Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Miloš Kolek

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoP/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7222210484
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:7222210484.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa:
P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Ú. XXXX, K., dieťa rodičov: J.. V. B.T., nar. XX.XX.XXXX, K. W. XX,
zast. JUDr. Alexander Parajos, advokát so sídlom Skladná 236/34, Košice a V. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N.Á. Ú. XXXX, K., zast. JUDr. Kristína Malá Piovarčíová, advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice,

v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Mestského súdu Košice, č. k.
K2-43P/137/2022-156 zo dňa 15.2.2024, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné na maloletú P. zo sumy 200,- eur mesačne
nasumu320,-eurmesačnepočnúcod5.10.2022dobudúcna.Druhýmvýrokomvyčíslildlžnévýživnéna

sumu 1.904,50 eur a uložil matke zaplatiť ho otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti návrh otca na zvýšenie výživného zamietol. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil tým, že otec maloletého dieťaťa doručil súdu dňa 5.10.2022
návrh na zvýšenie výživného na maloletú P. na sumu 350,- eur mesačne. Poukázal na to, že o výživnom
bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom z 29.4.2019.

2. Vo vzťahu k príjmu matky súd uviedol, že „V konaní súd mal za preukázané, že matka mal. dieťaťa
pracuje t.č. v S. ako opatrovateľka, predtým pracovala ako opatrovateľka v P.. Deklarovala svoje výdavky
v sume 1.710,-eur, a uznala výšku svojho príjmu 2.100,-eur, pričom uviedla, že pracuje len 6 mesiacov
v roku. Zároveň bolo preukázané, že je konateľkou v spoločnosti VM W. s.r.o.so sídlom K., C. K. 1,
a je aj samostatne zárobkovo činná osoba. Lustráciou v Sociálnej poisťovni bol zistený vymeriavací
základ SZC 605,50 eur, a v spoločnosti VM W. s.r.o. vymeriavací základ 50,-eur. V konaní vedenom na

Okresnom súde Košice II sp. zn. 14 P 82/2019 matka na pojednávaní v septembri r. 2020 priznávala
príjem v čistom 1.500,-eur mesačne a uviedla, že pracuje ako senior care manager - team leader a má
pod sebou opatrovateľov.“

3. Súd tiež vychádzal z toho, že otec sa o maloletú P. osobne stará, matka sa naposledy s maloletou
stretla v lete 2019, okrem súdom určeného výživného ničím na jej výživu neprispieva.

4.Súdvecprávneodôvodniltak,že„Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žeodposlednej
úpravy výživného do podania návrhu na zvýšenie výživného uplynuli 2 roky, došlo k zmene pomerov
na strane mal. P.. Potreby každého dieťaťa sa v súvislosti s jeho vekom a školskou dochádzkou
nevyhnutne zvyšujú. U maloletej súd zistil, že došlo k zmene pomerov jej prechodom na vyšší stupeň
vzdelania, s čím súd nepochybne spojené zvýšené výdavky mal. dieťaťa spojené s nákupom potrebných

pomôcok, voľnočasovými aktivitami ako aj nákupom vhodného a potrebného oblečenia a obuvi. V čase
poslednej úpravy mal. P. navštevovala I. stupeň na základnej škole a v septembri 2022 nastúpila na II.stupeň základnej školy. Súd s prihliadnutím na vývoj životných nákladov na strane maloletej, ktoré sa
nepochybne od posledného rozhodnutia súdu o výživnom zvýšili, zvýšil výživné zo strany matky na mal.
P. zo sumy 200,-eur mesačne na sumu 320,-eur mesačne a to odo dňa podania návrhu na súd. Takto

zvýšené výživné súd považoval za primerané veku dieťaťa a finančným možnostiam a schopnostiam
matky. V prevyšujúcej časti návrh otca na zvýšenie výživného zamietol.

Dlžné výživné za obdobie od 5.10.2022 do 31.1.2024 vo výške 1.904,50 eur, súd vypočítal nasledovne:
rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným predstavuje 120,-eur € mesačne,

výživné bolo zvýšené od 5.10.2022 teda za október 2022 alikvotná čiastka 104,50 eur a 15 mesiacov
x 120,-eur = 1.800eur, spolu 1.904,50 eur, ktorú sumu je matka povinná zaplatiť matke do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.“

5. Súd uviedol, že nezistil podmienky na povolenie výhody splátok, a preto dlžné výživné uložil matke
zaplatiť naraz. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka, a to proti prvým
trom výrokom (v súvislosti s týmito napadnutými výrokmi je napadnutý aj výrok o trovách konania).
Odvolanie odôvodnila tým, že súd opomenul prihliadnuť na podstatnú skutočnosť, a to, že na výdavkoch
navrhovateľa sa spolupodieľa aj partnerka navrhovateľa, ktorá s ním a s maloletou P. žije v spoločnej

domácnosti. Poprela, že sa o maloletú nezaujíma, uviedla, že otec nechce matku kontaktovať, čo by
mohol a aj mal, vyjadruje sa, že je sebestačný a nič nepotrebuje. Rovnako aj maloletá P. sa vyjadruje,
že nič nepotrebuje a všetko má. Uviedla, že z výsluchu otca nenadobudla presvedčenie o podstatnej
zmene pomerov za obdobie od poslednej úpravy. Uviedla, že je pravda, že matka pracuje v S. a jej
príjem je na úplne inej úrovni ako na Slovensku, ale aj jej životné náklady sú na inej úrovni, a teda

mesačný príjem matky je v podstate porovnateľný s mesačným príjmom otca. Uviedla, že súd použil
princíp potencionality príjmov, avšak ho vyhodnotil jednostranne v neprospech matky. Poukázala na
možnosť otca dosahovať vyšší príjem. Uviedla, že sa nebráni zvýšeniu výživného, určite nie na súdom
prvej inštancie priznaných 320,- eur. Nerozumie tomu, prečo jej konajúci súd uložil povinnosť zaplatiť
dlžné výživné jednorazovo. Uloženie tejto povinnosti je pre ňu likvidačné. Poukázala na to, že v praxi

súdy ukladajú povinnosť zaplatenia dlžného výživného v splátkach. Uviedla, že skutočným motívom
podania návrhu je postoj matky maloletého dieťaťa v konaní o vyporiadanie BSM. Navrhla, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj otec, ktoré odôvodnil len

ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. f), h) a § 62 CMP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a
výživné zvýšil na sumu 450,- eur mesačne počnúc od 5.10.2022.

8. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť.

9. Predmetom konania je zvýšenie výživného. Súčasťou odôvodnenia rozsudku v takejto veci musí byť
porovnanie skutkových okolností významných pre rozhodnutie, ktoré boli dané jednak v čase pôvodného
rozhodnutia a jednak v čase aktuálneho rozhodovania súdu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku
takéto skutkové zistenia nevyplývajú. Najpodstatnejším nedostatkom je absolútny nedostatok ustálenia

podstatnej skutkovej okolnosti, a to príjmu matky. Súd prvej inštancie uvádza v bode 8 odôvodnenia
viaceré údaje, avšak neustálil nijakým spôsobom aká je konkrétna suma príjmu matky. Z rozhodnutia
nie je zrejmé či súd akceptuje, že pri príjmoch 2.100,- eur mesačne má matka výdavky 1.710,- eur
mesačne alebo, či je jej príjmom suma 1.500,- eur v čistom mesačne. V tomto prípade sa konanie
spravujevyšetrovacímprincípom,atedasúdprvejinštanciemázúradnejmocizisťovaťvšetkypodstatné

skutočnosti. V danom prípade matka maloletého dieťaťa ani v konaní nebola vypočutá. Za výsluch
nie je možné považovať oznámenie určitých skutočností matkou na pojednávaní prostredníctvom
telefonického spojenia so svojim právnym zástupcom. Zo zápisnice o pojednávaní ani nevyplýva, že
matka bola ako účastníčka konania pred týmto oznámením poučená. Z uvedených dôvodov odvolací
súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za také, ktoré znemožňuje aj otcovi aj matke uplatňovať

svoje procesné práva, najmä namietať nesprávnosť rozhodnutia súdu, a preto odvolací súd postupom
podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.10. Súd prvej inštancie vykoná všetky potrebné dôkazy na zistenie aktuálneho príjmu a výdavkov otca,
matky, potrieb maloletého dieťaťa, ako aj všetkých okolností, ktoré majú vplyv na výšku výživného, a
potom posúdi zmenu, ktorá nastala od vydania pôvodného rozhodnutia a vo veci rozhodne.

11. Odvolaciemu súdu sa javí, že vzhľadom na čas vydania pôvodného rozhodnutia (11.9.2020) a
vzhľadom na vek maloletej P. je dôvodné zvýšiť výživné zo strany matky. Je však potrebné dôsledne
zistiť aký je reálny príjem matky a v prípade, že súd bude vychádzať z potencionálneho príjmu matky,
je potrebné vyčísliť a odôvodniť aj to, aká je konkrétna výška potenciálneho príjmu matky. Podľa názoru

odvolacieho súdu nie je právne významné, že otec svoje výdavky zdieľa so svojou súčasnou partnerkou,
pre určenie vyživovacej povinnosti matky sú dôležité jej majetková a zárobková situácia. Je nepochybné,
že otec svoju vyživovaciu povinnosť plní aj priamo starostlivosťou o maloletú.

12. Dlžné výživné, ktoré vznikne, môže súd povinnému rodičovi uložiť zaplatiť aj jednorazovo, tak ako
to vyplýva z ustanovenia § 44 CMP. Dôvodom na iný postup by museli byť skutočnosti zistené v konaní,

z ktorých by vyplývalo, že je potrebné uprednostniť záujem rodiča pred záujmom maloletého dieťaťa na
to, aby suma výživného sa reálne dostala čím skôr do jeho dispozície.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.