Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123333235
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:6123333235.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvalý pobyt Humenné, právne zastúpeného JUDr. Miloš Kaščák, advokát so sídlom Kalinčiakova 10,
093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 35 511 028, proti žalovanému: A. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D.
XXX/X, XXX XX E., právne zastúpenému JUDr. Peter Gdovin, advokát so sídlom Kalininova 675, 066

01 Humenné, IČO: 42 026 938, o zaplatenie 3.101,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 13C/59/2023-100 zo dňa 15.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) návrh žalovaného

na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o povolenie obnovy konania v trestnej veci
Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/44/2019, vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.
9Nt/5/2023, zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.101,- Eur v
lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo vzťahu
k žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o samotnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením súdneho úradníka.

2. Rozsudok právne odôvodnil podľa § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 444, § 563 Občianskeho zákonníka,
§ 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných

poisťovní v znení neskorších predpisov.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporné, že v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 1T/44/2019 bol žalovaný právoplatne uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a jeho výkon mu

bol podmienečne odložený na určenú skúšobnú dobu 1 rok. V trestnom konaní žalobca vystupoval ako
strana poškodená. Na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký
posudok č. 47/2018 znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia a Traumatológia, ev.
č. 913260, A. F. D. zo dňa 19.06.2018, kde znalec uviedol, že žalobca sa na následky poranení zo
dňa 15.06.2017 liečil v nemocničnom zariadení do 20.06.2017 a s prihliadnutím na charakter poranení
zo súdnoznaleckého hľadiska skonštatoval adekvátnu dobu liečenia žalobcu na 28 dní, počas ktorej

mohol byť obmedzený v obvyklom spôsobe života. Znalec zároveň stanovil aj výšku bolestného, a to vrozsahu 170 bodov pri hodnote bodu 18,24 Eur, teda ustálil výšku bolestného na sume 3.100,80 Eur,
po zaokrúhlení na sumu 3.101,- Eur.

4. Dospel k záveru, že sú dané všetky obligatórne zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za
škodu spôsobenú žalobcovi, a to protiprávne konanie žalovaného, ako to vyplýva so záverov trestného
konania - žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva v jednočinnom
súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví, vznik škody - výška bola preukázaná v konaní v zmysle
znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom v trestnom konaní, príčinná súvislosť - nebyť

konania žalovaného, ktorého sa dopustil pri fyzickom kontakte so žalobcom, nedošlo by k poškodeniu
zdravia žalobcu a zavinenie žalovaného - nesporne prinajmenšom nevedomá nedbanlivosť zo strany
žalovaného, keďže sám žalovaný uznal, že žalobcu fyzicky napadol, a teda konštatoval, že nárok
žalobcu čo do dôvodu a výšky je opodstatnený a daný.

5. Obrana žalovaného spočívala v tvrdeniach o tom, že žalobcovi nespôsobil všetky zranenia, ale podľa

jehovyjadrenísitietozraneniamalžalobcaspôsobiťsámpriinejbitke.Ouvedenýchtvrdeniachžalovaný
nepredložil žiadny dôkaz.

6. Ako vyplýva z právoplatného rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 1T/44/2019-364 zo dňa
23.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021,

a v konaní to nebolo ani sporné, žalovaný bol za skutok zo dňa 15.06.2017 právoplatne odsúdený v
trestnom konaní, kde bol uznaný za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe s presným vymenovaním
zranení, ktoré spôsobil poškodenému - žalobcovi v tomto konaní.

7. Súd je viazaný právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní v zmysle § 193 CSP, podľa ktorého

je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo
iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Skutočnosti
uvádzané žalovaným na svoju obranu v tomto konaní, žalovaný namietal i v rámci trestného konania
sp. zn. 1T/44/2019, pričom prvoinštančný i odvolací súd sa s týmito námietkami vysporiadali vo svojich
rozhodnutiach, preto v celom rozsahu poukázal na ich odôvodnenie.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že obrana žalovaného je nedôvodná. Nárok žalobcu uplatnený
v konaní považoval za dôvodný a preukázaný, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovaného
zaviazal na zaplatenie sumy 3.101,- Eur.

9. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny,
nedostatočne odôvodnený a preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav
veci, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces.

10. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva to, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s námietkami
žalovaného a ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu. V napadnutom
rozhodnutí sa súd prvej inštancie žiadnym alebo len minimálnym spôsobom vysporiadal s množstvom

skutkových okolností, ktoré žalovaný vníma ako zásadné a svoje rozhodnutie oprel výlučne o skutkové
tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy, ktoré veľmi nekriticky a jednostranne považoval za nesporné
a dokázané. Súd si osvojil skutkové a právne závery vyplývajúce z rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021. Návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania čítaním výpovedí

poškodeného, svedkov, znaleckých posudkov a ďalších listín, ktoré sú súčasťou pripojeného trestného
spisu sp. zn. 1T/44/2019, ako aj trestného spisu sp. zn. 2T/143/2018 súd ako nedôvodné zamietol.
Poukázal pri tom na to, že je viazaný právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní a tieto skutočnosti
sú stranám sporu známe z trestného spisu a konania sp. zn. 1T/44/2019, kde boli žalobca aj žalovaný
účastníkmi.

11. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil najmä tým, že je v zmysle ust. § 193 CSP viazaný
rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a tiež o tom kto ich spáchal. Súd je však v zmysleuvedených rozhodnutí v trestnom konaní viazaný iba tým, že žalovaný bol uznaný vinným z trestných
činov,ktorémubolikladenézavinuaichprávnoukvalifikáciou.Tovšakneznamená,ževrámcikonaniao
náhradu škody nemôže samostatne a na základe predložených alebo navrhnutých dôkazov posudzovať

odlišne otázku náhrady škody, jej rozsahu a výšky, okolností za ktorých k nej došlo, mieru zavinenia,
resp. spoluzavinenia poškodeného a podobne. V tejto súvislosti si prvoinštančný súd jednostranne
osvojil závery znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Dušana Sukovského č. 47/2018 zo dňa
19.06.2018, pričom tento dôkaz logicky nevyhodnotil a to tak samostatne, ako aj v spojitosti s ďalšími
navrhovanými dôkazmi a preto na základe tohto dôkazu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pričom nepripustením vykonania dôkazov navrhnutých žalovaným mu znemožnil uskutočňovať mu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

12. Objektívna stránka trestného činu, ktorého sa dopustil žalovaný spočívala v tom, že mal dňa
15.06.2017 v čase okolo 00,00 hod. pred krčmou L - CIS na ul. G. H. XXX/X I. E. fyzicky napadnúť A.
B. a to tak, že ho mal 8 až 10 krát udrieť teleskopickým obuškom do oblasti hlavy. Podľa vykonaného

dokazovania ho žiadnym iným spôsobom nenapadol, neudrel ho päsťou, ani do neho nekopal. A. D. v
závere svojho posudku uviedol, že poškodený mohol byť opakovane udieraný do oblasti vlasatej časti
hlavy tvrdým predmetom, kde na základe priameho mechanizmu, t.j. v mieste dopadu úderov došlo k
vzniku poranení a to 1. Početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy a 2. Zlomenina lebky v čelovej
oblasti vpravo. Znalec zároveň pripustil, že jedna z rán v oblasti záhlavia poškodeného mohla vzniknúť

počas pádu a nárazu oblasťou hlavy do tvrdej podložky. Pokiaľ ide o zranenie 3. Pohmoždenie hlavy
v oblasti temena vpravo ťažkého stupňa znalec uviedol, že toto vzniklo tým, že poškodený mohol byť
udretý päsťou, prípade mohol byť kopnutý nohou do oblasti temena hlavy. Nebolo preukázané, aby
žalovaný žalobcu udrel päsťou, alebo by ho mal kopnúť do oblasti hlavy. Toto zranenie teda nemohlo
byť spôsobené údermi obuškom, ktoré tvoria podstatu skutku, ktorý bol žalovanému v trestnom konaní

kladený za vinu. Podľa záverov znaleckého posudku vzniklo zranenie 4. Zlomenina distálného článku
IV. prsta ľavej ruky počas pádu poškodeného, ktorý narazil oblasťou IV. prsta do tvrdej podložky. V tomto
prípade teda nebola presvedčivo preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a zranením,
ktoré žalobca dňa 15.06.2017 utrpel. Poranenie žalovaného v zmysle 5. Pohmoždenie mozgu v čelovej
oblasti podľa znalca vzniklo na základe prenosu sily pôsobiacej na oblasť vlasatej časti hlavy, pričom

vzhľadom k tomu, že poškodený bol jednak udieraný do oblasti vlasatej časti hlavy, jednak došlo k jeho
pádu a nárazu oblasťou hlavy do pevnej podložky, tak zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedá presne
určiť pri ktorom z pôsobiacich síl došlo k vzniku poraneniu mozgu.

13. Z výpovedí svedkov v trestnom konaní je jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že dňa 15.06.2017 došlo medzi žalobcom a medzi bratom žalovaného J. C. k dvom incidentom, pri
ktorých v oboch prípadoch žalobca na J. C. ako prvý bezdôvodne fyzicky zaútočil, pričom k prvému útoku
došlo poobede a k tomu druhému v čase okolo polnoci. Svedok A. K. D. vo svojej výpovedi uviedol, že
uvedeného dňa vo večerných hodinách, keď prišiel do krčmy tak mu J. povedal, že bol napadnutý A. B.
a to zozadu, pričom spadol na zem. Po vstaní zo zeme útok vrátil a A. B. udrel jedenkrát do oblasti tváre

s tým, že B. zaliala krv. Z tejto výpovede je pri tom zrejmé, že zranenie a to 3. Pohmoždenie hlavy v
oblasti temena vpravo ťažkého stupňa bolo žalobcovi jednoznačne spôsobené nie žalovaným, ale jeho
bratom J. C.. Žalobca v procesnom postavení poškodeného v trestnom konaní na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že „Schytil som mu ruku, v ktorej mal zbraň a chcel som mu ju vytrhnúť a spadli sme na zem
obaja, on nechcel pustiť zbraň, kopal, bil, všetko, prišiel ku mne ešte A. A., ktorý mu tú zbraň z ruky

vytrhol, to je svedok, ktorý tam bol“. Aj svedok A. vypovedal, že keď prišli na terasu vystúpil proti nim J.
C., ktorý mal niečo v ruke a priblížil sa. Videl, že pravou rukou máva a niečo v nej drží, Miro ho chytil
za ruku a takto spolu spadli na zem.

14. Na základe týchto výpovedí svedkov a ďalších listinných dôkazov, ktorých prečítanie súd prvej

inštancie odmietol ako nedôvodné bolo spoľahlivo a bez podstatných pochybností preukázané, že
zranenia v zmysle: Pohmoždenie hlavy v oblasti temena vpravo ťažkého stupňa, Zlomenina distálného
článku IV. prsta ľavej ruky, Pohmoždenie mozgu v čelovej oblasti podľa znalca nemohli byť žalovanému
spôsobené žalobcom, ale tieto mu boli spôsobené v príčinnej súvislosti s jeho ničím nevyprovokovaným
fyzickým útokom na nebohého J. C., za ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Uvedené zranenia mu

mohli byť spôsobené jednak úderom J. C. päsťou do oblasti hlavy a jednak pádom na tvrdú podložku,
t.j. betón, ktorý sa nachádza na terase pohostinstva. Žalovanému je možné zo zranení ktoré sú
podrobne popísané v znaleckom posudku priznať v súvislosti s útokom na žalobcu iba zranenia a to:
Početné tržnozhmoždené rany vlasatej časti hlavy, Zlomenina lebky v čelovej oblasti vpravo, kde jepreukázaná znalcom príčinná súvislosť, resp. priamy mechanizmus medzi útokom tvrdým predmetom,
t.j. teleskopickým obuškom a uvedenými zraneniami, pričom aj v rámci týchto zranení znalec pripustil,
že jedna z rán v oblasti záhlavia poškodeného mohla vzniknúť počas pádu a nárazu oblasťou hlavy do

tvrdej podložky. Bodové ohodnotenie týchto zranení predstavuje spolu 60 bodov, čo v rámci finančného
hodnotenia bolesti zodpovedá sume 1.095,- €.

15. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prejednanie a rozhodnutie.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok okresného súdu je správny, vydaný na
základedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu,vzmyslektoréhosúdprejednávanúvecsprávneprávne
posúdil s náležitým odôvodnením podľa § 220 ods. 2 CSP. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením rozsudku najmä v bodoch 17 a 20. Odvolacie dôvody tak, ako ich vymedzuje žalovaný,
nie sú dané. Odvolanie žalovaného je v podstate súhrnom jeho vyjadrení prednesených počas konania.

S argumentmi žalovaného sa okresný súd dostatočne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd podrobne, jasne a výstižne vysvetlil dôvody
svojho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, rovnako aj právne
posúdenie veci zo strany súdu sú správne. Žalovaný v odvolaní vychádza z odlišných skutkových

záverov než okresný súd a robí z vykonaných dôkazov vlastné závery. Odvolacie námietky ohľadne
nesprávnych skutkových záverov sú nenáležité. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného nie sú
spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel okresný súd a
vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

17. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozsudok ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

18. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalovaným tvrdených vád

rozhodnutia, a to podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
vktorýchsaodvolateľdomáhaprieskumu.Určenímrozsahunapadnutiarozhodnutiasúduprvejinštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadom akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený
a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať

sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Pod porušením práva na
spravodlivý proces je treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým
v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj

z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných
práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti
strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku

spojené so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

21. Za znemožnenie strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že dochádza
k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, treba považovať aj takýpostup súdu, ktorým sa strane odmieta možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a ktorým dochádza k odmietnutiu spravodlivosti, keď súdom prijaté závery nemajú svoj racionálny
základ v interpretácii príslušných ustanovení právnych predpisov, a teda sú svojvoľné a neudržateľné,

a keď rozhodnutie súdu neobsahuje žiadne dôvody alebo ak v ňom absentuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie vo veci, prípadne ak argumentácia obsiahnutá v odôvodnení
rozhodnutia je natoľko vnútorne rozporná, že rozhodnutie ako celok je nepresvedčivé.

22. Ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva uvádza, že súdy musia v rozsudkoch

jasne a zrozumiteľne uviesť dôvody, na ktorých založili svoje rozhodnutia, že sa musia zaoberať
najdôležitejšími argumentami vznesenými stranami sporu a uviesť dôvody pre prijatie alebo odmietnutie
týchto argumentov, a že nedodržanie týchto požiadaviek je nezlučiteľné s ideou práva na spravodlivý
proces (pozri napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, Vetrenko v. Moldavsko, Kraska v. Švajčiarsko).

23. Rovnako, podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí
dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť

týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07).
V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii
odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl.
46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd
musí dbať tiež na celkovú presvedčivosť rozhodnutia, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v

rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I.
ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08).

24. Aj najvyšší súd už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach, práve pod vplyvom judikatúry

ESĽP a ústavného súdu, zaujal stanovisko, že medzi práva strany civilného procesu na zabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je
porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

25. Je žiadúce dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia
rozhodnutia súdu. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Právne závery súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak súd po
skutkovomvymedzenípredmetukonaniapodázrozumiteľnýajasnývýklad,zktorýchustanovenízákona
alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil,
prípadne nepodriadil zistený skutkový stav.

26. Rozhodnutie súdu, pokiaľ je ním rozsudok, musí obsahovať odôvodnenie v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany
sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so
špecifickými námietkami strany sporu, niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Odôvodnenie má
byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho

bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. O nepreskúmateľný
rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané.

27. Odvolací súd skúmal, či odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu dáva relevantnú
odpoveď na otázky podstatné pre rozhodnutie prejednávanej veci a či tejto odpovedi nechýba vnútorná

konzistencia, právna logika či dostatočné a zrozumiteľné vysvetlenie úvah konajúceho súdu.

28. Posudzujúc napadnuté rozhodnutie vo svetle námietok odvolateľa dospel odvolací súd k záveru, že
napadnuté rozhodnutie má znaky nepreskúmateľnosti.29. Dôvodná bola odvolacia námietka žalovaného, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva ako
sa vysporiadal s námietkami žalovaného.

30. Žalovaný už v podanom odpore poukazoval na vec sp. zn. 4To/4/2023 a žiadal prešetriť, ktoré
zranenia si spôsobil žalobca alebo mu boli spôsobené pri páchaní trestného činu fyzického napadnutia
J. C.. J. C. mal vypovedať, že pri obrane kopol žalobcu do hlavy a on spadol na zem.

31. Následne v duplike žalovaný žiadal rozdeliť zranenia žalobcu, ktoré mu boli kým spôsobené a ako.
Opätovne ako dôkaz označil súdny spis zn. 4To/4/2023. Namietal, že poškodenie prsta bolo spôsobené
nárazom, nie úderom, pádom žalobcu na zem v dôsledku napadnutia J. C.. Ďalej namietal, že údery boli
vedené odzadu na temeno hlavy, nie na ruku ani nie na čelovú oblasť.

32. Na pojednávaní žalovaný zotrval na tom, aby zranenia boli rozdelené, aby bolo presne určené, ktoré

zranenia sispôsobilsámžalobca,pretožebolúčastníkomajinejbitky.Zvýpovedísvedkovzprípravného
konania vyplýva, že žalobca bol účastníkom aj inej bitky. Zotrval na vykonaní dôkazov už navrhnutých.

33. V bode 20. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že obrana žalovaného spočívala
v tom, že žalobcovi nespôsobil všetky zranenia, ale si ich mal spôsobiť sám pri inej bitke. Následne

prvoinštančný súd uvádza, že o uvedených tvrdeniach žalovaný nepredložil žiadny dôkaz.

34. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že je viazaný právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní
vzmysle§193CSP.Žalovanýbolprávoplatneodsúdenývtrestnomkonaní,rozsudkomOkresnéhosúdu
Humenné č.k. 1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 9To/30/2021 zo dňa 15.12.2021, bol uznaný za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe
s presným vymenovaním zranení, ktoré spôsobil poškodenému žalobcovi. Dodal, že skutočnosti
uvádzané žalovaným na svoju obranu, namietal i v rámci trestného konania, pričom prvoinštančný
i odvolací súd sa s týmito námietkami vysporiadali vo svojich rozhodnutiach a poukázal na ne.

35.Súdprvejinštanciesasargumentácioužalovanéhoohľadomrozdeleniazranenížalobcuvzniknutých
v dôsledku inej bitky žiadnym konkrétnym spôsobom nevysporiadal. Odkázal iba na popis zranení
žalobcu spôsobených žalovaným uvedených v obžalobe v trestnej veci vedenej na Okresnom súde
Humenné pod sp. zn. 1T/44/2019. Takýto postup prvoinštančného súdu je zrejme dôsledkom aj
nesprávneho právneho posúdenia veci, keď mal za to, že na naplnenie všetkých predpokladov

zodpovednosti škody na zdraví stačí vymedzenie zranení žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní,
vo výroku odsudzujúceho rozsudku.

36. Pokiaľ súd vôbec nepristúpi k vysporiadaniu sa s podstatnými argumentami strany sporu, porušuje
týmprávostranysporunaspravodlivýproces.Nepostačujeanizáversúduprvejinštancie,žeskutočnosti

uvádzané žalovaným na svoju obranu, namietal i v rámci trestného konania, pričom prvoinštančný
iodvolacísúdsastýmitonámietkamivysporiadalivosvojichrozhodnutiachapoukázaťnane.Neuviedol,
aké konkrétne námietky mal na mysli a ako sa s nimi vysporiadal súd v trestnom konaní. Napadnutý
rozsudok tak postráda vyčerpávajúce, argumentačne udržateľné a logickým spôsobom zdôvodnené,
prečo považoval súd prvej inštancie námietky žalovaného za nedôvodné.

37. Spôsob odôvodnenia rozhodnutia zvolený súdom prvej inštancie nespĺňa zákonné nároky na
kvalitu súdneho rozhodnutia a odvolací súd musí prisvedčiť námietkam odvolateľa o nepreskúmateľnosti
rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie postráda vlastné uvažovanie prvoinštančného súdu vo vzťahu
k sporným otázkam namietaným odvolateľom. Nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sú

takej intenzity, že tým zo strany súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý
proces.

38. Žalovaný ďalej namietal nesprávne skutkové zistenia prvoinštančného súdu. Súdne rozhodnutie
trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho

skutkový základ. Táto nesprávnosť môže byť spôsobená buď chybným vyhodnotením návrhov na
vykonanie dôkazov, alebo nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo je tu predpoklad tzv.
dotvorenia skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany alebo útoku.39. Odvolací súd zisťoval, či v prejednávanej veci prvoinštančný súd nevykonal navrhované
dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu a javí sa mu, že prvoinštančný súd nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy relevantné pre rozhodnutie o veci. Prvoinštančný súd pod následkom nesprávneho

právneho posúdenia veci nesprávne vyhodnotil, ktoré z dôkazov je vo veci potrebné vykonať a následne
aj vyhodnotiť, ktorý dôkaz je spôsobilý priviesť súd k ďalším skutkovými zisteniam a ktoré dôkazy majú
vplyv na správne ustálenie skutkového stavu.

40. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru,

že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú nedostatočné a v
konaní súdu prvej inštancie bol zistený dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

41. Žalovaný navrhoval vykonanie dokazovania dôkazmi obsiahnutými v spise zn. 4To/4/2023. Súd
prvej inštancie návrh žalovaného na vykonanie takéhoto dokazovania na pojednávaní zamietol ako
nedôvodný. V odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalovaný o tvrdených skutočnostiach (o tom, že

žalobcovi nespôsobil všetky zranenia, ale si ich mal žalobca spôsobiť sám pri inej bitke), nepredložil
žiadny dôkaz. Takýmto postupom súd prvej inštancie spôsobil, že žalobca nemohol uniesť dôkazné
bremeno o ním tvrdených skutočnostiach, keďže prvoinštančný súd en bloc všetky jeho návrhy na
vykonanie dokazovania zamietol, bez selektovania tých, ktoré by mohli byť relevantné pre rozhodnutie
o veci.

42. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav
súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

43. Predpokladmi vzniku zodpovednosti nahradiť škodu sú: protiprávny úkon, škoda, príčinná súvislosť
medzi právnym deliktom a škodou a zavinenie (ktoré sa prezumuje, poškodený ho nemusí preukazovať).
Protiprávnosť spočíva aj v tom, že konaním bolo porušené určité právo alebo záujem chránený zákonom
(zdravie). Protiprávnym je tak samotné poškodenie zdravia.

44. Nebolo v konaní sporné, že dňa 15.06.2017 došlo k fyzickému napadnutiu žalobcu žalovaným.
Uvedená skutočnosť je preukázaná právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k.
1T/44/2019-364 zo dňa 23.07.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
9To/30/2021-430 zo dňa 15.12.2021.

45. Žalobca si škodu na zdraví uplatnil a vyčíslil podanou žalobou. Táto škoda na zdraví predstavuje
v zmysle Občianskeho zákonníka náhradu za bolesť (§ 444).

46. Súd po zistení škody a zistení protiprávneho úkonu žalovaného, s ktorým sa spája zodpovednosť,

zisťuje existenciu príčinnej súvislosti protiprávnosti a škody. Zisťuje, či táto okolnosť skutočne vznik
škody spôsobila, či by škodlivý následok nebol nastal, aj bez tejto príčiny.

47. Súd prvej inštancie predčasne konštatoval splnenie všetkých zákonných predpokladov povinnosti
nahradiť škodu, a to existencie príčinnej súvislosti.

48. Žalovaný popieral existenciu príčinnej súvislosti, teda že žalobcovi pri incidente dňa 15.06.2017
spôsobil všetky zranenia v súvislosti s ktorými si žalobca uplatňuje náhradu za bolesť. Tvrdil, že žalobca
bol účastný aj inej bitky, pri ktorej mu mali byť spôsobené niektoré zo zranení, za ktoré si podanou
žalobou uplatňuje náhradu za bolesť.

49. Vzhľadom na námietky žalovaného, v konaní je potrebné ustáliť, či sa na vzniku časti škody
podieľalo viacero príčin alebo jej príčinou je výlučne iná udalosť ako fyzické napadnutie žalobcu
žalovaným dňa 15.06.2017. Zistiť túto skutočnosť bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní.
Ak viac skutočnosti spolupôsobilo pri vzniku škody, je podstatné určiť, či pôvodná skutočnosť je tou

skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku škodlivému následku alebo či k tejto skutočnosti pristúpila nová
skutočnosť, ktorá bez ohľadu na pôvodnú skutočnosť, samostatne pôsobila ako príčina škody. Ak by
bolo príčin vzniku škody viac, je pre existenciu príčinnej súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupnenastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu k vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno vyvodiť vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

50. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne posúdiť jednotlivé zranenia žalobcu
a vzťah príčiny medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou na zdraví žalobcu (jej časť, ktorú
žalovaný v odvolaní popieral). Zaoberať sa námietkami žalovaného ohľadom zranení, ktoré tvrdil, že
žalobcovi mali byť spôsobené v príčinnej súvislosti s fyzickým útokom žalobcu na J. C.. Je potrebné
vyhodnotiť každé jedno zranenie, v odvolaní popísané a namietané žalovaným, či pri ňom existuje vzťah

príčiny s protiprávnym konaním žalovaného. Pokiaľ na preukázanie tejto skutočnosti nebudú postačovať
dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, už vykonané, je potrebné vykonať ďalšie dôkazy navrhnuté
žalovaným po posúdení, či ten ktorý dôkaz môže prispieť k objasneniu rozhodujúcich skutočností
nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci samej.

51. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný

čin a o tom kto ho spáchal. Súd v civilnom sporovom konaní pri rozhodovaní o náhrade škody
na zdraví poškodeného, nie je bezvýhradne viazaný rozsahom zranení opísaných v skutkovej vete
výroku odsudzujúceho rozsudku. Dôvodná bola preto aj námietka žalovaného o nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie.

52.Odvolacísúdvovzťahukodvolacímnámietkamžalovaného dospelkzáveruo dôvodnostiodvolania
podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 CSP).

53. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).