľa ohľadne nedôsledností v procese dokazovania. Odvolací súd
poukazuje tak na dlhodobo ustálenú súdnu prax (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a
stanovísksúdovSRpodR39/1993),akoajnajejaktuálnezávery(napr.uznesenieNajvyššiehosúduSR
sp. zn. 6 ECdo 25/2014, či 6 CoE 15/2014). V ich zmysle musí byť zásada kontradiktórnosti dodržaná/

rešpektovaná v občianskom súdnom konaní ako celku. To znamená, že dostatočným je oprávnenie
účastníka uplatniť svoj vplyv na výsledok konania (aj) tým, že mohol proti konkrétnemu súdnemu
rozhodnutiu podať odvolanie; čo v súdenej veci oprávnený i vykonal. K záveru o správnosti predmetného
prístupu dospel taktiež Ústavný súd SR v zjednocujúcom stanovisku vydanom pod PLz. ÚS 1/2014 z
7.5.2014 keď konštatoval, že pre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému

reálne poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom prieskumu (predovšetkým pokiaľ ide o iné listiny
než vyplýva z § 44 ods. 2 EP) v odvolacom konaní.
12.
K námietke konštruovania nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatia možnosti
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie

nekonal v rámci sporového konania, nejednalo sa teda o opätovné prejednanie veci, ktorá už bola
prejednaná rozhodcovským súdom, ale ako bolo vysvetlené vyššie, exekučný súd len skúmal materiálnu
vykonateľnosť exekučného titulu. Vzhľadom na to, že na zaujatie právneho názoru postačovali listinné
dôkazy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, a ktoré predložil samotný oprávnený, nebolo potrebné v
danej veci rozhodovať na pojednávaní a pokiaľ oprávnený namieta odňatie možnosti vyjadriť sa k

vykonaným dôkazom, všetky tieto dôkazy predložil samotný oprávnený, a teda mal vedomosť o ich
možnom vykonaní v exekučnom konaní, k čomu mu nič nebránilo sa vyjadriť. K tomuto bodu odvolania
krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22. januára 2014,
z ktorého cituje: „Pokiaľ jediným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti rozhodcovského rozsudku byť
exekučným titulom z hľadiska platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky bola listina obsahujúca túto

doložku (úverová zmluva), nebolo potrebné na vykonanie tohto dôkazu nariadiť pojednávanie. Tento
závermožnovyvodiťzosamotnejpovahyexekučnéhokonania,ktoréniejevzásadekonanímsporovým,
a tiež zo skutočnosti, že posúdenie platnosti písomnej rozhodcovskej doložky bolo právnou otázkou.
Nariadenie pojednávania by sa za týchto okolností ako aj s prihliadnutím na možnosť opravného konaniabolo zbytočné a odporovalo by zásade hospodárnosti konania. Vykonanie dôkazu listinou jej prečítaním
alebo oboznámením obsahu na pojednávaní vyžaduje § 129 ods. 1 O.s.p., ktoré primerane platí aj pre
exekučné konanie, len ak sa nariaďuje pojednávanie.“

13.
Závery Ústavného súdu SR (sp. zn. II. ÚS 499/2012), ktoré odvolateľ prezentuje v súvislosti s námietkou
možnosti odňatia konať pred súdom, sa týkajú odlišnej procesnej situácie, preto nie sú v súdenej veci
bezprostredne aplikovateľné. Základom označeného rozhodnutia je situácia, kedy sa exekučný súd

neobmedzil na skúmanie obsahu oprávneným predloženého exekučného titulu, ale nad jeho rámec
si z vlastnej iniciatívy vyžiadal od súdneho exekútora (teda nie od samotného oprávneného) poistnú
zmluvu, vrátane všeobecných poistných podmienok. Následne týmito listinami vykonal dokazovanie,
vo vzťahu k výsledkom ktorého (dokazovania) neumožnil oprávnenému relevantne sa vyjadriť. V
konkrétnostiachsúdenejvecivšakjevšaknutnézdôrazniť,žesámoprávnený(prostredníctvomsúdneho
exekútora) predložil rozhodcovský rozsudok spolu so zmluvami a obchodnými podmienkami. Exekučný

súd teda neposudzoval žiadne iné písomnosti (dôkazy) než tie, ktoré k návrhu pripojil oprávnený.
Pre oprávneného preto nemohlo byť uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie prekvapivé; osobitne, ak vystupuje v množstve obdobných vecí a
rozhodovacia činnosť exekučných súdov (minimálne v obvode Krajského súdu v Žiline) v otázkach
rozhodcovských doložiek je konštantná - zhodná so závermi v prejednávanom prípade.

14.
Pokiaľ odvolateľ namieta porušenie právnej istoty, resp. princípu legitímnych očakávaní, odvolací súd
poznamenáva, že princíp právnej istoty nepredstavuje povinnosť súdu rozhodnúť v zmysle účastníkom
konania vybraných rozhodnutí, nepredstavujúcich navyše väčšinovú rozhodovaciu prax súdov. Taktiež
kategóriu "legitímnych" nespĺňajú očakávania úspešnosti nároku uplatňovaného v rozpore s právnym

poriadkom, t.j. na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.
15.
Teda ani námietka porušenia právnej istoty, keď v obdobných veciach sú vydávané rozličné rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky, nemôže byť v tejto veci dôvodná. Pokiaľ sú aj v iných skutkovo obdobných
veciach vydávané rozhodnutia inak posudzujúce skutkové a právne otázky ako dané rozhodnutie,

uvedené nemôže mať vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v danej veci. Námietka
neprimeraného zvýhodňovania povinného pred exekučným súdom taktiež bola vyhodnotená ako
nedôvodná. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere
jednoznačne uvádza, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Ods. 2 tohto ustanovenia tiež uvádza, že v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V danom prípade z
listinných dôkazov bolo nesporne preukázané, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou v
spotrebiteľskej zmluve. Takáto doložka bola dojednaná v rozpore s citovanou právnou úpravou a nie je
možné konštatovať, že by preto došlo k neprimeranému zvýhodňovaniu povinného v tomto exekučnom
konaní.

16.
Zjavne tendenčným je i poukazovanie na zápis zriaďovateľa rozhodcovského súdu do zoznamu
rozhodcovských súdov disponujúcich oprávnením rozhodovať spotrebiteľské spory v zmysle zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Odvolateľ totiž úplne prehliada okolnosť, že predmetný zákon
nadobudol účinnosť 1.1.2015, pričom k vydaniu dotknutého rozhodcovského rozsudku (posudzovaného

exekučného titulu) došlo 24.10.2014.
17.
Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového súdu, že rozhodcovská doložka,
tak ako bola dojednaná, nebola dohodnutá individuálne a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd poukazuje na to, že hoci

dojednanie o rozhodcovskej doložke bolo súčasťou samotnej zmluvy o úvere, teda úkonu, ktorý podpísal
aj spotrebiteľ – povinný, samotný obsah doložky bol súčasťou všeobecných obchodných podmienok.
Pritom obsah rozhodcovskej doložky rozhodcovskej doložky bol nemenný, dodávateľ ho formuloval
výlučne sám a spotrebiteľ ho pred podpisom zmluvy nemohol ovplyvniť; rovnako nemohol ovplyvniť
ani zaradenie čl. 15 o dojednaní rozhodcovskej doložky do komplexu vzájomných práv a povinností

zmluvných strán v zmluve o úvere. Z uvedeného treba vyvodiť, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou
podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola dojednaná individuálne. Nadväzne rozhodcovský
rozsudok vydaný v dotknutej spotrebiteľskej veci rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie
z takto neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky, je nulitným právnym aktom a nemožno ho považovaťza spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP. Preto je takýto exekučný titul materiálne
nevykonateľný – napr. uznesenie NS SR č. k. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012.
18.

Možnotedazhrnúť,ževdôsledkuneplatnostirozhodcovskejdoložkynebolomožné(vôbec)konštituovať
právomocrozhodcovskéhosúdu.Rozhodcovskýrozsudokbolpretovydanýbeztoho,abyhovydalorgán
disponujúci právomocou rozhodovať, preto ide po právny akt nulitný, t.j. nespôsobilý byť exekučným
titulom. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.
19.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)