Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222201572
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1222201572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny, odbor sociálnych vecí Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - C. D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. X, G., t.č. bytom H. XX, G., zastúpená: JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o.,
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, IČO: 47 232 757, a otec: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, G.,
t.č. bytom B. X, G., zastúpený: JUDr. Tomáš Dopita | ADVOKÁT, s. r. o., so sídlom Vazovova 6838/9B,
Bratislava, o návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na

odvolaniematkyprotirozhodnutiuMestskéhosúduBratislavaII,č.k.11P/43/2022-755zodňa11.07.2023
v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 11P/43/2022-785 zo dňa 12.09.2023
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k.
11P/43/2022-785 zo dňa 12.09.2023 sa p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava II rozsudkom č.k. 11P/43/2022-755 zo dňa 11.07.2023 rozhodol tak, že

vo výroku I. zveril maloletú A. B., nar. X.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou rozsudku do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa bude realizovať tak, že otec je oprávnený a povinný
zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, s výnimkou školských prázdnin a sviatkov, každý
párny kalendárny týždeň od stredy od 8.00 hod. do piatka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od štvrtka od 8.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 8.00
hod., každý párny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 25.12. od 19.00
hod. do 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny

rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin
od 16.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a tiež od 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka od
19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po zimných prázdninách stanovených vyhláškou MŠ SR do
8.00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR odo dňa
predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po prázdninách
do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho
jarným prázdninám od 8.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00

hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.6. od 19.00 hod. do 15.07. do 19.00
hod. a od 01.08. od 19.00 hod. do 16.08. do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas letných
prázdnin od 15.07. od 19.00 hod. do 01.08. do 19.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00
hod.. Matka je oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, s výnimkouškolských prázdnin a sviatkov, každý párny kalendárny týždeň od pondelka 8.00 hod. do stredy do 8.00
hod. a od piatka od 8.00 hod. do nasledujúceho štvrtka v nepárnom kalendárnom týždni do 8.00 hod.,
každý nepárny kalendárny rok počas vianočných sviatkov a zimných prázdnin od 25.12. od 19.00 hod.

do 2.1. nasledujúceho párneho kalendárneho roka do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas
vianočných sviatkov a zimných prázdnin v čase odo dňa predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od
16.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod. a tiež od 2.1. nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka od
19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po zimných prázdninách stanovených vyhláškou MŠ SR do
8.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin určených vyhláškou MŠ SR odo dňa

predchádzajúceho prvému dňu prázdnin od 19.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po prázdninách
do 19.00 hod., každý párny kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho
jarným prázdninám od 8.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00
hod., každý párny kalendárny rok počas letných prázdnin od 30.6. od 19.00 hod. do 15.07. do 19.00 hod.
a od 01.08. od 19.00 hod. do 16.08. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny rok počas letných prázdnin
od 15.07. od 19.00 hod. do 01.08. do 19.00 hod. a od 16.08. od 19.00 hod. do 01.09. do 19.00 hod.

s tým, že miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa je školské zariadenie, ktoré maloleté dieťa
navštevuje; v prípade neprítomnosti maloletej v školskom zariadení je miestom odovzdania a prevzatia
maloletej bydlisko matky. II. Otcovi uložil povinnosť počnúc právoplatnosťou rozsudku prispievať na
výživu maloletej A. výživným vo výške 300 eur mesačne vždy do 15. kalendárneho dňa v mesiaci
vopred, k rukám matky. III. Rodičom uložil povinnosť navzájom sa písomne, alebo jednou z foriem

elektronickej komunikácie (e-mail, WhatsApp, SMS) informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach
dotýkajúcich sa zdravotného stavu maloletej, školskej dochádzky a prospechu, ako aj o ďalších
dôležitých skutočnostiach, a to vždy pri odovzdaní maloletej do starostlivosti druhého rodiča a tiež v
primeranom čase vopred ohľadom vycestovania s maloletou do zahraničia. IV. Vo zvyšku návrh otca
zamietol. V. Protinávrh matky zamietol. VI. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k.

11P/21/2019-118zodňa2.5.2019vovýrokuozverenímaloletej,výživnomaúpravestyku.VII.Žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Opravným uznesením č.k. 11P/43/2022- 785 zo
dňa 12.09.2023 vo výroku I. opravil záhlavie rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.07.2023,
č. k. 11P/43/2022-755, v časti označenia názvu súdu tak, že správne má znieť: "Mestský súd Bratislava
II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:..." II. Opravil výrok

rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.07.2023, č. k. 11P/43/2022-755, v I. odseku v časti
úpravy striedavej osobnej starostlivosti rodičov počas veľkonočných prázdnin tak, že správne má
znieť: "Otec je oprávnený a povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny
kalendárny rok počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám
od 8.00 hod. do prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00 hod.. Matka je

oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny kalendárny rok
počas veľkonočných prázdnin odo dňa predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 8.00 hod. do
prvého dňa nasledujúceho po veľkonočných prázdninách do 8.00 hod..“ a vo výroku III. opravil poučenie
uvedené v napadnutom rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 24 ods. 1, 3, 5, 6, § 26, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 43
ods.1,§62ods.1,2,4a5,§65ods.1,§75ods.1,§78ods.1,2,3,Zákonaorodine,§38 ods.1,2zák.č.
161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), čl. 3 a čl. 18 Dohovoru o právach
dieťaťa. Prihliadol na záujem maloletého dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri hľadaní najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, ktorý záujem vyžaduje, aby sa na jeho

výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné
postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Zdôraznil, že úloha
oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a nie je tomu inak ani v posudzovanom
prípade. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i
nemateriálnychpodmienok,ktoréumožňujúrozvíjaniejehoosobnosti.Vprocesesocializáciemaloletého

dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom. Na základe vykonaného
dokazovaniadospelkzáveru,žejedôvodnézvereniemaloletejdostriedavejosobnejstarostlivostioboch
rodičov. Uviedol, že rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti

zohľadňujemnožstvofaktorovnastranedieťaťaa nastranerodičov,pričomstriedavástarostlivosťkladie
na rodičov vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju rodičia dokážu zvládnuť, výrazne zvyšuje
predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný aj po zrušení
spoločnej domácnosti. Zachovanie takéhoto vzťahu je prvoradým záujmom maloletého dieťaťa, ktorýmôže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa. Prihliadol na vek maloletej 8 rokov a 8
mesiacov, ktorá v súčasnosti už väčšiu časť svojho života prežila v konflikte svojich rodičov, pričom v jej
živote jeotecprítomnýodnarodenia, keďvnávrhunarozvodpodanomdňa6.2.2019 samatkavyjadrila,

že jej venoval "všetok svoj voľný čas". Konštatoval, že počas celého konania sa otec o dieťa zaujíma a o
dcéru sareálnestaral porozchodesmatkouajnadrámecrežimuurčenéhorozsudkomOkresnéhosúdu
Bratislava II zo dňa 2.5.2019. Prihliadol na vyjadrenia matky počas šetrenia realizovaného kolíznym
opatrovníkom, keď uviedla, že "v čase, keď sa A. narodila až do jej troch rokov ju otec skoro stále
nosil na rukách, lebo sa bál, že sa zraní, alebo spadne....Vždy bola jeho miláčik a je ním dodnes.....A.

vždy kúpal, hrával sa s ňou a uspával ju…. Pri rozvode sa dohodli, kedy a v akom čase sa bude s
A. stretávať. Vzhľadom na to, že sa vtedy často sťahoval a A. ešte vtedy chodila do materskej školy,
umožnila mu, aby sa s ňou mohol stretávať pred domom, kde býva alebo priamo u nej doma. A. bola
zvyknutá, že ju uspával, tak sa dohodli, že môže s dcérou byť do pol desiatej večer a potom išiel
domov." Poukázal na to, že inštitút striedavej starostlivosti bol zakotvený do Zákona o rodine práve z
dôvodu, že ho zákonodarca považuje za vhodnú formu starostlivosti, pričom v danej veci z vykonaného

dokazovania nevyplynul žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by nebola striedavá osobná starostlivosť
v záujme maloletej. Poukázal na čl. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého je záujem maloletého dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a pri jeho určovaní a
posudzovaní sa zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa; bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie
a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava; ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného

a citového vývinu dieťaťa; podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh
dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, podmienky
na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
Pri rozhodovaní súd prihliada v prvom rade na záujem maloletého dieťaťa a nie záujem rodičov, a
musí vychádzať z toho, že rodičia sú rovnoprávni a majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti. Pri

rozhodovaní zohľadnil záujem maloletej dospejúc k záveru, že forma striedavej starostlivosti najlepšie
zabezpečí vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s oboma rodičmi, ktorí sú schopní výkonu riadnej
starostlivosti. Poukázal na závery dvoch psychologičiek, z ktorých vyplýva, že maloletá i napriek
zhoršeným vzťahom medzi jej rodičmi má k nim pozitívny vzťah, je rada s oboma rodičmi a na tomto je
potrebné stavať. Prihliadol na správu z psychologickej intervencie K. K. J. L. doručenej dňa 15.6.2023

vyhotovenej na žiadosť súdu, z ktorej je zrejmé že nie je daný dôvod, prečo by maloletej režim
dlhších období u každého rodiča nemal vyhovovať - "je to primerané jej veku aj skúsenosti, ktoré
má s rozdelenou starostlivosťou rodičov o ňu, už dlhšie obdobie". K negatívnemu vymedzeniu voči
striedavej starostlivosti psychologičkou K. G. M., uviedol, že správa pochádza z dávnejšieho obdobia
(konca roka 2021) ako správa K. K. J. L., a dôvody ňou uvádzané spočívajú v tom, že "rodičia uplatňujú

rozdielne výchovné nastavenia, ich vzájomné nastavenie je konfliktné, a teda prostredia, v ktorých by
sa A. pohybovala by pôsobili ambivalentne a nekonzistentne". Vzal do úvahy aj názor psychologičky K.
G. M., že za predpokladu, "že by rodičia A. primárne doriešili svoje konflikty a začali by sa výraznejšie
fokusovať na rodičovskú úlohu, navzájom sa rešpektovať, mohla by striedavá starostlivosť predstavovať
možné nastavenie styku s dieťaťom". Konštatoval, že matka poukazuje na správu K. G. M., a súčasne

(podľa vyjadrenia samotnej psychologičky) odmietla ponúkanú terapiu hrou pre maloletú, pričom v
tomtokonaníodmietlaajporadenstvonazlepšenierodičovskejkooperácie(odporúčanéajmediátorkou),
preto nemožno jej argumentáciu v tomto ohľade zohľadniť. Konštatoval, že z matkou predkladanej
komunikácie rodičov možno pozorovať skôr konfliktné nastavenie matky, než otca (napr. vyjadrenie
matky: "Choď sa liečiť, aby si neskončil ako Tvoja matka"). Námietky matky voči starostlivosti otca o

maloletú vyhodnotil ako miestami malicherný boj (cit. napr. z vyjadrenia matky doručeného 7.2.2023:
"Oneskorené príchody domov spôsobujú, že A. sa nemôže zúčastňovať večerného kúpania svojho
brata, pri ktorom veľmi rada pomáha.", resp. okolnosť, že matka trvala na skoršom - o viac než dve
hodiny - vracaní dcéry otcom, než to bolo upravené v rozsudku, na druhej strane mu však neumožnila
preberanie dcéry o 30 minút skôr priamo zo školy), prípadne hľadanie zámienok na produkovanie

tvrdení o "patológiách otca", ktoré však ani K. G. M., ani K. K. J. L. nezistili. Prihliadol na správu
K. G. M., ktorá uviedla, že obaja rodičia sú pre maloletú významné vzťahové osoby a K. K. J. L.
pozorovala, že maloletá bola s otcom rovnako (ako s matkou) šťastná a spokojná, emocionálne stabilná
a tešila sa na program, ktorý budú mať spolu; "jediné, čo vnímala negatívne je, že majú spolu len
pár hodín času a musia dodržať čas, kedy pôjde k mame. Lebo mama by sa hnevala, keby prišli

neskôr". Neprihliadal na tvrdenia matky o udalostiach počas víkendu 3. až 5.6.2022 v tom smere, že
otec vedome nerešpektoval postoj maloletej ohľadom trávenia času s dievčatkom z detského domova
(čo matka vníma ako zásah do osobnostných práv maloletej) a že ju nútil spať v jednej posteli s cudzími
osobami, ako aj podozrenie matky zo sexuálneho zneužívania maloletej otcom (s ohľadom na matkoutvrdené spoločné sprchovanie otca s dcérou, spávanie v jednej posteli, resp. bozkávanie na ústa),
ako na nepreukázané, ani dôkazmi predloženými matkou, ani šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava. Mal za to, že niektoré z matkou uvádzaných tvrdení boli vykonaným šetrením, ako aj

pohovorom s maloletou vyvrátené, minimálne čo sa týka priebehu udalostí počas uvedeného víkendu.
Za nepreukázané považoval aj matkou prezentované podozrenia zo sexuálneho zneužívania maloletej,
ktoré formulovala len ako potenciálnu možnosť či hrozbu. Konštatoval, že úplne odlišná interpretácia
situácií opisovaných matkou bola zo strany otca. Vzal do úvahy, že matka nepodala odvolanie voči
uzneseniu č.k. 11P/105/2022-64 zo dňa 04.07.2022, ktorým bol zamietnutý jej návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia o obmedzení styku otca s maloletou práve z uvádzaných dôvodov. Matka
nepreukázala ohrozenie integrity maloletej, jej duševného alebo telesného zdravia zo strany otca, a ani
dôvod na zamietnutie návrhu otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti. Uviedol,
že ak matka ako výrazný problém vníma "postoj otca k základným životným hodnotám, ktoré sa snaží
vštepovať aj maloletej, ktorá však nie je tomu naklonená a cíti veľký zmätok a nepokoj, nevie, ako sa má
s tak absolútne odlišným postojom k jej výchove a starostlivosti zo strany otca vyrovnávať", opätovne

poukázal na to, že matka odmietla psychologičkou ponúkanú terapiu, ako je zrejmé zo správy K. G. M.
z psychologického vyšetrenia maloletej zo dňa 15.02.2022.

3.Zadostatočnerelevantnýnepovažovalargumentmatkyonevhodnostistriedavejosobnejstarostlivosti
z dôvodu "absolútne odlišného postoja otca k výchove a starostlivosti o maloletú", resp. "rozporných

postojov rodičov k starostlivosti a výchove maloletého dieťaťa". Bez ohľadu na výkon starostlivosti
o maloletú, uvedená skutočnosť nijak nevyrieši ich odlišné postoje a výchovné prístupy. Uviedol,
že rozdiely medzi rodičmi v temperamente, povahe, či prístupe, by mohli byť pre maloletú aj
prínosné, keď je prirodzené, že každý z rodičov prináša do výchovy dieťaťa "svoj vklad". Za
podstatné považoval, aby sa obaja rodičia snažili jednať v záujme dieťaťa, nastavili sa na kooperáciu

a konštruktívnu komunikáciu s rešpektovaním toho druhého ako rovnocenného rodiča, reagovali za
každých okolností rozvážne a pokúsili sa každú situáciu riešiť predovšetkým dohodou. K zbližovaniu
rodičovských stanovísk môže byť nápomocný poradenský psychológ pre samotných rodičov, ktorého
však matka počas tohto konania odmietala s poukazom na napadnutie otcom v priestoroch školy,
čo však nebolo preukázané. Ako zásadné pre zdravý vývin maloletej vyhodnotil, aby rodičia boli

schopní pri rozdielnych výchovných prístupoch spolu konštruktívne spolupracovať. Z uvedeného dôvodu
začal na pojednávaní dňa 11.7.2023 ex offo konanie o uloženie výchovného opatrenia, ktoré vylúčil
na samostatné konanie. Neprihliadal na argumenty matky o nevhodnosti modelu striedavej osobnej
starostlivosti o maloletú z dôvodu kumulácie zmien v jej živote v súvislosti s nástupom do školy v
septembri 2021 a narodením brata v F. XXXX, ktoré dôvody odpadli plynutím času. K obavám matky, že

otecnemázastabilizovanúbytovúotázkuamaloletáunehonemásvojuizbu,uviedol,žeuvedenáotázka
bola vyriešená v priebehu konania, nakoľko otec má stabilné bytové podmienky a pre maloletú izbu.
Za nepreukázané považoval tvrdenia matky o častých zmenách partneriek otca, o fyzickom napadnutí
matky otcom v priestoroch školy. Rovnako nezohľadnil argumenty matky o nezodpovednom postoji otca
k plneniu školských povinností maloletou, prihliadajúc na správy školy zo dňa 26.6.2022 a dňa 6.7.2023,

z ktorých je zrejmé, že domáce úlohy si maloletá dôsledne plní, spolupráca s rodičmi je aktívna,
s veľkým záujmom oboch rodičov o štúdium dieťaťa, školské vzdelávacie výsledky a jej správanie,
pričom práve otec sa angažuje aj nad bežný rámec povinností rodiča ako triedny dôverník a v OZ G..
V súvislosti s argumentom o podaní koloidného striebra maloletej prihliadol na vyjadrenie otca v podaní
zo dňa 10.5.2023, v ktorom svoje konanie uveriteľne vysvetlil a vyjadril sa, že sa to nebude opakovať.

Za nedôvodné vyhodnotil námietky matky, ktorá spochybnila finančnú gramotnosť otca, pretože otec
maloletejzjavnezabezpečujevšetkopotrebnépočasjehostarostlivostiaplnísiajvyživovaciupovinnosť,
dlžné výživné z minulosti doplatil a vysvetlil problémy v súvislosti s pandémiou, ktorá mala (ako je
všeobecne známe) bezprecedentný vplyv na podnikanie. Apeloval na otca, aby výživné uhrádzal včas.
V súvislosti s výhradou matky k ochutnávaniu zmrzliny otcom z jazyka dcérky, čo sa mala matka

dozvedieť od maloletej ("raz si s otcom vymieňali chuť zmrzliny tak, že sa dotýkali končekmi jazyka"),
konštatoval,žeotecuvedenépoprel,pričomajsamotnámatkanapojednávanídňa11.7.2023uviedla,že
nevie, či je to pravda. Matkou predkladanú komunikáciu s otcom majúcu preukazovať nekompetentnosť
otca poskytovať maloletej riadnu starostlivosť považoval za podklady preukazujúce záujem otca a jeho
starostlivosťomaloletú (citovýzáujem,záujemovzdelanie,hygienuapod.).Uzavrel,ževkonaní nebolo

zistené, že by starostlivosť otca o maloletú počas realizácie styku nebola zabezpečená riadne a ak má
maloletá u otca iný režim ako u matky, neznamená to, že je tento režim nevhodný, či horší. Vykonaným
dokazovaním zistil, že otec je schopný sa o maloletú riadne postarať, maloletá si u otca zvykla stráviť aj
dlhší čas, vrátane noci, t. j. prespávať u otca cez víkendy, prázdniny a podobne. Prihliadol na rozsudoko rozvode manželstva a uzatvorenú dohodu rodičov, podľa ktorej trávia prázdniny s maloletou na
polovicu tak, že počas leta sa styk otca s maloletou mal realizovať celý júl. Vzal do úvahy vyjadrenie
matkyvpodanízodňa27.7.2022ohľadomtráveniačasuotcasmaloletouspočiatkuvdomácnostimatky,

keď umožnila otcovi v jeho časoch ukladať maloletú na spánok, prečítať jej rozprávku, uspať ju s cieľom
uľahčiťjej spracovanierozchodu/rozvodurodičovakvôličastémusťahovaniusaotcastým,že postupne
dochádzalo k situáciám, keď mal otec maloletú doviezť matke a spoločne ju prosili, aby mohla maloletá
u otca aj cez týždeň prespať. Konštatoval, že samotná matka potvrdila, že maloletá prejavovala
záujem o dlhší čas s otcom, hoci dôvody, prečo k tomu došlo, každý z rodičov interpretuje odlišne. Tiež

zohľadnil,žematkapotvrdila(pojednávaniedňa06.10.2022),žeotcoviumožňovalatráviťsdcéroučasaj
nad rámec súdneho rozhodnutia, napr. predĺžené víkendy, cestu za starými rodičmi do Tatier a uviedla,
že maloletá v čase návštevy predškolského zariadenia občas výnimočne prespala u otca aj cez týždeň,
výnimočne povolila prespatie u otca v prípade, že plánoval cestovať na východ za starými rodičmi
dôvodiac tým, aby sa dieťa vyhlo piatkovým, resp. nedeľným dopravným zápcham (podanie doručenom
dňa 7.2.2023). Otec na pojednávaní dňa 06.10.2022 potvrdil, že maloletá v tom čase u neho prespávala

so súhlasom matky aj cez týždeň, ktorý súhlas matka nástupom maloletej na základnú školu odvolala.
Poukázal na to, že matka nesporovala tvrdenia otca, že zabezpečoval starostlivosť o maloletú v čase
ochorenia dcéry od 12.-15.11.2022, s čím súhlasila. Nebolo sporné, že v dlhších časových intervaloch
sa otec o maloletú v minulosti staral, napr. počas roku 2020 po dobu dvoch mesiacov na chate v
Tatrách, pričom matka pripustila väčšinovú starostlivosť otca v uvedenom období. Mal za to, že aj tieto

skutočnosti preukazujú, že maloletá si už s otcom zvykla tráviť dlhší čas aj s prespatím. K subjektívnemu
názoru matky na otca a jeho životnému štýlu (vegetariánstvo, chodenie naboso a pod.) uzavrel, že
uvedené nemôže byť dôvodom, pre ktorý by mal byť kontakt otca s maloletou obmedzovaný, zvlášť ak v
priebehu konania a dokazovania nebola preukázaná nespôsobilosť otca zabezpečovať starostlivosť o
maloletú. Konštatoval, že ak by boli tvrdenia matky o ohrozovaní maloletej otcom pravdivé, nesúhlasila

by ani s víkendovým stykom, resp. stykom cez prázdniny. O výrazne negatívnom nastavení matky voči
otcovi (ktoré naopak súd až natoľko nepostrehol v postoji otca k matke) svedčia aj jej vyjadrenia v
priebehu konania v znení, aby "otec dal pokoj jej rodine", teda aj jej dcére. Postoj matky, ktorá považuje
svoju novú rodinu za plnohodnotnú pre maloletú, nasvedčuje absencii jej schopnosti plne rešpektovať
rolu biologického otca v živote maloletej, ak nie dokonca o snahe vytesniť otca zo života dcéry. Apeloval

na matku, aby prehodnotila svoj postoj k otcovi a jeho nezastupiteľnom význame pre život dcéry.

4.Zasúladnýsozáujmommaloletejustálil režimstriedavejosobnejstarostlivosti vintervalochstriedania
2-2-6-4, t.j. jeden kratší interval v párnom týždni pre oboch rodičov, následne dlhší pobyt s matkou a
predĺžený víkend s otcom, čo predstavuje pomer 6 dní zo 14 pre otca a 8 dní zo 14 pre matku. Daný

režim je kompromisom medzi návrhom matky na rozšírenie styku (podaný dňa 7.2.2023) a pôvodným
návrhom otca a zohľadňuje názor psychologičky, že k intervalu striedania v režime - 7 dní za sebou
matkaa7dnízasebouotec-by malodôjsťpostupnýmprechodomaspočiatkubymalamaťvyššípomer
času s maloletou matka. Prihliadal aj na názor psychologičky, že návrh otca o zmene starostlivosti na
dlhšie obdobie aj u neho a s prechodom do modelu 7/7 dní u otca a matky, by sa mal začať pripravovať

pre obdobie staršieho veku dieťaťa. Konštatoval, že tento režim zohľadňuje názor kolíznej opatrovníčky
aj želanie maloletej, ktorá striedanie v týždňových intervaloch odmietla slovami: "lebo to by som celý
týždeň nevidela maminu a druhý týždeň by som zasa celý nevidela tatina". Mal za to, že rozhodnutím
o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti získava každý z rodičov svoje vlastné pole pôsobnosti, bez
kontroly a nátlaku druhého rodiča, kedy môže dôjsť k upokojeniu situácie aj samotnou skutočnosťou, že

rodičia si budú dieťa striedať formou odovzdávania do školského zariadenia s cieľom eliminovať kontakt
a konflikt rodičov, ktorému sa ani 4 roky po rozvode nevedia vyhnúť. Zdôraznil, že záleží predovšetkým
na rodičoch (ich schopnosti spolu o maloletej komunikovať, rešpektovať navzájom postavenie druhého
rodiča a neuprednostňovať svoj záujem pred potrebami dcéry), či bude maloletá prosperovať alebo
či sa bude pod vplyvom rodičovských nezhôd trápiť. Pri úprave styku/výkonu starostlivosti o maloletú

počas sviatkov a prázdnin rešpektoval zásadu ich rovnocenného rozdelenia medzi oboch rodičov. Pri
určení rozsahu starostlivosti počas letných prázdnin, ktoré doposiaľ trávili rodičia s maloletou každý
jeden celý kalendárny mesiac, zvolil kratšie dvojtýždňové intervaly, berúc do úvahy návrhy oboch
rodičov. Mal za to, že rovnomerné rozdelenie prázdninového času vytvorí priestor pre otca aj matku (a
ich rodinných príslušníkov) na trávenie času s maloletou, čo prispeje k upevneniu vzájomných citových

väzieb.

5. K zisťovanému názoru maloletej zdôraznil, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor
vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je nepopierateľné (§ 38 CMP, § 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. orodine). Posúdenie záujmu dieťaťa však prináleží súdu, ktorého úlohou je korigovať predstavy a názory
maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného
súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno

pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené
skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia
súdu (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02). Názoru dieťaťa
venovalnáležitúpozornosť,alesprihliadnutím navšetkyokolnostiprejednávanejveci,tentonezohľadnil
v zmysle požiadavky matka, teda ponechať doterajšiu úpravu nezmenenú. Prihliadol na obsah správy

z psychologickej intervencie K. K. J. L., zo dňa 15.6.2023, podľa ktorej sa maloletá riadi pravidlami
a preferenciami matky, ako aj na skutočnosť, že z výpovede maloletej vyplýva, že matka sa jej pred
výsluchom pýtala, či náhodou to nechce tak, ako to je doteraz, čo maloletú mohlo ovplyvniť. Konštatoval,
že maloletá bola v odpovediach na otázky ohľadom styku s otcom neistá a viackrát sa vyjadrila
nejednoznačne ("neviem", "bolo by to dobre aj zle"). Vychádzal z premisy, že záujmom maloletej je
mať oboch rodičov, tráviť čas primerane s každým z nich a umožniť rodičovi vychovávať svoje maloleté

dieťa. V súvislosti so zhoršenou komunikáciou vyslovil, že nie je názoru, že striedavú starostlivosť
je možné nariadiť len v prípade, ak medzi rodičmi nie je konfliktná komunikácia, vedia sa dohodnúť
na podstatných veciach týkajúcich sa maloletej a podobne. Poukázal na to, že zhoršená komunikácia
je problémom aj pri úprave, napr. osobnej starostlivosti jedného rodiča a širšej úprave styku rodiča
druhého. Aj pri takto nastavenej starostlivosti je pre záujem maloletého dieťaťa potrebné, aby rodičia

spolu riadne komunikovali a vedeli sa dohodnúť na veciach týkajúcich sa maloletej. Dal do pozornosti
niektoré rozhodnutia Ústavného súdu ČR, určujúce obdobnú právnu úpravu striedavej starostlivosti
ako v našom právnom poriadku, napr. nález sp. zn. I. ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014, v ktorom sa
uvádza, že "Samotnej problematike komunikácie medzi rodičmi sa Ústavný súd vo svojej judikatúre už
venoval [porov. nález sp. zn. III. ÚS 1206/09 zo dňa 23. 2. 2010 (N 32/56 SbNU 363); nález sp. zn.

I. ÚS 2661/10 zo dňa 2. 11. 2010 (N 219/59 SbNU 167)]. Podľa zmienenej judikatúry nemôže púha
absencia komunikácie medzi rodičmi, či jej zhoršená kvalita viesť k vylúčeniu striedavej výchovy, lebo
v takomto prípade by sa jednalo v podstate o ústupok vzájomnej rivalite rodičov, ktorá len sleduje "boj
o dieťa", prípadne trýznenie druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Vylúčením striedavej starostlivosti
len na základe nevhodnej komunikácie by sa tak otváral priestor ku zneužitiu postavenia rodiča, ktorý

mal dosiaľ dieťa zverené do starostlivosti. Súdy majú v takom prípade primárne povinnosť skúmať, z
akých dôvodov je komunikácia medzi rodičmi nevhodná, a následne sa pokúsiť pomocou vhodných
opatrení komunikáciu medzi rodičmi zlepšiť, napríklad vo forme nariadenia mediácie či nariadenia
aspoň minimálnej písomnej komunikácie týkajúcej sa dieťaťa. Už samotná striedavá starostlivosť totiž
môže byť impulzom ku zlepšeniu komunikácie a lepšej spolupráci rodičov." Berúc do úvahy najlepší

záujem maloletej ako najlepšiu formu jej starostlivosti ustálil striedavú starostlivosť, napriek zhoršenej
komunikácii medzi rodičmi, prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že
vzťahové väzby maloletej s obidvoma rodičmi sú natoľko kvalitné a nedostatky kooperácie rodičov nie
sú natoľko závažné, aby bolo odôvodnené vylúčiť možnosť zverenia maloletej do striedavej rodičovskej
starostlivosti.

6. Pri rozhodovaní o výživnom na maloletú aplikujúc ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine porovnal zmeny
pomerov na strane maloletej a rodičov, riadiac sa nielen hmotnoprávnou podmienkou zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom, ale tiež v zmysle judikatúry potrebou prihliadať ku všetkým skutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej

povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi
v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Touto zásadou sa riadil aj pri rozhodovaní o návrhu
na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Uviedol, že právne relevantné pre
rozhodnutie o podanom návrhu je to, či sa zmenili okolnosti na strane dieťaťa alebo na strane
povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou

môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, zmena
zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup
dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov,
zmena majetkových pomerov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých
zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd

mohol vyhodnotiť, či došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu
rozhodnutia s ohľadom aj na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni ostatných členov rodiny.
Konštatoval, že naposledy súd určil výživné na maloletú rozsudkom zo dňa 2.5.2019 v konaní sp. zn.
11P/21/2019 na sumu 400 eur v zmysle dohody rodičov. V tom čase matka dosahovala príjem 840 eurmesačne netto, poberala prídavky na dieťa vo výške 24,34 eur a daňový bonus vo výške 44,34 eur
mesačne; spoluvlastnila v BSM pozemky v m.č. G. - A. K., k.ú. N.. Matka bývala v prenajatom byte spolu
s maloletou a nájomné platila vo výške 610 eur mesačne. Mal preukázané, že toho času je matka na

rodičovskej dovolenke s mladším synom N., narodeným v auguste 2022, mesačne poberá rodičovský
príspevok 412 eur a prídavky na deti po 60 eur na každé dieťa. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku
dosahovala príjem cca 1.100-1.200 eur netto mesačne. Matka žije s partnerom, otcom maloletého N., v
prenajatom byte za nájomné vo výške 701 eur mesačne (t.j. 175,25 eur/osobu), je vlastníčkou aj bytu
na F. O. N. G. zakúpeného na základe čerpaného hypoúveru a mesačný náklad hradí vo výške 190

eur za služby/energie a z prenájmu tohto bytu má výnos 700 eur mesačne. Pri porovnaní pomerov
na strane otca konštatoval, že otec deklaroval v konaní o rozvod mesačný netto príjem cca 1.500 eur.
Okrem dokladovaných pozemkov v BSM s matkou nevlastnil žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci
väčšej hodnoty, bol spoločníkom troch obchodných spoločností, býval sám v prenajatom byte za výšku
nájomného 620 eur mesačne. Mal preukázané, že otec aktuálne deklaroval príjem vo výške 2.000
eur/mesačne netto, a jeho výdavky predstavujú platby za nájomné v sume 1.070 eur mesačne (ktoré

mu hradí firma), splátky dvoch úverov vo výške 659,67 eur s tým, že je spoločníkom štyroch obchodných
spoločností. Podľa vyjadrení otca maloletej hradil nad rámec výživného množstvo aktivít. Na strane
maloletej mal preukázané zvýšenie jej nákladov, ktoré v priemere mesačne predstavujú platby za stravu
doma cca 150 eur, stravu v školskej jedálni len réžia 16 eur, družina 40 eur, oblečenie/obuv 60 eur,
školské potreby a dobrovoľný príspevok 12 eur, tanečný krúžok 22,50 eur, výtvarný krúžok 20 eur, lieky

15 eur, zubný lekár 30 eur, hygiena 15 eur, čo činí nárast minimálne o 200 eur. Uviedol, že pri striedavej
osobnej starostlivosti nie je možné v plnej miere zohľadniť položku na stravu doma, či hygienu, pričom aj
náklad na bývanie, ktorý sa citeľne znížil z dôvodu, že matka žije s partnerom a novonarodeným synom
v spoločnej domácnosti, a na jednu osobu pripadá nižšia pomerná časť. Vzal do úvahy, že ak by matka
bývala vo vlastnom byte na F. O., náklad na bývanie by si mohla znížiť ešte viac. Na nové náklady matky

na hypoúver a na úvery deklarované otcom pri porovnaní pomerov rodičov neprihliadal, pretože ide o
ich investičné výdaje.

7. Na základe porovnania pomerov od poslednej úpravy výživného dospel k záveru o náraste nákladov
na maloletú v súvislosti s jej nástupom do školy, na krúžky, jej rastom, vekom, a aj v súvislosti s

infláciou. Prihliadol na to, že časť zvýšených nákladov na maloletú je vykrytá z prídavkov na dieťa,
ktoré sa oproti roku 2019 zvýšili o cca 35 eur mesačne. Na druhej strane došlo k poklesu nákladu na
bývanie maloletej, ktorého výška mala vplyv na dohodu rodičov ohľadom výživného v predchádzajúcom
konaní. Zdôraznil, že daný náklad na bývanie, ako aj náklad na stravu, či hygienu je možné zohľadniť
len čiastočne, nakoľko otcovi sa počas bežného roka zvýšil pomer osobnej starostlivosti o maloletú z

doterajších 21 % na cca 43 %. Na pokles príjmu na strane matky neprihliadal s poukazom na ust. § 74
Zákona o rodine, keď vyživovaciu povinnosť voči nej má jej partner, otec maloletého N.. Z rovnakého
dôvodu len čiastočne prihliadal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť matky voči maloletému synovi. Za
významnú okolnosť v súvislosti s výškou vyživovacej povinnosti považoval skutočnosť, že otec bude
oprávnený po zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti poberať daňový bonus, voči čomu

matka nemala námietky. Daňový bonus až do nástupu na rodičovskú dovolenku poberala matka, čo
však počas rodičovskej dovolenky v zmysle platnej právnej úpravy nie je možné. S účinnosťou od
1.4.2019 suma daňového bonusu na dieťa do veku 6 rokov činila 44,34 eur mesačne, od 1.1.2023
vzrástol na 140 eur/mesačne, čo predstavuje nárast o cca 96 eur mesačne. Takmer polovica určeného
výživného otca v celkovej sume 300 eur mesačne je teda krytá poberaním daňového bonusu. Prihliadol

na pomer dní starostlivosti otca o maloletú, keď otec mal doteraz upravený styk počas bežného roka
v rozsahu 2,92 dňa (70 hod.) zo 14 dní (336 hod.), t.j. 20,83 % času. Po zverení maloletej do striedavej
osobnej starostlivosti v rozsahu 6 dní (144 hod.) zo 14 dní (336 hod.) bude starostlivosť o maloletú zo
strany otca počas bežného roka predstavovať cca 42,86 %, t.j. dôjde k nárastu o cca 22 %, pričom po
odpočítaní daňového bonusu bude otec na výživné hradiť zo svojho príjmu len 160 eur mesačne, čo je

53 % z 300 eur. Konštatoval, že pri znížení výživného zo 400 eur na 300 eur dôjde k jeho poklesu o 25%.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, najmä na nižší pomer starostlivosti otca oproti matke v pomere 6/8,
rast životných nákladov, zvýšený príjem otca v porovnaní s rokom 2019 o cca 33 %, rozsah a štruktúru
ním deklarovaných výdavkov (otec si hradí mesačne životné poistenie 140 eur, osobné sporenie 25
eur a prispieva na 2 adoptované deti v Afrike 50 eur, žije sám v trojizbovom byte s nájomným 1.070

eur), dospel k záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia boli splnené zákonné podmienky na určenie
výživného zo strany otca na sumu 300 eur mesačne. Ponechanie výživného v súčasnej výške v zmysle
návrhu matky, vyhodnotil ako nezodpovedajúce zvýšenému rozsahu starostlivosti otca o maloletú
prihliadajúc aj na skutočnosť, že pôvodná výška výživného v sume 400 eur mesačne zohľadňovalanajmä vysoké nájomné za byt, ktorý matka s maloletou užívala a nízky príjem matky. Pôvodne určené
výživné považoval za nadhodnotené, keď aj matka sa vyjadrila, že pri určenom tak vysokom výživnom
môžu ísť s maloletou viackrát ročne na dovolenky. Doplnil, že z výživného hradeného otcom by matka

mala uhrádzať pravidelné platby tretím osobám, t.j. platby škole (jedáleň, družina, triedny fond, krúžky)
a aj ďalšie potreby maloletej, ktoré bude využívať aj u otca (oblečenie a obuv, školské potreby); teda
výživné hradené otcom nemá slúžiť na úhrady dovoleniek maloletej s matkou niekoľkokrát ročne.
8. Súd nevyhovel návrhu matky na nariadenie znaleckého dokazovania prihliadajúc na vyjadrenie matky
na pojednávaní dňa 12.1.2023 prostredníctvom jej právnej zástupkyne, keď od tohto návrhu upustila

s tým, že by mohol postačovať záver psychologičky K. K. J. L., ktorý bude rešpektovať. Matka na
návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania zotrvala dňa 30.6.2023 za účelom posúdenia prípadných
patológií na strane otca vo vzťahu k maloletej s poukazom na správu z psychologickej intervencie zo dňa
15.6.2023, v ktorej zodpovedanie tejto otázky absentuje. Matka nesúhlasila so správou psychologičky
a uviedla, že len ak sa nepreukážu na strane otca žiadne patológie, bude v záujme maloletej upraviť čas
trávený s otcom v zmysle jej návrhu. Súd prvej inštancie nariadenie znaleckého dokazovania v tejto fáze

konania považoval za nehospodárne, ktoré by zbytočne viedlo k predlžovaniu konania a prieťahom.
V súvislosti s matkou namietanými patológiami otca odkázal na bod 39.- 40. odôvodnenia rozsudku.
Zdôraznil, že psychologička K. K. J. L. bola súdom výslovne žiadaná aj o vyjadrenie, či je daná u dieťaťa
(prípadne u niektorého z rodičov) prekážka, ktorá by bránila realizácii striedavej osobnej starostlivosti
oboma rodičmi. Dospel k záveru, že ak by u otca nejaké "patológie" ohrozujúce maloletú zistené boli,

tieto by sa v správe K. K. J. L. a v správe K. G. M. objavili. Vzhľadom na uvedené interpretoval
opätovné vznesenie návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania matkou ako jej nespokojnosť so
závermi psychologičky ohľadom zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti.

9. Návrhu otca v časti uloženia vzájomnej informačnej povinnosti rodičom vyhovel prihliadajúc na to, že

matka voči tejto časti návrhu otca nemala námietky. Dospel k záveru, že úprava vzájomnej informačnej
povinnosti rodičov s presnými pravidlami (forma, interval, rozsah) je v záujme maloletej, a to aj s cieľom
predísť prehlbovaniu rodičovského konfliktu. V tejto súvislosti poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 1554/14 zo dňa 30.12.2014, citovaný v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Nevyhovel návrhu otca vo vzťahu k striedavej starostlivosti rodičov o maloletú v plnom rozsahu a režim

striedavej osobnej starostlivosti upravil sčasti odlišne poukazujúc na dôvody uvedené v rozsudku.
Zároveň zamietol návrh otca, ktorým žiadal výživné neurčiť a zamietol aj protinávrh matky v celom
rozsahu z vyššie uvedených dôvodov. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP. Opravné
uznesenie vo vzťahu k záhlaviu, výroku a poučeniu napadnutého rozsudku vydal v súlade s ust. § 224
CSP.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie s tým, aby súd pristúpil k zmene pôvodného rozhodnutia o úprave rodičovských
práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že v časti schválenej rodičovskej dohody o úprave styku

otca s maloletou túto zmení nasledovne: otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každý kalendárny
týždeň v utorok a štvrtok od 14.30 hod. do 19.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od
15.00 hod. do nedele do 19.00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 08.00
hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 08.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas Vianočných
sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 15.00 hod. a každý

párny kalendárny rok od 25.12. od 15 hod. do 2.1. počas nasledujúceho nepárneho kalendárneho roka
do 19.00 hod., počas Veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku v čase odo dňa
predchádzajúceho veľkonočným prázdninám od 19.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom
pondelku do 18.00 hod. s tým že otec je povinný maloletú v určený čas v mieste bydliska od matky
vyzdvihnúť a na tom istom mieste maloletú matke riadne a včas vrátiť. V prípade, ak bude maloletá

navštevovať školské zariadenie, otec je oprávnený odovzdať a vyzdvihnúť ju v tomto zariadení počas
úpravy styku. Odvolanie odôvodnila ustanovením § 365 ods. 1 písm. d/, e/, f/, h/ zák. č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len CMP). Napadnutý rozsudok považovala za nesprávny a vyslovila presvedčenie, že
súd sa pri rozhodovaní dopustil viacerých pochybení, ktoré mali za následok nesprávne a nezákonné

rozhodnutie vo veci. Podľa jej mienky, súd vo vyjadreniach rodičov hľadal argumenty na podporu
zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov a na obhajobu názoru prezentovaného otcom v
jeho návrhu. Namietala, že súd neposudzoval vec nezaujato s ohľadom na najlepší záujem maloletého
dieťaťa, o čom svedčí niekoľko nezrovnalostí v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom z úvahsúdu, na základe ktorých rozhodol, je možné vyvodiť naplnenie ňou uvedených odvolacích dôvodov.
Nestotožnila sa s názorom, že zachovanie vzťahu dieťaťa k obom rodičom je prvoradým záujmom
maloletého dieťaťa, ktorý môže byť potlačený len inými vážnejšími záujmami dieťaťa. Vážnejšími

záujmami dieťaťa možno rozumieť záujem na zachovaní jeho bezpečnosti, jeho duševného, telesného
a citového vývinu. Mala za to, že v danom konaní je zásah otca do telesného a duševného vývinu
maloletej zrejmý a preukázaný. Poukázala na to, že otec podáva maloletej koloidné striebro, ktorú
skutočnosť sám potvrdil. V tomto smere otec zlyhal, pretože koloidné striebro obsahujúce ťažké kovy,
je v Európskej únii zakázané a na Slovensku je ho možné dostať len cez pochybné spoločnosti

predávajúce lieky, ktoré neprešli kontrolou Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Súd neprihliadal na
konanie otca, ktorý sa dopustil vážneho ohrozenia zdravia maloletej, ktoré môže mať vážne následky
na jej telesný, aj psychicky vývin. Danou skutočnosťou sa nezaoberala ani kolízna opatrovníčka, ktorá
má dbať a chrániť najlepší záujem dieťaťa. Otec ohrozuje zdravie maloletej aj tým, že ju nedostatočne
teplo oblieka, čím si nebuduje imunitu, ale býva neustále prechladnutá. Otec s maloletou doposiaľ
nenavštívil žiadneho lekára, ani v prípade jej ochorenia. Uviedla, že otec degraduje vzdelávací proces

na Slovensku, ktorého sa maloletá zúčastňuje, čo môže mať za následok, že do budúcna nebude
rešpektovať nadriadené autority (učiteľov, vychovávateľov). Matka súhlasí s touto formou vzdelávania,
ktorá učí deti zodpovednosti a plneniu si povinnosti od útleho veku. Nesúhlasila so záverom, že režim
striedavej starostlivosti je súladný s názorom psychologičky K. K. J. L., pretože ak by súd chcel zveriť
maloletú do striedavej starostlivosti rodičov na základe odporúčania psychologičky, nemohol by ustáliť

režim striedania 2-2-6-4, ktorý nespĺňa ňou deklarované postupné zvykanie si dieťaťa na nový spôsob
života. Namietala, že súd nerešpektoval závery odborníkov prezentované v konaní a neuviedol aj iné
konštatovanie psychologičky z citovanej správy (dôvodil tým, že “nie je daný dôvod, prečo by maloletej
režim dlhších období u každého rodiča nemal vyhovovať“), ktorá uviedla, že na to, aby maloletá
zvládla prechod na striedavú formu starostlivosti by bolo nevyhnutné začať s touto postupne, formou

10 dní u matky, 4 dni u otca (uvedené uviedla skôr ako posúdila samotných rodičov a ich schopnosť
vykonávať starostlivosť o maloletú). Mala za to, že určený režim striedania zodpovedá pomeru 1/1 než
k postupnému prechodu na danú formu starostlivosti, ktorá podľa jej názoru a názoru odborníkov, nie
je toho času pre maloletú vhodná a na ktorú neboli splnené zákonné podmienky. Namietala, že súd
nemôže neprihliadať na odôvodnené závery odborného stanoviska K. G. M. z decembra 2021, najmä

ak sú v ňom závery spochybňujúce a vyvracajúce jeho úvahy, na podklade ktorých vydal napadnutý
rozsudok.Pokiaľsúdrozhodolinak,svojerozhodnutiemalriadneodôvodniť.Poukázalanaobsahsprávy
K. G. M., v ktorej uviedla, že toho času nie je vhodná zmena modelu výlučnej osobnej starostlivosti o
maloletú na model striedavej starostlivosti, pretože medzi rodičmi je narušená komunikácia, nesúhlasia
vzájomne s výchovnými nastaveniami jedného voči druhému, ich vzájomné nastavenie je konfliktné a

prostredia, v ktorých by sa maloletá pohybovala, by pôsobili ambivalentne a nie konzistentne. Mala za
to, že základným predpokladom pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti je komunikácia, ak táto
medzi rodičmi absentuje, potom existujú dôvodné pochybnosti o tom, či výchovné prostredie založené
autoritatívnym rozhodnutím súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti bolo stabilné
a v záujme maloletej (rozsudok krajského súdu v Trnave zo dňa 24.05.2016 č.k. 9CoP/16/2016).

Viackrát poukazovala na viaznucu komunikácii medzi rodičmi, na nedodržiavanie časov odovzdávania
maloletej otcom a je presvedčená, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej. Namietala, že
súd pochybil, keď nevykonal ňou navrhované znalecké dokazovanie, pričom opakovane navrhovala
skúmať patologické správanie otca vo vzťahu k maloletej a jeho schopnosť vychovávať ju. Patologické
správanie otca považovala za zásadnú vec, pokiaľ ide o výchovu maloletej, avšak s jej výhradou sa

súd vysporiadal len konštatovaním, že takéto správanie otca nebolo zo strany psychologičiek zistené a
závery vyvodil len zo svojich ničím nepodložených úvah, nakoľko žiadne dôkazy, ktoré by toto tvrdenie
súdu preukazovali, neexistujú. Nesúhlasila so závermi súdu, že psychologičky K. G. M. a K. K. J. L.
uvedené nezistili, pretože to ani neskúmali, čo súd opomenul v odôvodnení rozsudku uviesť dôvodiac
tým, že psychologičke K. K. J. L. zadal, aby sa vyjadrila k tomu, či u dieťaťa, prípadne u niektorého

z rodičov existuje prekážka, ktorá by bránila realizácii striedavej starostlivosti a dospel k záveru, že
ak by u otca nejaké patológie ohrozujúce maloletú zistené boli, rozhodne by sa objavili v správe K. K.
J. L. alebo v správe K. G. M.. Súd prvej inštancie vyvodil zásadný záver pre rozhodnutie o zverení
maloletej do striedavej starostlivosti iba z negatívnej skutočnosti, ktorý postup považovala za rozporný
s procesnými predpismi, na ktorých je postavený civilný proces, čo predstavuje takú vadu konania,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že súd neposudzoval všetky
argumenty vo vzájomných súvislostiach, nedal odpoveď na zásadné otázky, ktoré v konaní nastolila
a stotožnil sa len s argumentáciou otca, ktorú prevzal nekriticky a k zásadným pochybeniam otca sa
vyjadril len stručne. Považovala sa nemysliteľné, aby súd nepreveril tvrdenia rodiča aj prostredníctvomznaleckého dokazovania ohľadom spôsobilosti rodiča na výchovu maloletej. Záver súdu, že počas
konania nebola preukázaná nespôsobilosť otca na zabezpečenie starostlivosti o maloletú považovala za
arbitrárny, keď spôsobilosť nebola skúmaná. Namietala, že súd nevzal do úvahy názor maloletej v celom

jeho rozsahu, ktorá trvala na zachovaní stavu nastoleného pred vydaním napadnutého rozsudku, ktorý
sa nezhoduje so striedavou starostlivosťou. Poukázala na súdnu prax, ktorou bolo viackrát uzatvorené,
že predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov je jeho jednoznačný záujem
o takúto formu starostlivosti v prípade, že dieťa už vie vyjadriť svoj vlastný názor. Namietala, že súd
neprihliadal dostatočne na názor maloletej s poukazom na § 43 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine,

ako aj čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, tomuto nevenoval náležitú pozornosť, hoci dieťa je už na
takej úrovni vekovej rozumovej vyspelosti, kedy je schopné komunikovať svoje potreby, vzhľadom na
svoje emocionálne prežívanie. Nesúhlasila so záverom, že rozdielnosť výchovných prístupov rodičov
k maloletej je prínosná pre dieťa. Uvedené by platilo, ak by išlo o banálne veci a nie, ak otec účelovo
znevažuje vzdelávací systém na Slovensku, ktorého sa maloletá zúčastňuje alebo maloletej podáva
alternatívne látky, ktoré nie sú zákonom schválené. Ide o odlišné výchovné prístupy, úplne protikladné,

keďotecžijeinýmživotnýmštýlomakomatka,atento niejevhodnýpredieťavoveku8rokov.Poukázala
na reakcie maloletej, ktorá sa kúpe s otcom, čo jej nie je príjemné, preto si dáva plavky. Rovnako
tak chodenie naboso, pričom maloletá nebola odmalička otužovaná, nemá na to pripravenú imunitu a
je neustále prechladnutá. Pokiaľ sa výchovné prostredie rodičov rapídne líši, súd by mal rozhodnúť
o výlučnej starostlivosti naviac, ak bola maloletá na základe dohody rodičov zverená do starostlivosti

matky, od ktorého času ani nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho
rozhodnutia. Uviedla, že medzičasom sa jej narodil syn, ktorý má 13 mesiacov, maloletá si s ním buduje
blízky vzťah, je na neho naviazaná, preto by nebolo v jej prospech meniť formu starostlivosti z výlučnej
na striedavú. Poukázala na predpoklady pre zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti, ktoré musia byť
kumulatívne splnené a ktoré sú ustálené súdnou praxou najvyšších súdnych autorít (rozsudok Krajského

súdu v Prešove z 11.06.2014 sp. zn. 3CoP 13/2014), a to je jednoznačný záujem dieťaťa na zverení
do striedavej osobnej starostlivosti, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej
starostlivosti, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o
dieťaasúhlasaspoňjednéhozrodičovsozverenímdieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti.Vdanom
konaní neboli naplnené tri predpoklady z piatich, pričom maloletá neprejavila jednoznačný záujem o

jej zverenie do starostlivosti oboch rodičov, nebola skúmaná spôsobilosť otca vychovávať maloletú a
nebolo preskúmané, či zverením maloletej do striedavej starostlivosti budú jej potreby zaistené tak ako
doteraz.Súduvytkla,ževecnesprávneprávneposúdil,keďnebolinaplnenépredpokladynarozhodnutie
o striedavej starostlivosti. Namietala, že bytová otázka otca nebola v konaní vyriešená, nakoľko kolízna
opatrovníčka skúmala pomery otca naposledy v júli 2022, v tom čase maloletá u neho nemala svoju

vlastnú posteľ a spávala s ním v jednej posteli, čo je v jej veku nevhodné. Uvedené súd prvej inštancie
nepreskúmal, pričom namietala, že otec nemá stabilizovanú bytovú situáciu. Súd nezistil pre rozhodnutie
veci rozhodujúce skutočnosti dôsledkom čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Striedavá
starostlivosť nie je vhodná pre maloletú a pre jej zdravý vývin, nakoľko je citovo spätá a zžila sa
s prostredím, v ktorom je odmalička vychovávaná, kde prospieva a nadpriemerne sa telesne aj duševne

vyvíja, čo vyplýva aj zo správ školských zariadení. Keďže výchovné prostredie vytvorené matkou jej
zabezpečujepriaznivépodmienkypreúspešnývývoj,niejedôvodnajehozmenu.Namietalapochybenie
súdu pri zisťovaní majetkových pomerov otca, keď len podklady tvrdení otca, že jeho mesačný príjem
činí 2.000 eur, ktorý nepreukázal a nepredložil žiadny ročný výkaz svojej firmy za posledný rok, z
ktorého by boli zrejmé zisky. Mala za to, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci pre rozhodnutie o

určenívýživného.Poukázalanato,žeotecsaajvminulostidostaldoomeškaniasvýživnýmapravidelne
je v omeškaní s jednou splátkou vo výške 400 eur. Uviedla, že maloletá už navštevuje základnú školu,
preto je potrebné pristúpiť ku zmene styku. Zdôraznila, že otcovi nikdy nebránila v uplatňovaní jeho
rodičovských práv, môže sa s dcérou stýkať, snaží sa ju pripraviť na stretnutia a nemá dôvod mu brániť
v tom, aby videl svoje dieťa, ak neohrozuje jej zdravý vývin. Poukázala na zrejmú vadu vo výroku I.

napadnutého rozsudku, ktorá spôsobuje zmätočnosť vo vzťahu k úprave osobnej starostlivosti počas
veľkonočných prázdnin.

11. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu sa stotožnil
s rozsudkom súdu prvej inštancie a jeho odôvodnením považujúc ho za právne udržateľný

aspravodlivý.Malzato,žesúdsprávnevecposúdilposkutkovejaprávnejstránkeanazákladevšetkých
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ku ktorým aplikoval príslušné právne
normy. Zotrval na svojich ústnych aj písomných vyjadreniach. Uviedol, že matkou namietané chyby v
písaní boli predmetom vydania opravného uznesenia súdom prvej inštancie zo dňa 12.09.2023. Matkouvyslovené argumentácie k jednotlivým odvolacím dôvodom považoval za čisto formálne bez vecnej
opory v odôvodnení samotného odvolania. Podľa jeho názoru matka nevie rešpektovať rozhodnutie
súdu a opätovne len osočuje a ponižuje otca, nerešpektuje názor súdu ani odborné stanoviská

psychológov a kolízneho opatrovníka, uvádza klamstvá a pokrivenú prezentáciu skutkového stavu.
Nesúhlasil s názorom matky, že rozhodnutie nie je zákonné a správne. Stotožnil sa s názorom o potrebe
zachovať vzťah dieťaťa k obom rodičom, ktorý môže byť potlačený len vážnejšími záujmami dieťaťa.
Mal za to, že všetky aspekty, a to bezpečnosť dieťaťa a jej duševného, telesného a citového vývinu,
budú zabezpečené práve pri aplikovaní striedavej starostlivosti. Matka ho naďalej osočuje a vykresľuje

negatívnym spôsobom, napr. o sexuálnom zneužívaní maloletej, o fyzických útokoch otca voči nej,
čo nikto nevidel, až po spôsob života otca, ktorý nikomu neprekáža. K námietke o potrebe skúmať
jeho patologické správanie uviedol, že tieto skutočnosti boli predmetom konania o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý súd prvej v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/294/2022 zamietol. Vec bola posudzovaná zo strany súdov minimálne
3 krát a bolo vykonané šetrenie kolíznym opatrovníkom v súčinnosti so školským zariadením. Vec

bola uzavretá tak, že žiadne preverované skutočnosti nenasvedčujú akémukoľvek jeho patologickému
správaniu. Prezentácia týchto výmyslov matkou je len snahou o jeho ponižovanie a zamedzenie styku
s maloletou. Za vymyslené a zavádzajúce považoval tvrdenia matky o ohrozovaní zdravia maloletej,
jej nedostatočnom obliekaní v chladnom počasí, zľahčovaní vzdelávacieho procesu zo strany otca, čo
poprel a popiera. Maloletá je slušné a pokorné dievča a má prirodzený rešpekt k autoritám. V konaní

bolo preukázané, že maloletá má u neho už samostatnú izbu, vlastnú posteľ, kde spáva (predložené
fotografie). Matka neváha použiť nezmyselné klamstvo, aby presadila svoje záujmy, pričom práve matka
otca informuje o zdravotnej otázke maloletej. Tvrdenie matky, že otec s dcérou k lekárovi nechodí
smeruje k obdobiu, kedy maloletú preberal o 17.00 hod., v čase, keď už lekári neordinujú. Vyslovil názor,
že je dôležité prihliadať na to, ktorý rodič má záujem na dohode a prevzatí rodičovskej zodpovednosti

za dieťa, ktorý nie je spolupracujúci, ktorý v čase starostlivosti koná vo svoj prospech mať dieťa len pre
seba, a treba posúdiť, či je takýto rodič vhodný na výchovu dieťaťa. Matka nebola ochotná dohodnúť
sa na žiadnom inom modeli starostlivosti o maloletú, súd mal možnosť vnímať správanie matky, jej
postoj k veci, prístup k otcovi, oboznámil sa so zvukovými nahrávkami, matku upozorňoval na to, že
práve ona a jej spôsob zmýšľania a presadzovania si vlastných záujmov nad záujmy maloletej a otca,

je prekážkou k zmierlivému a normálnemu fungovaniu oboch rodičov vo vzťahu k ich dieťaťu (matka
prezentovala, že maloletá je jej dieťa, otec ju má nechať na pokoji, lebo má novú rodinu). Matka nehľadí
na záujem maloletej, ktorá chce tráviť čas so svojím otcom, má rada spoločné aktivity s ním, z ktorých
má množstvo spomienok a pozitívnych zážitkov. Matka vytrháva z kontextu skutočnosti, že maloletá sa
mala vyjadriť, že by chcela model starostlivosti tak ako to bolo doteraz, pričom zabúda uviesť, že ju na

takéto vyjadrenie naviedla a účelovo ju navádzala na spôsob komunikácie pri vypočutiach. Na veci
nič nemení ani odlišná životná filozofia, príp. návyky, keď z ničoho nevyplýva, že by otec nerešpektoval
zavedený edukačný systém v Slovenskej republike, tento rešpektuje a zároveň prejavuje snahu ďalšími
aktivitami a mimoškolskými aktivitami s maloletou rozvíjať a vzdelávať sa. Mal za to, že matka vedome
a účelovo dezinterpretuje závery odborne spôsobilých osôb. Podľa jeho mienky domov neznamená mať

len posteľ, detskú izbu a písací stôl, ale najmä mať vzájomné vzťahy rodič- dieťa, pričom dieťa sa môže
cítiť ako doma, napr. aj u starej matky alebo kamarátky. Dieťa pociťuje domov všade tam, kde pociťuje
lásku, pozornosť, starostlivosť, istotu, bezpečie, čo jej vie dať a dáva aj otec. Dieťa potrebuje oboch
rodičov a pokiaľ nie je kojené, nie je dôvod, aby nebola určená forma striedavej starostlivosti v časovom
harmonograme, ktorý bude zohľadňovať vek dieťaťa, pričom maloletá už nie je primárne naviazaná

na matku. Denné a večerné rituály, vrátane hygieny a stravovania, plnenia si školských povinností,
návštevy krúžkov, realizáciu voľnočasových aktivít a kontakt so starými rodičmi a sociálnym prostredím
otca, sú všetko materiálne podmienky pre aplikáciu modelu striedavej starostlivosti v danej veci. Matka
v odvolaní neuviedla dôvod, pre ktorý by nemohla byť rovnocenne upravená starostlivosť oboch rodičov
o maloletú. Postupný prechod do striedavej osobnej starostlivosti nepovažuje za nevyhnutný, pretože

maloletá v období letných prázdnin trávi u každého z rodičov dlhší čas, tento režim jej vyhovuje,
tiež konanie o odvolaní predstavuje dlhšie časové obdobie a pri veku 9 rokov, ktorý čoskoro dovŕši,
nemožno hovoriť o útlom veku dieťaťa. Maloletá je schopná vyjadriť svoje názory a pocity, k čomu v
konaní došlo a jej vyjadrenie bolo podkladom rozhodnutia súdu. Matka odôvodňuje odvolanie narušenou
komunikáciou rodičov, avšak práve matka nemá záujem o vecný a korektný spôsob komunikácie s

ním v pokojnom duchu mysliac na záujmy maloletej. Považoval za nelogické a neprípustné, aby matka
argumentovala zlou komunikáciou rodičov, ktorú sama vyvoláva. Matka by v podstate mohla sabotovať
komunikáciu a následne ako dôvod pre zamedzenie styku alebo jeho skrátenie uvedené použiť ako
podklad pre rozhodnutie. Stotožnil sa s názorom súdu, ktorý reflektoval na to, že matka dlhodoboodmieta akúkoľvek konštruktívnu komunikáciu s otcom, nerešpektuje autority súdu a závery odborníkov,
odmieta sa zúčastňovať mediácii a odborných psychologických sedení, nesúhlasila ani s uložením
výchovnéhoopatrenia,pričomvnajlepšomzáujmeje,abymaloletávyrastalapriobochrodičochaoboma

bola vychovávaná. Poukázal na právo dieťaťa na výchovu, starostlivosť a zachovanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho styku s oboma rodičmi, na skutočnosť, že striedavou starostlivosťou
budú lepšie zabezpečené potreby maloletej, ktorá má citové väzby k obom rodičom a sama sa
vyjadrila, že chce tráviť čas s oboma rovnocenne a na právo rodičov na výchovu dieťaťa a starostlivosť
o neho. Striedavú starostlivosť považoval za vyhovujúcu pre maloletú, keď zabezpečí jej stabilné

výchovné prostredie, právne istoty vo vzťahu k obom rodičom, zmierni jednostranné presadzovanie
vplyvu a výchovy matky voči nej, eliminuje psychický tlak na dieťa, nedostatočný kontakt s druhým
rodičom, umožní osobnú starostlivosť obidvom rodičom, zabezpečí právo otca podieľať sa na vzdelávaní
dieťaťa, zasiahnuť preventívne pred možným zhoršovaním vzťahov medzi rodičmi a právoplatnosťou
rozhodnutia sa odstrániť zásadný konflikt rodičov a to nezhody ohľadom úpravy práv a povinností
k maloletej, čo napokon môže viesť k zlepšeniu vzťahu a komunikácie rodičov. Ak budú pomery súdom

dané, pre striedavú osobnú starostlivosť sú splnené všetky predpoklady, keď maloletá má záujem
na takejto forme starostlivosti, budú lepšie zabezpečené jej potreby (právo na rodinu), pričom otec je
spôsobilý sa o maloletú riadne a zodpovedne starať a má záujem o rovnoprávny a rovnocenný styk s
maloletou formou striedavej starostlivosti.

12. Matka vo vyjadrení zo dňa 14.11.2023 prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zotrvala na
svojom odvolacom návrhu a na svojich tvrdeniach. Malo za to, že súd nedostatočne posúdil ohrozenie
zdravia maloletej zo strany otca, ktorý jej podával koloidné striebro. Ak by jej to dcéra nepovedala a
otec nepotvrdil, podával by jej tento prípravok doposiaľ. Všeobecný lekár maloletej potvrdil, že koloidné
striebro je jed, obsahuje ťažké kovy, ktoré sa hromadia v organizme a ak sa ho niekto rozhodne

užívať, má tak urobiť pod drobnohľadom lekára a podľa jeho odporúčaní a nie ľubovoľne, naviac, ak
ide o dieťa. K lekárskej starostlivosti otca o maloletú poukázala na to, že v mesiaci júl tohto roku,
keď otec trávil s maloletou celý mesiac bol dohodnutý termín u stomatológa, o čom otca upovedomila,
otec sa však na tento termín nedostavil, presunul ho na iný deň, až o mesiac, nevedel kto je dcérkin
zubný lekár, o čom svedčí aj pripojená sms komunikácia. Otec nevyvinul žiadnu iniciatívu ani na

zabezpečenie ORL špecialistu pre maloletú, ktorá dlhodobo trpí chronickou nádchou, čoho dôsledkom
je, že slabšie počuje. Týmto spôsobom otec preukazuje ľahostajnosť k zdraviu maloletej. Zotrvala na
stanovisku o nerešpektovaní slovenského vzdelávacieho procesu, nakoľko pred nástupom do 1. ročníka
základnej školy sa otec pokúsil maloletú prihlásiť na P. L. N. G., s čím ona nesúhlasila. Tvrdenie otca,
že rešpektuje zavedený edukačný systém v rámci SR považovala za zavádzajúce, o čom svedčia aj

vyjadrenia maloletej, ktorá hovorí, že nechce a nepotrebuje chodiť do školy, stačí, keď bude čítať múdre
knihy. Tento naratív má prevzatý od svojho otca, s čím ona nemôže súhlasiť. Otec dlhodobo odmieta
plniť domáce úlohy, ktoré v škole maloletá dostáva, pričom v kolektíve rodičov presadzoval zrušenie
povinných domácich úloh a samotná dcéra sa vyjadruje, že nechce robiť u otca domáce úlohy, lebo
sa s ním chce len hrať a neriešiť povinnosti. Rodičia by mali primárne viesť dieťa k zodpovednosti

aj vo vzťahu k plneniu úloh, čo sa u otca nedeje. Zotrvala na stanovisku, že medzi rodičmi viazne
komunikácia. Otec nie je ochotný diskutovať o inom modeli starostlivosti o maloletú, pričom v konaní
predložila konkrétny návrh v zmysle, ktorého by maloletá u otca prespávala aj cez pracovný týždeň tak,
abysapodieľalnastarostlivostioňu.Vyjadreniaotcaojejneochotedohodnúťsapovažovalazaklamlivé.
Zdôraznila, že viackrát deklarovala ochotu upraviť súčasný model starostlivosti za predpokladu, že sa

nepotvrdí patologické správanie otca voči maloletej. Preskúmanie psychického stavu otca, ktorému má
byť dieťa zverené do starostlivosti, najmä ak existujú dôvodné obavy, že by jeho správanie mohlo mať
negatívny vplyv na vývin a vývoj maloletej, je nevyhnutnou podmienkou pre zverenie dieťaťa do jeho
starostlivosti. Ani jedna z detských psychologičiek prizvaných do konania neskúmala možné patologické
správanie otca, napr. bozkávanie na ústa, spoločné sprchovanie, spanie v jednej posteli. Zotrvala na

názore o potrebe vykonať ňou navrhovaný dôkaz, ktorého nevykonanie predstavuje takú vadu konania,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čo môže mať v konečnom dôsledku
negatívny dopad na psychický vývin maloletej. Poprela tvrdenia otca, že sa odmietla zúčastňovať
na mediácii a odborných psychologických sedení. Síce má problém s otcom stretávať sa, vzhľadom
na jeho fyzický atak v roku 2022, avšak je otvorená online psychologickým sedeniam. Otec v tomto

smere doposiaľ nevyvinul iniciatívu a neoznámil jej, že by našiel vhodného psychológa pre vyriešenie
ich situácie s možnosťou online sedení. Otec nedodržiava dohodnuté časy odovzdávania maloletej,
ktorú priváža aj po 20.00 hod., dokonca raz po 22.00 hod., napriek jej povinnostiam školáka. Ak má
otec vedomosť o zápchach na diaľnici, mal by tomu prispôsobiť čas odchodu z domu. Maloletá je vovývine a narušenie spánkového režimu môže mať negatívny vplyv na jej sústredenosť a s tým spojené
aktivity v škole. Nesúhlasila s tvrdením otca, že nerešpektuje správy detských psychologičiek, keď ani
jedna z nich sa nevyjadrila, že by bol model striedavej starostlivosti pre maloletú vhodný. K. G. M.

uviedla, že zmena modelu výlučnej starostlivosti na striedavú nie je vhodná a K. K. J. L. uviedla, že pri
akejkoľvek zmene modelu starostlivosti je potrebný postupný prechod a nie nárazová zmena, čo súd
nerešpektoval. Otec prezentuje, že maloletej vyhovuje dlhší čas strávený s ním, pričom však v mesiaci
júl jej neumožnil ísť na jednu noc k matke a bratovi, akoby zabúdal, že maloletá je stále dieťaťom,
ktoré potrebuje pravidelný kontakt aj s matkou. Za špekulatívne považovala tvrdenia o ovplyvňovaní

a usmerňovaní maloletej pred výsluchom. S dcérou sa rozprávala o tom ako a či chce zmeniť súčasný
stav, pretože si váži jej názor a zaujíma ju. Pýtala sa jej, či jej vyhovuje súčasný model, čo jej viackrát
potvrdila, tiež jej vysvetlila, prečo musí ísť na výsluch a upokojovala ju, keďže mala z toho veľký
stres. Veta uvedená v zápisnici o výsluchu „na otázku, či sa o tom rozprávala aj s tatom, A. odpovedá
záporne“ je nejednoznačná a nejasná. Z výsluchu maloletej bolo preukázané, že chce zachovať súčasný
model. Pokiaľ otec predkladá fotografie svojho bývania, uvedené nebolo aktuálne zisťované tak, aby

bolo preukázané, že maloletá má u neho zabezpečené dôstojné a vyhovujúce podmienky, aby súd
mohol prípadne schváliť rozšírenie styku. Vizualizácie plánovanej detskej izby u otca od architekta, ani
fotografie izby vyhotovené otcom, nepovažovala za dostatočný dôkaz. Uviedla, že maloletá stále tvrdí,
že u otca spáva s ním v jednej posteli, aby nebol smutný. Otec predkladanými fotografiami ilustruje ako
trávi spoločný čas s dcérou, čím dokazuje, že tento čas je dostatočný na prežitie spoločných zážitkov

a budovaní ich vzťahu. Nespochybňuje, že maloletá potrebuje oboch rodičom a upevňovať si vzťah aj
s otcom, s ktorým je v súčasnosti v dostatočnej a vyhovujúcej miere, preto nie je dôvod to meniť a
styk rozširovať. Uviedla, že maloletá nikdy nevyjadrila záujem o striedavú starostlivosť a prechod do
striedavej starostlivosti by narušil jej stabilné výchovné prostredie, vzhľadom na diametrálne odlišné
názory rodičov na výchovu a život. Otec je zástancom extrémne liberálnej výchovy, kde sa k maloletá k

nemu správa ako k staršiemu bratovi a presadzuje krédo „každý ako chce“, v jej domácnosti sú pevne
určené a dopredu komunikované hranice, ktorých dodržiavanie od dcéry vyžaduje.

13. Otec podaní zo dňa 24.12.2023 zotrval na svojich vyjadreniach. Tvrdenia matky považoval
za zavádzajúce, zveličujúce, v snahe naďalej odopierať mu jeho rodičovské práva, keď aj z sms

komunikácie rodičov je zrejmé útočné a nadradené nastavenie matky a nerešpektovanie ho ako rodiča.
K otázke koloidného striebra sa vyjadril, pričom na podklade konzultácie s lekárom a v jeho záveroch,
nemalo toto ohroziť zdravie maloletej. Opätovné ataky matky v tomto smere považoval za nemiestne a
za závažnejšie považuje jej fyzické tresty voči maloletej. K termínu návštevy u zubného lekára uviedol,
že tento si určila matka a z dôvodu vycestovania s dcérou, požiadal o náhradný termín, ktorý mu lekár

poskytol, o čom matku informoval a s dcérou išiel k zubnej lekárke. Zo strany matky ide o opakovanú
snahu vykresliť ho v negatívnom svetle. Ku vzdelávaniu maloletej uviedol, že s dcérou plní úlohy
svedomite, nie ojedinele sa stáva, že aj v dni, kedy nemajú domáce úlohy a rovnako s dcérou plní aj
úlohy dodatočne, ktoré mala urobiť v čase starostlivosti u matky. Podľa jeho názoru matka sa nemôže
odvolávať na zlé vzťahy a nemožnosť ich obnovy alebo nápravy, keď neochota pramení z jej strany,

čo vyplýva aj zo správy psychologičky K. K. J. L. z informácie, že matka nepokračovala v sedeniach u
psychologičkyK.G.M.,ukončilamediáciuuC.Q.K.anechcelasadobrovoľnezúčastniťanivýchovného
opatrenia nariadeného súdom. Vo vzťahu k odovzdávaniu maloletej uviedol, že matku opakovane žiadal
o súhlas s posunutím času, avšak z jej strany nebola ochota. Poprel, že by nesúhlasil, aby maloletá
išla k bratovi, nemal problém, aby išla na jednu noc alebo dve k matke počas prázdnin, avšak matka

bola v tom čase na dovolenke pri mori a preto uvedené nebolo možné zrealizovať. Podľa jeho mienky sa
aktuálne vzťah matky a maloletej zhoršuje, matka nevníma problémy a potreby dcéry, pravdepodobne
je unavená zo starostlivosti o maloletého syna, čo prenáša na spoločnú dcéru. Maloletá mu rozpráva o
častých hádkach s matkou, o správaní matky nerešpektujúcom vzťah dcéry s otcom a vedenie výchovy
maloletej direktívnym spôsobom a podmieňovaním. Bol by rád, keby mala maloletá dobrý vzťah s

oboma rodičmi, lebo potrebuje oboch a musí vnímať rešpektovanie svojich vlastných potrieb a názorov.
Má zabezpečené podmienky pre trávenie času maloletej u neho, avšak matka len hľadá možnosti
ako vykresliť podmienky, či vzťah otca a dcéry v najhoršom svetle. Poukázal na pripojené fotografie
nachádzajúce sa v spise. Uviedol, že svoju snahu o ďalší osobný rozvoj a pochopenie preukazuje
pripojeným osvedčením o účasti na kurze „Rešpektovať a byť rešpektovaný“ zo dňa 15.11.2023, čo

osvedčuje, že má zodpovedný prístup, záujem a snahu o korektné a zmierlivé riešenie situácie.

14.Kolíznyopatrovníkvovyjadreníkodvolaniumatkysastotožnilsnapadnutýmrozsudkomapridržiaval
sa svojich vyjadrení zo dňa 11.07.2023 prednesených na pojednávaní. Súhlasil s uloženým výchovnýmopatrením rodičom za účelom zlepšenia ich komunikácie, akceptácie role druhé rodiča, ktoré sa bude
realizovať v Centre pre deti a rodiny Röntgenová Bratislava.

15. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65,
§ 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
matky nie je dôvodné.

16. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil
z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok
zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle odvolacieho návrhu matky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje naň (§
387 ods. 2 CSP).

17. V prvom rade je potrebné uviesť, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne
prihliada na najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Odvolací súd po vyhodnotení všetkých skutočností
prejednávaného prípadu dospel k záveru, že nie je dôvodná zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Správne súd prvej inštancie posúdil vec komplexne s ohľadom na záujem dieťaťa, jeho pozitívny vzťah

k rodičom a rešpektovanie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa.

18. Odvolací súd v danom prípade po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a odvolacími
dôvodmi matky k napadnutému výroku o zverení maloletej dospel v zhode s názorom súdu prvej
inštancie k záveru, že nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloletú je v jej záujme. V nadväznosti

na námietky matky uvedené v odvolaní konštatuje, že rodičovské práva a povinnosti, ktoré sú povinní
vykonávať obaja rodičia v záujme maloletého dieťaťa, prináležia rovnako obom rodičom. K inštitútu
striedavej osobnej starostlivosti udáva, že pri jej nariaďovaní je nutné ju veľmi starostlivo zvážiť. Pri
rozhodovaní o jej vhodnosti je vždy prioritný záujem dieťaťa, až potom práva rodiča. Vhodnosť a
možnosťstriedavejstarostlivostipretoktorédieťa,akoajprerodiča,závisíodmnohýchfaktorov–vekua

osobnosti dieťaťa, jeho povahových vlastností a vývojových možností, adaptovateľnosti, citových väzieb
dieťaťa k rodičom, výchovných schopností a povahových vlastností rodičov, ich životných a materiálnych
pomerov, vzdialenosti medzi oddelenými bydliskami rodičov, stability budúceho výchovného prostredia,
schopnosti rodičov vzájomne komunikovať na úrovni záležitostí dieťaťa a pod.. V posudzovanom
prípade, zohľadňujúc skutočný stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania sa odvolací súd stotožnil

s názorom, že striedavá osobná starostlivosť v rozsahu určenom súdom prvej inštancie zabezpečí
a poskytne maloletej možnosť úplne prirodzene rozvíjať svoj vzťah k obom rodičom a tráviť čas
s každým z nich v zodpovedajúcej miere.

19. Určenie výkonu starostlivosti o maloletú zo strany otca v rozsahu každý párny kalendárny týždeň

od stredy od 08.00 hod. do piatka do 08.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka od
08.00 hod. do nasledujúceho pondelka párneho kalendárneho týždňa do 08.00 hod., a zo strany matky
každý párny týždeň od pondelka od 08.00 hod. do stredy do 08.00 hod. a od piatka od 08.00 hod. do
nasledujúceho štvrtka v nepárnom týždni do 08.00 hod. teda v režime striedanie 2-2-6-4 (vo väčšom
rozsahu v starostlivosti matky) aj odvolací súd považoval za primerané a zodpovedajúce veku maloletej,

jej vzťahu s otcom a právu dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a pravidelný
kontakt s nimi. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletá má vytvorený pozitívny
a blízky vzťah k otcovi, trávi s ním čas (v letných mesiacoch nepretržite po dobu jedného mesiaca),
pričom aj z vyjadrenia matky pred kolíznym opatrovníkom je nesporné, že otec si s maloletou budoval
vzťah od jej narodenia, matka mu umožňovala styk s maloletou spočiatku v jej domácnosti, v neskoršom

období aj naviac, nad rámec súdneho rozhodnutia a otca hodnotila ako starostlivého. Pokiaľ matka
namieta, že nie je dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletej, pretože nenastala žiadna zmena pomerov, odvolací súd akceptoval dôvody
uvedené otcom v návrhu, teda, že zmenou v tomto prípade je aj plynutie času, keď v čase posledného
rozhodovania vo veci starostlivosti o maloletú (rozsudok z roku 2019) bola maloletá vo veku 5 rokov,

aktuálne, resp. v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie dovŕšila 9 a pol roka. Je prirodzené, že v tomto
veku väzba dieťaťa na preferenčného rodiča, v ktorého starostlivosti sa nachádza, je odlišná v porovnaní
s dieťaťom predškolského veku. Naviac, ak sa styk s otcom pravidelne realizuje a dieťa má vytvorený
vzťah aj k nemu, je dôvod styk rozširovať, prípadne zmeniť výkon starostlivosti o dieťa. Zákon o rodinev ust. § 24 ods. 4 upravuje podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti
rodičov, pričom dané ustanovenie nevylučuje formu tejto starostlivosti aj v inom režime, t.j. v skrátenom
režime starostlivosti zo strany jedného rodiča. Odvolací súd vzal do úvahy aj návrh matky na úpravu

styku otca s maloletou, v ktorom styk počas sviatkov navrhovala upraviť v zásade rovnomerne, z čoho
možno vyvodiť záver, že matka nemôže mať tak vážne výhrady voči starostlivosti otca o maloletú. Na
námietky matky, ktorá považovala za nesprávne hodnotenie odporúčaní psychologičiek K. G. M. a K.
K. J. L., odvolací súd neprihliadal. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva aké
úvahy viedli súd k rozhodnutie o striedavej starostlivosti o maloletú a akým spôsobom sa vysporiadal so

správami oboch psychologičiek. Treba uviesť, že zo správy K. G. M. z 15.02.2022 vyplýva, že návštevu
iniciovala matka, ktorá neevidovala v dcérinom správaní ťažkosti, zaujímalo ju ako maloletá vníma
a prežíva rozchod/ porozchodový stav rodičov. Zo záverov a odporúčaní psychologičky je zrejmé, že
maloletá nemá spracovaný rozchod rodičov, ale obaja sú pre ňu významnou vzťahovou osobou, hoci sú
pre ňu nezrozumiteľné ich rozdielne výchovné prístupy a občasné spory v komunikácii. Psychologička
odporúčala maloletej terapiu hrou s cieľom nadobudnúť sebadôveru, posilniť jej sebaúctu a zvládať

nové situácie, avšak matka sa rozhodla nevyužiť túto možnosť. Správu psychologička doplnila dňa
15.08.2022 o spätnú väzbu smerujúcu k postoju ohľadne striedavej starostlivosti s tým, že rodičia boli
ústne oboznámení o negatívnom vymedzení sa voči striedavej starostlivosti k decembru 2021. Ďalej K.
G. M. uviedla, že ak by rodičia primárne doriešili svoje konflikty a začali by sa výraznejšie fokusovať
na rodičovskú rolu, resp. navzájom sa v týchto pozíciách rešpektovať, mohla by striedavá starostlivosť

predstavovať možné nastavenie styku s dieťaťom. K. G. M. dodala, že ako sa situácia vyvinula
vaktuálnychdňochjejniejeznáme.Trebazdôrazniť,že záujmomobochrodičovjespokojnosťmaloletej,
ktorá nemá pociťovať ich vzájomné konflikty a najideálnejším riešením je, aby bola v rovnocennom
kontakte s oboma rodičmi. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že hoci matka iniciovala stretnutie
u psychologičky v snahe dozvedieť sa ako maloletá prežíva porozchodovú situáciu rodičov, ponúkanú

intervenciu psychologičky pre maloletú neprijala. Odvolací súd nespochybňuje obsah správy K. G. M.
zaznamenávajúci aj určitú tenziu u maloletej, ktorú je možné odstrániť práve spomínanou terapiou hrou,
ktorá by prispela k bezproblémovému prechodu starostlivosti maloletej z výlučnej na striedavú. Odvolací
súd vzal tiež do úvahy správu K. K. J. L., detský psychológ zo dňa 27.04.2023, ktorá spolupracovala
s maloletou a oboma rodičmi a jednoznačne hodnotila vzťah maloletej k matke aj otcovi ako pozitívny,

keďjecitovonaviazanánamatkuajnaotca,kmatkevzhliadalaariadilasajejpravidlamiapreferenciami,
v prítomnosti otca bola rovnako šťastná, spokojná, emocionálne stabilná, tešila sa na program s ním
a negatívne vnímala krátkosť času ich stretnutí a nutnosť ho dodržať čas. Zo správy tiež vyplýva, že
práve plynutím doby a vlastného zážitku ako striedanie medzi rodičmi funguje, maloletá rozumie čo
to pre ňu znamená, už chápe svoju situáciu, je s ňou primerane vyrovnaná a prijala fakt, že rodičia

už nie sú spolu. V závere psychologička konštatovala, že obaja rodičia sú pre dieťa dôležití a rozvíja
sa aj postoj maloletej k rozdelenej starostlivosti, na ktorú si už zvykla a postupne si vytvára stabilný
model svojho života. V návrhu otca na striedavú starostlivosť v pomere 7:7 dní, nevidela psychologička
problém, vzhľadom na vek maloletej a jej skúsenosti s dlhším pobytom u otca a odporúčala postupný
prechod maloletej do striedavej osobnej starostlivosti (napr. spočiatku u matky 10 dní a u otca 4 dní /zo

14 dní/), preberanie dieťaťa skôr na pôde školy a rozdelenie prázdnin na polovicu. Zároveň považovala
za nevyhnutné, aby sa rodičia navzájom informovali o maloletej, vyhli sa vstupovaniu druhému rodičovi
do svojho času s dieťaťom, aby sa predišlo hádkam a dodržiavali dohodnuté pravidlá. Odvolací súd
sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že ak matka dáva do pozornosti správu K. G. M., daná
správa už nie je aktuálna, keď je nepochybné, že prežívanie maloletej vyhodnotila s odstupom času K.

K. J. L. v správe z apríla 2023, kedy konštatovala zjavný posun vo vnímaní maloletej a jej vnútornom
usporiadaní vzťahov v rodine. Nemožno ponechať bez povšimnutia správanie maloletej v prítomnosti
oboch rodičov hodnotené psychologičkou, keď je nesporné, že maloletá je s otcom šťastná a je pre ňu
určitým obmedzením, že nemá možnosť s ním tráviť viac času, resp. dožaduje sa širšieho časového
priestoru s ním. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá má vytvorený blízky citový vzťah nielen

k matke, otcovi, ale aj k partnerovi matky a súrodencovi maloletému N., avšak daná skutočnosť, tzn.
vytvorená rodina u matky, nemôže byť dôvodom pre obmedzenie rozsahu styku otca s maloletou, naviac
za situácie, že spolu majú vytvorený pekný a blízky vzťah a obaja majú záujem tráviť spolu viac času,
pričom otec ako rodič má povinnosť a právo postarať sa o svoje maloleté dieťa a venovať sa mu
v primeranom rozsahu.

20. Na námietky matky vo vzťahu k zisťovaniu názoru maloletej odvolací súd neprihliadal. Súd prvej
inštancie postupoval v konaní správne a v súlade s ust. § 38 ods. 1 CMP a § 43 ods. 1 Zákona
o rodine, keď pristúpil k vypočutiu maloletej. Odvolací súd nespochybňuje, že maloletá je vo veku, kedydokáže vyjadriť svoje pocity a priania, pričom vyjadrenie dieťaťa nie je jediným dôkazom v konaní,
z ktorého možno vyvodiť závery pre rozhodnutie. Názor maloletého dieťaťa je samozrejme potrebné
vziať v úvahu, avšak zároveň treba zohľadniť aj ďalšie dôkazy vykonané v konaní, vrátane vyjadrení

oboch rodičov a všetky dôkazy vyhodnotiť komplexne a v ich vzájomnej súvislosti. V danej veci maloletá
bola vypočutá primerane jej veku a z obsahu výsluchu dieťaťa je zrejmé, že je spokojná, komunikovala
o svojich záľubách, o škole, o krúžkových aktivitách, o programe, ktorý má s rodičmi a príprave do
školy, ktorú si robí s oboma rodičmi. V súvislosti s otázkami ohľadom bývania u toho ktorého z rodičov
a jej predstave o realizácii stretnutí s otcom sa vyjadrila spontánne, že „je jej to jedno“ a následne

dodala „no tak, ako teraz“, avšak v kontexte tohto vyjadrenia maloletej aj odvolací súd poukazuje na
správu K. K. J. L. zo dňa 27.4.2023, konštatujúcu, že maloletá sa riadi preferenciami matky. Z vyjadrenia
maloletej pred zákonnou sudkyňou je jednoznačné, že sa nechce striedať u rodičov v týždenných
intervaloch, pretože by celý týždeň nevidela jedného z nich. Možno preto konštatovať, že z vyjadrenia
maloletej je nepochybný jej pozitívny vzťah k otcovi, voči ktorému neprezentovala žiadne významné
výhrady v súvislosti s pobytom u neho, práve naopak vyjadrila sa, že jej bude za otcom smutno,

ak by bola týždeň u matky a otca by v tom čase nevidela. Aj na uvedenú skutočnosť (vyjadrenie
maloletej o smútku z absencie otca, ak by ho nevidela dlhšie obdobie) reflektuje súdom prvej inštancie
nastavený rozsah starostlivosti rodičmi o maloletú, ktorý predstavuje odporúčaný postupný prechod k
rovnomernej starostlivosti v zmysle odporúčaní psychologičky, avšak v odlišnom nastavení. Napokon
treba poznamenať, že interval starostlivosti matky o maloletú 10 dní a otca v počte 4 dni nezohľadňuje

ani intenzitu doposiaľ realizovaného styku otca s maloletou na základe ostatného rozsudku súdu
(11P/21/2019-118 zo dňa 2.5.2019). Na argumenty matky o rozdielom názore rodičov na vzdelávanie,
keď otec neuznáva slovenský školský systém odvolací súd neprihliadal. Skutočnosť, že otec mal záujem
a snahu maloletú prihlásiť do 1. ročníka základnej P. L., ktorú preferoval, nie je dôvodom pre jeho
vylúčenie zo starostlivosti o maloletú. Ak aj otec v základnej škole vyvinul iniciatívu so zámerom

odbremeniť deti od domácich úloh, uvedené neznamená, že nebude rešpektovať zadania a úlohy zo
školy, ktoré maloletá dostane. V tejto súvislosti odvolací súd prihliadal na správy zo základnej školy,
ktorú maloletá navštevuje zo dňa 26.06.2022 a 6.7.2023, z ktorých je jednoznačne zrejmé, že maloletá
dosahuje v škole výborné výsledky (prospela s vyznamenaním), nemá v škole problémy, domáce
úlohy si plní dôsledne, spolupráca s rodičmi je aktívna a obaja sa zaujímajú o štúdium dieťaťa, jej

školské a vzdelávacie výsledky a správanie. Pokiaľ matka namieta, že otec neguje školské povinnosti
maloletej, odvolací súd vzal do úvahy aj vyjadrenie maloletej, ktorá potvrdila, že obaja rodičia sa s ňou
pripravujú do školy. Je zjavné, že otec rešpektuje vzdelávanie maloletej, preto námietky v tomto smere
nemožno akceptovať. Výhradami matky o neschopnosti otca postarať sa o maloletú, o rozdielnom
životnom štýle rodičov (otec chodí naboso, uprednostňuje vegetariánstvo) a zanedbávaní zdravotnej

starostlivosti zo strany otca o maloletú sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v bode 43. odôvodenia
napadnutého rozsudku, s ktorými závermi sa odvolací súd stotožňuje. Súd prvej inštancie komplexne
vyhodnotil vzťah maloletej s otcom, ktorá si v priebehu celého obdobia od rozchodu rodičov postupne
zvykala aj na prespávanie u otca a trávenie širšieho rozsahu času s ním aj nad rámec súdneho
rozhodnutia (ako potvrdila aj samotná matka). Pokiaľ matka poukazuje na to, že maloletá býva často

prechladnutá z dôvodu, že chodí naboso ako otec, daná okolnosť, t.j. zlyhanie otca, ktoré by spôsobilo
časté ochorenia maloletej, nebola v konaní preukázaná. Zhodne ako súd prvej inštancie aj odvolací
súd je toho názoru, že iná životná filozofia rodiča, nemôže byť na ujmu maloletého dieťaťa a brániť
mu v kontakte s otcom. Ak matka v odvolaní namietala, že otec zanedbával zdravotnú starostlivosť
maloletej a poškodzoval jej zdravie, keď jej podával koloidné striebro ako látku, ktorej užívanie

je zakázané v krajinách Európskej únie, bez konzultácie s lekárom, danými námietkami sa tiež
zaoberal súd prvej inštancie a tieto vyhodnotil správne. V tomto kontexte odvolací súd prihliadal na
vyjadrenie otca, ktorý podávanie tejto látky nepoprel, avšak svoje konanie vysvetlil a vyjadril sa, že
sa to nebude opakovať. Z jeho vyjadrenia k odvolaniu rovnako tiež vyplýva, že danú vec konzultoval
s lekárom. V súvislosti s týmito vyjadreniami otca odvolací súd musí konštatovať, že nepochybne

nebolo zámerom otca svojej dcére, ktorú má rád, ublížiť a poškodiť jej zdravie a ak otec pochybil
a s lekárom sa vopred neporadil o užívaní a podávaní tohto doplnku maloletej, je zjavné, že danú vec
už prekonzultoval a svoje stanovisko k nej zaujal v prospech maloletej. Toto zlyhanie otca, ktorého
náprava už bola vykonaná, nemožno vyhodnotiť ako jeho diskvalifikáciu zo starostlivosti o maloletú,
naviac vykonávanú v režime striedania v rozsahu určenom súdom prvej inštancie, kedy maloletá bude

pod vzájomnou kontrolou oboch rodičov. Odvolací súd dáva do pozornosti otca, že rodičia sú povinní
sa navzájom informovať o zdravotnej starostlivosti o maloletú, vrátane podávania liekov, výživových
a iných doplnkov. Argumenty matky o tom, že otec maloletú nedostatočne oblieka neboli v konaní
preukázané. Výhrady matky voči otcovi smerujúce k tomu, že s maloletou nenavštívil lekára tiež niesú dôvodom pre ponechanie maloletej vo výlučnej starostlivosti matky. K tomu odvolací súd dodáva,
že je vecou rodičov v prípade potreby návštevy lekára s maloletou, túto vec riešiť s ohľadom na
okolnosti, ktoré v čase ochorenia dieťaťa nastanú. Odvolací súd upozorňuje, že maloletú v bežných

veciach zastupujú obaja rodičia, preto v prípade ochorenia, ktorýkoľvek z rodičov má právo a povinnosť
maloletú sprevádzať k lekárke a druhého rodiča o návšteve lekára a predpísanej liečbe informovať.
Ak matka vyslovuje výhrady smerujúce k nedostatočnému zabezpečovaniu starostlivosti o maloletú zo
strany otca, nemožno opomenúť vyjadrenie samotnej matky, ktorá potvrdila, že otec je starostlivý rodič.
V súvislosti s namietanou viaznucou komunikáciou rodičov odvolací súd udáva, že z obsahu spisu síce

vyplýva,žerodičiasivyžadujúvsúvislostisichkomunikáciuauznanímroledruhéhorodiča,usmernenie,
o čom napokon svedčia aj správy psychologičiek a súdom prvej inštancie začaté konanie o uloženie
výchovného opatrenia rodičom. Otázka neschopnosti rodičov spolu komunikovať nie je však dôvodom
zmeny napadnutého rozsudku v zmysle návrhu matky, keď je z vykonaného dokazovania zrejmá
neochota matky podrobiť sa odbornému poradenstvu a neochota umožniť pracovať psychologičke
smaloletou(terapiahrou). Skutočnosť,žerodičiamajúproblémvkomunikáciijesícezjavná,avšakdaný

problém sa neodstráni len zmenou rozhodnutia v otázke starostlivosti o maloletú, pretože ku konfliktom
rodičov by pravdepodobne dochádzalo aj pri bežnej úprave styku. Je preto vecou rodičov, aby obaja
vynaložili maximálne úsilie a komunikovali spolu korektne, v prospech a záujme maloletej, vytvorili jej
priaznivé podmienky pri prechode do druhej domácnosti a preberaní. Len rodičia sú zodpovední za
zdravý vývin maloletého dieťaťa a ich zodpovedný a empatický prístup zabezpečí maloletej, že bude

vyrastať šťastná a spokojná. K namietanej komunikácii rodičov odvolací súd poukazuje na bod 47.
napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie podrobne uviedol dôvody k danej výhrade matky
aj s odkazom na nálezy Ústavného súdu SR bližšie uvedené v napadnutom rozsudku. Na námietky
matky vo vzťahu k bytovým podmienkam otca, odvolací súd neprihliadal, berúc do úvahy vykonané
šetrenie kolíznym opatrovníkom v domácnosti otca dňa 23.06.2022 a správu, z ktorej vyplýva, že

otec býva v 3-izbovom prenajatom moderne zariadenom byte, ktorý je na požadovanej hygienickej
úrovni. Skutočnosť, že otec pripravuje maloletej vlastnú izbu s posteľou, čo prezentoval a preukázal
v konaní pred súdom prvej inštancie nie je dôvodom, pre závery o tom, že by otec nemal vytvorené
podmienky pre maloletú. Správne súd prvej inštancie posúdil ako nepreukázané aj matkou vznášané
námietky voči osobe otca, ktorého správanie označila za patologické. Pokiaľ matka poukazuje na

sprchovanie/kúpanie otca s maloletou vo vani (v plavkách, pretože maloletej je to nepríjemné) odvolací
súd prihliadajúc na správu kolízneho opatrovníka, ktorý vykonal podrobný pohovor s maloletou so
zameraním sa na hygienu maloletej, konštatuje, že maloletá síce potvrdila, že s otcom sa kúpu/sprchujú
v jednej miestnosti, avšak otca nahého nevidela (obsah popisu rozhovoru s maloletou je uvedený v bode
5. napadnutého rozsudku). V prípade, ak matka poukazuje na to, že otec maloletej dáva bozk na

ústa, čo matka nepovažuje za vhodné pre dieťa vo veku maloletej, odvolací súd sa zhodol s názorom
súdu prvej inštancie, že uvedené v kontexte realizovaného styku otca s maloletou, návrhu matky na
úpravu styku, dôkazmi predloženými matkou a šetrením pomerov kolíznym opatrovníkom v domácnosti
otca nemožno označiť za dôvody vylučujúce otca zo starostlivosti o maloletú, prípadne preukazujúce
patológiu správania otca. Pokiaľ matka poukazuje na podozrenie zo sexuálneho zneužívania maloletej,

odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie uvedené v bode 40. napadnutého rozsudku.
Vo vzťahu k matkou tvrdenému oblizovaniu zmrzliny otcom a maloletou je tiež nutné konštatovať, že
uvedené spochybnila aj samotná matka. Ani spanie maloletej s otcom v jednej posteli, ku ktorému sa
maloletá vyjadrila, keď otec jej číta rozprávky alebo takto spia po tom ako si pozreli film, ktorý ju rozrušil,
nemožno označiť ako patologické správanie. Tiež námietky matky vo vzťahu k hodnoteniu ostatnej

správy K. K. J. L., ktorú vypracovala na žiadosť súdu (s konkrétnou požiadavkou na vyjadrenie sa,
či je daná u dieťaťa, prípadne niektorého z rodičov prekážka, ktorá by bránila v realizácii striedavej
osobnej starostlivosti o maloletú) nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keď zo správy zjavne vyplývajú
odporúčania psychologičky, ku ktorým by v prípade akýchkoľvek prekážok na strane otca nepochybne
nedošlo. Aj odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ s rodinou pracovali psychologičky, ktoré hodnotili

a jednoznačne odporúčali striedavú starostlivosť o maloletú, hoci aj v inom režime, keď dieťa posúdili
ako šťastné, spokojné a majúce blízky citový vzťah k otcovi, s prihliadnutím na tieto dôkazy a v kontexte
výsledkov kompletne vykonaného dokazovania, sa odvolací súd zhodol so záverom, že v konaní nebola
preukázaná patológia na strane otca.

21. Odvolací súd uzatvára, že v prejednávanej veci ide o prípad, v ktorom majú rodičia (pri rozvíjaní
schopnosti vzájomne komunikovať v záujme maloletej) a maloletá predpoklady pre realizovanie
striedavej osobnej starostlivosti v nerovnomerných intervaloch striedania tak, ako upravil súd prvej
inštancie. V konaní bolo preukázané, že obaja rodičia majú podmienky k zabezpečeniu starostlivostio maloletú, ktorá má rada obidvoch rodičov a v domácnosti obidvoch rodičov sa cíti dobre. Z okolností
prípadu i s prihliadnutím k námietkam matky prezentovaným už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie nie je možné vyvodiť, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by nebolo v záujme

a v prospech maloletej. V danom prípade sú splnené podmienky ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine, keď
v konaní bolo preukázané, že matka aj otec sú spôsobilí maloletú vychovávať, obaja majú záujem o
osobnú starostlivosť o dieťa, takáto forma starostlivosti je jednoznačne v záujme dieťaťa, pričom takto
budú zaistené jej potreby. Súdom prvej inštancie nastavený režim striedavej starostlivosti o maloletú
rešpektuje právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a záujem maloletej, jej citové

väzby k obom rodičom, jej vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Nemožno sa
stotožniť s názorom matky, že doposiaľ realizovaná výlučná starostlivosť o maloletú je jediným vhodným
spôsobom starostlivosti, pretože daná forma starostlivosti bola súdom nariadená v čase, kedy maloletá
bola vo veku predškolskom, aktuálne je staršia, s otcom má vytvorený blízky vzťah, a ako sama uviedla,
otec by jej chýbal, ak by ho nevidela, napr. po dobu jedného týždňa. Ak matka argumentuje tým, že
maloletá je zžitá s jej domácnosťou a prostredím u nej, kde prospieva, odvolací súd konštatuje, že

uvedené je prirodzené, pretože doposiaľ väčšinu času trávila v domácnosti matky. Avšak z vykonaného
dokazovania je zrejmé, že maloletá sa cíti ako doma aj v domácnosti otca, ktorého má rovnako rada
ako matku. Daným rozhodnutím je rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, takmer rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi.

22. Správne súd prvej inštancie rozhodol vo výroku o rozsahu zabezpečovania starostlivosti rodičov
o maloletú počas školských prázdnin a sviatkov. Pokiaľ matka namietala nesprávnosť výroku, ktorý
sa týkal styku/výkonu starostlivosti počas veľkonočných prázdnin, danú zrejmú nesprávnosť súd
prvej inštancie odstránil vydaním opravného uznesenia. Nakoľko iné námietky vo vzťahu k výrokom

o striedavej starostlivosti počas sviatkov a prázdnin matka neuviedla, odvolací súd považujúc napadnuté
rozhodnutie aj v tejto časti za správne, zohľadňujúce záujem maloletej a jej právo na rovnomerný
kontakt s rodičmi aj pri trávení prázdninového režimu, iné dôvody k tejto časti neuvádza stotožňujúc sa
s odôvodnením napadnutého rozsudku. Keďže súd prvej inštancie rozhodol správne o zverení maloletej
dostriedavejosobnejstarostlivostirodičovvrežimeupravenomvnapadnutomrozsahu,rovnakosprávne

zamietol návrh otca vo zvyšku v časti týkajúcej sa zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov
vrovnakomrozsahuspoukazomna vyššieuvedenédôvody.Vprípadebežnéhorokaajpočasškolských
prázdnin a sviatkov správne určil súd prvej inštancie miesto odovzdania a prevzatia maloletej školské
zariadenie, ktoré navštevuje a v prípade, ak sa v škole nachádzať nebude, bydlisko matky s cieľom
minimalizovať osobný kontakt rodičov a prítomnosť maloletej pri ich konfliktoch.

23. Súd prvej inštancie postupoval pri určení výšky výživného na maloletú počas striedavej osobnej
starostlivosti rodičov o maloletú v súlade s ust. § 62 a nasl. a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, vo veci vykonal
potrebnédokazovanieajvčastio výživnom,vecsprávneprávneposúdilavyvodilznejajsprávnyprávny
záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu

prvej inštancie vo výroku o výške stanoveného výživného na dieťa. Postup súdu prvej inštancie bol
vecne správny, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca, keď pri zverení
maloletejdostriedavejstarostlivostiobidvochrodičovzisťovalnielenodôvodnenépotrebydieťaťa,príjem
rodičov, ich majetkové pomery, ale aj porovnal pomery na strane maloletej a rodičov od poslednej úpravy
výživného. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvej inštancie, ktorý ustálil náklady na odôvodnené

potrebymaloletejakovyplývazbodu51.napadnutéhorozsudku(vrátanepreukázanýchúhradpoplatkov
za mimoškolské aktivity), pričom konštatoval ich nárast. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že pod
odôvodnenými potrebami dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb dieťaťa týkajúcich sa
stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne
výdavky. Pokiaľ ide o odôvodnené výdavky na maloleté dieťa tieto predstavujú platby za stravu, hygienu,

ošatenie, ktorých úhradu rodič nie je povinný preukazovať, pretože súd vychádza zo všeobecných
cien tovarov primeraných veku dieťaťa. Uvedenú sumu je možné vyčísliť orientačne s prihliadnutím
na vek a potreby dieťaťa. Rovnako súd prvej inštancie správne porovnal pomery na strane rodičov
s ohľadom na hmotnoprávne podmienky zmeny výšky výživného a s jeho závermi vo vzťahu k určeniu
výživného na maloletú počnúc právoplatnosťou rozsudku vo výroku o zverení maloletej do striedavej

starostlivosti rodičov v sume 300 eur mesačne sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu a poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bodoch 48. až 52.. Pokiaľ ide o odvolacie námietky matky,
tieto vyhodnotil ako nedôvodné. V súvislosti s argumentom o nepreukázaní príjmu otca, odvolací súd
poukazuje na to, že súd prvej inštancie pri rozhodnutí vychádzal z predložených dokladov otca o jehopríjme za rok 2022 a súčasne z účtovných závierok obchodných spoločností za kalendárne roky 2021
a 2022, ktorých je otec spoločníkom (bod 24. a 25. napadnutého rozsudku). Zároveň reflektoval na
vyjadrenie otca, ktorý výšku príjmu síce preukazoval v priemere mesačne 70 eur (rok 2022), avšak sám

potvrdil, že zarába 2.000 eur mesačne netto a správne zohľadnil aj otcom prezentované jeho mesačné
náklady (vrátane preukázaných nákladov na bývanie) a skutočnosť, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti
a hnuteľného majetku väčšej hodnoty. Z napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplývajú aj pomery na
strane matky, keď súd prvej inštancie vzal do úvahy náklady a príjmy matky, skutočnosť, že jej pribudla
vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, žije v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa podieľa

na nákladoch domácnosti, pričom matka má príjem z prenájmu nehnuteľnosti, ktorej je vlastníčkou.
Zhodne ako súd prvej inštancie aj odvolací súd konštatuje a dáva do pozornosti, že v danom prípade
je potrebné vziať do úvahy zmenu formy starostlivosti o maloletú a pomer dní, počas ktorých bude
od právoplatnosti rozsudku zabezpečovať starostlivosť o ňu otec. Daná okolnosť má vplyv na výšku
výživného, keď bežné potreby dieťaťa týkajúce sa bývania, hygieny, ošatenia zabezpečujú obaja rodičia.
Súd prvej inštancie v bode 52. napadnutého rozsudku uviedol dôvody a úvahy, na základe ktorých

rozhodol o výživnom na maloletú vo výške 300 eur mesačne, keď zohľadnil aj poberané prídavky na
dieťa a daňový bonus, nárast príjmu otca a jeho životnú úroveň. Určenú výšku výživného za obdobie
od právoplatnosti rozsudku vo výroku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
aj odvolací súd považuje za primeranú. Výživné za obdobie výkonu striedavej osobnej starostlivosti
o maloletú vychádza z rozdielu príjmov oboch rodičov s prihliadnutím na ich výdavky a na možnosti

otca, ktorý tiež v čase výkonu osobnej starostlivosti o maloletú bude hradiť jej náklady na stravu,
hygienické potreby, ošatenie, bývanie, voľnočasové aktivity a zdravotnú starostlivosť, vrátane úhrady
liekov v prípade jej ochorenia. Správne súd prvej inštancie zohľadnil i majetkové pomery rodičov,
vlastníctvo hnuteľného či nehnuteľného majetku, a po vyčíslení a preukázaní nákladov otca a jeho
výdavkov dospel k záveru, že určená výška výživného vychádza aj zo životnej úrovne otca, ktorého

možnosti sú v porovnaní s matkou väčšie a finančný príjem priaznivejší. Pokiaľ matka poukazovala na
to, že otec sa v minulosti dostal do omeškania s výživným a pravidelne je v omeškaní s jednou splátkou
vo výške 400 eur, uvedená skutočnosť nemá vplyv na výrok rozsudku o výživnom.

24. Keďže matka napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu odvolací súd sa zaoberal

aj výrokom III., ktorým súd uložil rodičom povinnosť navzájom sa písomne alebo jednou z foriem
elektronickej komunikácie (e-mail, WhatsApp, SMS) informovať o všetkých dôležitých skutočnostiach
dotýkajúcich sa zdravotného stavu maloletej, školskej dochádzky a prospechu, ako aj o ďalších
dôležitých skutočnostiach, a to vždy pri odovzdaní maloletej do starostlivosti druhého rodiča a tiež
v primeranom čase vopred ohľadom vycestovania s maloletou do zahraničia. Treba uviesť, že matka

v priebehu konania na súde prvej inštancie nenamietala uloženie informačnej povinnosti rodičom
a námietky voči tomuto výroku rozsudku neuviedla ani v podanom odvolaní. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v bode 54., na ktorý poukazuje, a ktoré
rozhodnutie vyhodnotil ako správne.

25. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku IV., ktorým zamietol návrh otca vo zvyšku,
odvolací súd posúdil ako správne. Daný výrok nadväzuje na návrh otca na zverenie maloletej do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, keď súd návrhu síce vyhovel, ale režim starostlivosti o maloletú
korigoval. Odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o striedavej osobnej starostlivosti
rodičov o maloletú a určeniu výživného na maloletú obsahuje podrobné dôvody, na ktoré súd prvej

inštancie zároveň odkázal a tieto jednoznačne odôvodňujú jeho postup a úvahy vo vzťahu k návrhu otca.

26. Správne rozhodol súd prvej inštancie aj vo výroku V., keď zamietol protinávrh matky s poukazom
na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Napriek tomu, že podrobné odôvodnenie k tomuto výroku
neuviedol, z logiky veci vyplýva, že pokiaľ rozhodol o zverení maloletej do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletou (zúžením rozsahu
styku vzhľadom na školské povinnosti maloletej) nie je dôvodný.

27. Výrok VI. rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.
k. 11P/21/2019 -118 zo dňa 2.5.2019 vo výroku o zverení maloletej, výživnom a úprave styku je rovnako

správny a reflektuje na zmenu výkonu starostlivosti o maloletú a zmenu výšky výživného.

28. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel návrhu matky na
doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania (skúmanie patológie na strane otca).Súd prvej inštancie zdôvodnil daný postup tým, že nariadenie znaleckého dokazovania považoval
za nehospodárne a zbytočne predlžujúce konanie, keď sa s matkou namietanými „patológiami otca“
vysporiadal s odkazom na body 39. a 40. napadnutého rozsudku a zároveň zohľadnil správy

psychologičky K. K. J. L. a K. G. M. (bod 53. napadnutého rozsudku). Z uvedeného možno vyvodiť
záver, že výsledky vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie postačovali pre rozhodnutie vo veci.
Doplnenie dokazovania z uvedeného dôvodu považoval aj odvolací súd za nadbytočné a nehospodárne.
V tejto súvislosti dopĺňa, že vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj
prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Odvolací súd zastáva názor, že v danej

veci nedošlo k pochybeniu súdu, keď návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania zamietol
prihliadajúcnakompletnevykonanédôkazyvkonaníavyhodnotiactietodôkazy(listinnédôkazy,vrátane
výsluchu oboch rodičov a maloletej) v ich vzájomnej súvislosti.

29.Pokiaľmatkanamietala,žesúdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym
skutkovým zisteniam odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie

je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania
najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení

procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Treba zdôrazniť, že hodnotenie dôkazov môže
robiť len súd, ktorý ich vykonal. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca
urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané z vykonaných
dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Medzi

skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania musí sudca už od
začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre prejednávanú vec rozhodné. Zákon nepredpisuje
a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých
dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces,
ktorého podstatou sú čiastkové a tiež komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných

vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd
za preukázané a ktoré tak tvoria zistený skutkový stav. Je treba zdôrazniť, že do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu
hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03), ani právo na to, aby bol účastník konania pred

všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). V
uvedenej veci nemožno súdu prvej inštancie vyčítať žiadne pochybenia a s ním prijatými závermi, ktoré
zohľadňujú najlepší záujem dieťaťa, polemizovať.

30. Rovnako tak námietky matky, ktorými súdu prvej inštancie vytkla vadu konania dôvodiac tým, že

vyvodil zásadný záver pre rozhodnutie o zverení maloletej do striedavej starostlivosti iba z negatívnej
skutočnosti a neposudzoval všetky argumenty vo vzájomných súvislostiach, nedal odpoveď na zásadné
otázky, ktoré v konaní nastolila a stotožnil sa len s argumentáciou otca, ktorú prevzal nekriticky a k
zásadným pochybeniam otca sa vyjadril len stručne, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. V tomto
kontexte udáva, že iná vada konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Takouto vadou môže byť nesprávne realizovaná manudukačná povinnosť súdu, pochybenia vo
vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonné získaného dôkazu bez splnenia predpokladu
uvedeného v čl. 16 ods. 2 alebo vypočutie relevantného svedka bez poučenia o práve odoprieť

výpoveď), porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore
sexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.Vdanomprípadeodvolacísúdnezistiltakúvadukonania,
ktorá by mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a prípadne by zakladala dôvod pre
zrušenie napadnutého rozsudku alebo jeho zmenu.

31. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou matky o porušení jej práva na spravodlivý proces, keď
namietala nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
dospel k záveru, že odôvodnenie rozsudku spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, z jeho
obsahu vyplýva, na ktoré dôkazy vykonané v konaní prihliadal, a akými úvahami sa pri svojomrozhodnutíriadil.Odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žezhľadiskazákonnejpožiadavkynariadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z hľadiska zachovania práva účastníka na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka. Súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, (porovnaj napr. m.m. rozsudok
Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.09.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /
sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, č.k. I. ÚS

361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.06.2009, sp. zn. 5 M Cdo
8/2008).

32. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal
dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní

na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanievecinazákladespisovejdokumentácie;účastníci,predovšetkýmodvolatelia,aninevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti

Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

33.Vychádzajúcztaktozistenýchskutkovýchokolnostídanejveciodvolacísúdvsúladesust.§387ods.
1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava II

č.k. 11P/43/2022-785 zo dňa 12.09.2023 potvrdil, vrátane výroku o trovách konania (výrok VII.), pretože
je správne.

34. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím
ustanovenia § 396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, pričom žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §
57 CMP.

35. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).