Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2024

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/27/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8324201170
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2024:8324201170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., zast. JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom so
sídlom Pugačevova č. 1, 066 01 Humenné, IČO: 35 458 976, proti žalovaným: 1. F. B., 2. G. B. H., 3. I. G.,
4. C. B. H., 5. A. H., 6. J. B. H., 7. C. K., 8. L. K., žalovaní v 1. až 8. rade zastúpení správcom: Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. až 8. rade k nehnuteľnostiam:
parcela M. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2, parcela M. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o

výmere XXX m2, parcela M. č. XXX – záhrada o výmere XXXX m2, zapísané na Liste vlastníctva č.
XXX, katastrálne územie J. C., obec J. C., okres N..

Súd p r i k a z u j e do vlastníctva žalobcu nehnuteľnosti: parcelu M. č. XXX – záhrada o výmere XXX
m2, parcelu M. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelu M. č. XXX – záhrada
o výmere XXXX m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie J. C., obec J. C., okres
N., a to podiely spoluvlastníkov: B. F. – podiel 12/108, G. B. H. – podiel 7/108, I. G. – podiel 7/108, C. B.

H. – podiel 6/108, A. H. – podiel 6/108, J. B. H. – podiel 6/108, C. K. – podiel 6/108, L. K. – podiel
12/108, ktorých správcom je Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava.

Žalobca je p o v i n n ý za prikázané podiely zaplatiť žalovaným: B. F. sumu 1188,90 eur, G. B. H.
sumu 693,50 eur, I. G. sumu 693,50 eur, C. B. H. sumu 594,40 eur, A. H. sumu 594,40 eur, J. B. H.
sumu 594,40 eur, C. K. sumu 594,40 eur, L. K. sumu 1188,90 eur, všetko na účet správcu Slovenský
pozemkový fond, Búdková 36, 817 15 Bratislava, vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: O. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, VS: XXXXXXX, poznámka pre prijímateľa: OS Humenné, 7C/27/2024, a to v lehote

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam: parcela č.
M. XXX záhrada o výmere XXX m2, parcela č. M. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX
m2, parcela č. M. XXX záhrada o výmere XXXX m2, parcela M. XXX záhrada o výmere XXXX m2,

zapísané na liste vlastníctva číslo XXX kat. územie J. C., obec J. C., okres N., nehnuteľnosti prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil žalobcovi za prikázané podiely vyplatiť žalovaným odplatu.
Pôvodne žalovaným v 9. rade bol Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava,
IČO: 17 335 345.Podanie žaloby odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností. Navrhol
správcovi vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou a to tak, že odkúpi podiely žalovaných.

Správca odpredaj odmietol. Nehnuteľnosti sú záhradou a zastavanou plochou. O tie sa starali jeho
predkovia a tiež on, rovnako o dom, ktorý je na nich postavený. Všetci podieloví spoluvlastníci sú
vzdialení príbuzní, ich pobyt nie je známy, o podiely sa potomkovia nehlásia. Dal vyhotoviť znalecký
posudok na trhovú cenu, na základe ktorej vypočítal hodnotu podielov, ktorú vyplatí odstupujúcim
spoluvlastníkom.

2. Žalobca následne písomným podaním zo dňa 09.09.2024 a to ešte pred vykonaním prvého
pojednávania vo veci samej, zobral žalobu čiastočne späť pokiaľ sa jedná o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcele M. č. XXX a tiež zobral žalobu späť vo vzťahu k žalovanému v 9.
rade a zároveň podal návrh na zmenu petitu žaloby..

3. Uznesením č.k. 7C/27/2024-66 zo dňa 11.09.2024 súd konanie v časti o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcele M. č. XXX katastrálne územie J. C. zastavil a pripustil zmenu
petitu žaloby v tomto znené.

,,1.Súdzrušujepodielovéspoluvlastníctvožalobcuažalovanýchkparcelám:Parcelač.M.XXXzáhrada

o výmere XXX m2, parcela č. M. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela č. M.
XXX záhrada o výmere XXXX m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX kat. územie J. C., obec J.
C., okres N..

2. Súd prikazuje do vlastníctva žalobcu : Parcela č. M. XXX záhrada o výmere XXX m2, parcela č. M.

XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcela č. M. XXX záhrada o výmere XXXX m2 ,
zapísané na liste vlastníctva číslo XXX kat. územie J. C., obec J. C., okres N., podiely vlastníkov - B. F.
podiel 12/108, - G. B. H. podiel 7/108, - I. G. podiel 7/108, - C. B. H. podiel 6/108, - A. H. podiel 6/108, - J.
B. H. podiel 6/108, - C. K. podiel 6/108, - L. K. podiel 12/108, ktorých správcom je Slovenský pozemkový
fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava.

3. Žalobca je povinný za prikázané podiely zaplatiť žalovaným: - B. F. sumu 1 188,90 eur - G. B.
H. sumu 693,50 eur - I. G. sumu 693,50 eur - C. B. H. sumu 594,40 eur - A. H. sumu 594,40 eur
- J. B. H. sumu 594,40 eur - C. K. sumu 594,40 eur - L. K. sumu 1 188,90 eur, všetko na účet správcu
Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava.

4. Správca je povinný nahradiť trovy konania.“

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 11.09.2024.

4. Žalovaní v konaní zastúpení správcom súhlasili so zrušením a vyporiadaním podielového vlastníctva

k parcelám M. č. XXX a M. č. XXX katastrálne územie J. C. a tiež s prikázaním pozemkov do výlučného
vlastníctva žalobcu. Nesúhlasili však s výškou náhrady za stratu spoluvlastníctva a to 2,86 eur/m2.

5. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to najmä výpisom z LV
č. XXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a ich prílohami a zistil

tento skutkový stav veci:

6. Z listu vlastníctva č. XXX, okres N., obec J. C., kat. územie J. C., vyplýva, že žalobca a žalovaní
v 1. až 8. rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti: parcely „M.“ č. XXX o výmere XXX m2 –
záhrada, parcely „M.“ č. XXX o výmere XXX m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcely ,,M.“ č. XXX

o výmere X XXX m2 - záhrada a to žalobca v podiele 46/108, žalovaný v 1. rade v podiele 12/108,
žalovaný v 2. rade v podiele 7/108, žalovaná v 3. rade v podiele 7/108, žalovaný v 4. rade v podiele
6/108,žalovanáv5.radevpodiele6/108,žalovanýv6.radevpodiele6/108,žalovanáv7.radevpodiele
6/108 a žalovaná v 8. rade v podiele 12/108. Správcom pozemkov k vlastníkom – žalovaným v 1. až 8.
rade, je Slovenský pozemkový fond.

Z tohto listu vlastníctva tiež vyplýva, že na parcele č. XXX je stavba so súpisným číslom XX a právny
vzťah k nej je evidovaný na Liste vlastníctva č. XX.Z listu vlastníctva č. XX, okres N., obec J. C., kat. územie J. C., vyplýva, že rodinný dom so súp. č. XX
na parcele č. XXX, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu.

7. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom P. L. G. vyplýva, že všeobecná hodnota
nehnuteľnosti a to parcely „M.“ D. XXX o výmere XXX m2 – záhrada, parcely „M.“ D. XXX o výmere XXX
m2 – záhrada, je 1 810,38 eur, čo predstavuje sumu 2,86 eur/m2 a parcely ,,M.“ D. XXX o výmere
X XXX m3 – záhrada, je 8 860,74 eur, čo predstavuje sumu 2,38 eur/m2.

Znalec bral v úvahu aj cenu pozemkov v regióne do 10 km v okolí obce J. C. vybrané z ponuky realitných
kancelária, uvedené na čl. 6. posudku: Q. pozemok – 1,63 eur/m2, Q. – trvalý trávny porast – 1,15 m2,
Q. – trvalý trávny porast – 1,41 eur/m2, N. – záhrada – 5,20 eur/m2, D. – trvalý trávny porast – 0,45
eur/m2, E. – trvalý trávny porast – 2,36 eur/m2, E. – zastavaná plocha – 2,67 eur/m2, Q. – trvalý trávny
porast – 1,21 eur/m2, R. – stavebný pozemok – 3,29 eur/m2, J. C. – záhrada – 1,72 eur/m2, J. C. –
zastavaná plocha – 1,11 eur/m2.

Na čl. 23. znaleckého posudku sa nachádza kópia zmluvnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom
ktorej bol odpredaj pozemkov v obci J. C., zapísané na LV č. XXX a to parcela L. č. XXX/X – zastavaná
plocha a nádvorie o výmere X XXX m2, parcela L. č. XXXX – orná pôda o výmere X XXX m2,
odpredávaný podiel 3/5. Cena odpredávaných nehnuteľností bola 3 026,- eur, t.j. 1,10 eur/m2.

8. Správca nehnuteľností vo vlastníctve žalovaných v 1. až 8. rade vo svojich vyjadreniach
uviedol, že po čiastočnom zastavení konania k parcele č. XXX, pokiaľ ide o samotné zrušenie
podielového spoluvlastníctva, strany sporu sa zhodli, že je dôvodné zrušiť podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v katastri J. C.. Slovenský pozemkový fond ako zákonný

zástupca žalovaných z dôvodu funkčnosti a účelnosti ďalšieho využívania pozemku súhlasí s návrhom
žalobcu, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, a to k parcele registra
„M.“ K. parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXX m2; parcele registra „M.“ K. parcelné
číslo XXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcele registra „M.“ K.
parcelné číslo XXX, druh pozemku: záhrada o výmere XXXX m2 tak, že súd spoluvlastnícke podiely

žalovaných prikáže do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviaže ho na zaplatenie primeranej náhrady
pre žalovaných.

V ďalšom uviedol, že podľa jeho názoru vzhľadom na reálne využitie sporných parciel a ich výmeru,
počet podielových spoluvlastníkov a veľkosť ich spoluvlastníckych podielov, reálna deľba je nereálna a

neúčelná, preto sa vhodnejším javí druhý zákonný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
a to prikázanie veci za primeranú náhradu žalobcovi do jeho výlučného vlastníctva.

Poukázal, že primeranou náhradou je príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Všeobecná cena veci
má zodpovedať trhovému princípu ocenenia na základe ktorého by nemalo dôjsť k znevýhodneniu

jedného spoluvlastníka na úkor druhého. Musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu cenu,
za ktorú by vec bolo možné predať. Informáciami potrebnými k dosiahnutiu sumy primeranosti
všeobecnej ceny veci sú informácie miestneho orgánu štátnej správy, informácie spoločností, ktoré sa
zaoberajú sprostredkovaním kúpy a predaja nehnuteľnosti, vrátane takých poznatkov o kúpe a predaji
porovnateľných nehnuteľností v časovo približne rovnakom období. Žalobca v podanej žalobe náhradu

za spoluvlastnícky podiel žalovaných vyčíslil na základe znaleckého posudku č. XX/XXXX súdneho
znalca P. L. G. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý určil všeobecnú hodnotu parcely M. D. XXX a parcely M. D.
XXX na sumu 2,86 eur/m2 a všeobecnú hodnotu parcely M. D. XXX na sumu 2,38 eur/m2.

Uviedol, že v danom prípade je potrebné posúdiť, či žalobcom navrhnutá výška primeranej náhrady

zodpovedá všeobecnej trhovej hodnote parciel v k.ú. J. C.. Primeranú náhradu, ako všeobecnú cenu
určuje súd. Znalecký posudok je len jeden z dôkazných prostriedkov, ktorý podlieha voľnému hodnoteniu
dôkazov. Súd pri určení výšky primeranej náhrady vychádza aj z iných dôkazov a zistení.

Na preukázanie výšky primeranej náhrady pre ustupujúcich spoluvlastníkov priložil:

Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti v kat. území O.. Prevod bol realizovaný v roku 2024, domnieva sa preto, že ide o reálne
preukázanie trhovej ceny porovnateľných nehnuteľností v porovnateľnom čase. Všeobecná hodnotapozemku určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca P. F. O. bola vo výške 2,90 eur/m2. Avšak
medzi zmluvnými stranami bola kúpna cena dohodnutá vo výške 8,70 eur/m2.
Kúpnu zmluvu č. XXXXX/XXXX-XXX-XXXXXX/XX.XX, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam v katastrálnom území O. (kataster obce nachádzajúci sa bezprostredne v blízkosti
katastra obce J. C.). Všeobecná hodnota pozemku určená znaleckým posudkom č. XX/XXXX znalca P.
S. T. bola vo výške 2,47 eur/m2. Kúpna cena bola stanovená v sume 7,86 eur/ m2.

V ďalšom uviedol, že v zmysle platnej judikatúry súdov, súd posudzuje hodnotu náhrady v prípade

zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva podľa trhovej hodnoty nehnuteľností v čase rozhodovania
o zrušení a vyporiadaní. Žalobcom predložený znalecký posudok uvádza iba všeobecnú cenu
nehnuteľností a nie ich trhovú hodnotu, teda hodnotu za ktorú je možné v danej lokalite nadobudnúť
obdobné pozemky. V konaniach o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva znalecký
posudok nemá vyššiu či nižšiu dôkaznú hodnotu ako akýkoľvek iný dôkazný materiál ohľadom ceny
predmetných nehnuteľností. Slovenský pozemkový fond v danom prípade nezastupuje svoje vlastn

záujmy, ale zastupuje záujmy fyzických osôb, ktoré sú z nejakého zákonom predpokladaného dôvodu
neznámymi spoluvlastníkmi, preto Slovenský pozemkový fond, musí logicky postupovať tak, ako by
postupovalaináfyzickáaleboprávnickáosoba,ktorábybolaznáma.Takátoosobabylogickyvychádzala
z trhovej hodnoty nehnuteľností a mala záujem získať čo najväčší majetkový prospech pre seba ako
odstupujúceho spoluvlastníka, ak by teda vôbec s petitom žaloby súhlasila a bola ochotná vyporiadať

spoluvlastníctvo takýmto spôsobom.

Ďalejuviedol,ženesúhlasísnávrhomnauloženiepovinnostižalovanýmuhradiťžalobcovitrovykonania.
So sporovým konaním je nerozlučne spätá náhrada trov konania, čo vyplýva z jeho povahy a základnej
podstaty názorovej protichodnosti i očakávaní výsledku sporu stranami a je namieste, aby strane, ktorá

v spore zvíťazila boli protistranou trovy ňou vynaložené nahradené. Okolnosťou, ktorá určuje nárok
na náhradu trov konania je úspech vo veci, ktorá je predmetom sporu. Súd neprizná náhradu trov
konania, ak existujú dôvody hodné osobitého zreteľa. Povinnosť nahradiť trovy konania sa môže v
jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá, preto ustanovenie §257 CSP predstavuje výnimku
zo zásady zodpovednosti za výsledok i zásady zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu, súdu

umožňuje, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa strane, ktorej vznikol
nárok na náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal. Či ide o výnimočný prípad a sú dané dôvody
hodné osobitného zreteľa je na úvahe súdu, ktorá ale musí abstrahovať posúdenie všetkých okolností
konkrétnej veci, s prihliadnutím predovšetkým na majetkové, sociálne a osobné pomery strán sporu i na
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde.

Uviedol, že zámerom zriadenia Slovenského pozemkového fondu bolo zabezpečenie správy a
nakladania pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky a neznámych vlastníkov, vystupuje ako
zástupca sui generis preto nemožno od neho požadovať náhradu trov konania, zastupuje neznámych
vlastníkov, ktorí sú na neznámom mieste. Zákonodarca mu priznal procesnoprávnu subjektivitu z

dôvodu spriechodnenia konaní týkajúcich sa usporiadania vlastníckych vzťahov, tento subjekt však
nie je schopný trovy konania uhradiť, keďže nedisponuje takým majetkovým substrátom, ktorý by bol
spôsobilým byť predmetom výkonu rozhodnutia. Charakter prejednávanej veci a predmet sporu je
potrebné vnímať ako nie štandardné sporové konanie, v ktorom proti sebe stoja protichodné záujmy
strán, medzi ktorými existuje konflikt, nakoľko je v konečnom dôsledku v záujme všetkých právne

usporiadanie majetkových pomerov k dotknutej nehnuteľnosti. Predmetom konania je zrušenie a
vyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,priktoromsúdpostupujevzmysle§142anasl.Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie vo veci je rozhodnutím v záujme všetkých spoluvlastníkov. Súd nie je viazaný
žalobným návrhom a vzhľadom na charakter sporu máme za to, že žiadna zo strán pri vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva nemá v konaní plný úspech, resp. každá zo strán má rovnaký úspech

v konaní, keďže v zásade každému z podielových spoluvlastníkov pripadne buď podiel na veci alebo
primeraná náhrada. Návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže v zmysle
ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov; každý z podielových
spoluvlastníkov má súčasne postavenie žalobcu ako aj žalovaného, a to bez ohľadu na to, kto žalobu
podal, nakoľko podaním žaloby je uplatnené rovnaké právo žalovaného; návrhmi strán súd nie je

viazaný a v konaní postupuje ex offo. Čo sa týka majetkovej hodnoty strán sporu, táto je v čase
rozhodovania súdu rovnaká ako v čase začatia konania. Z uvedeného vyplýva, že konanie o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva má charakter tzv. iudicium duplex; v takomto konaní sa
javí byť spravodlivým, aby každá strana sporu znášala svoje trovy (viac nález Ústavného súdu Českejrepubliky sp.zn. I. ÚS 3202/2020 zo dňa 2. novembra 2021 ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky I. ÚS 573/2017 zo dňa 15. novembra 2017).

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo
bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva

a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením
veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej

novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.

10. Podľa § 8 ods. 1. písm. b) a d) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom (ďalej len ,,Zákon“), register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších

geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k
nim, najmä zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe,
zo súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

Podľa § 13 Zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe

registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto
zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca,30aa) ak ide o lesné pozemky.

Podľa § 16 ods. 1 písm. b) Zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných
predpisov s pozemkami nezistených vlastníkov (§ 13).

Podľa § 16 ods. 2 Zákona, ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy
zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.

11. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019 uviedol: ,,Potreba

zavedenia tohto inštitútu vyplynula najmä zo skutočnosti, že v evidencii vlastníctva nehnuteľností je
zapísaných tisíce fyzických osôb, o ktorých možno s istotou tvrdiť, že už nežijú, resp. nie je známe a
zistiteľné miesto ich trvalého pobytu, čo spôsobuje problémy pri nakladaní s takýmito nehnuteľnosťami.
Zákonodarca preto vytvoril značne neštandardný subjekt „neznámeho“, resp. „nezisteného“ vlastníka,
aby takýto subjekt, zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, mohol byť sporovou

stranou v sporoch vyplývajúcich z vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Tento inštitút je opodstatnený
predovšetkým vtedy, keď je v evidencii nehnuteľností zapísaný neznámy, resp. nezistený vlastník a je
potrebné usporiadať vlastnícke vzťahy k predmetným nehnuteľnostiam.“

,,Na základe judikatúry NSSR sp.zn. 8Cdo/31/2018 dovolací súd konštatuje, že pojem „nezistený

vlastník" je právna fikcia osoby, ktorej bola zákonom priznaná procesnoprávna subjektivita.
Procesnoprávna subjektivita je priznaná aj fyzickým osobám (nezisteným vlastníkom) u ktorých možno
vzhľadom na dátum ich narodenia logicky predpokladať, že už nežijú (ich spôsobilosť mať práva a
povinnosti zanikla). Zákon vytvorením fikcie ich pretransformoval do samostatného procesnoprávneho
subjektu (nezisteného vlastníka) pri ktorom sa naďalej uvádza meno a priezvisko. Právna úprava

vychádza z princípu, že procesnoprávna subjektivita je širšia ako hmotnoprávna, keďže podľa § 61 CSP
procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon
priznáva. Fikcia nezisteného vlastníka umožňuje procesnoprávne zabezpečiť identitu vlastníckeho
vzťahu ku konkrétnej nehnuteľnosti a zachovať veľkosť spoluvlastníckych podielov zapísaných v katastrinehnuteľností. Súčasne umožňuje zabezpečovať procesnoprávnu existenciu nezisteného vlastníka ako
subjektu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností.“ – uznesenie NS SR sp. zn. 7Cdo/238/2021 zo
dňa 28.02.2022.

12. V danej právnej veci súd je to toho názoru, že u žalovaných v 1. až 8. rade ide o nezistených
vlastníkov, ktorých so zákona zastupuje správca a to Slovenský pozemkový fond.

13. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového

spoluvlastníctva. Tohto práva sa nemôžu spoluvlastníci vopred vzdať a akákoľvek dohoda by
bola v tomto smere neplatná. Ak nedôjde k dohode o zrušení podielového spoluvlastníctva, zruší
spoluvlastníctvo súd, ktorý vykoná vysporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka. Znamená to, že
ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov sa môže obrátiť na súd s návrhom na zrušenie spoluvlastníctva. Právo
na zrušenie spoluvlastníctva nie ja viazané na žiadnu lehotu. Preto i žalobu na zrušenie a vysporiadanie
podielového spoluvlastníctva možno podať bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Vychádzame z

toho, že vlastnícke právo sa nepremlčuje.

Konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi konania, v ktorých súd nie je viazaný
žalobným návrhom strán sporu; súd môže podielové spoluvlastníctvo účastníkov vysporiadať iným
spôsobom, ako navrhujú (iudicium duplex).

V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo
spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk
výslovne uvedených v § 142 ods. 1 OZ (veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci, násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom

výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je
vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R 37/2012).

14. Občiansky zákonník v § 142 ods. 1 uvádza pre vysporiadanie podielového spoluvlastníctva len
dve kritériá, a to veľkosť podielov a účelné využitie veci. Ak ich riadna aplikácia vyznieva pre strany

sporu rovnocenne, záleží len na súde, ktoré z iných relevantných okolností prípadu (najmä schopnosť
a včasnosť zaplatenia primeranej náhrady v zmysle uvedeného ustanovenia) vyhodnotí v prospech tej-
ktorej strany.

15. Veľkosť spoluvlastníckych podielov je podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, všeobecným

hľadiskom, ktorý zoberie súd do úvahy pri každom spôsobe vysporiadania spoločnej veci. Osobitný
význam má toto hľadisko práve pri prikazovaní veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom,
pretože väčšinový spoluvlastník (spoluvlastníci) bude mať predovšetkým záujem na tomto spôsobe
vysporiadania. Súd v takom prípade musí osobitne prihliadať na záujmy „menšinových“ spoluvlastníkov,
ktorí nesmú byť z tohto dôvodu ukrátení na svojich právach.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušení a vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania
zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť zo
spoluvlastníctva vylúčený, nie je pre výsledok konania hľadisko veľkosti ich podielov významné. Pri

prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať.

Ak spoluvlastnícke podiely niektorých účastníkov konania o zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, ktorí chcú zotrvať v spoluvlastníctve pri vylúčení zostávajúceho účastníka konania

zo spoluvlastníctva za náhradu, sú vo svojom súhrne rovnako veľké ako podiel toho, kto má byť
zo spoluvlastníctva vylúčený, nie je hľadisko veľkosti podielov pre výsledok konania významné. Pri
prejavení vôle niektorých spoluvlastníkov zotrvať s niektorými z ostatných spoluvlastníkov v podielovom
spoluvlastníctve je potrebné pri aplikácii kritéria veľkosti podielov ich podiely spočítať (pozri Ro VS v
Prahe z 28. 2. 1994, sp. zn. 3 Cdo 82/93) (Uz NS ČR z 24. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2491/2005).

16. Hľadisko účelného využitia veci sa uplatní najmä v prípade rovnosti podielov. Súd však môže
prihliadať aj na iné skutočnosti, napr. na to, kto a akou mierou sa pričinil o nadobudnutie spoločnej veci,
kto ju zveľaďoval a pod.Podľa názoru súdnej praxe o účelné využitie veci ide napr. v prípade domu, keď je zámer spoluvlastníka
zhodnotiť dom za účelom jeho neskoršieho predaja alebo ak ide o záujem niektorého so spoluvlastníkov

v dome podnikať. Ide teda o zámer stavbu udržiavať, vykonávať na nej opravy a investovať do
nej. V konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva je však potrebné vychádzať
z charakteru stavby v dobe vysporiadania; súd nemôže v tomto konaní uvažovať o tom, ako by
vysporiadaná vec mohla slúžiť svojmu vlastníkovi, keby sa stala inou vecou.

17. Žalobca ako väčšinový podielový spoluvlastník predmetných nehnuteľností žiadal podielové
spoluvlastníctvo so žalovanými zrušiť a vyporiadať, pričom k mimosúdnej dohode medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv
založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže
kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Keďže nikoho nemožno nútiť,
aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre

zachovanie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil.

18. Strany sporu sa na spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva zhodli, teda všetci súhlasili
s tým, aby predmetné parcely boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu a preto súd podielové
spoluvlastníctvo strán sporu zrušil a nehnuteľnosti: parcelu M. č. XXX – záhrada o výmere XXX m2,

parcelu M. č. XXX – zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, parcelu M. č. XXX – záhrada o
výmere XXXX m2, zapísané na Liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie J. C., obec J. C., okres
N., prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu.

19. Zrušením podielového spoluvlastníctva a prikázaním nehnuteľných vecí do výlučného vlastníctva

žalobcu, žalovaným vznikol nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Žalobca vyčíslil vyrovnacieho
podiely v cene podľa ním predloženého znaleckého posudku vypracovaného P. G. a to pri parcelách č.
XXX a XXX vychádzal z ceny 2,86 eur/m2 a pri parcele č. XXX z ceny 2,38 eur/m2. Správca zastupujúci
žalovaných v 1. až 8. rade s takouto cenou nesúhlasil a predložil súdu dve kúpne zmluvy na základe
ktorých došlo k prevodu pozemkov v katastrálnou území obce O., pričom cena určená znalcom bola 2,90

eur/m2 a 2,47 eur/m2, pričom na základe dohody podielových spoluvlastníkov pozemky boli odpredané
za cenu 8,70 eur/m2 a 7,86 eur/m2.

20. Spornou otázkou tak v konaní zostala iba výška náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných.

Primeranú náhradu je treba chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch umožňujúci podľa
miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý
bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom.

Znalec v znaleckom posudku predloženom žalobcom vychádzal pri oceňovaní daných nehnuteľností

a stanovení primeranej náhrady pri výplate z ceny stanovenej formou polohovej diferenciácie,
pričom súd prvej inštancie z tohto posudku vychádzal. Znalec pri stanovení ceny bral v úvahu
aj trhovú cenu nehnuteľností – porovnateľných pozemkov, v danom regióne v čase vypracovania
posudku, ktorá vyplýva z ponúk realitných agentúr, a z najvyšších ponúk vypočítal priemernú cenu
– 3,72 eur m/2, vzhľadom na dopyt pozemkov na bývanie určil povyšujúci koeficient 1,12, a po

prepočte s koeficientami všeobecnej situácie, intenzity využitia, dopravných vzťahov, funkčného využitia
územia, technickej infraštruktúry pozemku, povyšujúcich faktorov, redukujúcich faktorov, určil cenu
odpredávaných pozemkov vo výške 2,86 eur/m2 a 2,38 eur/m2 ( strana 6. a 7. znaleckého posudku č.
XX/XXXX). Súd takto určenú cenu považoval za cenu primeranú za stratu spoluvlastníckych podielov
žalovaných.

Správca zastupujúci žalovaných v 1. až 8. rade vyššie uvedenú cenu namietal, poukázal na to, že
cena musí byť primeraná a má zodpovedať trhovej cene nehnuteľnosti. V konaní predložil návrhy dvoch
kúpnych zmlúv týkajúcich sa odpredaja nehnuteľnosti v katastrálnom území O., pričom nehnuteľnosti
boli odpredávané Slovenskou republikou súkromným subjektom. Pozemky boli ohodnotené znalcami,

ktoríurčilivšeobecnúcenu2,90eur/m2a2,47eur/m2.Išloopozemky:ostatnáplocha,lesnápôdaaorná
pôda. Na základe individuálnych dohôd medzi predávajúcim a kupujúcimi, boli pozemky odpredávané
za cenu 8,70 eur/m2 a 7,86 eur/m2. Na zmluvách nie je uvedený žiadny dátum. Konkrétnu cenu náhrady
za m2, ktorú by bol ochotný akceptovať, neviedol.Súd poukazuje, že pri dokazovaní výšky náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi v konaní o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je súd limitovaný dôkaznými návrhmi strán sporu v zmysle §

185 ods. 2 CSP. O relevantné dôkazy pritom nemusí byť núdza.

Predložené návrhy kúpnych zmlúv súd nepovažoval za rozhodné dôkazy pre stanovenie ceny náhrady
za spoluvlastnícke podiely žalovaných, nie je zrejmé kedy boli zmluvy uzatvorené, predmetom odpredaja
boli pozemky inej bonity a konečná kúpna cena bola výsledkom koncenzu medzi zmluvnými stranami,

pričom cena určená znalcami v znaleckých posudkoch bola nižšia.

21. Podľa veľkosti podielov jednotlivých žalovaných preto súd uložil žalobcovi zaplatiť náhradu
žalovaným: - B. F. sumu 1 188,90 eur - G. B. H. sumu 693,50 eur - I. G. sumu 693,50 eur - C. B. H. sumu
594,40 eur - A. H. sumu 594,40 eur - J. B. H. sumu 594,40 eur - C. K. sumu 594,40 eur - L. K. sumu 1
188,90 eur, všetko na účet správcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom vychádzal z ceny

navrhnutej žalobcom v zmysle znaleckého posudku č. XX/XXXX P. L. G..

22. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie čiastočne zastavil pokiaľ sa jednalo o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k parcele č. XXX, kde z procesného hľadiska v tejto časti zavinil zastavenie
konania žalobca. Následne súd vo zvyšnej časti žalobe vyhovel. Žalobca a žalovaní tak v konaní mali
zhruba rovnaký úspech a opreto súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo

na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.