Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. september 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoP/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8821202522
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8821202522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov

senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky - navrhovateľky W..
Z. R., N.. XX.XX.XXXX, C. A. X. V. XXXX/XX, M. N. C., C. Č.P. A. F. S. XXXX, M. N. C., právne
zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčíovou, advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti manželovi, ktorý
návrh nepodal J.. V. R., N.. XX.X.XXXX, C. A. X. V. XXXX/XX, M. N. C., právne zastúpenému JUDr.
Katarínou Adamovskou, advokátkou, Žižkova 6, Košice, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv
a povinností rodičov k maloletým deťom Z. R., N.. X.X.XXXX, P. R., N.. XX.X.XXXX, P. M. R., N..
XX.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny M. N. C., N.

B. X, M. N. C., na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 8P/155/2021-228 zo dňa 14.2.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 8P/155/2021-282 zo dňa
11.1.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV. v časti určenia výživného na mal. M..

II. Mení rozsudok vo výroku III. v časti určenia výživného na mal. P. tak, že otec je povinný prispievať na
výživu maloletého P. sumou vo výške 220 Eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred

k rukám matky.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd manželstvo W.. Z. R., T.. B., N.. XX.XX.XXXX a J.. V. R., N.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane

XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú Z. R., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matka
sa z a v ä z u j e platením výživného na maloletú Z. R. po 170€ mesačne vždy do 15.dňa toho ktoréhomesiaca vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Matka je o p r
á v n e n á stretávať sa s maloletou dcérou Z. každý nepárny týždeň v roku od piatku od 19:00 hod. do
nedele do 17:00 hod. Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa na stretnutie s matkou pripraviť a zabezpečiť,

aby sa maloletá v stanovenom termíne a čase dostavila do miesta bydliska matky. Matka je p o v i n n
á po skončení styku vrátiť maloleté dieťa otcovi v stanovenom čase v mieste jeho bydliska.

III. Z v e r u j e maloletého P. R., N.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Otec sa z a v ä z
u j e platením výživného na maloletého P. R. po 150€ mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca

vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Otec je o p r á v n e
n ý stretávať sa s maloletým synom P. každý párny týždeň v roku od piatku od 16:00 hod. do nedele
do 17:00 hod. Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na stretnutie s otcom pripraviť a otec je o p r á v n
e n ý maloleté dieťa prevziať v školskom zariadení v stanovenom čase a po skončení styku maloleté
dieťa vrátiť matke v mieste jej bydliska. V prípade, že maloleté dieťa sa nebude nachádzať v školskom
zariadení, je otec o p r á v n e n ý prevziať maloletého v určenom čase v mieste bydliska matky.

IV. Z v e r u j e maloletého M. R., N.. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
v týždňových intervaloch s tým, že otec bude zabezpečovať maloletému synovi osobnú starostlivosť
vždy v párnom týždni v roku od piatku od 16:00 hod. do nasledujúceho piatku v nepárnom týždni v roku
do 08:00 hod. Matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého syna od piatka nepárneho

týždňa v roku od 16:00 hod. do nasledujúceho piatka v párnom týždni v roku do 08:00 hod. Rodičia budú
maloleté dieťa preberať v predškolskom zariadení v piatok o 16:00 hod. a dieťa budú odovzdávať do
predškolského zariadenia v piatok o 08:00 hod. V prípade, že maloleté dieťa nebude schopné nastúpiť
do predškolského zariadenia, rodičia si maloleté dieťa budú odovzdávať v určenom čase v piatok o 08:00
hod a to tak, že rodič, ktorý končí s výkonom osobnej starostlivosti odovzdá maloleté dieťa druhému

rodičovivmiestebydliskadruhéhorodiča.Otecsa zaväzuje platenímvýživnéhonamaloletéhoM.R.
po 40€ mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva.

V. Rodičia sú p o v i n n í bez zbytočného odkladu vzájomne sa informovať o skutočnosti, že maloleté

deti nie sú schopné nastúpiť do školského, predškolského zariadenia.

VI. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

VII. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, § 24 ods. 1-6, § 62 ods. 2, 3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené. Manželstvo

neplní svoje funkcie. S prihliadnutím na zistený rozvrat v manželskom spolužití, súhlasné stanovisko
oboch manželov, súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.

5. V priebehu súdneho konania sa súd snažil aj za súčinnosti rodičov hľadať najoptimálnejšiu úpravu
rodičovských práv a povinností a využil aj inštitút výchovného opatrenia. V konaní bolo potvrdené,

že obaja rodičia sú schopní postarať sa o deti, majú zabezpečené vhodné bytové podmienky, majú
s deťmi vytvorenú primeranú citovú väzbu a spĺňajú aj predpoklady pre čo najlepšie uspokojovanie
potrieb detí. Na základe týchto zistených skutočností súd zvažoval ako najvhodnejšie riešenie striedavú
osobnú starostlivosť u všetkých maloletých detí a to v týždňových intervaloch. V priebehu súdneho
konania rodičia na odporúčanie súdu takúto formu starostlivosti aj vyskúšali, avšak s negatívnym

výsledkom. Maloletá Z. a maloletý P. striedavú osobnú starostlivosť odmietli, u maloletého M. sa takáto
starostlivosť realizuje už dlhšiu dobu a podľa potvrdenia oboch rodičov prebieha zatiaľ bezproblémovo.
Prekážku striedavej osobnej starostlivosti u všetkých maloletých detí súd videl v nevyjasnených
spornýchotázkachmedzimanželmi,ichkonfliktnejkomunikácii,neschopnostisadohodnúť,čovšetkosa
odrážavsprávaníakonanímaloletýchdetí.Vzhľadomnaaktuálnenastaveniemaloletýchdetívočitomu-

ktorému rodičovi, pomery v rodine, súd nepovažoval za vhodné a v záujme maloletých autoritatívnym
rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti v rozpore s názorom detí. S poukazom na vyjadrenia
rodičov, názory starších dvoch maloletých detí, ich citovú naviazanosť na rodiča, na problematickú
vzájomnú komunikáciu rodičov, ktorá sa nezlepšila ani po viacerých sedeniach s psychológom, v rámcinariadeného výchovného opatrenia, súd pristúpil na neštandardné riešenie úpravy rodičovských práv a
povinností, s ktorým však rodičia aj kolízny opatrovník, ku koncu súdneho konania, vyslovili súhlas. Súd
zveril maloletú dcéru Z. do osobnej starostlivosti otca, maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a

maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch so začiatkom
striedania v piatok o 16.00 hod.

6. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb detí vyčíslených rodičmi, ich veku
a zo zárobkových, majetkových pomerov povinného rodiča, z jeho možností a schopností pracovať,

dosahovať príjem. Podľa doložených dokladov a vyžiadaných listín otec maloletých detí dosahuje v
zamestnaní celkový čistý mesačný príjem vo výške 1.709,23 eur, matkin priemerný mesačný čistý príjem
činí sumu 1.342,66 eur. Po zohľadnení kritérií určovania výživného v zmysle zákonných ustanovení
Zákona o rodine a tiež s prihliadnutím na odporúčacie tabuľky stanovenia výživného (zohľadňujú vek
dieťaťa a celkový počet vyživovacích povinností) súd určil matke vyživovaciu povinnosť na dcéru Z. vo
výške 170,- eur mesačne, čo činí cca 14 % z jej čistého mesačného príjmu. Otcovi súd určil vyživovaciu

povinnosť na syna P. vo výške 150,- eur mesačne (cca 12 % z jeho čistého príjmu). Pri striedavej osobnej
starostlivosti u maloletého M. budú rodičia počas mesiaca v rovnakej miere zabezpečovať osobnú
starostlivosť dieťaťu, avšak s prihliadnutím na rozdiely v príjmoch rodičov, súd otca zaviazal platením
výživného vo výške 40,- eur. Výška výživného u dieťaťa v predškolskom veku by mala dosahovať cca
10 % z čistého príjmu rodiča. Otec dosahuje v zamestnaní príjem vyšší o cca 366,- eur oproti zárobku

matky. Po výpočte 10 % z toho rozdielu medzi príjmami rodičov, súd zaviazal otca platením výživného
na syna M. v čiastke 40,- eur mesačne.

7. S prihliadnutím na záujem detí a tiež právo rodiča podieľať sa na výchove dieťaťa, súd upravil styk
rodičov s maloletými deťmi Z. a P. v zmysle výroku tohto rozsudku. Súd mal za to, že takáto úprava

styku je toho času optimálna, s prihliadnutím na potrebu udržania a rozvíjania súrodeneckých vzťahov.
Súd zároveň uložil rodičom povinnosť vzájomne sa informovať bez zbytočného odkladu o nemožnosti
realizácie styku, ale aj striedavej osobnej starostlivosti.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „CMP“), v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Obsah odvolania matky a vyjadrení k odvolaniu

10. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne

aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky vo vzťahu k maloletému P. a maloletému M. tak, že otcovi
určí povinnosť platiť výživné na maloletého P. v sume 220 eur mesačne a maloletého M. v sume
60 eur mesačne počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. Uviedla, že v napadnutom
rozsudku absentuje výrok o zastupovaní maloletých detí a správe ich majetku. Odvolanie odôvodnila
v súlade s ust. § 365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku

(ďalej len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. S napadnutými výrokmi rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k
vyživovacej povinnosti pre maloletého P. a M. v celom rozsahu nesúhlasí. Namieta nezákonný spôsob
a výpočet zo strany súdu prvej inštancie, a to vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom otca ako povinného rodiča s tým, že je upreté právo maloletých detí podieľať sa na životnej
úrovni otca. Bod 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, v ktorom sa venuje

výrokom o výživnom, je všeobecný, vágny a nepreskúmateľný. Nevenuje ani jednu úvahu odôvodneným
potrebám maloletých detí, z ktorých je každé iného veku, navštevuje iný stupeň školskej dochádzky, má
iné záujmy, zdravotný stav a pod. Namieta, že súd prvej inštancie siahol po odporúčacích tabuľkách,
keďže relevancia percentuálneho vyjadrenia „vranovských či krajských prešovských tabuliek“ neexistuje
a tento postup považuje za hrubo nezákonný. Zdôraznila, že prídavok na maloletú Z. si od 1.3.2023

uplatňuje otec, daňový bonus za maloletú Z. za rok 2023 si uplatňuje otec, polovicu prídavku na
maloletého M. si uplatňuje otec a polovicu daňového bonusu za maloletého M. za rok 2023 si uplatňuje
otec. Právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva jej zanikol nárok na manželské výživné určené
rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou v sume 100 eur mesačne od 2.11.2021. Namieta, žesúd prvej inštancie pri určení výživného vychádzal z príjmových pomerov matky, do ktorých zarátal
manželské výživné 100 eur, ako aj prídavky na 3 deti a daňový bonus na 3 deti. V skutočnosti matka
poberá len prídavok na maloletého P. a polovicu prídavku na maloletého M., uplatňuje si daňový bonus

na maloletého P. a polovicu daňového bonusu na maloletého M.. Je teda nepochybné, že rozdiel medzi
príjmom matky a príjmom otca je vyšší, aký bol v čase rozhodovania súdu. Príjem otca je v súčasnosti
rovnaký od roku 2016, čo nie je bežné v žiadnej profesii, ani odvetví. Už vôbec nie u toho istého
zamestnávateľa v súkromnom sektore. Súd prvej inštancie neskúmal, či má otec u zamestnávateľa
nejaké benefity a výhody nad rámec vyplácanej mzdy, ktoré nie sú zahrnuté do čistej mzdy.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že toto odvolanie nepovažuje za dôvodné. Podľa jeho
názoru súd prvej inštancie postupoval pri určení vyživovacej povinnosti správne, určené výživné je v
súlade s potrebami maloletých detí, ako ich vyčíslili rodičia pred súdom. Zdôraznil svoju prioritu o rozvoj
a vytvorenie potrebného zázemia pre zlepšovanie vzťahov medzi súrodencami navzájom, a to Z. vo veku
XX rokov, P. vo veku XX rokov a M. vo veku X roky. Boli rozobraté rôzne varianty v starostlivosti o deti,

absolvovali sa stretnutia u psychológa aj mediátora a po vyše ročnom hľadaní vyhovujúceho riešenia
sa podľa názoru otca dospelo k optimálnemu variantu, kde starostlivosť rodičov o deti je rozdelená
rovnomerne medzi oboch rodičov, najstaršia dcéra Z. je v starostlivosti otca, prostredný syn P. je v
starostlivosti matky a najmladší syn M. je v striedavej starostlivosti. Tento model sa vykryštalizoval
hneď na začiatku po odchode matky zo spoločnej domácnosti a pretrváva až doposiaľ. Potreby detí

sú adekvátne ich veku, žiadne z detí nemá extra výdavky z akéhokoľvek dôvodu. Podľa jeho názoru
k určeniu výživného sa dospelo po dôkladnom preskúmaní príjmov rodičov zo zárobkovej činnosti,
ich životnej úrovne, priemerných mesačných nákladov na deti a seba samých. To, že súd pri výpočte
výšky výživného zohľadnil tzv. odporúčacie tabuľky pre stanovenie výšky výživného, je z pohľadu otca
podporným prostriedkom, ktorým súd podoprel svoje vnútorné rozhodnutie, ktoré otec považuje za

správne a spravodlivé. Odvolanie matky je postavené podľa názoru otca na nestotožnení sa s novou
porozvodovou situáciou, a teda s nižšou životnou úrovňou, na akú bola zvyknutá počas manželstva,
čo je prirodzené, nakoľko niektoré výdavky boli zdieľané počas manželstva spoločne. Súdom určené
výživné je adekvátne potrebám všetkých troch maloletých detí a zohľadňuje príjmové a výdavkové
pomery oboch rodičov, niet preto dôvodu to opätovne preskúmavať či meniť. K odvolacím argumentom

matky uviedol, že ostal bývať v pôvodnom 3-izbovom byte, z ktorého bude musieť v rámci vyporiadania
BSM bývalú manželku pravdepodobne vyplatiť. Zo strany matky nešlo o žiaden „útek zo strachu z
domáceho násilia“ ako to dlhodobo prezentuje, nakoľko matka s jej priateľom si dlhodobo hľadali
spoločný podnájom a v máji 2021 sa matka do podnájmu v luxusnom polyfunkčnom komplexe F. vo
M. N. C. odsťahovala. Maloletých synov zobrala so sebou, najstaršia dcéra odmietla s matkou odísť

a ostala bývať s otcom v pôvodnom byte. V júli 2021 absolvovala matka letnú dovolenku pri mori s
priateľom a dvoma staršími deťmi. Otec užíva 15 rokov staré osobné motorové vozidlo zn. B. E., ktoré
matka nepoužívala, otec používa auto na dochádzanie do zamestnania a všetky náklady spojené s
užívaním, údržbou a upravením auta znáša sám. Uvedené vozidlo bude tiež predmetom vyporiadania
BSM. Matka odišla zo spoločnej domácnosti s úsporami vo forme stavebného sporenia vedeného na

jej meno v sume 20.000 eur. Otec do podania návrhu na rozvod šetril všetkým 3 deťom na stavebnom
sporení a do podielových fondov vedených na jeho meno. Po obdŕžaní návrhu na rozvod tieto peniaze
z podielových fondov prerozdelil medzi maloleté deti rovným dielom, aktuálne úspory predstavujú
sumu 90.000 eur v podielových fondoch a na stavebnom sporení. Inými finančnými úsporami otec
nedisponuje. Otec je zamestnaný u zamestnávateľa R. M. N. C. B..T..Y.., ktorá pôsobí v P. priemysle,

pričom posledné roky situácia na trhu dodávateľov nie je stabilná. Vedenie firmy na pozícii riaditeľa sa v
priebehu rokov zmenilo, došlo k zníženiu počtu zamestnancov. Zároveň pokračuje otec aj v čiastočnom
úväzku v spoločnosti R. P..B.. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch týkajúcich sa
vyživovacej povinnosti na maloleté deti ako vecne správny potvrdil.

12. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením č.k. 4CoP/33/2023-276 zo dňa 21.9.2023 vec
vrátil súdu prvej inštancie na vydanie dopĺňajúceho rozsudku. Následne súd prvej inštancie rozsudkom
č.k. 8P/155/2021-282 zo dňa 11.1.2024 rozhodol tak, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti
zastupovať a spravovať ich majetok.

13. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca k jej odvolaniu uviedla, že zotrváva na skutočnostiach
uvedených v odvolaní. S tvrdeniami otca v jeho vyjadrení sa nestotožnila. Konštatovala zmeny pomerov,
ktoré nastali na jej strane po podaní odvolania dňa 14.4.2023. Mal. P. dňa XX.X.XXXX dovŕšil XX rok
života, stal sa žiakom J.. B. D. školy, čiže na základe spomínaných „tabuliek“ by sa percento pre výpočetvýživného malo zvýšiť, syn začal navštevovať šachový krúžok v centre voľného času: poplatok 12,- eur
mesačne, zvýšili sa pravidelné mesačné náklady na bývanie v pomere 1:1:0,5 na syna P. predstavujú
253,53 eur (úver, elektrina, plyn, Byterm, Antik) plus strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, školské

poplatky, školské potreby, športové a kultúrne podujatia, výlety, tábory, tvorba úspor pre budúce štúdium
a pre štart do osamostatnenia. U mal. M.C.Y. sa zvýšili pravidelné mesačné náklady na bývanie v
pomere 1:1:0,5 na syna M. predstavujú 126,76 eur (úver, elektrina, plyn, Byterm, Antik) plus zvýšený
mesačný poplatok od 1.2.2024 za pobyt v materskej škole z 15,- eur na 30,- eur, zvýšilo sa stravné
v materskej škole na 46,20 eur/mesiac plus strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, poplatky a

potreby pre MŠ, športové a kultúrne podujatia, výlety, tvorba úspor pre budúce štúdium a pre štart do
osamostatnenia. U mal. Z. platí matka výživné na dcéru otcovi 170,- eur mesačne, stravu, športové a
kultúrne podujatia počas víkendov u matky, darčeky k sviatkom. Matka uviedla, že od kedy nebývajú
v spoločnej domácnosti, každoročne dcéra strávi v priemere 10 dní letných prázdnin u matky - letná
dovolenka, kde jej hradí všetky náklady. Od septembra 2023 dcéra Z. študuje na X. v W., cez týždeň je
ubytovaná v samostatnej izbe trojizbového bytu starej mamy, matky jej otca, na víkendy chodí striedavo

k matke a k otcovi. Otec má tak jeden týždeň úplne bez detí, môže sa bez obmedzenia naplno venovať
svojej práci a záľubám a druhý týždeň je iba so synom M., ktorý je v striedavej starostlivosti po týždni,
navštevuje V. školu, nie je potrebné mu venovať zvýšenú pozornosť pri príprave na vyučovanie do školy.
Matka má na starosti školopovinného P., žiaka X. ročníka D., ktorý vyžaduje jej prítomnosť pri príprave na
vyučovanie a každý druhý týždeň oboch chlapcov, ktorým je potrebné sa venovať. Syn P. sa cíti mladším

bratom vyrušovaný a mal snahu stráviť jeden týždeň u otca bez mladšieho brata. Navrhla, aby odvolací
súd doplnil výrok, že prídavok na syna M. bude v mesiacoch január až jún poberať otec a v mesiacoch júl
až december matka. V období poberania prídavku na dieťa je rodič povinný uhrádzať výdavky spojené
so školským zariadením, ktoré dieťa navštevuje. Počas letných prázdnin si výdavky na školu, tábory a
iné aktivity hradí sám rodič, pri ktorom sa v danom týždni dané dieťa nachádza. Daňový bonus si bude

uplatňovať matka za mesiace február, apríl, jún, august, október, december a otec za mesiace január,
marec, máj, júl, september, november.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“),
oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal

rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach vo výroku III. (v časti určenia výživného na
mal. P.) je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP a vo výroku IV. (v časti určenia výživného na mal. M.) je

potrebné ako vecne správny potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

15. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť
rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovacím rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd
v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí ak v odôvodnení rozsudku

iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie
odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku prvej inštancie,
s ktorým tvorí jeden celok (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/40/2018 zo dňa
18.07.2018).

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je rozvod účastníkov a úprava výkonu rodičovských
právapovinnostíkmal.deťom.Predmetomodvolaciehokonaniavzhľadomnaodvolacienámietkymatky
maloletých je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej
inštancie rozhodol o určení výživného na mal. P. a mal. M. (výroky III. IV), a rozhodol o trovách konania
(výrok VII.). Spornou otázkou výkonu rodičovských práv a povinností ostáva teda výška vyživovacej

povinnosti vo vzťahu k mal. P. a mal. M. zo strany otca. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uložil otcovi
povinnosť prispievať na výživu mal. P. sumou 150,- eur mesačne a mal M. sumou 40,- eur mesačne.17. Matka namieta nesprávne určený rozsah vyživovacej povinnosti vo vzťahu k obom mal. synom
vo vzťahu k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca ako povinného rodiča a k
odôvodneným potrebám maloletých detí, z ktorých je každé iného veku, navštevuje iný stupeň školskej

dochádzky, má iné záujmy, zdravotný stav a pod. Namieta, že súd prvej inštancie siahol po odporúčacích
tabuľkách, keďže relevancia percentuálneho vyjadrenia „vranovských či krajských prešovských tabuliek“
neexistuje a tento postup považuje za hrubo nezákonný. Namieta, že súd prvej inštancie pri určení
výživného vychádzal z príjmových pomerov matky, do ktorých zarátal manželské výživné 100 eur, ako
aj prídavky na 3 deti a daňový bonus na 3 deti. V kontexte uplatnených odvolacích námietok matky

vyjadrujúcich nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu
k rozsahu výživného skúmal odvolací súd primeranosť určenej sumy vyživovacej povinnosti otca v
nadväznosti na jeho možnosti a schopnosti, odôvodnené potreby maloletých detí.

18. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie vyplývajú tieto závery. Manželia nežijú v
spoločnej domácnosti od mája 2021, spoločne finančne nehospodária, spolu nezabezpečujú výchovu

a výživu maloletým deťom. V priebehu súdneho konania sa súd snažil aj za súčinnosti rodičov hľadať
najoptimálnejšiu úpravu rodičovských práv a povinností a využil aj inštitút výchovného opatrenia. V
konaní bolo preukázané, že obaja rodičia sú schopní postarať sa o deti, majú zabezpečené vhodné
bytové podmienky, majú s deťmi vytvorenú primeranú citovú väzbu a spĺňajú aj predpoklady pre
čo najlepšie uspokojovanie potrieb detí, preto súd zvažoval ako najvhodnejšie riešenie striedavú

osobnú starostlivosť u všetkých maloletých detí a to v týždňových intervaloch, ktorú si v priebehu
súdneho konania rodičia vyskúšali s negatívnym výsledkom. Maloletá Z. a maloletý P. striedavú
osobnú starostlivosť odmietli, u maloletého M. sa takáto starostlivosť realizuje už dlhšiu dobu a podľa
potvrdenia oboch rodičov prebieha zatiaľ bezproblémovo. Prekážku striedavej osobnej starostlivosti u
všetkých maloletých detí súd videl v nevyjasnených sporných otázkach medzi manželmi, ich konfliktnej

komunikácii, neschopnosti sa dohodnúť, čo všetko sa odráža v správaní a konaní maloletých detí.
S poukazom na vyjadrenia rodičov, názory starších dvoch maloletých detí, ich citovú naviazanosť na
rodiča, na problematickú vzájomnú komunikáciu rodičov, ktorá sa nezlepšila ani po viacerých sedeniach
s psychológom, v rámci nariadeného výchovného opatrenia, súd pristúpil na neštandardné riešenie
úpravy rodičovských práv a povinností, s ktorým rodičia aj kolízny opatrovník vyslovili súhlas. Súd

zveril maloletú dcéru Z. do osobnej starostlivosti otca, maloletého P. do osobnej starostlivosti matky a
maloletého M. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch so začiatkom
striedania v piatok o 16.00 hod. Otec maloletých detí dosahuje v zamestnaní celkový čistý mesačný
príjem vo výške 1.709,23 eur, matkin priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 1.342,66 eur.

19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku IV. o určení výživného na mal. M. v prejednávanej veci
zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a
tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej

inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení
neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým
spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej
logiky). Odvolací súd nezistil v tejto veci vo vzťahu k výroku IV. o určení výživného na mal. M.C.Y. dôvod,
pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním

zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej
inštanciepredostretýchdôvodovbytakzásadnepostačovalolenkonštatovaniesprávnostidôvodovsúdu
prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Odvolací súd na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje
na argumenty matky v odvolaní (§ 387 ods. 3 CSP).

20. Odvolací súd poznamenáva, že v zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich
rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu
dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení
účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz

hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej
starostlivosti sa vychádza z toho, že obaja rodičia si voči dieťaťu plnia svoju vyživovaciu povinnosť „in
natura“ v rámci tohto typu starostlivosti o dieťa a v zásade sa za takýchto okolností výživné neurčuje,pokiaľ majú rodičia porovnateľnú životnú úroveň. Inak povedané, ak rodičia venujú maloletému dieťaťu
rovnaký čas a ich finančné možnosti sú približne rovnaké, potom niet dôvodu na to, aby sa niektorý z
rodičov podieľal na výživnom formou úhrady akejkoľvek finančnej čiastky druhému rodičovi. Výživné sa

určí vtedy, ak je nutné zabezpečiť rovnakú životnú úroveň dieťaťa pre prípad disproporcie v príjmoch
rodičov.

21. Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k
deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane

povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne
zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami
(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,
počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov
a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú
vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase

rozhodovania.

22. V prípade striedavej starostlivosti a za splnenia podmienky porovnateľnej životnej úrovne rodičov
sa výživné v zásade neurčuje. V ustanovení § 62 ods. 6 Zákona o rodine sa však výslovne uvádza,
že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného

prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že
počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Zákon teda nevylučuje, že pri
zohľadnení individuálnych okolností tej-ktorej prejednávanej, aby súd rozhodol o určení výživného na
dieťa niektorému z rodičov i za situácie, že dieťa je zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov.
V posudzovanej veci odvolací súd vníma, že v individuálnych situáciách dochádza medzi rodičmi ku

konfliktom pri úhrade výdavkov na maloleté deti. Prioritne však odvolací súd akcentuje fakt, že bežné
výdavky by mal maloletým deťom uhrádzať rodič, v ktorého starostlivosti aktuálne sú. Súd poukazuje
na skutočnosť, že predpokladom fungujúcej striedavej starostlivosti je dohoda rodičov, ktorí priebežne
uhrádzajú náklady v prospech svojich detí, pričom pri jednotlivých výdavkoch môže vzniknúť istá
disproporcia (nie je možné pravidelne vykonávať „vyúčtovania“ každej elementárnej položky výdavkov).

Preto aj účastníci v aktuálnej veci by mali dbať na tento princíp. Akékoľvek ďalšie konflikty pri úhrade
výdavkov rodičov na maloleté deti pri nezmenenej životnej úrovni otca a matky môžu negatívne vplývať
na procesnú pozíciu dotknutého rodiča v prípadnom ďalšom konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti
a čo je najpodstatnejšie, v konečnom dôsledku aj ovplyvniť samotné maloleté deti.

23. Odvolací súd dospel k záveru, že rodičia majú mal. M. zvereného do striedavej osobnej starostlivosti
v rovnakom pomere, pričom bol preukázaný dôvod, ktorý odôvodňuje určenie vyživovacej povinnosti zo
strany otca. Súd prvej inštancie dôsledne zistil všetky okolnosti relevantné pre rozhodnutie o výživnom
pre maloletého M. s ohľadom na rovnakú dĺžku času, v ktorý sa bude každý rodič osobne starať
o maloletého, rozhodol správne a zákonne, keď v pomere vyplývajúcom zo schopností, možností a

majetkových pomerov rodičov zaviazal otca prispievať na výživu maloletého M. 40 Eur mesačne na čas
po rozvode manželstva. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že otec maloletých detí dosahuje v
zamestnaní celkový čistý mesačný príjem vo výške 1.709,23 eur, matkin priemerný mesačný čistý príjem
činí sumu 1.342,66 eur. Každý z rodičov má nárok na polovicu rodinných prídavkov bez ohľadu na to,
ktorý z rodičov je (stane sa) poberateľom rodinných prídavkov, pretože ide o príspevok štátu elokovaný

na úhradu potrieb detí. Plnenie vyživovacej povinnosti otca sa viaže výlučne na čas, keď maloletý je
v osobnej starostlivosti matky (dva týždne v mesiaci), pretože v druhej polovici mesiaca zabezpečuje
výživu maloletého výlučne otec, a to bez toho, aby matka v čase výkonu osobnej starostlivosti otca o
maloletého na jeho výživu prispievala. Odvolací súd je toho presvedčenia, že súdom určené výživné
od otca dorovnáva životnú úroveň maloletého počas starostlivosti zabezpečovanej matkou a vytvára

priestor na uspokojovanie potrieb maloletého nad rámec reálnych možností matky zabezpečovať výživu
maloletého v rozsahu obdobnom ako otec, ale rozhodne nie je určené pre dorovnanie životnej úrovne
rodičov, z čoho vyplýva záver, že rozdielne príjmové pomery rodičov vždy budú mať viac či menej za
následok širší rozsah plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom lepšie situovaného rodiča.24. Mal. M. je v W. veku, pričom matka špecifikovala pravidelné mesačné náklady na bývanie 126,76
eur (úver, elektrina, plyn, Byterm, Antik), mesačný poplatok od 1.2.2024 za pobyt v V. škole 30 eur,

stravné v V. škole 46,20 eur, plus strava, ošatenie, obuv, hygienické potreby, poplatky a potreby pre V.Š.,
športové a kultúrne podujatia, výlety, tvorba úspor pre budúce štúdium a pre štart do osamostatnenia.
Odvolací súd predpokladá výdavky mal. M. pohybujúce sa na úrovni medzi 200-250 eur mesačne na
dieťa, ak k tomu pripočítame výdavky oboch rodičov na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti
s voľnočasovými aktivitami dieťaťa, ostatné nepravidelné výdaje. Je nepochybné, že výživné určené

súdom je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletého na bývanie, potraviny, drogériu,
oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné podrobne
dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov. Odvolací súd tak vo vzťahu k odôvodneným potrebám
maloletého považuje súdom prvej inštancie určenú sumu 40 eur, ktorou sa mal podieľať otec na výžive
syna, za primeranú, zohľadňujúc aj prídavok na dieťa v jednej polovici v sume 30 eur, ktorým štát
prispieva matke na výchovu a výživu dieťaťa a tiež podiel matky na výživnom. Nespornou skutočnosťou

je zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v rovnakom intervale a tiež
odôvodnené výdavky mal. M. bežného charakteru, ktorý je zdravý. Odvolací súd sa stotožňuje s určením
výživného v sume 40 eur, keďže finančné pomery nie sú rovnaké, pričom dôvodom určenia výživného
počas striedavej starostlivosti je skutočnosť že táto sa realizuje v rovnakom pomere a teda je dôvod
na to, aby sa otec podieľal na výživnom formou úhrady 40 eur matke. Navyše otec sa na nákladoch

súvisiacich s uspokojením potrieb syna (stravné, ošatenie, obuv, bývanie, voľnočasové aktivity, náklady
na drogériu, ktoré patria medzi oprávnené náklady) podieľa nielen platením bežného výživného matke,
ale riadne poskytuje dieťaťu starostlivosť v rámci svojej starostlivosti. Pri určení výživného je potrebné
zohľadniť uvedenú skutočnosť. Odvolací súd pri určení výživného na mal. M. nezistil vybočenie z medzí
zaužívanej rozhodovacej činnosti súdov.

25. Námietky matky sa týkajú skutkových otázok zistenia reálnych možností a schopností oboch rodičov
a správnosti záveru prispievať na výživu detí v súdom určenej výške. Odvolací súd nenašiel iné dôvody
preposúdenievovzťahukskutkovémuzáveruohľadnepríjmovrodičov,atedaichschopnostíamožností
(body21.,22.,32.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia).Súdprvejinštanciesprávneustálilpriemerný

čistý mesačný príjem otca na sumu 1.709,23 eur a matkin priemerný mesačný čistý príjem 1.342,66 eur.

26. Vo vzťahu k rozsahu vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k mal. P. (výrok III.) podľa názoru
odvolacieho súdu argumentácia matky v rámci podaného odvolania má svoju relevanciu vyjadrenú
v ust. § 75 Zákona o rodine. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd pri prieskume vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia skúmal primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritériá,
predpokladané ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. V jeho zmysle by výživného malo reflektovať
odôvodnené potreby dieťaťa, tiež možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča.

27. Vo vzťahu k námietkam matky ohľadom poberania prídavkov na deti a uplatňovania daňového

bonusu, odvolací súd konštatuje, že na rozdiel od prídavku na dieťa, pojem daňový bonus nemá svoju
legálnu definíciu, a nie je ani štátnou sociálnou dávkou, preto je potrebné sa týmto inštitútom verejného
práva zaoberať v rámci určenia výživného osobitne. Daňový bonus predstavuje formu daňového
zvýhodnenia podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý tento
inštitút upravuje v § 33. Ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu

daňového bonusu znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu
daňového bonusu sa zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk
(SZČO). Odvolací súd na základe uvedeného musí konštatovať, že v danom prípade, sa daňový bonus
vyplácaný rodičom takpovediac „pretavil“ do ich čistého príjmu.

28. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2
vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití
ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia
jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky
na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky

vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

29. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa, ak súd rozhodne o zverení maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivostiobidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k
písomnej dohode pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa
vypláca striedavo počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená

striedavá osobná starostlivosť.

30. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že o vyplácaní daňového bonusu a
prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia, ak k dohode nedôjde, je v zákone jasne
uvedené, kto bude a v akom poradí a pomere daňový bonus a prídavok na dieťa poberať. Odvolací súd

preto dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o tom, kto z rodičov bude poberať
daňový bonus alebo prídavok na dieťa.

31. V súvislosti s námietkou matky, že súd prvej inštancie siahol po odporúčacích tabuľkách, keďže
relevanciapercentuálnehovyjadrenia„vranovskýchčikrajskýchprešovskýchtabuliek“neexistujeatento
postup považuje za hrubo nezákonný, poukazuje odvolací súd na materiál Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky z roku 2024, ktorý je možné použiť pre účely kvantifikácie výživného súdom vo
svojej rozhodovacej činnosti. Tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej
činnostisúdov,vždyvšaklensodporúčacímcharakterom.Jehovytvoreniejevosvojejpodstateanalýzou
rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak
musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej

činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového
výživnéhosavypočítavavýživnézčistéhopríjmurodiča,ktorýjezároveňkvantifikačnýmvyjadrenímjeho
možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú
fyzický vývin dieťaťa aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích
povinností rodiča a zohľadňuje mieru starostlivosti o dieťa a styk s dieťaťom. Materiál je doporučený na

prípady maximálne 4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad.

32. Vekovej kategórii mal. detí 10 až 14 rokov prislúcha štandardne 13 % z čistého príjmu povinného
rodiča pri troch vyživovacích povinnostiach. Pri zistenom príjme otca vo výške 1.709,26 eur je podľa
odvolacieho súdu primeraným výživným suma 220 eur mesačne. Aplikácia tabuľkového výživného

do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej
činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom
jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa, tiež prechod v
rámci stupňov školskej dochádzky.

33. Čo sa týka primeranosti výšky zvýšeného výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že výška výživného otca na maloletého P., ktorá zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého dieťaťa, a tiež pomerom povinného rodiča (otca) zodpovedá sume 220 Eur.
Takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného
pre dieťa. Odvolacím súdom zmenená suma výživného na maloletého v primeranej miere zohľadňuje

pomery otca, ako aj odôvodnené potreby mal. P. a tiež spotrebný charakter výživného. Takto určené
výživnézohľadňujemieruproporcionalityilimityotcovýchpomerov.Uvedenásumavšakpokryjeibačasť
odôvodnenýchpotriebmaloletéhostým,žezvyšnáčasťbudepokrytáprídavkaminadieťaavýživnýmod
matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný
prispievať podľa svojich schopností a možností. Je nevyhnutné prihliadnuť aj na náklady spojené s

pobytom maloletého u otca počas upraveného styku.

34. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch
IV. v časti určenia výživného na maloletého M. ako vecne správny potvrdil, postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. V nadväznosti na nesprávny

rozsah výživného voči mal. P. odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku IV. v časti určenia výživného na
maloletého M. postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

35. Odvolací súd, zmeniac rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti, rozhodol i o trovách
konania pred súdom prvej inštancie a rovnako i odvolacieho konania a vyslovil, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na charakter predmetného konania vedeného podľa
ustanovení Civilného mimosporového poriadku, o trovách prvoinštančného, ako i odvolacieho konania
rozhodol odvolací súd poukazom na ust.§ 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1, CSP a § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.V súdenej veci odvolací súd nevzhliadol žiadny z dôvodov, pre ktoré by bolo nutné alebo spravodlivé
postupovať podľa ust. § 54 a § 55 CMP, a preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na
náhradu trov konania. V predmetnom konaní (kde majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva

na veci a konaní) bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konanie inicioval, prípadne
ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).