Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6Tos/137/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124011022
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2124011022.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr.
Pavla Macháča a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo
výkonetrestuodňatiaslobodyvÚVTOSHrnčiarovcenadParnou,ožiadostiodsúdenéhoopodmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava zo 24.05.2024, č. k. 35PP/29/2024-24, na neverejnom zasadnutí konanom 05.09.2024 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením zo 24.05.2024, č. k. 35PP/29/2024-24, podľa
§ 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods.
2, ods. 3 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné

prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava I, sp. zn. 0T/27/2018, zo dňa 26.02.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava
III, sp. zn. 3T/46/2016, zo dňa 02.03.2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
3T/46/2016, zo dňa 25.10.2018.
2. Zamietnutie žiadosti okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov a splnil aj prvú materiálnu podmienku, že svojim

správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie, no nespĺňa druhú materiálnu podmienku, keďže od
neho nemožno očakávať, že by na slobode viedol riadny život.
3. Záver o nesplnení druhej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil s poukazom na odpis registra
trestov odsúdeného a jeho trestnú minulosť. Odsúdený v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, pôvodne s podmienečným
odkladom, za prečin krádeže a následne bude vykonávať trest uložený mu trestným rozkazom

Okresného súdu Bratislava I za prečin výtržníctva. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že odsúdený má
okrem uvedených záznamov aj ďalších 8 predchádzajúcich odsúdení za druhovo identickú majetkovú
trestnú činnosť (krádeže, v jednotlivých prípadoch v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci).
V týchto prípadoch súdy ukladali odsúdenému podmienečné tresty odňatia slobody. Odsúdený sa
napriek tomu trestnej činnosti naďalej dopúšťal, o čom svedčí ďalšia početná trestná činnosť, vrátane
trestnej činnosti, za ktorú v súčasnosti vykonáva trest. Resocializačná prognóza je menej priaznivá na

základe stredného rizika recidívy (podľa hodnotenia ústavu). Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o sklony
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti tieto sú u odsúdeného zjavné. V tomto prípade mnohopočetná
recidíva odsúdeného (10 odsúdení v odpise registra trestov) nepochybne svedčí v prospech záveru,
že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty s podmienečným odkladom, na
odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v
ďalšompáchanítrestnejčinnosti.Skúsenostisjehopredchádzajúcimspôsobomživota,najmäpočetnosť

adruhovárecidívapripáchanítrestnejčinnosti,aopakovaniepáchaniaďalšejtrestnejčinnosti(špeciálnarecidíva) napriek ukladaným podmienečným trestom odňatia slobody svedčia o nedostatku rešpektu k
dodržiavaniu právnych noriem u odsúdeného.
4. Okresný súd uviedol, že správanie odsúdeného v minulosti a jeho terajší postoj k trestnej činnosti

neumožňuje vysloviť sa v prospech jeho možnej prognózy, t. j. že by v prípade prepustenia viedol riadny
život na slobode. Takéto očakávanie je u odsúdeného podľa názoru súdu nereálne, pretože odsúdený
už mal v minulosti šancu v podobe mierneho potrestania formou alternatívnych trestov preukázať, že vie
viesťriadnyživot,tútomožnosťnevyužil,opakovanesadopúšťaltrestnejčinnosti,zaktorúbolodsúdený.
Z uvedeného dôvodu okresný súd mal obavu, že aj v prípade podmienečného prepustenia z výkonu

trestu odňatia slobody, odsúdený nebude viesť riadny život, keďže predchádzajúce miernejšie formy
potrestania nemali na odsúdeného žiadny pozitívny vplyv. Okresný súd ďalej uviedol, že odsúdený ako
niekoľkonásobný recidivista spôsobom svojho doterajšieho života neposkytuje garanciu a nezmierňuje
obavuzpáchaniatrestnejčinnosti.Napriektomu,žeodsúdenývprostredíústavunavýkontrestuodňatia
slobody preukazuje svojim správaním polepšenie, jeho zjavné protiprávne konanie počas pobytu na
slobode v čase, kedy sa zjavne výchovný účel trestov nespojených s odňatím slobody, minul účinkom,

neumožňujú súdu dospieť k záveru, že od neho možno očakávať vedenie riadneho života v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu. Na záver okresný súd uviedol, že pri porovnaní správania
odsúdeného na slobode s jeho správaním v ústave na výkon trestu má za to, že k právne aprobovanému
správaniu je odsúdený motivovaný a vedený len v prostredí ústavu počas výkonu trestu odňatia slobody.
V prípade odsúdeného preto prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom

trestnej činnosti.

5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti, no
odsúdený podal sťažnosť.
6. Zahlásenú sťažnosť po doručení písomného vyhotovenia predmetného uznesenia odsúdený žiadnym

spôsobomneodôvodnildokonanianeverejnéhozasadnutianaKrajskomsúdevTrnave(ďalejlenkrajský
súd).

7. Okresný súd predložil spisový materiál krajskému súdu na rozhodnutie o sťažnosti odsúdeného
12.08.2024.

8. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.
9. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou
osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku

napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby vytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy
pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia Trestného poriadku viažuce

sa k príprave a priebehu verejného zasadnutia. Vyhlásené rozhodnutie následne v zákonom stanovenej
lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do vlastných rúk.
11. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený ju dňom 20.04.2024 splnil, nakoľko vykonal pomerné časti (jednu polovicu)
z postupne uložených trestov, ktoré mu boli uložené trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava

I, sp. zn. 0T/27/2018, zo dňa 26.02.2018 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn.
3T/46/2016,zodňa02.03.2016vspojenísuznesenímOkresnéhosúduBratislavaIII,sp.zn.3T/46/2016,
zo dňa 25.10.2018. Pri oboch trestoch mu bol určený spoločný spôsob výkon trestu.
12. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66
ods. 1 Trestného zákona, tak krajský súd sa nestotožnil so záverom okresného súdu, že odsúdený vo

výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie.
13. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že jeho správanie a vystupovanie je na požadovanej
úrovni, avšak z radov odsúdených nezastáva žiadnu funkciu a taktiež nie je pracovne zaradený, nebol
počas výkonu trestu disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný, resocializačná prognóza jemenej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Krajský súd zastáva názor, že zo strany
odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný
prejav jeho polepšenia ako ho má na mysli zákon.

14. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ustanovenia § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce,
že je od neho možné očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, tu sa krajský súd plne stotožnil s
názorom okresného súdu o nesplnení tejto podmienky.
15. V tomto smere poukazuje krajský súd na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého
uznesenia, ktoré si v celom rozsahu osvojuje. Súčasne krajský súd pripomína, že v konaní o

sťažnosti, ktoré je dvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú
jednotu, z ktorého dôvodu je nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa opakovať v
druhostupňovom rozhodnutí.
16. Zohľadňovanie trestnej minulosti je pre posúdenie predpokladu vedenia riadneho života odsúdeným
v budúcnosti plne v súlade s rozhodovacou praxou súdov. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy
len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto

miery pravdepodobnosti sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci
spôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Z hľadiska posudzovania sklonov
odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo
zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia
za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal.

17. V tomto prípade mnohopočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru,
že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty na odsúdeného zjavne nemali
požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní úmyselnej
trestnej činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní
prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je tak namieste. Hodnotenie

jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti
prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu. Na základe uvedeného možno konštatovať,
že riziko recidívy je u neho s ohľadom na tieto faktory stále privysoké.
18. Inak vyjadrené, naďalej nie je možné racionálne prezumovať, že u odsúdeného bol doterajším
výkonom trestu už v súčasnosti naplnený účel trestu. Uvedené je totiž negované očividným sklonom

odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, ktorej sa dosiaľ dopustil už 10-krát, pričom k zmene jeho
postoja neviedli ani doposiaľ uložené podmienečné tresty, čo nasvedčuje tomu, že si z predchádzajúcich
odsúdení nevzal potrebné ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej
činnosti a aby viedol riadny život. Aktuálne preto v jeho prípade podľa názoru krajského súdu naďalej
prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.

19. Nejde pritom o situáciu, že by návrh na podmienečné prepustenie odsúdeného mal byť zamietnutý
výhradne len na základe trestnej minulosti odsúdeného. Krajský súd totiž predmetný záver vyslovil po
komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť
odsúdeného, ale reflektoval aj na správanie sa odsúdeného počas pobytu vo väzení, no zohľadnil tiež
závažnosť spáchanej trestnej činnosti, za ktorú je vo výkone trestu.

20. Uvedené tak možno uzavrieť s tým, že krajský súd v celom rozsahu zdieľa názor okresného súdu, že
nápravaacelkovépozitívnepôsobenienaosobuodsúdenéhojemožnélenpočasjehopobytuvovýkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred recidivujúcimi
páchateľmi trestnej činnosti.

21. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.