Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2024

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010731
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2024:4217010731.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom v trestnej veci obžalovaného A.

B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
v Komárne dňa 15.10.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom C. D. XXX, na slobode,

sa podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Zámky č. 1 Pv 627/13 zo dňa 26.7.2017 pre skutok právne
posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom
skutkovom základe, že

dňa 24.5.2011 v čase asi o 17.00 hod. v B. riadil ako vodič osobné motorové vozidlo zn. TOYOTA

PASEO, evidenčné číslo B. XXX E., po účelovej komunikácii v smere od F. cesty na G. cestu v križovatke
účelovej komunikácie a miestnej komunikácie – G. cesty, pri reštaurácii „H. D.“, so súpisným číslom
XXXX A. B., neoznačenej dopravným značením, nedal prednosť v jazde sprava prichádzajúcej cyklistke
I. J., idúcej na dámskom bicykli zn. ESKA zo smeru od K. ulice smerom doľava na účelovú komunikáciu
– F. cestu, čím porušil ustanovenie § 20 odsek 2, § 137 odsek 2 písmeno i) zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke účinného v čase spáchania skutku, v dôsledku čoho narazila cyklistka bicyklom do
pravej strany osobného motorového vozidla zn. TOYOTA PASEO, následne spadla na zem, v dôsledku
čoho I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B., L. D. XX utrpela podľa znaleckého posudku č. 161/2017,

vypracovaného znalcami znaleckej organizácie Forensic.sk, z odboru zdravotníctvo a farmácia, otras
mozgu, dvojitú zlomeninu III. až VII. rebra vpravo s miernou dislokáciou, jednoduchú zlomeninu VIII.
rebra vpravo, pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti vpravo a pomliaždenie pravého ramenného kĺbu
s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 5 až 6 týždňov, pretože skutok nie
je trestným činom.

Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodených:

- I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., L. D. XXX/XX,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Eisteinova č. 25, IČO: XX XXX XXX s ich
nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :Súd prejednal trestnú vec obžalovaného A. B. na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Zámky
pod číslom 1 Pv 627/13. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného A. B., svedkov M. K., I. J., I.
J., N. J., O. F., N. E., P. J., P. Q., G. P., I. R., prečítal zápisnicu o výpovedi svedkyne I. I. S., znalecký

posudok znaleckej organizácie T., vypočul znalcov I. U. I., V. I. B., V. N. R., na znalecký posudok
vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline vypočul znalca doc. Ing. Pavla
Kohúta, PhD. Na základe uznesenia odvolacieho súdu – Krajského súdu v Nitre č.k. 4To/9/2021-1552
zo dňa 21.6.2021 súd doplnil dokazovanie výsluchom svedkov A. D., V. S. A., znalca MUDr. Gustáva
Škodáčeka a Ing. Kamila Lacko – Bartoša a doplnkom znaleckého posudku vypracovaným Ústavom

súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.

Obžalovaný A. B. uviedol, že dňa 24.05.2011 prichádzal od miesta, kde sa konal cirkus k Čárde, kde
po pravej strane parkovalo množstvo áut. Išiel pomaly asi 10 km/hod., okolo sa pohybovali cyklisti
aj korčuliari. Keď bol pri Čárde na úrovni jej schodov videl, že v križovatke napravo sú zaparkované
v protismere autá vo dvoch radoch a zbadal staršiu ženu, ktorá jazdila pomedzi tieto autá k nemu,

v tom momente auto zastavil a do sekundy alebo dvoch táto narazila do pravej prednej časti jeho auta,
po náraze zostala sedieť na zemi a hovorila, že nič sa jej nestalo, len sa snažila rýchlo prejsť pre
cyklistami, ktorí prichádzali do križovatky sprava. Potom volali políciu a záchranku a preparkovali auto,
ktoré blokovalo premávku, lebo mu to povedal jeden pán, ktorý sa tam nachádzal a o ktorom vedel, že
je policajt. Kým prišla nehodovka tie autá čo parkovali v križovatke už boli preparkované inam a zostala

tam iba jedna strieborná Octavia. Nehodovkár hovoril, že tá pani zapríčinila dopravnú nehodu, chcel aj
zaistiť stopy, no už tam nebol ani jej bicykel.

Svedkyňa – poškodená I. J. uviedla, že sa bola bicyklovať s manželom, jazdila za ním v pravom jazdnom
pruhu napravo, bol tam vtedy veľký ruch, veľa ľudí a bol zlý výhľad. Manžel odbočil vľavo, ale ona

už nestihla, to auto nevidela až vtedy ho zbadala, keď zabočila vľavo a už sa mu nestihla vyhnúť ani
zabrzdiť. Pokiaľ v priestupkovom konaní pôvodne uznala vinu a zaplatila pokutu, bolo to pod nátlakom
lebo ju tam držali viac než dve hodiny.

Svedok M. K. uviedol, že v tom čase bol v Čárde a videl tú nehodu. Pani na bicykli išla v protismere

v ľavom jazdnom pruhu medzi parkujúcimi autami a Čárdou, jazdila vysokou rýchlosťou a narazila do
auta obžalovaného.

Svedok I. J., manžel poškodenej uviedol, že sa boli s manželkou bicyklovať. Išli okolo Čárdy po pravej
strane cesty, v križovatke dal rukou znamenie, odbočil doľava a v tom počul nejaké buchnutie a videl, že

manželka je už na zemi. Manželka jazdila na bicykli za ním. Keď odbočoval sledoval situáciu v križovatke
ale myslí si, že manželka išla tak ako on, teda v pravom jazdnom pruhu. Následne obžalovaný zavolal
políciu a záchranku. Potom čo manželku zobrali do nemocnice on pozbieral svoj aj manželkin bicykel
a išiel domov.

SvedkyňaN.J.uviedla,žesedelanamiestespolujazdcavauteobžalovaného,spravarýchloprichádzala
cyklistka tak, že jazdila medzi Čárdou a tam parkujúcou Octaviou v jazdnom pruhu v protismere teda
v ľavom, po čom narazila do ich auta. V čase nárazu už auto stálo, lebo cítila náhle brzdenie až potom
náraz.

Svedok O. F. uviedol, že samotnú nehodu nevidel, len o nej počul. V tom čase parkoval v jazdnom pruhu
v križovatke pri Čárde, parkovalo tam si šesť áut v dvoch radoch vedľa seba, rady boli od seba asi na
jeden meter. Vrátil sa k autu až po nehode, vtedy tam už bolo len jeho auto, ostatné zrejme odišli, keď
videli, že je nejaký problém. Keď prišli policajti už videli len jeho auto, tak dostal pokutu, že zle parkoval.

Svedkyňa N. E. uviedla, že v čase nehody obsluhovala v Čárde. Videla sprava prichádzať rýchlo bicykel,
zľava pomaly prichádzalo auto a potom počula buchnutie. Poškodená prichádzala z kopca v zákrute,
stáli tam dve autá a ona prichádzala pomedzi ne, potom náraze ju niekto posadil na schody, modrela,
tak jej doniesla ľad.

Svedok P. J. uviedol, že sedel na terase Čárdy chrbtom k miestu nehody. Vtedy počul od iných niečo
v tom zmysle, že „aha zrazia sa“, na čo sa otočil a videl staršiu pani pri aute na zemi. Išiel jej pomôcť,
ona mu uviedla, že je doudieraná, aby jej pomohol vstať na čo ju chytil a odprevadil sadnúť si na schody
Čárdy, kde jej čašníčka doniesla ľad. Vtedy tam bolo množstvo áut, chodcov, korčuliarov, cyklistovlebo tam bolo predstavenie cirkusu, preto doporučil obžalovanému, aby preparkoval auto, lebo blokoval
premávku a zavolal políciu a sanitku. Autá parkovali aj v križovatke, kde nemali byť a bolo ich veľa. Keď
videl, že už prichádzalo vozidlo polície z miesta odišiel domov.

Svedkyňa P. Q. uviedla, že v tom čase nehody bola na obede, ale na žiadne podrobnosti si už
nepamätala.

Svedkyňa G. P. uviedla, že v čase nehody bola na terase Čárdy. Okolo Čárdy parkovalo veľa áut a stáli

aj vo dvoch radoch. Od K. ulice prichádzala pani na bicykli, od A. mosta išlo červené auto, poškodená
išla pomedzi zaparkované autá a potom narazila do toho červeného auta, do jeho boku. Potom spadla
pri aute z bicykla a bolo to pri schodoch do Čárdy.

Svedkyňa I. R. uviedla, že v čase nehody sedela na terase Čárdy. Videla prichádzať cyklistku a červené
auto, potom už len videla ako sa tá pani s bicyklom chce postaviť zo zeme. Okamih nárazu nevidela.

Kade prichádzala poškodená parkovali nejaké autá pri Čárde v križovatke vo dvoch radoch. Nevedela
presne uviesť, či poškodená prichádzala pomedzi rad áut a Čárdou alebo medzi dvoma radami áut pri
Čárde, ale určite ju nevidela ísť tak, že by obchádzala tie autá teda, že by vchádzala do križovatky
v pravom jazdnom pruhu.

Svedkyňa I. I. S., splnomocnená zástupkyňa poisťovne Dôvera, a. s. uviedla, že o veci samej nemá
žiadnu vedomosť.

Svedok A. D. uviedol, že vtedy pôsobil ako starší inšpektor na oddelení dopravných nehôd na Okresnom
dopravnom inšpektoráte Komárno. Po príchode na miesto zistil, že došlo k nehode medzi cyklistkou

a osobným motorovým vozidlom. Vozidlo obžalovaného stálo v strede križovatky pri H. C.. Bicykel sa
namieste nenachádzal, nakoľko ho manžel cyklistky zobral domov. V križovatke zo smeru od Tabakovej
ulice sa nachádzalo motorové vozidlo Škoda Octavia vzdialené od ľavého okraja vozovky asi 2 a pol
metra. V smere od vážskeho mosta pri pravom okraji vozovky pred križovatkou stáli asi 3 vozidlá. V tom
čase tam bol cirkus a krátko po nehode odišli majitelia s ďalšími zaparkovanými vozidlami z miesta

nehody, ktorých nestihol zistiť. Miesto zrážky označil obžalovaný a tak ho aj zaznačil na cestu. Zaznačil
kde stálo jeho auto, urobil fotodokumentáciu, merania, spísal záznam o nehode. Následne z miesta
odišiel, nakoľko nebolo možné určiť a zistiť vinníka nehody. Výpoveďami tam prítomných osôb zistil, že
cyklistka prichádzala smerom od ulice K., B. smerom od A. mosta na G. cestu. V križovatke pri H. C.
mala cyklistka naraziť do boku vozidla obžalovaného. Svedok ďalej uviedol, že podľa náčrtku miesta

nehody na čl. 173 a záznamu z dopravnej nehody je zrejmé, že k stretu vozidla obžalovaného a cyklistky
došlo v križovatke.

Svedkyňa V. S. A., príslušníčka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Komárno uviedla, že čo sa
týka priestupkového konania, ktoré údajne mala viesť voči obžalovanému, na toto sa už nepamätala.

Po nahliadnutí do rozhodnutí v spise vedených na čl. 341 až 344, 350 až 355 svedkyňa uviedla, že sa
pridržiava toho, čo sa uvádza v týchto listinách z priestupkového konania a že vzhľadom na odstup času
k tomu viac dodať nevie.

Znalec I. R. Q. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že čo sa týka mechanizmu jednotlivých zranení

cyklistky, tieto vznikli nárazom do pravého boku pohybujúceho sa auta, keď bicykel prednou častou
narazil do boku auta a cyklistka pravou časťou tela, hlavou a pravým ramenom narazila do boku auta,
po čom spadla na vozovku.

V. B. P. – E. vo svojich posudkoch (č. 24/2011) dospel k záveru, čo sa týka hlavnej príčiny predmetnej

dopravnej nehody z technického hľadiska a dvom možným variantom jej priebehu, nie je možné
jednoznačnevyhodnotiťhlavnúpríčinudopravnejnehodyanijednoznačneustáliťsprávnutechnikujazdy
cyklistky, nakoľko je to otázka právneho posúdenia. Ak nemala povinnosť jazdiť vpravo od odstaveného
vozidla Škoda Octavia v takej vzdialenosti, ktorá umožní jazdu iných vozidiel v protismere (medzera
minimálne 2 a pol metra), potom hlavnou príčinou dopravnej nehody je skutočnosť, že vodič B. donútil

svojím spôsobom jazdy cyklistku meniť rýchlosť a smer jazdy. Ale ak mala cyklistka povinnosť jazdiť
vpravo od odstaveného vozidla Škoda Octavia vo vzdialenosti, ktorá by umožnila jazdu iných vozidiel
v protismere, potom hlavné príčiny nehody spočívajú v tom, že vodič B. donútil cyklistku meniť rýchlosť
a smer jazdy, nezastavil pred jej koridorom pohybu a cyklistka sa pohybovala po trajektórii, ktoráneumožnila prejazd vozidiel v protismere. V prípade varianty podľa obžalovaného hlavná príčina by
bola v tom, že cyklistka sa pohybovala po trajektórii, ktorá neumožnila prejazd vozidiel v protismere
a tu, ak by obžalovaný zastavil v mieste, kde podľa výpovede zastavil, dal by prednosť cyklistke.

V doplnení znaleckého posudku (č. 42/2011) znalec dospel k obdobným záverom a v podstate rovnako
aj v doplnku č. 2 znaleckého posudku (č. 25/2012). V doplnku znaleckom posudku č. 3 (č. 13/2023)
znalec dospel tiež v podstate k obdobným záverom, kde uviedol, že je otázkou právneho posúdenia, či
mal obžalovaný povinnosť dať prednosť v jazde vozidlám prichádzajúcim sprava, a to všetkým, teda aj
tým, ktorý nedodržali primeraný priestor pre jazdu vozidiel v protismere alebo iba tým vozidlám, ktoré

dodržali primeraný priestor pre jazdu v protismere. Ak obžalovaný mal povinnosť dať prednosť v jazde
všetkýmspravaprichádzajúcimjetuzáver,žeobžalovanýnedalprednosťcyklistke.Akvodičobžalovaný
nemal povinnosť dať prednosť všetkým jazdiacim sprava ale len tým, ktorí jazdili v súlade s pravidlami
cestnej premávky, potom má táto dopravná nehoda viacero možných technických príčin, a to ako zo
strany cyklistky J., tak aj zo strany vodiča, obžalovaného za potreby analyzovať všetky varianty priebehu,
miesta zrážky, uvádzaných rýchlostí a podobne.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline zaujal písomné stanovisko k záverom a aj
poslednému (tretiemu doplnku) znalca Ing. Kamila Lacka – Bartoša. Poukázal, že v doplnku č. 3
znaleckého posudku, sú uvádzané viaceré skutočnosti, ktoré znalecký ústav nepovažuje za správne.
Znalec pri vypracovaní posudku predpokladal, že pri odbočovaní cyklistky vpravo je postačujúce aby

ponechala priestor po svojej ľavej strane (od stojacich vozidiel) v šírke 2,5 metra. Tento predpoklad
považuje ústav za nesprávny. Pri uvedenom spôsobe jazdy cyklistky, by vozidlo odbočujúce vľavo
nemohlo uskutočniť bezpečné odbočovanie vľavo popred cyklistku. Vozidlo odbočujúce vľavo, má
prednosť v jazde v takomto prípade pred cyklistkou. Koridor široký 2,5 metra nie je postačujúci pre
uvedený jazdný manéver, ako predpokladá znalec Ing. Lacko Bartoš. Odbočujúci vodič musí dodržať

bezpečný odstup od stojacich vozidiel a cyklistky, pričom s ohľadom na zakrivenie trajektórie nemôže
koridor 2,5 metra postačovať. Znalecký posudok Ústav súdneho inžinierstva vychádza z logického
predpokladu, že vodič vozidla toyota jazdiaci cez križovatku rýchlosťou cca 5km/h, teda rýchlosťou
blízkou chôdze, nemá povinnosť predpokladať jazdu cyklistky cez križovatku v rozpore s pravidlami
cestnej premávky. Ústav nepovažuje za správny postup znalca, že vodič vozidla Toyota uvedené

predpokladať má, pričom príčinou dopravnej nehody je nedanie prednosti v jazde zo strany vodiča
Toyota. Znalec tu nezohľadnil vplyv nesprávnej techniky jazdy cyklistky na vznik dopravnej nehody.
Ak by vodič Toyota aj mal povinnosť predpokladať nesprávnu techniku jazdy cyklistov, technika jazdy
cyklistky ostáva nespráva a táto bola prvkom nehodového deja, ktorý vytvoril také podmienky dôsledku
ktorých účastníci dopravnej nehody nehode zabrániť nemohli. Toto znalec rovnako nezohľadnil. Ústav

ďalej uviedol, že ak by mal uviesť aká by bola technika jazdy vodiča Toyoty správna za danej dopravnej
situácie, tak bezpečný spôsob každý pri ktorej by došlo k daniu prednosti v jazde cyklistke, by bol taký,
že vodič by zastavil pred koridorom cyklistky, a to v čase kedy cyklistku by ešte nemohol vidieť, následne
by poučil prizvanú osobu, ktorá by sa postavila do miesta u ktorého by mala výhľad na koridor pohybu
cyklistky a po vyhodnotení situácie dala by signál vodičovi, že v križovatke sa nepohybuje účastník

cestnej premávky a až následne by vodič uskutočnil jazdu cez križovatku. Pri takomto postupe ústav
konštatuje(zčohovychádzalV.B.P.E.)bynemohlabyťsplnenápodmienkaplynulosticestnejpremávky,
pričom uvedené konanie sa javí ako zjavne nelogické.

Znalecká organizácia v odbore zdravotníctvo a farmácia Forensic. sk, Inštitút forenzných medicínskych

expertíz, s. r. o. ohľadom zranení poškodenej v znaleckom posudku uviedla, že poškodená utrpela
dvojnásobnú zlomeninu 3. až 7. rebra vpravo, jednoduchú zlomeninu 8. rebra vpravo, pomliaždenie
hlavy v spánkovej oblasti vpravo, otras mozgu, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu. Tieto zranenia
mohli vzniknúť pri strete poškodenej s osobným motorovým vozidlom tak ako uvádzajú svedkovia,
obžalovaný aj poškodená s primeranou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní päť až šesť týždňov,

pričom nebola v priamom ohrození života, nedošlo k poraneniu životu dôležitých orgánov. Zároveň
bolo zaujaté stanovisko k znaleckému posudku znalca MUDr. Zdena Móresa, ktorý dospel k podstatne
zhodným zisteniam až na to, že znalecká organizácia vyjadrila nesúhlas s diagnózami infrakcia 9. rebra
a pomliaždenie obličky s mikroskopickou hematúriou a to preto, lebo tieto sa v dostupnej zdravotnej
dokumentácii poškodenej z bezprostredného poúrazového obdobia nenachádzali. Znalec MUDr. Zdeno

Móres sa zároveň vyjadril aj k písomnému stanovisku prof. MUDr. Svetozárovi Haruštiakovi, CSc.,
prednostu kliniky hrudníkovej chirurgie Nemocnice Ružinov, ktorý z RTG dokumentácie ustálil fraktúry
rebier v užšom rozsahu. Podľa znalca sa nejedná o odlišný záver, M. J. v podstate potvrdil zranenia,
ktoré boli ustálené znaleckým skúmaním s tým, že niektoré nezistil a objektívne ani zistiť nemohol lebovychádzal len z RTG vyšetrení. Oproti tomu znalec mal k dispozícii aj CT vyšetrenie, ktoré má vyššiu
zobrazovaciu a rozlišovaciu schopnosť.

Znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave V. I. B. v znaleckom posudku
uviedol, že vychádzal z dvoch alternatív a to za 1) že vozidlo Toyota v čase zrážky stálo a za 2) že
vozidlo Toyota sa v čase zrážky pohyboval rýchlosťou „normálnej“ chôdze chodca. V prípade alternatívy
1) vodič Toyoty by zabránil zrážke ak by nevošiel do koridoru pohybu cyklistky, ktorá mala dostať
prednosť v jazde alebo mal reagovať tak, že by nebrzdil a tak by došlo k minutiu cyklistky a vozidla.

V prípade alternatívy 2) by vodič Toyoty zabránil nehode, ak by nevošiel do koridoru cyklistky, ktorá
mala dostať prednosť. V prípade alternatívy 1) bola technika jazdy cyklistky správna, keď v úseku
parkovalivozidlávodvochradochamalaichobchádzaťpoľavejstranedruhéhoradu,nakoľkokrižovatka
nebola vyznačená vodorovným dopravným značením. Technika jazdy vodiča Toyoty bola nesprávna,
nakoľko vojdením do križovatky a zastavením v koridore pohybu cyklistky ju donútil náhle brzdiť, čím
jej nedal prednosť v jazde. Aj v prípade alternatívy 2) technika jazdy cyklistky bola správna, technika

jazdy vodiča Toyoty bola nesprávna, nakoľko vojdením do križovatky a koridoru pohybu cyklistky ju
donútil intenzívne brzdiť, teda jej nedal prednosť v jazde. V prípade alternatívy 1) príčinou dopravnej
nehody z technického hľadiska bola nesprávna technika jazdy vodiča Toyoty, keď vyššie popísaným
spôsobom nedal prednosť v jazde cyklistke prichádzajúcej sprava. V prípade alternatívy 2) príčinou
dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča Toyoty aj nesprávna technika jazdy cyklistky.

Vodič Toyoty vošiel do križovatky do koridoru pohybu cyklistky tak, že ju donútil intenzívne brzdiť, pričom
jej mal dať prednosť, nakoľko prichádzala sprava. Cyklistka na pohyb Toyoty reagovala oneskorene.
Cyklistka mohla rozoznať prekážku (vozidlo Toyota) v čase vzájomnej vzdialenosti 5,8 m, kedy mala
reagovať, intenzívne brzdiť a tak by zrážke zabránila. Znalec V. I. B. sa tiež oboznámil aj zo znaleckým
posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 213/2016, pričom uviedol, že na záveroch,

ku ktorým dospel vo svojom znaleckom posudku trvá.

Znalec z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave V. N. R. v znaleckom posudku
obdobne vychádzal z dvoch alternatív a to čo sa týka miesta zrážky podľa vodiča Toyoty a cyklistky.

Pokiaľ vodič Toyoty podľa ním uvádzanej alternatívy stál, tak vošiel do križovatky tak, že cyklistke nedal
prednosť v jazde a mohol zabrániť nehode tým, že by zrýchlil a vyšiel z koridoru cyklistky. V prípade
alternatívy podľa cyklistky vodič Toyoty oneskorene reagoval a vošiel do križovatky tak, že jej nedal
prednosť v jazde a cyklistka reagovala na vozidlo oneskorene. Vodič Toyoty by zabránil nehode včasným
zastavením, aby cyklistka prešla popred vozidlo alebo zrýchlením, aby vyšiel z koridoru pohybu cyklistky.

Ako technickú príčinu nehody v podstate zhodne u oboch alternatív znalec uviedol nesprávnu techniku
jazdy vodiča Toyoty, keď nedal prednosť v jazde cyklistke prichádzajúcej sprava, tak vyvolal kolíznu
situáciu, jeho oneskorenú reakciu na cyklistku, tiež nesprávnu techniku cyklistky, keď na vozidlo Toyota
reagovala oneskorene. Navyše u prvej alternatívy (podľa vodiča Toyoty) uviedol aj nesprávnu techniku
jazdy vodiča Toyoty spočívajúcu v tom, že nevykonal všetky opatrenia pri vchádzaní do križovatky

vzhľadomnaobmedzenýrozhľadvpravo–kdevkrižovatkeparkovalivozidlá,čomuznemožnilozabrániť
nehode. Čo sa týka záverov a zistení zo znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity č. 213/2016 s týmito sa znalec Ing. Miloš Kosík oboznámil a zaujal stanovisko, že nezistil
žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na ním podaný znalecký posudok.

Znalecký ústav z odboru cestná doprava – Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline dospel
k záveru, že ani jeden z vyššie uvedených znalcov vo svojich znaleckých posudkoch podaných v tejto
veci nedospel k správnym zisteniam. Znalecký ústav vychádzal z dvoch variantov a to varianty A) miesta
zrážky podľa cyklistky a okolnosti, že sa pohybovala po pravej strane parkujúcich vozidiel a varianty B)
miesta zrážky podľa vodiča Toyoty a okolnosti, že sa cyklistka pohybovala pomedzi vozidlá parkujúce

v križovatke, ako to uvádzali svedkovia dopravnej nehody. V prípade variantu A) by vodič Toyoty nehode
zabrániť nevedel ani včasnou reakciou na vzniknutú dopravnú situáciu. V prípade variantu B) by vodič
Toyoty teoreticky zabránil nehode tak, že by pokračoval v jazde nezmenenou rýchlosťou, avšak by tu
nemoholvedieťčicyklistkazatočínáslednevľavoalebobudepokračovaťsmerompopredvozidloToyota,
takže pokiaľ tu vodič reagoval brzdením, bola to správna reakcia a nemal tu možnosť nehode zabrániť.

Cyklistka mohla nehode zabrániť včasným bezpečným brzdením bicykla alebo úpravou jazdy tak, aby
vzhľadom na nesprávny koridor jazdy dokázala včas zastaviť pred koridorom pohybu vozidla. Z hľadiska
techniky jazdy cyklistka pri oboch variantoch deja jazdila v časti vozovky určenej pre protismer, kedy
koridor jazdy cyklistky mal byť posunutý minimálne do takej miery, aby nedošlo k prekrývaniu koridorovpohybu cyklistky a vozidla, ktoré by odbočovalo zo smeru jazdy vozidla Toyota vpravo na cestu, kde sa
pohybovala cyklistka. Nesprávnym prvkom v technike jazdy cyklistky bol jednak jej koridor jazdy a tiež
oneskorená reakcia. Vodič vozidla Toyota v prípade variantu A) ak by reagoval brzdením, zastavil by tak,

že cyklistka by narazila do pravej prednej časti vozidla, pričom ani včasnou reakciou by nemohol zrážke
zabrániť. Okamih, kedy vodič mohol spozorovať cyklistku bol ovplyvnený nesprávnym koridorom jazdy
cyklistky (v protismere v blízkosti parkujúcich vozidiel), preto ju nemohol spozorovať skôr ako v čase
2,8 s pred zrážkou. V prípade variantu B) vodič reagoval tak, že zastavil vozidlo Toyota, avšak cyklistka
reagovalatak,žezatočilavľavoanaraziladostojacehovozidla.Akbyvodičnezastavil,cyklistkabytesne

minula zadnú časť vozidla, avšak takéto míňanie z technického hľadiska nie je bezpečné, takže reakcia
vodiča Toyoty bola správna. Technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bola v oboch prípadoch
variantov nesprávna technika jazdy cyklistky, ktorá včas nereagovala na vozidlo Toyota, neznižovala
rýchlosť tak, aby vedela zastaviť bez vytvorenia kolíznej situácie a odbočovala v križovatke na časti
vozovky, ktorá je určená pre jazdu opačným smerom. Znalecký ústav zaujal tiež stanovisko, že závery
znalcov V. N. R. a V. I. B. sú rozporné. Vychádzali z predpokladu, že vodič má dávať za akýchkoľvek

okolností prednosť vozidlám prichádzajúcim sprava a vôbec sa nezaoberali okolnosťou, že cyklistka
prichádzala v protismernom pruhu. Znalec V. N. R. teda nesprávne stanovil technickú príčinu vzniku
dopravnej nehody, keď vychádzal z toho, že vodič mal dať prednosť v jazde cyklistke bez ohľadu na
to akým spôsobom sa bude cyklistka pohybovať respektíve, že nebude reagovať včas, tiež nepoužil
taký počet parkujúcich vozidiel ako uviedli svedkovia pri rekonštrukcii a tak nedostatočne vyhodnotil

vplyv týchto vozidiel na možnosť včasného spozorovania účastníkov. Znalec V. I. B. taktiež nesprávne
určil technickú príčinu vzniku dopravnej nehody, keď konštatuje, že vodič Toyoty zastavením vozidla
vytvoril cyklistke prekážku tak, že už nedokázala zastaviť ani intenzívnym včasným brzdením, pričom
je tu potrebné uviesť, že prvotne bola kolízna situácia vyvolaná nesprávnym koridorom jazdy cyklistky
okoloparkujúcichvozidielvčastivozovkyurčenejpreopačnýsmer,čoobmedzilomožnosťvodičaToyoty

skoršie spozorovať cyklistku.

Vyhodnotením všetkých vo veci vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru,
skutok uvedený v obžalobe a vo výroku tohto rozsudku sa stal, avšak samotné toto konanie bez ďalšieho
nemôžebyťprotiprávnymkonanímatrestnýmčinom.Prenaplnenieskutkovejpodstatyprečinuublíženia

na zdraví podľa § 158 Trestného zákona protiprávne konanie, teda konanie, ktorého sa páchateľ bol
povinný zdržať alebo bol povinný vykonať, súčasne je tu potrebné nedbanlivostné zavinenie minimálne
vo forme nevedomej nedbanlivosti (§ 16 písmeno b) Trestného zákona) a musí tu byť aj priama príčinná
súvislosť medzi vyššie uvedeným a následkom na zdraví poškodenej. Z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázateľné, že poškodená prichádzajúca sprava do križovatky jazdila pomedzi autá parkujúce

pri ľavom okraji vozovky. Uvedené vyplýva v podstate zo všetkých svedeckých výpovedí (aj z ďalších
dôkazov) až na výpoveď poškodenej, ktorá tvrdila, že vchádzala do križovatky v pravom jazdnom
pruhu a výpoveď jej manžela, ktorý uviedol, že vošiel pred ňou do križovatky v pravom jazdnom pruhu
a že je presvedčený, že takto jazdila aj poškodená idúca za ním, lebo to tak vždy bolo. Zvlášť tú súd
poukazuje na zistenia znaleckého ústavu, že v každom prípade (či už vozidlo Toyota stálo alebo sa

pomalypohybovalo)jednalosaoanalogickúsituáciuakobyvozidloToyotachceloodbočiťvpravoavjeho
jazdnom pruhu v protismere jazdila cyklistka. Poškodená vchádzala do križovatky v protismernom pruhu,
vytvorila pre obžalovaného náhlu a neočakávanú prekážku, ktorú nemohol predísť a nehode nemohol
zabrániť. V danom prípade tu absentuje protiprávnosť konania obžalovaného, pretože svojim konaním
(keď stál alebo sa pomaly pohyboval vozidlom v mieste zrážky) neporušil žiadne ustanovenie zákona

č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke ani ustanovenie žiadneho iného všeobecne záväzného predpisu.
Rovnako tu absentuje aj zavinenie, keď obžalovaný nemohol vedieť a predpokladať, že v ľavom
(protismernom) jazdnom pruhu, ktorý je určený pre neho (keby sa následne rozhodol odbočiť doprava)
prichádza na bicykli jazdiaca poškodená. Obžalovaný preto nie je osobou zodpovednou za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pretože následok na zdraví poškodenej bol vyvolaný

výlučne nevypočítateľným a nepredvídateľným konaním (spôsobom a technikou jazdy) poškodenej.
Rovnako súd konštatuje, že sa dôkazová situácia nezmenila ani po doplnení dokazovania v zmysle
stanoviska odvolacieho súdu. Svedok D., ktorý ako príslušník Okresného dopravného inšpektorátu
dokumentoval predmetnú nehodu, len potvrdil, že situácia popísal zakreslil a zameral len podľa toho,
čo mu bolo povedané obžalovaným, ktorého vozidlo už stálo na inom mieste a bicykel sa tam už vôbec

nenachádzal. Po nazretí do náčrtku miesta nehody (vzhľadom na „hranicu križovatky“) došlo k stretu
vozidlaabicyklaužvkrižovatke.ZnalecV.B.P.–E.dospelprvotnekdvomvariantomdejaapríčinvzniku
dopravnej nehody (v treťom doplnku už uvádza, že je možné množstvo variantov ako sa vec udiala)
a povedal na súd otázku (ako otázku právnu), či mal obžalovaný dať prednosť ak vchádzal do križovatkyv protismernom jazdnom pruhu, pričom sa aj pri viacerých variantoch prikláňal k názoru, že vodič mal
dať vždy prednosť. Ústav súdneho inžinierstva zaujal stanovisko aj k poslednému najaktuálnejšiemu
doplnku znaleckého posudku Ing. Lacka – E. (č. 13/2023), kde presvedčivo, logicky a zrozumiteľne

poukázal, kde znalec vychádzal z nesprávnych predpokladov vedúcich k nesprávnym záverom. Uviedol,
že znalec nezohľadnil vplyv nesprávnej techniky jazdy na vznik dopravnej nehody, ktorá bola tým
prvkomnehodovéhodejavytvárajúcimpodmienky,priktorýchúčastnícinemohlinehodezabrániť.Jediný
spôsob ako vodič mohol zabrániť nehode (dať prednosti v jazde), bol taký, že by pred križovatkou, pred
koridorom jazdy cyklistky zastavil (v čase, keď ju ešte nemohol vidieť), poučil by prizvanú osobu, ktorá

by sa postavila na miesto v križovatke s výhľadom na koridor cyklistky a dala by signál vodičovi, že
môže uskutočniť jazde cez križovatku. Takéto konanie by bolo nelogické a nespĺňalo by požiadavku
a podmienku plynulosti cestnej premávky.

Preto súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko v prejednávanej veci žalovaný skutok nie je
trestným činom a s poukazom na túto skutočnosť poškodených odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.