Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123201581
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5123201581.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom X/XXX C. D., C., E. XXXX, F., právne zastúpený JUDr.
Marcelom Šmehýlom, advokátom so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina, proti žalovanej: E. G., D.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou Hadbábny & spol., advokátska

kancelária, s. r. o., so sídlom Prielohy 1012/1C, Žilina, o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/15/2023-88 zo dňa 16.
októbra 2023 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu
o určenie, že žalobca je dedičom po poručiteľovi H. B., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

2.S poukazom na aplikáciu § 194 ods. 1 CMP v spojení s § 137 písm. c/ CSP a § 37 ods. 1, § 39, §
461 ods. 1, § 469a ods. 1, 3, § 473 ods. 1 a § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka (všetky ustanovenia
citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo konštatoval, že naliehavý právny

záujem na predloženej žalobe vyplýva z § 194 ods. 1 CMP, pričom žalobca uplatnil žalobu v lehote
a v zmysle výzvy dedičského súdu.
3.Spornou medzi účastníkmi dedičského konania po poručiteľovi H. B., vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 30D/1086/2021, Dnot 45/2022, bola otázka, či žalobca je oprávnený dediť, nakoľko
poručiteľ listinou o vydedení N 55/2018, Nz 6189/2018 notárskou zápisnicou zo dňa 26.2.2018 žalobcu
vylúčil z dedenia.

4.Okresný súd vymedzil obsahové náležitosti inštitútu vydedenia a uviedol, že v súvislosti s potrebou
zodpovedania prejudiciálnej otázky, či je právny úkon poručiteľa obsiahnutý v spornej listine o vydedení,
ktorým žalobcu ako svojho zákonného dediča ( § 473 ods. 1 Obč. zákonníka) vydedil, platným právnym
úkonom, žalobca namietal, že neboli v danom prípade naplnené dôvody vydedenia žalobcu, tieto nie sú
celkom pravdivé, vzťah žalobcu a otca bol od počiatku ovplyvňovaný tým, že poručiteľ požíval alkohol
takmer na dennej báze, z čoho potom pramenila agresivita voči žalobcovi a ostatným členom rodiny t. j.

správanie otca voči nemu mohlo byť spätným odrazom tohto správania, ako i skutočnosť, že otec jeho
pomoc nepotreboval, teda, že neboli v danom prípade naplnené dôvody vydedenia.
5.Poručiteľ konkrétne dôvody vydedenia vyjadril tak, že tieto špecifikoval totožne s textom cit. ust. §
469 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka a bližšie vymedzil ich miestnu a časovú špecifikáciou
tak, aby ich bolo možné bez pochybností posúdiť a vyhodnotiť ako žalobcom trvalé neprejavovanie
záujmu,ktorýbyakopotomokprejavovaťmalavrozporesdobrýmimravminikdyneposkytnutúpotrebnú

pomoc v chorobe a starobe. Zo slovného spojenia naposledy syna videl približne v roku 2013 možnobez pochybností vysloviť záver o trvalom neprejavovaní záujmu potomka o poručiteľa. Z tohto pohľadu
potom sporná listina o vydedení zo dňa 26.2.2018 spĺňa náležitosti určitosti takéhoto právneho úkonu.

6.Následne súd prvej inštancie argumentoval, že vo všeobecnosti dôvod vydedenia musí existovať
už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení, teda existencia dôvodov vydedenia
sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Pri úvahe, či ide o neprejavovanie
opravdivého záujmu potomka o poručiteľa, treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného

formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka o poručiteľa a pod.,
pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený, nemožno
opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniu došlo. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo
potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.

7.Podľa okresného súdu v danom kontexte žalobcom produkované skutkové tvrdenia, a to že vzťah
žalobcu a otca bol od počiatku ovplyvňovaný tým, že poručiteľ požíval alkohol takmer na dennej
báze, z čoho potom pramenila agresivita voči žalobcovi a ostatným členom rodiny, ostali v rovine
nepreukázaných tvrdení. Žalovaná uvedené tvrdenia účinne poprela, pričom z e-mailovej komunikácie
poručiteľa v roku 2016, ako i z komunikácie žalovanej je nepochybné, že na oznámenia o úmrtí

najbližších príbuzných žalobca nijako nereagoval. Za významné v rozoberaných intenciách súd prvej
inštancie považoval samotné vyjadrenie žalobcu - od roku 2015 žalobca žije v Austrálii, vzhľadom k
dlhodobému odmietavému postoju otca sa o komunikáciu ani nepokúšal - a tiež okolnosti, za ktorých k
vydedeniu došlo tak, ako to poručiteľ v listine o vydedení uviedol.
8.V danej spojitosti súd prvej inštancie poukázal na inštitút dobrých mravov a zdôraznil, že rodina

a vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú prostredím, kde sa dobré mravy ako čestnosť, vzájomná úcta
a najmä úcta k rodičom, musí nielen predpokladať, ale hlavne formovať. Nedorozumenia, ktoré sú
medzi rodičmi nemôžu narúšať vzťah rodič a dieťa. Zachovanie dobrých vzťahov je vecou vzájomnej
tolerancie účastníkov. Žalobca svoje tvrdenia o nevhodnom správaní na strane poručiteľa, ktoré
výrazným spôsobom určovalo vzťah medzi nim a žalobcom od útleho veku nepreukázal. Starostlivosť

detí a rodičov je vnímaná v širšom ponímaní a zahŕňa aj spolunažívanie a ich vzájomnú pomoc. V danej
veci z hľadiska dobrých mravov treba vnímať aj komunikáciu a poskytnutie pomoci detí rodičom, a podľa
názoru súdu žalobcovi nebránili žiadne prekážky, aby s otcom nadviazal vzťah vhodnou formou. Žalobca
ani neprodukoval, že by mal aspoň snahu o kontakt so svojim otcom.
9.Okresný súd uzavrel, že spoliehanie sa žalobcu na starostlivosť iného vo vzťahu k jeho otcovi a jeho

dlhodobý nezáujem od roku 2015, nemožno považovať za skutočný prejav záujmu potomka o svojho
rodiča tak, aby jeho správanie nebolo v rozpore
s dobrými mravmi. V značnej miere sa tak žalobca pričinil na vzniku stavu, že ho poručiteľ vydedil.
Z prejavu poručiteľa pri právnom úkone „listina o vydedení“ je nepochybné, že išlo o také správanie
žalobcu, ktoré vyvolalo túto reakciu, ktorej prejavenie vôle samotný poručiteľ niekoľko rokov zvažoval

(spísanie spornej listiny v roku 2018). S ohľadom na to považoval dotknutý právny úkon poručiteľa
za platný a dôvody vydedenia v ňom uvedené za dané. Keďže zo strany poručiteľa došlo k platnému
vydedeniu žalobcu, súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

10.Súd prvej inštancie dodal, že princíp voľného hodnotenia dôkazov v súdnom konaní v spojení so

zásadou spravodlivého rozhodnutia o veci mu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho
uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú a preto súd výsluch navrhovaného svedka (matka žalobcu -
bývalá manželka poručiteľa) z objektívnych dôvodov nevykonal, nakoľko je zrejmé, že po rozvode
(2008) matka žalobcu žije dlhodobo v zahraničí a pre vzťah k žalobcovi jej vyjadrenia by boli značne
neobjektívne, ovplyvnené dôvodmi rozvratu manželstva s poručiteľom.

11.Žalovaná,ktorámalavoveciplnýúspech,máprávonanáhradutrovkonaniaprotižalobcovivrozsahu
100 %.

12.Proti tomu rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia a vrátenia veci za účelom

vykonania navrhnutého dokazovania, alternatívne zmeny v podobe vyhovenia žaloby.
13.Okresnému súdu vytýkal, že ignoroval dôkazy, ktoré produkoval a ktoré svojou výpovednou hodnotou
preukazovali, resp. podporovali jeho tvrdenia o alkoholizme, agresivite a nezáujme o jeho osobu zo
stranyporučiteľa.Súdtakneposkytolstranežalobcupriestornapreukázanietvrdenýchskutočností,tým,že zamietol vykonanie navrhnutých dôkazov. V dôsledku uvedených pochybení dospel súd k mylnému
záveru, že žalobcom produkované skutkové tvrdenia ostali v rovine nepreukázaných.
14.V prvom rade poukázal na fakt, že od počiatku spochybňoval dôvod vydedenia spočívajúci v trvalom

neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa tým, že príčina spočívala v samotnom poručiteľovi,
ktorý v očiach žalobcu vytváral od detstva negatívnu predstavu otca, čo bolo dôsledkom najmä
nadmerného požívania alkoholických nápojov a jeho agresivity. V súvislosti s tým upozorňoval na
judikatúru najvyšších súdnych autorít, ktoré ustálili, že o neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa
v zmysle § 469a ods. 1 písm. b) nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný

samotným poručiteľom (Ro NS SR, sp. zn. 1Cdo 173/1996). Za rozhodujúce je potrebné považovať tiež
to, či poručiteľ mal sám záujem sa stýkať s dieťaťom a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy (Rc
23/1998).
15.Odvolateľ zdôraznil, že jeho vzťah sa formoval dlhé roky od útleho detstva až do dospelosti. Počas
tohto obdobia zažíval žalobca ako i jeho matka a sestra často vypäté situácie, ktoré je možné vyhodnotiť
ako psychické a fyzické týranie. Poručiteľ nevytváral

v žalobcovi predstavu starostlivého a láskavého otca. Dôkazy na preukázanie uvedených skutočností
pritom žalobca produkoval a poukazoval na ne i vo svojich písomných podaniach a ústnom vyjadrení
na pojednávaní. O alkoholizme žalobcu svedčí dôkaz - vyjadrenie manželky k návrhu na rozvod,
ktorý bol zabezpečený z rozvodového rozsudku poručiteľa a matky žalobcu, ktorý bol súdu predložený
spoločne s replikou a v ktorom sa matka žalobcu vyjadrila, že závažným dôvodom a príčinou rozvratu

nášho manželstva bolo požívanie alkoholických nápojov a z toho prameniaca agresivita navrhovateľa.
Podporným dôkazom preukazujúcim neprístojne správanie poručiteľa a jeho negatívny obraz v očiach
jehodetíjeskutočnosť,žecelárodinaodišladozahraničia.Matkažalobcuamanželkaporučiteľaopustila
spoločnú domácnosť hneď po dosiahnutí plnoletosti žalobcu, pričom odišla až do USA. Krátko na to
odišla zo spoločnej domácnosti do zahraničia i sestra A. a nakoniec aj žalobca. Matka žalobcu sa s

poručiteľom rozviedla v roku 2008, po tom, čo sa vrátila späť do USA a odmietla ďalšie spolužitie s
poručiteľom. Ďalším dôkazom, na ktorý žalobca poukazoval bola notárska zápisnica o vydedení č. N
55/2018, Nz 6189/2018 z ktorej vyplýva, že vydedené boli všetky deti poručiteľa z rovnakých dôvodov.
Na mieste je preto otázka, ako je možné, že všetky deti o poručiteľa nejavili náležitý záujem? Vysvetlenie
tkvie práve v správaní poručiteľa, ktorý si deti (žalobcu a sestru A.) odcudzil agresívnym správaním

od útleho veku a v prípade dcéry H., absolútnym nezáujmom. Jeho negatívny vzťah k vlastným deťom
jednoznačne vyplýva i z popisu dôvodov vydedenia dcéry H. A., ktorú do poslednej chvíle zapieral, hoci
jeho otcovstvo bolo určené. Do zápisnice uviedol, že ju nikdy nevidel a preto si k nej nemohol vytvoriť
žiadny vzťah. Dôvodom má byť skutočnosť, že mu to nebolo umožnené. Podľa zákona o rodine má otec
právo sa s dieťaťom stretávať a existujú právne prostriedky na zabezpečenie styku otca s dieťaťom. I tu

je zrejmé, že minimálne v čase, kedy poručiteľ žil v spoločnej domácnosti so žalobcom, jeho matkou a
sestrou, nebol tou láskavou osobou, ako sa ho snažila vykresliť žalovaná. Ak tri vlastné deti dlhodobo
neprejavujú záujem o otca, je zrejmé, že chyba je v otcovi a nie v deťoch.
16.Sohľadomnato,žeargumentáciažalobcubolapostavenánaposúdenískutočností,ktorésaodohrali
v čase, kedy žalobca žil s poručiteľom od detstva do dospelosti v spoločnej domácnosti, bolo vykonanie

dokazovania svedkami navrhnutými žalovanou bezpredmetné, pretože hodnotili osobu poručiteľa v čase
niekoľko rokov po tom, že zanikla ich spoločná domácnosť. Žalobca nevylučuje, že v neskoršom období
mohol poručiteľ prestať piť.
V dôsledku užívania liekov na srdce a tlak (užívanie uvedených liekov žalovaná potvrdila pri svojom
výsluchu) by to bolo logické. Kategoricky však odmieta, že by sa poručiteľ pokúšal o ospravedlnenie

toho, ako sa správal, alebo napravenie toho, čo spôsobil. V konečnom dôsledku i fakt, že vydedil všetky
svoje deti len dokazuje, že ho daná situácia nemrzela. Vo svetle týchto okolností je potom pochopiteľné,
že žalobca nepociťoval potrebu poručiteľa kontaktovať, obzvlášť keď už v minulosti boli jeho snahy
neopätované.
17.Azda najvýznamnejší dôkaz podľa odvolateľa prinieslo samotné pojednávanie a výsluch žalovanej,

ktorá v rámci výsluchu potvrdila, že poručiteľ mal s deťmi naštrbený vzťah. Na otázku PZ žalobcu,
čo tým myslela, odpovedala že tam bol alkohol, agresivita a týranie (str. 9 zápisnice z pojednávania).
Uvedená skutočnosť zostala zo strany súdu pri hodnotení dokazovania bez akéhokoľvek povšimnutia.
Žalovaná tiež uviedla, že tento naštrbený vzťah sa mal poručiteľ snažiť dať do poriadku, čo však žalobca
kategoricky odmietol, nakoľko poručiteľ žiadnu aktivitu nevyvíjal. E-mail o úmrtí otca poručiteľa, na ktoré

mimochodom žalobca reagoval a jedno prianie na Vianoce v tom istom roku, nemôžu byť brané ako
snaha poručiteľa byť v kontakte s deťmi. Je zrejmé, že žalovaná disponuje prístupom k e-mailovej
schránke poručiteľa, pričom na podporu svojho tvrdenia neuviedla s výnimkou e-mailu o úmrtí otca
poručiteľa žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenú snahu poručiteľa o kontakt s vlastnýmideťmi. Daná skutočnosť ohľadom e-mailovej komunikácie bola i predmetom výsluchu žalovanej, ktorá
potvrdila, že žiadne ďalšie e-maily sa v e-mailovej schránke poručiteľa nenachádzali.
18.Na potvrdenie ním tvrdených skutočností žalobca žiadal o vykonanie jeho výsluchu ako aj výsluchu

jeho matky. Z dôvodu, že obaja sa nachádzajú na iných kontinentoch, a pre potreby vykonania ich
výsluchu by bolo s ohľadom na finančné náklady a časovú náročnosť nehospodárne trvať na ich
osobnomvýsluchu,požiadalžalobcaopísomnývýsluchvzmysle§195ods.3a§196ods.3CSP.Pokiaľ
ide o jeho matku, dôvodom bola i obava o jej zdravie. V tejto súvislosti žalobca osobitne upozornil, že
súd na jednej strane arbitrárne tvrdí, že žalobca neprodukoval žiadne dôkazy, na strane druhej zamietol

vykonanie ďalších dôkazov, ktoré boli z jeho strany v súvislosti s rozhodujúcimi tvrdeniami o formovaní
jeho vzťahu
s poručiteľom, navrhnuté. Boli to pritom práve situácie v domácnosti,
v ktorej vyrastal, ktoré rozhodovali o tom, aký bude mať vzťah s otcom a akým charakterom jeho
otec oplýval. Za zatvorenými dverami bytu sa odohrávali situácie, o ktorých mal žalobca a jeho matka
vypovedať procesné korektným spôsobom tak, aby bol daný priestor i pre otázky žalovanej. Pokiaľ súd

tento dôkaz zamietol, zbavil tým žalobcu možnosti prostredníctvom aj iných dôkazov preukazovať ním
produkované tvrdenia. Rozhodné skutočnosti sa totiž odohrali pred desiatkami rokov a za zatvorenými
dverami bytu, čo výrazne zužuje rozsah dôkazov, ktoré môžu byť na potvrdenie žalobcových tvrdení
produkované.
19.Záverom žalobca uviedol, že ani odkaz súdu na dobré mravy v rodine nemôže nič zmeniť na fakte, že

poručiteľ sa žalobcovi svojím správaním odcudzil tak, že by nebolo správne trvať na prejavovaní záujmu.
Za danej situácie nemôže súd poukazovať na vzájomnú toleranciu a hľadanie iných foriem kontaktu.
Poručiteľ zanechal v žalobcovi nezmazateľnú stopu, ktorú sa ani po rokoch nesnažil odstrániť. Bolo by
naopak nemorálne žiadať od žalobcu, aby napriek neradostnému detstvu a odmietaniu jeho osoby i v
dospelosti, to bol on, kto by sa mal naďalej snažiť zaujímať o poručiteľa.

20.Vpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniužalovanýnavrholrozsudokakovecnesprávnypotvrdiť.
21.Pripomenul, že súd nie je povinný vykonať všetky stranou navrhované dôkazy. Žalobca sa v podanom
odvolaní snaží navodiť dojem, že výlučne výsluchom jeho matky mohli byť preukázané okolnosti, ktoré
o poručiteľovi tvrdí, teda že poručiteľ mal byť agresívny alkoholik, kvôli ktorej okolnosti mal byť navždy

poznačený vzťah poručiteľa a žalobcu a od žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby mal s
poručiteľom vybudované vzájomné vzťahy. S takýmto tvrdením nie je možné súhlasiť. Ak by skutočne
správanie poručiteľa malo takú intenzitu, ako opisuje žalobca, nepochybne by o týchto okolnostiach
museli vedieť aj iné osoby, nielen matka žalobcu. Žalobca však nenavrhol v tejto súvislosti vypočutie
žiadnych ďalších osôb, a to ani z rodinného prostredia, prostredia blízkych priateľov, známych, susedov,

prípadne vzdelávacích zariadení a pod. Nie je bez významu, že tvrdenia žalobcu neboli podporené
ani ostatnými osobami, ktoré by v prípade, že by neboli vydedené, prichádzali do úvahy ako dedičia
poručiteľa a žalobca ich vypočutie ani nenavrhoval. Je to naopak výlučne žalobca, kto vydedenie zo
strany poručiteľa namieta. Argument žalobcu, že „všetko sa odohrávalo za zatvorenými dverami“ a s
„odstupom času je ťažké zadovážiť dôkazy“ nemôže obstáť. Je ťažko uveriteľné, že z celého radu osôb,

ktoré by žalobcom tvrdené správanie poručiteľa vzhľadom na žalobcom tvrdené skutočnosti museli v
rozhodnom čase tiež vnímať, má byť jediným možným svedkom práve matka žalobcu – osoba blízka
žalobcovi a súčasne osoba, ktorej nezhody s poručiteľom vyústili do rozvodu manželstva.
22.Zhrnutím prednesov žalobcu je zrejmé, že má eminentný záujem na vypočutí svojej matky, u ktorej
je možné predpokladať animozitu voči osobe poručiteľa a náklonnosť voči žalobcovi, pričom sa žalobca

snaží selektívne odvádzať pozornosť od okolnosti, že ak by jeho tvrdenia boli skutočne pravdivé, museli
by o nich existovať aj iné dôkazy, resp. by ich mali vedieť potvrdiť aj iné osoby. Podľa žalovanej existujú
zásadné pochybnosti o autenticite a nezaujatosti výpovede matky žalobcu, obzvlášť v prípade, ak medzi
zaslaním písomných otázok žalobcu a ich zodpovedaním reálne existuje značný priestor na to, aby
výpoveď matky žalobcu mohla byť ovplyvnená. Nezaujatosť matky žalobcu je ďalej spochybnená aj tou

skutočnosťou, že s poručiteľom sa rozviedli a viedli medzi sebou spor o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Javí sa, že postoje matky žalobcu môžu byť značnou mierou ovplyvnené,
neobjektívne a nemožno ani vylúčiť ich nezaujatosť pre blízke vzťahy so samotným žalobcom. Všetky
tieto okolnosti vyvracajú záver o tom, že výsluch matky žalobcu je zásadným a spoľahlivým dôkazom
vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa majú podľa žalobcu týmto výsluchom preukazovať.

23.Ďalej zopakovala, že písomné zodpovedanie otázok svedkom alebo strany konania môže súd
nariadiť len výnimočne a ak taký postup bude dostatočný. V danej situácii, najmä s ohľadom na
pochybnosti o objektivite, nezaujatosti a autenticite svedeckej výpovede, takýto postup ako dostatočný
rozhodne nemohol byť vyhodnotený. Aj samotný žalobca tento záver nepriamo potvrdzuje, keď tvrdí, ževypočutie jeho matky má údajne predstavovať kľúčový dôkaz o osobe poručiteľa. Nadväzne je jasné,
že súd prvej inštancie nevypočutím matky žalobcu konanie nezaťažil vadou podľa § 365 ods. 1 písm. e)
CSP, keď zrozumiteľne vysvetlil, prečo k vykonaniu daného dôkazu nepristúpil a prečo ho nepovažoval

za dôkaz, ktorý by mohol byť prínosný z pohľadu overení tvrdení žalobcu.
24.Nie je potom pravdivé ani tvrdenie žalobcu, že súd žalobcovi nedal priestor na preukázanie tvrdených
skutočností – žalobca neprodukoval a nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by objektívne a bez
pochybností o ich autenticite či nezaujatosti boli spôsobilé tvrdenia žalobcu preukázať. Neurobil tak ani
potom, čo súd vyslovil záver, že matku žalobcu nevypočuje, hoci mal vytvorený priestor na označenie

prípadných ďalších dôkazov. Žalobca síce uvádza, že „súd ignoroval dôkazy, ktoré žalobca produkoval“,
bližšie však už nešpecifikuje, o ktoré konkrétne dôkazy by malo ísť, aké okolnosti nimi preukazoval a
aké nesprávne závery si z nich mal súd prvej inštancie osvojiť.
25.Pokiaľ okrajovo žalobca poukazuje na skutočnosť, že takým dôkazom má byť návrh na rozvod
spísanýjehomatkou,totovinomsúdnomkonanínemožnobezďalšiehopovažovaťzadôkaz.Akákoľvek
strana akéhokoľvek súdneho konania podáva návrh/žalobu vo veci s tým, že chce byť v spore úspešná.

Účelom súdneho konania je následne po vykonaní dokazovania rozhodnúť, či taký návrh je vecný alebo
nie. Každá žaloba musí sama byť podporená dôkazmi, preto nemôže bez ďalšieho byť považovaná
sama osebe za dôkaz. Nakoniec, skutočnosti uvádzané stranami sporu v žalobe/návrhu, motivovanými
cieľom dosiahnuť úspech v spore, nemusia byť pravdivé, alebo samé nemusia byť následne v konaní
preukázané.

26.Rovnako za dôkaz o údajnom správaní poručiteľa nemôže slúžiť okolnosť, že pôvodná rodina
poručiteľa odišla do zahraničia. Ide len o tvrdenie, ktoré by mal žalobca preukazovať (vo vzťahu k tomu,
čo naozaj bolo dôvodom odchodu), nie o dôkaz. Žalobca tak zjavne zamieňa svoje tvrdenia a názory
ohľadom skutočností, ktoré nastali, s dôkazmi. Dôkazom o tvrdenom správaní či povahe poručiteľa nie je
ani okolnosť, že poručiteľ vydedil svoje deti z rovnakých dôvodov. Záver, že nezáujem detí o poručiteľa

má pôvod
v žalobcom údajnom správaní poručiteľa, je skutočne len v polohe hodnotiaceho a značne
špekulatívneho záveru žalobcu a nie je objektivizovaný žiadnymi dôkazmi získanými
z relevantných dôkazných prostriedkov.
27.Žalovaná tiež upozornila na zásadné nedostatky v tvrdeniach žalobcu. Sám žalobca v podanej žalobe

totiž tvrdí, že s poručiteľom mal zotrvať v spoločnej domácnosti aj po svojej plnoletosti, a to až do času,
kedy sa rozhodol odísť do Veľkej Británie, dokonca sa mal údajne do spoločnej domácnosti následne
opakovane vracať. Ak by poručiteľ skutočne bol agresívnym človekom so sklonom k alkoholizmu, ako sa
ho snaží vykresliť žalobca, je otázne, prečo žalobca definitívne neopustil spoločnú domácnosť už v čase,
keď tak urobila jeho matka či sestra. Je len ťažko možné uveriť, že žalobca by dobrovoľne zotrvával

v spoločnej domácnosti s agresívnym človekom, ktorý sa voči nemu údajne mal dopúšťať závažného
konania v podobe fyzického či psychického násilia, a potom sa do takejto domácnosti opakovane vracal,
hoci nemusel.
28.Pokiaľ žalobca poukazoval na je vyjadrenie na pojednávaní, ide o tvrdenie vytrhnuté z kontextu. Na
súde sa v pozícii žalovanej zúčastnila vôbec prvýkrát. Celá vec bola pre ňu významne emotívna. Spor

totiž nevnímam ani tak po majetkovej stránke, ako skôr v rovine morálnej, keď je s vidinou majetkového
prospechu neprávom očierňovaný človek, ktorý sa voči vznášaným tvrdeniam už nemôže brániť. Navyše
človek, s ktorým bola v blízkom, úprimnom a plnohodnotnom vzťahu strávila nemalú časť svojho života.
Zo zvukového záznamu z pojedovania je zrejmé, že bola značne rozrušená, čo sa podpísala aj na
spôsobe vyjadrovania a vnímaní položených otázok. Kontext položenej otázky a odpoveď na ňu, ako sú

zaznamenané na str. 9 zápisnice z pojednávania, vychádzajú výlučne z toho, že otázku nepochopila, v
dôsledku čoho bolo jej vyjadrenie zmätočné. Zastáva však názor, že túto zmätočnosť a nedorozumenie
následne v konaní vysvetlila, najmä vysvetlením zachyteným v závere str. 10 zápisnice z pojednávania,
ktorá ostala žalobcom selektívne opomenutá. Vo svojich odpovediach sa snažila vysvetliť, že poručiteľ
sa pokúšal o zblíženie s deťmi, a že sa snažil vyriešiť práve situáciu, kedy bol zrejme pod vplyvom

bývalej manželky a rozvodu s ňou neprávom a bezdôvodne dávaný do polohy človeka, ktorý mal celú
situáciu zapríčiniť svojím údajne zlým správaním. Výslovne poukázala na to, že poručiteľ nerozumel
tomu, prečo majú voči nemu antagonistické postoje založené na nepravdivých skutočnostiach, ktoré
syn poručiteľa tvrdí aj v tomto konaní, a na ktoré som v zmätočnej odpovedi odkazovala. Rozhodne vo
výpovedi netvrdila, že poručiteľ mal byť agresívny človek so sklonmi k alkoholizmu, ako sa jej zmätočnú

odpoveď pod dojmom rozrušenia a nepochopenia otázky snaží sofisticky interpretovať žalobca. Okrem
toho charakter poručiteľa bol v konaní rozsiahlo preukázaný navrhnutými svedkami, ktorí o poručiteľovi
poskytli úplne iný obraz, než ten, ktorý selektívne a bez dôkazov súdu podsúva žalobca. Zdôraznila
pritom, že na rozdiel od matky žalobcu, ktorú ako svedka navrhoval vypočuť žalobca, ide o osoby, ktorénemajú žiadny, ani sprostredkovaný, záujem na výsledku prejednávanej veci – stoja úplne mimo rodiny
poručiteľa a nemajú dôvod svoje výpovede akokoľvek skresľovať. Ak žalobca namieta výpovede týchto
svedkov z dôvodu, že poručiteľa nepoznali v čase, keď bol žalobca dieťa, potom je potrebné poukázať

na fakt, že žalobca sám nenavrhol vypočutie relevantných svedkov, ktorí by jeho tvrdenia v tomto ohľade
akokoľvek podporili.

29.V následnom stanovisku k podanému vyjadreniu žalobca (okrem zopakovania skoršej argumentácie)
uviedol, že zásada voľného hodnotenia dôkazov je tradičnou zásadou civilného procesu vychádzajúcou

z nezávislosti súdov a jej podstata spočíva v činnosť súdu, pri ktorej súd však až vykonané procesné
dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Ako v tejto spojitosti vyplynulo
z argumentácie žalobcu, nielen na pojednávaní, ale i v podanom odvolaní, je to práve matka žalobcu,
ktorá môže mimo samotného žalobcu naj detailnejšie popísať správanie poručiteľa k vlastným deťom.
Vo svojej podstate ide o logický záver, keďže sa jednalo o jedinú dospelú osobu, ktorá v čase vývoja
dieťaťa v takto deformovanom rodinnom prostredí môže opísať, ako sa poručiteľ k žalobcovi správal.

30.Žalovaná naopak, v tomto ohľade predkladá dohady o tom, že museli existovať i iné osoby, ktoré
o správaní sa poručiteľa k žalobcovi vedeli, prípadne školské zariadenie, ktorých výsluch však zo
strany žalobcu navrhnutý nebol. Žalobca však opakovane zdôrazňoval, že traumatizujúce udalosti sa
odohrávali za zatvorenými dverami, a preto je to práve matka, ktorá môže podať najdetailnejší opis
skutočností rozhodných pre posúdenie súdu, či vlažný záujem o otca zo strany žalobcu bol spôsobený

práve konaním poručiteľa. V tom čase bola jedinou dospelou osobou (mimo poručiteľa), ktorá nemohla
zatvárať oči pred tým, ako sa poručiteľ správal. Faktom tiež zostáva, že žalobca dlhodobo žije v zahraničí
a na Slovensko už nemá väzby, preto je pre neho náročné zisťovať, kto z jeho okolia o správaní
poručiteľa vedel, resp. sa na tieto osoby vôbec nakontaktovať. To je jediný dôvod, prečo zo strany
žalobcu neboli navrhovaní iní svedkovia. Sestra žalobcu by bola v konečnom dôsledku žalovanou

rovnako spochybňovaná ako jej matka, pričom na jej popis skutočností by bolo potrebné nahliadať očami
dieťaťa.
31.Žalobca uzavrel, že v podanom odvolaní dostatočným a zrozumiteľným spôsobom objasnil, akého
nesprávneho záveru sa súd dopustil a zdôraznil, že najpodstatnejším dôkazom sa stal samotný výsluch
žalovanej. Žalovaná priznala že, príčinou zlého vzťahu otca a detí bol alkohol, agresivita a týranie.

Nejedná sa o žiadne tvrdenie vytrhnuté z kontextu, ako sa to snaží tendenčné vykresliť v podanom
vyjadrení. Žalovaná sa v rámci samostatnej výpovede zmienila o naštrbenom vzťahu poručiteľa s deťmi.
Právny zástupca sa k uvedenému tvrdeniu vrátil, keď mu bolo umožnené zo strany súdu klásť otázky a
položil žalovanej jednoduchú otázku, čo myslela pod pojmom naštrbený vzťah. Odpoveď zodpovedala
tomu, čo žalobca tvrdil od počiatku. Žalovaná doplnila, že z tohto dôvodu mal deti kontaktovať často

e-mailom aj telefonicky. Žalobca danú skutočnosť poprel, no aj keby to mala byť pravda, iba by to
potvrdzovalo, že poručiteľ si bol vedomý, aký negatívny obraz otca v očiach detí zanechal. Ako je zrejmé,
výpoveď žalovanej nemožno v žiadnom ohľade hodnotiť ako tvrdenie vytrhnuté z kontextu.

32.V následnej duplike žalovaná zopakovala, že žalobca nijako hodnoverne neobjasnil skutočnosti,

prečo nenavrhol okrem výsluchu matky vykonať výsluch svojich sestier, najmä A. B.. Argumentácia o
tom, že výpoveď sestry žalobcu by musela byť hodnotená „očami dieťaťa“ nie je vôbec presvedčivá.
Podobne fakt, že žalobca nežije na Slovensku nie je zákonným dôvodom, ktorý by žalobcu zbavoval
dôkazného bremena vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré v žalobe tvrdí.
33.Záverom zotrvala na tvrdení o svojom rozrušení pri výpovedi ako i tom, že ak by mal byť vykonaný

výsluch matky žalobcu, nie sú naplnené zákonné podmienky na vypočutie svedka písomnou formou. S
ohľadom na všetky námietky, ktoré vo vzťahu k výsluchu matky žalobcu vzniesla, považujem naďalej za
nevyhnutné, že pokiaľ by k výsluchu svedkyne malo dôjsť, musí byť vypočutá priamo na pojednávaní,
aby jej obe strany mohli klásť impromptu otázky, na ktoré svedkyňa bude priamo odpovedať, čím sa
vylúči, že by odpovede svedkyne mohli byť vopred pripravené alebo upravené.

34.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359
CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) toto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v zmysle § 389

ods. 1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

35.Zodpovedajúco skutkovým zisteniam súd prvej inštancie vyhodnotil kvalifikovanú určitosť (bod 5
tohto odôvodnenia) posudzovaného právneho úkonu (listiny o vydedení). Náležitým vo všeobecnosti jeaj jeho východiskové vymedzenie toho, čo je relevantným predmetom posudzovania pri riešení otázky,
či (v súdenej veci) existuje dôvod vydedenia (bod 26 veta prvá až tretia odôvodenia okresného súdu).
Následnevšak(už)vovzťahukúvahám/konštrukciám(okresnéhosúdu)prezentovanýmprizáverečnom

hodnotení (takto/korektne vymedzeného predmetu), odvolacia argumentácia presvedčivo poukazuje
na predčasný charakter formulovaných záverov s ohľadom na ich nie s dostatočnou istotou ustálený/
vystavaný základ.

36.Z hľadiska hypotézy aplikovanej normy (§ 469a ods. 1 písm. a/ a b/OZ) je teda určujúcim práve a

len (absentujú totiž akékoľvek okolnosti napĺňajúce zákonné pojmy choroba, staroba, resp. iný závažný
prípad) posúdenie ne/prejavovania opravdivého záujmu, aký od potomka (tu žalobcu) možno dôvodne
očakávať, pochopiteľne pri rešpektovaní záverov aplikačnej praxe, v zmysle ktorých o neprejavenie
opravdivého záujmu o poručiteľa nejde v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný
samotným poručiteľom.
37.Nadväzne v procesných osobitostiach danej veci za skutočne nevyvážený možno označiť taký

prístup, ktorým konajúci súd (konštatujúc neunesenie dôkazného bremena) zamietne návrh žalobcu na
vykonanie dokazovania, zároveň žalobcovi vytkne, že žiadne dôkazy neprodukoval a súčasne viaceré
tvrdenia ponechá bez vyhodnotenia - odchod/odsťahovanie sa celej rodiny od poručiteľa, zásadné/
výslovné potvrdenie alkoholizmu a agresivity poručiteľa žalovanou v rámci výpovede pred súdom (a jej
následná snaha „negovať“ túto svoju výpoveď), atď.

38.Pokiaľ žalovaná akcentuje postulát aplikačnej praxe (resp. normatívny text), v zmysle ktorého súd
nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz (t. j. súd je oprávnený zvážiť, ktorý dôkaz vykoná -
§ 185 ods. 1 CSP), táto „axioma“ je odvolaciemu súdu pochopiteľne známa. Následne však žalovaná
na základe tohto nesporného východiska vyvodzuje pomerne tendenčný výklad vo vzťahu k žalobcom

navrhovanému výsluchu jeho matky. Akceptovanie prístupu žalovanej by totiž fakticky znamenalo
automatické vylúčenie prípustnosti svedeckej výpovede príbuzného v (každom) súdnom konaní, čo
rozhodne nekorešponduje zmyslu/cieľu dotknutej procesnej normy. Žalovaná tak (prehliadajúc súčasne
trestnoprávnu zodpovednosť za krivú výpoveď) ultimatívne (ako neprípustný) z hľadiska objektivity
vopred hodnotí dôkaz, ktorý ani vykonaný nebol. Smerodajným (z pohľadu úvahy o ne/pripustení

toho-ktorého dôkazu) je pritom posúdenie potenciálu dôkazného návrhu preukázať rozhodný skutkový
poznatok tvrdený sporovou stranou. Z takto vymedzeného aspektu len ťažko možno spochybniť
spôsobilosť výpovede manželky (v relevantnom období) objasniť okolnosti (priebehu) rodinného života
s poručiteľom/manželom a ich deťmi.
39.Nepresvedčivým je zo strany žalovanej aj popieranie naplnenia zákonných podmienok – „výnimočne

z dôvodu hospodárnosti“ - (§ 195 ods. 3, resp. § 196 ods. 3 CSP) písomného výsluchu/výpovede v
(práve jedinečných) osobitostiach súdenej veci, kde ide o svedkyňu vo vyššom veku (s tým súvisiace
obavy žalobcu o jej zdravie) žijúcu v Spojených štátoch amerických (viď demonštratívny výpočet kritérií
obsiahnutýchvautorskomkomentári:Števček,M.akol.Civilnýsporovýporiadok.Komentár.C.H.BECK.
2016, str. 741, ktoré kritériá „kopírujú“ procesnú situáciu v posudzovanej veci), prípadne stranu sporu

žijúcu v Austrálii. Žiada sa pritom zdôrazniť, že logickým (a žiaducim) je taký postup, kedy otázky
svedkovi (za účelom písomného výsluchu) môže (pochopiteľne) formulovať aj protistrana. Osobitne
pri zohľadnení tohto, k akým okolnostiam vypovedali svedkovia navrhnutý žalovanou stranou, krajský
súd poznamenáva, že relevantnými skutkovými okolnosťami (ktoré sa dokazovaním majú zisťovať/
preukazovať) sú primárne skutočnosti časovo prechádzajúce vyhotoveniu listiny o vydedení.

40.Obdobne niet pochýb ani o tom, že listina – vyjadrenie v rámci rozvodového konania - môže vo
všeobecnosti (§ 187 ods. 1 CSP - za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov) slúžiť ako dôkaz v inom konaní
a následne je vecou hodnotenia dôkazov (v tomto inom súdnom konaní) ustálenie jej „dôveryhodnosti“.

41.Neobstojí tiež tvrdenie okresného súdu, že „žalobca neprodukoval žiadne dôkazy“. Okrem vyššie
rozoberaných dôkazných návrhov žalobca poukazoval napríklad na notársku zápisnicu N55/2018, Nz
6189/2018 o vydedení, z ktorej vyvodzoval vzťah (vrátane popierania otcovstva) poručiteľa (ktorý napr.
uviedol, že dcéru nikdy nevidel) ku všetkým deťom (vrátane popierania otcovstva).
42.Nemožno napokon (pri hodnotení doteraz realizovaného dokazovania) vo vzťahu k tvrdeniu

žalovanej, že poručiteľ mal deti kontaktovať pravidelne e-mailom aj telefonicky, nespomenúť, že to
bola práve žalovaná, kto má prístup k e-mailovej komunikácii (poručiteľa), napriek tomu predložila iba
oznámenie o úmrtí otca poručiteľa v roku 2016, pričom ani táto komunikácia nebola určená žalobcovi.43.Konštatované vo svojom súhrne viedlo odvolací súd k zrušeniu napadnutého rozsudku ako
predčasného. V ďalšom postupe sa bude súd prvej inštancie, súc viazaný vyššie formulovanými
právnymi názormi, opätovne zaoberať jednak predostretými dôkaznými návrhmi (v prípade ich

zamietnutia to náležite odôvodní), ako aj už vykonanými dôkazmi, komplexne ich vyhodnotí a sformuluje
presvedčivé/preskúmateľné úvahy.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.