Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322202159
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8322202159.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jany Jančíkovej v sporovej veci žalobcu: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX D. - E., zastúpeného: JUDr. Eva Kákošová, advokátka, so sídlom 1. Maja 2049, 069
01 Snina, IČO: 37938398, proti žalovaným: 1/ F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX D., 2/
G. H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX K., XXX XX J. L., 3/ G. M. I., nar. X.XX.XXXX, bytom N. XXX/

X, XXX XX L., všetci zastúpení: Mgr. Radovan Muzika, advokát, so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné,
IČO: 42026920, o určenie, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané a listina o vydedení spísaná v
notárskej zápisnici je neplatná, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
21C/97/2022-82 zo dňa 3.5.2023 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dôvody hodné vydedenia žalobcu jeho otcom
poručiteľomA.B.,ktorýzomrelXX.X.XXXX,uvedenévlistineovydedeníspísanejdonotárskejzápisnice
notára O. G. D., so sídlom v Snine zo dňa 5.8.2020 pod sp. zn. N 223/2020, Nz 22080/2020, NCRza
4699/2020 nie sú dané a listina o vydedení spísaná do notárskej zápisnice notára O. G. D., so sídlom
v Snine, dňa 5.8.2020 pod sp. zn. N 223/2020, Nz 22080/2020, NCRza 4699/2020, je neplatná. Určil,
že závet poručiteľa A. B., ktorý zomrel XX.X.XXXX, spísaný do notárskej zápisnice O. G. D., so sídlom

v Snine dňa 5.8.2020 pod sp. zn. N 223/2020, Nz 22080/2020, NCRza 4699/2020, ktorým závetom
bol žalobca opomenutý ako plnoletý potomok v rozsahu jeho zákonného dedičského podielu je v tejto
časti neplatný. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal voči žalovaným
spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Vychádzal zo zistenia, že z notárskej zápisnice sp. zn. 17D/134/2022 zo dňa 8.6.2022 v dedičskej
veci po poručiteľovi A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, notárkou O. G. D. súd zistil, že sa robilo
pojednávanie za prítomnosti A. B., zastúpeného JUDr. Evou Kakošovou - advokátkou, F. B., G. H. I.,
G. M. I. na notárskom úrade v Snine. Účastníci boli oboznámení, že poručiteľ zanechal závet a listinu o
vydedení v notárskej zápisnici notárky O. G. D. so sídlom v Snine zo dňa 5.8.2012 sp. zn. N 223/2020,
pričom bolo konštatované, že ako dedič v prvej zákonnej skupine do úvahy prichádza syn poručiteľa A.

B., ktorý bol však listinou o vydedení po poručiteľovi vydedený. Ako dedičia zo závetu prichádzajú do
úvahy F. B., G. H. I., G. M. I., ktorí ako závetní dedičia prehlásili, že dedičstvo neodmietajú, sú spôsobilí
dediť a započítania na dedičské podiely neprichádza. Syn poručiteľa ako zákonný dedič v prvej zákonnej
skupine A. B. sa vyjadril, že neakceptuje vyhlásenie o vydedení, pretože dôvody v listine o vydedení
nezodpovedajú pravde a bude túto listinu rozporovať v súdnom konaní. Závetní dedičia vyhlásili, že s
obsahom závetu a listine o vydedení súhlasia. Notár uložil synovi poručiteľa lehotu 30 dní na podanie

žaloby o určenie neplatnosti listiny, a to závetu a listiny o vydedení.3. Z rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 9C/228/2002 vyplýva, že súd rozviedol manželstvo
účastníkov navrhovateľky L. B. a odporcu A. B., pričom maloletý A. B. bol zverený do výchovy matky -
navrhovateľky a odporca - otec je povinný prispievať na jeho výživu sumou 500,- Sk mesačne platbou

k navrhovateľke. Rozsudok je zo dňa 17.9.2002 a právoplatný 11.11.2002. Z rozsudku Okresného súdu
Bratislava II. sp. zn. 49P/90/2005 zo dňa 21.11.2005, právoplatný 21.12.2005, vyplýva, že súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca, nebohého A. B., na jeho maloletého syna A. B. zo sumy 500,- Sk na sumu
1.000,- Sk počnúc dňom 1.2.2005. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II. sp. zn. 28P/35/2007 zo
dňa 11.9.2007 vyplýva, že súd zvýšil výživné odporcovi - otcovi pre jeho syna maloletého A. B. zo sumy

1.000,- Sk na sumu 1.500,- Sk, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.11.2007. Z upovedomia
o začatí exekúcie EX07806/06 exekútora O. K. J., Bratislava vyplýva, že začala exekučné konanie na
vymoženie výživného pre maloletého syna proti odporcovi, nebohému poručiteľovi, na základe rozsudku
sp.zn.49P/90/2005.ZnávrhumatkyžalobcuL.B.zodňa23.9.2013podanomnaOkresnýsúdBratislava
II., kde podala návrh na zvýšenie výživného, kde uvádza, že nad rámec bežného výživného otec neplní
nič. Z výpisu hovorov mobilu žalobcu vyplýva, že kontaktoval nebohého otca, tak ako to uvádzal v návrhu

23.9.2021, 30.3.2021. Z Facebookovej komunikácie medzi žalobcom a jeho nebohým otcom vyplýva,
že sa kontaktovali 29.4.2018, 14.11.2020 a 24.12.2020 s tým že komunikácia prebiehala normálne, tak
ako medzi otcom a synom.

4. Z notárskej zápisnice zo dňa 23.4.2020 spísanej notárkou O. G. D., notárom v Snine, číslo N94/2020

vyplýva, že táto spísala vo forme notárskej zápisnice závet a listinu o vydedení účastníka A. B., nar.
XX.X.XXXX, kde tento uviedol, že všetok svoj majetok odkazuje neteri F. B.. Zároveň vydeďuje svojho
synaA.B.zdôvodu,že„sadlhodoboomňaakosvojhootca,nezaujíma,dlhodobomámvážnezdravotné
problémy a syn sa o mňa vôbec nestará, nezavolá mi, dlhé roky ma nebol navštíviť, a to i napriek tomu,
že snaha o kontakt a stretávanie z mojej strany vždy boli. Môj syn A. B. sa ku mne nespráva tak, ako by

sa dieťa k rodičovi správať malo. Taktiež vydeďujem právnych nástupcov - potomkov môjho syna A. B.“.

5. Z notárskej zápisnice zo dňa 7.7.2020 spísanej notárkou O. G. D. v Snine číslo N180/2022 účastník
konania A. B. urobil odvolanie závetu a listinu o vydedení, kde uviedol: „Ja A. B. vyhlasujem, že som
23.4.2020 spísal na notárskom úrade O. G. D. závet a listinu o vydedení. Týmto odvolávam listinu -

závet a listinu o vydedení zo dňa 23.4.2020 v celom rozsahu“.

6. Z notárskej zápisnice zo dňa 5.8.2020 spísanej notárkou O. G. D. v Snine číslo N223/2020 účastník
A. B. spísal závet a listinu o vydedení, kde uviedol, že všetok svoj majetok odkazuje neteri F. B., synovci
G. H. I. a G. M. I., každému rovnakým dielom. Zároveň týmto vydedil svojho syna A. B. z dôvodu, že

„sa dlhodobo o mňa ako o svojho otca nezaujíma, dlhodobo mám vážne zdravotné problémy a syn sa o
mňa vôbec nestará, nezavolá mi, dlhé roky ma nebol navštíviť, a to i napriek tomu, že snaha o kontakt
a stretávanie z mojej strany vždy bola. Môj syn A. B. sa ku mne nespráva tak, ako by sa dieťa k rodičovi
správať malo. Taktiež vydeďujem aj právnych nástupcov - potomkov môjho syna A. B.. Toto je moja
posledná vôľa“.

7. Žalobca preukázal svoje tvrdenia a uniesol dôkaznú povinnosť. Bolo preukázané, že tu objektívne
neexistovali dôvody vydedenia podľa § 469a OZ a uvedenie v listine o vydedení. V konaní nebolo
preukázané žiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalobcu vo vzťahu k nebohému
otcovi, a to takej intenzity, ktoré by malo za následok naplnenie niektorého z dôvodu vydedenia, či už

konanie v rozpore s dobrými mravmi, neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, v starobe alebo v iných
závažnýchprípadoch,respektívežežalobcaakojehosynneprejavovalonebohéhoporučiteľaopravdivý
záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

8. V konaní bolo preukázané, že rodičia žalobcu, to znamená nebohý otec poručiteľ a jeho manželka -

matka žalobcu sa rozviedli, keď mal žalobca cca 5 rokov. Následne rozsudkom o rozvode bol zverený vo
výchovy svojej mami a otec bol povinný prispievať stanovené výživné. Po rozvode sa jeho mama spolu
so zvereným maloletým synom - žalobcom odsťahovala za prácou do Bratislavy, kde žijú dodnes. Táto
skutočnosť - rozvod a rozpory medzi manželmi - rodičmi žalobcu nemôžu byť kladené za vinu žalobcovi
ako maloletému dieťaťu. Tento nemôže za to, že po rozvode sa jeho mama spolu s ním odsťahovala na

druhý koniec republiky do Bratislavy a teda na slovenské pomery medzi otcom - nebohým poručiteľom
a synom žijúcim v Bratislave bola veľká vzdialenosť, čím došlo k pretrhnutiu predovšetkým osobných
kontaktov a možností stretávania sa.9. V konaní bolo preukázané, že túto situáciu žiadnym spôsobom nezapríčinil žalobca. Súd dal za pravdu
tvrdeniam žalobcu, že bolo predovšetkým na jeho rodičoch, v tomto prípade jeho nebohom otcovi, aby
prejavoval o maloletého syna opravdivý záujem po rozvode, to znamená nie len osobné stretnutia ale aj

iné, respektíve sa informoval u jeho mami ako sa syn má, či je zdraví, kde študuje a či študuje, respektíve
neskôr či pracuje a kde pracuje. V konaní bolo preukázané, že nebohý otec takýto opravdivý záujem o
syna nejako intenzívne žiadnym spôsobom neprejavoval. Situácia, ktorá po rozvode vznikla a kontakty
medzi žalobcom a jeho nebohým otcom, ktoré boli sporadické spravidla len telefonicky, cez Facebook
alebo tri maximálne štyri stretnutia od rozvodu, boli za daných okolností normálne a nešlo o konanie v

rozpore s dobrými mravmi alebo konanie, ktoré by malo charakterizovať ako nedostatočne opravdivý
záujem zo strany syna pre nebohého otca. Takúto situáciu syn nezapríčinil a objektívne za ňu nemôže.

10. Situáciu, ktorú popisovali svedkovia ako aj strany v konaní, ktorá nastala po rozvode manželstva
nebohého poručiteľa s matkou žalobcu bola na dané pomery normálna a nezakladá dôvod vydedenia.
V konaní nebolo preukázané, aby nebohý poručiteľ - otec žalobcu ho žiadal o pomoc v chorobe, starobe

alebo z iných dôvodov. Na oboch stranách nebola vyvíjaná nejaká mimoriadna iniciatíva na bližší
kontakt. Nebolo zistené žiadne konanie, ktoré by intenzitou napĺňalo rozpor s dobrými mravmi vzhľadom
na okolnosti konkrétneho prípadu, neboli preukázané žiadne dôvody vydedenia. Z tohto dôvodu sú
listina o vydedení ako aj závet spísaný formou notárskej zápisnice neplatné pre rozpor so zákonom
a pre neexistenciu objektívneho dôvodu. Samostatným dôvodom neplatnosti listiny o vydedení je aj

skutočnosť, že v listine o vydedení nie je dostatočne konkretizovaný, popísaný dôvod vydedenia, pričom
už len táto skutočnosť sama o sebe spôsobuje absolútnu neplatnosť listiny o vydedení pre rozpor so
zákonom. Vzhľadom na to, že nie sú dané dôvody pre vydedenie, je listina o vydedení neplatná, a v
nadväznosti na ňu aj závet, ktorý bol spísaný vo forme notárskej zápisnice.

11. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovaným prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. Odvolanie podali z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

14. Namietali, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka bol daný, keďže

žalobca neprejavoval opravdivý záujem potomka k poručiteľovi.

15. Z výpovedí žalovanej 1/ vyplýva, že poručiteľ veľakrát telefonoval žalobcovi, ktorý jeho telefonáty
opakovane neprijímal. Taktiež sa žalovaná 1/ pokúšala kontaktovať žalobcu prostredníctvom sociálnych
sietí kvôli poručiteľovi, avšak taktiež neúspešne. Táto skutočnosť poručiteľa trápila a stále sa snažil o

komunikáciu so žalobcom. Z výpovede žalovaného 2/ vyplynulo, že záujem o kontakt s poručiteľom
zo strany žalobcu nebol žiadny. Brat poručiteľa chcel oznámiť žalobcovi smrť poručiteľa. Vzal mobilný
telefón poručiteľa a zatelefonoval žalobcovi. Ten však hovor z mobilného čísla poručiteľa neprijal.
Následne brat poručiteľa uskutočnil hovor zo svojho mobilného čísla na mobilné číslo žalobcu. Tento
hovor žalobca prijal. Viackrát sa poručiteľ sťažoval žalovanému 2/, že žalobca neprijíma jeho hovory, a to

ani počas Vianoc a iných sviatkov, čo poručiteľa trápilo. Taktiež ho trápilo, že žalobca mu nezablahoželal
na životné jubileum keď dovŕšil 50 rokov. Z ďalších výpovedí svedkov vyplynulo, že žalobca sa s matkou
po rozvode odsťahoval do Bratislavy keď mal 12 rokov. Poručiteľ sa snažil so synom kontaktovať. Syn
navštívil otca až keď mal 18-19 rokov, keď trávil asi tri týždne u starých rodičov v C.. Počas týchto troch
týždňov nebýval u poručiteľa, iba ho navštevoval. Ďalej z výpovedí vyplynulo, že od 12-32 rokov bol asi

iba 3x v Snine. Screenshot komunikácie medzi poručiteľom a žalobcom potvrdzuje nezáujem žalobcu
o svojho otca. Nebohý chcel nadviazať komunikáciu so žalobcom na sociálnej sieti dňa 29.4.2018,
pričom žalobca reagoval až 14.11.2020. Poručiteľ pracoval ako šofér autobusu a keď mal cestu do
Bratislavy inicioval stretnutia so žalobcom. Z výpovedí účastníkov konania a svedkov vyplynulo, že
žalobca neprejavoval záujem o poručiteľa ako by mal potomok prejavovať. Je zrejmé, že keď bol žalobca

ešte maloletý tak možnosť vycestovať za poručiteľom bola obmedzená. Jednak tým, že bol maloletý
a nemal finančné prostriedky. Možnosti o nadviazanie a zintenzívnenie vzťahu s nebohým A. B. zo
strany žalobcu sa objektívne zmenili dovŕšením 18-teho roku veku žalobcu a najmä neskôr keď už bol
zárobkovo činný. Objektívne mu žiadne okolnosti nebránili navštíviť poručiteľa. Zo strany poručiteľabol záujem o kontakt so žalobcom. Poručiteľ sa ho snažil kontaktovať mobilným telefónom a taktiež
prostredníctvom sociálnych sietí. Z vykonaných dôkazov je zrejmé, že poručiteľ mal záujem stýkať sa so
žalobcom a udržiavať s ním kontakt. Žalobca mal možnosť prejaviť o poručiteľa záujem, a to minimálne

prijatím hovorov od poručiteľa, komunikáciou na sociálnej sieti. Zo strany poručiteľa bola posledné roky
neustála iniciatíva mať vzťah so žalobcom. Žalobca nevyvíjal žiadnu snahu o prejavenie opravdivého
záujmu o poručiteľa. Vo vzťahu k poručiteľovi bol pasívny.

16. Poručiteľovi nebol tento nezáujem žalobcu o jeho osobu ľahostajný s čím sa zdôveril žalovaným a

svedkom vypočutým v tomto konaní. Poručiteľ mal záujem udržiavať a prehlbovať vzťah so žalobcom.
Žalobcaoporučiteľatrvaloneprejavovalopravdivýzáujemktorýbyakopotomokmalprejavovaťosvojho
otca. Žalobcovi o prejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili žiadne objektívne okolnosti.
Nezáujem žalobcu o poručiteľa bol trvalý. Žalobca ako dospelý človek, v prípade opravdivého záujmu o
svojho otca mal možnosť s ním udržať vzťah, aspoň sporadicky sa o neho skutočne zaujímať, písomne,
telefonicky ho kontaktovať resp. aspoň prijať hovory od poručiteľa, fyzicky ho navštíviť. Nezáujem bol

prejavovaný nielen v nekontaktovaní sa, ale aj v nezisťovaní si akýchkoľvek informácií o poručiteľovi
prostredníctvom iných osôb, ktoré s ním boli v kontakte. Zo sporadickej komunikácie vyplýva, že vzťah
žalobcu k poručiteľovi bol len predstieraný, formálny, i keď zo strany poručiteľa bola snaha o blízky vzťah
a nezáujem sa ho citovo dotýkal.

17. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

18. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario
a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozsudku, pretože tento bol

vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný v dôsledku
nedania odpovede súdom prvej inštancie na zásadné otázky, ktoré treba v tomto konaní riešiť.

19. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

20. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy,

ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho
ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Z notárskej zápisnice zo dňa 5.8.2020 spísanej notárkou O. G. D. v Snine č. N 223/2020 vyplýva,
že účastník A. B. spísal závet a listinu o vydedení, kde uviedol, že všetok svoj majetok odkazuje neteri

F. B. a synovcom G. H. I. a G. M. I., každému rovnakým dielom. Zároveň vydedil svojho syna A. B. z
dôvodu, že „sa dlhodobo o mňa ako o svojho otca nezaujíma, dlhodobo mám vážne zdravotné problémy
a syn sa o mňa vôbec nestará, nezavolá mi, dlhé roky ma nebol navštíviť a to i napriek tomu, že snaha
o kontakt a stretávanie z mojej strany vždy bola. Môj syn A. B. sa ku mne nespráva tak, ako by sa dieťa
k rodičovi správať malo. Taktiež vydeďujem aj právnych nástupcov - potomkov môjho syna A. B.. Toto

je moja posledná vôľa“.

22. Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s
dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,

c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d)
trvalo vedie neusporiadaný život.

23. Fyzická osoba ako subjekt svojich oprávnení a povinností má právo vylúčiť určité osoby, ktorým
síce svedčí zákonný dedičský titul, ale nedisponujú takými vlastnosťami, ktorými by podľa poručiteľa

disponovať mali, pričom toto presvedčenie poručiteľa musí byť v súlade s niektorým z dôvodov
vydedeniauvedenýmvustanovení§469aodsek1písmenoa)ažd)Občianskehozákonníka.Vydedenie
je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým odníma svojim potomkom ako neopomenuteľným
dedičom právo na ich povinné dedičské podiely. Na platnosť právneho úkonu o vydedení sa vyžadujepísomná forma. Poručiteľ môže prejav o vydedení urobiť aj vlastnoručne, (musí dodržať podmienky
uvedené v § 476 OZ) alebo ho môže zriadiť vo forme notárskej zápisnice. Nemožno vylúčiť, že poručiteľ
urobí v jednej listine závet, a súčasne do neho zahrnie aj ustanovenie o tom, že svojho potomka vylučuje

z dedenia, čo je aj predmetný prípad. Okrem formálnych náležitostí musí vydedenie ako jednostranný
právny úkon poručiteľa spĺňať aj materiálne náležitosti, medzi ktoré okrem iného patrí uvedenie dôvodu
vydedenia v súlade s taxatívnym vymedzením v zmysle § 469a ods. 1 OZ. Zákonný dôvod vydedenia
musí byť prítomný v čase spísania listiny o vydedení. To znamená, že prejav o vylúčení dediča možno
urobiť len vtedy, keď už dedič spĺňal niektorú zákonnú podmienku na vydedenie. Najvyšší súd už vo

svojom rozsudku sp. zn. 2Cdo 109/2010 zo dňa 29.2.2012 uviedol, že „dôvod vydedenia sa musí uviesť
v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine
o vydedení.“ Pre všetky zákonom stanovené dôvody vydedenia je charakteristické určité negatívne
správanie sa potomka. Aby poručiteľ mohol niektoré z nich uviesť ako dôvod vydedenia v listine o
vydedení, musí dôjsť k takémuto správaniu potomka ešte pred spísaním listiny o vydedení. Poručiteľ
nemôže ako dôvod vydedenia uviesť konanie potomka, ktorého by sa mal dopustiť v budúcnosti.

Poručiteľ musí teda dôvod vydedenia poznať ešte pred spísaním listiny o vydedení. Z uvedeného
následne možno vyvodiť, že pre záver o tom, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení, sú rozhodujúce len skutočnosti, vrátane správania sa potomka (ale aj poručiteľa),
ku ktorým došlo v čase, kedy bol tento právny úkon urobený, teda v čase, ktorý predchádzal spísaniu
listiny o vydedení.

24. V prejednávanej veci bolo preukázané, že poručiteľ vydedil žalobcu a aj osoby uvedené v § 473 ods.
2 OZ formou notárskej zápisnice dňa 5.8.2020. Poručiteľ vydedil žalobcu preto, že sa k nemu nechová
ako k otcovi, čo je dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ, v zmysle ktorého potomok o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

25. Ustanovenie § 469a ods. 1 písm. b) OZ uvádza dôvod vydedenia, ktorým je zo strany potomka trvalé
neprejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Súdna prax
a judikatúra ustálila, že dôvody vydedenia je vzhľadom na nespočetné osobitosti, špecifiká, variabilitu
rodinných vzťahov nevyhnutné zisťovať a posudzovať s prihliadnutím na individuality konkrétneho

prípadu a v intenciách normy dobrých mravov. Preto zákonom stanovené dôvody vydedenia nemožno
paušalizovať a vykladať určitým striktným spôsobom, tieto sú totiž subjektívnym vnímaním rodinných
pomerov a vzťahov poručiteľa, dlhodobo žijúceho v konkrétnom prostredí a pri každom jednotlivcovi
sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký priestor sociálnej a emočnej interakcie
medzi poručiteľom a potomkami existujúci v rodinnej väzbe. Tento dôvod vydedenia možno použiť v tých

prípadoch, v ktorých poručiteľ o záujem potomka a o náležitý príbuzenský vzťah stál, čo je aj prípad
súdenej veci, pretože opak nielenže nebol žalobcom v konaní preukázaný, ale nebol žalobcom ani len
tvrdený. Z poručiteľovho vysloveného dôvodu vydedenia „nespráva sa tak ako by sa dieťa k rodičovi
správať malo“ je zrejmé, že poručiteľ vnímal jeho vzťah so žalobcom optikou rodinnej citovej väzby,
správanie žalobcu sa dotýkalo jeho citov, ktoré správanie žalobcu poručiteľ vnímal ako stav nepriaznivý

a neželaný.

26. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) OZ, t. j. neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,

formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a
pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený,
nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za
ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu.

27. V danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, pretože právnu normu síce
správnevyložil,alenazistenýskutkovýstavjunesprávneaplikovalavovecinedostatočnezistilskutkový

stav, pretože nevykonal potrebné dokazovanie, nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyšli počas
konania najavo z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, t. j., že poručiteľ sa v období pred jeho
smrťou, ale aj počas svojho zdravého a plnohodnotného života správal tak, že mal záujem stretávať sa
a udržiavať blízke príbuzenské vzťahy so žalobcom a touto situáciou bol osobne dotknutý.28. V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
vrátane závislého výroku o trovách konania s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Pre účely súdenej veci primárne bude potrebné ustáliť, či vzťah poručiteľa a žalobcu evidentne
vybočoval z rámca všeobecnej predstavy správania syna k otcovi v súlade s dobrými mravmi
definovanými aj pomermi rodinných vzťahov poručiteľa.

30. Vychádzajúc z časového vymedzenia správania sa žalobcu, pre ktoré ho poručiteľ vydedil v listine o
vydedení, rozhodujúcim z hľadiska posúdenia existencie dôvodov pre vydedenie bude obdobie od roku
2005, kedy sa žalobca spolu s matkou po rozvode rodičov presťahovali do Bratislavy, pričom v tom čase
mal žalobca 14 rokov, teda jeho možnosti navštevovať poručiteľa a osobne pestovať vzťah a kontaktovať
ho, boli z objektívneho hľadiska obmedzenejšie, do spísania listiny o vydedení dňa 5.8.2020.

31.Dôvodprevydedeniepodľa§469aods.1písm.b)OZspočívapodľaprávnejteórievtom,žepotomok
o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal. Záujem, ktorý
by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné, vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov
aplikačnej praxe súdov, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Predstavy o

frekvenciiaspôsobeprejavovvzájomnejnáklonnostimôžubyťznačnerozdielnepodľapočetnostičlenov
rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského
založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a
komunikácie. Posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný
sa nepovažuje záujem len formálnej povahy.

32. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad, z hľadiska skutkového
významnými pre posúdenie (ne)naplnenia dôvodu pre vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) OZ,
budú predovšetkým zistenia v tom smere, či v rozhodnom čase žalobca o poručiteľa prejavoval skutočný
záujem, pokiaľ nie z akých dôvodov; v tejto súvislosti, či tento stav vyvolal, prípadne i svojím postojom

k nemu podstatne prispel sám poručiteľ.

33. Z ust. § 469 a ods. 1, písm. b) OZ vyplýva, že je v podstate povinnosťou potomka prejavovať
o svojho právneho predchodcu – poručiteľa opravdivý záujem, ktorý je kvalifikovaného charakteru, malo
by teda ísť o záujem, ktorý má potomok o predka prejavovať a ktorý je založený na osobitnej kvalite

a výnimočnosti pokrvného príbuzenstva zohľadňujúc okolnosť, že predok dal potomkovi (žalovanému)
život, a preto je dôvodné, aby potomok prejavoval záujem o zdravotný stav predka, zabezpečenie
jeho potrieb, spôsob života a eventuálne problémy, ktoré musí predok riešiť. Toto zákonné ustanovenie
zakotvuje zároveň istú nerovnováhu v postavení predka a potomka, pokiaľ ide o prejavovanie záujmu
jedného o druhého, a to v prospech predka, nakoľko nepodmieňuje prejavovanie záujmu zo strany

potomka tým, aby aj predok rovnakou mierou prejavoval záujem o potomka. Takáto nerovnováha
je logická, pretože zákon v tomto smere vychádza z objektívnych okolností, teda z toho, že predok
s postupujúcim vekom objektívne má viac najmä zdravotných problémov a treba spravodlivo žiadať,
aby mu potomok ako pokrvný príbuzný pomáhal najmä v tomto smere. Ak teda predok negatívnym
a deštruktívnym spôsobom sa nebráni tomu, aby sa potomok oňho zaujímal a pomáhal mu, má potomok

tento záujem a pomoc prejavovať a poskytovať.

34. Žalobca v rámci unesenia dôkazného bremena by mal preukázať, ako konkrétne a akým spôsobom
prejavoval záujem o svojho otca v čase, keď nadobudol plnoletosť, ale predovšetkým po tom, ako
ukončil prípravu na povolanie a začal pracovať, teda v období, keď treba predpokladať a vyžadovať

takú rozumovú a mravnú vyspelosť u žalobcu, ktorá mu prejavovanie opravdivého záujmu o poručiteľa
– otca umožňovala. Preto treba žalobcu v tomto smere vypočuť a poskytnúť mu priestor na predloženie
dôkazov, ako si v naznačenom smere vo vzťahu k otcovi počínal, prípadne, či a ako otec tento záujem
a vzťah deštruoval do tej miery, že prejavovanie opravdivého záujmu žalobcovi neumožnil.

35. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodúť.

36. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu,
ktorým je podľa ustanovenia § 391 ods. 2 CSP viazaný. Po opätovnom prejednaní veci súd prvejinštancie vo veci znova rozhodne, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením §
220 ods. 2 CSP odôvodniť.

37. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).