Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011198
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:2320011198.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.KatarínyBatisovejačlenovsenátu

Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX
v C., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.01.2024 , č. k. 31T/117/2020-269, na
verejnom zasadnutí konanom 05.11.2024 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona

obžalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvalé bydlisko D. XXX/X, C., t. č. bytom E. XX,
F. G. F. F., Nemecko,

u k l a d á :

podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len Trestný zákon) s poukazom na
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo dňa 15.01.2024 , č. k. 31T/117/2020-269
(ďalej len napadnutý rozsudok), uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného zo

spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na skutkovom
základe, že

počas dní od 23.09.2018 do 24.09.2018 v rodinnom dome v F. H. XXX opakovane prišiel za I. H., pred
ktorou si v tom čase ako obvinený zo spáchania trestného činu krádeže kľakol, plakal a žiadal ju, aby vo
svojej výpovedi na Obvodnom oddelení Policajného zboru Galanta, v trestnej veci vedenej pod sp. zn.
ORP-493/GA-GA-2018 poskytla dňa 24.09.2018 svedectvo o tom, že v čase krádeže dňa 28.04.2018

sa nachádzal u nej doma a tiež aby tvrdila, že na kamerovom zázname zobrazujúcom osobu páchateľa
krádeže nie je on A. B., čím by mu poskytla alibi v rozpore so skutočnosťou, a opakovane ju žiadal o
takúto nepravdivú výpoveď aj telefonicky, prostredníctvom listu a osobne v budove polikliniky v Seredi ana parkovisku pred budovou Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Galante, čo svedkyňa napriek
jeho citovému nátlaku odmietla urobiť.
Okresný súd obžalovanému uložil podľa § 344 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 5, § 41 ods. 2

a § 42 ods. 1 Trestného zákona a s poukazom na § 36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného
zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona bol obžalovaný zaradený na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zrušený výrok
o treste uloženom obžalovanému trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 09.07.2019,

sp. zn. 2T/44/2019, právoplatný dňa 29.02.2020, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný uviedol,
že podáva odvolanie.

Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu a uviedol, že trest uložený okresným súdom
považuje za neprimeraný. Čin spáchal prosbou voči svedkyni, pričom nepoužil násilie ani hrozbu
násilia a tak závažnosť spáchania činu je nepatrná. Došlo u neho k náprave a to s poukazom na jeho
predchádzajúci výkon trestu, ako aj zmenu spôsobu života, kedy sa presťahoval do zahraničia a založil
si rodinu. Namietal, že okresný súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Tiež uviedol,

že urobil vyhlásenie o vine, trestnú činnosť oľutoval a trest uložený trestným rozkazom Okresného súdu
Galanta pod sp. zn. 2T/44/2019 je podľa jeho názoru na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa
dostatočný. Navrhol, aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a obžalovanému za aplikácie § 39 ods. 1 a §
44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu.

Za účelom prejednania podaného odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia
na 05.11.2024. Verejného zasadnutia sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry a obhajca
obžalovaného. Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného v zmysle § 293 ods. 5
Trestného poriadku, keď o termíne verejného zasadnutia bol riadne a včas upovedomený a bol poučený

o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti.
V rámci konečných návrhov prokurátorka uviedla, že odvolanie obžalovaného považuje za nedôvodné
a vzhľadom na novelu Trestného zákona ponecháva na zváženie súdu rozhodnutie o spravodlivom
a primeranom treste. Obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch odvolania a navrhol, aby krajský súd
upustil od uloženia súhrnného trestu.

Podľa § 317 ods.1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku, ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného

v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.
KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - obžalovaným - postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť výroku o treste, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Krajskýsúdvzhľadomnadôvodyodvolaniaobžalovanéhosmerujúcelenčodovýrokuotresteaspôsobe
jeho výkonu obmedzil svoju prieskumnú povinnosť len na tento výrok. Po preskúmaní predloženého
spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného je z časti dôvodné, aj keď z iných ako

ním uvádzaných dôvodov.
Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo výroku o treste, v tomto smere treba
uviesť, že zo zápisnice z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie ohľadom tohto
výroku vykonal zákonným spôsobom a v rozsahu dostatočnom na spravodlivé, stavu veci a zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie.

K samotnému trestu je potrebné uviesť, že je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť
úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného
určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j.
či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu

o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a

ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti
pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok

na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen
odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce,
varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa
trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne

ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.
Krajskýsúdzistil(akookresnýsúd)existenciujednejpoľahčujúcejokolnostipodľa§36písm.l)Trestného
zákona a jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, čo obžalovaný ani
nenamietal.
Na tomto mieste (nad rámec, keďže napokon nedošlo k aplikácii tzv. asperačnej zásady) krajský súd

pripomína, že okresný súd nesprávne aplikoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona. Správny je postup, kedy za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona
(asperačná zásada), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie
viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie
vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Krajský súd poukazuje na stanovisko

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie
druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak
je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať
asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu jetotiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí
teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa
úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku),

ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej
duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada
„ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Možno konštatovať, že povinné zvýšenie
hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného
stanoviska Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.06.2010, a teda vylučuje súčasné

použitiepriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Trestnéhozákonaaustanovenia§41ods.2Trestného
zákona.
Pokiaľ ide o samotný napadnutý výrok o treste, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že
obžalovanému je potrebné ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona. V nadväznosti na
ukladanie súhrnného trestu je nevyhnutné poznamenať, že v období od spáchania žalovaného trestného
činu do rozhodnutia odvolacieho súdu, hoci ešte nie v čase rozhodovania okresného súdu, došlo k

zmenezneniaTrestnéhozákona,atovdôsledkuvstúpeniadoúčinnostijehonovelyzákonomč.40/2024
Z. z. odo dňa 06.08.2024.
Preskúmaním pripojeného spisového materiálu vzťahujúceho sa na súhrnný trest, krajský súd zistil, že
v trestnej veci Okresného súdu Galanta vedenej pod sp. zn. 2T/44/2019, v rámci ktorej bol obžalovaný
uznanýzavinnéhozospáchaniaprečinukrádežepodľa§212ods.2písm.f)Trestnéhozákonaúčinného

v čase spáchania skutku trestným rozkazom zo dňa 09.07.2019, právoplatným dňa 29.02.2020, došlo v
dôsledku novely Trestného zákona č. 40/2024 Z. z. k zániku trestnosti tohto činu, a preto nie je možné
zmienené odsúdenie zohľadniť pri ukladaní súhrnného trestu, v čom vzhliadol krajský súd dôvodnosť
odvolania obžalovaného a čo viedlo k zrušeniu napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 321 ods. 1 písm.
d) Trestného zákona.

Krajský súd zohľadnil, že v priebehu odvolacieho konania došlo k zmene zákona, preto obžalovanému
neukladal súhrnný trest ale trest samostatný v zmysle ustanovení Trestného zákona účinného od
06.08.2024 po aplikácii § 2 ods. 1 Trestného zákona, ktorý posúdil ako priaznivejší pre obžalovaného.
Krajský súd pri ukladaní trestu obligatórne (§ 38 ods. 2 Trestného zákona) preskúmal pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného, pričom u neho zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona (ako bolo už vyššie konštatované). Keďže obžalovaný spáchal opätovne
zločin, tak bolo nutné zvýšiť dolnú hranicu základnej trestnej sadzby o 1/3, teda krajský súd ukladal trest
v rozmedzí upravenej trestnej sadzby v rozpätí 2 roky 8 mesiacov až 6 rokov.

Zároveň odvolací súd vyhodnotil, že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať podľa § 39 ods.
5 Trestného zákona. K vyhláseniu obžalovaného o vine treba uviesť, že takéto vyhlásenie je z hľadiska
ďalšieho postupu súdu veľmi významné, keďže v rozsahu priznania obžalovaného sa nevykonalo
kontradiktórne hlavné pojednávanie. Odvolací súd zastáva ten právny názor, že vyhlásením viny

obžalovaným, ktoré je neodvolateľné, zakladá možný zákonný postup pre mimoriadne zníženie trestu
pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby odňatia slobody v súlade s vyššie označeným
ustanovením. Odvolací súd z uvedeného dôvodu po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o treste
a pri posudzovaní výmery trestu odňatia slobody a posudzovaní spravodlivosti ukladaného trestu uložil
obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanoveného trestu odňatia slobody

(po úprave dolnej hranice podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona) a to trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, pričom prihliadol, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia obžalovaného, ktorý už nepodmienečný
trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Galanta, sp. zn. 2T/44/2019 dňa 09.05.2023 vykonal.

Vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho početnosť odsúdení, keď opätovne spáchal zločin, viedli

krajský súd k tomu, že z hľadiska druhu uloženého trestu odňatia slobody sa stotožnil s názorom
okresného súdu a nepovažoval za potrebné meniť uložený trest, keď platí, že z hľadiska primeranosti
trestu je potrebné uložiť trest v súlade so zákonnou úpravou, avšak zároveň taký druh trestu a v takej
výmere, ktorý je nevyhnutný na splnenie účelu trestu, inak by uložený trest atribút primeranosti nespĺňal.

Krajský súd (tak ako okresný súd správne) obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na
takýto postup.Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako (z časti) dôvodné,
v dôsledku čoho zrušil postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku

sám rozhodol o treste pre obžalovaného, keďže výsledky dokazovania vykonaného pred okresným
súdom to umožňovali.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.