Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119288615
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:6119288615.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej, a Mgr. Radoslavy Strhárskej,
v právnej veci žalobcu STAVOJ, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 39, 831 04 Bratislava, IČO: 45 344 302,
zastúpeného RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava – Staré Mesto, IČO: 36 855 561,
proti žalovanému L.I.R.R., s.r.o., so sídlom Necpalská 243/30, 971 01 Prievidza, IČO: 36 296 414,
zastúpenému Advokátska kancelária Valach Kišac, s.r.o., so sídlom Gogoľova 18, 852 02 Bratislava,
IČO: 36 663 051, o zaplatenie 36.834,93 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza, č.k. 4Cb/14/2019-414 zo dňa 21. júla 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného voči I. a II. výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k.
4Cb/14/2019-414 zo dňa 21. júla 2022, o d m i e t a.

II. Rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 4Cb/14/2019-414 zo dňa 21. júla 2022 v napadnutej časti
III. a IV. výrokovej vety, p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol, že konanie sčasti o zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26.006,56 Eur od 05.11.2017 do 18.01.2018, zo sumy
87.006,01 Eur od 01.12.2017 do 18.01.2018, zo sumy 122.789,43 Eur od 21.12.2017 do 19.01.2018,
zo sumy 1.462,76 Eur od 04.01.2018 do 18.01.2018, zo sumy 71.947,86 Eur od 08.01.2018 do
30.01.2018, zo sumy 5.618,80 Eur od 11.02.2018 do 09.04.2018, zo sumy 52.583,94 Eur od 15.03.2018
do 09.04.2018, zo sumy 102.184,79 Eur od 08.04.2018 do 10.04.2018, zo sumy 87.966,73 Eur od
10.05.2018 do 07.11.2018, zo sumy 35.790,51 Eur od 07.06.2018 do 12.12.2018, zo sumy 12.194,25
Eur od 06.12.2018 do 10.12.2018 zastavil. Výrokom II. súd konanie sčasti o zaplatenie istiny vo výške

15.821,20 Eur a o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 39.219,54 Eur od
04.08.2018 do 12.12.2018 vo výške 1.266,84 Eur, zo sumy 2.976,78 Eur od 13.12.2018 do 30.10.2020
vovýške504,99Eur,zosumy19.327,67eurod5.07.2018do30.10.2020vovýške4.046,10Eur,zosumy
4.024,97Eur od 04.08.2018 do 30.10.2020 vo výške 812,82 Eur, zo sumy 150,80 Eur od 04.08.2018
do 30.10.2020 vo výške 30,45 Eur, zo sumy 5.000,- Eur od 23.08.2018 do 30.10.2020 vo výške 986,30
Eur, zo sumy 5.354,71 Eur od 26.11.2018 do 30.10.2020 vo výške 930,84 Eur zastavil. Výrokom III.
súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 21.013,73 Eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.506,47 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.976,78 Eur od
31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.024,97 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 150,80 Eur od
31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.354,71 Eur od
31.10.2020 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. súd rozhodol, že žalobca
má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 10.5.2019 na Okresnom súde

Banská Bystrica žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 36.834,93 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 26.006,56 Eur od 05.11.2017 do 18.01.2018, zo sumy 87.006,01 Eur od
01.12.2017 do 18.01.2018, zo sumy 122.789,43 Eur od 21.12.2017 do 19.01.2018, zo sumy 1.462,76
Eur od 04.01.2018 do 18.01.2018, zo sumy 71.947,86 Eur od 08.01.2018 do 30.01.2018, zo sumy
5.618,80 Eur od 11.02.2018 do 09.04.2018, zo sumy 52.583,94 Eur od 15.03.2018 do 09.04.2018,

zo sumy 102.184,79 Eur od 08.04.2018 do 10.04.2018, zo sumy 87.966,73 Eur od 10.05.2018 do
07.11.2018,zosumy35.790,51Eurod07.06.2018do12.12.2018,zosumy12.194,25Eurod06.12.2018
do 10.12.2018, zo sumy 19.327,67 Eur od 05.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 39.219,54 Eur od
04.08.2018 do 12.12.2018, zo sumy 2.976,78 Eur od 13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.024,97
Eur od 04.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 150,80 Eur od 04.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.000,-
Eur od 23.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.354,71 Eur od 26.11.2018 do zaplatenia, ďalej paušálnej

náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 240,- Eur, a nahradiť mu trovy konania
v rozsahu 100 %. V žalobe uviedol, že dňa 30.08.2017 žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným
ako objednávateľom zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa vykonať stavebné práce
a dodávku materiálov na stavbe „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ a
záväzok objednávateľa zaplatiť žalobcovi dohodnutú cenu. V súlade s prevedenými stavebnými prácami

žalobca žalovanému vystavil dňa 05.10.2017 faktúru č. 1020170039 na sumu vo výške 26.006,56 Eur so
splatnosťou dňa 04.11.2017, ktorú žalovaný uhradil dňa 18.01.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal
s úhradou predmetnej faktúry po dobu 75 dní); dňa 31.10.2017 faktúru č. 1020170045 na sumu vo
výške 87.006,01 Eur so splatnosťou dňa 30.11.2017, ktorú žalovaný uhradil dňa 18.01.2018 (celkovo
sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po dobu 49 dní); dňa 20.11.2017 faktúru č.

1020170052 na sumu vo výške 122.789,43 Eur so splatnosťou dňa 20.12.2017, ktorú žalovaný uhradil
dňa 19.01.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po dobu 30 dní); dňa
04.12.2017 faktúru č. 1020170054 na sumu vo výške 1.462,76 Eur so splatnosťou dňa 03.01.2018, ktorú
žalovaný uhradil dňa 18.01.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po
dobu 15 dní); dňa 08.12.2017 faktúru č. 1020170058 na sumu vo výške 71.947,86 Eur so splatnosťou

dňa 07.01.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 30.01.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal s úhradou
predmetnej faktúry po dobu 23 dní); dňa 11.01.2018 faktúru č. 1020170067 na sumu vo výške 15.618,80
Eur so splatnosťou dňa 10.02.2018, ktorú žalovaný v časti vo výške 10.000,- Eur uhradil dňa 30.01.2018
a vo zvyšnej časti vo výške 5.618,90 Eur dňa 09.04.2018 (celkovo sa tak žalovaný s úhradou vo
výške 5.618,90 Eur omeškal po dobu 58 dní); dňa 12.02.2018 faktúru č. 1020180003 na sumu vo

výške 52.583,94 Eur so splatnosťou dňa 14.03.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 09.04.2018 (celkovo
sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po dobu 26 dní); dňa 08.03.2018 faktúru č.
1020180007 na sumu vo výške 102.184,79 Eur so splatnosťou dňa 07.04.2018, ktorú žalovaný uhradil
dňa 10.04.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po dobu 3 dní); dňa
09.04.2018 faktúru č. 1020180011 na sumu vo výške 87.966,73 eur so splatnosťou dňa 09.05.2018,

ktorú žalovaný uhradil dňa 07.11.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry
po dobu 182 dní); dňa 07.05.2018 faktúru č. 1020180020 na sumu vo výške 35.790,51 Eur so
splatnosťou dňa 06.06.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 12.12.2018 (celkovo sa tak žalovaný omeškal
s úhradou predmetnej faktúry po dobu 189 dní); dňa 05.11.2018 faktúru č. 1020180070 na sumu vo
výške 12.194,25 Eur so splatnosťou dňa 05.12.2018, ktorú žalovaný uhradil dňa 10.12.2018 (celkovo

sa tak žalovaný omeškal s úhradou predmetnej faktúry po dobu 5 dní). Súčasne žalobca žalovanému v
súvislosti s vykonanými stavebnými prácami vystavil: dňa 04.07.2018 faktúru č. 1020180037 na sumu
vo výške 39.219,54 Eur so splatnosťou dňa 03.08.2018, ktorú žalobca čiastočne uhradil, avšak suma vo
výške 2.976,78 Eur zostala aj naďalej neuhradená; dňa 04.06.2018 faktúru č. 1020180030 na sumu vo
výške 19.327,67 Eur so splatnosťou dňa 04.07.2018; dňa 04.07.2018 faktúru č. 1020180038 na sumu

vo výške 4.024,97 Eur so splatnosťou dňa 03.08.2018; dňa 04.07.2018 faktúru č. 1020180039 na sumu
vo výške 150,80 Eur so splatnosťou dňa 03.08.2018; dňa 23.07.2018 faktúru č. 1020180045 na sumu vo
výške 5.000,- Eur so splatnosťou dňa 22.08.2018; dňa 26.10.2018 faktúru č. 1020180069 na sumu vo
výške 5.354,71 Eur so splatnosťou dňa 25.11.2018. Ani jeden z týchto fakturovaných záväzkov žalovaný
neuhradil. Úrok z omeškania si žalobca uplatnil podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca si

žalovaný nárok uplatnil s odkazom na § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 546 ods. 1 veta prvá, § 324 ods. 1
veta prvá Obchodného zákonníka.
3. Podaním žalobcu doručenom v upomínacom konaní žalobca pred vydaním platobného rozkazu
v upomínacom konaní „ustúpil“ od uplatnenia pôvodného nároku na náhradu nákladov spojených suplatnením pohľadávky vo výške 240,- Eur s tým, že žiada priznať túto náhradu vo výške 40,- Eur. V
súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní platí, že vo zvyšnej časti (o zaplatenie
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 200,- Eur) žalobca vzal návrh späť a

konanie sa v tejto časti v upomínacom konaní zastavilo.

4. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal žalovaný včas odôvodnený
odpor. V odpore zo dňa 7.8.2019 k predmetu sporu uviedol, že žalobcom evidované faktúry a ním
(žalobcom) označené ako neuhradené faktúry v celkovej výške istiny 36.834,93 Eur s príslušenstvom

boli žalovanému riadne doručené, žalovaný ich aj uviedol do svojho účtovníctva, ale v súčasnosti ich
vo svojom účtovníctve eviduje ako uhradené. S odkazom na článok 6.14 predmetnej zmluvy o dielo
žalovaný poukázal na to, že počas realizácie diela došlo zo strany žalobcu pri oprave strechy KD Ladce k
porušeniujehozmluvnýchpovinností,atonezabezpečeniuopravovanéhoobjektupreprípaddažďových
zrážok, jeho zavinením vznikli na majetku investora, obce Ladce škody na zariadení a vybavení objektu,
ktoré musel žalovaný voči investorovi vysporiadať, a preto si žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy o dielo

uplatnil voči žalobcovi nároky na úhradu nákladov spojených s odstraňovaním vzniknutých škôd, ktoré
žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrami: faktúrou č. 18/016 zo dňa 10.8.2018) , v sume 4.984,47 Eur
(v ktorej faktúre je žalovaným vyúčtovaná žalobcovi aj pomerná časť nákladov na energie v zmysle čl.
6.11 zmluvy o dielo), faktúrou č. 18/039 zo dňa 30.11.2018, v sume 2.770,64 Eur a faktúrou č. 18/043
zo dňa 21.12.2018, v sume 2.323,15 Eur. Keďže tieto faktúry žalovaný v lehote splatnosti neuhradil,

žalovaný si uplatnil voči žalobcovi jednostranný zápočet svojich pohľadávok, o čom svedčí oznámenie
o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 29.1.2019. S poukazom na oznámenie o jednostrannom
zápočte zo dňa 7.8.2019, žalovaný vykazuje súdne uplatnené pohľadávky zo strany žalobcu za úplne
vysporiadané, a teda navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Na odpor žalovaného žalobca reagoval podaním zo dňa 12.12.2019, v ktorom uviedol, že tvrdenia
žalovaného považuje žalobca za nedôvodné (s výnimkou argumentácie k uplatneným úrokom z
omeškania), zavádzajúce a účelovo vykonštruované. K omeškaniu s úhradou faktúr žalovaný vo svojom
odpore namieta, že nebol v omeškaní s úhradou faktúr č. 1020170039, 1020170045, 1020170052,
1020170054, 1020170058, 1020170067, 1020180003, 1020180007, 1020180011, 1020180020,

1020180070, a to z toho dôvodu, že žalobca a žalovaný sa v Zmluve o dielo zo dňa 30.08.2017 dohodli,
že žalovaný uhradí faktúry za práce vykonané žalobcom až po obdržaní platby od investora diela - Obce
Ladce. Žalobca k tejto námietke žalovaného v odpore poukázal na to, že nemal a ani nemohol mať
žiadnuvedomosťotom,kedyžalovanýobdržalplatbyzaprácevykonanéžalobcom,anioskutočnosti,že
investor bol v omeškaní s úhradou predmetných platieb. Žalobca nie je a ani nebol priamo s investorom

v žiadnom zmluvnom vzťahu a s investorom preto ani žiadnym spôsobom nekomunikoval. Komunikáciu
s investorom zabezpečoval výhradne žalovaný. Z tohto dôvodu bolo objektívne nemožné, aby žalobca
mal vedomosť o omeškaní investora s platbami za vykonané práce a o omeškaní investora žalobca
nebol upovedomený ani zo strany žalovaného. Preto uplatnené nároky na úroky z omeškania vzniknuté
z titulu omeškania žalovaného s úhradou vyššie uvedených faktúr považoval v čase podania žaloby za

dôvodné.

6. K jednostranným zápočtom vzájomných pohľadávok žalovaným zo dňa 29.01.2019, resp.
zo dňa 07.08.2019 žalobca uviedol, že tieto neuznáva a považuje ich za neplatné, a to z
dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok (pohľadávky spôsobilej na započítanie na strane

žalovaného). Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalobcu
- nezabezpečenie opravovaného objektu - a ani ním tvrdený vznik škody; žalovaný nepreukázal vznik
ním tvrdených prevádzkových nákladov na energie; zmluvné pokuty vyfabulované žalovaným považuje
za neoprávnené a pokiaľ by aj bola daná ich zmluvná dôvodnosť, považuje ich za uplatnené v rozpore
s poctivým obchodným stykom. K tvrdeniu žalovaného (že žalobcom malo dôjsť k porušeniu zmluvných

povinností, keď nezabezpečil opravovaný objekt (dielo) pre prípad dažďových zrážok, čím mala na
majetku investora vzniknúť škoda) žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal ani jednu z obligatórnych
náležitosti vzniku nároku na náhradu škody, a to porušenie povinnosti žalobcom; vznik škody; príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalobcom (kauzálny nexus). Žalovaný zároveň
nepreukázal ani rozsah ním tvrdenej škody; odstránenie ním tvrdenej škody; dôvodnosť a primeranosť

nákladov vynaložených na odstránenie ním tvrdenej škody. Z týchto dôvodov žalobca žalovaným
vystavené faktúry č. 18/016, 18/039 a 18/043 neakceptoval a tieto žalovanému vrátil späť. K tvrdeniu
žalovaného k nároku na náhradu spotrebovaných energií (že žalovaný vo faktúre č. 18/016 vyúčtoval
žalobcovi náklady na energie v zmysle bodu 6.11. zmluvy o dielo) žalobca poukázal na bod 6.11. zmluvyo dielo, podľa ktorého sa žalobca zaviazal na vlastné náklady si zabezpečiť sociálne, prevádzkové
a výrobné priestory a zariadenia staveniska a „uhrádzať vodné a stočné, náklady na odber energií a
ostatné náklady z prevádzkového a sociálneho zariadenia priamo dodávateľom týchto služieb“. Žalobca

sa podľa bodu 6.11. zmluvy o dielo nezaviazal náklady na energie uhradiť žalovanému, ale priamo
dodávateľom týchto energií/služieb, a teda tento nárok žalovaného žalobca odmietol.

7. Týmto podaním žalobca (s poukazom na to, že žalovaný preukázal omeškanie investora s úhradou
prác vykonaných žalobcom), „ustúpil“ od nárokov na zaplatenie úrokov z omeškania vzniknutých z

titulu omeškania žalovaného s úhradou faktúr č. 1020170039, 1020170045, 1020170052, 1020170054,
1020170058, 1020170067, 1020180003, 1020180007, 1020180011, 1020180020, 1020180070, t.j. vzal
žalobcu v tejto časti späť, a to skôr, než sa začalo pojednávanie. Vzhľadom na späťvzatie žaloby
sčasti, súd konanie v späťvzatej časti konanie zastavil. Rozhodol tak podľa § 145 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Po späťvzatí žaloby sčasti zostal predmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie
istiny 36.834,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 19.327,67 eur od

05.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 39.219,54 Eur od 04.08.2018 do 12.12.2018, zo sumy 2.976,78
Eur od 13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.024,97 Eur od 04.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 150,80
Eur od 04.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur od 23.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.354,71
Eur od 26.11.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,- Eur.

8. Vec bola postúpená Okresnému súdu Prievidza dňa 19.12.2019.

9. Žalovaný podaním zo dňa 28.1.2020 k náhrade škody uviedol, že s poukazom na čl. 2.1. a 6.14
predmetnej zmluvy o dielo a § 373, § 537 ods. 1,3 Obchodného zákonníka sa žalobca zaviazal vykonať

dohodnutú rekonštrukciu objektu KD Ladce, v ktorom sa nachádzajú aj priestory Obedného úradu
Ladce, pričom táto rekonštrukcia sa realizovala za plnej prevádzky kultúrneho domu i obecného úradu
a pričom predmetom rekonštrukcie bola aj strecha budovy. Žalobca bol podľa zmluvy o dielo povinný
pri rekonštrukcii strechy postupovať s maximálnou odbornou starostlivosťou a bol povinný prijať také
opatrenia, aby v prípade nepriaznivého počasia po odkrytí strechy do objektu nezatekalo. Žalobca

však túto svoju povinnosť nesplnil a tak sa stalo, že v dňoch 21.5.2018 a 1.6.2018 pri dažďových
prehánkach došlo k zatečeniu vody do interiéru budovy kultúrneho domu a obecného úradu a došlo
k poškodeniu vnútorných priestorov a zariadenia majetku obce Ladce, a to najmä pred vstupom do
sály KD boli poškodené drevené obklady a drevené dvere, došlo k poškodeniu vnútorných omietok,
pričom v kuchynke zo stropu odpadla celá omietka, pri druhom zatečení boli poškodené v objekte

obecného úradu kazetové stropy, vnútorná elektroinštalácia, včítane svietidiel a telekomunikačné
rozvody,elektronickýzabezpečovacísystémavkanceláriistarostuobcebolkompletnezničenýkoberec.
V oboch prípadoch bol o vzniknutej situácii okamžite vyrozumený zodpovedný zástupca žalobcu pán A.
B., ktorý vykonával funkciu stavebného majstra a vzniknuté škody si bol osobne prehliadnuť aj konateľ
žalobcu pán C. C. C., a to na základe mailovej komunikácie od pracovníčky obecného úradu pani C.

D. A. a riešenie škôd spôsobených zatečením bolo aj v programe kontrolných dní konaných za účasti
zástupcov investora, hlavného dodávateľa a subdodávateľa, t.j. žalobcu. Zo spôsobenej škody žalobca
zabezpečil len opravu vnútorných omietok (po dohode so starostom obce) a kazetový strop. Odstránenie
ostatnýchvzniknutýchškôdbolozabezpečenéžalovanýmprostredníctvomodbornýchsubdodávateľovz
dôvodu, že žalovaný bol v právnom vzťahu s obcou Ladce ako investorom diela, pričom medzi konateľmi

strán bolo ústne dohodnuté, že následne všetky náklady spojené s odstránením škôd žalobca uhradí
žalovanému po ich odstránení vo výške preukázanej listinnými dokladmi. Náklady žalovaného spojené s
odstránením vzniknutých škôd súvisia s faktúrami č. 2018013, č. 18718/034, č. 0218/2347, č. 20180014,
č. 20180017, č. 2218, spolu celkom vo výške 5.126,65 Eur (správne má byť: 5.127,64 Eur). K náhrade
nákladov spojených so zariadením staveniska a s odberom energií žalovaný s poukazom na záznam o

odovzdaní staveniska zo dňa 28.8.2017 v znení dodatku č. 1 zo dňa 28.8.2017 uviedol, že vzhľadom
k tomu, že dohodnuté dielo sa realizovalo na existujúcom objekte, ktorý bol napojený na inžinierske
siete, a to vodu, elektrickú energiu a kanalizáciu, bolo medzi investorom a žalovaným dohodnuté, že
zariadenie staveniska bude napojené na príslušné energie z rozvodov obecného úradu a za odber
energií, ako aj za prenájom priestorov staveniska bola dohodnutá paušálna mesačná platba vo výške

400,- Eur po celú dobu realizácie diela. Investor vyfakturoval žalovanému dohodnutú paušálnu odplatu
za odber energií a prenájom priestorov faktúrou č. 35/18 zo dňa 24.10.2018 v sume 4.800,- Eur za
obdobie od 09/2017 do 08/2018. Túto sumu si žalovaný uplatňuje voči žalobcovi v tomto spore. K
neoprávnenejfakturáciizalikvidáciuodpadovžalovanýuviedol,žežalobcavrámci priebežnejfakturáciesi voči žalovanému účtoval podľa rozpočtových položiek aj náklady spojené s likvidáciou odpadov a ich
uložením na skládky, pričom bolo dohodnuté, že výška týchto nákladov sa vysporiada po dokončení
diela a náklady na likvidáciu odpadov sa vyčíslia podľa skutočnosti, t.j. podľa doložených vážnych

lístkov. Pri konečnom zosumarizovaní množstva odpadov vzniknutých pri realizácii diela podľa vážnych
lístkov odpadu, faktúry za likvidáciu odpadov, bol zistený rozdiel v množstve odpadu, ktorý bol skutočne
likvidovaný a v množstve odpadu, ktorý fakturoval žalobca žalovanému vyšší o 3.178,38 Eur, ktorú si
žalobca voči žalovanému neoprávnene vyúčtoval, čím sa na úkor žalovaného obohatil v zmysle § 451
Občianskeho zákonníka. Žalovaný si tak uplatňuje (vo vzťahu k predmetu sporu) na započítanie svoje

pohľadávky kompenzačnou námietkou v rozsahu 5.126,65 Eur z titulu náhrady nákladov (vzniknutej
škody) za odstránenie škôd spôsobených na majetku obce Ladce; 4.800,- Eur z titulu refundácie
nákladov za prenájom zariadenia staveniska a spotrebu energií počas realizácie diela; 3.178,38 Eur z
titulu vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnenú fakturáciu za likvidáciu odpadov.

10. Žalobca podaním zo dňa 13.7.2020 reagoval na vyjadrenie žalovaného. Uviedol, že je síce pravdou,

žepočasrealizáciedieladošlovdôsledkusilnejbúrkykzatečeniubudovyprístavbyIII-Obecnéhoúradu,
v dôsledku čoho aj došlo ku vzniku škody (nie však v rozsahu v akom to tvrdí žalovaný), avšak vzniknutá
škoda bola v celom rozsahu odstránená žalobcom a následne uplatnená ako poistná udalosť. Celú
škodovú udalosť žalobca komunikoval a riešil priamo s obcou Ladce ako poškodeným bez ingerencie
žalovaného. Okrem poistnej udalosti došlo v objekte aj k drobným lokálnym zatečeniam počas realizácie

strechy, ktoré žalobca opravil na svoje náklady. Práce, ktoré vynaložil žalobca na odstránenie škody,
boli ním fakturované obci Ladce ako poškodenému faktúrou č. 1020180055 zo dňa 30.08.2018 na sumu
5.196,13 Eur. Následne žalobca dňa 14.09.2018 obci Ladce vystavil dobropis na rovnakú sumu, keďže
náklady na odstránenie škody boli uplatnené ako poistná udalosť. Dňa 21.09.2018 bola medzi žalobcom
a obcou Ladce ako poškodeným uzatvorená Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok,

na základe ktorej bola fakturovaná suma vo výške 5.196,13 Eur započítaná s dobropisom. Spôsobená
škoda bola tak žalobcom v celom rozsahu odstránená, a teda žalovaný nemusel na odstránenie
škody vynaložiť žiadne náklady a tým mu žiadna škoda nemohla vzniknúť. Vznik akejkoľvek inej ako
vyššie uvedenej škody podľa žalobcu nepreukazujú ani žalovaným predložené faktúry, v ktorých nie
je ani zmienka o tom, že by tieto súviseli s odstraňovaním nejakej škody spôsobenej žalobcom. K

náhrade nákladov spojených so zariadením staveniska a s odberom energií žalobca doplnil, že v zmysle
uzatvorenej zmluvy o dielo (bod 6.11.) sa žalobca zaviazal sám si zabezpečiť nevyhnutné zariadenia
staveniska a náklady na odber (čiže vodné, stočné, energie, atď.) uhrádzať priamo dodávateľom týchto
služieb, čiže nie žalovanému, ktorý nikdy nebol ich dodávateľom. Samotný žalobca sa zaviazal uhrádzať
investorovi paušálnu úhradu za energie na základe Dodatku č. 1 k zmluve o dielo uzatvorenej medzi

žalovaným a investorom. Takýto dodatok, na základe ktorého by bola takáto povinnosť prenesená na
žalobcu, však medzi žalobcom a žalovaným nebol uzavretý. Pokiaľ žalovaný poukazuje na dodatok k
zmluve o dielo, v zmysle ktorej bol povinný uhrádzať investorovi akúsi mesačnú platbu vo výške 400,-
eur, tak žalobca uvádza, že ide o ich interný zmluvný vzťah, ktorého zmluvnou stranou nebol žalobca.
Je síce pravdou, že v zmysle záznamu o odovzdaní a prevzatí staveniska mal žalovaný žalobcovi

sprístupniť aj odberné miesta elektrickej energie, pitnej vody a kanalizácie (čo však ešte neznamená,
že ho možno považovať za ich dodávateľa), táto skutočnosť však sama o sebe neznamená, že tieto boli
žalobcom aj reálne využívané a v akom rozsahu. Preukázanie týchto skutočností zaťažuje žalovaného.
Rovnako je žalovaný povinný uviesť, z akého právneho titulu by takéto plnenia mali byť uhrádzané v
jeho prospech, keď v zmluve o dielo sa žalobca zaviazal k úhradám priamo v prospech dodávateľov

energií. K preplatku za likvidáciu odpadov žalobca doplnil, že žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by došlo k akejkoľvek neoprávnenej fakturácii zo strany žalobcu. Žalovaný bez ďalšieho
predložil akúsi ním subjektívne vytvorenú tabuľku, ktorá nebola nikdy žalobcom odsúhlasená a ani
nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný teda nijakým spôsobom nepreukázal a nedoložil, na základe akých
dôkazov dospel k ním prezentovaným výpočtom a tieto nepodporil žiadnym relevantným dokladom.

Žalobca ďalej doplnil, že všetky preplatky, ktoré vznikli počas realizácie diela, boli priebežne zohľadnené
počas čiastkovej fakturácie diela, predovšetkým v záverečnej faktúre. V rámci priebežnej fakturácie diela
bola fakturovaná suma za práce vykonané žalobcom vždy znížená o preplatky, ktoré vznikli žalovanému.
Ak teda aj počas realizácie diela žalovanému vznikol nárok na vrátenie preplatku za odpad (čo nebolo
preukázané), tento už bol nepochybne zohľadnený v rámci vykonanej fakturácie. Žalobca uzavrel, že

jednostranné zápočty vzájomných pohľadávok zo dňa 29.01.2019, resp. zo dňa 07.08.2019 zo strany
žalovaného považuje za neplatné z dôvodu neexistencie vzájomných pohľadávok.11. Na základe uplatnenia kompenzačnej námietky žalovaným voči žalobcovi vo vzťahu k pohľadávke
žalovaného nadobudnutej od E. C. - PEPAMONT, IČO: 41057911, vo výške 24.399,54 Eur, na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi postupcom: Peter Mjartan - PEPAMONT, IČO:

41057911 a postupníkom: L.I.R.R., s.r.o., IČO: 362 964 14 (žalovaným) dňa 20.4.2020, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky postupcu voči žalobcovi z titulu neuhradených faktúr č. 2018052
a č. 2018191 v celkovej výške 24.399,54 Eur, žalobca podaním zo dňa 30.10.2020 vzal žalobu (po
začatí pojednávania) sčasti späť. V spojitosti s podaním zo dňa 8.12.2020 žalobca doplnil, že pristúpil
k usporiadaniu pohľadávky žalovaného, ktorú nadobudol v rámci postúpenia, vzájomným započítaním.

V súlade so zásadou vyjadrenou v § 330 Obchodného zákonníka, pohľadávku žalovaného, ktorú
nadobudol voči žalobcovi z postúpenia, žalobca započítal najprv voči svojim nárokom na úroky z
omeškania počítaným ku dňu započítania, čím došlo k ich uspokojeniu v rozsahu, v ktorom žalobcovi
vznikli ku dňu 30.10.2020 (t.j. v sume vo výške 8.578,34 Eur). Zostávajúci neuspokojený nárok
žalovaného vo výške 15.821,20 Eur žalobca započítal voči istine. Žalobca tak vzal žalobu späť v
časti istiny vo výške 15.821,20 Eur, pričom vo zvyšku istiny vo výške 21.013,73 Eur (36.834,93 Eur

mínus 15.821,20 Eur = 21.013,73 Eur) zostáva žalovaná istina nedotknutá. Žalobca späťvzatie žaloby
sčasti ďalej odôvodnil tým, že zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2020 si žalobca voči
pohľadávke žalovaného v celkovej nominálnej hodnote 24.399,54 Eur, vzniknutej z titulu faktúry č.
2018052 zo dňa 28.02.2018, vystavenej na sumu 50.437,71 Eur, z ktorej neuhradená časť predstavuje
sumuvovýške22.676,85Eurafaktúryč.2018191zodňa13.08.2018,vystavenejnasumu1.722,69Eur,

ktorú žalovaný nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.04.2020 od postupcu:
E. C. - PEPAMONT, so sídlom Cigeľ č. 332, 971 01 Cigeľ, IČO: 41057911, započítal svoju pohľadávku na
žalované úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.10.2020 vo výške 8.578,34 Eur a v zostávajúcej časti
aj na pohľadávku vo výške 19.327,67 Eur na základe vystavenej faktúry č. 1020180030 splatnej dňa
04.07.2018. V dôsledku započítania teda zanikli pohľadávky žalovaného v celkovej nominálnej hodnote

24.399,54 Eur z faktúr č. 2018052 a č. 2018191, ktoré nadobudol postúpením v celosti a pohľadávka
žalobcu na úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 30.10.2020 vo výške 8.578,34 Eur (t.j. a. úroky z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy vo výške 39.219,54 Eur odo dňa 04.08.2018 do 12.12.2018,
ktoré sú vyčíslené vo výške 1.266,84 Eur; úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.976,78
Eur odo dňa 13.12.2018 do zaplatenia, ktoré sú k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 504,99 Eur; úroky z

omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 19.327,67 Eur odo dňa 05.07.2018 do zaplatenia, ktoré sú
k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 4.046,10 Eur; úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
4.024,97 Eur odo dňa 04.08.2018 do zaplatenia, ktoré sú k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 812,82 Eur;
úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 150,80 Eur odo dňa 04.08.2018 do zaplatenia, ktoré
sú k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 30,45 Eur; úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy

5.000,- Eur odo dňa 23.08.2018 do zaplatenia, ktoré sú k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 986,30 Eur
a úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 5.354,71 Eur odo dňa 26.11.2018 do zaplatenia,
ktoré sú k 30.10.2020 vyčíslené vo výške 930,84 Eur) a pohľadávka žalobcu vo výške 19.327,67 Eur
z faktúry č. 1020180030 vo výške 15.821,20 Eur. Zvyšok pohľadávky žalobcu z faktúry č. 1020180030
v sume 3.506,47 Eur zostal týmto započítaním nedotknutý. Žalovaný so späťvzatím žaloby v (tejto)

späťvzatej časti súhlasil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby sčasti, súd konanie v späťvzatej časti zastavil.
Rozhodol tak podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku v tomto rozhodnutí vo veci samej. Po
späťvzatí žaloby sčasti žalobca žiadal rozhodnúť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 21.013,73 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.506,47 Eur od
31.10.2020 do zaplatenia; zo sumy 2.976,78 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia; zo sumy 4.024,97 Eur

od 31.10.2020 do zaplatenia; zo sumy 150,80 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia; zo sumy 5.000,- Eur od
31.10.2020 do zaplatenia; zo sumy 5.354,71 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, ako aj paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur.

12. Žalobca doplnil, že nárok žalobcu bol v čase podania žaloby dôvodný, a to aj v časti, v ktorej

vzal žalobu čiastočne späť podaním zo dňa 30.10.2020. Poukázal na to, že právny základ a výšku
uplatneného nároku žalovaný nespochybnil. Žalovaný sa voči uplatnenému nároku bráni výlučne cestou
vznášania započítacích námietok z titulu ním tvrdených nárokov voči žalobcovi, a to len do výšky
žalobcom uplatneného nároku. Aktuálne obrana žalovaného spočíva v údajných nárokoch žalovaného
voči spoločnosti žalobcu na náhradu nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energií;

na náhradu škody a z titulu údajne neoprávnenej fakturácie (odvoz a likvidácia odpadu). Všetky tieto
nároky žalovaného žalobca poprel. Doplnil, že žalobca sa v žiadnom ustanovení uzavretej zmluvy o
dielo nezaviazal v prospech žalovaného hradiť náklady so zariadením staveniska a odberom energií.
V zmysle bodu 6.11 Zmluvy o dielo sa žalobca zaviazal hradiť náklady na odber energií priamo ichdodávateľom. Zo znenia, výkladu a správania žalovaného je pritom zrejmé, že tento nemôže byť v
žiadnom prípade považovaný za dodávateľa energií. Žalovaný uzavrel so žalobcom zmluvu o dielo
v identickom (totožnom) znení ako ju uzavrel s investorom diela - obcou Ladce. Zo znenia zmluvy o

dielo uzavretej medzi žalovaným a investorom diela - obcou Ladce, konkrétne z bodu 6.11 je zrejmé,
že žalovaný mal rovnako hradiť spotrebované energie priamo ich dodávateľom. Zmluvné strany tak
zjavne nepovažovali za dodávateľa objednávateľa - obec Ladce, ale priamych dodávateľov služieb,
a to vo výške podľa skutočnej spotreby meranej podružnými meračmi množstva dodávaných médií.
Žalobca poukázal na to, že zmluvu formuloval a predkladal žalobcovi žalovaný. V takom prípade platí

zásada, podľa ktorej v prípade prípustnosti rôzneho výkladu ustanovenia alebo pojmu zmluvy sa použije
výklad v prospech toho, kto zmluvu neformuloval a naopak v neprospech toho, kto zmluvu formuloval
a predložil. Žalobca uzavrel, že nárok na náhradu nákladov spojených so zariadením staveniska a
odberom energií nie je nárokom z uzavretej zmluvy o dielo. Rovnako nemôže obstáť tento nárok (na
náhradu nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energií) odvodený žalovaným od
údajnéhobezdôvodnéhoobohateniažalobcu.Medzižalobcomažalovanýmbolauzavretáplatnázmluva

odielo,niejetaksplnenýjedenzozákladnýchpredpokladovnavzniknárokunabezdôvodnéobohatenie,
ktorým je plnenie bez právneho titulu. Akékoľvek dohody medzi žalovaným a obcou Ladce nie je možné
bez ďalšieho prenášať na žalobcu a preto, pokiaľ sa aj žalovaný dohodol s obcou Ladce na plnení
z titulu náhrady nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energií, neznamená to, že
takýto záväzok sa rovnako prenáša na žalobcu voči žalovanému. Žalobca tiež doplnil, že žalovaný

nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody vo výške 5.126,65
Eur. Samotná skutočnosť, že žalovaný vynaložil nejaké náklady v súvislosti s realizáciou diela samo o
sebe nepreukazuje, že sa jedná o škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinností
žalobcu. Pri realizácii diela došlo v dôsledku silnej búrky k zatečeniu budovy prístavby III - Obecného
úradu, v dôsledku čoho aj došlo k vzniku škody (nie však v rozsahu, v akom to tvrdí žalovaný). Avšak

vzniknutá škoda bola v celom rozsahu odstránená žalobcom a následne uplatnená ako poistná udalosť.
Celú škodovú udalosť žalobca riešil priamo s obcou Ladce ako poškodeným bez ingerencie žalovaného.
Žalovaný žalobcu na odstránenie inej škody ako tej, ktorú žalobca odstránil, nevyzýval.. Žalobca tiež
doplnil, že nie je daná žiadna skutková podstata pre vznik nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia
a žalovaný nepreukázal, že by boli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda

kto a v akej výške sa mal obohatiť práve na jeho úkor. Žalovaný svoj nárok odôvodňuje s poukazom
na bod 8.5 písm. h) Zmluvy o dielo, tento však upravuje iba povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému v
rámci odovzdania diela doklad o naložení s odpadmi. Žalovaný nenamieta, že by žalobca túto povinnosť
nesplnil. Žalovaný sa odvoláva na nejakú ústne uzavretú dohodu, že sa náklady na likvidáciu odpadu
vyčíslia podľa skutočnosti. Žiadnu takúto dohodu žalobca neeviduje. Naopak, platí uzavretá zmluva o

dielo, podľa ktorej cena diela je pevná a nemenná (bod 3.1 zmluvy o dielo) a žalovaný uhrádza cenu
diela na podklade žalovaným potvrdených súpisov prác, ktoré budú vypracované v súlade s oceneným
výkazom výmer a budú obsahovať okrem iného aj množstvá realizovaných položiek (bod 4.2 zmluvy
o dielo). Žalobca žalovanému účtoval len to, čo žalovaný prostredníctvom svojho stavebného dozoru
schválil, že bolo zo strany žalobcu vykonané a dodané. Navyše, v zmysle bodu 3.1. uzavretej zmluvy o

dielo bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá cena pevná a nemenná, čo má z právneho hľadiska
za následok, že žalovaný je povinný takto dohodnutú cenu zaplatiť, ak je dielo zhotovené riadne, pričom
nie je dôvod skúmať, či takto dohodnutá cena je v súlade s cenníkom. Skutočnosť, že žalobca dielo
zhotovil riadne v zhotoviteľom požadovanom rozsahu, nie je sporná.

13. Zástupca žalovaného doplnil, že žalovaný si v rámci tohto konania uplatnil voči žalobcovi v rámci
procesnej obrany pohľadávky, ktoré považuje za oprávnené a preukázané. K náhrade nákladov
(vzniknutej škody) uviedol, že žalovaný si v rámci procesnej obrany uplatnil voči žalobcovi pohľadávku
vo výške 5.126,65 Eur, pričom odkázal na bod 2.1, bod 6.14 zmluvy o dielo a na § 537 ods. 1, 3
Obchodného zákonníka, na svoje podanie zo dňa 28,1.2020, na ním predložené listinné dôkazy -

emailovú komunikáciu s fotodokumentáciou spôsobených škôd a navrhovaný výsluch svedkov. Podľa
žalovaného bolo preukázané, že žalovaným uplatňovaný nárok je oprávnený, žalobca však nepreukázal
svojetvrdenie,žeškodynevzniklivtakomrozsahu,akotvrdížalovaný.Knáhradenákladovspojenýchso
zariadením staveniska a s odberom energií vo výške 4.800,- Eur žalovaný odkázal na bod 6.11 zmluvy
o dielo, na dohodu medzi investorom a žalovaným o mesačnej platbe vo výške 400,- Eur za odber

energií a za prenájom priestoru staveniska, na záznam o odovzdaní staveniska zo dňa 28.8.2017 medzi
odovzdávajúciminvestoromapreberajúcimžalovaným anarovnakýzáznamoodovzdanístaveniskazo
dňa 28.8.2017 medzi žalovaným ako odovzdávajúcim a žalobcom ako preberajúcim, z ktorého vyplýva,
že žalovaný oboznámil žalobcu s miestami napojenia energií a odovzdal mu prípojné miesta a na faktúruvystavenú investorom žalovanému na sumu 4.800,- Eur, zaplatenú žalovaným. Podľa žalovaného
žalobca nepredložil dôkazy o tom, že si náklady na energie za služby zabezpečoval samostatne a ani
o tom, či náklady na energie uhradil priamo dodávateľom týchto energií/služieb. Žalovaný tak hradil

za žalobcu to, čo mal žalobca hradiť sám. K neoprávnenej fakturácii za likvidáciu odpadov vo výške
3.178,38 Eur, žalovaný uviedol, že žalobca si v rámci priebežnej fakturácie voči žalovanému účtoval
podľa rozpočtovaných položiek aj náklady spojené s likvidáciou odpadov a ich uložením na skládky.
Bolo pritom dohodnuté, že výška týchto nákladov sa medzi stranami vysporiada po dokončení diela
a náklady na likvidáciu odpadov sa vyčíslia podľa skutočnosti, t.j. podľa doložených vážnych lístkov

od prevádzkovateľov skládok odpadov a pod. Pri zosumarizovaní množstva odpadov vzniknutých pri
realizácii diela podľa predložených vážnych lístkov odpadu, faktúr za likvidáciu odpadov a pod. bol
zistený rozdiel v množstve odpadu, ktorý bol skutočne likvidovaný prostredníctvom na to oprávnených
subjektov a množstve odpadu, ktorý podľa rozpočtových položiek fakturoval žalobca žalovanému, a
to v sume 3.178,38 Eur. Žalobca predložil vážne lístky len na 116 ton odpadu, ale žalobca fakturoval
žalovanému viac s rozdielom 3.178,38 Eur. Žalovaný odkázal na bod 8.2 a 8.7 zmluvy o diely s tým, že

žalobca nepreukázal, že dielo zhotovil riadne a v súlade so zmluvou o dielo. Žalovaný ďalej s poukazom
na § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedol, že má z titulu postúpených pohľadávok nárok aj
na úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky, ktorú žalovaný nadobudol na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok a ktoré predstavuje sumu 6.119,14 Eur. Túto splatnú peňažnú pohľadávku
žalovanýzapočítavavrozsahu3.506,47Eur(faktúrač.1020180030napohľadávkužalobcuvtejtovýške

a ktorá zaniká v celom rozsahu a vo zvyšku 2.612,67 Eur (faktúra č. 1020180038 na sumu 4.024,97
Eur) na pohľadávku žalobcu v tejto výške, pričom vo zvyšku 1.412,30 Eur zostáva nedotknutá.

14.Zástupcažalobcureagovalnavyjadreniežalovanéhoakukompenzačnejnámietke kuškodedoplnil,
že všetka škoda, ktorá vznikla počas realizácie diela (nie v rozsahu, v akom bez preukázania tvrdí

žalovaný) bola odstránená priamo žalobcom a na náklady žalobcu, čo preukazuje likvidačný protokol
poistnej udalosti, zápis o škode na veciach, ako aj dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi
žalobcom a obcou Ladce (investorom diela). Žiadne ďalšie škody v príčinnej súvislosti s realizáciou
diela žalobcom nevznikli a ďalšie vzniknuté škody nepreukázal ani žalovaný. Pokiaľ žalovaný tvrdí
vznik akýchsi ďalších škôd, je v prvom rade povinný preukázať vznik škody, porušenie povinnosti

žalobcu, zavinenie, ako aj príčinnú súvislosť. Ani jeden z predpokladov vzniku nároku na náhradu
škody však žalovaný doposiaľ nepreukázal. Ku kompenzačnej námietke k dodávke médií žalobca
doplnil, že tento nárok žalovaného žalobca považuje za nepreukázaný a neopodstatnený, ktorý nemá
oporu tak v uzavretej zmluve, ako ani v platnej právnej úprave. Skutočnosť, že žalovaný žalobcu
oboznámil s miestami napojenia energií nepreukazuje, že došlo k odberu týchto energií zo strany

žalobcu a v akom rozsahu. K fakturácii za likvidáciu odpadov žalobca doplnil, že pokiaľ žalovaný
tvrdí existenciu akejsi ústnej dohody, že sa náklady na likvidáciu odpadu vyčíslia podľa skutočnosti,
tak ide o ďalšie z nepreukázaných tvrdení žalovaného. Zdôraznil, že cena diela bola dohodnutá pevná
a nemenná (bod. 3.1. zmluvy o dielo) a táto vrátane likvidácie odpadu, bola účtovaná na základe
žalovaným potvrdených súpisov prác. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného o jednostrannom zápočte

pohľadávok žalovaného z titulu údajného vzniku nároku na úroky z omeškania pohľadávok, ktoré
nadobudol postúpením od postupcu - E. C. - PEPAMONT na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 20.04.2020, a ktoré zanikli v dôsledku zápočtu žalobcu zo dňa 30.10.2020, žalobca uviedol,
že jednostranný zápočet príslušenstva pohľadávok považuje za neplatný, a to z dôvodu neexistencie
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, a to konkrétne pohľadávok žalovaného. Žalobca poukázal na bod

4.11Zmluvyodielozodňa02.11.2017uzatvorenejmedzižalobcom(akoobjednávateľom)apostupcom-
E. C. - PEPAMONT (ako zhotoviteľom), podľa ktorého objednávateľ uhradí faktúru až po obdržaní platby
za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky. Po dobu prípadného omeškania týchto platieb
investorom, objednávateľ nebude v omeškaní so splatnosťou faktúr od zhotoviteľa. Žalobca ako dôkaz
predložil Zmluvu o dielo na zhotovenie stavby uzavretej dňa 02.11.2017. Obsah bodu 4.11 tejto zmluvy

zodpovedá tvrdeniam žalobcu. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku z faktúry č. 2018052
(pôvodne vo výške 50.437,71 Eur), tak k čiastočným úhradám tejto pohľadávky vo výške 27.670,86 Eur
žalobca pristúpil bezprostredne po obdržaní finančných prostriedkov ako úhradu ceny tejto časti diela
a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k omeškaniu žalobcu so splnením si tohto záväzku a ku vzniku nároku
na úroky z omeškania. V zostávajúcej časti tejto pohľadávky vo výške 22.676,85 Eur žalobca úhradu

za práce doposiaľ neobdržal, v dôsledku čoho sa žalobca nemohol dostať do omeškania s úhradou
tejto pohľadávky. To isté platí aj vo vzťahu k postúpenej pohľadávke z faktúry č. 2018191, pôvodne vo
výške 1.722,69 Eur. Z uvedených dôvodov je žalobca toho názoru, že žalovaný nepreukázal existenciu
započítania spôsobilej pohľadávky na zaplatenie úrokov z omeškania špecifikovaných pohľadávok(popiera, že by sa žalobca dostal do omeškania s ich úhradou) a z tohto dôvodu je jednostranný zápočet
žalovaného inkorporovaný v jeho podaní zo dňa 19.07.2021 neplatný.

15. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov a vyjadreniami štatutárnych
zástupcov a zistil, že dňa 30.08.2017 žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili
Zmluvu o dielo na zhotovenie stavby „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu
Ladce“ podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa článku 2. bodu 2.1 predmetnom zmluvy je
záväzok zhotoviteľa vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť stavebné práce a dodávku

materiálov na stavbe „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ za podmienok
dohodnutých v Zmluve a dielo odovzdať objednávateľovi. V článku 3. si zmluvné strany dohodli cenu za
dielo tak, že v zmysle bodu 3.1, 3.2, 3.3 cena za dielo sa považuje za pevnú, nemennú a maximálnu
cenu; je stanovená na základe oceneného výkazu výmer Projektovej dokumentácie a súťažných
podkladov; ide o cenu diela vrátane DPH; je cena maximálna a zahŕňa náklady na splnenie všetkých
zmluvných záväzkov zhotoviteľa vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj náhradu akýchkoľvek nákladov alebo

výdavkov zhotoviteľa vynaložených na riadne vykonanie a odovzdanie diela objednávateľovi tak, aby
bolo dielo užívaniaschopné a spôsobilé na kolaudáciu, vrátane dopravných nákladov, skladného,
nákladov na vypracovanie dokumentácie skutočnej realizácie diela, prípravné stavebné práce, náklady
na vybudovanie, prevádzku, údržbu a vypratanie staveniska, odvoz a likvidácia stavebného odpadu a
pod. Akékoľvek dodatky k zmluve navyšujúce cenu diela s výnimkou možností podľa bodu 3.6 tohto

článku, sú vylúčené. Podľa článku 4., bodu 4.1 objednávateľ bude uhrádzať cenu za dielo nasledovne:
4.1.1 čiastkovými faktúrami, 4.1.2 konečnou faktúrou. Podľa bodu 4.3 článku 4. tejto zmluvy zhotoviteľ je
oprávnený vystaviť čiastkovú faktúru raz mesačne na základe schválených vykonaných prác za mesiac,
za ktorý je predmetná faktúra vystavená. Podľa bodu 4.10 článku 4. tejto zmluvy je lehota splatnosti
faktúr do 30 dní od do dňa doručenia faktúry. Podľa bodu 4.12 článku 4. tejto zmluvy objednávateľ

uhradí faktúru až po obdržaní platby za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky. Po dobu
prípadného omeškania týchto platieb investorom, objednávateľ nebude v omeškaní so splatnosťou
faktúr zhotoviteľa. Podľa článku 6. bodu 6.11 tejto zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za primeraný poriadok
a čistotu na stavenisku a je povinný odstraňovať na svoje náklady odpady a nečistoty vzniknuté jeho
prácami v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zhotoviteľ je povinný zabezpečiť prevádzkové,

sociálne a výrobné priestory na zariadenie staveniska na vlastné náklady. Zhotoviteľ uhrádza vodné a
stočné, náklady na odber energií a ostatné náklady z prevádzkového a sociálneho zariadenia staveniska
priamo dodávateľovi týchto služieb. Podľa článku 6. bodu 6.14 tejto zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za
všetky škody na stavbe, zariadeniach a pozemkoch, ako aj vzniknutých tretím osobám a na veciach
pri realizácii prác. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že akúkoľvek ním spôsobenú škodu alebo zapríčinenú škodu

pri realizácii diela odstráni tak, že uvedie poškodenú časť do pôvodného stavu alebo zaplatí náhradu
škody v pnej výške. Podľa článku 8. bodu 8.5 písm. h) tejto zmluvy zhotoviteľ je povinný odovzdať
objednávateľovi v preberacom konaní doklad o naložení s odpadmi. Podľa článku 14. bodu 14.1
jednotlivé ustanovenia zmluvy môžu byť menené, dopĺňané, resp. zrušené iba písomnou formou po
dohode zmluvných strán v dodatku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

16. Súd konštatoval, že uzavretiu Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017 predchádzalo uzavretie Zmluvy o
dielo na zhotovenie stavby „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ podľa
§ 536 a nasl. Obchodného zákonníka medzi zmluvnými stranami Obec Ladce ako objednávateľom a
žalovaným ako zhotoviteľom, a to dňa 17.8.2017. Podľa článku 6. bodu 6.11 tejto zmluvy zhotoviteľ

zodpovedá za primeraný poriadok a čistotu na stavenisku a je povinný odstraňovať na svoje náklady
odpady a nečistoty vzniknuté jeho prácami v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zhotoviteľ
je povinný zabezpečiť prevádzkové, sociálne a výrobné priestory na zariadenie staveniska na
vlastné náklady. Zhotoviteľ uhrádza vodné a stočné, náklady na odber energií a ostatné náklady z
prevádzkového a sociálneho zariadenia staveniska priamo dodávateľovi týchto služieb. Podľa článku

6. bodu 6.14 tejto zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za všetky škody na stavbe, zariadeniach a pozemkoch,
ako aj vzniknutých tretím osobám a na veciach pri realizácii prác. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že akúkoľvek
ním spôsobenú škodu alebo zapríčinenú škodu pri realizácii diela odstráni tak, že uvedie poškodenú
časť do pôvodného stavu alebo zaplatí náhradu škody v pnej výške. Podľa článku 8. bodu 8.5
písm. h) tejto zmluvy zhotoviteľ je povinný odovzdať objednávateľovi v preberacom konaní doklad o

naložení s odpadmi. Podľa článku 14. bodu 14.1 jednotlivé ustanovenia zmluvy môžu byť menené,
dopĺňané, resp. zrušené iba písomnou formou po dohode zmluvných strán v dodatku, ktorý bude tvoriť
neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Súd uviedol, že uvedené články tejto zmluvy sú obsahovo identické s
obsahom príslušných článkov Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 30.8.2017 medzi žalobcom a žalovaným.17. Súd uviedol, že predmetom sporu po späťvzatí žaloby sčasti pred začatím pojednávania (podaním
zo dňa 12.12.2019), a to o zaplatenie úrokov z omeškania vzniknutých z titulu omeškania žalovaného

s úhradou faktúr č. 1020170039, č. 1020170045, č. 1020170052, č. 120170054, č. 1020170058, č.
1020170067, č. 1020180003, č. 1020180007, č. 1020180011, č. 1020180020, č. 1020180070, zostal
nárok žalobcu na zaplatenie istiny 36.834,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 19.327,67 Eur od 05.07.2018 do zaplatenia, zo sumy 39.219,54 Eur od 04.08.2018 do 12.12.2018,
zo sumy 2.976,78 Eur od 13.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 4.024,97 Eur od 04.08.2018 do zaplatenia,

zo sumy 150,80 Eur od 04.08.2018 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur od 23.08.2018 do zaplatenia, zo
sumy 5.354,71 Eur od 26.11.2018 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- Eur. Následne po späťvzatí žaloby sčasti po začatí pojednávania (podaním
zo dňa 30.10.2020), a to o zaplatenie istiny vo výške 15.821,20 Eur spolu s úrokom z omeškania
(vyčíslenom na sumu 8.578,34 Eur) vo výške 9,00 % ročne zo sumy vo výške 39.219,54 Eur od
04.08.2018 do 12.12.2018, zo sumy 2.976,78 Eur od 13.12.2018 do 30.10.2020, zo sumy 19.327,67

Eur od 05.07.2018 do 30.10.2020, zo sumy 4.024,97 Eur od 04.08.2018 do 30.10.2020, zo sumy
150,80 Eur od 04.08.2018 do 30.10.2020, zo sumy 5.000,- Eur od 23.08.2018 do 30.10.2020, zo sumy
5.354,71 Eur od 26.11.2018 do 30.10.2020, predmetom sporu zostal nárok žalobcu na zaplatenie istiny
vo výške 21.013,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3.506,47 Eur od
31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 2.976,78 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 4.024,97 Eur

od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 150,80 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.000,- Eur
od 31.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 5.354,71 Eur od 31.10.2020 do zaplatenia a paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur. K čiastočnému späťvzatiu žaloby
žalobcom v tejto časti (podaním zo dňa 30.10.2020) došlo potom, čo žalobca pristúpil k započítaniu
svojich (v tomto spore žalovaných) pohľadávok evidovaných voči žalovanému s pohľadávkami, ktoré

žalovaný nadobudol voči žalobcovi na podklade postúpenia pohľadávky po začatí konania, a to na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.04.2020 od postupcu: Peter Mjartan - PEPAMONT,
IČO: 41057911, vo výške 24.399,54 Eur. Zápočtom vzájomných pohľadávok zo dňa 30.10.2020 si
žalobca svoju pohľadávku vo výške 15.821,20 Eur - istina z faktúry č. 1020180030 a z titulu úroku z
omeškania vyčísleného ku dňu 30.10.2020 vo výške 8.578,34 Eur, t.j. spolu 24.399,54 Eur započítal

s pohľadávkou žalovaného voči žalobcovi titulom uvedenej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
20.04.2020, čím došlo k zániku pohľadávok žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi
započítaním v priebehu tohto súdneho konania v tejto veci.

18. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako

objednávateľom bola dňa 30.08.2017 uzatvorená Zmluva o dielo na zhotovenie stavby „Modernizácia
a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“. Z tejto Zmluvy o dielo vznikol medzi stranami
sporu záväzkový vzťah. Žalobca a žalovaný ako zmluvné strany predmetnej Zmluvy o dielo boli v čase
jej uzatvorenia podnikateľmi, ich záväzkový vzťah sa týkal ich podnikateľskej činnosti, preto na tento
záväzkový vzťah súd aplikoval Obchodný zákonník. Z tejto Zmluvy o dielo vznikli obom stranám touto

zmluvou dojednané práva a povinnosti. Predmetná zmluva o dielo obsahuje podstatné náležitosti zmluvy
o dielo, a to označenie predmetu diela a určenie ceny za dielo. Cena za dielo bola dojednaná vo
vyčíslenej sume v peniazoch ako pevná, nemenná a maximálna cena stanovená na základe oceneného
výkazu výmer, Projektovej dokumentácie a súťažných podkladov, vrátane DPH.

19. Súd ďalej uviedol, že v súvislosti s vykonanými stavebnými prácami v zmysle Zmluvy o dielo
žalobca vystavil žalovanému faktúry č. 1020180037 na sumu 39.219,54 Eur, z ktorej zostala neuhradená
suma 2.976,78 Eur, č. 10201800300 na sumu 19.327,67 Eur, č. 1020180038 na sumu 4.024,97
Eur, č. 1020180039 na sumu 150,80 Eur, č. 1020180045 na sumu 5.000 Eur, č. 1020180069
na sumu 5.354,71 Eur, celkom vo výške 36.834,93 Eur, ktoré podľa tvrdenia žalobcu žalovaný

neuhradil a ktorá suma bola pôvodne žalovanou sumou, istinou. Žalovaný žalobcom uplatnený nárok
z týchto faktúr spolu s príslušenstvom, čo do dôvodu i výšky, (vrátane konečného nároku vo výške
21.013,73 Eur s príslušenstvom) nerozporoval, nenamietal, nespochybnil. V konaní sa však bránil
vznesením kompenzačnej námietky. Súd v tejto súvislosti uviedol, že žalovaný je oprávnený uplatniť
v prebiehajúcom spore aj svoj vlastný kompenzačný nárok voči žalobcovi. Ide o pohľadávku, ktorú

možno jednostranne započítať proti žalobou uplatnenej pohľadávke podľa predpisov hmotného práva,
a teda aj § 358 až 363 Obchodného zákonníka. Započítanie pohľadávok je jedným zo zákonných
spôsobov zániku záväzku a z povahy veci vyplýva, že osoba uskutočňujúca započítací úkon nepopiera
pohľadávku, proti ktorej započítanie smeruje. Pokiaľ žalovaný, ktorý nárok žalobcu nepopiera (tak,ako tomu je v tomto prípade), vznesie v sporovom konaní kompenzačnú námietku, súd ju posudzuje
podľa predpisov hmotného práva. Keďže žalobou uplatnený nárok súd považoval za dôvodný (žalovaný
nerozporoval uplatnený nárok žalobcu), kompenzačnú námietku žalovaného, teda jeho započítací úkon,

súd posudzoval z hľadiska jeho prípustnosti podľa ustanovení § 358 až 363 Obchodného zákonníka.
Právna úprava započítania je komplexne obsiahnutá v § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka s tým,
že pre obchodnoprávne vzťahy je doplnená modifikáciami obsiahnutými v § 358 a nasl. Obchodného
zákonníka (Niektoré ustanovenia o započítaní pohľadávok).

20. Súd vo všeobecnosti uviedol, že z definície započítania uvedenej v § 580 Občianskeho zákonníka
vyplýva, že predpokladom na započítanie je prejav vôle strany smerujúci k zániku vzájomných
pohľadávok, a že pohľadávky zanikajú v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú. Základnými podmienkami
pre účinné započítanie je vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávky na
započítanieaexistenciaprejavusmerujúcehokzapočítaniu.Podexistenciouvzájomnýchpohľadávoksa
rozumie stav, ak dve osoby sú si súčasne navzájom veriteľom a dlžníkom. Pod pohľadávkou rovnakého

druhu sa rozumie, že predmetom plnenia nie je individuálne určená vec. Ďalšou podmienkou započítania
je, či započítanie nie je vylúčené zákonom, dohodou strán alebo povahou vzájomných pohľadávok.
V súvislosti s kompenzačnou námietkou vznesenou žalovaným žalobca označil všetky žalovaným
uvádzané pohľadávky za nepreukázané, neexistentné, nedôvodné, z čoho možno podľa neho vyvodiť,
že ich nepovažuje za vzájomné pohľadávky s pohľadávkami žalobcu uplatnenými v tomto spore pre ich

neexistenciu a za spôsobilé na započítanie.

21. Súd tiež uviedol, že žalovaný si v rámci svojej obrany v tomto spore uplatnil na započítanie
pohľadávky náhradu nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energií vo výške 4.800,-
Eur; náhradu nákladov (vzniknutej škody) škody vo výške 5.126,65 Eur; neoprávnenú fakturáciu

za likvidáciu odpadov vo výške 3.178,38 Eur; príslušenstvo z postúpenej pohľadávky vo výške
6.119,14 Eur, celkom spolu vo výške 19.224,17 Eur. Súd mal za to, že pri prejave žalovaného, ktorým
uplatňuje v spore proti žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie, ako je tomu v tomto prípade,
treba rozlišovať medzi kompenzáciou ako obranou v konaní a kompenzáciou predstavujúcou vzájomnú
žalobu. Vzájomnou žalobou podľa § 147 CSP je taká žaloba, ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje

práva voči žalobcovi so zámerom, aby boli prejednané a aby o nich bolo rozhodnuté v rovnakom konaní
ako v žalobe podanej žalobcom.

22. Súd konštatoval, že za vzájomnú žalobu sa podľa § 147 ods. 2 CSP považuje aj uplatnenie
pohľadávky na započítanie žalovaným, ktorou za konania započíta voči žalobcom uplatnenej

pohľadávke svoju pohľadávku prevyšujúcu pohľadávku žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje,
aby mu bolo prisúdené viac ako požadoval žalobca. Do výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa
započítací prejav žalovaného v takom prípade považuje len za prostriedok procesnej obrany. Rovnako
sa za prostriedok procesnej obrany žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje započítať proti
pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. V tomto spore si žalovaný

voči žalobcom uplatnenej pohľadávke uplatnil svoju pohľadávku na započítanie vo výške 19.224,17 Eur,
teda vo výške nižšej, ako je pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto spore (21.013,73 Eur s prísl.), preto
započítací prejav žalovaného súd posudzoval ako procesnú obranu žalovaného, keďže táto neprevyšuje
pohľadávku žalobcu. Keďže súd po vykonanom dokazovaní zhodnotením dôkazov v súlade s § 191 CSP
uzavrel,žežalobcomuplatnenýnárokvovýške21.013,73Eurjedôvodný,ďalejsazaoberalzapočítacím

prejavom žalovaného ako jeho procesnou obranou v tomto spore. Súd dodal, že žalobcom uplatnený
nárok posudzoval podľa citovaného § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 veta prvá, § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka vychádzajúc z nesporného, že zmluva o dielo uzavretá medzi stranami sporu je odplatným
právnym úkonom, že žalobca vykonal predmetné dielo riadne a včas, že za jeho vykonanie vystavil
žalovanému príslušné predmetné faktúry, teda svoj záväzok z predmetnej zmluvy o dielo splnil, ale

žalovaný svoj zmluvný záväzok zaplatiť cenu za vykonanie diela nesplnil, nezaplatil fakturovanú cenu
diela v žalovanej výške. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny.

23. Súd dodal, že platí, že pohľadávka, ktorá sa uplatňuje na započítanie, musí byť určitá v tom
zmysle, že musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie a v akej výške a proti ktorej

pohľadávke smeruje, čo v tomto prípade započítacieho prejavu žalovaného je splnené. Súčasne platí,
že ak niektorý účastník právneho vzťahu (v tomto prípade žalovaný) tvrdí existenciu pohľadávky na
započítanie, musí to v konaní preukázať.24.Kpohľadávkežalovanéhonazapočítanieakonáhradanákladovspojenýchsozariadenímstaveniska
a odberom energií, súd uviedol, že žalovaný si uplatnil v rámci tejto procesnej obrany pohľadávku v
konečnej výške 4.800,- Eur. Žalovaný poukázal na článok 6. bod 6.11 Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi

stranami sporu s tým, že predmetné dielo sa realizovalo na existujúcom objekte, ktorý bol napojený
na inžinierske siete, a to vodu, elektrickú energiu a kanalizáciu. Medzi investorom (obcou Ladce) a
žalovaným bolo dohodnuté, že zariadenie staveniska bude napojené na príslušné energie z rozvodov
Obecného úradu a že za odber energií, ako aj za prenájom priestorov staveniska bola dohodnutá
mesačná platba vo výške 400,- Eur po celú dobu realizácie diela. Podľa žalovaného z listinného

dôkazu Záznam o odovzdaní staveniska zo dňa 28.08.2017 medzi odovzdávajúcim investorom (Obce
Ladce) a preberajúcim žalovaným vyplýva, že investor oboznámil žalovaného s miestami napojenia
energií a tiež odovzdal žalovanému prípojné miesta. Z Dodatku č. 1 k predmetnému Záznamu vyplýva,
že žalovaný ako preberajúci sa v súlade s bodom 6.11 Zmluvy o dielo uzavretej medzi investorom
a žalovaným zaviazal platiť investorovi ako odovzdávajúcemu náklady za odber elektrickej energie,
vody, kanalizácie a odplatu za prenechaný nebytový priestor v paušálnej sume spolu 400,- Eur počas

celej doby realizácie diela. Rovnaký záznam o odovzdaní staveniska zo dňa 28.08.2017 bol aj medzi
žalovanýmakoodovzdávajúcimažalobcomakopreberajúcim,zktoréhovyplýva,žežalovanýoboznámil
žalobcu s miestami napojenia energií a odovzdal mu prípojné miesta. Podľa žalovaného investor vystavil
žalovanému faktúru v súvislosti s odplatou za odber energií a prenájom priestorov v sume 4.800,- Eur.
Žalovaný doplnil, že žalobca nepredložil dôkaz o tom, že náklady na energie za služby si zabezpečoval

samostatne a ani o tom, či náklady na energie uhradil priamo dodávateľom týchto energií/služieb. Teda
napriek skutočnosti, že náklady na energie mal hradiť žalobca sám, hradil ich za neho žalovaný, a teda
nárok vo výške 4.800,- Eur považuje za oprávnený, aj s poukazom na § 454 Občianskeho zákonníka.
Žalovaný tiež poukázal na výpoveď svedka F. C. G. na pojednávaní dňa 24.05.2022, z ktorej vyplynulo,
že preberacie konanie týkajúce sa staveniska pozostávalo iba z jedného konania, v rámci ktorého boli

vyhotovené dva zápisy v jeden deň a v jednu hodinu. Má o tom svedčiť aj zápis z pracovného stretnutia
zo dňa 25.08.2017, ktorého sa zúčastnil aj konateľ žalobcu (súd dodal, že zápis zo dňa 25.08.2017 nie
je obsiahnutý v súdnom spise). Podľa žalovaného prítomnosť žalobcu na preberacom konaní potvrdil
aj konateľ žalobcu na pojednávaní dňa 05.04.2022. Existenciu dohody o povinnosti žalobcu uhrádzať
náklady za odber energií potvrdil aj konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 05.04.2022 a svedok F. G.

na pojednávaní dňa 24.05.2022. V prípade, že by sa súd nestotožnil s právnym posúdením žalovaného
o povinnosti žalobcu vydať žalovanému bezdôvodné obohatenie vo výške 4.800,- Eur, tak povinnosť
žalobcu voči žalovanému vyplývala z dohody medzi nimi, existenciu ktorej potvrdil konateľ žalovaného
i F. G.. Žalobca žalovaným uplatnenú pohľadávku na započítanie vo výške 4.800,- Eur označil za
nedôvodnú. Žalobca v súvislosti s touto pohľadávkou žalovaného poukázal na bod 6.11 článku 6. Zmluvy

o dielo, v zmysle ktorého sa žalobca sám zaviazal zabezpečiť potrebné médiá a uhrádzať ich priamo
dodávateľom týchto médií, a teda nie žalovanému a ani investorovi, ktorým náhrada na ich úhradu
nevznikla. Žalobca nikdy nebol súčasťou dohody medzi žalovaným a investorom (Obcou Ladce), a
teda z takejto dohody medzi investorom a žalovaným nemôžu vzniknúť žiadne povinnosti žalobcovi.
Žalobca nebol zmluvnou stranou dohody o paušálnej úhrade nákladov. S poukazom na bod 14.1 Článku

14. Zmluvy o dielo, podľa ktorého je zmluvu o dielo možné meniť jedine a výlučne formou písomných
dodatkov, preukázať takúto zmenu Zmluvy o dielo, ktorou by sa žalovaný (správne má byť žalobca)
zaviazal na plnenie iných povinností ako vyplývajúcich z uzavretej Zmluvy o dielo, je povinný preukázať
žalovaný.Takýtodôkazvšakžalovanýneprodukoval.Žalobcapoukázaltiežnačasovýúdajpreberacieho
konania zo dňa 28.08.2017, ktorý sa udial dňa 28.08.2017 o 10.00 hodine a na časový údaj uzavretej

dohody o paušálnej úhrade nákladov v ten istý deň, ale o 12.00 hod.. Ak žalovaný tento nárok uplatňuje
ako bezdôvodné obohatenie, žalobca má za to, že nie sú splnené zákonné predpoklady na priznanie
nároku z tohto titulu. Žalobca poukázal na výpoveď svedka H., ktorý uviedol, že tu bola písomná dohoda
medzi obcou a L.I.R.R. o paušálnej platbe za energie.

25. Podľa názoru súdu preukázanou skutočnosťou je, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
dňa 30.08.2017 Zmluva o dielo na zhotovenie stavby. Táto zmluva má písomnú formu. Podľa článku
6., bodu 6.11 tejto Zmluvy zhotoviteľ zodpovedá za primeraný poriadok a čistotu na stavenisku a je
povinný odstraňovať na svoje náklady odpady a nečistoty vzniknuté jeho prácami v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Zhotoviteľ je povinný zabezpečiť prevádzkové, sociálne a výrobné priestory na

zariadenie staveniska na vlastné náklady. Zhotoviteľ uhrádza vodné a stočné, náklady na odber energií
a ostatné náklady z prevádzkového a sociálneho zariadenia staveniska priamo dodávateľom týchto
služieb. Predmetná Zmluva o dielo neobsahuje výklad pojmov, a teda ani pojmu dodávateľ služieb.
Žalovaný je v zmluve označený ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ. Tieto pojmy sa v predmetnejzmluve aj uvádzajú. Jazykovým výkladom s dôrazom na úmysel konajúcej strany (Obec Ladce vo vzťahu
kžalovanému,resp.žalovanývovzťahukžalobcoviakozmluvnástrana,ktoráformulovalaobsahzmluvy
a ktorá by mala byť zodpovedná za jednotlivé ustanovenia či pojmy, ktoré do zmluvy vniesla), treba

podľa názoru súdu za dodávateľa služieb považovať osoby, ktoré dodávajú služby, t.j. dodávatelia vody,
energií, a podobne, teda osoby odlišné od zmluvných strán predmetných Zmlúv o dielo zo dňa 30.8.2017
a zo dňa 17.8.2017. Tento záver súdu vyplýva z vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý
uviedol, že za dodávateľa služieb v zmysle Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017 mal na mysli „energetické
závody, vodárne, plynári“, tiež z výpovede svedka B. H., ktorý uviedol, že „dodávateľmi energií boli

energetické závody, vodárenská spoločnosť, za tieto energie platila Obec s tým, že tu bola písomná
dohodamedziObcouLadceažalovanýmopaušálnejplatbezaenergie“,tiežzvýpovedesvedkaF.C.G.,
ktorý uviedol, že „náklady za zabraté priestory a za energie mal znášať u predmetného diela zhotoviteľ,
ktorým je žalovaný a ktorý tieto činnosti riešil so subdodávateľom, t. j. so žalobcom. Pri odovzdaní
staveniska bola stanovená paušálna náhrada, ktorú by Obec uplatňovala u zhotoviteľa - žalovaného“.

26. Dojednanie zmluvných strán v bode 6.11 článku 6. Zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom
(zhotoviteľom) a žalovaným (objednávateľom) dňa 30.08.2017 je identické s dojednaním v Zmluve o
dielonazhotoveniestavby„ModernizáciaaenergetickáoptimalizáciaKultúrnehodomuLadce“uzavretej
medzi Obcou Ladce ako objednávateľom a L.I.R.R. s.r.o. (žalovaným) ako zhotoviteľom dňa 17.08.2017.
Podľabodu14.1článku14.Zmluvyodielozodňa30.08.2017sizmluvnéstranyvymienilimožnosťmeniť,

doplniť alebo zrušiť jednotlivé ustanovenia tejto zmluvy iba písomnou formou po dohode zmluvných
strán v dodatku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú časť zmluvy. Aj Zmluva o dielo uzavretá dňa 17.08.2017
obsahuje rovnaké dojednanie v bode 14.1 článku 4. o možnosti zmeny, doplnenia, resp. zrušenia
jednotlivých ustanovení zmluvy iba písomnou formou po dohode zmluvných strán v dodatku, ktorý bude
tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V písomnom Zázname o odovzdaní a prevzatí staveniska alebo

pracoviska na stavenisku zo dňa 28.08.2017 sa uvádza, že za odovzdávajúceho (Obec Ladce) bol
prítomný B. H. (starosta Obce Ladce) a za preberajúceho L.I.R.R., s.r.o. F. E. (štatutárny zástupca
žalovaného). V tomto Zázname sa uvádza dátum 28.08.2017 a čas 10.00 hod.. V písomnom Zázname
o odovzdaní a prevzatí staveniska alebo pracoviska na stavenisku zo dňa 28.08.2017 sa uvádza, že za
odovzdávajúceho (L.I.R.R., s.r.o., t.j. žalovaného) bol prítomný F. E. (štatutárny zástupca žalovaného)

a za preberajúceho (STAVOJ s.r.o., t.j. žalobcu) Mgr. Marcel Metes. V tomto Zázname sa uvádza
dátum 28.08.2017 a čas 10.00 hod.. Oba Záznamy uvádzajú zhodne miesto Záznamu: Ladce. Oba
Záznamy sú v bode 5., 6. a 13. obsahovo identické, a to v bode 5. prvá veta týkajúcom sa „Vedenia
jestvujúcich inžinierskych sietí“ takto: „Zástupca odovzdávajúceho oboznámil zástupcu preberajúceho
so známymi druhmi inžinierskych sietí, s ich trasami a hĺbkou uloženia a s ochrannými pásmami k nim,

v bode 6. týkajúcom sa „Odovzdania prípojných miest“ takto: „Zástupca odovzdávajúceho oboznámil
zástupcu preberajúceho s miestami napojenia energií. Dnešným dňom boli preberajúcemu odovzdané
tieto prípojné miesta: elektrickej energie: na stavbe, pitnej vody: na stavbe, kanalizácie: na stavbe a v
bode 13. takto: „Zástupca preberajúceho zaistí na prevzatom pracovisku poriadok a čistotu. Odpady
a nečistoty vzniknuté jeho činnosťami bude priebežne odstraňovať podľa zásad zákona o odpadoch“.

V konaní bolo ďalej preukázané, že k Záznamu o odovzdaní a prevzatí staveniska alebo pracoviska
na stavenisku zo dňa 28.08.2017 medzi odovzdávajúcim Obce Ladce a preberajúcim L.I.R.R. s.r.o. -
žalovaným, ktorého boli účastní za odovzdávajúceho B. H. (štatutárny zástupca Obce Ladce, starosta)
a za preberajúceho F. E. (štatutárny zástupca žalovaného), bol medzi odovzdávajúcim Obce Ladce a
preberajúcim L.I.R.R. s.r.o. (žalovaným) písomne uzavretý Dodatok č. 1 ku Záznamu. Z tohto Dodatku č.

1 nevyplýva, že by zmluvnou stranou tohto Dodatku bol aj niekto iný (okrem Obce Ladce a žalovaného),
napríklad žalobca. Vo vzťahu k spornej náhrade nákladov spojených so zariadením staveniska a
odberom energií je relevantné uvedené dojednanie uvedených zmluvných strán, t.j. Obce Ladce a
žalovanéhovbode4.tohtoDodatkuč.1,podľaktorého„odovzdávajúciapreberajúcišpecifikujúodberné
miesta elektrickej energie, vody, kanalizácie stavby na základe meračov nasledovne: voda - odber

(prízemie, pánske WC - KD), elektrická energia - odber z rozvodne (bývalé kotolne KD)“ a najmä v bode
5., podľa ktorého „preberajúci sa v súlade s bodom 6.11 Zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2017 (tento dátum
bol žalovaným označený ako za chybu v písaní s tým, že sa jedná o Zmluvu o dielo zo dňa 30.08.2017)
zaväzuje hradiť odovzdávajúcemu náklady za odber elektrickej energie, vody, kanalizácie a odplatu za
prenechaný nebytový priestor v paušálnej sume spolu 400,- Eur mesačne počas celej doby realizácie

diela. Preberajúci sa zaväzuje uhradiť tieto náklady podľa vystavenej faktúry, ktorú odovzdávajúci
vystaví mesačne k poslednému dňu kalendárneho mesiaca počas celej doby realizácie diela“. Súd
pripomenul, že v bode 6.11 článku 6. Zmluvy o dielo zo dňa 17.08.2017 (na ktorý odkazuje Dodatok
č. 1) uzavretej medzi Obcou Ladce a žalovaným sa okrem iného uvádza, že zhotoviteľ je povinnýzabezpečiť prevádzkové, sociálne a výrobné priestory na zariadenie staveniska na vlastné náklady a
že zhotoviteľ uhrádza vodné a stočné, náklady na odber energií a ostatné náklady z prevádzkového a
sociálneho zariadenia staveniska priamo dodávateľom týchto služieb. Na základe tohto Dodatku č. 1

Obec Ladce aj fakturovala žalovanému sumu 4.800,- Eur faktúrou č. 3518 zo dňa 24.10.2018, splatnou
07.11.2018. Táto faktúra odkazuje na Dodatok č. 1 Záznamu o odovzdaní a prevzatí staveniska zo dňa
28.08.2017, bod č. 5. s tým, že sa ňou fakturujú „náklady na odber elektrickej energie, vodné a stočné a
odplata za prenájom prenechaného nebytového priestoru za budovou KD Ladce v dohodnutej paušálnej
sume 400,- Eur/mesiac za obdobie 09/2017 až 08/2018“ v celkovej sume 4.800,- Eur. V konaní nebolo

preukázané, že by bol písomne uzavretý medzi žalovaným a žalobcom obdobný Dodatok k Zmluve
o dielo zo dňa 30.08.2017, ako Dodatok č. 1 uzatvorený písomne medzi Obcou Ladce a žalovaným.
Dôkaz o jeho existencii nebol žalovaným predložený a uzavretie akejkoľvek dohody, vrátane dohody
uzatvorenej písomnou formou, vylúčil aj žalobca. Štatutárny zástupca žalobcu tvrdil, že žalobca za
spotrebované energie a za zabratie verejného priestranstva neplatil nikomu. Tiež tvrdil, že pri uzatvorení
Dodatku č. 1 zo dňa 28.08.2017 nebol prítomný. Jeho tvrdenie zodpovedá obsahu písomne uzavretého

Dodatku,zktoréhonevyplývaprítomnosťštatutárnehozástupcužalovanéhoprijehouzavretí.Štatutárny
zástupcažalovanéhotvrdil,žeiniciátoromuzatvoreniaDodatkuč.1bolaObecLadceažetakýtododatok
v súvislosti so Zmluvou o dielo z 30.08.2017 (uzavretej so žalobcom) nebol uzatvorený. Tvrdil tiež, že
bolauzavretámedzižalovanýmažalobcomdohodatýkajúcasaenergií,zabratiaverejnéhopriestranstva
aj vodného, stočného a táto by mohla byť uvedená v niektorom so zápisov o kontrolnom dni, a že

takáto dohoda mala byť uzatvorená ústne. Súd uviedol, že žalovaným ako osobou, ktorá má povinnosť v
konaní preukázať existenciu svojej pohľadávky voči žalobcovi na započítanie vo výške 4.800,- Eur, nebol
predložený žiadny listinný alebo iný dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Svedok B. H., starosta Obce
Ladce, bez pomeru a záujmu k stranám uviedol, že na začiatku pri odovzdaní stavby, resp. pri prvom
stretnutí pri odovzdaní staveniska, sa Obec Ladce a žalovaný dohodli za prítomnosti osôb uvedených

v Dodatku, že do ukončenia stavby bude žalovaný platiť obci paušálne 400,- Eur za energie (vodné,
stočné, elektrická energia a prenájom verejných priestranstiev). Dodávateľmi energií boli energetické
závody, vodárenská spoločnosť, za tieto energie platila Obec s tým, že tu bola písomná dohoda medzi
Obcou Ladce a žalovaným o paušálnej platbe za energie. Túto platbu podľa tvrdenia svedka žalovaný
uhradil. Svedok tiež uviedol, že takúto zmluvu, akú mala Obec so žalovaným, nemala Obec uzatvorenú

so žalobcom. Svedok F. C. G., zamestnanec žalovaného, uviedol, že náklady za zabraté priestory a za
energie mal znášať u predmetného diela zhotoviteľ, ktorým je žalovaný a ktorý tieto činnosti riešil so
subdodávateľom, t.j. so žalobcom. Pri odovzdaní staveniska bola stanovená paušálna náhrada, ktorú
by Obec uplatňovala u zhotoviteľa - žalovaného.

27. Súd pripomenul, že Zmluva o dielo medzi Obcou Ladce a žalovaným bola uzavretá dňa 17.08.2017
a až následne dňa 30.08.2017 bola uzavretá Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným, pričom
Dodatok č. 1 uzavretý medzi Obcou Ladce a žalovaným bol uzavretý dňa 28.08.2017. Skutočnosti
týkajúce sa odovzdania prípojných miest sú uvedené identicky v obidvoch Záznamoch o odovzdaní a
prevzatí staveniska zo dňa 28.08.2017 s údajom o čase oboch Záznamov: 10.00 hod.. Dodatok č. 1 k

Záznamu uzavretý medzi odovzdávajúcim Obce Ladce a preberajúcim L.I.R.R. s.r.o. je síce datovaný
28.08.2017, ale čas jeho uzatvorenia, podpísania, je uvedený o 12.00 hod.. Z týchto listín teda nemožno
vyvodiť žalovaným tvrdenú účasť žalobcu na dohode o nákladoch za odber elektrickej energie, vody,
kanalizácie a odplaty za prenechaný nebytový priestor Dodatkom č. 1 k Záznamu. Napokon Dodatok č.
1 odkazuje na bod 6.11 Zmluvy o dielo z 30.06.2017 (správne 30.08.2017) uzavretej medzi Obcou Ladce

a žalovaným. Súd tiež zdôraznil, že žalobca a žalovaný si v Zmluve o dielo z 30.08.2017 v článku 14.,
v bode 14.1 vymienili možnosť zmeny, doplnenia, resp. zrušenia tejto Zmluvy iba písomnou formou po
dohode zmluvných strán v dodatku, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Identické dojednanie
zmluvných strán Zmluvy o dielo zo dňa 17.08.2017 zmluvné strany Obec Ladce a žalovaný realizovali
Dodatkom č. 1. Existencia dohody zmluvných strán formou písomného dodatku k Zmluve o dielo zo dňa

30.8.2017 medzi žalobcom a žalovaným preukázaná nebola. Ani svedkom F. C. G. uvádzaná dohoda
o zábere priestoru a miesta napojenia energií nie je dôkazom o existencii písomnej dohody medzi
žalobcom a žalovaným ohľadom nákladov za odber energií.

28. Súd v tejto súvislosti dodal, že z názvu Dielu II Obchodného zákonníka „Niektoré ustanovenia

o právnych úkonoch“ vyplýva, že Obchodný zákonník iba dopĺňa právnu úpravu právnych úkonov
v Občianskom zákonníku. Pre obchodné záväzkové vzťahy platí z Občianskeho zákonníka aj jeho
ustanovenie § 40. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníkapísomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. Obchodný zákonník nepredpisuje
pre Zmluvu o dielo písomnú formu. Keďže však žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu o dielo písomne,
táto môže byť zmenená alebo zrušená iba písomne v zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

pričom nedodržanie ustanovenej formy právneho úkonu spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Súd
naviac doplnil, že písomnú formu zmien, doplnenia, resp. zrušenia písomnou formou v dodatku si
zmluvné strany vymienili a dohodli v článku 14. v bode 14.1 Zmluvy o dielo z 30.08.2017. Preto i
prípadné (v konaní nepreukázané) ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, ktoré by menili, dopĺňali
ustanoveniaZmluvyodieloz30.08.2017,pokiaľideodojednaniesúvisiacesenergiami,bybolineplatné.

29. Podľa názoru súdu obrana žalovaného, že v súvislosti s prevzatím a odovzdaním staveniska boli
spísané dve dohody o odovzdaní a prevzatí staveniska medzi Obcou Ladce a žalovaným a rovnako
medzi žalobcom a žalovaným, a či v súvislosti s týmto išlo o jedno preberacie konanie alebo dve
preberaciekonania,jeirelevantná.Podstatnépodľanázorusúduje,čiexistujezmluvnýzáväzkovývzťah,
na základe ktorého by bola povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 4.800,- Eur. Súd uviedol,

že záväzky vznikajú z právnych úkonov najmä zo zmlúv ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka). Keďže
súd uzavrel, že nárok žalovaného na zaplatenie sumy 4.800,- Eur nevyplýva zo žiadnej zmluvy, a teda
nejde o zmluvnú pohľadávku žalovaného a s ňou súvisiaci zmluvný záväzok žalobcu, súd skúmal, či
žalovaným tvrdený záväzok žalobcu voči žalovanému by mohol/nemohol byť záväzkom zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Mal za to, že
pohľadávka žalovaného na zaplatenie 4.800,- Eur nie je daná ani zo spôsobenej škody. Porušenie
zmluvnej povinnosti na strane žalobcu a s tým súvisiacim prípadným vznikom škody žalovanému v
prípade tohto nároku neprichádza do úvahy, pretože žiadna zmluvná povinnosť vo vzťahu k žalovanému
súvisiaca s náhradou nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energií tu neexistovala

Rovnako neprichádza do úvahy ani mimozmluvná zodpovednosť žalobcu za škodu.

30. Žalovaný si uplatnil vyššie uvedenú pohľadávku na započítanie titulom záväzku žalobcu z
bezdôvodného obohatenia.

31. V zmysle § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení (ObZ), riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Predmetom úpravy Obchodného
zákonníka nie sú záväzky z bezdôvodného obohatenia, preto prípadný záväzok žalovaného voči
žalobcovi súd posudzoval podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je povinným (zodpovednostným subjektom) na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, kto sa

bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom, t.j. v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia
má uskutočniť je ten, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo. Žalovaný dôvodí, že na strane
žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie, keď žalovaný za žalobcu plnil, a to úhradou paušálnej náhrady
nákladov vo výške 400,- Eur mesačne (celkom spolu 4.800,- Eur) Obci Ladce. Z obrany žalovaného
vyplýva, že k bezdôvodnému obohateniu žalobcu malo dôjsť s poukazom na ustanovenie § 454

Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo,
čo podľa práva mal plniť sám. Predpokladom vzniku zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia podľa
tohto ustanovenia je na jednej strane existencia právnej povinnosti, či už zákonnej alebo zmluvnej,
na plnenie u toho, za koho sa plnilo a na druhej strane neexistencia takejto povinnosti u toho, kto v
skutočnosti plnil. Za obohateného treba považovať toho, za koho sa plnilo a nie toho, komu sa plnenie

poskytlo. Aplikácia § 454 Občianskeho zákonníka je založená na týchto skutkových okolnostiach: a)
oprávnenýposkytoltretejosobeplnenie,ktorémámajetkovúhodnotunamiestopovinného;b)oprávnený
nebol povinný plniť (na jeho strane neexistovala právna povinnosť na také plnenie); c) povinnosť
poskytnúť toto plnenie mal povinný (ten, kto získal bezdôvodné obohatenie); d) medzi tým, kto plní
(oprávneným) a tým, komu sa plnilo (tretia osoba) bolo zrejmé, že bolo plnené za iného, t.j. za povinného

(dlžníka), ktorému vzniká bezdôvodné obohatenie tým, že plnením, ktoré poskytol za neho niekto iný na
splnenie dlhu, zanikol jeho dlh splnením. Vychádzajúc z uvedeného na strane žalobcu nebola žiadna
zákonná alebo zmluvná právna povinnosť na plnenie voči obci Ladce, pretože žalobca nebol s Obcou
Ladce v žiadnom zmluvnom vzťahu a nevyplývalo mu žiadne plnenie ani zo zákona. Na druhej strane
tu však existovala zmluvná povinnosť žalovaného vo vzťahu k Obci Ladce založená Dodatkom č.1 k

Záznamu z 28.07.2018. Žalovaný plnil sumu 4.800,- Eur (paušálne náklady za odber elektrickej energie,
vody, kanalizácie a odplatu za prenechaný nebytový priestor) Obci Ladce na základe svojho zmluvného
záväzku voči Obci Ladce založeného práve Dodatkom č. 1 k Záznamu zo dňa 28.08.2017. Súd preto
obranu žalovaného u tohto nároku považoval za nedôvodnú v celom rozsahu.32. K pohľadávke žalovaného na započítanie ako náhrada škody súd uviedol, že žalovaný si uplatnil v
rámci tejto procesnej obrany pohľadávku vo výške 5.126,65 Eur. Žalovaný uplatnenie tejto pohľadávky

na započítanie voči žalobcovi (s poukazom na bod 2.1 a 6.14 Zmluvy o dielo zo dňa 30.8.2017, na § 537
ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka) odôvodnil tým, že žalobca zodpovedá na škodu spôsobenú na
objekte KD Ladce, keď porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou, čím došlo ku vzniku škody
(poškodenie vnútorných priestorov a zariadenia majetku Obce Ladce) a keď je daná príčinná súvislosť
medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalobcu. Žalovaný odkázal na bližší popis vzniknutej

škody v jeho vyjadrení zo dňa 28.01.2020. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný predložil faktúru
č. OF18/016 vystavenú dňa 10.8.2018 a splatnú 09.09.2018, ktorou žalovaný fakturoval žalobcovi
(refakturoval) náklady spojené s odstraňovaním škôd spôsobených pri prácach na streche v rámci
zákazky „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“, konkrétne alarm, svietidlá
v sume 1.116,67 Eur, stolárske práce v sume 815,- Eur, telekomunikačné siete v sume 652,80 Eur, e-
mailové komunikácie zo dňa 30.5.2018. zo dňa 31.5.2018, zo dňa 6.6.2018, zo dňa 4.9.2018, Zápisy

z kontrolných dní zo dňa 18.4.2018, 30.5.2018, 6.6.2018, 4.7.2018, ďalej faktúru č. 2018013 na sumu
815 Eur, faktúru č.18718/034 na sumu 1.113,67 Eur, faktúru č.0218/2347 na sumu 757,18 Eur, faktúru
č.20180014 na sumu 1.440 Eur, faktúru č.2018007 na sumu 348,- Eur a faktúru č.2218 na sumu 652,80
Eur. Faktúry č.2018013, č.18718/034, č.0218/2347, č.20180014 a č.2018007 boli vystavené tretími
osobami ako subdodávateľom žalovaného žalovanému a faktúra č. 2218 bola vystavená Obcou Ladce

žalovanému. Odstránenie vzniknutých škôd bolo zabezpečené žalovaným prostredníctvom odborných
subdodávateľov. Na návrh žalovaného súd vykonal výsluch svedkov starostu obce B. H. a F. G.. Žalobca
zotrval na svojom tvrdení, že všetka škoda bola odstránená priamo žalobcom a na náklady žalobcu,
o čom svedčí likvidačný protokol poistnej udalosti, zápis o škode na veciach a dohoda o vzájomnom
započítaní pohľadávok medzi žalobcom a Obcou Ladce (investorom diela). Žalobca tvrdil, že nie sú

splnené všetky predpoklady na priznanie nároku na náhrady škody žalovanému.

33. Súd posúdil dôvodnosť či nedôvodnosť uplatnenia tejto pohľadávky na započítanie a uviedol, že
podľa článku 2. bodu 2.1 Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby zo dňa 30.08.2017 uzatvorenej medzi
žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom predmetom zmluvy je záväzok zhotoviteľa

vykonať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť stavebné práce a dodávku materiálov na
stavbe „Modernizácia a energetická optimalizácia Kultúrneho domu Ladce“ za podmienok dohodnutých
v zmluve a dielo odovzdať objednávateľovi. Podľa článku 2. bodu 2.6 Zmluvy o dielo na zhotovenie
stavby uzatvorenej dňa 30.08.2017 medzi žalobcom a žalovaným zhotoviteľ sa zaväzuje zhotoviť dielo
podľa odovzdaných podkladov pre plnenie zmluvy, technických a právnych predpisov a slovenských

technických noriem, prípadne ISO tak, aby slúžilo k určenému účelu. Osoby a všetky veci povahy
hmotnej ako i právne, ktoré sú nutné a potrebné k riadnemu splneniu záväzku zhotoviteľa podľa tejto
zmluvy, je povinný zabezpečiť zhotoviteľ na vlastné náklady a nebezpečenstvo, ak sa zmluvné strany
nedohodnú inak. Podľa článku 6. bodu 6.14 Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 30.08.2017 medzi žalobcom
a žalovaným zhotoviteľ zodpovedá za všetky škody na stavbe, zariadeniach a pozemkoch, ako aj

vzniknutých tretím osobám a na veciach pri realizácii prác. Zhotoviteľ sa zaväzuje, že akúkoľvek ním
spôsobenú škodu alebo zapríčinenú škodu pri realizácii diela odstráni tak, že uvedie poškodenú časť
do pôvodného stavu alebo zaplatí náhradu škody v plnej výške. Dojednanie podľa uvedených článkov
a bodov Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017 je obsahovo identické s dojednaním zmluvných strán, a to
v rovnakých bodoch a článkoch, v Zmluve o dielo uzatvorenej dňa 17.08.2017 medzi Obcou Ladce a

žalovaným ako zhotoviteľom.

34. V konaní bolo podľa názoru súdu nesporné, že vo vzťahu k rovnakému predmetu diela boli
uzatvorené dve Zmluvy o dielo, a to najskôr Zmluva o dielo uzatvorená medzi Obcou Ladce ako
objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom dňa 17.08.2017 a následne medzi žalovaným ako

objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom dňa 30.08.2017. Z ani jednej z týchto zmlúv nevyplýva
vylúčenie možnosti zhotoviteľa poveriť vykonaním diela inú osobu. Z ustanovenia § 538 Obchodného
zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ nemusí vykonávať dielo osobne, že vykonaním diela alebo jeho
časti môže poveriť aj tretiu osobu (tzv. subdodávateľa), t.j. osobu, ktorá nie je v zmluvnom vzťahu
k objednávateľovi diela. Použitie inej osoby k vykonaniu diela však nezbavuje zhotoviteľa priamej

zodpovednosti voči objednávateľovi za riadne a včasné splnenie svojho záväzku. Toto ustanovenie
(§ 538 Obchodného zákonníka) je právnym základom pre posudzovanie osobitosti právneho
vzťahu založeného Zmluvou o dielo, ktorá je uzatvorená medzi tzv. generálnym zhotoviteľom (ako
objednávateľom - v tomto prípade žalovaným) a subdodávateľom (ako zhotoviteľom - v tomto prípadežalobcom), t.j. zo dňa 30.8.2017, pričom v tomto prípade bola Obec Ladce investorom vo vzťahu ku
zhotoviteľovi (v tomto prípade žalovanému) na základe Zmluvy o dielo zo dňa 17.8.2017. Aj napriek
tomu, že vzťahy medzi investorom, generálnym zhotoviteľom a subdodávateľom sú značne previazané,

slovenská právna úprava vychádza z toho, že ich treba posudzovať oddelene. V zmysle § 538
Obchodnéhozákonníkaplatí,žezakonaniesubdodávateľamávočiinvestorovizodpovednosťgenerálny
zhotoviteľ. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú konaním subdodávateľa, nemožno uzavrieť
že za ňu v každom prípade zodpovedá generálny zhotoviteľ. Toto platí len pre škodu spôsobenú
investorovi porušením povinností zo záväzkového vzťahu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka.

Generálny zhotoviteľ má v uvedenej súvislosti možnosť zbaviť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú
investorovi subdodávateľom za podmienok upravených v § 375 Obchodného zákonníka. Ak nárok na
náhradu škody vzniká z dôvodu porušenia povinností, ktoré zo záväzkového vzťahu medzi investorom
a generálnym zhotoviteľom nevyplývajú (t.j. ide o tzv. mimozmluvnú, resp. deliktuálnu zodpovednosť),
nie je ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka pre posudzovanie uvedeného nároku relevantné, aj
keby k porušeniu došlo v spojení s plnením subdodávateľských prác.

35.Obchodnýzákonníkrozlišujezmluvnúzodpovednosťzaškoduupravenúv§373anasl.Obchodného
zákonníka a zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením ustanovení Obchodného zákonníka v § 757.
Vznik zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka je založený na predpokladoch
vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná

súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Dôkazné bremeno preukázania týchto
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu znáša poškodený. Zodpovednosť za škodu v obchodnom
práve je zodpovednosťou objektívnou, ktorá nastáva bez ohľadu na zavinenie škodcu. Škodca v
zmysle § 374 Obchodného zákonníka má možnosť preukázať, že na jeho strane nastali okolnosti
brániace mu v splnení povinností, ktoré ho zodpovednosti za škodu zbavujú (liberačné dôvody).

Preukázanie existencie liberačných dôvodov v súdnom spore zaťažuje povinnú stranu. Predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu je, že vznikla škoda, teda, že došlo k určitej ujme majetkovej povahy
v súkromnej sfére poškodeného. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, ten je ustanovený v § 379 až
381 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorých sa nahrádza skutočná škoda (náklady, ktoré musela
poškodená strava vynaložiť v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany a ušlý zisk). Ak ide o

porušenie záväzkového vzťahu, poškodený musí preukázať existenciu zmluvy, ktorá povinnosť bola
porušená a že takáto povinnosť existovala. V prípade mimozáväzkovej povinnosti stačí preukázať
porušenie danej normy. Škodou sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá môže mať podobu
škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním a vznikom škody existuje vtedy, ak vznikla škoda v dôsledku protiprávneho konania, teda že

škoda bola nesprostredkovaným následkom protiprávnosti ako príčiny.

36. S odkazom na § 537 ods. 1 a ods. 3 Obchodného zákonníka súd uviedol, že základnou povinnosťou
zhotoviteľa je povinnosť vykonať určité dielo na svoje náklady, na vlastné nebezpečenstvo, v
dojednanom čase, samostatne. Vykonávanie diela na vlastné nebezpečenstvo znamená, že zhotoviteľa

postihnú nepriaznivé dôsledky nesprávneho zhotovovania diela použitím nevhodných vecí na jeho
vykonanie, alebo zvolením nevhodného spôsobu jeho vykonávania a tiež nesprávnej kalkulácie ceny
diela. Požiadavka odbornej starostlivosti pri Zmluve o dielo nepriamo vyplýva z ustanovenia § 551
Obchodného zákonníka, § 552 Obchodného zákonníka, ako aj zo zákonom ustanovenej povinnosti
vykonať dielo samostatne a na vlastné nebezpečenstvo, ktoré okrem iného znamenajú, že zhotoviteľ

má zvoliť taký postup pri vykonávaní diela, ktorý by viedol k dohodnutému výsledku určenému v
zmluve. Požiadavka samostatnosti zhotoviteľa pri vykonávaní diela však neznamená, že zhotoviteľ musí
vykonávať dielo osobne a nebráni mu poveriť vykonaním diela inú osobu, podľa § 538 Obchodného
zákonníka.

37. Súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnými stranami Zmluvy o dielo uzavretej
dňa 30.08.2017 boli žalovaný ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, potom zodpovednosť za škodu
a záväzok žalobcu odstrániť akúkoľvek ním spôsobenú škodu alebo zapríčinenú škodu pri realizácii diela
uvedením poškodenej časti do pôvodného stavu alebo zaplatením náhrady v plnej výške, je zmluvnou
povinnosťou medzi týmito zmluvnými stranami. Rovnako je tomu tak aj v prípade zmluvných strán

Zmluvy o dielo uzavretej dňa 17.08.2017, ktorej zmluvnými stranami boli Obec Ladce ako objednávateľ
a žalovaný ako zhotoviteľ. Obec Ladce v tomto prípade ako „tretia osoba“ nebola v zmluvnom vzťahu so
žalobcom, pričom práve Obec Ladce je osobou poškodenou. V tomto prípade vzhľadom na uzatvorenie
dvoch Zmlúv o dielo zo dňa 17.08.2017 a zo dňa 30.08.2017 ide o zodpovednosť za porušenie zmluvnejpovinnosti s účinkami voči tretím osobám a o zodpovedanie otázky, či žalobca zodpovedá za škodu,
ktorávzniklaporušenímjehopovinnostizozmluvyuzatvorenejsožalovanýmakohlavnýmdodávateľom,
ak sa škoda prejavila v právnej sfére objednávateľa (Obce Ladce). Otázka, či porušenie zmluvnej

povinnosti je protiprávnym úkonom aj vo vzťahu k poškodenému, ktorý nie je účastníkom zmluvy, je
irelevantná, keďže v tomto spore si nárok na náhradu škody neuplatňuje voči žalobcovi Obec Ladce,
ale žalovaný v rámci svojej procesnej obrany, odvodzujúc túto zodpovednosť žalobcu zo Zmluvy o
dielo uzatvorenej medzi nimi dňa 30.08.2017. Podľa názoru súdu za súčasnej právnej úpravy platí,
že za prípadné porušenie zmluvnej povinnosti zo strany subdodávateľa, t.j. tu žalobcu, je zodpovedný

výhradne dodávateľ, t.j. žalovaný. Zhotoviteľ (žalovaný) je totiž povinný vykonať dielo na svoje náklady
a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase. Zhotoviteľ zodpovedá za konanie alebo chyby, alebo
vady každého svojho subdodávateľa, akoby išlo o konanie alebo chyby samotného zhotoviteľa. Hlavným
dodávateľom bol v tomto prípade žalovaný. S poukazom na § 331 Obchodného zákonníka (ak dlžník plní
svojzáväzokpomocouinejosoby,zodpovedátak,akobyzáväzokplnilsám,aktentozákonneustanovuje
inak) platí, že kto použije na plnenie svojho záväzku tretiu osobu, zodpovedá za konanie týchto osôb,

akoby plnil sám.

38. Súd posudzoval uplatnenú pohľadávku žalobcu ( správne má byť žalovaným) na započítanie z
titulu náhrady škody voči žalobcovi ako prípadný nárok na náhradu škody zo zmluvnej povinnosti
založenej medzi stranami sporu Zmluvou o dielo uzavretou stranami sporu ako zmluvnými stranami dňa

30.08.2017 (článok 6. bod 6.14 tejto Zmluvy). Teda skúmal, či žalovaný preukázal, či žalobca porušil
zmluvnú povinnosť a akú, či žalovanému vznikla škoda, a či existuje príčinná súvislosť medzi porušením
zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou. K porušeniu zmluvnej povinnosti súd uviedol, že ak podľa
článku2.bodu2.1jepredmetomZmluvyodielozodňa30.8.2017záväzokzhotoviteľa(žalobcu)vykonať
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť stavebné práce a dodávku materiálov na predmetnej

stavbe, potom porušenie právnej povinnosti predpokladá konanie alebo opomenutie žalobcu, ktorým
došlo k porušeniu určitej právnej povinnosti žalobcu vyplývajúcej zo zmluvy alebo zo zákona. Ak mal
žalobca povinnosť vykonať dielo vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, t.j. stavebné práce a
dodávkumateriálovnapredmetnejstavbe,bolojehopovinnosťoupostupovaťsodbornoustarostlivosťou
a vykonať potrebné opatrenia súvisiace s prevenciou pred vznikom škody, teda v tomto prípade vykonať

také opatrenia, aby v prípade nepriaznivého počasia po odkrytí strechy do interiéru objektu KD Ladce
nezatekalo. V konaní nebolo sporné, že počas realizácie diela došlo k zatečeniu do objektu Obce
Ladce. Týmto zatečením do objektu vlastniaceho Obcou Ladce vznikla primárne škoda Obci Ladce. Pod
pojmom škoda treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne
vyjadriteľná peniazmi. Pod skutočnou škodou (žalovaný si v rámci uplatnenej pohľadávky na započítanie

uplatňuje nárok na skutočnú škodu) treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného. Súd ďalej skúmal,
či žalovanému vznikla škoda.

39. V tejto súvislosti súd dodal, že zhodnotením výsledkov dokazovania súd uzavrel, že žalobca
preukázal, že na náklady žalobcu boli odstránené škody uvedené v Zápise o škode na veciach zo

dňa 04.07.2018. Svedčia o tom listiny predložené žalobcom. Zo Zápisu o škode na veciach vyplýva,
že sa týka škodovej udalosti vzniknutej dňa 21.06.2018, osoby poškodeného - Obecný úrad Ladce a
osoby poisteného: STAVOJ, spol. s.r.o., t.j. žalobcu. Z tohto zápisu tiež vyplýva, že poškodený súhlasil
s obsahom Zápisu o škode. Žalobca vystavil Obci Ladce faktúru č. 1020180055 zo dňa 30.08.2018 na
sumu 5.196,13 Eur z dôvodu fakturácie v zmysle poistnej udalosti č. 2186015259 za opravu po zatečení

objektu KD Ladce. K faktúre je priložený súpis prác. Opravnou faktúrou č. 180200004 vystavenou
žalobcom odberateľovi - Obci Ladce žalobca dobropisoval faktúru č. 1020180055 na sumu 5.196,13 Eur
s odôvodnením, že vzniknutú škodu žiada na úhradu od svojej poisťovne. O splnení tohto záväzku z
náhrady škody žalobcom Obci Ladce svedčí Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok
medzi žalobcom a Obcou Ladce zo dňa 21.09.2018. Likvidačný protokol zo dňa 10.09.2018 svedčí o

výpočte poistného plnenia v prospech poisteného - žalobcu na sumu 3.542,73 Eur. Starosta Obce Ladce
vypočutý ako svedok potvrdil, že za prítomnosti poisťovacieho agenta odsúhlasoval na mieste samom
rozsah škôd a že Obecný úrad za spôsobené škody neplatil nič. Tento svedok však nevedel uviesť, v
akom rozsahu sa finančne podieľal na odstraňovaní škôd žalobca a ako žalovaný.

40. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil uvedené faktúry a navrhol vo veci vykonať
výsluch svedkov starostu obce Ladce B. H. a F. G., ktoré dôkazy súd aj vykonal. Podľa názoru súdu
však žalovaným produkované dôkazy a na návrh žalovaného vykonané dôkazy súdom nepostačujú
na preukázanie, že na strane žalovaného vznikla škoda, a teda že došlo k zmenšeniu majetku nastrane žalovaného. Súd uviedol, že škoda v čase realizácie diela v dôsledku zatečenia po dažďových
zrážkach vznikla na objekte Obecného úradu Ladce, ktorý bol v čase realizácie diela vo vlastníctve
Obce Ladce, čo znamená, že poškodeným bola primárne Obec Ladce. Žalovaný tvrdil, že odstraňovanie

škôd realizoval a na dôkaz tohto tvrdenia predložil príslušné faktúry, z ktorých vyplýva, že týmito
faktúrami boli fakturované práce vykonané tretími osobami (dodávateľmi) pre žalovaného. Žalovaný
síce predložil predmetné faktúry, ktorými preukazuje vykonanie prác uvedených v jednotlivých faktúrach
príslušnými dodávateľmi (tretími osobami) a tiež faktúru vystavenú Obcou Ladce pre žalovaného o
vykonaní servisných prác, telekomunikačnej siete, ale žalovaný nepreukázal, že tieto faktúry aj uhradil,

teda že uhradil náklady na odstránenie tých poškodení objektu Obce Ladce, za ktoré má žalobca niesť
zodpovednosť. Žalovaný tak nepreukázal, že došlo k zmenšeniu jeho majetku v príčinnej súvislosti s
odstraňovaním poškodení, za ktoré má zodpovedať žalobca. Vzniknutou škodou zatečením do objektu
KD Ladce sa totiž zmenšil majetok Obce Ladce, nie však súčasne aj žalovanému. Žalovanému by
vznikla škoda v tom prípade, keby sa zmenšil jeho majetok, a to uhradením nákladov na odstránenie
škôd, teda úhradou príslušných faktúr. Súd dodal, že vzhľadom na nesplnenie jedného z predpokladov

objektívnej zodpovednosti za škodu, súd uzavrel, že žalobca nezodpovedá za škodu žalovanému v
rozsahu žalovaným uplatnenej pohľadávky na započítanie. Súd majúc na zreteli zásadu hospodárnosti
konania po zistení, že nárok žalovaného na náhradu škody voči žalobcovi čo do základu nie je daný, sa
viac nezaoberal dôvodnosťou tohto nároku čo do jeho uplatnenej výšky.

41. K pohľadávke žalovaného na započítanie neoprávnená fakturácia za likvidáciu odpadov súd uviedol,
že žalovaný si uplatnil v rámci tejto procesnej obrany pohľadávku vo výške 3.178,38 Eur. Žalovaný
uplatnenie tejto pohľadávky na započítanie voči žalobcovi odôvodnil tým, že táto vznikla z rozdielu medzi
množstvom odpadu, ktorý bol skutočne likvidovaný a množstvom odpadu, ktorý podľa rozpočtových
položiek fakturoval žalobca žalovanému. Podľa žalovaného žalovaný bol oprávnený voči investorovi

fakturovať len náklady za skutočne odvezený a legálne zlikvidovaný odpad v zmysle predložených
účtovných dokladov firiem, ktoré odpad likvidovali. Žalobca a žalovaný sa dohodli, resp. zaviedli medzi
sebou prax, podľa ktorej žalobca priebežne fakturoval žalovanému náklady spojené s likvidáciou
odpadov a ich uložením na skládky s tým, že výška týchto nákladov sa medzi nimi vysporiada po
dokončení diela a náklady na likvidáciu odpadov sa vyčíslia podľa zdokladovaných vážnych lístkov

od jednotlivých prevádzkovateľov skládok odpadov. Žalovaný tvrdil, že pri konečnom zosumarizovaní
množstva odpadov (vážne lístky, faktúry za likvidáciu odpadov) bol zistený rozdiel v množstve odpadu
v rozsahu 3.178,38 Eur. Podľa žalovaného žalobca si tak nadmerne vyfakturoval odpady, pričom
rozdiel nevedel preukázať. Žalobca predložil vážne lístky iba na 116 ton odpadu, ale žalobca fakturoval
žalovanému priebežne viac, s rozdielom 3.178,38 Eur. Žalovaný odkázal na výpoveď svedka F. G.. S

obranou žalovaného žalobca nesúhlasil. K procesnej obrane žalovaného žalobca uviedol, že cena bola
dohodnutáakopevnáanemenná(bod3.1Zmluvyodielo)atátovrátanelikvidácieodpadubolaúčtovaná
na základe žalovaným potvrdených súpisov prác, ktoré podľa potvrdenia svedka pána G. potvrdzujú
rozsah skutočne vykonaných prác na stavbe. Ak teda žalovaný (správne má byť žalobca) účtoval odvoz
odpadu na podklade žalovaným potvrdeným súpisom prác, potom platí, že sa jednalo o skutočný rozsah

vykonaných prác a plnení. Opak by musel preukázať žalovaný, k čomu však neprodukoval žiaden dôkaz.
Žalovaný mal pritom k dispozícii napríklad vážne lístky od produkovaného odpadu, z ktorých by bolo
možné určiť, v akom rozsahu bol odpad produkovaný a zabezpečená jeho likvidácia, ale takýto dôkaz
žalovaný nepredložil. Žalovaný odkázal tiež na výpoveď svedka - starostu Obce Ladce pána H..

42. Súd k dôvodnosti, či nedôvodnosti uplatnenia tejto pohľadávky na započítanie žalovaným uviedol,
že podľa bodu 3.1 Článku 3. (Cena za dielo) Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
dňa 30.08.2017, cena za dielo je stanovená podľa § 3 zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách, vyhlášky MF
SR č. 87/1996 Z.z. a považuje sa za pevnú, nemennú a maximálnu cenu. V tomto bode je cena.za
dielo uvedená položkovite. V zmysle článku 3. bodu 3.2 tejto zmluvy je cena za dielo stanovená na

základe oceneného výkazu výmer, Projektovej dokumentácie a súťažných podkladov a všade, kde
sa v Zmluve spomína cena za dielo, má sa tým na mysli cena diela vrátane DPH. Podľa článku
3. bodu 3.3 tejto zmluvy cena za dielo je cena maximálna a zahŕňa náklady na splnenie všetkých
zmluvných záväzkov zhotoviteľa vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj náhradu akýchkoľvek nákladov alebo
výdavkov zhotoviteľa vynaložených na riadne vykonanie a odovzdanie diela objednávateľovi tak, aby

bolo dielo užívaniaschopné a spôsobilé na kolaudáciu, vrátane dopravných nákladov, skladného (...a
nasledujúce), tiež odvoz a likvidácia stavebného odpadu. V bode 3.3 článku 3. tejto zmluvy sa tiež
uvádza, že akékoľvek dodatky k zmluve navyšujúce cenu diela s výnimkou možností podľa bodu 3.6
tohto článku, sú vylúčené. Bod 3.6 článku 3. upravuje, že k zmene ceny môže dôjsť: 3.6.1 pri zmenezákonnejsadzbyDPH,3.6.2prizmenecolnýchpoplatkovadovoznejprirážkyutamuvedenýchvýrobkov
a prác. Z článku 3. bodu 3.3 zmluvy zo dňa 30.08.2017 tak vyplýva, že dohodnutá cena za dielo je
maximálna a zahŕňa aj odvoz a likvidáciu stavebného odpadu. Obsah v článku 3. v bodoch 3.2, 3.3 a

3.6 zmluvy zo dňa 30.08.2017 je identický s obsahom článku 3. bodov 3.2, 3.3 a 3.6 v zmluve o dielo
uzatvorenej medzi Obcou Ladce a žalovaným dňa 17.08.2017. Rozdiel je len v bode 3.1 tohto článku,
a to vo výške dohodnutej ceny za dielo. V článku 4. Platobné podmienky v bode 4.1 zmluvy o dielo
uzatvorenej dňa 30.08.2017 bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že objednávateľ bude uhrádzať cenu
za dielo čiastkovými faktúrami a konečnou faktúrou. V zmysle tejto zmluvy bol zhotoviteľ oprávnený

vystaviť čiastkovú faktúru raz mesačne na základe schválených súpisov vykonaných prác za mesiac,
za ktorý je predmetná faktúra vystavená. Konečná faktúra mala byť zhotoviteľom vystavená do 14
dní odo dňa podpísania protokolu o odovzdaní a prevzatí diela (článok 4. body 4.3 a 4.7). Povinnosť
žalobcu v súvislosti s odpadmi upravoval článok 6. bod 6.11 tejto zmluvy (Zmluvy o dielo zo dňa
30.8.2017) tak, že zhotoviteľ zodpovedá za primeraný poriadok a čistotu na stavenisku a je povinný
odstraňovaťnasvojenákladyodpadyanečistotyvzniknutéjehoprácamivsúladespríslušnýmiprávnymi

predpismi. V zmysle článku 8. bodu 8.5 písmeno h) bol zhotoviteľ povinný odovzdať objednávateľovi
v preberacom konaní (okrem iného) doklad o naložení s odpadmi. Body 4.1, 4.2, 4.3, 4.7 článku 4. a
bod 8.5 písmeno h) článku 8 Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017 sú obsahovo identické s rovnakými
bodmi a článkami Zmluvy o dielo uzatvorenej dňa 17.08.2017. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol,
že Zmluvu o dielo uzavretú medzi ním a Obcou Ladce zo dňa 17.08.2017 pripravovala Obec Ladce

a že Zmluvu o dielo z 30.08.2017 pripravoval žalovaný. Štatutárny zástupca žalovaného tiež uviedol,
že si nepamätá, v akom rozsahu žalovaný vyúčtoval odvoz odpadu investorovi (Obci Ladce) a nemá
vedomosť, na podklade čoho žalovaný vyúčtoval investorovi odvoz odpadu. Svedok B. H., starosta Obce
Ladce, bez pomeru a záujmu k stranám, ohľadom likvidácie odpadov uviedol, že vo výkaze výmer boli
položkovite uvedené odpady, čo do druhu i množstva, a že na základe vážnych lístkov predložených

žalovaným Obci Ladce bola likvidácia odpadu preplácaná Obcou žalovanému. Platba Obecného úradu
zodpovedala výkazu výmer, a teda Obecný úrad neuhradil žalovanému za odpady viac a ani menej.
Vážne lístky zodpovedali údajom vo výkaze výmer týkajúcich sa odpadov. Ak sa v Zmluve o dielo
uvádza doklad o naložení s odpadmi, týmto dokladom sú v podstate vážne lístky. Žalovaný Obci Ladce
určite predložil vážne lístky. Svedok F. C. G., zamestnanec žalovaného, k likvidácii odpadov uviedol,

že Zmluva o dielo obsahovala aj text s naceneným rozpočtom obsahujúcim rozpočet odpadu, že sa
dohodlo, že priebežne sa budú uplatňovať fakturačné odpady a pred ukončením prác sa požadovalo
o zdokladovanie všetkých dokladov o odpadoch. Takáto dohoda bola ústna a takéto dohody boli na
kontrolných dňoch. Tiež uviedol, že vyprodukovaný odpad sa zisťuje obhliadkou stavby. Množstvo
odpadu je zrejmé aj z projektovej dokumentácie. O vyprodukovanom odpade svedčia aj vážne lístky,

ktoré predkladal žalobca pred odovzdaním stavby. V priebežných faktúrach boli fakturované aj odpady,
a to na základe priebežne vykonaných prác. Vychádzalo sa z projektovej dokumentácie, z rozpočtu,
z ktorého bolo zrejmé množstvo odpadu zodpovedajúceho príslušným vykonaným prácam. V čase
priebežnej fakturácie priebežne vykonaných prác neboli vážne lístky k dispozícii, tie žalobca predložil
žalovanému až pred odovzdaním stavby. Podkladom pre fakturáciu odpadu bol súpis vykonaných prác.

Ten potvrdzuje rozsah skutočne vykonaných prác na stavbe. Vážne lístky predložené žalobcom mal k
dispozícií. Pri ich porovnaní s rozpočtom zistil, že množstvo vyprodukovaného odpadu podľa vážnych
lístkov bolo nižšie ako množstvo odpadov podľa rozpočtu. Ním vyhotovená tabuľka (obsiahnutá v
súdnom spise) zodpovedá skutočnosti. Svedok nevedel uviesť, v akom rozsahu žalovaný vyúčtoval
množstvo odpadu Obci Ladce. Žalobca tvrdil, že v rámci priebežnej fakturácie diela boli fakturované

príslušnésumyzaprácevykonanéžalobcomatiebolivždyzníženéopreplatky,ktorévznikližalovanému
a že všetky preplatky, ktoré vznikli počas realizácie diela, boli priebežne zohľadnené počas čiastkovej
fakturácie diela predovšetkým v záverečnej faktúre. Ak teda počas realizácie diela žalovanému vznikol
nároknavráteniepreplatkuzaodpad,tentobolužnepochybnezohľadnenývrámcivykonanejfakturácie.
Žalobca síce v rámci ním uplatneného nároku vo veci samej predložil ním vystavené faktúry pre

žalovaného, ale bez priloženého súpisu prác, avšak práve žalovaný musí preukázať svoje tvrdenie
relevantným dôkazom, že priebežnými faktúrami bolo fakturované v prípade likvidácie odpadov viac ako
to zodpovedalo vážnym lístkom.

43. Zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP súd dospel k záveru, že obrana

žalovaného u tohto nároku je nedôvodná v celom rozsahu, pretože nebola preukázaná existencia
vzájomných pohľadávok, resp. existencia pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Súd poukázal na to,
že z výpovede svedka F. G. vyplýva, že žalobca predložil žalovanému vážne lístky pred odovzdaním
stavby,tedažalovanýichmalkdispozíciipredodovzdanímstavby.Zvýpovedetohtosvedkatiežvyplýva,že podkladom pre fakturáciu odpadu bol súpis vykonaných prác a ten potvrdzuje rozsah skutočne
vykonaných prác na stavbe. Napokon konečná faktúra mala obsahovať okrem iného vyúčtovanie celého
rozsahu prác tvoriaci predmet zmluvy na základe schválených súpisov prác. Tieto súpisy prác sa

schvaľovali žalovaným aj priebežne počas priebežnej fakturácie tak, ako to uviedol svedok F. G.. Tieto
tvrdenia neboli sporné. Žalobca však spochybňoval tvrdenie žalovaného o vyúčtovaní likvidácie odpadu
vo väčšom rozsahu ako bol v skutočnosti likvidovaný podľa vážnych lístkov. Žalovaný uplatňujúci si
svoju pohľadávku na započítanie proti žalovanému (správne má byť žalobcovi) preukazoval svoju
obranu výsluchom svedka F. G. a svedkom vyhotovenou tabuľkou o porovnaní množstva odpadu

podľa priebežnej fakturácie s vážnymi lístkami. Žalovaný tiež predložil list adresovaný žalobcovi zo
dňa 28.01.2019, ktorým žiadal vystaviť dobropis za odpady vo výške 3.178,38 Eur s tým, že odpady
u investora boli uplatnené v rozsahu predložených podkladov podľa vážnych lístkov. Okrem týchto
dôkazov neoznačil a nepredložil žiadne iné dôkazy, i keď žalobca existenciu tejto pohľadávky aj po
výsluchu svedka F. G. naďalej považoval za nedôvodnú. Žalovaný odkazoval aj na ústnu dohodu
medzi konateľmi oboch strán sporu, že výška nákladov spojených s likvidáciou odpadov sa vysporiada

po dokončení diela a že náklady na vyčíslenie odpadov sa vyčíslia podľa skutočnosti, t.j. podľa
doložených vážnych lístkov od prevádzkovateľov skládok odpadov. Štatutárny zástupca žalobcu vo
svojom vyjadrení uviedol, že si nepamätá na takúto ústnu dohodu. Má za to, že k fakturácií za
odpady došlo v súlade s reálne odstráneným odpadom a na konci stavby bola odovzdaná kompletná
dokumentácia týkajúca sa diela, vrátane odpadov. Súd dodal, že ak niektorý účastník právneho vzťahu

(v tomto prípade žalovaný) tvrdí existenciu pohľadávky na započítanie, musí to v konaní preukázať.
Podľa názoru súdu žalovaný existenciu tejto svojej pohľadávky na započítanie voči žalobcovi ním
produkovanými dôkazmi v tomto spore nepreukázal. Len dôkazy, a to výsluch svedka F. G. a ním
vyhotovená tabuľka nie sú dôkazmi preukazujúcimi žalovaným uplatnenú pohľadávku na započítanie
za situácie, že žalobca túto pohľadávku označil za nedôvodnú. Súd dodal, že ak si žalovaný v rámci

svojej kompenzačnej námietky uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 3.178,38 Eur s tvrdením, že žalovaný
mu vyúčtoval v súvislosti s likvidáciou odpadov viac ako bola skutočnosť, mohlo by ísť o záväzok
žalobcuvočižalovanémuzbezdôvodnéhoobohateniazískanéhožalobcomnaúkoržalovanéhoplnením
bez právneho dôvodu. Splnenie predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia však musí preukázať
ten, kto tvrdí že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. V tomto prípade musí žalovaný

(v rámci uplatnenej kompenzačnej námietky) preukázať, že žalobca získal bezdôvodné obohatenie
(v akej konkrétnej výške), že mu (žalovanému) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť
medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom nemajetkovej ujmy. Na základe žalovaným
navrhovaných a vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by na strane
žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie spočívajúce vo vyúčtovaní likvidovaného odpadu žalobcom

vo väčšom množstve ako zodpovedá jeho množstvu v súlade s uzavretou zmluvou a skutočnosťou.
Aj štatutárny zástupca investora - Obce Ladce vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že Obecný úrad
uhradil žalovanému za odpady nie viac a ani menej, že táto úhrada zodpovedala výkazu výmer a že
vážne lístky zodpovedali údajom vo výkaze výmer týkajúcich sa odpadov. Napokon súd poukázal na
dohodu strán sporu ako zmluvných strán zo Zmluvy o dielo uzavretej dňa 30.08.2017 o tom, že cena

diela bola dohodnutá ako pevná a nemenná a maximálna, zahŕňajúca aj odvoz a likvidáciu stavebného
odpadu a stanovená na základe oceneného výkazu výmer (viď článok 3. body 3.1,3.2 a 3.3. Zmluvy o
dielo). Vzhľadom na uvedené súd preto obranu žalovaného u tohto nároku považoval za nedôvodnú
v celom rozsahu.

44.Kpohľadávkežalovanéhonazapočítanieakojednostrannýzápočetúrokovzomeškaniasúduviedol,
že žalovaný si uplatnil v rámci tejto procesnej obrany pohľadávku vo výške 6.119,14 Eur. Žalovaný
uplatnenie tejto pohľadávky na započítanie voči žalobcovi odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky uzavretej medzi ním (žalovaným) ako postupníkom a E. C. - PEPAMONT, IČO
41 057 911 ako postupcom dňa 20.04.2020, žalovaný nadobudol voči žalobcovi pohľadávky vo výške

24.399,54 Eur z titulu neuhradenia žalobcom neuhradených faktúr č. 2018052 v časti istiny vo výške
22.676,85Eurafaktúryč.2018191vovýškeistiny1.722,69Eur.Tietopohľadávkyvzniklipostupcovivoči
žalobcovi na základe Zmluvy o dielo zo dňa 17.08.2017, za dodávku a montáž kúrenia na predmetnom
diele. Žalovaný poukázal na to, že s postúpenou pohľadávkou v zmysle § 524 ods. 2 Občianskeho
zákonníka prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené, a teda žalovaný má tak z titulu

postúpených pohľadávok aj nárok na úroky z omeškania.

45. Žalobca zápočet pohľadávky z titulu „údajného vzniku nároku na úroky z omeškania pohľadávok“
nadobudnutých „postúpením od postupcu E. C. - E.“ žalovaným voči žalobcovi považuje za neplatnýz dôvodu neexistencie vzájomne sa kryjúcich pohľadávok, a to konkrétne pohľadávok žalovaného.
Žalovaný poukázal na bod 4.11 Zmluvy o dielo z 02.11.2017, podľa ktorého „objednávateľ uhradí faktúru
až po obdržaní platby za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky. Po dobu prípadného

omeškania týchto platieb investorom, objednávateľ nebude v omeškaní so splatnosťou faktúr od
zhotoviteľa“. Žalobca tvrdil, že v prípade pohľadávky z faktúry č. 2018052, pôvodne vo výške 50.437,71
Eur, pristúpil k jej čiastočnej úhrade vo výške 27.670,86 Eur bezprostredne po obdržaní finančných
prostriedkov ako úhradu ceny tejto časti diela a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k omeškaniu žalobcu so
splnením si tohto záväzku a ku vzniku nároku na úrok z omeškania. V zostávajúcej časti pohľadávky vo

výške 22.676,85 Eur úhradu za práce doposiaľ neobdržal, v dôsledku čoho sa žalobca nemohol dostať
do omeškania s úhradou tejto pohľadávky. To isté platí aj vo vzťahu k postúpenej pohľadávke z faktúry č.
2018191 pôvodne vo výške 1.722,69 Eur. Žalobca uzavrel, že má za to, že bolo povinnosťou žalovaného
preukázať, že uhradil žalobcovi riadne a včas nároky postupcu, čím sa žalobca dostal do omeškania, z
ktorého by vznikol nárok na úroky z omeškania, čo však žalovaný nepreukázal.

46. Súd dôvodnosť, či nedôvodnosť uplatnenia tejto pohľadávky na započítanie žalovaným posúdil
a poukázal na to, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 20.04.2020 vyplýva, že
touto zmluvou postupca: E. C. - E., IČO: 41 057 911 postupuje postupníkovi L.I.R.R., s.r.o., IČO:
36 296 414 (žalovanému) pohľadávky spolu vo výške 24.399,54 Eur, a to pohľadávku z faktúry č.
2018052 vo výške 22.676,85 Eur, splatnej dňa 14.03.2018 a faktúry č. 2018191 vo výške 1.722,69

Eur, splatnej dňa 27.08.2018. Dňa 02.11.2017 uzatvorili žalobca ako objednávateľ a E. C. - E., IČO 41
057 911 ako zhotoviteľ Zmluvu o dielo na zhotovenie stavby „Modernizácia a energetická optimalizácia
Kultúrneho domu Ladce“, predmetom ktorej bola časť: vnútorné ZTI, vnútorná plynoinštalácia, vnútorné
vykurovanie. Podľa článku 4. Platobné podmienky, bodu 4.11 tejto zmluvy objednávateľ uhradí
faktúru až po obdržaní platby za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky. Po dobu

prípadného omeškania týchto platieb investorom, objednávateľ nebude v omeškaní so splatnosťou
faktúr zhotoviteľa.

47. Súd uviedol, že následkom postúpenia pohľadávky na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenejdňa20.04.2020nadobudolžalovanývočižalobcovipohľadávku,atedastalsavočižalobcovi

veriteľom, a to spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými, aj so všetkými námietkami, ktoré
možno proti nej uplatniť. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Aj pri tejto pohľadávke na započítanie musí žalovaný preukázať existenciu
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok. Musel teda preukázať, že žalobca bol v omeškaní s úhradou
predmetných faktúr. V kontexte dojednania v bode 4.11 Zmluvy o dielo zo dňa 02.11.2017 uzatvorenej

medzi žalobcom a E. C. - E., IČO 41 057 911 o dojednaní platobných podmienok - úhrade faktúr
„až po obdržaní platby za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky“ a s tým súvisiacim
začiatkom omeškania objednávateľa (žalobcu) so splatnosťou faktúr zhotoviteľa (E. C. - PEPAMONT)
je dôležité podľa názoru súdu preukázať, či a kedy sa žalobca dostal do omeškania so splatnosťou
faktúr zhotoviteľa, postupníka - E. C. - PEPAMONT, IČO 41 057 911, a či a kedy objednávateľ (žalobca )

obdržal platby za práce vykonané zhotoviteľom od investora zákazky. Žalobca tvrdil, že k čiastočnej
úhrade pohľadávky vo výške 27.670,86 Eur z faktúry č. 2018052 pristúpil bezprostredne po obdržaní
finančných prostriedkov, a teda nemohlo dôjsť k omeškaniu žalobcu so splnením si tohto záväzku a
ani ku vzniku nároku na úroky z omeškania. V zostávajúcej časti tejto pohľadávky vo výške 22.676,85
Eur doposiaľ úhradu za práce neobdržal, a teda sa nemohol dostať do omeškania s úhradou tejto

pohľadávky,čoplatíajvovzťahuksume1.722,69Eurzfaktúryč.2018191.Žalovanýnatvrdeniažalobcu
následne neoznačil, nepredložil, nenavrhol vykonať žiadne dôkazy na preukázanie, že žalobca sa dostal
do omeškania, a teda že by vznikol žalovanému nárok na úroky z omeškania. Podľa názoru súdu
žalovaný existenciu tejto svojej pohľadávky na započítanie voči žalobcovi v tomto spore nepreukázal.
Vzhľadom na uvedené súd preto obranu žalovaného u tohto nároku považoval za nedôvodnú v celom

rozsahu. Podľa názoru súdu žalovaný existenciu tejto svojej pohľadávky na započítanie voči žalobcovi v
tomtosporenepreukázal.Vzhľadomna uvedenésúdpretoobranužalovanéhoutohtonárokupovažoval
za nedôvodnú v celom rozsahu.

48. Na záver súd uviedol, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie žalovanej istiny je čo do základu

i výšky dôvodný, naopak žalovaným uplatnená pohľadávka na započítanie dôvodná nie je. Keďže
žalovanývtomtosporeuplatnenýnárokžalobcuakosvojzáväzoknesplnil,súdhozaviazalnazaplatenie
žalovanej pohľadávky.49. O povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 369 ods.1,2
Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že stranami nebola dohodnutá výška úrokov z omeškania,
potom v súlade s § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka je dlžník povinný platiť úroky z omeškania v

sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Týmto nariadením je nariadenie vlády
č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 1 ods. 2
tohto nariadenia v znení účinnom po 1.1.2015 (s prihliadnutím na prechodné ustanovenie § 3a k úprave
účinnej od 1. januára 2015 tohto nariadenia) namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa
odseku1môževeriteľpožadovaťúrokyzomeškaniavsadzbe,ktorásarovnázákladnejúrokovejsadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. Súd mal za preukázané,
že žalovaný je naďalej v omeškaní (po zániku záväzku žalovaného z úroku z omeškania do 30.10.2020
započítaním počas konania v tomto spore) od 31.10.2020. Sadzba úroku z omeškania v zmysle vyššie
uvedeného je 9% ročne. Základ a výšku úroku z omeškania žalovaný nerozporoval, a preto súd vyhovel
žalobe aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, okrem tých, ohľadne ktorých súd konanie zastavil

z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

50. Paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd priznal žalobcovi vo výške 40
Eur v súlade s § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí, v spojitosti s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

52. Vzhľadom na späťvzatie žaloby žalobcom sčasti, najskôr podaním zo dňa 12.12.2019, a
to o zaplatenie úrokov z omeškania vzniknutých z titulu omeškania žalovaného s úhradou

faktúr č.1020170039, č.1020170045, č. 1020170052, č.120170054, č.1020170058, č.1020170067,
č.1020180003, č.1020180007, č.1020180011, č.1020180020, č.1020180070, a to pred začatím
pojednávania a následne podaním zo dňa 30.10.2020, a to o zaplatenie istiny vo výške 15.821,20
Eur spolu s úrokom z omeškania (vyčíslenom na sumu 8.578,34 Eur) vo výške 9,00 % ročne zo
sumy vo výške 39.219,54 Eur od 04.08.2018 do 12.12.2018, zo sumy 2.976,78 Eur od 13.12.2018 do

30.10.2020, zo sumy 19.327,67 Eur od 05.07.2018 do 30.10.2020, zo sumy 4.024,97 Eur od 04.08.2018
do 30.10.2020, zo sumy 150,80 Eur od 04.08.2018 do 30.10.2020, zo sumy 5.000,- Eur od 23.08.2018
do 30.10.2020, zo sumy 5.354,71 Eur od 26.11.2018 do 30.10.2020, a to po začatí konania, súd najskôr
skúmal, či niektorá zo strán, t.j. žalobca alebo žalovaný zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na
základe oboch späťvzatí žaloby sčasti súd konanie v späťvzatej časti žaloby konanie zastavil (výroky I. a

II. tohto rozsudku). V prvom prípade späťvzatia žaloby bolo predmetom späťvzatia žaloby príslušenstvo:
úrok z omeškania nevyčíslený pevnou sumou. Pevnou sumou nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky (v
tomto spore nežalovanej pohľadávky) sa nezahŕňa do základu pre výpočet súdneho poplatku a ani do
tarifnej hodnoty pre výpočet trov právneho zastúpenia, preto skúmanie zavinenia strany pre priznanie
či nepriznanie náhrady trov konania protistrane je irelevantné. Naviac podľa žalobcu žalobca nemal a

ani nemohol mať žiadnu vedomosť o tom, kedy žalovaný obdržal platby za práce vykonané žalobcom,
ani o skutočnosti, že investor (Obec Ladce) bol v omeškaní s úhradou predmetných platieb, keď
komunikáciu s investorom zabezpečoval výhradne žalovaný. Z tohto dôvodu bolo objektívne nemožné,
aby mal žalobca vedomosť o omeškaní investora s platbami za vykonané práce a o omeškaní investora
žalobca nemal vedomosť ani zo strany žalovaného. Preto uplatnené nároky na úroky z omeškania

vzniknuté z titulu omeškania žalovaného s úhradou predmetných uvedených faktúr možno považovať
za v čase podania žaloby dôvodné. V druhom prípade späťvzatia žaloby bola predmetom späťvzatia
žaloby istina vo výške 15.821,20 Eur spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 8.578,34 Eur.
K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom v tejto časti (podaním zo dňa 30.10.2020) došlo po tom,
čo žalobca pristúpil k započítaniu svojich (v tomto spore žalovaných) pohľadávok evidovaných voči

žalovanémuspohľadávkami,ktoréžalovanýnadobudolvočižalobcovipostúpenímpohľadávkypozačatí
konania, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.04.2020 od postupcu: E. C. - E.,
IČO: 41057911, vo výške 24.399,54 Eur. Skutočnosťou je, že Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou
žalovaný ako postupník nadobudol pohľadávku postupcu voči žalobcovi postúpením, bola uzatvorenámedzi postupcom a postupníkom dňa 20.4.2020, pričom žaloba v tomto spore bola podaná už dňa
10.5.2019. Prejav smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok strán sporu bol žalovaným vykonaný
až po začatí konania v tomto spore. V čase podania žaloby tak existoval nárok žalobcu uplatnený v

pôvodnej výške (pred späťvzatím žaloby sčasti podaním zo dňa 30.10.2020), pričom v čase podania
žaloby neexistovali vzájomné pohľadávky strán sporu spôsobilé na započítanie. K späťvzatiu žaloby
sčasti došlo zo strany žalobcu až v dôsledku započítania nároku žalobcu s pohľadávkou žalovaného,
ktorú žalovaný nadobudol až po začatí konania. Žalobcom uplatnený nárok žalobou podanou dňa
10.5.2019boltakdôvodný.Akžalobcazatakejtosituácievzalžalobusčastispäť(vrozsahuvzájomnesa

kryjúcich pohľadávok na základe započítania), nezavinil, že sa konanie v ním späťvzatej časti zastavilo.
V tomto prípade ide o obdobnú situáciu, kedy sa pre správanie žalovaného vzala žaloba späť, ktorá bola
podaná dôvodne, a konkrétne o situáciu, kedy žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku
čoho žalobca vzal žalobu späť. Žalovaný zápočtom vzájomných pohľadávok plnil sčasti to, čoho sa
žalobca domáhal, pričom len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu sčasti späť. Žalobca tak nezavinil
späťvzatie žaloby sčasti, naopak späťvzatie žaloby sčasti zavinil žalovaný, preto súd náhradu trov

konania priznal žalobcovi v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súd potom priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu, v rozsahu 100%.

53. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote prostredníctvom právneho zástupcu podal
odvolanie žalovaný podaním doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 23.08.2022. Žalovaný podal

odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

54. Žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 36.834,93 Eur
s príslušenstvom špecifikovaným v žalobe. Na základe procesnej obrany žalovaného, po predložení
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 30.10.2020 vzal žalobca svoju žalobu vo výške 15.821,20 Eur

čiastočne späť a ďalej si v konaní uplatňoval istinu vo výške 21.013,73 Eur s príslušenstvom. Žalovaný
zakladal svoju procesnú obranu v konaní na tvrdení, že pohľadávku žalobcu považuje za uhradenú,
a to na základe svojho započítacieho prejavu vôle, ktorým započítal náhradu nákladov spojených
so zariadením staveniska a odberom energii vo výške 4.800,-Eur, náhradu škody vo výške 5.126,65
Eur, neoprávnenú fakturáciu za likvidáciu odpadu vo výške 3.178,38 Eur a príslušenstvo z postúpenej

pohľadávky vo výške 6.119,14 Eur, celkom spolu vo výške 19.224,17 Eur.

55. Žalovaný poukázal na bod 67. odôvodnenia napadnutého rozsudku a tvrdí, že z neho vyplýva,
že súd prvej inštancie posúdil nárok žalovaného na úhradu nákladov za odber energií a odplatu
za prenechanie staveniska ako nedôvodný z dôvodu, že na strane žalobcu údajne neexistovala

žiadna právna povinnosť (zmluvná resp. zákonná), ktorá by zakladala žalovanému nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný takéto právne posúdenie nepovažuje za správne s ohľadom na
výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých podľa názoru žalovaného vyplynul iný záver. Poukázal
na poslednú vetu bodu 6.11 Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017, z ktorého vyplýva: „Zhotoviteľ uhrádza
vodné a stočné, náklady na odber energii a ostatné náklady z prevádzkového a sociálneho zariadenia

staveniska priamo dodávateľom týchto služieb“. Podľa žalovaného z citovaného ustanovenia zmluvy
možno vyvodiť záväzok zhotoviteľa, v tomto prípade žalobcu uhrádzať náklady za odber energii
azariadeniastaveniskadodávateľomtýchtoslužieb.Žalovanývpriebehukonaniatvrdil,žežalobcanikdy
žiadnemu subjektu neuhradil žiadne náklady spojené s odberom energii a zariadením staveniska, a to
aj napriek existencii jeho zmluvného záväzku v citovanom bode 6.11. Zmluvy, preto žalovaný realizoval

úhradu týchto nákladov namiesto žalobcu. Túto skutočnosť podľa žalovaného nesporne potvrdil aj
žalobca, ktorý na pojednávaní dňa 05.04.2022 v časti „Energie“ uviedol na otázku právneho zástupcu
žalovaného, či žalobca platil niekomu za spotrebované energie, za elektrinu, vodu a kanalizáciu, kedy
žalobcavysloveneuviedol,že„Nie“.Zároveňúhradupaušálnychnákladovzaodberenergieazariadenia
staveniska žalovaným potvrdil v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 24.05.2022 aj svedok pán B. H.,

ktorý uviedol: „Uvádzam, že L.I.R.R. s.r.o. si splnil svoju povinnosť a uhradil dohodnutú paušálnu platbu“.
Z uvedeného podľa názoru žalovaného nesporne vyplynulo, že žalobca mal povinnosť uhrádzať náklady
za odber energií a zariadenie staveniska, a to priamo z titulu Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017, uzavretie
ktorej nebolo v konaní medzi stranami sporu ani sporné. Nakoľko si však žalobca túto povinnosť nesplnil,
žalovaný uhradil tieto náklady priamo za žalobcu.

56. S ohľadom na uvedené je žalovaný toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď súd prvej inštancie dospel k záveru, žežalobca nemal žiadnu zákonnú alebo zmluvnú právnu povinnosť na plnenie nákladov za odber energií,
na základe čoho obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú.

57. Čo sa týka žalovaným uplatnenej náhrady škody poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku
v bode 81. a uviedol, že z právneho posúdenia okresného súdu vyplynulo, že súd dospel k záveru,
že žalobca predložením jednotlivých faktúr príslušnými dodávateľmi nepreukázal, že tieto faktúry aj
uhradil, a teda že žalovanému vznikla škoda v podobe zmenšenia majetku v dôsledku zaplatenia týchto
faktúr. S uvedeným právnym názorom súdu sa žalovaný nestotožňuje. Je názoru, že škodu je potrebné

považovať nielen za samotné zníženie majetku poškodeného, ale aj zvýšenie záväzkov, resp. dlhu
poškodeného. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka a tvrdí, že toto zákonné
ustanovenie dopĺňa ustanovenia o rozsahu náhrady škody. Zákonodarca ním rozširuje rozsah náhrady
škody tak, že do nej zahrňuje aj náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku porušenia
povinnosti druhej strany. Žalovaný je názoru, že § 380 Obchodného zákonníka je potrebné vykladať ešte
extenzívnejšie a aplikovať ho aj na náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť v budúcnosti na uvedenie

veci do pôvodného stavu, to znamená nielen náklady skutočne uhradené, nakoľko opačný výklad tohto
ustanovenia posilňuje ochranu majetku škodcovi, ako majetku poškodenému, čím sa stáva vo vzťahu
k poškodenému neprimerane reštriktívny. Žalovaný tvrdí, že týmto spôsobom sa sťažuje postavenie
poškodeného, tým sa zvyšujú jeho záväzky a znižuje sa jeho čisté imanie a tiež tým, že poškodený
najskôrmusíplniťzvlastnýchprostriedkovto,kčomubynebolpovinný,akbynenastalaškodováudalosť

a až potom sa domáhať náhrady toho, čo plnil zodpovedný subjekt.

58. Otázkou, či sa za škodu považujú aj náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do
pôvodného stavu sa zaoberal aj Ústavný súd Českej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí poukázal na
to, že za protiústavné, porušujúce právo na spravodlivý proces, je treba považovať i také rozhodnutia,

ktoré sú postavené na právnom závere súdu, ktorý je v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami. Za taký protiústavný záver je treba v danej veci – za stavu, keď výsledky vykonaného
dokazovania nasvedčujú existencii poškodenia majetku – považovať záver odvolacieho súdu, že
v prípade, keď má byť škoda uhradená v peniazoch, možno uznať preukázanie nároku na náhradu škody
iba vtedy, ak už poškodený prostriedky na ich odstránenie vynaložil. Žalovaný poukázal na obdobný

prípad, ktorým sa zaoberal Okresný súd Trnava v rozhodnutí sp.zn. 38Cb/53/2010 zo dňa 08.10.2010.
Okresný súd Trnava v tomto rozhodnutí rozšíril rozsah náhrady škody nielen na skutočnú škodu a ušlý
zisk, ale aj na náklady, ktoré poškodená strana musela vynaložiť v dôsledku povinnosti porušenia druhej
strany, nakoľko opačným výkladom by zvýhodnil škodcu, čo by viedlo k výkonu práva v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka, ktorý nepožíva právnu

ochranu.

59. Žalovaný dodal, že prostredníctvom faktúr vyúčtovali jednotliví dodávatelia žalovanému cenu,
ktorú sa žalovaný zaviazal týmto dodávateľom uhradiť za odstránenie škôd, to znamená že v dôsledku
škodovej udalosti spôsobenej žalobcom sa musel žalovaný zaviazať uhradiť dodávateľom náklady

za opravy časti objektu KD Ladce. Týmto spôsobom došlo na strane žalovaného k zvýšeniu objemu
záväzkov/pasív, a to len v dôsledku protiprávneho konania, resp. nekonania žalobcu. Celkové náklady,
ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s odstránením škôd predstavovali sumu 5.126,65 Eur a tieto
žalovaný preukázal predložením jednotlivých faktúr od dodávateľov. Súd prvej inštancie však jednotlivé
faktúry predložené žalovaným neposúdil ako dostatočný dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal vznik

škody a nad rámec žiadal od žalovaného predloženie dôkazu o reálnom uhradení týchto nákladov.
Podľa názoru žalovaného možno konštatovať, že súd prvej inštancie v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku poskytol právnu ochranu žalobcovi ako škodcovi, ktorý škodu spôsobil, čím mu
poskytol neprimeranú právnu ochranu. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca nárok žalovaného na náhradu
škody vôbec nespochybnil ani nevyvrátil, pričom práve naopak svojimi tvrdeniami vyslovene potvrdil, že

počas jeho realizácie diela škoda na objekte KD Ladce skutočne vznikla, ktorú však údajne odstránil.
Odstránenie škôd však žalobca doposiaľ nepreukázal, pričom sám sa nevie vyjadriť, aký konkrétny
rozsah škôd mal odstrániť. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného argumenty žalobcu zostali
iba v rovine tvrdenia, čím tak neuniesol bremeno dôkazu v tomto konaní.

60. Ďalej žalovaný v odvolaní poukázal na bod 86. odôvodnenia rozsudku, z ktorého je zrejmé, že
súd pohľadávku žalobcu (správne má byť žalovaného) vo výške 3.178,38 Eur, ktorú uplatňoval z titulu
neoprávnenej fakturácie za likvidáciu odpadov, posúdil ako nedôvodnú. Základom takéhoto posúdenia
malo byť dojednanie zmluvných strán o cene pevnej, nemennej, ktorá údajne zohľadňovala aj náklady zaodvoz a likvidáciu odpadu. S uvedeným právnym posúdením súdu sa však žalovaný opäť nestotožňuje.
Poukázal na čl. 3 bod 3.2. Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017, podľa ktorého: „ Cena za dielo je
cena maximálna a zahŕňa náklady na splnenie všetkých zmluvných záväzkov zhotoviteľa vyplývajúcich

zo Zmluvy, ako aj náhradu akýchkoľvek nákladov alebo výdavkov zhotoviteľa vynaložených na riadne
vykonanie a odovzdanie Diela Objednávateľovi tak, aby bolo Dielo užívaniaschopné a spôsobilé na
kolaudáciu, vrátane nákladov na vypracovanie dokumentácie skutočnej realizácie Diela, prípravné
stavebné práce, náklady na vybudovanie, prevádzku, údržbu a vypratanie staveniska, odvoz a likvidácia
stavebného odpadu atď“.

61. Žalovaný tvrdí, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na cene Diela,
ktorá je maximálna, čo vedie k záveru, že jej výšku nemožno presiahnuť. Z uvedeného ustanovenia však
ale nemožno vyvodiť, že konečná cena za Dielo nemôže byť nižšia oproti cene vyplývajúcej zo Zmluvy
o dielo, tzn. nižšia ako 746.500,-Eur. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalovaného nemožno uzavrieť,
že cena za Dielo bola určená ako cena pevná a nemenná, keďže naďalej bolo v zmysle dojednania

možné uhradiť cenu Diela aj v nižšom rozsahu ako určovala Zmluva o dielo zo dňa 30.08.2017.
Jediným obmedzením v tomto smere bola nemožnosť presiahnuť hranicu takto dojednanej ceny diela,
to znamená 746.500,-Eur, avšak do tejto hranice sa cena určovala podľa jednotkových cien. Zároveň
tvrdenia žalobcu o dojednaní ceny Diela ako ceny pevnej a nemennej vyslovene vyvrátil aj sám konateľ
žalobcu pán C., a to na pojednávaní dňa 05.04.2022, ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného,

ako bola skutočne určená cena predmetného diela podľa Zmluvy o dielo z 30.08.2017, pohotovo uviedol,
že „na základe jednotkových cien a oceneného výkazu výmer“. Uvedeným spôsobom sám konateľ
žalobcu vylúčil akékoľvek dojednanie o pevne určenej cene za Dielo, keď potvrdil, že táto bola určená
na základe jednotkových cien jednotlivých položiek tvoriacich náklady zhotoviteľa vynaložené na riadne
vykonanie a odovzdanie Diela.

62. Tak tomu bolo aj v prípade nákladov za likvidáciu odpadov, kedy žalobca priebežne fakturoval
žalovanému náklady spojené s likvidáciou odpadov a ich uložením na skládky, pričom zároveň bolo
medzi stranami sporu dohodnuté, že výška týchto nákladov sa medzi účastníkmi vysporiada po
dokončení diela a náklady na likvidáciu odpadov sa vyčíslia podľa zdokladovaných vážnych listov

od jednotlivých prevádzkovateľov skládok odpadov. Pri konečnom zosumarizovaní množstva odpadov
(vážne lístky, faktúry za likvidáciu odpadov ), bol zistený rozdiel v množstve odpadu v rozsahu 3.178,38
Eur, Takto sa postupovalo počas celej doby realizácie Diela, pričom žalobca zaužívaný postup doposiaľ
nenamietal. Zároveň žalovaný poukázal na výsluch pána F. G., ktorý vykonával porovnanie množstva
odpadu, ktorý uviedol: „ V prípade priebežnej fakturácie vykonaných prác sa pri odpadoch vychádzalo

z projektovej dokumentácie, z rozpočtu, z ktorého bolo zrejmé množstvo odpadu zodpovedajúceho
príslušným vykonaným prácam. Vážne lístky predložené žalobcom som mal k dispozícií. Ich porovnanie
s rozpočtom som vykonal ja a zistil som, že množstvo vyprodukovaného odpadu podľa vážnych lístkov
bolo nižšie ako množstvo odpadu podľa rozpočtu“. Svedok teda potvrdil rozdiel vo výške 174.719 ton, čo
predstavuje sumu 3.178,381 Eur, ktorú si v rámci kompenzačnej námietky uplatňoval žalovaný v tomto

konaní.

63. S ohľadom na uvedené možno podľa žalovaného konštatovať, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, kedy dospel k záveru, že náklady za
likvidáciu odpadu sú zahrnuté v cene za Dielo, ktorá je podľa súdu nemenná a pevná, čo malo vplyv na

odmietnutie obrany žalovaného v podobe jeho nároku na zaplatenie rozdielu v množstve odpadu.

64. Žalovaný ďalej poukázal na bod 93. odôvodnenia rozsudku, z ktorého vyplýva, že súd posúdil nárok
žalobcu(správnemábyťžalovaného)nazaplateniepríslušenstvapohľadávkyvcelkovejvýške6.119,14
Eur za nepreukázaný, nakoľko žalovaný existenciu omeškania žalobcu s postúpenými pohľadávkami

nepreukázal. Žalovaný nesúhlasí ani s týmto názorom okresného súdu a poukázal na knihu pohľadávok
E. C. – PEPAMONT zo dňa 24.06.2020, z ktorého vyplýva, že žalobca realizoval úhradu FA č. 2018052,
splatnej dňa 14.03.2018 v rámci štyroch čiastočných úhrad, a to vždy po jej splatnosti. Rovnako
omeškaniesúhradoujednotlivýchfaktúrvyplývaajzobsahudokumentuoznačenéhoako„Odsúhlasenie
pohľadávok a záväzkov k 25.01.2019“, v ktorom konateľ žalobcu svojím podpisom odsúhlasil omeškanie

s FA č. 201891 (splatnosť dňa 27.08.2018) a FA č. 2018052 (splatnosť dňa 14.03.2018). Pokiaľ však
žalobca tvrdil, že k úhrade faktúr pristupoval bezprostredne po obdržaní platby od investora, dôkazné
bremeno bolo potrebné presunúť na žalobcu nie žalovaného, nakoľko žalobca tvrdil, že úhrady vykonalvčas. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie iba uspokojil s tvrdením o včasnej úhrade pohľadávok
bez toho, aby túto skutočnosť žalobca vôbec preukázal.

65. Žalovaný tiež poukázal na procesné zavinenie zastavenia konania zo strany žalobcu, čo sa
musí následne prejaviť pri rozhodovaní súdu o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný tvrdí, že
nadobudol pohľadávky špecifikované na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom predmetné
pohľadávky v celkovej výške 24.399,54 Eur si žalovaný uplatnil v tomto konaní v rámci svojej procesnej
obrany. Predtým ako súd vôbec o tomto nároku uplatnenom žalovaným v rámci procesnej obrany stihol

meritórne rozhodnúť, došlo zo strany žalobcu k jednostrannému započítaniu pohľadávok a čiastočnému
späťvzatiu žalobcu v časti istiny vo výške 15.821,20 Eur v časti úrokov z omeškania vo výške
8.579,34 Eur. Žalovaný tvrdí, že zastavenie konania procesne zavinil jednoznačne žalobca. Žalovaný
zdôraznil, že v rámci procesnej obrany si uplatnil voči žalobcovi pohľadávky, ktoré nadobudol na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávky. Ešte predtým, ako súd stihol meritórne rozhodnúť, žalobca
vykonal jednostranné započítanie a zobral čiastočne žalobu späť. Podľa žalovaného procesná vina

žalobcu spočíva v tom, že ešte predtým ako o obrane žalovaného stihol meritórne rozhodnúť súd, na
obranužalovanéhozareagovalžalobcavykonanímjednostrannéhozapočítaniavzájomnýchpohľadávok
a následným čiastočným späťvzatím žaloby, v dôsledku čoho sa súdny spor stal bezúčelným v tejto
časti a žaloba preto musela byť vzatá späť. Žalovaný tvrdí, že v tomto prípade svojím správaním zavinil
zastavenie konania nepochybne žalobca, a preto práve žalovaný bol v tejto časti úspešný a nie žalobca,

ktorý svojím správaním zavinil zastavenie konania.

66. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal, aby súd žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

67. K odvolaniu žalovaného sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny, zákonný a vychádzajúci zo správne
vyhodnoteného a posúdeného právneho stavu potvrdil a aby priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

68. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje len za zopakovanie
jeho doterajších prednesov a písomných podaní v rámci konania pred súdom prvej inštancie, s ktorou
sa prvoinštančný súd riadne a komplexne vysporiadal. Žalobca považuje rozsudok za zákonný, správny
a presvedčivý, pričom vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Žalobca zotrváva na svojej

argumentácii a stanoviskách písomne doručených, či ústne prednesených pred súdom prvej inštancie.
Ďalej žalobca konštatuje, že rozsudok považuje správny tak po vecnej ako aj právnej stránke, pričom
počas konania pred súdom prvej inštancie boli zachované princípy civilného sporového konania, ako
aj právo na spravodlivý proces tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného. Žalobca má za to, že
žalovaný neuniesol v konaní pred súdom prvej inštancie svoje dôkazné bremeno, čo konštatoval aj súd

prvej inštancie na viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku, a preto sa tento procesný
nedostatok snaží sanovať v odvolacom konaní, avšak s prevažným využitím identickej argumentácie,
ktorú uvádzal už doteraz. Žiadne nové, či iné skutočnosti neuvádza. Žalobca požiadal odvolací súd,
aby na žalovaným uvádzané skutočnosti, ktoré formuluje útržkovito, vytrhávajúc časti odôvodnenia
z celkového konceptu rozsudku, prihliadal pri posudzovaní odvolania, keď jediným zámerom žalovaného

je celkom zjavne snaha navodiť dojem nesprávnosti rozsudku a sanovať tak procesné nedostatky na
jeho strane v doterajšom priebehu súdneho konania (hlavne neunesenia dôkazného bremena).

69. K náhrade nákladov za energie vo výške 4.800,-Eur sa žalobca podrobne vyjadroval v celom
priebehukonania.Tentonárokpovažujezanepreukázanýaneopodstatnený,ktorýnemáoporuvZmluve

o dielo ani v platnej právnej úprave. Žalobca sa preto nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že súd prvej
inštancie dospel vo vzťahu k tomuto nároku žalovaného k nesprávnym skutkovým zisteniam. Práve
naopak, žalobca má za to, že súd sa správne a komplexne vysporiadal s týmto nárokom tvrdeným
žalovaným, a to v bode 57. a 67 odôvodnenia rozsudku.

70. Žalobca tiež poukázal na to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že dňa 17.08.2017 žalovaný
ako zhotoviteľ a obec Ladce ako objednávateľ uzatvorili Zmluvu o dielo (ďalej ako „Zmluva o dielo
1“), v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal uhrádzať plnenia za dodávku médií (elektrina, plyn, vodné,
stočné a pod.) priamo ich dodávateľom. Zároveň dňa 28.08.2017 žalovaný a obec Ladce uzatvoriliDodatok ku Zmluve o dielo 1, podľa ktorého sa žalovaný zaviazal platiť obci Ladce náklady za odber
médií v paušálnej sume 400,-Eur mesačne. Ďalej dňa 30.07.2017 žalobca a žalovaný uzatvorili Zmluvu
o dielo (ďalej ako „Zmluva o dielo 2“), v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal uhrádzať plnenia za dodávku

médií priamo ich dodávateľom. Medzi žalobcom a žalovaným alebo medzi žalobcom a obcou Ladce
nebola uzatvorená žiadna dohoda, dodatok a pod., na základe ktorých by sa žalobca zaviazal uhrádzať
plnenia za dodávku médií obci Ladce alebo žalovanému. Žalobca zdôraznil, že uzatvorenie Dodatku
nebolo v konaní sporné a žalovaný uzatvorenie tohto Dodatku nikdy nespochybňoval, a to ani vo svojom
odvolaní.

71. Pokiaľ teda žalovaný v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil, že neexistovala
žiadna právna povinnosť žalobcu plniť v prospech obce Ladce, žalovaný účelovo ďalej opomína, že
na druhej strane takáto zmluvná povinnosť existovala na jeho strane, a to na základe uzatvoreného
Dodatku, ktorým si žalovaný upravil podmienky úhrady nákladov za spotrebované médiá inak (odlišne)
od úpravy so spoločnosťou žalobcu podľa Zmluvy o dielo 2. Na základe takto zisteného skutkového

stavu súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že na strane žalovaného neboli splnené podmienky na to,
aby jeho tvrdený nárok mohol posúdiť ako bezdôvodné obohatenie z titulu plnenia za iného. Na strane
žalovaného totiž išlo o plnenie si jeho zmluvnej povinnosti voči jeho zmluvnému partnerovi – obci Ladce,
ku ktorej sa zaviazal v Dodatku.

72. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu vylúčené, aby sa jednalo o bezdôvodné obohatenie v zmysle
ustanovenia § 454 OZ (plnenie za iného). Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia
z titulu plnenia za iného totiž je, ako dlhodobo judikuje súdna prax a ako uvádza aj právna doktrína,
že tretia osoba, ktorá plní za povinného, sama nemá povinnosť tento záväzok oprávnenej osobe plniť.
To je práve tento prípad, ako správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Navyše ten, za koho tretia

osoba plní, má tento záväzok voči oprávnenému. Spoločnosť žalobcu však záväzkom hradiť náklady
na spotrebované médiá obci Ladce nebola viazaná, teda žalovaný nemohol voči obci Ladce plniť
záväzok za žalobcu. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že je povinný žalobca uhradiť náklady za údajné
dodávky médií vyplývajúce zo Zmluvy o dielo 2. V zmysle bodu 6.11 Zmluvy o dielo 2 sa žalobca
totiž zaviazal náklady za dodávky médií plniť priamo dodávateľom týchto služieb a nie žalovanému.

Žalobca zároveň poukázal na vyjadrenie štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý pri výsluchu uviedol,
že dodávateľom médií v zmysle bodu 6.11 Zmluvy o dielo 2 zmluvné strany považovali energetické
závody, vodárenské spoločnosti a pod. Z toho potom vyplýva, že pokiaľ sa žalobca so žalovaným
dohodol, že príslušné náklady uhradí žalobca dodávateľom, nevzniká tým spoločnosti žalobcu voči
žalovanému žiadny záväzok. Tvrdenie žalovaného je potom celkom zjavne účelové a zavádzajúce.

Nárok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia by mohol vzniknúť jedine v prípade, že by
záväzok hradiť za spotrebované médiá plnil za žalobcu ich dodávateľom, čo však nerobil. Vo vzťahu
k žalovaným tvrdenému nároku je podľa žalobcu tiež bezpredmetné, či spoločnosť žalobcu svoj záväzok
voči dodávateľom médií splnil alebo nie. Nesplnením tohto záväzku zo strany žalobcu by totiž vznikol
nárok výlučne dodávateľom týchto médií a opäť nie žalovanému. Súd prvej inštancie teda správne

posúdil žalovaným tvrdený nárok ako nedôvodný v celom rozsahu.

73. Žalobca tiež poukázal ohľadne tohto nároku na špekulatívnosť obrany žalovaného vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný opakovane počas súdneho konania menil titul, na základe ktorého mu mal
údajne vzniknúť tvrdený nárok. Najskôr tvrdil, že ide o záväzok žalobcu priamo zo Zmluvy o dielo

2, následne, že údajný záväzok vznikol na základe akejsi ústnej dohody a napokon tvrdil, že ide
o bezdôvodné obohatenie.

74. K žalovaným tvrdenej a uplatnenej náhrady škody žalobca poukázal na to, že všetku škodu, ktorá
vznikla počas realizácie diela (nie v rozsahu, v akom bez preukázania tvrdí žalovaný) bola odstránená

priamo spoločnosťou žalobcu a na náklady jeho spoločnosti. Uvedené mal za preukázané aj súd prvej
inštancie, čo vyplýva z bodu 80. odôvodnenia rozsudku. Žalobca sa podrobne k tomuto nároku vyjadril
vo svojich skorších podaniach, na ktoré odkazuje. Žalobca tvrdí, že vznik akejkoľvek ďalšej škody, nad
rámec žalobcom odstránenej, žalovaný nepreukázal. Túto skutočnosť a síce neunesenie dôkazného
bremena žalovaným správne konštatuje aj súd prvej inštancie v bode 81. odôvodnenia rozsudku, pričom

žalobca sa s posúdením tohto nároku zo strany súdu prvej inštancie stotožňuje. Pokiaľ sa žalovaný
neunesenie dôkazného bremena následne v odvolacom konaní snaží sanovať tvrdením, že za škodu
je potrebné považovať aj zvýšenie záväzkov poškodeného, žalobca má za to, že toto tvrdenie nemá
zákonný podklad. Žalobca tvrdí, že zo znenia ustanovenia § 380 Obchodného zákonníka nevyplýva, žeby pokrývalo aj akési budúce náklady a záväzky, ako to zavádzajúco prezentuje žalovaný, práve naopak,
takýto výklad ustanoveniu § 380 Obchodného zákonníka priamo odporuje.

75. Ku judikátom, ktoré v tomto smere žalovaný uviedol vo svojom odvolaní žalobca konštatuje,
že ojedinelé rozhodnutie Českého Ústavného súdu alebo okresného súdu nemožno považovať za
ustálenú rozhodovaciu prax, ako viackrát uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky a po oboznámení sa
s obsahom týchto rozhodnutí má žalobca za to, že tieto sú pre tento prípad neaplikovateľné. Zakladajú
sa totiž na odlišných skutkových okolnostiach. Žalobca tvrdí, že uvedené rozhodnutia sa týkali sporu

medzi priamym poškodením, ktorého vec bola znehodnotená a škodcom. Čisto hypoteticky by teda boli
tieto rozhodnutia aplikovateľné výlučne na prípad, v ktorom by sa náhrady škody domáhala obec ako
poškodený a voči žalovanému ako škodcovi. V prejednávanom prípade sa však škody domáha tretia
osoba – žalovaný, ktorý ju voči poškodenému mal reparovať. Zároveň v oboch prípadoch sa náhrada
škody uplatňovala ako retulárna náhrada z dôvodu, že fyzicky poškodené veci nebolo možné uviesť
do pôvodného stavu – teda k zmenšeniu majetku došlo samotným poškodením. To však opäť nie je

prípad žalovaného, v prípade ktorého by škoda vznikla až uhradením predložených faktúr a nie skôr.
Do tohto momentu sa totiž majetková sféra žalovaného nijako nezmenila a úbytok majetku nastal jedine
v prípade osôb, ktoré vykonali fakturované práce. Zároveň žalobca upriamil pozornosť na konštantnú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré jednoznačne náhradu škody, ako budúci nárok
odmietli. V tejto súvislosti poukázal žalobca na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

4M Cdo 23/2008 zo dňa 21.12.2009, v ktorom súd uviedol, že škodu (či už skutočnú alebo ušlý zisk)
nemožno priznať do budúcnosti ako ujmu, ktorá ešte len vznikne. Súčasne uviedol, že podmienka
zmenšenia majetku ako predpokladu náhrady škody musí byť splnená už v dobe, kedy súd o náhrade
škody rozhoduje. Splnenie tejto podmienky však žalovaný nepreukázal. S ohľadom na uvedené má
žalobca za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s údajným nárokom žalovaného na

náhradu škody, keď uviedol, že žalovaný vznik škody nepreukázal. S takýmto posúdením sa žalobca
stotožňuje.

76. Vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku v časti nároku žalovaného za údajnú neoprávnenú fakturáciu
za likvidáciu odpadov zo strany žalobcu, žalovaný poukazuje na údajné nesprávne posúdenie súdu

prvej inštancie ceny diela podľa Zmluvy o dielo 2 ako ceny pevnej a nemennej. Podľa názoru žalobcu
však žalovaný opomína, že dôvodom pre ktorý súd prvej inštancie posúdil jeho nárok ako nedôvodný
bola predovšetkým skutočnosť, že žalovaný nepreukázal ním tvrdené nezrovnalosti vo fakturácií
z likvidovaných odpadov (bod 86. odôvodnenia rozsudku). Žalobca má za to, že súd prvej inštancie
správne ustálil, že cena za likvidáciu odpadov bola účtovaná na základe žalovaným potvrdených súpisov

prác, pričom skutočnosť, že platba za likvidáciu odpadov zodpovedala žalovaným potvrdeným súpisom
prác potvrdili aj viacerí svedkovia.

77. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil opak a z toho dôvodu si voči spoločnosti žalobcu uplatňoval bezdôvodné
obohatenie, bol povinný produkovať k svojim tvrdeniam relevantné dôkazy. Žalovaný však svoje tvrdenia

nepreukázal napriek tomu, že disponoval vážnymi lístkami, z ktorých by jeho argumentácia nepochybne
vyplývala. Avšak zrejme uvedomujúc si nedôvodnosť takejto jeho obrany, žalovaný vážne lístky do
konania nikdy nezaložil.

78. Neunesenie dôkazného bremena sa teraz snaží žalovaný sanovať tým, že súdu prvej inštancie

vyčíta nesprávne zistenie skutkového stavu. Pokiaľ má však žalovaný záujem na riadnom a úplnom
zistení skutočného stavu, bol to v prvom rade žalovaný, ktorý mal k sporovému konaniu pristupovať
aktívne a produkovať dôkazy potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu, ktorými dokonca žalovaný
bez pochybností disponoval. Pokiaľ žalovaný svoje dôkazné bremeno neuniesol, nemožno následne
pasivitu žalovaného pričítať súdu. Žalobca má za to, že aj ohľadne tohto nároku súd prvej inštancie zistil

skutkový stav v súlade s procesnými zásadami sporového konania a na základe zisteného skutkového
stavu správne posúdil aj tento nárok žalovaného ako nedôvodný.

79. Pokiaľ ide o námietku žalovaného k jednostrannému započítaniu úrokov z omeškania, ktorý mal
súd prvej inštancie podľa žalovaného nesprávne posúdiť, žalobca uvádza, že s týmto tvrdením sa opäť

nestotožňuje. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď uviedol, že žalovaný existenciu tejto
pohľadávky na započítanie nepreukázal, resp. nepreukázal omeškanie spoločnosti žalobcu. Žalobca
poukázal na svoje podania v konaní, na ktoré odkazuje a tvrdí, že v zmysle dohodnutých zmluvných
podmienok bol povinný pristúpiť k úhrade záväzkov voči jeho subdodávateľom až po obdržaní platbyzo strany žalovaného. Pokiaľ túto úhradu od žalovaného neobdržal, nemohol sa dostať do omeškania
s úhradou záväzkov voči subdodávateľom – vrátane toho, od ktorého mal voči nemu nadobudnúť
pohľadávku na započítanie žalovaný. Žalovaný tak mal nepochybne možnosť a povinnosť preukázať, či

a kedy uhradil žalovaný záväzky voči spoločnosti žalobcu, z ktorých úhradou mal byť žalobca následne
v omeškaní voči jeho subdodávateľovi (postupcovi pohľadávok žalovanému), ktoré následne zanikli
započítaním. Splatnosť záväzkov žalobcu voči jeho subdodávateľom bola viazaná na úhrady zo strany
žalovaného, žalovaný tak disponoval všetkými dôkazmi, aby mohol preukázať úhradu svojich záväzkov,
od ktorých potom záviselo ním tvrdené omeškanie spoločnosti žalobcu. Žalovaný teda disponoval

dôkazmi, ktorými vedel prípadné omeškanie spoločnosti žalobcu preukázať, avšak žiadne takéto dôkazy
opäť neprodukoval. Neunesenie svojho dôkazného bremena sa však opäť snaží sanovať námietkami
v odvolacom konaní.

80. Zároveň čo sa týka dôkazov, ktoré v odvolacom konaní žalovaný predkladá na podporu svojich
tvrdení žalobca uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný tieto predložil už skôr v konaní pred

súdom prvej inštancie, hoci mu v tom celkom zjavne nič nebránilo. Žalobca preto žiada odvolací súd, aby
tieto posúdil v súlade s § 366 C.s.p. ako novoty a na tieto už naďalej neprihliadal. Z týchto dôvodov sa
k nim podrobnejšie žalobca nevyjadruje. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že súd prvej inštancie
aj tento nárok žalovaného správne posúdil ako nedôvodný a nespôsobilý započítania.

81. Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s otázkou trov súdneho
konania v časti nároku, ktorý zanikol jednostranným zápočtom spoločnosti žalobcu, pričom tvrdenia
žalovaného, že tieto trovy mala zaviniť spoločnosť žalobcu tým, že pristúpila k späťvzatiu žaloby
predtým, ako súd prvej inštancie rozhodol o obrane žalovaného v merite veci, vníma žalobca ako
špekulatívne a účelové. Táto námietka žalovaného podľa žalobcu nemá oporu v právnom poriadku

a je celkom zjavne bez právnej relevancie. Práve žalobca postupoval procesne správne, keď po
zániku časti pohľadávok, ktoré boli predmetom konania (započítaním po nadobudnutí pohľadávky voči
spoločnosti žalobcu zo strany žalovaného) žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, nakoľko ďalšie
konanie o tejto časti pohľadávok by bolo celkom zjavne nedôvodné. Pokiaľ by teda mal vyčkať na
rozhodnutie súdu o tejto časti uplatnenej pohľadávky (čoho sa domáha žalovaný), výsledkom by bolo

zamietnutie žaloby v tejto časti z dôvodu, že v čase rozhodovania súdu by už nárok (v započítanej
časti) neexistoval. Práve v tomto prípade by bol žalovaný v konaní (čiastočne) úspešný. Avšak v čase
uplatnenia nároku súdnou cestou pohľadávky žalobcu voči žalovanému existovali v celosti. Žaloba bola
uplatnená v celom rozsahu nároku dôvodne a až v dôsledku nadobudnutia pohľadávky žalovaným
voči spoločnosti žalobcu v priebehu súdneho konania časť pohľadávky zanikla započítaním. Zastavenie

konania v časti oprávnene uplatneného nároku tak zavinil práve žalovaný. Vzhľadom na uvedené má
žalobca za to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách súdneho konania.

82. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným
Okresnému súdu Prievidza dňa 13.10.2022, v ktorom nesúhlasí s názorom žalobu uvedeným

žalobcom ku kompenzačnej námietke žalovaného. Žalovaný je naďalej názoru, že výsledky vykonaného
dokazovania potvrdili existenciu zmluvného záväzku žalobcu uhrádzať náklady za odber energie
a zariadenie staveniska. Zotrval na tom, že povinnosť uhrádzať tieto náklady žalobcovi vymedzovala
priamo Zmluva o dielo zo dňa 30.08.2027 v čl. 6 bod 6.11 tejto zmluvy. Ďalej žalovaný uviedol skutočnosti
už uvádzané v podanom odvolaní.

83. Čo sa týka náhrady škody ním uplatnenej v konaní poukázal žalovaný na svoju argumentáciu
uvedenú v podanom odvolaní, na ktorú zároveň odkazuje. Žalovaný zároveň uviedol, že vymedzenie
samotného pojmu škoda legálnou definíciou nie je dané a je potrebné vychádzať z odbornej literatúry
rozhodovacej praxe, ktorá tento pojem vymedzuje. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Ncdo/3/2015

zo dňa 28.06.2016, ako aj uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo/586/2001 zo dňa 29.01.2003. Zároveň
žalovaný tvrdí, že z nich možno vyvodiť, že pri zisťovaní existencie škody a jej vyčíslení sa vychádza
z majetkového vzťahu, ktorý je tvorený predovšetkým v zmenšení hodnoty aktív ako hmotných
predmetov (vecí) určitej hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv oceniteľných
v peniazoch, napr. pohľadávky. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty majetku odpočítavajú,

majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k zmenšeniu majetku dochádza tým, že sa
zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného
v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Žalovaný tvrdí, že nemožno za skutočnú škodu považovať
iba prípady, keď dôjde k zmenšeniu (úbytku) majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí,práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú určitú hodnotu. Skutočnú škodu tak môže predstavovať i zväčšenie
pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu. Žalovaný
tvrdí, že odborná prax dovolila, že charakter majetkovej ujmy má aj zvýšenie pasív v majetkovej sfére

poškodeného. Zároveň žalovaný poukázal na komentáre k Občianskym zákonníkom od I.Fekete a prof.
K.Eliáša. Zároveň poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR, sp.zn. IV. ÚS
458/99 z 20.11.2000. Opätovne poukázal aj na rozhodnutia už uvádzané v podanom odvolaní.

84. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcu, že ním citované rozhodnutie v podanom odvolaní nie je

aplikovateľné pre daný prípad. Žalovaný je názoru, že v citovanom rozhodnutí súd rieši porovnateľnú
otázku vzniku škody bez toho, aby došlo k vynaloženiu finančných prostriedkov s uvedením veci do
pôvodného stavu. Žalovaný považuje ním prezentované právne úvahy odbornej verejnosti za správne
a závery Českého Ústavného súdu považuje za aplikovateľné v Slovenskej republike, na ktoré je
potrebné v danom konaní prihliadať.

85. Žalovaný dodal, že celkové náklady, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s odstránením škôd
predstavovali sumu 5.126,65 Eur a tieto žalovaný preukázal predložením jednotlivých faktúr od
dodávateľov.Súdprvejinštancievšakjednotlivéfaktorypredloženéžalovanýmneposúdilakodostatočný
dôkaz, ktorým by žalovaný preukázal vznik škody a nad rámec žiadal od žalovaného predloženie dôkazu
o reálnom uhradení týchto nákladov.

86. Súdprvejinštancietedavrozporesozásadoupoctivéhoobchodnéhostykuposkytolprávnuochranu
žalobcovi ako škodcovi, ktorý škodu spôsobil, čím mu poskytol neprimeranú právnu ochranu.

87. Žalovaný sa nestotožňuje ani s tvrdeniami žalobcu k neoprávnenej fakturácii za likvidáciu odpadov.

Opakovane žalovaný poukázal na výpoveď pána F. I., ktorý potvrdil rozdiel vo výške 174.710 ton,
čo predstavuje sumu 3.178,381 Eur. Žalovaný tiež tvrdí, že vážne lístky spolu so súvahou predložil
ako prílohy vyjadrenia zo dňa 19.07.2022. Nie je preto pravdou tvrdenie, že žalovaný túto skutočnosť
nepreukázal, resp. že by predložené dôkazy neboli dostačujúce. Čo sa týka tohto nároku žalovaný
uviedol už skutočnosti uvádzané ním v podanom odvolaní.

88. K jednostrannému započítaniu žalovaný uviedol, že nesúhlasí s názorom uvedeným žalobcom.
Žalovaný uviedol, že prostredníctvom doplňujúceho vyjadrenia zo dňa 09.07.2020 predložil súdu
dokumentáciu v súvislosti s postúpením pohľadávky vo výške 24.399,54 Eur, na základe ktorej žalovaný
nadobudol od postupcu E. C. – PEPAMONT pohľadávky voči žalobcovi z titulu neuhradenia faktúr.

Z obsahu tejto dokumentácie nesporne vyplynulo omeškanie žalobcu s úhradou FA č. 2018191
(splatnosť dňa 27.08.2018) a FA č. 2018052 (splatnosť dňa 14.03.2018), pričom túto skutočnosť
potvrdil sám žalobca v dokumente označenom ako Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 25.01.2019.
S ohľadom na uvedené obranu žalobcu v súvislosti s novotami považuje žalovaný za irelevantnú.

89. Žalovaný je tiež názoru, že pokiaľ žalobca tvrdí, že k úhrade faktúr pristupoval bezprostredne po
obdržaní platby od investora, dôkazné bremeno bolo potrebné presunúť na žalobcu nie žalovaného,
nakoľko žalobca tvrdil, že úhrady vykonal včas. Napriek uvedenému sa súd prvej inštancie iba uspokojil
s tvrdením žalovaného (správne má byť žalobcu) o včasnej úhrade pohľadávok bez toho, aby túto
skutočnosť žalobca vôbec preukázal.

90. K náhrade trov konania okrem už uvedeného v podanom odvolaní žalovaný uviedol, že akékoľvek
tvrdenia o tom, že žalobca nemal žiadnu vedomosť o omeškaní investora s úhradou predmetných
platieb je v tomto prípade absolútne irelevantné. Keďže Zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným
obsahovala ustanovenie bod 4.12, ktorý upravoval aj takéto situácie, žalobca mal byť pred podaním

žaloby obozretnejší a preveriť si, či jeho nárok je oprávnený alebo nie. Rozhodnutie o trovách konania
pri zastavení konania sa spravuje zásadou zodpovednosti za zavinenie, pričom v tomto prípade svojím
správanímzavinilzastaveniekonanianepochybnežalobca. Pretobolprávežalovaný,ktobolvtejtočasti
úspešný a nie žalobca, ktorý svojím správaním zavinil zastavenie konania. Žalovaný preto žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

91. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním zo dňa 21.11.2022, v ktorom uviedol, že
sa pridržiava všetkých doterajších tvrdení v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalovaného, ako aj v rámci
doterajšieho priebehu konania pred súdom prvej inštancie.92. K náhrade nákladov spojených so zariadením staveniska a odberom energii okrem už uvedeného
žalobca uviedol, že zo strany žalovaného išlo pri plnení týchto nárokov o plnenie jeho vlastnej zmluvnej

povinnosti voči svojmu zmluvnému partnerovi a nie o plnenie záväzku spoločnosti žalobcu. Už len
táto skutočnosť vylučuje akékoľvek, čo i len hypotetické úvahy o akomsi bezdôvodnom obohatení
z titulu plnenia za spoločnosť žalobcu. Navyše ako správne ustanovil aj súd prvej inštancie, žalovaný
ani v konaní nepreukázal ním tvrdený záväzok spoločnosti žalobcu, nakoľko spoločnosť žalobcu sa
v Zmluve o dielo zaviazala platby za dodávky príslušných médií uhrádzať ich dodávateľom a nie

žalovanému a už vôbec nie investorovi stavby. Na tom nič nemení ani akási ústna dohoda medzi
žalovaným a jeho zmluvným partnerom ako investorom stavby, ktorej zmluvnou stranou spoločnosť
žalobcu nikdy nebola a logicky jej preto ani nemohli vzniknúť žiadne záväzky z takejto tvrdenej dohody.

93. Pokiaľ bol žalovaný iného názoru, bol povinný ako predkladateľ Zmluvy o dielo (čo nebolo sporné)
preukázať zhodu zmluvných strán na ním tvrdenom výklade zmluvy. To však žalovaný nepreukázal.

94. Žalobca tiež zotrval na svojej argumentácii ohľadne náhrady škody. K argumentácii žalovaného, že
za škodu možno považovať aj zväčšenie záväzkov na jeho strane hodnotí žalobca ako účelový výklad
a obranu pri snahe napraviť, že žalovaný nepreukázal vynaloženie akýchkoľvek nákladov v súvislosti
s údajnou škodou, za ktorú by mala zodpovedať spoločnosť žalobcu. Tým žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno.

95. Pokiaľ žalovaný na podporu svojich tvrdení cituje vybrané pasáže komentárov k ustanoveniu §
442 Občianskeho zákonníka, žalobca uviedol, že sa jedná o názory vytrhnuté z celkového kontextu
komentárov oboch autorov. Po oboznámení sa s týmito komentármi je totiž podľa žalobcu zrejmé, že

zo strany zmienených autorov títo polemizujú nad dvoma názormi príkladu pojmu skutočná škoda,
a to rozširujúcim a zužujúcim výkladom tohto právneho pojmu. V rámci rozširujúceho výkladu pojmu
skutočná škoda, ktorý mal prevládať do prijatia súčasného Občianskeho zákonníka, doktrína do tohto
pojmu zaraďovala aj zväčšenie záväzkov na strane poškodeného. Obaja autori sa však zhodujú, že
v súčasnosti, po prijatí súčasného Občianskeho zákonníka už v rámci ustálenej rozhodovacej praxe

väčšinovo prevláda zužujúci výklad pojmu skutočná škoda, a teda že za škodu sa považuje reálny
úbytok majetku poškodeného a nie aj zvýšenie záväzkov. Tento názor jednoznačne zastáva aj profesor
D., podľa ktorého: „Pojem „skutočná škoda“ sa dlhodobo interpretuje tak, že musí ísť o zmenšenie
majetkového stavu poškodeného (Er 55/1971), či iné znehodnotenie existujúceho majetkového stavu
poškodeného (Er 28/2007), nepostačuje zvýšenie pasív. Ak dlžník nezaplatil dlžnú čiastku svojmu

veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednosti tretej osoby za škodu,
pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, ani súdne
rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani ušlým ziskom (rozhodnutie
NS ČR, sp.zn. 25Cdo/986/2001)“.

96. Rovnako tento názor jednoznačne zastáva aj rozhodovacia ustálená prax Najvyššieho súdu SR,
napr. v rozhodnutí sp.zn. 4MCdo 23/2008, ale i v ďalších svojich rozhodnutiach.

97. K žalovaným citovanému rozhodnutia Ústavného súdu ČR a Okresného súdu Trnava sa už žalobca
vyjadril v predchádzajúcom vyjadrení, na ktorom zotrval.

98. Žalobca zdôraznil, že žalovaný okrem toho, že nepreukázal uhradením tvrdených záväzkov (a to ani
dodatočne v odvolacom konaní), v odvolaní ani netvrdí, že by ich vôbec uhradil. Práve naopak, hovorí
len o zvýšení jeho záväzkov, čím malo údajne dôjsť ku škode. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to,
že žalovaným predložené faktúry majú splatnosť stanovenú v období od júla do septembra 2018. Pokiaľ

teda doposiaľ nedošlo k ich úhrade sú už pohľadávky z týchto faktúr premlčané a majú výlučne charakter
naturálnej obligácie. Nemožno tu teda hovoriť o zväčšení záväzkov na strane žalovaného, nakoľko tieto
žalovaný nie je povinný plniť a vie sa voči nim ubrániť námietkou premlčania.

99. Podľa žalobcu, ak by sme prijali argumentáciu žalovaného, podľa ktorej sa za škodu považuje už

moment zvýšenia záväzkov na jeho strane, potom v jeho prípade, keď na jednej strane tieto záväzky
neuhradil svojim dodávateľom a na druhej strane sa snaží o ich refundáciu voči spoločnosti žalobcu, by
priznaním nároku žalovanému voči spoločnosti žalobcu (vo forme kompenzačnej námietky) vzniklo najeho strane obohatenie. Uvedené len potvrdzuje, že za škodu sa považuje až reálny úbytok majetku
poškodeného.

100. Žalobca sa zároveň v celom rozsahu pridržal argumentácie k fakturácii za likvidáciu odpadu.

101. K ostatným tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že trvá na tom, že žalovaný nepreukázal
omeškaniespoločnostižalobcu,hocipovinnosťúhradnažalovanéhopostúpenýchzáväzkovspoločnosti
žalobcu bola závislá práve od zaplatenia žalobcových pohľadávok žalovaným. Žalovaný teda disponoval

všetkými potrebnými podkladmi, aby mohol preukázať svoje tvrdenia, pokiaľ by sa spoločnosť žalobcu
skutočne dostala do omeškania (čo popiera).
102. Žalobca tiež tvrdí, že nemajú oporu v právnom poriadku ani tvrdenia žalovaného k náhrade trov
súdneho konania, súd prvej inštancie sa preto s týmto vysporiadal správne. Z týchto dôvodov žiadal
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
103. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími
dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje v napadnutej časti III. a IV. výrokovej vety za vecne správny, preto ho v tejto časti podľa § 387

ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň odvolanie žalovaného voči I. a II. výrokovej vete odmietol podľa §
386 písm. b) CSP.
104. Primárne krajský súd uvádza, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nedošlo k takému
postupu, ktorý by mal za následok vadu konania, následkom ktorej by došlo k nesprávnemu rozhodnutiu
vo veci. Po oboznámení sa s postupom a celým priebehom konania pred súdom prvej inštancie odvolací

súd konštatuje, že nedošlo ani k nesprávnemu procesnému postupu, ktorým by žalovaný ako odvolateľ
mal znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Krajský súd uvádza, že žalovanému nebolo odňaté žiadne právo, ani
znemožnený výkon žiadneho práva, ktoré má zaručené procesno-právnym predpisom, pretože žalovaný
mal umožnené uplatňovať svoje práva a oprávnené záujmy, ako aj uskutočňovať prostriedky procesnej

obrany voči žalovanému nároku.
105. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
106. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
107. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
108. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo

kzopakovaniualebokdoplneniudokazovaniavykonanéhopredsúdomprvejinštancie.Vdanomprípade
preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe
podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom
rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1
CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia

súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
109. Podľa § 269 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

110. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

111. Podľa § 546 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť
cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

112. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.113. Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a
na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.

114. Podľa § 537 ods. 3 Obchodného zákonníka, pri vykonávaní diela postupuje zhotoviteľ samostatne
a nie je pri určení spôsobu vykonania diela viazaný pokynmi objednávateľa, ibaže sa výslovne zaviazal
plniť ich.

115. Podľa § 538 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ diela môže poveriť jeho vykonaním inú osobu,
ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva nič iné. Pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
zodpovednosť, akoby dielo vykonával sám.

116. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

117. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

118. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

119. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

120. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

121. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

122. Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

123. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si žalobou uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie
36.834,93 Eur ako zaplatenie ceny diela, ktoré vyfakturoval faktúrami bližšie špecifikovanými v žalobe.

Zároveň si uplatnil právo na 9 % úrok z omeškania ročne z vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti až
do zaplatenia. Tiež žiadal priznať paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40,-Eur. Žalovaný v priebehu konania žalobcom uplatnený nárok nepoprel, čím sa stal nesporným,
avšakžalovanýpovažovalžalobcomuplatnenépohľadávkyzostranyžalovanéhozaúplnevysporiadané
z dôvodu, že jednostranným zápočtom zo dňa 07.08.2019 žalovaný započítal voči pohľadávkam žalobcu

sumu 27.032,67 Eur a oznámením o jednostrannom zápočte zo dňa 07.08.2019 (č.l. 72 spisu) si
žalovaný jednostranne započítal nároky na úhradu nákladov spojených s odstraňovaním vzniknutých
škôd, ktoré žalovaný vyúčtoval žalobcovi faktúrami vystavenými na sumu 4.984,47 Eur, 2.770,64 Eur
a 2.323,15 Eur. Žalovaný preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Nakoľko žalobca zobral
čiastočne žalobu späť ohľadne úroku z omeškania z faktúr, u ktorých bolo preukázané, že žalovaný sa

nedostal do omeškania s ich platením, keďže mu neboli zaplatené zo strany investora, žalobca zobral
v tejto časti žalobu späť, pričom súd prvej inštancie výrokom I. konanie o zaplatenie úroku z omeškania
vo výške 9 % zo špecifikovaných faktúr zastavil. Zároveň žalobca zobral späť čiastočne žalobu v sume
15.821,20 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania vyčísleným v sume 8.578,34 Eur z dôvodu, že
žalovaný po podaní žaloby na súd zo strany žalobcu jednostranne započítal pohľadávky, ktoré žalovaný

získal na základe zmluvy o postúpení pohľadávok od postupu E. C. - E., IČO: 41 057 911 vo výške
24.399,54 Eur. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu súd výrokom II. konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 15.821,20 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
špecifikovaných súm konanie zastavil. Predmetom sporu tak zostala istina v sume 21.013,73 Eur spolus úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z jednotlivých vyfakturovaných súm od lehoty splatnosti
až do zaplatenia. Žalobca v tejto súvislosti nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, ako ani s tým, že
došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok, a preto súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

ohľadne všetkých žalovaným uplatnených pohľadávok. Vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
žalovaným uplatnené pohľadávky okrem tých ohľadne ktorých žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby nie
sú dôvodné, a preto žalobe žalobcu v zostávajúcej časti 21.013,73 Eur spolu s príslušenstvom vyhovel
výrokom III. napadnutého rozsudku. Z dôvodu, že súd považoval žalobu žalobcu uplatnenú v dobe
podania žaloby na súd v celom rozsahu za dôvodnú, výrokom IV. priznal žalobcovi voči žalovanému

nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
124. Žalovaný podal voči rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie v celom rozsahu, pričom bol
oprávnený podať odvolanie len do výrokov, ktoré boli v jeho neprospech. Nakoľko výroky I. a II.
napadnutéhorozsudkunebolivneprospechžalovaného,žalovanýneboloprávnenouosobounapodanie
odvolania voči týmto výrokom rozsudku, a preto odvolací súd odvolanie žalovaného voči výrokom I. a II.
napadnutého rozsudku odmietol z dôvodu, že v tejto časti bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou,

pričom odvolací súd postupoval podľa § 386 písm. b) CSP.
125. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
126. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalovaného
na úhradu nákladov za odber energií a odplatu za prenechanie staveniska. Má za to, že žalobca bol
povinný podľa bodu 6.11 Zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2017 uhrádzať vodné a stočné, náklady na odber

energií a ostatné náklady z prevádzkového a sociálneho zariadenia staveniska priamo dodávateľom
týchto služieb. K tejto odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
v odôvodnení napadnutého rozsudku sa veľmi podrobne vysporiadal s tvrdeniami žalovaného v konaní,
ktoré boli prezentované obdobne, ako v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku v tejto časti a na zdôraznenie poukazuje na to, že žalobca

sa síce zaviazal uhrádzať vyššie špecifikované náklady, avšak priamo dodávateľom týchto služieb,
čo v danom prípade nebol žalovaný. Zároveň je síce pravdou, že samotný žalobca potvrdil, že tieto
náklady neuhrádzal, avšak žalovaný sa Zmluvou o dielo zo dňa 17.08.2017 zaviazal uhrádzať tieto
náklady v paušálnej sume 400,-Eur mesačne Obci Ladce, ako investorovi. Pokiaľ teda žalovaný plnil
tieto náklady na základe platne uzatvorenej zmluvy, ako aj Dodatku č. 1 k Záznamu z 28.07.2018,

poskytnutím plnenia 4.800,-Eur Obci Ladce si len splnil svoju zmluvnú povinnosť. V tejto súvislosti
odvolací súd považuje za potrebné dodať, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o dielo s obcou Ladce dňa
17.08.2017, dodatok č. 1 k Záznamu z 28.07.2018 uzatvoril žalovaný s Obcou Ladce dňa 28.08.2017,
a až následne žalovaný uzatvoril so žalobcom Zmluvu o dielo dňa 30.08.2017, pričom túto zmluvu so
žalobcom vypracoval žalovaný, ktorý vzhľadom na vedomosť o tom, že už sa zmluvne zaviazal plniť

náklady za energie Obci Ladce, mal možnosť do uzatvorenej zmluvy o dielo so žalobcom zakomponovať
prípadné povinnosti žalobcu na náhradu týchto nákladov v prospech žalovaného. Pokiaľ však v zmluve
bola uložená povinnosť žalobcovi hradiť tieto náklady priamo dodávateľom, súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že žalovaným uplatnený nárok v tejto časti nie je dôvodný.
127. Žalovaný v podanom odvolaní nesúhlasí ani s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným

ohľadne ním uplatnenej náhrady škody na započítanie voči žalovanej pohľadávke. Tiež tvrdil, že je nutné
aplikovať aj ustanovenie § 380 Obchodného zákonníka, a to v extenzívnejšom výklade tak, že sa má
toto zákonné ustanovenie aplikovať na náklady, ktoré bude potrebné vynaložiť v budúcnosti na uvedenie
veci do pôvodného stavu. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie svojím postupom v rozpore so
zásadou poctivého obchodného styku poskytol právnu ochranu žalobcovi ako škodcovi, čím mu poskytol

neprimeranú právnu ochranu.
128. Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza, že súd prvej inštancie sa veľmi podrobne
v odôvodnení napadnutého rozsudku právne vysporiadal, prečo nárok na náhradu škody uplatnený
žalovaným nepovažoval za dôvodný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku v tejto časti súdom prvej inštancie a zdôrazňuje, že v konaní bolo preukázané,

že žalobca sám odstránil škody vzniknuté Obci Ladce na vlastné náklady, čo v konaní potvrdil vo svojej
svedeckej výpovedi starosta obce Ladce a čo žalobca v konaní preukázal Zápisom o škode na veciach
zo dňa 04.07.2018, ktorým žalobca preukázal, že na náklady žalobcu boli odstránené škody, a preto
tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že žalobca odstránenie škôd nepreukázal nie je pravdivé.
Pokiaľžalovanýnavlastnénákladyodstránilajďalšieškody,ktorévznikliObciLadceaktorédalžalovaný

podľa jeho tvrdení odstrániť prostredníctvom subdodávateľov, ktorí mu vystavili faktúry za vykonané
práce, bolo dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal, že skutočná škoda, ktorej započítania
sa v konaní domáhal, naozaj vznikla. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že predpokladom
pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti zo záväzku, alebo inej právnej povinnostistanovenejvObchodnomzákonníku,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzivznikomškodyaporušením
povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený, pričom škodou sa rozumie
skutočná škoda (damnum emergens), ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená

zmenšenie majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk (lucrum
cessant), ako zisk, ktorý by bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Z uvedenej
definície škody vyplýva, že žalovaný bol povinný v konaní preukázať, že došlo u žalovaného následkom
škodovej udalosti k zmenšeniu jeho majetkovej sféry. Žalovaný však tak, ako správne konštatoval
aj súd prvej inštancie túto skutočnosť nepreukázal. Pokiaľ v odvolaní tvrdí, že za skutočnú škodu

treba považovať aj jeho zvýšený dlh, ktorý sa mu zvýšil z dôvodu, že má uhradiť vystavené faktúry
dodávateľom služieb, pričom poukazuje aj na rozhodnutia súdov, ktoré majú preukazovať jeho právny
názor, odvolací súd konštatuje, že s názorom žalovaného sa nestotožňuje. Zároveň rozhodnutia, na
ktoré v podanom odvolaní odkazuje nie sú judikátmi, ktoré by boli v danej veci pre súd záväzné. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že zo strany žalovaného nemusí nikdy dôjsť k samotnému
zaplateniufaktúr,ktorémubolizostranysubdodávateľovvystavené,akonapríkladpripremlčanínárokov

dodávateľov a pod., a preto odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že za skutočnú škodu
je nutné považovať aj zvýšenie prípadného jeho dlhu. Keďže sa nahrádza skutočná škoda, jedine
zaplatením faktúr žalovaným subdodávateľom by preukázal, že mu škoda vznikla a v akej výške.
Z uvedených dôvodov nepovažoval odvolací súd ani túto odvolaciu námietku žalovaného za dôvodnú.
129. Odvolací súd tiež nesúhlasí s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie považoval pohľadávku

žalovaného z titulu neoprávnenej fakturácie za likvidáciu odpadov za nedôvodnú z dôvodu, že
v uzatvorenej Zmluve o dielo zo dňa 30.08.2024 bola dohodnutá maximálna, nemenná cena. Odvolací
súd uvádza, že dôvodom nepriznania tohto nároku žalovanému zo strany súdu prvej inštancie bola
skutočnosť, že žalovaný v konaní nepreukázal, nezvládol dôkazné bremeno preukázania, že naozaj
z vážnych lístkov vyplýva, že fakturácia odpadu bola vo vyššej výške, ako vyplýva množstvo odpadu

uvedeného vo vážnych lístkoch. Odvolací súd konštatuje, že aj ohľadne tejto pohľadávky žalovaného
súd prvej inštancie veľmi podrobne uviedol svoj myšlienkový postup, na základe ktorého dospel
k záveru, že táto pohľadávka žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že žalobca v konaní tvrdil, že množstvo zlikvidovaného odpadu zodpovedá ním vystaveným faktúram.
Bolo teda na žalovanom, aby relevantnými listinnými dôkazmi preukázal, že množstvo zlikvidovaného

odpadu uvedené na vážnych lístkoch nekorešponduje s faktúrami vystavenými žalobcom. Pokiaľ však
takéto listinné dôkazy žalovaný nepredložil, nezvládol dôkazné bremeno preukázania ním tvrdených
skutočností, čo má za následok neúspech v spore v tejto časti.
130. Podľa§150CSP,stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnérozhodujúceskutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu.

131. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
132. Odvolací súd konštatuje, že ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu
s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp.

nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“, teda uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné,
podstatné a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnú právnu sankciu a táto podobu prehry sporu.
V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy.
133. Odvolací súd tiež poukazuje čl. 8 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové

tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdov. Odvolací súd konštatuje, že článok 8 CSP rozoznáva povinnosť
tvrdiť, dôkaznú povinnosť a tieto je potrebné rozlíšiť od bremena tvrdenia a dôkazného bremena.
Povinnosť tvrdiť ako procesná povinnosť vyžaduje od strany sporu presné, zákonom vymedzené
konanie tak, ako to uvádza uvedené ustanovenie § 150 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva procesná

povinnosť tvrdiť, teda strany majú podľa tohto zákonného ustanovenia povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Po splnení povinnosti tvrdenia
stranou sporu nastupuje dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, t. j. strana sporu musí produkovať
dôkazy na podporu svojich tvrdených skutočností. Dôkazná povinnosť sa v konaní premení na dôkazné
bremeno, ktorého neunesenie vedie k vydaniu nepriaznivého rozhodnutia v spore pre danú stranu.

Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkazná povinnosť, rovnako ako povinnosť tvrdiť a s nimi spojené bremená
nezaťažujú len žalobcu, ale aj žalovaného, hoci nie v rovnakom rozsahu a v rovnakom momente.
134. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor vyslovený v rozsudku NS SR,
sp.zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010, z ktorého vyplýva, že okruh rozhodujúcich skutočností,ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena, okruh skutočností (ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa

dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenia dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ)
povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe
poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú
náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy, preukazujúce tvrdené
skutočnosti;žalobcuzaťažujedôkaznébremenopreukázaťuzavretiezmluvyaposkytnutieplneniapodľa

nej. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti
netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na
svoje tvrdenia musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena.
Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od
aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
135. Vzhľadom na vyššie uvedené bol teda žalovaný, ktorý si uplatňoval pohľadávku za likvidáciu na
započítanie povinný nielen tvrdiť rozdiel medzi vážnymi lístkami a fakturáciou vykonanou žalobcom,
ale aj na tieto tvrdenia označiť a predložiť relevantné dôkazy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
aj na svedeckú výpoveď starostu Obce Ladce k tejto otázke, ktorý uviedol, že žalovanému za

likvidáciu odpadu zaplatil sumu zodpovedajúcu vážnym lístkom a úhrada tiež zodpovedala výkazu
výmer týkajúcich sa odpadov. Z tejto svedeckej výpovede tiež nemožno vyvodiť preukázanie žalovaným
tvrdených skutočností. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval aj túto námietku žalovaného za
nedôvodnú.
136. K námietke žalovaného v podanom odvolaní o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie ohľadne

jeho pohľadávky na započítanie ako jednostranný zápočet úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že
žalobca tvrdil, že od investora z faktúry č. 2018052 nedostal zaplatených 22.676,85 Eur a ani z faktúry
č. 2018191 sumu 1.722,69 Eur, pričom skutočnosť, ktorá sa nestala sa nedá dokázať, a preto bolo
na žalovanom, aby tieto tvrdenia žalobcu v konaní relevantným spôsobom vyvrátil. Pokiaľ tak neurobil,
nezvládol dôkazné bremeno preukázania oprávnenosti ním uplatnenej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný

v odvolaní poukazuje na dokument „Odsúhlasenie pohľadávok a záväzkov k 25.01.2019“, odvolací súd
konštatuje, že takýto listinný dôkaz sa v súdnom spise nenachádza, a preto ide o novotu v odvolacom
konaní, ku ktorej v súlade s § 366 CSP neprihliadol. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd túto
námietku žalovaného za nedôvodnú.
137. Pokiaľ žalovaný namieta rozhodnutie aj ohľadne výroku o trovách konania z dôvodu, že žalobca

procesne zavinil zastavenie konania, čo malo byť zohľadnené vo výroku o trovách konania, odvolací
súd nesúhlasí ani s týmto tvrdením žalovaného. Čo sa týka zastavenia konania v percentuálnych
úrokoch z omeškania vo výroku I., odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
neúspech v spore ohľadne úroku z omeškania uplatneného si percentuálne, nemá vplyv na rozhodnutie
o trovách konania. Čo sa týka istiny, ku ktorej pristúpil žalobca k čiastočnému späťvzatiu žaloby a súd

o tomto spätvzatí rozhodol vo výroku II. napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že k čiastočnému
späťvzatiu žaloby v sume 15.821,20 Eur s príslušenstvom došlo na základe jednostranného zápočtu
uskutočneného žalovaným až po podaní žaloby zo strany žalobcu na súd, teda v dobe podania žaloby
bola zo strany žalobcu podaná dôvodne. Nakoľko v tejto časti odpadol predmet konania až po podaní
žaloby na súd, žalobca využil svoje dispozičné právo nakladať so žalobou, pričom k čiastočnému

späťvzatiu žaloby pristúpil zavinením žalovaného, ktorý úkon jednostranného započítania vzájomných
pohľadávok tak ako bolo uvedené vyššie urobil až po podaní žaloby na súd. Súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s § 256 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
138. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní
a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí
zásada, že každá strana konania musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Žalobca
v konaní listinnými dôkazmi dostatočným spôsobom preukázal oprávnenosť uplatneného nároku, ktorý
nebol ani sporným, pričom súd prvej inštancie sa v celom rozsahu vysporiadal so všetkými žalovaným

namietanými skutočnosťami a uplatnenými pohľadávkami na započítanie. Odvolací súd sa stotožňuje
s právnou argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý vec správne právne posúdil a dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, na základe ktorých aplikoval platnú právnu úpravu pri rozhodovaní vo
veci.139. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v podanom
odvolaní, preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených
žalovaným v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, ktoré preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP),
odvolací súd v konaní nezistil.
140. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti III. a IV. výrokovej vety ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Zároveň odvolanie
žalovaného voči I. a II. výrokovej vete rozsudku odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

141. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
142. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).