Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. jún 2023

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518200757
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2023:8518200757.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, 2. D. E. B., E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXX,
XXX XX C., občan SR, obaja právne zastúpení: JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, 064 01
Stará Ľubovňa proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., občan SR, právne
zastúpený: JUDr. Pavol Biroš, advokát, Bardejovská 44, 080 01 Prešov v konaní o zriadenie vecného
bremena v prospech vlastníka nehnuteľnosti spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r i a ď u j evecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to prechodu pešo a motorovými
a nemotorovými vozidlami cez parcelu KN C 373/2 vedenú na Okresnom úrade Stará Ľubovňa,

katastrálny odbor na LV XXX pre kat. územie C. vo vyznačenom rozsahu tak, ako je to zakreslené
v Geometrickom pláne geodeta A. I., XXX XX J. G. XXX, IČO: 14 315 131, č. plánu 29/2018,
vyhotoveného dňa 6.4.2018, autorizačne overeného dňa 6.4.2018, úradne overeného dňa 24.4.2018
č. G1-175/2018, opraveného dňa 3.6.2019, v prospech vlastníka rodinnému domu súp. číslo XXX
vedeného na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV XXX pre kat. územie C.
postaveného ma parcele KN C 374 vedenej na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na
LV č. XXX pre kat. územie C.. Predmetný geometrický plán je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalovanému za zriadenie
vecnéhobremenacezparceluKNC373/2vedenúnaOkresnomúradeStaráĽubovňa,katastrálnyodbor
na LV XXX pre kat. územie C. tak, ako je to zakreslené v Geometrickom pláne geodeta A. I., XXX XX J.
G. XXX, IČO: 14 315 131, č. plánu 29/2018, vyhotoveného dňa 6.4.2018, autorizačne overeného dňa
6.4.2018, úradne overeného dňa 24.4.2018 č. G1-175/2018, opraveného dňa 3.6.2019 sumu 641 eur,
a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v prospech vlastníka
nehnuteľností – parcely KN C 374 a 384 spočívajúceho v práve cesty, a to prechodu peši a autom cez
parcely KN C 373/1 a 373/2 v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 29/2018 zo dňa 6.4.2018
a uloženia povinnosti žalovanému strpieť výkon tohto práva.

2. Žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č.

XXX v k.ú. C., a to parcely KN C č. 374 a rodinného domu súp. číslo XXX postaveného na tejto
parcele. Žalobca v 1. rade je zároveň výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX
v k.ú. C., a to parciel KN C 383 a 384 a stavby rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele
KN C č. 384. Žalovaný je výlučným vlastníkom parcely KN C 373/2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C.a parcely KN C 373/1 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. C.. Jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam
v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov (t.j. k parcele KN C 374 a rodinnému domu súp. č. XXX)
z verejnej komunikácie je cez parcelu KN C 373/2 a k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobcu

v 1. rade (t.j. k parcele KN C 384 a rodinnému domu súp. č. XXX) je cez parcelu KN C 373/1. Medzi
stranami sporu sú už dlhšie obdobie nezhody týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností, pričom
žalovaný sa viackrát vyjadril, že im zabráni prístup k ich nehnuteľnostiach od miestnej komunikácie,
vdôsledkučohobysažalobcovianemohlidostaťkichrodinnýmdomomaparcelám,naktorýchstoja.Na
základe obavy z takéhoto konania žalovaného si dali vyhotoviť geometrický plán, ktorým bolo zamerané

vecné bremeno v práve cesty peši a autom. S poukazom na § 151o ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj „OZ“) žiadali žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojili k žalobe LV č. XXX, XXX, XXXX K. XXX v k.ú. C. a geometrický
plán A. I. č. 29/2018 zo dňa 6.4.2018.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe so žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť. Potvrdil, že prístupová
cesta k pozemku KN C 374 a rodinnému domu súp. č. XXX vedie cez jeho parcelu KN C 373/2,
ale žalobcovia bežne používajú na prechod aj svoje humno na parcele KN C 374, z ktorého sa bez
problémov dostanú na parcelu KN C 384 medzerou, ktorá je medzi rodinným domom súp. č. XXX
a humnom, a to pešo, autom aj traktorom. Nie je preto dôvod na zriadenie vecného bremena v rozsahu

požadovanom žalobcami. Na pozemku KN C 373/1 nie je potrebné zriadiť vecné bremeno, keďže na
prechod postačuje aj parcela KN C 373/2. Je spravodlivé žiadať, aby žalobcovia na prístup k svojim
nehnuteľnostiam využívali najmä svoje pozemky. Zároveň žalobcovia nenavrhujú zriadiť vecné bremeno
vprospechvlastníkastavby.Uloženiepovinnostitrpieťprávoprechodužalobcovnemápodľažalovaného
nijakú oporu v právnych predpisoch alebo zmluvných vzťahoch. Napriek tomu im umožňuje prechod

po jeho pozemkoch, ale z jeho strany nejde o záväzok, ktorý by bol povinný dodržiavať. Pokiaľ súd
zriadi vecné bremeno, bude ho samozrejme rešpektovať, ale tieto práva z vecného bremena nadobudnú
až právoplatnosťou rozsudku, ktorý má konštitutívny charakter a pôsobí ex nunc. Žalobcovia sa teda
druhým výrokom domáhajú zaviazať ho na povinnosť, ktorú v súčasnosti neexistuje a vznikne až
v prípade zriadenia vecného bremena. Až keby túto povinnosť porušoval, bol by dôvod vyhlásiť takýto

rozsudok uvedený v druhom bode petitu. Zároveň poukázal na to, že zriadenie vecného bremena
súdnym rozhodnutím je odplatné, ale žalobcovia nenavrhli žiadnu odplatu. Zároveň poukázal na to, čo
má zahŕňať odplata a aké okolnosti (resp. dôkazy) má súd zohľadniť pri jej určení.

5. K svojmu vyjadreniu pripojil žalovaný 2 fotografie preukazujúce stav na mieste samom.

6. Žalobcovia v replike trvali na podanej žalobe. K námietke potrebného rozsahu vecného bremena
uviedli, že medzera medzi ich rodinným domom a stodolou je úzka, asi len 2 – 2,5 metra, teda nedá
sa tam prejsť traktorom či motorovým vozidlom. Súdnou praxou je ustálené, že šírka prechodu by mala
byť cca 4 metre. S touto námietkou žalovaného preto nesúhlasili. Keďže druhý petit žaloby je naviazaný

na prvý petit, trvali aj na druhom petite žaloby. Žalobcovia súhlasili s odplatou za zriadenie vecného
bremena. Vzhľadom však na vyjadrenie žalovaného navrhli pribrať do konania znalca, ktorý by odplatu
určil. Za účelom overenia situácie v teréne navrhli ohliadku na mieste samom.

7. Žalovaný v duplike trval na svojom vyjadrení. Okrem toho poukázal na konanie vedené na tunajšom

súde pod sp. zn. 3C/246/2015, kde bol pripustený vstup intervenientov na strane žalobcu (ktorým bol L.
G. M.), a to manželov B., ktorí s L. M. uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa L. M. zaviazal predať
intervenientom parcelu tak, ako bude vysporiadaná v tomto konaní, čím by intervenienti získali prístup
ksvojimnehnuteľnostiam.Vzhľadomnatútoskutočnosťbyujma,ktorábyvzniklažalovanémuzriadením
vecného bremena cez jeho pozemky prevyšovala ujmu, ktorá by vznikla žalobcom v prípade zamietnutia

žaloby. Ďalej citoval z rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica a Bratislava so zdôraznením,
že zriadenie vecného bremena nie je možné, ak vlastník stavby si môže prístup zabezpečiť inak,
pričom nejde o situáciu, keď sa vlastník stavby domáha vecného bremena z dôvodu pohodlnejšieho
prístupu. Keďže žalobcovia bežne využívajú cestu cez svoje humno a po skončení konania 3C/246/2015
môžu získať priamy prístup k svojím nehnuteľnostiam, navrhol konanie prerušiť do skončenia konania

3C/246/2015.

8. K duplike na preukázanie svojich tvrdení pripojil zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a uznesenie
tunajšieho súdu sp. zn. 3C/246/2015 zo dňa 3.4.2018.9. Žalobcovia s prerušením konania nesúhlasili, pretože podľa ich názoru bez ohľadu na výsledok
konania 3C/246/2015 sa nič nezmení na tom, že nemajú inú prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam

ako po parcelách žalovaného (vzhľadom na členitosť parcely KN C 380, ktorá bola predmetom konania
sp. zn. 3C/246/2015). Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 7.6.2019 za účasti strán sporu a ich
právnych zástupcov súd zamietol návrh na prerušenie konania.

10. V priebehu konania žalobcovia najprv spresnili žalobný návrh pokiaľ ide o presnejšiu špecifikáciu

parciel, cez ktoré a v prospech ktorých žiadajú zriadiť vecné bremeno (o doplnenie LV, na ktorých sú
zapísané) a následne po podaní znaleckého posudku na ohodnotenie odplaty za zriadenie vecného
bremena navrhli zmenu žalobného návrhu o ďalší výrok, ktorým by boli zaviazaní uhradiť žalovanému
jednorazovú odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 870 eur. Súd túto zmenu pripustil
uznesením zo dňa 3.2.2021.

11. V ďalšom priebehu sporu vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach na pojednávaniach strany
sporu a ich zástupcovia trvali na svojich stanoviskách. Žalovaný a jeho právny zástupca v priebehu
konania poukázali na skutočnosť, že došlo k podstatnej skutočnosti pre rozhodnutie v tejto veci,
a to že žalobcovia sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi parcely KN C 380/1, teda majú možnosť
prístupu k svojim nehnuteľnostiam po svojich pozemkoch. Práve možnosťou získať prístup k svojich

nehnuteľnostiam argumentovali žalobcovia v konaní sp. zn. 3C/246/2015, keď navrhovali svoj vstup
do konania ako intervenientov. Ďalej mal za to, že žalobcovia nespĺňajú hmotnoprávnu podmienku na
zriadenie vecného bremena, a to že nie sú súčasne vlastníkmi priľahlého pozemku ku stavbe. Návrh
žalobcov tiež považoval za neurčitý, nekonkrétny, nakoľko z petitu musí vyplývať, v prospech ktorej
stavby má byť vecné bremeno zriadené. Žalobcovia trvali na tom, že vzhľadom na sklon parcely KN

C 380/1 od 34,92 % do 38,76% nie je podľa nich možné prístupovú cestu vybudovať po tejto parcele.
Pred posledným pojednávaním žalobcovia v písomnom vyjadrení poukázali aj na novú skutočnosť, keď
žalovaný sa snažil od spodnej strany (t.j. od potoka) vybudovať prístupovú cestu, pričom v hornej časti
narazil na prameň vody. Na svojom pozemku vykopal kanál, ktorý však spustil na parcelu KN C 380/1 vo
vlastníctve žalobcov, a to až do jej spodnej časti, ktorá je rovinatá a celú ju zamokril. Prístup zo spodnej

časti pozemku sa preto stal úplne nereálny. Právny zástupca žalobcu na záver trval na podanej žalobe
s tým, že vecné bremeno navrhujú zriadiť nielen k nehnuteľnosti, na ktorej je postavený rodinný dom,
ale aj k parcelám KN C 383 a 384, lebo iný prístup k nim nie je možný.

12. V priebehu konania ešte strany sporu predložili a navrhli dôkazy. Žalobcovia a ich právny zástupca

predložili 2 fotografie zo svahovitej časti pôvodnej parcely KN C 380, polohopisné a výškopisné
zameraniepozemkuparc.č.380sozameranímsklonusvahu,opravenýgeometrickýplánA.I.č.29/2018
zo dňa 6.4.2018, výňatok z katastrálnej mapy, 2 fotografie zo súčasného stavu na parcele KN C 380/1
a zameranie skutočného stavu prameňa vyvierajúcej vody. Žalovaný a jeho právny zástupca predložili
časť katastrálnej mapy po nadobudnutí parcely KN C 380/1 žalobcami, LV č. XXXX, XXX, XXX K. XXX

v k.ú. C., listiny - osvedčenie o dedičstve po K. F. sp. zn. 1D/176/2015, darovaciu zmluvu spísanú do
notárskej zápisnice N 85/2005, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/432/87, notárske
zápisnice č. N 191/88 a N 232/90, oznámenie správy katastra v Starej Ľubovni sp. zn. V-1800/04 zo
dňa 15.06.2005, návrh na vklad vlastníckeho práva zo dňa 12.11.2004, darovaciu zmluvu spísanú do
notárskej zápisnice N464/2004 zo dňa 12.11.2004, návrh na vstup intervenientov v konaní vedenom na

tunajšom súde pod sp. zn. 3C/246/2015, geodetický elaborát, výňatok z katastrálnej mapy a zoznam
súradníc meraných bodov.

13. Súd na základe vykonaného dokazovania ohliadkou na mieste samom a fotografiami z nej,
znaleckým posudkom Ing. Zimu č. 18/2020, spisom Okresného súdu Stará Ľubova sp. zn. 3C/246/2015,

listinnýmidôkazmipredloženýmistranamisporuvpriebehukonaniaakosúuvedenévbodoch3,5,8a13
tohto odôvodnenia, rozhodol vo veci prvým rozsudkom zo dňa 24.9.2021 tak, že prvým výrokom zriadil
vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, a to prechodu pešo a motorovými a nemotorovými vozidlami
cezparceluKNC373/2vedenúnaOkresnomúradeStaráĽubovňa,katastrálnyodbornaLVXXXprekat.
územie C. vo vyznačenom rozsahu tak, ako je to zakreslené v Geometrickom pláne geodeta Miroslava

Gladiša, 065 48 Šarišské Jastrabie 328, IČO: 14 315 131, č. plánu 29/2018, vyhotoveného dňa 6.4.2018
autorizačne overeného dňa 6.4.2018, úradne overeného dňa 24.4.2018 č. G1-175/2018, opraveného
dňa 3.6.2019, v prospech vlastníka rodinnému domu súp. číslo XXX vedeného na Okresnom úrade
Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV XXX pre kat. územie C. postaveného ma parcele KN C 374vedenej na Okresnom úrade Stará Ľubovňa, katastrálny odbor na LV č. XXX pre kat. územie C., druhým
výrokom uložil žalobcom povinnosť zaplatiť žalovanému za zriadenie tohto vecného bremena sumu 641
eur, tretím výrokom zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a štvrtým výrokom vyslovil, že žiadna strana

nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia nemajú
v súčasnosti iný prístup k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX a tento prístup nie je možný ani po
parcele KN C 380/1 vzhľadom na to, že nie je vybudované premostenie na túto parcelu, pričom ide
o mokrú parcely so značným sklonom v jej jednej časti, čo by si vyžiadalo finančné prostriedky rádovo
podstatne vyššie, ako bola určená odplata za zriadenie vecného bremena. V tejto časti pritom napriek

neuvedeniu stavby, v prospech ktorej má byť vecné bremeno zriadené, súd v tejto časti žalobe vyhovel
preferujúc materiálnu ochranu práv a záujmov strán sporu, keďže z vykonaného dokazovania bolo
zrejmé, že žalobcovia žiadajú vecné bremeno aj na prístup k svojmu rodinnému domu súp. č. XXX.
Odplatu za zriadenie vecného bremena vypočítal pomerne podľa znaleckého posudku vychádzajúc z
výmery jednotlivých parciel určených v znaleckom posudku Ing. Zimu. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa
prístupu na parcelu KN C 384 súd žalobu zamietol z dôvodu, že na túto si dokážu žalobcovia zabezpečiť

prístup zo svojich parciel, ak budú mať zriadené vecné bremeno, v ktorej časti bolo žalobe vyhovené
a podobne zamietol žalobu aj v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti strpieť výkon vecného bremena,
v ktorej ju súd vyhodnotil ako predčasne podanú .

14. Na základe odvolania žalovaného voči výrokom I., II. a IV. tohto rozsudku Krajský súd v Prešove

uznesením č.k. 18Co/52/2021-379 zo dňa 27.10.2022 zrušil napadnutý rozsudok, pričom vyslovil názor,
že záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby je predčasný, pretože je potrebné riadne zistiť
kvantitu nákladov a konkretizovanie podmienok nemožnosti pre zriadenie cesty žalobcami po vlastných
pozemkoch. K postupu súdu prvej inštancie, keď doplnil žalobný petit (o stavbu, v prospech ktorej bolo
vecné bremeno zriadené), nemal odvolací súd výhrady a s týmto súhlasil.

15. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu predmetom sporu po tomto rozhodnutí bolo
už len zriadenie vecného bremena k rodinnému domu žalobcov súp. č. XXX cez parcelu žalovaného
KN C 373/2 za odplatu.

16. Súd vyzval strany sporu a ich zástupcov, aby vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu oznámili
ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov a na ich predloženie. Žalobcovia a ich právny zástupca vo
svojich vyjadreniach a na pojednávaniach navrhli vykonať ako dôkaz stanovisko obce Litmanová
z 30.12.2022 s 2 prílohami na preukázanie skutočnosti, že cez parcelu KN C 380/1 vedie vodovod
asi v polovici v tejto parcely, ktorý by terénnymi úpravami mohol byť poškodený. Tiež navrhli ako

dôkaz žiadosť o vydanie stanoviska a stanovisko spoločnosti SPP-distribúcia, a.s. s dvomi prílohami
na preukázanie skutočnosti, že pozdĺž miestneho potoka v dolnej časti parcely KN C 380/1 je vedený
líniový plynovod, o čom žalobcovia nevedeli a v prípade vybudovania premostenia by bolo nevyhnutné
vykonať jeho prekládku. Ďalej navrhli ako dôkaz znalecký posudok Ing. Vladimíry Smižanskej č. 2/2023
na preukázanie vyčíslenia hodnoty nákladov na vybudovanie premostenia cez potok a na vybudovanie

prístupovej cesty k rodinnému domu žalobcov. Za účelom preukázania prístupu právnych predchodcov
žalobcov k rodinnému domu, ktorý začal svojpomocne budovať pôvodný vlastník G. N. a ktoré nie sú
evidované na obci ani v archíve navrhli ako dôkaz potvrdenie obce Litmanová z 17.3.2020 a stanovisko
štátneho archívu v Prešove, pracovisko Stará Ľubovňa z 4.1.2023, ako aj znalecký posudok znalca Ing.
Františka Milatu č. 024/2002. Ďalej ako dôkaz navrhli oznámenie zo dňa 20.3.2023 (v ktorom reagovali

na ponuku žalovaného podieľať sa na nákladoch na premostenie), zápisnicu zo štvrtého mimoriadneho
zasadnutia Obecného zastupiteľstva obce Litmanová (ohľadne riešenia prístupu zo spodnej strany) a
výsluch svedkov A. F., A. N., D. H., K. O., starostky obce C. A. N. a znalkyne Ing. Vladimíry Smižanskej.
Po záverečnej reči právny zástupca žalobcov predložil ešte súdu a protistrane doklady o štúdiu detí
žalobcov, daňové priznanie žalobcu v 1. rade a mzdový list žalobkyne v 2. rade.

17. Žalovaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu predkladal a navrhoval dôkazy až na
pojednávaniach, a to cenovú ponuku spol. KAMAR s.r.o. s 2 prílohami, cenovú ponuku C. N., návrh
dohody z 7.3.2023 (k spoluvybudovaniu premostenia), technickú správu k mostu cez potok v obci
Litmanová s prílohami, cenovú ponuku G. F. a výsluch A. B., C. N., L. G. P., P. Q. a G. F..

18. Na pojednávaniach po rozhodnutí odvolacieho súdu strany trvali na svojich stanoviskách.19. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči trval na podanej žalobe a nárok žalobcov považoval
za opodstatnený a dôvodný. Poukázal pritom na závery znaleckého posudku Ing. Smižanskej č.
2/2023, z ktorého vyplývajú odhadované náklady na premostenie potoka a výstavbu prístupovej cesty k

rodinnému domu žalobcov vo výške takmer 100 000 eur a ktoré sú v obrovskom nepomere k hodnote
náhrady za zriadenie vecného bremena v zmysle znaleckého posudku Ing. Zimu. Ďalej rozobral 3
podmienky na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý pozemok v zmysle
rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/39/2021 z 14.12.2002, pričom aj v zmysle tohto rozhodnutia je splnená
podmienka, že nie je možné zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe inak, ak je síce technicky možné

vybudovanie iného prístupu, avšak náklady na jeho zriadenie budú objektívne tak vysoké, že spravidla
budú mnohonásobne prevyšovať ujmu spôsobenú vlastníkovi pozemku zriadením práva cesty. Tento
názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1897/2004 z 2.7.2005. Poukázal pritom aj
na nutnosť prekládky plynového potrubia a obecného vodovodu, ako aj na potrebu majetkovoprávneho
vysporiadania obecného pozemku pri premostení. S návrhom protistrany na terénne úpravy spočívajúce
v rozhrnutí zeminy z hornej časti pozemku žalobcov nesúhlasil vzhľadom na to, že odobratím zeminy

by mohlo dôjsť k poškodeniu rodinného domu žalobcov vzhľadom na ílovité podložie, na ktorom dom
stojí. Vo vzťahu k premosteniu navrhovaného L. P. poukázal na to, že ide o premostenie do 7,5 tony,
pričom bola predložená iba technická správa. Ako uviedol L. P., k tomu je potrebné spracovať ešte aj
projektovú a statickú dokumentáciu Ak by premostenie malo odhadom stáť 20 - 21 000 eur, s DPH to
predstavuje cca 24 000 eur a ak projektová dokumentácia činí cca a 3500 - 4000 eur, tak tieto náklady sa

približujúvceneznaleckomposudkuIng.Smižanskej.Takistopoukázalajnaľudskústránku,napríjmové
pomery žalobcov, ktoré spolu činia cca 2 500 eur, pričom žalobcovia majú ešte tri deti, ktoré navštevujú
či už gymnáziá v Starej Ľubovni alebo Prešovskú univerzitu, teda preukázané náklady na vybudovanie
premostenia a prístupovej cesty nie sú v ich možnostiach. Na záver poukázal aj na skutočnosť, že
žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia, prechádzajú cez pozemok žalovaného už dlho, pričom

spory začali až v poslednom období. Aj žalovaný pritom musí chodiť po pozemkoch žalobcov ku svojim
pozemkom, pričom žalobcovia nikdy žalovanému nebránili v tom, aby chodil po ich pozemkoch.

20. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči zotrval na tom, že žaloba je nedôvodná a navrhol
ju zamietnuť, a to z dôvodu, že žalobcovia majú možnosť si zabezpečiť prístup k svojmu rodinnému

domu po svojej parcele. O tomto aj sami žalobcovia produkovali dôkaz, a to znalecký posudok Ing.
Smižanskej. Náklady na premostenie a vybudovanie prístupovej cesty v tomto posudku však považoval
za nadhodnotené, čo žalovaný preukázal ním navrhnutými dôkazmi. V tomto smere poukázal na
výpovede svedkov L. P., P. Q. a pána F.. Poukázal aj na návrh žalovaného o spoločnom vybudovaní
premostenia a spolupodieľaní sa na nákladoch na premostenie do výšky 50 % oprávnených nákladov.

Mal za to, že premostenie bude možné zabezpečiť aj administratívne.

21. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a ich zástupcov, a na základe
vykonaného dokazovania pred prvým rozhodnutím vo veci ako je uvedené v bode 13 toho rozsudku
a doplnením dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu listinnými dôkazmi navrhnutými stranami

sporu, výsluchom znalkyne L. F. a svedkov, ako sú tieto listinné dôkazy a svedkovia uvedení v bodoch
16 a 17 tohto odôvodnenia (okrem svedkov K. O. a C. N., ktorých účasť strany sporu na pojednávaní
nezabezpečili) zistil tento skutkový stav:

22. Z predložených listov vlastníctva mal súd preukázané, že žalobcovia sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C., a to parcely KN C č. 374 a
rodinného domu súp. číslo XXX postaveného na tejto parcele. Takisto sú žalobcovia bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely KNC 380/1 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C., ktorá bola predmetom vyporiadania
v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 3C/246/2015 a ktorej bezpodielovými
spoluvlastníkmi sa žalobcovia stali v priebehu tohto konania. Žalobca v 1. rade je zároveň výlučným

vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX v k.ú. C., a to parciel KN C 383 a 384 a stavby
rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele KN C č. 384. Žalovaný je výlučným vlastníkom
parcely KN C 373/2 zapísanej na LV č. XXX v k.ú. C. a parcely KN C 373/1 zapísanej na LV č. XXXX
v k.ú. C.. Zo zhodných vyjadrení strán sporu mal súd preukázané napäté vzťahy medzi stranami sporu,
ako aj to, že žalobcovia v súčasnosti využívajú na prechod k svojmu rodinnému domu parcelu KN C

373/2 a prechod cez svoju stodolu a k parcele KN C 384 prechádzajú aj cez parcelu žalovaného KN C
373/1. Parcely KN C 380/1 na jednom konci susedí s parcelou KN C 374 a končí pri potoku, za ktorým
je miestna komunikácia, pričom podľa polohopisného a výškopisného zamerania má v svahovitej časti
sklon od 34,92 % do 38,76%. Vedľa parcely KN C 380/1 je pri pohľade zhora smerom k potoku po pravejstrane pri potoku rodinný dom A. F. B. XXX, ku ktorému v súčasnosti vedie oceľové premostenie a po
ktorom je podľa vyjadrenia A. F. možné prejsť osobným autom a malým traktorom.

23. Podľa znaleckého posudku Ing. Vladimíry Smižanskej č. 2/2023 náklady na vybudovanie
premostenia cez potok Veľký Lipník v obci Litmanová na parcelu KN C 380/1 predstavujú 56 550,01
eur s DPH, pričom znalkyňa nacenila železobetónové premostenie v mieste zachytenom na fotografii
pod odpoveďou na otázku č. 1. Náklady na vybudovanie prístupovej cesty cez parcelu KN C 380/1
k rodinnému domu žalobcov predstavujú sumu 39 588,73 eur s DPH, pričom nacenila vybudovanie

prístupovej cesty postupným zhutňovaním zeminy a štrkovým zásypom ako konečnou úpravou
(zohľadniac spád pozemku podľa polohopisného a výškového zamerania v prílohe č. 4) s potrebou
vybudovania opornému múru v blízkosti susedného rodinného domu č. 195. Pri tejto cene počítala
znalkyňa aj s prekládkou obecného vodovodu, ale bez prípadnej potreby prekládky plynovodu pozdĺž
potoka, pričom pri vybudovaní premostenia bude potrebné zachovať všetky odstupové vzdialenosti. Pri
svojom výsluchu znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku. Ak by malo dôjsť k premosteniu

potoka, bolo by potrebné vyhotoviť projektovú dokumentáciu s presnými výmerami a údajmi. Pri
ocenení premostenia a prístupovej cesty vychádzala z programového vybavenia Cenkros a cien za
druhý polrok 2022, kedy dostala požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku. Ceny za prípadnú
projektovú dokumentáciu sa podľa jej vedomostí pohybujú v rozpätí 3000 až 5000 eur. Okrem toho bude
potrebný aj statický posudok. K technickej správe predloženej právnym zástupcom žalovaného priamo

na pojednávaní sa nevedela bližšie vyjadriť, ale po krátkom oboznámení sa s touto správou poukázala
na to, že ide iba o návrh premostenia, kde absentuje realizačný návrh a statický posudok, bez ktorých by
nebolo možné realizovať premostenie potoka a že ide o iný spôsob premostenia, a to železnú lávku. Z
tejto správy nevedela posúdiť, aká je nosnosť tohto mostu a takisto uviedla, že ide o kratšie premostenie,
ako navrhla ona. Takisto sa nevedela vyjadriť k reálnosti cenovej ponuky spoločnosti KAMAR s.r.o.

vzhľadom na to, že v tejto ponuke nie sú uvedené ceny za jednotky, ani v nej nie je uvedený výpočet
výkazu výmer. Z rovnakých dôvodov sa nevedela vyjadriť ani k cenovej ponuke C. N.. Tiež uviedla, že je
možné urobiť premostenie aj z oceľovej konštrukcie, ale pri zachovaní všetkých technických a statických
parametrov. Čo sa týka prístupovej cesty, tak si nevie veľmi predstaviť iný spôsob vybudovania tejto
cesty vzhľadom na značné výškové prevýšenie vedľajšej parcely vo vlastníctve žalovaného. K prehľadu

nákladov odbytového rozpočtu stavebného objektu (predloženého žalobcami k odvolaniu – pozn. súdu)
znalkyňa uviedla, že v tomto prehľade sú uvedené a odhadnuté iba náklady na základy a náklady
na oceľové zábradlia, teda nie je ocenené samotné premostenie. Aj v prípade, ak by sa realizovalo
rozhrnutie zeminy z hornej časti pozemku žalobcov, bol by potrebný oporný múr k rodinnému domu číslo
195, otázkou je len, v akej výške by bol potrebný, pričom z jej pohľadu by bolo možné rozhrnutie zeminy

len od cca polovice pozemku žalobcov a max. do hĺbky 0,5 metra, aby sa nenarušila statika rodinného
domu žalobcov. K šírke násypu potrebného na prístupovú cestu uviedla, že podľa jej návrhu je možné
využiť pozemok žalobcov len na cca 70 %, keďže zvyšnú šírku parcely je potrebné využiť na zvažovanie
tohto terénu, ako je to v súčasnosti pri pozemku žalovaného. Pripustila aj možnosť vybudovania v
prístupovej komunikácie v šírke cca 3,5 – 4 metre bez vybudovania oporného múru, aj keď využiteľnosť

tejto parcely by bola potom minimálna. Náklady na oporný múr uviedla v bode 14 a 15 rozpočtu na
vybudovanie prístupovej cesty vo výške 5747,61 eur bez DPH. Nosnosť ňou navrhovaného premostenia
je 12,5 tony. Náklady na zhutnenie prístupovej cesty a dosiahnutie znalkyňou predpokladanej výšky a
vyrovnania terénu na pozemku žalobcov sú uvedené v položkách 3 až 9 a 20 až 23 v prílohe číslo 13.
Pri prekládke plynovodu by bolo potrebné urobiť nový výkop, položiť nové potrubie a urobiť zásyp. To

sú tie najpotrebnejšie a najdrahšie položky. Ďalej znalkyňa uviedla, že prekládku vodovodu ohodnotila
v položkách 1 a 2 a počítala s hĺbkou 1,2 m a dĺžkou 10 metrov (šírka pozemku žalobcov) pričom
realizovateľnosť takejto prekládky závisí od celkovej trasy vodovodu a od začiatočného a koncového
bodu, pričom ak by to bolo potrebné, je buď možnosť vybudovania určitej prečerpávacej stanice alebo
by bolo potrebné zapustiť dlhšiu časť vodovodu do väčšej hĺbky, keďže nie je ideálne riešenie zapustiť

do väčšej hĺbky iba určitú krátku časť vodovodu.

24. Z výpovede svedka A. N., bývalého suseda strán sporu vyplýva, že v dome žalobcov predtým býval
K. N., ktorý dom staval a potom tam býval jeho syn G. N.. Pôvodní vlastníci, ako aj žalobcovia, chodili k
domu rovnako, a to z cesty priamo dole, pričom išli do kopčeka od rodinného domu na cestu.

25. Svedok D. H., sused strán sporu bývajúci od roku 1974 v dome číslo 5, sa k otázke, kadiaľ chodili
právni predchodcovia žalobcov a následne žalobcovia k rodinnému domu vyjadril rovnako ako svedok A.
N.stým,žezcestysaišlorovnodoleapotomsavchádzalodostodoly,cezktorúsadaloprejsťnadvorprirodinnom dome. Svedok uviedol, že nemá vedomosť o tom, ako to bolo majetkovoprávne vysporiadané,
prípadne kto bol vlastníkom pozemku alebo či tam bolo nejaké vecné bremeno. Obaja menovaní
svedkovia nemali vedomosť o nejakých sporoch ohľadne prechodu k rodinnému domu žalobcov.

26. Z výpovede svedka A. F., vlastníka rodinného domu číslo XXX nachádzajúceho sa vedľa parcely
KN C 380/1 vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov, teda rodina N., mali výjazd od svojho
rodinného domu smerom hore k ceste okolo starého domu, na mieste ktorého má v súčasnosti
žalovanýpostavenúgaráž.Menovanýsvedoknemávedomosťonejakýchhádkachalebosporochmedzi

právnymipredchodcamižalobcovažalovanéhoohľadneprechodu.ZospodnejstranyodpotokaN.nikdy
nechodili.Zvýpovedetohtosvedkaďalejvyplýva,žemáželeznépremostenieksvojmurodinnémudomu
rovno ku garáži, cez ktoré prejde autom a menším traktorom, ale nie nákladným autom. Na výstavbu
premostenia mal povolenie od vtedajšieho starostu pána R.. Svedok tiež uviedol, že keď to tam rozhŕňali
vedľa jeho domu, tak potom mal v pivnici vodu a musel urobiť určitý výkop, aby zamedzil tomu, aby
mu voda zatekala do domu. Svedok ďalej uviedol, že iným spôsobom sa k svojmu rodinnému domu

nedostane, pretože cesta, ktorá ide po druhej strane potoka, je slepá cesta a končí pred jeho rodinným
domom pri záhrade pána N., ktorý bol takisto vypovedať.

27. Z výpovede svedkyne A. B., sestry žalovaného vyplýva, že z každého dvora v Litmanovej je výjazd
na cestu a aj právni predchodcovia žalobcov, teda N., chodili cez pozemok, ktorý momentálne vlastní jej

brat a je zarastený trávou. V súčasnosti takto prechádzajú aj žalobcovia. Ďalej uviedla, že pôvodný plán
bol taký, že od bytoviek mala ísť cesta až ku miestu, kde má momentálne rozostavaný dom H. E., ale táto
cesta je momentálne ako prístupová len pre ďalšie dva domy. Kedysi právni predchodcovia žalobcov a
súčasní žalobcovia chodili k rodinnému domu aj cez potok, chodili tam aj oni (t.j. rodina Vírová - pozn.
súdu), lebo tam mali role a v minulosti tie brehy potoka neboli také vysoké. Navýšili sa, až keď sa robila

cesta. Popísala aj jeden incident, keď brat prechádzal na svoj pozemok cez pozemky žalobcov a bolo
mu v tom bránené synom žalobcov.

28. Z výpovede L. G. P., projektanta a architekta, ktorý vyhotovil technickú správu predloženú právnym
zástupcom žalovaného vyplýva, že navrhol most o rozmeroch 9 x 3,5 metra opatrený aj zábradlím

pre peších, navrhnutý do nosnosti asi 7,5 tony. Z jeho pohľadu nevidí žiaden zásadný problém na
vybudovanie premostenia na danom mieste, kde sa bol aj osobne pozrieť. Náklady na vybudovanie
premostenia boli odhadnuté na 20 000 až 21 000 eur, ale tento odhad nerobil on, takže sa k nemu
nevedel bližšie vyjadriť. Pred samotnou realizáciou sa vypracováva realizačná dokumentácia, kde sa
dopracujú detaily napojenia jednotlivých nosných prvkov a zároveň je potrebné vytýčiť inžinierske siete

a bol by vhodný aj geologický prieskum. V prípade požiadavky na vyššiu nosnosť to treba zohľadniť
v projekte a v statickom výpočte, pričom buď by bolo potrebné zhustiť nosné prvky o 1 až 2 kusy (na
5-6 kusov) alebo zvýšiť výšku nosných prvkov. Statický posudok bude súčasťou projektu pre prípadné
stavebné povolenie. Cena za celkovo potrebnú dokumentáciu súvisiacu s výstavbou premostenia
odhadol na 3 500 až 4 000 eur. Na to, aby bolo po moste možné prejsť, je potrebné mať ešte aj spevnenú

cestu k samotnému mostu, a to natoľko, aby pri nábehu na samotný most nedochádzalo k usádzaniu
podkladu pred mostom, teda nosnosť cesty musí byť minimálne taká, aká je nosnosť mosta.

29. Z výpovede svedka P. Q., majiteľom spol. KAMAR, s.r.o., ktorej cenová ponuka bola predložená zo
strany právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že po oboznámení sa s technickou správou L. P. a po

ohliadke na mieste samom je jeho spoločnosť spôsobila realizovať navrhované premostenie. Cenovú
ponuku, ktorú predložil, bola vypracovaná na základe štúdie, ktorá mu bola predložená (a ktorá už bola
predložená súdu na čl. 553 – 554), súčasťou ktorej bola aj skica, ktorá obsahovala technické parametre
použitých materiálov a z týchto vychádzal. Cena je finálna a garantovaná do mesiaca jún - júl 2023, ak sa
výrazne nezmenia ceny materiálov, keďže dovtedy má garantované ceny od dodávateľov. Predloženú

štúdiu konzultoval aj so statikom, s ktorým spolupracujú. Cenová ponuka obsahuje ponuku za dielo
na kľúč a je v nej zahrnutá aj cena dokumentácie potrebnej na výstavbu premostenia, a to vo výške
približne 750 eur vrátane statického posudku a vyjadrenie statika, ktoré bude ešte potrebné dodať. Cena
na úpravu prístupu k mostu z oboch strán nie je zahrnutá v cenovej ponuke. Všetky ceny sú bez DPH.
Svedok nevedel presnú nosnosť navrhovaného mosta, ale predpokladal, že bol navrhnutý na 7,5 tony.

30. Z výsluchu starostky obce svedkyne A. S. N. vyplýva, že riešili premostenie súvislosti so stranami
konania asi 3 krát. Prvá žiadosť žalovaného ostala v stave, že ju poslanci nebudú riešiť. Ďalšia spoločná
žiadosť strán sporu ostala otvorená s tým, že sa ňou budú zaoberať až po právoplatnom skončenísúdneho sporu. V danej lokalite na parcele 394/1 má rodinný dom pán E., ktorý 8.3.2023 takisto
požiadal o možnosť premostenia k svojmu rodinnému domu s tým, že mu jeden prešovská spoločnosť
odporučila premostenie priamo ku jeho garáži. Pracovníci asi Slovenského vodohospodárskeho podniku

pri jednej komunikácii starostke uviedli, že nevidia problém v premostení v danom mieste, ale v danej
lokalite si vedia predstaviť dať povolenie iba na jeden most, nie na 2 alebo 3 mosty. Územný plán,
ktorý obec vyhotovuje, s premostením nepočíta, keďže s ním začali asi pred 2-3 rokmi a v tom čase
nemali informácie o žiadostiach na premostenie. Ku komunikácii po druhej strane mosta končiacej pred
domom pána F. uviedla, že cesta ide po súkromných pozemkoch, ktoré by bolo potrebné vysporiadať

a vybudovanie prístupovej cesty v tejto strany by trvalo dlhšie. Vyslovila tiež pochybnosti, či by táto
spĺňala všetky potrebné podmienky podľa noriem vzhľadom na potrebu dodržania ochranného pásma
plynovodu, v dôsledku čoho by zrejme išla možno 2-3 metre popred okná pána F.. Na výstavbu
prípadného premostenia by okrem iného bolo potrebné vyjadrenie vlastníka cesty, čiže obce, ktorá v
takých prípadoch žiada vyjadrenie od okresného dopravného inšpektorátu a znalca z odboru dopravy,
aby posúdil vhodnosť takéhoto prístupu z pohľadu bezpečnosti, ale aj z technického hľadiska (aj

vzhľadom na 2 až 3 cca 90 stupňové zákruty. Ohľadne premostenia pána F. a železnej lávky pána N.
nebolipredloženéžiadnepodkladynapreukázanie,čiideolegálnestavby.Pokiaľideoobecnépozemky,
tak v obci je úzus nepredávať obecné pozemky a vzhľadom na nie najlepšie skúsenosti s nájmom
obecného pozemku nevedela uviesť, či by prichádzal do úvahy nájom pozemku. Elektrické vedenie
ide v danom mieste vzduchom, plynové potrubie v zemi a voda je potiahnutá vyššie, zhruba v tretine

pozemku žalobcov. Obec oficiálne neriešila problémy ohľadne prechodu, resp. si na to nepamätala,
ale od ľudí počula, že tam sú nejaké konflikty. Žalobcovia chodia k svojmu domu z hornej prístupovej
komunikácie, ktorá je asi vysypaná štrkom, prípadne je tam tráva a potom sa vchádza cez drevené vráta
k ich rodinnému domu. Z jej pohľadu ani prístup po vlastných pozemkoch k rodinným domom by zrejme
nepomohol predchádzať konfliktom.

31. Z výpovede svedka G. F., ktorého cenovú ponuku predložil právny zástupca žalovaného v konaní
vyplýva, že vykonáva prípravy na stavby a terénne úpravy. Cenovú ponuku dal na základe objednávky
žalovaného ohľadne pozemku, ktorý je treba splanírovať a ktorý sa nachádza v obci Litmanová cez potok
oproti domu p. starostky. Nevedel uviesť ani účel prác, ani na čom pozemku sa majú vykonať, ani kde sa

majú výkopy na tomto pozemku vykonať. Planírovanie znamená rozhrnutie zeme z hornej časti pozemku
dospodnejčastipozemkunazmierneniezrázu,ktorýtamjeaabytambolomožnéprejsťčiužzáhradnou
technikou, alebo kto to bude na čo používať. Ohľadne prípadného ohrozenia rodinného domu žalobcov
rozhrnutím zeme nekomunikoval so žiadnym odborníkom. Ak by tam mala byť prístupová cesta, tak by
to bolo potrebné ešte zhutniť, lebo je to len zemina, a to valcom alebo zhutňovacím zariadením a tiež

by bolo potrebné vysypať tam nejaký makadam. Cenová ponuka je len na terénne úpravy v rozsahu
70 metrov x 6 metrov, ale tieto výmery nemeral priamo na mieste a na výkop, ktorý však nevedel, kde
by mal byť vykopaný.

32. Cenová ponuka spoločnosti KAMAR, s.r.o. na premostenie v rozmere 9 metrov na dĺžku a 3,4

metra na šírku (šírka čistého prejazdu a k tomu je zábradlie) je na 19 700 eur bez DPH (vychádzajúc
z vyjadrenia svedka Q.). Podľa cenovej ponuky G. F. cena za planírovanie pozemku v rozsahu 420 m2
a hĺbenie výkopu 5,5 m3 je 895 eur.

33. Skutočnosti ohľadne vlastníckych pomerov, súčasného prechádzania k rodinnému domu žalobcov

súp. č. 115, ako aj prechádzania právnymi predchodcami žalobcov v minulosti, ako ani možnosti
premostenia po technickej stránke medzi stranami sporu neboli sporné. Sporné medzi stranami ostala
cena, za ktorú by bolo možné premostenie a prístupovú komunikáciu vybudovať.

34. Podľa § 151n ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj OZ), vecné bremená

obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho
sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

35. Podľa § 151n ods. 2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s

vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

36. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánualebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

37. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

38. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zriadenia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 3
OZ. Podmienkou na jeho zriadenie v zmysle tohto ustanovenia je, že vlastník stavby nie je zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

39. Hlavnou námietkou žalovaného zo začiatku konania bol rozsah požadovaného vecného bremena,
ktoré podľa žalovaného stačí zriadiť len na parcele KN C 373/2. Po nadobudnutí parcely KN C 380/1

žalobcami a následne aj po rozhodnutí odvolacieho súdu žalovaný a jeho právny zástupca namietali, že
žalobcovia majú možnosť zriadiť si prístup k svojim nehnuteľnostiam po vlastných nehnuteľnostiach.

40. Vo vzťahu k žalobnému návrhu týkajúceho sa parcely KN C 374 a na ňom postaveného rodinného
domu súp. č. XXX, súd mal vykonaným dokazovaním (najmä ohliadkou na mieste samou, fotografiami

strán sporu z okolitých pozemkov a tiež z výsluchov svedkov) preukázané, že v súčasnosti žalobcovia
ako bezpodieloví spoluvlastníci tohto rodinného domu nemajú iný prístup k domu, ako po parcele
žalovaného KN C 373/2 a tento prístup využívajú dlhodobo rovnako, ako ho využívali ich právni
predchodcovia. Pokiaľ ide o parcelu KN C 380/1, ktorú v priebehu konania žalobcovia nadobudli a ktorá
susedí s parcelou KN C 374, k tejto je potrebné uviesť, že v súčasnosti prístup po nej k rodinnému

domu žalobcov súp. č. XXX nie je možný, keďže jednak cez potok v spodnej časti nie je v súčasnosti
vybudované premostenie, jednak ide o mokrejšiu parcelu a jednak je v jednej časti značne svahovitá.

41. Strany sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu produkovali vyššie uvedené dôkazy, ktorými sa
snažili preukázať, za akých podmienok a hlavne za akú cenu by bolo možné vybudovať premostenie

a prístupovú cestu k rodinnému domu žalobcov.

42. Vo všeobecnosti je potrebné dať za pravdu žalovanému, že je potrebné vyžadovať od vlastníka
stavby, aby si prístup k stavbe zriadil predovšetkým po svojich pozemkoch. Nie vždy je to však
možné, preto § 151o ods. 3 OZ počíta aj s možnosťou zriadenia vecného bremena. Súd pritom musí

skúmaťokolnostikaždéhojednotlivéhoprípadu,pričomposudzujeajproporcionalitumedziobmedzením
vlastníka pozemku, na ktorom sa má zriadiť vecné bremeno a výhodou vlastníka stavby, v prospech
ktorého sa vecné bremeno zriaďuje.

43. V danom prípade po posúdení stavu na mieste samom a aj po vykonaní dokazovania po rozhodnutí

odvolacieho súdu, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zriadenie vecného bremena
v prospech vlastníkov rodinného domu súp. č. XXX v zmysle cit. § 151o ods. 3 OZ. Aj keď čisto technicky
majúžalobcoviamožnosťprístupuksvojejstavbe(rodinnémudomu)ajpoparceleKNC380/1,jezrejmé,
že na vybudovanie takejto cesty by boli potrebné peňažné prostriedky rádovo podstatne vyššie, ako bola
určená odplata určená znalcom za zriadenie vecného bremena. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,

že náklady na premostenie sa v znaleckom posudku Ing. Smižanskej a cenovej ponuke spol. KAMAR,
s.r.o. líšia. Rozdiel vychádza z rozdielnych parametrov mostov, navrhovaných materiálov či nosnosti
(dĺžkapremosteniavznaleckomposudkujenavrhovanánatakmer20metrov,kýmtechnickásprávaL.P.
a cenová ponuka spol. KAMAR, s.r.o. počíta s dĺžkou mosta 9 metrov, v znaleckom posudku sa navrhuje
železobetónová konštrukcia, v technickej správe L. P. a v cenovej ponuke spol. KAMAR, s.r.o. oceľová

konštrukcia,nosnosťmostavznaleckomposudkuje12,5tony,vtechnickejspráve7,5tony).Akvšaksúd
zohľadní, že cenová ponuku spol. KAMAR, s.r.o. je bez DPH, tak cena s DPH by cca činila 23 640 eur.
Vtejtocenovejponukevšakniejezahrnutévybudovanianájazdovnamostodmiestnejkomunikácieaod
parcely KN C 380/1, čo uvedenú cenu ešte o niečo zvýši, podobne ako je nosnosť tohto mostu podstatne
nižšia ako nosnosť ocenená znaleckým posudkom, teda pri ocenení mostu s nosnosťou cca 12,5 tony

je potrebné počítať s ďalšími nákladmi navyše (ak by postačovalo na zvýšenie nosnosti mosta pridať 1
až 2 nosné prvky, ako to uvádzal L. P., z ktorých jeden nosný prvok podľa vyjadrenia svedka Q. stojí cca
840 eur bez DPH, tak cena by sa navýšila minimálne o 1 000 až 2 000 eur s DPH). K obom návrhom by
pritom bolo v prípade stavebného konania potrebná ešte dokumentácia, ktorú tak znalkyňa, ako aj L. P.odhadli v rozpätí cca 3 000 až 5 000 eur. Aj keby súd vychádzal iba z ponuky predloženej žalovaným
ako lacnejšej alternatívy, je zrejmé, že len cena za premostenie by sa spolu so všetkou dokumentáciou
a potrebnými opatreniami na to, aby bolo možné po moste prejsť (nájazd na most a pod.), pohybovala

niekde na úrovni okolo 30 000 eur. V žiadnom z predložených dôkazov pritom nie je ocenená prípadná
prekládka plynovodu, ktorý vedie popri potoku a ktorú by s veľkou pravdepodobnosťou bolo potrebné
urobiť a ďalšie náklady spojené či už so stavebným konaním a pod.

44. Pokiaľ ide o vybudovanie prístupovej komunikácie, aj pri predložení poslednej cenovej ponuky

žalovaného na terénne práce a okolností jeho objednania bolo možné badať určité zjednodušovanie či
zľahčovanie situácie v tom smere, že na prístupovú komunikáciu v podstate stačí rozhrnúť zeminu (ako
tomu bolo aj pred prvým rozhodnutím súdu), pričom ani p. F., ktorý vypracoval cenovú ponuku, nevedel
čo sa týmito úpravami má dosiahnuť, prípadne kde presne sa majú určité práce vykonať (výkop), čo
môže mať vplyv na reálnu cenu výkopu (najmä ak je výkop pri potoku, čo môže sťažiť či už prístup, alebo
spôsob výkopu). Aj samotný svedok G. F. pritom uviedol, že len rozhrnutie zeminy nestačí na to, aby

sa vytvorila prístupová cesta, keďže zeminu je potrebné ešte zhutniť. Či by však len rozhrnutie zeminy
stačilo na prijateľný spád prístupovej cesty tak, že by už nebolo potrebné doviezť ďalšiu zeminu, však ani
z cenovej ponuky G. F., ako ani z iných dôkazov predložených žalovaným nevyplýva, podobne ako zo
žiadnych dôkazov predložených žalovaným nevyplýva výška nákladov na zriadenie prístupovej cesty.
Uvedený náklad je pritom takisto potrebné zohľadniť, keďže len vybudovaním samotného premostenia

cez potok nie je zabezpečený prístup k rodinnému domu žalobcov. V tomto smere preto súd vychádzal
zo znaleckého posudku Ing. Smižanskej, ktorá vybudovanie prístupovej cesty vyhodnotila a ocenila
komplexne so všetkými úpravami zohľadňujúcimi aj špecifiká parcely KN C 380/1 (ako je zamokrený
pozemok, ktorý je potrebné aj odvodniť, potreba ochrany vedľajšieho rodinného domu č. 195 vzhľadom
na podstatné výškové rozdiely (viď napr. fotografie na čl. 433 – 440), potreba prekládky vodovodného

potrubia, zhutnenie cesty a jej zásyp štrkom a pod.). Aj keby súd vychádzal z toho, že cesta by mala
šírku iba cca 4 metre tak, aby sa zemina a násyp mohli voľne zvažovať smerom k susednému pozemku
(na ktorom pri potoku stojí rodinný dom č. 195) a aby nebolo potrebné vybudovať oporný múrik (čo je
však aj pri šírke cesty cca 4 metre otázne vzhľadom na súčasnú situáciu a výškové pomery vyplývajúce
z fotografií na čl. 433 – 440), tak aj bez nákladov na oporný múrik (ohodnotený v bodoch 14. a 15.

rozpočtu na vybudovanie prístupovej cesty – čl. 425 – pozn. súdu) v celkovej výške 5 747,61 eur bez
DPH by náklady na vybudovanie prístupovej cesty činili 27 243 eur bez DPH (32 990,61 eur – 5747,61
eur), čo s DPH činí 32 691,60 eur. Určitá suma by sa dala ešte ušetriť rozhrnutím zeminy z hornej
časti pozemku žalobcov, avšak aj samotná znalkyňa odporúčala zhŕňanie zeminy max. do 0,5 metra
a maximálne od polovice pozemku žalobcov vo vrchnej časti vzhľadom na ochranu rodinného domu

žalobcov,tedajezrejmé,ževýraznáúsporabysatýmtopostupomnedosiahla(vychádzajúcajzfotografií
založených za znaleckým posudkom vyhotovených od potoka smerom k rodinnému domu žalobcov,
na ktorých je možné vidieť výškové pomery parcely vo vlastníctve žalovaného, na ktorej je zemina
rozhrnutá, oproti parcele vo vlastníctve žalobcov). Navyše znížením úrovne terénu by sa mohli zvýšiť
náklady na prekládku vodovodu, keďže tento za súčasného stavu je len cca 80 cm v zemi, ktorá hĺbka

by sa rozhrnutím zeminy ešte znížila. Aj po zohľadnení všetkých týchto okolností by sa teda náklady na
vybudovanie prístupovej cesty hýbali minimálne niekde na úrovni 30 000 eur.

45. Uvedenými dôkazmi mal súd preukázané, že celkové náklady na premostenie a vybudovanie
prístupovej cesty, aj pri zohľadnení len lacnejších alternatív navrhovaných stranami sporu, by sa

pohybovali niekde na úrovni cca 60 000 eur, pričom reálne by boli zrejme ešte vyššie vychádzajúc
z neocenenia prípadnej prekládky plynovodu, potreby prípadnej prekládky vodovodu v dlhšom úseku,
ako len v šírke pozemku žalobcov (ako bola ocenená znalkyňou, príp. potreby čerpadla), či ďalších
nákladov spojených so stavebným konaním. Takéto náklady sú z pohľadu súdu v značnom nepomere
jednak k výške odplaty určenej znalcom Ing. Zimom za zriadenie vecného bremena (t.j. necelých 650

eur za súdom priznaný rozsah vecného bremena v prvom rozsudku versus cca 60 000 eur), ako aj
s obmedzením žalovaného ako vlastníka pozemku, po ktorom má byť vecné bremeno zriadené.

46. Vo vzťahu k obmedzeniu žalovaného tiež nemožno prehliadať, že pokiaľ ide o parcelu KN C 373/2,
po ktorej aj v súčasnosti žalobcovia majú prístup k svojmu rodinnému domu č. 115, je zrejmé, že túto

musí využívať aj samotný žalovaný na prístup k svojej garáži (zo spodnej časti od vchodu do stodoly
žalobcov). Navyše žalovaný sám uvádzal, že na parcele KN C 384 má uložené určité rúry (teda v zemi
vedúcich z jeho domu), teda aj kvôli tejto skutočnosti potrebuje mať prechod cez parcelu KN C 373/2,
aby v prípade potreby mohol vykonávať ich údržbu. Využitie parcely KN C 373/2 na iné účely akopríjazdová cesta preto v súčasnosti neprichádza do úvahy ani zo strany žalovaného, keďže táto je aj
v jeho záujme. Z výsluchov vyššie uvedených svedkov, ktorí sú znalí či už pomerov v minulosti alebo
súčasnosti, mal súd tiež preukázané, že parcela KN C 373/2 bola na tento účel využívaná už v minulosti

(právny predchodca podľa potvrdenia obce Litmanová pripojeného k znaleckému posudku Ing. Milatu
(čl. 493) postavil rodinný dom v súčasnosti vo vlastníctve žalobcov v roku 1959), teda bolo preukázané,
že tento prechod trpeli či už žalovaný alebo jeho právni predchodcovia minimálne od začatia stavby
tohto rodinného domu. Iný prístup k svojmu rodinnému domu žalobcovia momentálne nemajú.

47. Za tohto stavu potom nejde o situáciu, na akú poukazoval vo svojich vyjadreniach žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu, teda že nie je dôvod na zriadenie vecného bremena, ak
ho žiadateľ požaduje len z dôvodu pohodlnejšieho prístupu k svojej stavbe. Ak náklady spojené so
zriadením cesty cez vlastný pozemok sú neprimerane vysoké v porovnaní s ujmou, ktorá by zriadením
vecného bremena bola spôsobená vlastníkovi priľahlého pozemku, súd môže zriadiť vecné bremeno
práva cesty v prospech vlastníka stavby (porovnaj rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1897/2004, R 32/2006

alebo NS SR sp. zn. 1Cdo/39/2021). Z uvedených dôvodov nemožno potom akceptovať odkaz právneho
zástupcu žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/4/2022 zo dňa 30.11.2022,
keďže z popisu skutkového stavu je možné vyvodiť, že išlo o úplne iný skutkový stav, kedy prístup
žalobcu požadujúceho zriadenie vecného bremena bolo možné zabezpečiť dvoma porovnateľnými
cestami, pričom vecné bremeno malo slúžiť na pohodlnejší prístup žalobcu. V danom prípade z vyššie

popísaných zistení a okolností daného prípadu však nejde u žalobcov len o pohodlnejší prístup

48. Po zohľadnení týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú v súčasnosti inú
prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu súp. č. 115 a že náklady žalobcov na zriadenie prístupovej
cesty sú neprimerane vysoké oproti ujme spôsobenej žalovanému ako vlastníkovi parcely, na ktorej má

byť zriadené vecné bremeno. Možnosti zriadenia prístupovej cesty premostením cez potok sú pritom
v súčasnosti otázne vzhľadom na postoj vodohospodárskeho podniku k povoleniu maximálne jedného
premostenia (ako to vyplýva jednak z výpovede starostky obce a ako je to zachytené aj zápisnici zo 4.
mimoriadneho obecného zastupiteľstva zo dňa 29.3.2023 a potrebu zabezpečiť aj prístup k rodinnému
domu p. E., ktorý sa nachádza v blízkosti potoka a ktorého prístup premostením potoka priamo k domu

(o ktoré premostenie už požiadal) by mohlo znemožniť vybudovanie ďalšieho premostenia.

49. Pokiaľ ide o rozsah vecného bremena k rodinnému domu súp. č. XXX, súd po posúdení okolností
daného prípadu dospel k záveru, že na účel, ktorý sa má dosiahnuť v zmysle cit. § 151o ods. 3 OZ,
postačuje aj zriadenie vecného bremena po parcele žalovaného KN C 373/2 a následne cez svoju

stodolu (t.j. v rozsahu a spôsobom, v akom aj ho v súčasnosti využívajú). Pri tomto súd vychádzal
z ustálenej judikatúry súdov, že vecné bremeno, vzhľadom na jeho zásah do vlastníctva inej osoby, má
byť zriadené iba v rozsahu nevyhnutnom na prístup k stavbe, ku ktorej nie je prístup.

50. Vo zvyšnej časti žaloby týkajúcej sa zriadenia vecného bremena k parcele KN C 384 po parcele

žalovaného KN C 373/1 a v časti týkajúcej sa uloženia povinnosti žalovanému strpieť tento výkon práva
žalobcov, už bola žaloba zamietnutá, ako už bolo vyššie uvedené, teda v tejto časti už je vec právoplatne
rozhodnutá.

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a názory súd vyhovel žalobe v rozsahu, ktorý ostal predmetom

sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu, teda v rozsahu zriadenia vecného bremena k rodinnému domu
súp. č. XXX postaveného na parcele KN C 374 uvedenom v geometrickom pláne A. I. č. 29/2018, ale
iba cez parcelu KN C 373/2.

52.Pokiaľideoodplatuzazriadenévecnébremeno,obestranysazhodli,žezriadenievecnéhobremena

je potrebné zriadiť za odplatu. Žalobcovia navrhli odplatu vo výške určenej znaleckým posudkom Ing.
Zimu. Znalec sa v posudku vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami pre určenie odplaty, ktorú
vzhľadom na okolnosti daného prípadu a možnosti iného využitia pozemkov vo vlastníctve žalovaného
(zhrnuté a zohľadnené aj v znaleckom posudku) súd považuje za primeranú. Znalec však určil odplatu
jednou sumou v rozsahu vecného bremena zriadeného v celom rozsahu, ako ho požadovali žalobcovia

pred prvým rozhodnutím vo veci. Zo znaleckého posudku a jeho príloh však vyplýva, že vecné bremeno
na parcele KN C 373/2 zaberá výmeru 98 m2 a na parcele KN C 373/1 výmeru 35 m2. Pri odplate vo
výške 870 eur za súčet týchto výmer potom odplata pripadajúca na výmeru parcely KNC 373/2, na ktorej
súd zriadil vecné bremeno, t.j. na výmeru 98 m2, činí sumu 641 eur (870 eur : 133 m2 x 98 m2). Keďžesúd žalobe vyhovel iba v časti týkajúcej sa vecného bremena na parcele KN C 373/2, upravil aj rozsah
jednorazovej odplaty s prihliadnutím na rozsah zriadeného vecného bremena a zaviazal žalobcov, aby
uhradili odplatu za zriadenie vecného bremena vo výške 641 eur.

53. O nároku na náhradu trov súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2
C.s.p. Žalobcovia po zohľadnení celého priebehu konania a zohľadnení pôvodne uplatňovaného nároku
boli v konaní úspešní vo väčšom rozsahu prvého petitu žaloby (vychádzajúc z výmery, ktorej sa týka
zriadené vecné bremeno), neúspešní boli v druhom petite žaloby (ktorá povinnosť strpieť výkon vecného

bremena však žalovanému vzniká zriadením vecného bremena aj bez jej konštatovania v rozsudku)
a na tom, že vecné bremeno má byť zriadené za odplatu, ktorá bola uplatnená v treťom petite, sa strany
zhodli. V odvolacom konaní po prvom rozsudku súdu prvej inštancie bol úspešný žalovaný, ale súd prvej
inštancie po doplnení dokazovania dospel k totožným záverom a žalobe v časti, ktorá ostala predmetom
sporu po rozhodnutí odvolacieho súdu vyhovel. Vychádzajúc z týchto skutočností súd dospel k záveru,
že pomer úspechu a neúspechu strán bol približne rovnaký, preto súd o nároku na náhradu trov konania

rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.