Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-19C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213751
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Líšková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1116213751.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XXX, E., zastúpený JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, 831
03 Bratislava 3, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR,
Štúrova 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 481, o zaplatenie 4.437,84 eur
s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.437,84 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur, a to všetko do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči

žalovanému v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.06.2016, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.06.2016
(od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), domáhal od žalovaného zaplatenia náhrady škody
predstavujúcej vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní vedenenom proti nemu na Okresnom
súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2T/54/2012 vo výške 4.437,84 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s
predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur podľa zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len "zákon č. 514/2003 Z. z.").

2. Uplatnená škoda, predstavujúca vynaložené trovy obhajoby v trestnom konaní vedenom proti nemu
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2T/54/2012, mala žalobcovi vzniknúť nezákonným

rozhodnutím, a to Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, odboru kriminálnej polície,
oddelenie všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-492/OVK-ZH-2011 zo dňa 20.10.2011, ktorým mu bolo
vznesené obvinenie a bol trestne stíhaný ako obvinený zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a
obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Proti vyššie uvedenému
uzneseniu podal žalobca sťažnosť, ktorá bola zamietnutá pre nedôvodnosť Uznesením prokurátora
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. k. 1 Pv 380/11-6 zo dňa 01.12.2011. Rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015, právoplatným dňa 10.06.2015, bol
zrušený predchádzajúci odsudzujúci Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/54/2012zo dňa 26.01.2015, a žalobca bol oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný.

3. Na svoju obhajobu v trestnom konaní si žalobca zvolil obhajcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana, advokáta,
ktorému zaplatil trovy obhajoby za vykonané úkony právnej služby v sume 4.437,84 eur tak, že sumu
1.000,- eur mu uhradil dňa 30.05.2012 a sumu 3.437,84 eur dňa 06.07.2015.

4. Žalobca si žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2015,

doručenou Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky dňa 17.12.2015, uplatnil voči Slovenskej republike,
v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, náhradu škody uplatnenú v tomto spore.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky postúpilo žalobcovu žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody Generálnej prokuratúre SR, ako príslušnému orgánu konajúcemu v mene štátu
(žalovanému), o čom vyrozumelo žalobcu listom zo dňa 23.12.2015, doručeným advokátovi žalobcu
dňa 04.01.2016. Generálna prokuratúra SR (žalovaný) nevyhovela žiadosti žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, a o tom, že ním uplatnený nárok na náhradu škody nebude
uspokojený, ho vyrozumela listom zo dňa 10.02.2016, doručeným advokátovi žalobcu dňa 17.02.2016.
Od tohto dňa žiada žalobca priznať úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur od
17.02.2016 do zaplatenia s odkazom na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

5. S poukazom na absenciu ustanovenia v zákone č. 514/2003 Z. z. upravujúceho otázku úhrady
nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody; na Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/7/1999 z 30.03.1999 uverejnený v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov SR pod poradovým číslom 26/2000, podľa ktorého: "Náklady spojené s predbežným
prerokovanímnárokunanáhraduškodypodľazákonač.58/1969Zb.súpríslušenstvomtohtonároku.";a

na podporné použitie všeobecnej úpravy obsiahnutej v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka; si žalobca,
okrem náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby v sume 4.437,84 eur, uplatnil aj náklady spojené
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur za 2 úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia (odmena 161,01 eur počítaná z hodnoty sporu 4.437,84 eur ako
výšky uplatnenej náhrady škody + režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 eur + 20% DPH z odmeny a

režijného paušálu), 2. vypracovanie Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa
15.12.2015 (odmena 161,01 eur počítaná z hodnoty sporu 4.437,84 eur ako výšky uplatnenej náhrady
škody + režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu).

6. Žalovaný, zastúpený Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, sa k žalobe vyjadril písomným

podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 13.07.2016 žiadajúc žalobu zamietnuť. Vo
vyjadrení k žalobe uviedol, že pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: 1. existencia nezákonného
rozhodnutia (nesprávneho úradného postupu), 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť medzi vniknutou
škodou a namietaným nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom). Ak dôjde k

oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby, podľa ustálenej judikatúry sa za nezákonné rozhodnutie
považuje uznesenie o vznesení obvinenia, vychádzajúc analogicky z nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013 však za nezákonné nie je možné automaticky považovať každé
uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného. V každej
jednotlivej veci je potrebné posúdiť a zohľadniť aj osobitosti konkrétneho trestného stíhania. V tejto

súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Lavrechov proti Českej
republike zo dňa 20.06.2013 a tvrdil, že v trestnej veci žalobcu je z uznesenia o vznesení obvinenia
zo dňa 20.10.2011 zistiteľné, že podkladom pre vznesenie obvinenia bola skutočnosť, že u neho boli
dňa 14.07.2011 zaistené zbraň a strelivo, ktoré boli podrobené expertíznemu skúmaniu na KaEÚ PZ so
záverom, že sa jedná o zakázanú zbraň a zakázané strelivo a so záverom, že jedna zaistená nábojnica

bola vystrelená zo zaistenej zbrane. Obrana žalobcu, že zbraň a strelivo len našiel a chcel ich vydať
na polícii, nebola v prvotných výsluchoch potvrdená svedkami F. F. a F. G., ktorý následne v rámci
konfrontácie odmietli vypovedať. Žalobca v sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa
04.11.2011 a ani v následnom vyjadrení zo dňa 21.11.2011 neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
len to, že sa skutku nedopustil. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom preto nemal inú

zákonnú možnosť, ako uznesením č. P IPv 380/2011-6 zo dňa 01.12.2011 jeho sťažnosť zamietnuť.
Žalovanýkonštatoval,ženavydanieuzneseniaovzneseníobvineniažalobcovi,nazamietnutiesťažnosti
proti nemu a aj na podanie obžaloby v čase, keď jednotlivé tieto úkony boli robené, resp. kedy o tom
orgány činné v trestnom konaní rozhodli, boli splnené všetky zákonom určené podmienky - § 206ods., 1, § 193 ods., 1 písm. c), § 234 ods. 1 Trestného poriadku. Trestný poriadok totiž pre vznesenie
obvinenia a pre podanie obžaloby vyžaduje, aby na to v prípade uznesenia o vznesení obvinenia
existoval dostatočne odôvodnený záver a pri podaní obžaloby dostatočné dôvody. Splnenie týchto

zákonom určených podmienok je preukázané listinnými dôkazmi priloženými k návrhu. O tom, či sa
obžalovaný uznáva za vinného, alebo či sa spod obžaloby oslobodzuje, je oprávnený rozhodnúť iba
súd podľa § 2 ods. 4 a § 284 ods. 1 Trestného poriadku. Upriamil pozornosť súdu na skutočnosť,
že z obžaloby okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom č. IPv 380/2011-10 zo dňa 24.02.2012 ďalej
vyplýva, že žalobca po vznesení obvinenia opäť len spáchanie skutku poprel s tým, že bližšie sa k

obvineniu vyjadrí, keď to uzná za vhodné, až na súde a výpovede vyššie uvedených svedkov boli
oproti prvotným výpovediam v podstatných skutkových okolnostiach pozmenené. Vzhľadom na tieto
skutočnosti a ďalšie dôkazy v neprospech žalobcu (zaistené veci, výpovede zasahujúcich príslušníkov
PZ) nemal prokurátor okresnej prokuratúry inú zákonnú možnosť, ako podať na žalobcu obžalobu pre
zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.
Žalovaný uviedol, že aj pri existencii dvoch skupín dôkazov v prospech a v neprospech obvineného je

prokurátor povinný podať obžalobu, nakoľko trestné stíhanie by mohol zastaviť len pri existencii dôvodov
podľa § 215 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré dané neboli. Dôvodu oslobodenia spod obžaloby "in dubio
pro reo" podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku - "nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný", zodpovedá zastavovací dôvod podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku
- "je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie". Z uvedeného je zrejmé,

že prokurátor nemôže použiť tento zastavovací dôvod "in dubio pro reo", nakoľko trestný poriadok
vyžaduje pre zastavenie trestného stíhania z tohto dôvodu podmienku nepochybnosti tohto záveru.
Tým, že žalobca od vznesenia obvinenia do podania obžaloby neposkytol orgánom činným v trestnom
konaní vlastnú verziu konkrétnych skutkových okolností nájdenia predmetnej zbrane a streliva a zámeru
naloženia s nimi, neumožnil prokuratúre jej vyhodnotenie aj s porovnaním k výpovediam svedkov v

jeho prospech tak, aby vôbec mohol uvažovať o zastavení trestného stíhania voči jeho osobe. V tejto
súvislosti poukázal žalovaný aj na to, že Okresný súd Žiar nad Hronom dôkazy proti žalobcovi vyhodnotil
za dostatočne spôsobilé pre jeho odsúdenie trestným rozkazom sp. zn. 2T/54/2012 zo dňa 17.04.2012 a
na to, že konečný oslobodzujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa
10.06.2015 bol vydaný až potom, ako bol uznesením krajského súdu zo dňa 26.02.2014 zrušený prvý

oslobodzujúci rozsudok okresného súdu zo dňa 21.10.2013 a zrušený následný odsudzujúci rozsudok
okresného súdu zo dňa 26.01.2015. Krajský súd v konečnom oslobodzujúcom rozsudku vychádzal v
podstatnej časti z dokazovania doplneného po predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a konštatoval:
"napriek pretrvávajúcemu podozreniu s pravdepodobnosťou blízko hranici 100%, odvolací súd musí
konštatovať, že je veľmi pravdepodobné, že obžalovaný sa dopustil predmetného skutku zrejme tak,

ako bola podaná obžaloba ...", ale so záverom, že vina obžalovaného nebola preukázaná so 100%-
nou istotou u odvolacieho súdu, keď už nie je možné absolútne vylúčiť obhajobou obžalovaného, vo
veci boli vykonané všetky dostupné dôkazné prostriedky, ktoré mohli prispieť k ustáleniu skutočného
stavu veci, a preto nemal iné východisko, ako rozhodnúť v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Bol tak názoru, že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené

všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti, nemožno bez
ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobu sa neskôr z rôznych dôvodov
nepotvrdila (II. ÚS 163/2013). Súčasne podanie obžaloby na súd, odhliadnuc od toho, že bolo zákonné
a správne, ani nie je možné subsumovať pod pojem nezákonné rozhodnutie. Uznesenie o vznesení

obvinenia žalobcovi, s poukazom na uvedené, nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie, a
teda absentuje prvá a základná podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. S poukazom na fakt, že zbraň a strelivo boli zaistené u žalobcu v nadväznosti na jeho
postoj v prípravnom konaní - len popretie viny bez uvedenia skutkových okolností. Žalovaný tvrdil, že
si obvinenie a trestné stíhanie zavinil žalobca sám, čo v spojitosti s konštatovaním v oslobodzujúcom

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici o takmer 100%-nej pravdepodobnosti spáchania skutku
žalobcom indikuje aj ten záver, že priznanie uplatneného nároku na náhradu škody bolo v tomto
prípade v rozpore s dobrými mravmi, ako súhrnom etických, všeobecne uznávaných a udržiavaných
zásad, ktorých zohľadnenie dovoľuje súdu rozhodovať preater legem alebo contra legem. Záverom
žalovaný zastal názor, že nakoľko neexistuje právny titul (právny základ) pre uplatnený nárok, nateraz

nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k výške uplatnenej náhrady škody.

7. Žalobca v replike, doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 03.08.2016, zotrval na žalobe žiadajúc
jej vyhovieť. Žalobca trval na tom, že sú splnené podmienky na náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z. z. vysloviac názor, že žalovaný vo vyjadrení zastáva stanovisko, že prostriedky trestného
práva možno použiť voči komukoľvek bez obmedzenia, bez ohľadu na konečný výsledok takéhoto
postupu. Vytkol žalovanému, že citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici len tie pasáže

odôvodnenia rozsudku, ktoré mu vyhovujú. Opomenul odôvodnenie rozsudku, ktorým bol oslobodený
spod obžalovaný v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku s odkazom na § 285 písm. a) Trestného
poriadku pre žalovaný skutok z dôvodov, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol ako
obžalovaný stíhaný. Práve z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý ho spod obžaloby
oslobodil, vyplýva, že jeho trestné stíhanie bolo nezákonné a od počiatku inak vadné, čo podľa

jeho názoru vyplýva zo strany 6. uvedeného rozsudku. Žalobca tvrdil, že z uvedeného odôvodnenia
žalovaný citoval časť, ktorá mu vyhovuje a nevnímal ho komplexne, pričom Krajský súd v Banskej
Bystrici poukázal práve na existenciu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktorý
konkrétne vytkol so záverom, že ešte v postavení obvineného mohla dôkazná situácia viesť k podstatne
inému výsledku rozhodovania vo veci, keby orgány činné v trestnom konaní dôsledne preverili jeho
obranu ohliadkou miesta čin, daktyloskopickým skúmaním zbrane, a nemuselo byť vôbec vznesené

obvinenie, a vôbec by nemuselo byť vedené trestné stíhanie proti jeho osobe. Práve súd poukázal na
porušenie povinností uložené zákonom v § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Záverom žalobca zotrval na
tom, že z vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré žalovaný zámerne
obchádza, je daná zodpovednosť žalovaného za jeho nárok na náhradu škody, pričom zdôraznil, že si
uplatňuje len nárok, ktorý mu vznikol v súvislosti s nákladmi na jeho obhajobu. Jeho nároky by mohli byť

uplatnené aj širšie, lebo je nepochybné, že trestné stíhanie jeho osoby bolo vedené od 20.10.2011 do
10.06.2015, teda 3 roky a 7 mesiacov musel čeliť nezákonným postupom orgánov činných v trestnom
konaní, čo nepochybne ovplyvnilo jeho osobný a rodinný život. Za tieto útrapy si však žiadny nárok na
náhradu škody neuplatnil, ale len priamu škodu, ktorá mu vznikla zaplatením trov obhajoby.

8. Žalovaný v duplike zotrval na vyjadrení k žalobe majúc za to, že žalobca v replike neuviedol
žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné zaujať stanovisko. Vyjadrenie k žalobe, ktorým je
poukázané na nedôvodnosť podanej žaloby, je podložené okolnosťami konkrétneho trestného konania,
na ktoré je potrebné v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013
prihliadať. V súvislosti s citovaným rozhodnutím ústavného súdu poukázal na to, že jeho závery sa

už odrazili vo viacerých rozhodnutiach súdov rozhodujúcich o nároku na náhradu škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., napr. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Co/162/2013-126 zo dňa
30.05.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/71/2014-95 zo dňa
04.12.2015.

9. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.09.2017 zotrval na žalobe, replike,
resp. následných písomných vyjadreniach založených v spise. Počas svojho prednesu opísal priebeh
trestného stíhania a trestného konania majúc za to, že orgány činné v trestnom konaní nevykonali svoju
prácu v súlade so zákonom tak, aby bol náležite objasnený skutkový stav.

10. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 22.09.2017 zotrval na vyjadrení k žalobe a
duplike žiadajúc žalobu zamietnuť a neuplatňujúc si trovy konania. Žalovaný rozporoval, že došlo k
vydaniu nezákonného rozhodnutia, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 163/2012,
rozhodnutie vo veci Lavrechov proti ČR a záver Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015.
Z titulu, že v tejto veci došlo k stretu ochrany verejného záujmu s individuálnym záujmom, a orgány činné

v trestnom konaní si splnili svoju povinnosť na ochranu verejného záujmu, mal za to, že trestné konanie
bolo v súlade so zákonom. K výške náhrady škody sa nevedel vyjadriť bez pripojeného trestného spisu
trvajúc na jeho pripojení.

11. Žalobca počas jeho výsluchu, ako strany sporu, na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 mal za

to, že keby boli vykonané na začiatku pri zadržaní večer dňa 14.07.2017 všetky dôkazné prostriedky
tak, ako mali byť vykonané, nebolo by nikdy k obvineniu došlo. Poukázal na to, že v danej veci,
v tú noc, bola privolaná vyšetrovateľka, ktorá v ten deň ani nevzniesla obvinenie voči jeho osobe.
Pri samotnom vyšetrovaní a výsluchu vyšetrovateľkou spolupracoval v plnej miere, snažil sa vysvetliť
vzniknutú situáciu a stav. Spolupracoval aj pri otázke, či by vedel ukázať miesto nálezu zbrane, na

ktorú odpovedal kladne, na čo vyšetrovateľka nereflektovala. Počas vyšetrovania a následných súdnych
pojednávaní ani raz nezmenil výpoveď neustále tvrdiac, že vina, ktorá mu je kladená, že si zadovážil
a prechovával zbraň, nie je pravda. V inkriminovanú noc neboli zabezpečené dôkazné materiály ako
otlačky prstov, fotodokumentácia z miesta nálezu neexistuje. Dôkaz, vystrelená nábojnica, ktorá samala nachádzať vo vrecku nohavíc, sa nezakladá na pravde. Dôkaz bol prvýkrát spomenutý v odvolaní
prokurátora okresnej prokuratúry. V spojitosti s vystrelenou nábojnicou, by pokladal za potrebné vykonať
analýzu povýstrelových splodín z oblečenia, ako aj z tela, a to hneď bezprostredne po zaistení. Poukázal

na to, že odmietol podpísať protokol o zaistení veci, od začiatku tvrdiac, že veci nachádzajúce sa v
protokole nie sú v jeho vlastníctve a nikdy neboli. Poukázal tiež na to, že zbraň bola zaistená v motorom
vozidle, ktorého nikdy nebol vlastníkom, vodičom, ani si ho nikdy neprenajal, bol iba cestujúci vo vozidle.
Ďalej poukázal na pochybné zabezpečovanie dôkazových materiálov, kde napríklad otlačky prstov boli
odobraté technikom polície až po uplynutí 7 mesiacov. Domnieval sa, že vzhľadom k tomu, že na

zbrani sú pohyblivé a rozoberateľné časti, keby si tú zbraň zaopatril a držal ju nejakým spôsobom,
tak tieto daktyloskopické stopy sa tam nájdu. Zrejme aj s odstupom času po vykonaní porovnávania
týchto odtlačkov žalobcovi, nič nebolo dokázané, a teda ten dôkaz nesvedčil v jeho neprospech. Tento
dôkaz ani nebol zavedený v žiadnom spise. Dôkazy boli v tomto prípade zhromažďované len v jeho
neprospech. Okrem nábojnice, ako dôkazu, tam boli vyrobené nejaké dôkazy, že navádzal počas
pojednávania svojimi otázkami svedkov na krivú výpoveď, čo označil za nepravdu, ktorá je ľahko

dokázateľná nahrávkami z pojednávania. Na samom začiatku, aj pri vyšetrovaní, mu vyšetrovateľka aj
policajti verili, že skutok sa stal tak, ako vypovedal, čo ho oprávňovalo domnievať sa, že aj preto bolo
voči nemu vznesené obvinenie až s odstupom 3 mesiacov.

12. Advokát žalobcu vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 uviedol, že z vyšetrovacieho

a súdneho spisu, ktorý si súd zadovážil, je evidentné že skutok sa mal stať 14.07.2011. Žalobca bol
obvinený uznesením zo dňa 20.10.2011, teda 3 mesiace a niekoľko dní po skutku. V odôvodnení tohto
uznesenia sa uvádza, že žalobca vo svojej výpovedi svedka uviedol, že uvedenú zbraň našiel pri
ceste pri bitúnku medzi obcou voznica a Rudno nad Hronom, kde túto vzal s úmyslom ju vydať polícii.
Poukazuje na jeho výpoveď zo dňa 14.07.2011, ktorá je súčasťou vyšetrovacieho spisu, pričom túto

nikdy nezmenil, a na nej trval. Dňa 14.07.2011 bol spísaný protokol o vydaní vreci, v ktorom sa uvádzala
aj zbraň a náboje, ktoré žalobca našiel, a odmietol tento protokol podpísať s odôvodnení, že on nevydal
žiadnuzbraň,žetátomunebolaaniodňatá,nepatrímu,ažetútozbraňnašielamieniljuodovzdaťpolícii.
Zbraň, ktorú zaistila polícia, bola rozoberateľná, a dňa 14.07.2011 pokiaľ by boli zobraté otlačky prstov
žalobcu, bolo možné preveriť jeho pravdivosť výpovede daktyloskopickým skúmaním zbrane, najmä jej

súčastí, či sa tam nachádzajú otlačky prstov žalobcu. Pokiaľ sa tvrdilo, že zo zbrane bolo strieľané,
a že strieľať mal žalobca, bolo možné odobrať stery povýstrelových splodín z jeho oblečenia, a týmto
spôsobom preukazovať, že zo zbrane strieľal, alebo podľa výsledkov sterov prisvedčiť jeho obrane. To
isté platí o preverovaní pravdivosti výpovede o nájdení zbrane, čo sa týka daktyloskopického skúmania
na vnútorných súčiastkach inkriminovanej zbrane. Až po 7 mesiacoch boli odobraté daktyloskopické

vzorky žalobcu, avšak v spise sa o tom nič nenachádza, a má za to, že bol vykonaný daktyloskopický
posudok s negatívnym výsledkom na vnútorných súčastiach zbrane, lebo ak by bol pozitívny, tak sa v
tom spise nachádza. Žalovaný objektívne zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobcovi, pretože dôkazné
bremeno preukázania viny, ktorá bola kladená žalobcovi za vinu, nesie on. Z toho dôvodu v súvislosti
s oslobodením spod obžaloby je automaticky nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia, a teda

uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 20.10.2011 je nezákonné rozhodnutie, na ktoré poukázal v tej súvislosti,
že sa žalobcovi kládlo za vinu bez akéhokoľvek dôkazu to, že vraj od presne nezistenej doby si bez
povoleniazadovážilaprechovávalpredmetnúzbraň.Natakétotvrdenienebolovspisežiadnehodôkazu,
a preto klásť za vinu hypoteticky vymyslenú skutočnosť nie je v súlade so zákonom. Ďalej poukázal na
povinnosť OČTK vykonávať dôkazy tak v neprospech, ako aj v prospech žalobcu. Dôkazy svedčiace v

jeho prospech vykonané neboli, najmä na tie skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojej výpovedi, pričom
išlooneodkladnéaneopakovateľnéúkony,ktoréneskôružnebolomožnévykonávať.Dňa14.07.2011sa
výsluchu žalobcu zúčastnila i vyšetrovateľka policajného zboru, a po jeho výsluchu ako svedka, nebolo
mu vznesené obvinenie, a stalo sa tak až s odstupom 3 mesiacov. Ku skutkovému stavu veci v trestnom
konaní uviedol, že súd prvého stupňa najprv oslobodil žalobcu spod žaloby, neskôr krajský súd na

odvolanie prokurátora zrušil tento rozsudok a vyslovil právny názor, že by mal súd prvého stupňa nanovo
vec prejednať a vo veci nanovo rozhodnúť. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie najmä výsluchom
vyšetrovateľky, a po doplnení dokazovania v zmysle pokynu krajského súdu uznal vinným žalobcu
v zmysle obžaloby. Žalobca podal odvolanie, ktoré je súčasťou tejto žaloby, a priamo odvolací súd,
ten, ktorý pôvodne zastával právny názor vysloviť vinu, oslobodil žalobcu spod obžaloby v odvolacom

konaní. Odvolací súd konštatoval, že obrana žalobcu v prípravnom konaní nebola náležite preverovaná
a dôkazy, o ktorých hovorí žalovaný, absentovali, a týmito dôkazmi sa dala preveriť pravdivosť tvrdenia
žalobcu po nájdení zbrane s úmyslom ju odviesť na políciu, s tým, že v tomto mu bolo zabránené
náhodnou kontrolou policajnej hliadky.13. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní konanom dňa 12.01.2018 uviedol, že uznesenie vyšetrovateľa
o vznesení obvinenia bolo dôvodné a zákonné, rovnako ako bolo zákonné aj konanie o sťažnosti proti

tomuto uzneseniu, ktoré vybavoval prokurátor. K námietkam advokáta žalobcu a žalobcu samotného
k časovému odstupu 3 mesiacov medzi začatím trestného stíhania a vznesením obvinenia uviedol,
že takýto odstup je v trestnom konaní bežný a nejde o nič mimoriadne. K absencii daktyloskopického
skúmania uviedol, že prokuratúra rozhodne nemá záujem iba na produkovaní dôkazov v neprospech
obvineného, keďže v prípravnom konaní je v pozícii dominus litis, teda skúma dôkazy v prospech aj

v neprospech žalobcu. Odmietol náznaky, že OČTK produkovali dôkazy, ktoré by následne filtrovali,
teda že by existovali dôkazy (daktyl, skúmanie namietané žalobcom), ktoré by neboli založené do
vyšetrovacieho spisu. Ďalej uviedol, že nejde o dôveru vyšetrovateľky vo vinu alebo nevinu žalobcu.
Podľa žalovaného postupoval prokurátor pri zamietnutí sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia
zákonne s ohľadom na skutkový stav v tejto veci v čase rozhodovania, pričom práve výpoveď žalobcu
v postavení obvineného, v ktorej uviedol, že sa bližšie nevyjadrí, iba popiera vinu, a vyjadrí sa, keď to

uzná za vhodné, spôsobila, že prokurátor nemal inú možnosť iba sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú
a následne podať obžalobu. Pripomenul, že pri existencii 2 skupín dôkazov v prospech a v neprospech
obvineného je prokurátor povinný podať obžalobu, pričom hovoríme o právnom priestore medzi § 215
ods. 1 a § 285 písm. a) Trestného poriadku, takže rozdiel medzi tým, kedy prokurátor trestné konanie
zastavuje, a kedy súd obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby. Argumentoval nálezom Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013, ktorý uvádza, že ak existuje pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou, ktorá sa neskôr nepotvrdila, nejde o nezákonné
rozhodnutie. Žalovaný dal do pozornosti, že z obsahu odôvodnenia konečného oslobodzujúceho
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015 vyplýva, že súd
obžalovaného oslobodil aj napriek pretrvávajúcemu podozreniu s pravdepodobnosťou blízkou hranici

100%. Aj odvolací súd konštatoval, že je veľmi pravdepodobné, že obžalovaný sa dopustil skutku
zrejme tak, ako bola podaná obžaloba. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že prokurátor nemal
inú možnosť v prípravnom konaní, ako podať obžalobu, a jeho rozhodnutie nie je možné označiť ako
nezákonné. Prokurátor mal povinnosť v prípade pochybností žalovať a jedine súd je orgánom, ktorý
mohol za týchto konkrétnych skutkových okolností obžalovaného oslobodiť. Z týchto dôvodov žiadal

žalovaný žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, keďže neexistuje nezákonné rozhodnutie ako prvý z
predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.

14. Okresný súd Bratislava I rozhodol vo veci Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.
19C/80/2016-177 zo dňa 12.01.2018, ktorým žalobu zamietol (prvý výrok enunciátu rozsudku súdu prvej

inštancie) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov
konania (druhý výrok enunciátu rozsudku súdu prvého stupňa). Napriek konštatovaniu, že oslobodenie
žalobcu spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
o vznesení obvinenia, zamietol žalobu pre jej nedôvodnosť, nakoľko výsledky prípravného konania
odôvodňovali záver, že žalobca mohol spáchať skutky, ktoré mu boli v obžalobe kladené za vinu, a z

tohto titulu uznesenie o vznesení obvinenia nie je možné považovať za nezákonné (odporujúce zákonu),
čím absentuje prvá zákonná podmienka pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. Súd prvej inštancie poukázal aj na fakt, že zbraň a strelivo boli zaistené u žalobcu
v nadväznosti na jeho postoj v prípravnom konaní, a to len popretie viny bez uvedenia skutkových
okolností, pričom podľa názoru súdu prvej inštancie si žalobca zavinil obvinenie a trestné stíhanie sám.

Prokurátor preto nemal v prípravnom konaní inú možnosť, ako podať obžalobu vzhľadom na výsledky
dokazovania, a jeho rozhodnutie nie je možné označiť ako nezákonné. Prokurátor mal povinnosť v
prípade pochybností žalobcu žalovať a jedine trestný súd je orgánom, ktorý mohol za týchto skutkových
okolností obžalovaného oslobodiť.

15. Proti Rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/80/2016-177 zo dňa 12.01.2018 podal
odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, Uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatným a vykonateľným dňa
06.09.2022, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.
k. 19C/80/2016-177 zo dňa 12.01.2018, ktorým súd prvej inštancie žalobcu zamietol v prvom výroku

enunciátu rozsudku súdu prvej inštancie a o trovách konania rozhodol v druhom výroku enunciátu
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania) a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávne ustálil neexistenciu nezákonného rozhodnutia dôvodiac judikátom R 37/2014, nálezom ÚSSR sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016, uznesením NS SR sp. zn. 8Cdo/177/2017 zo dňa
26.01.2019, rozhodnutím NS SR sp. zn. 8Cdo/96/2018 zo dňa 11.09.2019, rozhodnutím NS SR sp.
zn. 9Cdo/111/2020 zo dňa 29.09.2021. V prvom rade odvolací súd dôvodil rozhodnutím Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo 15/2009 zo dňa 18.08.2010, ktoré bolo, po jeho prerokovaní
občianskoprávnym kolégiom, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014, právna veta ktorého znie: "Zmyslu a účelu § 6 ods. 1
veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. zodpovedá interpretácia tohto ustanovenia, v zmysle ktorej rovnaké
dôsledky ako zrušenie nezákonného uznesenia o začatí trestného stíhania a o vznesení obvinenia, má

tiežrozhodnutieozastavenítrestnéhostíhaniavydanézdôvodu,žesanepotvrdilpredpokladospáchaní
trestného činu obvineným." Za podstatný pre posúdenie otázky zodpovednosti štátu v prejednávanej
veci označil odvolací súd aj nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo dňa 07.07.2016, v ktorom
ÚS SR konštatoval, že: "Ústavný súd zdôrazňuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom
zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. a rovnako aj podľa predtým platného zákona

č. 58/1969 Zb. Doterajšia súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená, a dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti
a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť

začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Tieto závery
prijaté súdnou judikatúrou v čase platnosti zákona č. 58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy
stále použiteľné (rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 MCdo 15/2009)." Ústavný súd Slovenskej

republiky ďalej v tomto náleze konštatoval, že: "Základným predpokladom zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 prvej vety zákona č. 514/2003 Z.
z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho
nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať
len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad

systematicky a teleologicky. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia
§ 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom
zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky
vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti

štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia má zastavenie
trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní
trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a
vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania
sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania

a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného)
konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného
činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania (uznesenie
najvyššiehosúduz18.októbra2010sp.zn.4MCdo15/2009zverejnenévZbierkestanovísknajvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2014)". Ústavný súd Slovenskej republiky v závere

svojho nálezu uviedol, že: " V materiálnom právnom štáte musí štát niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ak nimi zasiahol do základných práv občana. Samotná skutočnosť, že
je v právomoci orgánu činného v trestnom konaní vydať záväzný pokyn na vznesenie obvinenia,
resp. vzniesť obvinenie z trestného činu konkrétnej osobe, neznamená, že táto právomoc môže byť
vykonávaná v rozpore so zákonom. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu

činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ako bolo
trestné konanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo
obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo

obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných
právjednotlivca."OdvolacísúddôvodiltiežuznesenímNSSRsp.zn.8Cdo/l77/2017zodňa26.01.2019,
v rámci ktorého sa dovolací súd vyjadril k rozdielnosti rozhodovania NS SR v otázke zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú vznesením obvinenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutíkonštatoval, že v čase po rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 4 MCdo 15/2009 najvyšší súd nevydal
rozhodnutie, ktoré by, v porovnaní s týmto rozhodnutím, bolo založené na odlišných právnych záveroch,
napr. rozhodnutie zo dňa 30.03.2011 sp. zn. 3 Cdo 194/2010, zo dňa 30.01.2011 sp. zn. 4 Cdo 54/2011,

zo dňa 12.12.2012 sp. zn. 7 Cdo 145/2011, zo dňa 19.06.2013 sp. zn. 7 Cdo 87/2012, zo dňa 19.02.2014
sp. zn. 7 MCdo 27/2012. Uviedol, že tieto rozhodnutia spočívajú na záveroch zodpovedajúcich záverom
ústavného súdu zo dňa 07.07.2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016 a od publikovania judikátu R 37/2014
sa rozhodovacia prax najvyššieho súdu ustálila (nie je rozdielna) v tom, že keď došlo k zastaveniu
trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti

a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť
začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa preto posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia
(vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Napokon NS SR zopakoval svoj
záver o ustálenej judikatúre v predmetnej otázke aj v rozhodnutí NS SR sp. zn. 8 Cdo 96/2018 zo dňa
11.09.2019, ako i v rozhodnutí NS SR sp. zn. 9Cdo/111/2020 zo dna 29.09.2021. Vzhľadom na túto

ustálenú judikatúru odvolací súd konštatoval danosť prvého predpokladu pre založenie zodpovednosti
štátu za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým je Uznesenie Okresného riaditeľstva
PZ Žiar nad Hronom, odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-492/
OVK-ZH-2011 zo dňa 20.10.2011, ktorým bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie a bol stíhaný ako
obvinený zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1,

ods. 2 Trestného zákona, keďže žalobca bol Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015, právoplatným dňa 10.06.2015, spod obžaloby oslobodený. Odvolací
súd mal v prejednávanej veci za zrejmé, že proti žalobcovi bolo začaté a vedené trestné stíhanie,
bolo mu vznesené obvinenie, pričom bol následne spod obžaloby oslobodený. Podľa odvolacieho súdu
potom možno nepochybne konštatovať, že uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia

žalobcovi je potrebné považovať za nezákonné, a to na základe meradla jeho nezákonnosti, ktorým
je oslobodenie žalobcu spod obžaloby (výsledok trestného konania). Ani argumentácia súdu prvej
inštancie a žalovaného odôvodnením Rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015,
v dôsledku ktorej konajúci súd dospel k záveru, že napriek pretrvávajúcemu podozreniu o spáchaní
skutku obžalovaným, ktorého vina však nebolo preukázaná so 100%-nou istotou, teda bolo rozhodnuté

v pochybnostiach v prospech obžalovaného, nemôže podľa názoru odvolacieho súdu predstavovať takú
okolnosť, ktorá by mala za následok iné nazeranie na uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenia
obvinenia, ako na nezákonné. Z vykonaného dokazovania v prvoinštančnom konaní zároveň nevyplynuli
žiadne dôvody a okolnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadať pri posúdení nezákonnosti uznesenia,
a ktoré by odôvodňovali záver, že uznesenie o začatí trestného stíhania a vznesenie obvinenia nebolo

nezákonné s ohľadom na výsledok trestného konania. Odvolací súd s prihliadnutím na povahu nároku
uplatňovaného žalobou (nárok na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci) opakovane
poukázal na to, že zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím má povahu
objektívnej zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom)
splnení troch podmienok, ktorými je nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd vyvodil, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vychádzajúc z toho, že prvý predpoklad pre založenie zodpovednosti štátu za škodu je daný (nezákonné
rozhodnutie), odvolací súd zároveň konštatoval, že zamietajúce napadnuté rozhodnutie nedáva podklad
pokiaľ ide o ďalšie podmienky zodpovednosti štátu (vznik a výšku škody uplatnenej žalobcom v konaní,

príčinná súvislosť). Odvolací súd upozornil na to, že v rámci úkonov súdu prvej inštancie podľa §
181 ods. 2 CSP a aj neskôr v konaní bolo konanie aj dokazovanie vedené výhradne k preukázaniu
(podľa súdu prvej inštancie spornej) existencie alebo neexistencie nezákonného rozhodnutia , a to
bez podrobného vysporiadania sa s tým, či boli naplnené ďalšie predpoklady pre úspech žalobcu pri
uplatnení jeho nároku žalobou. Odvolací súd vytkol súdu prvej inštancie, že s ohľadom na žalobcom

uplatnený nárok (náhrada škody spočívajúca v trovách obhajoby v sume 4.437,84 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia a náklady spojené
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur) na podklade vykonaného
dokazovania a z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmý záver súdu prvej inštancie o
dôvodnosti takto uplatneného nároku, a teda o naplnení ďalších predpokladov, a to vzniku škody (a jej

výšky) a príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Rovnaké sa týka aj aj
ustálenia žalobou uplatnených úrokov z omeškania. Odvolací súd označil za nesporné a preukázané,
že žalobca uhradil svojmu advokátovi dňa 31.05.2012 zálohu na trovy právneho zastúpenia v sume
1.000,- eur na základe Faktúry č. 201533014 a dňa 21.07.2015 trovy právneho zastúpenia v sume3.437,84 eur vyúčtované Faktúrou č. 201533014 zo dňa 06.07.2015 celkovo na sumu 4.437,84 eur
(vrátane DPH). Vyúčtovanie (špecifikácia trov obhajoby) zo dňa 16.06.2015 bolo predložené žalobcom
súčasne so žalobou (č. l. 81). V súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody si

žalobca uplatnil nárok v sume 406,56 eur (vrátane DPH) podľa vyúčtovania uvedeného v žalobe. Z
dôvodu hospodárnosti konania, vo vzťahu k trovám obhajoby, ktoré si žalobca uplatnil v sume 4.437,84
eur, poukázal odvolací súd na § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých náhrada škody
zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej
osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov. Toto pravidlo sa uplatní aj pri určení

rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže
jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Pre účely
náhradyškodytrebapretozaúčelnevynaloženénákladypoškodenýmnazaplatenieodmenyadvokátovi
na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015 z
28.04.2016 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2018). Rovnako z dôvodu hospodárnosti
konania, vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nákladov spojených s predbežným

prerokovaním nároku na náhradu nákladov spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu
škody uplatneného v sume 406,56 eur (ako príslušenstva pohľadávky), sa odvolací súd stotožnil so
žalobcom poukazujúc na judikatúru NS SR (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/7/1999 z 30.03.1999).
Jeho právny záver, že žalobcom uplatňované náklady na predbežné prerokovanie nároku je potrebné
posúdiťakopríslušenstvopohľadávkypodľa§121ods.3Občianskehozákonníka,nakoľkoideonáklady

spojené s uplatnením nároku na náhradu škody, vyhodnotil odvolací súd ako konformný s doterajšou
súdnou praxou. Pre správne posúdenie žalovaného nároku v predmetnom spore odvolací súd poukázal
aj na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - v uznesení NS SR zo dňa 09.06.2010,
sp. zn. 3M Obdo 2/2010 (zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2010) je judikované, že
príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo

súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náklady
spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj
v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky.
Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Vo vzťahu k

žalobcom uplatnenému nároku na úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil vo výške 5,05 % p. a.
zo sumy trov obhajoby vo výške 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia podľa § 517 v spojení
s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., odvolací poukázal na § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003
Z. z., podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania,
lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

16.PoprávoplatnostiUzneseniaKrajskéhosúduvBratislaveč.k.7Co/202/2018-240zodňa10.08.2022,
právoplatnéhoavykonateľnéhodňa06.09.2022,t.j.po06.09.2022,zostalopredmetomsporuzaplatenie

sumy 4.437,84 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (konkrétne
nárok na náhradu škody pozostávajúci z trov právneho zastúpenia v trestnom konaní v sume 4.437,84
eur /podľa § 18 zákona č. 514/2003 Z. z./ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia /podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., § 517

ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v spojení s § 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka a § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako príslušenstvom pohľadávky
- úrokmi z omeškania/ a s nákladmi spojenými s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody
v sume 406,56 eur /podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako príslušenstvom

pohľadávky - nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky/), o ktorom rozhodol súd prvej inštancie
v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vysloveného najmä v
bodoch 20. až 36. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa
10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022.

17. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní (po právoplatnosti Uznesenia Krajského súdu v Bratislave
č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022) doplnil
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise od Uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľnéhodňa 06.09.2022 (č. l. 240 - 246), t. j. listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu od č. l. 247 po č. l.
263; pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/54/2012 v trestnej veci proti
obžalovanému A. B. pre trestný čin podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého súčasťou je

Vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-492/
OVK-ZH-2011; výpoveďou advokáta žalobcu a výpoveďou povereného zástupcu žalovaného.

18. Advokát žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.06.2024 uviedol k otázke vzniku škody a k otázke
príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, čo by malo byť podľa odvolacieho

súdu predmetom ďalšieho konania na súdu prevej inštancie, že za škodu je potrebné považovať všetku
majetkovú ujmu, ktorá žalobcovi vznikla v trestnom konaní proti nemu vedenému, alebo v súvislosti s
ním, a to už od vykonateľnosti uznesenia o vznesení obvinenia s poukazom na § 6 ods. 3 zákona č.
514/2003Z.z.aždoprávoplatnostirozsudkuooslobodeníspodobžaloby.Zaškodujevzmysle§18ods.
1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. potrebné považovať aj účelne vynaložené trovy konania a trovy právneho
zastúpenia a účelne vynaložené hotové výdavky, ktoré poškodenému vznikli nezákonným rozhodnutím

v trestnom konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. Takouto škodou sú rozhodne účelne
vynaložené trovy obhajoby, ktoré žalobca riadne preukázal tým, že uhradil svojmu obhajcovi sumu vo
výške 4.437,84 eur na základe vyúčtovania trov obhajoby, ktoré bolo urobené v súlade s Vyhláškou MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb a na základe
reálne vykonaných úkonov právnej služby. Jednotlivé úkony právnej služby uvedené vo vyúčtovaní

trov obhajoby boli skutočne a riadne vykonané, čo vyplýva aj z pripojeného trestného spisu. Pokiaľ
by protistrana robila sporným vykonanie týchto úkonov, žiadal, aby súd oboznámil obsah trestného
spisu. Všetky tieto úkony právnej služby boli vykonané účelne v rámci trestného konania vedeného
proti žalobcovi a boli potrebné pre splnenie účelu obhajoby žalobcu, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj v
oslobodení žalobcu spod obžaloby. Konkrétne išlo o účasť na procesných úkonoch a podania, v ktorých

sa aktívne a účelne bránili práva žalobcu v trestnom konaní, a s nimi spojené hotové výdavky ako
cestovné a náhradu za stratu času, ktoré v zmysle § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. advokátovi prislúchajú a má na ich zaplatenie nárok od klienta.
Preto, čo do istiny 4.437,84 eur považoval žalobu za dôvodne podanú, a keďže výšku tohto nároku
žalobca riadne v konaní preukázal, je na mieste, aby mu ju súd voči žalovanému priznal. Taktiež žalobca

navrhol, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia, ktorý žalobca uplatňuje v súlade s § 16 ods.
4 zákona č. 514/2003 Z. z. odo dňa oznámenia Generálnou prokuratúrou SR, že jeho uplatnený nárok
žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody neuspokojil. Keďže v čase omeškania
žalovaného s plnením náhrady škody, t. j. ku dňu 17.02.2016 bola základná úroková sadzba ECB vo

výške 0,05%, výšku úroku z omeškania požaduje, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., o 5% vyššiu ako základnú úrokovú sadzbu
ECB. Rovnako tak žiada žalobca, aby mu súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu nákladov
spojených s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 406,56 eur, ktoré boli účelne
vynaložené tým, že žalobca musel podľa zákona č. 514/2003 Z. z. najprv uplatniť nárok na náhradu

škodynapríslušnomštátnomorgáne,zastupujúcomžalovaného,abyhomoholúspešneuplatňovaťpred
súdom, k čomu taktiež využil právnu pomoc advokáta, a tieto si uplatnil vo výške odmeny prislúchajúcej
advokátovi podľa už citovaných ustanovení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. Tento nárok, ako uviedol aj odvolací súd v bode 34. odôvodnenia svojho rozhodnutia,
predstavuje príslušenstvo pohľadávky na náhradu škody podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Advokát žalobcu považoval žalovaným na pojednávaní dňa 27.06.2024 vznesené námietky za účelové
poukazujúc na to, že žaloba bola podaná v roku 2016, tieto námietky žalovaný v konaní nevznášal,
začal tak robiť až teraz, preto žiadal, aby súd na ne neprihliadal v rámci sudcovskej koncentrácie
konania, keďže žalovaný bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania a o predložení námietok včas.
Bol toho názoru, že to, čím sa zaoberal prvoinštatnčný súd pred odvolacím konaním, teda existenciou

nezákonného rozhodnutia, nebránilo žalovanému, aby námietky, ktoré vzniesol až na pojednávaní
dňa 27.06.2024, vzniesol už skôr, pretože obsah žaloby a k nej priložené dôkazy mu boli známe
doručením žaloby. Mal za to, že zmenou úpravy procesného poriadku, na základe ktorého sa občianske
konanie robí, ktoré sa začalo od 01.07.2016 s okamžitou účinnosťou (CSP), boli ustanovenia CSP
okamžite aplikovateľné, čo vyplýva aj z prechodného a záverečného ustanovenia CSP. K námietkam

žalovaného ohľadne hodnoty úkonov právnej služby pre roky 2014 a 2015 uviedol, že tieto sú uvedené
správne, a žalovaný nevysvetlil, prečo by mali byť uvedené nesprávne, zadefinoval len inú výšku
bez odôvodnenia. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia sú vyúčtované správne z hľadiska ich
oprávnenosti, reálne boli vykonané, pričom čas, kedy boli vykonané, nezohráva žiadnu podstatnú úlohu.Zo znenia odporu proti trestnému rozkazu, ako aj zo stanoviska k podanej obžalobe, jasne vyplýva,
že ide o samostatné a iné úkony právnej služby. Na základe odporu bol zrušený trestný rozkaz a
stanovisko k podanej obžalobe bolo urobené následne po zrušení trestného rozkazu, pričom čas,

kedy bolo urobené, nezohráva žiadnu úlohu. K námietkam žalovaného proti cestovným nákladom a
spotrebe vozidla Kia Sorento uviedol, že tieto sú správne a presne vyúčtované, pretože z predloženého
technického preukazu tohto vozidla vyplýva, že sa v ňom uvádzajú tri spotreby - v meste 11,2 1 na 100
km, mimo mesta 6,9 1 na 100 km, kombinovaná 8,5 1 na 100 km, a vo vyúčtovaní sa pre účely čo
najpresnejšej spotreby, ktorá by zodpovedala realite, vychádzalo z priemeru týchto troch spotrieb paliva

8,87 l na 100 km (26,6 l /11,2 l + 6,9 l + 8,5 l/ delené 3). Pokiaľ sa jedná o vozidlo Mercedes Benz S
3201, kde sa používa spotreba paliva 7,7 1 na 100 km, používa sa preto, lebo z technického preukazu
tohto vozidla sa táto uvádza ako jediná, a to 7,7 1 na 100 km. Tvrdenie žalovaného, že pri výpočte
cestovných nákladov je možné použiť len kombinovanú spotrebu motorového vozidla, označil advokát
žalobcu len za jeho ničím nepodložené tvrdenie. Trval na tom, že špecifikácia trov obhajoby žalobcu
bola vypracovaná správne, preskúmateľne, riadne v súlade s Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. V

záverečnej reči advokát žalobcu uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo riadne preukázané, že nárok
žalobcu na náhradu škody vydaním nezákonného rozhodnutia je dôvodný. V konaní bolo preukázané
nezákonné rozhodnutie, ktorým je uznesenie OR PZ Žiar nad Hronom zo dňa 20.10.2011, ktorým bolo
žalobcovi vznesené obvinenie zo zločinu nedovoleného ozbrojovania podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného
zákona, v sa ktorom nezákonnosť ukázala tým, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015. Vznik škody a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím žalobca preukázal tým, že zaplatil trovy
obhajoby, ktoré mu v trestnom konaní, ktoré bolo začaté na základe nezákonného rozhodnutia, vznikli,
preukázal ich vyúčtovanie a zaplatenie na účet obhajcu predložením faktúr a výpisov z bankového
účtu o prijatí týchto platieb, a preukázal aj výšku škody, ktorá zodpovedá uhradeným trovám obhajoby,

vyúčtovaním v súlade so zákonom o advokácii a Vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. Reálne vykonanie
vyúčtovaných právnych služieb vyplýva z obsahu trestného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.
zn. 2T/54/2012. Žalobca preukázal, že nárok na náhradu škody dal predbežne prerokovať žalovanému,
a to predložením samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobca tiež
preukázal, že tento nárok na náhradu škody žalovaný odmietol plniť, čo mu oznámil listom, ktorý mu

bol doručený 17.02.2016. Žalobca preukázal, že mu takto vznikli trovy, ktoré zodpovedajú náhrade
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky s príslušenstvom z uplatneného nároku na náhradu škody.
Preukázal oprávnenú výšku úroku z omeškania, ktorú žiada priznať, tým že predložil potvrdenie ECB.
Ohľadne momentu, odkedy požaduje úrok z omeškania zaplatiť, odkázal na skorší prednes na dnešnom
pojednávaní, v ktorom to bližšie zdôvodnil. Advokát žalobcu navrhol, aby súd žalobe žalobcu v celom

rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 4.437,84 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia, ako aj náklady
spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody vo výške 406,56 eur, a súčasne žiadal,
aby mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu ako úspešnej
strane sporu.

19.Žalovanýnapojednávaníkonanomdňa27.06.2024uviedol,žežalobcasipodanoužalobouuplatňuje
nárok na náhradu škody v sume 4.844,40 eur, pričom táto suma pozostáva z trov uplatnených v
rámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur a z trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní v sume 4.437,84 eur. S poukazom na odôvodnenie Uznesenia Krajského

súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného dňa 06.09.2022, ktorým
odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, k
uplatnenej škode podal nasledovné vyjadrenie: Vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v súvislosti
s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody žalovaný zastáva právny názor, že uvedené
trovy sú uplatňované v rozpore s § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého súčasťou trov

konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobcovi táto suma nemôže byť priznaná. V súvislosti s
vyčíslením trov obhajoby v trestnom konaní žalovaný rozporoval hodnotu úkonu právnej služby pre rok
2014, ktorý má byť podľa neho v sume 90,17 eur, a hodnotu úkonu právnej služby pre rok 2015, ktorý
má byť podľa neho v sume 92,63 eur, tvrdiac, že hodnota úkonov právnej služby uvedených pod A/ 11.

a A/ 12. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), poskytnutých v roku 2014, má byť v sume 90,17
eur, a hodnota úkonov právnej služby uvedených pod A/ 13., A/ 14. a A/ 15. Špecifikácie trov obhajoby
(č. l. 81 - 86 spisu), poskytnutých v roku 2015, má byť v sume 92,63 eur. Žalovaný tiež rozporoval úkon
právnej služby uvedený pod A/ 5. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), žalobcom označenýako "Písomné podanie na súd vo veci samej - Stanovisko k podanej obžalobe na Okresný súd v Žiary
nad Hronom - 26.09.2012 ... 95,37 eur", dôvodiac, že obhajoba v trestnom konaní podáva stanovisko
až po tom, ako je prokurátorom prednesená obžaloba na hlavnom pojednávaní, čo priamo vyplýva z

ustanovení Trestného poriadku. Mal za to, že úkon právnej služby uvedený pod A/ 4. Špecifikácie trov
obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), žalobcom označený ako "Písomné podanie na súd vo veci samej - Odpor
proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 2T 54/12 - 23.05.2012 ... 95,37 eur",
a úkon právnej služby uvedený pod A/ č. 5. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), žalobcom
označený ako "Písomné podanie na súd vo veci samej - Stanovisko k podanej obžalobe na Okresný

súd v Žiary nad Hronom - 26.09.2012 ... 95,37 eur", sú len jedným úkonom právnej služby. Vzhľadom na
rozporovanie úkonu právnej služby uvedeného pod A/ 5. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu),
žalobcom označeného ako "Písomné podanie na súd vo veci samej - Stanovisko k podanej obžalobe
na Okresný súd v Žiary nad Hronom - 26.09.2012 ... 95,37 eur", mal za to, že za takýto úkon nepatrí
žalobcovi ani režijný paušál v sume 7,63 eur. K vyčísleniu cestovných náhrad žalovaný uviedol, že
žalobca predložil technický preukaz vozidla Kia Sorento, pričom zastal názor, že kombinovaná spotreba

tohto vozidla je 8,5 1 a nie 8,87 1, tak ako je to vo vyčíslených trovách. Ak by sme brali kombinovanú
spotrebu 8,5 1 na 100 km, tak ako je to uvedené v technickom preukaze vozidla, potom by malo byť
vyúčtovanie nasledovné: jazda dňa 13.01.2012 v sume 103,89 eur, jazda dňa 02.02.2012 v sume 104,70
eur, jazda dňa 02.10.2012 v sume 102,49 eur, jazda dňa 04.12.2012 v sume 101,26 eur a jazda dňa
25.02.2013 v sume 101,26 eur. K vyúčtovaniu cestovných náhrad motorovým vozidlom Mercedes Benz

žalovaný uviedol, že tu už žalobca vychádzal spotreby uvádzanej v technickom preukaze tohto vozidla,
pričom pri vozidle Kia Sorento tak nevychádzal, ale spriemeroval spotrebu. Spotreba paliva sa má, podľa
žalovaného, počítať z kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom preukaze. Na margo žalobcovej
námietky nedodržania zásady sudcovskej koncentrácie konania poukázal žalovaný predovšetkým na
body 30. a 31. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/202/2018, z ktorých

vyplýva, že z predchádzajúceho konania neboli vyvodené skutkové a právne závery pre posúdenie
výšky škody. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
a bol tak vytvorený priestor na ďalšie dokazovanie. Zastal názor, že sa dostatočne vyjadril, z akých
konkrétnychdôvodovžalovanýnamietavyčíslenietrovprávnehozastúpenia.Vzáverečnejrečipoverený
zástupca žalovaného odkázal v plnom rozsahu na jeho dnešné vyjadrenia k výške uplatňovanej škody, k

nemožnosti priznať trovy súvisiace s predbežným prerokovaním návrhu na náhradu škody s poukazom
na § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. Poukázal na predostretú podrobnú špecifikáciu toho, v čom
vidí nesprávnosť vyúčtovania trov obhajoby v trestnom konaní, a v plnej miere, bez potreby opakovania,
odkázal na jeho dnešné vyjadrenie. Pre prípad, že by súd priznal žalobcovi jeho nárok v akejkoľvek
výške, požiadal súd o uloženie 30-dňovej lehoty na plnenie v zmysle § 232 ods. 3 CSP z dôvodu

administratívnej náročnosti v súvislosti s vyplácaním priznaných nárokov.

20. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov /
účinnýod01.07.2016/(ďalejlen"CSP"),akniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (konanie v predmetnej veci začalo dňa 24.06.2016 podaním

žaloby na Okresnom súde Bratislava I /od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV/).

21. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

22. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len Ústava Slovenskej republiky"), každý má právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods.
4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

24. Podľa § 27 ods. 1 (prechodné ustanovenie) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli
vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

25. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v čase vydania nezákonného
rozhodnutia - Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, odboru kriminálnej polície,
oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-492/OVK-ZH-2011 zo dňa 20.10.2011, ktorým bolo

žalobcovi vznesené obvinenie a bol trestne stíhaný ako obvinený zo zločinu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase"), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím.

26. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, zodpovednosti podľa
odseku 1 sa nemožno zbaviť.

27. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, vo veci
náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu
v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v správnom konaní.
Osobitným predpisom je § 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.

28. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu

škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116 spisu), ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na
orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne
postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku
zostávajú zachované.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

30. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, ak tento zákon

neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto
orgánu.

31. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.

32. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu
škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116 spisu), nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

33. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu
škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116 spisu), ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne,

je tento povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.34. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu
škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116 spisu), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať

uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

35. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu
škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116 spisu), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

36. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, náhrada škody
zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

38. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, súčasťou trov
konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov
konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
Osobitným predpisom v zmysle § 18 ods. 3 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom

v rozhodnom čase je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

39. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v

čase poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2011, 2012, 2013, 2014 a 2015 (ďalej len "zákon č. 586/2003
Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase"), advokát poskytuje právne služby za odmenu a
má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

40. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase, advokát
popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Za
hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za
znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

41. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení účinnom v rozhodnom čase,
odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode,
patrí advokátovi tarifná odmena.

42. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase
poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie, v rokoch 2011, 2012 a do 30.06.2013 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004
Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013"), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je

základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov,
jedna osmina výpočtového základu.
1/8 výpočtového základu za rok 2011 bola 92,63 eur,1/8 výpočtového základu za rok 2012 bola 95,37 eur,
1/8 výpočtového základu za rok 2013 bola 97,62 eur.

43. Podľa § 294 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 31.08.2011, kto sebe
alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia,
alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

44. Podľa § 294 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 31.08.2011, kto

sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo
komponentbezpovoleniaalebobezoznačeniazbraneurčenéhonajejidentifikáciupodľamedzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

45. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013,

odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín, ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny.

46. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013,

advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne
vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu
za stratu času (§ 17).

47. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, od klienta
možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže
advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
1/100 výpočtového základu za rok 2011 bola 7,41 eur,

1/100 výpočtového základu za rok 2012 bola 7,63 eur,
1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur.

48. Podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, na
výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška

neustanovuje inak.

49. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení účinnom v čase vykonaných
ciest advokátom žalobcu (13.01.2012 - 10.06.2015), náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len

"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

50. Podľa § 7 ods. 6 písm. a), b), c) a d) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení účinnom
v čase vykonaných ciest advokátom žalobcu (13.01.2012 - 10.06.2015), spotreba podľa technického

preukazu sa použije takto:
a) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba len podľa príslušnej slovenskej technickej normy,
na výpočet sa použije spotreba podľa tejto normy; pri jazde cestného motorového vozidla v meste sa
spotreba určená podľa slovenskej technickej normy zvýši o 40 %,
b) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa slovenskej technickej normy aj predpisu

Európskej hospodárskej komisie alebo len podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie, na
výpočet sa použije spotreba podľa predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítaná aritmetickým
priemerom;prijazdecestnéhomotorovéhovozidlavmestesapoužijespotrebaurčenánajazduvmeste,c) ak je v technickom preukaze uvedená spotreba podľa osobitného predpisu v členení na mestský
cyklus, mimomestský cyklus a kombinovaný cyklus, na výpočet sa použije spotreba zodpovedajúca
príslušnému cyklu premávky alebo kombinácii jednotlivých cyklov premávky, odvodených od

konkrétneho režimu jazdy cestného motorového vozidla,
d) ak je v technickom preukaze cestného motorového vozidla uvedená spotreba podľa osobitného
predpisu bez členenia na cykly, na výpočet sa použije spotreba podľa tohto osobitného predpisu; pri
jazde cestného motorového vozidla v meste sa spotreba zvýši o 20 %.
Osobitným predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2006 Z. z. o technických

požiadavkách na meranie emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel (účinné od
05.06.2006 do 01.01.2013), ktoré bolo zrušené Nariadením vlády Slovenskej republiky, ktorým sa
zrušuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 374/2006 Z. z. o technických požiadavkách na meranie
emisií oxidu uhličitého a spotreby paliva motorových vozidiel (účinným od 02.01.2013).

51. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, pri úkonoch

právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto
miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového
základu za každú aj začatú polhodinu.
1/60 výpočtového základu za rok 2011 bola 12,35 eur,
1/60 výpočtového základu za rok 2012 bola 12,71 eur,

1/60 výpočtového základu za rok 2013 bola 13,01 eur.

52. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, ak je advokát
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

53. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase
poskytnutia právnych služieb advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie, od 01.07.2013 a v rokoch 2014 a 2015 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004

Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013"), pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je
základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov,
jedna osmina výpočtového základu.
1/8 výpočtového základu za rok 2013 bola 97,62 eur,

1/8 výpočtového základu za rok 2014 bola 100,50 eur,
1/8 výpočtového základu za rok 2015 bola 104,87 eur.

54. Podľa § 294 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 31.08.2011, kto sebe
alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie, prepraví, zadováži alebo drží strelivo bez povolenia,

alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

55. Podľa § 294 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení účinnom do 31.08.2011, kto
sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo
komponentbezpovoleniaalebobezoznačeniazbraneurčenéhonajejidentifikáciupodľamedzinárodnej

zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím
slobody na tri roky až osem rokov.

56. Podľa § 14 ods. 1 písm. b), c) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013,
odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, pri konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena

za každé dve skončené hodiny.

57. Podľa § 15 písm. a) a b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013,
advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľnevynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky,
cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu
za stratu času (§ 17).

58. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, od klienta
možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné
sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže
advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur,
1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur,
1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur.

59. Podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, na
výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška

neustanovuje inak.

60. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, pri úkonoch
právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto
miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového

základu za každú aj začatú polhodinu.
1/60 výpočtového základu za rok 2013 bola 13,01 eur,
1/60 výpočtového základu za rok 2014 bola 13,40 eur,
1/60 výpočtového základu za rok 2015 bola 13,98 eur.

61. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013, ak je advokát
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej
hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

62. Podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase
poskytnutia právnych služieb: prevzatie a príprava zastúpenia týkajúca sa predbežného prerokovania
nároku na náhradu škody a vypracovanie Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 15.12.2015 (ďalej len "Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia
úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody"), ak nie je

ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad
663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich
sumu 663,88 eura.

63. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov

právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ak nie je ustanovené
inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých
sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj
hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej
vydanie je predmetom súdneho sporu.

64.Podľa§13aods.1písm.a)ac)VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.vzneníúčinnomvčaseposkytnutia
úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, odmena vo
výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,

c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

65. Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov
právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, od klienta možno
požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo

výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát
požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur.66. Podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov
právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ak je advokát
platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej

hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného zákona.

67. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len "Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov"), príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

68. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

69. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, splnením dlh zanikne.

70. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlh musí byť splnený
riadne a včas.

71. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

72. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa omeškania s plnením
peňažného dlhu (17.02.2016), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

73. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.02.2016 (platná v období od 10.09.2014 do 15.03.2016)

predstavovala 0,05% (zdroj: H.), a zvýšená o päť percentuálnych bodov v zmysle citovaného
ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa
omeškania s plnením peňažného dlhu 17.02.2016), činí výšku úroku z omeškania 5,05% ročne.

74. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vychádzal pri rozhodovaní zo záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vysloveného najmä v bodoch 20. až 36. odôvodnenia Uznesenia
Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného
dňa 06.09.2022.

75. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu podľa čl. 46 ods. 3
Ústavy SR nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jeho
uplatnenie podľa citovaných čl. 46 ods. 3 a čl. 51 ods. 1 Ústavy SR (Uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 467/08 zo dňa 16.12.2008). V prípade splnenia zákonných podmienok sa štát nemôže svojej
zodpovednosti za škodu zbaviť.

76.Citovanéustanoveniečl.46ods.3ÚstavySRzakladáprávoosobyvočištátunanáhraduškody,ktorá
jej bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej
moci, ktoré právo je konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

účinnom v rozhodnom čase. Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím. Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,je viazaný rozhodnutím tohto orgánu (§ 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom
čase).Zákonč.514/2003Z.z.jeprípadomosobitnejzodpovednostizaškodu,ktorápredstavujevýnimku
z generálnej klauzuly o všeobecnej zodpovednosti za škodu (§ 420 Občianskeho zákonníka) a pre vznik

tejto zodpovednosti je potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, existencia
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nedefinuje pojem škody a ani
neupravuje rozsah jej náhrady. V prípade náhrady škody je potom potrebné použiť ustanovenie § 442
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Avšak musí vzniknúť v dôsledku nezákonného

rozhodnutia a musí byť príčinná súvislosť medzi nimi.

77. Pre vyvodenie zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je teda nevyhnutné (a to
conditio sine qua non) kumulatívne splnenie zákonných podmienok, a to:
- existencia nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
- vznik škody,

- príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a
vznikom škody.
Kumulatívnosť splnenia uvedených podmienok má za následok, že čo ak len jedna z nich nie je splnená,
nemožno voči štátu vyvodiť zodpovednosť za škodu.

78. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
účinnom v rozhodnom čase ako škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku vynaložených trov obhajoby
poskytnutej mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie.

79. Doterajšia spornosť ohľadom splnenia predpokladu existencie nezákonného rozhodnutia bola
pre súd prvej inštancie odstránená záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP), obsiahnutým v bodoch 20. až 27. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k.
7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022, v ktorých,

dôvodiac ustálenou judikatúrou (judikátom R/37/2014, nálezom ÚS SR sp. zn. I. ÚS 320/2016 zo
dňa 07.07.2016, uznesením NS SR sp. zn. 8Cdo/177/2017 zo dňa 26.01.2019, rozhodnutím NS
SR sp. zn. 8Cdo/96/2018 zo dňa 11.09.2019, rozhodnutím NS SR sp. zn. 9Cdo/111/2020 zo dňa
29.09.2021), konštatoval danosť prvého predpokladu pre založenie zodpovednosti štátu za škodu, a to
existenciu nezákonného rozhodnutia, ktorým je Uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom,

odboru kriminálnej polície, oddelenia všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-492/OVK-ZH-2011 zo dňa
20.10.2011,ktorýmbolovočižalobcovizačatétrestnéstíhanieakoobvinenémuzozločinunedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keďže žalobca
bol Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015, právoplatným
dňa 10.06.2015, spod obžaloby oslobodený. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu

škody predstavujúcej ním vynaložené trovy obhajoby, poskytnutej mu ním zvoleným advokátom JUDr.
ĽubomíromHlbočanomvtrestnomkonanívedenomprotinemunaOkresnomsúdeŽiarnadHronompod
sp. zn. 2T/54/2012, preto súd prvej inštancie, spravujúc sa záväzným právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vysloveným v bodoch 20. až 27. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022,

na ktoré v podrobnostiach odkazuje, považujúc za nadbytočné jeho opätovné uvádzanie aj na tomto
mieste, nakoľko je uvedený v bode 15. odôvodnenia tohto rozsudku, konštatuje, že žalobca preukázal
existenciu nezákonného rozhodnutia žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
a to Uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Žiar nad Hronom, odboru kriminálnej polície, oddelenia
všeobecnej kriminality, ČVS: ORP-492/OVK-ZH-2011 zo dňa 20.10.2011, ktorým bolo voči žalobcovi

začaté trestné stíhanie ako obvinenému zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, nakoľko žalobca bol Rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/54/2015 zo dňa 10.06.2015, právoplatným dňa 10.06.2015, spod obžaloby
oslobodený, čím je splnená prvá podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to nezákonné
rozhodnutieorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci.Nároknanáhraduškodyspôsobenejzačatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného
konania.80. Doterajšia spornosť ohľadom žalobcom uplatneného nároku na trovy obhajoby (uplatnené v sume
4.437,84 eur) bola pre súd prvej inštancie odstránená záväzným právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP), obsiahnutým v bode 33. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č.

k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022, v ktorom
odvolací súd poukázal na citované ustanovenia § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorých
náhrada škody zahŕňa náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene
advokáta určenej osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov. Toto pravidlo sa
uplatní aj pri určení rozsahu náhrady škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva

proti štátu, keďže jeho použitím sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je
advokát. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie
odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny (Uznesenie NS SR sp.
zn. 6Cdo/402/2015 z 28.04.2016 uverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 2/2018).

81. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom

bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške
ustanovenej osobitným predpisom (§ 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom v
rozhodnom čase, t. j. v znení účinnom v čase vzniku škody). V citovanom ustanovení je teda definovaný
osobitnýnároknanáhraduškody,ktorejvýškazodpovedávýšketrovkonania,ktorépoškodenémuvznikli
v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. Trovy obhajoby vynaložené žalobcom ním

zvolenému advokátovi v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, predstavujú
škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, jej výška potom
zodpovedá výške trov právneho zastúpenia (trov obhajoby), ktorých vyčíslenie zodpovedá právnej
úprave Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov

právnej služby advokátom žalobcu pre žalobcu v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Náhrada škody takto zahŕňa len náhradu tých trov právneho zastúpenia (trov obhajoby),
ktoré boli v predmetnom trestnom konaní vynaložené účelne a ktorých vyčíslenie zodpovedá citovanej
vyhláške. Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času
advokáta (obhajcu v trestnom konaní) za právne služby poskytované klientom upravuje Vyhláška

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom
a jeho klientom; ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto
vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až § 14) - § 1 ods. 2 citovanej vyhlášky. V prípade súdneho
konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, výšku škody možno priznať len v

rozsahu zodpovedajúcom hodnote úkonov právnej služby vypočítanej podľa základnej tarifnej odmeny.
Poškodená osoba (žalobca) má právo na náhradu len tých trov vynaložených v konaní, v ktorom
došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia, ktorých výpočet zodpovedá úprave Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, a to aj pri rešpektovaní jej ustanovenia § 18 ods.
1. V rámci náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. sa tak uhradzujú len účelne, či dôvodne

vynaložené náklady v konaní, a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil; pritom
záleží na účastníkovi samotnom, aké finančné prostriedky na svoju obranu v súdnom konaní vynaloží.
Bolo by popretím základných predpokladov pre náhradu škody, aby štát hradil aj náklady spojené so
zastúpením, ktoré boli poškodeným vynaložené bezúčelne. Treba preto uplatniť obmedzenie v tom
zmysle, že pre účely náhrady škody sa musí jednať o náklady na obranu vynaložené účelne. Prijatý

záver však žiadnym spôsobom neobmedzuje právo účastníka zvoliť si pre svoju obranu v trestnom
konaní advokáta, ale sa iba limituje právo poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov v
konaní. Túto požiadavku treba považovať za legitímnu, lebo niet dôvodu pre to, aby ktokoľvek hradil
náklady na odstránenie vadného stavu (v tomto prípade zrušenie nezákonného rozhodnutia), ktoré
neboli vynaložené dôvodne. Východiskom, čo treba považovať za účelne vynaložené náklady na trovy

obhajoby, môže byť už zmienené pravidlo, podľa ktorého pri určení nákladov konania, ktorých náhrada
sa priznáva proti inej fyzickej či právnickej osobe, sa výška odmeny advokáta určí podľa ustanovení
vyhlášky o tarifnej odmene. Niet dôvodu, aby sa toto pravidlo neuplatnilo aj pri určení rozsahu náhrady
škody spočívajúcej v trovách obhajoby, ktorá náhrada sa priznáva proti štátu, keďže jeho použitím
sa objektívne vyjadruje odmena za zastupovanie, ak zástupcom je advokát. Tarifná odmena advokáta

vo Vyhláške MS SR č. 655/2004 Z. z. vychádza z kritérií, ktoré sú jasne určené, ktoré sú merateľné
a predvídateľné. Určenie rozsahu náhrady škody podľa uvedených kritérií nepochybne prispieva aj
k právnej istote účastníkov tohto právneho vzťahu. Pre účely náhrady škody treba preto za účelne
vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady vrozsahu tarifnej odmeny. Pre účely náhrady škody spočívajúcej v nákladoch vynaložených poškodeným
na obhajobu v trestnom konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z., treba skutočnú škodu interpretovať v
zmysle účelne vynaložených nákladov, za ktoré treba považovať náklady vo výške odmeny advokáta

za zastupovanie klienta v trestnom konaní určenej podľa ustanovení zvláštneho právneho predpisu o
tarifnej odmene (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/402/2015).

82. Žalobca si v tomto konaní, titulom náhrady škody, uplatnil náhradu trov obhajoby, ktoré vynaložil za
zastupovanie v trestnom konaní ním zvolenému advokátovi JUDr. Ľubomírovi Hlbočanovi v celkovej

výške 4.437,84 eur.

83. V konaní nebolo sporné a bolo preukázané, že žalobca uhradil svojmu advokátovi JUDr. Ľubomírovi
Hlbočanovi dňa 30.05.2012 zálohu na trovy právneho zastúpenia v sume 1.000,- eur na základe
Zálohovej faktúry č. 201231001 zo dňa 30.05.2021 (č. l. 80 spisu) a dňa 06.07.2015 trovy právneho
zastúpenia v sume 3.437,84 eur na základe Faktúry č. 201533014 zo dňa 06.07.2015 (č. l. 105 - 106

spisu), t. j. celkovo v sume 4.437,84 eur vrátane DPH, keďže advokát JUDr. Ľubomír Hlbočan bol v
čase poskytnutia úkonov právnej služby platiteľom DPH (č. l. 87 spisu). Vyúčtovanie (špecifikácia trov
obhajoby) zo dňa 16.06.2015 bolo predložené žalobcom súčasne so žalobou (č. l. 81 - 86 + prílohy
vyúčtovania č. l. 87 - 106 spisu).

84. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2011 vyčíslil
žalobca správne sumou 92,63 eur (1/8 výpočtového základu za rok 2011 bola 92,63 eur) v súlade s
citovaným ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do
30.06.2013 - viď bod 42. odôvodnenia tohto rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby poskytnutý v roku 2012 vyčíslil žalobca správne sumou 95,37 eur (1/8 výpočtového

základu za rok 2012 bola 95,37 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď bod 42. odôvodnenia tohto rozsudku.
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2013 vyčíslil žalobca
správne sumou 97,62 eur (1/8 výpočtového základu za rok 2013 bola 97,62 eur) v súlade s citovaným
ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď

bod 42. odôvodnenia tohto rozsudku a v súlade s citovaným ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď bod 53. odôvodnenia tohto rozsudku.
Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2014 vyčíslil žalobca
správne sumou 100,50 eur (1/8 výpočtového základu za rok 2014 bola 100,50 eur) v súlade s citovaným
ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013

- viď bod 53. odôvodnenia tohto rozsudku. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby poskytnutý v roku 2015 vyčíslil žalobca správne sumou 104,87 eur (1/8 výpočtového základu za
rok 2015 bola 104,87 eur) v súlade s citovaným ustanovením § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď bod 53. odôvodnenia tohto rozsudku.

85. Režijný paušál za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2011 vyčíslil žalobca správne sumou
7,41 eur (1/100 výpočtového základu za rok 2011 bola 7,41 eur) v súlade s citovaným ustanovením §
16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď bod 47. odôvodnenia
tohto rozsudku. Režijný paušál za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2012 vyčíslil žalobca
správne sumou 7,63 eur (1/100 výpočtového základu za rok 2012 bola 7,63 eur) v súlade s citovaným

ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 - viď bod
47. odôvodnenia tohto rozsudku. Režijný paušál za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2013
vyčíslil žalobca správne sumou 7,81 eur (1/100 výpočtového základu za rok 2013 bola 7,81 eur) v súlade
s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013
- viď bod 47. odôvodnenia tohto rozsudku a v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky

MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď bod 58. odôvodnenia tohto rozsudku.
Režijný paušál za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2014 vyčíslil žalobca správne sumou
8,04 eur (1/100 výpočtového základu za rok 2014 bola 8,04 eur) v súlade s citovaným ustanovením §
16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď bod 58. odôvodnenia
tohto rozsudku. Režijný paušál za jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 vyčíslil žalobca

správne sumou 8,39 eur (1/100 výpočtového základu za rok 2015 bola 8,39 eur) v súlade s citovaným
ustanovením § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 - viď bod
58. odôvodnenia tohto rozsudku.86. Žalobca si správne a v súlade s citovanými ustanoveniami § 12 ods. 3 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a),
b),c),§16ods.3,§18ods.3VyhláškyMSSRč.655/2004Z.z.vzneníúčinnomdo30.06.2013(viďbody
42., 45., 47. a 52 odôvodnenia tohto rozsudku) a v súlade s citovanými ustanoveniami § 12 ods. 3 písm.

b), § 14 ods. 1 písm. b), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom
od 01.07.2013 (viď body 53., 56., 58. a 61 odôvodnenia tohto rozsudku) vyčíslil odmenu, režijný paušál a
DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 2.138,32 eur za 15 úkonov právnej služby uvedených pod A/
1. až A/ 15. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), ktorých reálne poskytnutie I. J. K. v trestnom
konaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonného rozhodnutie, vyplýva z pripojeného

spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/54/2012 v trestnej veci proti obžalovanému A. B.
pre trestný čin podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého súčasťou je Vyšetrovací spis Okresného
riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-492/OVK-ZH-2011.

87. Súd vyhodnotil ako nesprávne tvrdenia žalovaného, prezentované jeho povereným zástupcom na
pojednávaní konanom dňa 27.06.2024, o nesprávnom vyčíslení žalobcom, v rámci trov obhajoby v

trestnom konaní, hodnoty úkonu právnej služby pre rok 2014 sumou 100,50 eur, tvrdiac, že správne si
mal vyčísliť hodnotu úkonu právnej služby pre rok 2014 sumou 90,17 eur, a o nesprávnom vyčíslení
žalobcom hodnoty úkonu právnej služby pre rok 2015 sumou 104,87 eur, tvrdiac, že správne si mal
vyčísliť hodnotu úkonu právnej služby pre rok 2015 sumou 92,63 eur. Súd konštatuje, že žalobca si
správne a zákonne vyčíslil odmenu za úkony právnej služby za rok 2014 sumou 100,50 eur á jeden úkon

právnej služby, nakoľko 1/8-ina výpočtového základu za rok 2014 bola 100,50 eur. Žalovaným tvrdená
hodnota úkonu právnej služby (poznámka súdu: správne má byť odmena za úkon právnej služby) za rok
2014 v sume 90,17 eur zodpovedá 1/8-ine výpočtového základu za rok 2010, nie za rok 2014. Správne
si teda žalobca uplatnil odmenu za úkony právnej služby uvedené pod A/ 11. a A/ 12. Špecifikácie trov
obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), poskytnuté v roku 2014, v sume 100,50 eur á jeden úkon právnej služby.

Takisto súd konštatuje, že žalobca si správne a zákonne vyčíslil aj odmenu za úkony právnej služby za
rok 2015 sumou 104,87 eur á jeden úkon právnej služby, nakoľko 1/8-ina výpočtového základu za rok
2015 bola 104,87 eur. Žalovaným tvrdená hodnota úkonu právnej služby (poznámka súdu: správne má
byť odmena za úkon právnej služby) za rok 2015 v sume 92,63 eur zodpovedá 1/8-ine výpočtového
základu za rok 2011, nie za rok 2015. Správne si teda žalobca uplatnil odmenu za úkony právnej služby

uvedené pod A/ 13., A/ 14. a A/ 15. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), poskytnuté v roku
2015, v sume 104,87 eur á jeden úkon právnej služby.

88. Za nedôvodné vyhodnotil súd tiež tvrdenie žalovaného, prezentované jeho povereným zástupcom
na pojednávaní konanom dňa 27.06.2024, o tom, že úkon právnej služby uvedený pod A/ 4. Špecifikácie

trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), žalobcom označený ako "Písomné podanie na súd vo veci samej -
Odpor proti trestnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn.: 2T 54/12 - 23.05.2012 ... 95,37
eur", a úkon právnej služby uvedený pod A/ 5. Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu), žalobcom
označený ako "Písomné podanie na súd vo veci samej - Stanovisko k podanej obžalobe na Okresný
súd v Žiary nad Hronom - 26.09.2012 ... 95,37 eur", sú len jedným úkonom právnej služby, dôvodiac, že

obhajoba v trestnom konaní podáva stanovisko až po tom, ako je prokurátorom prednesená obžaloba na
hlavnom pojednávaní. Táto argumentácia žalovaného neobstojí, pretože sa jedná o dva rozdielne úkony
právnej služby. Účelnosť vynaložených trov treba chápať v tom zmysle, že ide len o také trovy, ktorých
vynaloženie bezprostredne súviselo s predmetom trestného konania, t. j. ide o odmenu, režijný paušál a
DPH za úkony právnej služby, ktorými advokát žalobcu reagoval na priebeh trestného konania - v prvom

prípade na Trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom, ku ktorému podal odpor dňa 23.05.2012, a
vdruhomprípadenapodanúobžalobunaOkresnýsúdŽiarnadHronom,kuktorejvypracovalstanovisko
dňa26.09.2012.Nelogickosťtvrdeniažalovaného,žesavichprípadejednáojedenúkonprávnejslužby,
vyplýva už len z rozdielnosti dní poskytnutia týchto dvoch úkonov právnej služby (prvý bol poskytnutý
dňa 23.05.2012 a druhý bol poskytnutý dňa 26.09.2012), čo mal súd za preukázané z č. l. 104 - 106 a

č. l. 107 - 110 pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/54/2012 v trestnej veci
proti obžalovanému A. B. pre trestný čin podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, ktorého súčasťou je
Vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru, odboru kriminálnej polície, ČVS: ORP-492/
OVK-ZH-2011. V zhode s tvrdením advokáta žalobcu aj súd konštatuje, že zo znenia odporu proti
trestnému rozkazu a zo znenia stanoviska k podanej obžalobe zreteľne vyplýva, že ide o dva samostatné

a rozdielne úkony právnej služby, keď na základe odporu proti trestnému rozkazu bol zrušený trestný
rozkaz a stanovisko k podanej obžalobe bolo vypracované až následne po zrušení trestného rozkazu,
pričomčas,kedybolovypracované(namargoargumentáciežalovaného,žeobhajobavtrestnomkonanípodáva stanovisko až po tom, ako je prokurátorom prednesená obžaloba na hlavnom pojednávaní),
nezohráva žiadnu podstatnú úlohu.

89. Žalovaný nenamietal vyúčtovanie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu + prílohy k ich vyúčtovaniu č. l. 87 -
106 spisu) vo vzťahu k iným úkonom právnej služby, ako k tým, ktoré namietol (viď bod 88. odôvodnenia
tohto rozsudku), ani k iným odmenám, režijným paušálom a DPH za úkony právnej služby, ako k tým,
ktoré namietol (viď bod 87. odôvodnenia tohto rozsudku).

90. Žalobca si správne a v súlade s citovanými ustanoveniami § 15 písm. b) a § 17 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 (viď body 46. a 51. odôvodnenia tohto rozsudku) a
v súlade s citovanými ustanoveniami § 15 písm. b) a § 17 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnomod01.07.2013(viďbody57.a60.odôvodneniatohtorozsudku)vyčíslilnáhraduzastratučasuv
sume 1.103,50 eur za 10 ciest uskutočnených jeho obhajcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, uvedených
pod B/ Špecifikácie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu). Žalovaný vôbec nenamietal vyúčtovanie trov

obhajoby vo vzťahu k náhrade za stratu času, čiže vyúčtované trovy obhajoby vo vzťahu k náhrade za
stratu času neboli medzi stranami sporné.

91. Žalobca si správne a v súlade s citovanými ustanoveniami § 15 písm. a) § 16 ods. 4 Vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013 (viď body 45. a 48. odôvodnenia tohto

rozsudku), v súlade s citovanými ustanoveniami § 15 písm. a) a § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.07.2013 (viď body 57. a 59. odôvodnenia tohto rozsudku),
v súlade s citovanými ustanoveniami § 7 ods. 4, ods. 6 písm. b), c), d) zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestných náhradách v znení účinnom v čase vykonaných ciest advokátom žalobcu /13.01.2012 -
10.06.2015/ (viď body 49. a 50. odôvodnenia tohto rozsudku) a v súlade s Opatrením Ministerstva

práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za
používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách v znení účinnom v čase vykonaných
ciest advokátom žalobcu /13.01.2012 - 10.06.2015/, vyčíslil cestovné náhrady v sume 1.196,02 eur za
10 ciest uskutočnených jeho obhajcom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, uvedených pod C/ Špecifikácie
trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu).

92. K žalobcom vyčísleným cestovným náhradám žalovaný namietal na pojednávaní konanom dňa
27.06.2024,žekombinovanáspotrebavozidlaKiaSorentojepodľažalobcompredloženéhotechnického
preukazu tohto vozidla 8,5 1 a nie 8,87 1, ako to nesprávne uviedol vo vyčíslení cestovných náhrad.
Zastal názor, že pri použití kombinovanej spotreby 8,5 1 na 100 km malo byť vyúčtovanie nasledovné:

jazda dňa 13.01.2012 v sume 103,89 eur, jazda dňa 02.02.2012 v sume 104,70 eur, jazda dňa
02.10.2012 v sume 102,49 eur, jazda dňa 04.12.2012 v sume 101,26 eur a jazda dňa 25.02.2013 v sume
101,26eur.Žalovanýupriamilpozornosťnato,žeprivyúčtovanícestovnýchnáhradmotorovýmvozidlom
Mercedes Benz už žalobca vychádzal z kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom preukaze tohto
vozidla,pričomprivozidleKiaSorentonevychádzalzkombinovanejspotreby,alespriemerovalspotrebu.

Podľa žalovaného sa má spotreba paliva počítať z kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom
preukaze.

93. Námietky žalovaného proti cestovným náhradám a spotrebe vozidla Kia Sorento pokladal advokát
žalobcu za nedôvodné považujúc cestovné náhrady pri použití vozidla Kia Sorento za správne a presne

vyúčtované, tvrdiac, že z predloženého technického preukazu tohto vozidla vyplýva, že sa v ňom
uvádzajú tri spotreby (mesto 11,2 1, mimo mesto 6,9 1 a kombinovaná 8,5 1) a vo vyúčtovaní sa
pre účely čo najpresnejšej spotreby, ktorá by zodpovedala realite, vychádzalo z priemeru týchto troch
spotrieb paliva 8,87 l na 100 km (26,6 l /11,2 l + 6,9 l + 8,5 l/ delené 3). Advokát žalobcu objasnil, že v
prípade vozidla Mercedes Benz S 320 použil spotrebu paliva 7,7 1 na 100 km z dôvodu, že v technickom

preukaze tohto vozidla sa táto uvádza ako jediná spotreba paliva. Tvrdenie žalovaného, že pri výpočte
cestovných náhrad je možné použiť len kombinovanú spotrebu motorového vozidla, označil advokát
žalobcu len za jeho ničím nepodložené tvrdenie.

94. Súd vyhodnotil ako nesprávne tvrdenie žalovaného, prezentované jeho povereným zástupcom

na pojednávaní konanom dňa 27.06.2024, že pri vyčíslení cestovných náhrad motorovým vozidlom
Kia Sorento mal žalobca počítať spotrebu paliva z jeho kombinovanej spotreby paliva 8,5 l uvedenej
v technickom preukaze tohto vozidla, a nie zo spriemerovanej spotreby paliva 8,87 l (26,6 l /11,2 l
mesto + 6,9 l mimo mesto + 8,5 l kombinovaná/ delené 3) tvrdiac, že spotreba paliva sa má počítať zkombinovanej spotreby uvádzanej v technickom preukaze, a že žalobca pri vyčíslení cestovných náhrad
motorovým vozidlom Mercedes Benz vychádzal z kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom
preukaze tohto vozidla. Nepravdivosť tvrdenia žalovaného, že spotreba paliva sa má počítať z

kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom preukaze vyplýva z citovaných ustanovení § 7 ods.
4, ods. 6 písm. a), b), c) a d) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení účinnom v
čase vykonaných ciest advokátom žalobcu /13.01.2012 - 10.06.2015/ (viď body 49. a 50. odôvodnenia
tohto rozsudku). Nepravdivým je aj tvrdenie žalovaného, že žalobca pri vyčíslení cestovných náhrad
motorovým vozidlom Mercedes Benz vychádzal z kombinovanej spotreby uvádzanej v technickom

preukaze tohto vozidla. V technickom preukaze vozidla Mercedes Benz (č. l. 89) sa uvádza iba jediná
spotreba paliva 7,7 l na 100 km, neuvádza sa v ňom kombinovaná spotreba, preto žalobca postupoval
pri vyčíslení cestovných náhrad týmto vozidlom správne a v súlade s citovaným ustanovením § 7 ods.
6 písm. d) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení účinnom v čase vykonaných ciest
advokátom žalobcu týmto vozidlom (viď bod 50. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri vyčíslení cestovných
náhrad vozidlom Kia Sorento, v ktorého technickom preukaze (č. l. 88) je uvedená spotreba v členení na

mestský cyklus (11,2 l), mimomestský cyklus (6,9 l) a kombinovaný cyklus (8,5 l), požil žaloba správne
na výpočet spotrebu zodpovedajúcu kombinácii jednotlivých cyklov premávky, resp. spotrebu podľa
predpisu Európskej hospodárskej komisie vypočítanú aritmetickým priemerom, v súlade s citovanými
ustanoveniami § 7 ods. 6 písm. b) a c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestných náhradách v znení účinnom
v čase vykonaných ciest advokátom žalobcu týmto vozidlom (viď bod 50. odôvodnenia tohto rozsudku).

95. Žalovaný nenamietal vyúčtovanie trov obhajoby (č. l. 81 - 86 spisu + prílohy k ich vyúčtovaniu č. l. 87
- 106 spisu) vo vzťahu k iným cestovným náhradám, ako k tým, ktoré namietol (viď bod 92. odôvodnenia
tohto rozsudku).

96. Na margo advokátom žalobcu na pojednávaní dňa 27.06.2024 vznesenej požiadavky, aby súd
neprihliadal v rámci sudcovskej koncentrácie konania na žalovaným na pojednávaní dňa 27.06.2024
vznesené námietky, považujúc ich za účelové a poukazujúc na to, že žaloba bola podaná v roku
2016, tieto námietky žalovaný v konaní nevznášal, začal tak robiť až teraz, pričom bol poučený o
sudcovskej koncentrácii konania a o predložení námietok včas, súd uvádza, že v predmetnom spore

nemožno uplatňovať ustanovenia Civilného sporového priadku (zákona č. 160/2015 Z. z.) o sudcovskej
koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany, pretože žaloba bola podaná dňa 24.06.2016
ešte za účinnosti zákona č. 90/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinného do 30.06.2016. Zákon
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť od 01.07.2016 a podľa § 470 ods. 2
veta druhá CSP, ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Z tohto
dôvodu nebol žalovaný poučený o sudcovskej koncentrácii konania, ako to mylne tvrdil advokát žalobcu.
Námietky nevznášal žalovaný doteraz z dôvodu, že konanie a dokazovanie pred súdom prvej inštancie
pred vydaním prvého rozsudku, ktorým žalobcu zamietol, bolo vedené výhradne k preukázaniu (podľa

súdu prvej inštancie spornej) existencie alebo neexistencie nezákonného rozhodnutia, čo by naplnenia,
resp. nenaplnenia prvého predpokladu pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to bez podrobného
vysporiadania sa s tým, či boli naplnené ďalšie predpoklady pre úspech žalobcu pri uplatnení jeho
nárokužalobou(vznikškody/ajejvýška/apríčinnásúvislosťmedzinezákonnýmrozhodnutímavznikom
škody), čo konštatoval aj odvolací súd v bode 31. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave

č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022.

97. Súd dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, že žalobcovi vznikla škoda /majetková
ujma/ vo výške 4.437,84 eur predstavujúca ním vynaložené trovy právneho zastúpenia za úkony právnej
služby poskytnuté mu ním zvoleným advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom v trestnom konaní, v

ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie (úkony právnej služby 2.138,32 eur + náhrada za stratu
času 1.103,50 eur + cestovné náhrady 1.196,02 eur), čím sa naplnila aj druhá podmienka pre vyvodenie
zodpovednosti voči štátu, a to vznik škody /majetkovej ujmy/.

98. Rovnako je splnená aj tretia podmienka pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu, a to príčinná

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci a škodou /majetkovou ujmou/, ktorá žalobcovi vznikla, pretože nebyť nezákonného rozhodnutia
žalovaného v trestnom konaní, nebola by žalobcovi vznikla škoda /majetková ujma/ spočívajúca v ním
vynaložených trovách právneho zastúpenia za úkony právnej služby poskytnuté mu ním zvolenýmadvokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie. Žalobcovi vznikla skutočná škoda zaplatením trov právneho zastúpenia za zastupovanie v
trestnom konaní vedenom proti žalobcovi, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie žalovaného.

99. Žalobca tak preukázal splnenie všetkých troch podmienok (1. existencia nezákonného rozhodnutia
žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím žalovaného ako orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a
vznikom škody) pre vyvodenie zodpovednosti voči štátu za škodu /majetkovú ujmu/ vo výške 4.437,84

eur predstavujúcu ním vynaložené trovy obhajoby za úkony právnej služby poskytnuté mu ním zvoleným
advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie.

100. Keďže súd mal z vykonaného dokazovania za preukázaný nárok žalobcu na náhradu škody vo
výške 4.437,84 eur, predstavujúcu ním vynaložené trovy obhajoby za úkony právnej služby poskytnuté
mu ním zvoleným advokátom v trestnom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, túto mu

priznal a na jej zaplatenie zaviazal žalovaného v I. výroku enunciátu rozsudku.

101. V zmysle citovaného ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov v spojení s citovanými ustanoveniami § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka
v znení neskorších predpisov, a ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,

ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase prvého dňa
omeškania s plnením peňažného dlhu (17.02.2016), vzhliadol súd dôvodnosť nároku žalobcu na úrok z
omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 4.437,84 eur (zo sumy súdom priznanej náhrady škody) od
17.02.2016 do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. platná ku dňu 17.02.2016 (platná v období od 10.09.2014

do 15.03.2016) predstavovala 0,05% (zdroj: H., tiež príloha žaloby na č. l. 225 spisu), a zvýšená o päť
percentuálnych bodov v zmysle citovaného ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v rozhodnom čase (t. j. v čase prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu 17.02.2016), činí
žalobcom správne uplatnenú výšku úroku z omeškania 5,05% ročne. Žalobca si v žalobe uplatnil úrok z

omeškania od 17.02.2016 (t. j. odo dňa doručenia listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 10.02.2016,
v ktorom mu oznámila, že ním uplatnený nárok na náhradu škody v žiadosti žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody nebude uspokojený, advokátovi žalobcu dňa 17.02.2016) do
zaplatenia v súlade s citovaným ustanovením § 16 ods. 4 veta posledná zákona č. 514/2003 Z. z. v
znení účinnom v čase uplatnenia nároku na náhradu škody (17.12.2015 /č. l. 13, 107 - 114, 115 - 116

spisu), podľa ktorého lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia,
že neuspokojí nárok na náhradu škody. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 4.437,84 eur od 17.02.2016 do zaplatenia v I. výroku enunciátu rozsudku.

102. Doterajšia spornosť ohľadom žalobcom uplatnenému nároku na náhradu nákladov spojených s

predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody (uplatnenej v sume 406,56 eur), ako príslušenstva
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bola pre súd prvej inštancie odstránená
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP), obsiahnutým v bode 34.
odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022,
právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022, v ktorom sa odvolací súd stotožnil so žalobcom

poukazujúc na judikatúru NS SR (rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/7/1999 z 30.03.1999). Jeho právny
záver, že žalobcom uplatňované náklady na predbežné prerokovanie nároku je potrebné posúdiť ako
príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o náklady spojené
s uplatnením nároku na náhradu škody, vyhodnotil odvolací súd ako konformný s doterajšou súdnou
praxou. Pre správne posúdenie žalovaného nároku v predmetnom spore odvolací súd poukázal aj na

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít - v uznesení NS SR zo dňa 09.06.2010, sp.
zn. 3M Obdo 2/2010 (zverejneného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 7/2010) je judikované, že
príslušenstvom pohľadávky sú aj vynaložené náklady na odmenu za právnu službu poskytnutú mimo
súdneho konania v súvislosti s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Náklady
spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj

v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky.
Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali
úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.103. Obranu žalovaného, prezentovanú jeho povereným zástupom na pojednávaní konanom dňa
27.06.2024, o nemožnosti priznať žalobcovi nárok na náklady spojené s predbežným prerokovaním
nároku na náhradu škody v sume 406,56 eur dôvodiac ich uplatnením v rozpore s ustanovením § 18

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, vyhodnotil súd ako nedôvodnú práve
s poukazom na záväzný právny názor vyslovený k tomuto nároku odvolacím súdom (§ 391 ods. 2
CSP) v bode 34. odôvodnenia Uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa
10.08.2022, právoplatného a vykonateľného dňa 06.09.2022.

104. Žalobca si uplatnil náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume
406,56 eur vrátane DPH podľa vyúčtovania uvedeného priamo v texte žaloby na strane 10 žaloby (č.
l. 10 spisu), pričom za tarifnú hodnotu považoval správne výšku peňažného plnenia, ktorej sa právna
služba týka, t. j. výšku uplatnenej a súdom v I. výroku enunciátu tohto rozsudku priznanej náhrady
škody 4.437,84 eur (§ 10 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia

úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody). Základnú
sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vyčíslil správne sumou 161,01 eur (§ 10 ods. 1
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby týkajúcich
sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody). Uplatnil si náklady spojené s predbežným
prerokovaním nároku na náhradu škody správne v sume 406,56 eur za 2 úkony právnej služby: 1.

prevzatieaprípravazastúpeniavsume203,28eur[odmena161,01eur(§10ods.1,§13aods.1písm.a/
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby týkajúcich
sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) + režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 eur
(§ 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej
služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody) + 33,88 eur /20% DPH z

odmeny a režijného paušálu/ (§ 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase
poskytnutia úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody)],
2. vypracovanie Žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.12.2015 v sume
203,28 eur [odmena 161,01 eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.
z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného prerokovania

nároku na náhradu škody) + režijný paušál za rok 2015 v sume 8,39 eur (§ 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR
č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby týkajúcich sa predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody) + 33,88 eur /20% DPH z odmeny a režijného paušálu/ (§ 18
ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom v čase poskytnutia úkonov právnej služby
týkajúcich sa predbežného prerokovania nároku na náhradu škody)].

105. Lehotu na plnenie uvedenú v I. výroku enunciátu rozsudku (do 30 dní od právoplatnosti rozsudku)
súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta druhá CSP. V ustanovení § 232 ods. 3 veta prvá
CSP je uvedené, že lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Podľa ustanovenia
§ 232 ods. 3 veta druhá CSP, súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Súd určil lehotu

na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku z dôvodu, že súdu je z jeho činnosti v skutkovo a právne
obdobných sporoch známe (§ 186 ods. 1 CSP), že s ohľadom na administratívnu náročnosť procesu
úhrady vo väčšine prípadov nie je žalovaný schopný plniť v trojdňovej lehote od právoplatnosti rozsudku
stanovenej v § 232 ods. 3 veta prvá CSP, čím sa vystavuje riziku exekúcie. O určenie 30 dňovej lehoty
na plnenie v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 CSP z dôvodu administratívnej náročnosti v súvislosti s

vyplácaním priznaných nárokov požiadal aj sám poverený zástupca žalovaného v záverečnej reči na
pojednávaní dňa 27.06.2024 pre prípad, že súd prizná žalobcovi jeho nárok v akejkoľvek výške.

II.

106. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol súd v II. výroku
enunciátu rozsudku podľa § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu
100%, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

107. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.108. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

109. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

110. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

111.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

112. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie plne úspešný, keďže súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel v I. výroku enunciátu rozsudku. Žalobca bol plne úspešný aj odvolacom konaní, keďže odvolací
súd Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 7Co/202/2018-240 zo dňa 10.08.2022, právoplatným

a vykonateľným dňa 06.09.2022, na odvolanie žalobcu zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (Rozsudok
Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/80/2016-177 zo dňa 12.01.2018, ktorým súd prvej inštancie
žalobcu zamietol v prvom výroku enunciátu rozsudku súdu prvej inštancie a o trovách konania rozhodol
v druhom výroku enunciátu rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov
konania) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca preto má nárok na náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania, potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci v
konaní pred súdom prvej inštancie, ani v odvolacom konaní, úspech nemal, v plnom rozsahu, t. j. v
rozsahu 100%. Súd preto v II. výroku enunciátu tohto rozsudku rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného
a odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

113. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

114. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s citovaným
ustanovením § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti I. výroku enunciátu tohto rozsudku, ktorým súd rozhodol o veci samej, je prípustné odvolanie (§

355 ods. 1 CSP).

ProtiII.výrokuenunciátutohtorozsudku,ktorýmsúdrozhodolonárokunanáhradutrovprvoinštančného
a odvolacieho konania, je prípustné odvolanie (§ 357 písm. m/ CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§
362 ods. 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a uvedenie spisovej značky prebiehajúceho konania /§ 127 ods. 1 a
ods. 2 CSP/) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/
(§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 CSP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).