Medzitýmny rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. december 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: TO-11Cpr/5/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4622200353
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4622200353.13

Medzitýmny rozsudok

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C.,
nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XXX, XXX XX E., časť obce Zobor, zastúpená: advokátskou
kanceláriou KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, 949 01 Nitra proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pracovisko: Sociálna
poisťovňa – pobočka Nitra, so sídlom Slančíkovej 3, 950 43 Nitra, v konaní o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2021, založeného pracovnou
zmluvou medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 22.12.2003, doručené žalobkyni dňa 17.12.2021, je
neplatné.

II. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí, ktorým rozhodne súd

o celom uplatnenom procesnom nároku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 17.02.2022 žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
číslo XXXXXX/XXXX-XX založeného pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou a žalovaným na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 22.12.2003, doručenej žalovanej žalobkyni dňa 17.12.2021. Zároveň žiadala
náhradu mzdy za obdobie od 17.12.2021 do právoplatnosti rozsudku, ďalej povinnosť jej zaplatiť

peňažnú sumu vo výške zodpovedajúcej odmene za prvý kalendárny pol rok a za druhý kalendárny
pol rok v roku 2021 do3 dní od právoplatnosti rozsudku. Povinnosť zaplatiť náhradu mzdy za prácu
nadčas za roky 2019 až 2021 za odpracovaných celkom úhrnom 114,41 hodín nadčas v nárokovateľnej
výške, povinnosť uskutočniť verejné ospravedlnenie vo vzťahu k poškodenej žalobkyni za popísaný
protiprávny postup a to pred kolektívom všetkých zamestnancov sociálnej poisťovne – pobočka Nitra
do troch dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy

vo výške 15 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že napriek jej
neustálej priebežnej snahe riešiť popísané protiprávne konanie voči jej osobe na úrovni zamestnávateľa,
zmierlivým spôsobom nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu riešeniu. Práve naopak dňa 17.12.2021
jej žalovaný prostredníctvom B. F. ako povereného riaditeľa pobočky žalovaného v Nitre doručil okamžité
skončenie pracovného pomeru číslo XXX-XXX/XXXX-E., z dôvodov podľa § 68 odsek 1 písmena b)
Zákonníka práce, ktorý právny úkon považuje za neplatný z viacerých dôvodov. Je to nedodržanie lehoty

na uplatnenie práva zamestnávateľa, pretože zamestnávateľ nedodržal povinnosť podľa § 68 odsek 2
Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer
iba v lehote 2 mesiacov odo dňa keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však
do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Z textu okamžitého skončenia pracovného pomeru
vyplýva, že v bode 1. :
a) konanie popísané v písmene A B C sa tykajú kauzy vo veci G. C., VS 3049352526, ktoré konanie bolo

zastavené a teda posledné úkony z jej strany mohli byť vykonané najneskôr dňa 31.07.2020, v dôsledku
čoho k uplynutiu lehoty podľa § 68 odsek 2 došlo 30.09.2020.b) konanie popísané v písmene D sa týka kauzy vo veci H. D. F. 3044484751, v ktorom konaní uplynula
lehota (a teda nastalo tvrdené porušenie ) dňa 26.11.2020, v dôsledku čoho došlo k uplynutiu lehoty
podľa § 68 odsek 2 dňa 26.01.2021.

c) konanie popísané v písmene E sa týka kauzy vo veci Eduarda Lauka VS 3047180323, ktoré konanie
bolo zastavené a teda tvrdená nečinnosť z jej strany mohla trvať najneskôr do 24.03.2021, v dôsledku
čoho k uplynutiu lehoty podľa § 68 odsek 2 došlo dňa 24.05.2021.
d) konanie popísané v písmene F sa týka kauzy vo veci I. J. VS 2046529397, VS 3023264706, ktoré
konanie bolo odovzdané spolu so spisom z jej strany a teda posledné úkony z jej strany mohli byť

vykonané najneskôr 12.04.2021, v dôsledku čoho podľa uplynutia lehoty podľa § 68 odsek 2 došlo
12.06.2021.
V bode 2. boli pokyny uložené najneskôr emailovou správou dňa 29.07.2021, pričom v prípade ich
tvrdeného nenaplnenia k uplynutiu lehoty podľa § 68 odsek 2 došlo dňa 29.09.2021.
V bode 3. mala tvrdená lehota uplynúť dňa 29.06.2020, v dôsledku čoho k uplynutiu lehoty podľa § 68
odsek 2 došlo dňa 29.08.2020.

V bode 4. mala tvrdená neospravedlnená neprítomnosť na pracovisku nastať dňa 17.09.2021,
v dôsledku čoho k uplynutiu lehoty podľa § 68 odsek 2 došlo 17.11.2021.
Z dôvodu uvedeného v § 36 Zákonníka práce bez ohľadu na nenaplnenie hmotnoprávnych a procesných
podmienok pre okamžité skončenie pracovného pomeru ako je uvedené vyššie, právo žalovaného
s ním deklarovaných dôvodov okamžite s ňou skončiť pracovný pomer zaniklo pred doručením

okamžitého skončenia pracovného pomeru jej osobe a preto je neplatné. Ďalej považuje právny úkon
okamžitého skončenia pracovného pomeru za neplatný, z dôvodu nesplanenia povinnosti predbežného
prerokovania so zástupom zamestnancov. Okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s prílohami je
zmätočné ako celok. Podľa jej informácií bolo vypracované B. D. H., B. K. D. a B. B. J., teda dotknutými
osobami uvedenými v ňou podanom podnete a v podaných sťažnostiach a to v zrýchlenom konaní

na poslednú chvíľu. Okamžité skončenie pracovného pomeru je obsahovo nedôsledné, nedôstojné
a závery v ňom sú postavené na vode. Žalovaný v obsiahlom písomnom úkone – v okamžitom skončení
pracovného pomeru, síce tvrdil, že tento úkon priebežne prerokoval so zástupcami zamestnancov dňa
16.12.2021, avšak toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nešpecifikoval a nepreukázal. Nie je zrejmé,
kto sa prerokovania zúčastnil, s akým zástupcom okamžité skončenie pracovného pomeru prerokoval,

na základe akej požiadavky žalovaného vec prerokoval a s akým výsledkom skončenie pracovného
pomeru prerokoval. Toto svoje tvrdenie obsiahnuté v napadnutej výpovedi žiadnym spôsobom žalovaný
preukázateľne nepreukázal a to aj napriek tomu, že k písomnému právnemu úkonu prikladal aj iné
prílohy a aj také prílohy, ktoré sa bezprostredne týkajú iného zamestnanca SP (B. A. I.), ktoré do
okamžitého skončenia pracovného pomeru nemajú čo hľadať a teda nemajú na okamžité skončenie

pracovného pomeru žiadny právny vplyv. Príloha, prerokovanie výpovedi so zástupcami zamestnancov
zo strany zamestnávateľa, obsiahnutá vo výpovedi nie je. Ako dotknutá osoba nebola žalovaným ani
o záveroch prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov oboznámená. Z uvedeného dôvodu
má za to, že žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 74 Zákonníka práce, v dôsledku čoho
je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Ďalej je tento právny úkon neplatný, nakoľko

v ňom skutkovo nevymedzil jeho dôvody tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi.
Zvymedzeniaskutkovéhodôvodupreokamžitéskončeniepracovnéhopomeru,niejevôbeczrejmé,akú
povinnosť žalobkyňa ako zamestnanec nesplnila, aký pokyn nadriadenej zamestnankyne žalovaného
žalobkyňa nerešpektovala, pričom rovnakým nedostatkom trpí aj dôvod pre okamžité skončenie
pracovného pomeru v bode 4, ktorý hoci je formulovaný ako výrazne dlhší, sa opäť obmedzuje len na

všeobecné tvrdenia a emočné vnútorné dojmy žalovaného, avšak bez uvedenia konkrétnych skutkových
okolností a prípadov, ktoré by bolo možné objektívne ustáliť a následne preukazovať. Žalovaný sa
dokonca vo svojom opise tohto dôvodu nesústredil na jej vymedzenie údajného správania, ale popisuje
subjektívne pocity a reakcie iných osôb na celkovú atmosféru na pracovisku. Vzhľadom na takéto
vágne a neurčité skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je

ani možné preskúmať, aké skutkové okolnosti mali vôbec viesť k naplneniu dôvodu formulovaného
v bode 2. a v bode 4. okamžitého skončenia pracovného pomeru a teda nie je ani objektívne
možné ich existenciu preukázať alebo vyvrátiť. Na základe uvedených právnych dôvodov, žalovaný
nenaplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 70 Zákonníka práce, v dôsledku čoho je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné. Ďalej je právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa

žalobkyne neplatný pre neexistenciu konania predstavujúceho závažné porušenie pracovnej disciplíny,
ktoré mali byť definované ako údajné porušenie povinností vyplývajúcich z pracovného poriadku
a ďalších všeobecných záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov žalovaného, údajne
neplnenie pokynov a príkazov priameho nadriadeného, údajné úmyselné podávanie nepravdivýchinformácií, údajné nedodržiavanie zásad spoločenskej etiky a narušenie korektných vzťahov medzi
zamestnancami. Poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal, že by ním tvrdený staffing, ktorý mal
zakladať dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, akýmkoľvek spôsobom riešil žalovaný na

úrovni zamestnávateľa, alebo že by sa snažil nadriadený zamestnanec tento problém na pracovisku
niekedyriešiť.Naopakňoupreukázanýapodrobnepopísanýmobbingabossingzostranynadriadeného
zamestnanca, sa opakovane snažila riešiť so žalovaným na jednotlivých stupňoch riadenia zákonnými
spôsobmi ako sú popísané v bodoch I. až VII. žaloby. Táto skutočnosť sama o sebe preukazuje, že
tvrdenia žalovaného v tomto bode okamžitého skončenia pracovného pomeru predstavujú subjektívne

a klamlivé hodnotenia jeho konkrétnych zamestnancov, ktorí boli v preukázateľnom v nepriateľskom
vzťahu k jej osobe. V súvislosti s formuláciou okamžitého skončenia pracovného pomeru poukazuje
na to, že žalovaný formuloval dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak, že podľa
jeho vlastného tvrdenia jednotlivo ani jeden dôvod nenapĺňa intenzitu závažného porušenia pracovnej
disciplíny. K závažnému porušeniu pracovnej disciplíny však došlo práve kombináciou skutkových
dôvodov uvedených v bode 1. až 4. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na

vyvrátenie existencie jednotlivých skutkových dôvodov, poukazuje na ustálenú judikatúru vyjadrenú aj
v rozhodnutí R 190/1999, kde sa konštatuje, že ak súd pri preskúmavaní rozhodnutia zamestnávateľa
zistí, že jedno z viacerých porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite
skončený pracovný pomer, nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny
odôvodňujú ešte okamžité skončenie pracovného pomeru. Všetky tieto vyššie uvedené skutočnosti

rad radom odôvodňujú neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom takýto úkon
zo strany žalovaného voči jej osobe považuje len za vyvrcholenie násilných a psychických aktivít
uskutočňovaných zamestnávateľom voči jej osobe, pri najmenšom počas posledného roka tak, ako
sú popísané v predchádzajúcich bodoch žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedenú preukázanú neplatnosť
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerujejosobouzostranyžalovaného,trvánatom,abyjužalovaný

ako zamestnávateľ ďalej zamestnával, pri najmenšom na pôvodnej pozícií a za rovnakých podmienok
ako v čase pred okamžitým skončením pracovného pomeru a aby dodržiaval jej práva zamestnanca.
1.1 Žalobkyňa vo svojom vyjadrení na čl. 185-186 zo dňa 20.04.2022 uviedla, že v
podanej žalobe konkrétnym a objektívne právne preskúmateľným spôsobom popísala skutkové
okolnosti, ktoré viedli až k neetickému rozvratu jej pracovného pomeru so žalovaným a ktoré sa

prejavovalinielencielenýmpostupnýmvytváraním,aleajstupňovanímpsychickéhotlakunajejosobuza
účelom diskreditácie jej osoby v pracovnoprávnom pomere a s možnosťou okamžitej výpovede zo strany
zamestnávateľa. Zároveň súdu zákonným spôsobom prostredníctvom listinných dôkazov preukázala,
že od momentu, kedy v dôsledku správania sa nadriadených zamestnancov žalovaného nadobudla
presvedčenie o porušovaní jej práv zamestnanca, opakovane v súlade so zákonom upozorňovala

zamestnávateľanazhoršovaniesituácienapracovisku,atonajmäzostranynadriadenéhozamestnanca
- B. D. H.. Z popísaného a listinnými dôkazmi preukázaného postupu je zrejmá jej snaha zachovať
funkčný pracovnoprávny vzťah so žalovaným a zároveň snaha zabrániť eskalácii konfliktov na
pracovisku využívaním v žalobe popísaných mechanizmov na úrovni žalovaného ako zamestnávateľa.
Až po bezúspešnom vyčerpaní vnútropodnikových prostriedkov nápravy upozornila na v žalobe

popísané mechanizmy aj ďalšie kontrolné orgány mimo organizácie žalovaného, ktoré však formalisticky
odkazovali na potrebu riešenia prípadného sporu medzi zamestnávateľom a zamestnancom súdnou
cestou, ku ktorej nakoniec v dôsledku žalobou napadnutého úkonu žalovaného bola priamo dotlačená.
Z dôkazov, ktoré súdu predložila k žalobe, jednoznačne a preukázateľne vyplýva jej snaha dosiahnuť
prešetrenie pomerov na pracovisku a zjednanie účinnej nápravy narušených vzťahov medzi jej osobou

a nadriadeným zamestnancom zo strany zamestnávateľa. Túto snahu iniciovala po dlhšiu dobu a od
počiatku sa snažila využiť čo najmenej verejné a radikálne spôsoby riešenia tak, aby bol vzniknutý
pracovnoprávny problém vyriešený na úrovni zamestnávateľa. Jej podnety však neboli zo strany
zamestnávateľanikdyprešetrené.Napriekopakovanejsnahetedažalovanýodjúna2021nebolschopný
podniknúť žiadne kroky k tomu, aby zabránil uplatňovaniu mobbingu a bossingu voči jej osobe a

zabránil ďalšej eskalácii konfliktu na pracovisku. Z pozície bežného zamestnanca ako žalobkyňa
urobila všetko to, čo na základe platných právnych predpisov urobiť mohla. Sociálna poisťovňa
ako žalovaná strana vyhýbaním sa zákonným povinnostiam, dlhodobým vykrúcaním sa a účelovou
nečinnosťou spôsobila vzniknutý nežiaduci právny stav, z ktorého nebolo cesty späť. Pre žalovanú
tak zostala iba jediná cesta, a to obetovať ma ako žalobkyňu okamžitým skončením pracovného

pomeru. Nemohla sa tomuto postupu účinne brániť, žalovaná strana jej to nedovolila. Spoločným
úsilím v žalobe ju uvedené osoby obmedzovali, prenasledovali a šikanovali takým spôsobom, aby to
na vlastnej koži priamo pociťovala, vedela o tom, ale aby ju to zasiahlo len samu a bez možnosti
obrany. Žalovaná strana účinne bránila všetkými dostupnými prostriedkami kolegom na pracovisku sas ňou stretávať na pobočke pod hrozbou možnej výpovede a navodzovaním strachu a neistoty na
pracovisku. Zároveň žalovaná úmyselným konaním ignorovala rad-radom všetko, čoho sa domáhala
zákonným spôsobom. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení na podanú žalobu obmedzil len na subjektívne

hodnotenia a predstavy, ktoré nedokázal podporiť a preukázať ani dodatočne žiadnymi relevantnými
a objektívnymi dôkazmi. Svoje skutkové tvrdenia uvádzané v žalobe teda nepreukázal a neuniesol vo
vzťahu k nim dôkazné bremeno. Navyše sú tieto jeho tvrdenia v rozpore s racionálnou logikou, pretože
ak by z jej strany skutočne malo dochádzať k takému protiprávnemu konaniu, z akého ju žalovaná
strana obviňuje a ktoré sa malo dotýkať celého pracovného kolektívu na pracovisku, celkom určite by

bol zamestnávateľ podnikol také formálne kroky, ktorými by sa pokúsil nielen o riešenie vzniknutého
stavu ale aj o samotnú a urýchlenú nápravu vzťahov na pracovisku. Žalovaný mal predsa k dispozícii
prinajmenšom tie isté vnútropodnikové mechanizmy, ktoré neúspešne využila, ale z tvrdení žalovaného
nevyplýva žiadny právny záver, že ich akýmkoľvek spôsobom využil. Je pritom potrebné si reálne
uvedomiť, že žalovaný nie je nejakým drobným zamestnávateľom, ktorý by nemal skúsenosti, odbornú
kapacitu a priestor na účinné uplatňovanie vnútropodnikových mechanizmov na riešenie porušovania

práv jeho zamestnancov. Podľa údajov zverejnených na internetovej stránke žalovaného, žalovaný
zamestnáva po celom Slovensku viac ako päťtisíc zamestnancov a už aj z dôkazov predložených
mojou osobou k žalobe a žalovaným vo vyjadrení k podanej žalobe je bezpochyby zrejmé, že má
nielen schválené, ale aj vytvorené veľké množstvo formalizovaných vnútropodnikových smerníc a
mechanizmov. Z vyjadrenia žalovaného k žalobe však nevyplýva, že by ktorýkoľvek z týchto prostriedkov

využil na riešenie ním uvádzaného údajného dlhodobého staffingu, ktorý mal byť uplatňovaný z mojej
strany voči nadriadenému zamestnancovi. Táto samotná skutočnosť v podobe právnej nedokonalosti a
neopodstatnenosti preukázateľne sama o sebe dokazuje, že žalovaný využíva túto argumentáciu len na
to, aby odvrátil pozornosť od vlastných zlyhaní pri neriešení porušenia mojich práv ako zamestnanca,
zo strany nadriadeného zamestnanca konajúceho v mene žalovaného. Sociálna poisťovňa v postavení

žalovanej strany nedokázala žiadnym zákonným spôsobom vyvrátiť ani uplynutie lehôt vo vzťahu k
skutkovým dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, a preto považujem argumenty v
tomto smere za nesporné skutočnosti, teda argumenty právne a nespochybniteľne dané. Žalovaný
zároveň nepriamo vlastnými vyjadreniami potvrdil nejednoznačnosť skutkového vymedzenia týchto
dôvodov v listine - Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 17.12.2021 a zároveň listinu ako

celok sám spochybnil, keď sa vo svojej písomnosti obsiahlo zaoberal prevažne len vysvetľovaním a
dopĺňaním skutkových dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru. Pre posúdenie platnosti
písomného úkonu žalovaného je relevantné len jeho písomné vyhotovenie, nie však v písomnosti
obsiahnuté informácie a dôvody, ktoré žalovaný dopĺňal dodatočne až po uplynutí troch mesiacoch
od jeho vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru a jeho doručenia. Práve dopĺňaním

skutkových tvrdení a dôvodov vo svojom vyjadrení na podanú žalobu sa Sociálna poisťovňa sama
doznala a potvrdila, že jej pôvodné vymedzenie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru
je nielen nedostatočné, ale aj nezákonné a okamžitá výpoveď tak nespĺňa zákonnú požiadavku pre
jednoznačné a skutkovo nezameniteľné špecifikovanie dôvodov pre okamžité skončenie pracovného
pomeru priamo v jeho písomnom vyhotovení. Žalovaná strana teda ani vo svojom vyjadrení na podanú

žalobu žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že sa ako žalobkyňa dopustila závažného
porušenia pracovnej disciplíny a viackrát menej závažného porušenia pracovnej disciplíny priamo
definovaných v Pracovnom poriadku Sociálnej poisťovne, pričom závažné porušovanie pracovnej
disciplíny spočívajúce predovšetkým v staffingovom dlhodobom a vedomom konaní v rozpore s Etickým
kódexom Sociálnej poisťovne pretrvávalo až do doby okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Navyše na strane 7 žalovaný navádza konajúci súd, aby rozhodol v prospech žalovanej, nakoľko
pokiaľ by okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou bolo určené za neplatné a žalobkyňa
by sa do zamestnania k žalovanej vrátila na pracovisko, dotknutí zamestnanci podanou žalobou by
postupovali rovnako ako B. H. a ukončili by na pobočke Nitra pracovný pomer. Na stranách 8 až 10 sa
Sociálna poisťovňa vo svojom vyjadrení na podanú žalobu vyjadrila, aj keď svojsky, názor ku kontrolnej

činnosti. Žalovaná strana zastáva názor, že preskúmavanie záverov internej kontroly žalovanej nie je
predmetom tohto súdneho konania a súd nemá ani právomoc preskúmavať v tomto konaní spôsob
vykonania kontroly, resp. výsledky a výstupy z takejto kontroly, hoci vo veci okamžitého skončenia
pracovného pomeru číslo XXX-XXX/XXXX-E. zo dňa 17.12.2021 hneď v prvom bode na stranách 1
až 3, ako jeden z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaná strana uvádza práve

zákonným spôsobom nepreukázané závery z výkonu kontrolnej činnosti. V prípade, ak súd prihliadne
na túto okolnosť žalovaného, potom zastáva právny názor, že neskúmaním záverov internej kontroly v
súdnom konaní, tak odpadne ďalší z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. K ostatným
konšpiračným úvahám žalovanej strany nepovažuje za potrebné sa vyjadrovať, pretože z právnehohľadiskaniejepresúdnekonaniedôležité,čožalovanývosvojomvyjadrenípíše,aledôležitéjeto,akoto
bolo. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení
k žalobe za nerelevantné a zotrváva na pravdivom obsahu v podanej žalobe. Žiadam, aby súd vytýčil

pojednávanie vo veci.

1.2 Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení na čl. 223-230 zo dňa 20.12.2022 uviedol, že listinnými
dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise je bezpochyby preukázané a je nespochybniteľné, že žalobkyňa
svedkyne B. B. J. a B. K. D. zaúčala v adaptačnom procese. Listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom

spise je preukázané pochybenie zo strany kontrolných orgánov v procese kontroly žalobkyne, ako
aj pochybenie svedkov, ktorí sa utajovanej kontroly zúčastnili a podieľali sa na okamžitom skončení
pracovného pomeru žalobkyne. Je to práve žalovaná, ktorá svojimi úkonmi tvrdí, že žalobkyňa toho
času nie je v pracovnoprávnom pomere vo vzťahu k žalovanej strane, z dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru č. 353-249/2021-NR z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce,
čoho výsledkom je skutočnosť, že žalobkyňa je v súdnom spore so žalovanou o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru. Žalobkyňa v rámci procesnej obrany korektným spôsobom poukázala
na procesne preukázané pochybenia svedkov pri výkone ich pracovnej náplne, na čo má zákonné
právo. Žalovaná strana sa opäť mýli, ak tvrdí, že žalobkyni neprináleží hodnotiť kompetencie svedkov a
odbornosť svedkov v kontrolnom procese vo vzťahu k žalobkyni. Akým spôsobom sa teda žalobkyňa má
brániť vo vzťahu k zainteresovaným svedkom do tohto súdneho procesu? Mlčaním a pritakávaním? S

prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia nemôže
odňať občanovi Slovenskej republiky právo na vyslovenie vlastného názoru. Žalovaná strana svojimi
direktívnymi a mocenskými postupmi žalobkyni upierala nielen počas zamestnaneckého pomeru právo
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena, ale v tomto duchu
pokračuje neeticky a v rozpore so základnými ľudskými právami upravenými v Ústave Slovenskej

republikyajvsúdnomprocese,vktoromsažalobkyňadomáhazákonomustanovenýmspôsobomsvojho
práva na a nezávislom a nestrannom súde. Žalovaná nielen odňala po dobu trvania pracovnoprávneho
pomeru žalobkyni právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky, ale aj direktívnymi
obmedzeniami v rozpore s ústavnými právami potierala slobodu myslenia žalobkyne a právo verejne
prejavovať svoje zmýšľanie. Svojimi postupmi tak žalovaná strana poprela ústavné právo žalobkyne,

že ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. V návale hnevu a bezmocnosti žalovaná strana
opomenula ďalšie ústavné právo žalobkyne, že povinnosti možno ukladať len zákonom alebo na základe
zákona,vjehomedziachaprizachovanízákladnýchľudskýchpráv.Žalovanástranavosvojomvyjadrení
tvrdí: „Z hľadiska žalovanej je opodstatnenosť a zákonnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru
listinnými dôkazmi ako aj výpoveďami svedkov jednoznačne preukázaná a naopak, tvrdenia žalobkyne

preukázané nie sú, naopak sú listinnými podkladmi a svedeckými výpoveďami vyvrátené.“ Všetky
tvrdenia žalobkyne rad - radom bez právneho základu žalovaná označuje za nepreukázané a to bez
akéhokoľvekpredchádzajúcehopreverovaniapocelúdobuatoodvznikukonfliktunaodborevymáhania
pohľadávok. Nie je na žalovanej, ale na súde rozhodovať o ochrane práva na základe skutočností
zistených v súlade so zákonom. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení uvádza: „Riaditeľ pobočky Nitra,

ako štatutárny orgán žalovanej, ako aj ostatní traja svedkovia jednoznačne a súladne vypovedali o
neetickom a diskriminačnom správaní a konaní žalobkyne a o neexistencii akéhokoľvek diskriminačného
správania voči žalobkyni zo strany ktorýchkoľvek zamestnancov žalovanej, pričom všetky svedecké
výpovededosebanavzájomzapadajúnapriekskutočnosti,ževšetkypopísanéapreukázanénezákonné
a neetické konania žalobkyne opisovali s odstupom dlhšieho času ( viac ako jeden rok ).“ Tvrdenia

žalovanej vo svojom vyjadrení v tom zmysle, že štatutárny orgán žalovanej, ako aj ostatní traja svedkovia
jednoznačne a súladne vypovedali o neetickom a diskriminačnom správaní a konaní žalobkyne sú
prinajmenšom len zbožným prianím žalovanej. V súdnom konaní žalovaná vehementne háji vo svojom
vyjadrení už nielen samú seba, ale aj predvolaných svedkov a ich nekonzistentné a nesúladné svedecké
výpovede, hoci z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 5.12.2022 žiadne takéto právne závery

uvedené vo vyjadrení žalovanej z obsahu neplynú. Predvolaní svedkovia sa možno dobrovoľne, možno
nedobrovoľne podujali svedčiť v prospech žalovanej strany okrem A. L. M. a teda ich povinnosťou
bolo riadne sa k svedeckým výpovediam pripraviť. Výroky uvedené vyjadrení žalovanej zjavne odporujú
skutočnostiam plynúcim z výpovedí jednotlivých svedkov na súdnom pojednávaní zo 5.12.2022. Odstup
dlhšieho času (viac ako jeden rok) plynul aj vo vzťahu k žalobkyni. Na takúto skutočnosť žalovaná

nedbala. Žalovaná zákonnému súdu nepreukázala, že by niekto so zamestnancov žalovanej okrem
žalobkyne sa domáhal právnej ochrany pred diskrimináciou vo svojom mene podaním svedeckej
výpovede vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania, resp. podaním
sťažnostinamietajúcuporušeniezásadyrovnakéhozaobchádzania.Zákonč.365/2004Z.z.orovnakomzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon) v § 1 upravuje uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a
ustanovuje prostriedky právnej ochrany, ak dôjde k porušeniu tejto zásady.

Osoba, ktorej sa diskriminačné konanie týka môže: domáhať sa právnej ochrany pred diskrimináciou vo
svojommene,podaťsvedeckúvýpoveď,vysvetlenievkonanívoveciachsúvisiacichsporušenímzásady
rovnakého zaobchádzania, podať sťažnosť namietajúcu porušenie zásady rovnakého zaobchádzania.
Každý je povinný v zmysle antidiskriminačného zákona dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania
v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov. Pri posudzovaní, či ide o diskrimináciu

alebo nie, sa neberie do úvahy, či dôvody, ktoré k nej viedli, vychádzali zo skutočnosti alebo z
mylnej domnienky. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch,
obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb z
dôvodov podľa § 2 ods. 1. Zásada rovnakého zaobchádzania podľa odseku 1 sa okrem iného uplatňuje
len v spojení s právami osôb ustanovenými osobitnými zákonmi najmä v oblastiach výkonu zamestnania
a podmienok výkonu práce v zamestnaní vrátane odmeňovania, funkčného postupu v zamestnaní a

prepúšťania. Za škodlivé konanie nesie primárne zodpovednosť zamestnávateľ, ktorý je povinný vytvoriť
na pracovisku také podmienky, aby nedochádzalo k šikane a prenasledovaniu jeho zamestnancov, či
už vo forme mobbingu alebo bossingu. Základným vnútroštátnym právnym predpisom, ktorý vymedzuje
podmienky dodržiavania zásady rovného zaobchádzania, je antidiskriminačný zákon. Ten definuje
základné pojmy, ohraničuje oblasti, v rámci ktorých stanovuje povinnosť dodržiavať zásadu rovnakého

zaobchádzania a konkretizuje dôvody, na základe ktorých nemožno so subjektmi zaobchádzať menej
priaznivo. Ďalším definičným znakom diskriminácie je jej forma. V rámci posúdenia možnej diskriminácie
je preto nevyhnutné posúdenie naplnenia vyššie uvedených definičných znakov. V posudzovanom
prípade ide o antidiskriminačným zákonom chránenú oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Podmienky
výkonu práce vo verejnom záujme upravuje zákon 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a

Zákonník práce.Možno teda konštatovať, že je prítomná antidiskriminačným zákonom chránená oblasť
pracovnoprávnych vzťahov. Ďalšou otázkou je zhodnotenie, či pri zaobchádzaní s jednou osobou a
s porovnateľnou skupinou (komparátormi) došlo k menej priaznivému zaobchádzaniu, aké zakazuje
antidiskriminačný zákon a Zákonník práce. Menej priaznivé zaobchádzanie je dovolené len vtedy, ak
má legitímny dôvod. Teda objektívny, racionálny a pokiaľ možno aj legálny cieľ, ktorý sa tým napĺňa. Za

potrebné považujem upriamiť pozornosť aj na tretiu podmienku diskriminácie - dôvod menej priaznivého
zaobchádzania, aby boli splnené definičné znaky diskriminácie. Z tohto pohľadu je významné posúdenie
toho, či zmenu správania sa priamej nadriadenej voči zamestnancovi možno pričítať osobitnému motívu.
Motívu , ktorý buď antidiskriminačný zákon alebo Zákonník práce spájajú so zakázanými dôvodmi menej
priaznivého zaobchádzania. Motív správania sa priamej nadriadenej k podriadenému možno dôvodne

prepojiť s jeho upozornením na potrebu zmeny jej správania vo vzťahu k osobe zamestnanca. Ďalším
motívom je poukázanie na to, že dlhodobo podriadený zamestnanec pracovné úkony, ktoré spadajú
do kompetencie vedúceho odboru a to v rozpore so systémom odmeňovania, ako aj na skutočnosť
možného bossingu vo vzťahu k podriadenému súvisiaceho s metódou Achillovej päty tým, že musí
vybavovať tie ťažšie úlohy, na trvalú kontrolu práce podriadenej osoby nad bežný rámec, okliešťovanie

kompetencií, teda odnímanie úloh, ktoré podriadený bez problémov vykonával a to bez udania právneho
a pragmatického dôvodu.
B. D. H., ako jediná z predvolaných svedkov na súdnom pojednávaní zo dňa 5.12.2022 uviedla vo
vzťahu k údajnému nežiadanému správaniu sa žalobkyne nasledovné: Ja som viackrát podávala , či
už písomnou formou, alebo mailom p. riaditeľovi podnety , aby riešil správanie žalobkyne, prípadne

som mu preposlala mailovú komunikáciu medzi mnou aj žalobkyňou, bol môj nadriadený a čakala som
čo s tým urobí. Ten reagoval tak, že zavoláme ešte nejakú nezávislú kontrolu. Viem , že zo strany
riaditeľa boli osobné dohovory voči žalobkyni, či boli zdokumentované, to neviem...“ Žalovaná súdu
nepredložila žiadne podnety adresované B. D. H. riaditeľovi pobočky Mgr. Jánovi Veterániu, aby riešil
správanie sa žalobkyne. Z právneho hľadiska preto dotknutú časť výpovede je potrebné považovať

za nedôveryhodnú, vymyslenú a teda B. D. H. preukázateľne pred súdom krivo vypovedala. B. D.
H. riaditeľovi pobočky zasiela len e-mailovú komunikáciu prebiehajúcu medzi ňou a žalobkyňou, ( na
túto nekorektnú činnosť žalobkyňa upozornila žalovanú v písomnej podobe vo veci EX 623/13 N. C.
- preverenie zo dňa 25. novembra 2021, ktorou chcela B. D. H. diskreditovať žalobkyňu v oblasti
pracovnoprávnych úkonov a túto komunikáciu cielene B. D. H. zneužila v neprospech žalobkyne v

okamžitom skončení pracovného pomeru. Žalobkyňa v tejto súvislosti uvádza, že jednostranný konflikt
v utajenej podobe prebiehal dlhodobo za chrbtom žalobkyne bez toho, aby o ňom žalobkyňa vedela.
Teda v prvopočiatkoch do konfliktu žalobkyňa vtiahnutá nebola. Do priameho konfliktu bola žalobkyňa
vtiahnutá až v kancelárii riaditeľa pobočky v Nitre, kde jej bolo pred prítomnými B. D. H. a B. K. D.predložené B. I. F. písomné upozornenie za údajné porušenie pracovnej disciplíny plynúce z kontroly
spisovej agendy žalobkyne. Teda pôvodcom a strojcom konfliktu bol žalovaná prostredníctvom skupinky,
ktorýžalobkyňaoznačilavŽalobeourčenieneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruzodňa15.2.2022

na strane 3 ako členovia organizovanej skupiny mobbingu a bossingu na Pobočke v Nitre. Z výpovede
Mgr. Lívii Kerekesovej v podstate nemožno vyvodiť žiadny právny záver. Nie je teda zrejmé, akým
spôsobom žalovaná strana touto výpoveďou preukázala neetické a diskriminačné správanie a konanie
žalobkyne a iné nimi tvrdené vo vzťahu k žalobkyni. Ani z jednej z výpovedí predvolaných svedkov
nemožno skonštatovať naplnené definičné znaky diskriminácie, neetického správania sa žalobkyne a

neplynú z nich ani skutočnosti potrebné pre posúdenie zákonnosti okamžitého skončenia pracovného
pomeru. V súdnom spise nie sú obsiahnuté ani také listinné dôkazy predložené žalovanou stranou,
ktoré by takéto skutočnosti preukazovali. Teda nie je z právneho hľadiska zrejmé, z akých iných
prameňov žalovaná strana vychádza vo svojich vyjadreniach s poukazom na diskriminačné správanie sa
a neetické správanie sa žalobkyne. B. I. F. preukázateľne vo svojej výpovedi uviedol výlučne nepravdivé
informácie, o ktorých vedel len sprostredkovane, resp. na základe vyjadrení iných nemenovaných

neidentifikovateľných zamestnancov, alebo na základe vykonštruovaných sťažností zo strany B. D. H.
na adresu žalobkyne. Vlastnými zmyslami teda B. I. F. nevnímal správanie sa žalobkyne ako arogantné,
resp. neetické a teda bez právneho základu B. I. F. na základe chodbových intríg a nedôvodných
sťažností aplikoval vo vzťahu k žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru č. 353-249/2021-
NR z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a to bez akýchkoľvek ľudských výčitiek

svedomia. Obranu žalobkyne pritom B. I. F. považoval za nedostatočnú a nepreukázanú napriek
tomu, že bola postavená na právnom základe a nie na chodbových rečiach. B. I. F. preukázateľne
obranu žalobkyne nikdy nepreveril z pozície štatutárneho zástupcu žalovanej. Považujeme za potrebné
poukázaťnaskutočnosť,žežalobkyniakopovinnejosobebolooprávnenouosobou(žalovanoustranou)
v kontrolnom procese odňaté právo oboznámiť sa so zložením kontrolného orgánu, podať námietky

zaujatosti,zúčastniťsapriodovzdávaníkontrolovanýchspisovabyťsúčinnoupočaskontroly.Kontrolnou
skupinou žalobkyni neboli zákonným spôsobom predložené k nahliadnutiu závery z kontrolnej činnosti
a tým jej bolo odňaté právo vyjadriť sa k zisteným nedostatkom a podať námietky ku kontrolným
zisteniam. Postupom žalovaného ako zamestnávateľa bola preukázateľne dotknutá procesnoprávna
záruka ochrany práv zamestnanca. Žalobkyňa vo svojich námietkach vo vzťahu k výkonu kontroly

zákonnýmspôsobompoukázalananezákonnýpostupžalovanejstranyvkontrolnomprocese,obhájilasi
pracovné postupy a zároveň zákonným spôsobom vyvrátila závery z kontrolnej činnosti. Svoje námietky
podporila ustanoveniami právnych predpisov. Žalovaná strana sa námietkami účelovo nezaoberala.
Teda žalovaná nemôže tvrdiť, že jednotlivými kontrolnými orgánmi boli doložené listinné dôkazy, ktoré
jednoznačne preukazujú opodstatnenosť tak vykonania kontroly, ako aj spôsoby ich vykonania a aj

vyhodnotenia záverov, z ktorých jednoznačne vyplýva porušovanie pracovnej disciplíny žalobkyňou.
Pre takéto tvrdenia nemá v zákone žalovaná oporu. Žalovaná strana sa aj v tomto prípade mýli, ak
tvrdí, že žalobkyni neprináleží hodnotiť postupy a oprávnenia riaditeľa pobočky. Akým iným zákonným
spôsobom sa teda žalobkyňa má brániť vo vzťahu k výpovedi B. I. F., to žalovaná už vo svojom vyjadrení
neuviedla. S prihliadnutím na Ústavu Slovenskej republiky, Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna

inštitúcia nemôže odňať občanovi Slovenskej republiky právo na vyslovenie vlastného názoru, právo na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena a to v prebiehajúcom
súdnom procese, v ktorom sa žalobkyňa domáha zákonom ustanoveným zákonom svojho práva na a
nezávislom a nestrannom súde. Žalobkyňa zároveň si touto cestou dovoľuje upozorniť zákonný súd,
že výpisy dochádzky žalobkyne za roky 2019 až 2021, ktoré žalovaná predložila súdu trpia vadami,

resp. právnymi nedostatkom. Žalobkyňa nedokáže posúdiť, či neúplné skutočnosti vo výpisoch sú pre
súdne konanie podstatné, alebo nepodstatné. V dochádzke bola žalovanou vykonaná Uzávierka opráv
1.úroveň: 31.12.2022, v čase keď žalobkyňa u žalovanej už nepracovala (pravý horný roh výpisu). Pre
určenie mesačného rozdielu v položke „997 Mesačný rozdiel“, v ktorej sa uvádza čas, ktorý je po zrátaní
odpracovaných hodín za kalendárny mesiac nad rámec voliteľného pracovného času dlhšie, ako je

ustanovený pracovný čas, je potrebná položka „950 Hodiny celkom“ z Výkazu hod. -mesiac, ktorá je
úmyselne zobrazená len v niektorých výpisoch. „Výkaz hod. - za rok“ je neúplný a vyňatý z výpisov.
Nie je možné zistiť, kedy boli žalovanou výpisy autentizované, nakoľko absentuje vo výpisoch dátum
(13.1.202...).
Žalobkyňa, vo vyjadrení žalobkyne k výpovediam svedkov na pojednávaní dňa 05.12.2022, zo dňa

20.12.2022 uviedla, že B. I. F. zvolal odbor vymáhania pohľadávok dvakrát a to v dňoch 28.10.2021
a 10.11.2021 a to úmyselne v časoch, keď žalobkyňa čerpala riadnu dovolenku. Rovnakým taktickým
spôsobom postupovala aj B. D. H. v dňoch 15.7.2021, 21.10.2021 a 29.11.2021, kedy zvolala pracovné
porady a to v čase neprítomnosti žalobkyne. Medzi príkladný bossing patrí - prekvapivé útoky. Ide orozhodnutia, ktoré sa odohrávajú za chrbtom obete ( napr. kým bol zamestnanec na dovolenke, čerpal
osobné voľno atď ). Medzi ďalší príkladný bossing patrí - izolácia. Ide o prípady, ak zamestnanec
nie je informovaný o zmenách, vylučujú ho z porád, resp. aby mu zamedzili kontakt s kolegami .

Žalobkyňa upozornila na bossing už vo svojom podnete adresovanom Ministrovi práce, sociálnych
vecí a rodiny SR O. B. D.. Žalovaná strana sa podnetom nezaoberala. Naopak, svojim protiprávnych
konaním pokračovala prekvapivými útokmi a izoláciou vo vzťahu k žalobkyni naďalej. Rafinovane
nafingované neúčasti žalobkyne na jednotlivých pracovných stretnutiach zvolaných žalovanou stranou
sú ďalším dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru č. 353- 249/2021-NR z dôvodov

podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ( strana 5 prvý odsek okamžitého skončenia pracovného
pomeru ). Teda nešlo o porady zvolávané operatívne a spontánne vedúcimi zamestnancami, ako uvádza
žalovaná.Ideovopredpremyslené,cielenéaúmyselnéprotiprávnekonaniezostranyžalovanej,ktorého
účelom bolo zabrániť žalobkyni verejne sa vyjadriť pred kolektívom odboru tak, aby mohli zamestnanci
objektívne posúdiť danú situáciu na odbore. Ak by bolo pravdou, že neželaný stav na odbore nastal
práve pôsobením žalobkyne, v takom prípade by každý zodpovedný vedúci zamestnanec v prvom

rade riešil žalobkyňu, nezvolával by počas pracovnej doby nadbytočné sedenia s odborom a to bez
účasti žalobkyne a zbytočne by nezahlcoval vyhrážkami nič netušiacich, frustrovaných a ustráchaných
zamestnancov. B. I. F. pred súdom sám tvrdil, že s jediným odborom komunikoval osobne a určite sú
o tom urobené aj záznamy, kto aj bol zúčastnený, máme to aj podpísané. Riaditeľ pobočky však pred
súdom neuviedol, koľkokrát zvolal porady a kedy ich zvolal, hoci výpoveď mal ako jediný z predvolaných

svedkov dobre pripravenú, čo žalovanej dáva veľký priestor na procesnú obranu. Súdu nedokázal B.
I. F. predložiť žiadne také záznamy, z ktorých by plynul záver, kto sa porady zúčastnil a ktoré by boli
opatrené podpismi zúčastnených zamestnancov. Porady sám B. I. F. zvolal, formou monológu ich viedol,
preto v čase súdneho pojednávania mal vedomosť o tom, či záznamy z porád urobil, kto zúčastnený
na zvolaných poradách bol a kto nebol a či účasť dal zamestnancom podpísať, alebo nie. Žalobkyňa

nepovažuje zvolanie uskutočnených porád z právneho hľadiska za dôležité vo vzťahu k súdnemu sporu.
Zotrvávavšaknatom,žeZápisnicazpracovnéhostretnutiazodňa29.11.2021,ktorúpredložilažalovaná
strana zákonnému súdu je všeobecná, z ktorej nemožno vyvodiť právne závery. Nie je opatrená časom,
od kedy do kedy malo byť údajné pracovné stretnutie uskutočnené, zápisnica neobsahuje prezenčnú
listinu prítomných osôb, v dôsledku čoho nemožno spätne verifikovať jej pravosť. Žalobkyňa preto listinu

považuje za nedôveryhodnú.
1.3 Právny zástupca žalobkyne k výpovediam svedkov na pojednávaní dňa 05.12.2022 uviedol, že
žalobkyňa nebola nepriateľom B. D. H., ako sa to svedkovia navrhnutí žalovaným snažili zámerne
odprezentovať pred zákonným súdom. Po celú dobu pôsobenia B. D. H. na pozícii vedúcej odboru
jej žalobkyňa stála preukázateľne po boku a to bolo aj dôvodom, že si žalobkyňu svedkyňa B. D.

H. vybrala ako prvého zastupujúceho zamestnanca Sociálnej poisťovne, oprávneného podpisovať
písomnosti za príslušný organizačný útvar v rozsahu poverenia od priameho nadriadeného vedúceho
zamestnanca Sociálnej poisťovne. Formou nadpráce najskôr ochotne, neskôr formou nátlaku a
spôsobom terminovaných úloh žalobkyňa vykonávala za B. D. H. jej prácu spadajúcu do kompetencie
vedúcej odboru a ktorá preukázateľne nebola obsiahnutá v náplni práce žalobkyne podľa jej pracovnej

zmluvy. Žalobkyňa poskytovala B. D. H. odborné rady a riešila za B. D. H. náročné pracovné úlohy a
požiadavky vo vzťahu k Ústrediu Sociálnej poisťovne, ako aj vo vzťahu ku klientom Sociálnej poisťovne.
V istom momente však svedkyňa B. D. H., zmenila nielen rétoriku, ale predovšetkým pracovnoprávny
vzťah vo vzťahu k žalobkyni a jej jedinou prioritou a snahou bolo pokoriť žalobkyňu ohováraním,
ponižovaním pred kolektívom Sociálnej poisťovne, čo vyústilo až do okamžitého skončenia pracovného

pomeru. Nadprácu za B. D. H. vykonávala žalobkyňa preukázateľne po celú dobu dobre, zodpovedne
a s odbornou starostlivosťou, čoho dôkazom bol bezproblémový chod odboru vymáhania pohľadávok
v oblasti výkonu práce. Svedkovia vo svojich výpovediach pred súdom nedokázali popísať žiadne
také správanie žalobkyne, ktoré vnímali vlastnými zmyslami, ktoré by vybočovalo z pracovnoprávnej
etikety a narúšalo etiketu na pracovisku. Okrem zdravenia, či nezdravenia na chodbe, svedkovia

navrhnutí žalovanou neuviedli jedinú skutočnosť, ktorá by preukazovala neetické správanie, prípadne
neslušné správanie sa žalobkyne, ktoré malo byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru.
Naopak, sama svedkyňa B. D. H. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa bola vždy zdržanlivá vo
svojich vyjadreniach, a teda akékoľvek ďalšie závery B. D. H. vychádzali z jej subjektívnych pocitov.
Podľa vyjadrenia svedkyne žalobkyňa svoju obranu vždy podávala v písomnej forme a obsiahlym

spôsobom. Na takúto obranu má žalobkyňa zákonné právo a jeho využitie jej nemožno vytýkať z
pozície vedúceho zamestnanca. Svedkovia vo svojich výpovediach uvádzali, že žalobkyňa nebola
ochotná priznať si vinu vo vzťahu k záverom z kontrolnej činnosti, ako aj k iným pochybeniam
vykonštruovaným zamestnávateľom. Je potrebné uviesť, že žalobkyňa nikdy nezvaľovala vinu nanikoho iného, naopak, na nekorektné obvinenia reagovala vždy korektne písomnou formou v súlade so
zákonom. V písomnostiach žalobkyňa formou obrany poukázala len na nekorektnosť konkrétnych osôb
vo vzťahu k jej osobe a písomnosť zaslala na vedomie zamestnávateľovi, ktorý mal zákonnú právomoc

a oprávnenie tieto problémy riešiť. Takýmto postupom žalobkyňa neporušila žiadny právny predpis a
ani etiketu v zamestnaneckom pomere. Podania zo strany žalobkyne a námietky v nich uvedené však
nikto z nadriadených neriešil, na všetkých úrovniach riadenia ich ignorovali, hoci skutočnosti uvádzané
v písomnostiach boli dostatočne konkrétne a mali právny základ a navyše poukazovali na bossing,
mobbing, na prenasledovanie a šikanu žalobkyne zo strany zamestnávateľa, ale aj na nesprávne závery

z výkonu jednotlivých kontrol, ako aj na systémové zlyhanie Sociálnej poisťovne v oblasti interných
právnych predpisov, a príručiek, ktoré sú v priamom rozpore so zákonom.
K výpovedi B. I. F. štatutárny zástupca žalovaného - pobočky Nitra uviedol, že podľa jeho názoru by
vedúci zamestnanec na odbore vymáhania pohľadávok mal byť vzdelaním právnik. Takéto jeho tvrdenie
však nemá oporu v kvalifikačných predpokladoch stanovených pre výkon tejto funkcie a je to len jeho
osobný názor. Žalobkyňa viedla odbor vymáhania pohľadávok po dobu jedného roka s ukončeným

vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v oblasti ekonómie a manažmentu bez ťažkostí a problémov.
Predchodkyňa B. D. H., A. H. K., takisto nemala právnické vzdelanie a odbor fungoval v poriadku. Až
po nástupe B. D. H. práve s právnickým vzdelaním začal odbor kolabovať nielen v oblasti odbornosti,
ale aj v oblasti medziľudských vzťahov. Odbor vymáhania pohľadávok nie je právnym odborom a jeho
činnosť nie je zameraná výlučne na právne otázky. Sociálna poisťovňa, ako verejnoprávna inštitúcia

je riadená centrálne, a teda všetky postupy v oblasti práva určuje Ústredie Sociálnej poisťovne v
podobe interných smerníc, prípadne predpísanou formou rozhodnutí a nie vedúci odboru vymáhania
pohľadávok. Pri plnení úloh na odbore vymáhania pohľadávok je potrebné okrem oblasti sociálneho
poistenia, disponovať nielen znalosťami v oblasti práva, ale aj znalosťami z informačných technológií,
znalosťami v oblasti manažmentu, ekonómie a ľudských zdrojov. Na vedúcich pozíciách je potrebné

navyše disponovať znalosťami z oblasti riadenia, kontrolnej a organizačnej činnosti a schopnosti
uplatňovať rovnosť v medziľudských vzťahoch za účelom úspešného chodu odboru ako celku. Vedúci
zamestnanec musí disponovať schopnosťou prideľovať prácu zamestnancovi v súlade so zákonom
a pracovnou náplňou, byť príkladom v správaní sa, osobnou schopnosťou dokázať si obhájiť svoje
rozhodnutia a postupy, nebossovať, nešikanovať a neprenasledovať zamestnanca a v neposlednom

rade byť odborníkom na pravom mieste. Svedkyňa B. D. H. vo svojej výpovedi sama priznala, že
zamestnanci Sociálnej poisťovne odborné záležitosti prerokúvali a konzultovali práve so žalobkyňou, a
nie s jej osobou. Túto skutočnosť B. I. F. ako nadriadený zamestnanec nedokázal riadne vyhodnotiť a
prispôsobiť tomu štruktúru riadenia odboru. Nečinnosť B. I. F. v oblasti personalistiky a riadenia viedla
len k ďalšej eskalácii pracovnoprávnych vzťahov zo strany svedkyne B. D. H. vo vzťahu k žalobkyni. B.

I. F. vo svojej výpovedi potvrdil, že napriek tomu, že mal vedomosť o zhoršených vzťahoch na odbore
(nielen medzi svedkyňou H. a žalobkyňou, ale aj s ďalšími podriadenými zamestnancami), nijako ich zo
svojej riadiacej pozície neriešil uplatnením manažérskych a organizačných oprávnení, ktoré mu z jeho
postavenia plynuli.
Pokiaľ sa mala žalobkyňa možnosť vyjadriť k výsledkom kontroly, nikdy nechcela priznať svoju vinu,

svoje nedostatky v práci sa snažila poukazovať na chyby iných. Nebolo to v každom prípade, ale vo
väčšine áno. Tu som spozoroval to, že žalobkyňa, ak sú jej vytýkané nedostatky , tak nerešpektuje
postavenie ani názory nadriadených. V rámci rozhovorov, ktoré som s ňou viedol som jej dal možnosť
opätovne nech sa vyjadrí , či je si vedomá toho, že vykonávala agendu nesprávne, ona povedala, že
ona neurobila žiadnu chybu, že nie je si ničoho takého vedomá. Dôvodom okamžitého skončenia PP

bolo aj popísané konanie žalobkyne vo vzťahu k jej nadriadeným. Ak by došlo zo strany žalobkyne
k uznaniu si svojej zodpovednosti - viny za svoje nedostatky, tak by som postupoval pravdepodobne
inak. Ak by si priznala zodpovednosť za zistené nedostatky vychádzam z toho, žeby sa v budúcnosti
neopakovali.“ Ak k žiadnemu porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne nedošlo, na čo
žalobkyňa zákonným spôsobom upozornila zamestnávateľa vo svojich podnetoch a námietkach vo

vzťahu k obidvom kontrolám, z právneho hľadiska a ani z hľadiska logického myslenia teda nemohlo
následne dôjsť reálne ani k opakovanému protiprávnemu konaniu zo strany žalobkyne vo veci porušenia
pracovnej disciplíny. Je prirodzené, že každý súdny človek, rešpektujúc zákony Slovenskej republiky a
etické zásady, sa pod nátlakom kohokoľvek nemôže doznať k niečomu čoho nebol aktérom, čo nezavinil
a čoho si nie je vedomý. Žalovaný mal za povinnosť zákonným spôsobom preukázať žalobkyni zlyhanie

v oblasti dedičskej agendy a z toho plynúce porušenia pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ takéto
skutočnosti evidentne preukázať nedokázal. B. I. F. a B. D. H. na základe toho vyvíjali na žalobkyňu
sústavný nátlak, aby sa doznala k pochybeniu v dedičskej agende bez právneho dôvodu, snažili sa
nalomiť ľudskú dôstojnosť žalobkyne a pokoriť ju pred spoluzamestnancami vynúteným priznaním sak porušeniu pracovnej disciplíny. Žalobkyňa nátlaku nepodľahla ani po opakovaných disciplinárnych
konaniach zo strany zamestnávateľa k jej osobe, a to výlučne a jedine v oblasti dedičskej agendy, čoho
dôsledkom bolo okamžité skončenie pracovného pomeru. B. I. F. žalobkyňu nikdy neupozorňoval na

jej správanie sa vo vzťahu k nadriadeným, ako klamlivo a zavádzajúco uviedol pred zákonným súdom.
Takúto skutočnosť nemôže B. I. F. ani zákonným spôsobom preukázať. Ako sme už viackrát uviedli vo
svojich písomnostiach a podnetoch, B. B. J. prevzala po žalobkyni agendu dedičského konania dňa
12.4.2021. Utajovaná kontrola mala podľa vyjadrenia B. I. F. prebehnúť v dňoch od 31.5.2021 - do
3.6.2021.TedaB.B.J.nemohlavrámciopatreniaagenduprevziaťvčase,keďsazistilinedostatkyvtejto

agende, ako zavádzajúco vypovedal B. I. F.. Podľa informácií, ktorými disponuje žalobkyňa, tak Mgr. Ján
Veteráni zvolal odbor vymáhania pohľadávok dvakrát a to v dňoch 28.10.2021 a 10.11.2021 úmyselne
v časoch, keď žalobkyňa čerpala riadnu dovolenku. Zúčastnení zamestnanci informovali žalobkyňu,
že B. I. F. sa zamestnancom odboru vymáhania pohľadávok po celú dobu zvýšeným hlasom vyhrážal
znížením stavu na odbore tým, že požiada ústredie o zriadenie oddelenia a odbor zruší. Oznámil, že si
ponechá na pobočke len nevyhnutný počet zamestnancov na novozriadenom oddelení. Na spoločnom

stretnutí odboru B. I. F. neprijal žiadne konkrétne opatrenia, len oznámil, že B. D. H. je toho času PN a
zamestnanci majú tak rešpektovať pokyny Mgr. Martini Rapavej.
K výpovedi svedkyne B. K. D.: V pozícii právnika u žalovaného pracuje Mgr. Lívia Kerekesová podľa
vlastného vyjadrenia od roku 2019, avšak spôsobom svojej výpovede poprela akúkoľvek vedomosť o
hodnote a význame svedeckej výpovede. Hneď v úvode uviedla: „Ja ako právnik som bola oboznámená

s podkladmi zahrnuté pre výpoveď žalobkyne, z ktorých bolo zrejmé, že v nich boli uvádzané klamstvá,
nepravdy a bolo z nich cítiť zámer zdiskreditovať Mgr. Sílešovú.“ Podklady pre okamžitú výpoveď boli
B. K. D. teda predkladané jednak svedkyňou B. D. H., svedkyňou Mgr. Martinou Rapavou a Mgr. Jánom
Veteránim. Z jej nekonzistentného a nezrozumiteľného vyjadrenia teda nemožno vydedukovať záver,
aké klamstvá a nepravdy boli v podkladoch uvedené a koho sa klamstvá a nepravdy týkajú. Svedkyňa

nedokázala spontánne pred súdom uviesť, v ktorých podkladoch boli klamstvá a nepravdy uvedené a
čoho sa týkajú, kto mal diskreditáciu uskutočniť a akým spôsobom. Svedkyňa B. K. D. sama uviedla, že
so žalobkyňou nemala konflikt, čím úplne vyvrátila tvrdenia uvedené B. I. F. a svedkyňou B. D. H., čo
preukázateľne poukazuje na nedôveryhodnosť výpovedí svedkov. Vo vzťahu k údajnému neetickému
správaniu žalobkyne svedkyňa B. K. D. uviedla: „Ja som bola priamo na chodbe čo sa udialo, mňa

žalobkyňa s úsmevom pozdravila a vtedajšiu vedúcu nepozdravila. Keď vedúca žalobkyňu oslovila
s pracovnou prosbou, pričom žalobkyňa vedúcu odignorovala. Ostatné informácie som sa dozvedela
sprostredkovane.“ Svedkyňa svojou svedeckou výpoveďou teda potvrdila, že žalobkyňa jej prejavila
pozdravom primeranú úctu a že len výlučne týmto subjektívnym pohľadom na vec vnímala zhoršené
vzťahy medzi žalobkyňou a svedkyňou B. D. H.. Svedkyňa B. K. D. nebola so žalobkyňou a B. D. H.

na pracovisku po celý ten deň, preto nevedela, že žalobkyňa v ten deň B. D. H. celkom určite zdravila.
Žalobkyňa vždy etiketu zdravenia na pracovisku dodržiavala, kolegov pozdravila pri príchode do práce
a po ukončení pracovnej doby. V prípade ak došlo k osobnému kontaktu zamestnanca so žalobkyňou
počas dňa prvýkrát, pozdravila sa. Nikto nemôže od zamestnanca vyžadovať celodenné zdravenie a
to len preto, že ide o vedúceho zamestnanca. Takáto povinnosť pre zamestnanca v pracovnoprávnom

pomere nevyplýva z etických a ani z právnych noriem. Žalobkyňa osobne zaúčala svedkyňu B. K.
D. v oblasti preklúzie vo veciach konkurzu práve v čase, keď svedkyňa pracovala po krátku dobu na
odbore vymáhania pohľadávok. Po nástupe B. D. H. za vedúceho zamestnanca na odbore vymáhania
pohľadávok, bola svedkyňa B. K. D. preradená na pozíciu právnika Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra,
ktorú do tohto času vykonávala svedkyňa B. D. H.. Ako teda mohla svedkyňa B. K. D. uskutočniť výkon

kontroly nestranne a objektívne v oblasti dedičského konania, ak sa touto problematikou svedkyňa
B. K. D. nikdy nezaoberala? Výsledkom nedostatku odbornosti v oblasti vymáhania pohľadávok je aj
vypracovaná neodborná Podaná správa - odborné stanovisko, zo dňa 3.6.2021, pod číslom XXXXX-
X/XXXX-XX spracovateľom B. K. D. z utajovanej kontroly, ktorá po obsahovej a formálnej stránke
nemá ani hlavu, ani pätu. Napríklad v bode 2 správy svedkyňa B. K. D. uviedla, že spisy neobsahovali

kompletný materiál. Ďalej už však svedkyňa uvádza, že kompletnosť obsahu spisu nebolo možné
posúdiť, nakoľko k spisu nebol vytvorený spisový obal. Z takto naformulovaného obsahu nemožno
vyvodiť absolútne žiadne právne závery. K veci sa žalobkyňa vyjadrila v námietkach z kontroly pobočky,
ako aj vo Vyjadrení k protokolu o výsledku mimoriadnej vnútornej kontroly pod číslom: XXXXX-X/
XXXX-XX zo dňa 21.októbra 2021. Závery zamestnávateľa z kontrolnej činnosti obsiahnuté v správe

je potrebné z právneho hľadiska považovať rad za radom za domnienky, nepreverené skutočnosti a
subjektívne názory kontrolného orgánu, ktoré nezakladali skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia
žalobkyne. Naopak, preukázalo sa, že v procese kontroly pochybil kontrolný orgán. Kontrolný orgán
nielen nesprávne právne kvalifikoval zistenia v kontrolovanej veci, ale aj nesprávne identifikoval osoby,ktoré sa svojim konaním, resp. nekonaním mali dopustiť disciplinárneho previnia. V čase výkonu kontroly
bola za agendu dedičského konania zodpovedná priamo B. B. J., ktorá preukázateľne po prevzatí
agendy bola pri vymáhaní pohľadávok nečinná. Výkon kontroly mala svedkyňa B. K. D. teda odmietnuť z

dôvodu nedostatku odbornej spôsobilosti v danej oblasti agendy, a nie pod nátlakom popisovať pracovné
úkony žalobkyne v dedičskom konaní ako nezákonné, hoci boli žalobkyňou vykonané v súlade s platnou
legislatívou. Kontrolované spisy dedičského konania boli aj staršieho dáta, kedy vnútorné smernice
Sociálnej poisťovne neupravovali metodiku správy agendy dedičského konania. Teda, ak svedkyňa
B. K. D. podľahla nátlaku zo strany zamestnávateľa a rozhodla sa účelovú a z právneho hľadiska

neopodstatnenú kontrolu vykonať vo vzťahu k žalobkyni za dobu troch dní stoj čo stoj, mala vychádzať
z právnej úpravy, ktorá v ten ktorý rok platila a nie paušalizovať a porovnávať postupy vykonávané v
roku 2010 s rokom 2021. Tak by Mgr. Lívia Kerekesová dospela k iným záverom a to takým, že všetky
kontrolované spisy sú v poriadku. Ako vypovedala svedkyňa, písomné poverenie na výkon kontroly vo
vzťahu k žalobkyni so všetkými právnymi náležitosťami, zamestnávateľ žalobkyni nepredložil. Písomné
poverenie nie obsiahnuté ani v písomnosti Žiadosť o predloženie protokolu o kontrole - odpoveď,

pod číslom XXX-XXX/XXXX-E. zo dňa 11.8.2021. Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne v zmysle § 122
ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení schválila uznesením č. 279/15 písm.
b) bod 1 dňa 30. marca 2004 Kontrolný poriadok Sociálnej poisťovne. Interná smernica v Článku 2
upravuje kontrolnú činnosť v podmienkach poisťovne. V zmysle Článku 2 ods. 2 písm. b) smernice,
kontrolná činnosť organizačných zložiek poisťovne sa člení okrem iného na: vnútornú kontrolnú činnosť,

vykonávanúpoverenýmizamestnancamipobočiekpoisťovne(ďalejlen„pobočka“).VČlánku6smernice
je ustanovené, že organizáciu, výkon a zabezpečenie vnútornej kontroly vykonávanej zamestnancami
pobočky upraví vnútorný predpis pobočky. Z výpovedí všetkých svedkov plynie právny záver, že takýto
vnútorný predpis pobočky neexistuje. Na základe uvedeného vopred dohodnutým spôsobom svedkovia
pred súdom poukázali na ust. § 9 ods. 3 a § 82 písm. a Zákonníka práce, v zmysle ktorých je

vedúci zamestnanec oprávnený okrem iného kontrolovať prácu podriadených zamestnancov. B. I. F.,
ak vnútorný predpis pobočky v zmysle Článku 6 smernice z akéhokoľvek dôvodu neschválil (čo aj vo
svojej výpovedi potvrdil), mal postupovať v kontrolnom procese vo vzťahu k žalobkyni v zmysle účinného
Kontrolného poriadku Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa - ústredie disponuje nasledovnými
internými predpismi súvisiacimi s vykonávaním kontroly v podmienkach Sociálnej poisťovne: Príkaz

generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 3/2016 - vykonávanie finančnej kontroly v podmienkach
Sociálnej poisťovne, Kontrolný poriadok Sociálnej poisťovne z marca 2004 - V zmysle Článku 6
organizáciu, výkon a zabezpečenie vnútornej kontroly vykonávanej zamestnancami pobočky mal upraviť
vnútorný predpis pobočky. Vo vzťahu uplatnenia práva žalobkyne vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam
svedkyňa B. K. D. uviedla: „Pri procese upozornenia mala žalobkyňa priestor vyjadriť sa ku kontrole a

to v štádiu , keď jej bolo doručené upozornenie vo vzťahu k zisteným nedostatkom, pričom som bola
prítomná. Pri tomto sa nevedela žalobkyňa priamo vyjadriť, tak jej p. riaditeľ poskytol čas na vyjadrenie,
pričom ku koncu dňa sa aj vyjadrila, niečo sme obdŕžali.“ Svedkyňa B. K. D. v tomto ohľade pred súdom
krivo vypovedala. Je pravdou len tá skutočnosť, že žalobkyňa sa nedokázala k zisteniam z kontroly
na počkanie vyjadriť, nakoľko o kontrole vo vzťahu k jej osobe vôbec nevedela a dozvedela sa o tejto

skutočnosti až v kancelárii povereného riaditeľa pobočky. B. I. F. žalobkyni nepredložil žiadne výstupy
z kontroly, len jej útržkovite čítal vybrané odseky z písomného upozornenia. Nakoľko žalobkyňa trvala
na preštudovaní celého kontrolného procesu a záverov z kontroly, na čo mala právny nárok, tak toto
jej zo strany zamestnávateľa umožnené nebolo. Z toho dôvodu spísala písomnosť vlastnou rukou a
obratom písomnosť odovzdala Mgr. Jánovi Veteránimu. B. I. F. odmietol predložiť písomné upozornenie

žalobkyni k nahliadnutiu. Predloženie si podmienil zavádzajúco tým, že upozornenie žalobkyni odovzdá
len v tom prípade, ak ho hneď vlastnoručne podpíše s odôvodnením, že podpisom len potvrdí prevzatie
písomnosti. Žalobkyňa nátlak na svoju osobu odmietla, písomné upozornenie nepodpísala a tak sa
vôbec nedozvedela skutočnosti týkajúce sa procesu kontroly, neoboznámila sa so závermi z kontroly a
ani s obsahom písomného upozornenia. Námietky ku kontrole žalobkyňa teda vypracovala dodatočne,

z vlastnej iniciatívy, výlučne na základe informácií, ktoré odzneli z úst Mgr. Jána Veterániho na stretnutí
v jeho kancelárii pred svedkami Mgr. Líviou Kerekesovou a B. D. H.. Vo vzťahu k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru a vo vzťahu k prerokovaniu návrhu na prerokovanie okamžitého skončenia
pracovného pomeru s odborovým zväzom svedkyňa B. K. D. uviedla: „Ja som pri vypracovávaní
dokumentu okamžitého skončenia PP pripravovala súčinnosť p. riaditeľovi na základe podkladov, ktoré

so mala spracovať. Ja som pripravovala návrh na prerokovanie skončenia okamžitého skončenia PP
odbormi. Dôvody v návrhu na prejednanie s odbormi a v okamžitom skončení PP podľa môjho názoru
boli totožné.“ Z obsahu jej výpovede sa javí, že svedkyňa B. K. D. pred súdom krivo vypovedala, pretože
ku všetkým informáciám a dôvodom uvedeným v okamžitom skončení pracovného pomeru nemalaprístup z dôvodu jej pracovného zaradenia na inom odbore u zamestnávateľa. Túto skutočnosť sama
potvrdila v úvode výpovede pred súdom a to, že v postavení právnika bola oboznámená s podkladmi,
ktoré boli zahrnuté do textu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Uvádzanými informáciami

disponovali výlučne zamestnanci odboru vymáhania pohľadávok a to B. D. H. a B. B. J. a čiastočne B.
I. F., a teda nemohla tak Mgr. Lívia Kerekesová poskytovať súčinnosť na príprave písomnosti B. I. F.,
ktorý komplexne všetkými informáciami nedisponoval tak isto. Navyše B. K. D. sa nedokázala v pozícii
právnika Sociálnej poisťovni a v pozícii navonok spracovateľa dotknutých písomností presvedčivým
spôsobom vysporiadať s otázkou, či dôvody v návrhu na prejednanie okamžitého skončenia pracovného

pomeru a preloženého odborovému zväzu, sú zhodné s dôvodmi uvedenými v okamžitom skončení
pracovného pomeru vo vzťahu k žalobkyni.
K šikanovaniu a staffingu: Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla: „Je jednoznačne preukázané, že
žalobkyňa, okrem úmyselného zavádzania a klamania nadriadených, vedome a účelovo vyvolávala
konflikty a správala sa staffingovo a šikanózne voči viacerým zamestnancom žalovanej, ktorí predmetnú
situáciu niesli ťažko a značne sa zhoršovalo pracovné prostredie.“ V tejto súvislosti nie zrejmé, o ktorých

zamestnancoch žalovaná strana opäť len vo všeobecnosti vo svojom vyjadrení píše. Ide o svedkov
združených v organizovanej skupine, alebo ide o iných nemenovaných zamestnancov? Žalobkyňa
listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise zákonným spôsobom preukázala, že nikdy úmyselne
nezavádzala a ani neklamala nadriadených. Vo svojich písomnostiach, ktoré nadriadení zamestnanci
na všetkých stupňoch riadenia ignorovali a úmyselne a cielene sa nimi nezaoberali, žalobkyňa riadne

vždy zdôvodnila pracovnoprávne postupy a zároveň v písomnostiach poukázala na bossing, mobbing
a šikanu a prenasledovanie zo strany zamestnávateľa. Je potrebné preto položiť si právnu otázku, že
kto z nemenovaných zamestnancov sa domáhal u zamestnávateľa ochrany pred šikanou vo vzťahu
k žalobkyni? Nikto. Len B. D. H., ktorá ako jediná vo svojej výpovedi uviedla staffingové správanie
sa žalobkyne vo vzťahu k svoje osobe. Staffingové správanie sa žalobkyne však nedokázala B. D. H.

konkrétne popísať ani preukázať a nedokázala súdu preukázať ani uplatnenie si právnej ochrany svojej
osoby u zamestnávateľa. Táto skutočnosť však evidentne sťažuje pozíciu žalovanej a je dôvodom k
tomu, že Sociálna poisťovňa len o staffingu a šikane všeobecne píše, avšak svoje tvrdenia nedokáže
zákonným spôsobom zdôvodniť. Každému súdnemu človeku je účel dôvodu výpovede B. D. H. jasný,
len žalovanej nie je. B. D. H. uviedla pred súdom, že nie staffing zo strany žalobkyne bol dôvodom

k podaniu výpovede, ale skutočnosť, že B. D. H. mala podpísanú novú pracovnú zmluvu s novým
zamestnávateľom.
Dňa 29.11.2021 sa konala v skutočnosti pracovná porada Odboru vymáhania pohľadávok (viď Zápisnica
č. 4/2021 z pracovnej porady Odboru vymáhania pohľadávok konanej dňa 29.11.2021 ). V tejto súvislosti
žalobkyňa uvádza, že dňa 29.11.2021, v čase do 14.27 hod. žalobkyňa v zmysle § 141 ods. 2

písm. a) Zákonníka práce v dôsledku existencie osobných prekážok v práci absolvovala vyšetrenie v
zdravotníckom zariadení s vopred určeným termínom. Na základe výmenného lístka zo dňa 3.6.2021,
ktorý vystavil obvodný praktický lekár žalobkyne B. I. J., sa žalobkyňa objednala na cievne vyšetrenie
u B. N. O. na deň 29.11.2021. Na tento deň 29.11.2021, v čase o 13.00 hod., napriek žalobkyňou
vopred nahlásenej neprítomnosti v práci, zvolala B. D. H. dňa 25.11.2021 narýchlo pracovnú poradu

a to s úmyslom prečítať všetkým zamestnancom odboru vymáhania pohľadávok protokol o výsledku
mimoriadnej vnútornej kontroly, číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21.10.2021. Cieľom B. D. H. bola
diskreditácia osoby žalobkyne pred pracovným kolektívom odboru v jej neprítomnosti, bez toho, aby
sa žalobkyňa mohla zákonným spôsobom brániť a vyjadriť sa. Žalobkyňa bola dňa 29.11.2021 v práci
preukázateľne cca do 11.30 hod. Do tejto doby B. I. F. neuskutočnil žiadne pracovné stretnutie odboru

vymáhania pohľadávok. O takomto stretnutí, žalobkyňa ani nebola informovaná. Zápisnica z pracovného
stretnutia zo dňa 29.11.2021, ktorú predložila žalovaná strana zákonnému súdu je všeobecná, z ktorej
nemožno vyvodiť právne závery. Nie je opatrená časom, od kedy do kedy malo byť údajné pracovné
stretnutie uskutočnené, zápisnica neobsahuje prezenčnú listinu prítomných osôb, v dôsledku čoho
nemožno spätne verifikovať jej pravosť. Žalobkyňa preto listinu považuje za nedôveryhodnú. B. I. F.

zvolal v skutočnosti dve pracovné porady s odborom vymáhania pohľadávok a to za neprítomnosti
žalobkyne,akosmevyššieuviedli.Jednaporadasauskutočniladňa28.10.2021adruhádňa10.11.2021.
Obidve sa konali účelovo v neprítomnosti žalobkyne.
Žalobkyňa sa oboznámila s upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na
možnosť ukončenia pracovného pomeru- oznámenie zo dňa 28. júla 2021, po prvý raz až po predložení

písomnosti súdu žalovanou. Po oboznámení sa s obsahom upozornenia žalobkyňa konštatuje, že
popis tzv. porušení pracovnej disciplíny, ktorý je obsiahnutý v upozornení, nie je totožný s ústnym
prejavom B. I. F. uskutočneným v priestoroch kancelárie riaditeľa v uvedený deň. Žalobkyňa z tohto
dôvodu nad rámec obsahu dotknutého upozornenia podala zamestnávateľovi vo svojich písomnostiachtaké skutočnosti, ku ktorým sa vyjadrovať vôbec nemusela. Zamestnávateľ tieto skutočnosti následne
zneužil vo svoj prospech v kontrolnom procese výkonu mimoriadnej kontroly Sociálnej poisťovne -
ústredie. Tak, ako aj v iných písomnostiach a opatreniach uskutočnených vo vzťahu k žalobkyni zo

strany zamestnávateľa, dotknuté upozornenie je takisto neurčité, riadne nezdôvodnené, všeobecné a
naformulované tak, aby navonok vzbudzovalo u nezainteresovaných osôb vnútorný pocit, že žalobkyňa
sa v skutočnosti dopustila disciplinárneho previnenia. K bodu 1.1 upozornenia žalobkyňa len stručne
uvádza: k veci SV-0140951102020 - G. C., sa žalobkyňa vyjadrila vo viacerých podnetoch a námietkach,
ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Je potrebné však poukázať na neznalosť právnych predpisov zo

strany práve vedúcich zamestnancov B. D. H., B. I. F., ako aj zamestnancov B. B. J. a B. K. D., hoci
zamestnávateľ mal za povinnosť menovaných oboznámiť s predpismi a pracovnými postupmi v konaní
vo veciach vymáhania pohľadávok. Teda nie žalobkyňa z hľadiska odbornej spôsobilosti potrebnej
pre výkon práce nedisponovala znalosťou interných smerníc, Etického kódexu Sociálnej poisťovne a
všeobecne záväzných právnych predpisov, ako je uvedené v upozornení zamestnávateľom, ale vyššie
uvedené osoby. Žalovaná sa v bode 1.1. upozornenia opierala o neplatné ustanovenie článku 18

ods. 2 a 3 Metodického usmernenia č. 15/2017 upravujúceho postup organizačných zložiek Sociálnej
poisťovne v konaní vo veciach vymáhania pohľadávok podľa štvrtej časti zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení zákona č. 2/ 2017 Z. z., v snahe vynútiť priznať žalobkyne o pochybení
pri plnení pracovných povinností a pri fiktívnom vykonštruovaní porušenia pracovnej disciplíny zo
strany žalovanej. Žalobkyňa zamestnávateľa na nezákonný postup upozornila vo svojich námietkach.

Hoci zamestnávateľ o tejto skutočnosti vedel, zákonným spôsobom nekonal a upozornenie ponechal
v platnosti. Poukázaním na porušenie zákona zo strany žalovanej pominuli dôvody pre uplatnenie
disciplinárneho konania vo vzťahu k žalobkyni a teda povinnosťou zamestnávateľa bolo prehodnotiť
svoje rozhodnutie a zosúladiť ho so zákonom. Teda žalobkyňa preukázateľne postupovala v danej
veci v súlade s aktuálnou internou smernicou a to článkom 18 ods. 2 DODATKU č. 2 k metodickému

usmerneniuSociálnejpoisťovneč.15/2017,ktorýnadobudolúčinnosťdňa23.mája2018atakžalobkyňu
zamestnávateľ disciplinárne postihoval z vlastnej nevedomosti v rozpore so zákonom a bez právneho
základu. K bodu 1.2 upozornenia sa žalobkyňa vyjadrila vo svojich písomnostiach, ktoré tvoria súčasť
súdneho spisu. V písomnostiach poukázala nielen na nedokonalosť a nepoužiteľnosť Používateľskej
príručky Sociálnej poisťovni - Vymáhanie pohľadávok správnym výkonom v praxi, ale aj na zákonnú

prekážku pri výkone postupu zamestnanca podľa článku 18 ods. 3 DODATKU č. 2 k metodickému
usmerneniu Sociálnej poisťovne č. 15/2017, ktorý nadobudol účinnosť dňa 23.mája 2018 v prípadoch,
ak zamestnanec je v dvojitom postavení a to v postavení zodpovedného zamestnanca za správny
výkon a v postavení príslušného zamestnanca oprávneného na základe platného poverenia úkon
zastavenia konania potvrdiť. To platí najmä v nasledovných prípadoch: ak v čase neprítomnosti

vedúceho zamestnanca v práci, poverený zamestnanec úkon zastavenia a odloženia správneho výkonu
vykonať musí, hoci je zároveň v postavení zamestnanca zodpovedného za správny výkon (A. B. C., A.
L. M. ), ak na základe predchádzajúceho súhlasu vedúceho zamestnanca B. D. H. na takýto postup
mali dvaja zamestnanci zodpovední za správny výkon oprávnenia úkon vykonať (postup Ing. Moniky
Števankovej a druhej zastupujúcej A. L. M., B. D. H. po dobu 3 rokov takýto pracovný postup nenamietala

a to až doby utajovaného výkonu kontroly), resp. vtedy, ak vedúci zamestnanec z akéhokoľvek dôvodu
pracovný úkon nevykoná, hoci bol preukázateľne na pracovisku a vec zastavenia, resp. odloženia
konania nemožno pre nečinnosť vedúceho zamestnanca pri plnení pracovných povinností z právneho
hľadiska vystavovať možnosti prípadným nedôvodným prieťahom v konaní. K bodu 2 upozornenia sa
žalobkyňa vyjadrila,, že zamestnávateľ jej osobe nepredložil žiadnych najmenej 7 prípadov v období

od 18.1.2021 do 20.4.2021 vo veci zastavenia správneho výkonu. Navyše v dotknutom upozornení
B. I. F. uviedol 3 prípady. K bodu 3 upozornenia sa žalobkyňa vyčerpávajúco vyjadrila vo svojich
písomnostiach. K tomuto bodu sa teda žalobkyňa nepovažuje za potrebné viac vyjadrovať. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považujem argumenty žalovaného za nepreukázané ním navrhnutými
svedkami a zotrvávam na pravdivom obsahu v podanej žalobe, ktoré boli riadne preukázané listinnými

dôkazmi predloženými v súdnom konaní.
1.4 Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení na č.l. 93-103 zo dňa 15.03.2022 uviedla, že
žalobkyňasadopustilazávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínyaviackrátmenejzávažnéhoporušenia
pracovnej disciplíny, priamo definovaných v Pracovnom poriadku Sociálnej poisťovne, pričom závažné
porušovanie pracovnej disciplíny spočívajúce predovšetkým v staffingovom dlhodobom a vedomom

konaní v rozpore s Etickým kódexom Sociálnej poisťovne pretrvávalo až do doby okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Toto závažné a úmyselné konanie žalobkyne sa stupňovalo a vzhľadom na
skutočnosť, že riadny výkon činností žalovanej (pobočky Nitra) bol v dôsledku konania žalobkyne
ohrozený,žalovanámuselapristúpiťkokamžitémuskončeniupracovnéhopomerusožalobkyňou.PodľaČI, 8 ods, 5 Pracovného poriadku sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny zakladajúce dôvod na
skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp. okamžitým skončením pracovného pomeru považuje
opakovanémenejzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny,resp.závažnéporušeniepracovnejdisciplíny.

Konkrétny skutkový a právny základ je detailne vymedzený v Okamžitom skončení pracovného pomeru
zo dňa 17.12.2021 uvedenom ako dôkaz k žalobe. Konaním žalobkyne dochádzalo k porušovaniu
platných právnych predpisov a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne a povinnosti uplatňovať ich
podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, s tým, že na tomto základe v zásade dochádzalo aj k
ohrozeniu dôvery v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania Sociálnej poisťovne, čím teda

zamestnanec opakovane porušil okrem iných vnútorných predpisov aj Pracovný poriadok Sociálnej
poisťovne, Etický kódex Sociálnej poisťovne, ako aj § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce a § 8 ods. 1
písm. a) a d) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.
Obsahom bodu I. žaloby sú predovšetkým vyjadrované subjektívne účelové a nepodložené pocity
žalobkyne, v zmysle ktorých má byť údajné zhoršovanie situácie na pracovisku založené na
protiprávnom, neetickom a nežiaducom správaní voči jej osobe, V úvode žaloby žalobkyňa poukazuje

predovšetkým na údajný stupňujúci sa mobbing, bossing, diskrimináciu zo strany nadriadeného
zamestnanca B. D. H. (toho času vedúcej odboru vymáhania pohľadávok), ktorý mal spočívať v kontrole
výkonu práce a zahlcováním nadbytočnými a nedôvodnými termínovanými úlohami nad rámec jej
pracovnej agendy, pričom k uvedenému konaniu malo dochádzať podfa vyjadrenia žalobkyne niekedy
začiatkom roka 2021. Na uvedenú skutočnosť žalovaná uvádza, že B. D. H. bola v pozícii vedúcej

odboru vymáhania pohľadávok od roku 2019, kedy ju do uvedenej pozície vymenoval bývalý riaditeľ
pobočky Nitra, pričom jej pracovný vzťah so žalobkyňou bol štandardný a v priebehu času sa nijako
nemenil a nepôsobil ako konfliktný, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že pani H. a žalobkyňa si tykali
(dôkazom sú emaily priložené k žalobe). Zo strany žalovanej, v zastúpení Mgr. Sílešovou, ani inými
zamestnancami, ktorých žalobkyňa označuje ako osoby diskriminujúce, nedošlo v priebehu uvedeného

času k žiadnej zmene v správaní, ktoré by malo iniciovať ich diskriminujúce správanie voči iným
zamestnancom, alebo žalobkyni. Čo je však zrejmé predovšetkým z podaní žalobkyne, je že žalobkyňa
zmenila svoj prístup predovšetkým k B. H., z ktorého je zrejmé, že mala osobný problém s B. H.,
ktorú sa snažila plánovane a úmyselne zdiskreditovať ohováraním a vymýšlaním skutočností, ktoré
neboli založené na pravde, pričom toto konanie žalobkyne poškodzovalo celú pobočku Nitra žalovanej.

Uvedené je zrejmé predovšetkým z podania žalobkyne zo dňa 9.6.2021 označenom ako Žiadosť
o právnu ochranu pred bossingom, resp. mobbingom zo strany vedúceho zamestnanca, ktoré bolo
adresované priamo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, predmetom ktorého síce mala byť žiadosť
o prešetrenie údajného diskriminačného konania voči žalobkyni zo strany žalovanej, no z obsahu
podania jednoznačne vyplýva, že sa jedná o čisto osobný útok žalobkyne na B. H., plný subjektívnych,

účelových a ničím nepreukázaných, dokonca nepreukázateľných tvrdení a domnienok žalobkyne,
predmetom ktorých je predovšetkým ohováranie a hodnotenie/opisovanie údajnej nekompetentnosti
B. H. ako vedúcej odboru vymáhania pohľadávok, čo nemá žiadny súvis s údajným diskriminačným
konaním voči osobe žalobkyne. Uvedené podanie žalobkyňa účelovo k žalobe nepriložila. Čo sa týka
výkonu práce a prístupu k žalobkyni zo strany žalovanej, žalobkyňa vykonávala rovnakú pracovnú náplň

a pracovné činnosti aj pred údajným časom, keď malo začať dochádzať k údajnej zmene správania
B. H. voči žalobkyni, pričom emailová komunikácia (výber od roku 2019 do 2021 - označená ako
dôkaz č. 2 k žalobe) nepreukazuje žiadne diskriminačné konanie žalovanej voči žalobkyni. Dokazuje len
bežný spôsob pracovnej komunikácie B. H. so svojimi podriadenými v rámci odboru, na ktorom nie je
zachytené žiadne neštandardné správanie, resp. správanie alebo požiadavky, ktoré by boli v rozpore

s vnútornými predpismi žalovanej, rozpore so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi a
dokonca ani v rozpore s dobrými mravmi. Na uvedenú komunikáciu sa nikto, vrátane žalobkyne, v rámci
pobočky nikdy predtým nesťažoval. Žalovaná proces zhoršenia vzťahov zo strany žalobkyne, ako aj
čas, kedy k nemu došlo pripisuje práve skutočnosti, že žalobkyňa mala kariérne očakávania už v čase
keď bola za vedúcu odboru vymáhania pohľadávok bývalým riaditeľom pobočky vymenovaná B. H.,

pričom vedúcou chcela byť žalobkyňa. V tomto období uvedenú skutočnosť žalobkyňa ešte vnútorne
spracovala a vyrovnala sa s ňou. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z vyjadrenia žalobkyne uvedeného v
podnete adresovanom ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 9.6.2021, ktorého obsah a forma
je na dotvorenie názoru na argumenty žalobkyne aj žalovanej zásadný, kde najmä v časti (okrem iných
častí) „K personálnej oblasti“ uvádza nepodložené a irelevantné domnienky k osobe B. H. vo vzťahu k

údajnémubossinguamobbingu.Začiatkommarca2021dochádzaloužalovanej,pobočkaNitrakzmene
v osobe riaditeľa pobočky, o čom sa vedelo prirodzene skôr, než došlo ku konkrétnemu dňu zmeny v
osobe riaditeľa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa zrejme vycítila príležitosť na dosiahnutie svojho
cieľa kariérneho postupu, rozhodla sa podľa všetkého tak, že sa pokúsi zdiskreditovať osobu svojejnadriadenej, aby táto pôsobila ako nedôveryhodná a neschopná zamestnankyňa a vedúca oddelenia
a po zmene riaditeľa pobočky sa stane vedúcou odboru vymáhania pohľadávok žalobkyňa. Z obsahu
podaní žalobkyne podávaných za účelom riešenia údajnej diskriminácie voči jej osobe je to zrejmé.

Uvedenú skutočnosť je možné potvrdiť aj svedeckými výpoveďami. Žalobkyňa uvádza aj skutočnosť, že
mali byť používané metódy mobbingu a bossingu formou šikany a prenasledovania aj zo strany ďalších
osôb „pomocníkov“, t.j. zamestnancov, ktorí mali v uvedených metódach šikany byť spolupáchateľmi
údajného diskriminačného konania. Jedná sa však len o účelové a ničím nepodložené a nepotvrdené
tvrdenia žalobkyne. V prístupe k žalobkyni neboli zo strany žiadnych zamestnancov a v žiadnom prípade

vykonané účelové a nekorektné kroky, ktoré by bolo možné označiť diskriminačným konaním a pracovná
činnosť, ktorú žalobkyňa toho času ako zastupujúca vedúca odboru vymáhania pohľadávok vykonávala,
bola v súlade s pracovnou náplňou žalobkyne, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy a zostala v plnej
podobe zachovaná. Čo sa týka výkonu pracovnej náplne B. H., ktorú žalobkyňa neustále napáda a
posudzuje jej údajnú nekompetenciu, pričom toto jej subjektívne neoprávnené hodnotenie výkonu B.
H. má podlá vyjadrenia žalobkyne predstavovať údajné diskriminačné konanie zo strany Mgr. Sílešovej

(čo samo osebe nedáva logiku - pozn. žalovanej), žalovaná uvádza, že jediný, kto môže posudzovať
výkon náplne práce, prípadnú kompetentnosť B. H. a uplatňovať prípadnú zodpovednosť voči nej v
dôsledku prípadného nedostatočného výkonu tejto práce je nadriadený B. H., teda riaditeľ pobočky Nitra.
Výkon B. H. bol však vždy hodnotený ako výkon prislúchajúci očakávaniam nadriadeného vedúceho
zamestnanca, vzhľadom na čo nebol dôvod na výmenu vedúcej odboru vymáhania pohľadávok. Táto

skutočnosť nekorešpondovala so záujmami žalobkyne, vzhľadom na čo zintenzívnila svoje staffingové
konanie voči nadriadenej B. H., čo si však všimli aj viacerí iní zamestnanci, v dôsledku čoho sa
vzťahy na odbore vymáhania pohľadávok ešte väčšmi zhoršili, pričom túto skutočnosť si žalobkyňa
vyložila opätovne účelovo ako rozšírenie údajného mobbingového správania voči žalobkyni zo strany
viacerých v žalobe označených zamestnancov. Uvedené skutočnosti je možné preukázať svedeckými

výpoveďami. Čo sa týka tvrdení žalobkyne uvedených v žalobe, ohľadom skutočností, že z pozície
B. H., ako nadriadenej žalobkyne malo dochádzať k zneužívaniu jej pozície nadriadenej týkajúce sa
kontrolnej činnosti výkonu pracovnej činnosti žalobkyne, tieto sú v celom rozsahu nedôvodné, nakoľko
Mgr. Sílešová z vtedajšej pozície svojho postavenia konala oprávnene a ako nadriadený zamestnanec
a vedúca odboru pohľadávok, ktorá vykonávala kontrolu a zároveň mala právo určovať a organizovať

prácu na odbore v zmysle § 9 ods. 3 Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších
predpisov: „Vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, Morí sú na jednotlivých stupňoch
riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa
pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“ Z
vyššie uvedeného vyplýva, že príslušný vedúci má nielen právo vykonávať kontrolu na svojom odbore,

ale zároveň je to jeho povinnosťou pre zachovanie správneho chodu odboru. Medzi ďalšie vytýkané
činnosti žalobkyňou, výkonom ktorých sa malo s ňou údajne diskriminačné zachádzať, ktoré označuje
ako úkony/pokyny delegované a vykonávané „nad rámec pracovnej agendy“ sú napr. zasielanie
úhrad k pohľadávkam postúpeným do spol. Slovenská konsolidačná, a.s., refundácie pohľadávok,
čo sú úkony, ktoré predstavujú krátkodobé časové zaťaženie, prípadne spočívajú v jednorazovom

nenáročnom úkone, ktorý nie je potrebné vykonávať na dennej báze, prípade len kvartálne. Obdobné
delegované pracovné úlohy boli vykonávané aj ďalšími zamestnancami na odbore, ktorí sa im venovali
ako prirodzenej súčasti svojej pracovnej činnosti, nakoľko súvisia so zabezpečením operatívneho a
efektívneho plnenia úloh na odbore a tieto nepredstavujú účelové, nedôstojné a neúmorné pracovné
preťaženie, ako to popisuje žalobkyňa. Všetky činnosti popisované žalobkyňou v časti I. Skutkové

okolnosti, ktoré majú predstavovať údajné bossingové správanie žalovanej voči žalobkyni sú výlučne
subjektívnymi pocitmi žalobkyne, ktoré žalobkyňa uvádza účelovo, pričom žiadne z týchto obvinení
nie je ničím podložené. Uvedené tvrdenia predstavujú skôr osočovanie a útoky na Mgr. Sílešovú.
Hodnotenie práce zamestnancov a kontrola práce zamestnancov je pritom legitímnym právom každého
zamestnávateľa. Postoj žalobkyne, ktorá je problémovým a konfliktným zamestnancom, však toto

právo zneužíva a označuje ho ako diskriminačné konanie. Z vyjadrení žalobkyne v žalobe aj iných
podaniach je značne badať pohŕdanie žalobkyne svojou nadriadenou, dokonca účelové útoky na
nadriadenú, teda určitý druh konfliktu, kedy žalobkyňa popisuje aj veci, ktorú sú k predmetu sporu
irelevantné, ako predovšetkým kvalifikovanosť priamej nadriadenej, jej výkon práce a pod. V tejto
súvislosti žalovaná uvádza do pozornosti súdu právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II sp.

zn. 12C/89/2004 zo dňa 25. januára 2011, podľa ktorého osobné rozpory nemožno označiť za formu
priamej prípadne nepriamej diskriminácie zamestnávateľom. Diskriminácia v zamestnaní je cielené
konanie zamestnávateľa ako takého voči určitej skupine osôb, ku ktorej patrí aj diskriminovaná osoba
a ktoré sleduje rozdielne zaobchádzanie s týmito osobami oproti iným zamestnancom v obdobnýchsituáciách bez objektívneho a rozumného zdôvodnenia. Za diskrimináciu však v žiadnom prípade nie je
možné považovať osobné rozpory medzi konkrétnymi pracovníkmi i keby sa jednalo medzi nadriadeným
a podriadeným pracovníkom a z nich vyplývajúce správanie. Čo sa týka pracovného výkonu žalobkyne,

tento nebol z hľadiska jeho náplne ani z hľadiska posúdenia výkonu činnosti žalobkyne výkonom
činnosti, ktorý by bol obzvlášť náročný alebo obsažný, ako sa to snaží žalobkyňa prezentovať v žalobe.
Žalobkyňa sa aj v bode II. žaloby (na str. 3 až 12) opiera o popis skutkového a právneho stavu,
ktorý absolútne nekorešponduje so skutočnosťou, respektíve je vykladaný účelovo, alebo ide o umelo
vykonštruované výmysly a prezentovanie subjektívnych názorov a vlastných pocitov žalobkyne, ktoré

navyšeniesúničímpodloženéavzásadeväčšinounepreukázatefné.Príkladyuvedenéžalobkyňousúv
maximálne možnej miere umelo ohýbané v prospech žalobkyne. Žalovaná má za to, že tieto skutočnosti
sú k predmetu sporu právne irelevantné, vzhľadom na čo sa k nim nemieni podrobne vyjadrovať.
Zbežne teda žalovaná uvádza, že argumenty žalobkyne uvedené pred príkladmi údajnej diskriminácie
sú len všeobecným popisom diskriminačných metód, ktoré údajne vyvíjala žalovaná voči žalobkyni.
K týmto však žalovaná uvádza, že práve jednou z deštruktívnych metód mobbingu je ohováranie.

Okrem staffingového konania sa teda práve B. H. stala zo strany žalobkyne obeťou aj mobbingového
správania, keďže žalobkyňa dokonca verejne, prostredníctvom písaných podnetov adresovaných mimo
žalovanej (podnet na MPSVAR - dôkaz č. 3 k vyjadreniu) hodnotí, resp. skôr znehodnocuje pracovné
výkony Mgr. S í lesovej, ktoré ani z časti nekorešpondujú s hodnotením pracovného výkonu B. H.
zo strany jej nadriadeného, riaditeľa pobočky Nitra žalovanej. Výkony pracovnej činnosti B. H. neboli

nikdy spochybňované ani bývalým riaditeľom pobočky, ktorý ju do funkcie vedúcej odboru vymáhania
pohľadávok vymenoval, ani novým riaditeľom pobočky Nitra a to napriek skutočnosti, že sa ju žalobkyňa
neustále snaží a snažila očierniť a spochybniť. Čo sa týka dôvodov uvedených v žalobe, prečo by mala
B. H. postupovať mobbingovo, voči žalovanej, tieto nie sú naplnené. B. H. bola vo funkcii vedúcej odboru
vymáhania pohľadávok od roku 2019, teda jej správanie sa nemohlo zmeniť v roku 2021 tým, že by sa

mala dostať k moci, na mobbingové správanie nemá ani osobné dôvody, nakoľko pracovný vzťah medzi
B. H. a žalobkyňou sa nemenil, skôr naopak, žalobkyňa chcela B. H. miesto, čo bolo dôvodom začatia
staffingového a mobbingového správania žalobkyne voči B. H.. B. H. bola uznávanou a rešpektovanou
vedúcou odboru vymáhania pohľadávok, teda nehrozila jej ani možnosť straty kontroly, pričom ani
nemalazlosťnaprípadnéneplneniecieľovodboruvymáhaniapohľadávok,prečobymohlavinuzvaľovať

na podriadených, nakoľko odbor vymáhania pohľadávok si pod jej vedením riadne plnil svoju náplň.
V príkladoch uvedených v žalobe, ako praktiky údajného mobbingu a bossingu sú uvedené rovnaké
argumenty ako boli uvedené už v predošlých podaniach žalobkyne, ktorými sa snažila navodiť dojem,
že je diskriminovanou osobou u žalovanej. Predmetné príklady však obsahujú iba subjektívne a účelové
tvrdenia, ktoré nie sú ničím podložené, teda sú len v rovine neoverených dojmov žalobkyne. Žalobkyňa

podáva vlastný pohľad na situáciu na pracovisku, pričom však práve žalobkyňa je v pozícii osoby, ktorá
spôsobila negatívny vplyv na pracovné vzťahy a kvalitu práce na odbore vymáhania pohľadávok, ako
aj na pobočke v Nitre. Žalobkyňa obracia legitímne práva a postupy žalovanej na údajné mobbingové
a bossingové konanie žalovanej, pričom práve žalobkyňa spôsobila svojím účelovým správaním
diskriminovanú pozíciu viacerým zamestnancom. Svoju neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku,

nepriznať vlastné pracovné chyby využila na ďalšie zhoršenie vzťahov staffingovým a mobbingovým
správaním voči iným zamestnancom, prevažne nadriadenej B. H.. Jediným výstupom žalobkyne bolo
spochybňovanie samotného vedenia žalovanej a jej činnosti (príklad: spochybnenie kontroly vykonanej
ústredím žalovanej, s ktorou žalobkyňa sama súhlasila, spochybnenie záverov Etickej komisie) až
po spochybnenie pracovných schopností viacerých zamestnancov na pracovisku označených aj ako

„pomocníkov“ resp. členov organizovanej skupiny mobbingu a bossingu, Neštíti sa ani uvádzať na
podporu svojho tvrdenia údajné vyjadrenia A. M. (príklad č. 1), pričom rovnakú osobu označuje ako jednu
z osôb, ktoré mali proti nej vystupovať diskriminačné. V príklade č. 2 sa žalobkyňa sťažuje na údajné
prideľovaniepráceaúlohnaviac,pričomvpríkladeč.3sasťažujezasanaodobratieagendy,tedaúdajné
okliešťovanie jej kompetencií. Uvedené námietky sú protichodné, nie je zrejmé, teda čo vlastne má

byť diskriminačným konaním žalovanej. Odobratie agendy dokonca spája účelovo s úmyslom žalovanej
ukončiť so žalobkyňou pracovný pomer, a to napriek skutočnosti, že k odbremeneniu žalobkyne došlo už
dňa 12.04.2021, teda cca 8 mesiacov pred ukončením pracovného pomeru a z adekvátnych závažných
dôvodov porušenia pracovnej disciplíny, predovšetkým staffingového konania žalobkyne. Nepriznanie
zvýšenia tarifnej mzdy, alebo nevyplatenie odmeny rovnako nemôže byť považované za diskriminačné

konanie žalovanej, nakoľko posúdenie dôvodov na zvýšenie tarifnej mzdy je výlučne na zodpovednosti
riaditeľa pobočky, ktorý nie je povinný vyhovieť žiadosti. Čo sa týka priznávania odmien, tieto sú
nenárokovouzložkoumzdy,tedanaichvyplatenienevznikáprávnynárok,ktorýbybolomožnévymáhať,
ako uvádza žalobkyňa. O ich pridelení rozhoduje nadriadený na základe posúdenia celkového výkonupráce zamestnanca. V príklade č. 6, ktorý je opätovne účelovo a nepreukázateľne expresívne popísaný,
je uvedené údajné diskriminačné konanie ktoré malo spočívať v konečnom dôsledku z odobratia kľúčov
žalobkyni od kancelárií kolegov. Tieto kľúče mala žalobkyňa a aj jej kolegyňa A. M., ktorej boli odobraté

tiež, vzhľadom na čo nie je zrejmé, v čom má spočívať diskriminačné konanie voči žalobkyni. Zo
strany žalovanej bolo postupované rovnako voči všetkým zamestnancom v rovnakom postavení. V
príklade č. 9 žalovaná (ústredie SP) vykonávala legitímnu kontrolu činnosti pobočky Nitra, ktorú navyše
vyjadrením vo svojom podnete (Sťažnosť zo dňa 31.8.2021, str. 13 predposledný odsek posledná veta -
priložená k žalobe) preukázateľne akceptovala, čo žalobkyňa zneužíva opätovne ako podklad pre svoje

účelové argumenty, že bola diskriminovaná jej osoba. Aj z uvedených skutočností je zrejmá účelovosť
tvrdenia a postupov žalobkyne, kedy každý jeden príklad popísaný výlučne subjektívne z hľadiska
žalobkyne, teda nepodložený uvádza vo svoj prospech ako údajné diskriminačné konanie žalovanej.
Zo žiadneho z priložených dôkazov k žalobe nevyplýva žiadne diskriminačné konanie žalovanej voči
žalobkyni tak, ako sa to snaží žalobkyňa prezentovať, keď okrem iného na jednej strane namieta
právo nadriadenej kontrolovať výkon činnosti podriadeného a na druhej strane opisuje údajné zlyhanie

kontrolnej činnosti B. H. pri výkone kontroly výkonu práce žalobkyne. Žalobkyňa sa svojím obsažným
a irelevantným tvrdeniam uvedeným v žalobe zamotáva do vlastných lží, ktoré sú uvedené ako ničím
nepodložené subjektívne tvrdenia.Z osoby žalobkyne ako zamestnankyne jednoznačne vyplýva, že
je konfliktná, pričom svojím staffingovým a mobbingovým šikanóznym konaním vytvorila nepriaznivé
pracovné podmienky na pracovisku žalovanej, ktoré vyústili až do neochoty iného zamestnanca zdieľať

so žalobkyňou jednu kanceláriu a vôbec s ňou spolupracovať. Správanie žalobkyne značným spôsobom
zasahovalo do pozície nadriadenej ako vedúcej odboru a spôsobovalo polarizáciu zamestnancov na
odbore vymáhania pohľadávok, ako postupne aj na viacerých útvaroch pobočky Nitra, čím sa vytváralo
nepriaznivé pracovné prostredie, čo negatívne vplývalo na výkon pracovnej činnosti, predovšetkým na
odbore vymáhania pohľadávok. Konanie žalobkyne bolo jednoznačne mobbingom, no predovšetkým

staffingom, teda šikanóznym konaním podriadeného zamestnanca voči nadriadenému zamestnancovi,
ktoré už vplývalo aj na ostatných zamestnancov odboru pohľadávok a iných útvarov pobočky Nitra a
tým aj na žalovanú ako zamestnávateľa, a to predovšetkým z dôvodu, že žalobkyňa sa svojím aktívnym
diskriminačným konaním a správaním snažila navyše hrať na obeť diskriminačného konania zo strany
zamestnávateľa. Žalovaná postupom času pozorovala, že prejav dešpektu voči kolegom, no najmä

nadriadenej žalobkyne sa stupňoval, pričom ho žalobkyňa otvorene prejavovala aj medzi ostatnými
zamestnancami, čo dávala najavo rôznymi spôsobmi ako napr. pravidelnou neúčasťou na vopred
ohlásených poradách odboru (ako príklad žalovaná uvádza, že dôvod k porade zo dňa 21.10.2021
je fiktívny - poskytovanie súčinnosti kontrolnej skupine, hoci túto v čase porady poskytovala práve
B. H., toho času vedúca odboru vymáhania pohľadávok, čo dosvedčila priamo žalobkyňa, nakoľko

poradu viedla zastupujúca vedúca - dôkaz prezenčná listina z porady priložená k žalobe) a zároveň
v prípade odchodu k lekárovi toto oznámenie bolo vykonané vedúcej odboru účelovo tesne pred
poradou (dôkaz doložené prezenčné listiny z dní 21.10.2021 a 29.11.2021). Výsledkom staffingového
konania žalobkyne je v konečnom dôsledku spôsobenie škody žalovanej, keď v dôsledku uvedeného
diskriminačného konania žalobkyne došlo k rozhodnutiu priamej nadriadenej žalobkyne, Mgr. Sílešovej

podať u žalovanej ku dňu 31.12.2021 výpoveď z pracovného pomeru po takmer 8 odpracovaných
rokoch, nakoľko ju celková situácia v spojení so šikanóznym konaním a správaním zo strany žalobkyne
nesmierne stresovala a dokonca sa podľa jej vyjadrenia aj negatívne podpísala na jej zdravotnom stave.
Žalovaná tak v dôsledku staffingového konania žalobkyne prišla o kvalifikovaného a zodpovedného
manažéra, ktorý bol žalovanou hodnotený vždy pozitívne. Uvedeným dôsledkom však nezanikla hrozba

ďalšej škody u žalovanej v dôsledku konania žalobkyne, keďže svoje zotrvanie v pracovnom pomere
v dôsledku nepriaznivého diskriminačného konania zvažovali viacerí zamestnanci, v dôsledku čoho sa
žalovaná rozhodla pristúpiť k jedinému možnému riešeniu uvedenej situácie a to okamžitému skončeniu
pracovného pomeru zo žalobkyňou z dôvodu neustáleho závažného porušovania pracovnej disciplíny,
staffingového a mobbingového správania zo strany žalobkyne spočívajúceho v úmyselnom porušovaní

Etického kódexu Sociálnej poisťovne. Žalovanej aj naďalej hrozí, že pokiaľ by okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou bolo určené za neplatné a žalobkyňa (napriek skutočnosti, že
uvádza že na pracovisku je diskriminovaná, požaduje ďalšie zamestnávanie) by sa do zamestnania
k žalovanej vrátila na pracovisko, zamestnanci dotknutí jej diskriminačným konaním by postupovali
rovnako ako B. H. a ukončili by v pobočke Nitra pracovný pomer, (napr. B. B. J., v žalobe uvádzaná

ako pomocník mobbingu, ktorá sa medzičasom stala vedúcou odboru vymáhania pohľadávok a možnú
spoluprácu so žalobkyňou vylučuje, ďalšiu spoluprácu so žalobkyňou vylučujú aj A. L. M. a Mgr. Lívia
Kerekesová). Uvedené skutočnosti je možné preukázať svedeckými výpoveďami- B. D. H., B. B. J.,
Mgr. Lívie Kerekesovej. V dôsledku diskriminačného konania zo strany žalobkyne boli podávané viacerépodnety, ktorými sa táto pokúšala navodiť dojem, že v podmienkach žalovanej je práve žalobkyňa
diskriminovaná.Výsledkomtohtokonaniažalobkynebolanapokon,ajzaúčelomprešetreniaskutočností
ohľadom údajnej diskriminácie vo vzťahu k žalobkyni v podmienkach pobočky Nitra žalovanej, vykonaná

následná kontrola Inšpektorátom práce Nitra podľa § 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 3
a § 14 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov v období od 28.09.2021 do 25.10.2021 na ktorú v súvislosti s údajným
diskriminačným konaním zo strany žalovanej poukazuje žalovaná. V rámci výkonu tejto kontroly sa
posudzovala okrem iného aj skutočnosť, či na pobočke Nitra žalovanej dochádza zo strany žalovanej

k diskriminácii žalobkyne, teda predmetom kontroly bola aj žalobkyňa a pracovnoprávne vzťahy a
úkony vykonávané žalovanou voči žalobkyni (okrem iného aj upozornenia na porušenie pracovnej
disciplíny, odobratie osobného ohodnotenia atď), kde sa nepreukázalo žiadne diskriminačné konanie
zo strany žalovanej voči žalobkyni, ani žiadne iné nedostatky. Uvedená skutočnosť je jednoznačným
a podstatným dôkazným prostriedkom, ktorý potvrdzuje účelovosť tvrdení žalobkyne. Zamestnávateľ
má právo vykonávať kontrolu výkonu náplne práce svojich zamestnancov v zmysle Zákonníka práce.

Žalovaná uvádza, že žaloba v časti argumentácie uvedenej v bode IV - Nezákonné vedenie kontrolnej
činnosti žalovanou vo vzťahu k žalobkyni (strany 15 až 36) je k predmetu sporu právne irelevantná.
Žaloba je označená ako žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a ďalšie, pričom
pod „ďalšie“ možno z hľadiska obsahu a požadovaného výroku o náhradu nemajetkovej ujmy považovať
antidiskriminačnú žalobu. Otázkou je, či je vôbec možné spájať posúdenie týchto minimálne dvoch

rozdielnych preskúmavaných konaní, kedže žalobkyňa požaduje žalobou rozhodnúť o veciach, ktoré
spolu nesúvisia, resp. nie sú podmienené, teda záver súdu, keby teoreticky rozhodol, že došlo k
neplatnémuskončeniupracovnéhopomeru,nemuselobytoznamenať,ževočižalobkynisapostupovalo
diskriminačné, resp. že má nárok na odmeny a podobne. V každom prípade je však žalovaná toho
názoru, že preskúmavanie záverov internej kontroly žalovanej nie je predmetom tohto súdneho konania

a súd nemá ani právomoc preskúmavať v tomto konaní spôsob vykonania kontroly, resp. výsledky
a výstupy z takejto kontroly. Uvedené procesy prebehli v podmienkach žalovanej, pričom postup
žalovanej v predmetnej veci bol posúdený kontrolou zo strany Inšpektorátu práce, predmetom ktorej
boli aj postupy pri kontrole zo strany žalovanej a výstupy z kontroly žalovanej, ktorou Inšpektorát práce
neodhalil v predmetnej veci žiadne pochybenia žalovanej. Nakoľko sa výkonom kontroly preukázali

pochybenia a nedostatky pri výkone činnosti žalobkyne, žalobkyňa tieto vzhľadom na jej vystupovanie
logicky neakceptuje a uvedené výsledky má za ďalšie údajné diskriminačné konanie voči jej osobe.
Napriek skutočnosti, že žalovaná považuje uvedené tvrdenia a subjektívne názory žalobkyne za
právne irelevantné vo vzťahu k prejednávanej veci, keďže predmetom tohto súdneho konania nie je
a nemôže byť preskúmavanie výkonu kontroly žalovanej a už vôbec nie formálna stránka výstupu

identifikovaných pochybení, žalovaná chce stručne k priebehu kontroly uviesť nasledujúce skutočností:
Kontrolu vykonanú žalovanou označuje žalobkyňa za nezákonnú, vymykajúcu sa z rámca objektivity,
legitimity a legality a závery z tejto kontroly považuje za domnienky, nepreverené skutočnosti a
subjektívne názory. Žalovaná trvá na tom, že ako zamestnávateľ mala právo a aj povinnosť na vykonanie
predmetnej kontroly, ktorá mala nasledujúci priebeh: Dňa 27.5.2021 vedúca Odboru vymáhania

pohľadávok B. H. (ďalej len „vedúca odboru“) doručila riaditeľovi pobočky žiadosť o odborné posúdenie
stavu a vedenia agendy vymáhania pohľadávok na dedičoch po poručiteľovi stým, že žiadosť bola
odôvodnená zisteniami, ktoré mali poukázať na nečinnosť vo veciach, ktoré boli pridelené na vybavenie
žalobkyni. Na tomto základe bola poverená riaditeľom pobočky dňa 31.5.2021 Mgr. Lívia Kerekesová -
právnička pobočky Nitra kontrolou - posúdením stavu vyššie uvedenej agendy vo veciach, ktoré boli na

základe preberacieho protokolu zo dňa 12.4.2021 odovzdané z kompetencie žalobkyne do kompetencie
zamestnankyne B. B. J.. Predmetná kontrola bola zameraná na správnosť vedenia spisov, dodržiavanie
postupov a lehôt vymedzenej agendy. Dňa 3.6.2021 bola riaditeľovi pobočky doručená správa, ktorej
obsahom je detailný popis položiek podliehajúcich prevereniu (medzi zistenými nedostatkami aj
nečinnosť v prípade Kobes). Nakoľko boli identifikované pochybenia na strane žalobkyne, následne v

uvedený deň bol doručený aj návrh vedúcej odboru na začatie disciplinárneho konania vo vzťahu k
žalobkyni. Dôvod uvedeného návrhu spočíval v konaní, ktoré vedúca odboru vyhodnotila ako konanie
v rozpore s internými predpismi upravujúcimi postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo
veciach vymáhania pohľadávok. Konkrétne išlo o vec, ktorú žalobkyňa z procesného hľadiska ukončila
zastavením vymáhania pohľadávky (prípad C.; číslo rozhodnutia 0140951102020) a zároveň si aj

predmetný úkon sama sebe potvrdila a zmarila tak dvojstupňovú kontrolu. Po vyhodnotení výstupov
z kontroly a návrhu na disciplinárne konanie riaditeľ pobočky dospel k záveru, že predmetná agenda
nebola vedená v zmysle platnej právnej úpravy a preto sa rozhodol, že v predmetnej veci uplatní
postup v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskoršíchpredpisov a uložil žalobkyni upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny. Riaditeľ pobočky ako
vedúci zamestnanec vo vzťahu k vykonanej kontrole konal v zmysle pracovnoprávnych predpisov s
poukazom najmä na ustanovenia § 9 ods. 3 a § 82 písm. a) Zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník

práce v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je vedúci zamestnanec oprávnený určovať a
ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a
dávať im na ten účel záväzné pokyny. Na základe poverenia číslo XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 14.
septembra 2021 bola v dňoch 7. - 21. októbra 2021 vykonaná mimoriadna vnútorná kontrola, v ktorej
kontrolovaným subjektom bola Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra. Predmetom kontroly bolo konanie

o povolení splátok dlžných súm a uplatňovanie pohľadávok v dedičskom konaní za obdobie od 1.
januára 2018 do 31. decembra 2020. V zmysle Protokolu z mimoriadnej vnútornej kontroly na mieste
vykonanej v Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 21. októbra 2021 boli
zistené na kontrolovanej vzorke viaceré nedostatky, ktorých príčinou bolo zlyhanie ľudského faktora
ako chyba, nečinnosť a nedôslednosť zodpovedného zamestnanca. ktorým bola preukázateľne vo
všetkých prípadoch žalobkyňa. Presný vecný a skutkový stav je vymedzený v Protokole z mimoriadnej

vnútornej kontroly už priloženej žalobkyňou ako dôkaz. Mimo nedostatkov zistených kontrolou zo
strany pobočky Nitra boli kontrolou zo strany Ústredia objektívne zistené ešte viaceré pochybenia na
kontrolovanej agende, pričom z kontroly je zrejmé, že za uvedené pochybenia je objektívne zodpovedná
žalobkyňa. Nakoľko priebeh a výstupy kontroly sú v predmetnom prípade vo vzťahu k prejednávanej
veci právne irelevantné, žalovaná nebude reagovať na jednotlivé údajné pochybenia kontrolnej skupiny

uvádzané v žalobe. Nakoniec uvedené vyjadrenia či už kontrolnej skupiny alebo žalobkyne sú uvedené
priamo v protokole z kontroly a vo vyjadrení žalobkyne k protokolu z kontroly, ktorý je súčasťou
žaloby ako dôkazný prostriedok. V súvislosti s nedostatkami zistenými kontrolou v kontrolovaných
prípadoch D. a C. bolo žalovanou žalobkyni už dňa 28.07.2021 udelené prvé písomné upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny a s tým súvisiacu možnosť ukončiť pracovný pomer niektorým zo

spôsobov z dôvodu porušenia pracovnej. Kontrolou zo strany ústredia však bolo nad rámec kontroly
pobočky zistené porušenie pracovných povinností žalobkyne v ďalších prípadoch, pričom o týchto
porušeniach pracovnej disciplíny sa žalovaná, pobočka Nitra dozvedela až z výstupu - protokolu
z kontroly, ktorý bol vypracovaný dňa 21. októbra 2021. V konečnom dôsledku aj zistenie ďalších
pochybení, ktorými sa žalobkyňa dopustila porušenia pracovnej disciplíny bolo jedným z dôvodov

ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou. Napriek jasnému a zreteľnému záveru vykonanej
kontroly, ktorá nespochybniteľné svoje zistenia vykonala v súlade so súvisiacimi predpismi a internými
predpismi žalovanej, pričom kontrolovaným subjektom bola pobočka Nitra žalovanej, nie žalobkyňa
osobne, ako to žalobkyňa uvádza, žalobkyňa spochybnila aj v tomto prípade všetky závery a postupy
tejto kontrolnej skupiny a dokonca aj samotné Uznesenie, vydané Okresným súdom Nitra ŕktoré bolo

súčasťou kontrolovaných podkladov pre prípad Kobes), ktoré podľa žalobkyni trpelo právnou vadou
v časti jeho výroku, čo žalobkyňa zo svojej pozície nemá absolútne právo posudzovať a hodnotiť. Z
uvedeného len jednoznačne vyplýva postoj žalobkyne k oficiálnym záverom autorít a jej prístupu a pocitu
bezchybovosti, bez ohľadu na skutočnosť aké výstupy posudzuje. Žalobkyňa uvádzala aj skutočnosť,
že riaditeľ pobočky mal svojim postupom uprieť práva žalobkyni, keď nepostúpil ďalej kontrolnej skupine

argumentáciu žalobkyne k výsledkom kontroly uvedeným v protokole. K uvedenej skutočnosti žalovaná
opäť zdôrazňuje, že kontrolovanou osobou nebola žalobkyňa, ale pobočka Nitra, teda výstupy z kontroly
ajejprípadnédôsledkyboliprezentovanépobočkeNitra.Napriekuvedenejskutočnostimalamožnosťsa
s nimi oboznámiť aj žalobkyňa, keďže bolo zistené, že za pochybenia je zodpovedná práve žalobkyňa.
Postupy žalovanej boli opätovne preskúmané na základe sťažnosti žalobkyne, ktorá je súčasťou žaloby,

pričom uvedená sťažnosť bola vybavená záznamom o prešetrení podania zo dňa 13.12.2021, kde bolo
konštatované, že v postupe žalovanej nedošlo k žiadnemu pochybeniu. Napriek skutočnosti že sa v
prípade argumentov ohľadom priebehu kontroly a výstupov z kontroly v predmetnom prípade jedná o
irelevantnúargumentáciukpredmetusporu,žalovanámázato,žeajvpredmetnomprípadepostupovala
v súlade so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi ako aj v súlade s vnútornými predpismi

a na kontrolných zisteniach uvedených vo výstupoch týchto kontrol trvá. Riaditeľ pobočky Nitra dňa
31.08.2021 rozhodol o odobratí osobného ohodnotenia žalobkyni v súlade s čl. 11 ods. 3 Mzdového
poriadku Sociálnej poisťovne na základe prehodnotenia úrovne kvality plnenia pracovných úloh s
poukazom aj na vyššie popísané nedostatky a to s účinnosťou od 01.09.2021.V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že mzda zamestnanca pozostáva z dvoch častí: základnej a pohyblivej. V súlade

s čl. 6 ods. 5, 6 Mzdového poriadku Sociálnej poisťovne medzi pohyblivé (variabilné) zložky mzdy
zamestnanca, ktoré nie sú nárokové patrí aj osobné ohodnotenie a odmena. Nenárokové zložky mzdy
majú dobrovoľnú povahu, čo znamená, že nárok zamestnanca je viazaný od vôle zamestnávateľa. Na
základe vyššie uvedeného je nepochybné, že rozhodovanie o pridelení resp. nepridelení uvedenýchdoplnkových príplatkov a určenie podmienok na ich priznanie je výlučne v kompetencii zamestnávateľa.
Vzhľadom na tieto skutočnosti, nemožno teda súhlasiť s tvrdeniami žalobkyne, že dané rozhodnutie je
právne spochybniteľné, irelevantné, bezvýznamné, nakoľko úprava mzdových podmienok je zreteľne

zakotvená v interných predpisoch zamestnávateľa Čo sa týka formy rozhodnutia o odobratí osobného
ohodnotenia, pre túto Mzdový poriadok neupravuje žiadnu záväznú formu. Jednoznačne sa nejedná o
rozhodovanie správneho orgánu v zmysle Správneho poriadku, resp. zákona o sociálnom poistení alebo
iného procesného predpisu, ktoré by vyžadovalo povinné obsahové náležitosti rozhodnutia upravené v
nejakom procesnom poriadku. Rozhodovanie o priznaní, zmene a odobratí osobného ohodnotenia sa

teda riadi výlučne Mzdovým poriadkom Sociálnej poisťovne, ktorý v konečnom dôsledku pre odobratie
osobného ohodnotenia nepredpisuje ani len písomnú formu, teda odobratie osobného ohodnotenia by
bolo legitímne vykonané aj v prípade, že by o ňom bolo rozhodnuté len ústne. Požiadavku žalobkyne
na vyplatenie odmeny za 1. a 2. polrok vraku 2021 (za 17 rokov trvania pracovného pomeru do výšky
minimálne 75% toho času priznanej tarifnej mzdy, pri ktorej sa odvoláva na čl. 23 Kolektívnej zmluvy
na rok 2021) považuje žalovaná za absolútne neoprávnenú a bezpredmetnú, nakoľko v zmysle Čl.

23 ods. 1 písm. b) Kolektívnej zmluvy zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri trvaní pracovného
pomeru k zamestnávateľovi alebo jeho právnemu predchodcovi odmenu za kvalitné vykonávanie
pracovných činností pri dovŕšení 16 rokov trvania pracovného pomeru do výšky 75 % priznanej tarifnej
mzdy. Táto odmena bola žalobkyni vyplatená už v roku 2019 pri dosiahnutí tohto pracovného výročia.
Najbližšia možná odmena v zmysle čl. 23 ods. 1 písm. c) Kolektívnej zmluvy by prípadne mohla byť

priznaná žalobkyni až po dovŕšení 20 rokov trvania pracovného pomeru a to do výšky 80% priznanej
tarifnej mzdy, ktorú však z hľadiska dĺžky trvania pracovného pomeru jednoznačne nespĺňa nakoľko
jej pracovný pomer trvá ku dňu žiadosti len 17 rokov. V zmysle čl. 23 ods. 1 Kolektívnej zmluvy
sa teda zamestnancom žalovanej poskytujú odmeny len za jednoznačne definovaných podmienok,
dosiahnutých pracovných jubileí, pričom predmetné odmeny sú síce nárokovateľné, no ich výšku

posudzuje a priznáva zamestnávateľ do výšky max. stanovenej pri jednotlivých výročiach trvania
pracovného pomeru, teda nie je ohraničená minimálnou výškou, len maximálnou. Čo sa týka tvrdenia
žalobkyne, že malo dôjsť k odňatiu priznaných odmien, žalovaná uvádza, že v predmetnom prípade
nedošlo k rozhodnutiu o odňatí odmien, nakoľko žalobkyni odmeny neboli priznané. Tento postup je v
súlade so Mzdovým poriadkom Sociálnej poisťovne a nie je možné na nárokovateľnosť predmetných

odmien uplatňovať Kolektívnu zmluvu, nakoľko sa nejedná o odmeny podľa Kolektívnej zmluvy. Ako
už bolo aj vyššie uvedené, odmeny predstavujú variabilnú, nenárokovateľnú časť mzdy, teda o ich
pridelení rozhoduje zamestnávateľ. V zmysle vyššie uvedených skutočností žalovaná trvá na svojom
rozhodnutí. Žalobkyňa svojím tvrdením o údajnom nepreplatení práce nadčas úmyselne zavádza súd,
čo opätovne dokresľuje jej povahu. V zmysle § 97 ods. 1 Zákonníka práce je prácou nadčas práca

vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný
pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného času a vykonávaná mimo rámca pracovných zmien. V
nadväznosti na vyššie uvedené znenie Zákonníka práce zvýrazňuje výnimočnú povahu práce nadčas,
pri ktorej je zamestnávateľ oprávnený nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom prácu nadčas
len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem.

Pravidlá nariadeného a dohodnutého výkonu práce nadčas v Sociálnej poisťovni určuje v súlade s
ustanoveniami Zákonníka práce Príkaz generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 7/2017, ktorý za
prácu nadčas považuje len prácu, ktorá bola vykonaná na základe predchádzajúceho nariadenia alebo
dohodnutia výkonu práce nadčas. Podľa čl. 2 ods 8 príkazu: Za prácu nadčas sa nepovažuje čas,
počas ktorého bol zamestnanec prítomný na pracovisku nad rámec určeného týždenného pracovného

času, zistený z evidencie dochádzky zamestnancov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zotrvávala na
pracovisku dlhšie ako je určený čas pracovnej zmeny bez nariadenia zamestnávateľa a bez dohody so
zamestnávateľom vykonávať prácu nadčas a svojvoľne vykonávala prácu nad rozsah určenej pracovnej
zmeny, pričom sa nejednalo o prácu nadčas, nakoľko táto nebola žalovanou žalobkyni nariadená ani
s ňou nebola dohodnutá. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaná uvádza, že evidencia dochádzky

zamestnancov Sociálnej poisťovne sa vykonáva prostredníctvom automatizovaného systému evidencie
a dochádzka sa vyhodnocuje na základe zosnímania zamestnaneckej bezdotykovej identifikačnej karty
snímačom karty v zmysle Príkazu generálneho riaditeľa č. 33/2010 čl. 3 ods. 8, to znamená, že pre účely
posúdenia nadčasov interný predpis Sociálnej poisťovne ukladá zamestnancom povinnosť si zosnímať
výkon práce nadčas. Skutočnosť, že na pracovisku žalobkyňa v predmetnom období zotrvala dlhšie

bolo výlučne jej dobrovoľné rozhodnutie, čo nepochybne vyplýva aj z dochádzky, nakoľko si žalobkyňa
v predmetnom období prácu nadčas ani nikdy nezaznamenala. Aj v prípade, že by si takto prácu
nadčas zaznamenala, nejednalo by sa o prácu nadčas, pokiaľ by nebola žalobkyni písomne nariadená
alebo so žalobkyňou dohodnutá, k čomu nedošlo. Nakoľko teda neexistuje v prípade žalobkyne žiadnapráca vykonávaná nadčas, nárok na vyplatenie mzdy za prácu nadčas je neodôvodnený. Nárok na
náhradu mzdy odo dňa nasledujúceho po neplatnom skončení pracovného pomeru až do právoplatného
rozhodnutia o neplatnom skončení pracovného pomeru v súdnom konaní. Pokiaľ ide o náhradu

mzdy, ktorú žalobkyňa žiada od žalovaného za obdobie od skončenia pracovného pomeru, žalovaná
uvádza, že na uvedenú náhradu mzdy by mala žalobkyňa nárok len v prípade, že by bolo súdom
určené, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné. V tejto súvislosti žalovaná zároveň
uvádza, že dňom skončenia pracovného pomeru je žalobkyňa dočasne práceneschopná, t. j. Sociálna
poisťovňa jej vypláca dávku nemocenského poistenia vo forme nemocenského. Keďže žalobkyňa od

skončenia pracovného pomeru poberá dávku nemocenského poistenia, prípadný nárok na náhradu
mzdy žalobkyni po skončení pracovného pomeru po dobu trvania jej práceneschopnosti nevznikne,
nakoľko pre prípadné vykonávanie pracovnej činnosti žalobkyňou jej bráni dôležitá osobná prekážka
na strane žalobkyne, ktorou je práceneschopnosť. Napriek skutočnosti, že žalovaná aj v prípade
argumentov žalobkyne ohľadom prešetrenia údajného diskriminačného konania zo strany žalovanej
voči žalobkyni formou prešetrenia v etickej komisii, považuje túto argumentáciu žalobkyne za právne

irelevantnú k predmetu sporu, považuje za vhodné na dokreslenie povahy a záujmu žalobkyne sa
k predmetnej veci vyjadriť. V prvom rade, Etická komisia Sociálnej poisťovne je poradným orgánom
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorá nemá bližšie špecifikovanú svoju činnosť a postupy v
rámci vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne. Jej činnosť mala teda spočívať v snahe o zmiernenie
popisovanej situácie opisovanej žalobkyňou, pričom zo žiadneho vnútorného predpisu nevyplýva, akým

spôsobom by sa malo postupovať, resp. by mal byť vypracovaný výstup. V konečnom dôsledku
neexistovala ani povinnosť zvolať za účelom prešetrenia uvedeného podnetu etickú komisiu. Tento krok
žalovanej bol krokom ústretovým za účelom dosiahnutia formy „zmieru“, resp. urovnania vzťahov, ktoré
opisovala žalobkyňa. Napriek skutočnosti, že etická komisia nevychádzala pri jej zriadení za účelom
prešetrenia podnetu žalobkyne z názoru, že jej konanie je účelové, už v priebehu konania pred etickou

komisiou začalo byť zrejmé, že konanie žalobkyne pôsobí účelovo. Z podnetu zo dňa 9.6.2021, ako aj
z následných právnych aj iných úkonov žalobkyne má však žalovaná za to, že celé konanie žalobkyne
započaté tak, ako uvádza začiatkom roka 2021 je staffingovým konaním, teda aktívnym účelovým
konaním zo strany žalobkyne, ktorá následne označuje legitímne a obranné kroky žalovanej za nejaký
spôsob aktívnej diskriminácie žalobkyne. Z pôvodného podnetu zo dňa 9,6.2021 jednoznačne vyplýva,

že žalobkyňa nemala záujem riešiť popisované problémy zmierlivou cestou, nakoľko v predmetnej
veci nijakým spôsobom nekomunikovala s priamou nadriadenou ani s riaditeľom pobočky Nitra a
nakoniec ani so samotnou žalovanou na úrovni ústredia, naopak jej pôvodný podnet, ktorým sa mala
sťažovať na údajný bossing a mobbing na pracovisku bol okamžite eskalačný, nakoľko bol adresovaný
priamo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, pričom jeho obsahom bolo skôr

popisovanie a posudzovanie, resp. znehodnocovanie výkonu B. H., priamej nadriadenej žalobkyni.
Predmetný podnet bol Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky postúpený
na prešetrenie, v dôsledku čoho bola u žalovanej (SP ústredie) zriadená etická komisia za účeiom
preverenia žalobkyňou tvrdených skutočností. Zasadnutie etickej komisie sa uskutočnilo dňa 6.7.2021,
na ktorom bola prítomná aj žalobkyňa. V rámci rokovania bol podnet preskúmaný aj z obsahového

hľadiska nakoľko pôsobil skôr ako ohováranie a sťažnosť na nekompetenciu B. H., nadriadenej
žalobkyne, ako vedúcej odboru vymáhania pohľadávok, pričom bol v prevažnej miere postavený na
nepodložených subjektívnych názoroch žalobkyne a o uvedených obvineniach nemala nadriadená, voči
ktorej smeroval žiadne informácie, vzhľadom na čo nebolo možné posúdiť objektívnosť uvedených
informácií reakciou protistrany. V podstate sa jednalo o písomné ohováranie žalobkyninej nadriadenej.

Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby sa mohla B. H., voči ktorej podnet smeroval s týmto oboznámiť
a môcť na neho reagovať, aby bolo možné preukázať uvedené tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo
možné iným spôsobom preukázať a objektivizovať. Nakoľko žalobkyňa nesúhlasila s oboznámením sa
s podnetom zo strany B. H., riešenie uvedenej situácie sa riešilo spôsobom dotazovania sa žalobkyne,
čo je jej cieľom, ktorý chce uvedeným podnetom dosiahnuť. Nakoľko cieľom malo byť pokračovanie vo

výkone práce žalobkyne a nekonfliktné vzťahy na pracovisku, členovia etickej komisie sa dohodli so
žalobkyňou na ďalšom postupe, ktorý bol zhrnutý do zápisu č. 1 zo zasadania etickej komisie, ktorý
bol žalobkyni zaslaný dňa 21.7.2021 pred prijatím záverov z etickej komisie a predmetom ktorého bol
obsah rokovania s tým, že mala právo a priestor predmetný zápis pripomienkovať a doplniť, nakoľko
jej bol zasielaný emailom vo wordovskej verzii („Zápis zEKI.docx“ - dôkaz č. 14), čo však nevyužila a

predmetný zápis potvrdila svojim podpisom, čím jednoznačne súhlasila s jeho závermi. Až v následnej
reakcii a žalobe napáda obsah zápisu s tým, že sú v ňom údajne uvedené skutočnosti, ktoré nemali
byť voči žalobkyni na zasadnutí prezentované, teda nemali byť predmetom zasadnutia etickej komisie.
Uvedená skutočnosť je opätovne len nepodloženým tvrdením žalobkyne, ktorá spochybňuje kategorickyvšetky výstupy žalovanej. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nespochybnila zápis zo zasadnutia etickej
komisie v čase, keď jej bol doručený, teda keď mohla údajné nedostatky zápisu pripomienkovať.
Napriek skutočnostiam, na ktorých sa žalobkyňa s členmi etickej komisie ústne dohodli, čo preukazuje

aj zápis, žalobkyňa následne vyjadrením zo dňa 22.7.2021 poprela všetky postupy dohodnuté počas
zasadnutia etickej komisie. Nakoľko žalobkyňa naďalej nesúhlasila so zaslaním podnetu B. H., voči
ktorej bol namierený ani dodatočne nesúhlasila so závermi, na ktorých sa ústne dohodla na zasadnutí
etickej komisie, jej podanie nemohlo byť ďalej etickou komisiou vyhodnocované, vzhľadom na čo
bol záver etickej komisie taký, že jej nepodložený podnet nie je možné z pozície etickej komisie

objektívne posúdiť a vyvodiť závery, vzhľadom na čo bol podnet žalobkyne postúpený na vykonanie
kontroly na odbor kontroly a sťažností žalovanej ústredie za účelom preskúmania aspoň tvrdení
žalobkyne, ktoré sa týkali výkonu kontrolovanej agendy. Skutočnosti popísané vyššie boli oznámené
tak žalobkyni ako aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Všetky tvrdenia žalobkyne, že
sa po celú dobu snažila o vyriešenie vzniknutej situácie na úrovni zamestnávateľa, čoho dôkazom
má byť komunikácia s nadriadenými zamestnancami pobočky, ako aj komunikácia s generálnym

riaditeľom žalovanej formou podnetu zo dňa 6.9.2021 a spolupráca s etickou komisiou sú teda zjavne
zavádzajúce. Jedinou preukázanou skutočnosťou je presný opak, teda že žiadna komunikácia ohľadom
údajného diskriminačného konania zo strany žalovanej voči žalobkyni na úrovni, ani pobočky Nitra
žalovanej, ani ústredia žalovanej neprebehla, keď hneď prvým krokom žalobkyne bolo práve zaslanie
podnetu žalobkyne zo dňa 9.6.2021 a to priamo ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny, pričom až

postúpením z ministerstva sa podnet dostal do sféry žalovanej, ako zamestnávateľa žalobkyne a to
až na úrovni ústredia SP, nie pobočky Nitra, kde pôsobila žalobkyňa. Uvedené údajné diskriminačné
konanie žalobkyňa neriešila ani so zástupcami zamestnancov. Uvedená skutočnosť je formulovaná aj
v zápise zo zasadnutia etickej komisie, kedy sa v rámci snahy prešetrenia podnetu žalobkyne členovia
etickej komisie žalobkyne pýtali, prečo nevyužila všetky dostupné prostriedky na prípadné zjednanie

nápravy, no hneď sa obrátila na ministra. Napriek preukázanému odsúhlaseniu obsahu rokovania etickej
komisie, ktorý potvrdila žalobkyňa na zápise z rokovania, ďalším krokom žalobkyne bolo popretie
všetkého, na čom sa žalobkyňa s členmi etickej komisie v rámci rokovania dňa 6.7.2021 dohodli, a teda
jednoznačné vyjadrenie záujmu žalobkyne neriešiť ňou vyvolané konflikty zmierlivou formou. Podnet
žalobkyne adresovaný ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny je prílohou tohto vyjadrenia označený

ako dôkaz č. 3. Žiadnym konaním žalovanej voči žalobkyni teda nedošlo k diskriminačnému konaniu voči
žalobkyni, práveže naopak cieleným a opakovaným úmyselným konaním žalobkyne dochádzalo až do
skončenia jej pracovného pomeru k diskriminačnému konaniu zo strany žalobkyne voči zamestnancom
žalovanej. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, požiadavka žalobkyne na uhradenie nemajetkovej ujmy
nie je opodstatnenou, priam absurdnou. Okrem vyššie uvedenej skutočnosti, žalobkyňa opätovne

žiadnym spôsobom nepreukázala akékoľvek ňou tvrdené údajné následky údajného diskriminačného
správania (avizované zdravotné problémy) voči nej zo strany žalovanej, naopak žalovaná preukázala,
že dôsledkom staffingového konania žalobkyne došlo v podmienkach žalovanej k skončeniu pracovného
pomeruB.H.,ktoráakodôvodskončeniapracovnéhopomeruoznačilaprávediskriminačnékonanievoči
nej zo strany žalobkyne. Rovnako žalovaná preukázala aj skutočnosť, že v dôsledku diskriminačného

konania žalobkyne hrozilo pobočke Nitra žalovanej vzniknutie ďalších následkov v podobe prípadne
skončených pracovných pomerov ďalších zamestnancov v prípade, pokiaľ by žalobkyňa pokračovala
vo svojom diskriminačnom konaní v zamestnaní u žalovanej. Uvedené skutočnosti sú spôsobilé okrem
listinných dôkazov preukázať aj svedecké výpovede označených svedkov. Napriek skutočnosti, že
žalobkyňa záverom časti bodu VII žaloby, na strane 41 žaloby uvádza, že je presvedčená, že žalovaná

by sa v prípade pokračovania žalobkyne v práci správala voči žalobkyni rovnako diskriminujúco, pričom
by údajne žalovaná nerešpektovala rozhodnutie súdu, pokiaľ by rozhodol, že skončenie pracovného
pomeru je neplatné, požaduje naďalej pokračovanie v práci no v zdravom nediskriminujúcom pracovnom
prostredí. V zásade z uvedenej požiadavky žalobkyne je zrejmé, že podľa toho čo si myslí a čo
požaduje nie je nikdy reálne možné dosiahnuť očakávaný stav, teda jej požiadavka vzhľadom na jej

nepodložený predpoklad je nesplniteľná. Ďalšiu účelovosť konania žalovanej potom už len dopĺňa
skutočnosť,žedouvedenéhoodsekužalobkyňauviedla,žeúdajnédiskriminačnékonanievočižalobkyni
malo prebiehať od začiatku roka 2021, pričom na tomto mieste už uvádza, že malo byť údajne s ňou
diskriminačné zaobchádzané už tri roky, počas celého pôsobenia B. H. na pobočke Nitra žalovanej.
Žiadne údajné psychické následky spôsobené údajne v dôsledku diskriminačného konania žalovanej

žalobkyni nie sú žalobou nijakým spôsobom preukázané. Nie je rovnako preukázaná ani prípadná
príčinná súvislosť medzi nepreukázanými údajnými následkami a údajným konaním žalovanej, rovnako
ako nie je preukázaná ani výška požadovanej nemajetkovej ujmy. K argumentom žalobkyne ohľadom
údajného nesplnenia zákonných predpokladov na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkynežalovaná uvádza: Dodržanie lehoty na uplatnenie práva zamestnávateľa na okamžité skončenie
pracovného pomeru. Žalovaná uvádza, že v zmysle čl. 8 ods. 5 posledná odrážka Pracovného
poriadku Sociálnej poisťovne sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje aj opakované

menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom toto opakované porušovanie nie ie časovo
ohraničené. a)Za porušenie povinností zamestnanca vyplývajúcich z Pracovného poriadku a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov a vnútorných predpisov Sociálnej poisťovne definovaným
v čl. 8 ods. 4 Pracovného poriadku Sociálnej poisťovne ako menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny, konkrétne za porušenie pracovných povinností týkajúcich sa kontrolovaných subjektov v

bodoch A až D v Okamžitom skončení pracovného pomeru (prípady Kobes a Šubová - pochybenia
zistené a potvrdené aj mimoriadnou kontrolou z 21.11.2021) bolo žalobkyni už dňa 28.07.2021 udelené
písomné upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny a s tým súvisiacu možnosť ukončiť pracovný
pomer niektorým zo spôsobov z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Z vykonanej kontroly ústredím
žalovanej následne vzišli výstupy, ktorými bolo zistené, že žalobkyňa sa dopustila, resp. opakovane
dopúšťala viacerých pochybení, ktoré sú kvalifikované ako porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko

sa jedná o porušenie záväzných predpisov (vnútorných aj všeobecne záväzných), s ktorými bola
žalobkyňa riadne oboznámená. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol uplatnený v rámci
subjektívnej lehoty t.j. do dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o závažnom
porušení pracovnej disciplíny žalobkyne v podobe konania v rozpore s internými predpismi žalovanej
vzťahujúcimi sa na výkon náplne práce žalobkyne, keďže o uvedených pochybeniach sa žalovaná

dozvedela až z Protokolu mimoriadnej kontroly vypracovaného dňa 21.11.2021. Zároveň bola dodržaná
objektívna lehota t.j, do jedného roka od vzniku, nakoíko nečinnosť žalobkyne pretrvávala v roku 2021,
to znamená, že ročná objektívna lehota v obidvoch prípadoch by uplynula v roku 2022. b) Lehota na
uplatnenie dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru týkajúca sa zavádzajúcich informácií
ohľadom skutočností v dochádzke žalobkyne, kde počas ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku -

napriek tomu, že si dňa 17.09.2021 preukázateľne plnila svoje občianske povinnosti v zmysle § 137 ods.
4 Zákonníka práce, použila ako ospravedlnenie dôvodu neprítomnosti v práci priepustku od lekára na
sprevádzanie rodinného príslušníka na celý deň, čo nekorešponduje s realitou, nakoľko daná priepustka
bola platná len na skutočný čas súvisiaci so sprievodom k lekárovi a nie na riešenie súkromných
záležitostí, občianskych povinností, ktoré si žalobkyňa počas pracovnej doby preukázateľne riešila

(výsluch OR PZ Nitra). K uvedenému konaniu síce došlo dňa 17.9.2021, no o uvedenej skutočnosti
sa žalovaná dozvedela náhodne, až po vykonaní kontroly dochádzky po októbrovej uzávierke (t. i.
v mesiaci november 2021k pričom subjektívna 2 mesačná lehota na uplatnenie dôvodu na okamžité
skončenie pracovného pomeru sa ráta až odo dňa dozvedenia sa o dôvode pre ktorý je možné
okamžite skončiť pracovný pomer. K ďalšiemu porušeniu pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne došlo

v prípade N. C. VS 6000116430, EX 623/13, kedy žalobkyňa vo svojich odpovediach nadriadenej
uvádzala nepravdivé informácie, v zmysle ktorých si exekútor trovy neuplatnil a v zmysle ktorých spis
odovzdala svojej nadriadenej. V predmetnom prípade sú preukázateľné skutkové okolnosti také, že
exekútor si v skutočnosti trovy uplatnil a spis doniesla žalobkyňa nadriadenej až v novembri 2021, v
dôsledku čoho žalobkyňa zmarila možnosť podať v lehote potrebné námietky, pričom spis žalobkyňa

označila nesprávne za vybavený ešte v roku 2020. O uvedenom účelovom konaní spočívajúcom v
opätovnom porušení pracovnej disciplíny sa teda žalovaná dozvedela až v novembri 2021. Uvedené
konanie teda v súvislosti s vyššie identifikovanými konaniami žalobkyne opätovne predstavovalo dôvod
na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. Predmetné vyššie uvedené porušenia
pracovnej disciplíny zakladali samé o sebe samostatný dôvod žalovanej na okamžité skončenie

pracovného pomeru so žalobkyňou, vzhľadom na čo ich žalobkyňa aj uviedla v okamžitom skončení
pracovného pomeru, no podstatným a jednoznačne samostatným dôvodom na okamžité skončenie
pracovného pomeru bolo predovšetkým neustále sa stupňujúce staffingové a mobbingové konanie
žalobkyne, kedy v dôsledku jej konania sa zodvihla na pracovisku pobočky Nitra žalovanej vlna nevôle
ďalšej spolupráce zamestnancov so žalobkyňou a nakoniec až ku skončeniu pracovného pomeru zo

strany B. H. u žalovanej, pričom hrozilo ukončovanie pracovných pomerov viacerých zamestnancov
z pobočky Nitra. Pod touto hrozbou a s ohľadom na účelové diskriminujúce konanie žalobkyne bola
žalovaná nútená pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, aby nedošlo v dôsledku
konania žalobkyne k väčším stratám, resp. škodám minimálne v pracovnoprávnej oblasti v podmienkach
žalovanej. Vystupňované diskriminačné konanie žalobkyne voči kolegom a nadriadenej donútilo

žalovanú vzniknutú situáciu riešiť, pričom tieto dôvody boli jednoznačne a nezameniteľné popísané aj v
okamžitom skončení pracovného pomeru. V Okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ
uvádza, že zamestnávateľ predtým ako pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru vopred
prerokoval okamžité skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74Zákonníka práce dňa 16.12.2021. Prerokovanie ako hmotnoprávna podmienka platnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru bola splnená a zástupcovia zamestnancov tak mali skutkovo dostatočne
vymedzený dôvod predmetného skončenia. Zo žiadneho ustanovenia Zákonníka práce nevyplýva

povinnosť zamestnávateľa preukazovať zamestnancovi splnenie podmienky podľa § 74 Zákonníka
práce, ako ani povinnosť osobnej účasti dotknutého zamestnanca na prerokovaní okamžitého skončenia
pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. V súvislosti s prerokovaním sa nevyžaduje na platné
okamžitéskončeniepracovnéhopomeruanisúhlasnéstanoviskozástupcovzamestnancovsokamžitým
skončením pracovného pomeru, teda § 74 Zákonníka práce vyžaduje výslovne len prerokovanie.

Okamžité skončenie pracovného pomeru spolu s prílohami jasne definuje a vymedzuje jednotlivé činy,
v zmysle ktorých sa žalobkyňa svojim konaním dopustila opakovane menej závažného porušenia
pracovnej disciplíny, závažného porušenia pracovnej disciplíny, spočívajúceho predovšetkým v priamom
a neustálom porušovaní Etického kódexu Sociálnej poisťovne, čo je priamo definované ako menej
závažné porušenie pracovnej disciplíny v čl. 8 ods. 4 Pracovného poriadku Sociálnej poisťovne ako aj
závažné porušenie pracovnej disciplíny včl. 8 ods. 5 Pracovného poriadku, nakoľko sa jednalo o mnoho

prípadov. Ďalším samostatným závažným porušením pracovnej disciplíny je bezpochyby vzhľadom na
závažnosť, trvanie a následky konania žalobkyne predovšetkým staffingové konanie žalobkyne, nakoľko
konaním žalobkyne sa už priamo negatívne zasiahlo do výkonu činnosti žalovanej a hrozil ďalší závažný
neželaný zásah. Žalobkyňa svojím konaním opakovane porušovala povinnosti zamestnanca upravené
v Čl. 6 ods. 2 písm. a) Etického kódexu Sociálnej poisťovne: Zamestnanec je povinný dodržiavať Ústavu

Slovenskej republiky, ústavné zákony, ostatné platné právne predpisy a vnútorné predpisy Sociálnej
poisťovne a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú
dôstojnosťaľudsképráva.Rovnakosvojimsprávanímneustále,stupňujúcoasnásledkamiprežalovanú
porušovala Etický kódex v časti týkajúcej sa vzťahov medzi zamestnancami v Čl. 8 ods. 1 písm. a),
c), d) a h):aj dodržiavať zásady spoločenskej etiky bez prejavu nadradenosti, c) udržiavať a posilňovať

na pracovisku zdvorilé a korektné vzťahy, d) ochotne spolupracovať v záujme dosiahnutia pracovných
cieľov, h) predchádzať konfliktom, pričom dôsledkom jej konaní už bolo spôsobovanie škody žalovanej.
V predmetnom prípade sa teda jedná o skutkovo samostatné konania žalobkyne, ktoré boli okamžitým
skončením pracovného pomeru uvedené ako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Porušovaním vnútorných predpisov v oblasti výkonu práce žalovanej dochádzalo k samostatnému

dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko sa jednalo v uvedených prípadoch
o množstvo opakovaných menej závažných porušení pracovnej disciplíny výslovne označených v
Pracovnom poriadku, čo v konečnom dôsledku predstavuje závažné porušenie pracovnej disciplíny
rovnako priamo definované v Pracovnom poriadku. Ďalším samostatným a podstatne závažnejším
dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo jednoznačne preukázané a neustále

pretrvávajúce a stupňujúce sa staffingové konanie žalobkyne voči priamej nadriadenej, dôsledkom
ktorého bolo až ukončenie pracovného pomeru zo strany nadriadenej zamestnankyne B. H.. Uvedený
skutkový dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, spočívajúceho v staffingovom správaní
žalobkyne nie je nijako podmienený samostatným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalobkyne, spočívajúceho v závažnom porušovaní pracovnej disciplíny v dôsledku nezodpovednosti

žalobkyne pri plnení pracovných úloh, ktorý bol v okamžitom skončení pracovného pomeru rovnako
aplikovaný. Účelové a ničím nepodložené tvrdenia žalobkyne, že okamžité skončenie pracovného
pomeru malo byť vypracované B. H., B. J. a B. D., dokonca na poslednú chvíľu je zavádzajúce,
scestné, paranoidné a predovšetkým irelevantné k predmetu sporu. Okamžité skončenie pracovného
pomeru ako jednostranný právny úkon realizoval oprávnený riaditeľ pobočky Nitra žalovanej, čo

je z hľadiska platnosti právneho úkonu jedinou podstatnou skutočnosťou. Žalovaná na dôvodoch
okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru trvá
a má za to, že tieto sú legitímne, riadnym spôsobom preukázané, prípadne je možné ich preukázať
aj navrhovanými svedeckými výpoveďami. Žalobkyňa spôsobovala svojim správaním na pracovisku
nezdravé a nepríjemné pracovné prostredie a svojím konaním narúšala, sabotovala chod a fungovanie

nielen odboru vymáhania pohľadávok pobočky Nitra žalovanej. Pri výkone svojich pracovných činností
žalobkyňa nemala žiaden rešpekt ani prirodzenú ľudskú úctu voči nadriadenému aj iným dotknutým
kolegom, pričom uvedené správanie a vystupovanie žalobkyne spočívalo nielen vo vzájomnej pracovnej
komunikácii s nadriadenou, ale aj pri dodržiavaní základných zásad slušnosti. Žalobkyňa sa snažila
neprimeranými reakciami na pokyny od nadriadeného zamestnanca neustále vyvolávať konflikt, pričom

následne reagovala spôsobom, ktorým sa snažila navodiť dojem, že sa so žalobkyňou zo strany
žalovanej koná diskriminačné a všetky legitímne postupy žalovanej obracala na údajné diskriminačné
konaniežalovanej.Pririešeníakýchkoľvekproblémovnepostupovalabežnýmpostupom,prikomunikácii
s priamym nadriadeným sa neustále snažila eskalovať ňou vykonštruované údajné pracovné problémyaž na najvyššie miesta, riaditeľa pobočky, prípadne generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorých
účelovo pridáva do kópie e-mailu, aby sa snažila navodiť dojem diskriminačného konania voči svojej
osobe a zároveň očiernenie osoby nadriadenej. Na bežnú pracovnú komunikáciu spravidla reagovala

rozsiahlym komentárom, ktorý bol arogantný, mal urážlivý podtón a pôsobil nadradene, čím sa snažila
o svojej nadriadenej ako aj o pobočke Nitra žalovanej, ako zamestnávateľovi vytvárať negatívny obraz,
čo možno vidieť vo všetkých doložených podaniach a reakciách žalobkyne, či už vo vzťahu k výsledkom
kontrol, alebo iných výstupov súvisiacich so závermi žalovanej vo veciach týkajúcich sa prešetrovania
podnetov žalobkyne, ktoré sú plné subjektívnych, ničím nepodložených názorov, spočívajúcich

predovšetkým v osobných atakoch a ohováraniach zamestnancov žalovanej, predovšetkým bývalej
nadriadenej žalobkyne. Správanie žalobkyne značným spôsobom zasahovalo do pozície nadriadenej
ako vedúcej odboru, nakoľko zároveň spôsobovalo stupňujúcu polarizáciu zamestnancov na odbore
vymáhania pohľadávok pobočky Nitra žalovanej, čím sa vytváralo nepriaznivé pracovné prostredie, čo
negatívne vplývalo na výkon činnosti odboru pohľadávok a nakoniec aj k vážnejším následkom, ako
napr. ukončenie pracovného pomeru nadriadenej zamestnankyne žalobkyne. Konanie žalobkyne bolo

jednoznačne staffingom, teda šikanóznym konaním podriadeného zamestnanca voči nadriadenému
zamestnancovi, ktoré už vplývalo aj na ostatných zamestnancov odboru vymáhania pohľadávok a tým
aj na pobočku Nitra žalovanej, ako zamestnávateľa, čo nebolo možné najmä z hľadiska predchádzania
značnějším škodám možné zo strany žalovanej v žiadnom prípade ďalej tolerovať. V dôsledku vyššie
uvedených skutočností bolo teda potrebné okamžite riešiť vzniknutú situáciu, keďže napriek svojmu

staffingovému správaniu sa žalobkyňa snažila stavať do polohy obete diskriminačného konania zo
strany žalovanej. Žalovaná má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou je
platné a vykonané v súlade s platným právnym stavom. Žalovaná je presvedčená, že v prípade
pokračovania žalobkyne v pracovnom pomere by dochádzalo zo strany žalobkyne k pokračovaniu
staffingového správania aj voči aktuálnej vedúcej odboru vymáhania pohľadávok, p. J. (ktorú už v

samotnej žalobe označuje za jednu z hlavných pomocníčok mobbingu, resp. bossingu), pričom následky
jej diskriminačného správania voči aj ostatným kolegom by mali pre pobočku Nitra žalovanej závažné
následky predstavujúce ochromenie výkonu činnosti minimálne odboru vymáhania pohľadávok, nakoľko
viaceré zamestnankyne uvedeného odboru zvažovali v prípade zotrvania žalobkyne v pracovnom
pomere rovnaký krok ako B. H., bývalá nadriadená žalobkyne, teda ukončenie pracovného pomeru u

žalovanej. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné pri posudzovaní dôvodov
spočívajúcich v závažnom porušení pracovnej disciplíny posudzovať predovšetkým, či sa zamestnanec/
žalobkyňa dopustila konania, dôsledkom ktorého by bolo konanie možné považovať za porušenie
pracovnej disciplíny. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pri aplikácii okamžitého skončenia
pracovného pomeru je potrebné skúmať okolnosti každého prípadu zvlášť, pričom sa aj z hľadiska

skúmania v podmienkach súdnej praxe prihliada najmä k: osobe zamestnanca, jeho pracovnému
zaradeniu, jeho doterajšiemu postoju k plneniu pracovných povinností, spôsobu a intenzite porušenia
konkrétnych pracovných povinností, ako aj k situácii, v ktorej došlo k porušeniu, dôsledkom porušenia
pre zamestnávateľa, napríklad či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a či možno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby pracovný pomer zamestnanca u neho pokračoval. V

predmetnom prípade žalovaná uvádza, že žalobkyňa je konfliktným zamestnancom, ktorý sa neštíti v
záujme dosiahnutia svojich cieľov úmyselne a účelovo prekrúcať pravdu a vyvolávať konflikty, pričom
na tieto činnosti je schopná zneužívať aj svoje postavenie ako zamestnanca povereného zastupovaním
vedúcej odboru vymáhania pohľadávok, kedy sa stavala do pozície diskriminovanej a šikanovanej osoby
aj v dôsledku údajného preťažovania pracovnými úlohami. Z doloženého prehľadu prístupu žalobkyne

k plneniu pracovných úloh je zrejmé, že sa v žiadnom prípade nejedná o zodpovedného zamestnanca
a to ani osobne a ani odborne, nakoľko v prípade odhalenia pochybení a porušení pracovnej disciplíny
sa ani raz nedokázala postaviť zodpovedne k odhaleným nedostatkom, tieto prípadne napraviť, naopak,
všetky uvedené nedostatky popierala, prípadne sa ich snažila otočiť na údajné diskriminačné konanie
žalovanej voči žalobkyni, resp. na pochybenia iných kolegov. Intenzita jej staffingového správania

sa počnúc rokom 2021 začala stupňovať, a to až tak, že dôsledkom jej konania bolo nakoniec
skončenie pracovného pomeru zo strany jej nadriadenej, na ktorú neustále útočila a ohovárala ju formou
viacerých podaní. Odchodom skúsenej manažérky teda žalovaná utrpela aj istú formu škody, nakoľko
na miesto vedúcej bolo potrebné obsadiť skúseného zamestnanca, pričom zamestanca s praxou v
špecifickej oblasti vymáhania pohľadávok v Sociálnej poisťovni nie je možné nájsť jednoducho. V

prípade zotrvania žalobkyne v pracovnom pomere pritom preukázateľne hrozilo ukončenie pracovného
pomeruvdôsledkudiskriminačnéhoakonfliktnéhosprávaniažalobkynezostranyďalšíchzamestnancov
žalovanej. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, preukázaný skutkový stav a očakávané správanie
žalobkyne, ktoré možno jednoznačne posúdiť z jej podnetov je zrejmé, že pokiaľ by žalobkyňa zotrvalav pracovnom pomere, resp. by bolo prípadne rozhodnuté o neplatnom okamžitom skončení pracovného
pomeru, žalobkyňa by svojim správaním pokračovala tam kde skončila, aj formou určitej pomsty
by naďalej vystupovala staffingovo a mobingovo minimálne voči zamestnancom odboru pohľadávok

pobočky Nitra žalovanej, vzhľadom na čo nie je možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby
pracovný pomer žalobkyne u žalovanej pokračoval, nakoľko by jednoznačne došlo k narušeniu výkonu
činnosti žalovanej, minimálne v uvedenom úseku vymáhania pohľadávok. Nakoľko má žalovaná za
preukázané, že u žalobkyne dochádzalo opakovane a sústavne k porušovaniu pracovnej disciplíny,
najmä k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny vo forme opakovaného porušovania vnútorných

predpisov žalovanej pri plnení pracovných úloh žalobkyne ako aj závažnému porušeniu pracovnej
disciplíny spočívajúcemu predovšetkým v podobe porušovania pracovnej etiky a morálky formou
staffingového správania na pracovisku, považuje žalovaná z vyššie uvedených dôvodov žalobu v celom
rozsahuzaneopodstatnenúažiadajuvcelomrozsahuzamietnuť.Požiadavkunanáhradunemajetkovej
ujmy uvedenú žalobkyňou žalovaná považuje za absolútne nedôvodnú a zároveň aj za nemorálnu,
nakoľko práve žalobkyňa postupovala počas výkonu svojho zamestnania staffingovo, pričom jedine

žalovanej bola konaním žalobkyne preukázateľne spôsobená škoda v podobe odchodu B. H..
2. Štatutárny zástupca A. I. F. na pojednávaní dňa 05.12.2022 uviedol, že do pozície riaditeľa pobočky
sociálnej poisťovne v Nitre bol vymenovaný v marci 2021, tento pôst zastáva doteraz. V tomto období
bola v pracovnom pomere aj žalobkyňa v pozícii referent odboru vymáhania pohľadávok, pracovnú
zmluvu mala na dobu neurčitú. Jej priamou nadriadenou bola B. H. a potom bol nadriadený on a zároveň

bol nadriadený aj B. H.. Ako riaditeľ pobočky neprichádza do kontaktu s bežnými referentmi ani so
žalobkyňou, resp. Mgr. Sílešovou. Do kontaktu v tomto prejednávanom prípade sa dostal prvýkrát,
keď prejednávali veci týkajúcich sa dedičských konaní, ktoré žalobkyňa odovzdávala do agendy Mgr.
Rapavej. Bolo to v dôsledku prerozdelenia práce, kedy vedúca odboru B. H. prerozdelila tieto veci
jednotlivým zamestnancom odboru. Tam sa prvýkrát dozvedel od B. H., že predmetná agenda nebola

vykonávaná správne v zmysle našich predpisov, pokynov a interných normatívnych predpisov. Na
základe toho vykonal vykonanie kontroly a to asi niekedy v júni 2021 a na vykonanie kontroly poveril
pracovníčku–právničkusociálnejpoisťovnepaniD..Vpriebehujednéhotýždňadostalvýsledkykontroly,
kde boli poukázané nedostatky v práci žalobkyne, na základe čoho si predviedol A. C. a požiadal
o vysvetlenie k výsledkom kontroly, toto bol jeho prvý kontakt so žalobkyňou. Ona nepriznala svoj

podiel zodpovednosti za uvedené nedostatky. Táto agenda bola potom ďalej odovzdaná B. J., ktorá
vykonávala úkony, ktoré boli nevyhnutné k tomu, aby sa veci ďalej riešili, aby si bol istý, že agenda je
vykonávaná správne alebo nie, tak vo veci bola vykonaná kontrola z nadriadeného stupňa z ústredia,
kde sa preverovala s touto agendou aj iná agenda, bola to však všeobecná kontrola aj iných pohľadávok
v agende odboru vymáhania pohľadávok. Vykonaná kontrola má mechanizmy, ktoré sú stanovené

v zákone, kde sú stanovené povinnosti a oprávnenia kontrolovaného subjektu, aby mohol vykonať
opatrenia na odstránenie nedostatkov. Kontrola zistila okrem porušení, ktoré zistili aj iné nesprávne
postupy v agende dedičského konania aj v iných agendách, na základe čoho ako kontrolovaný subjekt
bol povinný prijať opatrenia, ktoré v tomto prípade spočívali v tom, že sa odstránili nedostatky, ktoré
boli zistené kontrolou a zároveň vyvodzoval aj dôsledku prečo vznikli tieto nedostatky, ktoré boli

personálneho charakteru. Výsledkom toho bolo okamžité skončenie PP so žalobkyňou. Uvádza, že
na základe výsledkov jeho kontroly bolo žalobkyne udelené prvé upozornenie pre porušenie pracovnej
disciplíny, kde vytýkal neplnenie si povinností, resp. plnenie s nedostatkami, kde žalobkyňu poučil, že
v prípade ak sa takéto konanie bude opakovať, že je to dôvod na ukončenie PP. Písomné upozornenie
bolo uložené medzi prvou a druhou kontrolou sociálnej poisťovni, pobočka Nitra. Pokiaľ sa mala

žalobkyňa možnosť vyjadriť k výsledkom kontroly, nikdy nechcela priznať svoju vinu, svoje nedostatky
v práci sa snažila poukazovať na chyby iných. Nebolo to v každom prípade, ale vo väčšine áno. Tu
spozoroval to, že žalobkyňa, ak sú jej vytýkané nedostatky, tak nerešpektuje postavenie ani názory
nadriadených. V rámci rozhovorov, ktoré s ňou viedol jej dal možnosť opätovne nech sa vyjadrí, či je
si vedomá toho, že vykonávala agendu nesprávne, ona povedala, že ona neurobila žiadnu chybu, že

nie je si ničoho takého vedomá. Na základe vyjadrení iných zamestnancov vie o tom, že žalobkyňa
sa správala arogantne k nadriadenej svojim prejavom tým, že nerešpektovala jej pokyny, nevhodne sa
správala k právničke D. pri výkone kontroly, že ona je v sporoch zbehlá a čo oni chcú. Túto informáciu
má sprostredkovane. V prípade, ak boli komunikované nedostatky v práci žalobkyne, jej komunikácia
bola arogantná, bola nepríjemná k nadriadenej, resp. k právničke, že zle vyhodnotili vykonávanie jej

práce a pod. Ona nerešpektovala výsledky práce oboch svojich nadriadených – priamej nadriadenej
aj právničky. Svojim spôsobom hovorila svoju verziu, nepriznala ani v jednom prípade, že mohla urobiť
ona chybu. Vie preukázať klamstvo, keď s ňou prejednával porušenie pracovnej disciplíny prvé, kde
mala možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré uviedol s tým, že v následnom písomnom vyjadreníuviedla, že nemala túto možnosť sa so skutočnosťami oboznámiť.Vo vzťahu k nemu sa žalobkyňa
nikdy nevyjadrovala slovne, väčšinou to bolo písomne, vždy mala časový priestor, aby sa mohla v čase
vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré jej boli odprezentované ako nedostatky v jej práci. Sprostredkovane

má informácie o jej vzťahu s nadriadenou, kde reagovala svojským spôsobom pri zadávaní úloh jej
nadriadenou spôsobom, ktorý už popísal. B. H. sa mu viackrát sťažovala na spôsob komunikácie vo
vzťahu k jej osobe a to akým spôsobom s ňou komunikuje či už verbálne alebo neverbálne. V prípade
jednéhokonfliktu bolosobnenachodbe,keďp.vedúcasapýtalažalobkyniažalobkyňajuodingnorovala
a išla ďalej, pričom bola aj Mgr. Kerekešová. Sprostredkovane vie aj o skutočnosti, že žalobkyňa prišla

do kancelárie vedúcej odboru, pričom jej predávala dokumentáciu spôsobom, že ju pustila na zem
a takýmto spôsobom komunikovala s nadriadenou, čo sa dozvedel z ústnej sťažnosti B. H., ktorá
nezvládala ako sa k nej podriadení správajú, lebo nešlo iba o žalobkyňu a chcela odo mňa, aby prijal
nejaké opatrenie. V rámci podania, ktoré bolo podané žalobkyňou na nadriadený stupeň bola vykonaná
kontrola IP, v predmete mobingu a bossingu konkrétne na odbore vymáhania pohľadávok s výsledkom,
že mobing a bosiing nebol preukázaný. On v mailovej komunikácii nevidel žiaden mobing a bosiing,

pričom žalobkyňa uvádzala, že tento spôsobom zadávania úloh zo strany nadriadenej jej nevyhovujú,
že má z toho zdravotné problémy a prezentovala iba svoj názor na vec. Žalobkyňa bola v konflikte
so zamestnankyňou D., s vedúcou odboru B. H. aj s B. J. a to pri odovzdávaní agendy dedičského
konania. Vedomosť o ďalších konfliktoch má len sprostredkovane, ktoré vyústili do mailu, kedy kolegyňa,
ktorá s ňou bola v kancelárii ich poprosila, aby ju prehodili do inej kancelárie s inou osobou, pričom

by sa s týmto človekom aj zastupovala. Na odbore vymáhania pohľadávok sa zastupujú pracovníčky
a vzťah medzi žalobkyňou a p. M. sa tak narušil, že nás požiadala, aby sa s ňou nezastupovala a ani
aby neboli spolu so žalobkyňou v kancelárii. Vnímal žalobkyňu ako konfliktnú osobu z dôvodu, že keď
jej boli vyčítané nedostatky, ona bola vnímaná ako konfliktná osoba, lebo vytvárala na odbore také
pracovné prostredie, ktoré ho polarizovalo, odbor bol rozdelený na dve časti s tým, že sa to prejavovalo

tak, že kolegyne, ktoré boli na strane žalobkyne prejavovali nerešpekt k vedúcej odboru. Zaznamenal
zhoršenie pracovného prostredia. Aj pri udeľovaní odmien pracovníčky, ktoré boli na strane žalobkyne
mali pripomienky k výške odmien a to nevhodným spôsobom. Plnenie povinností bolo realizované
spôsobom, pri ktorom nerešpektovali p. J., odmietli plniť povinnosti, alebo ich plnili s rôznymi dovetkami.
B. H. vnímal ako odborníčku, lebo mala právnické vzdelanie, s tým, že keď nastúpil na funkciu pobočky

si nechal dostatok času na to, aby ho každý vedúci presvedčil, že je osoba na správnom mieste.
Nevykonával žiadne zmeny, nakoľko aj B. H. ho presvedčila aj o svojej odbornosti. B. D. H. u nich
skončila PP na základe žiadosti, kde uviedla ako dôvod nezvláda situáciu na odbore práve vo vzťahu ku
konfliktu so žalobkyňou. Nebolo to takto presne napísané, ale podstata je tá istá. Od júla 2021 to vníma
ako nadriadený, Mgr. Sílešová vykazovala zdravotné problémy, ktoré vyústili do PN ako následok týchto

sporov v dôsledku čoho si dala žiadosť o skončenie PP. Pokiaľ bol ukončený PP okamžite, bol ukončený
z dôvodov, ktoré boli uvedené v kontrole z nadriadeného stupňa, pričom poukazovali na nedostatky
v práci žalobkyne ako aj z toho vyplývajúcej komunikácie žalobkyne so ním alebo s vedúcou odboru
vymáhania pohľadávok B. H.. Dôvodom okamžitého skončenia PP bolo aj popísané konanie žalobkyne
vo vzťahu k jej nadriadeným. Ak by došlo zo strany žalobkyne k uznaniu si svojej zodpovednosti -

viny za svoje nedostatky, tak by postupoval pravdepodobne inak. Ak by si priznala zodpovednosť za
zistené nedostatky vychádzam z toho, žeby sa v budúcnosti neopakovali. Tam by mal záruku v tom,
že práca na konkrétne agende by bola vykonávaná správne. Zároveň tu bolo aj to jej správanie vo
vzťahu k nadriadeným, ktoré sa nedalo prehliadnuť, čo bol podporný dôvod k tomu, že sa rozhodol
okamžite skončiť PP. Vnímal to tak, že pokiaľ by dal žalobkyne len výpoveď kde je nejaké výpovedná

doba, hrozilo by vrámci výpovednej doby, že vzťahy sa tak zhoršia, žeby nedochádzalo k plneniu úloh na
požadovanej úrovni. Považoval odchod B. H. za ujmu pre pobočku, nakoľko p. J. nemala také skúsenosti
na tejto pozícii. Naznačila mu aj Mgr. Rapavá, že vzťah – pracovný k žalobkyni je neznesiteľný, že je
neznesiteľné riešiť útoky z jej strany žalobkyne a zároveň aj B. D., ktorá vykonávala ako právnička
pobočky vykonávala kontrolu bola dennodenne vystavená stresovej situácii a povedala, že ak by to malo

ďalej pokračovať, že ona radšej odíde, pričom žalobkyňa naznačovala, že má v sporoch skúsenosti.
On by pociťoval ujmu, keby prišiel o pracovníčky ako je B. J., B. D., on si ich prácu váži, vznikli by
personálne škody ako aj škody finančného charakteru. Podnikol zmeny a to tak, že žalobkyni povedal,
akosipredstavujezmenynajejsprávaní,jasne uviedol,žesineželáabysasprávala takakosasprávala
k nadriadeným odborov. Vo vzťahu k tejto agende prijal opatrenie to, že keď sa zistili nedostatky v tejto

agende, že ju prebrala Mgr. Rapavá a iné opatrenia boli prijaté také, že odstránili nedostatky, ktoré
žalobkyňa spôsobila. V tom konaní s prijal aj opatrenia personálneho charakteru, čo považoval v tom
čase za dostatočné. Čo sa týka pracovnej, medziľudskej situácie ako spomínal s jediným odborom
komunikoval osobne, dal im dosť ráznym spôsobom najavo, že každý zamestnanec má svoje povinnostia musí rešpektovať nadriadeného. Určite sú o tom urobené aj záznamy, kto aj bol zúčastnený, máme
to aj podpísané. Nie jedenkrát rozprával o tomto aj s pani žalobkyňou, pretože nebol riaditeľ, ktorý
by neprijal vo svojej kancelárii referenta, dvakrát sa s ňou rozprával na jej žiadosť keď bola kontrola

z IP prišiel za ňou do kancelárii a tak isto riešili tieto sporové otázky a aj vtedy uviedol, že spôsobo
komunikácie žalobkyne a B. H. nepovažuje za diskriminačné. Vždy keď komunikoval so žalobkyňou
mal pocit, že došlo k nejakému zmieru a tieto veci sa napravia, resp. k pochopeniu situáciu, takže
nebol dôvod prijímať opatrenia. Až keď p. M. napísala mail, v ktorom ich požiadala, aby bola presadená
z kancelárie, vtedy chcel túto vec riešiť, pričom v tom čase p. M. zostala PN a oznámila, že sa vráti až

neskôr a medzitým prišlo k ukončeniu PP , takže nebolo to potrebné riešiť. Nemá vedomosť o tom, žeby
sa domáhala ochrany žalobkyňa na ústredí sociálnej poisťovne, resp. nemá tú vedomosť z ústredia.
Má ju od zamestnancov IP, ktorí keď prišli na pobočku, oznámili im dôvod kontroly a preverovania.
Nemá vedomosť, žeby sa obrátila na ministra práce v tejto svojej veci. Kontrola vo vnútri pobočky
bola vykonaná na základe zákonníka práce, kde spožiadal právničku B. D., aby preverila čo mu bolo
povedané vedúcou. Nešlo k účelovú kontrolu, ale len preverenie skutočností o čom vykonal záznam,

že žalobkyňa bola poučená, že v prípade ak poruší prac. disciplínu, že bude s ňou rozviazaný PP. Čo
sa týka interného predpisu, podľa čoho sa mala kontrola vykonávať, ide o predpis, ktorý rieši vnútorný
predpis, ide o predpis v iných veciach, ktorý rieši finančnú kontrolu. Vo vzťahu ku kontrole, ktorá bola
vykonávaná v júni vnútorný predpis neexistuje, vychádzajú zo zákonníka práce. Ako riaditeľ pobočky má
možnosť si vybrať formu kontroly. Žalobkyňa bola prítomná pri preberaní agendy B. D., ak boli zistené

skutočnosti, boli jej oboznámené, ktorú si zavolal do kancelárie, kde bola právnička aj vedúca a pýtal sa
na nedostatky, spisy mal položené na stole a žalobkyňa sa mohla vyjadriť. Vyjadrila sa tak, že nenesie
zodpovednosť a nie je pravda, že nedostala túto možnosť sa vyjadriť, čo nie je pravda. O tomto bol
spísaný aj záznam Kontrola z ústredia bola nariadená riaditeľom soc. poisťovne, poverenie bolo vydané
generálnym riaditeľom sociálnej poisťovne. Žalobkyňa považovala za irelevantné, že ja jej dala možnosť

vyjadriť sa, keďže sa už vyjadrovala, z toho vyplýva, že sa vyjadrovala k nedostatkom ktoré zistila
kontrolovaná skupina. Výsledky kontroly sa týkali len žalobkyne, neboli prijaté iné opatrenia voči inému
zamestnancovi. S nikým iným nebol skončení PP na základe skutočnosti ktoré boli zistené, nakoľko na
istú dobu sa vzťahy na pracovisku zlepšili , bolo to v období od novembra do januára 2022. Pani H. za
čias čo bol riaditeľom dala prvýkrát výpoveď. Po ukončení PP so žalobkyňou zo strany zamestnávateľa

bola vyvinutá iniciatíva aby zostala v PP vzhľadom napríklad na exekučnú amnestiu a pod. pričom sama
povedala, že vzhľadom na zdravotné problémy, ktoré má to nie je možné. Iniciátorom textu okamžitého
skončenia PP bol on ako právnik, požiadal právničku p. D., aby tento právny dokument dopracovala,
bolo to spoločné. Čo sa týka procesu predbežného prerokovania výpovede s odbormi tohto procesu
sa zúčastňoval nakoľko ho podpisoval a bol aj prítomný pri prerokovaní s A. O., ktorá zastupuje odbory.

Nevie, či text žiadosti o prerokovanie okamžitého skončenia PP korešponduje s dôvodmi, ktoré sú
uvedené v okamžitom skončení PP, musel by to pozrieť. Ale má za to, že úlohou odborovej organizácie
bolo vyjadriť sa, či súhlasí s úkonom, ktorý inicioval, ale relevantné dôvody sú uvedené v okamžitom
skončení PP.
3. Svedkyňa B. H. na pojednávaní dňa 05.12.2022 uviedla, že do konca roku 2021 pracovala

u žalovaného na pracovnej pozícii vedúcej vymáhania pohľadávok, kde pracovala po dobu 8 rokov. PP
ukončovalazdôvodu,ženedokázalazniesťšikanuzostranyžalobkyne.Čosatýkavzťahunadriadenosti
apodriadenosti,bolajejnadriadenou,čovyplývalozorganizačnéhoporiadkuaštruktúrytohtooddelenia.
Na tom odbore pracovalo cca 11 ľudí, bol tam jeden vedúci a ostatní boli na referentských pozíciách.
V kancelárii sedela so žalobkyňou p. M., avšak štruktúra bola zavedená predošlou vedúcou, ona

zachovala tento status. Bolo pravdou, že žalobkyňa jej podávala nepravdivé informácie týkajúce sa
vykonávanej práce, resp. jej to dômyselným spôsobom zatajovala, pričom zneužívala aj skutočnosť, že
v jej neprítomnosti bola jej zástupkyňa a tieto úkony robila v jej prítomnosti a teda mohla si schvaľovať
úkony vo vzťahu k svojej osobe a k pracovnej činnosti. Čo sa týkalo porušovania etického kódexu ,
tento bol asi taký, že keď vstúpila žalobkyňa do jej kancelárie neklopala, nezdravila ju, ani keď vstúpila

ani keď odchádzala , tak isto ani pred inými spolupracovníkmi, kolegyňami. Väčšinu pochybení ona
našla, či už na svoj pokyn, alebo na pokyn p. J., ktorá preberala dedičskú agendu po žalobkyni. Čo sa
týkalo diskriminačného konania, toto nastalo potom ako v rámci svojej činnosti zistila nedostatky v jednej
dedičskej veci a vymáhania pohľadávky, kedy to oznámila žalobkyni, pričom na druhý deň dostala
veľký elaborát vo forme mailu, kde jej boli vytýkané nedostatky, bola dourážaná, išla s týmto za pánom

riaditeľom, on bol o tom informovaný a odvtedy sa to ťahalo až do konca roka 2021. Nemá vedomosť
o tom, žeby sa niekto diskriminačne správal voči žalobkyni na pracovisku, podľa nej sa jej báli. Na
správanie žalobkyne sa sťažovala p. J., kedy sa potvrdilo, že žalobkyňa vstupovala do jej kancelárie
a zasahovala do jej agendy bez jej prítomnosti. Správaním žalobkyne sa de factto rozpoltil odbor na dvatábory, pričom boli tam ľudia, ktorí vzhľadom na dlhodobú spoluprácu so žalobkyňou jej držali stránku
a verili jej verziám, pričom ona vnímala, že situáciu by mala ukľudňovať. Bol tam druhý tábor, ktorí vedeli
zhodnoť aj jej profesné kvality , mali aj priateľské vzťahy a že niektoré veci nie sú tak ako ich podala

žalobkyňa na odbore. Pani C. v osobnom konflikte je zdržanlivá, následne pošle 15 stránkové podanie,
ona to prejaví neverbálnym spôsobom a to, že nepozdraví na chodbe. Ona kvôli tomuto konfliktu chodila
domovnervózna,čosapodpísaloajnarodinnýchvzťahoch,schudla10kíl,nedokázalasanajesť,pričom
ju táto situácia fyzicky dobehla, vzhľadom na neurologické problémy a nejaké 3 týždne zostala PN a pod
tlakom jej rodiny dala výpoveď. Uviedla, že viackrát podávala, či už písomnou formou, alebo mailom

p. riaditeľovi podnety, aby riešil správanie žalobkyne, prípadne mu preposlala mailovú komunikáciu
medzi ňou aj žalobkyňou, bol jej nadriadený a čakala čo s tým urobí. Ten reagoval tak, že zavolá
ešte nejakú nezávislú kontrolu. Vie, že zo strany riaditeľa boli osobné dohovory voči žalobkyni, či boli
zdokumentované, to nevie. Čo sa týka vnútornej kontrole dedičských spisov , moja súčinnosť skončila
tým, že ja som dedičské spisy všetky odovzdala na kontrolu riaditeľovi. Čo sa týka ku kontrole, ktoré
bola vykonávaná z ústredia, členovia kontroly s ňou komunikovali, bola vedúca odboru, oni potrebovali

sprístupniť spisy, súčinnosť to nebola, lebo oni sedeli u pána riaditeľa v zasadačke a povedali, aby
im doniesla nejaký spis, išla za referentkou, ktorá ju mala v správe, zobral ju od nej a odovzdala.
Nevie, či sa kontrola dotýkala aj iných zamestnancov, vie iba o náleze kontroly vo vzťahu ku žalobkyni.
Myslí si, že závery k iným zamestnancom tam vykonané neboli, avšak v tomto čase bola PN, o tomto
závere sa dozvedela sprostredkovane. Má aj vedomosť o tom, že tu prítomná žalobkyňa vykonávala

prácu nadčas, toto robili všetci. Táto práca nadčas sa kontrolovala snímaním v dochádzkovom systéme
a udeľovaním náhradného voľna. Mali flexibilný vzťah, čo je doložené aj mailami. Nevie o inej forme
evidencie okrem toho, že uzavrela mesiac a v stave v akom bol potom s týmto pracoval personalista.
Nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa vykonávala prácu okrem jej vymedzenej pracovnej náplne
a to referenta vymáhania pohľadávok. Tieto pokyny na výkon činnosti jej dávala ona ako nadriadená,

prípadne jej zástupca, pričom k vykonávaniu práce mali celé metodiky, na ktorých nebolo čo meniť, boli
dlhodobo zaužívané a podľa písmen mal referent vedieť, čo má robiť a k akému poistencovi. O udelení
odmien zamestnancovi urobila návrh rozdelenia odmien a to celej sumy , ten poslala riaditeľovi, ktorý
rozhodol podľa vlastného uváženia. Jej návrh obsahoval aj odôvodnenie rozdelenia odmien, bolo to
v tabuľke excel. Pani C. mala vždy najvyššie odmeny na odbore, bola jej zástupkyňa, takže jej to morálne

patrilo. Z počiatku nenachádzala nejaké nedostatky v jej práci, aj tie následné boli skôr náhodného
charakteru, nevidela, že by niečo nekonala a keďže bola jej zástupkyňa je dôvodné, aby aj na výplatnej
páske sa to prejavilo. Je pravdou, že oznamovala zamestnávateľovi, že zo strany zamestnankyne –
žalobkyne došlo k predstieranému úkonu – opusteniu z pracoviska z rodinných dôvodov, kedy mala
sprevádzať rodinného príslušníka, kedy bolo zistené, že bola na nejaký úkon v rámci trestného konania.

Túto skutočnosť oznámila riaditeľovi a pre ňu sa to skončilo. Nepamätá si ako tento dôvod neprítomnosti
v práci doložila, či to bola priepustka alebo niečo iné, toto by vedela personalistka, niečo jej však musela
dať. Ona to u lekára, u ktorého mala byť, nepreverovala. Priepustka však bola na celý deň, kedy
nie je vylúčené, že bola u lekára s blízkou osobou, ale aj niekde inde. Nezisťovala okolnosti časové
ohľadne sprevádzania rodinného príslušníka zo strany žalobkyne v tento deň. Má vedomosť o tom, že

žalobkyňa sa domáhala ochrany voči bossingu na ústredí zo strany zamestnávateľa. Túto skutočnosť
dala preveriť na políciu a to formou písomného oznámenia. V súčasnosti udržiava kontakt s bývalými
kolegami, pracovali spolu 8 rokov, keď má občas voľno v práci, navštevuje aj prevádzku žalovaného.
Pred účasťou na tomto pojednávaní nekonzultovala u žalovaného priebeh pojednávania, chcela na toto
všetko zabudnúť. Nepodieľala sa žiadnym spôsobom na príprave okamžitého skončenia PP.

3.1 Svedkyňa B. J. na pojednávaní dňa 05.12.2022 uviedla, že k žalovanému nastúpila dňa 1.10.2022
na pozíciu referenta na odbore vymáhania pohľadávok, kde pracuje doteraz na tom istom odbore, ale
má funkciu vedúcej. Žalobkyňa tam už pracovala na oddelení predo ňou. Mala na starosti konkurznú
agendu s tým, že mala po nej preberať aj dedičskú agendu niekedy od apríla 2021, čo jej vychádzalo ako
ukončenie adaptačnej prípravy. So žalobkyňou nemala kanceláriu, až po moment kedy dochádzalo ku

odovzdávaniu dedičskej agendy, ich vzťahy boli kolegiálne, zdravili sa. V apríli , keď jej bola odovzdaná
dedičská agenda, kde zistila, že nie je v poriadku, nie je kompletná a nastal tam konflikt aj medzi nimi
v zmysle, že sa prestali zdraviť, ochabli vzťahy a eskalovalo to. U nich na oddelení mala žalobkyňa
konflikt s p. M., s ktorou sedela a potom s vedúcou Mgr. Sílešovou. Najhlavnejší konflikt, ktorý mali
so žalobkyňou bol ohľadne kľúčov od kancelárie. Keď prišla do práce, zistila, že má na stole spisy,

ktoré tam neboli a išla za nadriadenou a povedala jej aká nastala situácia, že si našla len tak ráno
spisy na stole. Vyeskalovalo to a začal sa hľadať dôvod ako sa A. C. dostala do kancelárie. Zistilo
sa, že môžu byť len od nej, nakoľko ona jediná mala dedičskú agendu. Bola svedkom udalosti, kedy
na chodbe na položenú otázku žalobkyňa B. H. neodpovedala, na čo ona doslovne uviedla: „taktosa chová zamestnankyňa ku svojmu nadriadenému?“ Nebola svedkom
toho, že by niekto druhý zo zamestnancov sa voči žalobkyni choval diskriminačne. Od toho incidentu
v apríli 2021 táto situácia eskalovala, bolo to nepríjemné z hľadiska, že vôbec , keď žalobkyňa príde do

kancelárie, že čo sa bude diať. Zvažovala právne kroky, že pokiaľ by táto situácia eskalovala, opustila
by pracovisko, dala by výpoveď, lebo to rozbilo vzťahy na celom odbore a bola tam kolegyňa proti
kolegyni. Táto situácia polarizovala oddelenie na dve až tri skupiny. Celá táto situácia sa začala štrbiť
situáciou – konfliktom medzi žalobkyňou a svedkyňou H., potom sa začali skupinkovať ľudia. Situácia
aj vo vzťahu k nej dospela do takého bodu, že autorita voči jej osobe bola naštrbená, pracovníci na

oddelení jej autoritu neuznávali, túto situáciu musel riešiť riaditeľ pobočky. Keď zistila, že dedičská
agenda nie je kompletná, spísal sa protokol, s tým, že podľa protokolu začala kontrolovať spisy, čo
v nich chýba a v niektorých spisoch boli iba prázdne dosky, preto išla za svojou nadriadenou a ukázala
jej v akom štádiu sú niektoré spisy, aby za to neniesla zodpovednosť, keďže to boli spisy staršieho dáta
ako nastúpila na oddelenie. V tomto štádiu so žalobkyňou komunikovala málo, komunikovala hlavne
s B. H. ako nadriadenou, aby za tento stav neniesla zodpovednosť. Má vedomosť o tom, že sa k týmto

spisom vykonávala kontrola zo strany zamestnávateľa, lebo odovzdávala niektoré z týchto spisov ku
kontrole a to dvakrát najskôr na úrovni pobočky, kedy spisy odovzdávala B. D. a pokiaľ bola kontrola
na úrovni ústredia, nevie komu ich odovzdávala, vie, že ústredie si vyžiadalo spisy na základe zoznamu
a ona ich niekomu odovzdávala proti podpisu, kedy sa od nej dožalovali, či chýbajúce dokumenty má
ona, kedy sa robili dodatky. Bola oboznámená s výsledkom kontroly, ktorá bola vykonávaná pri kontrole

z ústredia z dôvodu, že v tom čase B. H. bola PN a ona bola jej zástupkyňa, pričom závery tejto kontroly,
kontroly zistenia boli vykonávané vo vzťahu k jednotlivým spisom, kde bolo vytýčené, čo bolo za chyby
v tých spisoch. Nevie o tom, že by žalobkyňa sa domáhala ochrany na ústredí pri riešení pracovných
problémov.Začalavykonávaťfunkciuzástupkynenaoddelenízdôvodu,žetoboloželaniepánariaditeľa,
nakoľko má právne vzdelanie a chcel, aby zástupca na oddelení mal právne vzdelanie, bol právnik.

Priamu výpoveď nedávala, ale zdôverila som sa B. H., že uvažujem o takomto kroku, tj. podať výpoveď,
vzhľadom na vzťahy na pracovisku. Eskalácia vzťahov pokračovala aj po jej vymenovaní za vedúcu
najmä vo vzťahu k niektorým zamestnancom a to od 1.1.2022. Dovtedy bola ako poverená. Nepodieľala
sa na vyhotovovaní dokumentu o okamžitom skončení PP, vedúca už bola naspäť z PN, nemala žiadne
vedomosti o tom. Kto pripravoval tento dokument sa vyjadriť nevie.

3.2 Svedkyňa K. D. na pojednávaní dňa 05.12.2022 uviedla, že na pobočke v Nitre pracuje ako právnik
od roku 2019. Ako právnik bola oboznámená s podkladmi zahrnutými pre výpoveď žalobkyne, z ktorých
bolo zrejmé, že v nich boli uvádzané klamstvá , nepravdy a bolo z nich cítiť zámer zdiskreditovať
Mgr. Sílešovú. Bola priamo na chodbe, keď sa udialo, že ju žalobkyňa s úsmevom pozdravila
a vtedajšiu vedúcu nepozdravila. Keď vedúca žalobkyňu oslovila s pracovnou prosbou, žalobkyňa

vedúcu odignorovala. Ostatné informácie sa dozvedela sprostredkovane. Bola súčinná pri vypracovaní
dokumentu – okamžitého skončenia PP. Osobne so žalobkyňou nemala konflikt. Nemá vedomosť o tom,
že by niekto zo zamestnancov pobočky Nitra voči žalobkyni vystupoval diskriminačne. Má vedomosť
o tom, že žalobkyňa bola v konflikte so zamestnancami s B. H., B. J. aj so spolusediacou pani M..
Vnímala, že tento konflikt sa v čase stupňoval až vyvrcholil na jeseň 2021. Bola poverená kontrolou

v máji 2021, aby bola súčinná pri kontrole voči žalobkyni ako nestranná a objektívna, kde mala posúdiť
túto agendu a vydať výsledné stanovisko, pričom ju tým poveril pán riaditeľ, myslí si, že to bolo ústne.
Pri kontrole, ktorá bola právom pána riaditeľa, ktorý ju ňou poveril v zmysle zákonníka práce, pričom ju
poveril ako podriadenú vykonať takúto kontrolu. V rámci výkonu kontroly nekomunikovala so žalobkyňa,
pričom kontrolovala položky v dedičskej agende a mala posúdiť z právneho hľadiska dodržanie lehôt,

alebo či bol dodržaný interný postup. Formálne vydala k tejto kontrole stanovisko a to písomne, ktoré
odovzdala pánovi riaditeľovi. Na základe tohto stanoviska, čo sa týka formálneho procesu, dostala
žalobkyňa upozornenie, pričom časť jej stanoviska bola súčasťou upozornenia a boli tam aj iné zistenia.
Ona ako právnička bola súčinná pri vypracovaní tohto upozornenia, pričom dostala podklady a na
základe podkladov ho vypracovala. Má vedomosť, že sa vykonávala aj ďalšia kontrola k tejto agende

zo strany zamestnávateľa, bola to kontrola v októbri 2021 na odbore vymáhania pohľadávok, kde bola
súčasť aj dedičská agenda. Ona do tejto kontroly zapojená nebola, neposkytovala súčinnosť. Niečo
započula, že žalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojej osoby na ústredí – u zamestnávateľa ale nevie
čo presne, ani nevie od koho sa to dozvedela. Pri procese upozornenia sa mala žalobkyňa priestor
vyjadriť ku kontrole a to v štádiu, keď jej bolo doručené upozornenie vo vzťahu k zisteným nedostatkom.

Pri tomto sa nevedela žalobkyňa priamo vyjadriť, tak jej p. riaditeľ poskytol čas na vyjadrenie, pričom
ku koncu dňa sa aj vyjadrila. Svedkyňa pri vypracovávaní dokumentu okamžitého skončenia PP
pripravovala súčinnosť p. riaditeľovi na základe podkladov, ktoré mala spracovať. Pripravovala návrh
na prerokovanie okamžitého skončenia PP odbormi. Dôvody v návrhu na prejednanie s odbormia v okamžitom skončení PP podľa jej názoru boli totožné. Po skončení PP so žalobkyňou sa atmosféra
na pracovisku podľa jej názoru zlepšila a teda nálada zmenila. Nevie o konfliktoch, ktoré by vznikli po
okamžitom skončení PP so žalobkyňou.

4. Žalobkyňa v záverečnej reči na pojednávaní dňa 09.05.2023 uviedla, že sa pridržiavajú doterajších
prednesov na pojednávaní a písomných vyjadrení. V žalobe dostatočne určite vymedzili dôvody
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré dal žalovaný žalobkyni dňa 17.12.2021.
Vo vykonanom dokazovaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu existencie všetkých
jednotlivo popísaných dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom už nepreukázanie

jedného z dôvodov uvedených v okamžitom skončení zakladá jeho neplatnosť v zmysle § 70 zákonníka
práce. Vykonaným dokazovaním sa žalovaný sústredil len na opísanie konkrétnych situácii, ktoré
navyše neboli uvádzané ako dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou
a vypočuté svedkyne v nich konštatovali svoje osobné vnímanie jednotlivých interakcií, ktoré však
žiadnym spôsobom dôkazne nepodložili a ktoré mali byť postavené na tom, že sa niekto neodzdravil
na chodbe. Inštitút okamžitého skončenia pracovného pomeru, je určený pre riešenie akútnych

a najzávažnejších porušení pracovnej disciplíny, pričom žalovaná v predloženej písomnosti odkazovala
na situácie staršie viac ako 1 rok pred jeho spísaním, čo je nie len v rozpore so zákonnými limitmi
pre uplatnenie takýchto dôvodov, ale aj v rozpore s povahou tohto inštitútu. Žalovaný nebol schopný
preukázať existenciu dôvodov, ktoré by napĺňali intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny
a nebol schopný preukázať, že by tieto problémy na pracovisku efektívne riešil aby sa k takémuto

kroku predišlo. Naopak žalobkyňa bola tá, ktorá sa iniciatívne snažila komunikovať so žalovaným na
jednotlivých úrovniach riadenia za účelom riešenia vzniknutých problémov na pracovisku, domáhala
sa ochrany svojich práv zamestnanca, formalizovanými postupmi, ktoré na tento účel zamestnávateľ
vytvoril, avšak namiesto poskytnutej ochrany, boli tieto mechanizmy nefunkčné a informácie zneužité
v samotnom znení okamžitého skončenia pracovného pomeru. Máme za to, že žalobkyňa si riadne

plnila svoje pracovné povinnosti, správala sa voči nadriadenej slušne, žalovaný nepreukázal žiadny
verbálny ani fyzický útok zo strany žalobkyne, nepreukázal diskrimináciu zo strany žalobkyne voči
vedúcej zamestnankyni žalovaného, čo z pohľadu jej podriadeného vedúceho postavenia voči nej
ani nie je možné, dôsledku čoho nebol naplnený ani jeden z vymedzených skutkových dôvodov
v okamžitom skončení pracovného pomeru. Odkazujú na podrobné zhodnotenie jednotlivých bodov

v písomnej žalobe a majú za to, že žalovanému sa v súdnom konaní nepodarilo tieto argumenty vyvrátiť.
Vzhľadom na uvedené a vzhľadom na súdom vyjadrený procesný postup, ktorý chce pri rozhodovaní
uplatniť, navrhujú aby súd vydal medzitýmny rozsudok, ktorým určí, že okamžité skončenie pracovného
pomeru číslo XXX-XXX/XXXX-E. zo dňa 17.12.2021 je neplatné a aby následne po právoplatnosti tohto
rozsudku rozhodol aj o uplatnených nárokoch žalobkyne, ktoré s ohľadom na hospodárnosť konania

budú predmetom následného ďalšieho dokazovania.
4.1 Žalovaná v záverečnej reči na pojednávaní dňa 09.05.2023 uviedla, že sa pridržiavajú všetkých
písomných aj ústnych vyjadrení, pričom poukazujú aj na vykonané svedecké výpovede a žiadajú
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Čo sa týka konania žalobkyne ako zamestnankyne, z jej strany
sa jednoznačne jednalo o akútne závažné a najmä dlhotrvajúce sústavné porušovanie pracovnej

disciplíny a to popísaným spôsobom, ktorým bolo odôvodnené okamžité skončenie pracovného
pomeru a predovšetkým jej šikanovaného staffingovaného správania voči nadriadeným zamestnancom.
V priebehu konania bolo preukázané, že žalovaná sa napriek tomuto závažnému správaniu pokúšala
situáciu riešiť zmierlivo v rámci pracovného pomeru žalobkyne, no táto na tieto ústretové kroky
nereagovala pozitívne a následkom bolo vyostrenie konfliktu a zintenzívnenie útokov z jej strany.

V predmetnom konaní sa žalobkyňa účelovo pokúšala využiť slabšiu stranu v pracovnom spore
a pokúšala sa navodiť dojem, že práve ona je obeťou diskriminačného správania zo strany žalovanej.
Listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami však bol jednoznačne preukázaný opak, resp.
nebolo preukázané žiadne diskriminačné správanie voči žalobkyni a bola preukázané šikanostné
správanie žalobkyne voči ostatným zamestnancom. Vzhľadom na uvedenú situáciu už nebolo možné

riešiť situáciu iným spôsobom ako okamžitým skončením pracovného pomeru, nakoľko na strane
žalovanej už v dôsledku konania žalobkyne, došlo ku škode a to tým, že bol ukončený pracovný pomer
p. H., priamej nadriadenej a bolo preukázané, že hrozilo riziko ukončenia pracovných pomerov zo
strany ďalších zamestnancov žalovanej v dôsledku diskriminačného správania žalobkyne. Vzhľadom
na všetky uvedené skutočnosti, žalovaná okamžite skončila pracovný pomer so žalobkyňou v súlade

so zákonníkom práce. Vzhľadom na uvedené, požadujú žalobu zamietnuť v celom rozsahu a rovnako
si uplatňujú trovy konania spočívajúce v náhrade cestovného na OS do Topoľčian a späť, ktoré súdu
vyčíslia.5. Štatutárny zástupca Mgr. Ján Veteráni na pojednávaní dňa 26.09.2023 uviedol, že pobočka
organizačnej SP je organickou súčasťou SP s tým, že samotná pobočka sa delí na odbory. Každý odbor
mápridelenéhovedúcehozamestnancaakonkrétnypočetzamestnancov.Čosatýkaodboruvymáhania

pohľadávok, tento odbor je formovaný ako odbor s jedným vedúcim, sú iné odbory, ktoré majú vedúcich
oddelení, z čoho vyplýva, že vedúca odboru je nadriadená všetkým zamestnanom odboru, je oprávnená
vydávať úlohy a kontrolovať plnenie týchto úloh. Nadriadený vedúcej vymáhania pohľadávok je riaditeľ
pobočky. V tomto prípade v rozhodujúcom čase, teda vedúcou odboru vymáhania pohľadávok bola
B. H., ktorá priamo riadila všetkých zamestnancov odboru, dávala pokyny a zároveň mala právo tieto

pokyny kontrolovať. Pokiaľ aj v okamžitom skončení pracovného pomeru sa konštatuje, že zamestnanec
opakovane neplnil pokyny alebo príkaz priameho nadriadeného, v tomto prípade touto osobou bola
B. H.. On v tomto čase bol oboznámený s tým, že žalobkyňa neplnila pokyny B. H., čo vyplýva aj
z listinných dôkazov a to mailovej komunikácie – doloženej do spisu ako aj z iných listín, v ktorých
B. H. upozorňovala na porušovanie prac. disciplíny. Čo sa týka samotného organizačného poriadku,
je to dokument, ktorý sa mení v istých intervaloch a to podľa systematizácie v prípade vzniku nových

zložiek, pričom to býva hlavne kvôli tomu, že dochádza k org. zmenám – zlúčením odborov dva do
jedného a podobne. Čo sa týka odboru ako takého vo všeobecnosti, tak prac. náplň spracováva vedúci,
v tomto prípade to bola B. H., resp. jej predchodkyňa. Pracovná náplň sa doručuje riaditeľovi pobočky
elektronickou formou a tlačovou formou, v el. forme kvôli evidencii a v tlač. forme kvôli podpisu – ako
k fyzickému aktu. Pracovná náplň je podpísaná aj zamestnancom, ktorý je oboznámený s prac. náplňou

alebo s jej zmenou, čím vyjadruje súhlas s pridelenou prácou. Rovnaký postup je aj pri zmene pracovnej
náplne alebo pri jej doplnení s tým, že ešte pred tým než príde k podpisu riaditeľom pobočky sa vyžaduje
pri takejto zmenenej alebo rozšírenej zmene súhlas zamestnanca, ktorý je deklarovaný podpisom.
Pokynybolivydávanéžalobkyniprostredníctvommailuajosobneprostredníctvomporád,ktorésivedúca
organizuje za účelom zabezpečenia úloh. Keďže zamestnanci z odboru vymáhania vykonávajú identicky

predmet, takáto úloha – pokyn sa zasiela hromadne. On bol požiadaný o to, aby vstúpil do vzťahu
vedúca odboru a zamestnanec, aby sa porozprával so žalobkyňou a zistil akým spôsobom a prečo si
svoje povinnosti neplní tak, ako bolo uvedené zo strany nadriadeného zamestnanca. Keď prejednával
konkrétne veci, vždy zamestnanca poučil o akom prípade sa rozprávajú aj s možnosťou vyjadrenia
a nahliadnutia do konkrétneho spisu, aby pochopil postupy, ktoré viedli konkrétneho zamestnanca

k samotnej realizácii spisu. Kedy sa dozvedel o porušení prac. disciplíny, uvádza, že bola vykonaná aj
kontrola na pobočke, výsledkom ktorej bol dokument – zápisnica, kde sa ako štatutár musel vyjadriť
ku všetkým skutočnostiam v zápisnici uvedeným, čo bez toho aby oslovil konkrétneho zamestnanca
nevedel, z čoho vyplýva, že všetky jeho vyjadrenia boli konzultované s konkrétnym zamestnancom.
Až na základe takýchto skutočností, mohli prijať opatrenia, ktoré po ňom vyžadoval jednak nadriadený

orgán a samozrejme aj pani vedúca, ktorá okrem zisťovania porušenia povinností riešila aj vzťahové
otázky. Napriek tomu ako to dopadlo, on si s pani C. sadol aj osobne neformálne a to na požiadanie
žalobkyne, kde si vyjasnili jednotlivé postoje a myslí si, že záverom bolo nejaké konštatovanie, ktoré
nikto nespochybnil. Z prerokovania porušenia prac. disciplíny bol vyhotovený záznam – zápisnica
s názvom „upozornenie na porušenie prac. disciplíny“, čo je aj súčasťou spisu. Takýchto dokumentov –

upozornenie na porušenie prac. disciplíny je iba jeden, druhý je samotný výstup zápisnice o vykonaní
kontroly, ďalšie výstupy sú na strane odboru, ktorý na základe nedostatkov poučovala ostatných
zamestnancov vrátane žalobkyne na dodržiavanie metodických postupov. Pracovnú náplň žalobkyne
aktuálne nevykonáva žiadna osoba, jej prac. náplň je prerozdelená na viacerých zamestnancov. Každý
zamestnanec má prerozdelených klientov podľa abecedy, pričom až v prípade kedy zamestnanec

nemôže vykonávať prácu, tak sa presúva na iných zamestnancov. O staffingovom správaní žalobkyne
bolinformovanývedúcouajinými zamestnancami,ktoríbolisvedkoviaudalostí.Bolotolenabysivytvoril
obraz, aby vedel vykonať opatrenie. V tom čase kedy toto riešili, bola poslaná kontrola na pobočku zo
strany IP Nitra, na základe podnetu, nevie kto podnet posielal s tým, že priebeh celého úkonu IP bol taký,
že mali rozhovory so všetkými zamestnancami z odboru vymáhania pohľadávok, kde výsledkom čoho

bol zápis IP Nitra, že vo vzťahu k žalobkyni neboli porušené žiadne povinnosti a nebolo preukázané
správanie, ktoré by ju nejakým spôsobom dehonestovalo, tak ako je uvádzané aj v žalobnom návrhu.
Nemal vedomosť o tom, že by bola žalobkyňa diskriminovaná vo vzťahu od ostatných zamestnancov
pobočky.
6. Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.09.2023 uviedol, že sa

pridržiavajú žaloby a písomných vyjadrení ako aj ústnych prednesov na pojednávaní a v podstatnej
časti odkazujú na záverečnú reč prednesenú dňa 09.05.2023. Zdôrazňujú však, že bolo povinnosťou
žalovaného preukázať, že existovali a boli naplnené všetky ním uvádzané dôvody pre okamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou, nakoľko žalobkyňa ich existenciu v podanej žalobekvalifikovane poprela a uviedla aj podporné argumenty a dôkazy, z ktorých vyplývalo, že skutkové
okolnosti sa neodohrali tak, ako ich popísal žalovaný v okamžitom skončení pracovného pomeru.
Žalobkyňa však nemôže preukázať negatívnu skutočnosť, teda neexistenciu svojho správania a preto

v súlade s princípom plávajúceho dôkazného bremena, je povinnosťou žalovanej preukázať pozitívnu
skutočnosť, teda existenciu dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalovaná toto svoje
dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Poukazujú v tomto smere na ustálenú judikatúru, z ktorej
vyplýva, že už nepreukázanie jedného z viacerých dôvodov vedie k neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Poukazujú na to, že práve žalobkyňa sa ako prvá snažila riešiť zlé vzťahy

s nadriadeným zamestnancom na pracovisku, žiadala zamestnávateľa o poskytnutie prácnej ochrany
pred bossingom a mobbingom avšak napriek garancii zo strany etickej komisie zriadenej žalovaným
na prejednanie tejto žiadosti, bol jej obsah sprístupnený pracovníkom žalovaného, čo sa prejavilo
vo vypracovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom žalovaný zneužil argumentáciu
žalobkyne voči nej, účelovo obrátil jej skutkové tvrdenia na to, že práve žalobkyňa zo svojho
podriadeného postavenia mala diskriminovať svoju nadriadenú a teda namiesto riešenia, porušovania

práv žalobkyne, zneužil postup voči nej. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadne staffingové správanie zo
strany žalobkyne, naopak svedkovia potvrdili, že sa správala slušne, neeskalovala konflikty, nepoužívala
vulgárny slovník a ani iným spôsobom neprejavovala neúctu k svojmu nadriadenému. Naopak snažila
sa využiť formálne postupy riešenia konfliktov na pracovisku, ktoré však žalovaný efektívne neuplatnil
a naopak zneužil voči nej. Žalovaná teda v konaní nepreukázala dôvody pre platnosť okamžitého

skončenia pracovného pomeru, nevyvrátila jednotlivé žalobné dôvody a nič na tom nezmenilo ani
doplnenie dokazovania, ku ktorému uvádzajú, že žalobkyňa nikdy pred tým nevidela dokument, t.j.
pracovnú náplň B. H. a teda nemá objektívnu možnosť vyhodnotiť jeho pravosť avšak z laického
posúdenia podpisu vtedajšieho riaditeľa pobočky, sa jej tento javí ako odlišný od iných podpisov riaditeľa
pobočky, ktorými v rámci svojej pracovnej činnosti disponoval. Bez ohľadu na uvedené však v pracovnej

náplne vyplýva, že nadriadená pracovníčka prenášala na žalobkyňu aj pracovné úľavy, ktoré neboli
súčasťou pracovnej náplne žalobkyne, avšak vzhľadom na široké vymedzenie prac. náplne B. H.,
spadali do jej pracovnej náplne. V dôsledku toho bola žalobkyňa nadmerne zaťažená prac. úlohami
prideľovanými žalovanou, čo viedlo aj k vzniku nadčasov na strane žalobkyne. Vzhľadom na uvedené
navrhujú aby súd podanej žalobe vyhovel a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči

žalovanej v rozsahu 100%.
6.1. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči na pojednávaní dňa 26.09.2023 uviedol, že rovnako
sa prikláňajú k záverečnej reči prednesenej dňa 09.05.2023 s tým, že žalobu žiadajú v celom rozsahu
zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaná je presvedčená, že všetky tvrdenia a skutočnosti, teda popísané
dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli v predmetnom konaní z jej strany úplne

preukázané a to listinnými dôkazmi ako aj svedeckými výpoveďami. Z preukázaného skutkového stavu
je zrejmé sústavné porušovanie prac. disciplíny zo strany žalobkyne, vzhľadom na čo nie je ani len
spravodlivé od zamestnávateľa požadovať ďalšie zamestnanie u žalobkyne. Celá obrana žalobkyne je
postavená len na subjektívnych, na ničím nepodložených výkladoch a dojmoch žalobkyne. Preto máme
za to, že žaloba je nedôvodná, zo strany žalovanej nie sú preukázané žiadne jej neutvrdené skutočnosti.

Vzhľadom na to ako uvádzali v úvode, žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Súd vykonal dokazovanie - výsluchom strany v konaní – žalovaného, výsluchom svedkov – Mg. H.,
B. J., A. K. D., listinnými dôkazmi – pracovnou zmluvou na č.l.31, protokolom o výsledku mimoriadnej
vnútornej kontroly na čl. 39-49, rozhodnutím o odobratí osobného ohodnotenia čl. 52, zriaďovacou

listinou čl. 53, zápisom zo zasadnutia etickej komisie čl. 53, okamžitým skončením pracovného pomeru
na čl. 73-73C, zápisom z pracovnej porady na čl. 75-75A, lekárskymi správami na čl. 75A-73D a čl. 74,
odpoveďou sociálnej poisťovne – pobočka Nitra na čl. 77A, pracovným poriadkom sociálnej poisťovne
na čl. 104-117, popisom pracovnej činnosti pre žalobkyňu na čl. 130, výpoveďou z pracovného pomeru
na čl. 136, záznamom inšpektorátu práce na čl. 137 – 138, záznamom o prešetrení podania na čl.

139-141, oznámením sociálnej poisťovne o výsledku prešetrení podania, mzdovým poriadkom na čl.
143-149, kolektívnou zmluvou na čl. 150-157, príkazom generálneho riaditeľa na čl. 158-160, zápisom
zo zasadnutia etickej komisie na čl. 162,zápisom č. 2 zo záverečného stanoviska etickej komisie na čl.
167, odpoveďou SP – ústredie na čl. 168, informáciou o prešetrení podnetu SP – ústredie na čl. 169,
oznámením SP- pobočka Nitra na čl. 170, zápisom na čl. 175, žiadosťou o prerokovanie okamžitého

skončenia pracovného pomeru na čl. 176-179, zápisom z pracovného stretnutia na čl. 216-218, zápisom
z pracovnej porady na čl. 232-233, metodickým usmernením na čl. 235-236, mzdovými listami na čl.
243-260, príkazom generálneho riaditeľa čl. 275-278 a zistil tento skutkový stav:7.1. Strany v spore uzavreli pracovnú zmluvu dňa 22.12.2003, s nástupom do práce 01.01.2004,
s miestom výkonu práce – Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra. Z protokolu o výsledku mimoriadnej
vnútornej kontroly na čl. 43-49 okrem iného vyplýva, že v rámci kontroly bol preverený postup pobočky

pri uplatňovaní pohľadávok v dedičskom konaní a v rámci konania o povolení splátok dlžných súm,
zároveň kontrola preverila závery týkajúce sa dvoch prípadov uvedených v podnete. - v prípade Šubová
bolo zistených 5 nedostatkov – porušenie článku 18 odsek 2 MÚ, č. 15/2017 s tým, že pobočka
nezastavila správny výkon a rozhodla o odložení vymáhania v čase, keď sa dozvedela, že dlžník zomrel,
- pobočka v rámci rozhodnutia o zastavení konania nepostupovala v zmysle čl. 18 odsek 2 MÚ č.

15/2017, nakoľko uviedla, ako dôvod zastavenia § 225 e odsek písmena e) (iný dôvod ako stanovuje
interný predpis), - pri rozhodovaní o odložení vymáhania pohľadávok a pri rozhodovaní o zastavení
konania, bol v pobočke porušený článok 18, odsek 3 Mu č. 15/2017, nakoľko úkony (vydanie rozhodnutia
a jeho potvrdenie ) boli vykonané tou istou osobou – pani C., pričom v dochádzkovom systéme bolo
zistené, že určený zamestnanec na podanie úkonu bol v tom čase preukázateľne prítomný v práci, -
rozhodnutie o odložení vymáhania pohľadávok bod 13, bolo vydané bez právneho dôvodu, nakoľko bolo

vymáhanie odložené z dôvodu povolenia splátok bežných súm, dôvod odloženia uvedený v rozhodnutí
nebol v súlade so skutočnosťou, nakoľko povinnému skutočnosti neboli povolené splátky dlžných súm,
- exekučný príkaz, rozhodnutie o odložení, oznámenie o skončení podkladu a rozhodnutie o zastavení
konania, boli doručené osobne A. B. K. (dedičke), ešte pred doručením osvedčenia o dedičstve.
Prípad Kobez bol zistený nedostatok, že pobočka nedodržala lehotu na prihlásenie pohľadávok do

likvidácie dedičstva stanovenú OS Nitra, čím jednoznačne porušila svoje povinnosti, kontrolou bola
v prípade pána K. bola zistená nečinnosti pobočky pri vystavovaní oznámenia o skončení podkladu
vymáhania pohľadávok a rozhodnutia o zastavení konania vo veci vymáhania pohľadávok – pobočka
konala oneskorene a rozhodnutie o zastavení konania vydala až 441 dní od zaslania oznámenia
o skončení odkladu a pokračovanie vymáhania (922 dní od skončenia odkladu vymáhania). Kontrolou

bolo v prípade p. J. zistené porušenie článku 21 odsek 2 PGR č. 27/2019, nakoľko pobočka neprihlásila
do dedičského konania pohľadávky v celkovej sume 36 287,15 eur. Išlo o nepredpísané pohľadávky,
oznámenéodborompoistnéhozodňa08.06.2020vsume17863,63apohľadávkyvrátenéodexekútora,
predpísané rozhodnutím, ktoré neboli do dedičského konania prihlásené v celkovej sume 22 075,20 eur.
7.2 Z rozhodnutia o odobratí osobného ohodnotenia zo dňa 31.08.2021 vyplýva, že zamestnávateľ na

základe úrovne kvality plnenia pracovných úloh zamestnankyni – žalobkyni z účinnosťou od 01.09.2021
odobral osobné ohodnotenie.
7.3 Zo zriaďovacej listiny zo dňa 21.06.2021 na čl. 53 vyplýva, že bola zriadená u zamestnávateľa
etická komisia, ako dočasný poradný orgán generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne s predsedom
Mgr. Svetlanou La Garde, členom JUDr. Miroslava Zajaca a PhDr. Róberta Jemeya, ktorá zasadla aj

06.06.2021 za účelom prešetrenia podnetu Ing. Moniky Števankovej.
7.4 Z okamžitého skončenia pracovného pomeru na čl. 73-73c vyplýva, že toto bolo doručené dňa
17.12.2021 žalobkyni, bolo vypracované dňa 17.12.2021 a bolo špecifikované tak, že zamestnanec
porušil povinnosti vyplývajúce z pracovného poriadku a ďalších všeobecne záväzných právnych
a vnútorných predpisov sociálnej poisťovne, opakovane neplnil pokyny alebo príkaz priameho

nadriadeného – vedúceho zamestnanca, vydaný v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, vnútornými predpismi sociálnej poisťovne a pracovnou zmluvou, úmyselne podával
nepravdivé informácie týkajúce sa vykonávanej práce nadriadenému vedúcemu zamestnancovi,
nedodržiaval zásady spoločenskej etiky a svojím správaním narušil korektné vzťahy medzi
zamestnancami, pričom toto správanie zamestnanca pretrváva dlhšiu dobu a predstavuje porušenie

etického kódexu sociálnej poisťovne ako jedného zo základných vnútorných predpisov sociálnej
poisťovne.Sozáverom,žežalobkyňaakozamestnanecsvojímkonanímsadopustilaaneustáledopúšťa
konania, ktoré je zamestnávateľom vyhodnotené ako závažné poručenie pracovnej disciplíny ako
aj opakované menej závažné porušovanie pracovnej disciplíny, ktoré zakladá právo zamestnávateľa
skončiť zo zamestnancom okamžite pracovný pomer. Z osoby zamestnanca jednoznačne vyplýva,

že tento je konfliktný, pričom svojím staffingovým konaním vytvoril nepriaznivé pracovné podmienky
na pracovisku zamestnávateľa, dôsledkom ktorých je až neochota zamestnanca (A. M.) zdieľať so
zamestnancom jednu kanceláriu a najmä spolupracovať dôsledkom ktorým je ukončenie pracovného
pomeru priamej nadriadenej zamestnanca so zamestnávateľom, čo v konečnom dôsledku spôsobuje
zamestnávateľovi prevádzkové problémy, teda nepriamo spôsobil zamestnanec zamestnávateľovi

škodu, pričom hrozba ďalšej škody naďalej hrozí, pokiaľ sa situácia nezmení, nakoľko ani pani M.
nemá viac záujem spolupracovať so zamestnancom. Zamestnanec pritom zastával pozíciu, v ktorej
mal zastupovať aj miesto vedúcej odboru v prípade jej neprítomnosti, čo je o to závažnejšie
konanie zamestnanca. Uvedeným spôsobom sa pritom zamestnanec správa po dlhú dobu (minimálne8 mesiacov). Z vykonanej kontroly navyše vyplýva, že zamestnanec je nie len konfliktný ale aj
nezodpovedný bez záujmu riešiť pracovného úlohy, svojím konaním sa vyhýba konaním pracovných
povinností a to značnou intenzitou svojho správania, keď si za účelom vyhýbania sa pracovným

poradám, úmyselne hľadá falošné zámienky na ospravedlnenie svojej neúčasti a to nie len na poradách
odboru ale ako bolo preukázané aj na účasti pracovnom výkone v pracovnom čase. Ktorýmkoľvek
z vyššie uvedených konaní došlo okrem závažného porušenia a menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny zo strany zamestnanca, uvedeného v pracovnom poriadku SP aj ku konaniu v rozpore
s etickým kódexom sociálnej poisťovne. Podľa článku 8, odsek 5 pracovného poriadku, sa za závažné

porušenie pracovnej disciplíny, zakladajúce dôvod na skončenie pracovného pomeru výpoveďou, resp.
okamžitým skončením pracovného pomeru považuje opakované menej závažné porušenie pracovnej
disciplíny,resp.závažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Vyššieuvedenýmkonanímdošloadochádzazo
strany zamestnanca k porušeniu platných právnych predpisov a vnútorných predpisov SP a povinnosti
uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, čím k zásade dochádza aj k ohrozeniu
dôvery v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania SP, čím zamestnanec opakovane porušil

okrem iných vnútorných predpisov aj pracovný poriadok SP, etický kódex SP ako aj § 81 písmena
a), c) Zákonníka práce a § 8 odsek 1 písmena a) a d) Zákona 552/2003 Z. z. o výkone práce vo
verejnom záujme. V súvislosti so staffingovým konaním zamestnanca zamestnávateľ aj vzhľadom
na dôsledku tohto konania zamestnanca, toto konanie objektívne vyhodnotil ako konanie, ktorým
zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Nakoľko bolo preukázané, že u zamestnanca

dochádzalo opakovane a sústavne k menej závažnému porušovaniu pracovnej disciplíny a tiež
k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a k porušovaniu pracovnej etiky na pracovisku, nie je
možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca naďalej zamestnával v dôsledku
čoho zamestnávateľ končí so zamestnancom pracovný pomer okamžite. Zamestnávateľ predtým
ako pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, vopred prerokoval okamžité skončenie

pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov v zmysle § 74 Zákonníka práce dňa 16.12.2021.
Toto okamžité skončenie pracovného pomeru bolo pred jeho doručením zamestnancovi prerokované
so zamestnancom, bolo mu umožnené vyjadriť sa a bol oboznámený s dôvodmi, pre ktoré s ním
zamestnávateľ okamžite končí pracovný pomer. Lehota dvoch mesiacov odo dňa keď sa zamestnávateľ
o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod

vznikol, je dodržaná v súlade s § 68 odsek 2 Zákonníka práce.
7.5 Zo zápisu z pracovnej porady na čl. 75-75a zo dňa 29.11.2021 vyplýva, že hlavným bodom
porady bolo poučenie zamestnancov ohľadom vymáhania pohľadávok, aby postupovali v zmysle
platného právneho poriadku SR, interných predpisov SP, najmä poučenie v súvislosti s konkrétnymi
nedostatkami pri vykonávaní agendy a to dodržiavanie PGR č. 27/2019 s účinnosťou dňa 01.01.2020

a MU č. 15/2017, v znení dodatku č. 2, účinnom od 23.05.2018. Z nedostatkoch bolo poukázané na
nesprávny nezákonný postup, kedy príslušný zamestnanec rozhodol o odložení vymáhania v čase,
keď mal vedomosť o úmrtí dlžníka. Ďalej došlo k nedodržaniu lehôt – nepracovanie s pohľadávkou, k
nedôslednému preverovaniu informačných systémoch v SP, k nesprávnemu doručovaniu neoprávnenej
osobe, nezachovaniu dvojstupňovej kontroly pri rozhodnutí vydanom správnom výkone.

7.6 Z lekárskeho potvrdenia na čl. 75a-75b vyplýva, že žalobkyňa absolvovala lekárske vyšetrenie dňa
29.11.2021.
7.7 Zo žiadosti na čl. 77-77a vyplýva, že žalobkyňa požiadala o vyplatenie mzdy za prácu nadčas, a to
za rok 2019 za 10 hodín 97 minút, za rok 2020 85 hodín 71 minút a za rok 2021 17 hodín 73minút,
pričom zamestnávateľ – žalovaný v odpovedi zo dňa 07.01.2022 uviedol, že tejto žiadosti nevyhovuje

a považuje ju za nedôvodnú, nakoľko jej to nenariadil zamestnávateľ a ani sa s ňou nedohodol a práca
bola vykonaná svojvoľne nad rozsah určenej pracovnej zmeny.
7.8 Z pracovného poriadku zamestnávateľa – žalovaného na čl. 104-113 okrem iného vyplýva, že
pravidlá nariadeného a dohodnutého výkonu práce nad čas upravuje osobitný vnútorný predpis SP
(článok 12, odsek 1), pričom v článku 8 sú vymedzené základné povinnosti zamestnanca a vedúceho

zamestnanca a to tak, že zamestnanec je pri výkone práce povinný konať v súlade s verejným
záujmom a plniť všetky povinnosti ustanovené zákonom o výkone práce a zákonníkom práce. Za
menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, bude zamestnávateľ považovať najmä neprimerané
verbálne napadnutie iného zamestnanca na pracovisku, nesplnenie pokynu alebo príkazu priameho
nadriadeného vedúceho zamestnanca, vydaného v súlade s platnými všeobecne záväznými právnymi

predpismi, preukázateľné úmyselné podávanie nepravdivých informácii, týkajúcich sa vykonávanej
práce nadriadenému vedúcemu zamestnancovi, porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto pracovného
poriadku a ďalších všeobecne závažných právnych predpisov a vnútorných predpisov SP. Za závažné
porušenie pracovnej disciplíny zakladajúcej dôvod okamžitým skončením pracovného pomeru, budezamestnávateľ považovať najmä v súvislosti s uplatňovaním etického kódexu SP, porušenie povinnosti
zamestnanca a výkon činnosti, ktoré sú zamestnancovi zakázané.
7.9 Z etického kódexu zamestnávateľa – žalovaného na čl. 114-117 vyplýva z článku 8 odsek 1, že

zamestnanec vo vzťahu k iným zamestnancom je povinný dodržiavať zásady spoločenskej etiky bez
prejavu nadradenosti, dodržiavať na pracovisku zdvorilé a korektne vzťahy, predchádzať konfliktom,
pričom vedúci zamestnanec vo vzťahu k podriadeným je povinný konštruktívne riešiť bezodkladne
a konštruktívne vzniknuté konflikty, upevňovať dobré vzťahu so zamestnancami. Z výpovede na čl. 136
vyplýva, že túto podala B. D. H. dňa 27.10.2021 z dôvodu, že Ing. Monika Števanková ako jej podriadená

šikanóznymkonanímvočijejosobesabotovalajejsnahuoefektívneariadnevedenieodboruvymáhania
pohľadávokatiežtým,ženegatívneovplyvňujeostatnýchzamestnancovzodboru,čímvytváranezdravé
pracovného prostredie, v ktorom už nechce naďalej zotrvávať.
7.10 ZozáznamuinšpektorátupráceNitranačl.137-138zodňa25.10.2021vyplýva,žebolkontrolovaný
subjekt – žalovaný, so zistenými skutočnosťami, že kontrolovaný subjekt mal s kontrolovanými
zamestnancami uzatvorený PP a zamestnanci boli prihlásení do registra poistencov v SP a v oblasti

pracovnoprávnych a mzdových predpisov a v oblasti diskriminácie neboli zistené nedostatky. Boli
kontrolovaní zamestnávateľ – SP Bratislava – pobočka Nitra ako aj zamestnanci – A. L. M., O. A. P.,
A. B. C., Q. C. a A. B. R..
7.11ZozáznamuoprešetrenípodaniaSP–ústredímnačl.139-141zodňa13.12.2021vyplýva,žedošlo
k prešetreniu podania A. B. C. a to vo veci oznámenia skutočnosti z postupu prešetrenia na základe

sťažnosti so záverom, že vykonanie kontroly priamym nadriadeným ako aj riaditeľom pobočky, bolo
vsúladesichoprávneniamivzmysleZákonníkapráce.Vnútornoukontrolou,vykonanouzamestnancami
ústredia, boli potvrdené nedostatky, na ktoré bola A. B. C. zo strany zamestnávateľa upozornená.
Etická komisia sa doručeným podnetom od A. B. C. aktívne zaoberala a snažila sa tiež navrhnúť
riešenia situácie. Etická komisia nemá určené presné postupy pri prešetrovaní podaní takéhoto druhu,

presné pravidlá svojej činnosti, vymedzenia kompetencií a povinnosti jej členov, ktoré by boli možné
pri prešetrovaní predmetného podania oprieť. V sociálnej poisťovni nie sú presne detailne stanovené
pravidlá prešetrovania momingu a bossingu. Zriadenie etickej komisie ako dočasného poradného
orgánu generálneho riaditeľa SP na riešenie jednotlivých prípadov, nemusí byť dostatočne účinné. Do
budúcnosti odporúčajú prijať opatrenia, ktoré zadefinujú postup pri riešení sťažností v zmysle § 13 odsek

6 Zákonníka práce.
7.12 Z oznámenia SP ústredie BA zo dňa 13.12.2021 na čl.142 okrem iného vyplýva, že ako vyplýva
z výsledkov mimoriadnej vnútornej kontroly a prešetrovania podania, vykonanie kontroly priamym
nadriadeným ako aj riaditeľom pobočky, bolo v súlade z ich oprávneniami v zmysle zákona č. 311/2001
Z. z. zákonníka práce. Súčasne vnútornou kontrolou, vykonanou zamestnancami SP – ústredie, boli

potvrdené nedostatky, na ktoré bola A. C. zo strany zamestnávateľa upozornená. Vo veci postupu etickej
komisie, neboli zistené nedostatky.
7.13 Zo mzdového poriadku SP na čl. 143-149, článku 14 odsek 1 vyplýva, že odmena môže byť
zamestnancovi poskytnutá za kvalitné vykonávanie pracovnej činnosti, presahujúcej rámec pracovnej
činnosti, splnenie vopred určených mimoriadnych dôležitých strategických úloh zamestnávateľa ako

cieľová odmena.
7.14 Z príkazu generálneho riaditeľa SP č. 7/2017 zo dňa 29.03.2017 na čl. 158-160 z článku 2 odsek
1 vyplýva, že práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz SP ako zamestnávateľa,
alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas, vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia
pracovného pomeru a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

7.15 Zo zápisu zo zasadnutia etickej komisie na čl. 162 zo dňa 06.07.2021 vyplýva, že táto zasadla
na podnet A. B. C. z dôvodu žiadosti o právnu ochranu pred bosiingom a podnetom na porušenie
zákona vedúcou zamestnankyňou B. D. H., pričom etická komisia skonštatovala, že v predmetnej
žiadosti o právnu ochranu pred mobingom a bossingom a podnete na porušenie zákona vedúcou
zamestnankyňou B. D. H., A. B. C. nie sú uvedené konkrétne veci, konkrétne zákony, ktoré by bolo

potrebné posudzovať ako pochybenie vedúcej zamestnankyne.
7.16 Zo zápisu č. 2 záverečného stanoviska členov etickej komisie zo dňa 22.07.2021 na čl. 167 zo
záveru vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné ( na základe požiadavky nositeľky podnetu)
vypočuť stanovisko obvinenej strany, etická komisia má za to, že nie je možné objektivizovať konflikt
a riešiť ho v súlade s etickými princípmi. V stanovisku nositeľka podnetu žiada o kontrolu činnosti B. D.

H. nezávislým kontrolným orgánom.
7.17 Z oznámenia – odpovede SP ústredie zo dňa 09.08.2021 na čl. 168 vyplýva, že bolo oznámené
žalobkyni, že vzhľadom na skutočnosť, že sa po rokovaní etickej komisie rozhodla rešpektovať
dohodnuté riešenie a jej podnet ani v súčasnosti nie je doložený dôkazmi, ktoré by preukazovali ňoutvrdené skutočnosti, pričom odmieta možnosť vyjadrenia sa k podnetu zo strany jej nadriadenej, ktorá
o jej podnete nemá vedomosť, bez čoho nie je možné, aby jej jednostranné a nepodložené tvrdenia bolo
možné objektívne posúdiť. Etická komisia nie je za týchto okolností spôsobilá posúdiť odôvodnenosť jej

podnetu a preto nemá priestor na ďalšie konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na čo ukončuje svoju
činnosti a odporúča generálnemu riaditeľovi SP odstúpiť jej podnet na odbor kontroly a sťažnosti, resp.
hlavnému kontrolórovi SP, ktorý jej podnet vyhodnotí v zmysle zákona o kontrole a sťažnostiach.
7.18 Sociálna poisťovňa, ústredie BA na čl. 169 dňa 06.08.2021 uviedla, že etická komisia bez
stanoviska obvinenej strany, nemôže pokračovať vo svojej činnosti, pretože takýto postup, kedy

sa obvinený nemôže brániť, považuje za neetický. Svoju úlohu ukončila a doporučila generálnemu
riaditeľovi odstúpiť podanie A. C. na odbor kontroly a sťažnosti SP na ďalšie konanie v zmysle zákona
o kontrole a sťažnostiach.
7.19 Z oznámenia na čl. 170 zo dňa 02.11.2021 vyplýva, že B. D. H., ako vedúca odboru vymáhania
pohľadávok, oznámila kancelárii riaditeľa pobočky SP, pobočka Nitra, zistenie, že zamestnankyňa A.
B. C., si počas ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku dňa 17.11.2021 preukázateľne plnila svoje

občianske povinnosti v zmysle § 137 odsek 4 Zákonníka práce, avšak ako ospravedlnenie dôvodu
neprítomnosti v práci jej ako nadriadenej predložila potvrdenú priepustku od lekára na sprevádzanie
rodinného príslušníka na celý deň, čo nie je v súlade s realitou. Menovaná si počas pracovnej doby
preukázateľne riešila súkromné záležitosti a zneužila tak inštitút priepustky – sprievod rodinného
príslušníka. Túto skutočnosť sa dozvedela náhodne až po vykonaní kontroly dochádzky po októbrovej

uzávierke.
7.20 Zo zápisu zo zasadnutia ZO odborového zväzu SP, pobočka Nitra konanej 16.12.2021 na čl.
175 okrem iného vyplýva, že 16.12.2021 v čase o 13,47 hod., bola emailom prevzatá na základe
písomnej žiadosti zamestnávateľa, žiadosť o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru
zo zamestnancom podľa § 68 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce a originál žiadosti vrátane príloh

bol prevzatý 16.12.2021 v čase o 13,50 hod. 16.12.2021 v čase o 14,15 hod. bolo prerokované
v súlade s § 74 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa § 68 odsek 1 písmena
b) Zákonníka práce, zamestnanca A. B. C., pričom na účely prerokovania boli zamestnávateľom
predložené zástupcom zamestnancov dokumenty uvedené v žiadosti, s ktorými sa účastníci zasadnutia
oboznámili a konštatujú, že na účel prerokovania sú dostačujúce a nie je potrebné ich doplnenia

a nežiadajú ani osobné stretnutie so zamestnávateľom.
7.21ZožiadostiSP,pobočkaNitrazodňa15.12.2021načl.176-179vyplýva,žetoutožiadosťoupožiadal
zamestnávateľ o prerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom podľa §
168 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce, zástupcom zamestnancom – pani A. I. O. a pani H. I., ktorú
žiadosť prezvala A. I. O. 16.12.2021 o 13,50 hod.

7.22 Zo zápisu z pracovného stretnutia SP, pobočka Nitra na čl. 216 zo dňa 29.11.2021 okrem iného
vyplýva, že sa stretli v kancelárii riaditeľa pobočky zamestnanci odboru vymáhania pohľadávok ako
aj B. I. F., poverený vykonávaním funkcie riaditeľa sociálnej poisťovne – pobočka Nitra, pričom tento
im objasnil, že predmetom stretnutia sú vzťahy a z toho vyplývajúce nezdravé pracovné prostredie.
Toto stretnutie zvolal z dôvodu zlepšenia pracovného prostredia, zefektívnenia pracovných výsledkov

odboru v zmysle záverov vykonanej mimoriadnej kontroly a zamedzenia šikanózneho správania na
pracovisku.Riaditeľoboznámilzamestnancov,žesúpovinnídodržiavaťzásadyetickéhokódexuapoučil
zamestnancov ako sa vhodne správať na pracovisku voči nadriadeným ako aj voči zamestnancom
navzájom. Vyjadril znepokojene s poukazom na správanie sa niektorých zamestnancov voči vedúcej
odboru a rázne vyzval zamestnancov k autorite voči nadriadeným. V závere stretnutie vyjadril želanie,

aby sa predmetné správanie zamestnancov voči nadriadeným viac neopakovalo a upozornil ich, že
pri porušovaní etického kódexu bude vyvodzovať zodpovednosť voči všetkým zamestnancom, ktorí
svojím konaním prispejú k zhoršeniu mimoľudských vzťahov a fungovaniu nie len z odboru vymáhania
pohľadávok. Vo vzťahu k výsledkom mimoriadnej kontroly uviedol, že tieto budú podrobne rozobrané
na úrovni vedúcej odboru a žiada rešpektovanie záverov, ktoré vplývajú z návrhu prijatých opatrení na

odstránenie zistených nedostatkov a príčin ich vzniku.
7.23 Z upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia
pracovného pomeru zo dňa 28.07.2021 na čl. 217-218 okrem iného vyplýva, že A. C. bola upozornená
na porušenie pracovnej disciplíny ako aj na možnosť zamestnávateľa ukončiť s ňou pracovný pomer
a to okamžitým skončením v zmysle § 68 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce pre prípade, ak nedôjde

z jej strany k náprave a zistí sa opätovné porušenie pracovnej disciplíny.
7.24 Z metodického usmernenia SP č. 15/2017 na čl. 235 vyplýva okrem iného, že rozhodnutie zo
strany konania vo veci vymáhania pohľadávok sa doručuje do vlastných rúk dlžníkovi a subjektom podľa
jednotlivých spôsobov vymáhania pohľadávok a v prípade, že podkladom jedného správneho výkonu,je niekoľko exekučných titulov a dôvod zastavenia sa bude týkať iba jedného z nich, tak POZ rozhodne
o čiastočnom zastavení konania vo veciach vymáhania, pričom predmetný správny výkon na podklade
ostatných exekučných titulov ďalej pokračuje. Z dôvodu zachovania dvojstupňovej kontroly, pri každom

jednomrozhodnutíoodloženívymáhaniapohľadávok,zastaveníkonaniavovecivymáhaniapohľadávok
a iného dôvodu ako uspokojenia pohľadávky a pri zrušení exekučného príkazu podľa jednotlivých
spôsobov vymáhania, sa vždy vyžaduje aj potvrdenie iným určeným zamestnancom ako je používateľ.
8. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)

porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Nedodržanie týchto náležitostí má za následok

neplatnosť právneho úkonu.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ vopred povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
súvýpoveďalebookamžitéskončeniepracovnéhopomeruneplatné.Zástupcazamestnancovjepovinný

prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách k prerokovaniu nedôjde, platí, že k prerokovaniu
došlo.

Podľa článku 2 Základných zásad Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu

vznikať len so súhlasom fyzickej osoba a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný
výber zamestnancov v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto
práva, ak tento zákon, osobitný predpis, alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika
viazaná, neustanovuje inak. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí
byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého

účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

9. Rozhodnutie NS SR 8Cdo/86/2018 zo dňa 29.11.2018: iba porušenie pracovnej disciplíny
závažným hrubým spôsobom, je podľa § 68 odsek 1 písmena b) Zákonníka práce dôvodom na okamžité
skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter tohto zákonného ustanovenia, ktoré patrí

k právnym normám s neurčitou ( abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu, aby svojho uváženia
s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa
zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol
o aký stupeň pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu iba špecifiká prejednávanej veci

a podporne i platnú judikatúru, ak bola prijatá. Dovolací súd zdôraznil, že „hodnotenie intenzity porušenia
pracovnej disciplíny závisí vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje: 1. osoba
zamestnanca, 2. funkcia ktorú vykonáva (resp. jeho pracovné zaradenie), 3. jeho doterajší postoj
k plneniu pracovných povinností, 4. spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností,
5. situácia v ktorej porušeniu došlo, 6. dôsledky pre zamestnávateľa. Demonštratívny výpočet vyššie

uvedených základných kritérií je rámcom objektívneho posúdenia stupňa intenzity porušenia pracovnej
disciplíny“.

9.1 R 190/1999 : ak súd pri skúmaní rozhodnutia zamestnávateľa zistí, že jedno z viacerých
porušení pracovnej disciplíny, za ktoré bol so zamestnancom okamžite skončený pracovný pomer,

nie je dokázané, sám posudzuje, či ostatné porušenia pracovnej disciplíny ešte odôvodňujú okamžité
skončenie pracovného pomeru.9.2 Uznesenie Najvyššieho súdu SR,sp.zn. 5Cdo 17/2011: „ iba závažné porušenie pracovnej
disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods.1 písm.b ) Zákonníka práce na okamžité skončenie pracovného
pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám

s neurčitou (abstraktnou) hypotézou je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom
na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec
dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň
porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovaný
žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci

a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní stupňa
intenzityporušeniapracovnejdisciplínyniejesúdviazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnom
poriadku (alebo v inom interno m predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.

9.3 Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce sa vyžaduje,
aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu

porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného teda vyplýva, že zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom len vtedy, ak zamestnanec zavinene porušil
svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých okolností
intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

9.4 Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto
pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu
predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru medziiným musí
byť písomné a doručené, dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom

okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,
ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer,
aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné
dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného

pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom
konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby
nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.

9.5 Jedným z taxatívne vymedzených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, je závažné

porušenie pracovnej disciplíny. Naplnenie tejto skutkovej podstaty najčastejšie súvisí so zavineným
porušením pracovnej disciplíny, základných právnych povinností zamestnanca formulovaných v
ust. § 81. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca
vyplývajúcich z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností ustanovených právnymi predpismi,
pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom vedúceho zamestnanca. Ak má byť

porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na rozviazanie pracovného pomeru
zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca
zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Súd prvej inštancie správne
argumentoval, že intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom
na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje. Vymedzenie

hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súd tak môže pri skúmaní
intenzity porušenia pracovnej disciplíny prihliadnuť na osobu zamestnanca, na funkciu, ktorú zastáva,
na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu
pracovnej disciplíny, na mieru zavinenia zamestnanca, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych
povinností zamestnancom, na dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, na to, či

svojím konaním zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne. Možno zhrnúť, že sa jedná
o porušenie právnych povinnosti zo strany zamestnanca, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných
právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa, z pracovnej zmluvy alebo kolektívnej
zmluvy.

9.6 Čo sa týka lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, je potrebné, aby
zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil v subjektívnej lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného
pomeru, najneskôr v rámci objektívnej lehoty do jedného roka od vzniku dôvodu. Lehoty na uplatnenieokamžitého skončenia pracovného pomeru sú hmotnoprávne a prekluzívne. Ich márnym uplynutím
zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Objektívnu lehotu môže
zamestnávateľ využiť len vtedy, ak sa v rámci subjektívnej lehoty oprávnený nedozvedel o dôvode,

ktorý zakladá možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu
dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje
právo nevyužil, nemôže už okamžité skončenie pracovného pomeru uplatniť v rámci jednoročnej
objektívnej lehoty.

10. Takto vykonaným dokazovaním mal súd žalobu za preukázanú a dôvodnú. V predmetnej veci
jedinou nespornou skutočnosťou sa stalo doručenie písomného vyhotovenia okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa žalobkyni a to dňa 21.12.2021, čo bolo preukázané
aj listinným dôkazom na č.l.73-73c spisu. Všetky ďalšie skutočnosti – najmä skutkové vymedzenie
dôvodu pre okamžité okamžitého pracovného pomeru, lehota na uplatnenie práva zamestnávateľa
okamžite skončiť pracovný pomer, nesplnenie povinnosti predbežného prerokovania so zástupcom

zamestnancov, neexistencia konania predstavujúceho závažné porušenie pracovnej disciplíny, sa stali
spornými.

10.1 Pokiaľ išlo o skutkové vymedzenie dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, súd uvádza, že okamžité skončenie pracovného

pomeru bolo urobené písomne, bolo doručené žalobkyni, ale neboli v ňom skutkovo vymedzené dôvody
tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými dôvodmi na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru v bode 2 je podľa názoru súdu sformulovaný
tak, že nekonkretizuje, aké povinnosti mala žalobkyňa nesplniť, či tieto pokyny mala celkom nesplniť
alebo iba oneskorene. Takto formulovanie dôvodu je všeobecné a teda zamestnanec - v tomto

prípade žalobkyňa nemala možnosť sa ani kvalifikovane brániť, keďže v tomto skutkovom vymedzení
absentuje presný čas nesplnenia pokynu ako aj samotný (záväzný pokyn). Takisto dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru v bode 4 je napísaný vo všeobecnej rovine, ako taký sa obmedzuje
na všeobecné tvrdenia a pocity žalovaného bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností vrátanie
ich presnej časovej špecifikácie. Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je vymedzený

tak, že ani pomocou výkladu sa nedá zistiť, čo chcel ním účastník vyjadriť, pretože sa tu prelínajú
konania spočívajúce v staffingu zo strany žalobkyne a porušovania pracovnej disciplíny (prítomnosť
na pracovisku) a iné. Takto sformulované skutkové vymedzenie nespĺňa kritéria naň kladené v §
70 Zákonníka práce, pretože takto sformulované bude kedykoľvek zameniteľné s iným dôvodom. Je
zrejmé, že takéto vymedzenie dôvodov nespĺňa predpoklad, aby bolo nepochybné v akom konkrétnom

konaní zamestnanca spočíva dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd poukazuje aj na
záverečný odsek tohto bodu, kde zamestnávateľ – žalovaný uviedol, že týmto konaním sa dopustil
žalobca opakovane menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, no vzhľadom na závažnosť
a trvanie ho hodnotí, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pričom však toto trvanie časovo
vôbec nevymedzil tak aby napísal, že trvalo od nejakého presného časového úseku alebo času do

ďalšieho časového úseku alebo času. Súd už len dodáva, že takáto absencia časového vymedzenia
má vplyv aj na posúdenie plynutia subjektívnej lehoty na podanie okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Požiadavku na určitosť vymedzenia skutkového konania žalobcu žalovaný neodstránil ani
v bode 5 toho okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože aj tento bod je formulovaný veľmi
všeobecne, dokonca sa doslovne uvádza, „ že týmto spôsobom sa zamestnanec správa po dlhú dobu

(minimálne 8 mesiacov)“, bez toho aby žalovaný v tomto dokumente vymedzil, pri ktorom z týchto
bodov to platí, resp. odkedy sa toto časové vymedzenie špecifikuje t.j. začiatok a koniec takéhoto
správania (podľa dátumu a času). Pokiaľ žalovaný poukazoval na znenie Pracovného poriadku a to
konkrétne článok 8 bod 5, kde špecifikuje konania, ktoré sa posudzujú ako závažné porušenia pracovnej
disciplíny, tu súd uvádza, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny, súd nie je

viazanýtým,akozamestnávateľvosvojompracovnomporiadku(aleboinominternompredpise),hodnotí
určité konania svojho zamestnanca. Posúdiť však konanie zamestnanca a v tomto prípade žalobkyne
ako závažné porušenie pracovnej disciplíny len preto, že sa ho dopúšťa opätovne a je to uvedené
v pracovnom poriadku ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, nie je podľa názoru súdu v súlade
s čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce. t.j. v súlade s dobrými mravmi.

10.2 Žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalovanou podľa § 68 ods.1 písm. b Zákonníka
práce, ako to výslovne uviedol v tejto písomnosti zo dňa 17.12.2021 t.j. preto, že žalovaná mala porušiť
závažne pracovnú disciplínu. V každom zo štyroch bodov Okamžitého skončenia pracovného pomeru
však zamestnávateľ konštatuje, že sa žalobkyňa dopustila menej závažného porušenia pracovnejdisciplíny, avšak keďže to bolo opakovane, zamestnávateľ to posúdil v zmysle článku 8 ods. 5
Pracovného poriadku zamestnávateľa, ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. T.j. ani jedno
konanie žalobkyne v bodoch 1,2,3,4 Okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo žalovaným

posúdené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny samo osebe, iba vzhľadom na to, že žalobkyňa
v minulosti sa už raz dopustila porušenia pracovnej disciplíny, zamestnávateľ posúdil toto jej konanie
v zmysle horeuvedeného článku Pracovného poriadku ako závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Súd však pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je viazaný, ako ho
zamestnávateľ v pracovnom poriadku (alebo inom internom predpise) hodnotil. Posúdenie konania

žalobkyne v bode 1 Okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo možné ani posúdiť inak
ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko táto už v minulosti za podobné konanie
postihnutá bola, a to udelím prvého písomného upozornenia dňa 28.7.2021 za konania uvedené
a špecifikované v bode 1 písm. A-D tohto Okamžitého skončenia pracovného pomeru. V bodoch 2,4
nebolo možné preskúmať toto skutkové vymedzenie vzhľadom pre jeho všeobecnosť, nekonkrétnosť,
najmä čo sa týka časovej špecifikácie.

10.3 Čo sa týka ustálenia otázky či boli dodržané lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedené v § 68 ods.2 Zákonníka práce súd konštatuje, že dvojmesačná prekluzívna
lehota pri bode 1,3 dodržaná bola, čo preukázali listinné dôkazy, ale pri bodoch 2 a 4 Okamžitého
skončenia pracovného pomeru pre nepreskúmateľnosť týchto bodov aj pre časovú nešpecifikáciu, nie
je možné konštatovať, že či dvojmesačná prekluzívna lehota v zmysle § 68 ds.2 Zákonníka práce

zachovaná bola.
10.4 Pokiaľ v žalobe namietal žalobca nesplnenie povinnosti predbežného prerokovania so zástupcami
zamestnancov, v konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi – žiadosťou o prerokovanie okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.12.2021 na č.l. 76-79, a Zápisom zo zasadnutia Základnej
organizácie Odborového zväzu pri Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, konanej dňa 16.12.2021, ktoré

písomné dôkazy priložil k vyjadreniu k žalobe žalovaný, že táto zákonná požiadavka (ako hmotnoprávna
podmienka platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru) podľa § 74 Zákonníka práce bola
zamestnávateľom – žalovaným dodržaná.
10.5 Súd sumarizuje, že v konaní bolo preukázané, že Okamžité skončenie pracovného pomeru
zamestnávateľom zo dňa 17.12.2021 bolo žalobkyni riadne doručené a to dňa 17.12.2021, toto bolo

riadne prerokované v mysle § 74 Zákonníka práce. V konaní sa však preukázalo, že Okamžité skončenie
pracovného pomeru nezodpovedá kritériám uvedeným v § 70 Zákonníka práce, teda nebolo najmä
v časti bodu 2 a 4 skutkovo vymedzené tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, najmä
čo sa týka časového vymedzenia a špecifikácie konkrétnych konaní, ktorými mala žalobkyňa porušiť
Pracovný poriadok žalovaného a preto súd rozhodol ako je vo výrokovej časti uvedeného rozsudku.

11. Podľa ustanovenia § 214 ods. 1 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe
alebo dôvode uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
Podľa § 214 ods. 2 CSP súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo
nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 214 ods. 3 CSP do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom

procesnom nároku.

12. Súd rozhodol vo veci medzitýmnym rozsudkom, nakoľko boli dané a zistené podmienky pre
takýto postup podľa § 214 CSP, najmä vzhľadom na účelnosť, kedy najskôr rozhodol o základne
uplatneného procesného nároku, pričom po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku v ďalšom štádiu

konania rozhodne aj o uplatnenom mzdovom nároku žalobkyne.

13. Podľa § 255 ods.1 CSP prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa § 262 ods. 3 CSP ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže
rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených
procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

14. Vzhľadom k tomu, že súd rozhodol v predmetnej veci medzitýmnym rozsudkom, zároveň rozhodol
o trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým súd rozhodne o celom uplatnenom
procesnom nároku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.