Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8320203837
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8320203837.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomC.D.E.XXX,zastúpenáBARNA&PARTNERSadvokátskakancelária,s.r.o.,Nová
ulica XXX/X, XXX XX B. F., IČO: 53 960 360, proti žalovaným: 1/ A. G., nar. X.XX.XXXX, bytom A. A.
XXX/XX, H., prech. bytom I. XX, okr. J., 2/ KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group,

so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 3.950,70 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 11C/57/2020-224 zo dňa
18.4.2023 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 11C/57/2020-255 zo dňa 17.10.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k.11C/57/2020-255 zo
17.10.2023 v odvolaním napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcej časti vo veci samej týkajúcej sa žalovanej
v 2/ rade, ako aj vo výrokoch o náhrade trov konania a poplatkovej povinnosti týkajúcich sa žalovanej

v 2/ rade a v rozsahu zrušenia mu vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, že:

„I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni
škodu na zdraví v sume 3 950,70 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od

28.01.2021 až do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Štátu súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom o výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Štátu zastúpeného Okresným súdom Humenné súd priznáva nárok na náhradu
trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade solidárne v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu vo výške 167,00 eur a to v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Súd prvej inštancie tak rozhodol o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala priznania uplatneného
nároku na náhradu škody pozostávajúcej z bolestného, ktoré súviselo s dopravnou nehodou, ktorúzavinil dňa 18.9.2018 žalovaný v 1/ rade. Žalobkyňa uplatňovala náhradu za bolesť podľa bodového
ohodnotenia bolestného v rozsahu 195 bodov s tým, že uplatňovala výšku tejto náhrady z hodnoty bodu,
ktorá platila za rok 2019, t.j. vo výške 20,26 eur za bod, vychádzajúc z toho, že až v roku 2019 bol

ustálený jej zdravotný stav. Zároveň žalobkyňa uplatňovala aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5
% ročne od podania žaloby.

3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že pri dopravnej nehode dňa 18.9.2018 utrpela
žalobkyňa viacero poranení. Ako vinník dopravnej nehody bol v trestnom konaní vedenom na Okresnom

súde Humenné pod sp.zn. XX/XX/XXXX uznaný žalovaný v 1/ rade, za čo mu bol uložený aj trest
uvedený v trestnom rozkaze s tým, že poškodená bola odkázaná s nárokom na náhradu škody na
civilný proces. Zo znaleckého posudku C. K. B., J. a zo znaleckého posudku C. L. B. súd zistil, že
zdravotný stav žalobkyne po liečeniach bol ustálený až ku dňu 10.5.2019. Žalovaná v 2/ rade predložila
súdu odborné vyjadrenie spoločnosti M., podľa ktorého k ustáleniu zdravotného stavu u žalobkyne došlo
už po jej prepustení z hospitalizácie v nemocnici v C., t.j. ku dňu 24.9.2018. Súd prvej inštancie sa

stotožnil so znaleckými posudkami znalcov C. K. B., J. a C. B. v otázke ustálenia zdravotného stavu.
Prihliadal pritom na obsah uvedený v znaleckých posudkoch aj v nadväznosti na obsah odborného
vyjadrenia spoločnosti M., B. s tým, že zdôraznil, že po prepustení z nemocnie v C. poškodenú
ešte čakala ďalšia plánovaná operácia stehennej kosti a až po ďalších liečeniach, ktoré absolvovala
žalobkyňa v B. I. F. N. N., O. došlo k ustáleniu jej zdravotného stavu a aj k vyčísleniu bolestného.

Preto súd prvej inštancie pri hodnote bolestného vychádzal z výšky hodnoty bodu v roku 2019, kedy
bolo posudky o bolestnom možné vystaviť, a teda použil hodnotu bodu 20,26 eur za bod a priznal
žalobkyni uplatňovanú náhradu vo výške 3.950,70 eur. Pre právnu kvalifikáciu nárokov uplatnených
proti žalovaným citoval v dôvodoch rozhodnutia ustanovenia § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, §
427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka i § 444 Občianskeho zákonníka o jednorazovom odškodňovaní

bolesti poškodeného. Poukázal pritom aj na ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s oprávnením
poškodeného uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi.

4. Obranu žalovanej v 2/ rade, týkajúcu sa premlčania súd prvej inštancie posúdil ako nedôvodnú.

Zdôraznil v prvom rade to, že žalobkyňa si ako poškodená už v trestnom konaní uplatnila nárok na
náhradu škody počas trvania trestného konania. Počas tohto trestného konania premlčacia lehota
spočívala, neplynula, teda sa predlžovala. Žalovaný v 1/ rade bol právoplatne odsúdený až 18.6.2019.
Ako druhý dôvod pre neuznanie námietky premlčania žalovanej v 2/ rade súd prvej inštancie uviedol
judikát Najvyššieho súdu SR z 31.3.2022 sp.zn. 7Cdo/252/2021, z ktorého vyplynulo, že premlčacia

doba začala plynúť rok po poistnej udalosti, čo je aj tento prípad vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, ktorá
je poisťovňou.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni aj uplatňované úroky z omeškania s tým, že žalovaní
nepreukázali, aby dobrovoľne poskytli akékoľvek peňažné plnenie žalobkyni ako poškodenej. Súd preto

žalobkyni priznal zákonné úroky z omeškania deň po doručení žaloby žalovaným.

6. Výroky o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil úspechom žalobkyne v konaní, preto
jej priznal proti žalovaným v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania s tým, že o výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň súd zaviazal

neúspešných žalovaných na náhradu trov štátu, ktoré štát vynaložil v tomto súdnom konaní, pretože
žalovaní boli neúspešní. Konštatuje aj to, že „rovnako súd priznal nárok na náhradu trov konania aj štátu
voči neúspešným žalovaným“.

7. Konštatuje aj to, že žalovaných zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok za žalobu vo

výške 167,- eur z dôvodu, že žalobkyňa bola od súdneho poplatku oslobodená a žalovaní boli v konaní
neúspešní.

8. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná v 2/ rade. Podľa jej názoru sú dané odvolacie
dôvody tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. K bližšej konkretizácii

odvolacích dôvodov uvádza:

8.1. Zotrváva na uplatnenej námietke premlčania. Podľa jej názoru pri aplikácii ustanovenia § 106
ods. 1 Občianskeho zákonníka začiatok plynutia premlčacej doby v predmetnom prípade bol danýzískaním informácie o tom, kto je škodcom vo veci a aká majetková ujma poškodenému vznikla. Znalosť
poškodeného o osobe škodcu sa viaže na okamih, kedy získal informáciu, na základe ktorej si môže
urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná. Žalobkyni už v čase škodovej udalosti,

t.j. dňa 18.9.2018, musela byť známa informácia, že jej škodu spôsobil vodič A. G., ktorý riadil motorové
vozidlo ev. č. F.. Podobne jej musela byť aj známa informácia o rozsahu jej nároku na bolestné už v čase,
kedy bola prepúšťaná z hospitalizácie z nemocnice v C., t.j. 24.9.2018. Toto stanovisko žalovanej v 2/
rade zodpovedá aj odbornému vyjadreniu znaleckej organizácie M..

8.2. Poukazuje aj na závery, ktoré vyplynuli z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
8CoCsp/16/2021 z 20.12.2022, ktorý pri určovaní bodového ohodnotenia bolesti v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. uzavrel pri určovaní bodového ohodnotenia len to, že sa ohodnocuje
akútna fáza bolesti. K takej aj v predmetnom prípade došlo už bezprostredne po škodovej udalosti, teda
po dopravnej nehode, ktorú žalobkyňa utrpela. Odškodňuje sa vždy utrpená bolesť, nie tzv. budúca
a následná bolesť, ktorá už spadá pod náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.

8.3. Poukázala aj na závery z uznesenia NS SR sp.zn. 5Cdo/117/2014 zo dňa 17.3.2016, ktorý rozlišuje
pri zodpovednosti za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho
zákonníka, zodpovednosť podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka i zodpovednosť, resp. právo
na plnenie od poisťovateľa podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z.. U žiadneho z týchto troch subjektov

nemožno prijať záver, že by im plynula jednotná premlčacia lehota.

8.4. Žalovaná v 2/ rade zotrváva na uplatnenej námietke premlčania, opakovane zdôrazňuje tie
skutočnosti, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu s tým, že nemožno súhlasiť so znalcami C. B.
a C. B., ktorí stanovili dátum ustálenia zdravotného stavu na deň 19.8.2019, či deň 10.5.2019. Ani títo

dvaja znalci nedospeli k rovnakému dátumu ustálenia zdravotného stavu. Nárok na bolestné žalobkyni
vznikol ešte v roku 2018, preto nemôže byť pri hodnote bodu používaný údaj z roku 2019.

8.5. Pre úroky z omeškania sa vo vzťahu k poisťovni majú aplikovať príslušné ustanovenia Zákona
o povinnom zmluvnom poistení. Cituje ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 zákona a zdôrazňuje, že žalobkyňa

si nárok v žalovanej poisťovni neuplatnila pred podaním žaloby na súd, preto žalovanej poisťovni
nezačala plynúť ani lehota v zmysle citovaných ustanovení na plnenie. Táto by jej mohla plynúť až od
okamihu splatnosti poistného plnenia, t.j. 15 dní odo dňa doručenia právoplatného rozhodnutia súdu
ovýškenáhradypoisťovateľovi,akztakéhotorozhodnutianevyplývainálehotanaposkytnutiepoistného
plnenia. Priznanie úroku z omeškania preto nie je dané aplikáciou zákona.

8.6. Žalovaná v 2/ rade napokon poukazuje, že medzi škodcom – žalovaným v 1/ rade a poisťovateľom
nie je daný právny záväzok pasívnej solidarity, ako je upravený v ustanovení § 511 Občianskeho
zákonníka. Titul, na základe ktorého má plniť žalovaný v 1/ rade ako škodca zodpovedný za škodu
spôsobenú poškodenému, je odlišný od toho, na základe ktorého potencionálne plní žalovaná v 2/ rade

(poisťovateľ, na základe osobitného právneho predpisu za škodcu z uzatvoreného PZP).

8.7. Z uvedených dôvodov žalovaná poisťovňa navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nej
zrušiťavrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšiekonaniealeboalternatívnerozsudoksúduprvejinštancie
vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade zmeniť tak, že sa žaloba voči tejto žalovanej zamieta a žalovanej sa

prizná nárok na náhradu trov konania.

9. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10. Uznesením zo dňa 7.9.2023 č.k. 14Co/6/2023-247 odvolací súd vrátil predmetnú vec súdu prvej

inštancie na doplnenie rozsudku. Z dôvodov uvedeného uznesenia plynie, že súd prvej inštancie
nerozhodol o celom predmete konania.

11. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17.10.2023 č.k. 11C/57/2020-255 súd prvej inštancie doplnil výrok
rozsudku zo dňa 18.4.2023 č.k. 11C/57/2020-224 o ďalší výrok, ktorým „v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol“.

12. Následne bola vec predložená opätovne Krajskému súdu v Prešove ako súdu odvolaciemu na
rozhodnutie o podanom odvolaní žalovanej v 2/ rade proti rozsudku.13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP zákon č. 160/2015 Z.z. – Civilný sporový
poriadok)prejednalpodanéodvolaniežalovanejv2/radevzmyslezásaddanýchaplikáciouustanovenia

§ 378 a nasl. CSP, viazaný rozsahom odvolania a uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 379 a §
380 ods. 1 CSP. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej poisťovne bez nariadenia pojednávania,
keďže nariadenie pojednávania v predmetnej veci si nevyžadovala potreba zopakovania, či doplnenia
dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Na základe takéhoto prieskumu uvedeného rozhodnutia súdu
prvej inštancie i konania ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd po prejednaní veci v senáte

k záveru, že odvolanie žalovanej v 2/ rade je dôvodné.

14. Prioritne sa žiada najskôr vyjadriť k rozsahu prieskumu rozhodnutia súdu prvej inštancie, na základe
opravného prostriedku podaného žalovanou poisťovňou.

15. V predmetnej veci žalobkyňa uplatňuje nárok voči dvom žalovaným, ktorých žiada zaviazať k plneniu

„spoločne a nerozdielne“. Medzi žalovanými nejde o tzv. nerozlučné spoločenstvo. Žaloba v súdenej veci
smeruje proti viac ako jednému žalovanému, ktorému má byť uložená povinnosť plniť peňažný nárok
spoločne a nerozdielne s aspoň jedným ďalším žalovaným. Ide v zmysle hmotného práva o pasívnu
solidaritu tak, ako je upravená v § 511 Občianskeho zákonníka, ktorá vychádza zo zásady, že každý zo
spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Spoločným znakom solidárnych

záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú spojené vzájomne s identitou
predmetu záväzku. Táto samostatnosť záväzku sa prejavuje najmä v tom, že platnosť obligačného
záväzku sa skúma samostatne vo vzťahu ku každému solidárnemu dlžníkovi. Splatnosť a miesto plnenia
záväzku môže byť u každého solidárneho dlžníka iná, veriteľ môže jednému zo solidárnych dlžníkov
záväzok odpustiť, ak u ostatných dlžníkov na plnení zotrvá (Fekete, I., Občiansky zákonník 2, Veľký

komentár, Bratislava, Eurokodex, 2011, strana 1438).

16. Pre rozsah prieskumnej právomoci odvolacieho súdu v predmetnej veci bolo preto potrebné
zaujať stanovisko, či v danom prípade žalovanou poisťovňou podané odvolanie sa vzťahuje aj na
záväzok, ktorý bol privodený predmetným rozsudkom vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Pri aplikácii

ustanovenia § 76 CSP pre závery rozsahu odvolacieho prieskumu, odvolací súd v predmetnej veci
vychádzal aj z „ustálenej praxe dovolacieho súdu“, ktorá je vyjadrená predovšetkým v rozhodnutiach
alebo stanoviskách najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo
viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom

rozhodnutí, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutie najvyššieho súdu nespochybnili názory obsiahnuté
v rozhodnutí doposiaľ nepublikovanom, alebo dokonca tieto názory akceptovali, prípadne myšlienkovo
na ne nadviazali a rozviedli alebo z nich vychádzali (3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/98/2017,
4Cdo/95/2017, 5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017).

17. Najvyšší súd SR v uznesení z 26.10.2016 sp.zn. 6Cdo/544/2015 uviedol, že v otázke charakteru
spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi už Najvyšší súd SR zaujal stanovisko, keď napríklad
v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/203/2005 uviedol, že „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými
a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné
námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa

vyznačujemnohosťouprávnychvzťahovspätýchibatotožnosťouplnenia,čipredmetuplnenia.Solidárny
záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu
je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totožné, potom
už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby
sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných

solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude
o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého
je len na úvahe veriteľa, či bude plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého, alebo od všetkých
solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám
osebe.Užztoho,žeozaloženíprocesnéhospoločenstvamedzisolidárnymidlžníkmirozhodujeibavôľa

veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho,
aj keď boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému
z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu
samému“.18. Z uvedeného a aj z ďalšej judikatúry najvyššieho súdu riešiacej takúto otázku (napr. uznesenie
NS SR z 26.10.2016 sp.zn. 6Cdo/544/2015, uznesenie z 29.1.2018 sp.zn. 5Cdo/1/2018) vyplýva, že

aj v predmetnej veci u žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo podľa § 76 CSP, a preto
vzhľadom na to, že odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie iba žalovaný v 2/ rade (žalovaná
poisťovňa) odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie len vo vzťahu medzi žalobkyňou a
touto stranou konania.

19. V predmetnej veci žalobkyňa uplatňuje podanou žalobou nároky na náhradu škody odvádzané od
škodovej udalosti, ku ktorej došlo 18.9.2018, keď žalovaný v 1/ rade ako vodič motorového vozidla
zn. FIAT DUCATO ev.č. F. pri odbočovaní skrížil koridor jazdy cyklistke (žalobkyni), tým došlo k stretu
motorového vozidla s cyklistkou, v dôsledku čoho došlo k viacerým zraneniam žalobkyne. Vodič
motorového vozidla bol trestným rozkazom Okresného súdu Humenné XX/XX/XXXX zo dňa 16.5.2019
(právoplatným 18.6.2019) uznaným vinným z prečinu ublíženia na zdraví a bol mu za to aj uložený trest

uvedený v tomto trestnom rozkaze. Zároveň z tohto trestného rozkazu vyplýva, že poškodená bola s jej
nárokmi na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

20. Nárok na náhradu škody žalobkyňa v tomto konaní podanou žalobou uplatňuje proti priamemu
škodcovi (ktorého zodpovednosť odvádza od uvedeného trestného rozsudku) a proti poisťovateľovi

škodcu, u ktorého v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. z titulu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je daná povinnosť priamo plniť
poškodenej. Žalobkyňa teda priamo uplatňuje nárok voči poisťovateľovi s odkazom na ustanovenie §
15 ods. 1 označeného zákona.

21. Tak, ako je už vyššie uvedené, v odvolaním napadnutom rozsudku súd prvej inštancie privodil
záver vo vzťahu ku žalovanej poisťovni (v súvislosti s jej obranou týkajúcou sa premlčania uplatneného
nároku), založený na tom, že nárok nie je premlčaný, pretože si ho poškodená uplatnila počas
trvania trestného konania, a preto v uvedenej dobe prebiehajúceho trestného konania premlčacia doba
neplynula „predlžovala sa“ a ku odsúdeniu žalovaného v 1/ rade došlo až rozhodnutím, ktoré sa stalo

právoplatným a vykonateľným 18.6.2019.

22. Takáto argumentácia zjavne nezodpovedá ďalej uvedeným ustanoveniam týkajúcim sa premlčania
vo vzťahu k subjektom, ktoré prichádzajú do úvahy ako tie, ktoré by mali plniť uplatnené nároky
žalobkyni. Aj tu je potrebné odkázať na už ustálenú súdnu prax plynúcu z viacerých rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR. Vo viacerých dovolacích konaniach sa totiž Najvyšší súd SR zaoberal otázkou
žalovateľnosti škodcu (poisteného) a poisťovateľa v podmienkach zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla – ďalej aj
ZoPZP.Vrozhodnutísp.zn.2MCdo/9/2013,ktorébolopublikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúdu
asúdovSR6/2015podč.71(R71/2015),bolaschválenáprávnaveta:„uplatnenímnárokupoškodeného

proti poisťovateľovi (§ 15 ods. 1 ZoPZP), nedochádza zároveň k uplatneniu nároku poškodeného na
náhradu škody proti škodcovi“. Za pomoci logického výkladového argumentu argumentum a contrario
je možné v okolnostiach posudzovanej veci vyvodiť, že uplatnením nároku poškodeného proti škodcovi
nedochádza zároveň k uplatneniu nároku poškodeného proti poistiteľovi. Potrebné je zdôrazniť, že
vyslovený právny záver sa týka (iba) priameho nároku poškodeného v zmysle § 15 ZoPZP. V uvedenom

rozhodnutí najvyšší súd interpretoval ustanovenie § 15 ods. 1 a 2 ZoPZP tak, že poisťovateľ má pri
uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké postavenie ako škodca (poistený), ale tieto
dva nároky nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Ide o situáciu,
keď jeden subjekt má nárok na to isté plnenie od dvoch subjektov, pričom proti každému z nich
z iného právneho dôvodu; proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody, proti jeho poisťovateľovi

ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 15 ZoPZP).
Poškodený tak má právo uplatniť nárok na náhradu škody buď od škodcu alebo od poisťovateľa alebo
od oboch. Aj vo veci sp.zn. 3Cdo/256/2012 sa najvyšší súd rovnako zaoberal aplikáciou priameho
nároku poškodeného proti poisťovni v zmysle § 15 ods. 1 ZoPZP. Konštatoval, že právo poškodeného na
uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca

uzavrel poistnú zmluvu, je z toho dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí
požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou
v civilnom sporovom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj
nárok, t.j. všetko, čo by inak bolo povinnosťou poisteného škodcu (§ 4 ods. 2 ZoPZP), vznik poistnejudalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom
škody (§ 5 ods. 1 písm. h) ZoPZP), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4
ods. 3 ZoPZP).

23. Z uvedeného vyplýva, že poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti má pri
uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá priamo
škodu spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody.
Z právnej úpravy plynúcej zo Zákona o povinnom zmluvnom poistení nevyplýva, že by predmet konania

nemohol byť prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému z nich. Právne úkony žalobkyne,
ktoré urobila voči žalovanému v 1/ rade v predmetnej veci preto nemajú rovnaké právne účinky aj
proti žalovanej v 2/ rade. Podobné závery plynú aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 7Cdo/191/2019
z 29.4.2020.

24. Ak sa teda súd prvej inštancie v právnych záveroch stotožnil so žalobkyňou v tom, že uplatnenie

nároku v adhéznom konaní malo za následok aj to, že sa toto uplatnenie vzťahuje aj na uplatnenie
nároku voči žalovanej poisťovni, je tento jeho právny záver nesprávny, a teda v právnom posúdení tejto
skutočnosti došlo z jeho strany k omylu.

25. Pre vec je relevantným aj to, že nemožno stotožňovať zodpovednosť za škodu v zmysle

ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (vychádzajúcej z princípu subjektívneho zavineného
porušenia právnej povinnosti) s tzv. objektívnou zodpovednosťou za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka, ktorá sa vzťahuje na
prevádzkovateľov motorových vozidiel. Práve na týchto prevádzkovateľov, či držiteľov alebo vlastníkov
motorovýchvozidiel,zapísanýchvpríslušnýchdokladoch(viďustanovenie§2písm.j),§3ods.1ZoPZP)

sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových
vozidiel.

26. Žalovaná v 2/ rade pred súdom prvej inštancie vo svojich podaniach, či prednesoch, poukazovala
okrem iného na predčasnosť podanej žaloby, dôvodiac, že žalobkyňa si u nej nárok neuplatnila, a preto

unejaninemohlodôjsťkvyšetrovaniuudalostiaklikvidáciipoistnejudalosti.Onárokunanáhraduškody
sa žalovaná mala dozvedieť až z doručenej podanej žaloby. Zdôrazňuje aj to, že v zmysle ustanovenia
§ 4 ods. 2 ZoPZP má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnenú a preukázanú náhradu škody.

27. Ak žalovaná poisťovňa v podanom odvolaní práve poukazuje na tri subjekty, ktoré potencionálne by
prichádzali do úvahy na plnenie, ktoré žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní, potom je táto ňou uplatnená
námietka dôvodnou. Okrem vodiča motorového vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu (§ 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka pri alternatíve, že neprichádza do úvahy § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
totiž prichádza do úvahy ako zodpovedný aj ten, kto bol držiteľom, či prevádzkovateľom predmetného

motorového vozidla a v neposlednom rade aj poisťovateľ, u ktorého bola zodpovednosť za škodu
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poistnou zmluvou dohodnutá.

28. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZoPZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Pre

poisteného plynú aj nároky uvedené v ustanovení § 4 ods. 2, 3, 4 cit. zákona.

29. V posudzovanom prípade je zrejmé z obsahu trestného spisu (z ktorého vyvodil skutkové závery
súd prvej inštancie), že žalovaný v 1/ rade nebol „držiteľom“ motorového vozidla značky FIAT DUCATO
ev. č. F.. Z vyjadrení žalovaného v 1/ rade v označenom trestnom konaní vyplynulo i to, že on v čase

dopravnej nehody bol pozícii kuriéra – zamestnanca na „dohodu“ u J. N., ktorý je zároveň držiteľom
predmetného motorového vozidla, ktoré je poistené v poisťovni KOOPERATIVA (viď napr. výsluch A. G.
z 21.3.2019, či evidenčná karta vozidla – č.l. 122 až 124 spisu XX/XX/XXXX).

30. Základom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku

podľa § 427 Občianskeho zákonníka je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú škoda, osobitná povaha danej prevádzky
a príčinná súvislosť medzi nimi. Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka nie je vo vzťahu k všeobecnej
zodpovednostipodľa§420Občianskehozákonníkaustanovenímšpeciálnym,aleobeskutkovépodstatystoja vedľa seba. Z tohto dôvodu sa poškodený môže domáhať náhrady škody voči prevádzkovateľovi
dopravného prostriedku podľa § 427 na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného
prostriedku podľa § 420 na základe subjektívneho princípu zavinenia, pokiaľ však nejde o prípad,

v ktorom je namiesto jeho zodpovednosti daná zodpovednosť tých, ktorí vodiča ku svojej činnosti použili
v zmysle ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

31. V tejto súvislosti sa však žiada uviesť to, že pri absencii opravného prostriedku zo strany žalovaného
v 1/ rade nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu závery vo vzťahu k žalovanému v 1/

rade preskúmavať.

32. Právny vzťah žalovanej poisťovne sa však odvíja od právneho postavenia subjektu, ktorý mal
poistenú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, resp. toho, od koho ako
odškodcusamáodvíjaťajpovinnosťpoisťovateľa.Totosazdábyťrelevantnýmajprezáverytýkajúcesa
vedomosti poškodeného o tomto škodcovi v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

33. Odvolací súd je toho názoru, že vyššie uvedené právne názory týkajúce sa zodpovednostných
subjektov, t.j. škodcu na základe ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka a poisťovateľa v otázke
plynutia premlčacích dôb, korešpondujú aj so závermi plynúcimi z rozhodnutia 7Cdo/252/2007
z 31.3.2022 v tom, že vo vzťahu k týmto uvedeným subjektom sa uplatňuje rovnaká právna úprava

dĺžky premlčacej doby, ale v žiadnom prípade ho nemožno interpretovať tak, že napríklad eventuálne
spočívanie plynutia premlčacej doby týkajúcej sa jedného subjektu predstavuje automaticky spočívanie
plynutia premlčacej doby týkajúcej sa druhého subjektu. Aj uvedené rozhodnutie dovolacieho súdu totiž
zdôrazňuje, že môže nastať situácia, keď si poškodený uplatnil nárok v trestnom konaní voči osobe,
ktorá škodu spôsobila a v takom prípade logicky dôjde k spočívaniu premlčacej doby len vo vzťahu k tejto

osobe. Odvolací súd neopomína ani ďalší záver, ktorý plynie z uvedeného rozhodnutia najvyššieho
súdu, keď konštatuje, že premlčanie priameho nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 15 ods. 2
ZoPZP sa nedotýka povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie za poisteného (v mene poisteného)
poškodenému, a to na základe rozsudku vydanému iba voči poistenému. Z uvedeného rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR plynie záver o premlčacej dobe vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy. V zmysle

ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo vzťahu ku tejto náhrade nemajetkovej ujmy podľa
§ 13 ods. 2 privodil dovolací súd záver, že táto náhrada nemajetkovej ujmy, ktorá je právom majetkovej
povahy, sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Nejde však
o posúdenie totožného nároku na náhradu škody, akým je aj v predmetnom konaní uplatňovaný nárok
na náhradu za utrpenú bolesť. Pre posudzovanie tohto nároku a pre závery o tom, či sú uplatnené

nároky premlčané, je relevantným aplikácia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôležitým preto bolo
ustáliť, kedy žalobkyňa sa dozvedela o škodcovi (prevádzkovateľovi, či držiteľovi motorového vozidla),
od ktorého sa odvíja povinnosť poisťovateľa, ale aj o výške škody tak, ako to má na mysli ustanovenie
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

34. Za uvedeného stavu sa javilo byť už v konaní pred súdom prvej inštancie významným zodpovedanie
otázky súvisiacej nielen s obranou žalovanej v 2/ rade o vedomosti žalobkyne o škodcovi a o výške
ňou uplatnených nárokoch, ale aj vyporiadať sa so stanoviskom žalobkyne k tejto obrane žalovanej
poisťovne, keď v podaniach doručených súdu prvej inštancie, ale i v prednesoch na pojednávaní uviedla
skutočnosti týkajúce sa zistenia informácie o tom, kto zavinil dopravnú nehodu, pretože vodič v trestnom

konaní popieral svoju zodpovednosť. V tejto súvislosti sa javí relevantným, aby sa dala odpoveď aj na
zodpovedanie otázky škodcu, poisteného u poisťovateľa, čo napokon podľa obsahu trestného spisu mali
na zreteli i orgány činné v trestnom konaní, keď do spisu zabezpečovali i listiny o prevádzkovateľovi
motorového vozidla.

35. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia nedal na tieto, pre vec rozhodujúce, otázky
spoľahlivú odpoveď. Pomýlil sa pri závere o začiatku premlčania, či plynutí premlčania v nadväznosti
na uplatnený nárok v adhéznom konaní a neprihliadal na skutočnosti, ktoré sa týkajú zodpovednosti za
škodu v zmysle ustanovenia § 427 Občianskeho zákonníka.

36. Aj vo vzťahu k priznávaným úrokom z omeškania je potrebné mať na zreteli to, že zákon č. 381/2001
Z.z. upravujúci povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, má v ustanovení § 1 ods. 2 úpravu, že ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na
poistenie zodpovednosti osobitné predpisy.37. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch

mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

38. Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

39. Podľa ustanovenia § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa
odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu (§ 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka).

40. Tak, ako je už uvedené, žalovaná namietala to, že tieto ustanovenia súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí neaplikoval. K tomu odvolací súd uvádza, že pre zákon č. 381/2001 Z.z. ako pre
špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia vo vzťahu k Občianskemu zákonníku platí, že
jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Túto prirodzenú právnu
zákonitosť zaviedol zákonodarca v ustanovení § 1 ods. 2 ZoPZP. Pravidlo, aby zákon stanovil inak,
nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol Občiansky zákonníka aplikovaný na všetky prípady,

kedy zákon č. 381/2001 Z.z. výslovne jeho aplikáciu nespochybňuje. Znamená to, že v prípadoch, keď
zákon č. 381/2001 Z.z. určuje rozsah práv a povinností odlišný od Občianskeho zákonníka, je namieste
vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka, avšak tam, kde zákon neustanovuje
žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie je dôvod neaplikovať Občiansky zákonník. K rovnakým
záverom dospela aj právna teória (porovnaj J. C., P. C.; Poistné zmluvy, prvé vydanie, Praha, C.H.BECK,

2012, strana 265, 375). Z týchto teoretických záverov vychádza aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
1Cdo/212/2017 z 22.2.2019, z ktorého ďalej plynie, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
je upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v
§ 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP. Z tejto právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie
poistného plnenia v tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplnil svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti

so šetrením poistnej udalosti a tiež, keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré
poisťovateľ odmietol poskytnúť poistné plnenie, t.j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu
k prešetrovaniu poistnej udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom
tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote troch mesiacov poškodenému
spôsob vybavovania jeho poistnej udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám

v stanovenej lehote chráni rovnako aj poisťovateľa pred uložením sankcie – úroku z omeškania. Sankcia
v podobe úroku z omeškania má však inú povahu, tu sa nejedná o nárok poškodenej strany, ktorý si
môže, ale aj nemusí uplatniť (ako je to obvykle pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie
tohto ustanovenia je zrejmé, že Zákon o poistení zodpovednosti ukladá poisťovateľom automaticky túto
sankciu ako povinnosť, teda bez ohľadu, či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie, iba výška

úroku z omeškania sa posudzuje podľa občianskoprávnych predpisov – Občiansky zákonník a jeho
vykonávacie nariadenia.

41. Z obsahu spisu, resp. z procesných úkonov strán zatiaľ v posudzovanom prípade nie je zrejmé, že
by žalobkyňa bola vyzvala žalovanú na splnenie povinnosti plniť poistné plnenie za poisteného. Nie sú

produkované skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že poisťovňa bola požiadaná o toto plnenie a aby bola
odmietla poskytnúť poistné plnenie pred začatím tohto konania. Niet teda zo spisu možnosť zistiť, či
žalovaná poisťovňa si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 ZoPZP splnila. Absentuje teda
z obsahu spisu skutková okolnosť, ktorá by odôvodňovala povinnosť uhradiť žalobkyni ako poškodenejúroky z omeškania vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade. Poisťovňa by sa do omeškania dostala s plnením
náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhrady škody žalobkyni podľa § 11 ods. 7 zákona č.

381/2001 Z.z., a to v prípade, ak by sa preukázalo, že po doručení výzvy na plnenie nebola plnila.

42. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie neobsahujú teda odpovede na zásadné otázky, ktoré sa
týkaliustáleniačasu,kedysažalobkyňadozvedelaopoistenomškodcovi,otom,akéúkonyrobilapriamo
vo vzťahu k žalovanej poisťovni a súd prvej inštancie neodstránil ani rozpor v znaleckých posudkoch

o ustálení zdravotného stavu žalobkyne, ako ho podali v znaleckých posudkoch C. B. a C. B..

43.Jezrejmé,žesúdnerozhodnutienemusídaťodpoveďnavšetkynastolenéotázky,alelennatie,ktoré
majú relevantný význam pre rozhodnutie v predmetnej veci. Pri absencii vyššie uvedených odpovedí
na otázky, ktoré plynú z potreby právneho posúdenia uplatnených nárokov žalobkyňou, či už z pohľadu
aplikácie ustanovenia § 15 ods. 1, 2 ZoPZP, či § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na

ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie trpí takými vadami, pre ktoré nebolo možné inač postupovať, len toto rozhodnutie v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

44. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať pri skutkových i právnych záveroch
vo vyššie naznačenom smere aj s povinnou aplikáciou už ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu vo vzťahu k uplatneným nárokom na náhradu škody, či k plynutiu premlčacej doby. Pre rozhodnutie
o nároku na náhradu škody, jeho výšky, je skutočne relevantným to, kedy bol ustálený tento zdravotný
stav. Zatiaľ sa javí aj dôvodným, že by to mohol byť prípadne aj niektorý deň v roku 2019. Od

toho sa odvíja aj výška bolestného, ale v nadväznosti nemožno bez povšimnutia (a bez primeraného
vyhodnotenia) ponechať rozdiely i v tých znaleckých posudkoch, ktoré boli podané do súdneho konania.
Rozdiel v dátumoch ustálenia tohto skutkového stavu sa žiada odstrániť a až po nich privodiť záver
o výške nároku na bolestnom, ktorá sa relevantne viaže k dátumu ustálenia (v nadväznosti na potrebu
použiteľnej výšky hodnoty bodu).

45. Ako súvisiace zrušoval odvolací súd aj výroky o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovanou v 2/ rade, či o nárokoch na náhradu trov štátu vo vzťahu k žalovanej v 2/ rade, či o súdnom
poplatku.

46. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodnej aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania.

47. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).