Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320203896
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1320203896.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predseda senátu JUDr. Branislav Král a členovia senátu

JUDr.DarinaKriváňováaJUDr.MichaelaKrajčovávsporežalobcu:Zatisies.r.o.,sosídlomvBratislave,
Zátišie 10/a, IČO: 44 237 588, v zastúpení: Falcon Legal advokátska kancelária s.r.o. so sídlom v
Bratislave, Dunajská 33, IČO: 45 476 101, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Nové Mesto,
Junácka 1, Bratislava, IČO: 00 603 317, v zastúpení: CLC advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Bratislave, Panenská 18, IČO: 36 707 856, o určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k
pozemkom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č.k. B3-44C/7/2020-196
z 12. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I.KrajskýsúdvBratislaverozsudokMestskéhosúduBratislavaIVč.k. B3-44C/7/2020-196
z 12. júla 2023, p o t v r d z u j e.

II.Žalovanému priznáva nároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcovivrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 12. júla 2023, č.k.
B3-44C/7/2020-196 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia
neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k pozemkom:
- registra „C“ KN parc. č. XXXXX/XX o výmere 591 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaný na LV č.
XXXX, k.ú. Nové Mesto, vedených Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny,
- registra „C“ KN parc. č. XXXXX/XX o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú.

Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaný na LV č. XXXX,
k.ú. Nové Mesto, vedených Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny,
- registra „C“ KN parc. č. XXXXX/X o výmere 5266 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaný na LV č.
XXXX, k.ú. Nové Mesto, vedených Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny.
Žalobca uviedol, že je výlučným vlastníkom prevádzkovej budovy so súpisným číslom XXXX postavenej
na pozemku parc. č. XXXXX/XX v k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres

Bratislava III, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Nové Mesto, vedený Okresným úradom Bratislava, odbor
katastrálny. Ďalej je výlučným vlastníkom garáže súpisné číslo XXXXX postavenej na pozemku parc.
č. XXXXX/XX v k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III,
ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Nové Mesto, vedený Okresným úradom Bratislava, odborkatastrálny. Budova žalobcu stojí na pozemku reg. „C“ parc. č. XXXXX/XX o výmere 591 m2, druh
pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto,
okres Bratislava III, zapísaný na LV č. XXXX, ak Nové Mesto, vedených Okresným úradom Bratislava,

odbor katastrálny. Garáž žalobcu stojí na pozemku registra „C“ katastra nehnuteľností parc. č. XXXXX/
XX o výmere 17 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Nové Mesto, obec
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Nové Mesto,
vedený Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny. Ako výlučný vlastník zastavaného pozemku
a pozemku pod garážou je v súčasnosti evidovaný v časti B na LV č. XXXX k.ú. Nové Mesto, vedený

Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny žalovaný v podiele 1/1, pričom ako titul nadobudnutia
všetkých nehnuteľností zapísaných na predmetnom LV je uvedené osvedčenie o vyhlásení účastníka
o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb.
notárska zápisnica N 45/2010, Nz 3710/ 2010, NCRIs 3811/2010 zo dňa 04.02.2010. Právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného k zastavanému pozemku a k pozemku pod garážou tak
podľa evidencie na LV XXXX je vydržanie, resp. osvedčenie o vyhlásení účastníka o nadobudnutí

vlastníctva k nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa §
63 zák. č. 323/1992 Zb. vo forme notárskej zápisnice N 45/2010, Nz 3710/ 2010, NCRIs 3811/2010
vyhotovenej dňa 04.02.2010 U.. P. O., notárom so sídlom N. 6, W.. Žalobca sa určovacou žalobou
domáha, aby súd autoritatívne rozhodol, že tu vlastnícke právo žalovaného k
zastavanému pozemku a k pozemku pod garážou nie je. Dôvodom je absencia základných podmienok

pre vydržanie vlastníckeho práva predpokladaná zákonom (dobromyseľnosť a držba veci nepretržite po
dobu 10 rokov) u žalovaného, a to nielen v čase vyhotovenia notárskej zápisnice, ale aj kedykoľvek
predtým a následne po jej spísaní (absencia obidvoch podmienok trvá do dnešného dňa). Naliehavý
právny záujem žalobcu na tomto určení je daný tým, že žalovaný ako údajný vlastník zastavaného
pozemku požaduje od žalobcu ako vlastníka budovy bezdôvodné obohatenie za užívanie zastavaného

pozemku bez právneho dôvodu a súčasne požaduje uzavretie nájomnej zmluvy. Pre platnosť nájomnej
zmluvy je potrebné zistiť, či je žalovaný vôbec oprávneným vlastníkom zastavaného pozemku. Ďalším
dôvodom sú prebiehajúce rokovania medzi účastníkmi na pôde miestneho úradu Bratislava - Nové
Mesto, ktoré sa týkajú prípadného odkúpenia zastavaného pozemku a prípadne aj časti priľahlého
pozemku a žalobca potrebuje mať istotu, či zastavaný pozemok a ostatné pozemky sú skutočne

vlastníctvom žalovaného z dôvodu predchádzania prípadným sporom ohľadne platnosti kúpnej zmluvy.
Ďalším dôvodom je riešenie nevyhnutného prístupu k budove z verejnej komunikácie, ktorý je možný len
cez priľahlý pozemok - za účelom správneho vyriešenia nevyhnutného prístupu odkúpením príslušnej
časti priľahlého pozemku alebo zriadením vecného bremena je nevyhnutné, aby bolo autoritatívne
rozhodnuté, kto je vlastníkom priľahlého pozemku resp., či žalovaný jeho vlastníkom alebo nie. Žalobca

tvrdil, že u žalovaného nebola nikdy splnená podmienka dobromyseľnosti a to ani v čase vyhotovenia
notárskej zápisnice. V priloženej notárskej zápisnici je totiž napr. vyslovené, že list vlastníctva na dané
nehnuteľnostiniejezaloženýauvedenépozemkysúčasťamipozemnoknižnýchparciel:parc.č.XXXXX,
roľa o výmere 50081 m2, PKV č. XXXX, k.ú. Bratislava a parc. č. XXXXX, lúka o výmere 67 728 m2,
PKV č. XXXX k. ú. Bratislava. Vlastníkmi uvedených parciel boli podľa zápisu vo vyššie uvedených

pozemkovoknižných vložkách fyzické osoby: Dr. G. L., Dr. Q. L., H. T., B. a C. T.. V 1/12 parc. č.
XXXXX a 1/8 parc. č. XXXXX je č. d. z roku 1949 vyvlastnenie v prospech československého štátu,
Železničná správa. Ďalšie zápisy v PKV sú vykonané v roku 1951, pozostalostné konanie v prospech
G. a Q. L.. Uvedené osoby sa k nehnuteľnostiam nehlásili, v centrálnej evidencii sa nenachádzajú,
podľa získaných archívnych dokumentov sa v rokoch 1936 -1938 odsťahovali do cudziny. Pri vyhotovení

osvedčenia samotný žalovaný vedel, že nie je vlastníkom pozemkov, nemá žiadny objektívny dôvod
(titul) sa domnievať, že mu pozemky patria. Žalovaný sa v osvedčení usvedčil z toho, že nemá dôvod
považovať za vlastníka pozemkov, keď sám vymenoval pôvodných vlastníkov pozemkov a súčasne
neuviedol žiadny nadobúdací titul, ktorý by ho teoreticky oprávňoval k vlastníctvu pozemkov. Žalovaný v
notárskej zápisnici uvádza, že najneskôr od roku 1994 užíva pozemky a že nakladá s nehnuteľnosťami

ako so svojimi v dobrej viere vlastníctva k nim, o čom svedčia, napríklad nájomné zmluvy k
pozemkom pod garážami, úprava, kosenie, čistenie priestranstiev a podobne. Vyhlásenie žalovaného,
že pozemky od roku 1994 užíva, je nepravdivé. Pozemky, ktoré sú predmetom žaloby, nikdy neboli
predmetom prenájmu zo strany žalovaného ako prenajímateľa. Žalovaný taktiež nesplnil nevyhnutnú
podmienku pre platné nadobudnutie vlastníctva pozemku vydržaním a to trvanie jeho držby po dobu

najmenej 10 rokov. Nakoľko predmetné pozemky sú zastavané v rozsahu 100 % žalovaný sa o ne
nemohol starať a nemohol s nimi nakladať ako s vlastnými. Žalovaný pozemky nijak neužíval ani časti
priľahlého pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 5266 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie,
k. ú. Nové Mesto, obec Bratislava - mestská časť Nové Mesto, okres Bratislava III, zapísaný na LV č.XXXX, k.ú. Nové Mesto, vedených Okresným úradom Bratislava, odbor katastrálny v tom rozsahu, ktorý
tvorí funkčný celok s budovou a je už od roku 1995 oplotený. Žiadne tretie osoby, a teda ani žalovaný
tak nemali od roku 1995 fyzický prístup do priľahlého areálu. Žalovaný ani nikdy nepožiadal žalobcu o

umožnenievstupudopriľahléhoareáluzaúčelomúdržby.Opriľahlýareálsaodroku2010staralžalobca,
ktorý na tejto ploche na vlastné náklady postavil zámkovú dlažbu, kosil trávu, staral sa o porasty pozdĺž
plotu, opravoval plot, čistil ho, upratoval a odstraňoval sneh. Aj o prístupovú cestu sa od roku 2010 stará
žalobca, ktorý ju spevnil, upratoval a odstraňoval sneh, aby mohol byť zabezpečený prístup a príjazd
jeho budove. Rovnaké činnosti pred žalobcom vykonával na prístupovej ceste jeho právny predchodca,

od ktorého kúpil budovu a to od roku 1995. Žalovaný nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo nielen
k zastavaným pozemkom, ani k priľahlému areálu a k prístupovej ceste, nakoľko tieto nikdy nedržal,
neužíval a nestaral sa o ne. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že žalovaný sa nestal vlastníkom
pozemkov na základe vydržania, stav zápisu na liste vlastníctva by sa musel vrátiť do stavu, aký bol pred
rokom 2010, keď bola spísaná notárska zápisnica. Pokiaľ by títo bývalí vlastníci zomreli bez dedičov, stal
by sa vlastníkom týchto nehnuteľností de iure štát Slovenská republika ako takzvaná odúmrť, teda nie

žalovaný.Nakoľkožalovanýnebolvdobrejviereprispísanínotárskejzápisnicevroku2010,nemoholbyť
v dobrej viere ani neskôr. Žalobca poukázal aj na formálne nedostatky notárskej zápisnice, keď žalovaný
nepredložil vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného
predpisu podľa § 63 písm. a) bod 3 notárskeho poriadku, že k vydržaniu nemá výhrady - žalovaný
mal predložiť notárovi vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, čo neurobil. Žalovaný nepredložil

vyjadrenie obce - teda Hlavného mesta SR Bratislavy, že nemá k vydržaniu výhrady. Žalovaný sa
nedostatočným spôsobom snažil zistiť právnych nástupcov zapísaných vlastníkov.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalovaný sa až na pojednávaní vyjadril k žalobe tak, že s touto nesúhlasí a rozporuje všetky
prostriedky procesnej obrany žalobcu, ktoré sú v rozpore so skutkovým a právnym stavom veci. Žalobca
sa domáha určenia neexistencie vlastníckeho práva žalovaného k trom pozemkom evidovaným na
LV č. XXXX v k.ú. Nové Mesto. Žalovaný dáva do pozornosti, že na tomto LV je zapísaných 390
pozemkov v prospech žalovaného, ktoré nadobudol na základe jediného právneho titulu a to notárskej

zápisnice č. N 45/2010 z 04.02.2010. Ak by skutočným úmyslom bolo určenie, že žalovaný nie je
vlastníkom, tak by sa žalobca domáhal takéhoto určenia vo vzťahu ku všetkým pozemkom, na ktoré sa
vzťahuje predmetná notárska zápisnica. V tomto smere teda žalobný petit trpí vadou nezrozumiteľnosti,
neurčitosti a materiálnej nevykonateľnosti. Úmyslom žalobcu je spôsobiť žalovanému ujmu, keď sa chce
vyhnúť vydaniu bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov žalovaného a teda jeho výkon práva

podanou žalobou nepožíva právnu ochranu. Údaje z katastra nehnuteľností sú hodnoverné, pokiaľ sa
nepreukáže opak. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovaných
určeniach, ktorý tvrdí len vo všeobecnosti. Postavenie žalobcu nie je neisté, poukazuje na R 55/2009.
Podľa žalovanej naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c/ C.s.p. nie je daný. Skutočnosti
v notárskej zápisnici sa považujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak, uplatňuje sa prezumpcia

správnosti. Žalovaný splnil podmienky vydržania, keď bol oprávnený držiteľ a po dobu vyžadovanú
zákonom nakladal s vecou ako vlastnou. Podľa žalovaného postavenie žalobcu nie je neisté, nakoľko
buď by nájomné platil územnej samospráve, alebo štátu. Žalovaný je vlastníkom, ktorý získal vlastníctvo
zákonným spôsobom. Všetky parcely, ktoré boli obsahom notárskej zápisnice pochádzajú z jednej
parcely reg. „E“. Žalobu žiada zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v k.ú. Nové Mesto, obec BA- m.č. Nové Mesto, okres Bratislava III evidovanej ako prevádzková
budova súpisné číslo XXXX na parcele registra „C“ č. XXXXX/XX a garáž súpisné číslo XXXXX na
parcele registra „C“ č. XXXXX/XX je žalobca (titul nadobudnutia kúpna zmluva podľa V- XXXXX/XX zo

dňa 20.09.2010, kúpna zmluva v - XXXXX/XX zo dňa 11.10.2012). Z čiastočného výpisu z katastra
nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa 22.04.2022 súd zistil, že evidovaným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v k. ú. Nové Mesto, obec BA- m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III evidovanej
ako parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/XX druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere
591 m2, je žalovaný (titul nadobudnutia Osvedčenie o vyhlásení účastníka o nadobudnutí vlastníctva k

nehnuteľnostiam na základe vydržania podľa § 63 zák. č. 323/1992 Zb., notárska zápisnica N 45/2010,
Nz 3710/2010, NCRIs 3811/2010 zo dňa 04.02.2010, listina o určení súpisného čísla Star - XXXX/XXXX
zo dňa 07.06.2001, Z - XXXXX/XX). Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX zo dňa
22.04.2022 súd zistil, že evidovaným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Nové Mesto,obec BA - m. č. Nové Mesto, okres Bratislava III evidovanej ako parcela registra „C“ parc. č. XXXXX/XX
druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 17 m2, je žalovaný (titul nadobudnutia Osvedčenie
ovyhláseníúčastníkaonadobudnutívlastníctvaknehnuteľnostiamnazákladevydržaniapodľa§63zák.

č. 323/1992 Zb., notárska zápisnica N 45/2010, Nz 3710/2010, NCRIs 3811/2010 zo dňa 04.02.2010,
listina o určení súpisného čísla X. - XXXX/XXXX zo dňa 07.06.2001, Z - XXXXX/XX).

6. V ďalšom súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na žalovanom určení. S
poukazom na ust. § 137 písm. c/ C.s.p. a § 36a ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. zákona o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) uviedol, že
medzi stranami sporu neboli sporné skutočnosti ohľadne vlastníctva žalobcu k stavbám na pozemku
žalovaného, existencia vzájomných rokovaní o odkúpení pozemkov od žalovaného, ktoré boli v štádiu
stanovenia ceny znaleckým posudkom ako predpokladu predloženia veci na schválenie miestnemu
zastupiteľstvu. Taktiež nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný sa v čase rozhodovania súdu
nedomáha v súdnom konaní od žalobcu žiadnych plnení z titulu nájomného, resp. bezdôvodného

obohatenia za užívanie pozemkov. Napokon nebola sporná ani skutočnosť, (ktorá aktuálne vyplýva aj
z evidencie katastra nehnuteľností), že v súčasnosti je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom
tohto konania, žalovaný. Spornou otázkou medzi stranami sporu bola existencia naliehavého právneho
záujmu na žalobcom požadovanom negatívnom určení, teda, určení, že žalovaný nie je vlastníkom
pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania.

7. Podľa žalobcu naliehavý právny záujem na požadovanom negatívnom určení bol daný právnym
vzťahom, ktorý je medzi stranami sporu a to žalobcu ako vlastníka stavby a žalovaného ako vlastníka
(stavbami žalobcu) zastavaných pozemkov, ktorí majú právny záujem na vyjasnenie vlastníckych práv
z hľadiska hmotného práva, aby bol daný základ pre ďalšie s tým súvisiace právne vzťahy medzi

nimi. Týmito právnymi vzťahmi majú byť niekoľkoročné rokovania medzi stranami sporu o odkúpení
zastavaného pozemku a prípadne aj časti priľahlého pozemku od žalovaného, resp. prípadný nájomný
vzťah, resp. vzťah z bezdôvodného obohatenia.

8. Súd prvej inštancie potom poukázal na to, že podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo

je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Podľa judikatúry ide pri skúmaní
naliehavého právneho záujmu o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne
konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia

bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R
17/1972), prípadne tam, kde sa určovacou žalobou predíde žalobe na plnenie (R 24/1995). Určovacia
žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak ňou požadované určenie má povahu (len) predbežnej
otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda najmä vtedy, ak vyriešenie
predbežnej otázky ešte neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo

práva (rozsudok NS SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, 3 Cdo 112/2004,1 Cdo 91/2006, ako aj uznesenie NS
SR sp. zn. 3 Cdo 56/2011). Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť
naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť
odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa
určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom

sporu a predíde sa žalobe o plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného
rozhodnutia.

9. V danej veci súd konštatoval, že medzi stranami sporu existuje právny vzťah daný faktom, že budova

a garáž žalobcu sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalovaného. Iný právny vzťah medzi stranami
sporuneexistuje,nakoľkožalobcaniejenájomcomspornýchpozemkovažalovanýsaodnehotohočasu
v žiadnom súdnom konaní nedomáha vydania bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemkov
pod budovami žalobcu. Negatívne určenie vo vzťahu k určeniu vlastníctva judikatúra pripúšťa len v
prípade duplicitných zápisov vlastníctva. Keďže v tomto konaní nejde o prípad duplicitného vlastníctva

súd prvej inštancie mal za to, že ani prípadným vyhovením žalobe, by nedošlo k odstráneniu tvrdenej
právnej neistoty žalobcu, nakoľko ani spätným zápisom v katastri nehnuteľností by nebolo zrejmé, kto je
vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Sám žalobca v žalobe uviedol, že z notárskej
zápisnice vyplýva, že list vlastníctva na dané nehnuteľnosti nebol založený a uvedené pozemky boličasťami pozemnoknižných parciel: parc. č. XXXXX, roľa o výmere 50081 m2, PKV č. XXXX, k.ú.
Bratislava a parc. č. XXXXX, lúka o výmere 67 728 m2, PKV č. XXXX k.ú. Bratislava. Vlastníkmi
uvedených parciel boli podľa zápisu v uvedených pozemkovoknižných vložkách fyzické osoby: Dr. G.

L., Dr. Q. L., H. T., B. a C. T.. V 1/12 parc. č. XXXXX a 1/8 parc. č. XXXXX je č. d. z roku 1949
bolo vyvlastnenie v prospech Československého štátu, Železničná správa. Ďalšie zápisy sú vykonané
v roku 1951, pozostalostné konanie v prospech G. a Q. L.. Uvedené osoby sa k nehnuteľnostiam
nehlásili, v centrálnej evidencii sa nenachádzajú, podľa získaných archívnych dokumentov sa v rokoch
1936-1938 odsťahovali do cudziny. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že predmetná

žaloba nie je vhodne zvoleným procesným nástrojom ochrany práva žalobcu a nevyriešila by spornosť
daného právneho vzťahu, nakoľko by museli nasledovať prípadné ďalšie konania na zistenie vlastníkov
pozemkov.

10. Nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku, bolo potrebné konštatovať, že
v čase rozhodovania súdu strany sporu sa nedohodli na odkúpení pozemkov pod budovami žalobcu,

resp. priľahlých pozemkov, nie sú v nájomnom vzťahu a žalovaný si od žalobcu neuplatnil v súdnom
konaní bezdôvodné obohatenie za užívanie jeho pozemkov. Za tejto situácie súd mal za to, že žalobca
nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovaných negatívnych určeniach o tom,
že žalovaný nie je vlastníkom predmetných pozemkov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení potom bránil súdu vo veci ďalej konať, meritórne sa ňou zaoberať, pretože ak súd

nemal preukázaný naliehavý právny záujem na danom určení, bolo súčasne vylúčené, aby bola žaloba
preskúmavaná súdom po stránke vecnej (porovnaj rozsudky NS SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006, 2 Cdo
231/2007). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 C.s.p..

12. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v
predmetnom konaní ide o žalobu na určenie neexistencie vlastníckeho práva žalovaného (negatívna
určovacia žaloba) k pozemkom, na ktorých stoja budovy vo vlastníctve žalobcu, pričom procesným

predpokladom rozhodovania súdu o veci po vecnej stránke je skutočnosť, že je daný naliehavý právny
záujem žalobcu na vyriešení požadovanej otázky. Súd prvej inštancie zamietol žalobu výlučne z dôvodu,
že nenašiel v tomto prípade naliehavý právny záujem (ďalej aj „NPZ“) žalobcu, t.j. nevidel žiadne dôvody
k tomu, že by postavenie žalobcu malo byť ohrozené alebo by zostalo neisté v prípade, ak o žalobe po
vecnej stránke nerozhodne. Súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal vecnou stránkou žaloby. Preto aj

odvolanie žalobcu je podávané predovšetkým z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom
prvejinštancie(§365ods.1písm.h)C.s.p.),pričomnesprávneprávneposúdeniespočívapredovšetkým
v nesprávnom posúdení existencie, resp. neexistencie, naliehavého právneho záujmu. Podľa žalobcu
súd nesprávne posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu, keď došiel k záveru, že v tomto prípade
absentuje. Žalobca má naďalej za to, že naliehavý právny záujem na rozhodnutí v požadovanej veci

(autoritatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov a následná možnosť nápravy zápisu v
katastri nehnuteľností) je v tomto prípade daný a preukázaný. Súd v bode 27. odôvodnenia rozsudku
konštatuje, že "medzi stranami sporu existuje právny vzťah daný faktom, že budova a garáž žalobcu
sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalovaného." Už hneď toto konštatovanie súdu je nielen
nesprávne, ale najmä zmätočné. Účelom a podstatou tejto určovacej žaloby bolo práve určenie, že

pozemky, na ktorých stoja budovy žalobcu, nie sú vo vlastníctve žalovaného. Súd sa k rozhodovaniu
o otázke vlastníctva pozemkov žalovaným z vecnej stránky (meritu veci) vôbec nedostal z dôvodu
absencie NPZ (čo v rozsudku výslovne uvádza: "... je vylúčené, aby bola žaloba preskúmavaná súdom
po stránke vecnej"). Súd ale paradoxne v odôvodnení toho istého rozsudku uvádza, že "budova a
garáž sú postavené na pozemku vo vlastníctve žalovaného". Súd ďalej v odôvodnení na viacerých

miestach konkludentne vychádza z toho, že vlastníkom pozemkov je žalovaný, avšak toto je práve tou
(vecnou) otázkou, ktorá sa mala v tomto konaní riešiť. Súd tak v odôvodnení rozsudku vychádza z
akejsi premisy, že pozemky sú vo vlastníctve žalovaného, avšak táto otázka je medzi stranami sporná a
keďže súd o merite veci nerozhodoval z dôvodu absencie procesnej podmienky NPZ, nemal tento záver
v odôvodnení rozsudku vôbec použiť. Aj keď mal súd pravdepodobne na mysli iba fakt, že žalovaný

je zapísaný na LV (čo je odlišné od toho, kto je po hmotnoprávnej stránke skutočným vlastníkom),
znenia odôvodnenia rozsudku je nešťastné a nesprávne. Žalobca odvolanie podáva z dôvodu, že súd
prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu, keď dospel k záveru,
že v tomto prípade a za týchto okolností, žalobca nemá naliehavý právny záujem žalobcuna určení, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov pod jeho budovami. Ďalším dôvodom je nesprávne
skutkové zistenie súdu z predložených dôkazov spočívajúce v tom, že v odôvodnení vychádzal z
predpokladu, že žalovaný je vlastníkom dotknutých pozemkov (iba z dôvodu, že je zapísaný v katastri

na LV z dôvodu vydržania, pričom tento zápis je len informatívny), čo malo byť ale riešené po vecnej
stránke, avšak pričom súčasne súd jasne uviedol, že vec po vecnej stránke neriešil nakoľko nebola
splnená procesná podmienka existencie NPZ. Vzhľadom na zmätočnosť odôvodnenia a nesprávneho
posúdenia NPZ je ďalším dôvodom uvádzaným žalobcom (z dôvodu opatrnosti) aj iná vada konania. K
samotnej existencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že existencia jeho NPZ na určení,

že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov pod jeho budovami, je v tomto prípade jednoznačne daná.
Žalovaný je evidovaný na LV ako vlastník pozemkov, na ktorých sa nachádzajú budovy žalobcu, avšak
podľa žalobcu z hmotnoprávnej stránky žalovaný evidentne nie je vlastníkom uvedených pozemkov a
zápis v katastri nehnuteľností tak nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný nie je ich vlastníkom nakoľko pri
údajnom "vydržaní" jednoznačne nebola splnená ani jedna z podmienok pre účinné vydržanie (či už
dobromyseľnosť alebo držba), čo je prakticky nespochybniteľné, pretože aj sám žalovaný v notárskej

zápisnici o údajnom vydržaní uviedol, že nie je vlastníkom pozemkov a nemá ani dôvod sa domnievať,
že by ich vlastníkom bol. V tomto prípade by právnym titulom nadobudnutia vlastníctva bolo
iba splnenie podmienok pre vydržanie a nie spísanie notárskej zápisnice ani samotný zápis (formou
záznamu) na LV, ktorý má len informatívne účinky. Žalovaný pozemky nevydržal a zápis v katastri
tak jednoznačne nezodpovedá skutočnému právnemu stavu, pričom doterajšia judikatúra sa zhoduje

v názore, že len tento samotný dôvod sám o sebe znamená existenciu naliehavého právneho záujmu
na vyriešení otázky vlastníctva. NPZ tak je daný o. i. tým, že by sa mal odstrániť evidentne nesprávny
zápis v katastri nehnuteľností a vrátiť sa logicky do stavu, aký bol predtým (s osobami vlastníkov, ktorí
boli zapísaní na LV pred žalovaným). Nakoľko sa budovy žalobcu nachádzajú na pozemkoch, u ktorých
je na LV zapísaný nesprávny vlastník (t.j. nevlastník), má logicky záujem na tom, aby sa odstránil

tento protiprávny stav a zápis na LV bol vrátený do pôvodného stavu, t.j. aby boli na LV zapísaní pôvodní
právoplatní vlastníci, príp. ich právni predchodcovia. Argumentácia žalovaného a súdu, že výmazom
žalovaného z LV sa nezistí skutočný vlastník a nebude odstránená právna neistota žalobcu je
absurdná, nakoľko predtým na LV boli zapísaní poslední skutoční právoplatní vlastníci (na LV okolitých
pozemkov sú títo vlastníci evidovaní do dnešného dňa ako vlastníci). Niektorí z týchto spoluvlastníkov

môžu stále žiť a pokiaľ nie, dedičstvom ex lege prešli do vlastníctva ich dedičov (a skutočnosť, že
na LV neboli prepísané na dedičov je irelevantná) - tak či onak, niekto z nich je k dnešnému dňu
právoplatným vlastníkom pozemkov a nie je to určite žalovaný. Prípadne by správu pozemkov zákonne
prevzal do správy Slovenský pozemkový fond (ako pozemky neznámych vlastníkov) a mohol by ich
právoplatne prenajať žalobcovi - na rozdiel od súčasného pochybného vzťahu by šlo o zákonný postup

bez akýchkoľvek právnych vád a pochybností. Žalobca upozorňuje na dôležitú skutočnosť, a síce že
predmetom žaloby nie je určenie, kto je vlastníkom pozemkov, ale určenie, že týmto vlastníkom nie je
žalovaný (to sú dve veci, ktoré si žalovaný a súd zamieňajú). Žalobca tak potrebuje určiť na isto, že
vlastníkom pozemkov nie je žalovaný, aby mohol vyhľadať skutočných vlastníkov, resp. ich právnych
nástupcov a rokovať s nimi (dovtedy, resp. pokiaľ bude žalovaný na LV ako vlastník, nemá táto aktivita

význam), príp. vyriešiť vzťah inak (napr. prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ktorý by
pozemky prevzal do správy, ako žalobca podrobne popisoval v predchádzajúcich
vyjadreniach). Existuje široká škála právnych vzťahov medzi vlastníkom budovy postavenej na cudzom
pozemku a vlastníkom pozemku (nájom, bezdôvodné obohatenie, právo prechodu a prejazdu, právo
stavby, náhrada pre žalobcu za údržbu pozemkov, procesné práva v prípade konania na stavebnom

úrade, kde sa vlastník pozemku vyjadruje k zámeru vlastníka budovy, apod.), ktoré v rámci interakcie
medzi žalobcom a žalovaným pripadajú do úvahy a budú sa v blízkej dobe riešiť, pričom v tejto situácii
by účastníkom na strane vlastníka pozemku bol nevlastník (žalovaný), čo by do budúcna násobilo a
reťazilo ďalšie sporné právne vzťahy - žalobca má záujem týmto ďalším potenciálnym sporným vzťahom
predísť práve touto žalobou hneď na začiatku, čo je jeden zo základných účelov. S vyššie

uvedeným dôvodom súvisí i to, že medzi stranami sa vedú intenzívne rokovania o odkúpení pozemkov,
resp. o ich prípadnom nájme alebo vydaní bezdôvodného obohatenia v prospech žalovaného
- predpokladom k riešeniu týchto vecí a právneho usporiadania vzťahov medzi žalobcom a žalovaným
(ako odlišnými vlastníkmi budov a pozemkov na ktorých sú postavené) je právna istota, že vlastníkom
pozemkov je alebo nie je žalovaný. Z hmotnoprávneho hľadiska (a

predložených dôkazov žalobcom v priebehu konania) je evidentné, že žalovaný vlastníkom pozemkov
nie je, nakoľko ich nevydržal. Žalobca má záujem vyriešiť a vysporiadať vzťah k pozemkom pod jeho
budovami. Vzhľadom na okolnosti ale akýkoľvek ďalší právny vzťah medzi nimi (nech už by pozemky
odkúpil, prenajal si, apod.), by bol zaťažený rovnakou právnou vadou a spornosťou, čo by generovalodo budúcna ďalšie právne spory a súdne konania. Zamietnutie žaloby súdom prvej inštancie iba zo
samotnéhoprocesnéhodôvodu(absenciaNPZ)vecnijakprežalobcuneriešiaparadoxneneriešianipre
žalovaného, nakoľko súd nevyslovil ani názor, že z hmotnoprávneho hľadiska je vlastníkom žalovaný.

Aj keby bol žalobca v žalobe z tohto dôvodu neúspešný, aj tento výsledok by bol v určitom smere
dôležitý pre žalobcu, pretože by bolo právoplatne súdom rozhodnuté, že žalovaný je vlastníkom - aj
za cenu neúspechu v konaní by boli právne pomery dané na istotu a žalobca by mohol s žalovaným
ďalej vstupovať do právnych vzťahov nezaťažených súčasnou právnou neistotou. Žalobca má NPZ na
určení, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, aby s ním "zbytočne" nerokoval a neuzatváral

ďalšie zmluvy a právne vzťahy, ktoré by boli v budúcnosti opätovne spochybňované,
a ktorých rozsah by enormne narástol oproti dnešnému stavu. Ak sa to nevyrieši teraz a napr. by
pozemky odkúpil, v budúcnosti by sa mohli ozvať niektorí dediči, resp. oprávnení vlastníci pozemkov,
pričom do následných súdnych sporov by bol "zatiahnutý" oveľa väčší okruh osôb a touto vadou by bolo
dotknutých viac právnych vzťahov (naviac by mohla vzniknúť oveľa vyššia finančná škoda ako teraz).
Ďalšou skutočnosťou je otázka prístupu k budove žalobcu, nakoľko je "obkolesená" pozemkami, ktoré sú

na LV zapísané na žalovaného (avšak z rovnakého dôvodu de iure žalovaný nie je ich vlastníkom) a má
tak NPZ na určenie, kto je pre žalobcu partnerom pre účely vyriešenia otázky prístupu a príjazdu k jeho
budovám (napr.s kým má uzavrieť nájomnú zmluvu alebo zmluvy o zriadení vecného bremena prechodu
a prejazdu). Žalobca nemá záujem uzatvárať zmluvu s niekým, kto k tomu nie je oprávnený. A nakoniec,
pokiaľ súd prvej inštancie odmieta vec riešiť po vecnej stránke z dôvodu, že napriek všetkým vyššie

uvedeným dôvodom podľa neho žalobca nemá NPZ, dostáva to žalobcu do neistej právnej situácie
na neurčitú dobu, ktorá môže trvať desaťročia. Ak totiž súd "čaká" na žalobu na plnenie (peňažné),
aby až v rámci nej riešil ako predbežnú otázku, či je žalovaný vlastníkom pozemkov alebo nie, tak
takáto žaloba na plnenie je v podstate v rukách žalovaného. Prakticky jediným peňažným plnením, ktoré
potenciálne pripadá do úvahy pri tomto stave zápisu na LV (aj keď neoprávneným), je požadovanie

bezdôvodného obohatenia žalovaným po žalobcovi z titulu užívania údajne "jeho" pozemku - ak však
žalovaný takúto žalobu nepodá, tak by sa neoprávnenosť jeho zápisu na LV prakticky nikdy pred súdom
nemohla preskúmať (keďže by podľa súdu nebol nikdy daný NPZ) a tento protiprávny, resp. minimálne
právne veľmi neistý, stav by mohol trvať teoreticky naveky. Naviac žalovaný si je podľa žalobcu vedomý
pochybností nadobudnutia jeho vlastníckeho práva a rizika s tým spojeným a preto takúto žalobu na

plnenie radšej nikdy proti žalobcovi nepodá (inak by tak už učinil dávno). Súd prvej inštancie v rozsudku
(bod 21.) potom uviedol iba jednu skutočnosť, pre ktorú sa vraj žalobca domnieva, že je daný NPZ na
určení - a to rokovania o odkúpení zastavaných pozemkov žalobcom, resp. prípadný nájom/bezdôvodné
obohatenie. Avšak žalobca uviedol aj ďalšie dôvody jeho NPZ na vyriešenie tejto veci (vymenované aj
vyššie v tomto odvolaní), ktorými sa súd už nezaoberal (nesprávny zápis na LV v katastri nehnuteľností a

dosiahnutie zhody medzi skutočným právnym stavom a zapísaným stavom v katastri, resp. odstránenie
evidentne nesprávneho zápisu v katastri ohľadom vlastníctva pozemkov, záujem vlastníka budovy na
určení vlastníctva pozemku zastavanom jeho budovou, otázka hospodárnosti konania, preventívna
funkcia predchádzania ďalším sporom (v tomto prípade je takmer isté, že skôr či neskôr dôjde k ďalším
sporom o finančných nárokoch jednej alebo druhej strany z titulu bezdôvodného obohatenia), a pod..

Podľa právnych názorov odbornej literatúry a súdnej judikatúry je NPZ daný všeobecne v
týchto prípadoch:
Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná najmä vtedy, keď by bez
tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Určovacia žaloba aj podľa súčasnej právnej úpravy (CSP) stále má preventívny charakter.

Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia
práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným
spôsobom, resp. dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich
sporov medzi účastníkmi.
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp.zn. 5 Cdo 60/98,

publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc 8/2000, určovacou žalobou sa žalobca domáha
vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia
žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo

neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti.
Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a
význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovhoprávneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto
neistota vznikla.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle,

že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu
právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu
a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba
skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného

rozhodnutia. V takomto prípade je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe daný vtedy, ak sa ňou
vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu a tým sa predíde prípadným ďalším
žalobám na plnenie, alebo ak sa žalobou na plnenie nemôže vyriešiť celý obsah sporného právneho
vzťahu.
Inštitút naliehavého právneho záujmu a vecnej legitimácie je veľmi úzko prepojený, ale ide o dva
rôzne podmienky úspešnosti určovacích žalôb. Naliehavý právny záujem ako aj vecná legitimácia

súvisí s preukázaním, že žalobca je nositeľom hmotného práva, o ktoré v súdnom konaní prebieha
proces. V teórií občianskeho procesného práva sa zastáva názor, že si nemožno zamieňať naliehavý
právny záujem a vecnú legitimáciu účastníka, hoci v praxi sa to stáva. Naliehavý právny záujem, resp.
jeho existencia či neexistencia v konkrétnom prípade, je procesným predpokladom úspešnosti, alebo
neúspešnosti určovacej žaloby. Vecná legitimácia je otázkou posúdenia hmotnoprávneho posúdenia

žalobcom uplatneného nároku. To je napokon uvedené aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 1 Obo 23/2008, kde sa uvádza, že „Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, má ten, kto
je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je
daný predovšetkým tak, kde bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo, kde by sa bez tohto
určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba má preventívny charakter a má za

účel poskytnúť ochranu právneho postavenia žalobcu ešte predtým, než dôjde k narušeniu práva alebo
právneho vzťahu. Určovacia žaloba nemôže byť opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo
porušené boli a kde je treba domáhať sa ochrany žalobou o plnenie.
Podľa rozsudku Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22 Cdo 252/2017, zo dňa 27.06.2017:
Vlastník pozemku, na kterém je umístena stavba ve vlastnictví jiné osoby, má naléhavý právni zájem

na určení, kdo je vlastníkem této stavby. Skutečnost, že jednání účastníku zatím nesmeruje k realizaci
právního vztahu z predkupního práva (či jeho porušení), nemuže být sama o sobe duvodem zamítnutí
žaloby.
Mezi vlastníkem pozemku a vlastníkem stavby na nem umístnené existuje podle okolností rada právních
vztahu - nejde jen o predkupní právo, ale i o príp. nárok na vydání bezduvodného obohacení, které

vlastník stavby získává užíváním cizího pozemku, nemá-li k jeho užívání právní duvod, o zajištení
prístupu ke stavbe a náhradu újmy tím zpusobené vlastníkovi pozemku; vlastník pozemku má též
právo vedet, kdo je podle hmotného práva jeho partnerem pri jednání ohledne úpravy vzájemných
právních vztahu. I když je do jisté míry (zejména je-li v dobré víre ohledne práva evidovaného v katastru
nemovitosti)chránenzásadoumateriálnípublicity,nelzemuvprípade,žemáoskutečném(„naturálním“)

vlastnictví stavby pochybnost, odeprít naléhavý právni zájem na určení, kdo je vlastníkem stavby.
Ostatné již samotné podání žaloby na určení, že vlastníkem stavby je nékdo jiný než knihovní vlastník,
muže zpochybnit dobrou víru žalobce a tím i uplatnení uvedené zásady vuči nému.
Rovnako má žalobca naliehavý právny záujem aj vtedy, pokiaľ nájomca na pozemku je vlastníkom
stavby, a žalobou sa chce domôcť určenia, kto je vlastníkom predmetného pozemku: „Pro nájemce

pozemku, na némž se nachází jeho stavba, je významné, aby bylo najisto postaveno, kdo je vlastníkem
pozemku. Proto je dán naléhavý právní zájem takového nájemce na určení vlastnictví (popr. práva
hospodáreni) k pozemku podle § 80 pism. c) OSR ČR.
Návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu vyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej

prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v
konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci
inak patriacej súdom. Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho

sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania
s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací
návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebonávrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať ešte iné konanie (k tomu viď 4Cdo/136/2009).
S poukazom na uvedené, má žalobca za to, že súdne potvrdenie, či je žalovaný vlastníkom pozemkov

alebo nie, by definitívne uzavrelo alebo naopak umožnilo vyporiadať vzťahy medzi nimi bez potreby
ďalších súdnych konaní, ktorým sa týmto spôsobom žalobca snaží predísť; práve naopak, pokiaľ súd
v tomto konaní iniciovanom žalobou na určenie nerozhodne o tejto otázke po vecnej / hmotnoprávnej
stránke (ako učinil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, kde žalobu zamietol iba z procesného
dôvodu absencie NPZ), bude to takmer isto znamenať v budúcnosti nové súdne spory na plnenia,

v rámci ktorých bude súd musieť riešiť túto rovnakú otázku odznova - napr. ak by žalobca zaplatil
prvé nájomné za pozemok a následne by ho žalobou na bezdôvodné obohatenie požadoval späť z
dôvodu, že žalovaný (prenajímateľ) nie je oprávneným vlastníkom, pri úhrade poplatku za prejazd,
apod. V otázke zosúladenia zápisu v katastri nehnuteľností žalobca upozornil na to, že na LV na
dotknuté pozemky pod stavbami žalobcu je síce formálne zapísaný žalovaný, ale vlastnícke právo mu
jednoznačne nenáleží (vzhľadom na evidentné nesplnenie predpokladov pre vydržanie). Nastala tak

situácia, keď zápis v katastri je v rozpore s právnym stavom a tento stav sa bezprostredne dotýka
žalobcu z viacerých dôvodov, ako bolo uvedené vyššie: ako vlastníka stavby na dotknutých pozemkoch,
ako potenciálneho nájomcu pozemku, ako osoby, ktorá sa o cudzí pozemok stará a udržuje ho na
vlastné náklady, ako záujemca o ich kúpu, a pod. Už len samotná skutočnosť, že stav zápisu v katastri
je v rozpore so skutočným právnym stavom je podľa judikatúry sám o sebe dostatočným dôvodom

pre existenciu NPZ, a to aj bez ostatných dôvodov. Súdna prax sa ustálila na názore, že určovacia
žaloba je prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri
nehnuteľností,akrozsudokvyhovujúcižalobemôžeprivodiťzosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.
Tento právny záver zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozhodnutí sp.zn. 1Cdo 56/2003
publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 48/2004, v ktorom uviedol, že ak je žalovaný zapísaný v

katastrinehnuteľnostíakovlastníkspornejnehnuteľnosti,žalobcamánaliehavýprávnyzáujemnaurčení
svojho vlastníckeho práva. Aj v tomto prípade je žalovaný zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti
v katastri nehnuteľností, takže podľa Najvyššieho súdu je daný NPZ. Nakoľko určenia existencie a
neexistencie právneho vzťahu sa nemusí domáhať len aktívne legitimovaný subjekt (ktorému náleží
hmotné právo - vlastnícke právo), ale akékoľvek iná osoba, ktorá má na určení právny záujem (v tomto

prípade žalobca). Preto mal súd prvej inštancie dospieť k záveru, že v tomto prípade je NPZ
žalobcudaný,amalvecmeritórnepovecnejstránkerozhodnúť.Niejepotomsprávnyanizáverotom,že
by žaloba "nevyriešila spornosť daného právneho vzťahu, nakoľko by museli nasledovať prípadné ďalšie
konanianazistenievlastníkovpozemkov".Zaprvé,otázkaktojevlastníkompozemkovniejepredmetom
tohto konania a súd rieši vec, ktorá je pre toto konanie bezpredmetná a nemá sa ňou zaoberať. Za druhé

nie je pravda, že by museli nasledovať ďalšie konania na zistenie vlastníkov pozemkov, keďže stav
zápisuvkatastri,bysavrátildostavu,akýtubolvroku2010predzáznamomvydržaniažalovanéhoaako
vlastníci pozemkov by boli "vrátené" osoby, ktoré tam boli zapísané predtým. Tie osoby možno stále žijú
a pokiaľ ide o neznámych vlastníkov, tak tieto pozemky preberie do správy Slovenský pozemkový fond
na základe zákona a štandardným spôsobom ako v iných prípadoch tzv. neznámych vlastníkov. Naopak,

ak by súd riešil vec po vecnej stránke a určil by, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, právny vzťah
medzi žalobcom a žalovaným by bol definitívne uzavretý. Žalovaný by nemal k pozemkom žiadny vzťah
a všetky súvisiace právne vzťahy a aktivity by boli jasne ukončené (či už v otázke nájmu, odkúpenia
pozemkov, apod.) a žiadne ďalšie spory a konania by nepripadali do úvahy. Tým by bol splnený základný
účel určovacej žaloby - a to jej preventívna funkcia.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že súd prvej
inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne vysporiadal s vyjadreniami strán a predloženými
dôkazmi, správne vyhodnotil všetky relevantné okolnosti prípadu a správne aplikoval príslušné právne
normy. Súd zároveň odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne, pričom použil

podľa svojho uváženia podstatné argumenty, ktoré s ohľadom na predmet konania boli rozhodné
pre zamietnutie žaloby v dôsledku neosvedčenia naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu.
Poukázal na to, že žalobca v rámci svojho odvolania poukazuje na skutočnosť, že posúdenie
naliehavého právneho záujmu nemožno úplne oddeliť od hmotnoprávnej stránky a súdy sa vždy venujú
aj hmotnoprávnej stránke veci napriek skutočnosti, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem.

Žalovaný v tomto ohľade poukázal na názor Ústavného súdu SR v uznesení zo dňa 06.10.2017,
sp.zn. II. ÚS 590/2017, v zmysle ktorého: „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej
opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho
záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“ Zuvedeného rozhodnutia Ústavného súdu SR jednoznačne vyplýva, že predpokladom rozhodnutia súdu
o určovacej žalobe je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na tomto určení.
Samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu bez preukázania naliehavého právneho

záujmu na určení (ne)existencie práva pre úspech v spore nestačí a teda nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a zamietnutie žaloby z tohto dôvodu absolútne vylučuje
možnosť jej preskúmania po vecnej stránke. Žalobca zároveň v odvolaní uviedol, že jeho naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko je vlastníkom stavby, ktorá je umiestnená na pozemku žalovaného,
pričom odkázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR sp.zn. 22 Cdo 252/2017, zo dňa 27.06.2017.

Žalovaný v tomto smere dal do pozornosti, že preukázanie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným sa
výlučne týka iba argumentácie vo vzťahu k osvedčeniu aktívnej legitimácie. V posudzovanom prípade
rozhodovanom Najvyšším súdom však ide o úplne inú procesnú situáciu z dôvodu, že žaloba smerovala
voči osobe, ktorú žalobca považoval za vlastníka, teda išlo o pozitívnu určovaciu žalobu, na rozdiel
od predmetného sporu, v ktorom ide o negatívnu určovaciu žalobu o určenie, že žalovaný nie je
vlastníkom pozemku. Určenie naliehavého právneho záujmu v tomto právnom spore teda absentuje a

to z nasledovných dôvodov:
Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojej konštantnej judikatúry uvádza, že rozsudok súdu
negatívne určujúci, že žalovaný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemôže byť spôsobilý zmeniť
(zlepšiť) právne postavenie žalobcu, ktorý svoje vlastnícke právo nepreukazuje na neho znejúcim tzv.
nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a dosiaľ nebol zapísaným

vlastníkom nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Žalobcom
požadovaným negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom jeho právne postavenie
nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje neistota v predmetnom právnom vzťahu, ktorá pretrváva naďalej
a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp.zn.: 2Cdo/130/2020 zo dňa 28.04.2021, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 11/2011

zo dňa 30.04.2012 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 MCdo 20/2007 zo dňa 16.12.2008).
Na základe uvedeného možno konštatovať, že súd prvej inštancie postupoval zákonne a správne v
súlade s ustálenou súdnou praxou keď rozhodol o tom, že žalobca nemá naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry, pokiaľ
navrhuje žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy

naliehavý právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii
katastra nehnuteľností vo vzťahu takto formulovanej žalobe (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4
Cdo 105/2013). V prípade negatívnej určovacej žaloby však naliehavý právny záujem nemôže byť daný,
nakoľko neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu (vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti). I keď by kataster nehnuteľností vykonal na základe vyhovujúceho rozsudku zápis

formou záznamu (katastrálny zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva), dosiahol by sa
iba stav, kedy by zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nesvedčil žiadnej osobe
(pozemok by ostal vlastnícky neusporiadaný), čo by nesmerovalo k vytvoreniu právnej istoty, ale ešte
vyššej miere stavu právnej neistoty a rozmnoženiu sporov o určenie vlastníckeho práva (Uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn.: 2Cdo/130/2020 zo dňa 28.04.2021).Žalovaný opätovne poukázal na to,

že negatívna určovacia žaloba pri určovaní vlastníckeho práva je prípustná výlučne iba pri duplicite
zápisu vlastníckeho práva, kedy duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na
určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri
nehnuteľností formou záznamu podľa § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). V sporoch o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je výnimočne
prípustný aj negatívny určovací petit, nakoľko je spôsobilý byť podkladom pre zápis v evidencii
katastra nehnuteľností vo vzťahu takto formulovanej žalobe (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
9Cdo/251/2021 zo dňa 30. júna 2022). Ak by právna prax pripustila možnosť podania negatívnych žalôb
pri určovaní vlastníckeho práva, vytvorila by nástroj, ktorým by sa každá osoba, ktorá bola vlastníkom

veci vyzvaná na plnenie, teda každá osoba, ktorá by preukázala nejaký vzťah s vlastníkom veci mohla
domáhať určenia, že vlastník nie je skutočným vlastníkom, čím by došlo k narušeniu princípu materiálnej
publicity a vyvolaniu množstva právnych sporov, ktoré by vyvolávali právnu neistotu vo vlastníckych
vzťahoch. Žalovaný považuje žalobu žalobcu aj za špekulatívnu, nakoľko žalovaný je evidovaný ako
vlastníkpozemkuarovnakoajokolitýchpozemkovodroku2010,tedaviacako13rokov,vlastníckeprávo

mu bolo priznané zákonným spôsobom a od uvedenej doby si plní všetky svoje povinnosti vlastníka.
Žalovaný bol v minulosti oslovený žalobcom so žiadosťou o odkúpenie pozemku, pričom žalovaný so
žalobcom rokoval v dobrej viere a žiadal o vypracovanie znaleckého posudku, ktorým by bola určená
cenapozemku.Následnebolakomunikáciaprerušenáavšakniezdôvoduspochybňovaniavlastníckehoprávažalovaného.Žalovanýtaktiežvočižalobcovinevyvíjalžiadneprávnekrokysmerujúcekzabráneniu
vstupu do budovy žalobcu a rešpektoval jeho vlastnícke právo k budove a teda právo žalobcu nie je v
žiadnom smere ohrozené, tak ako to žalobca uvádza. Žalovaný má preto za to, že žalobca nepreukázal

v konaní žiadne skutočnosti, ktorými by osvedčil svoj naliehavý právny záujem ani skutočnosti, ktoré by
boli spôsobilé zmeniť zapísaný stav po vecnej stránke.

14. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), vec prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 C.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a po preskúmaní odvolania, ako aj celého obsahu spisu, dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné potvrdiť.

15. V danej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neexistencie vlastníckeho práva
žalovaného k pozemkom, na ktorom stoja budovy vo vlastníctve žalobcu. Nakoľko išlo o tzv. negatórnu

určovaciu žalobu, správne sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal (ako procesnou podmienkou
prípustnosti takejto určovacej žaloby) existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto
určení (jeho existencia priamo zo zákona - z osobitného predpisu - nevyplývala - § 137 písm. c/ C.s.p.).

16. Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je právny záujem na požadovanom určení, na

skúmaní ktorého súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Právny záujem procesnej prípustnosti
určovacej žaloby musí byť naliehavý. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo
je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim
určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť (R 17/1972). Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne

zvolený)procesnýnástrojochranyprávažalobcu,čisaňoumôžedosiahnuťodstráneniespornostipráva.
Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na

druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje
neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Rešpektujúc zásadu
hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení
musí byť daný aj v čase rozhodovania (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn. 5Cdo/264/2007,

5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008).

17. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie
neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (R 22/2017).

18. Za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR) pri riešení otázky
danosti naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe je potrebné považovať najmä nasledovné
rozhodnutia:
18.1.Vrozhodnutísp.zn.1Cdo/3/2003dovolacísúdprejednávalsituáciu,kedypodanoužaloboužalobca
žiadal určiť, že je vlastníkom nehnuteľností. Dovolací súd dospel k záveru, že ak je žalovaný odporca

zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem
na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
18.2. Najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 3 Cdo 112/2004, kde predmetom konania bolo určenie, že žalované
nie sú vlastníčkami nehnuteľnosti uvádza, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací

petit (na to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným
určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho
právnom vzťahu; záver súdu o ne/existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda
posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď
spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné

konanie. V rozsudku dospel k záveru, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak
vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo
práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu
je (nie je) právny vzťah alebo právo.18.3. Najvyšší súd v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 31/2004, kde predmetom konania bolo určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, uvádza, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti
určovacejžalobyvzmysle§80písm.c/O.s.p.musíbyťnaliehavý. Priskúmaníexistencienaliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený)
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či
snáď len nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

18.4. V rozhodnutí sp.zn. 2 MCdo 20/2007 dovolací súd prejednával situáciu, kedy podanou žalobou
žalobkyňa žiadala určiť, že žalovaní nie sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku v podiele 40 032/40
680 (zapísaného v pozemkovej knihe na základe č. d. XXX/XX). V pozemkovej knihe sú pritom ako
podieloví spoluvlastníci vedení aj právny predchodca žalovaných 1/ a 2/ a žalovaná 3/ v podiele
648/40 680 (zapísaného v pozemkovej knihe na základe č. d. XX/XX); žalobkyňa túto skutočnosť
nespochybnila.Dovolacísúdkonštatoval,žeopodstatnenýjepretozáver,žeajkebybolopodanejžalobe

vyhovené, vyžadovalo by sa naďalej na vydanie osvedčenia o vydržaní podľa § 63 písm. a/ ods. 1
Notárskeho poriadku vyjadrenie žalovanej 3/. Neisté právne postavenie žalobkyne by sa vyhovením jej
žalobe neodstránilo a podmienky stanovené v § 63 písm. a/ ods. 1 Notárskeho poriadku na vydanie
osvedčenia o vydržaní by sa pre ňu nezmenili. Dovolací súd tak zhrnul, že rozsudok súdu negatívne
určujúci, že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľností, nemôže byť v danom prípade spôsobilý zmeniť

(zlepšiť) právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv.
nadobúdacím titulom (napr. kúpnou zmluvou alebo súdnym rozhodnutím) a dosiaľ nebola zapísaná
vlastníčkou predmetných nehnuteľností v príslušnej evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.
Ňou požadovaným negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom jej právne postavenie
nezlepšuje, uspokojivo sa neodstraňuje jej neistota v danom právnom vzťahu, ktorá pretrváva naďalej

a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností.
18.5. V rozhodnutí sp.zn. 6 Cdo 11/2011 dovolací súd posudzoval situáciu, kedy žalobkyňa podala
žalobu po vydaní osvedčenia o držbe nehnuteľnosti v čase, kedy už žalovaný, ako osoba uvedená v
tomtoosvedčení,bolvevidenciinehnuteľnostízapísanýakovlastníkpredmetnejnehnuteľnosti.Dovolací
súd konštatoval, že za tohto stavu vyhovenie žalobe o určenie, že žalovaný nespĺňa podmienky pre

vydanie osvedčenia o držbe nehnuteľnosti, ktorej účelom je zmariť tretej osobe možnosť domáhať sa
vydania takéhoto osvedčenia, neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu
(vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). I keď by kataster nehnuteľností vykonal na základe vyhovujúceho
rozsudku zápis formou záznamu (katastrálny zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva),
dosiahol by sa iba stav, kedy by zápis vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nesvedčil

žiadnej osobe (pozemok by ostal vlastnícky neusporiadaný). Dovolací súd uviedol, že ak preto zápis
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností už svedčí na základe osvedčenia inej osobe, ako tomu
bolo v danej veci, celý obsah spornosti vlastníckeho práva k veci možno vyriešiť uplatnením žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto zapísanej na inú osobu, vrátane žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva právneho predchodcu žalobcu (otázka, či žalovaný spĺňa podmienky pre vydanie

osvedčenia o držbe nehnuteľnosti má v tomto konaní povahu predbežnej otázky). Len formou takejto
žaloby možno úplne sporný právny vzťah medzi účastníkmi úspešne vyriešiť.
18.6. V rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/198/2011 dovolací súd prejednával situáciu, kedy podanou žalobou
žalobkyňa žiadala určiť, že je vlastníkom nehnuteľností. Podľa dovolacieho súdu súdna prax sa
ustálila na názore, že určovacia žaloba je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k

nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť
zosúladenieevidovanéhoaprávnehostavu.TentoprávnyzáverzaujalNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
napríkladvrozhodnutísp.zn. 1Cdo/56/2003publikovanomvčasopiseZosúdnejpraxepodč.48/2004,vktoromuviedol, žeak
je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobca má naliehavý

právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva.
18.7. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 16. decembra 2014 sp.zn. 2 Cdo 440/2013 k
otázke naliehavého právneho záujmu treba uviesť, že ak žalobcovia žalovali určenie, že žalovaný
nie je vlastníkom určitej veci a zároveň aj určenie, že tá istá vec patrí do dedičstva po nebohom
právnom predchodcovi žalobcov, žalobcovia nemajú naliehavý záujem na žalobe, ktorou sa domáhajú

negatívneho určenia. Pozitívny určovací petit totiž v tomto prípade zahrňuje v sebe i cieľ sledovaný
navrhovaným negatívnym petitom. Okrem toho, podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri
nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne,
pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu). Práva knehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do katastra nehnuteľností (nie výmazom) formou vkladu,
záznamom alebo poznámkou (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam). Zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nie je možné

dosiahnuť žalobou o zapretie vlastníctva podľa § 80 písm. c/ O.s.p. tak, ako to odvolací súd nesprávne
uviedol v dôvodoch svojho rozhodnutia. Táto skutočnosť preto nemá z hľadiska existencie naliehavého
právneho záujmu žalobcov na žalobe o zapretie vlastníctva právny význam (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 44/2003).
18.8. Ak je nehnuteľnosť v katastri nehnuteľností vedená duplicitne ako vlastníctvo žalobcu aj

žalovaného, má žalobca naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, resp.
§ 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku) na negatívnom určení, že žalovaný nie je vlastníkom
tejto nehnuteľnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2018 sp.zn. 6
Cdo 15/2017, publikované ako judikát R 31/2019). Podľa názoru dovolacieho súdu zistený skutkový
stav v prejednávanej veci odôvodňoval záver o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkýň na
požadovanom negatívnom určení. I keď v prípadoch určovacích žalôb týkajúcich sa vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam je naliehavý právny záujem spravidla daný potrebou zosúladenia skutočného stavu so
zápisomvlastníckehoprávavkatastrinehnuteľností,atedazapísania(čiobnoveniazápisu)vlastníckeho
práva žalobcu na základe pozitívnej určovacej žaloby, v okolnostiach konkrétnej veci môže byť daný
aj v prípade negatívnej určovacej žaloby, ak sa ňou má odstrániť stav právnej neistoty už zapísaného
vlastníckeho práva žalobcu. Ide najmä o situáciu, aká nastala aj v danej veci, t.j. ak je vlastnícke právo

zapísaného vlastníka spochybnené duplicitným zápisom vlastníckeho práva i v prospech iného subjektu.
Na základe negatívnej určovacej žaloby, pokiaľ by jej bolo vyhovené, by bolo možné dosiahnuť opravu
zápisu evidovaných údajov o vlastníkovi, a teda odstránenie duplicity.
18.9. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 18. decembra 2019 sp.zn. 4 Cdo 132/2018 zistený fakt už
existujúceho duplicitného zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností k predmetným pozemkom,

ktorý navodzuje stav nepochybne odporujúci princípu právnej istoty, naliehavý právny záujem žalobcov
na požadovanom určení dostatočne osvedčuje. Preto je namieste žiadať, aby súd autoritatívne v
rozsudku vyriekol, že určitý právny pomer medzi stranou sporu a dotknutými parcelami existuje alebo
neexistuje. V danej veci práve fakt existencie zápisu vlastníckeho práva pre „dvoch“ vlastníkov v katastri
nehnuteľnostípovažovalnajvyššísúdzaurčujúcipreposúdenienaliehavostiprávnehozáujmužalobcov,

a to s ohľadom na ústavný princíp právnej istoty (vyplývajúci z čl. 1 ods. 1 ústavy), v súvislosti s
exkluzivitou vlastníckeho práva, ktorá vylučuje, aby k jednej a tej istej veci (parcele) malo vlastnícke
právo viac osôb, ak nejde o spoluvlastníctvo. V danej veci k odstráneniu duplicitného zápisu vlastníctva
nedošlo mimosúdne (súhlasným či jednostranným vyhlásením), nemožno ho teda odstrániť inak, než
len určovacou žalobou; pritom treba vychádzať z názoru, že duplicitne zapísaný vlastník má vždy

naliehavý právny záujem na určení vlastníctva už len preto, že rozhodnutie o takej určovacej žalobe
bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa ustanovenia § 34 ods.
1 katastrálneho zákona.
18.10. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2020 sp.zn. 6 Cdo 169/2020 ak sa
žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný

ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto tretej osobe nepochybne naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je
podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 Katastrálneho zákona),
žaloba o určení vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránení neistoty o
skutočných právnych vzťahoch medzi stranami.

18.11. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2021 sp.zn. 9 Cdo 216/2021 naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe je v zásade daný vtedy, keď existuje rozpor medzi údajmi v evidencii
katastranehnuteľnostíažalobcamitvrdenýmskutočnýmstavomvlastníctva,resp.vprípadeduplicitného
zápisu vlastníckeho práva v prospech viacerých vlastníkov, a teda existuje spor, kto je vlastníkom.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nemôže byť daný vtedy, keď sa žalobca domáha určenia

vlastníctva, ktoré už je evidované v katastri nehnuteľností presne tak, ako požaduje.
18.12. Spory o určenie vlastníckeho práva v prípade duplicitného zápisu vlastníckeho práva v
prospech viacerých vlastníkov, s formuláciou pozitívneho a nie negatívneho určovacieho petitu, boli
opakovane predmetom dovolacieho prieskumu (por. 8Cdo/94/2020, 3Cdo/40/2019, 6Cdo 198/2018,
7Cdo/159/2013), pričom ani v jednom z týchto konaní nebola konštatovaná neprípustnosť pozitívneho

určovacieho petitu. Rovnaký záver je obsiahnutý aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS
331/2009.19. K otázke určovacích žalôb sa opakovane vyjadril aj Ústavný súd SR. V tejto súvislosti možno
poukázať na aktuálne rozhodnutia sp.zn. III. ÚS 588/2021, sp.zn. III. ÚS 622/2021, v ktorých ústavný
súd skonštatoval, že určovacia žaloba je oprávneným prostriedkom ochrany tam, kde na jej základe je

možné dosiahnuť právnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, a zároveň na jej základe možno dosiahnuť
úpravu vzájomných vzťahov a predísť budúcim sporom. Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len na zbytočné rozmnožovanie sporov; ak však
určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek
tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba. Súdna prax sa ustálila aj na názore, že určovacia žaloba

je spravidla prípustná pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri
nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho
stavu (rozsudok najvyššieho súdu 4 Cdo 105/2013). V zmysle ustálenej judikatúry pokiaľ navrhuje
žalobca určenie svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý
právny záujem, ak súdne rozhodnutie určujúce právo bude podkladom pre zápis v evidencii katastra
nehnuteľností a týmto spôsobom sa dosiahne zosúladenie zhody medzi stavom skutočným a evidenciou

katastra nehnuteľností (najvyšší súd 2 Cdo 163/2005, 1 Cdo 56/2003, R 24/2009).

20. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu ČR, citujúc rozsudok sp.zn.
22Cdo 1875/2002: „Je-li jako vlastník určité nemovitosti zapsána i jiná osoba než žalobce (duplicitní
zápis), nelze mít za to, že žalobce nemá naléhavý právní zájem na určení, že je vlastníkem právě on,

může-li stejná práva, tvořící obsah vlastnického práva, uplatňovat i jiná osoba. Dovolací soud je naopak
tohonázoru,žeosobaduplicitnězapsanájakovlastníkurčiténemovitostimávždynaléhavýprávnízájem
na určení vlastnictví k takové nemovitosti, neboť při významu zápisů do katastru nemovitostí (srov. §
20 katastrálního zákona o závaznosti údajů v katastru) je třeba nepatřičnost dvojího či vícerého zápisu
vlastnictví k téže věci (mimo režim spoluvlastnictví) odstranit.“

21. Z odbornej literatúry tiež vyplýva, že k výmazu duplicitného vlastníctva pritom môže dôjsť buď na
základe rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a to aj na základe negatívnej
určovacej žaloby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 6Cdo/15/2017 , z 30. mája 2018) alebo
na základe dohody napr. o urovnaní (§ 585 OZ ). (FEČÍK, Marián. § 123 [Obsah vlastníckeho
práva]. In: BAJÁNKOVÁ, Jana, DULAK, Anton, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK,
Marek, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 860,
marg. č. 7.).

22. Z vyššie prezentovaného prehľadu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke danosti
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe v sporoch o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností možno vyvodiť právny záver, že
duplicitnezapísanývlastníkmávždynaliehavýprávnyzáujemnaurčenívlastníctva,nakoľkorozhodnutie
o takej určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu

podľa ustanovenia § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. Súdna prax, vychádzajúc vždy z konkrétnych
okolností prejednávaného sporu, pripúšťa tak pozitívny určovací petit (súd určuje, že žalobca je
vlastníkom), ako aj negatívny určovací petit (súd určuje, že žalovaný nie je vlastníkom), v oboch
prípadoch súd rozhodne o spornosti zápisu vlastníckeho práva spočívajúcej v jeho duplicite a rozhodne,
kto z duplicitne zapísaných vlastníkov je vlastníkom nehnuteľnosti. Z judikátu R 31/2019, ktorý pripúšťa

negatívny určovací petit, nijako nemožno vyvodiť, že je prípustný len takýto negatívny určovací petit,
vychádzajúc z odôvodnenia tohto rozhodnutia je ho potrebné interpretovať tak, že v sporoch o určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je prípustný aj
negatívny určovací petit, čo však nevylučuje prípustnosť aj pozitívneho určovacieho petitu.

23. V danej veci však nešlo o spor o vlastníctvo k pozemkom medzi stranami (t.j. nešlo o vyriešenie
sporu, či je ich vlastníkom žalobca alebo žalovaný), ale žalobca sa negatórneho určenia vlastníckeho
práva žalovaného k týmto pozemkom domáhal len preto, že je vlastníkom stavieb na nich umiestnených
a potrebuje mať naisto dané, s kým môže vstupovať do prípadných ďalších vzťahov (v prípade
prenájmu týchto pozemkoch, platenia nájomného resp. bezdôvodného obohatenia, ich prípadného

odkúpenia, zriadenia práva prístupu cez tieto pozemky k svojim stavbám a pod.). V danom prípade
teda nejde o spornosť vlastníckeho práva k týmto pozemkom medzi stranami z dôvodu si uplatňovania
vlastníctva žalobcu k nim a preto i odvolací súd je (zhodne so súdom prvej inštancie) názoru, že
žalobca nemá na požadovanom negatórnom určení naliehavý právny záujem. Z tohto pohľadu by mohlipotom mať naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva (podaním kladnej určovacej žaloby)
len pôvodní vlastníci týchto pozemkov, resp. ich právni nástupcovia. Inak povedané, v tomto smere
samotné žalobcove vlastnícke právo k stavbám (k pozemkom si ho neuplatňoval) nie je ničím ohrozené

alebo porušené (nie je ani sporné) a preto nie je namieste mu poskytnúť ochranu prostredníctvom
negatórnej určovacej žaloby k pozemkom. Žalobca by sa nemohol domáhať ani pozitívneho určenia
vlastníckeho práva k týmto pozemkom v prospech pôvodne zapísaných vlastníkov (príp. ich nástupcov),
nakoľko by mu v tomto smere chýbala aktívna vecná legitimácia na podanie takejto žaloby. Určovacia
žaloba na vlastnícke právo k nehnuteľnosti (či už kladná alebo záporná) má predovšetkým za cieľ

odstrániť spornosť tohto práva medzi tým, kto tvrdí, že je jej skutočným vlastníkom a tým, kto je
ako jej vlastník zapísaný v katastri. V danom prípade však žalobca vo vzťahu k týmto pozemkom si
žiadne vlastnícke práva neuplatňoval (pričom skutočnosť, že je vlastníkom stavieb na nich umiestnených
spornou nebola). Vlastníckou určovacou žalobou podľa názoru odvolacieho súdu nemožno riešiť iné
otázky, akými sú napr. prípadné nároky vlastníka stavby na cudzom pozemku voči vlastníkovi tohto
pozemku (ak má žalobca za to, že skutočnými vlastníkmi pozemkov sú pôvodne zapísané subjekty, príp.

ich právni nástupcovia, môže ich osloviť s požiadavkou, aby sa títo svojich vlastníckych práv k dotknutým
pozemkom proti žalovanému domáhali, príp. od nich ich práva nadobudnúť a následne sám žalovať
pozitívne určenie vlastníckeho práva k nim). Ak by sa napr. aj žalovaný domáhal od žalobcu vydania
bezdôvodného obohatenia za užívanie týchto pozemkov (z dôvodu stavieb na nich umiestnených
vo vlastníctve žalobcu), v takomto konaní bude súd prejudiciálne riešiť aktívnu vecnú legitimáciu

žalovaného, t.j. či je skutočne vlastníkom dotknutých pozemkov (k uvedenému však doposiaľ neprišlo
a teda úvaha o prípadnom vymáhaní bezdôvodného obohatenia je nadbytočná). Súd teda nemôže
(vopred) potenciálnu spornosť iných (než vlastníckych) nárokov žalobcu (ktoré môžu, aj nemusia v
budúcnosti medzi stranami vzniknúť) riešiť určovacou žalobou vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
navyše negatórnou (v takomto prípade totiž chýba samotná naliehavosť právneho záujmu na žalovanom

určení).
Pod ohrozením alebo porušením práva žalobcu (k ochrane ktorého smeruje vlastnícka určovacia
žaloba) nemožno označiť ohrozenie práva žalobcu na prípadné (potenciálne budúce) ním zamýšľané
odkúpenie pozemkov, uzavretie nájomnej zmluvy, zriadenie vecného bremena, obranu proti vymáhaniu
bezdôvodného obohatenia a pod., ale len reálne ohrozenie alebo porušenie existujúceho práva žalobcu,

pričom žalobcove vlastnícke právo k budovám, nie je nijako porušené alebo ohrozené (toto vlastníctvo
nikto nespochybňuje a nikto do neho neoprávnene nezasahuje) iba tým, že v katastri je zapísané
vlastnícke právo žalovaného k pozemkom. Keďže podkladom pre vykonanie zápisu zmien v katastri
nehnuteľností nemôže byť ani rozhodnutie, ktorým by právo alebo právny vzťah boli určené negatívne,
pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného zápisu (výmaz zápisu), pričom

práva k nehnuteľnostiam sa vykonávajú len zápisom do katastra nehnuteľností (nie výmazom) formou
vkladu, záznamom alebo poznámkou (§ 4 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam), zmenu zápisu v katastri nehnuteľností nie je
možné dosiahnuť žalobou o zapretie vlastníctva podľa § 137 písm. c/ C.s.p.. Naviac, ak by aj súd určil
neexistenciuvlastníckehoprávažalovanéhokpozemkom,ničsavprávnompostavenížalobcunezmení,

stále bude mať svoje stavby umiestnené na cudzom pozemku, a rovnako tým nebude naisto dané, že
žalobcom označené spory (ktoré v súčasnosti vedie so žalovaným) nebude žalobca v budúcnosti viesť
s inými subjektami, resp. ním zamýšľané uplatňovanie práv by musel smerovať na iné subjekty, taktiež
s neistým výsledkom.
Žalobcom požadovaným negatívnym určením sa v porovnaní s existujúcim stavom jeho právne

postavenie teda nezlepší, uspokojivo (trvalo) sa neodstráni jeho neistota v danom právnom vzťahu,
ktorá bude pretrvávať naďalej a nevylučuje ďalšie konania o vlastníctve predmetných nehnuteľností
(pozemkov). V prípade určenia, že žalovaný nie je vlastníkom pozemkov, sa teda v postavení žalobcu
nič nezmení, lebo tým zároveň nebude naisto určené, že ich vlastníkmi sú skutočne pôvodne zapísané
subjekty, resp. ich právni nástupcovia, a teda neplatí, že žalobca nebude musieť bez ďalšieho aj

s nimi rokovať. Vyhovenie negatórnej určovacej žalobe nič nezmení na zápise vlastníckych práv k
pozemkom do katastra (neobnoví sa stav zápisu predošlý). Ako už bolo uvedené, podkladom pre
vykonanie zápisu zmien v katastri nehnuteľností nemôže byť rozhodnutie, ktorým by právo alebo
právny vzťah boli určené negatívne, pretože platná právna úprava nepozná inštitút zrušenia posledného
zápisu (výmaz zápisu) - viď sp.zn. 2 Cdo 440/2013. Ani prejudicálne vyriešenie otázky, že žalovaný

nespĺňal podmienky pre vydanie osvedčenia o vydržaní týchto pozemkov, nebude znamenať úplné
vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu (vlastníckeho práva k pozemkom). Totiž i keď by
kataster nehnuteľností vykonal na základe vyhovujúceho rozsudku zápis formou záznamu (katastrálny
zákon nepozná zápis formou výmazu vlastníckeho práva), dosiahol by sa iba stav, kedy by zápisvlastníckeho práva k týmto pozemkom v katastri nesvedčil žiadnej osobe (pozemok by ostal vlastnícky
neusporiadaný). Ak preto zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností už svedčí na základe
osvedčenia žalovanému, celý obsah spornosti vlastníckeho práva k pozemkom možno vyriešiť len

uplatnením (kladnej) žaloby o určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom, ktorú musia podať (ako
osoby aktívne vecne legitimované) pôvodne zapísané subjekty, príp. ich právnymi nástupcovia (otázka,
či žalovaný spĺňal podmienky pre vydanie osvedčenia o ich vydržaní má v tomto konaní povahu
predbežnej otázky). Odvolací súd sa tak v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie,
že žalobca nemal na žalovanom negatórnom určení vlastníckeho práva k pozemkom, naliehavý právny

záujem.

24. Odvolací súd záverom dodáva, že ak sa zamieta určovacia žaloba pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (napr. rozhodnutia
najvyššieho súdu sp.zn. 1Cdo/26/07, 1Cdo/91/06, 2Cdo/231/07). Z uvedeného teda vyplýva, že otázka
potreby skúmania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na vyriešení ktorej založil

rozhodnutie súd prvej inštancie je otázkou, ktorá bola dovolacím súdom opakovane riešená (sp.zn.
8Cdo/156/2018, 4Cdo/134/2020). Rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 4Cdo/134/2020, ktorý bol vydaný
v obdobnej právnej veci, prešiel testom ústavnosti (sp.zn. III. ÚS 117/2022).

25. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné, a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil a podľa § 387 ods. 2
C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

26. Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie žalobcu ako
nedôvodné, tak potom žalovaný mal v rámci odvolacieho konania úspech, a preto mu odvolací súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods.
2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

C.s.p.).