Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Pc/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824200783
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824200783.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci navrhovateľky: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. E., proti odporcovi – otcovi navrhovateľky:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. A. E. o návrhu na zvýšenie výživného na
plnoleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í III. výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 6P/49/2020-76 zo dňa
18.06.2020 a to tak, že sa zvyšuje výživné na A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur mesačne na
sumu 160,- eur mesačne počnúc dňom 25.04.2024, ktoré otec je povinný platiť k rukám navrhovateľky
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Návrh na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti súd z a m i e t a.

III. Dlžné výživné od 25.04.2024 do 30.09.2024 vo výške 572,- eur je otec p o v i n n ý
uhradiť k rukám navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiaden z účastníkom n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom, ktorý bol doručený súdu dňa 25.04.2024, domáhala vydania

rozsudku, ktorým by súd výživné určené naposledy rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou
zo dňa 18.06.2020 zvýšil zo sumy 50 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a to odo dňa podania
návrhu, ktoré je splatný vždy do 15. dňa v mesiaci. Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je jej otcom.
Manželstvo jej rodičov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo
dňa 18.06.2020, sp.zn. 6P/49/2020-76, na základe ktorého bola zverená do osobnej starostlivosti matky,
otec bol zaviazaný k vyživovacej povinnosti 50 eur mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci. Od posledného
určenia výšky vyživovacej povinnosti ubehli štyri roky. V tom čase bola študentkou strednej školy. Teraz

študuje na vysokej škole, čím sa jej v podstate zmenili a narástli náklady spojené hlavne s jej štúdiom.
Otec jej posielal vyššiu sumu ako mu bola uložená, avšak nie je dostatočnou na pokrytie všetkých jej
nákladov. Jej otec pracuje ako stavebný robotník a o jeho mesačnom príjme nemá žiadne informácie,
pretože nie sú v kontakte. Jej matka je zamestnaná ako zdravotnícky asistent v Nemecku a jej mesačný
príjem je približne 2400 eur. Keďže preukázateľne od posledného určenia výživného na jej strane došlo
k podstatnej zmene, žiada, aby súd rozhodol o zvýšení výživného.

2. Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, potvrdením strojníckej fakulty Technickej
univerzity v Košiciach zo dňa 05.03.2024, lustráciou v Sociálnej poisťovni, výpisom zo živnostenskéhoregistra matky, mzdovým listom odporcu, rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa
12.02.2021, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa
zo dňa 16.05.2024, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 6P/49/2020, výpoveďou

navrhovateľky a zistil tento skutkový stav:

4.Navrhovateľkanapojednávaníuviedla,žetrvánapodanomnávrhunazvýšenievýživného.V minulom
školskom roku aj v tomto školskom roku hradí poplatok za internát 95 eur, a lístok na obed stojí 5 eur.
Tento školský rok zaplatila zápisné 33 eur, a za skriptá 30 eur. Dochádza do školy autobusom. Raz za

týždeň ju jedna cesta stojí 2 eurá. V Košiciach za mestskú hromadnú dopravu mesačne platí 10 eur.
V lete brigádovala. Užíva železo s doplatkom 10 eur na mesiac. Navštevuje posilňovňu v Košiciach
s úhradou mesačne 30 eur. Ostatné výdavky má bežné, napr. kozmetika, ošatenie a obuv. V lete
brigádovala. Býva v domácnosti so svojou mamou, ktorá je zamestnaná v Nemecku ako zdravotnícky
asistent

5. Odporca sa na pojednávanie nedostavil. Opakované predvolania na pojednávanie s návrhom
a prílohami si na adrese trvalého pobytu, ani pobytu ako to uviedla navrhovateľka, Sídlisko II.,
1216, Vranov nad Topľou nepreberal. Zásielky sa súdu vrátili ako neprevzaté v odbernej lehote. Aj
prostredníctvom policajného zboru doručenie bolo neúspešné. Preto urobil oznámenie o podanom
návrhu na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke súdu. Súd preto považoval predvolanku s

návrhom a prílohami za doručenú podľa § 106 a 111 Civilného sporového poriadku. Odporca svoju
neúčasť neospravedlnil a k návrhu nezaslal vyjadrenie.

6. Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach, Strojníckej fakulty zo dňa 05.03.2024 vyplýva, že
navrhovateľka bola v akademickom roku 2023/2024 študentkou 1.ročníka bakalárskeho štúdia v dennej

forme. Štandardná dĺžka štúdia sú 3 roky.

7. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že odporca je od 01.02.2021 zamestnaný v spoločnosti
ROIstav s.r.o., Vranov nad Topľou. Matka navrhovateľky bola v období od 01.07.2020 do 31.07.2023
evidovaná ako SZČO.

8. Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že matka navrhovateľky má ukončené živnostenské
oprávnenie ku dňu 20.10.2023.

9. Zo mzdového listu odporcu predloženého jeho zamestnávateľom vyplýva, že za obdobie január až

apríl 2024 dosahoval mesačne výšku minimálnej mzdy 615,50 eur.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 16.05.2024 vyplýva, že odporca nepoberá
z úradu žiadne dávky a príspevky a matka navrhovateľky poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur
mesačne.

11. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 6P/49/2020 vyplýva, že dňa 18.06.2020 súd manželstvo
rodičov navrhovateľky rozviedol a vtedy maloletú navrhovateľku zveril do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný platením výživného v sume 50 eur mesačne. V tom čase navrhovateľka študovala
na strednej škole. Otec nemal žiaden príjem.

12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len ,,Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

13. V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.15. Ako vyplýva z § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa ust. § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu
( § 76 ods. 1 Zákona o rodine).

19. V zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

21. V zmysle § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

22. V zmysle ustanovenia § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní,
obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno

zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

23. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

24. Hmotnoprávnou podmienkou nato, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
V každom prípade musí ísť o podstatnú zmenu trvalejšej povahy oproti poslednej úprave výživného.
Pri určení, resp. zmene výživného súd skúma situáciu na strane oprávneného aj povinného. Na strane
povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň,
početinýchvyživovacíchpovinností;nastranedieťaťajepotrebnéprihliadnuťnajehooprávnenépotreby

s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy a tiež na výšku výživného, ktoré poskytuje druhý rodič.
V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase vyhlásenia rozsudku. . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

25. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa, t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa
živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich.
Pnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia
je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až

následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne
nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosťkonkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná.
Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej
úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú

vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (§ 62 ods. 1).

26. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživného zo sumy 50 eur na 300 eur mesačne odo dňa podania
návrhu, tj. od 25.04.2024. Rozhodnutie o povinnosti plniť výživné možno na základe návrhu zmeniť,

ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
Navrhovateľka odôvodnila podanie návrhu zvýšením výdavkov z dôvodu jej ďalšieho štúdia na vysokej
škole. Odporca sa k návrhu nevyjadril.

27. Vykonaným dokazovaním súd zisťoval terajšie príjmy a výdavky účastníkov a porovnával ich
s príjmami a výdavkami v čase predošlej úpravy výživného a dospel k záveru, že návrh na zvýšenie

výživného je dôvodný, avšak nie v takom rozsahu ako bol podaný.

28. Súd zistil, že naposledy výživné bolo určené v roku 2020. Od tohto času uplynuli 4 roky.
Navrhovateľka čuduje sa vysokej škole v dennej forme. Pripravuje sa na svoje povolanie, a preto u otca
je daná povinnosť prispievať na výživu, nakoľko navrhovateľka pre štúdium nie je schopná sa sama živiť.

Na strane navrhovateľky došlo k zmene pomerov tým, že sa stala študentkou vysokej školy, čím došlo
k zvýšeniu nákladov spojených jednak so samotnou školou, poplatkami za internát, na cestovanie,
voľnočasové aktivity, osobné a hygienické potreby, ktoré súvisia s vekom. Zároveň k zmene pomerov
došlo aj na strane odporcu. V čase pôvodného rozhodnutia nemal žiaden príjem, a teraz je zamestnaný,
avšak poberá iba minimálnu mzdu. Keďže navrhovateľka je študentkou denného bakalárskeho štúdia

na vysokej škole a teda nie je schopná sa sama živiť, je povinnosťou rodičov podieľať sa na jej výžive
a zabezpečovať jej potreby. Podľa zákona platí, že dieťa má mať takú životnú úroveň, akú má rodič.

29. Keďže odporca sa na pojednávanie nedostavil a k návrhu sa žiadnym spôsobom nevyjadril,
súd pri otázke zvýšenia výživného musel vychádzať z jeho príjmu zisteného súdom, ktorý dosahuje

len minimálnu mzdu. Iný príjem u odporcu zistený nebol. U navrhovateľky neboli zistené žiadne
neodôvodnené výdavky, ale len štandardné výdavky, u ktorých došlo k ich zvýšeniu v súvislosti so
štúdiom na vysokej škole ako aj jej vekom. Súd tak na základe vykonaného dokazovania, pričom pri
určovanívýškyvýživnéhosúdvzaldoúvahymateriálMinisterstvaspravodlivostiSRzroku2024,ktorého
cieľom je zjednotiť postup pri určení výživného (https://www.justice.gov.sk/aktualne-temy/ministerstvo-

spravodlivosti-sr-zjednocujepostup-pri-urceni-vyzivneho/) zvýšil výživné na sumu 160 eur mesačne.
Súdom stanovené výživné zodpovedá vekovej kategórii oprávneného dieťaťa, ktorý študuje na vysokej
škole s prihliadnutím na skutočnosť, že je otec je nositeľom jednej vyživovacej povinnosti. Výživné je
stanové ako 26 % z príjmu 615, 50 eur. Na strane otca nebolo zistené, žeby táto suma mala byť nejakým
spôsobom ponížená, nakoľko odporca nepreukázal žiadne zvýšené základné výdavky, na pojednávanie

sa nedostavil a k návrhu sa nevyjadril. Takto stanovené výživné bude v záujme navrhovateľky a kopíruje
životnú úroveň povinného rodiča. Návrh na zvýšenie výživného v prevyšujúcej časti zamietol.

30. Nakoľko navrhovateľka v návrhu žiadala zvýšiť výživné odo dňa podania návrhu a zo strany odporcu
nebolo preukázané, že platil viac, než mal doteraz stanovené, súd zároveň rozhodol aj o vzniknutom

dlžnom výživnom za obdobie od podania návrhu do dňa 30.09.2024. Dlžné výživné predstavovalo za
jeden mesiac sumu 110 eur ( 160 – 50 eur). V mesiaci apríl za dlžných 6 dní predstavovalo dĺžne výživné
sumu 22 eur ( 110 eur / 30 dní x 6 dní). Dlžné výživné od 25.04.2024 do 30.09.2024 je vo výške 572,-
eur ( 22 + 5x 110). Podľa zákona je povinný otec uhradiť toto dlžné výživné navrhovateľke do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že

a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak nebude vyživovacia povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v určenej lehote, možno sa jej

splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.