Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 54P/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123204795
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Gomolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5123204795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Gomolovou, vo veci starostlivosti o maloleté

deti: A. B., nar. XX.X.XXXX, C. B., nar. X.XX.XXXX, B. B., nar. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto, deti
rodičov - matky: D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, a otca: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca na zníženie výživné zamieta.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 1.6.2023 sa otec domáhal rozhodnutia, ktorým by súd znížil výživné,

keďže mu bolo rozhodnuté OS Žilina dňa 1.6.2023 prispievať sumou na mal A. XXX eur, na Nikolasa 120
eur na Klaudiu 110 eur. Navrhol zníženie výživného v sume 90 eur počas jeho výkonu trestu. Pracovné
zaradený je necelé dva týždne a nemá tak možnosť plniť si v plnej výške jeho vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom. Nechce, aby došlo voči nemu k trestnému stíhaniu vyž. povinnosti. Nemá teraz žiadny
príjem, aby mohol aspoň s časti dobrovoľne prispievať na svoje deti. Matka deti ho dobre pozná, že
prispieva na výživu deti aj mimo určenia výživného, čo je samozrejme jeho povinnosťou, je si vedomý,
že po výkone trestu si opäť začne plniť plnú sumu 360 eur určenú sudom aj mimo vyživovacej povinnosti

prispievať na deti dobrovoľne.

2. Podaním doručeným súdu dňa 28.6.2023 otec upravil návrh tak, že žiada znížiť výživné na C. a A. na
sumu po 30 eur mesačne a na Klaudiu na sumu 40 eur mesačne. Túto sumu by chcel platiť len dočasne.
Pokiaľ vykonáva trest odňatia slobody a zároveň sa bude snažiť splácať aspoň čiastočne väčšiu sumu.
Návrh podáva z dôvodov pre podmienky, v ktorých je momentálne počas jeho výkonu trestu. Zníženie
výživného by žiadal od 1.7.2023. Splatnosť výživného by žiadal vždy do 15. dňa v mesiaci, výživné sa

mu bude strhávať zo zárobku ako zaradenému do práce.

3. Matka v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasila s návrhom otca. Poukázala na rozsudok
z12.5.2023.Nemožnoopomenúť,žeotecsavzdalodvolaniavočirozsudkuozvýšenievýživného.Máza
to, že pomery zo strany otca sa nezmenili, už v čase vyhlásenia rozsudku bol vo výkon a preto nemožno
akceptovať jeho návrh na zníženie výživného. Žiadala súd, aby návrh v celom rozsahu zamietol ako
nedôvodný.

4. Na nariadené pojednávanie sa nedostavila matka, ktorá svoju neprítomnosť písomne ospravedlnila,
pričom súhlasila, aby súd pojednával a rozhodol v jej neprítomnosti. Súd preto pojednával
v neprítomnosti matky a otvoril pojednávanie.5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, kolízneho opatrovníka, oboznámením listinných dôkazov
a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 54P/142/2022-181 zo dňa 12.5.2023 súd zaviazal otca
povinnosťou prispievať na výživu mal.. Radoslava zvýšeným výživným vo výške 130 eur mesačne, na
výživu mal. C. zvýšeným výživným 120 eur mesačne a na výživu mal. Klaudie zvýšeným výživným 110
eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2023.

7. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto matka
bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 11.5.2018 do 4.8.2019 a otec od 12.12.2007
do 12.2.2008.

8. Vo vyhlásení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch matka uviedla, že má základné

vzdelanie, je zdravá. V domácnosti, v ktorej býva, bývajú aj starí rodičia, jej mal deti a ďalšie tri osoby.
Svoje výdavky na zabezpečenie chodu domácnosti a svojich základných životných potrieb uviedla
nasledovne: bývanie 100 eur, strava 150 eur, hygiena 20 eur, ošatenie 15 eur, obuv 8 eur, mobil 20 eur.
Výdavky na deti uviedla strava 150 eur, hygiena 70 eur, ošatenie, obuv 30 eur.

9. Podľa správy STAVEX TOP s.r.o. otec pracoval v ich spoločnosti na dohodu o pracovnej činnosti,
ktorá skončila k 31.12.2022 a v obdobie 6/2022 – 12/2022 mal priemernú čistú mzdu 111,20 eur.

10. Podľa vyhlásenia otca o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch má tento základné
vzdelanie, zdravotný stav výborný. Nevlastní žiaden majetok, neuviedol žiadne príjmy ani výdavky na

bývanie a základné životné potreby. Má 4 vyživovacie povinnosti, okrem mal. A., C. a B. aj k mal. F. F.,
kde výšku stanoveného výživného nemá.

11. Podľa potvrdenia ÚVTOS Banská Bystrica mal otec v mesiaci máj 2023 čistú mzdu 118,86 eur
a v mesiaci 6/2023 čistú mzdu vo výške 195,24 eur.

12. Sociálna poisťovňa pobočka Čadca oznámila súdu, že matka od 1.6.2022 nepoberala žiadne dávky
vyplácané zo sociálneho zabezpečenia, od 5.8.2019 je prihlásená ako občan – starostlivosť o dieťa
do 6 rokov. Otec rovnako za uvedené obdobie nepoberal žiadne dávky sociálneho zabezpečenia, od
17.5.2023 je prihlásený ako zamestnanec v ÚVTOS Banská Bystrica.

13. Podľa potvrdenia o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto matka mala vyplatený príspevok za opatrovanie
v 11/2023 vo výške 246,57 eur a v 12/2023 vo výške 569 eur.

14. Na pojednávaní otec uviedol, že mal pred nástupom na výkon trestu vybavenú prácu na slobode,
potom nastúpil do výkonu trestu v marci 2023. V čase, keď sa rozhodovalo naposledy o výške
vyživovacej povinnosti, už bol vo výkone trestu. Od tej doby sa na jeho strane nič nezmenilo. Bude
prepustený na budúci mesiac z výkonu trestu odňatia slobody.

15. Kolízny opatrovník na pojednávaní nesúhlasil so znížením výživného na mal. deti. Majú určené
výživné v minimálnej výške, vzhľadom na to, že už sú na druhom stupni základnej školy. Pokiaľ otec
bude prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, naďalej môže byť platené náhradné výživné až do
doby, kým sa nezamestná a potom môže dohodnúť s úradom práce splátky zaplateného náhradného
výživného.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

17. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine právo č. 36/2005 Z.z. na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa § 78 ods. 1, 3 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22. Právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je založená na rovnakom postavení rodičov

dieťaťa. Obaja tak majú povinnosť prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča
je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine).

23. Zákonným pravidlom pri rozhodovaní o výživnom je, že ide o plnenie v opakujúcich sa dávkach
uhrádzaných neskôr za skutkových podmienok, ktoré sa v čase rozhodovania nedali predvídať. V
dôsledku rôznych okolností sa však reálne podmienky postupom času spravidla odlišujú od skutkových
podmienok, z ktorých rozhodnutie súdu vychádzalo. Preto nie je žiaduca nezmeniteľnosť súdneho
rozhodnutia vychádzajúceho z už neexistujúcich predpokladov. Rozsudky o výživnom sú prípadmi

clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah
plnenia) a prostredníctvom úpravy v § 78 ods. 1 zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. sa umožňuje
prelomenie prekážky res iudicata na základe preukázanej zmeny pomerov odôvodnenej už uvedenými
skutočnosťami. Zmenu pomerov možno vymedziť ako podstatnú a závažnú zmenu rozhodujúcich
kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu, ktorá

môže byť na strane oprávneného, ako aj povinného, nie zmeny krátkodobého charakteru. Zmena
pomerovmôžezahŕňaťtakzmenupomerovnastraneniektoréhozrodičov(stratazamestnania,závažné
ochorenie, získanie podstatne výhodnejšieho zamestnania a pod.), ako aj zmenu pomerov na strane
dieťaťa, najmä jeho potrieb (vek, štúdium, zdravotný stav a pod.).

24. V čase posledného určovania výživného boli maloleté deti žiakmi ZŠ - Nikolas v 3. ročníku, Radoslav
v5.ročníkuaKlaudiav2.ročníku.Nemaližiadneplatenékrúžky,malibežnévýdavkynastravu,ošatenie,
hygienu. Platili obedy 20 eur, cestovali autobusom do školy v rámci Nesluše 20 eur mesačne. Zdravotný
stav maloletých detí bol dobrý. V súčasnosti sú deti stále žiakmi základnej školy, C. a B. na I. stupni,
Radoslav na II. stupni. Nebolo zistené, že by im pribudli ďalšie výdavky, príp. že by sa doterajšie výdavky

podstatným spôsobom zmenili.

25. Matka v čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti otca mala ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. F., nar. X. X. XXXX, výživné od jej otca 100 eur mesačne. Matka s deťmi bývala
u rodičov, prispievala rodičom 100 eur na stravu, na výdavkoch na energie sa nepodieľala. Poberala

dávky v hmotnej núdzi vo výške 108 € a prídavky na deti – na každé dieťa 60 €, náhradné výživné. K
zmene na strane matky došlo v tom smere, že od novembra 2023 poberá príspevok na opatrovanie
svojej sestry.

26. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom bol vo výkone trestu odňatia slobody

s predpokladom prepustenia 18. 3. 2024 pre trestný čin neoprávnené používanie cudzej platobnej karty.
Bol zaradený na výkon práce v ústave. Mal vyživovaciu povinnosť aj k mal. F., nar. X. X. XXXX, avšak
neplatil. V súčasnosti je otec stále vo výkone trestu odňatia slobody, termín prepustania na slobodu sa
nezmenil. Neboli zistené žiadne zmeny na jeho strane, sám uviedol, že k týmto nedošlo.27. Súd vykonaným dokazovaním zistil, že k zmene pomerov na strane maloletých detí, rovnako ako
uotcanedošlo.Zvýšilsamatkinpríjem,ktoránamiestodávkyvhmotnejnúdzipoberápeňažnýpríspevok

na opatrovanie postihnutej osoby. Uvedená skutočnosť však neodôvodňuje také rozhodnutie súdu,
ktorým by sa vyživovacia povinnosť otca na maloleté deti znížila. Matka maloletým deťom zabezpečuje
nielen bytové potreby, ale aj osobnú starostlivosť a uhrádza zvyšné výdavky na odôvodnené potreby
maloletých detí. Pokiaľ otec poukazoval na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody a že ani po
prepustenínebudeschopnýihneďuhrádzaťurčenévýživné,súdkonštatuje,ženejdeonovéskutočnosti.

I keby táto skutočnosť nastala až po rozsudku, ktorým bola naposledy určená výška vyživovacej
povinnosti otca, súd poukazuje na to, že to, že otec v dôsledku výkonu trestu nemôže vykonávať
prácu mimo ústav na výkon trestu a teda zaobstarať si vyšší príjem, nemôže byť na úkor maloletých
detí, nakoľko tento stav otec spôsobil svojim úmyselným protiprávnym konaním. Súd v tomto smere
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, podľa ktorého Pri
uplatneníprincípupotencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnéoprávnenejosobesúdneprihliada

len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza
z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu,

prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu)
príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu,
ktorývznikolobjektívnebezzavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,
aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin
ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za

zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má
úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby
a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k
poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality
príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže

byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol
k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči
oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody
„zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

28. K tvrdeniam otca, že po prepustení na slobodu nebude mať ihneď možnosť príjmu, aby plnil výživné,
súd poukazuje na vyjadrenia kolíznej opatrovníčky, ktorá uviedla, že náhradné výživné bude platené
až do doby, kým sa nezamestná a potom sa môže dohodnúť na splácaní zaplateného náhradného
výživného. Súd zároveň poznamenáva, že proti rozhodnutiu, ktorým bolo naposledy určené výživné na
maloleté deti, sa otec práva podať odvolanie vzdal dňa 12.5.2023, pričom už dňa 1.6.2023 podal návrh

na zníženie výživného.

29. Z uvedených dôvodov súd má za to, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného. Preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.

30. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre
aplikáciu ustanovení § 53 - § 56 CMP, žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Nakoľko sa po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a po poučení o opravnom prostriedku zástupkyňa

kolízneho opatrovníka vzdala práva podať odvolanie, toto právo nemá.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.