Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. február 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoCsp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321202194
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5321202194.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Kotrčová

a členov senátu JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
XXX XX C. D. E. B. 188, právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský, advokát, so sídlom A. Žarnova
č. 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., Teplická č.
7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: Advokátska kancelária Goliašová
Gabriela, s.r.o., so sídlom Teplická č. 7434/147, 921 11 Piešťany, IČO: 47 234 679, o zaplatenie
6.993,52 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
CA-12Csp/24/2021-140 zo dňa 30.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.852,54 eur
spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 5.629,88 eur od 5.10.2021 do zaplatenia v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
62,2%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný priznal žalovanému 7.216,18 eur spolu s úrokom
z omeškania 5% ročne zo sumy 6.761,88 eur od 05.10.2021 do zaplatenia. Žalobcovi vo vzťahu

k žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V dôvodoch rozhodnutia
prvoinštančný súd uviedol, že strany sporu uzatvorili 01.12.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
SUA 15/004607, spotrebiteľský úver bol uzatvorený za účelom financovia motorového vozidla Škoda
Superb Combi II. Diesel 1,6 TDI CR Elegance. Výška úveru bola stanovená sumu 9.511,- eur, konečná
cena úveru bola v sume 12.611,- eur pri splatení akontácie 3.100,- eur. V bode 4. boli stanovené
podmienky splácania úveru ako ročná úroková sadzba: 23,945630%, RPMN: 26,73%, celkové náklady
spotrebiteľa 11.864,36 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 21.375,36 eur, konečná splatnosť

úveru: 28.11.2023, mesačná splátka: 222,66 eur, dátum prvej mesačnej splátky: 28.12.2015, počet
splátok: 96. Spolu so zmluvou žalovaný odovzdal žalobcovi formulár so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, (§ 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), v bode 10.8
zmluvy žalovaný informuje spotrebiteľa o jeho práve na zníženie celkových nákladov pri predčasnom
splatení úveru. Zmluva, ktorá bola súdu predlžená zo strany žalobcu, je formulárovou zmluvou, ktorá
zaiste nie je výsledkom individuálneho dojednania zmluvných podmienok, ale slúži len na doplnenie
nevyhnutných údajov tak, ako na to poukazoval nielen právny zástupca žalobcu, ale i odvolací súd

v rámci zrušujúceho rozhodnutia. V rámci živnostenského oprávnenia žalobca nemal vedenú inú činnosť
ako poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla v rozhodnej dobe. Samotné označenie
dlžníkaajehoidentifikáciaIČO-mpodľaustálenejrozhodovacejpraxe automatickyneznamená,že úverako taký nemôže byť spotrebiteľským, nakoľko aj osoba fyzická, ktorá je podnikateľom, môže takéto
zmluvy uzatvárať.

2. Vychádzajúc ďalej z toho, že v úverovej zmluve v bode 4. boli stanovené podmienky splácania úveru
ako ročná úroková sadzba: 23,945630%, RPMN: 26,73%, celkové náklady spotrebiteľa 11.864,36 eur,
celková čiastka splatná spotrebiteľom: 21.375,36 eur, konečná splatnosť úveru: 28.11.2023, mesačná
splátka: 222,66 eur, dátum prvej mesačnej splátky: 28.12.2015, počet splátok: 96, s prihliadnutím na
formulárovú zmluvu predloženú žalobcom, ktorú uzatvoril so žalovaným (č.l. 12 spisu) na podklade

vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že táto zmluva hoc bola uzatvorená podľa Obchodného
zákonníka ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, túto zmluvu je potrebné posúdiť a aplikovať
na ňu aj predpisy Občianskeho zákonníka viažuce sa k posúdeniu zmluvy ako spotrebiteľskej podľa
§ 52, § 53 a nasl. OZ v spojení s ust. zákona č. 129/2010 Z.z. V nadväznosti na vyššie uvedené
súd skúmal, či zmluva obsahuje vyžadované náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej 02.12.15 ( č.l. 15 spisu)

vyplýva, že kúpna cena za motorové vozidlo bola dojednaná v cene 11.479,- eur. Časť kúpnej ceny
bola uhradená v hotovosti predávajúcemu v sume 3.100,- eur a zvyšná časť 8.379,- eur mala byť
uhradená z prostriedkov úveru na základe úverovej zmluvy č. 15004607 do 7 dní. V rámci predloženej
úverovej zmluvy však mal úver predstavovať celkovú sumu 9.511,- eur (hoc kúpna cena bola iba 8.379,-
eur). Uvedené prvoinštančný súd považoval za nekalú obchodnú praktiku, nakoľko pokiaľ kúpna cena

(doplatok hradený úverom bola dohodnutá zmluvnými stranami v sume 8.379,- eur), žalobca nemal
dôvod hradiť inú sumu ako tú, ku ktorej zaplateniu sa v prospech predajcu A. A. A. a.s. zmluvou
z 02.12.2015 zaviazal. V tejto súvislosti potom prvoinštančný súd považoval za nesprávny údaj o RPMN,
pri výpočte ktorej žalovaný vychádzal zo sumy 9.511,- eur napriek tomu, že výška úverovej sumy
kúpnej ceny mala byť poskytnutá iba v sume 8.379,- eur. Pokiaľ sa prvoinštančný súd zameral na

výšku primeranosti dojednanej odplaty za poskytnutie úveru, podľa žalobcom predloženého prehľadu
o úrokových sadzbách sa poskytovali spotrebiteľské úvery pre domácnosti so splatnosťou nad 5 rokov
v sadzbe 10,91% (december 2012). V danom prípade bol úrok z úveru stanovený v sadzbe 23,945630%,
čo znamená, že prevyšuje úrokovú sadzbu 2-krát a podľa ustanovenej praxe rovnako tak prevyšuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za tretí štvrťrok 2015. Pri

zmluvnej splatnosti od 5 do 10 rokov bola najvyššia prípustná miera odplaty 21,94% a v zmluve bola
dohodnutá ročná úroková sadzba 23,945630%. Uvedené vyhodnotil ako rozpor s dobrými mravmi (§ 3
OZ) v súvislosti s ustanovením § 39 OZ. Žalobca v konaní preukázal, že k 09.07.2021 uhradil celkom 67
splátok po 222,66 eur. Už v rámci podanej žaloby tvrdil, že splatil 68 splátok po 222,66 eur, t.j. celkom
sumu 15.140,88 eur. Pokiaľ mal splatiť v prospech žalovaného 8.379,- eu,r preplatok tak predstavoval

sumu 6.761,88 eur. Pokiaľ žalobca uhradil po podaní žaloby ešte dňa 16.09.2021 ďalšiu splátku 222,66
eur (dôkaz o zaplatení na č.l. 74 spisu), súd pripustil zmenu – rozšírenie žaloby uznesením č.l. 93 spisu
a bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo tak na strane žalovaného, ustálil na sumu 6.984,54 eur (6761,88
+ 222,66). Nárok na zaplatenie sumy 231,64 eur, túto sumu súd priznal v rámci príslušenstva pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 OZ, nakoľko mal preukázané zo strany právneho zástupcu žalobcu vyhotovenie

a zaslanie predžalobnej výzvy z 15.07.2021 ako úkonu odmeňovaného podľa § 13 a ods. 1 písm. d) vyhl.
č. 655/2004 Z.z., § 16 ods. 3 vyhl. (č.l. 20 – 25 spisu). Žalovaný sa dostal preukázateľne do omeškania
(na výzvu právneho zástupca na vydanie bezdôvodného obohatenia v stanovenej lehote nereagoval) a
žalobcovi vznikol zákonný nárok na úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v zákonnej sadzbe 5%
z dlžnej sumy. Žalobca si uplatnil nárok len zo sumy 6.761,88 eur za meškanie od 05.10.2021 t.j. od

doručenia vyjadrenia k žalobe, hoc nárok vznikol žalobcovi minimálne nasledujúcim dňom po doručení
žaloby (podľa obsahu spisu doručená 23.09.2021 žalovanému). Súd však neprekročil ním uplatnený
rozsah. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s prihliadnutím na úspech
žalobcu v spore.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Uviedol, že
žalobca prejavil svoj záujem uzatvoriť úverovú zmluvu ako fyzická osoba – podnikateľ s tým, že
uviedol predajcovi svoje IČO, miesto podnikania, dátum vzniku podnikateľskej činnosti, príjmy, výdavky,
ročný základ dane. Nešlo teda len o obyčajné uvedenie IČO, s tým, že by žalobca mal záujem
uzatvoriť úverovú zmluvu ako spotrebiteľ. Pokiaľ by takúto vôľu prejavil, nič mu nebránilo v tom, aby ju

ako spotrebiteľ uzatvoril. Žalovaný je poskytovateľom predovšetkým spotrebiteľských úverov, je preto
zavádzajúcim tvrdenie, že zrovna u žalobcu by s ním takýto spotrebiteľský úver neuzatvoril. V tejto
súvislosti poukázal na bod 3.4 úverovej zmluvy, považoval za maximálne neudržateľné, aby sa ochrana
spotrebiteľa postavila nad všetky ostatné právne predpisy upravujúce jednotlivé zmluvné vzťahy. V tejtosúvislosti považoval postup prvoinštančného súdu za rozporný s jednou z najdôležitejších zásad od
doby Rímskeho práva, a to zásady pacta sunt servanda, t.j. zmluvy sa majú dodržiavať. Tvrdenia
žalobcu považoval za rozporné so všetkými predloženými dôkazmi a ničím nepodložené. K samotnej

výške poskytnutého úveru uviedol, že z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcou spoločnosťou
A. A. A. a.s. a žalobcom jednoznačne vyplýva, že kúpna cena bola stanovená na 11.479,- eur a je
v nej uvedené, že časť kúpnej ceny vo výške 3.100,- eur zaplatil žalobca v hotovosti a zvyšok kúpnej
ceny vo výške 8.379,- eur bude hradený prostredníctvom úveru. Predmetom úverovej zmluvy však
nebol len samotný automobil, ale aj ďalšie doplnkové služby presne špecifikované vo faktúre. Práve

z tejto faktúry vyplýva celková čiastka kúpnej ceny vo výške 12.611,- eur a na ňu nadväzujúca výška
poskytnutého úveru 9.511,- eur. Túto sumu žalovaný reálne podložil výpisom z účtu. Kúpna cena bola
uvedená v úverovej zmluve, v protokole o prevzatí motorového vozidla, žalobca podpisoval na znak
súhlasu minimálne 3 dokumenty, kde bola stanovená celková kúpna cena 12.611,- eur. Žalovaný reálne
predajcovi vozidla preplatil 9.511,- eur. Uviedol, že podpísaní kúpnej zmluvy žalobcom ako klientom
je táto spolu s faktúrou a úverovou zmluvou zasielaná na preplatenie veriteľovi. Veriteľ teda nemá

absolútne žiadny dosah na položky uvedené vo faktúre, ktorú len prepláca, ale nevyhotovuje. V tejto
súvislosti žalovaný poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.03.2021
v konaní vedenom pod sp.zn. 2CoCsp/19/2020, ako i na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline v konaní
vedenompodsp.zn.11CoCsp/21/2021.Pokiaľsatýkalodojednanejvýškyodplaty,uviedol,ženaposledy
v čase predchádzajúcom uzatvoreniu úverovej zmluvy boli zverejnené Súhrnné informácie o údajoch

o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok
2015. Priemerná hodnota RPMN bola vo výške 10,97%, teda odplata v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia mohla byť až do výšky 21,94%, v prípade, že by išlo o spotrebiteľa, čo nebol prípad žalobcu.
Zároveň spochybnil aj priznanie sumy 231,64 eur ako príslušenstvo žalovanej pohľadávky, nakoľko
v danom prípade ide o úkon právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z..

V odvolacom návrhu žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného považoval rozhodnutie prvoinštančného súdu za vecne

správne a zákonné, poukazujúc i na právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho
súdu. Žalovaný teda neprodukoval absolútne žiadny dôkaz o tom, že zmluva nespadá do režimu
spotrebiteľského práva, a pokiaľ poukázal na predošlú zmluvu, táto je iba dôkazom dlhodobého
porušovania zákona a práv spotrebiteľov zo strany žalovaného. Zmluva nestráca spotrebiteľský status
iba preto, že žalovaný do zmluvy uvedie IČO spotrebiteľa, ktorý je živnostníkom. Zdroj príjmov

spotrebiteľa ho v konkrétnej zmluve necharakterizuje ako podnikateľa, pretože vždy je potrebné
zohľadniť predmet a účel tejto zmluvy. Predmetom zmluvy o úvere bolo financovanie vozidla, ktoré
žalobca používal na svoje osobné potreby, a na svoje podnikanie ho použiť ani nemohol, pretože v
rámci podnikania bol vodičom cudzieho motorového vozidla (teda „prenajímal“ svoju osobu ako vodiča
pre iných podnikateľov). Zastal názor, že odvolanie žalovaného neobsahuje podstatnú náležitosť, a to

odvolacie dôvody. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR IV.ÚS 90/2019.
Rozsudok prvoinštančného súdu navrhoval ako správny potvrdiť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
(§ 379, § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním

napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 5.852,54 eur
spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 5.629,88 eur od 05.10.2021 do zaplatenia v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vo veci vykonal dostatočné

dokazovanie, avšak nedospel k správnemu skutkovému zisteniu, a to ohľadne výšky poskytnutého
úveru, čo malo dopad i na výšku sumy, ktorú v konečnom dôsledku ako bezdôvodné obohatenie
žalovaného vo vzťahu k žalobcovi priznal. Na druhej strane však táto okolnosť neovplyvnila správnosť
právneho posúdenia veci zo strany prvoinštančného súdu, pokiaľ dospel k záveru, že základ nároku
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k žalovanému je daný.

7. Za podstatné v tejto súvislosti odvolací súd považoval, že z výsledkov vykonaného dokazovania
bolo jednoznačne preukázané, že strany sporu 02.12.2015 uzatvorili zmluvu o poskytnutí úveru č.
SUA 15/004607 podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/191 Zb. Obchodný zákonník, v platnom znení (č.l.12,13 spisu), v ktorej bol žalobca identifikovaný nie občianskym preukazom ako dokladom totožnosti,
ale ako podnikateľ podnikajúci pod IČO-m: 45 461 881. Úverová zmluva bola uzatvorená za účelom
financovia motorového vozidla Škoda Superb Combi II. Diesel 1,6 TDI CR Elegance. Výška úveru

bola 9.511,- eur, konečná cena úveru bola v sume 12.611,- eur pri splatení akontácie 3.100,- eur. V
bode 4. boli stanovené podmienky splácania úveru ako ročná úroková sadzba: 23,945630%, RPMN:
26,73%, celkové náklady spotrebiteľa 11.864,36 eur, celková čiastka splatná spotrebiteľom: 21.375,36
eur, konečná splatnosť úveru: 28.11.2023, mesačná splátka: 222,66 eur, dátum prvej mesačnej splátky:
28.12.2015, počet splátok: 96. Úverová zmluva, ktorú uzatvorili strany sporu, bola uzatvorená za

účelom financovia motorového vozidla Škoda Superb Combi II. Diesel 1,6 TDI CR Elegance. Spolu
s úverovou zmluvou žalovaný odovzdal žalobcovi formulár so štandardnými európskymi informáciami
o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 4 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a zároveň
v bode 10.8 zmluvy informuje spotrebiteľa o jeho práve na zníženie celkových nákladov pri predčasnom
splatení úveru. Zo živnostenského oprávnenia žalobcu bolo preukázané, že nemal vedenú inú činnosti
ako poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla. Preto i odvolací súd sa vzhľadom na

rozporuplné znenie úverovej zmluvy, jej formulárový charakter a skutočnosť, že ani identifikácia dlžníka
IČO-m podľa ustanovenej rozhodovacej praxe automaticky neznamená, že úver ako taký nemôže
byť úverom spotrebiteľským, stotožnil sa s tým, že je potrebné ju posúdiť a aplikovať na ňu predpisy
Občianskeho zákonníka, viažuce sa k posúdeniu zmluvy ako spotrebiteľskej podľa § 52 a § 53 a nasl.
OZ v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z.

8. Na rozdiel od prvoinštančného súdu však odvolací súd pri ustálení sumy poskytnutého úveru
jednoznačnevychádzalzozneniaúverovejzmluvy,nakoľkovtejtobolojednoznačneuvedenéastranami
sporu ako účastníkmi zmluvy potvrdené, že výška úveru predstavovala 9.511,- eur a konečná cena
úveru bola v sume 12.611,- eur pri splatení akontácie 3.110,- eur. Napokon zo strany žalovaného

bolo preukázané, že práve takáto suma bola poskytnutá i predajcovi motorového vozidla. Za potrebné
odvolací súd považoval odlíšiť právny vzťah z kúpnej zmluvy a právny vzťah vzniknutý na základe
úverovej zmluvy. Teda, pokiaľ došlo k zhodnému prejavu vôle účastníkov úverovej zmluvy o výške
poskytnutého úveru, nie je možné ju následne iba na základe úvah o výške kúpnej ceny a zaplatenej
zálohy modifikovať. Na druhej strane sa odvolací súd plne stotožnil so závermi prvoinštančného súdu

o tom, že v danom prípade došlo pri stanovení výšky dojednanej odplaty o jej dvojnásobné nadsadenie,
keď v rozhodnom období boli poskytované spotrebiteľské úvery pre domácnosť so splatnosťou nad 5
rokov v sadzbe 10,91% a v zmluve bola výška úroku z úveru stanovená v sadzbe 23,945630%. Keďže
bola rovnako navýšená i najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za
tretí štvrťrok 2015, ktorá pri splatnosti od 5 do 10 rokov predstavovala 21,94%, je potrebné uzavrieť,

že pokiaľ úroková miera dohodnutá medzi stranami značne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, je takéto
dojednanie pre rozpor s dobrými mravmi neplatné podľa § 39 OZ.

9. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý úver sa pokladá
za bezúročný a bez poplatkov, pokiaľ odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného

styku. Medzi stranami dohodnutá úroková miera viac ako dvojnásobne prevyšuje obvyklú úrokovú
mieru. Takéto dojednanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 39 OZ neplatné, preto všetko, čo
uhradil žalobca nad rámec poskytnutej istiny, je plnením podľa § 451 OZ, teda plnením predstavujúcim
bezdôvodné obohatenie.

10. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v prospech žalovaného uhradil 15 363,54 eur,
čo pri výške poskytnutého úveru 9.511,- eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkon
žalobcu 5.852,54 eur.

11. V nadväznosti na uvedené bolo potrebné modifikovať i sumu, na podklade ktorej bol priznaný úrok

z omeškania vo výške 5% ročne od 05.10.2021, nakoľko v tomto čase touto sumou bola výška celkových
uhradených splátok 5.629,88 eur (15 140,88 – 9 511 = 5.629,88 eur).

12. Na rozdiel od prvoinštančného súdu odvolací súd nárok na zaplatenie sumy 231,64 eur nepovažoval
za príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ale ako úkon právnej služby v zmysle ust. § 13a

ods. 1 písm. d) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. s tým, že preto táto suma bude premietnutá do trov právneho
zastúpenia po právoplatnom skončení veci.13. Vo väzbe na uvedené potom o nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 255
ods. 1, 2 CSP, § 262 CSP a § 396 CSP, keď úspech žalobcu ustálil na 81,10% a čistý úspech žalobcu
na 62,2%. Na rozdiel od prvoinštančného súdu tak žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 62,2%.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)