Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/92/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123206482
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2123206482.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň: JUDr.

Janka Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe deti bytom ako matka, zastúpené procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so sídlom
Jarmočná 3, Hlohovec, deti rodičov – matka: D. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu E. XX,
toho času F., G. H. XXX, zastúpená splnomocnencom : Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., IČO: 47
258 535, adresa sídla Hlohovec, Nám. Sv. Michala 11, a otec: C. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého
pobytu D. XX, toho času I., J. A. K. X/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku,

oodvolanímatkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnavazo17.januára2024č.k.40P/67/2023-62takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v časti zvýšenia výživného otca voči maloletej
A. potvrdzuje avčastizvýšeniavýživnéhootcavočimaloletémuC. mení tak,žeotecmaloletého
je s účinnosťou od 17.08.2023 povinný platiť na maloletého C. výživné v sume 120 eur mesačne, ktoré
výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že otec maloletých detí

je povinný zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17.08.2023 do 17.01.2024 voči
maloletej A. vo výške 54,84 eur a voči maloletému C. vo výške 219,35 eur k rukám matky maloletých
detí do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súd zvýšil s účinnosťou od 17.08.2023 povinnosť otca prispievať na výživu maloletých detí
A. a C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne na každé dieťa, ktoré výživné je povinný platiť
vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky (výrok I.), nedoplatok otca na zročnom výživnom

za obdobie od 17.08.2023 do 17.01.2024 v sume 54,84 eur na každé dieťa otcovi povolil splácať v
pravidelných 10-tich mesačných splátkach po 5 eur mesačne popri bežnom výživnom, pod hrozbou
straty výhod splátok v prípade omeškania sa s plnením aj len jednej splátky (výrok II.), schválil dohodu
rodičov v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi, na základe ktorej je otec oprávnený stretávať sa s
maloletými deťmi každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s
tým, že maloleté deti si na začiatku stretnutia prevezme a po skončení stretnutia odovzdá matke v mieste
bydliska matky s tým, že otec sa zaväzuje, že v čase určeného styku budú maloleté deti prespávať u

starých rodičov zo strany otca na adrese D. L. XX (výrok III.) a rozhodol, že týmto sa mení rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 61P/35/2022-85 zo dňa 01.02.2023, v dotknutej časti (výrok IV.).1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 17.08.2023 sa matka maloletých
domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to v časti
výživného a v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi dôvodiac, že od posledného rozhodnutia

súdu z 1.2.2023 sa natoľko zmenili pomery, že je dôvod na zmenu schválenej rodičovskej dohody, tak
v časti úpravy styku otca s deťmi, ako i v časti výživného pre deti. Pokiaľ ide o nárok na zvýšenie
výživného, matka dôvodila, že momentálne je práceneschopná a o dva týždne má termín pôrodu svojho
tretiehodieťaťa.Odostatnejúpravyvýživnéhodošlokzníženiujejpríjmu,popôrodenastúpinamaterskú
dovolenku. Z uvedeného dôvodu matka žiada o zvýšenie výživného pre každé z detí o 30 eur mesačne,

a to s účinnosťou od podania tohto návrhu.

1.1.1 Otec so zvýšeným výživného na maloleté deti nesúhlasil dôvodiac, že on nie je otcom jej tretieho
dieťaťa, že on sa stará o svoje dve deti príkladne, výživné platí včas, kupuje deťom oblečenie, topánky,
čo potrebujú a o čo ho poprosia, platí výlety, občas im dáva vreckové. Jeho priemerný mesačný netto
príjem je 770 eur (tu pozri č. l. 61 – zápisnica z pojednávania zo dňa 17.01.2024), platí výživné 160 eur,

polovicu nájomného v sume 175 eur, telekomunikačné služby 51 eur, pohonné látky 100 eur. Z výplaty
mu ostáva okolo 80 eur na stravu a všetko ostatné, a tak nie je schopný platiť vyššie výživné.

1.1.2 Kolízny opatrovník ponechal rozhodnutie o zmene rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletým deťom na úvahu súdu.

1.2 V konaní mal v súvislosti s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté deti z vykonaného
dokazovania za preukázané, že výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom bol naposledy
upravovaný rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 61P/35/2022 – 85 z 1. februára 2023 (právoplatný
dňa 20. februára 2023), ktorým rozhodnutím bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a v

časti úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletým na čas po rozvode súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej boli maloleté deti, C. a A., zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že
obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Otec sa
zaviazal prispievať na výživu maloletých detí po 80 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15-teho dňa
v mesiaci vopred, k rukám matky. Rodičia sa tiež dohodli na úprave styku otca s maloletými deťmi na

každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že maloleté
deti si otec prevezme a po skončení styku odovzdá matke v mieste bydliska matky.

1.2.1 V čase ostatného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej A. (1.
februára 2023) mala táto 8 rokov, žila v domácnosti matky, navštevovala prvý stupeň základnej školy,

bola zdravá a matka mala s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo
výške cca 250 eur (120 eur strava doma, 37,91 eur strava v škole, 11 eur družina, oblečenie 50 eur, lieky
6,6 eur, hygiena 20 eur a 5 eur cestovné do školy). Otec maloletej sporadicky kupoval veci (oblečenie,
školské pomôcky a pod.), ktoré potrebovala.

1.2.2 Maloletý C. mal 11 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy, žil v domácnosti matky,
bol zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo
výške cca 195 eur (120 eur strava, oblečenie 50 eur, hygiena 20 eur a cestovné do školy 5 eur). Otec
maloletému sporadicky kupoval veci (oblečenie, školské pomôcky a pod.), ktoré potreboval.

1.2.3 Matka maloletých detí mala ukončené základné vzdelanie, pracovala ako pomocná sila v kuchyni,
žila v prenajatom byte spolu so svojim partnerom a oboma maloletými deťmi, pričom s bývaním mala
spojené výdavky cca 250 eur mesačne. V období od 11/2021 do 08/2022 bola matka zamestnaná u
zamestnávateľa M. A. A., A. A. F. X/X, N., kde dosahovala priemerný mesačný brutto príjem 847,19
eur, pričom matka si uplatňovala daňový bonus na maloleté deti od januára 2022. Následne sa

matka zamestnala v O. O., A., A. A. A. XXX/XX, O., kde za obdobie od 8/2022 do 1/2023 dosiahla
priemerný mesačný brutto príjem vo výške 553,98 eur. Od 09.01.2023 bola zamestnaná v J. P. Q., J.,
kde dosahovala brutto príjem 761,17 eur. Priemerný mesačný brutto príjem matky za posledných 12
mesiacov pred rozhodnutím súdu bol teda vo výške 857 eur, t. j. netto príjem vo výške cca 800 eur. Bola
zdraváasuspokojovanímsvojichosobnýchpotriebmalaspojenélenbežnévýdavky.Okremvyživovacej

povinnosti k maloletej A. a maloletému C. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Majetok väčšej hodnoty
nevlastnila.1.2.4 Otec maloletých detí mal ukončené základné vzdelanie, pracoval ako traktorista, žil v prenajatom
byte spolu so svojou partnerkou, pričom s bývaním mal spojené výdavky cca 160 eur mesačne. Bol
zamestnaný u K. R. A., S. T. A., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 600

eur. Okrem toho si brigádnicky privyrábal cca 70 eur netto mesačne. Bol zdravý a s uspokojovaním
svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A.
a maloletému C. nemal inú vyživovaciu povinnosť. Majetok väčšej hodnoty nevlastnil.

1.2.5 V čase aktuálneho rozhodovania súdu (1. januára 2024) maloletá A. mala 9 rokov,

žila v domácnosti matky, navštevovala prvý stupeň základnej školy, bola zdravá a matka mala
s uspokojovaním jej odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške cca 255,60 eur
mesačne (125 eur strava doma, 38 eur strava v škole, 11 eur družina, oblečenie 50 eur, lieky 6,6 eur
( 20 x 4 = 80 a 80: 12 = 6,6 eur/ mesiac), hygiena 20 eur, cestovné do školy 5 eur). Otec maloletej
naďalej popri platení bežného výživného sporadicky kupoval veci (oblečenie, školské pomôcky a pod.),
ktoré potrebovala.

1.2.6 Maloletý C. mal 12 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy, žil v domácnosti matky, bol
zdravý a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky vo výške
cca 233 eur (125 eur strava, oblečenie 80 eur, hygiena 20 eur, náklady na lieky 3,30 eur ( 20 x 2 =
40 a 40: 12 = 3,30 eur / mesiac), cestovné do školy 5 eur). Otec maloletému popri platení bežného

výživného sporadicky kupoval veci (oblečenie, školské pomôcky a pod.), ktoré potreboval.

1.2.7 Matka maloletých detí mala ukončené základné vzdelanie, bola zamestnancom J. P. Q. J. T.,
A. A. F.. V mesiaci február 2023 dosiahla príjem v sume 761,17 eur brutto, v mesiaci marec 2023
v sume 493,60 eur brutto a v mesiaci apríl 2023 v sume 575,88 eur brutto. Následne matka nemala

príjem zo zamestnania, bola práceneschopná. Od novembra 2023 poberala materskú vo výške závislej
od počtu dní v mesiaci od 580,60 eur do 612,85 eur. Žila v prenajatom byte spolu so svojim partnerom
a oboma maloletými deťmi, pričom s bývaním mala spojené výdavky cca 250 eur mesačne. Bola zdravá
a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej
povinnosti k maloletej A. a maloletému C. mala vyživovaciu povinnosť aj k maloletému U. G. B. nar.

XX.XX.XXXX. Majetok väčšej hodnoty nevlastnila.

1.2.8 Otec maloletých detí mal ukončené základné vzdelanie, pracoval ako traktorista, žil v prenajatom
1-izbovom byte spolu so svojou partnerkou, pričom s bývaním mal spojené výdavky cca 175 eur
mesačne. Bol zamestnaný u K. R. A., S. T. A., kde dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške

cca 600 eur. Otec bol taktiež evidovaný ako zamestnanec na dohodu u obce E. s mesačným príjmom
od 01.02.2023 do 31.05.2023 v sume 100 eur brutto. V mesiacoch mimo vykurovacej sezóny, t. j. jún
2023 v sume 40 eur brutto, júl až august 2023 v sume po 10 eur brutto, v septembri 2023 v sume 70 eur
brutto. Po začatí vykurovacej sezóny si otec privyrábal podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni nasledovne:
október 2023 v sume 100 eur brutto, november 2023 v sume 120 eur brutto, december 2023 v sume 125

eurbrutto.Napojednávanísúduvedenomdňa17.januára2024otecdeklarovalsvojpriemernýmesačný
netto príjem vo výške 770 eur. Otec nebol poberateľom dávky z dôchodkového poistenia, úrazového
poistenia, nemocenského poistenia ani z poistenia v nezamestnanosti. Bol zdravý a s uspokojovaním
svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej A.
a maloletému C. mal vyživovaciu povinnosť aj k maloletému U. G. B., nar. X.XX.XXXX (jeho otcovstvo

k maloletému bolo určené prvou domnienkou v zmysle § 85 ods. 1 ZR, nakoľko maloletý sa narodil
do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva), hoc podľa zhodných tvrdení rodičov maloletých detí
biologickým otcom maloletého bol terajší priateľ matky, pričom však otcovstvo C. B. nar. XX.XX.XXXX
k maloletému U. G. právoplatne zapreté nebolo. Majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Otec na pojednávaní
súdu prehlásil, že popri platení bežného výživného na maloleté deti sa bude podieľať na mimoriadnych

výdavkov maloletých detí v jednej polovici.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 26,
§ 78 ods. 1 veta prvá a § 75 ods. 1 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, ďalej len „ZR“) a § 121 a § 157 CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok
v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“) a nárok povinnej osoby na určenie dlhšej ako trojdňovej
lehoty na plnenie (paričnej lehoty) podľa § 232 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že od poslednej úpravy
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nedošlo k takej podstatnej zmene v pomerochna strane, či už maloletých detí, alebo ich rodičov, ktorá by odôvodňovala zmenu ostatného rozhodnutia
súdu o výške výživného, avšak vzhľadom na pred súdom prezentovanú ochotu otca maloletých detí
platiť na maloleté deti zvýšené výživné vo výške po 90 eur na každé dieťa, súd dospel k záveru o potrebe

zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, a to tak, ako je to uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia. Zároveň súd dospel k záveru, že je dôvodným povoliť otcovi maloletých detí zaplatiť
nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 54,84 eur v mesačných splátkach po 5 eur popri bežnom
výživnom pod hrozbou straty výhody splátok.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že matka podala návrh na súdnu zmenu úpravy
výkonuprávapovinnostírodičovvčastivýživnéhoavčastiúpravystyku,keďodposlednéhorozhodnutia
súdu dňa 01.02.2023 došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca, konkrétne v zmene bydliska
otca (a jeho priateľky), ktorý aktuálne žije v prenajatom jednoizbovom byte v I., v ktorom nie sú vytvorené
vhodné podmienky na prespávanie detí. Rodičia po vykonanom dokazovaní uzavreli dohodu v časti
zmeny úpravy styku otca s maloletými deťmi tak, že maloleté deti budú do času, kým sa u otca vytvoria

vhodné podmienky na prespávanie detí v čase ich stýkania sa, prespávať u starých rodičov maloletých
detí zo strany otca, na adrese D. L. XX. Dohodu rodičov zohľadňujúcu záujem maloletých detí súd preto
schválil.

1.5 V časti návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti rodičia uzavreli dňa 04.12.2023

na informatívnom stretnutí pred koordinátorkou súdu prvej inštancie dohodu, v ktorej sa otec zaviazal
prispievať na výživu maloletého C. a maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 80 eur mesačne na
sumu 90 eur mesačne na každé dieťa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky. Otec
sa zaviazal podieľať na mimoriadnych výdavkov maloletých detí v jednej polovici. Na pojednávaní dňa
17.01.2024 matka predniesla, že od uzavretej dohody odstupuje, a trvá na pôvodnom návrhu, pretože

otec nerešpektoval dohodu. Zároveň mala za to, že jej nie sú známe skutočné zárobkové pomery
otca, ktorý sa vyjadril, že zarába 500 eur v čistom, následne že zarába 700 eur v čistom a má aj
iné príjmy od obce. Súd preto vykonal dokazovanie porovnaním pomerov otca, matky a maloletých
detí v čase rozhodovania tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 61P/35/2022 dňa 01.02.2023 s pomermi
účastníkov v čase rozhodovania súdu dňa 17.01.2024 a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie

výživného u povinného otca je nedôvodný, nakoľko v pomeroch všetkých účastníkov konania nenastala
taká podstatná zmena pomerov od posledného rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. 61P/35/2022 zo dňa
01.02.2023, pre ktorú by bolo možné dôjsť k záveru, že návrh matky je dôvodný. Matka podala návrh
na zvýšenie výživného približne šesť mesiacov od schválenia dohody rodičov o výživnom a v čase
rozhodovania súdu v tomto konaní uplynul od právoplatného rozhodnutia súdu necelý jeden rok. Matka

odôvodnila návrh na zvýšenie výživného o 30 eur na každé maloleté dieťa tým, že je v čase podania
návrhu práceneschopná, o dva týždne má termín pôrodu jej tretieho dieťaťa a že po pôrode nastúpi na
materskúdovolenku.Napojednávanímatkauviedla,ževoktóbri2023sajejnarodilmaloletýU.znového
vzťahu, poberá materskú vo výške 580 až 628 eur mesačne. Na otázku súdu matka uviedla, že pred
rokom mala priemerný mesačný netto príjem zo zamestnania 847 eur. V konaní však bolo nesporným,

že otcom tretieho narodeného dieťaťa z matky, U. G. B., nie je otec maloletého C. a A., aj keď mu – zatiaľ
– svedčí otcovstvo v zmysle zákonnej domnienky otcovstva (dieťa narodené v lehote 300 dní od zániku
manželstva). Súd sa stotožnil s vyjadrením otca, že pokiaľ aj matka uvádza, že ide o dieťa narodené
z jej nového vzťahu, nemožno výlučne touto okolnosťou odôvodňovať návrh na zvýšenie výživného.
Okrem toho rodinná a sociálna politika je nastavená tak, aby matka po nástupe na materskú dovolenku

neutrpela stratu na príjme, keď výška materského predstavuje 75 % z vymeriavacieho základu (hrubého
príjmu) matky.

1.6 Súd mal z konania sp. zn. 61P/35/2022 preukázané, že v období od 11/2021 do 08/2022 bola
matka zamestnaná u zamestnávateľa M. A. A., A. A. F. X/X, N., kde dosahovala mesačný netto príjem

847,19 eur, pričom matka si uplatňovala daňový bonus na maloleté deti od januára 2022. Následne
sa matka zamestnala v O. O., A., A. A. A. XXX/XX, O., kde si od októbra 2022 uplatňovala daňový
bonus na obe maloleté deti a čiastkový základ dane vyplývajúci z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch
matky zo závislej činnosti za rok 2022 činil 2.691,18 eur, preddavky na daň z príjmu 211,63 eur, čistý
príjem 2.479,55 eur bez daňového bonusu, z čoho pre súd vyplýval mesačný netto príjem matky v

zásade v porovnateľnej výške ako z predchádzajúceho zamestnania. Pri takejto výške príjmu matky
zo zamestnania je nesporné, že materská dávka u matky fakticky predstavuje vyššiu sumu ako bol jej
netto príjem zo zamestnania. Preto súd nemal za preukázané, že by na strane matky došlo k podstatnej
zmene jej zárobkových pomerov. Tento záver nebolo spôsobilé ovplyvniť ani to, že matka od 11.01.2013do 30.11.2023 bola zamestnaná v J. P. Q. J. T. s príjmom od 491,59 eur brutto do 761,17 eur brutto, a
od mája 2023 matka bola práceneschopná. Matka súdu riadne nepreukázala svoje príjmové pomery zo
zamestnania ani z poberania nemocenskej dávky, ani nevysvetlila jej zmeny zamestnaní v roku 2022 až

2023. V čase rozhodovania súdu a uzavretia dohody s otcom v konaní sp. zn. 61P/35/2022 mala matka
príjem v nemocnici, ktorý predstavoval nižší príjem ako ten, ktorý dosahovala v O. O. A..

1.7 Matka súdu tiež riadne netvrdila, a preto ani nepreukázala podstatnú zmenu pomerov na strane
maloletých detí. Nemožno hovoriť o dôvodne podanom návrhu na zvýšenie výživného v prípade, ak sa

niektorá z položiek výdavkov na maloleté deti zvýši o pár eur. Matka ani na výzvu súdu netvrdila takú
podstatnú zmenu odôvodnených potrieb na strane niektorého z maloletých detí, pre ktorú by súd mal
dospieť k záveru o potrebe zvyšovania výživného v prospech oprávnených maloletých detí, a to už po
jednom roku od posledného rozhodovania súdu.

1.8 Súd nakoniec zameral dokazovanie na zisťovanie skutočného príjmu otca zo zamestnania a dospel

k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu nedošlo ani na strane otca k podstatnej zmene jeho
zárobkových pomerov, rovnako tak majetkových pomerov a ani osobných pomerov, keďže medzi rodičmi
nie je sporná skutočnosť, že iba formálne existuje ďalšia vyživovacia povinnosť k U. G.. Porovnaním
dosahovaného príjmu otca k 1.2.2023 (súdom vykonaná lustrácia otca v Sociálnej poisťovni za obdobie
od 01.01.2022) s príjmom otca od 01.02.2023 do dňa rozhodovania súdu 17.01.2024 mal súd za

nesporné, že príjem otca je stabilný, nemeniaci sa, a za obdobie od 01.02.2023 do 01.01.2024 v
priemere vo výške 728,70 eur brutto, čo predstavuje priemerný mesačný netto príjem otca vo výške
cca 600,58 eur. Otec na otázku súdu, či vie, aká je aktuálne výška minimálnej mzdy, uviedol, že nevie.
Keďže príjem otca v rokoch 2022 – 2023 nezohľadňoval v žiadnom z mesiacov prípadné vyplatenie
odmeny pre zamestnanca a rovnako tak sa nezvyšoval napriek všeobecne známej rekordnej inflácii

cien tovarov a služieb v uvedenom období, na čo reagovali pod tlakom spoločnosti postupne všetci
zamestnávatelia,súdvykonaldokazovanieaktuálnymipracovnýmiponukaminatrhupráceprepracovnú
pozíciu traktorista na Q., a dospel k záveru, že v možnostiach a schopnostiach otca je dosahovať vyšší
príjem ako toho času príjem pod úrovňou minimálnej mzdy, keď napr. v M. S. A., P., A. A. S. XXXX, R.
ponúkajú pre pracovnú pozíciu traktoristu s plným úväzkom základnú mzdu pre zamestnanca 5,7 eur/

hod., čo predstavuje pri 160 hodinách mesačného pracovného času 912 eur brutto, pričom sa ponúka
bonusové ohodnotenie a mzda závisí aj od kvalifikácie a skúseností uchádzača. Otec pritom pracuje ako
traktorista min. 5 rokov. Ďalšia pracovná ponuka pre traktoristu bola od P., A.. A. D. T. A. U. F. B. T., M., s
plným úväzkom a základnou nástupnou mzdou 1.200 eur brutto, s ponukou 13. a 14. platu, príplatkami
za nadčasy a prácu cez víkendy a sviatky. Na otázku súdu, aby sa otec vyjadril k ním uvádzanej mzde

u svojho zamestnávateľa a k aktuálne ponúkaným mzdám, otec kladne zhodnotil pracovné ponuky ako
zaujímavé. Nakoniec súd lustroval na internetovej stránke Q. rozpätie hrubého mesačného platu pre
druh práce „riadenie a obsluhu traktora“, ktorá predstavovala u 10 % ľudí menej ako 764 eur, a u 10
% ľudí viac ako 2.050 eur.

1.9 Súd tak mal z vykonaného dokazovania za to, že v možnostiach a schopnostiach otca je uplatniť
sa na trhu práce ako traktorista a dosahovať príjem cca 1.500 eur brutto. Nakoľko po oboznámení sa so
spisovým materiálom tunajšieho súdu z konania o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov
na čas po rozvode vedenom pod sp. zn. 61P/35/2022 nevyplývalo, z akého príjmu otca súd vychádzal
pri schvaľovaní dohody rodičov v časti určenia výživného na maloleté deti, mal súd v tomto konaní o

návrhu matky na zvýšenie výživného za to, že je potrebné vychádzať z potenciálneho príjmu otca, ktorý
je vo výške 1.500 eur brutto, čo predstavuje cca 1.005 eur netto (podľa online dostupného výpočtu z
kalkulačky na výpočet čistej mzdy bez uplatňovania si daňového bonusu u zamestnanca). S ohľadom
na vek maloletých detí, mal. C. 12 rokov, mal. A. 9 rokov, súd ustálil, že súdom určované/zvyšované
výživné pre uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí má úhrnne predstavovať max. 16 % z

netto príjmu povinného rodiča, čomu zodpovedá celková suma 160 eur na výživné. Rodičia sa v konaní
sp. zn. 61P/35/2022, rozhodované ku dňu 01.02.2023, dohodli na povinnosti otca prispievať na výživu
maloletých detí výživným v sume 80 eur mesačne na každé dieťa, teda spolu 160 eur mesačne. Súd tak
mal za to, že i pri uplatnení princípu potencionality príjmu povinného otca, ktorý v prípade, že pracuje
za minimálnu mzdu (v roku 2023 vo výške 700 eur brutto, od 01.01.2024 vo výške 750 eur brutto),

sa tak vzdal bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zárobku, je výživné na mal. C. a mal. A. určené v
zákonnej výške pri zohľadnení veku maloletých detí a ich predpokladaných odôvodnených potrebách
zodpovedajúcich ich rovesníkom. Keďže otec na pojednávaní dňa 17.01.2024 opätovne uviedol, že je
v jeho možnostiach a schopnostiach podieľať sa na výžive detí zvýšenou sumou, po 90 eur mesačnena každé dieťa tak, ako sa pôvodne rodičia dohodli na informatívnom stretnutí u koordinátorky dňa
04.12.2023, rozhodol súd o zvýšení výživného v prospech oboch maloletých detí zo sumy 80 eur
mesačne na sumu 90 eur mesačne, od podania návrhu t. j. s účinnosťou od 17.08.2023, ktoré zvýšené

výživné je otec povinný platiť k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

1.10 Nedoplatok povinného otca na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu matkou
(17.08.2023) do rozhodnutia súdu (17.01.2024) vypočítaný ako pomerná časť za mesiac august 2023 pri
zvýšení výživného o 10 eur mesačne u každého z detí predstavuje 4,84 eur, a za obdobie od septembra

2023 do januára 2024, 5 mes. x 10 eur, tak predstavoval nedoplatok otca v sume (4,84 + 50) 54,84 eur
na mal. C. a na mal. A., ktoré sumy súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty
výhody splátok v pravidelných 10-tich mesačných splátkach po 5 eur. Rozsudky týkajúce sa výživného
sú vykonateľné doručením.

1.11 Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie zmenil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 61P/35/2022 – 85

zo dňa 01.02.2023 v dotknutej časti.

1.12 O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok
na náhrad trov konania (výrok V.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na ust. § 52
CMP a vecne potrebou rozhodnutia práve uvedeným spôsobom z dôvodu, že nevidel žiaden dôvod na

odklon od generálnej klauzuly mimosporového konania uvedenej v práve citovanom ust. § 52 CMP, ako
aj z dôvodu, že účastníci o náhradu trov konania ani nežiadali.

2. Rozsudok vo výroku I. a II. a v závislom výroku V. o trovách konania napadla riadnym a včasným
odvolaním matka maloletých s návrhom na jeho zmenu, a to zvýšením výživného na maloletú A. z

doterajších 80 eur mesačne na 140 eur mesačne a na maloletého C. zo sumy 80 eur mesačne na 160
eur mesačne s účinnosťou od 17.08.2023, viniac súd prvej inštancie, že vec nesprávne právne posúdil,
čo malo za následok samotnú nesprávnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu matky na
zvýšenie výživného [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP].

2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Trnave, v zmysle ktorej bolo potrebné určiť výživné zo strany otca na maloletú A. vo výške 147
eur mesačne, ktorá suma predstavuje 14 % z príjmu otca vo výške 1.051 eur mesačne a na maloletého
C. vo výške 168 eur mesačne, ktorá suma predstavuje 16 % z príjmu otca vo výške 1.051 eur mesačne.

Súd prvej inštancie nesprávne určil výživné pre obe deti dokopy vo výške 16 % netto príjmu povinného
rodiča, pričom tento postup nemôže byť v najlepšom záujme maloletých detí.

2.2 Neobstojí ani záver súdu prvej inštancie, že predmetom tohto konania bolo len zvýšenie výživného
(nie prvotné určenie výživného) pre maloleté deti, a to z dôvodu, že matka detí nebola v konaní vedenom

na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 61P/35/2022 zastúpená advokátom, pričom už v tom
čase mal súd aj z úradnej povinnosti vykonať dôkazy za účelom posúdenia možnosti a schopnosti otca
detí, nakoľko už v roku 2023 bolo v možnostiach otca detí dosahovať vyššiu ako minimálnu mzdu, z
ktorej potom súd vychádzal pri schvaľovaní rodičovskej dohody.

2.3 Matkajetohonázoru,žekuzmenepomerovdošloajnastraneotca,nakoľkovpôvodnomrozhodnutí
súd vychádzal z toho, že otec dosahuje príjem vo výške minimálnej mzdy a v tomto konaní matka
preukázala, že je v možnostiach otca dosiahnuť príjem vo výške 1.500 eur brutto.

2.4 Podľa názoru matky, suma 90 eur nepostačuje matke detí na pokrytie ani jednej tretiny výdavkov

spojených s ich výživou.

3. Kolízny opatrovník a otec maloletých detí odvolací návrh nepodali.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky navrhol odvolaniu matky vyhovieť

z dôvodu, že zvýšenie výživného je vždy v súlade s najlepším záujmom maloletých detí a pokiaľ z
dokazovania vyplynulo, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať príjem vo výške 1.500 eur
brutto, je nárok matky na zvýšenie výživného dôvodný.5. Otec maloletých detí vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky vo svojej podstate navrhol odvolaním
napadnutýrozsudoksúduprvejinštancievodvolanímnapadnutýchvýrokochakovecnesprávnepotvrdiť
dôvodiac, že jeho terajší príjem je okolo 750 eur netto a preto si nemôže dovoliť vyššie výživné a z tohto

dôvodu žiada súd, aby bral ohľad na jeho terajší príjem a nie na príjem, ktorý by „mohol dosahovať“.
V tejto súvislosti ďalej dôvodil, že o deti sa stará príkladne a snaží sa im dať viac ako je treba. Ak mu
to matka detí dovolí a môže s nimi tráviť víkend, vždy deťom robí s priateľkou program, chodia spolu
na výlety, na rôzne akcie pre deti, kultúrne podujatia a podobne, deťom nakupuje oblečenie, školské
potreby, vždy čo je treba a o čo ho prosia.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletých detí (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s
prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie matky je v časti rozhodnutia súdu o zvýšení výživného otca voči maloletej A. a súvisiacej časti

o určení zročného výživného otca k maloletej A. nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto
časti potrebné potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP), čo však neplatilo o rozhodnutí súdu o zvýšení výživného otca
voči maloletému C. a s tým súvisiaceho rozhodnutia o určení zročného výživného otca k maloletému
C., kde odvolanie matky bolo potrebné považovať za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky
pre jeho zmenu (§ 388 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu
Trnava č. k. 61P/35/2022 – 85 z 01.02.2023 v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi a v časti úpravy
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, a to zvýšením výživného otca voči maloletej A.
zo sumy 80 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, respektíve na sumu 140 eur mesačne a zvýšením

výživného otca voči maloletému C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 110 eur mesačne, respektíve na
sumu 160 eur mesačne, to všetko od 17.08.2023.

7.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd
prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej A. zo sumy 80 eur mesačne na sumu

90 eur mesačne a výživné zo strany otca voči maloletému C. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 90 eur
mesačne a následne, či správne rozhodol aj o nedoplatku otca na zročnom výživnom na maloleté deti
za obdobie od 17.08.2023 do 17.01.2024.

8. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (1).

9. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného otca voči maloletej A., odvolací
súd uvádza, že nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie, že súd môže

zmeniť právoplatné rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu len, ak
sa podstatnejšie zmenia okolnosti, za ktorých bolo výživné takýmto súdnym rozhodnutím určené, a
to najmä pomery na strane maloletého dieťaťa alebo jeho rodičov s tým, že ak súd v konaní nezistí
podstatnú zmenu v pomeroch, či už maloletých detí, alebo ich rodičov, je namieste návrh rodiča
domáhajúceho sa zvýšenia výživného zamietnuť ako nedôvodný. Nakoľko tu však bol i nesúhlas

matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami
a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými
sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací
súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

10. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009
zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavupod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

10.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

10.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

10.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

10.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

10.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal

pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho
práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie
o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo
o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si
musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena

pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhláseniarozsudku(napr.nestačílenúvahasúduotom,žedoterajšievýživnéjeneprimerané,prípadne
bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by
súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa
do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti

toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do
hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď
subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným

nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú
takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena
potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1.
stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v

prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

10.6 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 26, § 78 ods. 1 veta prvá a § 75 ods. 1 ZR a
§ 121 a § 157 CMP, ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave

výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu v prípade podstatnej zmeny v pomeroch na
strane rodičov a maloletého, berúc do úvahy, že zmena rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletému dieťaťu má byť adekvátna ako ku zmene v pomeroch maloletého dieťaťa (náraste alebo
poklese odôvodnených výdavkov maloletej A.), tak aj ku zmene v osobných a majetkových pomeroch
rodičov, prípadne zmene v ich možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu svojich maloletých detí

a že pokiaľ od posledného rozhodovania súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletej
nedošlo ku podstatnej zmene pomerov, nie je dôvodným v zásade spätne meniť ostatné rozhodnutie
súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, avšak pokiaľ otec maloletej súhlasil so
zvýšením výživného na maloletú A. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne od podanianávrhu matky na takéto zvýšenie, je dôvodné zvýšiť rozsah vyživovacej povinnosti otca k maloletej v
otcom navrhovanej výške. Odvolací súd takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považuje
za správne a námietky matky o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie za plne

nedôvodné.

10.7 Z vykonaného dokazovania bolo v konaní preukázané, že na strane maloletej A. nedošlo k žiadnej
podstatnej zmene, nakoľko naďalej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žila v domácnosti matky,
navštevovala prvý stupeň základnej školy, bola zdravá a matka mala s uspokojovaním odôvodnených

potrieb maloletej spojené len bežné výdavky, a to len mierne vyššie, ako v čase ostatného rozhodovania
súdu, a to o cca 5 eur mesačne (kým v čase rozhodovania súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti
otca k maloletej vo februári 2023 matka deklarovala výdavky na krytie jej odôvodnených potrieb vo
výške cca 250 eur mesačne, tak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tomto konaní matka
deklarovala výdavky na krytie odôvodnených potrieb maloletej vo výške cca 255 eur mesačne), otec
maloletejsporadickynadrámecbežnéhovýživného maloletejkupovalveci(oblečenie,školsképomôcky

a podobne), ktoré maloletá potrebovala a o ktoré ho žiadala.

10.8 Pokiaľ ide o matku maloletej, tak z dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletej na strane matky došlo ku zmene len v jej osobných pomeroch,
atolenvtom,žejejpribudlavyživovaciapovinnosťkmaloletémuU.G.,avšaknakoľkotáistávyživovacia

povinnosťkmaloletémuU.G.pribudlaajnastraneotcamaloletýchdetí,taktakátozmenavpomerochna
strane matky maloletých detí teda bez ďalšieho nemala za následok potrebu zmeny rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletej A. jej navýšením. Netto príjem matky síce mierne poklesol z dôvodu, že
nastúpila na materskú dovolenku s maloletým U. G., ktorého biologickým otcom podľa zhodných tvrdení
účastníkov konania nie je C. B., ale je ním terajší partner matky, s ktorým matka žije v spoločnej

domácnosti a u ktorého je možné s vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že matke odo dňa
pôrodu prispieva na úhradu jej výživy a poskytuje jej príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom (opak totiž v konaní tvrdený matkou nebol).

10.9 Pokiaľ ide o otca maloletej, z dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej

povinnosti otca maloletej na strane otca taktiež nedošlo k žiadnej podstatnej zmene v jeho osobných
a majetkových pomeroch majúcej za následok potrebu zvýšenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletej A. (výdavky matky spojené s uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletej A. zostali
v podstate nezmenené). Príjem otca síce mierne vzrástol o cca 100 eur netto mesačne (keď vo februári
2023 dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 670 eur a toho času dosahuje priemerný

mesačný netto príjem vo výške cca 770 eur), avšak z takéhoto mierneho nárastu jeho príjmu bude
výhradne sám kryť nárast odôvodnených potrieb maloletého C. a plniť si aj svoju vyživovaciu povinnosť
k maloletému U. G. (§ 62 ZR).

10.10 Pokiaľ teda súd prvej inštancie za takýchto skutkových okolností zvýšil vyživovaciu povinnosť

otca voči maloletej A. od 17.08.2023 z doterajších 80 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne, jeho
rozhodnutie odvolací súd považuje za vecne správne, a preto ho postupom podľa § 378 ods. 1 CSP
potvrdil.

11. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie o zvýšení výživného otca voči maloletému C., odvolací
súd uvádza, že námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci – nesprávnej aplikácii § 26 a §
78 ods. 1 veta prvá ZR na prejednávanú vec je potrebné považovať za dôvodnú.

12.1 Pokiaľ z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že výdavky matky spojené s uspokojovaním
odôvodnených potrieb maloletého C. od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k
maloletému vzrástli o cca 35 eur mesačne (keď vo februári 2023 mala matka s uspokojovaním
odôvodnených potrieb maloletého spojené výdavky vo výške 195 eur a v januári 2024 výdavky vo výške

230 eur), neobstojí záver súdu prvej inštancie, že takáto zmena v pomeroch na strane maloletého si aj
vzhľadom na mierny nárast príjmu na strane otca maloletého nevyžaduje zmenu ostatného rozhodnutia
súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému v rozsahu nárastu jeho odôvodnených potrieb.
Nakoľko ako už bolo vyššie uvedené, od poslednej úpravy výživného otca k maloletému C. obomrodičom pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému U. G. a otcovi mierne vzrástol príjem zo závislej
činnosti, je dôvodným, aby sa na náraste odôvodnených potrieb maloletého C. podieľal predovšetkým
otec maloletého. Matka maloletého sa tak bude musieť podieľať na výžive maloletého U. G. sumou

cca 54 eur mesačne (čo predstavuje 9 % z jej príjmu cca 600 eur mesačne), na výžive maloletej A.
sumou cca 66 eur mesačne (11 % z príjmu) a na výživu maloletého C. sumou cca 78 eur mesačne
(13 % príjmu). Matke tak z jej príjmu zostane suma cca 400 eur mesačne na krytie jej odôvodnených
potrieb. Z toho dôvodu potom odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie
o zvýšení výživného otca na maloletého C. zmenil tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu

maloletého sumou 120 eur mesačne od 17.08.2023. Takto určené výživné podľa názoru odvolacieho
súdu po zohľadnení výživného na maloletého zo strany matky vo výške cca 78 eur, ako aj rodinných
prídavkov vo výške 60 eur mesačne, bude postačujúce na krytie odôvodnených potrieb maloletého a
bude vytvárať aj ďalší priestor na prípadné zvýšenie výživného zo strany otca k maloletému, vzhľadom
na nárast odôvodnených potrieb maloletého v súvislosti s jeho ďalším vzdelávaním sa a zvyšovaním
výdavkov matky spojených z jeho obliekaním, stravou, školskými a mimoškolskými aktivitami a podobne.

13. Neobstojí námietka matky, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o rozsahu vyživovacej
povinnosti otca k maloletým deťom nerešpektoval ustálenú rozhodovaciu prax Krajského súdu v Trnave,
v zmysle ktorej bolo potrebné určiť výživné zo strany otca na maloletú A. vo výške 147 eur mesačne,
ktorá suma predstavuje 14 % z príjmu otca vo výške 1.051 eur mesačne a na maloletého C. vo výške

168 eur mesačne, ktorá suma predstavuje 16 % z príjmu otca vo výške 1.051 eur mesačne a námietka,
že matka detí nebola v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 61P/35/2022
zastúpená advokátom, pričom už v tom čase mal súd aj z úradnej povinnosti vykonať dôkazy za
účelom posúdenia možností a schopností otca detí, nakoľko už v roku 2023 bolo v možnostiach otca a
detí dosahovať vyššiu ako minimálnu mzdu, nakoľko v prejednávanej veci predmetom konania nebolo

určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ale predmetom konania bol nárok
matky a maloletých detí na zmenu ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o určení výživného otca k
maloletým deťom, kedy ako už bolo vyššie uvedené, predmetom takéhoto konania za žiadnych okolností
nie je preskúmavanie správnosti a prípadná reparácia/náprava ostatného právoplatného rozhodnutia
súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom, ale len zistenie, či od ostatného

rozhodnutia súdu o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom došlo k takej
podstatnej zmene v pomeroch, či už na strane maloletých detí, alebo na strane ich rodičov, ktorá zmena
by si vyžadovala zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a v kladnom prípade
premietnutie takejto zmeny do úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom (tu pozri
bod 10.5 tohto rozsudku).

14. Obdobne neobstojí ani námietka matky, že za zmenu v pomeroch na strane otca bolo potrebné
považovať aj skutočnosť, že podľa názoru súdu prvej inštancie, t. č. je v možnostiach otca dosahovať zo
zamestnania potenciálny príjem vo výške cca 1.005 eur netto mesačne, nakoľko posúdenie potenciality
schopností povinného rodiča dosahovať príjmy zo závislej činnosti v určitom čase a priestore je len

zmenou právneho posúdenia veci (možností a schopností výživou povinného rodiča dosahovať príjmy)
súdomprvejinštancie,nievšakzmenouskutkovýchokolnostírozhodnýchprerozhodnutiesúduonávrhu
matky na zvýšenie výživného zo strany otca voči maloletému dieťaťu. Zmena právneho posúdenia veci
súdom však nezakladá právo súdu zmeniť predchádzajúce právoplatné rozhodnutie o určení rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

15. S ostatnými námietkami matky maloletých sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo
veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,

aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).