Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423203756
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4423203756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudkýň: JUDr. Janka

Benkovičová a JUDr. Táňa Šefčíková, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.X.XXXX,
v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa
rodičov – otca: C. A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX, v konaní zastúpený splnomocnencom:
Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401, adresa sídla Nové Zámky,
Pribinova 9, zastúpená: JUDr. Ing. Petra Štofková, advokátka a matky: E. F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. H., I. J. XXXX/XX, v konaní zastúpenej splnomocnencom: JUDr. Andrej Gara, advokát, adresa sídla
Bratislava, Štefánikova ulica 14, o návrhu otca na zmenu zverenia a úpravu výkonu práv a povinností

rodičov k maloletému dieťaťu a o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 16. februára 2024, č. k. 11P/145/2023 – 180, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd návrh otca na zverenie maloletého A. A. do striedavej osobnej starostlivosti zamietol
(výrok I.), zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k 11P/98/2022-174 zo dňa 17.1.2023 vo
výroku V. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v roku, v pondelok a vo štvrtok

v čase od 15,00 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny týždeň v roku, v čase od piatka od 17,00 hod. do
nedele do 17,00 hod. s tým, že táto úprava bude platiť aj počas letných školských prázdnin (výrok II.) a
návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zamietol (výrok III.).

1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že otec sa najskôr návrhom, podaným dňa 21.9.2023, domáhal zmeny
úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu, a to tak, aby súd maloletého zveril do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch dôvodiac, že doterajšiu úpravu

jeho styku s maloletým nepovažuje za postačujúcu, nakoľko maloletý prejavuje záujem tráviť viac času
s otcom, pričom otec má vytvorené podmienky na to, aby tomu tak bolo, avšak matka maloletého s tým
nesúhlasí, práve naopak, pravidelne vytvára prekážky tomu, aby sa maloletý s otcom stýkal v rozsahu
stanovenom súdom. Pri každej príležitosti zruší stretnutia maloletého s otcom, či už z dôvodu choroby
maloletého, alebo z dôvodu, že si už naplánovali iný program, pričom náhradné termíny ponúkne otcovi
len vtedy, keď jej to vyhovuje a vždy bez možnosti prespania maloletého u otca. Otec zvažoval podanie
návrhu na výkon rozhodnutia v máji 2023, tento však nepodal dúfajúc, že sa postoj matky maloletého

zmení. V poslednom období však maloletý k otcovi viac inklinuje, dožaduje sa jeho prítomnosti a rád
s ním trávi čas. Matka nedovolí maloletému ani zavolať otcovi alebo ho za telefonát vyhreší, pred
synom sa vyjadruje o otcovi hanlivo a nabáda ho, aby posielal otca preč. Otec nevidí problém ani v
nočnom prespávaní, nakoľko bol s maloletým na dovolenke na Balatone, pričom táto dopadla veľmidobre (nenastala situácia, kedy by si s maloletým nevedel poradiť alebo by sa dožadoval matky). Matka
sa snaží vyvolávať hádky, pri ktorých je aj maloletý, čo otec odmieta. Otec je podnikateľ, je časovo
flexibilný a vie si svoje aktivity zadeliť tak, aby vedel nosiť syna do a z materskej školy, ale aj s ním

ostať doma v prípade choroby. V prípade, že by súd nedospel k záveru, že by pre maloletého bola
vhodná striedavá osobná starostlivosť, navrhol upraviť jeho styk s maloletým tak, že by bol oprávnený
sa s maloletým stretávať každý nepárny týždeň, od piatku od 15,15 hod. do nedele do 17,00 hod., každý
párny týždeň od pondelka od 15,00 hod. do utorka do 8,00 hod., okrem toho navrhol pondelok v nepárny
týždeň od 15,00 hod. do 18,30 hod. a každý týždeň vo štvrtok od 15,00 hod. do 18,30 hod. Ďalej uviedol,

že v súčasnej dobe prebieha styk v podstate pravidelne, v pondelok a vo štvrtok. Problém je v piatok
s prespávaním a z toho dôvodu bol aj podaný návrh. Maloletý by mal prespávať u otca zo soboty do
nedele, ale toto sa nedeje každý druhý týždeň. V sobotu, keď ráno príde pre maloletého, tak mu maloletý
povie, že u otca spať nebude. Na otázku otca prečo, maloletý odpovedá, že maminka mu to povedala.
Maloletý je u otca celý deň. Toto sa stávalo minulý rok, kedy bol maloletý u otca od soboty do nedele
asi šesťkrát, vtedy maloletý zatelefonoval matke, že chce spať u otca. Otec uviedol, že maloletý nikdy

nemal problém prespať, ani sa nikdy nedomáhal, aby išiel domov. O maloletého sa vie postarať počas
víkendu, aj si vie zariadiť svoje pracovné povinnosti. Počas týždňa otec berie maloletého zo škôlky.
Čo sa týka návrhu matky na zvýšenie výživného, s týmto nesúhlasí, nakoľko si myslí, že výdavky na
maloletého nie sú zmenené. V súčasnej dobe platí výživné 250 eur mesačne bežné výživné a 250 eur
výdavky do škôlky.

1.1.1 Matka nesúhlasí s návrhom otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému, nakoľko nezohľadňuje potreby, názor ani najlepší záujem maloletého. Tvrdenia otca sú
účelové, zavádzajúce a často v rozpore so skutočnosťou. Matka otcovi v styku s maloletým nikdy
nebránila ani nebráni, práve naopak. Styk otca s maloletým sa uskutočňoval a uskutočňuje v zmysle

súdom schválenej rodičovskej dohody. V auguste prišlo k pár zmenám z dôvodu rodinných osláv,
avšak matka otcovi vždy poskytla náhradný termín styku. Išlo o dve soboty, pričom otec o presune mal
vedomosť vopred. Matka sa snaží otcovi vychádzať v ústrety. Je pravda, že otec s maloletým dobre
vychádzajú, avšak už nie je pravda, že nie je problém s nočným prespávaním tak, ako uvádza otec.
Maloletý spal u otca len trikrát. Maloletý odmieta spať u otca a keď sa blíži termín styku s otcom, často

opakuje, že k otcovi ísť nechce. Po návrate z dovolenky na Balatone maloletý odmieta prespávať u
otca a vždy sa uisťuje, že otec ho ešte v ten večer dovezie naspäť domov. K zabezpečovaniu bežnej
starostlivosti matka uviedla, že otec má značné nedostatky. Nevie sám maloletého uspať ani počas
dňa, nevarí, nestará sa o domácnosť a nevie, čo všetko obnáša riadna starostlivosť o maloletého.
Matka navrhla, aby otec odovzdával maloletého v nedeľu o 16,00 hod., aby sa maloletý mohol v kľude

navečerať, umyť a pripraviť na spánok. Od apríla 2023 sa ukázalo, že otec aktuálne nie je schopný
zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloletého a maloletý u otca odmieta spať. Matka si zároveň podala
návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, žiadala zvýšiť výživné na sumu 350 eur mesačne od
podania návrhu. Okrem toho žiadala, aby otec bol povinný prispievať na školné maloletého sumou 250
eur mesačne od podania návrhu. Svoj návrh odôvodnila tým, že sa v súčasnosti zvýšili výdavky na

zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého z dôvodu jeho rýchleho rastu, zvýšili sa náklady na
oblečenie, školské a mimoškolské aktivity, okrem toho maloletý nastúpi od septembra do školy, čo otec
už nebude platiť škôlku a tiež je nový krúžok džudo od septembra minulého roku.

1.1.2 Kolízna opatrovníčka na pojednávaní v rámci záverečnej reči uviedla, že posledný pohovor

s maloletým bol vykonaný pred dvoma dňami, treba povedať, že maloleté dieťa je veľmi smelé,
komunikatívne, bezprostredné, vyjadruje svoj názor, hoci má len šesť rokov. V rámci týchto pohovorov
je treba povedať, že maloletý má vytvorený veľmi pekný vzťah s oboma rodičmi, neboli zistené z jeho
strany žiadne zaváhania alebo nedostatky, ktoré by bránili aj v rámci prespávania u otca. Je pravda,
že na otázku, kedy naposledy spal u otca, odpovedať nevedel. Dieťa v tomto veku musí mať garanciu

pravidelnosti styku s druhým rodičom, čo v tomto konkrétnom prípade dlhodobo zlyháva, a to z viacerých
dôvodov. Tým prvým dôvodom je, že rodičia stále nedokážu slušne komunikovať ohľadne dieťaťa, a
pretoboliodporučenínaspoluprácusTENENET,právekvôlikonfliktomohľadneprespávaniamaloletého
u otca. Druhým dôvodom je fakt, že maloletý veľmi silne preberá názory svojej matky, kedy sa aj v rámci
posledného pohovoru vyjadril, že rozšírenie styku by mu nerobilo problém, no zároveň svoju odpoveď

znegoval, že mamine sa to nepáči a v podstate mu mamina povedala, ako sa má vyjadriť pred kolíznou
opatrovníčkou. Tretím dôvodom je fakt, že súčasný právoplatný rozsudok sa nerealizuje z dôvodu, že
otec maloletého si svoje pracovné a súkromné dovolenky realizuje práve v čase, ktorý by mal tráviť
s maloletým dieťaťom. Kolízna opatrovníčka na záver uviedla, že navrhuje, aby súd návrh otca nastriedavú osobnú starostlivosť zamietol, nakoľko v súčasnej dobe nie sú splnené žiadne podmienky na
túto formu starostlivosti. Nesúhlasí s návrhom otca na rozšírenie styku, resp. na jeho prespávanie počas
týždňa. Navrhuje, aby bol styk otca s maloletým rozšírený práve cez víkend, v ktorý otec realizuje styk, a

to od piatka od 16,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Rešpektuje názor právneho zástupcu matky, avšak
má za to, že obaja rodičia by mali dostať rovnaký priestor na to, aby si s maloletým budovali vzťahy,
aby sa mohli stretávať aj s rodinou druhého rodiča. Práve z dôvodu, že maloletý začne od septembra
navštevovať základnú školu, je takáto úprava styku i do budúcna namieste. Čo sa týka návrhu matky
na zvýšenie výživného, neboli preukázané žiadne mimoriadne výdavky od minulého roka a pokiaľ sa

súd bude zaoberať zvýšením výživného, má za to, aby to bolo len v rovine veku dieťaťa a krúžku, ktorý
maloletému pribudol od minulého roka.

1.1.3 Otecamatkasazúčastnilidňa27.10.2023informatívnehostretnutiarodičov,kdenedošlokdohode
rodičov. Otec na informatívnom stretnutí uviedol, že by netrval na striedavej starostlivosti, keby styk s
maloletým fungoval riadne podľa rozsudku. Od apríla by mal maloletý u neho prespávať, spal u neho len

trikrát, pričom mu matka dieťaťa nedala nijaké náhradné termíny. Ak by sa s matkou vedeli dohodnúť,
stačilo by mu, aby mal syna od piatka do nedele aj s prespatím. Pokiaľ ide o výživné, otec nevedel
povedať,čibytrvalnaplatenívýživného,bolobytopodľatoho,akobymubolurčenýstyksmaloletým.Ak
by bol pridaný len jeden piatok navyše, tak by výživné mohlo zostať v rovnakej výške, ako je teraz. Matka
na informatívnom stretnutí rodičov uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca, momentálne si to nedokáže

predstaviť. Nechce na syna tlačiť, aby u otca prespával. Ďalej uviedla, že synovi nezakazuje u otca
prespávať, ale keď maloletý nechce, tak nechce. S rozšírením styku otca s maloletým matka nesúhlasí,
nakoľko nechce, aby si syn musel zase zvykať na niečo iné, ponechala by to zatiaľ takto. Konečne to
začalo takto fungovať a syn začal u otca prespávať.

1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 11P/98/2022-174 zo dňa 17.1.2023 súd manželstvo rodičov maloletého dieťaťa rozviedol.
Zároveň schválil dohodu rodičov, v zmysle ktorej bolo maloleté dieťa: A. A. B., nar. XX.X.XXXX zverené
do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 250 eur mesačne
do rúk matky a sumou 250 eur mesačne na úhradu nákladov na materskú školu maloletého dieťaťa, na

účet Materskej školy I. K., L. XX, G. H.. Súčasťou rozsudku bola dohoda rodičov, v zmysle ktorej je otec
oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom: A. A. B., nar. XX.X.XXXX každý týždeň v roku, v pondelok
a vo štvrtok v čase od 15,00 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny týždeň v roku, v sobotu v čase od 9,00
hod. do 18,00 hod. a v nedeľu v čase od 9,00 hod. do 18,00 hod. Od 15.4.2023 je otec oprávnený stýkať
sa s maloletým dieťaťom: A. A. B., nar. XX.X.XXXX, každý týždeň v roku, v pondelok a vo štvrtok v čase

od 15,00 hod. do 18,30 hod. a každý nepárny týždeň v roku v čase od soboty od 9,00 hod. do nedele
do 18,00 hod. s tým, že táto úprava bude platiť aj počas letných školských prázdnin. Okrem toho je otec
oprávnený stýkať sa s maloletým dieťaťom počas letných školských prázdnin každý rok, v čase od 17.8.
od 9,00 hod. do 20.8. do 20,00 hod. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.1.2023.

1.2.1 V čase ostatného rozhodovania súdu o výkone práv a povinností rodičov k maloletému mal
maloletý A. A. takmer 5 rokov, bol zdravý, nachádzal sa v osobnej starostlivosti matky, navštevoval
materskú škôlku a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené len bežné výdavky.

1.2.2 Matka bola zamestnaná, jej priemerný mesačný netto príjem bol 1.223 eur. Okrem toho bola

konateľom a spoločníkom vo svojej spoločnosti. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. A.
nemala inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné
výdavky.

1.2.3 Otec maloletého bol v tom čase konateľom a spoločníkom vo svojej spoločnosti, v ktorej bol

aj zamestnaný na polovičný úväzok, jeho príjem bol 350 eur mesačne. Ako konateľ a spoločník mal
príjem, podľa jeho uvedenia, 500 eur mesačne. Okrem toho pracoval na dohodu, jeho príjem bol 77
eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. A. nemal inú vyživovaciu povinnosť a
s uspokojovaním svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky.

1.2.4 V čase aktuálneho rozhodnutia súdu prvej inštancie mal maloletý A. A. 6 rokov naďalej sa
nachádzal v starostlivosti matky a naďalej navštevoval materskú škôlku, venoval sa krúžku džudo, chodil
tiež na angličtinu. V mesiaci júl a august maloletý u otca prespával. Styk bol realizovaný riadne, aj keď nie
vždy presne podľa určenia súdu. Rodičia dieťaťa sa však vedeli dohodnúť, termíny si nahradili. Koncomseptembra matka maloletého informovala, že maloletý u otca opäť nespáva. Komunikácia medzi rodičmi
bola opäť konfliktná, naďalej nedokázali vecne komunikovať, bez obviňovania a vyčítania si situácií z
minulosti.

1.2.6 Matka maloletého bola naďalej zamestnaná, jej mesačný netto príjem z pracovného pomeru
bol 1.500 eur. Poberala rodinné prídavky a daňový bonus. Bola konateľkou a spoločníčkou vo svojej
spoločnosti a podľa jej uvedenia, nemala z tejto činnosti žiadny príjem. Mala ešte dohodu, ale
nevykonávala žiadnu činnosť. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. A. nemala inú vyživovaciu

povinnosť a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky.

1.2.7 Otec maloletého dieťaťa bol naďalej konateľom a spoločníkom vo svojej spoločnosti, kde bol aj
zamestnaný v riadnom pracovnom pomere, jeho príjem z pracovného pomeru bol 1.000 eur mesačne
netto. Okrem toho bol zamestnaný na dohodu, z ktorej mal príjem 200 eur netto mesačne. V čase
rozhodovania súdu bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky vo výške 350 eur mesačne.

Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. A. nemal inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním
svojich osobných potrieb mal spojené len bežné výdavky.

1.2.8 Rodičia v rámci prípadovej konferencie realizovanej dňa 4.10.2023 súhlasili s pokračovaním
spolupráce s TENENET na ďalšie obdobie. Dňa 8.12.2023 psychologička TENENETU oznámila

kolíznemu opatrovníkovi, že matka maloletého telefonicky oznámila, že po dohode s otcom maloletého,
nebudú ďalej v spolupráci pokračovať. Uviedla, že maloletý k otcovi chodieva, občas u neho prespáva a
keďže predpokladá, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť na súde pravdepodobne neprejde,
z toho dôvodu nepovažuje ďalšiu spoluprácu za nutnú. Dňa 21.12.2023 kolízny opatrovník telefonicky
kontaktoval oboch rodičov. Otec verbalizoval, že pokiaľ by matka súhlasila, on je ochotný v spolupráci

s centrom pokračovať. Matka maloletého prezentovala názor, že v ďalšej spolupráci s centrom nevidí
žiadny význam a jej súčinnosť by bola aj komplikovaná z dôvodu jej pracovnej vyťaženosti. Dobrovoľná
spolupráca s TENENET bola ukončená.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu

rodičovských práv a povinností a výžive maloletého dieťaťa v prípade zmeny pomerov, a to podľa § 25
ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR (zákon
č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a § 121 a § 157
CMP (zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len
„CMP“) a dospel k záveru, že návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov a návrh matky na zvýšenie výživného nie sú dôvodné, a preto je potrebné ich zamietnuť,
čo však neplatilo o návrhu otca na rozšírenie jeho styku s maloletým, ktorý je sčasti dôvodný, a preto
je dôvodným mu vyhovieť.

1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že z vykonaného dokazovania mal súd

preukázané, že v súčasnej dobe sa maloleté dieťa nachádza v starostlivosti matky. Otec sa s maloletým
synom stretáva v pravidelných intervaloch, i keď prespávanie maloletého v domácnosti otca sa
nerealizuje pravidelne a presne podľa rozsudku súdu. Súd mal preukázané, že maloleté dieťa má
vytvorený dobrý vzťah k obom rodičom. Od posledného rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým
dieťaťom uplynul rok, maloletý je starší a je v jeho záujme, aby bolo rozšírené jeho stretávanie sa s

otcom, keďže sa rodičia na tom nevedia dohodnúť. Súd preto rozšíril styk otca s maloletým synom o
jednu noc, otec sa teda bude stretávať s maloletým synom v nepárny týždeň od piatka od 17,00 hod.
do nedele do 17,00 hod. V nedeľu po príchode od otca, bude mať maloletý dostatok času na večerné
jedlo, umývanie a prípravu na druhý deň do škôlky. Rozšíreným stretávaním otec strávi s dieťaťom viac
času, vzťah medzi otcom a synom sa bude naďalej rozvíjať a získajú možnosť venovať sa ich spoločným

koníčkom a záľubám. Vo všeobecnosti možno skonštatovať, že ideálnym stavom je, keď môže dieťa
vyrastať s oboma rodičmi – v starostlivosti otca i matky. Základným právom dieťaťa je právo na pokojné
a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto prostredie zabezpečiť. V prípade,
že medzi otcom a matkou dochádza k dlhotrvajúcejším nezhodám, je dôvodné, aby sa rodičovské práva
a povinnosti upravili. Z uvedeného vyplýva, že aj rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do

osobnej starostlivosti, má právo podieľať sa na jeho výchove, v starostlivosti oň i v budovaní citových
a rodinných väzieb, je a stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami, ktoré vyplývajú z
rodičovského vzťahu. Realizácia prebieha prostredníctvom styku tohto rodiča s dieťaťom. Súd považuje
za potrebné zdôrazniť, že akákoľvek deformácia vo vzťahu rodič – maloleté dieťa môže mať za následokodcudzenie maloletého voči druhému rodičovi. Toto odcudzenie sa len ťažko napráva, preto súd vždy
uprednostňuje dohodu rodičov o styku s maloletým dieťaťom. Záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na
jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote nezastupiteľné postavenie. Súd považuje

za potrebné rodičom zdôrazniť to, aby si uvedomili nevyhnutnosť spolupôsobenia oboch rodičov na
maloleté dieťa – ženský aj mužský vzor, ktorých vplyv na vývin dieťaťa je vhodný a prospešný a čím
možno prispieť k jeho harmonickému a zdravému vývinu po všetkých stránkach – materiálnej, citovej,
rozumovej a mravnej. Zároveň je však úlohou oboch rodičov, aby svoje nezhody a konflikty neprenášali
namaloletédieťa,naktorékonfliktnásituáciapôsobínepriaznivo.Súdpretorozšírilstykotcasmaloletým

dieťaťom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

1.5 Otec navrhol maloleté dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti s frekvenciou striedania po
jednom týždni. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, súd
zváži všetky okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, ako i na stranách oboch rodičov, ako sú vek,
vzťah k rodičom, doterajší spôsob a rozsah styku s maloletým, denný režim, ako aj okolnosti na strane

rodičov, ich vzájomné vzťahy, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery a podobne. Súd mal
preukázané, že maloletý funguje v starostlivosti matky a s otcom sa stretáva. Prespávanie maloletého
dieťaťa u otca bolo doteraz problematické a nie pravidelné, nie je preto v záujme maloletého dieťaťa,
zmeniť mu tento režim tak, aby celý týždeň strávil u otca. Navyše podľa názoru súdu, by toto maloletý
ani v súčasnej dobe nezvládol. Vzhľadom na celkové pomery na strane oboch rodičov a maloletého

dieťaťa, nie sú vytvorené podmienky na realizáciu striedavej osobnej starostlivosti. Súd preto návrh otca
na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti zamietol.

1.6 Súd mal preukázané, že rozsudok, ktorým bolo naposledy určené výživné, nadobudol právoplatnosť
v januári 2023. Tak ako v čase posledného rozhodovania o výživnom, maloleté dieťa naďalej navštevuje

súkromnú materskú školu v G. H.. Výdavky na maloleté dieťa, čo sa týka škôlky, bežných výdavkov ako
oblečenie, strava a hygienické potreby sa podstatným spôsobom nezmenili. Maloletému pribudol krúžok
džuda, ktorý matka z určenej výšky výživného bez problémov uhradí. Nedošlo ani k podstatnej zmene na
strane príjmov oboch rodičov. Matka je naďalej zamestnaná a podniká, otec maloletého dieťaťa naďalej
podniká, i keď je v súčasnej dobe práceneschopný. S prihliadnutím na vek maloletého dieťaťa, výšku

vyživovacej povinnosti, jeho odôvodnené potreby, je súd toho názoru, že súčasná výška výživného
dostatočne pokrýva všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Súd na základe uvedených skutočností dospel
k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je dôvodný. Súd preto rozhodol tak, ako je to
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania (výrok IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na ustanovenie § 52 CMP.

2. Rozsudok vo výroku II. a III. napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu,
a to vo výroku II. tak, aby otec maloletého bol oprávnený sa s maloletým stýkať každý týždeň vo štvrtok

od 15,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod., každý nepárny
týždeň v nedeľu od 9,00 hod do 17,00 hod. a každý nepárny týždeň v pondelok od 15,00 hod do 18,00
hod. a vo výroku III. tak, že otcovi bude uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 350
eurmesačne,vždyk15.dňuvmesiacivopredkrukámmatkyododňapodanianávrhumatkynazvýšenie
výživného, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci a svoje rozhodnutie postavil aj na
nesprávnom právnom posúdení veci [§ 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a § 62 ods. 1 CMP].

2.1 Na odôvodnenie takéhoto svojho odvolania ďalej uviedla, že odvolaním napádané rozhodnutie
nezohľadňujeaktuálnepotreby,názoraninajlepšízáujemmaloletého,žemaloletýmádnes6rokov,čoje

už vek, kedy dokáže vyjadriť samostatne svoj názor ohľadom úpravy styku s otcom, a preto je potrebné,
abysúdprirozhodovanízohľadniljehonázorvzhľadomnajehorozumovúvyspelosť.Vopačnomprípade
totiž koná v rozpore s jeho najlepším záujmom. Maloletý totiž počas konania viackrát vyslovil svoj názor,
že styk s otcom nechce meniť a rozširovať, nakoľko mu takto upravený styk vyhovuje. Vstupovať do
nového režimu zabezpečenia osobnej starostlivosti o maloletého by bolo v súčasnosti z hľadiska aj

psychologického pre maloletého zaťažujúce, navyše, keď od septembra maloletého čaká zmena, a to
nástup na plnenie si povinnej školskej dochádzky. Okrem toho maloletý začal mať problém s nočným
prespávaním u otca. Toto sa realizuje len od septembra 2023, nakoľko maloletý dovtedy prespatie otca
odmietal. Maloletý vstával s plačom a uisťoval sa u matky, že ho zo škôlky príde vyzdvihnúť ona a nieotec. Podľa názoru matky na strane žiadneho z rodičov ani na strane maloletého nenastala taká zmena
pomerov, ktorá by odôvodňovala rozšírenie styku otca s maloletým. Ani samotný maloletý sa nedomáha
predĺženia styku s otcom.

2.2 Otecmáznačnénedostatkyvrámcirodičovskýchkompetencií,očomsvedčíajfakt,žedodnesnevie
maloletého sám uspať, nevarí, nestará sa o domácnosť a nevie čo všetko obnáša riadna starostlivosť
o maloletého. Otec sa o maloletého nikdy nestaral, napríklad v čase choroby, žiadnym spôsobom sa
nezaujímal o jeho zdravotný stav, nechodil s maloletým k lekárovi, nepodával mu lieky a neposkytoval

mu celodennú starostlivosť. Preto má matka obavy, že maloletému zo strany otca hrozí nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy na zdraví a jeho zdravom vývoji. Takéto obavy matky sa plne potvrdili cez víkend
dňa 2.3.2024, keď otec aj napriek zlému zdravotnému stavu zobral maloletého do parku hrať sa na
štvorkolke, a to aj napriek nepriaznivému počasiu namiesto toho, aby s maloletým strávil časť aktivitami
v domácom prostredí so zohľadnením jeho zdravotného stavu. Otec matke doniesol maloletého po
styku v horšom zdravotnom stave, ako bol, keď ho na styk preberal. Otec vzhľadom na pretrvávajúcu

nesamostatnosť pri výkone jeho rodičovských práv, kde realizáciu alokuje vždy v mieste bydliska
svojich rodičov alebo so svojou partnerkou a v zásade nikdy nezostáva s maloletým sám, nemôže byť
akceptované, žeby rodič bez toho, že by bezpochyby preukázal svoju schopnosť postarať sa o dieťa,
žiadal ešte rozšíriť styk. Nateraz je zrejmé, že tento bude realizovať u starých rodičov, za ich pomoci
alebo za pomoci svojej partnerky. Maloletému prichádza nevoľno u starých rodičov a maloletý viackrát

odmietal prespávať u starých rodičov.

2.3 Súd sa nevysporiadal s tvrdeniami matky, že ak si otec chce naozaj s maloletým vytvoriť rodičovský
vzťah a puto, je potrebné, aby s maloletým trávil čas aj najmä sám, čím by potvrdil tvrdenia, že sa
o maloletého skutočne vie postarať. Okrem toho podľa názoru matky pre maloletého nie je vhodné a

vyhovujúce to, že otec s maloletým trávi čas zakaždým v spoločnosti ďalšej osoby, nakoľko takýto prístup
nesmeruje k vybudovaniu si silného a zdravého puta medzi otcom a maloletým. Maloletý na prítomnosť
tretej osoby pri styku reaguje negatívne. Otec na maloletého nalieha, psychicky ho vydiera a takto ho núti
k prespávaniu. Počas pracovného týždňa otec maloletého odmieta nosiť na tréningy džuda, prípadne,
keď ho tam vezme, tak sa mu nevenuje.

2.4 Súd prvej inštancie náležite nezistil majetkové a zárobkové pomery otca, pričom z jeho životného
štýlu je zrejmé, že žije vysoko nadštandardným životom, cestuje na drahé dovolenky, lieta privátnym
lietadlom, stravuje sa v reštauráciách či jazdí na drahých autách a počas svojej práceneschopnosti
realizoval niekoľko pobytov v zahraničí, či už je to dovolenka na Maledivách, alebo lyžovačkách vo

Francúzsku. Matka maloletému poskytuje celodennú starostlivosť, nastavuje mu vhodný denný režim a
celodenný program, varí, upratuje, pripravuje ho do školy, zabezpečuje mu vhodné oblečenie vo vzťahu
k počasiu. Podľa jej názoru v súčasnosti sa zvýšili náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb
maloletého, nakoľko výrazne narástol a od septembra maloletého čaká zmena, a to nástup na plnenie
si povinnej školskej dochádzky, s čím pribúdajú výdavky (na školské potreby, oblečenie, hygienické

potreby, štúdium jazykov, voľnočasové aktivity). Súd nesprávne stanovil rozsah vyživovacej povinnosti
otca výlučne na základe odôvodnených nákladov na maloleté dieťa a opomenul zohľadniť pomery na
strane otca ako povinného rodiča, taktiež opomenul zohľadniť § 63 ods. 1 ZR, hoci boli splnené všetky
predpoklady na jeho uplatnenie.

3. Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

4. Kolíznyopatrovníkvosvojomvyjadrenísakodvolaniumatkyzotrvalnasvojichdoterajšíchpísomných
a ústnych vyjadreniach a rozsudok súdu prvej inštancie navrhol v odvolaním napadnutých výrokoch ako
vecne správny potvrdiť.

5. Otec maloletého vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu matky taktiež navrhol odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, prípadne
styk otca s maloletým ešte rozšíriť.

5.1 Z dokazovania totiž vyplynulo, že je to matka, ktorej vadí prespávanie maloletého u otca a ktorá
nemala záujem ani pokračovať v sedeniach, ktoré mali zlepšiť komunikáciu rodičov a ďalšie sedenia
odmietla z dôvodu, že striedavá starostlivosť aj tak neprejde. Matka sústavne syna kontroluje, keď je s
otcom, keď sa vráti od otca zisťuje kde boli, čo robili, čo jedol syn, prečo robili tú-ktorú aktivitu, neustálemá výhrady voči programu, ktorý otec vymyslí, voči ľuďom, s ktorými sa stretáva. Matka taktiež žije v
spoločnej domácnosti s partnerom a bolo tomu tak aj v období, keď ešte rodičia ani neboli rozvedení.
Rovnako sa maloletý stretáva aj s jej rodičmi a jej partnerom. Otec popiera, že by ohrozil zdravie

maloletého, nakoľko ho miluje a keby sa necítil dobre, nešiel by s ním do parku, ktorý je vzdialený len
500 metrov od ich domu. Otec popiera, že by na maloletého vyvíjal psychický nátlak, prípadne, že by
pred ním plakal, ako to uvádza matka, nakoľko z doterajšieho dokazovania vyplýva práve opak, že je to
matka, ktorá vyvíja nátlak na syna a rozpráva mu, ako sa má vyjadrovať pred kolíznym opatrovníkom,
keďmaloletémunedovolíbyťsotcomnadrámecsúdnehorozhodnutiaalebomuhovorí,žebudesmutná,

keď bude spať u otca.

5.2 Otec sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že osobné a majetkové pomery rodičov sa
od poslednej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti nezmenili a pokiaľ matka poukazuje na to, že otec
chodí na drahé dovolenky, vlastní vozidlo značky Mercedes a celkovo žije vysokým životným štýlom, tak
otec uvádza, že rovnako matka chodí na drahé dovolenky (Dubaj, Sardínia a podobne), jazdí na vozidle

značky Mercedes, vlastní drahé šperky a kabelky v hodnotách niekoľko tisíc eur, a preto jej životná
úroveň je taká istá ako životná úroveň otca. Matka popri svojej práci vykonáva aj estetické skrášľovacie
zákroky, avšak o jej príjmoch z tejto činnosti sa odmietla vyjadriť. Ak by sa teda mal súd zaoberať aj
bližším zisťovaním príjmov rodičov, bezpochyby je potrebné do toho zahrnúť aj podrobnejšie šetrenie
majetkových pomerov na strane matky.

6. Matka maloletého sa vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu otca k jej odvolaniu pridŕžala doterajších
svojich tvrdení, ako aj odvolacích návrhov. Pokiaľ otec poukazoval na neochotu matky zúčastňovať sa
sedení u psychológa, matka uviedla, že predmetné sedenia sa realizovali z dôvodu, že maloletý mal
problém prespávať u otca v sobotu. Nakoľko tento problém zanikol, tak zanikol aj dôvod sedení.

6.1 Matka maloletého nesúhlasí s tým, aby otec maloletého navštevoval s maloletým svojich rodičov,
nakoľko stará matka maloletého zo strany otca má viditeľne neurologické ťažkosti, ktoré si vyžiadali
aj jej dlhšiu hospitalizáciu a starý otec maloletého bol už počas manželského spolužitia matky a otca
maloletého závislý na alkohole, a preto v tejto domácnosti maloletý nikdy neprespával, nakoľko by mohol

byť svedkom nevhodného správania sa starého otca.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletého (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že

podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez
potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno považovať
za dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie je v odvolaním napadnutých výrokoch vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).

8. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie sú návrhy rodičov na zmenu rozsudku Okresného

súdu Nové Zámky č. k. 11P/98/2022 – 174 zo 17. januára 2023, ktorým bol naposledy upravovaný výkon
práv a povinností rodičov k maloletému, a to jednak v časti osobnej starostlivosti o maloletého a úpravy
styku otca s maloletým, ale aj v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému.

8.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či

súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletého rozšíril styk otca s maloletým, a to tak, že otec
bude oprávnený stýkať sa s maloletým každý týždeň v roku, v pondelok a vo štvrtok v čase od 15,00
hod. do 18,30 hod. a každý nepárny týždeň v roku, v čase od piatka od 17,00 hod. do nedele do 17,00
hod. s tým, že táto úprava bude platiť aj počas letných školských prázdnin (výrok II.) a zároveň, či súd
prvej inštancie správne zamietol návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému zo strany otca

z doterajších 250 eur mesačne na 350 eur mesačne (výrok III.) a napokon, či správne rozhodol aj o
trovách tohto konania (výrok IV. rozsudku ako výrok závislý na výrokoch II. a III.). Výrok I. rozsudku
zostal odvolaním nenapadnutý, a tak nebol ani predmetom prieskumu odvolacím súdom.9. Podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, a to najmä argumentácie ohľadom
potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletým vzhľadom

na podstatnú zmenu okolností na strane maloletého, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom
jeho rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jeho práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo
strany oboch jeho rodičov, ako aj jeho práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma
rodičmi, ale aj so širšou rodinou zo strany oboch rodičov. Aj podľa názoru súdu prvej inštancie je
jednoznačne v prospech maloletého, aby so svojím otcom trávil viac času, aby sa ich vzájomný vzťah
naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere venovať sa spoločným koníčkom a záľubám.

V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoje vzájomné správanie sa upravili tak, aby
obaja v prvom rade vytvárali pre maloletého pokojné a harmonické rodinné prostredie a umožnili mu
tak ďalej pociťovať ich lásku a záujem o uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie
preto správne na jednej strane rozšíril styk otca s maloletým o jedno prespanie v nepárnom týždni
z piatka na sobotu a zároveň v súlade s návrhom matky skrátil styk otca s maloletým v nepárnom

týždni v roku v nedeľu o jednu hodinu, rešpektujúc najlepší záujem maloletého a berúc do úvahy
jednak pretrvávajúce nezhody rodičov, najmä pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa na styk s otcom (kedy
preberanie maloletého otcom na styk sa bude uskutočňovať najmä v predškolskom alebo následne v
školskom zariadení, ktoré bude maloletý navštevovať a až keď táto podmienka nebude splnená, tak
v mieste bydliska matky), ale aj potrebu maloletého v nepárnu nedeľu v roku pripraviť sa nasledujúci

pondelok do školy. Zároveň odvolací súd v tejto veci nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by nemal
súhlasiť aj s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu matky na zmenu
ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
z dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by sa od posledného
rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému podstatne zmenili okolnosti, či

už na strane rodičov maloletého, alebo samotného maloletého A. A., ktorá zmena by si nevyhnutne
vyžadovala aj zmenu rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Práve pre správnosť a
objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak
zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom
sodvolanímsanane(§387ods.2CSP).Nakoľkotuvšakbolinesúhlasmatkystakýmitodôvodmi,atým

vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov
konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie
(§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť
nasledovné:

11. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k návrhu matky
na zvýšenie výživného, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym
posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného

práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu.
Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu,
alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu
síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

11.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

11.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).11.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

11.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv

a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré
zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do
budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal
pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho
práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie
o novom návrhu na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým, zmenu zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na

jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov, alebo o zmene
výšky výživného, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho
rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do
hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď

subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo
objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným
nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú
takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena

potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1.
stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v
prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej
starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho-ktorého rodiča.

11.6 Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1 a 2, § 62 ods. 1,
2, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR a § 121 a §157 CMP, ako nárok maloletého
dieťaťa na zmenu ostatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu v prípade podstatnej zmeny v pomeroch na strane rodičov a maloletého dieťaťa, berúc do
úvahy, že zmena rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu má byť adekvátna ako ku

zmene v pomeroch maloletého (náraste alebo poklese jeho odôvodnených výdavkov), tak aj ku zmene
v osobných a majetkových pomeroch rodičov, prípadne zmene v ich možnostiach a schopnostiach
prispievať na výživu svojich maloletých detí, a dospel k záveru, že pokiaľ aj od posledného rozhodovania
súdu o úprave výkonu práv a povinností rodičov k maloletému (v mesiaci január 2023) došlo ku zmene
v jeho mimoškolských aktivitách (maloletý začal navštevovať krúžok džuda, s čím sú spojené náklady

50 eur mesačne a krúžok angličtiny, s čím sú spojené náklady vo výške 42 eur mesačne), tak takúto
zmenu v pomerov na strane maloletého nebolo možné považovať za podstatnú (odôvodňujúcu zmenu
už právoplatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému) s tým,
že tieto zvýšené náklady matky na odôvodnené potreby maloletého súvisiace s jeho mimoškolskými
záujmovými aktivitami môže uhradiť matka jednak z už doposiaľ určeného výživného zo strany otca

voči maloletému (vo výške 250 eur), ale aj vzhľadom na jej zvýšený príjem zo zamestnania (keď v čase
ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, matka dosahovala
priemerný mesačný príjem vo výške 1.223 eur mesačne a v čase odvolaním napádaného rozhodnutia
súdu prvej inštancie dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške 1.500 eur.

11.7 V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti matky Metodiku „Rodičovské kompetencie –
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom
odporučenýchvýchodískprestanovenievýškyvýživnéhozaúčelomzjednoteniapraxesúdovvotázkach
výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnenána webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/
Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“). Metodika obsahuje pravidlá pre objektivizáciu výživného,
ktoré však majú výlučne odporúčací charakter. Výška výživného sa odvíja od čistého príjmu povinného

rodiča a je určená percentom z jeho čistého príjmu v závislosti od životnej etapy, v ktorej sa dieťa
nachádza, a od celkového počtu vyživovacích povinností. V danom prípade mal maloletý A. A. v čase
rozhodnutia 6 rokov, navštevoval materskú škôlku. Nesporným bol zistený priemerný mesačný netto
príjem otca v sume 1.200 eur. Podľa tabuľky pre výpočet výživného rodičov k deťom v Slovenskej
republike sa pri jednom dieťati, ktoré navštevuje materskú škôlku uplatní 18 %-ný podiel z príjmu

povinného rodiča, čo v prejednávanom prípade predstavuje sumu 216 eur z mesačného netto príjmu
otca. Výživné určené ostatným už právoplatným rozhodnutím súdu (vo výške 250 eur) predstavuje cca
21 %-ný podiel z priemerného netto príjmu otca, t. j. je stanovené na úrovni, ktorá predstavuje viac
ako metodikou predpokladané odôvodnené výdavky maloletého dieťaťa v predškolskom veku, ale na
úrovni dieťaťa na prvom stupni základnej školy (ktorú od 1.9.2024 podľa vyjadrení matky maloletý
navštevuje), kde sa uplatní 20 %-ný podiel z príjmu povinného rodiča. Takto určené výživné, teda

vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, zodpovedá aj jeho nároku na podiel na príjme otca
a z neho vyplývajúcej životnej úrovni jeho otca aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

11.8 Neobstojí potom ani námietka matky, že súd prvej inštancie náležite nezistil majetkové a zárobkové
pomery otca, pričom z jeho životného štýlu je zrejmé, že žije vysoko nadštandardným životom, cestuje

na drahé dovolenky, lieta privátnym lietadlom, stravuje sa v reštauráciách či jazdí na drahých autách,
nakoľko z vykonaného dokazovania ani z výpovedí účastníkov konania pred súdom prvej inštancie
nebolo možné dospieť k záveru, že majetkové a zárobkové pomery otca maloletého, respektíve jeho
životná úroveň by sa od januára 2023 zmenila podstatným spôsobom (teda, že už v čase rozhodovania
súdu o rozvode manželstva rodičov maloletého a úprave výkonu práv aj povinností rodičov k maloletému

na čas po rozvode manželstva otec maloletého necestoval na drahé dovolenky, nestravoval sa v
reštauráciách, nejazdil na drahých autách a podobne). Ako už bolo uvedené vyššie, súd rozhodujúci
o návrhu rodiča na zmenu právoplatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti si musí ako prvý krok ustáliť najprv to,
či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila

v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, a že teda nestačí len
úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške.
Pokiaľ súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene výšky výživného, išlo by o
neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Obdobne z vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by otec maloletého mal zdaniteľné príjmy z inej než závislej činnosti

a v konaní by si nesplnil povinnosť tieto príjmy súdu preukázať, a preto za neadekvátnu považoval
odvolací súd aj námietku matky o nedôvodnej absencii aplikácie § 63 ods. 1 ZR na prejednávanú vec
súdom prvej inštancie. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle práve citovaného ustanovenia
je totiž kumulatívne splnenie štyroch podmienok, a to: i) vzťah rodič – dieťa, ii) povinný rodič má
príjmy z inej než závislej činnosti, iii) táto činnosť podlieha dani z príjmu, iiii) povinný rodič nesplní

povinnosť tieto príjmy súdu preukázať alebo nesplní povinnosť predložiť doklady na zhodnotenie svojich
majetkových pomerov alebo neumožní súdu sprístupnením údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj
ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil aj pokiaľ ide o návrh otca na rozšírenie jeho styku

s maloletým, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej v prípade rozhodovania súdu o
zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v pomeroch na strane maloletého
dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje aj samotné uplynutie času v rozsahu
viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho
intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zmenu

úpravy styku otca s maloletým správne zohľadnil aj právo maloletého na pravidelný a rovnocenný
styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovania citových väzieb medzi maloletým a
nepreferenčným rodičom, právo maloletého dieťaťa na výchovu aj zo strany nepreferenčného rodiča a v
neposlednom rade aj právo maloletého dieťaťa na jeho súkromie a právo na dostatok časového priestoru
na jeho prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškolské aktivity. Neobstojí preto námietka matky,

že pokiaľ maloletý v konaní opakovane nesúhlasil s rozšírením jeho styku s otcom, tak rozhodnutie súdu
prvej inštancie nie je súladné s jeho záujmami, respektíve je v priamom rozpore s jeho záujmami.12.1 Podľa § 43 ods. 1 ZR maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

12.2 Podľa § 38 ods. 1 a 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj
názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

12.3 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo
veciach, ktoré sa ich týkajú (v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek),
je ich nepopierateľným právom, avšak v konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu.
Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie
vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých

detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k
vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu. Súd zistený názor dieťaťa totiž vyhodnocuje, pričom ide o
zložitú činnosť, ktorá môže byť do veľkej miery ovplyvnená možnosťou vysokej miery skreslenia daného
viacerými faktormi, ako napríklad, či je dieťa zdravé citovo, rozumovo a morálne, či je nezávislé, či je
alebo nie je korumpované, či je alebo nie je citovo vydierané, prípadne programované preferenčným

rodičom a pod.

12.4 Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloletý A. A. je veľmi smelý, komunikatívny,
bezprostredne vyjadruje svoj názor napriek tomu, že má len 6 rokov, má vytvorený veľmi pekný vzťah
s oboma rodičmi a pri jeho výsluchu pred kolíznym opatrovníkom neboli zistené z jeho strany žiadne

zaváhania alebo nedostatky, ktoré by bránili jeho prespávaniu u otca. Pokiaľ však ide o jeho vyjadrenie
sa ku prespávaniu u otca, z jeho výpovede vyplynulo, že veľmi silne preberá názory svojej matky (ktorá
s rozširovaním prespávania maloletého u otca zásadne nesúhlasí), kedy sa aj v rámci posledného
rozhovoru vyjadril, že rozšírenie styku s otcom by mu nerobilo problém, no zároveň svoju odpoveď
znegoval, a to tak, že mame sa to nepáči a v podstate mu mamina povedala, ako sa má vyjadriť pred

kolíziou opatrovníčkou. Pokiaľ za takýchto skutkových okolností súd prvej inštancie na skorigovaný
názor maloletého ohľadom jeho prespávania otca neprihliadol, postupoval vecne správne. O správnosti
takéhoto rozhodnutia svedčí aj sama skutočnosť, že podľa vyjadrenia samotnej matky maloletého
v podanom odvolaní, maloletý u otca už bezproblémovo prespáva, z ktorého dôvodu nie je potrebná
ani pomoc zo strany psychológa.

13. Nakoľkozvykonanéhodokazovanianebolomožnéprijaťzáverotom,žeotecmáznačnénedostatky
v rámci rodičovských kompetencií, že nevie maloletého sám uspať, nevarí, nestará sa o domácnosť a
nevie čo všetko obnáša riadna starostlivosť o maloletého, neobstojí ani námietka matky o nesprávnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o rozšírení styku otca s maloletým v podstate o jedno prespatie z

piatka na sobotu v nepárnom kalendárnom týždni, postaveného na opačnom závere súdu, ktorý záver
matka spochybňuje len svojimi nepodloženými obavami o možnom zlyhaní otca pri jeho výchove a
starostlivosti o maloletého. Na takomto závere odvolacieho súdu nič nemení ani odvolacia námietka
matky, že otec sa v starostlivosti o maloletého spolieha aj na svojich rodičov, prípadne svoju priateľku,
nakoľko podieľanie sa starých rodičov a priateľov rodičov na starostlivosti o maloleté deti je prirodzené a

v konečnom dôsledku nemá za následok priamu diskvalifikáciu rodiča z osobnej starostlivosti o maloleté
dieťa, prípadne nebráni v tom, aby sa medzi nepreferenčným rodičom a dieťaťom prehlboval rodičovský
vzťah a puto, ako to v odvolaní namieta matka.

14. S ostatnými námietkami matky maloletého sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo

veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov,
súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., III. a IV. podľa §
387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil, keď tento správne rozhodol aj o trovách konania.

16. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd
nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).