Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209585
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8123209585.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobcu: A. B.
C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného: JUDr. Marek Polakovič,
Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 42231639, proti žalovanému: A. E., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. X, XXX XX F., právne zastúpenému: JUDr. Martin Tobiaš, Protifašistických bojovníkov 4, 080 01
Prešov, IČO: 52639398, o náhradu škody vo výške 2.500,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov zo dňa 5.3.2024 č.k. 8C/75/2023-70, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdPrešov (ďalejaj„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobu,ktorousa
žalobcaprotižalovanémudomáhal zaplateniasumyvovýške2.500,-eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 8 % zo sumy 2.500,- eur od 14.3.2023 do zaplatenia dôvodiac, že žalovaný ako vodič motorového
vozidla dňa 8.6.2022 spôsobil dopravnú nehodu, keď nabúral do zadnej časti motorového vozidla
žalobcu, ktoré stálo na kraji cesty. Vzniknutá škoda na motorovom vozidle žalobcu bola kompenzovaná
z povinného zmluvného poistenia žalovaného. Škodová udalosť bola riešená ako totálna škoda a

žalobcovibolopoodpočítanípoužiteľnýchzvyškovvozidlapoukázanépoistnéplnenievovýške3.099,18
eur. Žalobcasvojemotorovévozidlanevyhnutnepotrebovalprivýkonesvojejpráce-lepeniereklamných
billboardov. Z dôvodu, že jeho vozidlo zn. OPEL Astra bolo po náraze značne poškodené, musel si
žalobca bezodkladne zaobstarať porovnateľné vozidlo, aby mohol naďalej vykonávať svoju prácu. Po
dôkladnom preverení ponuky ojazdených vozidiel si žalobca kúpil na výkon svojej práce dňa 11.6.2022
vozidlo zn. FORD Focus Combi, rok výroby 2014, počet najazdených kilometrov 188.499 km, a to za
kúpnu cenu vo výške 7.350,- eur. Poskytnuté poistné plnenie vo výške 3.099,18 eur nepostačovalo

žalobcovi na zaobstaranie porovnateľného vozidla (vozidlo žalobcu: zn. OPEL Astra, rok výroby 2012,
počet najazdených kilometrov - 236.000 km), keďže predajné ceny porovnateľných vozidiel sa v danom
čase pohybovali v rozmedzí od 5.200,- eur do 6.399,- eur, t.j. v priemere cca 5.800,- eur. Navyše si
žalobca bol nútený zaobstarať aj nový strešný nosič v cene 90,90 eur.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade predmetné motorové vozidlo bolo v dôsledku
dopravnej nehody spôsobenej žalovaným zničené v takom rozsahu, že nebolo ani možné ho opravou

uviesť do predošlého stavu (tzv. totálna škoda). Preto pre účely odškodnenia sa výška škody vyčísli
ako rozdiel medzi všeobecnou hodnotou vozidla pred poškodením a hodnotou jeho zvyškov. Za danej
situácie výška škody na motorovom vozidle poškodenom dopravnou nehodou predstavuje hodnotu
nákladov na obstaranie rovnakého motorového vozidla ku dňu vzniku škody. V prípade motorovéhovozidla (ktoré bolo zničené) je skutočnú škodu možno zistiť len porovnaním s inými motorovými
vozidlami (ktoré majú rovnaké technické parametre) na trhu v danom mieste a čase, čiže trhovú
hodnotu motorového vozidla. Za škodu nemožno považovať rozdiel medzi kúpnou cenou nového vozidla

opatreného žalobcom (Ford Focus), ktoré však nie je porovnateľné s poškodeným vozidlom (iná značka,
iný počet najazdených km, iný rok výroby), a poistným plnením. Žalobcovi bola škoda spôsobená
žalovaným uhradená z povinného zmluvného poistenia žalovaného. Žalovaný predloženými listinami
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal inú výšku škody v čase jej vzniku, než aká bola stanovená
poisťovňou. Predložené inzeráty totiž obsahujú len ponukové ceny vozidiel, teda nie výšku kúpnej ceny

zo zrealizovaných obchodov, a navyše sú z obdobia cca pol roka po škodovej udalosti. Okrem toho
ponúkané vozidlá rovnakej značky (Opel Astra) ako poškodené vozidlo, mali nižší nájazd km (inzerát
na č.l. 10 a 11 a na č.l. 39 + 40), resp. sa jednalo o novšie kusy (inzerát zo 7.12.2022, na č.l. 41 a 42).
Skutočnosti, že poisťovňa určila obvyklú (všeobecnú) hodnotu poškodeného vozidla žalobcu v rámci
svojho plnenia, nasvedčuje aj to, že žalobca odpredal zvyšky vozidla za sumu nižšiu (780,- eur), než
akú stanovila poisťovňa (880,- eur).

3. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a
preto ju zamietol. Neprihliadol na listiny predložené žalobcom na pojednávaní, nakoľko boli predložené
po uplynutí lehoty sudcovskej koncentrácie. Z rovnakého dôvodu súd zamietol návrh na vykonanie
dokazovania pribratím znalca.

4. Výrokom rozsudku pod bodom II. súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania v rozsahu 100 %, čo odôvodnil aplikáciou ustanovení § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca bol v spore neúspešn,ý súd ho zaviazal na náhradu trov
konania.Súdneaplikovalust.§257CSP,ktorémožnoaplikovaťlenvýnimočne,nakoľkonezistilokolnosti

odôvodňujúce jeho použitie. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom
skončení veci (§ 262 ods. 2 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že sú dané odvolacie
dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), e), f), h) zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“). V bližšom zdôvodnení uvádza, že:

5.1. Žalovaný svojím zavinením spôsobil škodu na motorovom vozidle žalobcu. Škoda bola následne
poisťovňou vyhodnotená ako totálna, t. j. cena opravy vozidla presahovala jeho hodnotu. Za danej
situácie výška škody na motorovom vozidle predstavuje hodnotu nákladov na obstaranie rovnakého

alebo porovnateľného motorového vozidla ku dňu vzniku škody. V prípade motorového vozidla, ktoré
bolo zničené, je skutočnú škodu možno zistiť len porovnaním s inými obdobnými motorovými vozidlami,
ktoré majú obdobné technické parametre v danom mieste a čase.

5.2. Žalobca v konaní predložil inzeráty z roku 2022 z portálu www.bazos.sk na predaj vozidiel zn. OPEL

Astra, z rokov výroby 2011 - 2013, a teda porovnateľných vozidiel s jeho zničeným vozidlom (OPEL
Astra, rok výroby 2012). Z týchto inzerátov je zrejmé, že priemerná cena obdobných vozidiel sa v čas
spôsobenia škody pohybovala v rozmedzí od 5.200,- eur do 6.399, - eur, t. j. v priemere cca. 5.800,-
eur, čo značne prevyšuje žalobcom prijatú náhradu škody 3.879,18 eur (poistné plnenie 3.099,18 eur +
cena za predaj použiteľných zvyškov vozidla 780,- eur).

5.3. Žalovaný v konaní tiež predložil inzeráty z mesiaca 08/2022 na predaj porovnateľných vozidiel s
cenou 4.400,- eur a 5.500,- eur, a teda tiež s cenou vyššou, ako bola žalobcom prijatá náhrada škody
3.879,18 eur.

5.4. Žalobca je toho názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že hodnota vozidiel, ktoré majú
obdobné technické parametre ako vozidlo žalobcu, bola v čase nehody podstatne vyššia ako žalobcom
prijatá náhrada škody. Uvedené potvrdil aj žalovaný ním predloženými inzerátmi. V konaní navrhoval
uzatvoriť mimosúdnu dohodu, podľa ktorej by vyplatil žalobcovi 1.000,- eur, čo je zrejmé i zo zápisnice
zo súdneho pojednávania zo dňa 5.3.2024. Medzi účastníkmi tak nebolo sporným, že porovnateľné

vozidla majú vyššiu cenu, ako žalobcom prijatá náhrada škody 3.879,18 eur. Spornou bola iba výška
tejto ceny. Ak je nárok istý čo do základu, ale jeho výšku nemožno buď vôbec bezpečne zistiť alebo len
s nepomernými ťažkosťami, môže ju súd určiť podľa voľného uváženia. Súd prvej inštancie takto bez
primeraného dôvodu nepostupoval.5.5. Žalobca motorové vozidlo nevyhnutne potreboval pri výkone svojej práce – lepenie reklamných
billboardov. Pretože jeho vozidlo bolo výlučne zavinením žalovaného značne poškodené, musel si

žalobca bezodkladne zaobstarať porovnateľné vozidlo, aby mohol naďalej vykonávať svoju prácu. Ak by
takneurobil,došlobykstratejehozamestnania.Zároveňokamžitou kúpoudostupného,porovnateľného
vozidla v blízkom okolí žalobca predišiel ďalším škodám, ktoré by vznikali v období od nehody, nakoľko
žalobca je v rámci svojho zamestnania povinný realizovať práce (lepenie reklamných billboardov) do
troch dni, resp. do 24 hodín od objednávky. Súd prvej inštancie podľa neho veľmi úzko posúdil situáciu a

neprihliadol na širšie okolnosti daného prípadu. V konaní navrhol pribrať znalca na zistenie všeobecnej
hodnoty jeho vozidla v čase pred nehodou. Súd však vykonanie tohto dôkazu bez primeraného dôvodu
zamietol.

5.6. Žalobca podaným odvolaním navrhuje, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že vyhovie žalobe v celom rozsahu a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 % alternatívne zruší rozsudok a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

6. Žalovaný v podanom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia. Žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal, že by mu vznikla škoda v sume 2.500,- eur, ktorú si nad rámec poistného plnenia
voči mne uplatnil. Pre výpočet časovej ceny vozidla bolo v konaní potrebné zistiť všeobecnú hodnotu
vozidla, teda cenu veci toho istého druhu a tej istej akosti v čase vzniku poistnej udalosti. Dodáva, že:

6.1. V zmysle rozhodovacej praxe súdov ide o hodnotu vozidla v danom čase a mieste v eurách, pri

ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia vozidla zahrnuté do posudzovania aj vplyvy trhu, teda
predajnosť vozidla. V tomto prípade táto všeobecná hodnota vozidla bola stanovená poisťovňou po
odpočítaní použiteľných zvyškov vozidla a táto bola žalobcovi aj riadne poisťovňou uhradená. Žalovaný
poukazuje na to, že ak s touto všeobecnou hodnotou vozidla žalobca nesúhlasil, mohol osloviť znalca
z príslušného odboru s požiadavkou na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého by bolo zrejmé,

či bola všeobecná hodnota vozidla poisťovňou stanovená správne alebo nesprávne. Tým, že žalobca v
konaní nepreukázal skutočnú hodnotu vozidla, nebolo možné stanoviť ani výšku skutočnej škody, ktorá
mu mala vzniknúť.

6.2. Súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, správne dôvody pre zamietnutie žaloby ustálil a

správne a vecne svoje rozhodnutie odôvodnil.

6.3. Súd prvej inštancie správne poukázal na sudcovskú koncentráciu konania v zmysle CSP. Žalobca
mal dostatok času na preukázanie svojho nároku už od jej podania v júli 2023, no napriek tomu
nenavrhoval vykonanie znaleckého dokazovania a svoj nárok od začiatku konania odôvodňoval len s

poukazom na inzeráty z internetu. Toto znalecké dokazovanie navrhol až po argumentácii žalovaného
na pojednávaní dňa 5.3.2024 po predbežnom právnom posúdení veci súdom.

6.4.Súdprvejinštancietakpostupovalsprávne,keďnevyhovelnávrhužalobcunavykonanieznaleckého
dokazovania, správne procesne postupoval vo veci, vec správne právne posúdil a na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. Žiaden z odvolacích dôvodov, ktoré
odvolateľ v odvolaní uplatnil nie je daný.

6.5. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu o tom, že mu (už od začiatku konania na súde a aj na samotnom
pojednávaní) navrhol mimosúdnu dohodu, konkrétne úhradu sumy 1.000,- eur, uvádza, že toto tvrdenie

je pravdivé a takýto návrh dohody prezentoval žalobcovi pred pojednávaním aj v úvode pojednávania
po otázke súdu o možnosti uzavretia mimosúdnej dohody. Tento návrh však nebol zo strany žalobcu
akceptovaný, a to ani na pojednávaní, po predbežnom právnom posúdení veci súdom a ani po prerušení
pojednávania na návrh PZ žalobcu. Žalobca tak nesúhlasil s týmto návrhom ani po vyslovení jasného
právneho názoru sudcu v tejto veci o tom, že žalobca doposiaľ nepreukázal skutočnú výšku škody, ktorá

mu mala podľa jeho tvrdenia vzniknúť. Sám žalobca tak týmto konaním zapríčinil vznik trov konania.

6.6. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že súd mal v tejto veci rozhodnúť na základe vlastného uváženia bez
vykonania relevantných dôkazov, tak s týmto sa absolútne nemožno stotožniť. Súd správne postupoval,keď neurčil výšku škody podľa vlastného uváženia. Práve žalobca bol tým subjektom, ktorý mal
preukázať v konaní výšku škody a uniesť tak bremeno tvrdenia.

6.7. V ostatnom plne odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a v ňom uvedené dôvody a
navrhuje, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žiada priznať nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žiada upriamiť pozornosť odvolacieho súdu aj na posúdenie dodržania odvolacej
lehoty odvolateľom. Podľa neho žalobcovi, resp. jeho PZ bol doručený rozsudok dňa 20.4.2024 (fikcia
doručenia) a odvolanie bolo na súd doručené PZ žalobcu až 7.5.2024. Javí sa tak, že odvolanie

nemuselo byť podané v zákonom stanovenej 15- dňovej lehote.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti rozsudku nie je dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku
o zamietnutí žaloby, ako aj vo výroku o náhrade trov konania vecne správne. Súd prvej inštancie v rámci
zákonných pravidiel civilného sporového konania v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o podanej žalobe a na podklade vykonaného dokazovania dospel
ku správnym skutkovým zisteniam (viď ďalej uvedené dôvody týkajúce sa zisťovania skutkového stavu
na základe včas realizovaných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany) a návrh žalobcu aj
správne právne posúdil. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. §
387 ods. 1 CSP.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie

správnosti dodáva nasledovné:

9. V súvislosti s vyššie uvedenými odvolacími námietkami žalobcu proti údajnému porušeniu pravidiel
spravodlivého civilného procesu, nevykonaniu potrebných dôkazov a nesprávnemu hodnoteniu
realizovaných dôkazov krajský súd považoval za potrebné zacitovať nižšie uvedenú právnu úpravu.

10. Podľa Čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

11. Podľa Čl. 10 CSP strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd

dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné
procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

12. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.14. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

15. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

16. Vo všeobecnosti uvádza odvolací súd, že v zmysle vyššie cit. ust. § 153 CSP, sporové konanie

sa spravuje zásadou koncentrácie konania, čo znamená, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať
niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný
úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania, nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom
ustanovených podmienok) procesno-právne účinky. Absencia procesno-právnych účinkov sa prejaví v
tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii
konania, sú prostriedky procesného úkonu a procesnej obrany (§ 149). Z normatívneho hľadiska má

koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie (v podobe neúčinnosti procesného
úkonu strany sporu) za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu.
Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v Čl. 8 CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany v súlade s princípom hospodárnosti.
Procesné úkony nesmú viesť k prieťahom v konaní (Čl. 5 CSP). Účelom a zmyslom koncentrácie

konania je prispieť k rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany
sporu a aby procesné úkony vykonávali včas. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť
tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Nie je napríklad želateľné,
aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by
mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho

pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až
na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, napríklad ak je bezprostrednou reakciou na nové
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho
úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či príjme procesnú sankciu, ktorá

spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky.

17. Strana sporu má procesnú povinnosť predložiť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, v prípade porušenia povinnosti môže nastúpiť sankcia predpokladaná v § 153 ods. 2
a 3 CSP, prípadne aj iné právne následky. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu

mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné. Odsek 2 a 3 ust. § 153 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu
nesplnila povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť

a na jej procesný úkon prihliadať alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon
neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky). O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany
ospravedlní alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však
vysvetlí, že na procesný úkon neprihliadol a z akých dôvodov. Uplatnenie diskrečného práva súdu
závisí od okolností konkrétneho prípadu. Oneskorené predloženie prostriedkov procesného útoku a

prostriedkov procesnej obrany môže súd ospravedlniť na základe objektívnych kritérií (napr. právna
zložitosť sporu) alebo subjektívnych kritérií (napr. schopnosť účastníka rozpoznať potrebu tvrdiť určité
skutočnosti). Dodáva sa, že v sporovom konaní - vyznačujúcom sa zásadou kontradiktórnosti - súd
zisťuje skutkový stav z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplatnených stranami sporu
včas (t.j. pri zohľadnení sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania). Uvedenými skutočnosťami je

limitované aj dokazovanie v sporovom konaní, pre ktoré v súlade s ustanovením § 185 ods. 1 CSP platí,
že výlučne súd rozhodne, ktoré zo včas stranami sporu navrhnutých dôkazov (keďže návrh na vykonanie
dokazovania predstavuje prostriedok procesného útoku a procesnej obrany) vykoná.

18. Správnosť postupu a záveru okresného súdu vyplýva zo sudcovskej koncentrácie konania v zmysle

ust. § 153 CSP, o ktorej bol žalobca poučený v uznesení okresného súdu č.k. 8C/75/2023-47 zo
dňa 27.11.2023 obsahujúcom okrem výzvy na vyjadrenie k obsahu vyjadrenia žalovaného v lehote
15 dní aj poučenie, že ak sa strana sporu v určenej lehote nevyjadrí, neuvedie skutočnosti, neoznačí
dôkazy, na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. Uvedenéuznesenie obsahuje výslovné poučenie o tom, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany (najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany,
návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne

námietky) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas,
ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila
včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu ( § 153 v spojení s § 149 CSP). Prostriedky procesného útoku a

prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí (§ 154 CSP).

19. Za takéhoto stavu odmietnutie nariadenia znaleckého dokazovania, navrhovaného až na
pojednávaní, zodpovedá nielen sudcovskej koncentrácii, ale plynie aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26. februára 2019. Z tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva,

že ...„žalovaný nerešpektoval výzvu súdu na predloženie nových tvrdení a dôkazov v záväznej procesnej
lehote spojenej so sudcovskou koncentráciou konania, čím došlo k procesnej preklúzii práva predkladať
v neskoršom štádiu konania nové skutkové tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť skôr (t.j.
najneskôr v lehote určenej súdom). Je nepochybné, že žalovaný (jeho právny zástupca) v rozpore s
platnou a účinnou právnou úpravou nerešpektoval pokyny súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii

konania, čím zaniklo jeho oprávnenie predkladať súdu tvrdenia a dôkazy, ktoré bolo možné predložiť v
skoršom štádiu konania na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie“ (odsek 9.4. uznesenia NS SR
sp. zn. 3Obdo 43/2018 zo dňa 26. februára 2019).

20. Aj v danej veci žalobca nerešpektoval dôsledne doručenú výzvu súdu prvej inštancie zo dňa

27.11.2023, hoci bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania, t.j. v lehote 15-tich dní od doručenia
tejto výzvy neuviedol návrh na znalecké dokazovanie (poukázal len na inzeráty i predkladanú kúpnu
zmluvu), neuviedol ďalšie skutočnosti a neoznačil dôkazy, ale učinil tak až na pojednávaní konanom
dňa 5.3.2024, čím došlo k procesnej preklúzii práva žalobcu v neskoršom štádiu konania, t.j. až
na predmetnom pojednávaní označovať dôkazy, čo znamenalo, že ani okresný súd a vo vyvolanom

odvolacom konaní ani krajský súd nemohli po procesnej preklúzii práva, ktorá nastala u žalobcu,
prihliadať na tieto dodatočne navrhované predložené dôkazy (znalecké určenie všeobecnej hodnoty
poškodeného motorového vozidla), resp. použité prostriedky procesného útoku zo strany žalobcu.

21. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že okresný súd nevykonal navrhnutý

dôkaz odvolací súd tiež (okrem už uvedených podmienok plynúcich z koncentrácie konania) uvádza,
aj to, že navrhnúť vykonanie určitého dôkazu, je právom sporovej strany a jej právom je aj vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom. Toto právo však nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré
z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany
nie je ani postupom, ktorým by jej súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o

tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovým stranám. Ak okresný súd
nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, tak svojim postupom žalobca ako odvolateľ nebol vylúčený
z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva Civilný sporový poriadok, pretože právo
navrhovať dôkazy bolo žalobcovi umožnené. V tejto súvislosti sa poukazuje na Nález Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo

viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie.
Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd aj pri rešpektovaní pravidiel zákonnej
a sudcovskej koncentrácie konania (vid odôvodnenie uvedené vyššie) nezistil taký postup okresného
súdu, ktorý by znamenal vybočenie z vyššie uvedených kritérií.

22.Súdprvejinštanciedalvdôvodochsvojhorozhodnutiaiodpoveďnato,zakéhodôvoduneakceptoval
návrhy na dokazovanie prednesené až na pojednávaní.23. Pri námietkach žalobcu proti skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie (odkazujúceho napr.
predložené inzeráty o obdobných autách na predaj) možno konštatovať, že skutkovým základom
každého súdneho rozhodnutia je v zmysle ust. § 215 ods. 1, 2 CSP súhrn skutkových zistení, ku

ktorým súd dospel v priebehu súdneho konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva posúdením
(vyhodnotením) skutkových poznatkov. Skutkové poznatky súd získava v sporovom procese
predovšetkým dokazovaním. Civilný proces sporový sa okrem iného riadi princípmi dispozičným a
prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej
pravdy. Aj pre toto sporové konanie treba zdôrazniť to, že súd nevystupuje v pozícii aktívneho

vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania
dodali sporové strany. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie
„objektívnej“, či „materiálnej“ pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite
sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje. Ak sú sporové
strany pri zhromažďovaní ďalšieho skutkového základu nečinné, proces vytvárania skutkového základu
len uzavrie a o veci rozhodne na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania.

Pre súd je rozhodujúcim to, aký skutkový stav vyplynul zo zhromaždených prostriedkov procesného
útoku a procesnej obrany v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o
to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sporu sa tejto strane do
vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať, resp. dosiahnuť to, aby ich súd vyhodnotil v jej prospech.
Toto sa žiada opakovane zdôrazniť aj v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nesprávnych

skutkovýchzistení.Predmetomzisťovaniavcivilnomproceseniejeceláobjektívnarealita,ktorábolaaje
prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu, o ochranu ktorého v konaní ide, do času rozhodovania súdu
vo veci samej. Základné obmedzenie rozsahu zisťovania skutkového stavu predstavuje relevancia tej
ktorej skutočnosti pre konanie a rozhodovanie súdu o konkrétnej žalobe. Tak ako je už uvedené vyššie,
podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie zhromaždil dôkazy podľa procesnej iniciatívy účastníkov v

konaní, a tieto zhromaždené dôkazy vyhodnotil aj v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z
ust. § 191 ods. 1 CSP. Hodnotiaca úvaha súdu podľa odvolacieho súdu zodpovedala zásadám formálnej
logikyajepreskúmateľnáajvinštančnompostupeodvolacímsúdom.Súdprvejinštanciedalvdôvodoch
rozhodnutia odpoveď, akým spôsobom hodnotil dôkazy relevantné pre zodpovedanie otázky základu
nároku i výšky uplatneného nároku.

24. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že pre rozhodnutie sporu je určujúce
vykonané dokazovanie a z neho vyvodené skutkové a právne závery. S tým súvisí aj zhodnotenie
dôkazného bremena v spore. K tomu je žiadúce uviesť, že pod dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z

tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena
je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa
hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky
hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o
tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na

tom účastníkovi konania (teraz sporovej strane), ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (pozri
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24. júna 2010). Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu v konaní. V priebehu
sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Samotná skutočnosť, či účastník

konania vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna
norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí
tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (pozri uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Cdo/81/2010 z 31. mája 2010).

25. V posudzovanom prípade bolo pre vyhovenie podanej žalobe určujúcim preukázanie výšky škody
na motorovom vozidle poškodenom pri dopravnej nehode. Zodpovednosť žalovaného na dopravnej
nehode bola v konaní nespornou. Nespornou medzi stranami bolo aj to, že pri závere o totálnej škode

a pri následnom plnení poisťovne a speňažení použiteľných zvyškov bolo na žalobcovi aby pri na
ňom spočívajúcej dôkaznej povinnosti (dôkaznom bremene) v konaní preukázal, že všeobecná cena
poškodeného motorového vozidla bola vyššia (a v akom konkrétnom finančnom vyjadrení) než tá, akej
sa mu dostalo po plnení poisťovne a po predaji použiteľných zvyškov. Odvolací súd sa stotožňuje snázorom súdu prvej inštancie, že na žalobcovi bolo aby toto zo skutkového hľadiska preukázal. Závery
súdu prvej inštancie o dôkaznom bremene o tejto otázke, významnej pre rozhodnutie v predmetnej veci,
sú správne.

26. Aj tu možno zdôrazniť, že Najvyšší súd SR v minulosti opakovane prijal názor, že dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka konania, ktorý z existencie týchto skutočností
vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý tiež existenciu takýchto
skutočností tvrdí.

27. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu je vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 350/08, podľa ktorého ...
„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)

dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného

hodnotenia dôkazov.

28. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným
súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné

práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo/4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie
okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

29. Pre účely právneho posúdenia treba vychádzať z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Zmyslom a účelom uvedeného ustanovenia
je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto
zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie

spravodlivého výsledku.

30. V preskúmavanej veci bolo potrebné vychádzať z toho, že za skutočnú škodu treba považovať
rozdiel medzi všeobecnou cenou vozidla pred poškodením, resp. v čase poškodenia, a hodnotou
použiteľných zbytkov. (viď aj závery rozsudku NS SR 4Cdo/77/2008, či 3Cdo/234/2007). Aj s

prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, na ktoré poukazuje odvolateľ, uvedený výklad pojmu
skutočná škoda, zodpovedá uvedenému zmyslu a účelu citovaného ustanovenia § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

31. Dôkazné bremeno na preukázaní týchto skutočností a teda i na vyvrátení záverov, ktoré pre

odškodnenie poistnej udalosti privodila poisťovňa, s ktorou mal žalovaný uzavreté povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu, bolo na žalobcovi. Ten aj podľa názoru odvolacieho súdu sa
nedostatočne mobilizoval, aby v súvislosti s uplatňovaním nároku na súde zabezpečil pre ten účel
žiadúce dôkazy a aj napríklad na pojednávaní navrhovaný znalecký posudok. Zo spisu napríklad
nevyplývajú ani dôvody, ktoré by mu bránili pre účely podávanej žaloby požiadať o vypracovanie

súkromného znaleckého posudku (§ 209 CSP).

32. Odvolateľ namieta aj to, že súd prvej inštancie mal dospieť k záveru, že výšku škody určí podľa
vlastnej úvahy. Z obsahu tejto námietky možno vyvodiť, že žalobca by mohol rozporovať nepoužitie§ 264 ods. 1 CSP (aktuálny procesný predpis neobsahuje úpravu obdobnú ustanoveniu v minulosti
platného ustanovenia § 136 O.s.p.), a teda aj vo vzťahu k tomu vyjadruje nespokojnosť s nesprávnym
právnym posúdením veci. Tu sa žiada uviesť, že aj aplikácia ustanovenia § 136 O.s.p. bola použiteľná

len vtedy, ak ťažkosti spôsobuje úplná nemožnosť obstarania skutkových zistení alebo možnosť ich
obstarania len s nepomernými ťažkosťami. O takúto situáciu v predmetnej veci neišlo a ani neide. Tak
ako je uvedené vyššie, neboli prekážky pre produkovanie tvrdení a dôkazov na zistenie rozdielu medzi
všeobecnoucenouvozidlapredpoškodením,resp.včasepoškodenia,ahodnotoupoužiteľnýchzbytkov.

33. Súd prvej inštancie správne privodil záver o tom, že žalobca dôkazné bremeno na preukázanie
týchto skutočnosti včas neuniesol.

34. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) uvádza, že súdy musia v
rozsudkochjasneazrozumiteľneuviesťdôvody,naktorýchzaložilisvojerozhodnutia,musiasazaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie

týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko). Judikatúra
ESĽP síce nevyžaduje, aby na každý argument strany bola v odôvodnení rozhodnutia súdu daná
odpoveď, trvá však na tom, že ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď súdu práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria

A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis
c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

35. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný
súd“) riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa

Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami,
ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV.ÚS 14/07). Povinnosťou
všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie
založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky

rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení
v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie
považovať za rozporné s Čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a slobôd (I.ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný

záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé (I.ÚS 243/07, I.ÚS 155/07, I.ÚS 402/08).

36. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto
práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným
výkladomvšeobecnezáväznýchpredpisov,rozhodovalvsúladesjejvôľouapožiadavkami,aleaniprávo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov(sp.zn.IV.ÚS252/04,I.ÚS50/04,I.ÚS97/97,II.ÚS3/97,II.ÚS
251/03 - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veľkom senáte sp.zn. 1.VCdo 2/2017 zo

dňa 19. apríla 2017). Žalobcovi procesným postupom okresného súdu nebola znemožnená realizácia
jemu patriacich procesných oprávnení a ani neboli marené možnosti aktívnej účasti žalobcu na konaní.
Vadou konania je len taký závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých
jej procesných práv, ktoré jej procesnoprávny predpis priznáva za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov, k čomu v danom prípade nedošlo.

37. Správny a zásade procesného výsledku v konaní zodpovedá i výrok o náhrade trov konania.38. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá
kritériám uvedeným v ustanovení § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ustanovení § 387 ods.
1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

39. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, preto mu súd nemohol priznať uplatňovaný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalovaný pri postupe podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP má nárok na náhradu trov za úspech v konaní o odvolaní proti rozsudku.
Preto mu odvolací súd tento nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal s tým, že o jeho výške

rozhodne súd prvej inštancie vyšším súdnym úradníkom (§ 262 ods. 1 CSP).

40.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov a § 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

v Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).