Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 22Co/41/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123203278
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:2123203278.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Behranová a sudcov: JUDr.
Peter Duman a JUDr. Dominika Horváthová, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., zastúpená spoločnosťou In Medias Res, s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava,
IČO: 36 863 351, proti žalovaným: 1. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpený
spoločnosťou C&T Advokáti s. r. o., so sídlom Fedinova 3b, 851 01 Bratislava, IČO: 51 284 961, 2. E.

F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXX XX I., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.
k. 14C/26/2023 – 44 zo dňa 29.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

ktorým žalobkyňa žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanému 1. a žalovanému 2. zdržať sa nakladania
s nehnuteľnosťami v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, zapísanými na
- liste vlastníctva č. XXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Nové Zámky, katastrálny
odbor, okres Nové Zámky, obec B., katastrálne územie B. ako pozemok registra C KN parc. č. 575/25,
orná pôda o výmere 676 m2, pozemok registra C KN, parc. č. 575/29, orná pôda o výmere 676 m2 a
- zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Trnava,

katastrálny odbor, okres Trnava, obec C., katastrálne územie C. ako pozemok registra C KN, parc. č.
1845/19, ostatné plochy o výmere 256 m2, pozemok registra C KN, parc. č. 1845/19, ostatné plochy
o výmere 16 m2, pozemok registra C KN, parc. č. 1845/76, zastavané plochy a nádvoria o výmere
108 m2, stavba so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN, parc. č. 1845/76, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 108 m2 v rozsahu ich predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia
vecným bremenom, daním do nájmu, vložením do majetku obchodnej spoločnosti, a to do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

1.1. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c)
a d), § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(v ďalšom texte „C. s. p.“).

1.2. Vecne dôvodil tým, že zo skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatreniaanizobsahuspisu,nevyplývajúžiadneskutočnostiosvedčujúcenaliehavosťanutnosťpotreby
dočasnej úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom. Žalobkyňa nariadenie neodkladného
opatrenia odôvodnila len tým, že sú ohrozené jej majetkové práva, keď nehnuteľnosti sú zabezpečené
majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a v prípade nesplnenia podmienok zmluvy o
pôžičke, môže byť jej majetok predmetom exekúcie. Neuviedla akým konkrétnym spôsobom sú jej

majetkové práva aktuálne v danom čase ohrozené tak, aby vznikla potreba bezodkladne upraviť
pomery sporových strán nariadením neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie žalobkyňanepreukázala skutočnosť spočívajúcu v tom, že by sa žalovaný 1. správal spôsobom, ktorý by viedol
k záveru, že má záujem akokoľvek s nehnuteľnosťami nakladať, alebo že by sa žalovaný 2. pokúsil
o akékoľvek úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva

o zriadení záložného práva bola uzavretá ešte dňa 11.10.2017, pričom žalobkyňa neuvádza konkrétny
dôvod, pre ktorý aktuálne začala mať obavu z ohrozenia jej majetkového práva po takej dlhej dobe až do
takej miery, aby bolo potrebné bezodkladne nariadiť neodkladné opatrenie. O uzavretí zmluvy o zriadení
záložného práva sa žalobkyňa podľa jej vlastného vyjadrenia dozvedela už počas konania o rozvode
v roku 2020. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa takmer tri roky nepodala na súd žalobu, resp.

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nemal súd prvej inštancie za preukázanú neodkladnú
potrebu úpravy pomerov. Súd prvej inštancie zdôraznil, že naliehavosť úpravy zo strany súdu žalobkyňa
odôvodnila len možnosťou ohrozenia jej majetkových práv. Nevzhliadol preto dôvod pre okamžitý zásah
zo strany súdu vo forme neodkladného opatrenia a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby
odvolacísúdnapadnutérozhodnutiezmeniltak,ženariadinavrhovanéneodkladnéopatrenie.Vodvolaní
zo dňa 10.07.2023 odvolacie dôvody výslovne nekonkretizovala poukazom na niektoré z ustanovení §
365 ods. 1 C. s. p., z textu odvolania je však možné vyvodiť aplikáciu ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
h), v zmysle ktorého odvolanie možno odôvodniť tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1. Žalobkyňa v podanom odvolaní dôvodila, že osvedčila naliehavú potrebu upraviť vzťahy medzi
účastníkmi konania vydaním neodkladného opatrenia. Uviedla, že preukázala najmä skutočnosť, že
medzi návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a žalobou o vyslovenie neplatnosti právneho úkonu

je príčinná súvislosť, pretože sa domáha vyslovenia neplatnosti právneho úkonu – zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 11.10.2017. Záložná zmluva, ktorou bolo zriadené záložné
právo v prospech žalovaného 2. je stále platná, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci
samej. Predmetom tejto záložnej zmluvy je aj rodinný dom so súpisným číslom XXX J. C., ktorú
nehnuteľnosť obýva spolu s deťmi, z ktorých jedno je maloleté. Vyslovila obavu, že do rozhodnutia

súdu vo veci samej môže žalovaný 2. kedykoľvek uplatniť svoje práva a s nehnuteľnosťou nakladať.
Ďalej namietala, že písomnosť „zdržanie sa záložného práva“, ktorú predložil žalovaný v 1. rade do
súdneho spisu je záložnému veriteľovi – žalovanému 2. neznáma. Žalovaný 2. uviedol žalobkyni, že
takúto písomnosť nikdy nevystavil. Dôvodnosť naliehavého právneho záujmu osvedčuje aj na základe
dôvodného podozrenia z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.

4 písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktorého sa mohol dopustiť žalovaný 1.

2.2. Dňa 28.07.2023 žalobkyňa doručila súdu prvej inštancie doplnenie odvolania, v rámci ktorého
spochybnila procesný postup súdu prvej inštancie tým, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 1.
mal objektívne už dňa 02.06.2023 vedomosť o tom, že z titulu podanej žaloby doručenej súdu dňa

31.05.2023 na Okresnom súde Trnava, sp. zn. 14C/26/2023, prebieha súdne konanie. Tento záver je
podľa žalobkyne v rozpore s ustanovením § 331 ods. 1 C. s. p. a vyvoláva závažné pochybnosti o
zákonnosti priebehu tohto súdneho konania, je narušením právnej istoty, pričom súd prvej inštancie
sa týmto v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, vôbec nezaoberal. Z uvedeného je možné vyvodiť
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., podľa ktorého odvolanie možno odôvodniť tým,

že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala svoje procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. Žalovaný 1. sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa
ktorého žalobkyňa neosvedčila žiadnym spôsobom primeranosť a nevyhnutnosť dočasného opatrenia.

Podľa žalovaného 1. sú tvrdenia žalobkyne rýdzo subjektívnou obavou o stratu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam. Uvedené skutočnosti však nepreukazujú naliehavosť úpravy pomerov strán sporu,
ktorá má zabezpečiť to, aby sa právne postavenie žalobkyne nezhoršilo. Žalobkyňa o uzatvorení
záložnej zmluvy, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti patriace do bezpodielového spoluvlastníctva mala
vedomosť od roku 2017, o zápise záložného práva bola upovedomená aj písomne, pretože okresný

úrad zasielal rozhodnutie o vklade aj priamo jej. Ak by sa žalobkyňa cítila ohrozená na svojich právach
v dôsledku existencie možnosti výkonu záložného práva žalovaným 2., domáhala by sa ochrany svojich
práv oveľa skôr. Je otázne prečo sa žalobkyňa obrátila na súd až po 6 rokoch od oboznámením sa so
zriadením záložného práva na nehnuteľnosti. Žalovaný 2. mal po celú túto dobu možnosť pristúpiť kvýkonu záložného práva, ak by si žalovaný 1. nesplnil povinnosť poskytnúť plnenie riadne a včas, čo
však neurobil a ani v súčasnosti nezačal vykonávať svoje záložné právo. Pomery medzi žalovanými
a žalobkyňou sa od roku 2017 žiadnym spôsobom nezmenili a nevznikol tu žiaden nový dôvod na to,

aby sa žalobkyňa cítila byť ohrozená na svojich právach. Žalovaný 1. poukázal aj na skutočnosť, že
medzi žalovanými prebiehajú mimosúdne rokovania v spore žalovaných o zaplatenie sumy vo výške
298.114,79 eura s príslušenstvom. Existencia akéhokoľvek trestného konania voči žalovanému 1. nemá
žiadny súvis s možným výkonom záložného práva zo strany žalovaného 2. a v žiadnom prípade
neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia.

3.1 Žalovaný 1. navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť
nahradiť trovy odvolacieho konania vo výške 100 % v prospech žalovaného 1.

4. Žalovaný 2. sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 C. s. p.), po tom čo zistil, že odvolanie je podané
včas a oprávnenou osobou (§ 362 ods. 1 a § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) C. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísanénáležitosti(§363C.s.p.)ažežalobkyňapodľaobsahuodvolaniapoužilazákonomprípustný
odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie bolo doručené žalobkyni (prostredníctvom
jej právneho zástupcu) dňa 10.07.2023 a včas, toho istého dňa, bolo súdu prostredníctvom ústredného
portálu verejnej správy doručené jej odvolanie. Odvolacia lehota uplynula dňa 25.07.2023 (utorok).
Doplnenie odvolania žalobkyne bolo súdu doručené prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy

dňa 28.07.2023, teda po uplynutí odvolacej lehoty. S poukazom na citované ustanovenie § 365 ods. 3 C.
s. p. sa preto odvolacími dôvodmi a námietkami žalobkyne, vyjadrenými v doplnení odvolania odvolací
súd nezaoberal.

8.Predmetomvecnéhoprieskumuodvolaciehosúduspoukazomnažalobkyňouriadneavčasuplatnený

odvolací dôvod bolo posúdiť, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. h) C.
s. p.), keď napadnutým rozhodnutím zamietol jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu
neosvedčenia naliehavej potreby úpravy pomerov medzi sporovými stranami.

9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 C. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak

je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rámci odvolacieho dôvodu použitého žalobkyňou sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť jeho dôvodov. Z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobkyne a na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné:

12. Podľa § 324 ods. 1 C. s. p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.14. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

15. Podľa § 326 ods. 2 C. s. p. k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

16. Podľa § 328 ods. 1 C. s. p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

17. Podľa § 329 ods. 2 C. s. p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

18. Odvolací súd predovšetkým zdôrazňuje, že v zmysle citovaného ustanovenia § 329 ods. 2 C. s. p. je
pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie. V rámci odvolacieho
prieskumu preto vychádzal zo stavu zisteného súdom prvej inštancie v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.

19. Preskúmaním obsahu spisu, najmä žaloby vo veci samej odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa
svojou žalobou domáha určenia neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
uzatvorenej dňa 11.10.2017. Tvrdí, že o zmluve, na ktorej je sfalšovaný jej podpis, sa dozvedela
21.10.2020. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že založené nehnuteľnosti sú
majetkom, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v prípade nesplnenia podmienok

zmluvy o pôžičke môže byť tento majetok predmetom exekúcie, nemohla by sa tak domáhať svojich
práv. Žalobkyňa v návrhu netvrdila, že jej práva sú aktuálne ohrozené konaním žalovaného 1. alebo
žalovaného 2. Významnou pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení je pritom skutočnosť, že podľa
jej tvrdenia sa o záložnej zmluve dozvedela v októbri 2020, žalobu o určenie neplatnosti záložnej
zmluvy však súdu doručila až v máji 2022, pričom z týchto časových súvislostí bez ďalších osvedčených

okolností nevyplýva naliehavá potreba úpravy pomerov medzi sporovými stranami. Účelom právneho
inštitútu predbežného opatrenia je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu.
Bolo procesnou povinnosťou žalobkyne existenciu takejto naliehavej situácie osvedčiť. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť,
primeranosť a nevyhnutnosť dočasného opatrenia; neosvedčila také konanie žalovaného 1., resp.

žalovaného 2., ktoré skutočne hrozí alebo trvá, a pred ktorým by nariadené neodkladné opatrenie
žalobkyňu ochránilo.

20. Odvolací súd súčasne poukazuje i na súdnu prax, ktorá je v súlade s príslušnou zákonnou
úpravou ustálená vo vyžadovaní predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia. Popri potrebe

bezodkladne upraviť pomery medzi stranami musia byť osvedčené skutočnosti, ktoré umožnia súdu
prijať záver o dôvodnosti a o trvaní nároku (vo veci samej), ktorému sa má poskytnúť ochrana. V tejto
fáze konania sa javí, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané podmienky aj z toho dôvodu,
že chýba osvedčenie dôvodnosti nároku vo veci samej uplatneného žalobou. Záložná zmluva je právny
úkon a právny úkon je právnou skutočnosťou, určenia ktorej sa možno domáhať len ak to vyplýva

z osobitného predpisu.

21. Súd prvej inštancie teda správne prihliadal k účelu inštitútu neodkladného opatrenia, správne zvolil a
aplikoval príslušné právne normy. So závermi obsiahnutými v odôvodnení jeho rozhodnutia sa odvolací
súd stotožňuje a konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalobkyne.

22. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie je vecne správne a náležite odôvodnené. Postupom podľa citovaného ustanovenia § 387
ods. 1, 2 C. s. p. preto uvedené uznesenie potvrdil.

23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd nerozhodoval, pretože toto patrí až konečnému
rozhodnutiu (§ 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.).

24. Senát odvolacieho súdu prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C. s. p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C. s. p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s. p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).