Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/5/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202161
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323202161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej v spore žalobcu: MO transport s.r.o., so
sídlom Račianska 88B, Bratislava, 831 02, IČO: 47 660 520, právne zastúpený: Advokátska kancelária
VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Žižkova 4D, 040 01 Košice, IČO: 47240482, proti žalovanému: K.
H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX F. č. XXX, právne zastúpený advokátkou zapísanou
v zozname SAK pod č. 6505: JUDr. Ing. Zuzana Lodová Amrichová, so sídlom Námestie slobody č.
25, 066 01 Humenné, IČO: 42 341 396, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné zo dňa 06.12.2023, č.k. 13C/50/2023 - 88 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Pripúšťa zmenu v spore na strane žalobcu tak, že na miesto žalobcu: Slovak Estate, s.r.o., so sídlom
Tallerova č. 4, 811 02 Bratislava - Staré mesto, IČO: 50 050 907, vstupuje MO transport s.r.o., so sídlom
Račianska 88B, Bratislava, 831 02, IČO: 47 660 520.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresnú súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozhodol,

cit.:

„I. Súd žalobu z a m i e t a .

II.Súdžalovanémupriznávanároknanáhradutrovkonaniavovzťahukžalobcovivrozsahu100%stým,
že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdneho úradníka.“

2. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia
tak, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného v znení: I. „Žalovaný predáva žalobcovi a žalobca
kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku k nehnuteľnostiam (výmera pripadajúc na
spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 335,85 m2) nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres K.,
zapísaných na LV č. XXX, vedených okresným úradom K., katastrálny odbor, a to pozemku parcela reg.

„E“ č. XXX/X o výmere XXXXX m2, druh pozemku orná pôda, za kúpnu cenu vo výške 255,- eur, ktorú sa
žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“ II. „Žalovaný predáva
žalobcovi a žalobca kupuje spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840 k celku k nehnuteľnostiam
(výmera pripadajúc na spoluvlastnícky podiel žalobcu predstavuje 1.480,92 m2) nachádzajúcich sa vk.ú. F., obec F., okres K., zapísaných na LV č. XXX, vedených okresným úradom K., katastrálny odbor,
a to pozemku parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27926 m2, druh pozemku orná pôda, za kúpnu cenu
vo výške 150,- eur, ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanému do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.“

3. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti 325/5280 k celku
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. F., obec F., okres K., na LV č. XXX, vedených Okresným úradom
K., katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27.926 m2, druh pozemku:

orná pôda, zodpovedajúca výmera spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1.718,90 m2. Spoluvlastnícky
podiel v spoločnom súhrne o veľkosti 229/3520 k celku k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam žalovaný
nadobudol na základe 1. kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020, uzavretej medzi žalovaným ako kupujúcim
a A. D. a K. S. ako predávajúcimi - na základe predmetnej kúpnej zmluvy nadobudol žalovaný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku, v zodpovedajúcej výmere 335,85 m2, za kúpnu
cenu vo výške 255 eur; a 2. kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022 uzavretej medzi žalovaným ako

kupujúcim a S. K., K. K. a C. K. ako predávajúcimi - na základe predmetnej zmluvy nadobudol
žalovaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840 k celku v zodpovedajúcej výmere 1.480,92 m2
za kúpnu cenu vo výške 150 eur, čím došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu, keďže žalovaný
ako osoba, ktorá nie je spoluvlastníkom, porušil ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka. Žalobca
oslovil žalovaného s vyriešením vzniknutej situácie, avšak k mimosúdnej dohode nedošlo. Žalobca

poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Brne zo dňa 01.09.1994, sp. zn. 14Co/369/1994: „ Ak zákonné
predkupné právo podielového spoluvlastníka bolo porušené, môže sa žalobou domáhať, aby súd
uložil nadobúdateľovi podielu na veci povinnosť uzavrieť so žalobcom zmluvu o prevode podielu za
rovnakých podmienok, za ktorých žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel.“ Oprávnený spoluvlastník
z predkupného práva má tak v prípade porušenia povinnosti zo strany spoluvlastníka právo domáhať sa

od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu v
zmysle ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil
spoluvlastnícky podiel od predchádzajúceho spoluvlastníka. Nakoľko predkupné právo žalobcu bolo
porušené,domáhasažalobcaochranysvojhoprávažaloboupodanouvočinadobúdateľovipredmetných
spoluvlastníckych podielov, teda voči žalovanému. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca má

právo na uzatvorenie kúpnej zmluvy k spoluvlastníckemu podielu nadobudnutého žalovaným od
predávajúceho, a to nasledovne: spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku, v zodpovedajúcej
výmere 335,85 m2 za kúpnu cenu vo výške 255 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840 k celku, v zodpovedajúcej výmere 1.480,92 m2, za kúpnu
cenu vo výške 150 eur na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že z LV č. XXX vedeného Okresným
úradom K., katastrálny odbor, vyplýva, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti podielu
325/5280 k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F., obec F., okres K., a to: pozemku,
parcela reg. „E“ č. 645/1 o výmere 27.926 m2, druh pozemku: orná pôda, zodpovedajúca výmera

spoluvlastníckeho podielu žalobcu je 1.718,90 m2. Z kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 uzavretej
medzi žalovaným ako kupujúcim a A. D. a K. S. ako predávajúcimi 1/ a 2/ vyplýva, že na základe
predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 381/31680 k celku na
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F., obec F., okres K., ktoré sú zapísané na LV č. XXX pod B
XX, B XX, vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela reg. „E“ č. XXX/

X o výmere 27.926 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom zodpovedajúca výmera spoluvlastníckeho
podielu žalovaného je 335,85 m2 za kúpnu cenu vo výške 255 eur (čl. 8-9). Z kúpnej zmluvy zo dňa
04.10.2022uzavretejmedzižalovanýmakokupujúcimaS.K.,K.K.aC.K.akopredávajúcimivyplýva,že
na základe predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel o veľkosti 840/15840
k celku na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. F., obec F., okres K., ktoré sú zapísané na LV č.

XXX pod B XX, B XX, D vedenom Okresným úradom K., katastrálny odbor, a to: pozemku, parcela
reg. „E“ č. XXX/X o výmere 27.926 m2, druh pozemku: orná pôda, pričom zodpovedajúca výmera
spoluvlastníckeho podielu žalovaného je 1.480,92 m2 za kúpnu cenu vo výške 150 eur (čl. 6-7). Z
písomnosti „Návrh na mimosúdne urovnanie veci“ zo dňa 02.05.2023 (čl. 17) adresovanej žalovanému
vyplýva návrh žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy k nadobudnutému spoluvlastníckemu podielu o

veľkosti 229/3520 k celku k predmetným nehnuteľnostiam so žalobcom za rovnakých podmienok, ak
tieto podiely nadobudol žalovaný, teda za kúpnu cenu vo výške 405,00 eur, a to z dôvodu, že pri uzavretí
kúpnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 a zo dňa 04.10.2022 neboli predmetné nehnuteľnosti ponúknuté
na kúpu žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, čím boli porušené ustanovenia Občianskehozákonníka a predkupné právo žalobcu. Písomnosť bola žalovanému odoslaná dňa 02.05.2023 ako
doporučený list (čl. 15). Z písomnosti „Odpoveď na Váš návrh doručený dňa 05.05.2023“ (čl. 16) vyplýva,
že žalovaný hoci nadobudol nehnuteľnosti v dobre viere, že predávajúci rešpektovali svoje zákonné

povinnosti vyplývajúce z ustanovení o predkupnom práve, rešpektujúc dôsledky porušenia zákonného
predkupného práva predávajúcimi, je ochotný previesť na žalobcu pomerne podľa veľkosti jeho podielu
prislúchajúcu časť ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu na parcele reg. „E“ č. XXX/X - orná
pôda o výmere 27926 m2, k.ú. F. za rovnakých podmienok, tzn. 111,82 m2 za kúpnu cenu 24,92 eur, s
tým že žalobca bude znášať všetky náklady spojené s prevodom vlastníckeho práva. Zároveň navrhol

žalobcovi aj iné možnosti usporiadania vzájomných práv a povinností medzi nami ako podielovými
spoluvlastníkmi, pričom bol ochotný uvažovať o možnostiach odkúpenia spoluvlastníckeho podielu na
parcele žalobcu za predpokladu kúpnej ceny bežnej v lokalite, v ktorej sa parcela nachádza, resp. o
možnostiach uzavretia nájomnej zmluvy, ktorej predmetom by bol spoluvlastnícky podiel žalobcu. Z
„Návrhu na mimosúdne urovnanie veci - odpoveď na Váš návrh zo dňa 05.05.2023“ zo dňa 30.05.2023
(čl. 18) je zrejmé, že žalobca s ponukou žalovaného na odpredaj pomernej časti podľa veľkosti podielu

žalobcu nesúhlasil. Zároveň žalobca v zmysle predchádzajúcej ponuky žalovaného, navrhol odkúpenie
svojho podielu vo výmere 1.718,90 m2 za kúpnu cenu 6,00 eur/m2, čo je primeraná cena za stavebné
pozemky v danej lokalite, teda ponúkol žalovanému odpredaj za kúpnu cenu v sume 10.313 eur.
Písomnosť bola žalovanému odoslaná dňa 31.05.2023 ako doporučený list (čl. 14).

5. Vec právne posúdil podľa ust. § 40a, § 136 ods. 1, § 140, § 603 ods. 3, § 605, § 606 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“).

6. K ustanoveniu § 140 OZ uviedol, že toto upravuje zákonné predkupné právo podielových
spoluvlastníkov k určitej veci, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve. Podstatou predmetného práva

je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý chce svoj podiel previesť na tretiu osobu, aby tento
najskôr ponúkol na predaj ostatným podielovým spoluvlastníkom. V prípade porušenia uvedeného
práva, vznikajú na strane obídených spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, nároky
z porušenia predkupného práva. Takýmito nárokmi sú právo domáhať sa relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode podľa § 40a OZ, právo domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý

spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného
podielového spoluvlastníka, a ak dobrovoľne nedôjde k prevedeniu predmetných vecí na oprávneného z
predkupného práva, má oprávnený právo podať žalobu o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa. Tretím
nárokom oprávneného z predkupného práva je, že tento si svoje porušené právo neuplatní žiadnym z
uvedených spôsobom a predkupné právo mu zostáva naďalej zachované, avšak už voči nadobúdateľovi

pre prípad, ak by nadobúdateľ chcel svoj spoluvlastnícky podiel v budúcnosti scudziť na tretiu osobu.

7. Súd mal za preukázané, že zo strany A. D., K. S., S. K., K. K., C. K. ako predávajúcich došlo pri predaji
ich spoluvlastníckych podielov žalovanému k porušeniu predkupného práva voči žalobcovi, ktorý bol
jedným z podielových spoluvlastníkov prevádzanej nehnuteľnosti - parcela reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda

ovýmere27.926m2,k.ú.F.,zapísanánaLVč.XXX.Vpredmetnomsporenebolaspornoutáskutočnosť,
že predávajúci A. D., K. S., S. K., K. K., C. K. neponúkli žalobcovi svoje spoluvlastnícke podiely na
vyššie uvedenej prevádzanej nehnuteľnosti na predaj za rovnakých podmienok, za akých následne
tieto spoluvlastnícke podiely previedli na žalovaného. Žalobca si uplatnil voči žalovanému listom zo dňa
02.05.2023 svoje práva titulom porušenia predkupného práva, keď sa domáhal, aby žalovaný na neho

previedol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti, ktorej je žalobca rovnako podielovým spoluvlastníkom,
a ktoré žalovaný nadobudol na základe kúpnych zmlúv zo dňa 13.11.2020 a zo dňa 04.10.2022. Žalobca
žiadal, aby žalovaný na neho previedol spoluvlastnícke právo, ktoré nadobudol na základe uvedených
kúpnych zmlúv ako celok, pričom žalovaný v odpovedi na výzvu žalobcu uviedol, že tejto jeho výzve
vyhovie, avšak prevedie na žalobcu iba pomernú časť z týchto spoluvlastníckych podielov podľa veľkosti

spoluvlastníckeho podielu samotného žalobcu na predmetnej nehnuteľnosti. Zo spisového materiálu
bolo zrejmé, že ďalší spoluvlastníci porušenie predkupného práva nenamietali, ani si voči žalovanému
neuplatňovali akékoľvek nároky. Taktiež však zo strany žalobcu nebolo tvrdené, že by medzi pôvodnými
spoluvlastníkmi bola uzatvorená dohoda o spôsobe výkonu predkupného práva a to ani následne po
jeho porušení. Žalobca mal za to, že mu vznikol nárok na odpredaj celého spoluvlastníckeho podielu,

ktorý nadobudol žalovaný na základe kúpnych zmlúv zo dňa 13.11.2020 a 04.10.2022. Žalovaný mal za
to, že žalobca má nárok na odkúpenie iba pomernej časti spoluvlastníckeho podielu. Uvedená právna
otázka bola jedinou spornou medzi stranami sporu, pričom súd dospel k záveru, že žalobca má nárok
len na pomernú časť podielov na prevedenej nehnuteľnosti - parcela reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda ovýmere 27926 m2, k.ú. F., zapísaná na LV č. XXX, a to podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho
podielu na tejto parcele. Pri rozhodovaní súd vychádzal z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych
autorít, pričom v tejto súvislosti poukazuje najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Cdo/91/2008, ako aj rozhodnutie sp. zn. 8Cdo/124/2018.

8. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že v dôsledku záveru o nároku žalobcu len na pomernú časť podielov
na prevedených nehnuteľnostiach podľa veľkosti jeho vlastného spoluvlastníckeho podielu dôjde k
porušeniu účelu inštitútu predkupného práva, nakoľko do spoluvlastníckych vzťahov môže vstúpiť tretia

osoba, iná ako boli pôvodní spoluvlastníci, súd prvej inštancie túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/131/2020, v bode 21., s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil, a z ktorého uviedol, cit.: „Podstatou podielového spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa
spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podielvyjadrujeprávnepostaveniespoluvlastníkakostatnýmspoluvlastníkomaurčuje,akýmspôsobom
sa spoluvlastníci počas trvania tohto spoločného vlastníctva podieľajú na správe spoločnej veci. Podiel

má dôležitý význam aj v prípade zániku podielového spoluvlastníctva. Spoluvlastníkovi prislúchajú práva
a povinnosti k spoločnej veci podľa pomeru jeho podielu k podielom ostatných spoluvlastníkov. Práva
každého spoluvlastníka sú obmedzené právom ostatných spoluvlastníkov. Zohľadniac uvedené, dospel
odvolací súd k záveru, že v prípade predkupného práva je potrebné uprednostniť dohodu podielových
spoluvlastníkov, pričom ak je podielových spoluvlastníkov viac, je potrebné, aby sa na konkrétnom

spôsobe výkonu predkupného práva dohodli. Na základe dohody podielových spoluvlastníkov môže
dôjsť k dohode medzi nimi ľubovoľným spôsobom, teda môžu vykúpiť podiel, ktorého predkupné právo
sa týka, tak podľa ich podielov, ako aj iba niektorí z nich v podieloch podľa dohody a prípustná je tiež
dohoda, že podiel vykúpi len jeden z nich. Pri dohode sa rešpektuje vôľa spoluvlastníkov, a pokiaľ sa oni
dohodnú, žiadny spôsob vykúpenia podielu nimi nie je vylúčený. Na základe dohody môže dôjsť teda aj

k inému vykúpeniu podielu ako podľa pomerného uplatňovania nárokov z predkupného práva, čo potom
má za následok zmenu podielov pôvodných spoluvlastníkov, avšak na základe ich dohody, s čím sú
podieloví spoluvlastníci pre taký prípad uzrozumení a k zmene podielových spoluvlastníkov, ich počtu
nedochádza. Druhá časť tejto vety rieši prípad, pokiaľ k dohode nedôjde, pričom v takom prípade majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.

Z gramatického a logického výkladu ustanovenia § 140 druhej vety OZ vyplýva, že toto ustanovenie rieši
prípad, keď sa spoluvlastníci nedohodnú, pričom nerozlišuje situáciu, kedy chcú podiel odkúpiť všetci,
ale nedohodli sa na podieloch, v akých ho vykúpia alebo chcú podiel odkúpiť len niektorí. Pre obe tieto
situácieznehovyplýva,žepretakétosituácieplatí,žetí,ktorímajúospoluvlastníckypodielzáujem,majú
právo odkúpiť pomernú časť prevádzaného podielu podľa veľkosti vlastných spoluvlastníckych podielov.

Neuzavretie dohody medzi spoluvlastníkmi teda v konečnom dôsledku znamená, že v prípade, ak chcú
podiel odkúpiť všetci, po nadobudnutí časti prevádzaného podielu podľa veľkosti podielov bude mať
každý zo spoluvlastníkov väčší podiel, ale pomer zostávajúcich podielových spoluvlastníkov zostane
nezmenený a nepribudne žiadny nový podielový spoluvlastník. V prípade, ak nechcú podiel odkúpiť
všetci, práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojim rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú časť

podielu môže nadobudnúť tretia osoba, pričom spoluvlastnícky podiel toho, kto sa rozhodol prevádzaný
podiel nevykúpiť zostane zachovaný a tých, ktorí sa rozhodnú prevádzaný podiel kúpiť sa zväčší,
čím dôjde k zmene pomerov pôvodných spoluvlastníkov a k možnosti nadobudnúť nevykúpenú časť
prevádzaného podielu treťou osobou. Práve od rozhodovania podielových spoluvlastníkov pri zmene
spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné podiely zmenia a či dôjde k

rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov. Je to práve preto, že základným znakom podielového
spoluvlastníctva je podiel, ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd priklonil
ku gramatickému a logickému výkladu ustanovenia § 140 druhej vety OZ a v súlade s rozhodovacou
činnosťou NS SR v rozhodnutiach sp. zn. 2Cdo 91/2008 zo dňa 12.05.2019 a zo dňa 18.09.2019 sp. zn.

8Cdo/124/2018 dospel k záveru, že aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený
spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom
ostatných spoluvlastníkov.“

9. Súd dospel k záveru o nároku žalobcu na vykúpenie žalovaným nadobudnutých nehnuteľností

iba v pomernej časti s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu samotného žalobcu na
týchto nehnuteľnostiach. V dôsledku toho tak zostanú zachované nároky aj ostatných spoluvlastníkov,
ktorým doposiaľ v prípade kúpnej zmluvy zo dňa 04.10.2022 ešte neuplynula lehota, v ktorej si môže
uplatniť niektorý z nárokov v prípade porušenia predkupného práva a zároveň v prípade, ak sanebudú domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy alebo odpredaja pomernej časti spoluvlastníckych
podielov voči žalovanému, tak im naďalej zostane zachované predkupné právo voči nadobúdateľovi,
teda žalovanému, čo je vlastne tretím nárokom, ktorým oprávnený z predkupného práva disponuje voči

porušiteľovi predkupného práva, resp. nadobúdateľovi vlastníckeho práva. Napriek tomu, že súd dospel
k záveru o porušení predkupného práva žalobcu a nároku žalobcu na tom, aby sa domáhal uzatvorenia
kúpnej zmluvy so žalovaným, žalobou uplatnený rozsah, v akom žiadal nahradiť vôľu žalovaného,
nezodpovedal zákonnému rozsahu, vyplývajúcemu z ustanovení § 137 v spojení s § 140 OZ, a preto
poukazujúc na judikát, vydaný v Zborníku najvyšších súdov č. IV, vydaného SEVT Praha v roku 1986,

s. 381, súd nemohol modifikovať obsah zmluvy v časti určenia spoluvlastníckeho podielu, ktorý by
žalobcovi v zmysle zákona patril. Z uvedeného judikátu totiž vyplýva, že v prípade žalôb požadujúcich
uloženie povinnosti uzavrieť zmluvu určitého obsahu, uvedeného v návrhu na začatie konania, môže súd
rozhodnúť len tak, že návrhu úplne vyhovie alebo ho zamietne, avšak sám nemôže modifikovať obsah
navrhovanej zmluvy. Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca sa domáhal uzatvorenia kúpnej zmluvy v
rozsahu, v akom mu nevznikol nárok z porušeného predkupného práva, súd žalobu zamietol v celom

rozsahu.

10. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by svojou intenzitou odôvodňovali aplikáciu ust. § 257 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v danej právnej veci si okrem žalobcu
predkupné právo neuplatnil žiaden z podielových spoluvlastníkov. Súd prvej inštancie záver o nároku
len na pomernú časť z podielu oprel o závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008

a 8Cdo/124/2018. Žalobca poukázal na nesprávnosť týchto záverov a na možnosť odklonu od citovanej
rozhodovacej praxe, nakoľko nejde o o stanoviská veľkého senátu Najvyššieho súdu a taktiež neboli
publikovanévzbierkestanovískNajvyššiehosúduSR.Záverysúduprvejinštanciesúvpriamomrozpore
a s účelom samotnej právnej normy , ust. § 140 OZ. Ak by pripustil výklad súdu, v zmysle ktorého by mal
žalobca nárok iba na pomernú časť spoluvlastníckeho podielu žalovaného v prípade, ak si predkupné

právo uplatnil sám, stratilo by akékoľvek opodstatnenie a relevantný zmysel aj samotné ust. § 140 OZ a
inštitútpredkupnéhopráva.Účelomazmyslomsamotnéhoinštitútupredkupnéhoprávajetotižto,abyna
príslušný list vlastníctva nevstupovala žiadna tretia osoba ako ďalší spoluvlastník podielov, na ktoré majú
primárne nárok ostatní podieloví spoluvlastníci. Ak si žalobca ako jediný bdelý podielový spoluvlastník
uplatnil svoj nárok vyplývajúci zo zákonného predkupného práva, bolo by v rozpore nie len s judikatúrou,

ale tiež s princípom spravodlivosti, ak by mala byť poskytnutá ochrana jeho vlastníckemu právu len z
časti a zachovaná tým podielovým spoluvlastníkom, ktorí sú nečinní, pasívni a nemajú záujem svoje
právauplatňovaťachrániť.Žalobcasanestotožnilsodôvodnenímsúduprvejinštancie,vzmyslektorého
absolútne poprel a nevzal do úvahy závery rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v Českej
republike, na ktorú poukázal žalobca ako na podpornú a argumentačnú na preukázanie jeho tvrdení,

ktorá nemôže byť odvolaciemu súdu ľahostajná a má ju relevantne posúdiť. Opätovne preto poukázal
na inštitút predkupného práva v rozhodovacej praxi najvyšších súdnych autorít v Českej republike, a to
rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2783/2019 zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 33Cdo/603/2009
zo dňa 31.08.2009, sp. zn. 22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.2.2012 a judikatúru Spolkovej republiky
Rakúsko, a to rozhodnutie Najvyššieho súdneho a kasačného dvora, právna veta evidovaná pod č.

RS0020257. Preto má za to, že v rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a v rozhodnutí NS SR sp. zn.
8Cdo/124/2018 je obsiahnutý nesprávny výklad danej právnej normy, a to ust. § 140 OZ. Výklad súd o
práve len na pomernú časť popiera samotný zmysel a podstatu predkupného práva a základné právne
princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí bdelým. Takýto výklad je v rozpore s účelom právnej
normy, a teda ho nie je možné pripustiť. Poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.05.2013, č.k.

IV. ÚS 71/2013-36, v zmysle ktorého „k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať
len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý,
ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Nie je tak možné pripustiť výklad, že na dohodu o
výkone predkupného práva je potrebný konsenzus všetkých spoluvlastníkov. Spoluvlastníkom spornej
veci je v čase, kedy má dôjsť k dohode o predkupnom práve, vždy buď predošlý spoluvlastník, ktorý

má úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel, resp. jeho nástupca, tretia osoba, v ktorej prospech
je spoluvlastnícky podiel na veci prevádzaný. V situácii porušenia predkupného práva prevodca a
nadobúdateľspoluvlastníckehopodielunemajúzáujemdobrovoľnesplniťtútopovinnosťaztohovyplýva
ich vôľa zmariť prípadnú dohodu spoluvlastníkov o predkupnom práve. Aj nástupca prevádzajúcehospoluvlastníka, teda porušiteľa právnej normy, má možnosť svojím konaním zamedziť úspešnému
naplneniu účelu predkupného práva. Účelom právnej normy je nepochybne ochrana zostávajúceho
okruhu spoluvlastníkov veci. Výklad právnej normy v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008

a sp. zn. 8Cdo/124/2018 však podľa názoru žalobcu preferuje stav, v ktorom sa adresát právnej normy
správa v rozpore s danou normou. V prípade riadneho vykonania ponuky na odkúpenie prevádzaného
podielu je predmetom ponuky spoluvlastnícky podiel ako celok, nie len časť zodpovedajúca podielu
konkrétneho spoluvlastníka, voči ktorému ponuka smeruje. V prípade porušenia predkupného práva by
sme za reparačný charakter sankcie mohli označiť to, že ten, v koho neprospech bola právna norma

porušená, bude mať možnosť nápravy svojich porušených práv do takej miery, ako by k porušeniu
zákonného ustanovenia nedošlo. Možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle len k pomernej časti
tohto podielu ukracuje na právach toho, komu bola porušením právnej normy spôsobená ujma. Pre
osobu prevodcu je vždy výhodnejšie správať sa v rozpore s právnou normou, nakoľko v podmienkach
pozemkového práva SR je najmä pri listoch vlastníctva s väčším počtom podielových spoluvlastníkov
takmer nulová šanca, že si svoje práva vyplývajúce z porušenia predkupného práva uplatní každý

podielový spoluvlastník. Z tohto dôvodu žalobca vidí možnosť na prelomenie tejto judikatúry do
budúcna. Rozhodnutie najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo/91/2008 vychádza zo značne rozdielnej
procesno-právnej úpravy toho času v rámci Občianskeho súdneho poriadku. V tom čase bolo zmyslom
procesnej úpravy možné jednoduchším spôsobom domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy,
keďže podmienkou takého určenia bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu. V súčasnosti s

ohľadom na ust. § 137 Civilného sporového poriadku domáhanie sa neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou
došlo k porušeniu predkupného práva, možno považovať minimálne za spornú možnosť. Judikatúra
Najvyššieho súdu SR v oblasti predkupného práva nijako nereagovala na zmenu procesnej právnej
úpravy,atoprijatieCivilnéhosporovéhoporiadku,ktorýmáajnapriekskutočnosti,žepredkupnéprávoje
hmotnoprávnym ustanovením, veľmi významný vplyv na uplatňovanie práv z porušeného predkupného

práva. Preto žalobca považuje za potrebné prehodnotiť závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008
takým spôsobom, že žalobcovi bude priznané právo domáhať sa nahradenia prejavu vôle k celému
spoluvlastníckemu podielu, ktorý bol predmetom prevodu. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd
zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žalobe žalobcu v celom rozsahu,
alternatívne, aby zrušil rozhodnutie súd prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nov rozhodnutie

vo veci.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny
po vecnej aj právnej stránke a plne sa stotožňuje s jeho odôvodnením. Trval na svojom názore, že
predkupné právo žalobcu platí len v rozsahu pomeru veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobcu na

podiele žalovaného na parcele reg. „E“ č. XXX/X - orná pôda o výmere 27.926 m2 zapísanej na liste
vlastníctva č. XXX vedenom na Okresnom úrade K., a preto predkupné právo žalobcu možno uplatniť
len vo vzťahu k podielu žalobcu o veľkosti 325/5280 k celku na žalovaného podiele na parcele o veľkosti
229/3520 k celku, t.j. v podiele 325/5280 k celku na parcele v pomere k rozsahu, v ktorom ich predávali
spoluvlastníci J. K., M. K. a V. K., s čím sa stotožnil konajúci súd. V súlade s ustálenou judikatúrou

najvyššieho súdu SR sa stotožnil s tým, že spoluvlastník môže uplatňovať nárok len na pomernú časť
podielov podľa veľkosti svojho spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia
predkupného práva nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva
domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Žalobca vo svoje replike v krátkosti zopakoval svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní, pričom mal
za to, že judikatúra NS SR je nespravodlivá, preto nie je možné na ňu prihliadať, nakoľko je v rozpore
s účelom právnej normy, a to § 140 OZ. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu ČR, ktorá síce nie je
právne záväzná, ale je nevyhnutné, aby ju súd vzal na zreteľ.

14. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že k tejto problematike už bol opakovane podaný výklad NS
SR a aplikačná prax na Slovensku je v súlade s týmto výkladom. Kľúčovým je výklad ust. § 140 OZ
druhá veta OZ, podľa ktorého „Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú
právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov“. Každý spoluvlastník sa preto môže domáhať

uplatnenia vybraného nároku výlučne v rozsahu takej veľkosti, ktorá pripadá pomerne na veľkosť jeho
spoluvlastníckeho podielu.15. Odvolací súd preskúmal rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie je

nedôvodné.

16. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje

právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by
bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol
dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

17. Predmetom konania je nahradenie prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára kúpnu

zmluvusožalobcomakokupujúcimnaprevodspoluvlastníckehopodieluoveľkosti381/31680vzhľadom
k celku k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v k.ú. F., a to z dôvodu porušenia predkupného práva
pri prevode spoluvlastníckeho podielu voči žalobcovi. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

18. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, pričom odvolací súd v celom

rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý
na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne
vyložil. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého má žalobca
ako spoluvlastník právo vykúpiť sporný podiel pomerne podľa veľkosti svojho podielu. Dôvody pre
takýto záver, ktoré uviedol súd prvej inštancie, súd vyložil dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom v

spôsobe jeho rozhodnutia nebola odvolacím súdom zistená žiadna nezákonnosť, a preto odvolací súd s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Iba na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné:

19. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne zákonné ustanovenia a tieto

aj správne vyložil. Spornou skutočnosťou v tomto spore je, či v prípade porušenia predkupného
práva má opomenutý spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len
takú časť prevedeného spoluvlastníckeho podielu, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho
spoluvlastníckeho podielu, alebo má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu od
nadobúdateľa.

20. Uvedenú problematiku už riešili viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
ako správne poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku ( sp.zn.2Cdo/91/2008 a
sp.zn.8Cdo/124/2018) a to tak, že ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel
k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, resp.

spoluvlastníkom, môže sa oprávnený domáhať toho, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj,
avšak len pomerne do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho
súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú ako
judikáty publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho

súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

21. Takže v danom prípade mal odvolací súd za to, že uvedená otázka bola riešená vo viacerých

rozhodnutiach najvyššieho súdu a to rovnakým spôsobom, preto možno mať za to, že je riešená
ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu. Žalobcom tvrdené skutočnosti, prečo by mali byť
tieto rozhodnutia prekonané, odvolací súd nepovažoval za relevantné, ktoré by mohli privodiť odklon od
ustálenejrozhodovacejpraxedovolaciehosúdu.VosvojichrozhodnutiachnajvyššísúdSRskonštatoval,že Občiansky zákonník obsahuje jednoznačnú právnu úpravu nároku oprávnených spoluvlastníkov na
vykúpenie ponúkaných podielov a je len na ich slobodnej vôli, ako sa na vykúpení podielov dohodnú.
Povinný spoluvlastník má povinnosť ponúknuť celý podiel, ktorý zamýšľa predať a je na rozhodnutí

oprávnených spoluvlastníkov, či a v akom rozsahu ponuku prijmú.

22. V § 140 OZ je v prvej vete zakotvená povinnosť spoluvlastníka ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel
ostatným spoluvlastníkom. Títo sa majú predovšetkým dohodnúť o výkone predkupného práva, iba v
prípade, ak k takejto dohode medzi nimi nedôjde, majú následne právo vykúpiť podiel pomerne podľa

veľkosti spoluvlastníckych podielov. Takáto postupnosť- po realizácii ponuky dohoda a podmienenosť
práva výkupu podielu pomerne podľa veľkosti podielov skutočnosťou, že sa vlastníci nedohodnú,
zodpovedá zneniu druhej vety tohto ustanovenia.

23. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku postupoval takýmto spôsobom, pričom poukázal
aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa najvyšší súd takouto právnou otázkou zaoberal.

Odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd považoval za dostatočné a v súlade s ustanovením
§ 220 CSP. V danom prípade ponuka zo strany spoluvlastníka, ktorý sa rozhodol predať svoj
spoluvlastníckypodielvočiostatnýmspoluvlastníkomrealizovanánebola,dohodamedzispoluvlastníkmi
o výkone spoluvlastníckeho práva takisto neexistovala, resp. nebola preukázaná jej existencia, preto
správne súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust. § 140 veta druhá OZ. Odvolací súd má za

to, že správne súd prvej inštancie zamietol celú žalobu a to z dôvodu, že súd nemohol vstupovať
do textu navrhovaného petitu žaloby a meniť tak znenie kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou petitu,
pretože navrhovaný výrok spĺňal náležitosti, je jasný, stručný, určitý, zrozumiteľný, a vykonateľný.
Navyšeodvolateľtútoskutočnosťvodvolanínenamietol,namietoljuprvýkrátažvovyjadreníkvyjadreniu
žalovaného, teda po uplynutí odvolacej lehoty.

24. V záujme komplexnosti odvolací súd dodáva niekoľko poznámok aj vo vzťahu k žalobcom
zdôrazňovaným rozhodnutiam Najvyššieho súdu ČR. Vo veci sp. zn. 22Cdo/2358/2010 akceptujúcom
konkludentný prejav spoluvlastníka dotknutého porušením predkupného práva je podmienkou zániku
predkupného práva, že dotknutý spoluvlastník vie o zamýšľanom prevode spoluvlastníckeho podielu

tretej osobe, čo však v súdenej veci nebolo ani len tvrdené. Rovnako nebolo skutkovo tvrdené, čím
konkrétne mali ďalší spoluvlastníci prejaviť údajný konkludentný súhlas.

25. Ohľadom poukazovania žalobcu na českú judikatúru odvolací súd dáva do pozornosti rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/208/2019 z 28. septembra 2021, v rámci ktorého dovolací súd

uviedol, cit.: „napriek tomu, že dodnes platné znenie § 140 Občianskeho zákonníka bolo aj spoločným
československým právnym predpisom, aktuálna česká právna úprava v podstate zrušila tento inštitút,
pričom sa dlhodobo odlišovala aj judikatúra českých súdov od judikatúry slovenských súdov (bližšie
aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 186/2012). Z tohto dôvodu už neprichádza do úvahy ani
nazeranienaaplikačnéproblémyinštitútupredkupnéhoprávavýlučneprizmoučeskejsúdnejjudikatúry.“

26.VtomtoohľadeodvolacísúdpoukazujeajnarozsudokKrajskéhosúduvNitre,sp.zn.12Co/74/2022,
ktorý v bode 17. uviedol: „Pokiaľ žalobca odkazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
22Cdo/2358/2010, odvolací súd poznamenáva, že podľa tohto rozhodnutia v prípade, ak niektorý zo
spoluvlastníkovdánajavo,žeprávozporušeniapredkupnéhoprávauplatniťnechce,prirastiepredkupné

právo ostatným spoluvlastníkom, pričom nie je potrebné uzavrieť výslovnú dohodu; postačí, keď
spoluvlastník dá zreteľne (aj konkludentne) najavo, že predkupné právo uplatniť nechce. Rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 603/2008 sa zas týka situácie, keď podielový spoluvlastník ponúkol
ostatným spoluvlastníkom svoj podiel na predaj, pričom len niektorí zo spoluvlastníkov uplatnili svoje
predkupné právo. V takomto prípade súd vyslovil, že potenciálny nárok tých spoluvlastníkov, ktorí podiel

vykúpiť nechcú, prirastie tým spoluvlastníkom, ktorí ponuku k výkupu prijali. Uvedené rozhodnutia však
nereflektujú na situáciu, aká nastala v predmetnom spore, keď okrem žalobcu vôbec nedošlo k prejavu
vôle o uplatnení si nároku z porušenia predkupného práva ďalším spoluvlastníkom.“ Uvedený záver
je možné subsumovať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2783/2019, ktoré riešilo
otázku vhodnosti poskytnutia podielu na náhradnom pozemku, a to za účinnosti zákona č. 460/2016 Sb.

27. Čo sa týkalo žalobcom uvádzaných úvah ohľadom výkladu ustanovenia § 140 OZ, uvedené aj podľa
názoru odvolacieho súdu nie je súladné s vyššie uvádzanou judikatúrou Najvyššieho súdu SR, a preto
takýmto záverom nemožno poskytnúť oporu. Každý spoluvlastník má právo rozhodnúť sa, či sa budedomáhať nárokov z porušeného predkupného práva a v akom rozsahu, a kým výslovne neprejaví svoju
vôľu, zostáva mu toto právo zachované a nemôže byť skonzumované aktívnejším spoluvlastníkom.

28. Záverom odvolací súd k ďalším odvolacím dôvodom dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvedené
konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie
(napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05).

29. Vzhľadom k všetkých vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, keď súd prvej inštancie

správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal ich náhradu v
celom rozsahu.

31. V priebehu odvolacieho konania žalobca podal návrh na zmenu účastníka konania na strane
žalobcu. Návrh s odkazom na ust. § 80 ods. 1, 2 CSP odôvodnil tým, že počas sporu žalobca kúpnou
zmluvou , ktorej vklad bol povolený pod C. zo dňa 31.01.2024, previedol svoj spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti na liste vlastníctva č. XXX (správne má byť XXX, pozn. odvolacieho súdu), k.ú. F.,

čo má odvolací súd preukázané výpisom z uvedeného listu vlastníctva. Zároveň bol odvolaciemu súdu
doručený súhlas spoločnosti MO transport s.r.o., so sídlom Račianska 88B, Bratislava, 831 02, IČO: 47
660 520, so vstupom do tohto konania.

32. Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

33. Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania

došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

34. Podľa § 80 ods. 3 CSP, ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

35. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv, alebo
povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto, alebo na miesto
žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinností prevedené, alebo na koho prešli. Súd
vyhovie návrhu podľa ods. 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo k prechodu
práva, alebo povinností, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené

s podaním žaloby zostávajú zachované. Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho
vstupu (§ 80 ods. 1 - 3 CSP).

36. Keďže odvolací súd zistil, že boli splnené citované zákonné predpoklady, teda existencia právnej
skutočnosti, ktorou došlo k prevodu práv a povinností, o ktorých sa koná, z pôvodného žalobcu na nový

subjekt a bol podaný návrh žalobcu na zmenu strany sporu u žalobcu, je potrebné konštatovať, že v
zmysle predpokladov § 80 CSP bolo nutné pripustiť nového žalobcu do konania. Odvolací súd preto
rozhodol o návrhu na vstup nového subjektu strany sporu u žalobcu tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).