Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. august 2023

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: B5-22P/48/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521203197
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Križáková

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2023:1521203197.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: o maloleté dieťa: H. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7, Bratislava, dieťa rodičov: otec
- A.. H. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X, L., zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, so sídlom
Štefánikova č. 14, Bratislava, a matka - H.. E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.R. X, L., zastúpená
advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincovej č. 35, Bratislava, za účasti Úradu komisára
pre deti, so sídlom Odborárske nám. č. 3, Bratislava, na návrh otca o uloženie informačnej povinnosti
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 23.08.2021 bol tunajšiemu súdu doručený návrh, ktorým sa otec maloletého H. domáhal, aby
súd uložil matke maloletého povinnosť oznámiť otcovi každú plánovanú návštevu maloletého u lekára
s uvedením mena a priezviska lekára a predpokladaného času a miesta návštevy lekára najneskôr

deň vopred, aby sa otec maloletého mohol zúčastniť daného vyšetrenia maloletého, ako aj každú
rehabilitáciu, ktorú má maloletý absolvovať, a to vždy minimálne týždeň vopred a napokon uložiť matke
povinnosť oznámiť otcovi každé viacdňové opustenie bydliska maloletého v čase, kedy má otec právo
styku s maloletým a to vždy minimálne týždeň vopred.

Návrhu otca predchádzalo nariadenie neodkladného opatrenia uznesením Okresného súdu Bratislava
V č. k. 22P/38/2021 zo dňa 19.07.2021, ktorým súd uložil matke maloletého povinnosť oznámiť otcovi

maloletého každú plánovanú návštevu maloletého u lekára s uvedením mena a priezviska lekára a
predpokladaného času a miesta návštevy lekára najneskôr deň vopred, aby sa otec maloletého mohol
zúčastniť daného vyšetrenia maloletého, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia, na čas do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súčasne otcovi uložil povinnosť podať návrh na začatie
konania vo veci uloženia informačnej povinnosti ohľadne maloletého H. M., narodeného XX.XX.XXXX,
do 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia. Súd zamietol vo zvyšku súd návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa otec domáhal neodkladnou úpravou aj rozšírenia styku s maloletým

H., upraveným právoplatným meritórnym rozhodnutím súdu na každú stredu od 16:30 hod. do 19:00
hod., v párnom týždni v piatok od 16:30 hod. do 19:00 hod. a v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu
od 16:30 hod. do 19:00 hod., bez prítomnosti matky, pričom miesto prevzatia a odovzdania dieťaťa
bude v mieste bydliska matky. Matka je povinná maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. Otec pritomponechal na zvážení súdu, či pristúpi k úprave všetkých stykov maloletého s otcom bez prítomnosti
matky alebo spočiatku iba pre jeden styk a po mesiaci sa rozšíri na všetky styky otca a syna, resp. či
sa styk otca s maloletým bez prítomnosti matky bude realizovať spočiatku v akreditovanom subjekte za

účasti detského psychológa s postupným prechodom na samostatný styk otec-syn, bez účasti matky a
mimo akreditovaného subjektu.

V čase podania návrhu na neodkladnú úpravu prebiehalo na Okresnom súdu Bratislava V konanie o
zmenu úpravy styku otca s maloletým - jeho rozšírenie, keď rodičovské práva a povinnosti k maloletému

H. boli v tom čase upravené právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II,
č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k.
11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017, ktorým súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti
matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi
bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého H. výživným vo výške 300 eur mesačne vždy
do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 18.12.2012 a súčasne bol upravený jeho

styk s maloletým H. každú stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod., v párnom týždni v piatok od 16.30 hod.
do 19.00 hod. a v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu od 16.30 hod. do 19.00 hod. vždy za prítomnosti
matky. Citovaným rozhodnutím bola matke maloletého súčasne uložená povinnosť vždy k 30. dňu v
mesiaci informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o jeho vývoji a podstatných veciach týkajúcich
sa maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.03.2017.

Medzičasom Okresný súd Bratislava V rozsudkom č.k. 22P/215/2019-706 zo dňa 19.01.2023 rozhodol v
meriteveciaporozsiahlomvykonanomdokazovanízamietolnávrhotcanarozšíreniestykusmaloletým,
ako aj v priebehu konania vznesený návrh matky na jeho zúženie. Rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť a vo veci prebieha odvolacie konanie.

Otec svoj návrh odôvodňoval jednak v podanom návrhu, ako aj v neskorších podaniach a prednesoch,
vrátane argumentácie jeho právneho zástupcu tak, že od narodenia maloletého sa neustále snaží
podieľať ako rovnocenný rodič na výchove a starostlivosti, čo mu od štyroch mesiacov maloletého nie
je umožnené zo strany matky. Je vedený nekonečný súdny spor, kde matka prezentuje opakovane

svoje ničím nepodložené tvrdenia za účelom vyčlenenia otca zo života maloletého. Syn od štvrtého
mesiaca svojho života je zo strany matky separovaný od otca. Hoci od narodenia otec neustále prejavuje
enormný záujem o zapojenie sa do spoločnej výchovy maloletého H., jeho snahy sú matkou vždy
odmietané s odôvodnením, že otec sa o syna nevie postarať, že otec je voči synovi neempatický, že otec
nereflektuje na aktuálny zdravotný stav maloletého atď. Je to už skoro 9 rokov, čo otec neustále hľadá

možnosti a cestu k synovi. Navrhuje matke rôzne riešenia, snaží sa k synovi citovo priblížiť, upevniť
si s ním vzťah avšak konanie matky je od počiatku k uvedenému odmietavé. Matka vo vyjadreniach
neustále poukazuje na skutočnosť, ako sa otec nesnaží zmeniť svoj prístup k nej ako matke, ktorá
robí maximum pre svojho syna, ako prehliada jej informácie o vhodnom prístupe k maloletému a
jeho potrebách odporúčaných odbornými lekármi. Pritom je to práve matka, ktorá odmieta s otcom

konštruktívne debatovať o maloletom, resp. vôbec debatovať. Komunikácia je matkou obmedzená
len na formu krátkych SMS správ, resp. predovšetkým na zhrňujúci list, ktorý zašle otcovi jedenkrát
do mesiaca, aby si formálne splnila svoju povinnosť, avšak nikdy otca neinformuje o plánovaných
lekárskych návštevách a ani mu neumožňuje, aby sa mohol zúčastňovať rehabilitácii maloletého. Matka
otca obviňuje, že vytvára nátlak na jej osobu, akúkoľvek otázku otca smerujúcu k tomu, ako sa má

syn považuje za opätovný útok na jej osobu. Otec ďalej deklaroval, že zdravotný stav syna pozná
a to na základe oboznámenia sa s lekárskymi správami, ktoré mu boli doručené zo strany matky a
prostredníctvom súdu a plne ho rešpektuje, ako aj potreby maloletého, dopodrobna sa oboznámil so
všetkými odporúčaniami všetkých ošetrujúcich lekárov maloletého a pri ich stretnutiach sa ich pridržiava
a bude v celom rozsahu i naďalej. Jeho prvoradým cieľom je zabezpečenie zdravého fyzického a

psychickéhovývojasprihliadnutímnavšetkyjehodiagnózy.Akojehozákonnýzástupcamávšakzáujem
zúčastňovať sa všetkých vyšetrení svojho syna a v rozumnej miere tiež jeho terapií rehabilitácií. Matka
kategoricky účasť na rehabilitáciách maloletého neguje a dlhodobo otcovi upiera jeho práva v tomto
smere. Otec sa o návšteve u lekárov dozvedal len prostredníctvom súdu alebo prostredníctvom listu od
matky, ktorý mu na príkaz súdu posiela len raz mesačne. Otec sa nechce sústavne len nečinne prizerať,

ale plnohodnotne sa podieľať na výchove a starostlivosti o svoje maloleté dieťa. Opísal konkrétne
skúsenosti s odopretím jeho účasti na vyšetreniach v r. 2020 a 2021, pričom konanie matky považoval za
zarážajúce, účelové a bezohľadné a to aj v tom kontexte, že otcovi neumožnila v lete 2021 ani styk podľa
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, čo mu ale neoznámila s dostatočným predstihom,pričom otcovi neposkytla ani náhradný termín a ani optimálne riešenie ako danú situáciu riešiť tak, aby
nebol otec sústavne ukracovaný na svojich právach. Neskôr v priebehu konania cestou svojej právnej
zástupkyne potvrdil, že matka výnimočne, napr. v auguste 2021 cestou sms informovala otca vopred

o akútnych vyšetreniach, ale bolo to počas jeho dovolenky, kedy mala istotu, že sa otec vyšetrení
nebude môcť zúčastniť. V tomto texte odkázala aj na vyjadrenie súdneho komisára v záverečnej reči
v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/215/2019. Nepoprela, že matka
otcovi odpovedá na sms, avšak neodpovedá na všetky otázky. Potvrdila, že otec je nejakým spôsobmi
informovaný,aleniedostatočne,abymoholprísťnavyšetreniaosobne.Malazato,žeotcovimábyťdaná

možnosť zúčastniť sa vyšetrení, hoci ju nie vždy z objektívnych dôvodov môže využiť. Na pojednávaní
otec uviedol, že v r. 2023 mu matka neoznámila žiadne akútne vyšetrenie, hoci nepoprel, že ho o nich
informovala dodatočne. Rád by sa zúčastnil na rehabilitáciách, ako aj sedeniach u logopéda, keďže by
rád s maloletým aj v tomto smere pracoval. Tieto stretnutia sú evidentne, vychádzajúc z vyjadrení matky
pravidelné, avšak ich termíny si matka dohaduje podľa možností a on o nich nemám vedomosť. Pokiaľ
sa informoval osobne v zariadení, odkázali ho na to, aby sa dohodol s matkou. Matka ho skutočne o

akútnych vyšetreniach informuje cez dovolenku, alebo o vyšetreniach u Dr. S., u ktorej na ordinácii visí
oznam, pravdepodobne ešte ako pozostatok pandémie, že k nej s dieťaťom nemôžu ísť obaja rodičia.
Reálne prípadov, kedy mohol ísť, bolo veľmi málo. Ostatné vyšetrenie, o ktorom ho informovala matka
skutočne neabsolvoval, o čom matku informoval tesne predtým, pretože sa necítil dobre, mal nádchu a
prihliadalnamnožstvosynovýchdiagnóz,zktoréhodôvoduvyhodnotil,žebytonebolovhodné.Matkaho

v zásade o vyšetreniach informuje retrospektívne. Sám nechce tlačiť na lekára, ktorý za tým cíti konflikt
rodičov. Každý lekár doteraz ho ale odkázal na to, aby sa dohodol s mamou. Čo sa týka rehabilitácií
v predchádzajúcom zariadení MUDr. M. nevidela problém, aby sa ako otec na nich zúčastňoval, po
tomto jej vyjadrení však matka bezprostredne zmenila synovi rehabilitačné zariadenie. Medzi rodičmi
funguje skutočne len to, čo je prikázané súdom. O informovanie v navrhovanom rozsahu má záujem

z dôvodu, aby sa vyšetrení mohol zúčastniť, aby mohol vidieť syna a aby aj syn videl, že má o neho
záujem, nie len počas styku, kedy sa spolu hrajú. Trvám na tom, aby ho matka uniformovala o termínoch
rehabilitácií a u logopéda, keď predávanie takýchto informácií na stretnutiach so synom podľa neho nie
je vhodné kvôli Matúšovi a bolo by dobré, aby sa o tom porozprávali. Nespomenul si ale na to, či matke
za týmto účelom navrhol osobné stretnutie, uviedol len, že s ňou takto viackrát komunikoval cez sms a

navrhoval jej mailovú komunikáciu, alebo telefonát. Mal za to, že v prípade možnosti absolvovať viaceré
vyšetrenia by to mohol byť pozitívny progres a sám by sa naučil, ako sa má k synovi správne pristupovať,
vzhľadom na nepopreté synove rozrušenie pri ostatnom vyšetrení, ktorého mal možnosť sa zúčastniť. V
rámci záverečného prednesu okrem iného uviedol, že cestou tohto návrhu sa domáha informácií, ktoré
mu umožnia stretnúť sa so synom a dostať sa do jeho povedomia a späť do jeho života aj v spojení s

osobnou starostlivosťou, na čo nemá priestor pri styku. Nepoprel, že ho matka informuje, ale chce mať
možnosť osobnej účasti pri špecifikovaných vyšetreniach resp. sedeniach, lebo informácie z práce s
dieťaťom nemá možnosť získať inak ako cez osobnú účasť a skúsenosť. Podotkol, že za 11 rokov mal
možnosť zúčastniť sa týchto vyšetrení iba dva krát a to na ORL, na ktoré nemohol ísť a u imunologičky,
pričom odpor syna by podľa jeho presvedčenia vedeli prekonať v priebehu niekoľkých stretnutí, ale chcel

by mať možnosť toto vyskúšať.

Matka s návrhom nesúhlasila, označila ho za šikanózny a popierajúci skutočnú realitu. Zdôraznila,
že preukázala, že otcovi oznamuje všetky plánované vyšetrenia maloletého H. a bude to robiť,
spolu so všetkými ďalšími rozhodnými skutočnosťami aj naďalej. Vo svojich vyjadreniach k návrhu

tak prostredníctvom svojej právnej zástupkyne, ako aj vo svojej výpovedi o.i. ďalej uviedla, že otca
pravidelne informuje o prebiehajúcich plánovaných vyšetreniach aj na základe neodkladného opatrenia,
voči ktorému nepodala ani odvolanie. Otec je informovaný o všetkých vyšetreniach i v písomnej
mesačnej správe, ktorú mu matka zasiela pravidelne spolu s lekárskymi a inými správami a posledný
rok mu ich na žiadosť otca odovzdávala osobne na styku. Opätovne poprela tvrdenia otca o tom, že mu

znemožňuje styk s maloletým, pričom obsiahlo poukázala na zdravotný stav dieťaťa, početné lekárske
správy a reakcie dieťaťa či už počas stykov, alebo po ich ukončení. Dookola opakujúce sa argumenty
a tvrdenia otca voči jej osobe označila za nepravdivé. Zdôraznila, že svoje tvrdenia preukázala už
v predchádzajúcich súdnych konaniach, na ktoré, vrátane odôvodnení ich rozhodnutí poukazovala.
Uviedla, že otec svoje nerešpektujúce a spochybňujúce postoje už prekonal a nebude sa stále vracať do

minulosti, ale aj návrh v tomto konaní svedčí o tom, že argumentácia otca sa nemení, neustále opakuje
to, čo začal už v 4 mesiacoch veku maloletého a to, že ho matka separuje od syna, hoci už samotný
Krajský súd v Bratislave rozhodol, že toto tvrdenie otca sa nepotvrdilo a nepreukázalo. V kontexte
správania sa otca aj počas súdom nariadeného výchovného opatrenia, kedy sa skutočne nezaujímal omaloletého a jeho kroky vo vzťahu k dieťaťu podľa nej vôbec nesmerujú k hľadaniu si cesty k maloletému
a k ich citového priblíženiu. Mala za to, že otec nikdy nerešpektoval zdravotný stav maloletého. Odmieta
poskytnúť matke aj synovi akúkoľvek informáciu o sebe. Neodpovedá na dotaz matky, kedy ide na

dovolenku, odmieta povedať dátum, či miesto. Od matky však požaduje presné určenie času. Nekoná
teda recipročne. Matke nikdy neoznámi, kedy, z akého dôvodu a ktorého lekára ide navštíviť. Je veľmi
konfrontačný, pričom ak mu lekár povie a má iný odborný názor na to, čo tvrdí otec, vystavuje sa riziku
podania sťažnosti na jeho osobu, k čomu už otec v minulosti viac krát pristúpil. Pred odchodom na
dovolenku sa otec s maloletým adekvátne nerozlúči, nepovie mu, že odchádza, či mu má niečo doniesť,

čo tam bude robiť a pod., aby syn niečo vedel o svojom otcovi. O dovolenkách sa matka dozvedá
na poslednú chvíľu a preto je absurdné, pokiaľ správanie matky opisuje v súvislosti s týmto klamlivo.
Uviedla, že otec je notoricky nespokojný s tým, čo robí matka. Matku neustále degraduje, hodnotí,
posudzuje. S matkou komunikuje i písomne. Niekoľkokrát ročne jej zasiela listy, v ktorých jej vyčíta jej
prístup k nemu, spochybňuje ju. Na podnet a odporúčanie súdu matka otcovi telefonuje počas choroby
maloletého, keď sa nemôže zrealizovať styk. Otec od matky dostáva oznamy o plánovaných lekárskych

vyšetreniach. Pravidelne opakovane navštevuje lekárov maloletého ako aj rehabilitačné zariadenie. Vie
teda všetky informácie od maty i lekárov. Toto mu však nestačí, potrebuje vytvárať na matku notorický
tlak, čo je však aj v hrubom rozpore so záujmami maloletého a predovšetkým v rozpore s tým, ako
by sa mal správať zodpovedný, uvedomelý, spolupracujúci rodič. Otcovi je notoricky opakované, že sa
nemá zúčastňovať rehabilitácií, nakoľko maloletý prijíma len jedného zdravotníka, s ktorým cvičí výlučne

v prítomnosti matky. Poprela, že by s otcom odmietala komunikovať o maloletom, naopak akceptovala
odporúčania súdu, pripravila pravidlá správania rodičov na styku, predložila ich otcovi na výchovnom
opatrení, kde ich čiastočne prejednali, ale otec ich neprijal. Cestou právnej zástupkyne argumentovala
v priebehu konania tým, že matka si riadne plní informačnú povinnosť, ktorá jej už bola uložená súdnym
rozhodnutím. Správy podáva veľmi rozsiahlo, rodičia permanentne komunikujú aj cestou sms, pričom

matka otca detailne popri nutnej starostlivosti informuje aj počas choroby maloletého. Bezprostredne
pred pojednávaním v predmetnej veci mal otec možnosť zúčastniť sa vyšetrenia u alergiológa. Keď
prišiel, pristúpil k maloletému zozadu a začal mu šepkať do ucha, čo H. prirodzene veľmi rozrušilo,
keďže v dôsledku šepkania u neho nastávajú bežne takéto reakcie, čo konštatoval v predchádzajúcom
konaní o zmene styku aj znalec. Matka najskôr šla k lekárke sama, uviedla, že je otec prítomný a chce

sa zúčastniť vyšetrenia, avšak keď lekárka vyšla za otcom z ambulancie zo zdravotnou dokumentáciou
a chcela otca poučiť, aby vyšetrenie neprebiehalo v jeho prítomnosti vzhľadom na reakciu dieťaťa, ktoré
v rozrušení nevedela ani napichať, otca už v zariadení nenašla. Matka sa mu nevedela ani dovolať.
Informačná povinnosť matky má v danom prípade dopad na dieťa. Pokiaľ otec argumentuje, že ak by
sa matke niečo stalo, nevedel by so synom rehabilitovať, príp. robiť logopedické cvičenia, poukázala

na to, že otec by v tomto prípade nemal pre maloletého vytvorené ani riadne podmienky na bývanie.
Zdôraznila pritom, že sedenie u logopedičky nie je vyšetrenie. Matka sa snaží jednoznačne uspokojiť
každú požiadavku na otca na akúkoľvek informáciu. Otec sám navštevuje všetkých lekárov, komunikuje
so školu, pričom má prístup k edupage. Pokiaľ namieta, že mu matka odovzdala vysvedčenie proti
podpisu, sám nevyužil možnosť styku v deň vysvedčenia, kedy si ho mohol prezrieť s H., čo odôvodnil

rodinnými dôvodmi, i keď však aj H. je jednoznačne jeho rodina. Matka informácie otcovi pôvodne
zasielala poštou, počas pandémie sa dohodli na osobnom odovzdávaní cez styk, s čím však má aktuálne
otec problém s tým, že to narúša jeho styk s H.. Pokiaľ otec tvrdí, že chce chodiť na rehabilitácie, na
druhejstranevšaknevyužívaanitermínystykovurčenýchsúdnymrozhodnutím.Totomatkeneoznamuje
včas. Čo sa týka rehabilitácií, otec navštívil šéfku rehabilitačného zariadenia, čo bolo pre ňu veľmi

nepríjemné, pretože si ju natáčal a de facto sám seba spochybnil ako kompetentného rodiča. Nie je
pravdou, že by Dr. M. odobrila otcovu účasť na rehabilitáciách, keď naopak sama napísala na súd, že
nie je vhodné, aby bol otec pri nich prítomný. V dôsledku konania otca matka stratila aj predchádzajúcu
logopedičku, pričom dnes zohnať logopéda je mimoriadne ťažké. Matka otca informuje veľmi detailne:
o plánovaných aktivitách, o školských povinnostiach, o škole, podrobne o zdravotnom stave, vrátane

pripájaných lekárskych správ, a to raz mesačne. Tiež je otec informovaný, že H. navštevuje logopéda,
ako prebiehajú jeho choroby aké lieky bral a poslala mu aj vysvedčenie, napriek tomu, že mal možnosť
sa s ním oboznámiť v edupage. Podotkla, ako už bolo prezentované v konaní o zmenu úpravy styku, že
matka je súčasne aj opatrovníčkou maloletého a v danom konaní by mal byť prvoradý záujem mal. H.,
ktorý jednoznačne prosperuje aj vďaka matke, navštevuje školu, čo sú vzhľadom na jeho zdravotný stav

výborné výsledky. Matka vo svojej výpovedi opätovne deklarovala, že otcovi oznamuje všetky plánované
vyšetrenia, neprebehlo ani jedno plánované o ktorom by nevedel a na ktoré by ho nezavolala. Takto
bol volaný aj na ORL vyšetrenie, formálne záujem prejaví, poďakuje a potom ale zrazu napíše, že je
chorý, pričom dodatočne vyjde najavo, že o chorobe vedel už dávnejšie. Rovnako ho napriek prístupu kedupage informuje aj o škole, vysvedčenie mu v rámci celkovej mesačnej správy priniesla na stretnutie
v dobrom úmysle, tento rok ho dostal poštou. Predchádzajúce dva roky mu ho sám H. odmietol ukázať,
na čo ale otec reagoval neprimerane, syna šikanoval s tým, že pokiaľ mu ho neukáže, bude ho trestať.

Napriek odporúčaniam znalca a apelom súdu, otec nie je schopný zmeniť svoje správanie. Správy na
stretnutiach si v r. 2021 vyžiadal otec sám. Otca informovala ešte pred súdnym uložením informačnej
povinnosti od júla 2013, kvôli tomu, že ju od útleho veku syna šikanoval, že nemá od nej informácie.
Potvrdila,žeprvésprávybolikratšie,následnevsnahevyhovieťotcovýmpožiadavkámzačalatietopísať
detailnejšie. Správy pôvodne posielala poštou a posiela ich aj teraz, pokiaľ sa neuskutoční stretnutie

so synom na konci mesiaca, kde ich otcovi proti podpisu odovzdáva osobne. Čaká vždy ale diskrétne
na koniec styku, alebo keď H. odbehne, práve v záujme toho, aby to stretnutie nenarušovalo. Mailom
s otcom skutočne nekomunikuje, keďže nemá doma ani počítač, čo vyplýva aj z toho, že H. má vážny
problém s elektronikou, pozeráva iba krátke rozprávky v TV, keď dokáže udržať pozornosť max. do
10 min. Aj telefonáty s otcom prebiehajú tak, že dá telefón na hlasný odposluch. Správy sú písané na
počítači, ale prepisuje jej ich rodina, alebo právna zástupkyňa. Otcovi sa vždy snaží vyhovieť, urobí

čo chce, ale on následne zmení názor. Aj poslednú správu mu išla odovzdať v aute po stretnutí, kedy
reagoval opäť neprimerane, čo považuje za šikanu. Otec posledný rok a štvrť ruší styky. Čo sa týka
školy, dokonca na otcovu žiadosť nosila na stretnutia do prenajatého bytu na L. aj synove učebnice a
cvičebnice, kde však napokon žiadne úlohy nerobili. Čo sa týka vyšetrenia u imunologičky, doplnila, že
otec po tom ako H. zo šuškania chytil amok, odišiel z čakárne, pričom si myslela, že je pred budovou.

Do ambulancie išli s H. sami, keď ju navštívili po 3 rokoch, v rámci prvotných úkonov a anamnézy
mala stíšený mobil. K samotnému vyšetreniu už chcela zavolať otca, na čo ale H. zostal predráždený
a nervózny, sama ale naliehala, aby otca zavolali. Nebol ani pred čakárňou, ani pred budovou, kde na
neho volala, nenapadlo jej vtedy otcovi zavolať, vrátila sa za H., ktorý bol stále evidentne rozrušený,
na čo lekárka vidiac, že H. otca odmieta, chcela sama otcovi toto oznámiť, avšak rovnako ho nenašla.

Celé vyšetrenie bolo mimoriadne náročné, až následne si našla správu, že odišiel a má mu zavolať,
keď ale neprišiel na jej odpoveď. Po vyšetrení sedel na chodníku za matkiným autom a ako prvé
vytkol H., že nemal znervóznieť, H. sa so slzami ohradil, že na neho nemal šuškať. Rovnako nie je
pravdou, že by Dr. M. z rehabilitačného zariadenie v G. Z., kam H. chodil pred 7 rokmi nemala problém
s prítomnosťou otca na rehabilitáciách, otec aj za ňou chodil s papiermi zo súdu a očierňoval matku, aj

preto sama pred 7 rokmi oznámila súdu, že nie je vhodné, aby sa zúčastňoval rehabilitácií, aby to dieťa
nevyrušovalo. Prítomnosť otca teda naopak neodporúčala. Primárka rehabilitačného zariadenia, ktoré
otec teraz navštevuje, ju následne pri náhodnom stretnutí zastavila, pričom jej oznámila, že ju rovnako
otec navštívil za nepríjemných okolností, pričom jej povedala, že každé jedno odporúčanie vo vzťahu k
synovi negoval. Takéto konanie otca opäť vníma ako nátlakové. Taktiež poukázala na otcove návštevy u

špecialistov, v minulosti napr. u gastroenterologičky, H. by na rehabilitácii v prítomnosti otca neodcvičil,
je totiž riziko, že tak ako pri stykoch dostane nervový záchvat a zo strany otca bude vydráždený a
teda jeho prítomnosť by mohla ohrozovať celkovo možnosť rehabilitácií syna. Zdôraznila, že akceptuje
jediného fyzioterapeuta a vyžaduje si výlučne jej prítomnosť, keď ho rozruší akýkoľvek iný človek, alebo
nečakaný podnet. Necvičí ani keď má jeho terapeut dovolenku, sám odmieta, aby bol otec prítomný pri

rehabilitáciách s odôvodnením, že mu robí stále zle. Čo sa týka telefonátov s otcom, telefonovali si
vždy, avšak keďže telefonáty boli veľmi časté a extrémne stresujúce, postupne ich obmedzovala aj na
základe rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom konštatoval, že je nemysliteľné, aby popri starostlivosti
o syna tieto povinne absolvovala. Otec používa stále klamlivú argumentáciu, ohovára nielen ju, ale ja
maloletého. Aktuálne otcovi vždy telefonuje v čase choroby, pokiaľ sa neuskutoční styk. Otec ale často

telefón nezdvihne. V čase synovej choroby píše detailné sms, kde presne uvádza H. stav, ako aj lieky,
ktoré má predpísané, rovnako mu píše pri akútnych problémoch, ale informovať ho deň vopred alebo
vôbec s dostatočným predstihom o nutných akútnych zákrokoch sa jej proste popri nutnej starostlivosti
o syna nedá. Žiadne osobné stretnutie za účelom dohody ohľadom spoločného absolvovania vyšetrení
otec nenavrhol.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, nakoľko mal za to, že v súčasnosti si matka plní
informačnúpovinnosťvdostatočnomrozsahu.Hocimáotecprávobyťprítomný navyšetreniachdieťaťa,
vzhľadom na zdravotný stav maloletého H. a jeho reakcie je otázne, či je prítomnosť otca v týchto
situáciách v najlepšom záujme maloletého.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom oboch rodičov, oboznámil sa s výsledkami vykonaného
dokazovania v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/215/2019, konkrétne
správami detskej X. MUDr. R. S., oboznámil sa s lekárskymi správami detskej S. MUDr. L., detskejJ. MUDr. Č., detskej X. MUDr. S., lekára O., L. C. Z. K. MUDr. F., A. C. C. MUDr. C., urológa MUDr.
H., komplexným posudkom dieťaťa ÚPSVaR, lekárskym posudkom dieťaťa od posudkového lekára
ÚPSVaR MUDr. F., lekárskymi správami pediatričky MUDr. G., rozhodnutím ÚPSVaR o kompenzáciách

na zvýšenú opateru o maloletého, o opatrovateľskom príspevku a o vydaní preukazu o ťažkom
zdravotnom postihnutí maloletého, správou z diagnostického vyšetrenia CPPPaP KORY s doporučením
odkladu školskej dochádzky, rozhodnutím ZŠ o odklade školskej dochádzky, rozhodnutím R. Š. P.Z.
XX L. o prijatí na základné vzdelávanie, správou regabilitačného centra P., n.o., nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí Mgr. H. L., oboznámil sa

teda so znaleckým posudkom č. 19/2022, vypočul znalca a taktiež sa oboznámil so správou detskej J.
MUDr. K. a súkromným znaleckým posudkom J.. H.. U. O., J.. č. 66/2019 vypracovaným na objednávku
otca, certifikátmi, resp. potvrdeniami o absolvovaných vzdelávacích aktivitách otcom, dokazovanie
doplnil o správy matky zasielané otcovi v rámci informačnej povinnosti, ako aj po neodkladnom opatrení
Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 22P/38/2021, ako aj s ďalším obsahom spisového materiálu,
vrátane súvisiacich pripojených spisov Okresného súdu Bratislava II.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému H. sú upravené
právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/284/2012-1052 zo
dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa
07.02.2017, ktorým súd zveril maloletého H. do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú

oprávnenímaloletédieťazastupovaťaspravovaťjehomajetok.Otcovibolauloženápovinnosťprispievať
na výživu maloletého H. výživným vo výške 300 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám matky, počnúc dňom 18.12.2012 a súčasne bol upravený jeho styk s maloletým H. každú stredu
od 16.30 hod. do 19.00 hod., v párnom týždni v piatok od 16.30 hod. do 19.00 hod. a v nepárnom týždni
v sobotu a v nedeľu od 16.30 hod. do 19.00 hod. vždy za prítomnosti matky. Týmto rozhodnutím má

matka súčasne uloženú vo vzťahu k otcovi informačnú povinnosť, na základe ktorej je vždy k 30. dňu v
mesiaci povinná informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o jeho vývoji a podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka si informačnú povinnosť v rozsahu

určenom súdnom rozhodnutí plní. Otcovi zasiela, resp. osobne proti podpisu doručuje v súlade s
predchádzajúcim súdnym rozhodnutím ku koncu mesiaca správy, v ktorých ho podrobným spôsobom
informuje o všetkých podstatných záležitostiach týkajúcich sa života dieťaťa, detailne o jeho zdravotnom
stave, keď otec má vzhľadom na plné rodičovské práva možnosť oboznámiť sa so zdravotnou
dokumentáciou dieťaťa, z ktorej sú zrejmé aj plánované vyšetrenia a stránkou edupage. Otec túto

skutočnosť nepoprel, žiadal však o rozšírenie informácií nielen o plánované, ale aj o akútne vyšetrenia
a konkrétne o termíny rehabilitácií a návštev logopéda. Návrh v smere informovania o dovolenkách
s predstihom bola evidentne reakcia na situáciu a konflikt rodičov v lete XXXX. Otec ale nepoprel,
čo napokon vyšlo najavo aj v konaní o zmenu úpravy styku, že sám matku o svojich plánovaných
dovolenkách, resp. neúčasti na styku informuje v zásade bezprostredne pred konkrétnymi termínmi.

Z obsahu návrhu a prezentácie samotným otcom je zrejmé, že jeho návrh o rozšírenie informačnej
povinnosti matky smeroval primárne k rozšíreniu jeho možnosti styku s maloletým a to jeho osobnou
účasťou na špecifikovaných vyšetreniach a liečebných, resp. terapeutických úkonoch, podporne k čomu
svedčí aj jeho pôvodné zaradenie do návrhu na neodkladnú úpravu smerujúcu k rozšíreniu styku s

maloletým počas prebiehajúceho meritórneho konania o zmene úpravy styku, ktoré bolo v tom čase
vedené na Okresnom súde Bratislava V ako súde prvej inštancie pod sp. zn. 22P/215/2019.

Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie nepristúpil k rozšíreniu úpravy styku podrobne opísal v odôvodnení
rozsudku č.k. 22P/215/2019-706 zo dňa 19.01.2023 s odkazom na výsledky obsiahleho vykonaného

dokazovania v označenom konaní, na ktoré súd aj v tomto konaní v plnom rozsahu poukazuje.

Z hľadiska právneho posúdenia súd prvej inštancie vo veci 22P/215/2019 dospel po rozsiahlo
vykonanom dokazovaní k záveru, že v danom prípade nebola naplnená základná podmienka na zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o styku otca s mal. H., ktorý prebieha v značne obmedzenom

rozsahu a to zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala odlišné rozhodnutie, sledujúce najlepší záujem
maloletého. Súd vychádzajúc predovšetkým zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí H.. H. L., o ktorých nemal dôvod pochybovať,
keď bol vypracovaný absolútne štandardným spôsobom, pričom okrem striktného logického vyústeniajeho záverov tieto plne korešpondovali aj s ďalším vykonaným dokazovaním, predovšetkým početnými
lekárskymi správami, odborným posudkom k invalidite a výpoveďou X. MUDr. S., v sledovaní ktorej sa
maloletý nachádza od narodenia a napokon aj správami zo základnej školy, ktorú maloletý navštevuje,

jednoznačne dospel k záveru, že vzhľadom na zásadné špecifiká mal. H. len samotný vyšší vek, ktorý
v prípade zdravého dieťaťa zakladá predpoklad vyššej psychickej vyspelosti a odolnosti, v jeho prípade
nevedie k zmene jeho zdravotného stavu v zmysle zásadného progresu, keď práve závažne nepriaznivý
zdravotný stav dieťaťa bol základným predpokladom pre predchádzajúcu obmedzenú úpravu styku
otca s maloletým. Naopak, zdravotný stav maloletého sa medzičasom zhoršil, je uznaný ako občan

s ťažkým zdravotným postihnutím, plne odkázaným na asistenciu tretej osoby. Túto v danom prípade
v osobnom živote dieťaťa plne zabezpečuje matka, ktorá je súčasne prirodzene najbližšou vzťahovou
osobou maloletého. V konaní neboli preukázané tvrdenia otca, že by sa matka cielene s úmyslom
oslabenia vzťahu dieťaťa k otcovi maloletým manipulovala, keď naopak mal súd za preukázané, že
za ambivalentný postoj maloletého k otcovi zodpovedá práve otec. Psychologické vyšetrenie vykonané
štandardným spôsobom preukázalo problematickosť individuálneho stretávania mal. H. s otcom bez

prítomnosti matky, bez ktorej maloletý nedokázal byť prítomný ani na vlastnom vyšetrení a obdobne
sa to prejavilo aj pri pozorovaní vzájomnej interakcie maloletého s otcom. Závery znalca ako už bolo
uvedené korešpondovali aj s ostatným vykonaným dokazovaním, a to vrátane konštatovania, v zhode
so súkromným znaleckým posudkom Dr. O., ktorý v konaní 22P/215/2019 predložil samotný otec, že
z hľadiska všeobecných rozumových, osobnostných a emočných charakteristík je otec nepochybne

schopný zabezpečiť starostlivosť o syna, avšak prakticky a vo vzťahovej rovine v reálnej situácii je
prekážkou takejto starostlivosti postoj samotného maloletého dieťaťa, ktorý vzhľadom na jeho zdravotné
špecifiká nie je formovateľný rovnako ako u zdravých detí. Rozšíreniu styku v súlade s predstavou
otca bránia súčasne aj čiastkové nedostatky v samotnom výchovnom prístupe otca, ktorý nedostatočne
empaticky vníma naladenie maloletého, ktorý tak ako jednoznačne vo svojej svedeckej výpovedi

potvrdila aj jeho X. MUDr. S., nedokáže pre svoje komunikačné obmedzenia efektívne verbalizovať
svoj postoj ku konfliktným rodičovským interakciám. Hoci je nepochybné, že maloletý sa prirodzene
identifikuje s matkou a čiastočne sa na neho pochopiteľne prenášajú vzájomné negatívne postoje, resp.
emócie rodičov, čo do určitej miery posilňuje jeho negatívny a odmietavý postoj k otcovi, znalecké
dokazovanie nepotvrdilo ako základný problém manipulatívne stratégie matky. Naopak z vykonaného

dokazovania mal súd za preukázané, že súčasný vzťah maloletého k otcovi, ktorý je napriek jeho
prejavom po matke jeho druhou najbližšou vzťahovou osobou, je v jeho súčasnej kvalite práve v
dôsledku aktivity matky, ktorá styk vlastným pričinením a prítomnosťou vôbec umožňuje realizovať
v prebiehajúcom rozsahu riadnou a v rámci možností evidentne kvalitnou prípravou maloletého na
styk s otcom, keď ako jediná vie maloletého čiastočne usmerniť v jeho odmietavých reakciách, a

teda nehrozí absolútne odcudzenie medzi maloletým otcom. K postoju matky nepochybne napriek
jej osobnému problému s otcom prispeli aj absolvované výchovné opatrenia (naposledy uznesením
Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/88/2018-360 zo dňa 22.02.2019 v spojení s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/191/2019-656 zo dňa 30.09.2019, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.10.2019), ktoré však žiaľ nenaplnili celkový zamýšľaný účel, za čo však už

nezodpovedá štát, ktorý rodičom umožnil prostredníctvom výchovného pôsobenia cestu k posunu. Mal.
H.Š. preukázateľne skôr subjektívne vníma a citlivo prežíva menej účinné stratégie otca vo vzťahu
k jeho osobe, ktoré pred znalcom a dokonca aj v škole dokázal verbálne zdieľať. Ide najmä o v
znaleckom posudku naznačené nátlakové a nedostatočne akceptujúce požiadavky otca, v rozpore so
sterotypnými preferenciami dieťaťa v špecifickom psychickom a fyzickom nastavení mal. H., daného

jeho diagnózami. Aj z vyjadrení samotného otca je evidentné, že je subjektívne frustrovaný z fixácie
mal. H. na jedno externé miesto stretávania či z jeho pohľadu chudobnosti ich spoločných aktivít
a urputne sa snaží dosiahnuť zmenu, avšak bez ohľadu na odborné odporúčania, na dodržiavanie
ktorých, sledujúc záujem dieťaťa, dohliada z jeho pohľadu neakceptovateľne matka, ktorá je súčasne
opatrovníčkou maloletého, ktorý odmietavý postoj otca však vyvoláva ďalšie konflikty s dieťaťom. Znalec

skonštatoval, že zo psychologického hľadiska bol tlak na dieťa vytváraný otcom na separáciu maloletého
od matky neúmerný, pričom s prihliadnutím na diagnostický proces by aj aktuálne necitlivé odlúčenie
maloletého od matky v rozpore s jeho pretrvávajúcim nastavením bolo v rozpore so zdravotným
stavom maloletého. V tejto súvislosti súd poukázal na odlišnosť osamostatňovania sa v školskom
kolektíve jednak v prítomnosti obdobne handicapovaných detí a jednak za asistencie odborne zdatného

personálu, ktorého profesionálne skúsenosti nie sú absolútne porovnateľné s otcom absolvovanými
seminármi zameranými na zvládanie a pochopenie špecifík základnej diagnózy mal. H., keď napokon
efekt týchto aktivít u otca, rovnako ako efekt absolvovaných výchovných opatrení, je sporný vzhľadom
na reálne kroky otca vo vzťahu k dieťaťu. Súd sa stotožnil aj s konštatovaním znalca, že dlhodobá snahaotca spochybňovať rodičovské kompetencie matky neprispela k stabilnej rodinnej klíme maloletého, a
teda z dlhodobého hľadiska neprispieva k psychickému komfortu dieťaťa, ktoré sa primárne identifikuje s
matkou, odmietanie ktorej zo strany otca môže prirodzene podvedome pociťovať ako vlastné. Vzhľadom

nadlhodobonezastabilizovanúrodičovskúproblematikujepravdepodobné,žeobidvajarodičiaparciálne
prenášajú na maloletého vzájomné negatívne emócie a postoje. Znalecké dokazovanie nepotvrdilo,
že by ktorýkoľvek z rodičov predstavoval riziko ohrozenia zdravia maloletého. V správaní otca znalec
skonštatoval prítomné menej empatické či asertívne stratégie, ktoré negatívny vplývajú na kvalitu
vzťahovej väzby mal. H. s otcom, čo môže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, aj s ohľadom

na predpokladanú vývinovú dynamiku maloletého pri prechode zo staršieho školského do pubertálneho
veku, viesť k ešte k výraznejším odmietavým postojom mal. H. k otcovi a potenciálnej osobnej
starostlivosti o maloletého zo strany otca, keďže maloletý bude autonómnejší aj vo vzťahu k matke, a
teda aj z jej strany môže byť ešte menej usmerniteľný, než je aktuálne. Súd na základe vykonaného
dokazovania dospel teda v konaní o zmenu úpravy styku k záveru, že zdravotný stav maloletého
mu naďalej neumožňuje individuálne stretávanie sa s otcom. Podľa názoru súdu je v najlepšom

záujme maloletého zachovať jeho stretávanie s otcom v doterajšom rozsahu, síce pre maloletého v
hraničnom, avšak na druhej strane v minimálne potrebnom pre zachovanie vzťahovej väzby s otcom, s
potenciálnym významným psychologickým vplyvom do budúcna (keďže narušená kvalita tohto vzťahu
má z dlhodobého hľadiska nepochybne potenciál negatívne ovplyvniť sebavedomie maloletého ako aj
vytváranie bližších vzťahov s druhými ľuďmi v širšom zmysle), aby bolo aj naďalej v navyknutom režime

súčasťou rutinného režimu maloletého, aj za zohľadnenia častejších nerealizovaných spoločných
stretnutízozdravotnýcharežimovýchpríčin,sčímtrebapochopiteľnevzhľadomnapreukázanýzávažne
zhoršený zdravotný stav dieťaťa rátať aj naďalej. Súčasným nastavením styku má otec zachovaný,
aj keď limitovaný manévrovací priestor pre možnosť nápravy a korekcie jeho vzťahu s maloletým H.
v intenciách odporúčaní naznačených tak v znaleckom posudku, ako aj v početných vyjadreniach

neurologičky maloletého, vrátane jej výpovede v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod
sp. zn. 22P/215/2019. Súd akcentoval, že je dôležité, aby otec v záujme zlepšenia jeho vzájomného
vzťahu s maloletým rešpektoval obmedzenia vyplývajúce z diagnózy detského autizmu maloletého
a snažil sa eliminovať, hoci aj za využitia odbornej pomoci smerujúcej k spracovaniu jeho vlastnej
frustrácie, praktické nedostatky v prístupe k synovi, ktoré znalec pomenoval v psychologickom rozbore,

vrátane kontraproduktívnej snahy zabezpečiť si málo hodnoverné spochybňujúce „dôkazy“ od iných ako
ošetrujúcich špecialistov, za ktorý súd nepochybne považoval absolútne neprofesionálne spracovanú
správu od MUDr. K. predloženú v tomto konaní otcom (zo závažnými závermi vo vzťahu k matke bez
jej akéhokoľvek vyšetrenia), na ktorú súd nemohol absolútne prihliadať. Súd mal za preukázané, že
v rámci výchovných zručností má matka s mal. H. vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú väzbu a

otec ambivalentnú vzťahovú väzbu so zvýraznenými negatívnymi momentmi, vyplývajúcimi z osobných
zážitkov, ktoré maloletému navodzovali vzhľadom na jeho špecifiká výrazný diskomfort. Súd nemal
dôvod pochybovať vzhľadom na vykonané dokazovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 22P215/2019,
či už lekárskymi správami alebo správami zo školy, že výchovný štýl matky je kvalitný, pričom výchovný
štýl otca je naproti tomu mierne až stredne znížený, a to najmä v dôsledku jeho menej empatického

prístupu k mal. H.. Súd v zhode so závermi znaleckého posudku považoval za východisko zo súčasnej
situácie nie snahu o formalistickú zmenu v smere autoritatívne presadeného autonómneho stretávania
sa otca s mal. H. bez prítomnosti matky, vrátane prespávania v domácnosti otca, čo naozaj v súčasnosti
z objektívnych dôvodov na strane maloletého, daných jeho zdravotnými špecifikami nie je možné, ale
naopak kvalitnejšie, efektívnejšie a najmä empatickejšie využitie aktuálneho priestoru so zameraním na

pre dieťa vhodný a pútavý obsah stretnutí v nekonfrontačnej a prijímajúcej atmosfére tak voči matke
ako aj maloletému a tým na emočnú stránku spoločne tráveného času. V záujme skvalitnenia vzťahu
maloletého s otcom a budúceho možného progresu v ich vzájomných kontaktoch, akceptovaného
predovšetkým prirodzene maloletým H. bez sprievodných afektov súd otcovi dôrazne odporučil, aby vo
väčšej miere toleroval režimové opatrenia a ritualizované správanie maloletého, čo povedie k eliminácii

konfliktných interakcií. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zamietol nielen návrh otca na rozšírenie
styku s jeho úpravou v neprítomnosti matky, ale aj dodatočne prezentovaný návrh matky na ďalšie
zúženiestyku,keďaniznaleczopsychologickéhohľadiskanepovažovalzavhodnéobmedziťstretávanie
maloletého s otcom keď skonštatoval, že v čase podania posudku neboli splnené ani subjektívne ani
objektívne podmienky pre modifikáciu zaužívaného modelu rodičovskej starostlivosti v zmysle rozšírenia

individuálneho stretávania mal. H. s otcom, avšak ani v zmysle zúženia styku, keď napokon vychádzajúc
aj z odporúčaní MUDr. S. ako X. maloletého nie je pre maloletého vhodné okrem separácie dieťaťa od
matky, či vystavovania dieťaťa nevhodným pohybovým aktivitám, ktoré nezvláda a ktoré sú pre neho
veľmi únavné, vystavovať ho ďalším novým situáciám či zmene zaužívaného režimu, čo by jednoznačnepredstavovaloajmatkoupožadovanézúženiestyku.Zpohľadumal.dieťaťamalsúdzato,žejepotrebná
aj psychologická stabilizácia stretávania s otcom, pretože pri kvante jeho režimových aktivít (škola,
rehabilitácie, lekárske kontroly) a vlastných limitoch (instabilita, častá chorobnosť, potreba relaxácie

a ritualizovaných režimových úkonov) sa rozsah stretávania sa maloletého nastavený rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017, hoci v hraničnom rozsahu
v zmysle zvládacieho potenciálu dieťaťa, javil byť ako naďalej vhodný a v súlade s najlepším záujmom
maloletého.

Súd prvej inštancie pri ponechaní doterajšieho rozsahu styku zamietnutím návrhov na jeho rozšírenie,
resp. zúženie v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 22P/215/2019 zohľadňoval
aj názor kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, ktorí sa k návrhu nepripojili, keď pretrvávajúci
neprimeraný pre dieťa traumatizujúci prístup zo strany otca a odmietavý postoj maloletého voči otcovi
mal súd za dostatočne preukázaný obsahom znaleckého posudku ako aj lekárskymi správami a

správami zo školy, pričom prostredie u matky, ktorej je už maloletý zverený do osobnej starostlivosti
právoplatným rozsudkom, nebolo zo strany otca v zásade spochybňované. Vo vzťahu k rozšíreniu
styku však nie bez významu bola aj tá skutočnosť, že otec maloletého neuviedol do stabilného miesta
svojho domáceho prostredia, čo pre maloletého, ktorého potreba stability prostredia je výrazne zvýšená
vzhľadom na jeho diagnózy, predstavuje ďalší výrazne zneisťujúci faktor, majúci potenciálne negatívny

vplyv aj na kvalitu jeho vzťahovej väzby s otcom, predpokladom ktorej je výrazná miera dôvery, resp.
dôveryhodnosti rodiča v očiach dieťaťa.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o

maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do

duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do

rodičovských práv a povinností.

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva najlepší záujem dieťaťa má byť hlavným kritériom
pri rozhodovaní vnútroštátnych súdov a vzhľadom na svoju povahu a závažnosť môže prevážiť nadzáujmom rodičov (Rozsudok veľkej komory ESĽP zo 6. júla 2010 vo veci sťažnosti č. 41615/07 -
Neulinger a Shuruk v. Švajčiarsko).
Je nepochybné, že pre riadnu ochranu záujmov maloletého dieťaťa, za zdravý vývoj ktorého

súd zodpovední obaja rodičia za predpokladu ich neobmedzených rodičovských práv, je zásadne
nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, nakoľko zatajenie viacerých
druhov informácií môže mať pre dieťa veľmi nepriaznivé následky (napr. zatajenie zdravotných
problémov, alergií, prekonaných chorôb a pod.) Z uvedeného dôvodu nie je možné túto vzájomnú
povinnosť podceňovať a v prípade, ak ju preferenčný rodič neplní dobrovoľne, mala by byť súdom

uložená, pokiaľ sa jej druhý rodič domáha. Na druhej strane je presné vymedzenie pravidiel v tomto
smere pri problémovej komunikácii rodičov opodstatnené aj z dôvodu možného predídenia šikanózneho
zneužívania tohto oprávnenia rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti voči rezidenčnému
rodičovi.
Právo rodiča na informácie podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine teda nie je možné posudzovať izolovane,
bez zohľadnenia najlepšieho záujmu dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené aj realizácia tohto práva

smeruje primárne nie k uspokojeniu potrieb a záujmov rodiča, ale predovšetkým k ochrane záujmov
maloletých detí, ktorých sa informácie týkajú.
V posudzovanej veci bol maloletý H. rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P/284/2012-1052
zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/446/2016-1295 zo
dňa 07.02.2017 zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorej bola o.i. uložená povinnosť vždy k 30. dňu

v mesiaci informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o jeho vývoji a podstatných veciach týkajúcich
sa maloletého, t.z. informačná povinnosť matke bola uložená autoritatívnym rozhodnutím súdu, keď
otec sa v predmetnom konaní domáhal jej rozšírenia primárne s cieľom výslovne uvedeným v jeho
záverečnej reči, aby mu poskytované informácie umožnili stretnúť sa so synom (nad rozsah vymedzení
samostatným rozhodnutím o úprave styku otca s maloletým) a dostať sa tak do jeho povedomia a späť

do jeho života aj v spojení s osobnou starostlivosťou, na čo nemá priestor pri styku. Nepoprel, že ho
matka informuje, avšak vyjadril vôľu mať možnosť osobnej účasti pri špecifikovaných vyšetreniach,
resp. sedeniach, lebo informácie z práce s dieťaťom nemá možnosť získať inak ako cez osobnú účasť
a skúsenosť. Odpor syna by podľa jeho presvedčenia vedeli prekonať v priebehu niekoľkých stretnutí,
ale chcel by mať možnosť toto vyskúšať.

V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku matka otca riadne
informuje v zmysle zákonnej úpravy informačnej povinnosti a právoplatného súdneho rozhodnutia v
pravidelných intervaloch o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého, vrátane jeho zdravotného
stavuaponariadeníneodkladnejúpravyajvopredoplánovanýchlekárskychvyšetreniach,avšakrozsah
a forma týchto informácií nezodpovedá predstavám otca, keď priestor na „vyskúšanie“ prekonania

odporu maloletého k jeho účasti na vyšetreniach, ktoré by mu umožnilo rozšírenie informačnej
povinnosti, bol otcovi poskytnutý práve neodkladnou úpravou Okresného súdu Bratislava V č.k.
22P/38/2021 zo dňa 19.07.2021, ktorým súd uložil matke maloletého povinnosť oznámiť otcovi
maloletého každú plánovanú návštevu maloletého u lekára s uvedením mena a priezviska lekára a
predpokladaného času a miesta návštevy lekára najneskôr deň vopred, aby sa otec maloletého mohol

zúčastniť daného vyšetrenia maloletého, počnúc dňom nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na nadobudnutie vykonateľnosti tejto predbežnej úpravy dňa 08.08.2021 mal otec do meritórneho
rozhodnutia v predmetnom konaní možnosť po dobu dvoch rokov účasťou na vyšetreniach presvedčiť
sa o správnosti jeho predpokladu, že by mohol byť odpor syna prekonaný v priebehu niekoľkých
takýchto stretnutí. Nastavenie dieťaťa ku kontaktom s otcom a jeho príčiny prameniace predovšetkým v

závažne zhoršenom zdravotnom stave maloletého bolo jednoznačne preukázané v základnom konaní
o rozšírenie úpravy styku otca s maloletým vedenom paralelne na Okresnom súde Bratislava V pod sp.
zn. 22P/215/2019, pričom súd sa v plnom rozsahu odvoláva na výsledky dokazovania v predmetnom
konaní, ktoré v súčasnej dobe v súlade s najlepším záujmom maloletého neumožňujú rozšírenie už
aktuálne hranične nastaveného styku, a už vôbec nie obídením úpravy v právoplatnom a vykonateľnom

rozhodnutí súdu o styku jeho ďalším faktickým núteným rozšírením v dôsledku požadovaným súdnym
rozhodnutím autorizovanej pre dieťa značne rušivej prítomnosti otca počas lekárskych vyšetrení, keď
neprimeraných rozrušených reakcií maloletého je si otec sám veľmi dobre vedomý.
Za opísanej situácie by súd považoval autoritatívne rozhodnutie o ďalšom rozšírení informačnej
povinnosti za nadbytočné, neprimerane zaťažujúce maloletého H. a v istom zmysle, s prihliadnutím na

rodinnúanamnézuvočimatkeažzašikanózne,atoajvčastiinformovaniaotcaoviacdňovýmopustením
bydliska maloletého v čase, kedy má otec právo styku s maloletým minimálne týždeň vopred. Otec
nemôže očakávať, že rozhodnutím v tomto konaní, predmet ktorého bol presne vymedzený zákonným
ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, bude mať za následok čo i len čiastočnú reparáciu stavu, do ktoréhosa jeho vzťah s maloletým dostal aj jeho pričinením v dôsledku jeho v predchádzajúcich konaniach
preukázaného nedostatočne empatického prístupu k maloletého a jeho potrebám. Na druhej strane
sám otec matku a syna neinformuje s dostatočným predstihom o vlastných obdobných aktivitách, čo

má tiež vplyv nielen na realizáciu styku, ale aj na reakcie dieťaťa, ktoré vzhľadom na svoj závažný
zdravotný postih vykazuje podstatné špecifiká a zmeny v jeho zaužívaných rituáloch a režime sú
pre neho mimoriadne rušívé. Rovnako prítomnosť otca pri liečebných či terapeutických aktivitách by
mohla narúšať ich priebeh a mať zásadný vplyv na ich efekt u maloletého. Sám maloletý má právo na
rešpektovanie jeho názoru a súkromia, pričom za účelom ozdravenia narušených rodinných vzťahov súd

pristúpil v už v minulosti z úradnej povinnosti k nariadeniu výchovného opatrenia. V danom prípade aj za
zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletého v kontexte eliminácie dopadov ohrozenia jeho duševného,
telesného a citového vývinu nedostatočným zohľadnením okolností, ktoré súvisia s jeho zdravotným
stavom a preukázaným zdravotným postihnutím, ktoré má zásadný vplyv na prežívanie maloletého
a jeho reakcie, nepovažoval súd na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení návrh otca
za podaný dôvodne ani v časti, v ktorej k informačnej povinnosti zo strany matky nedochádza podľa

požiadaviek otca. Maloletý H. má vzhľadom na zažité osobné skúsenosti a jeho špecifiká dané jeho
zdravotným stavom voči otcovi značne rezervovaný postoj, vrátane vnímania jeho neprimeraných aktivít
a kritičnosti smerovaných voči matke, pričom práve značne nátlakový postoj, ktorým správaním otec
neprejavuje dostatočne empatický a rešpektujúci postoj vo vzťahu k želaniam maloletého, ktorého názor
a nastavenie preukázané znaleckým dokazovaním v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava

V pod sp. zn. 22P/215/2019 musí súd rešpektovať s ohľadom na jeho vek a rozumovú vyspelosť, sa
potom dožadovanie fakticky obídenia, resp. rozšírenia autoritatívnej úpravy styku otca s maloletým, javí
byť aj ako kontraproduktívne aj práve z dôvodu, že môže mať za následok ďalšiu degradáciu vzťahov
medzi maloletým a otcom (viď m.m. Rozhodnutie ESĽP z 28. marca 2006 - Kapr proti Českej republike).
Súd teda aj s cieľom ochrany maloletého H. návrh otca zamietol, keďže záujem dieťaťa je postavený

vyššie ako právo otca na jeho informovanie ako rodiča, ku ktorému navyše pravidelne v rozsahu
zodpovedajúcom zákonu podľa predchádzajúceho súdneho rozhodnutia dochádza. Aj upravovanie
informačnej povinnosti musí byť v súlade s upravenými rodičovskými právami. Súd akceptuje argument
matky, že matka pri prijateľnej mesačnej frekvencii správ nemôže predvídať všetky situácie, ktoré v
živote maloletého akútne nastanú a informovať o nich otca vopred. Otec má navyše možnosť získať aj

ďalšie informácie, či už od matky, alebo samotného maloletého, aj pri relatívne frekventovanom styku
podľa aktuálne vykonateľnej súdnej úpravy. Navyše o množstve záležitostí bežného života detí sa má
otec vopred možnosť dozvedieť cez realizáciu svojho práva byť ako rodič informovaný zo strany školy
a lekárov maloletého, ktorú možnosť aj využíva. Otec na svojich právach poškodzovaný teda nie je,
má poskytované nevyhnutne potrebné informácie, pričom styk s maloletým má otec upravený podľa

znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí už teraz v hraničnom rozsahu v zmysle
potenciálu maloletého k zvládaniu stresu, s ktorým má kontakty s otcom spojené. Rozsah informácií
poskytovaných matkou je dostatočný na to, aby otec o podstatných veciach zo života maloletého bol
informovaný, dokázal si o ňom vytvoriť zodpovedajúcu predstavu a bol takto aj možnosťou konzultácii
s odbornými lekármi, ktorých maloletý navštevuje, účastný aj v širšom rozsahu na živote maloletého.

Týmto rozhodnutím sa nevylučuje, aby sa otec do budúcna, za rešpektovania odporúčaní konkrétneho
špecialistu v úzkej spolupráci s matkou, po upokojení situácie a prežívania maloletého, postupne
spôsobom, ktorý bude pre dieťa čo najmenej záťažovým, pokúsil začleniť aj do úkonov súvisiacich so
zdravotnou starostlivosťou poskytovanou maloletému, avšak bez vymáhateľného súdneho rozhodnutia,
ktoré by v tomto smere jednoznačne, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozhodnutia, nebolo v

záujme maloletého H..
Záverom súd považuje za potrebné dodať, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č.
59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo 8/2008).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania.Poučenie:

P O U Č E N I E :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to
cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia,
písomne, trojmo alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania

ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie
podal (§ 125 ods. 3 CSP).