Rozsudok – Neodkladné opatrenia ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. júl 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoCsp/17/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7723200704
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Miková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7723200704.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek

senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Michalovčík, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Makovická 768/20, 08901 Svidník, IČO: 55 943 659 proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 o určenie, že úver je bez úrokov a bez poplatkov,
o zaplatenie 296,91 eur s príslušenstvom a o určenie neprijateľných zmluvných podmienok, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce 16Csp/15/2023-87 zo dňa 9. februára 2024

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti výroku o povinnosti žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť úroky z omeškania 5 % ročne zo sumy 296,91 eur od 2.3.2023 do zaplatenia
nad priznaný rozsah príslušenstva žalobu zamieta.

P o t v r d z u j e rozsudok v zostávajúcom rozsahu o vyhovení žalobe v napadnutých výrokoch I. a II.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie preskúmavaným rozsudkom určil, že úver zo zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8300046712 zo dňa 15.3.2012 je bezúročný a bez poplatkov (I.), uložil žalovanému povinnosť na
vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 296,91 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej
sumy od 28.2.2023 do zaplatenia (II.), výrokom III. rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky
v bode 8. ods. 8.1. zmluvy v znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu
v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na

základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej medzi Veriteľom a dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok
dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti
splátok úveru vo výške 215,75 EUR a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 EUR v prípade ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý.
Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu dlžník udeľuje
veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty,
pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“, výrokom IV. určil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky v bode 8., ods. 8.4., zmluvy v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu
splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a dlžník sa
dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie
schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávkeveriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby
(resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom

poskytnutia revolvingu dlžníkovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a
to pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1.
Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi na zaplatenie odplaty
podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku
dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude

uhradený na účet dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
proti žalovanému v plnom rozsahu (V).

2. Súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu zo zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru
č. 8300046712 uzavretej sporovými stranami dňa 15.3.2012, podľa obsahu ktorej mal byť žalobcovi
poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur so splatnosťou 42 mesiacov, výškou mesačnej splátky 80,37

eur, úrokovou sadzbou 70,01 % ročne, hodnotou RPMN zmluvy 69,82 %, priemernou hodnotu RPMN
45,23 % (ďalej aj len „zmluva“). Súčasťou zmluvy o úvere bola dohoda o poskytnutí služby obsiahnutá
v zmluvných podmienkach v bode 8, ods. 8.1, 8.4 vo vyššie citovanom znení, z ktorého vyplývalo právo
žalovaného ako veriteľa na započítanie odplaty z dohody o odklade splatnosti splátok proti pohľadávke
žalobcu na vyplatenie sumy úveru. S odkazom na uvedené zmluvné ustanovenie bol žalobcovi

v postavení dlžníka poskytnutý úver len vo výške 1.392,12 eur. Žalobca uviedol, že uvedené zmluvné
ustanovenie predstavuje výrazný nepomer medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a dodávateľa,
lebo žalovaný ako dodávateľ mu neposkytol žiadnu službu, a za túto si už vopred účtoval odplatu,
sumu odplaty nezohľadnil pri stanovení sumy úveru, či celkovej dlžnej čiastky, lebo úroky žiada z úveru
1.500,- eur, ktorý v skutočnosti spotrebiteľovi neposkytol. Preto aj hodnota RPMN zmluvy 69,82% zjavne

neodzrkadľuje reálne údaje vyplývajúce z dohody sporových strán, a to o to viac, že úroky, ktoré vstupujú
do výpočtu hodnoty RPMN boli až úrovni 70 % ročne. Aj požadovaná odplata vo forme úrokov bola
podľa žalobcu neprimeraná, odporujúca zákonnej úprave § 53 ods. 6, § 3, § 39 Občianskeho zákonníka
(OZ), keď žalovaným požadované úroky sú 6-násobne vyššie ako priemerné úrokové sadzby bánk pre
obdobné spotrebiteľské úvery pri dohodnutej dobe splácania, ktoré v čase uzavretia zmluvy dosahovali

11,76 % ročne. Žalobca požadoval vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 296,91 eur s úrokmi
z omeškania s odôvodnením, že úver je bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 9, § 11 zák.č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pre vady zmluvy spočívajúce v neprimeranej odplate, neprijateľných
zmluvných podmienkach, absencii hodnoty RPMN, nesprávne uvedenej výške úveru, keď preukázal, že
žalovanému na úhradu dlhu v sume 1.392,12 eur poukázal v splátkach už 1.689,03 eur.

3. Súd vyhodnotil nárok uplatnený v konaní ako nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
§ 52 OZ, zohľadňujúc postavenie sporových strán v zmluve o revolvingovom úvere ako dodávateľa
a spotrebiteľa. V konaní aplikoval ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach, zásadách
ochrany dobrých mravov podľa § 53, § 3, § 39 OZ, skúmajúc náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a následky vád zmluvy podľa § 1,2,9,11, § 19 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
iných úveroch a pôžičkách, prihliadajúc na právo spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými
podmienkami aj v zmysle § 3 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

4. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/27/2018 zo dňa 28.3.2019 sa vysporiadal

s námietkou žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že úver je bez úrokov
a bez poplatkov a určení neprijateľnosti zmluvných podmienok konštatujúc, že právo domáhať sa
ochrany takýmto určovacím výrokom u spotrebiteľských zmlúv vyplýva priamo zo zákonnej úpravy §
298 Civilného sporového poriadku (CSP), a § 11 ods. 4 zák.č. 129/2010 Z.z., keď uvedené žaloby sa
nepovažujú za žaloby určovacie v zmysle § 137 CSP a nie je potreba preukázania naliehavého právneho

záujmu na požadovanom rozhodnutí súdu. Vychádzajúc zo znenia zmluvných podmienok konštatoval,
že dohoda o poskytnutí služby v bodoch 8.1, 8.4 zmluvy nepredstavuje individuálne dojednanie,
lebo je súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere bez možnosti žalobcu ako spotrebiteľa tieto zmluvné
ustanovenia vylúčiť, v nich dohodnutý poplatok je neprimerane vysoký v pomere istine poskytnutého
úveru, ktorý poplatok je splatný dňom uzavretia zmluvy bez toho, aby žalovaný ako veriteľ poskytoval

za prijaté finančné plnenie akúkoľvek protislužbu. Zmluvné ustanovenia sledujú výslovne len záujmy
dodávateľa, ktorému umožňujú inkasovať poplatok pri poskytnutí úveru bez zreteľa na to, či spotrebiteľ
službu využije alebo nie, o ktorú sumu dochádza k zníženiu úveru, čím dochádza k skresľovaniu údajov
úverových podmienok, čo všetko odôvodňovalo záver o neprijateľnosti zmluvných podmienok.5. Mal preukázané, že veriteľ žalobcovi poskytol oproti v zmluve uvedenej sume úveru 1.500,- eur len
finančnú čiastku 1.392,12 eur, keď veriteľ do výšky úveru započítaval už aj spomenutý náklad na odplatu

v celkovej hodnote 107,88 eur. Zmluva neodrážala reálnu sumu úveru, odporovala preto zákonným
podmienkam vymedzeným v § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. o obligatórnych náležitostiach spotrebiteľských
zmlúv. Poukázal na to, že v kontexte obsahu zmluvy je náklad na poplatok za odklad splatnosti splátok
súčasťou poskytnutého úveru, ktorý sa úročí, nie je zohľadnený pri výpočte hodnoty RPMN, ide teda
o nesprávny, skreslený údaj v neprospech spotrebiteľa. S odkazom na § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého

dohodnutá odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu, konštatoval
aj neprimeranosť a neplatnosť v zmluve dohodnutej úrokovej sadzbe na úrovni 70 %, keď priemerné
úrokové sadzby z bankových z úverov v čase uzavretia zmluvy v roku 2012 na obdobie splatnosti 1
až 5 rokov pri hodnote úveru 1.500,- eur predstavovali 11,76 % ročne. Z dôvodu nesprávnych údajov
o sume úveru, hodnote RPMN, neplatnej dohode o úrokoch, úver poskytnutý žalobcovi vyhodnotil ako
úver bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z.z.. V konaní bolo nesporné, že oproti

žalobcom prijatej sume 1.392,12 eur, bolo žalovanému vrátených 1.689,03 eur, preto uložil žalovanému
povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451, § 456 OZ v sume 296,91 eur spolu
s úrokmi z omeškania podľa § 517 ods. 1,2 OZ v spojení s nariadením vlády č. 87/95 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka vo výške 5 % ročne, ktoré úroky priznal odo
dňa doručenia žaloby žalovanému 28.2.2023. Žalobcovi ako procesne úspešnej sporovej strane priznal

plnú náhradu vzniknutých trov proti žalovanému.

6. Proti výrokom rozsudku o určení, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, o povinnosti na zaplatenie
296,91 eur s prísl a súvisiacemu výroku o náhrade trov konania podal žalovaný odvolanie. Výroky
rozsudku o neprijateľnosti zmluvných podmienok (III., IV.) neboli napadnuté opravným prostriedkom

a nadobudli právoplatnosť.

7. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Navrhoval,
aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol alebo zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Považoval za nesprávne ako sa súd prvej inštancie

vysporiadal s otázkou prípustnosti určovacieho výroku I., pretože žalobca nepreukázal existenciu
naliehavého právneho záujmu. Argumentoval tým, že aj po novelizácii ustanovenia § 11 ods. 4
zák.č. 129/2010 Z.z. umožňujúceho domáhať sa určenia, že úver je bez poplatkov a bez úrokov, je
predpokladom úspešného uplatnenia práva preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na
takomtorozhodnutí.Spochybňovaltiežvecnúsprávnosťzáverovsúduonesprávnomúdajiovýškeúveru

a hodnote RPMN, ktoré zistenia podľa jeho názoru neboli odôvodnené ani nevyplynuli z vykonaného
dokazovania. Pokiaľ aj došlo k započítaniu poplatku za poskytnutie služby odloženia splatnosti splátok
proti nároku žalobcu na vyplatenie sumy úvery, nemalo to vplyv na rozsah úveru, ktorý bol stále
rovnaký v sume 1.500,- eur. Naplnenie úverového vzťahu nie je podmienené priamym plnením dlžníkovi
v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom na účet, ale môže mať aj formu plnenia záväzkov dlžníka

jeho veriteľovi, či kompenzáciou vzájomných pohľadávok. V tomto kontexte za nepreukázaný považoval
tiež záver súdu o nesprávnej hodnote RPMN, ktorý nebol nijako skutkovo odôvodnený. Tvrdil tiež, že súd
nevychádzal zo zmyslu a účelu § 53 ods. 6 OZ, ktorý vyžaduje porovnávanie odplaty za úvery na celom
finančnom trhu, nielen vo vzťahu k priemerným úrokovým sadzbám bánk. Finančným trhom je sústava
subjektov zahrňujúcich tak bankové ako aj nebankové subjekty, teda komparácia s úrokovými sadzbami

bánk použitá súdom nemá oporu v zákone. Priemerná výška odplaty pritom v danom období bola na
úrovni 45,23 %, ktorá nebola podstatným spôsobom prevýšená, čím je vylúčená neplatnosť dohody
o odplate-úrokoch 70% ročne. Namietol tiež správnosť stanovenia počiatku omeškania s plnením dlhu,
ktorý sa mal viazať na deň doručenia žaloby 28.2.2023, keď v zmysle zákonnej úpravy dlžník sa dostáva
do omeškania až nasledujúci deň po tom, kedy ho veriteľ o plnenie požiadal.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu zotrval na svojich argumentoch prednesených na súde prvej
inštancie zdôrazňujúc, že aktuálna právna úprava § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. jasne upravuje
právo spotrebiteľa domáhať sa na súde rozhodnutia o tom, že úver je bez úrokov a bez poplatkov, čo
platilo už aj pred touto úpravou v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., čo bolo konštatované aj v uznesení

Najvyššieho súdu SR 4Cdo/223/2020 publikované pod R 10/2022 a ktorú ochranu spotrebiteľa
predpokladá aj § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa oprávňujúci spotrebiteľa
domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva. K tvrdeniam o nesprávnosti záverov súdu
prvej inštancie o hodnote RPMN, výške úveru, poukázal na znenie samotnej úverovej zmluvy, rozsahposkytnutých finančných prostriedkov, kde je zjavný nesúlad medzi v zmluve uvedenou sumou 1.500,-
eur a skutočne poukázanou finančnou čiastkou 1.392,12 eur, čo jednoznačne má vplyv na hodnotu
RPMN už aj s prihliadnutím na sumu dohodnutej odplaty-úrokov 70%. Navrhoval rozhodnutie ako vecne

správne potvrdiť.

9. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas

a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods.1, 2 CSP z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne
dôvodné. V rozsahu príslušenstva pohľadávky, v ktorej časti neboli splnené podmienky na potvrdenie
alebo zrušenie rozhodnutia bol výrok rozsudku zmenený v zhode s § 388 CSP, v ostatnom rozsahu bol
rozsudok ako vecne správny potvrdený v súlade s § 387 ods. 1 CSP.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. júla 2024 v pojednávacej
miestnosti č. 210/II. posch., miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli
a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

12. Odvolací súd hodnotil ako správne skutkové i právne závery súdu prvej inštancie vzťahujúce sa
k rozhodnutiu o určení, že zmluva o úvere uzavretá sporovými stranami 15.3.2012 je bez úrokov a bez
poplatkov, čo zakladá povinnosť žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, na zdôraznenie
správnosti ktorých záverov doplňuje:

13. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

16. Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (§ 11 ods. 4

zákona č. 129/2010 Z.z.).

17. Predpokladom rozhodnutia súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo určení bezúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru nie je podanie žaloby o určení práva alebo
skutočnosti podľa § 137 písm. c/, d/ CSP, ale podľa § 298 CSP a § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Zz..

Podľa § 298 CSP postačuje, ak súd sám zistí existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo následne
aj bez návrhu uvedie vo výroku svojho rozhodnutia. Pokiaľ zákon predpokladá v konaniach s ochranou
slabšej strany rozhodnutie súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky aj bez návrhu, ako výsledok ex
offo súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, výkladom a maiori ad minus možno dospieť
k záveru, že o to viac je opodstatnený taký postup súdu v prípadoch, ak sám spotrebiteľ podá návrh

na vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Neprijateľná podmienka sa považuje za neplatnú, a
domáhať sa neplatnosti zmluvy (či už ako celku alebo jej jednotlivých ustanovení), môže spotrebiteľ aj
podľa § 11 ods. 4 zákona č,.129/2010 Z.z. aj bez preukázania naliehavého právneho záujmu, keďže
mu také právo priznáva priamo zákon. Žalobcovi preto svedčilo právo na podanie žaloby o určenie, že
úver je bez úrokov a poplatkov, ako i vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, u ktorých žalôb

procesná úprava nepredpokladá skúmanie naliehavého právneho záujmu.

18. Súd je povinný ex offo skúmať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, neprijateľné zmluvné
podmienky uvedené v zmluvách a prihliadnuť na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Tátopožiadavka je daná úniovým právom, Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.
apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ako aj smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorú potvrdzuje aj judikatúra Súdneho dvora EÚ

(napr.rozsudok z 21.4.2016 vo veci C-377/14 Radlinger, Radlingerová proti FINWAY a.s.). Neprijateľné
zmluvné podmienky sú absolútne neplatné, to znamená, že sa ich neplatnosti nie je potrebné dovolávať,
tak ako pri relatívnej neplatnosti právnych úkonov. V režime zmlúv o spotrebiteľských úveroch je
súd povinný skúmať obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľských úveroch a v prípade absencie
niektorej náležitosti, prípadne uvedenia nesprávnej RPMN v zmluve v neprospech spotrebiteľa, nastáva

ex lege sankcia vo forme bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11 ods. 1 zák.č.129/2010 Z.z.),
na ktorý právny dôsledok je súd povinný prihliadnuť a vyvodiť tomu zodpovedajúce následky. Na
absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí súd prihliadnuť vždy z úradnej povinnosti (§ 39 OZ). V
prípade odplaty, ktorej výška by presahovala maximálnu prípustnú výšku odplaty stanovenej zákonom,
išlo by o rozpor takto určenej odplaty so zákonom a teda absolútnu neplatnosť dohody o odplate,
ktorá nastáva ex lege, a ku ktorej súd prihliada bez potreby dovolania sa neplatnosti dohody stranou

sporu. V čase uzavretia zmluvy (15.3.2012) § 53 ods. 6 OZ odplatu zo spotrebiteľskej zmluvy
upravoval tak, že táto nesmie podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, prihliadajúc finančnej situácii spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia záväzkov, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Citované
zákonné ustanovenie nezbavuje súdu povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť právnych úkonov

daných ich rozporom so zákonom a dobrými mravmi ako je to v prípade odplaty na úrovni 70 % ročne,
ktorá prekračovala obvyklú úrokovú mieru bánk v čase uzavretia zmluvy na hranici 12%. Relevantnými
porovnávacími údajmi sú len také, na základe ktorých možno ustáliť obvyklú hranicu požadovanú zo
strany finančných inštitúcií vo vzťahu k spotrebiteľom pri obdobnom type úverov a pokiaľ sa niektoré
sadzby vymykajú z tohto rámca, ako je tomu aj v prípade žalovaného, ako veriteľa, tieto nemôžu požívať

súdnu ochranu, ani nie sú porovnávacím kritériom.

19. Rovnako tak je správny aj záver súdu prvej inštancie o nesprávnom uvedení sumy úveru i hodnote
RPMN, pre ktorú sa úver považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov podľa § 11 zákona č.
129/2010 Z.z.. Súd prvej inštancie uzavrel, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený na

spotrebiteľskej zmluve vychádza z neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53 OZ, lebo žalovaný
ako dodávateľ požaduje od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej
miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, a žiada od spotrebiteľa uhradenie plnenia, za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie. Súd tiež dospel k záveru o nesprávne určenej hodnote RPMN v
neprospech spotrebiteľa vo väzbe na žalobcom uplatňované poplatky, ktoré neboli zohľadnené ako

náklady na spotrebiteľský úver, aj keď to ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a nariadenia vlády č.
87/95 Z.z. vyžadovali. Z uvedených dôvodov RPMN v čase uzavretia zmluvy neodzrkadľovala skutočný
rozsah záväzku spotrebiteľa.

20. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumejú celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a
poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady
na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo

aby ho získal za ponúkaných podmienok.

21. Podľa § 19 ods.1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou

poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné

transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je
dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.22. Niet sporu, že o sumu poplatku 107,88 eur za poskytnutie služby odkladu splatnosti splátok,
ktorá dohoda má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo žalovaný v odvolacom konaní ani
nespochybňoval, a tento výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť, žalovaný

znížilfinančnéplnenieprežalobcutitulomúveru,aoprotivzmluveuvedenejsume1500eurmupoukázal
len 1392,12 eur. Ku spôsobu zohľadňovania poplatkov požadovaných od spotrebiteľa vo vzťahu k istine
úveru, a teda aj celkovým nákladom spotrebiteľa, odvolací súd poukazuje na rozsudok SDEÚ vo veci
C-377/14 Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., ktorý vo výroku rozsudku v
bode 3. výslovne uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES ako aj bod

I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania
úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si
poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené. Podľa Súdneho dvora do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l)
a čl. 10 ods.2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky
dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek

ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť. Neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady
spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorej
výpočet závisí od celkovej výšky úveru (body 86. a 87. rozsudku).

23. Žalovaný postupoval v rozpore s vyššie citovanou zákonnou úpravou a rozhodnutím SDEÚ vo

veci C-377/14. Úverová zmluva vychádza z povinnosti spotrebiteľa (žalobcu) na vrátenie dlžnej sumy
1.500,00 eur vrátane úrokov a poplatkov, z ktorej si tiež veriteľ uplatňoval odplatu. Súdu prvej inštancie
preto nemožno vytknúť nesprávnosť úvah pri posudzovaní toho, ktoré dodávateľom požadované
peňažné plnenia mali byť zahrnuté do hodnoty RPMN (§2 písm.g, § 19 zákona č.129/2010 Z.z).
Hodnota RPMN sa vždy posudzuje podľa okolností existujúcich v čase vzniku záväzkového vzťahu, a je

vyjadrením povinnosti dodávateľa poskytovať spotrebiteľovi úplné a zrozumiteľné informácie o obsahu
jeho práv a povinnosti zo zmluvy. Ak žalovaný na základe zmluvy poskytol žalobcovi reálne len 1.392,00
eur, stanovil hodnotu RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže nesprávne uviedol celkovú výšku úveru
1.500,00 eur a nezohľadnil všetky náklady s úverom spojené ktoré po spotrebiteľovi požadoval, ktorými
sú úroky na úrovni 70% ročne. Takýto postup veriteľa nepochybne zakladá vadné určenie hodnoty

RPMN v neprospech spotrebiteľa, a teda je správny aj záver súdu o tom, že zmluva je bezúročná a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z..

24. Žalobca plnil žalovanému ako veriteľovi na základe zmluvných ustanovení, ktoré sú považované
v zmysle zákona za neplatné z titulu neprijateľnosti zmluvných podmienok a na základe zmluvy, ktorá

sa považuje za zmluvu bez úrokov a bez poplatkov, preto mu vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 OZ z titulu neplatného právneho úkonu. V konaní bol nesporný rozsah tohto
záväzku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 296,91 eur, s vydaním ktorého je žalovaný
v omeškaní, preto má povinnosť podľa § 517 ods. 1, 2 OZ aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
Výška úrokov z omeškania zodpovedá § 3 nar. vlády č. 87/95 Z.z., podľa ktorého hodnota úrokov je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie sa viazalo na doručenie žaloby
žalovanému. Pokiaľ ide o počiatok omeškania vzhľadom na to, že žalobca prevzal žalobu až dňa
28.2.2023, v zhode s § 563 OZ povinnosť plniť mu vznikla až 1.2.2023, a teda v omeškaní sa ocitol odo
dňa 2.3.2023, v ktorej časti odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

25. Pretože odvolací súd zmenil odvolaním napadnutý rozsudok, rozhodol tiež o náhrade trov konania (§
396 ods. 2 CSP). Žalobca bol neúspešný len v nepatrnom rozsahu (2 dni omeškania), preto sa považuje
za plne procesne úspešnú sporovú stranu, z ktorého dôvodu mu tiež vznikol nárok na plnú náhradu trov
prvoinštančného i odvolacieho konania v súlade s § 255 ods. 1 CSP.

26. Rozhodnutie prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).