Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7623203609
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Koščová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7623203609.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov
JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne: A. B., narodená XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXX/XX, E., proti žalovanému F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, E.,
prechodne bytom G. H. XX/X-XX, I., v konaní o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za
trvania manželstva, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa

16. januára 2024 sp. zn. 5C/49/2023

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 16. januára 2024 č.k.
5C/49/2023-77 vo výroku II. o náhrade trov konania.

Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zo dňa 16.
januára 2024 č.k. 5C/49/2023-77 konanie zastavil (výrok I.), žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu 100% (výrok II.) a rozhodol o vrátení súdneho poplatku (výrok III.).

2. Rozhodol tak v konaní o žalobe na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania
manželstva na základe späťvzatia žaloby v celom rozsahu doručenom súdu dňa 27.12.2023, kde

žalobkyňa vzala svoju žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť a stranám náhradu trov
konania nepriznať dôvodiac, že dňa 21.12.2023 nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 8Pc/15/2023 zo dňa 29.11.2023 o rozvode manželstva strán, čím zaniklo aj ich bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktorého zrušenie je predmetom tohto konania.

3. Súd po citácii ust. § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1 CSP konanie zastavil.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1,2 CSP vychádzajúc zo zásady
procesného zavinenia.

5. Konštatoval, že ak žalobca žalobu zobral späť bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a
teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Z procesného

hľadiska totiž vtedy platí, že žalobca späťvzatím žaloby zavinil zastavenie konania a je preto povinný
nahradiť trovy druhej strane konania. Zmyslom náhrady trov konania je poskytnúť strane náhradu tých
trov, ktoré musela v konaní zaplatiť, pričom by ich zaplatiť nemusela, ak by tu konanie pred súdom
nebolo.

6. Uviedol, že žalobkyňa navrhovala, aby súd nárok na náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo

sporových strán a poukázala na skutočnosť, že v čase podania žaloby nemala vedomosť o tom,
že na súde v tom čase bolo vedené konanie o rozvod manželstva sporových strán. Žalovaný snepriznaním náhrady trov konania nesúhlasil. Súd v danom prípade posudzoval možnú aplikáciu ust. §
257 CSP, avšak nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by aplikujúc uvedené
ustanovenie žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prihliadal na dôvod späťvzatia žaloby,

ktorým bol zánik predmetu konania (BSM strán zaniklo právoplatnosťou rozvodu), ako aj na skutočnosť,
že zánik predmetu konania nebol dôsledkom náhody, ale bol zo strany žalobkyne predvídateľný. V čase
podania žaloby žalobkyňou už bolo na tunajšom súde vedené konanie o rozvod manželstva, pričom z
vyjadreniabývalýchmanželov(stránsporu)jenepochybné,žeichmanželstvobolodlhodoborozvrátené,
dlhodobo neplnilo svoje funkcie a manželia už v čase podania žaloby o zrušenie BSM nežili v spoločnej

domácnosti (ani v čase podania návrhu na rozvod manželstva). Za daného stavu mal súd za to, že je
opodstatnené a zodpovedajúce princípu spravodlivosti uplatniť pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania zásadu procesného zavinenia, a preto priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

7.1 Proti tomuto uzneseniu, vo výroku II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa

zdôvodovpodľa§365ods.1písm.e/,f/,g/,h/CSPanavrhla,abyodvolacísúduznesenievnapadnutom
výroku zmenil, a priznal žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov (prvoinštančného
a odvolacieho) konania.
7.2 Žalobkyňa sa nestotožnila s právnym názorom súdu a poukázala na to, že BSM je možné zrušiť aj za
trvania manželstva, a to v prípade podľa ust. § 148 a § 148a OZ. O zrušení BSM za trvania manželstva

rozhoduje jedine súd a nemožno k nemu dospieť dohodou manželov. Dôvodom podania tejto žaloby bolo
konanie žalovaného, ktorý hraním hazardných hier zadĺžoval rodinný rozpočet a ohrozoval udržanie ich
spoločného majetku. Zlú situáciu, ktorú zavinil žalovaný, sa žalobkyňa snažila riešiť touto žalobou s tým,
že ich manželstvu dávala šancu a nádej, o to viac, že v manželstve boli síce hádky, škrípalo to, avšak
žalovaný jej túto nádej na záchranu manželstva do poslednej chvíle (do právoplatného rozhodnutia

o rozvod manželstva) dával. Z toho dôvodu rozvod manželstva do právoplatnosti rozhodnutia súdu
o rozvode nebol vôbec pre žalobkyňu predvídateľný, ako sa mylne domnieva tunajší súd.
7.3 Nestotožnila sa s konštatovaním súdu, že v čase podania žaloby v tomto konaní už bolo na tamojšom
súde vedené konanie o rozvod manželstva a je nepochybné, že manželstvo bolo dlhodobo rozvrátené
a neplnilo svoju funkciu. Uviedla, že v tomto smere súd pre svoj záver nevykonal žiadne dokazovanie

a k tomuto záveru mohol dospieť až po rozhodnutí v konaní o rozvod manželstva.
7.4 Skutočnosť, že súd manželstvo rozvedie nemohol byť pre žalobkyňu v čase podania žaloby v tejto
veci predvídateľný. V čase podania žaloby nemala k dispozícii návrh na rozvod manželstva a žalovaný ju
o takom návrhu neinformoval. Aj odsťahovanie žalovaného na adresu prechodného pobytu neznamená
ešte nezvratný stav ukončenia manželského spolužitia. To, že súd rozhodol o rozvode manželstva skôr,

ako súd v tomto spore, bolo pre žalovaného iba šťastím. Namietala preto, že by ona procesne zavinila
zastavenie konania. Skutočnosť, že touto žalobou iba bránila spoločný majetok, jej nemôže byť pričítaná
v jej neprospech, a preto sa dožadovala aplikácie ust. § 257 CSP.

8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím.

Návrh na rozvod manželstva podal na súd dňa 09.06.2023 a žaloba o zrušenie BSM za trvania
manželstva bola podaná na súd 04.07.2023 aj napriek tomu, že žalobkyňa si bola tejto skutočnosti
v konaní vedomá a celý čas súhlasila s rozvodom manželstva, čo vyplynulo z rozsudku o rozvode
manželstva. Neracionálne trvala na tejto nedôvodnej žalobe, čím mu vznikli ďalšie trovy. Výlučne
žalobkyňa nedôvodne predlžovala konanie o zrušenie BSM za trvania manželstva, ktoré sama iniciovala

na základe nedôvodnej žaloby. Výlučne nehospodárnym konaním žalobkyne a jej zavinením mu vznikli
ďalšie trovy konania. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Následne bolo doručené vyjadrenie žalobkyne zo dňa 28.03.2024 (odvolacia replika), vyjadrenie

žalovaného zo dňa 25.04.2024 (odvolacia duplika) a vyjadrenie žalobkyne zo dňa 07.05.2024. Posledné
vyjadrenie žalobkyne bolo žalovanému prostredníctvom zástupcu doručené dňa 28.05.2024.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“)
prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne
nie je možné vyhovieť.11. Uznesenie vo výroku I., ktorým súd konanie zastavil, nebol odvolaním žalovaného napadnutý,
nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

12. Uznesenie je vo výroku II. vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

13. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP,
pričom aplikoval správne ustanovenie na prejednávaný prípad ako ho aj správne vyložil. Súd správne

posudzoval otázku procesného zavinenia na zastavení konania.

14. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v napadnutom výroku a k odvolacím námietkam žalobkyne,
odvolací súd uvádza nasledovné:

15. Podľa ust. § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu

trov konania protistrane.

16. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,
ktoré je aplikačne bezproblémovou zásadou.

17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca musel vziať žalobu späť
pre správanie sa žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania alebo
v splnení povinnosti, ktorá je predmetom sporu, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne

zavinil zastavenie konania.

18. Ak však žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu, alebo bez toho, aby išlo o reakciu na
správanie žalovaného, a teda nemožno vyčítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy konania
žalovaného žalobca.

19. V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby (doručenému súdu 27.12.2023) došlo z dôvodu, že dňa
21.12.2023 nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva účastníkov tohto konania, a teda
zaniklo aj ich BSM.

20. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nezavinil späťvzatie žaloby, keďže dôvodom späťvzatia nebolo
správaniesažalovaného.Zadanejsituácienepochybnezavinilazastaveniekonaniažalobkyňa.Nakoľko
v súvislosti s podaním žaloby a vedením súdneho konania vznikli žalovanému trovy konania zavinené
žalobkyňou, má nárok na ich náhradu tak, ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

21. Nedôvodné sú odvolacie námietky žalobkyne, že nemohla predvídať výsledok súdneho sporu
o rozvod manželstva a podanou žalobou iba chránila ich spoločný majetok.

22. Odvolací súd poznamenáva, že v prípade zastavenia konania súd skúma zavinenie na zastavení
konania iba z procesnej stránky, neskúma ne/dôvodnosť podanej žaloby čo do veci samej. Ak žalobkyňa

vzala žalobu späť pred rozhodnutím súdu vo veci samej, znáša dôsledky takéhoto konania v podobe
náhrady trov konania protistrane.

23. Žalobkyňa v odvolaní žiadala, aby súd o trovách konania rozhodol tak, že jej prizná náhradu trov
(prvoinštančného aj odvolacieho) konania aplikujúc ust. § 257 CSP.

24. Odvolací súd nevidel dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP v prejednávanom spore na základe
argumentácie žalobkyne.

25. Vyššie citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok

(§ 255 CSP) a od zásady za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

26. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne
splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti.27.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšienešpecifikuje.Výkladtýchto
podmienok ponecháva na súdnu prax. V zmysle už ustálenej judikatúry nemožno § 257 CSP považovať

za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť.

28. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácii, tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy
nie sú dané dôvody.

29. K aplikácii ust. § 257 CSP dochádza aj z aspektov sociálnych a okolnosti hodné osobitného zreteľa

sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj
v konaní.

30. Z uvedeného vyplýva, že dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajú buď v dôvodoch na strane
sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

31. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

32. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 01.07.2016 súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

33. Pokiaľ žalovaná dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému
(a priznanie náhrady trov konania v jej prospech) vidí v okolnostiach prejednávanej veci vo vzťahu
k sporu o rozvod manželstva, odvolací súd dospel k záveru, že tieto neodôvodňujú aplikáciu ust. § 257
CSP.

34.Vdanomprípadenebolizistenétakéokolnostiprejednávanejveci,ktorébyodôvodňovalinepriznanie
trov konania žalovanému a naopak ich priznanie žalobkyni.

35. Samotná skutočnosť, že na príslušnom súde boli paralelne vedené konania o rozvod manželstva

a zrušenie BSM za trvania manželstva, nie je dôvodom pre aplikáciu citovaného ustanovenia.

36. Je na úvahe strany sporu, či bude alebo nebude iniciovať súdne konanie. Takáto možnosť (právo) jej
nemôže byť odňaté, avšak každá zo sporových strán znáša trovy konania v konkrétnom súdnom spore
a je zodpovedná aj za procesný výsledok daného sporu.

37.VprejednávanomsporeboloprávomžalobkynepodaťžalobuozrušenieBSMzatrvaniamanželstva.
Súd v tejto veci neskúmal dôvodnosť samotnej žaloby, a teda, či žalovaný svojim konaním ohrozoval
spoločný majetok strán sporu a samotný žalovaný tvrdenia uvedené v žalobe popieral. Podstatné pre
rozhodnutie súdu po späťvzatí žaloby bolo iba posúdenie procesného zavinenia na späťvzatí žaloby,

a teda nie posúdenie dôvodnosti žaloby ako takej, a z procesného hľadiska bola žalobkyňa tou stranou
sporu, ktorá zavinila zastavenie konania, keďže vzala žalobu späť pre rozhodnutím súdu vo veci samej.

38. Napokon aj argumentácia žalobkyne o snahe na záchranu manželstva, že manželstvu strán sporu
dávalaeštešancuanádej,apretovýsledokkonaniaorozvodnebolpreňupredvídateľný, bolavyvrátená

samotným rozsudkom o rozvode manželstva, z ktorého vyplynulo, že súhlasila s rozvodom, s manželom
spolu nežila, nestýkali sa od roku 2016 a išlo o fiktívny vzťah a kde sama uviedla, že nie je predpoklad,
aby obnovili spolužitie.39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II. o nároku
na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, preto jej nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, preto odvolací súd
rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia a priznal žalovanému proti žalobkyni nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).