Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718201782
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8718201782.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: N. N., narodená X. W. XXXX, A.
č. XXX, zastúpenej advokátmi JUDr. Štefanom Kseňákom, PhD., Košice, Park Angelium č. 4 a Mgr.
Marcelom Fandákom, LL.M. Košice, Kováčska č. 40, proti žalovaným: 1/ W. V., narodená X. R. XXXX,
A., A. XXX/XX, (právna nástupkyňa po pôvodnom žalovanom v 1. rade W. A., zomrelom XX.XX.XXXX),

2/ M. M., narodený XX. X. XXXX, A., H. XXX/XX, 3/ S. M., narodený X. X. XXXX, A., H. XXX/XX, 4/
X. W., narodená XX. Q. XXXX, O., N. XXX/XX, 5/ B. I., narodená XX. B. XXXX, S., L. XXX/XX, 6/ X.
V., narodená XX. X. XXXX, A., A. A. č. XXX, 7/ L. U., narodená XX. X. XXXX, A., A. A. č. XXX, 9/ B.
M., narodený XX. W. XXXX, A., H. XXX/XX, 10/ W. M., narodený X. X. XXXX, A., N. č. XXX/XX, 11/
W. L., narodená X. W. XXXX, I., I. M. č. XXXX/XX, 12/ N. M., narodená X. O. XXXX, C. T. č. XXX, 13/
M. M., narodený X. B. XXXX, C. T. č. XXX, 14/ B. S., narodený X. X. XXXX, I., W. D. č. XXXX/X, 15/
Y.. W. M., narodený XX. X. XXXX, A., T. XXX, 16/ Y.. H. B., narodená X. B. XXXX, A., O. č. XXX/XXX,

17/ Y. L., narodená XX. R. XXXX, A., M. A. č. XXX/XX, 18/ A. M., narodený XX. B. XXXX, A., O. č.
XXX/XXX, 19/ B. Q., narodená XX. B. XXXX, S., Q. X, 20/ X. I., narodená X. L. XXXX, T., U. XXX/XXX,
20a/ W. I., narodený X. W. XXXX, H. XXX, 20b/ M. I., narodený X. W. XXXX, T., U. XXX/XXX, 20c/ B.
A., H., S. XXX, 20d/ T. N., M., J. XX/X, 20e/ B. I., M., B. XXX/X, 20f/ Y.. Y. B., D., O. XX/X, 21/ X. H.,
narodená XX. L. XXXX, O., M. č. XXX/XX, 22/ Y.. O. S., narodená X. B. XXXX, O., M. A. č. XXXX/X,
23/ Y.. W. N., narodený X. B. XXXX, A., N. č. XXX/XX, 24/ Y.. W. O., narodený X. R. XXXX, A., B. č.

XXX/XX, 25/ H. O., narodený XX. R. XXXX, A., B. č. XXX/XX, 26/ X. I., narodená XX. W. XXXX, A.,
B. č. XXX/XX, 27/ W. V., narodená X. R. XXXX, A., A. XXX/XX, 28/ L. B., narodená XX. W. XXXX, T.
D. č. XXX, 29/ S. N., narodená X. X. XXXX, U. č. XX, právna zástupkyňa žalovanej v 29./ rade JUDr.
Jana Kurucová, advokátka, Senica, Hurbanova 486/2, IČO: 36 271 268, o určenie vlastníckeho práva,
o odvolaní žalovaných v 27. a 29. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 26.06.2019, č.
k. 17C/17/2018-216 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam

v k. ú. C. A.:
- zapísaných na LV č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny M. parcely registra E parc. č. XXX/
X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná
pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2 s podielom X/X, vo vzťahu k žalovanej
v 27. rade zamieta,

-zapísaných na LV č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX) na Okresnom úrade odbor katastrálny
M. parcela registra E parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2 s podielom XX/XX, vo vzťahu k
žalovanej v 27. rade zamieta,
-zapísaných na LV č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX) na Okresnom úrade odbor katastrálny M.
parcely registra E parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere
XXX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2
s podielom X/X, vo vzťahu k žalovanej v 29. rade zamieta.

V ostatnej časti výrok I. rozsudku je právoplatný.II. P r i z n á v a žalovaným v 27. a 29. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovaným v 2. - 26. rade a 28. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. U r č u j e , že žalobkyňa je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. C. A.
- zapísaných na LV č. XXX na Okresnom úrade odbor katastrálny M. parcely registra E parc. č. XXX/

X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná
pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o
výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2 s podielom v XXX/XXX-inách,
- zapísaných na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor katastrálny M. parcely registra E parc. č. XXX/
X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XX - orná

pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2 v celosti,
- zapísaných na LV č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX) na Okresnom úrade odbor katastrálny
M. parcela registra E parc. č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2 s podielom v X-inách,
- zapísaných na LV č. XXXX (predtým list vlastníctva č. XXXX) na Okresnom úrade odbor katastrálny M.
parcely registra E parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - orná pôda o výmere

XXX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2, parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2
s podielom v X/X-inách.

II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa v predmetnom konaní okrem iného domáhala určenia, že
titulom vydržania nadobudla spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach v k. ú. C. A., zapísaných na
LV č. XXX, parcely registra „E" č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - orná pôda
o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - orná pôda o

výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere XX m2, parcela č. XXX/XX - orná pôda o
výmere XX m2 s podielom v XXX/XXX-inách, zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „E" č. XXX/
X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č. XXX/XX
- orná pôda o výmere XX m2, parcely č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2 v celosti, zapísaných
na LV č. XXXX, parcely registra „E" č. XXXX/X - orná pôda o výmere XX m2 s podielom v X/X-inách,

zapísaných na LV č. XXXX, parcely registra „E" č. XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č.
XXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, parcely č. XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2, parcely č.
XXX/XX - orná pôda o výmere XX m2 s podielom v X/X-inách. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že
jej svokrovci B. N., st. s manželkou H. v roku XXXX v súvislosti s výstavbou rodinného domu odkúpili
podiely v predmetných pozemkoch od vtedajších spoluvlastníkov a následne v roku XXXX, neformálnou

zmluvou previedli predmetné pozemky na svojho syna W. N. a jeho manželku - žalobkyňu. Po smrti
manžela v roku XXXX, žalobkyňa sporné pozemky užíva v celosti až doposiaľ.

3. K pozemkom v k. ú. C. A. zapísaným na LV č. XXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka
pod S s podielom v XXX/XXX-inách, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 7., 9.až

18.rade. K pozemkom zapísaným na LV č. XXXX sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní v 19.
až 22.rade. K pozemkom zapísaným na LV č. XXXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka
pod S s podielom v X/X-ine, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve žalovaných v 9. ž 14.rade a 23. až
27.rade. K pozemkom zapísaným na LV č. XXXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka
pod B3 s podielom v X/X-inách, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve žalovaných v 28.a 29.rade.

4. Z rozhodnutia bývalého štátneho notárstva v M. sp. zn. D XXX/XX z 14. 05. 1974 súd zistil, že
novostavbu rodinného domu postaveného stavebníkom B. N., st. na základe stavebného povolenia
z roku XXXX stojacu na pozemkoch, parcele č. XXX, XXX, XXX nadobudli dedením po poručiteľovi
B. N., st. jeho tri deti, každý v podiele X/X - B. N., ml., W. N. - manžel žalobkyne a X. O., rod. N. s

tým, že manželka poručiteľa H. N. získala právo doživotného bezplatného bývania a zaopatrovania vpredmetnom dome. V konaní žalovaný v 24.rade, vnuk B. N., st., predložil vzájomnú dohodu z 29.09.
1957, podľa ktorej B. N., ml., W. N. a X. N. ako maloletá nadobudli od predávajúceho W. W., st. roľu - M.
N. v jednej polovici, stranu južnú od dediny za kúpnu cenu 3 250 Kčs. Žalovaný v 24.rade tiež predložil

vzájomnú dohodu z 29. 09. 1957, podľa ktorej H. N. nadobudla od X. I. roľu M. N. v jednej polovici, stranu
južnú od dediny za kúpnu cenu 3 520 Kčs.

5. Z čestného prehlásenia B. W. súd zistil, že táto potvrdila vyplatenie spoluvlastníckych podielov B. N.,
st. v roku XXXX vtedajším majiteľom pozemkov: B. T., B. W., X. S., W. W., B. W., X. B., M. M., S. M., X.

W., B. I., A. M., X. M., B. B., X. Q., X. I., X. V., L. U., H. M., B. M., W. M., W. L., M. M., X. M., M. M., B.
S., W. L., Y.. W. M., Y.. H. B., R. I., B. H., B. L., X. Q. W., B. A., B. Q., W. I., X. H., B. Q., H. A., W. N., N.
N., Y.. W. N., Y.. W. O., H. O., X. I., S. I., H. H., L. B., B. Q., X. Q., B. J., W. A..

6. Svedkyňa H. A., dcéra žalobkyne, pred súdom uviedla, že celý sporný pozemok pri rodinnom dome a
za rodinným domom až po starú cestu užívala vždy žalobkyňa a predtým jej starí rodičia. Súrodenci jej

otca pozemky neužívali, žalovaný v 24.rade pomáhal na sporných pozemkoch so sadením zemiakovej
starej mame. Po smrti starej matky na pozemkoch už nehospodáril.

7. Svedok W. J. pred súdom uviedol, že si v obci A. postavil rodinný dom v roku XXXX; v tom čase
svokrovci žalobkyne už mali hrubú stavbu domu postavenú. Keď započali so stavaním domu, odkúpili

od spoluvlastníkov pozemky až po starú cestu. N. sa volá M. N.. Pozemky sa delili na pásy po X m
a stoja na štyroch roliach. Svokrovci žalobkyne sporné pozemky užívali až po starú cestu. Ešte pred
smrťou svokrovcov žalobkyne, syn B. N., ml. užíval polovicu pozemku za domom po starú cestu. Druhú
polovicu z východnej strany užívala žalobkyňa so svokrovcami a so svojim manželom. X. O., švagriná
žalobkyne, dcéra B. a H. N., si postavila nový rodinný dom, syn B. N., ml. sa s manželkou odsťahoval, ale

pozemky užíval ďalej a po jeho smrti tieto pozemky užíval jeho syn a dve dcéry. Žalobkyňa vždy užívala
iba polovicu tohto pozemku z vyšnej strany. Žalobkyňa po smrti svokrovcov obrábala sporný pozemok
potom ho nechala zatrávniť. Zatrávnený pozemok kosili B. B. a B. I..

8. Svedok W. M. bývajúci v blízkosti žalobkyne pred súdom vypovedal, že na sporných pozemkoch nikdy

nevidel pracovať žalobkyňu, ale otca žalovaných v 24. - 26.rade, W. O., manžela X. O.. Svedkyňa W.
N. pred súdom uviedla, že sa do obce A. vydala v roku XXXX a keďže so žalobkyňou spolu pracovali v
D., začali sa navštevovať. Najprv sporné pozemky užívali svokrovci žalobkyne, po ich smrti ich užívala
výlučne žalobkyňa. Na sporných pozemkoch kosila, hrabala, chovala tam býkov, z druhej strany býval
švagor žalobkyne, B. N. ml., ktorý užíval druhú polovicu. Švagriná žalobkyne X. O., na sporné pozemky

chodila pokiaľ žila svokra žalobkyne, ale nikdy ich neobrábala, tieto užívala žalobkyňa. Sused žalobkyne,
svedokB.I.,potvrdil,žežalobkyňavlastnilapozemkyzadomom.Nevedelsavyjadriťodkohobolisporné
pozemky kúpené, ale vždy na nich gazdovala žalobkyňa. Na sporných pozemkoch až po starú cestu
nikdy nevidel pracovať A., ani M.. Pozemok od starej cesty až dozadu bol v minulosti v užívaní družstva.
Na sporných pozemkoch nevidel okrem žalobkyne pracovať ani švagrinú žalobkyne X. O., ani švagra N..

9. S poukazom na ust. § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129
ods. 1, § 130 ods. 1, § 854, § 865 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná. Podstatnou otázkou pre vyhovenie žaloby bolo zistenie, že žalobkyňa sporné pozemky
nadobudla vydržaním.

10. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že sporné pozemky nachádzajúce sa pri rodinnom
dome a za ním v časti po tzv. starú cestu smerom od dediny nadobudli svokrovci žalobkyne, B. N. st.
a H. N., a to neformálnymi zmluvami v rokoch XXXX - XXXX. Pozemky kupovali za účelom výstavby
rodinného domu. V konaní bolo preukázané vydanie stavebného povolenia na výstavbu rodinného

domu v roku XXXX pre svokra žalobkyne B. N. st. Je logické, že v súvislosti s vydaním stavebného
povolenia, svokor žalobkyne, musel mať vyriešenú otázku oprávnenosti stavať na pozemkoch rodinný
dom. Nadobudnutie vlastníckeho práva neformálne v rokoch XXXX - XXXX svokrovcami žalobkyne
potvrdili svedkovia W. J. a B. W. v čestnom prehlásení. Je nepochybné, že najskôr sporné pozemky
užívali svokrovci žalobkyne a nebolo preukázané, aby boli v užívaní rušení tretími osobami; neskôr

pozemky previedli na žalobkyňu a jej manžela W. N.. Uvedené bolo v konaní preukázané výsluchom
žalobkyne a nebolo popreté žalovanými okrem žalovaných v 24. - 26.rade. I keď títo žalovaní sú
presvedčení, že sporné pozemky za domom nadobudli všetky tri deti N. (B. N., ml., W. N. a X. O., rod.
N.), žalovaní v 24. - 26.rade nevedeli preukázať, žeby sporné pozemky nadobudla ich matka, švagrinážalobkyne X. O., rod. N.. Podľa názoru súdu je logické, že pokiaľ žalobkyňa s manželom zostali bývať v
rodinnom dome u svokrovcov a B. N., ml. od rodičov, resp. svokrovcov žalobkyne nadobudol pozemky
za jeho časťou dvojdomu, žalobkyňa so svojim manželom nadobudli od rodičov sporné pozemky, ktoré

užívali. Dcéra svokrovcov, švagriná žalobkyne, X. O., od rodičov získala pozemok na výstavbu nového
rodinného domu, resp. jej tento rodičia pomohli nadobudnúť. I keď žalovaný v 24. - 26.rade tvrdili, že
hospodárilinaspornýchpozemkoch,ktorépredtýmužívalaichstarámatkaH.N.,títomohliužívaťsporné
pozemky len so súhlasom starej matky bez toho, aby bolo prevedené vlastnícke právo na ich matku X.
O. rod. N.. Na uvedené nijako nemá vplyv výsledok dedičského konania po B. N., st., lebo predmetom

dedenia po ňom bol domový majetok a nie pozemky pod rodinným domom a za ním, ktoré sú predmetom
konania.

11. V konaní nebola sporná otázka užívania pozemkov žalobkyňou. Uvedené nepopreli žalovaní v 1. -
27.rade, ktorí v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, žeby tzv. stará cesta viedla
inak ako vyplýva z katastrálnej mapy predloženej žalobkyňou. Svedkovia W. J., W. N., B. I. potvrdili

užívanie sporných pozemkov najprv svokrovcami žalobkyne, po ich smrti žalobkyňou. Uvedené vyplýva
i z čestného prehlásenia B. W., B. B., R. A. a D. B.. Pokiaľ svedkovia W. M., A. S., W. A. potvrdili, že
sporné pozemky užívali právni predchodcovia žalovaných v 24. - 26.rade, neznamená to vylúčenie, aby
svokrovci žalobkyne neformálne darovali pozemky žalobkyni a jej manželovi. Žalovaní v 24. - 26.rade,
resp. ich právni predchodcovia pomáhali užívať sporné pozemky v čase do smrti starej matky H. N., išlo

o istú formu pomoci bez ohľadu na vlastnícke vzťahy k pozemku.

12. Za danej dôkaznej situácie súd mal za preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke práva k
sporným pozemkom vydržaním. B. N., st. a H. N. nadobudli v rokoch XXXX - XXXX neformálnou kúpnou
zmluvou sporné pozemky a tieto následne v časti, ktorá sa týka predmetu sporu neformálnou darovacou

zmluvou previedli na syna W. N. a žalobkyňu. Po smrti W. N. v roku XXXX sporné pozemky užívala
žalobkyňaakovlastné,vichužívanínebolanikýmrušená.Uplynutímvydržacej10-ročnejdobynajneskôr
01. 01. 1997 sa stala žalobkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľností. Keďže žalobkyňa splnila všetky
predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle citovanej právnej úpravy, súd
rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Súd náhradu trov
konania žalobkyni nepriznal, lebo táto ako úspešná strana v spore si náhradu trov konania neuplatnila.

14. Žalovaní v 1.a 27.rade v podanom odvolaní uviedli, že tvrdenie žalobkyne o tom, že nehnuteľnosti

zapísanénaLVč.XXX,anaLVč.XXXX,k.ú.C.A.nadobudlažalobkyňavydržaním,najneskôrkXX.XX.
XXXX sa nezakladajú na pravde. Pozemky v minulosti, vrátane rokov XXXX - XXXX užíval aj žalovaný
v 1.rade a tieto aj v súčasnosti užíva. Tvrdenie žalobkyne o dobromyseľnej a nerušenej držbe po dobu
10 rokov nie je pravdivé. Rodina odvolateľov časť pozemkov ešte pred začiatkom starej cesty užívala
ako záhumienok do času, kým pozemok zobralo družstvo. V rodine sa nenašla kúpna zmluva, ktorou

by A. M. previedol pozemok právnym predchodcom žalobkyne. Poloha tzv. starej cesty je z pohľadu
objektívneho prístupu k danej veci dôležitá skutočnosť. Konanie zo strany súdu však nebolo v záujme
zistenia objektívnej pravdy, lebo poľné a lesné cesty sú častokrát nesprávne označené v katastrálnych
mapách, a preto ohliadka na mieste samom by túto spornosť v konaní objasnila. Súd pri hodnotení
dôkazov uviedol, že svedkovia W. J., W. N., B. I. potvrdili užívanie pozemkov svokrovcami žalobkyne a

následne žalobkyňou a že uvedené vyplýva aj z čestného prehlásenia B. W., B. B., R. A. a D. B.. Výsluch
týchto svedkov, resp. čestné vyhlásenia však nesvedčia o potvrdení užívania pozemkov v konkrétnej
výmere a o určení hraníc v teréne. V týchto výpovediach svedkov sa objavuje nevyjasnený pojem -
stará cesta. Uvedené dôkazy sú všeobecné a nie sú takým podstatným prvkom, aby sa na ich základe
rozhodlo o určení vlastníctva. Značné pochybnosti vzbudzuje aj čestné prehlásenie B. W., ktorá so

značným odstupom rokov menuje osoby, ktorým bolo za pozemky vyplatené. Zo strany žalobkyne nešlo
o poctivý spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním. Viacerí žalovaní (v 1., 2., 21., 27.a 29.rade) v
konaní tvrdili, že žalobkyňa nikdy nemala záujem zaplatiť za pozemky, resp. nesúhlasila s navrhovanou
kúpnou cenou zo strany žalovaných, ktorí jej podiely chceli odpredať. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok
v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Žalovaná v 29.rade v odvolaní uviedla, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K určeniu vlastníckeho práva vydržaním
nepostačuje iba užívanie nehnuteľností po dobu 10 rokov, ale toto užívanie musí byť dobromyseľné.Dobromyseľnosť musí vychádzať z objektívneho presvedčenia, že nehnuteľnosti užíva na základe
právneho titulu. Žalobkyňa svoju žalobu opiera o neformálne prevody učinené v roku 1956, kedy jej
právni predchodcovia mali pozemky nadobudnúť kúpou a užívať ich dobromyseľne a následne ich v

roku XXXX mal B. N., st. neformálne previesť na svojho syna W. a jeho manželku - žalobkyňu. V
žiadnej výpovedi žalobkyne nie je uvedený, o aký neformálny prevod išlo, či darovaciu, kúpnu, zámennú,
prípadne inú zmluvu. Túto terminológiu si osvojil aj súd, keď žalobe vyhovel s odôvodnením, že išlo „o
neformálne prevody" v roku XXXX a XXXX. Žalovaná v 29. rade nadobudla spoluvlastníctvo v podiele
X/X k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. C. A. od svojej matky H. H., rod. L., ktorá

nikdy od svokra žalobkyne neprevzala peniaze a neuzavrela s ním tzv. neformálny prevod. Súd zameral
dokazovanie na užívanie predmetných nehnuteľností, kto a akým spôsobom tieto užíval, ale nezaoberal
sa otázkou dobromyseľného užívania, najmä z čoho žalobkyňa odvodzovala svoju dobromyseľnosť. Z
výsluchu svedkov vyplynulo, že roľnícke družstvo v C. A. vzniklo v roku 1960 a každý kto do družstva
vstúpil, musel tam vniesť všetku poľnohospodársku pôdu. Žalobkyňa v konaní predložila dedičské
rozhodnutie prejednané na bývalom štátnom notárstve v M. pod sp. zn. D/XXX/XX, z ktorého vyplýva,

že v tomto dedičskom konaní po poručiteľovi B. N., st., bol prejednaný rodinný dom postavený na
parcele č. XXX, XXX a XXX a tento nadobudli deti poručiteľa, B. N. ml., W. N. a X. N., každý po X/
X. Z tohto dedičského rozhodnutia je zjavné, že bol prejednaný iba rodinný dom bez pozemkov, teda
sporné pozemky poručiteľ nevlastnil. Z tohto dedičského rozhodnutia žalobkyňa a jej manžel museli
vedieť, že pozemky nachádzajúce sa pod domom i ďalšie pozemky za domom nie sú predmetom

dedičstva, a teda nemajú právny podklad. Žalobkyňa preto musela vedieť, že nehnuteľnosti neužíva
dobromyseľne, teda s vedomím, že je ich vlastníčkou. Následne sa o tom žalobkyňa musela presvedčiť
aj v roku XXXX, keď zomrel jej manžel a opätovne predmetné nehnuteľnosti v dedičstve prejednané
neboli. Toto i sama potvrdila pri svojom výsluchu. Z dôvodu, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, aby
spoluvlastníctvo k predmetným pozemkom nadobudla dobromyseľne, žalobkyňa v konaní nepreukázala

titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom. Navrhla rozsudok zmeniť a žalobu v časti týkajúcej
sa určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. C. A. zamietnuť, alternatívne
navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Žalobkyňa k podaným odvolaniam uviedla, že trvá na podanej žalobe spolu s dôkazmi predloženými

v konaní. Súhlasí s výsledkami vykonaného dokazovania, rozsudok súdu prvej inštancie považuje za
skutkovo a právne správny a navrhuje ho ako vecne správny potvrdiť.

17. Krajský súd v Prešove na odvolanie žalovaných v 1., 27. a 29. rade skorším rozsudkom zo dňa
03.12.2019, č. k. 3Co/128/2019-275 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu s

výnimkou určenia vlastníckeho práva žalobkyne v celosti k nehnuteľnostiam v k. ú. C. A., zapísaných
na LV č. XXXX s parcelami č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/XX, zamietol. Súčasne rozhodol o trovách
konania tak, že priznal žalovaným v 1., 27. a 29. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100 % a žalovaným v 2. - 26. rade, 28. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení tohto rozsudku odvolací súd uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala

naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je spoluvlastníčkou sporných pozemkov, nakoľko
stav neistoty jej právneho postavenia nemožno odstrániť žiadnym určovacím výrokom, pretože by sa
tým neprípustne obchádzalo dedičské konanie po poručiteľoch B. N. a H. N., v ktorom dedičskom konaní
sa môže potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva dedičstvom k veciam patriacim do dedičstva po
poručiteľoch ku dňu ich smrti.

18. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby dovolací súd
rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň priznal žalobkyni
právo na náhradu trov konania, alternatívne navrhla dovolaciemu súdu, aby v zmysle § 449 ods. 1 CSP
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

19. Najvyšší súd SR ako dovolací súd uznesením zo dňa 24.05.2023, č. k. 9Cdo 252/2021-441 rozsudok
odvolacieho súdu z 03.12.2019, sp. zn. 3Co/128/2019 zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Prešove na
ďalšie konanie. V preskúmavanej veci konštatoval, že odvolací súd sa napadnutým rozsudkom odklonil
od právneho názoru dovolacieho súdu pri posúdení otázky charakteru procesného spoločenstva vo

vzťahu k účinkom (rozsahu) podaného odvolania žalovaných v 1., 27. a 29. rade (§ 379 CSP), teda od
názoru, že v spore o určenie vlastníckeho práva (podielového spoluvlastníctva) žalobkyne majú žalovaní
(podieloví spoluvlastníci) postavenie samostatných spoločníkov a samostatný spoločník (podielový
spoluvlastník) je oprávnený podať odvolanie iba za seba. Preto dovolateľkou uplatnený dovolací dôvodv zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSP je nielen prípustný, ale i dôvodný, lebo žalobkyňa opodstatnene
namietala, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, pokiaľ odvolací súd
vychádzal z toho, že v tomto spore odvolanie podané čo i len jedným z podielových spoluvlastníkov k

nehnuteľnostiam, sa vzťahuje aj na ostatných spoluvlastníkov.

20. Odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 34 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom rozsahu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 CSP (a contrario), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 1. 27. a 29. rade je dôvodné. V
priebehu dovolacieho konania pôvodný žalovaný v 1. rade W. A. zomrel XX.XX.XXXX a do jeho práv
a povinností vstúpila jeho dcéra, žalovaná v 27. rade titulom dedenia (viď uznesenie Okresného súdu
Poprad zo dňa 13.08.2020 sp. zn. 10D 63/2020, Dnot 11/2020). Preto odvolací súd pokračoval v konaní
so žalovanou v 27. rade, ako právnou nástupkyňou pôvodného žalovaného v 1. rade.

21. V prejednávanej veci bolo z hľadiska skutkového stavu okrem iného nepochybne zistené, že k
pozemkom v k. ú. C. A., zapísaným na LV č. XXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka
pod B XX, s podielom v XXX/XXX-inách, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve žalovaných v 1. až 7.
rade, 9. až 18. rade, pričom podiel žalovanej v 27. rade (tento podiel žalovaná v 27. rade nadobudla
darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX od pôvodného žalovaného v 1. rade) pod B XX, predstavuje X/

X. K pozemkom zapísaným na LV č. XXXX sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní žalovaní v 19. až 22.
rade. K pozemkom zapísaným na LV č. XXXX je žalobkyňa vedená ako podielová spoluvlastníčka pod
S s podielom v X/X-ine, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve žalovaných v 9. až 14. rade a 23. až 27.
rade, pričom podiel žalovanej v 27. rade ako podielovej spoluvlastníčky pod B XX predstavuje X/X a pod
B XX predstavuje X/XX, t.j. spolu XX/XX. K pozemkom zapísaných na LV č. XXXX je žalobkyňa vedená

ako podielová spoluvlastníčka pod B 3, s podielom v X/X-inách, ostatné podiely sú v spoluvlastníctve
žalovaných v 28. a 29. rade, pričom podiel žalovanej v 29. rade ako podielovej spoluvlastníčky pod B
2 predstavuje X/X.

22. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k sporným

pozemkom vydržaním. Jej právni predchodcovia B. N. starší a H. N. (svokrovci) nadobudli v rokoch
XXXX až XXXX neformálnou kúpnou zmluvou sporné pozemky a tieto následne neformálnou darovacou
zmluvou previedli na syna W. N. a žalobkyňu. Po smrti W. N., zomrelého v roku XXXX, sporné pozemky
užívala žalobkyňa ako vlastné, v užívaní nebola nikým rušená. Uplynutím vydržacej 10 ročnej doby,
najneskôr 01.01.1997 sa stala žalobkyňa vlastníčkou sporných nehnuteľností. S poukazom na ust. § 137

písm. c) CSP, § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 854, § 865 ods. 1, 3 Občianskeho
zákonníka, súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože žalobkyňa sporné pozemky nadobudla
vydržaním.

23. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou podľa § 137 písm. c) CSP domáha, aby súd určil, že je

vlastníčkou nehnuteľností v k. ú. C. A., zapísaných na LV č. XXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX v petite
označených pozemkov s výškou v žalobe označených podielov. Jedným zo základných predpokladov
úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva je aj skutočnosť, že účastníci majú vecnú legitimáciu.
Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva,
kedyjedenúčastníkobčianskehosúdnehokonania(žalobca)jesubjektomhmotnoprávnehooprávnenia,

o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný)
je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je, či nie je, má vecnú legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo
práva, o ktoré v konaní ide alebo ten, koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločne
právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, nemajú

výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho
vzťahu alebo práva, ktorých sa navrhovateľ z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny
vzťah alebo právo dotýka jeho právnej sféry a ním požadované určenie, preto môže ovplyvniť jeho
právne postavenie. Každá vec (teda aj nehnuteľnosť) môže patriť jedinému vlastníkovi alebo môže byť
v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb (§ 136 Občianskeho zákonníka). Podstata podielového

spoluvlastníctva spočíva v tom, že každý zo spoluvlastníkov sa podieľa na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v rozsahu, aký zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu
(§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka); výška spoluvlastníckeho podielu, pretože ide o právny vzťah
len „ideálny", nevyjadruje konkrétnu reálnu časť veci alebo mieru, ktorou sa jednotliví spoluvlastnícipodieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Tento ideálny
podiel na spoluvlastníctve, ktorý je tiež predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1
Občianskeho zákonníka má charakter samostatnej veci (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 27/2005), preto sa právny osud jednotlivých podielov posudzuje samostatne.

24. So zreteľom na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o určenie vlastníctva k
spoluvlastníckemu podielu je pasívne legitimovaný iba dotknutý spoluvlastník tohto spoluvlastníckeho
podielu z dôvodu, že právne sféry ďalších ostatných spoluvlastníkov sa toto konanie netýka a

výsledok konania (určenie práva k spoluvlastníckemu podielu) nemôže mať na ich právne pomery
žiaden vplyv, t.j. nemôže mať žiaden dopad na vymedzenie ich práv a povinností týmto súdnym
rozhodnutím. Naliehavý právny záujem predstavuje prvoradý právny dôvod pre opodstatnenosť
určovacej žaloby, jeho nedostatok vedie k zamietnutiu žaloby z vecného hľadiska. Naliehavý právny
záujem v sebe ingeruje súčasné naplnenie dvoch zložiek, záujem právny a záujem naliehavý. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu, ide o právne posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práv žalobcu, či sa ňou môže odstrániť spornosť
práva. Podmienkou úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu, ktorý je
predmetnom dokazovania a právneho posúdenia. Uvedenú podmienku právna teória označuje ako
„actio est nata", podmienku žalovateľnosti uplatneného práva (tzv. podmienku petičného práva), nie je
pritom takou procesnou podmienkou konania, ktoré nedostatok vedie k odmietnutiu žaloby. Avšak aj

podmienku žalovateľnosti (pri naliehavom právnom záujme) je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti
až dokonca konania vo veci samej. Z týchto dôvodov, vzhľadom na podané odvolania len podielových
spoluvlastníkov - žalovaných v 1., 27. a 29. rade, (pôvodne žalovaný v 1. rade zomrel v priebehu
dovolaciehokonaniadňaXX.XX.XXXX.,pretoodvolacísúdkonalsjehoprávnymnástupcom-žalovanou
v 27. rade titulom dedenia podľa uznesenia Okresného súdu Poprad zo dňa 13.08.2020 sp. zn. 10D

63/2020, č. l. 412), odvolací súd skúmal napadnutý rozsudok len vo vzťahu k podielom žalovaných v
27. a 29. rade.

25. Odvolanie žalovaných v 27. a 29. rade neprezrádza uplatnenie odvolacej námietky vo vzťahu k
(ne)správnemu posúdeniu podmienky naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP.

Napriek tomu odvolací súd bol ex officio povinný v odvolacom konaní pri vecnom odvolacom prieskume
prioritne prihliadať na podmienku naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP. V
predmetnom spore sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo podielových spoluvlastníkov, ale podieloví
spoluvlastníci nehnuteľností tvoria procesné spoločenstvo samostatné, a preto odvolacie námietky
žalovaných v 27. a 29. rade u každého spoluvlastníka odvolací súd posúdil nezávisle. V danej veci podali

odvolanie len žalované v 27. a 29 rade, a to len vo vzťahu k tej časti rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorá sa týkala ich spoluvlastníckeho podielu, a preto odvolací súd preskúmaval rozsudok súdu prvej
inštancie len vo vzťahu k podielom tých spoluvlastníkov, ktorí odvolanie podali.

26. Odvolatelia sa v podanom odvolaní bránili tým, že žalobkyňa k ich spoluvlastníckym podielom

nenadobudla vlastnícke právo vydržaním. Súd prvej inštancie v bode 59 rozsudku konštatoval, že
žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe (§ 137 písm.
c) CSP), nakoľko bez určenia práva, ktorého sa žalobkyňa v konaní domáha, je jej právne postavenie
neisté a bez kladného rozhodnutia žalobkyňa nedocieli zmenu osoby spoluvlastníka predmetných
nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva.

27. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základnou podmienkou dôvodnosti, a teda
východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého
právnehozáujmunapožadovanomurčení.Rozumiesatýmprávnyzáujemžalobcu.Právnyzáujemmusí
byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Účelom podmienky existencie naliehavého

právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich
účastníkov. Určovacia žaloba predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď prostredníctvom nej možno
eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť iným spôsobom. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre
žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Podľa názoru odvolacieho súdu, k potvrdeniu nadobudnutia

vlastníckeho práva dedičstvom k veci patriacej do dedičstva po poručiteľovi ku dňu jeho smrti, je súd
oprávnený iba v konaní o dedičstve. Mimo konania o dedičstve nemôže deklaratórnym rozhodnutím
(výrokom štátneho orgánu) určiť, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva. Tento zákonný
postuppriprejednanídedičstvaniejemožnéobchádzaťurčovacoužaloboupodľa§137písm.c)CSP,t.j.že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, ktorá nebola prejednaná v konaní o dedičstve, pretože
takouto deklaráciou súdu by sa legalizovalo nadobudnutiu dedičstva bez prejednania a rozhodnutia
príslušného súdu v konaní o dedičstve.

28. Nedostatok naliehavého právneho záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže
určovacia žaloba obstáť a ktorý sám o sebe vedie k jej zamietnutiu. Súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku uviedol, že žalobkyňa v konaní v súlade s ust. § 137 písm. c) CSP preukázala naliehavý právny
záujem na podanej určovacej žalobe tým, že bez kladného rozhodnutia súdu o určenie vlastníckeho

práva žalobkyňa nedocieli zmenu osoby spoluvlastníka predmetných nehnuteľností na príslušnom liste
vlastníctva.

29. Odvolací súd má za to, že v danej veci súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový
stav veci, ale vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa v priebehu celého konania tvrdila, že sporné
nehnuteľnosti nadobudli jej svokrovci B. N. st. s manželkou H. N. na základe neformálnych prevodov

uzavretých s pôvodnými vlastníkmi (vo väčšine prípadov s právnymi predchodcami žalovaných) v roku
XXXX, odkedy ich na základe týchto titulov začali užívať dobromyseľne ako svoje vlastné a nerušene.
Následne neformálnym prevodom nehnuteľnosti v roku XXXX darovali synovi W. N. - manželovi
žalobkyne. Spoluvlastnícky podiel manžela W. N. po jeho smrti v roku XXXX nadobudla žalobkyňa, na
základe neformálneho prevodu. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že dedičstvo po poručiteľovi

B. N., zomrelom XX.XX.XXXX, svokrovi žalobkyne, bolo prejednané na bývalom Štátnom notárstve v
Poprade dňa 14.05.1974 pod sp. zn. Q.. Účastníkmi dedičského konania boli H. N., nar. XX.XX.XXXX,
manželka poručiteľa a deti poručiteľa B. N., nar. XX.XX.XXXX, W. N., nar. XX.XX.XXXX a X. O., rod.
N., nar. XX.XX.XXXX. Ako vyplýva z dedičského rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v M. zo dňa
14.05.1974 sp. zn. D XXX/XX, pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré sú predmetom

tohto konania a ktoré podľa tvrdenia žalobkyne mali jej svokrovci nadobudnúť v roku XXXX, neboli
preukázateľne v dedičskom konaní po poručiteľovi B. N., prejednané.

30. S poukazom na ust. § 137 písm. c) CSP musí súd ex offo (aj bez návrhu) skúmať naliehavý
právny záujem na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tak, ako to

žalobkyňa špecifikovala v podanom návrhu. Z obsahu spisu je nepochybne zistiteľné, že sporné
nehnuteľnosti nikdy neboli predmetom dedičského konania po právnom predchodcovi žalobkyne B. N.,
zomrelom XX.XX.XXXX. Preto žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na podanie žaloby o
určenie spoluvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keď inštitút dedičského konania nemožno
obchádzať žalobou o určenie vlastníckeho práva, pretože sporné nehnuteľnosti neboli predmetom

dedenia po právnom predchodcovi žalobkyne v zmysle dedičského práva a žalobkyňa preto, pokiaľ
sa domnieva opodstatnenosti svojho nároku, mala sa domáhať určenia, že nehnuteľnosti patria v
príslušnom spoluvlastníckom podiele do dedičstva po poručiteľovi, teda žalobou o určenie dedičského
práva a až v prípade, ak by v tomto konaní bola úspešná, by mohla požiadať o dodatočné prejednanie
novoobjaveného majetku, t.j. domáhať sa zápisu z dedenia nehnuteľností v zmysle právoplatného

súdneho rozhodnutia, ktorým by sa určilo, že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi,
jej právnemu predchodcovi. Z dôvodu neexistencie vyššie uvedeného naliehavého právneho záujmu
žalobkyne na požadovanom určení, je preto právne bezvýznamne zaoberať sa skutočnosťami, či
žalobkyňa spĺňala podmienky na vydržanie sporných nehnuteľností.

31. Na základe podanej žaloby sa nepochybne rieši spornosť aktív dedičstva po poručiteľovi B. N.,
svokrovi žalobkyne, zomrelom XX.XX.XXXX a jeho manželke, ktorá zomrela neskôr. V konaniach, kde
sa rieši spornosť dedičského práva každopádne musia byť účastníkmi konania aj ostatní dedičia po
poručiteľovi, pretože tu ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 77 ods. 1 CSP. Účasť všetkých
dedičov je nevyhnutná bez ohľadu na to, aký majú postoj k prípadnému vyriešeniu spornosti tohto

dedičského práva, teda či sa k spornej otázke stavajú odmietavo alebo vystupujú pasívne, alebo či vôbec
nevystupujú (viď rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 131/99).

32. Ako vyplýva z vyjadrenia žalovaných v 24., 25. a 26. rade (títo sú právni nástupcovia po svojej
matke X. O., rod. N., dcére poručiteľa B. N. st., zomrelej XX.XX.XXXX), dedičmi po nebohom B. N. st.,

zomrelom XX.XX.XXXX, sú aj jeho vnuci právom nebohého W. N. - B. Q., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, H.
N., nar. XX.XX.XXXX a W. N., nar. XX.XX.XXXX. Ako zároveň vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva
v M. sp. zn. D XXX/XX, dedičom po poručiteľovi B. N., zomrelom XX.XX.XXXX je aj jeho syn B. N.,
nar. XX.XX.XXXX, resp. jeho právni nástupcovia. Z uvedeného vyplýva, že ďalší do úvahy prichádzajúcidedičia po poručiteľovi B. N., zomrelom XX.XX.XXXX, (deti, resp. vnuci poručiteľa) nie sú účastníkmi
tohto konania.

33. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. C. A.,
zapísaných na LV č. XXX vo výške podielu X/X (podiel žalovanej v 27. rade), zapísaných na LV č. XXXX
vo výške podielu XX/XX (podiely žalovanej v 27. rade) a zapísaných na LV č. XXXX vo výške podielu
X/X (podiel žalovanej v 29. rade). Stav neistoty jej právneho postavenia nemožno odstrániť určovacím

výrokom, pretože by sa tým neprípustne obchádzalo dedičské konania po poručiteľovi B. N., zomrelom
XX.XX.XXXX a jeho manželke H. N.. Jedine v dedičskom konaní po poručiteľoch sa môže potvrdiť
nadobudnutie vlastníckeho práva dedičstvom k veci patriacim do dedičstva po poručiteľoch ku dňu ich
smrti.

34. Odvolací súd je v prejednávanej právnej veci toho názoru, že na vec sa vzťahuje ustanovenie

právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodnutí bolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce
(konkrétne ust. § 137 písm. c) CSP), ale súd prvej inštancie, aj keď na vec správne aplikoval citované
ustanovenie, vec nesprávne právne posúdil.

35. Zo zisteného skutkového stavu a z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že podiely k sporným pozemkom

nadobudli svokrovci žalobkyne, B. N. spolu s manželkou H. N., na základe neformálnych prevodov
s vtedajšími pôvodnými vlastníkmi, s právnymi predchodcami žalovaných, v roku XXXX. Malo ísť
(podľa žalobkyne) o kúpne zmluvy, ktoré nikdy neboli registrované a neboli ani predložené na zápis
do katastra nehnuteľnosti, aby sa na základe nich vyznačila zmena vlastníka. Svokrovci žalobkyne
zomreli, a preto v dedičskom konaní po poručiteľoch B. N. a jeho manželke H. N., sporné pozemky

ktoré sú predmetom tohto konania, prejednané neboli. Preto, ak v predmetnom sporovom konaní
v prislúchajúcich spoluvlastníckych podieloch podľa dedičského podielu žiada žalobkyňa určiť svoje
vlastníctvo, na takomto požadovanom určení nemôže mať žalobkyňa naliehavý právny záujem pre
obchádzanie konania o dedičstve. Len v dedičskom konaní je totiž možné deklaratórnym rozhodnutím
určiť, že dedičia B. N. a H. N. sú vlastníkmi veci, resp. spoluvlastníci podielov nehnuteľností, patriacich

do dedičstva po poručiteľoch.

36. Odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení vlastníckeho práva, keďže žalobkyňa sa nemôže úspešne domáhať, že
je spoluvlastníčkou sporných podielov nehnuteľností, ktoré sú predmetom odvolacieho konania, pokiaľ

vec nadobudli jej právni predchodcovia (svokrovci) a tieto nikdy neboli predmetom dedenia.

37. Uvedené je podstatné už aj z toho dôvodu, že súd by musel konať so všetkými do úvahy
prichádzajúcimi dedičmi po právnych predchodcoch žalobkyne, keď právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Dedičstvo po každom poručiteľovi

musí byť prejednané a rozhodnuté súdom, a to aj v prípade, ak by ako dedič prichádzal do úvahy
len jedna osoba s tým, že v prejednávanej veci prichádzajú do úvahy aj ďalší dedičia po poručiteľovi
B. N., zomrelom XX.XX.XXXX. Tento zákonný postup nie je možné obísť a určiť, že žalobkyňa je
vlastníkom veci patriacich do dedičstva, doposiaľ v dedičskom konaní neprejednaných, nakoľko takýmto
deklaratórnym rozhodnutím by sa legalizovalo nadobudnutie dedičstva bez prejednania a rozhodnutia

príslušného súdu v konaní o dedičstve.

38. Odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, že je spoluvlastníčkou nehnuteľností v k. ú. C. A., zapísaných na LV č. XXX
v podiele X/X, na LV č. XXXX v podiele XX/XX a na LV č. XXXX v podiele X/X, nakoľko stav

neistoty jej právneho postavenia nemožno odstrániť žiadnym určovacím výrokom, pretože by sa týmto
neprípustne obchádzalo dedičské konanie. Vlastnícke právo sa nepremlčuje, a preto správny výber
z prostriedkov ochrany práva je na žalobkyni. Odvolací súd sa preto nadbytočne nezaoberal ďalšími
dôvodmi odvolania, ani žaloby z jej vecnej stránky ďalej nepreskúmaval (preskúmal ju len raz v rozsahu
napadnutom odvolaním), pretože nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je

samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám o sebe
vedie k jej zamietnutiu.39.Vzhľadomnauvedenéodvolacísúdpodľa§388CSPzmenilrozsudoksúduprvejinštancievovýroku
I. v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ostatnej časti výrok I.
rozsudku je právoplatný, nakoľko odvolanie podali len podieloví spoluvlastníci - žalovaní v 27. a 29. rade.

40. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými v 27. a 29. rade súd rozhodol podľa § 396
ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalovaným v 27. a 29. rade vo vzťahu k žalobkyni
priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (výrok II. rozsudku). Ostatným žalovaným, podielovým
spoluvlastníkom odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobkyni nepriznal z

dôvodu, že títo odvolanie nepodali a žalobkyni vo vzťahu k nim žiadne preukázateľné trovy odvolacieho
konania nevznikli.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).