Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoP/189/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2223202420
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Bebčák

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:2223202420.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka,

členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a Mgr. Silvie Tisovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym a procesným opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov - matky: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomE.XXXX/XX,E.-F.,zastúpenej:JUDr.KatarínouFilipovičovou,advokátkousosídlomVajanského
2786/2, Žilina a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/X, K. L., zastúpeného právnym
zástupcom: HAVRILA & Co. s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 2, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 364 606, za účasti Krajskej prokuratúry Trenčín, o návrhoch na úpravu rodičovských

práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca a o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-315 zo dňa 26. júna 2024 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-341 zo dňa 15. júla 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-315 zo dňa 26. júna 2024 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-341 zo dňa 15. júla 2024 v napadnutých
výrokoch I., III., IV., V., VI., VII. a VIII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním matky a odvolaním otca napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že: I. Maloletý
A. B., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Právo zastupovať maloletého
A. a spravovať jeho majetok budú vykonávať obaja rodičia. III. Otec je povinný prispievať na výživu
maloletého A., s účinnosťou od 19.07.2023, sumou vo výške 500,- eur mesačne tak, že z toho sumu
300,- Eur mesačne ako bežné výživné bude otec poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v
mesiaci vopred a sumu 200,- Eur mesačne určenú na tvorbu úspor, bude otec poukazovať na osobitný
účet maloletého A. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. IV. Matka je povinná zriadiť osobitný účet

maloletého A. na účely platenia výživného na tvorbu úspor a číslo účtu oznámiť otcovi do 10 dní
od právoplatnosti rozsudku. V. Dlh otca na zameškanom výživnom pre maloletého A. za obdobie od
19.07.2023 do 30.06.2024, na bežnom výživnom vo výške 1.775,80 Eur sa otcovi povoľuje splácať v
splátkach po 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky a dlh na tvorbe úspor vo výške
2.283,87,- Eur sa otcovi povoľuje splácať v splátkach po 200,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v
mesiaci, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia. VI. Otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A. v každom párnom týždni v

roku od stredy od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. Počas Vianočných sviatkov je otec oprávnený
stýkať sa s maloletým A. v každom párnom roku od 22.12. od 08:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. a v
každom nepárnom roku od 02.01. od 08:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. a od 28.12. od 08:00 hod. do
02.01. do 18:00 hod. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stýkať sa s maloletým A. v každom rokuod 01.07. od 08:00 hod. do 10.07. do 19:00 hod. a od 26.08. od 08:00 hod. do 31.08. do 19:00 hod.
Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť. Otec si dieťa vyzdvihne v stanovených časoch
v školských dňoch v priestoroch predškolského zariadenia dieťaťa, inak mimo školských dní v mieste

bydliska matky a odovzdá dieťa matke v stanovenom čase v mieste bydliska matky v E.. VII. Vo zvyšnej
časti sa návrh otca zamieta. VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh, ktorým sa matka domáhala úpravy rodičovských práv
a povinností k maloletému A., ktorého žiadala zveriť do osobnej starostlivosti s tým, že ona ho bude

zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, žiadala otca zaviazať výživným s účinnosťou
od podania návrhu a upraviť styk otca s maloletým. Najprv navrhovala zaviazať otca prispievať na výživu
maloletého sumou vo výške 250,- eur mesačne, potom na pojednávaní dňa 20.3.2024 upravila svoj
návrh a s poukazom na usmernenie MS SR k tabuľkovému výživnému navrhla otcovi dieťaťa určiť
výživné v sume 500,- eur mesačne. Otec dieťaťa navrhoval zveriť maloletého A. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov so striedaním v týždenných intervaloch vždy v nedeľu s tým, že on sa

okrem bežných nákladov zaviaže prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne k rukám
matky a sumou 100,- eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet maloletého a neobvyklé platby
alebo neobvyklé vysoké čiastky by platili obaja rodičia každý v polovici. Tiež žiadal upraviť informačnú
povinnosť rodičov o maloletom, a určiť, že trvalé bydlisko maloletého bude na adrese bydliska otca v
K. L..

3. Uznesením Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 9.8.2023 č.k.5P/115/2023-20 bolo nariadené
neodkladné opatrenie, ktorým bol maloletý A. dočasne zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho
bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok. Súčasne bol uvedeným neodkladným
opatrením upravený styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým A.

každý víkend v nepárnom kalendárnom týždni od piatka od 16.30 hod. do nedele do 18.00 hod. až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej s tým, že otec si maloletého v určených časoch
prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná na styk maloletého riadne pripraviť a
odovzdať otcovi. Súčasne bola uvedeným neodkladným opatrením otcovi uložená povinnosť prispievať
na výživu maloletého A. mesačne vo výške 150,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k

rukám matky.

4. Okresný súd konštatoval, že maloletý A. má aktuálne 3 roky. Od prerušenia spolužitia rodičov
(28.6.2023) býva s matkou, ktorá sa o neho osobne stará, a s otcom sa pravidelne stretáva v zmysle
nariadeného neodkladného opatrenia. Maloletý navštevuje súkromné predškolské zariadenie (jasle/

materská škola) v I. B. I. M. s poplatkom 340,- eur mesačne. Maloletý má zvýšené výdavky s jeho
zdravotným stavom, je vedený v pediatrickej, imunoalergologickej a logopedickej ambulancii, matka
mu platila očkovanie 2x po 100,- Eur, maloletý má zväčšenú nosnú mandľu, preto mu matka kupovala
inhalátor, užíva lieky v hodnote 35,- Eur mesačne, má atopický ekzém a užíva krémy v hodnote 19,- Eur
mesačne. Má ďalšie bežné výdavky primerané jeho veku.

5. Podľa okresného súdu by zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov nebolo v záujme maloletého dieťaťa, a to s ohľadom na veľmi narušenú, až nefunkčnú
komunikáciu medzi rodičmi, a tiež s poukazom na veľkú vzdialenosť medzi bydliskami rodičov. Pre
striedavú starostlivosť je nevyhnutná komunikácia a spolupráca oboch rodičov, ktorá podmienka v

danej veci nie je splnená. Uvedené napokon potvrdil aj otec dieťaťa, ktorý striedavú starostlivosť najprv
požadoval a ktorý potom na poslednom pojednávaní sám uviedol, že na psychologických konzultáciách
dostali dokumenty a dospeli k záveru, že v ich prípade striedavá osobná starostlivosť nie je vhodná.
Keďže medzi rodičmi nedošlo k dohode a striedavá starostlivosť neprichádzala do úvahy, bolo potrebné
rozhodnúť o zverení maloletého do osobnej starostlivosti niektorého rodiča. Okresný súd rozhodol

o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorá aj doposiaľ vykonávala starostlivosť o
maloletého a voči jej starostlivosti súd nezistil žiadne výhrady. Ako vyplynulo aj zo správy kolízneho
opatrovníka zo šetrenia pomerov u matky v E., matka má vytvorené vo svojej domácnosti podmienky
pre starostlivosť o dieťa, maloletý A. bol počas ich návštevy spokojný, bol veselý, mal dobrú náladu,
pôsobil ako zdravé, hravé a spoločenské dieťa. Tiež zo správy zo šetrenia pomerov u starých rodičov

dieťaťa z matkinej strany v I. B. I. M. vyplynulo, že aj v domácnosti starej matky sa maloletý cítil spokojne,
v domácnosti vládla príjemná rodinná atmosféra, maloletý bol v čase sociálneho šetrenia spokojný,
spontánne prejavoval náklonnosť matke aj starým matkám, venoval sa edukačným aktivitám. Maloletý
A. je ešte vo veľmi útlom veku, má len tri roky a je prirodzene naviazaný na matku, ktorá sa o nehoosobne stará a ktorá s ním bola na rodičovskej dovolenke. Je teda prirodzené a v najlepšom záujme
dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky. Akékoľvek iné rozhodnutie ako jeho zverenie
do starostlivosti matky, teda požiadavka otca prezentovaná na poslednom pojednávaní na zverenie

dieťaťadojehoosobnejstarostlivosti,byvtomtovývojovomštádiuživotadieťaťavjehoveku3rokovaza
daného skutkového stavu bolo podľa názoru súdu v rozpore so záujmom dieťaťa, čo si pravdepodobne
uvedomuje aj otec dieťaťa, ktorý sám uznal, že jeho postup s požiadavkou na zverenie dieťaťa do jeho
starostlivosti, je extrémny. Súčasne súd rozhodol, že právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho
majetok budú vykonávať obaja jeho rodičia, nakoľko rodičovské práva a povinnosti majú v zmysle § 28

Zákona o rodine obaja rodičia.

6. Keďže medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o výživnom, o vyživovacej povinnosti otca k maloletému
rozhodol okresný súd. Matka maloletého navrhla otca zaviazať výživným vo výške 500,- Eur mesačne s
poukazom na príjmové a majetkové pomery otca s tým, že dieťa má právo sa podieľať na životnej úrovni
svojich rodičov a súhlasila aj s rozdelením výživného na bežné výživné 300,- Eur mesačne a 200,- Eur

mesačne na tvorbu úspor. Otec dieťaťa uviedol, že by súhlasil s bežným výživným 150,- Eur mesačne
+ 350,- Eur mesačne na úspory, prípadne 200,- Eur mesačne bežné výživné + 300,- eur mesačne
na úspory. Teda otec dieťaťa v zásade súhlasil so sumou výživného 500,- Eur mesačne, nesúhlasil
len s odporúčaným prerozdelením na bežné výživné a úspory a z toho dôvodu nedošlo k uzavretiu
rodičovskej dohody ani v časti výživného. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého sumou vo

výške 500,- Eur mesačne s rozdelením 300,- eur na bežné výživné + 200,- Eur na tvorbu úspor, ktorú
sumu bežného výživného súd považoval za primeranú vzhľadom na vek dieťaťa a na skutočnosť, že na
výživu dieťaťa prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností a dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni jeho rodičov, pričom životná úroveň otca dieťaťa sa javí ako nadštandardná. Zvyšnú
sumu súd určil na tvorbu úspor pre budúcnosť dieťaťa, čo je podľa názoru súdu v záujme dieťaťa.

Vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. súd v zmysle § 77 ods.1 Zákona o rodine určil s účinnosťou
od 19.7.2023, kedy bolo začaté toto súdne konanie. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti otca
k maloletému A. v zmysle rozsudku vznikol otcovi na zameškanom výživnom za obdobie od 19.7.2023
do 30.6.2024 na bežnom výživnom dlh vo výške 1.775,80 Eur /11 mesiacov á 300,- eur + za 13 dní v
mesiaci júl 2023 vo výške 125,80 Eur (= 3.425,80 Eur) - otcom uhradená suma v zmysle neodkladného

opatreniavovýške1.650,-eur(11x150,-eur)/.Dlžnúsumubežnéhovýživnéhosúdpovolilotcovisplácať
v splátkach po 80,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky tak, aby dlh bol vyrovnaný
do dvoch rokov. Dlh na výživnom na tvorbu úspor vo výške 2.283,87 Eur (11 mesiacov á 200,- eur +
za 13 dní v mesiaci júl 2023 v sume 83,87 Eur) súd povolil otcovi splácať v splátkach po 200,- Eur
mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na osobitný účet dieťaťa určený na tvorbu úspor tak, aby dlh

bol vyrovnaný do jedného roka, pod následkom straty výhody splátok.

7. Medzi rodičmi nedošlo ani k dohode o úprave styku otca s maloletým. Vzhľadom na veľkú vzdialenosť
medzi bydliskami rodičov, ako aj s poukazom na požiadavku otca na elimináciu častosti cestovania
kompenzovanú dĺžkou trvania styku, súd upravil bežný styk otca s maloletým v každom párnom týždni

v roku od stredy od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod., čo predstavuje 4 noci prespatia dieťaťa u otca
za dva týždne. Súd má za to, že je v záujme dieťaťa, aby sa rozvíjal aj jeho vzťah s otcom, ktorý o neho
javí veľký záujem a chce sa mu venovať. Matka dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom sama uviedla, že
dieťa má pekný vzťah so svojím otcom a k otcovi sa vždy teší, preto je podľa názoru súdu v najlepšom
záujme dieťaťa umožniť mu tento vzťah s otcom udržiavať a rozvíjať, čo vzhľadom na veľkú vzdialenosť

medzi bydliskami rodičov je ťažšie realizovateľné častosťou styku, a preto je to kompenzované dlhším
rozsahom styku od stredy do nedele každý druhý týždeň. Maloletý je zatiaľ v útlom veku, kedy si ešte
nemusí plniť povinnú školskú ani predškolskú dochádzku, preto má súd za to, že v záujme dieťaťa je
prioritnejšie jeho rozvíjanie vzťahu s otcom na úkor vynechania návštevy dvoch dní materskej školy
(štvrtok a piatok) za dva týždne. S poukazom na žiadosť otca a súhlas matky súd upravil aj styk otca s

maloletým počas vianočných sviatkov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, na ktorej úprave
sa rodičia prakticky dohodli. Na návrh otca súd upravil aj styk otca s maloletým počas letných prázdnin.
Na úprave styku v mesiaci august sa rodičia v podstate dohodli, preto súd v danom mesiaci upravil styk
podľa ich dohody. Nedohodli sa však na úprave styku v mesiaci júl, kedy otec žiadal upraviť styk od 1.7.
do 10.7., t.j. 9 nocí, zatiaľ čo matka súhlasila s úpravou styku iba od 1.7 do 6.7., t.j. 5 nocí. Súd mal

za to, že bude v záujme dieťaťa upraviť styk v zmysle návrhu otca, aby dieťa malo možnosť so svojím
otcom absolvovať aj nejakú dovolenku, napr. pri mori, čo by mu okrem rozvíjania vzťahu s otcom cez
spoločne trávený čas a spoločné zážitky mohlo byť prospešné aj zo zdravotného hľadiska, čo by však
pri krátkom matkou navrhovanom trvaní styku nebolo možné. K obavám matky súd uviedol, že uvedenáúprava trvania styku na 9 nocí sa bude týkať až letných prázdnin 2025, kedy už bude maloletý o rok
starší a už bude zvyknutý na dlhšie trávenie styku otcom.

8. Vo zvyšnej časti okresný súd návrh otca zamietol. Otec dieťaťa svojím návrhom požadoval upravovať
aj vzájomnú informačnú povinnosť rodičov o maloletom dieťati. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
otázka informovania druhého rodiča o dieťati je aj otázkou rodičovskej vyspelosti a v prípade, že rodič si
túto povinnosť neplní, možno sa tohto práva domáhať na súde. Realizácia tohto práva však nesmie byť
šikanózna, pretože súčasne platí všeobecná zásada občianskoprávnych vzťahov, že výkon práv nesmie

byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 OZ). V danej veci mal súd zo zhodných vyjadrení matky
i otca a z listinných dôkazov za preukázané, že matka riadne poskytuje otcovi aj písomné informácie
o maloletom, a to dokonca častejšie ako sa v súdnej praxi ukladá rodičovi súdnym rozhodnutím. Preto
nie je dôvodné jej túto informačnú povinnosť ukladať súdnym rozhodnutím. Okrem toho súd poukazuje
na to, že otec dieťaťa je tiež zákonným zástupcom dieťaťa s právami z toho vyplývajúcimi. Preto súd
návrh otca vo zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný. Rovnako nedôvodný je aj návrh otca na určenie, že

trvalé bydlisko maloletého bude na adrese bydliska otca v K. L.. Maloletý býva s matkou v E., pričom v
zmysle § 3 ods.1 z.č.253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov
SR, trvalý pobyt občana je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska, pričom maloletý nemá
stále bydlisko na otcom uvedenej adrese.

9. Proti výrokom I., III., IV., V., VI. a VII. rozsudku podal odvolanie otec. K napadnutému výroku I. uviedol,
že súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, na základe akých záverov sa rozhodol zveriť maloletého
do osobnej starostlivosti matky. Otec nesúhlasil s tým, aby maloletý bol zverený do výlučnej osobnej
starostlivosti matky, pretože najprv navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, ktorú však po odročení
pojednávania dňa 20.3.2024 prehodnotil na základe záverov po návštevách referátu PPS, kde pochopil,

že za aktuálnej situácie nie je komunikácia medzi ním a matkou na takej úrovni, aby bola vhodná na
realizáciu striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Preto na pojednávaní konanom dňa 26.6.2024
navrhol, aby bol maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti bez úpravy styku matky s maloletým,
pretože styk matky by mohol byť neobmedzený. Matka odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti
nevytvorila pre maloletého stabilné rodinné prostredie, pretože strieda režim tzv. 3 postieľok, kedy sa s

maloletým na týždennej báze sťahuje medzi E. a I. B. I. M.. Ani v jednej domácnosti matka nezabezpečila
maloletému detskú izbu. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, t.j. že na zistenie najvhodnejšieho
výchovného prostredia pre maloletého sú potrebné odborné znalosti, mal prvostupňový súd vo veci
nariadiť znalecké dokazovanie. Zároveň si mal súd prvého stupňa vyžiadať od matky predloženie
originálu písomnej pracovnej zmluvy s výkonom práce v I. B. I. M. a potvrdenia z predškolského

zariadenia o rozsahu dní v týždni, ktoré maloletý navštevuje toto predškolské zariadenie. Otec je
schopný vytvoriť pre maloletého stabilné rodinné prostredie a zázemie, vrátane návštevy predškolského
zariadenia a lekárov.

10. Vo vzťahu k výroku III. a súvisiacim výrokom IV. a V. rozsudku otec uviedol, že matka nedoložila

dokladyslúžiacenaaktualizáciujejmajetkovýchpomerovavýdavkovnamaloletého.Matkauviedla,žev
práci vykonávanej v I. B. I. M. zarába 700,- EUR/mesačne netto, čím potvrdila, že spolu s výkonom práce
v N. zarába celkovo sumu 1.700,- EUR mesačne netto a k tomu poberá ešte 50,- EUR ako prídavok
na dieťa. Z doložených dôkazov nie je preukázaná odôvodnenosť rozdelenia sumy výživného na 200,-
EUR na sporenie a sumy 300,- EUR na bežné výživné.

11. K výroku VI. otec uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od opustenia spoločnej
domácnosti v K. L. matka bráni otcovi v rozšírení styku nad rámec spomenutého neodkladného
opatrenia, pričom aktuálne marí aj jeho výkon. Súd nebral do úvahy argument, aby dôsledky opustenia
spoločnej domácnosti matkou neznášal iba on vo vzťahu k maloletému, ale aby aj matka vyzdvihovala

maloletého v nedeľu večer v K. L. u otca, pretože iba otec znáša zvýšené náklady dochádzaním do E.,
resp. I. B. I. M., resp. nech súd prvého stupňa zohľadní tieto náklady otca v sume bežného výživného.
Na uvedené argumenty však súd prvého stupňa vôbec nereflektoval. Úprava styku pritom nerieši styk
otca v nepárnom týždni, pričom určenú úpravu nepovažuje otec za dostatočnú. Súd prvého stupňa mal
priestor dať otcovi možnosť realizovať styk v nepárnom týždni napr. aj počas pracovných dní, buď v

navrhovanom rozsahu, alebo ho mohol upraviť bez nutnosti cestovania napr. v stredu od 16:00-19:00
hod. Otec má možnosť výkonu práce na home office aj možnosť služobne cestovať po Slovensku, preto
mu súd prvého stupňa mohol dať šancu, aby sa mohol zastaviť za maloletým a navštíviť ho aj počas
nepárneho pracovného týždňa.12. K výroku VII. otec namietal, že prvostupňový súd nepovažoval za dôvodné upraviť informačnú
povinnosť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že do konania prvého pojednávania 20.03.2024

matka nedostatočne informovala otca o maloletom, pričom následná čiastočná zmena v správaní matky
nemohla byť dostatočným dôvodom na to, aby súd prvého stupňa zamietol návrh otca na informačnú
povinnosť ako nedôvodný. Rovnako nesúhlasí s odôvodnením zamietnutia návrhu otca, aby súd určil
abymaloletýmaltrvalébydliskonaadresebydliskaotcavK.L..Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,že
maloletý striedavo býva s matkou v E. a v I. B. I. M., kde dokonca navštevuje aj predškolské zariadenie.

Takže z tohto pohľadu nie je splnená požiadavka v zmysle § 3 ods. 1 z. č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu
občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov SR, že trvalý pobyt občana je pobyt občana spravidla
v mieste jeho stáleho bydliska. Práve z tohto pohľadu sa javí ako logické, aby maloletý mal trvalý pobyt
na adrese otca v K. L., pretože tam má aj vytvorené stabilné zázemie a rodinné prostredie. Otec preto
žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť v zmysle ním podaného návrhu alebo rozsudok v napadnutom
rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Proti výroku VI. tohto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá považovala za
neprimeranú úpravu bežného styku otca s mal. dieťaťom v rozsahu 5 po sebe nasledujúcich dní v
období dvoch týždňov aj rozsah styku v období letných prázdnin od 01.07. od 08.00 hod. do 10.07. do
19.00 hod., a to s prihliadnutím na nízky vek mal. dieťaťa. Okresný súd neskúmal, či otec je schopný

zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletého A. v pracovných dňoch s ohľadom na svoju pracovnú
vyťaženosť a aktivity súvisiace s cyklistikou, hoci otcom predložená pracovná zmluva obsahuje tzv.
homeoffice. Nakoľko mal. dieťa navštevuje predškolské zariadenie v I. B. I. M. a otec odmieta mal.
dieťa do tohto zariadenia voziť, je preverenie možností otca ohľadom poskytovania osobnej starostlivosti
z jeho strany v rámci úpravy styku absolútne legitímnou požiadavkou. Je nevyhnutné podotknúť, že

hoci zamestnávateľ otcovi umožňuje „home office” v rozsahu 5 dní v kalendárnom týždni, stále ide
o „office”, čo znamená, že otec je povinný vykonávať prácu. Okresný súd nezohľadnil, že mal. A.
má výrazné problémy s vývojom reči, v dôsledku čoho je nutné s ním navštevovať logopédiu, ktorá
skutočnosť bola súdu známa i v čase rozhodovania. Mal. A. v priebehu súdneho konania trávil v
domácnosti otca každý nepárny týždeň od piatku do nedele, pričom po návrate bol vždy úzkostný,

plačlivý a vyžadoval si prítomnosť matky. Matka považuje za nevyhnutné, aby styk otca s mal. dieťaťom
nebol rozširovaný nárazovo, ale aby skutočne bolo zohľadnené citové prežívanie mal. dieťaťa, jeho vek,
v danom prípade spomalený vývoj reči a prirodzená naviazanosť mal. dieťaťa na matku. Zo záveru
správy psychológa vyplynula potreba znaleckého skúmania, ktorého vykonanie súd prvej inštancie
vyhodnotil ako nadbytočné. Posúdenie nadbytočnosti znaleckého dokazovania nereflektovalo správanie

a konanie otca hraničiace s agresivitou v priebehu celého súdneho konania a jeho krokov po vyhlásení
meritórneho rozhodnutia. Otcove správanie v ostatných mesiacoch eskaluje, pričom matka má dôvodnú
obavu nielen o psychické a fyzické zdravie mal. A., ale tiež o svoj vlastný život, zdravie a živobytie. Otec
sa neštíti kontaktovania známych či zamestnávateľa matky za účelom očiernenia jej osoby. Konanie
a správanie otca prekračuje už akékoľvek hranice únosnosti. Dňa 28.06.2024 sa rodičia zúčastnili

detského predstavenia v predškolskom zariadení, ktoré navštevuje mal. A.. Už pri príchode otec
pokrikoval na mal. A. a upozorňoval na svoju prítomnosť. Na odporúčanie pani učiteľky sa otec ohradil,
že týždeň nevidel syna. Počas voľnej zábavy matka požiadala o pomoc pani riaditeľku, nakoľko ju otec
verbálne obťažoval. Na zmierlivé upozornenie pani riaditeľky, že toto nie je miesto na takéto rozhovory,
začal otec hlasne slovne útočiť i na ňu, čo vyústilo do tej miery, že otec bol upozornený na privolanie

policajnej hliadky, ak nezačne krotiť svoje emócie. Otec pravidelne pri odovzdávaní, resp. preberaní
mal. A. pred matkou maloletému dieťaťu hovorí, že už budú iba spolu, že to už dlho nepotrvá, že matku
nepotrebujú.

14. V nadväznosti na uvedené sa matka nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý rozsah

styku otca v období letných prázdnin v mesiaci júl 2024 upravil na obdobie 10 po sebe nasledujúcich
dní. Súd nie je oprávnený vysloviť predpoklad, že za jeden rok už bude mal. dieťa schopné desaťdňový
interval zvládnuť. V neposlednom rade si dovolí matka dať odvolaciemu súdu do pozornosti, že otec
svojím A.

A..O.

prístupom ohrozuje zdravie mal. dieťaťa tým, že vykonáva kroky, ktorými bráni, aby mal. A. mohol
podstúpiť vybratie nosnej mandle. Na základe uvedeného matka navrhuje, aby odvolací súd napadnutérozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že styk otca s mal. dieťaťom ponechá v režime. ktorý je
aktuálne nastavený a ktorý sa realizuje už takmer 12 mesiacov, teda že otec je oprávnený sa stretávať
s mal. A. v každom nepárnom týždni v roku od piatka od 15:00 hod. do nedele do 18:00 hod. a

počas letných prázdnin od 01.07. do 05.07. a od 26.08. do 31.08. alternatívne, aby rozhodnutie súdu v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

15. Okresná prokuratúra Trenčín v písomnom vyjadrení uviedla, že v záujme maloletého je potrebné
zachovať existujúci stav výchovného prostredia u matky, čo možno vnímať ako ,,zastabilizovanie

súčasného stavu.“ Maloletý má síce k otcovi vybudovanú pozitívnu citovú väzbu, ktorú je potrebné
zachovať, je však vo veľmi útlom veku, kedy dieťa je ešte biologicky naviazané na svoju matku. Maloletý
navštevuje predškolské zariadenie v I. B. I. M. a nebolo by v jeho záujme tento stav meniť. Ak by
súd rozhodol podľa predstáv otca, nebolo by to v súlade s najlepším záujmom dieťaťa v tom smere,
že mal. A. by stratil pravidelnosť návštevnosti predškolského zariadenia, postrádal by určitý režim,
svojich rovesníkov, aktivity ako aj učiteľky, na ktoré je v tomto prirodzenom prostredí už dlhodobejšie

zvyknutý. Vzťah medzi rodičmi je výrazne narušený, má stupňujúcu tendenciu a do uvedených konfliktov
je vťahované aj mal. dieťa. Prioritná zásada rodinného práva je chrániť záujem maloletého dieťaťa. Dieťa
má právo na stretávanie sa s oboma rodičmi, má právo byť vychovávané oboma rodičmi. Prokuratúra
má za to, že všetky zabezpečené zistenia poskytujú dostatočnú záruku, že matka je schopná sa o svoje
maloleté dieťa osobne postarať tak, aby bol zabezpečený jeho všestranný rozvoj. Je plne opodstatnené

a v jeho záujme ponechať maloletého A. v osobnej starostlivosti matky, u ktorej je pre priaznivý
telesný a duševný vývoj maloletého najvhodnejšie prostredie, než u otca (vzhľadom na vek dieťaťa,
značnú vzdialenosť a pod.). Preto znalecké dokazovanie je v okolnostiach tohto prípadu nadbytočné a
nedôvodné. S ohľadom na uvedené prokuratúra Krajskému súdu v Žiline navrhuje, aby potvrdil rozsudok
Okresného súdu Trenčín, avšak vo vzťahu k úprave letných prázdnin v mesiaci júl prokuratúra navrhuje

zmeniť výrok VI. rozsudku na rozsah 7 dní pri úprave styku každý druhý týždeň od stredy poobede do
nedele večer.

16. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že v jej starostlivosti neboli v priebehu súdneho konania
zistené nijaké nedostatky. Matka dáva do pozornosti, že stabilita výchovného prostredia nie je daná

len materiálnym zabezpečením mal. dieťaťa, ale predovšetkým vytvorením harmonického a pokojného
zázemia, v ktorom má mal. dieťa priestor na všestranný vývoj a do ktorého je pretavený pocit bezpečia
dieťaťa tvorený prítomnosťou osoby, ku ktorej mal. dieťa v prevažnej miere pociťuje silnú vzťahovú
väzbu, čo je v danom prípade prirodzene s ohľadom na stále nízky vek, citové prežívanie a potreby,
matka. Odvolaciemu súdu dáva matka do pozornosti, že dôvody, ktoré ju viedli k opusteniu spoločnej

domácnosti,bolipodrobnepopísanévnávrhunazačatiekonania,spolužitiesotcommal.dieťaťasastalo
neznesiteľné, čo negatívne vplývalo na mal. dieťa. Nakoľko matka považovala za nevyhnutné chrániť
život a zdravie mal. dieťaťa a sekundárne aj zdravie a život svoj, spoločnú domácnosť opustila, pričom
jedinou možnosťou i s ohľadom na jej finančné možnosti bol návrat do E., kde má vlastnú nehnuteľnosť a
blízko svojich rodičov žijúcich v I. B. I. M.. Maloletý má zabezpečenú návštevu predškolského zariadenia,

v ktorom je výborne adaptovaný, aj zdravotnú starostlivosť. Z návrhu otca je zrejmé, že má záujem
pokračovať vo finančnom ruinovaní matky vlastného mal. dieťaťa, keďže výška ním navrhovaného
výživného v sume 200,- eur je absurdná. Na základe usmernenia MS SR by výživné na mal. A. malo
predstavovať 18% z príjmu otca, teda 540,- eur. Za ostatných 11 mesiacov otec mal. A. vecné plnenia
neposkytol, ani raz sa matky neopýtal, či nepotrebuje pre mal. dieťa zabezpečiť nákup nevyhnutných

potrieb, naopak do marca 2024 si nezákonne uplatňoval na mal. dieťa daňový bonus v sume 140,-
eur. Výživné na mal. dieťa má spotrebný charakter a jeho zmyslom je zabezpečiť hradenie bežných
potrieb maloletého dieťaťa v pravidelnom mesačnom intervale. Potreby maloletého dieťaťa boli matkou
v konaní riadne preukázané sumou výdavkov 890,- eur mesačne. Po zohľadnení daňového bonusu v
sume 140,- eur, ktorý si od apríla 2024 uplatňuje matka, a prídavkov na mal. dieťa v sume 60,- eur,

ktoré rovnako poberá matka, zostáva pokryť výdavky na mal. dieťa v sume 690,- eur. S prihliadnutím
na mieru osobnej starostlivosti matky o mal. dieťa, ako aj poskytovanie iných vecných plnení, ktoré
na strane otca absentujú, možno ustáliť, že výška výživného, ktorou by mal byť zaviazaný otec, by
mala byť určená v rozmedzí 400-500,- eur. Príjmové a majetkové pomery otca boli ustálené a samotný
otec na pojednávaní dňa 26.06.2024 uviedol, že je schopný platiť mal. dieťaťu na tvorbu úspor aj

sumu 1.000,- eur mesačne. Otec súdu prvej inštancie vytýka, že „si nedal námahu“ riešiť bežný styk
otca v čase nepárneho týždňa, pričom z výsluchu otca na pojednávaní dňa 26.06.2024 vyplynulo,
že o to nemá záujem. Vo vzťahu k informačnej povinnosti sa matka stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie. Nespokojnosť otca s kvalitou matkou poskytovaných informácií nie je dôvodom naautoritatívne uloženie informačnej povinnosti, keďže matka si túto riadne plní, čo na pojednávaní
uskutočnenom dňa 26.06.2024 nerozporoval ani samotný otec. Nakoľko adresa trvalého bydliska mal.
dieťaťa nie je podstatnou vecou, o ktorej by mal v prípade nezhody rodičov rozhodovať súd, a ani jeden

z rodičov nenavrhuje zverenie mal. dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nie je v kompetencii súdu
rozhodovať o adrese trvalého bydliska mal. dieťaťa. Čo do úpravy styku otca s mal. dieťaťom matka
v plnom rozsahu zotrváva na ňou podanom odvolaní a nesúhlasí, aby bola zaviazaná povinnosťou
odovzdávania, resp. preberania mal. dieťaťa v mieste bydliska otca, nakoľko ku zmene bydliska mal.
dieťaťa došlo zákonne, matka nemala inú možnosť, len sa po zrušení spoločnej domácnosti, ktorému

predchádzalo dlhodobé neznesiteľné správanie zo strany otca, vrátiť do blízkosti svojej rodiny, ktorá jej
poskytuje oporu. K vyjadreniu Okresnej prokuratúry Trenčín matka uviedla, že nie je zrejmé, z akého
dôvodu OP TN upustila od svojho názoru týkajúceho sa rozsahu styku od štvrtka do nedele v každom
nepárnom týždni.

17. Otec v písomnom vyjadrení uviedol, že podľa pracovnej zmluvy nie je rozvrhnutie pracovného času

otca časovo presne obmedzené a teda aj počas pracovného dňa je možné z jeho strany zabezpečiť
o maloletého potrebnú starostlivosť. Otec odmieta tvrdenia, že by sa správal voči matke alebo jej
matke (starej mame maloletého) agresívne a kategoricky odmieta tvrdenie, že by jeho správanie mohlo
mať na maloletého negatívny dopad, nakoľko všetky výmeny názorov s matkou sa snaží komunikovať
prostredníctvom telefonickej komunikácie, alebo bez jeho prítomnosti. Tvrdenia matky nemôžu založiť

odvolací dôvod, nakoľko skutočnosti, ktoré opisuje matka, údajne nastali až po vyhlásení rozsudku, t.j.
dňa 28.06.2024. Vo vzťahu k styku mimo bežného roka sa ako nelogické zdá byť to, že matka odvolaním
napadla výrok VI. rozsudku, avšak v odôvodnení nenapáda časť úpravy styku počas vianočných
prázdnin, počas ktorých má byť maloletý s otcom v párnom roku od 22.12. do 25.12. a v nepárnom roku
od 02.01. do 06.01. a od 28.12. do 02.01, čo predstavuje 4, resp. 5 dní nepretržitej osobnej starostlivosti

u otca. Otec je schopný vytvoriť pre maloletého stabilné rodinné prostredie a zázemie.

18. Matka z dôvodu, že šikanózne správanie otca naďalej pokračuje a eskaluje, v následnom vyjadrení
uviedla, že otec matke takmer na dennej báze posiela SMS správy, obťažoval ju početnými telefonátmi,
sústavne spochybňuje starostlivosť matky o maloletého a vyhráža sa, že ju zničí. Život v obavách sa

prejavuje aj na matkinom zhoršenom zdravotnom stave. Po incidente v materskej škôlke, ktorú mal.
A. navštevuje, sa začal otec údajne vyhrážať aj pani riaditeľke, ktorá pristúpila ku krajnému riešeniu a
odmietla naďalej mal. A. poskytovať miesto vo svojom zariadení. Svojím správaním sa tak otec postaral
o to, aby mal. A. zo zariadenia vyhodili. Nakoľko situácia je neúnosná, odráža sa na zdraví nielen matky,
ale sekundárne i mal. A., ktorý je vystavený otcovmu neprístojnému a dekompenzovanému správaniu,

zotrváva matka na svojich vyjadreniach, pričom žiada, aby na prejednanie podaných odvolaní bolo
Krajským súdom v Žiline nariadené pojednávanie. V ďalšom vyjadrení matka zotrvala na doterajších
vyjadreniach, pričom uviedla, že podľa nariadeného neodkladného opatrenia sa mal styk otca s
mal. dieťaťom uskutočniť dovedna 24-krát, pričom sa reálne uskutočnil 23-krát. Jedenkrát styk nebol
zrealizovaný z dôvodov na strane otca, ktorý mal uprednostniť cyklistické podujatie pred stretnutím s

mal. A.. Matka vždy jasne a striktne deklarovala, že nesúhlasí s rozsahom styku navrhovaným otcom.

19. Otec vo vyjadrení trval na tom, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal s tým, na základe akých
záverov sa rozhodol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky a zopakoval tvrdenia uvedené
v odvolaní.

20. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) po zistení, že odvolanie podali
oprávnení účastníci konania (§ 7 CMP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP v spojení s §
2 ods. 1 CMP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 65 CMP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§385ods.1acontrariovspojenís§2ods.1CMP)rozsudokokresnéhosúduvodvolaním

napadnutých výrokoch potvrdil, keďže dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení, v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými
okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd cez úpravu v ust. § 387 ods.
1, 2 CSP stotožnil.

21.Vovzťahukusvojmuprocesnémupostupuodvolacísúdzvýrazňuje,ženezistilnaplneniedôvodovna
prejednanie tejto veci na pojednávaní. V zmysle úpravy ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (v spojení s § 2 ods. 1 CMP) nariadi odvolací súd pojednávanie, ak je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Matka vo svojich písomnýchvyjadreniach v rámci odvolacieho konania navrhla, aby odvolacím súdom bolo na prejednanie podaných
odvolaní nariadené pojednávanie. Poukázala pritom na správanie sa otca voči nej, ktoré sa odráža na
jej zdraví, voči jej matke a na jeho správanie sa v škôlke, k čomu navrhla doplniť dokazovanie. V tomto

kontexte je nutné poukázať na skutočnosť, že matka podaným odvolaním napadla výlučne výrok VI.
rozsudku v časti úpravy bežného styku a styku počas letných prázdnin, ktorú žiadala zmeniť tak, že
bežný styk otca s maloletým A. bude ponechaný v pôvodnom režime, teda každý nepárny týždeň od
piatka do nedele, a počas letných prázdnin bude styk upravený od 01.07. do 05.07. a od 26.08. do
31.08. Na posúdenie dôvodnosti matkou uplatnených odvolacích námietok ani na posúdenie dôvodnosti

otcom podaného odvolania však podľa odvolacieho súdu nie je potrebné dokazovanie opakovať ani
dopĺňať, pretože okresným súdom bol stav veci zistený dostatočne a z takto ustáleného stavu je možné
vychádzať aj pre potreby odvolacieho konania. Odvolací súd tak dospel k záveru, že na prejednanie
podaných odvolaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie.

22. Krajský súd po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatuje, že napadnutým rozsudkom

okresný súd rozhodol o komplexnej úprave práv a povinností rodičov k mal. A.. Podaným odvolaním
otca bol tento rozsudok napadnutý vo všetkých jeho výrokoch s výnimkou výroku II. o práve obidvoch
rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, matka rozsudok napadla v časti jeho výroku
VI. K jednotlivým odvolaniami napadnutým výrokom odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku
okresného súdu s tým, že odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v jeho písomnom vyhotovení,

a preto za aplikácie § 387 ods. 1, 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného
súdu. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005 nie je
pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
zopakoval tie závery napadnutého rozhodnutia okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože

odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III.
ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez §
219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí okresného súdu. Na doplnenie
a vo vzťahu k odvolacím dôvodom uvedeným v odvolaniach rodičov krajský súd uvádza nasledovné.

23. Otec v podanom odvolaní nesúhlasil so zverením mal. A. matke a žiadal o jeho zverenie do svojej
starostlivosti. Krajský súd vo vzťahu k tomuto odvolaciemu návrhu otca v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 24. tohto odôvodnenia). Krajský súd ani vo
vyvolanom odvolacom konaní s prihliadnutím na tvrdenia otca v podanom odvolaní a v jeho vyjadreniach
nezistil, že by v danom prípade v najlepšom záujme maloletého A. bolo jeho zverenie do osobnej

starostlivosti otca. je potrebné zvýrazniť, že v starostlivosti matky o maloleté dieťa neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by signalizovali nevyhnutnú potrebu zmeny výchovného prostredia, keďže matka má
vo svojej domácnosti vytvorené podmienky pre starostlivosť o dieťa. Na týchto záveroch nič nemení
ani argumentácia otca ohľadom troch postieľok, keďže z vykonaných dôkazov neplynie, že by režim
starostlivosti matky mal na maloletého A. akýkoľvek negatívny dopad. Samotná táto argumentácia nič

nemení na vecnej správnosti záverov, v zmysle ktorých sa maloletý tak u matky ako aj u starých rodičov
zo strany matky cítil spokojne a prejavoval náklonnosť tak k matke ako aj k starej matke. Zvýrazňuje
odvolací súd, že maloletý A. aj s ohľadom na svoj vek je dieťaťom prioritne fixovaným na matku
a jej starostlivosť. Súčasné výchovné prostredie maloletého A. možno považovať za stabilizované a
aktuálne nie je daný žiadny dôvod na jeho zmenu. Za tohto stavu nemôže byť v záujme maloletého,

aby bol vytrhnutý zo svojho aktuálneho výchovného prostredia, ktoré má stabilizované u matky. Možno
konštatovať, že kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa prevažuje nad záujmom otca, ktorý sa domáha
zverenia dieťaťa. Krajský súd nespochybňuje, že aj otec má s maloletým vybudovaný vzťah, avšak podľa
názoru krajského súdu tento vzťah nedosahuje mieru porovnateľnú so vzťahom s matkou. Krajský súd
s prihliadnutím na okolnosti súdenej veci je toho názoru, že zásadná zmena v podobe zverenia dieťaťa

do starostlivosti otca je aktuálne neprimeraná a nevhodná. Odvolací súd nespochybňuje, že aj otec je
spôsobilý vytvoriť pre maloletého vhodné a stabilné domáce prostredie, avšak aktuálne je v najlepšom
záujme maloletého A. jeho zverenie do osobnej starostlivosti matky. Pokiaľ otec v odvolaní namietal, že
okresný súd nevykonal ním požadované znalecké dokazovanie, zvýrazňuje odvolací súd, že obdobne
akookresnýsúdnezistilpotrebutakéhotodokazovania.Skutočnýstavstarostlivostiodieťabolzdôkazov

vykonaných v prvoinštančnom konaní zistený dostatočne a vykonanie znaleckého dokazovania sa tak
javí ako nadbytočné. S návrhom na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom sa nestotožnila ani
okresná prokuratúra. Odvolací súd pritom považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že na
pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 26.06.2024, na ktorom bol prítomný tak otec ako aj jehoprávny zástupca, prítomní zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (č.l. 308
rub). Ani samotný otec, respektíve jeho právny zástupca, tak bezprostredne pred vyhlásením rozsudku
vykonanie znaleckého dokazovania nenavrhovali.

24. Otec ďalej v podanom odvolaní napadol výrok III. o určení výživného a s tým súvisiace výroky IV. a V.
rozsudku prvoinštančného súdu. K otázke určenia výživného považuje odvolací súd vo všeobecnosti za
potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú

povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov
(§ 62 ods. 2 veta prvá Zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania
rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami
konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a
získanými skúsenosťami. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa
(§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní

výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť
nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú
starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho
zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je
osobná starostlivosť najnáročnejšia. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými

potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností
konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a
duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod.

25. Odvolací súd zvýrazňuje, že otec v podanom odvolaní nespochybnil celkovú výšku výživného
určeného sumou 500 eur mesačne, ale namietal jeho rozdelenie na bežné výživné vo výške 300 eur
a na výživné určené na tvorbu úspor vo výške 200 eur mesačne. Otec navrhoval bežné výživné v
sume 200 eur a výživné na tvorbu úspor v sume 300 eur mesačne. Otec pritom spochybnil závery

súdu prvej inštancie čo do odôvodnených potrieb maloletého a čo do ustálenia príjmu matky. Odvolací
súd vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého poukazuje na zistenia súdu prvej inštancie, ktorý
konštatoval, že maloletý navštevuje súkromné predškolské zariadenie s poplatkom 340 eur mesačne,
konštatoval, že maloletý má zvýšené výdavky súvisiace s jeho zdravotným stavom, matka platila
očkovanie 2 krát 100 eur, kupovala inhalátor, maloletý užíva lieky v hodnote 35 eur mesačne a

potrebuje krémy v hodnote 19 eur mesačne, pričom má maloletý samozrejme aj ďalšie bežné výdavky
primerané jeho veku. Bežné výdavky primerané veku dieťaťa v prejednávanom prípade zodpovedajú
nákladom na poplatky na školné a stravu v predškolskom zariadení, stravu v domácom prostredí,
oblečenie, obuv, drogériu, hračky, lekársku starostlivosť, pomernú časť nákladov na bývanie, ďalšie
náklady spojené napríklad s návštevou krúžkov či kultúrnych podujatí. Rozsah uspokojovania týchto

potrieb je daný schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú možnosti rodičov
širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na
všetky okolnosti prípadu dieťaťa prospešné pre jeho zdravý a všestranný rozvoj. Zo zásady úmernosti
životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej
miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre dobu súčasnú, ako aj

pre budúcnosť. V tejto súvislosti k námietkam otca týkajúcim sa posúdenia výdavkov na maloleté
dieťa súdom prvej inštancie odvolací súd dodáva, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa
je potrebné rozumieť zabezpečenie všetkých jeho potrieb od stravovania, ošatenia, zabezpečenia
hygienických potrieb, zdravotnej starostlivosti ako aj mimoriadne výdavky. Výšku nákladov na bežné
potrebymaloletéhodieťaťajemožnévyčísliťlenorientačnesprihliadnutímnavekdieťaťaajehopotreby,

čiužbežnéalebomimoriadne.Výdavkynazabezpečeniepotriebmaloletéhodieťaťa,t.j.nanákupstravy,
ošatenia, hygienických potrieb a výdavkov súvisiacich so zabezpečením zdravotnej starostlivosti, sú
nesporné a nie je potrebné ich osobitne dokazovať, keďže tieto výdavky sú známe a vychádzajú zo
všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a ich obvyklej spotrebe pre dieťa v určitom veku.
Neobstojí teda odvolací argument otca o neustálení výdavkov dieťaťa. Je v tomto kontexte namieste

poukázať na skutočnosť, že matka deklarovala výšku výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloleté
dieťa, keď v podanom návrhu poukázala aj na náklady spojené s bývaním a splátkou hypotekárneho
úveru. Odôvodneniu rozsudku okresného súdu tak možno vytýkať výlučne skutočnosť, že tieto ďalšie
náklady spojené s bývaním, ktoré je potrebné pomerne zohľadniť aj vo vzťahu k maloletému dieťaťu,výslovne neuviedol v časti odôvodnenia rozsudku čo do výdavkov spojených so starostlivosťou o
dieťa. Pokiaľ matka v reakcii na odvolacie námietky otca konštatovala výšku výdavkov na maloletého
A. celkovou sumou 890 eur mesačne, nie je možné s prihliadnutím na uvedené odvolacím súdom

konštatovať, že by sa jednalo o sumu neprimerane vysokú.

26. Je v tomto smere nutné poukázať aj na skutočnosť nadštandardného príjmu otca, ktorého vyššia
životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby maloletého A. vo väčšej miere. Maloletý A. má
totiž právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, teda aj na životnej úrovni svojho otca. Pri

nadštandardnom príjme jedného alebo obidvoch rodičov je tak možné zabezpečiť pre maloleté dieťa
vyšší životný štandard vo všetkých oblastiach jeho života, napríklad čo do zabezpečenia kvalitnejšej
stravy, oblečenia, lekárskej starostlivosti, či výdavkov spojených s napĺňaním voľného času, resp. v
budúcnosti výdavkov na vzdelávanie. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno
interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Ak otec v podanom odvolaní uviedol
námietky aj čo do ustálenia výšky príjmu matky, uvádza odvolací súd, že samotná príjmová situácia

jedného z rodičov nemôže mať bezprostredný dopad na výšku vyživovacej povinnosti druhého z rodičov.
Takýto prístup by bol v rozpore so zmyslom a účelom inštitútu výživného (nielen v právnom zmysle,
ale i z hľadiska prirodzenej zodpovednosti každého z rodičov za výživu jeho dieťaťa) a odporuje
aj elementárnym zákonným kritériám pre určovanie výšky výživného (osobitne § 75 ods. 1 zákona
o rodine). Výška príjmu „druhého“ rodiča (spravidla rodiča, ktorý má maloleté deti zverené do osobnej

starostlivosti) ovplyvňuje výšku vyživovacej povinnosti výživou povinnej osoby (v tomto prípade otca)
len veľmi okrajovo.

27. Aj podľa odvolacieho súdu preto určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám
a veku mal. A. ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a

schopnostiam v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti, a to aj pri
zohľadnení výšky matke vyplácaných rodinných prídavkov a matkou poberaného daňového bonusu.
Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za
nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia
všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazoval, pričom

v priebehu odvolacieho konania otec neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie o rozsahu výživného, a teda ani o výške výživného zameškaného.

28. Proti výroku VI. o úprave styku otca s maloletým A. podal odvolanie tak otec ako aj matka. Otec
žiadal rozšírenie styku aj na každý nepárny týždeň od stredy do piatku a úpravu odovzdávania dieťaťa

tak, že dieťa bude matke odovzdávať v mieste svojho bydliska. Matka naopak namietala, že okresným
súdomstanovenýrozsahstykujeprílišširokýatrvalanapokračovanístykuvrozsahu,ktorýbolupravený
neodkladným opatrením, a počas letných prázdnin žiadala styk určiť od 01.07. do 05.07. a 26.08. do
31.08. Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu nevyhodnotil ako dôvodné ani odvolanie otca
ani odvolanie matky. Ako už bolo krajským súdom konštatované, aktuálne je pre mal. A. najlepšie jeho

zverenie do osobnej starostlivosti matky s tým, že je potrebné primerane upraviť styk otca s maloletým.
Úpravou styku je nutné zabezpečiť, aby maloletý mal garantovaný rozvoj vzťahu aj s otcom, ktorému
nie je zverený do starostlivosti, čím bude naplnené aj právo a súčasne povinnosť obidvoch rodičov
podieľať sa na jeho výchove. Z vykonaného dokazovania zároveň nevyplýva, že by existovali akékoľvek
okolnosti, ktoré by vylučovali primerané stretávanie sa otca s dieťaťom, pričom matka stretávaniu sa

otca s maloletým nebráni.

29. Krajský súd vo vzťahu k podaným odvolaniam zvýrazňuje, že v zmysle zákonnej úpravy čl. 5 zákona
o rodine je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. Aktuálne zo skutočností, ktoré boli ustálené okresným súdom, možno konštatovať, že je

v záujme maloletého A. práve to, aby zotrval v starostlivosti matky s primeranou úpravou styku otca.
Odvolací súd citlivo zvažoval vzniknutú situáciu a plne si uvedomuje, že otec ako rodič má rovnocenné
právo na starostlivosť o maloletého ako jeho matka. Zároveň je však namieste konštatovať, že v tomto
prípade záujem maloletého A. prevyšuje záujem otca a jeho právo na rovnocennú starostlivosť, a preto
bolo potrebné tak okresným súdom ako aj krajským súdom ako súdom odvolacím za rešpektovania

najlepšieho záujmu maloletého nemeniť jeho aktuálne výchovné prostredie u matky za súčasnej úpravy
styku otca s maloletým. Rozsah úpravy styku tak, ako bol tento vymedzený prvoinštančným súdom, je
pritom dostatočne rozsiahly na to, aby maloletý A. mohol budovať svoj vzťah s otcom. Nemožno preto
vyhodnotiť ako dôvodnú odvolaciu žiadosť otca o rozšírenie bežného styku aj na dva dni v každomnepárnom týždni. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na vyjadrenie samotného otca na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie dňa 26.06.2024 (č.l. 307 spisu), kde otec cestou právneho zástupcu žiadal
upraviť styk na „každý párny týždeň od stredy do pondelka, a to aj s poukazom na vzdialenosť bydliska

rodičov, aby sa eliminovalo cestovanie a pre to, aby styk bol v dlhšom časovom rozsahu“ a „v takom
prípade by sa realizoval každý druhý týždeň“.

30. Odvolací súd uvádza, že styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený neodkladným opatrením
tak, že otec je oprávnený stretávať sa so synom každý nepárny víkend od piatku do nedele. Doposiaľ

tak otec mal styk s dieťaťom upravený v rozsahu dvoch dní každý druhý týždeň, teda spolu štyri dni
v kalendárnom mesiaci. Aktuálna úprava prijatá súdom prvej inštancie vecne správne s prihliadnutím
na závery, v zmysle ktorých je otec plne spôsobilý postarať sa o maloleté dieťa, s prihliadnutím na vek
maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na skutočnosť, že sa jedná o dieťa v predškolskom veku, rozšírila
styk otca s dieťaťom na každý párny týždeň od stredy do nedele. Spolu sa tak jedná o styk v rozsahu
štyroch dní každý druhý týždeň, teda spolu osem dní v kalendárnom mesiaci. Touto úpravou tak došlo

k zdvojnásobeniu počtu dní, počas ktorých má otec právo stretávať sa s maloletým. Zároveň táto úprava
reflektuje aj skutočnosť značnej vzdialenosti bydliska otca a bydliska matky, keď maloletý podľa tejto
úpravy bude túto cestu absolvovať dvakrát mesačne. V prípade otcom požadovanej úpravy by maloletý
túto cestu absolvoval každý týždeň, teda štyrikrát mesačne. V zhode so súdom prvej inštancie je potom
aj odvolací súd k názoru, že vzťah otca s maloletým je lepšie realizovať dlhším stykom v rozsahu štyroch

dní raz za dva týždne, ako úpravou kratšieho styku každý týždeň.

31. Čo do rozsahu styku aj v kontexte matkou podaného odvolania krajský súd prízvukuje, že je potrebné
zabezpečiť styk otca s maloletým v takom rozsahu, aby sa vzťah otca s maloletým upevňoval, udržiaval
a budoval. Za účelom budovania tohto vzťahu preto nie je možné považovať za dostatočný styk otca

s maloletým A. len v matkou navrhovanom rozsahu od piatku do nedele každý druhý týždeň. Pokiaľ
matka namieta, že styk v rozsahu piatich dní každý druhý týždeň je príliš dlhý, uvádza odvolací súd, že
v rozsudku upravená úprava styku nepredstavuje styk v rozsahu piatich dní, ale v rozsahu štyroch dní a
troch hodín. Neobstojí v tomto smere ničím nepodložená argumentácia matky spochybňujúca možnosti
otca starať sa o dieťa počas homeofficu. Otec deklaruje, že k úprave jeho pracovnej zmluvy došlo práve

za účelom vytvorenia možnosti starať sa o syna. Matka neuviedla žiadne konkrétne tvrdenia ani dôkazy
na ich preukázanie, že by otec nebol spôsobilý starostlivosť o dieťa zabezpečiť. Rovnako argumenty
matky ohľadom zdravotných problémov maloletého, ktoré nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ktoré
by tieto tvrdenia matky prepojili na styk otca s maloletým, respektíve na rozsah tohto styku, na vecnej
správnosti záverov súdu prvej inštancie o dĺžke styku nemôžu nič zmeniť. Ako už bolo konštatované,

otec je plne spôsobilý o maloletého sa postarať, v jeho starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, a
preto nie je dôvod rozsah styku otca zužovať. Je dôvodné odvolacím súdom zvýrazniť aj skutočnosť, že
samotnámatkanenamietalaúpravustykuotcavrozsahuštyrochdní,resp.piatichdní,počasvianočných
sviatkov a počas letných prázdnin. Obdobne odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú námietku matky
ohľadom dĺžky styku počas letných prázdnin. Zhodne so súdom prvej inštancie je odvolací súd názoru,

že pre budovanie vzťahu otca s maloletými A. je potrebné, aby otec so synom trávil aj dlhšie obdobie, na
čo je najvhodnejšie práve obdobie letných prázdnin, kedy dĺžka styku upravená súdom prvej inštancie
umožňuje, aby otec so synom mohol absolvovať napríklad aj dlhšiu dovolenku. Neobstojí v tomto smere
ani argumentácia ohľadom veku maloletého dieťaťa, keďže v čase prvej realizácie tejto letnej úpravy
styku bude maloletý A. o rok starší a vzťah, ktorý má maloletý s otcom v súčasnosti, bude ďalej rozvinutý

a prehĺbený dlhším bežným stykom v rozsahu ôsmich kalendárnych dní mesačne. Odvolací súd je toho
názoru, že takto nastavený rozsah styku je v záujme maloletého aj v kontexte zabezpečenia stability jeho
výchovného prostredia, kedy práve dlhšie obdobie styku počas letných prázdnin zabezpečí stabilizáciu
výchovného prostredia aj v prostredí otca.

32.Otecvpodanomodvolanízároveňžiadalinúúpravuodovzdaniaapreberaniamaloletéhodieťaťatak,
abysidieťapreberalvpredškolskomzariadeníalebovmiestebydliskamatkystým,žepoukončenístyku
odovzdá dieťa matke v mieste svojho bydliska. Otec pritom argumentoval, že spoločné bydlisko opustila
matka. Je na mieste vo vzťahu k tejto argumentácii poukázať odvolacím súdom na vyjadrenie matky,
ktorá opustenie spoločnej domácnosti odôvodnila dlhodobým neznesiteľným správaním sa otca, ktoré

viedlo k tomu, že bola nútená spoločnú domácnosť opustiť a vrátiť sa do blízkosti svojej rodiny. Ďalej
odvolací súd poukazuje na vyjadrenia otca, ktorý v podanom odvolaní požadoval ako jednu z možností
aj úpravu styku v nepárnom týždni počas pracovných dní, napr. v stredu od 16:00-19:00 hod., pričom
argumentoval, že má možnosť služobne cestovať po Slovensku. Je tak zrejmé, že otec má možnostizabezpečovať tak prevzatie ako aj odovzdanie maloletého dieťaťa v mieste bydliska matky. Nad rámec
argumentácie okresného súdu odvolací súd dopĺňa, že s prihliadnutím na výšku príjmu otca ustálenú v
konaní sumou 3000 eur mesačne by primerané výživné v zmysle metodiky MS SR malo predstavovať

čiastku 540 eur mesačne, teda 18 % z jeho príjmu. Skutočnosť dochádzania otca za účelom styku s mal.
A. je tak nepriamo čo do finančných nákladov zohľadnená aj vo výške určeného výživného. Na základe
uvedeného potom odvolací súd odvolanie otca v tejto časti nevyhodnotil ako dôvodné.

33. Čo sa týka odvolacej argumentácie matky ohľadom nevhodného a neprimeraného správania sa otca

v predškolskom zariadení maloletého A., respektíve pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa, uvádza krajský
súd, že tieto tvrdenia nemajú dopad na rozhodnutie vo veci v časti úpravy styku, ktorú ako jedinú matka
podaným odvolaním napadla. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach je prioritné
rešpektovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, čo našlo odzrkadlenie vo vecne správnych
záveroch súdu prvej inštancie. V konaní nebolo sporné, že vzťahy rodičov sú výrazne narušené,
zároveň však nebolo preukázané, že by v starostlivosti ktoréhokoľvek z rodičov o maloletého A. bolo

možné konštatovať akékoľvek nedostatky, ktoré by mali mať dopad na úpravu osobnej starostlivosti
o maloletého, či úpravu rozsahu styku otca s maloletým. Krajský súd preto neakceptoval ani návrhy
matky na doplnenie dokazovania vo vzťahu k týmto jej tvrdeniam. Možno v tomto smere len apelovať
na obidvoch rodičov, aby minimálne v záujme svojho maloletého dieťaťa komunikovali primeraným a
slušným spôsobom tak, aby svoje narušené vzťahy neprenášali aj do vzťahu k maloletému dieťaťu.

34. Otec v podanom odvolaní napadol aj výrok VII., ktorým okresný súd vo zvyšnej časti jeho návrh
zamietol. Otec argumentoval tým, že je potrebná úprava informačnej povinnosti, a tiež, že je namieste
rozhodnúť o trvalom bydlisku maloletého A. v K. L.. Čo sa týka informačnej povinnosti, odvolací súd v
zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že nebolo zistené, že by matka svoju informačnú povinnosť

vo vzťahu k otcovi neplnila. Odvolací súd poukazuje na vyjadrenie otca na pojednávaní pred súdom prvej
inštancie dňa 26.06.2024, kde otec výslovne uviedol že je pravdou, že mu matka poskytuje písomne
informácie každý týždeň na základe ich dohody (č.l. 308 spisu). Je aj v tomto smere namieste apelovať
na rodičov, aby preukázali svoju rodičovskú vyspelosť tak, aby samozrejmá informačná povinnosť bola
medzi nimi rešpektovaná aj bez súdneho rozhodnutia. K otázke úpravy trvalého bydliska maloletého

A. odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že v zmysle zákona č. 253/1998 Z.z. o
hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky je trvalý pobyt
pobytom občana v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Pokiaľ z vykonaného dokazovania plynie,
že maloletý A. sa zdržiava v bydlisku matky, tak nemožno konštatovať dôvodnosť požiadavky otca na
určenie jeho trvalého bydliska v mieste bydliska otca. Okresný súd preto vecne správne vo zvyšnej časti

návrh otca ako nedôvodný zamietol.

35. Ďalšie odvolacie argumenty otca a matky už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. Podľa konštantnej judikatúry tak
národných ako aj nadnárodných súdov nemusí súd dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR II. ÚS 251/04, sp.zn. III.

ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných
detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

36. S prihliadnutím na uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

v odvolaním napadnutých výrokoch potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1
CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 2 CSP.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1

a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

38. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné

podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.