Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoKR/46/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117218750
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7117218750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: A. B. C., so sídlom
Krmanova 14, 040 01 Košice, správcovi úpadcu KOBAK, s.r.o., so sídlom Krivá 23, 040 01 Košice, IČO:
43 882 714, zastúpeného Vašiv & Partners s.r.o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská
časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: A. D., s miestom podnikania E. XX, XXX XX F.,
IČO: 41 424 930, zastúpenému JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 3, 040
01 Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice I, č. k. 31Cbi/18/2017-195 zo dňa 20. apríla 2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 31Cbi/18/2017-195 zo dňa 20. apríla 2022.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.
priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške 100 %, ktorú je povinný nahradiť žalobca.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca navrhol, aby súd určil, že právny úkon úpadcu KOBAK, s.r.o.,
Krivá 23, 040 01 Košice, a to hotovostná úhrada faktúry č. 004 2005 vo výške 2.500 eur žalovanému

je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinný a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť do
všeobecnej podstaty úpadcu KOBAK, s.r.o. peňažnú náhradu 2.500 eur.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K/9/2016 zo dňa
24.6.2016, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2016 dňa 6.7.2016 vyhlásil konkurz na majetok
úpadcu KOBAK, s.r.o. a za jeho správcu ustanovil JUDr. Ondreja Gajdošecha. Dňa 12.1.2016 úpadca
uhradil žalovanému v hotovosti faktúru č. 004 2015 na sumu 2.500 eur, o čom svedčí výdavkový

pokladničný doklad č. V16/001. Žalobca tvrdil, že v doterajšom priebehu konkurzného konania si veritelia
úpadcu prihlásili pohľadávky vo výške 165.276,96 eur a správca do súpisu podstát zapísal majetok v
hodnote 84.558,44 eur. Považoval preto za zrejmé, že konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom
rozsahu. Dodal, že v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal úpadca viacero splatných
záväzkov proti ZAPA beton SK s.r.o. a BEKWOODCOTE s.r.o.. Z účtovnej závierky úpadcu zostavenej
k 31.12.2015 je zrejmé, že bol v úpadku už ku koncu roka 2014 so záporným vlastným imaním vo
výške - 278 eur a jeho úpadok pretrvával aj ku koncu roka 2015 s vlastným imaním v zápornej hodnote

- 61.516 eur. Úpadca podal návrh na vyhlásenie konkurzu dňa 23.2.2016, t. j. zhruba mesiac po
realizovaní spornej platby žalovanému. Žalobca uzavrel, že úhradou faktúry úpadca neodôvodnene
zvýhodnil žalovaného ako svojho veriteľa tým, že mu v čase úpadku v plnom rozsahu uhradil jeho
pohľadávku, ktorá by v konkurznom konaní bola uspokojená v podstatne nižšom rozsahu. Zároveň týmznevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov zhoršením svojej už i tak zlej finančnej situácie. Tým podľa
žalobcu bola naplnená skutková podstata zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“).

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že podľa
§ 59 ZKR základnými predpokladmi odporovateľnosti sú, že (i) právny úkon ukrátil uspokojenie
prihlásenejpohľadávkyniektoréhozveriteľov,(ii)právnyúkonspôsobilúpadokdlžníkaalebobolurobený
počas úpadku dlžníka, (iii) právny úkon bol urobený počas jedného roka pred začatím konkurzného

konania a neuplynula ročná prekluzívna lehota na uplatnenie odporovacieho práva, pričom všetky tieto
predpoklady musia byť splnené súčasne. Primárne žalovaný namietal, že zo žaloby nie je možné zistiť,
o aký zvýhodňujúci právny úkon by sa malo jednať, pretože § 59 ods. 1, 2 ZKR obsahuje celkom
deväť možných alternatív a žalobca cituje celé znenie uvedených odsekov bez špecifikácie. Pokiaľ
žalobca uvádza celkovú výšku prihlásených pohľadávok, tak do tejto sumy sú započítané aj pohľadávky
BEKWOODCOTE, s.r.o. a ZAPA beton SK, s.r.o.. Pohľadávku BEKWOODCOTE, s.r.o. uhradil konateľ

úpadcu ako ručiteľ. Pohľadávky ZAPA beton SK s.r.o. konatelia úpadcu neuznali, faktúry jej vrátili a
ohľadne tohto záväzku je vedený súdny spor na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 30Rob/49/2014,
ktorý nie je právoplatne skončený. V žalobe správca poukazuje aj na záporné vlastné imanie úpadcu,
tieto dôkazy sú ale podľa žalovaného bez právneho významu k dátumu spornej platby zo dňa 12.1.2016.
V nadväznosti na toto zistenie predložili konatelia úpadcu žalovanému účtovnú závierku úpadcu ku

dňu 12.1.2016, z ktorej vyplýva, že vlastné imanie úpadcu bolo síce v mínusovej hodnote, avšak nie v
hodnote uvádzanej žalobcom, ale iba - 572,08 eur.

5. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaný ako dodávateľ vystavil
pre KOBAK, s.r.o. ako odberateľa dňa 29.12.2015 faktúru č. 004 2015 splatnú dňa 31.12.2015, ktorou

KOBAK, s.r.o. vyzval na zaplatenie 2.500 eur za stavebné práce na stavbe Eurovia Košice, ktoré pre
KOBAK,s.r.o.vykonal.Dňa12.1.2016KOBAK,s.r.o.vhotovostizaplatilžalovanémufaktúruč.0042015,
očomsvedčívýdavkovýpokladničnýdokladč.V16/001.Odporovanýprávnyúkonbolvykonanývobdobí
jedného roka pred začatím konkurzného konania. Lehota na podanie odporovacej žaloby uplynula dňa
7.7.2017.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 23 ods. 1; 203 ods. 1, 2, 3; 57 ods. 1; 59 ods.
1, 3, 4 ZKR, ktoré upravujú začatie konkurzu, lehoty v konkurze, právo odporovať právnemu úkonu
a odporovanie zvýhodňujúcemu právnemu úkonu a tiež podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý upravuje základné ustanovenia zmluvy o dielo.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že naliehavý právny záujem žalobcu na podaní žaloby vyplýva priamo
z ust. § 57 a nasl. ZKR. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že úpadca zaplatil žalovanému sumu
2.500 eur v čase jedného roka pred začatím konkurzného konania na majetok KOBAK, s.r.o..

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v konaní uniesol dôkazné bremeno. Konštatoval,
že vo všeobecnosti úhrada záväzku zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie uspokojenia jeho pohľadávok
nezakladá a nie každý úkon, ktorým dochádza k zmenšeniu majetku úpadcu, je odporovateľný.
Argumentoval, že dlžník je povinný si plniť svoje záväzky voči veriteľom do začatia konkurzného konania
a jednotlivé platby dlžníka v jednoročnej lehote pred začatím konkurzného konania veriteľom nemožno

paušalizovať ako odporovateľné právne úkony. To, že sa jedná o neodôvodnené zvýhodnenie musí
vyplývať z konkrétnych okolností plnenia. Plnenie zo strany dlžníka – úpadcu formou hotovostnej
platby za vykonané práce bolo podľa súdu prvej inštancie vyslovene vymienené dodávateľom. Žalobca
nepreukázal, že úhrada faktúry č. 004 2015 bola právnym úkonom, ktorým dlžník neodôvodnene
zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom a ani splnenie podmienky ukrátenia uspokojenia

niektorej prihlásenej pohľadávky. Poukázal, že žalovaný ako subdodávateľ vykonal pre odberateľa -
úpadcu stavebné práce, bez ktorých by úpadca nevedel zabezpečovať svoju prevádzku (na stavbe
Eurovia Košice) tak, aby dosiahol očakávané príjmy za predmetnú zákazku.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že úpadca úhradu faktúry č. 004 2015 vykonal v rámci výkonu

svojej podnikateľskej činnosti ako bežný obchodný úkon. Mal za to, že vo všeobecnosti úhrada záväzku
(zaplatenie ceny vykonaných stavebných prác) nezakladá zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie uspokojenia
prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Uviedol, že podľa § 59 ods. 1 ZKR zvýhodňujúcim
právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnúpohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol,
dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene
zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom. Z uvedenej zákonnej dikcie nie je podľa súdu

prvej inštancie možné konštatovať, že všetky právne úkony urobené počas jedného roka od začatia
konkurzného konania by mal dlžník - úpadca veriteľov uspokojovať pomerne. Zákon stanovuje, že musí
ísť o neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa. Rovnosť veriteľov v tomto kontexte je potrebné vnímať ako
rovnosť príležitostí a nie ako rovnosť výsledku. Rovnosť veriteľov spočíva v tom, že každý veriteľ má
právo na plnenie počas jedného roka od začatia konkurzného konania, ktoré je dôvodné, teda podľa

zákona je neprípustné len neodôvodnené zvýhodnenie veriteľa. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
dôvody preto súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1; 262 ods. 1, 2
CSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktoré je povinný nahradiť žalobca.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a žalovanému uloží povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania a v prípade, ak nedôjde k zmene rozsudku súdu prvej inštancie navrhuje, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie predčasne a tým aj nesprávne prijal záver o
neunesení dôkazného bremena žalujúcej strany, keďže vychádzal len zo všeobecného konštatovania a
paušálneho právneho názoru o bežných právnych úkonoch. Súd prvej inštancie nemal prihliadať na to,
aké služby poskytoval úpadcovi žalovaný ale na to, že uhradením faktúry žalovanému pred vyhlásením

konkurzného konania došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a k zvýhodneniu žalovaného oproti ostatným
veriteľom, ktorí v danom čase mali pohľadávky voči úpadcovi. Tak ako žalovaný aj iní veritelia dodávali
tovary a poskytovali služby potrebné pre ďalšie fungovanie podniku a neboli uspokojení vôbec alebo
len z časti. Súd prvej inštancie sa preto mal vysporiadať s otázkou ukrátenia uspokojenia konkurzných
veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky prihlásili do konkurzného konania.

13. Žalobca argumentoval, že základnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie ukrátenia
veriteľov. Vymedzenie ukrátenia veriteľa je viazané predovšetkým na zmenšenie majetku dlžníka, z
ktorého by sa mala uspokojiť veriteľova pohľadávka. Podstatné je, že majetok dlžníka v rozhodnej dobe
bol odporovateľným úkonom zmenšený. Súdu prvej inštancie žalobca tiež vytýkal, že sa nevysporiadal

s tým, prečo neprihliadal na odvolateľom predložené dôkazy o ukrátení veriteľov (zoznam prihlásených
veriteľov,prihláškyveriteľovZAPAbetonSKs.r.o.aBEKWOODCOTEs.r.o.,súpisvšeobecnejpodstaty).
Dodal, že ďalšou podmienkou odporovateľnosti v zmysle ust. § 59 ZKR je preukázanie, že dlžník
bol v čase odporovaného práva v úpadku alebo uskutočnenie právneho úkonu spôsobilo úpadok. K
preukázaniu úpadku úpadcu žalobca predložil súvahu zostavenú k 31.12.2015. Z účtovnej závierky

úpadcu zostavenej ku 31.12.2015 je zrejmé, že úpadca bol v úpadku ku koncu roka 2014 so záporným
vlastným imaním vo výške – 278 eur a jeho úpadok pretrvával aj ku koncu roka 2015 s vlastným imaním
v zápornej hodnote - 61.516 eur. Podporne žalobca poukázal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo dňa 25. novembra 2020 uviedol, že „Aby mohol byť určitý právny
úkon dlžníka posúdený ako zvýhodňujúci právny úkon, musí ho dlžník uskutočniť so svojim veriteľom na

úkorinýchveriteľov,vdôsledkučohoniejemožnéuspokojiťvkonkurzeprihlásenépohľadávkyostatných
veriteľov v celom rozsahu (resp. vôbec). Ďalšou podmienkou je, aby tento právny úkon dlžníka spôsobil
jeho úpadok, alebo bol už uskutočnený v čase jeho úpadku (bod 22. odôvodnenia rozsudku ). Ak sú
tieto predpoklady splnené, je naplnený dôvod pre vyhovenie žalobe správcu so všetkými dôsledkami
s tým spojenými (vrátane povinnosti žalovanej strany vydať do konkurznej podstaty prospech získaný

neúčinným právnym úkonom od úpadcu) (bod 22.1 odôvodnenia rozsudku).“.

14. Pokiaľ ide o posudzovanie zvýhodnenia určitého veriteľa úkonom úpadcu na úkor ostatných veriteľov
žalobca argumentoval, že je možné vychádzať zo záverov vyslovených senátom trestnoprávnehokolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 16. augusta 2012, sp. zn.
6Tdo/62/2011 týkajúceho sa trestného činu zvýhodnenia veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona, v
zmysle ktorých platí, že „trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 Trestného zákona sa

dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí, hoci aj len čiastočne,
uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa (bod 27.2. odôvodnenia rozsudku).“.

15. Žalobca dôvodil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky jednoznačne zadefinoval podmienky, pri
naplnení ktorých je nevyhnutné právny úkon posudzovať ako zvýhodňujúci. Sú nimi vykonanie právneho

úkonu s veriteľom, ukrátenie uspokojenia pohľadávok iných veriteľov, vykonanie právneho úkonu v
úpadku, resp. spôsobenie úpadku týmto právnym úkonom. Vzhľadom na okolnosti prípadu považoval
za nepochybné, že všetky tieto podmienky odporovaný právny úkon napĺňa.

16. Ďalej žalobca argumentoval, že koncept odporovateľnosti zvýhodňujúcich právnych úkonov je
založený na zákaze porušenia pravidla pari passu, ktorého dodržiavanie je pre úpadcu záväzné od

momentu nástupu úpadku dlžníka, teda aj v období pred konkurzom. Toto pravidlo platí absolútne.
Subjekt v úpadku je povinný plniť svoje záväzky voči všetkým veriteľom a nie len voči selektívne
vybranému veriteľovi, a to bez ohľadu na to, aké protiplnenie od konkrétneho veriteľa získal. V opačnom
prípade poskytne preferované postavanie jednému z veriteľov na úkor ostatných veriteľov. Dôvodil, že
v danom prípade bol žalovaný zvýhodnený oproti veriteľom, ktorí rovnako ako žalovaný poskytovali

úpadcovi tovary a služby nevyhnutné pre vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Tvrdenie súdu prvej
inštancie, že bez poskytnutých služieb žalovaného by úpadca nemohol dosahovať príjmy, označil za
zavadzajúce. Argumentoval, že ak dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky a nedisponuje
dostatočným majetkom na ich úplné uspokojenie, je povinný uspokojovať svojich veriteľov pomerne.
Je neprípustné, aby uprednostnil úplné uspokojenie jedného veriteľa a ostatných veriteľov neuspokojil

vôbec. Pokiaľ tak dlžník postupuje, zvýhodní tým jedného veriteľa na úkor ostatných veriteľov, ktorí
ostanú takýmto konaním dlžníka ukrátení. V tejto súvislosti považoval za právne irelevantné, že dlžník,
ktorý nebol schopný splniť všetky svoje splatné záväzky, svojim úkonom plnil to, na čo by mal ten -
ktorý (zvýhodnený) veriteľ právny nárok, keďže povinnosťou dlžníka bolo prihliadať na záujem všetkých
svojich veriteľov a to bez ohľadu na to, či voči nemu bolo alebo nebolo začaté konkurzné konanie.

17.ZároveňžalobcapoukázalnarozsudokKrajskéhosúduvKošiciachvkonanísp.zn.4CoKR/21/2018,
v ktorom odvolací súd rozhodoval o odvolaní odvolateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I,
č. k. 30Cbi/18/2017 – 58 zo dňa 13. júna 2018 v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu
tak, že hotovostná úhrada faktúry č. 20120118 vo výške 2.205,60 eur je voči konkurzným veriteľom

úpadcu KOBAK, s.r.o. právne neúčinná. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
30Cbi/18/2017 pritom išlo o skutkovo totožnú vec. Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie sa mal
pridržiavať právneho názoru, ktorý vyslovil Krajský súd v Košiciach v konaní sp. zn. 4CoKR/21/2018.
Dodal, že súd prvej inštancie sa svojím rozhodnutím dopustil porušenia princípu právnej istoty, lebo sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorú žalobca prezentoval pred

súdom prvej inštancie, a na ktorú opätovne poukazuje v tomto odvolaní a aj od rozhodovacej praxe
Krajského súdu v Košiciach, ktorý riešil skutkovo totožnú vec.

18. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že úpadca v čase úhrady faktúry č. 004 2015 žalovanému nebol

v úpadku. Dôvodil, že súd musí ex offo zisťovať plnenie predpokladov odporovateľnosti historicky ku
dňu uskutočnenia napádaného právneho úkonu a je neakceptovateľné vychádzať z hodnôt účtovných
závierok ku koncu kalendárneho roka, ako je to v prípade žaloby v danej veci. Poukázal, že účtovná
závierka KOBAK, s.r.o. za rok 2015 bola vystavená ku dňu 24.1.2016, čiže neskôr ako bola realizovaná
úhradafaktúryžalovanému.Žalobcamátiežkdispozíciikompletnéúčtovníctvoúpadcuaznehovyplýva,

žezastavbuEuroviaKošiceobjednávateľúpadcovidňa12.1.2016(tedarovnanýdeňakobolavykonaná
úhrada napádanej faktúry) uhradil sumu 4.382 eur na faktúru č. 15/2015, sumu 3.597 eur na faktúru č.
16/2015 a sumu 5.831 eur na faktúru č. 17/2015. Okrem toho z účtovníctva úpadcu je zrejmé, že úhrade
napádanej faktúry predchádzali v predchádzajúcom mesiaci 12/2015 hotovostné platby do pokladne
úpadcu spolu vo výške 23.740 eur a aj úhrada na účet úpadcu od spoločnosti KOBASTAV v sume 7.800

eur.

19. Žalovaný ďalej uviedol, že namietal aj neurčitý petit žaloby, keď označenie faktúry nie je špecifikáciou
právneho úkonu, no žalobca na túto jeho námietku nereagoval. Uvedené je pritom bez ďalšiehopostačujúce pre zamietnutie žaloby. Poukázal na dikciu ust. § 59 ods. 1 ZKR, kde sa vo vzťahu k splneniu
peňažnej pohľadávky vyžaduje, aby išlo o pohľadávku splatnú až vyhlásením konkurzu, čo v danej
veci splnené nie je, pretože uhradená faktúra žalovaného bola splatná ešte 31.12.2015 a konkurz bol

vyhlásený dňa 6.7.2016 (zverejnené uznesenie o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku).

20. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní.

21. Žalovaný v odvolacej duplike rovnako zotrval na svojich tvrdeniach uvedených vo vyjadrení

k odvolaniu.

22. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 CSP

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací súd
dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Odvolací súd posúdil v odvolacom konaní relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
snamietanýmnesprávnymprávnymposúdenímveci.Posúdil,čiprocedúraprejednaniavecipredsúdom

prvej inštancie znemožnila žalobcovi realizáciu jeho procesných oprávnení v takej miere, že došlo
k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces; či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na osvedčený skutkový stav aplikoval správne
príslušné právne predpisy. To všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

26. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce je odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
odvolací súd stotožňuje a odkazuje na neho (§ 387 ods. 2 CSP). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom

konaní odvolací súd udáva :

27. Z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie,
že nepreukázal, že úhrada faktúry č. 004 2015 bola právnym úkonom, ktorým dlžník KOBAK, s.r.o.
neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom a ani splnenie podmienky ukrátenia

uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky.

28. Skutočnosť, že žalobca má na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo
odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je postačujúce na to, aby odvolací súd prisvedčil tvrdeniu žalobcu o
nepreskúmateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a existencii vady v zmysle

§ 365 ods. 1 písm. b) CSP.

29. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP odvolací súd udáva :

30. Ustanovenie § 59 ZKR demonštratívne vypočítava právne úkony, ktoré je možné považovať za

zvýhodňujúce. Tieto právne úkony sú ale odporovateľné iba vtedy, ak nimi dlžník zvýhodnil svojho
veriteľa a zároveň týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu pohľadávok ostatných veriteľov, ktoré si po
vyhlásení konkurzu prihláškou prihlásili do konkurzného konania. Súčasne musí byť splnená aj ďalšia
podmienka a to, že ide o taký právny úkon, ktorý spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas
úpadku dlžníka.

31. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporovať možno iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého
z veriteľov. Ukrátenie spočíva v tom, že sa hodnota majetku zmenší viac ako v prípade, ak by sa daný
právny úkon neurobil.32. Odvolací súd dospel k záveru, že ak žalovaný poskytol úpadcovi plnenie, ktoré mu bol povinný
poskytnúť na základe uzatvorenej zmluvy o dielo (každá zmluvná strana splnila svoj záväzok, ktorý

z nej vyplýval), t. zn., že žalovaný poskytol žalobcovi služby (vykonal pre úpadcu dielo), za ktoré mu
úpadca zaplatil, a ktoré navyše boli potrebné pre udržanie podnikateľskej činnosti úpadcu, tak nedošlo
k zmenšeniu majetku úpadcu a teda nemohlo dôjsť k ukráteniu ostatných veriteľov.

33. Vo vzťahu k ďalšej podmienke vyslovenia odporovateľnosti právneho úkonu – že právny úkon

spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka odvolací súd udáva, že ani v tomto
smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. To, že zaplatenie ceny za dielo spôsobilo úpadok dlžníka
žalobca netvrdil a to, že by mala byť zaplatená počas jeho úpadku nepreukázal. Odvolací súd považuje
za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že účtovná závierka KOBAK, s.r.o. za rok 2015 bola vystavená
ku dňu 24.1.2016, čiže neskôr ako bola realizovaná úhrada faktúry žalovanému. Žalobca zároveň
nenamietal, že za stavbu Eurovia Košice objednávateľ úpadcovi dňa 12.1.2016 (teda rovnaný deň ako

bola vykonaná úhrada napádanej faktúry) uhradil sumu 4.382 eur na faktúru č. 15/2015, sumu 3.597
eur na faktúru č. 16/2015 a sumu 5.831 eur na faktúru č. 17/2015 a ani to, že úhrade napádanej faktúry
predchádzalivpredchádzajúcommesiaci12/2015hotovostnéplatbydopokladneúpadcuspoluvovýške
23.740 eur a aj úhrada na účet úpadcu od spoločnosti KOBASTAV v sume 7.800 eur.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel odvolací súd k záveru, že skutkové zistenia súdu prvej
inštancie zodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie je
v súlade s § 191 CSP. Súd prvej inštancie vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
vyplynuli a neopomenul žiadnu rozhodujúcu skutočnosť, ktorá vyšla počas konania najavo. Zároveň súd
prvej inštancie vec správne právne posúdil podľa noriem, ktoré dopadajú na daný skutkový stav a tieto

aj správne interpretoval, preto ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP nepovažoval
odvolací súd za naplnené.

35. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom rozsahu ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku

na náhradu trov konania.

36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).