Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/85/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123232371
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:5123232371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu A. B. – MMSMEDIA, s miestom podnikania C. D. XX, XXX XX C. D., IČO: 51478137,
právne zastúpeného JUDr. Marcelom Ružarovským, advokátom, so sídlom Andreja Žarnova 11C, 917
02 Trnava, IČO: 53 711 374, proti žalovanému UNIQA pojišťovna, a.s., pobočka poisťovne z iného
členského štátu, so sídlom Krasovského 3986/15, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO:
53 812 948, právne zastúpenému CLS Čavojský & Partners, s.r.o., so sídlom Zochova 6-8, 811 03
Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 2.029,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/63/2023-197 zo dňa 19. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/63/2023-197 zo dňa 19. januára 2024 v napadnutej časti
prvej a druhej výrokovej vety, p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.663,45 Eur a úroky z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy
1.663,45 Eur od 22.04.2023 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky vo výške 40,-- Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou
vetou žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 64,58 % s tým, že
o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia. Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa
28.06.2023 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 2.029,31 Eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 12,5 % ročne zo sumy 2.029,31 Eur od 22.04.2023 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur a náhrady nákladov spojených s vymáhaním
pohľadávky vo výške 103,81 Eur a trov konania. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že je výlučným
vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Touran, ev.č. E., ktoré bolo poistené u žalovaného na
základe Poistnej zmluvy č. 8712273080, produkt „Auto GO“ (ďalej len „poistná zmluva“). V rámci poistnej
zmluvy bolo dojednané poistenie okrem iného aj v rozsahu pripoistenia poškodenia a stretu so zverou
iba k PZP. Žalobca dňa 01.02.2023 v čase asi o 00:10 hod. viedol motorové vozidlo smerom od obce

Mútne na C. D. v okrese Námestovo. Počas jazdy mu pred vozidlo vbehla zver (srnka), ktorá vytvorila pre
žalobcu neočakávanú prekážku, ktorej už nedokázal zabrániť a tak došlo ku kolízii vozidla so zverou. Na
miesto bola privolaná polícia, ktorá spísala Záznam o preverení oznámenia - škodovej udalosti. Záverom
polície bolo konštatovanie, že škodová udalosť nebola zavinená vodičom, t.j. žalobcom. Poistná udalosťbola riadne nahlásená žalovanému, kde žalobca podrobne popísal vznik a priebeh škodovej udalosti,
ako aj následky, ktoré z nej vznikli.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca mal uzatvorenú poistnú zmluvu u žalovaného č.
8712273080, produkt Auto GO, z ktorej vyplýva okrem iného povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pripoistenie asistencie, živelné poistenie iba k
PZP a zároveň aj pripoistenie poškodenia a stretu so zverou. Poistenie bolo dohodnuté na dobu neurčitú
so začiatkom poistenia 03.05.2022. Z potvrdenia o uzatvorení poistnej zmluvy jednoznačne vyplýva aj

pripoistenie poškodenia stretu so zverou pre vozidlo Volkswagen Touran, ev.č. vozidla E. XXXXX.

4. Zo Záznamu o preverení oznámenia škodovej udalosti vypracovaného OR PZ v Dolnom Kubíne,
Okresný dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne pod č. ORPZ-DK-ODI1-15-017/2023 súd prvej inštancie
zistil, že dňa 01.02.2023 v čase o 2.40 hod. na úseku III/2274 Mútne - C. D., okres Námestovo bolo
vykonané preverenie oznámenia škodovej udalosti. Udalosť bola oznámená 01.02.2023 v čase o 00:05

hod. na ODI OR PZ Dolný Kubín. Z daného záznamu vyplývajú účastníci škodovej udalosti: s vozidlom
Volskwagen Touran, ev.č. E. XXXXX A. B. a vec lesná zver. Taktiež z daného záznamu vyplýva, že
žalobca bol bez zranenia a zároveň je tam uvedená lesná zver. Zároveň príslušník OR PZ uviedol, že
udalosť nebola zavinená vodičom. K uvedenému záznamu je aj pripojený výsledok dychovej skúšky
vodiča - nameraná hodnota 0,00 s podpisom príslušníka OR PZ. Daný záznam je podpísaný dvoma

osobami ODI Dolný Kubín. Súd prvej inštancie konštatoval, že z uvedeného záznamu vyplýva, že
skutočne sa na miesto dopravnej udalosti dostavili príslušníci OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorí vykonali
preverenie oznámenia a skonštatovali stret vozidla s lesnou zverou a že nemal dôvod pochybovať o
danom zázname a o skutočnostiach v ňom uvedených. Pokiaľ žalovaný navrhoval výsluch policajtov s
tým, že nie je zrejmé, či sa dostavili na miesto, tento návrh súd prvej inštancie posúdil za nadbytočný

a jeho vykonanie za nehospodárne, keďže daný záznam to potvrdzuje a podporne to preukazuje aj
potvrdenie o dychovej skúške v tom čase a z ktorého jednoznačne vyplýva, že dychová skúška bola
vykonaná dňa 01.02.2023. Súd prvej inštancie zároveň poukázal na predložené farebné fotografie, z
ktorých je viditeľný modro-červený odraz výstražných znamení policajného vozidla na vozidle žalobcu,
čo podľa názoru súdu prvej inštancie taktiež potvrdzuje prítomnosť polície.

5. Z Dotazníka doplnenie údajov (Kasko PZP) súd prvej inštancie zistil, že žalobca doplnil údaje potrebné
k likvidácii a z daného dotazníka vyplýva, že žalobca smeroval na vozidle z obce Mútne smerom na obec
C. D. s tým, že zver mu vyskočila tesne pred autom. Reakcia vodiča bola, že zastavil, privolal políciu a
dokumentácia bola vykonaná a s tým, že sa snažil zabrániť nehode zabrzdením, avšak srnka vybehla

veľmi rýchlo. S vozidlom v čase pred aj po zrážke brzdil. Vozidlo bolo vybavené systémom ABS a brzdný
manéver pred zrážkou bol vykonaný maximálne, pričom išiel rýchlosťou cca 60 km/hod. K prerušeniu
brzdenia pred zrážkou nedošlo a svetlá mal zapnuté. Čo sa týkalo poveternostných podmienok, snežilo.
Následne došlo k úniku prevádzkových kvapalín s tým, že boli stopy na mieste nehody. Vo vozidle bol
on sám. Polícia bola privolaná žalobcom a bola zhotovená fotodokumentácia z miesta nehody a bola

vyhotovená vlastná fotodokumentácia na mieste nehody.

6. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že do spisu boli predložené aj fotografie, v čierno-bielom, aj
farebnom vyhotovení, z ktorých vyplýva poškodené vozidlo v tme, zasnežené na zasneženej vozovke a
taktiež so snehom v okolí. Poznamenal, že pokiaľ žalovaný navrhoval fotodokumentáciu ako dôkaz, a

to fotodokumentáciu poškodeného poisteného vozidla bezprostredne po škodovej udalosti a vykonanú
pri obhliadke vozidla pri vzniku škodovej udalosti, boli predložené iba uvedené fotografie a nebolo
navrhnuté, od koho má byť táto fotodokumentácia zabezpečená. Do spisu bola predložená iba v dvoch
vyhotoveniach, vo farebnom a čiernobielom prevedení poškodeného vozidla s tým, že žalobca oznámil
vo svojom podaní adresovanom súdu na dotaz žalovaného, že polícia mu žiadnu fotodokumentáciu

nevydala, nikým nebolo navrhované zabezpečenie danej fotodokumentácie prostredníctvom súdu od
príslušníkov policajného zboru a žalovaný žiadnu inú nedoložil.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právny zástupca žalovaného navrhoval výsluch zamestnanca
servisu, avšak následne pristúpil na základe súhlasného stanoviska oboch strán sporu k písomnému

dotazu na servis na otázky, ktoré boli súdu doručené len zo strany právneho zástupcu žalovaného, a
preto súd výsluch zamestnanca servisu už nevykonal, nakoľko došlo k písomnému vyjadreniu tohto
servisu a strany následne už nenavrhovali výsluch zamestnanca servisu pred súdom, čo výslovne uviedli
aj na ústnom pojednávaní.8. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že poškodené vozidlo žalobcu bolo opravené v servise, ktorý
bol zmluvným servisom žalovaného. Potvrdil to aj v písomnom vyjadrení zo dňa 24.11.2023 servis,

ktorý zároveň uviedol, že predmetom opravy bola predná časť na vozidle Volkswagen Touran, ev.č. E.
XXXXX, pričom bol poškodený predný nárazník, mriežka chladiča, ľavé svetlo, držiak zámku predný,
vodná spojka na chladiči. Išlo o mierne poškodenie prednej časti vozidla s tým, že tieto poškodenia mohli
vzniknúť nárazom do iného predmetu. Vozidlo bolo objednané približne 27.02.2023 a reálne sa mohlo
začať s opravou od 01.03.2023, kedy ho odtiahli do servisu. Vozidlo predtým nebolo v danom servise

ešte opravované. Diely boli použité nové okrem predného nárazníka, ktorý bol použitý, a to konkrétne
kryt nárazníka. Zamestnanec servisu uviedol, že diely objednáva a používa od spoločnosti Inter Cars a
EKQ (Elit Dolný Kubín). Všetky diely boli vymenené. Záverom konštatoval, že vzhľadom na charakter
poškodenia mohlo ísť o stret so zverou a pokiaľ ide o nejakú srsť od zveri, tak si už nepamätá, či tam
bola. Z dotazníka vyplneného žalobcom mal súd prvej inštancie za to, že z neho vyplýva, že vozidlo bolo
po nehode pojazdné. Následne z vyjadrenia servisu vyplývalo, že vozidlo bolo odtiahnuté do servisu na

opravu, čo žalobca vysvetlil tak, že vozidlo bolo síce po nehode pojazdné, ale bál sa s ním z miesta
nehody odísť, pretože si všimol, že vyteká kvapalina a obával sa, že pokiaľ by naštartoval, tak dôjde k
poškodeniu motora, preto bol odtiahnutý domov iným vozidlom prostredníctvom lana.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právny zástupca žalovaného predložil súdu tzv. Odborné

stanovisko vyhotovené spoločnosťou BD Solutions s.r.o., pri ktorom je uvedené Ing. D. F., znalec v
odbore doprava cestná, a to vo veci poistnej udalosti zo dňa 01.02.2023. Zadávateľom bol žalovaný.
Z úvodnej časti Odborného stanoviska vyplýva, že odborné stanovisko bolo vypracované na základe
objednávky žalovaného za účelom, aby sa vyjadril k technickej prijateľnosti poškodení vozidla, príčinnej
súvislosti vodičom deklarovaným priebehom poistnej udalosti a aby sa vyjadril, či pri oprave vozidla

boli použité originálne diely Volkswagenu alebo neznačkové diely z druhovýroby. Odborné stanovisko
je vypracované ku dňu poistnej udalosti 01.02.2023, vyžiadané bolo objednávkou zo dňa 03.11.2023.
Dané stanovisko bolo vypracované 15.11.2023.Súd prvej inštancie poznamenal, že dané stanovisko
bolo vypracované cca 1 rok od poistnej udalosti a bez ohliadky vozidla. Vyhotoviteľ vyhotovil odborné
stanoviskolennazákladepredloženýchlistínzadávateľa,t.j.žalovanéhotak,akotovyplývazbodu1.5,a

to: oznámenie škodovej udalosti, dotazník žalobcu, správa OR PZ v Dolnom Kubíne, správa ku škodovej
udalosti zo dňa 06.04.2023, zápis o poškodení vozidla zo dňa 06.03.2023, 10.03.2023, 31.03.2023,
kalkulácia nákladov, faktúra, osvedčenie o evidencii vozidla, oznámenie údajov poistnej zmluvy, záznam
o preverení oznámenia škodovej udalosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že dané podklady
k danému stanovisku neboli pripojené. Zároveň mal za zrejmé, že žalovaný ich predložil vyhotoviteľovi,

avšak do spisu v rámci tohto súdneho konania neboli predložené všetky listiny, ktoré žalovaný predkladal
zadávateľovi, čo súd prvej inštancie považoval za nelogický postup a vyvoláva určité pochybnosti.
Keďže pokiaľ ich žalovaný mal k dispozícii, súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, prečo neboli predložené
súdu a prečo neboli súčasťou tzv. Odborného stanoviska.

10. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s návrhom žalovaného na vykonaní dokazovania aj
prostredníctvom odborného vyjadrenia, eventuálne vykonania znaleckého dokazovania ohľadom
posúdenia nehodového deja poistnej udalosti, nakoľko zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) nepozná pojem „odborné stanovisko“, ale iba odborné vyjadrenie. Mal za to, že
medzi odborným stanoviskom a odborným vyjadrením nie je rozdiel, a to ani z pohľadu jazykového

výkladu. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že na pojednávaní dňa 26.10.2023, ako aj následne
19.01.2024 sa vyjadril k týmto návrhom s tým, že nezistil žiadnu prekážku na žiadnej strane strán
sporu, a to konkrétne na strane žalovaného, pre zabezpečenie tohto dôkazu. Dokonca žalovaný ani
netvrdil žiadnu prekážku, pre ktorú by nemohol dané dôkazy zabezpečiť, pričom v tejto súvislosti súd
prvej inštancie poukázal na koncentračnú zásadu. Preto mal za to, že bolo vecou žalovaného a v

jeho záujme zabezpečiť navrhované dôkazy. Hoci žalovaný uvádza odborné stanovisko a následne
aj odborné vyjadrenie, eventuálne vykonať znalecké dokazovanie, tak žalovaný zvolil predloženie
odborného stanoviska, pričom súd prvej inštancie mal za to, že čo sa týka odborného stanoviska alebo
odborného vyjadrenia, nejde o odlišné návrhy dôkazov a pokiaľ žalovaný nepredložil znalecký posudok,
ani neoznámil súdu žiadnu prekážku, pre ktorú nemôže zabezpečiť tento znalecký posudok, tak nebol

dôvod na pokračovanie v dokazovaní nariadením znaleckého dokazovania. Strany sporu považovali
predložené odborné stanovisko za dostatočné, čo vyplýva aj z postoja právneho zástupcu žalovaného,
ktorý dané odborné stanovisko predložil následne po pojednávaní konanom 26.10.2023, na ktorom súd
prvej inštancie oznámil stranám sporu svoje stanovisko ohľadom navrhovaných dôkazov a postup súdua možnosti strán, keďže nebola tvrdená a ani zistená prekážka u strán zabezpečiť si dané dôkazy
nie prostredníctvom súdu. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval určité rozpory v danom odbornom
stanovisku na pojednávaní konanom dňa 19.01.2024, právny zástupca žalovaného opätovne trval na

odbornom vyjadrení, keďže predložil súdu iba odborné stanovisko s tým, že prípadne súd má zvážiť,
či nenariadi aj znalecké dokazovanie. Súd prvej inštancie poukázal na koncentračnú zásadu s tým,
že žalovaný navrhoval alternatívne odborné vyjadrenie, resp. znalecký posudok a po upovedomení zo
strany súdu o tom, že nebola zistená prekážka pre zabezpečenie takéhoto dôkazu priamo stranou,
ktorá to navrhovala, žalovaný predložil odborné stanovisko, ktoré považoval za dostatočný dôkaz,

keďže predložil iba toto odborné stanovisko, a to aj po vyslovení záveru súdu o hodnovernosti takej
listiny s poukazom aj na obsah stanoviska, teda žalovaný mal vedomosť o tom, že pokiaľ nebude
žiadna prekážka pre zabezpečenie dôkazu stranou sporu, žalovaný si musí zabezpečiť navrhované
dôkazy sám a bolo na ňom, či predloží odborné stanovisko, resp. vyjadrenie alebo znalecký posudok,
pričom mal dostatočný časový priestor na zabezpečenie dôkazu, ktorý využil na predloženie iba
odborného stanoviska. Súd prvej inštancie skonštatoval, že nebol dôvod na pokračovaní dokazovania

nariadením znaleckého dokazovania, pričom právna zástupkyňa žalovaného uvádzala, že trvá na
záveroch odborného stanoviska, s ktorým sa stotožňuje a má za to, že potvrdzuje ich postupy a postup
žalovaného a vyvracia tvrdenie žalobcu.

11. Súd prvej inštancie mal za to, že z predloženého tzv. Odborného stanoviska vyplývajú odpovede

na zadané úlohy žalovaného, v ktorom vyhotoviteľ BD Solutions s.r.o. uviedol, že na vozidle VW bol
poškodený predný nárazník pod LP svetlom už pred deklarovanou poistnou udalosťou. Charakter
poškodenia predného nárazníka vylučuje jeho vznik pri kontakte s lesnou zverou. Zároveň uvádza, že
tietodvadielyso100%-nouistotounebolipoškodenéprideklarovanejpoistnejudalosti.Zároveňuvádza,
ženasvetleniesúžiadnestopyanipokontakteslesnouzverou,anipokontaktesrovnakýmpredmetom,

ktorý poškodil predný nárazník. Toto poškodenie z technického hľadiska nie je možné na 100% vylúčiť
z dôvodu kontaktu s telom, hlavou srnky, ale ani kontaktom s inou prekážkou s hladným povrchom.
Zároveň uviedol, že z technického hľadiska nie je možné exaktne potvrdiť, ale ani vylúčiť kontakt vozidla
so srnkou. Dokonca daný subjekt konštatoval, že z predložených podkladov nie je identifikovateľná lesná
zver, nie je zrejmé ani to, ako polícia ustálila, že išlo o kontakt s lesnou zverou, aj keď z ich vyjadrenia

to vyplýva. Na vozidle absentujú akékoľvek stopy po srsti, biologické stopy po kontakte so srnkou.
Poškodenie predného nárazníka, absorbera, bolo deklarované ako následok kontaktu s lesnou zverou,
čo je z technického hľadiska vylúčené. Zároveň sa vyjadroval k poškodeným častiam, kde uviedol, že
z predloženej fotodokumentácie nie je zrejmé, či použitý diel deklarovaný pri oprave bol originálny diel
alebo z druhovýroby. Z technického hľadiska považoval za pravdepodobné a prijateľné, že pôvodný

nárazník servis opravil a použil, preto nebol nafotený poškodený diel po oprave vozidla. Zároveň uviedol,
že pre exaktné posúdenie skutočnosti, či bol predný nárazník vozidla pri oprave vymenený za iný
použitý, či bol tento diel originálny alebo diel z druhovýroby, prípadne či bol pri oprave vozidla použitý
pôvodný diel, ktorý sa opravil, je možné posúdiť až po dodatočnej obhliadke a prípadnej demontáži
ľavého plastového blatníka alebo spodných plastov motorového priestoru. Zároveň sa vyjadril, že pokiaľ

by išlo o originálny použitý diel Volkswagenu, je to obvyklá a primeraná cena, ktorá bola uvedená vo
faktúre. Tiež uviedol, že pre exaktné posúdenie skutočnosti, či boli servisom deklarované diely pri oprave
vozidla nové originálne diely Volkswagenu alebo diely z druhovýroby, je potrebné vykonať doohliadky
a čiastočnú demontáž týchto dielov. Súd prvej inštancie poznamenal, že z ničoho nevyplýva, že by
bola vykonaná nejaká ďalšia ohliadka, dokonca nevyplýva ani to, že by subjekt, ktorý vypracoval dané

odborné stanovisko vykonal obhliadku vozidla a zároveň medzi stranami nebolo sporné, že ani žalovaný
nevykonal obhliadku vozidla, pričom uvedená skutočnosť bola odôvodnená tým, že vzhľadom na to,
že vozidlo bolo opravované servisom, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, tak nie je potrebné,
aby žalovaný obhliadal vozidlo pred opravou, nakoľko toto vozidlo bolo opravované v takom servise.
Súd prvej inštancie zdôraznil, že hoci žalovaný namietal diely a originalitu dielov a podobne, ako aj

samotné poškodenie vozidla v takom rozsahu, ako tvrdí žalobca, vozidlo napriek tomu neobhliadol a
hoci to malo byť v jeho záujme, napriek tomu ponechal túto obhliadku vozidla priamo na servise ako
na svojom zmluvnom partnerovi, a preto súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať túto obhliadku,
ktorá bola vykonaná servisom, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, a teda oprávnenou osobou za
žalovaného, čo znamená, že ako keby bola vykonaná priamo servisom a žalovaný to nerozporoval.

12. Predložené Odborné stanovisko súd prvej inštancie vyhodnotil ako nehodnoverný dôkaz a dôkaz
nepotvrdzujúci tvrdenia žalovaného, resp. spochybňujúci tvrdenia žalobcu, a to z dôvodu, že subjekt BD
Solutions s.r.o. ako vyhotoviteľ tzv. Odborného stanoviska, vo svojich odpovediach uvádzal, že niektoráčasť poškodenia ako poškodenie predného nárazníka, vylučuje vznik poškodenia pri kontakte s lesnou
zverou. Zároveň uviedol, že na 100% nie je možné vylúčiť stret so zverou. Vyhotoviteľ však žiadne
svoje tvrdenie, resp. konštatovanie ničím logicky neodôvodnil, nevysvetlil. Jeho odpovede zahŕňajú

iba stručné konštatovania bez vysvetlenia. Za účelom vylúčenia spornosti a vysvetlenia odpovedí bez
zdôvodnenia, právna zástupkyňa žalovaného tvrdila, že predsa dané odpovede vypracoval znalec, ktorý
má na to vedomosti, a preto považovala takéto konštatovanie za správne a pravdivé, aj keď sú bez
odôvodnenia. Súd prvej inštancie však zdôraznil, že spoločnosť BD Solutions s.r.o. je subjektom, ktorý
nie je znaleckou organizáciou a dokonca ani z predmetu činnosti zapísaných pre danú spoločnosť v

obchodnom registri nevyplýva žiadna taká činnosť, ktorá by ho oprávňovala sa odborne vyjadrovať k
technickému stavu vozidla a podobne. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že Odborné stanovisko je podpísané a
vypracované G. D. F., ktorý je znalcom, súd prvej inštancie zdôraznil, že toto odborné stanovisko nebolo
vyhotovené „znalcom“. Bolo vyhotovené subjektom BD Solutions s.r.o., kde G. D. F. bez ohľadu na
to, či vykonáva popri tom aj znaleckú činnosť a podobne, čo však nebolo preukázané, je konateľom
a spoločníkom danej spoločnosti, v predmete činnosti nemá znaleckú činnosť, ani nič obdobné, na

základe čoho by malo sa považovať predložené odborné stanovisko za skutočne odborné stanovisko.
Žalovaný ničím nepreukázal, že G. D. F. je skutočne znalcom, ale súd prvej inštancie opätovne zdôraznil,
že daná listina označená ako odborné stanovisko, bola vypracovaná spoločnosťou BD Solutions s.r.o.,
ktorá nemá v predmete činnosti oprávnenie na odborné stanovisko a z ničoho nevyplýva odbornosť
daného subjektu. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že predložená listina označená ako Odborné

stanovisko je podpísaná za odpoveďami osobou menom G. D. F., pričom vyhotoviteľ je BD Solutions
s.r.o., avšak daná listina neobsahuje ani pečiatku, či ďalšie bližšie údaje daného vyhotoviteľa, ani IČO
aleboinéďalšieúdaje,ktorébykonkretizovalisubjektazverejnedostupnéhoregistra,atozobchodného
registra, spoločnosť BD Solutions s.r.o. skutočne je zapísaná, avšak v predmete činnosti nemá žiadny
taký predmet, z ktorého by vyplývalo oprávnenie, ale aj odbornosť takéto nejaké stanovisko podávať.

Súdprvejinštancieznovuzopakoval,žežalovanýnepreukázalničím,žeosobaG.D.F.,resp.spoločnosť
BD Solutions s.r.o. je skutočne odborne zdatná na vyjadrovanie sa daných skutočností. Zároveň súd
prvej inštancie zdôraznil, že odpovede v tzv. Odbornom stanovisku na položené otázky alebo zadané
úlohyžalovaného,súbezracionálnehozdôvodnenia.Zobsahuceléhostanoviska,nielenibazodpovedí,
nevyplýva žiadne logické a racionálne zdôvodnenie odpovedí.

13. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v danom stanovisku sú rozpory, keďže bolo konštatované, že
niektoré poškodenie vylučuje kontakt s lesnou zverou, zároveň sa uvádza, že nie je možné na 100%
vylúčiť poškodenie kontaktom zveri. Dokonca vyhotoviteľ stanoviska uviedol, že z technického hľadiska
nie je možné exaktne potvrdiť, ale ani vylúčiť kontakt vozidla so srnkou. Z celého stanoviska, ktoré

pozostáva z 19 strán, nevyplýva žiadne logické zdôvodnenie, ako ani relevantné podklady, z ktorých
vychádzal takým konštatovaním. Pokiaľ sú uvedené fotografie, ktoré sú obsahom daného stanoviska,
súd prvej inštancie poznamenal, že bolo konštatované, že na ceste bola ujazdená vrstva snehu, snežilo
a vyhotoviteľ stanoviska uvádza, že k dispozícii mal fotodokumentáciu z obhliadky a kalkuláciu nákladov
na opravu vozidla, pričom na strane 5 uvádza, že v okolí vozidla nie je na fotke vidieť stopy vozidla,

ani srnky, žiadne biologické krvné stopy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že žalobca pred
súdom výslovne uviedol, že po náraze so zverou, ktorá mu skočila náhle do cesty počas jazdy v noci,
zastavil vozidlom asi 20 m po predmetnom náraze a následne zistil, že na krajnici 20 m za vozidlom leží
zviera. Pokiaľ teda v odbornom stanovisku je uvedené, že na fotkách nie je vidieť stopy srnky, žiadne
biologické krvné stopy a stopy krvi ani srsti sa nenachádzajú ani na prednej časti vozidla, súd prvej

inštancie poznamenal, že vyhotoviteľ stanoviska vychádzal z fotografií vyhotovených v noci cca 2 hodiny
po náraze a je nesporné, že v tom čase snežilo a zároveň bola vrstva snehu na vozidle, aj na vozovke.
To znamená, že keby sa skutočne zhotovili fotografie zvieraťa, resp. detailné zábery poškodenia vozidla,
tie sa vykonali až dve hodiny po príjazde polície, čo vyplýva zo záznamu OR PZ Dolný Kubín a je
nesporné, že snežilo, takže považoval za logické, že pokiaľ snežilo a bola zlá viditeľnosť, napadla určitá

vrstva snehu za tie dve hodiny, tak bolo s vysokou pravdepodobnosťou možné, že stopy boli zakryté
a nebolo ich vidieť. Zároveň súd prvej inštancie považoval za nutné uviesť, že predložené fotografie
nezobrazujú aj srnu na krajnici, ani detailne miesto nárazu, ale iba odstavené vozidlo vo vzdialenosti cca
20 m od nárazu. Takže považoval za logické, že na vyhotovených predložených fotografiách nevidno
zver, ani miesto nárazu, teda ani biologické stopy srny a pod. Súd prvej inštancie však poukázal na

skutočnosť, že žalovaný opieral svoju obranu o skutočnosť, že neboli viditeľné žiadne biologické krvné
stopy po zvierati, čo vraj bolo konštatované aj v Odbornom stanovisku. Pokiaľ by však mal vychádzať z
takejto argumentácie žalovaného, súd prvej inštancie mal za to, že s poukazom na odborné stanovisko,
ktoré bolo predložené žalovaným, nemohlo tam byť ani vozidlo, pretože subjekt, ktorý zhotovil tzv.odborné stanovisko, uvádza, že v okolí vozidla nie je na fotke vidieť ani stopy vozidla, ani srnky, žiadne
biologické krvné stopy. Avšak mal za nesporné, že na fotografii je viditeľná zasnežená vozovka a aj
vozidlo čiastočne zakryté snehom je zobrazené, viditeľné. Teda v zmysle argumentácie žalovaného by

tam nemohlo byť, resp. prísť po vozovke, ani samotné vozidlo, keďže podľa Odborného stanoviska nie
sú stopy vozidla a žalovaný spochybňuje existenciu srny len preto, že nie je zobrazená na fotografii,
a to ani podľa odborného stanoviska a nie je vidno na fotografiách biologické stopy napriek tomu, že
fotografie sú vyhotovené cca 3 hod po nehode a po snežení. Pokiaľ žalovaný v rámci svojej obrany
uviedol spochybnenie, či skutočne k stretu vozidla so srnou k tej škodovej udalosti v tom čase skutočne

došlo, tak takáto obrana a argumentácia si podľa názoru súdu prvej inštancie rozporuje s listinami
predloženými súdu, keďže minimálne zo Záznamu o preverení oznámenia škodovej udalosti OR PZ
v Dolnom Kubíne nepochybne vyplýva, že to vozidlo na vozovke skutočne stálo, privolaná polícia
konštatovala aj poškodenie vozidla, ako aj lesnú zver. To, že lesnú zver príslušníci policajného zboru
neodfotili, ani nekonkretizovali, o akú lesnú zver ide, nemôže byť na úkor žalobcu, keďže OR PZ v
Dolnom Kubíne potvrdil takúto škodovú udalosť a nebol dôvod tento záznam spochybňovať. Dokonca

z daného záznamu vyplýva, že príslušníci OR v Dolnom Kubíne po nahlásení škodovej udalosti o 0:05
hod. sa dostavili na miesto o 2:40 hod., takže takmer až o tri hodiny sa dostavili na predmetné miesto.
Pokiaľ žalovaný spochybňoval, že došlo vôbec k stretu vozidla s lesnou zverou a k poškodeniu takýmto
spôsobom, súd prvej inštancie považoval za nelogické, prečo ináč by žalobca o polnoci pri hustom
snežení na zasneženej ceste ostal sám s vozidlom stáť a privolal políciu, na ktorú čakal takmer 3 hodiny

s tým, že aj polícia konštatovala lesnú zver. Zároveň súd prvej inštancie zdôraznil, že z ničoho nevyplýva,
žebybolopodanétrestnéoznámeniealebožebysaviedlotrestnékonaniealeboinéobdobnékonanie,z
ktorého by vyplývalo, že by sa žalobca dopustil nejakého poistného podvodu a podobne, a že všetko toto
si žalobca vymyslel. Takže ajz toho dôvodu, že žalovaný netvrdil a nepreukázal súdu, že by podal trestné
oznámenie alebo že by sa viedlo takéto trestné konanie, považoval súd prvej inštancie za nelogickú

argumentáciu žalovaného, pokiaľ pred súdom tvrdil, že spochybňuje tvrdenia žalobcu a že nedošlo ani
k stretu, ani k ničomu obdobnému. Z ničoho relevantného nevyplýva, že by žalovaný podozieral žalobcu
z nejakého podvodu, napriek tomu pred súdom tvrdí, že k stretu nedošlo, a to aj napriek policajnému
záznamu z miesta nehody. Súd prvej inštancie opätovne uviedol, že pokiaľ v danom stanovisku je
konštatované, že v okolí vozidla nie je na fotke vidieť stopy vozidla ani srnky, žiadne biologické stopy, z

predložených listín v spise vyplýva, že v tom čase snežilo. Vyplýva to aj z fotografií, že je nasnežené, aj
vozidlo je pokryté snehom a príslušníci OR PZ v Dolnom Kubíne prišli takmer po 3 hodinách od privolania
žalobcom a vozidlo je fotené iba spredu, takže na fotografiách nie sú zachytené stopy jazdy vozidla,
ktoré sú za vozidlom, ako ani zviera, k nárazu ktorého došlo 20 m za odstaveným vozidlom. Takže z
toho logicky vyplýva, že na fotografii nemôžu byť viditeľné stopy srnky ani stopy jazdy vozidla, ale súd

prvej inštancie považoval za nesporné, že vozidlo tam „nepriletelo“ a z ničoho ani nevyplýva, že by
toto vozidlo bolo na vozovke dlhšiu dobu, a to už v čase, keď ešte nesnežilo a podobne. Pochybnosti
žalovaného, či skutočne policajti boli na mieste nehody podľa názoru súdu prvej inštancie vyvracia
jednak Záznam o preverení oznámenia a jednak fotografie, na ktorých je viditeľný modro-červený odraz
výstražnýchznamenípolicajnéhovozidlanavozidležalobcuataktiežvykonanádychováskúškažalobcu

na mieste nehody. Z celej listiny označenej ako Odborné stanovisko teda podľa názoru súdu prvej
inštancieabsolútnenevyplývalogické,racionálnezdôvodnenieodpovedí.Taktiežzničohonevyplýva,na
základe čoho zhotoviteľ daného stanoviska konštatoval, že charakter poškodenia predného nárazníka
vylučuje jeho vznik pri kontakte s lesnou zverou, a že na vozidle bol poškodený predný nárazník už
pred deklarovanou poistnou udalosťou. Absolútne toto nevyplýva zo žiadneho základu, zo žiadneho

logického zdôvodnenia a z ničoho nevyplýva, nič toto tvrdenie nepreukazuje. Je to iba konštatovanie,
domnienka niekoho, kto vypracoval úlohy na žiadosť žalovaného. Zároveň súd prvej inštancie uviedol,
že z daného stanoviska je možné konštatovať, že nevylučuje zhotoviteľ stret so zverou.

14. Súd prvej inštancie na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu skonštatoval, že skutočne došlo

k stretu vozidla so zverou, a to aj napriek tomu, že táto zver nie je zachytená na žiadnej fotografii
predloženej v spise a zároveň bez ohľadu na to, že nebola konkretizovaná táto zver príslušníkmi
policajného zboru, avšak zo Záznamu príslušníkov OR PZ v Dolnom Kubíne je zrejmé, že žalobca
skutočne ich privolal, nahlásil škodovú udalosť a príslušníci policajného zboru konštatovali lesnú zver, aj
keď bez ďalšej konkretizácie, resp. bez fotodokumentácie. Pokiaľ žalovaný navrhoval fotodokumentáciu,

tak žalobca sa vyjadril, že mal snahu predložiť fotodokumentáciu, ale vraj mu bolo oznámené na OR PZ
v Dolnom Kubíne, nech si to vyžiada žalovaný, o čom žalovaný mal vedomosť, no napriek tomu žalovaný
nepredložil ďalšiu fotodokumentáciu, ani nenavrhol ju súdu zabezpečiť. Nestačí iba v písomnom podaní
zo strany žalovaného uviesť dôkaz - fotodokumentáciu, pokiaľ by ju bolo potrebné osobitne zabezpečiťod iného subjektu. Žalovanému bola táto skutočnosť známa a žalovaný nenavrhol, nezabezpečil žiadne
dôkazy, ani nepreukázal, ani neuviedol žiadnu prekážku, pre ktorú by nemohol zabezpečiť nejaké
dôkazy, pokiaľ spochybňoval tvrdenia žalobcu. Žalovaný tvrdil, že žalobca musí preukázať všetky tieto

skutočnosti, avšak súd prvej inštancie mal za to, že žalobca ich skutočne aj preukázal, pretože predložil
záznam, predložil dotazník, ako aj faktúru a zároveň bolo aj vyjadrenie servisu a zo všetkého vyplýva,
že k poškodeniu vozidla došlo a súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať ani Záznam vyhotovený
príslušníkmi policajného zboru. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného namietala, že nie je zrejmé, či
sa príslušníci policajného zboru skutočne dostavili na miesto dopravnej nehody, súd prvej inštancie

konštatoval, že z daného Záznamu to vyplýva a nebol dôvod spochybňovať tento záznam. Dokonca
uvedené potvrdzuje aj potvrdenie o dychovej skúške žalobcu na mieste nehody. Právny zástupca
žalovaného navrhoval výsluch policajtov, súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, ktorý
namietal navrhované dôkazy, ako aj ďalších svedkov, ako aj likvidátora, že právny zástupca žalovaného
nekonkretizoval a neuviedol, k čomu sa majú navrhovaní svedkovia vyjadrovať. Súd nemôže nahrádzať
vôľu strán sporu, a preto môže sa iba domnievať, čo asi žalovaný chce, avšak to je povinnosťou

žalovaného, resp. žalobcu, teda tej strany sporu, ktorá navrhuje dôkazy, aby presne uviedli, k čomu sa
majú svedkovia navrhovaní vyjadrovať. Napriek vznesenej námietke žalobcu a dotazom súdu, právny
zástupca žalovaného nekonkretizoval, neuviedol dôvody pre vykonanie ním navrhovaných dôkazov.
Súd prvej inštancie aj napriek tejto námietke skonštatoval, že nie je dôvod s poukazom na zásadu
hospodárnosti,efektívnostiazekonomickejzásadyvykonaťnavrhovanédôkazyvýsluchompríslušníkov

policajného zboru a likvidátora, ktorý by mal byť zamestnancom žalovaného. Čo sa týkalo návrhu
výsluchu likvidátora, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vychádzal z listín, ktoré predložil a závery
a konštatovania ohľadom tejto udalosti mal žalovaný na základe záverov svojich zamestnancov, a
teda toho konkrétneho likvidátora. Žalovaný nekonkretizoval takúto osobu, neuviedol meno aj napriek
takej povinnosti uviesť riadne dôkazy už v žalobe, resp. vyjadrení, hoci pravdepodobne by malo ísť

o zamestnanca žalovaného, napriek tomu nekonkretizoval žiadnu konkrétnu osobu, pričom do spisu
boli predložené listiny, na základe ktorých došlo k oznámeniu o uzatvorení šetrenia škodovej udalosti
spôsobom, že neposkytne sa plnenie a tieto závery vychádzali na základe stanoviska likvidátora, ktorý
vychádzal z listín, ktoré boli predložené. Preto súd prvej inštancie nemal dôvod opätovne vypočúvať
takúto osobu, ktorá nebola ani riadne konkretizovaná a nebolo mu zrejmé, keďže to nebolo súdu

oznámené, k akej ďalšej inej skutočnosti by sa mala taká osoba vyjadrovať, a to aj s poukazom na
§ 153 CSP, pretože vo veci sa konali dve pojednávania a na žiadnom z týchto pojednávaní právny
zástupca žalovaného nekonkretizoval tie ďalšie skutočnosti, ani tú osobu. Súd prvej inštancie taktiež
nezistil dôvod vykonať výsluch príslušníkov OR PZ v Dolnom Kubíne, ktorí mali byť prítomní na mieste
škodovej udalosti, pretože daný Záznam bol vyhotovený, podpísaný dvoma osobami, je vyhotovený

príslušníkmi policajného zboru. Zo Záznamu vyplýva, že sa dostavili na danú škodovú udalosť o 2:40
hod., boli privolaní cca o 0,05 hod., a teda bola oznámená škodová udalosť krátko po polnoci žalobcom
a súd prvej inštancie nemal dôvod spochybňovať tento Záznam, ani nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá
by nasvedčovala tomu, že by Záznam bol spísaný bez priamej účasti týchto príslušníkov policajného
zboru, keďže z toho záznamu jasne vyplýva, že sa dostavili v konkrétnom čase na dané miesto, spísal

sa Záznam a vykonala sa aj dychová skúška žalobcu. Zároveň právny zástupca žalovaného navrhoval
aj ďalších svedkov bez konkretizácie, ale iba ako osôb, ktoré mali byť prítomné pri nehode, avšak bolo
zistené, že pri nehode nebol nikto iný, iba žalobca, ktorý narazil vozidlom do bežiacej zveri cez cestu a
následne príslušníci OR PZ v Dolnom Kubíne, takže tiež nebolo možné vykonať daný dôkaz.

15. Súd prvej inštancie mal preukázané z Oznámenia o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 06.04.2023,
že nebude poskytnuté plnenie ani po preverení skutočností s tým, že v danom oznámení uvádza, že
škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z nasledujúcich dôvodov. Následne
bolo uvedené, že v zmysle všeobecných poistných podmienok Auto GO pripoistenie sa vzťahuje len na
také škody na vozidle, ktoré boli preukázateľne spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou

časťou vozidla a súčasne nie sú a nebudú uplatňované z havarijného poistenia a zároveň poisťovateľ je
oprávnený znížiť alebo zamietnuť poistné plnenie v prípade, kedy škodová udalosť nebola vyšetrovaná
príslušnými policajnými orgánmi alebo nebolo jednoznačne preukázané, že ide o poškodenie v dôsledku
stretu so zverou alebo poškodenie zverou. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na rozporné
tvrdenia žalovaného v danom oznámení, kde alibisticky uvádza skutočnosti pre neplnenie, keďže z

toho jeho oznámenia nie je jednoznačne zrejmé, z akého konkrétneho dôvodu odmietol plniť, pretože
sám uviedol, že pripoistenie sa vzťahuje na také škody na vozidle, ktoré boli preukázateľne spôsobené
fyzickým kontaktom zvieraťa a s poškodenou časťou vozidla a zároveň uviedol, že poisťovateľ je
oprávnený zamietnuť poistné plnenie v prípade, kedy škodová udalosť nebola vyšetrovaná príslušnýmipolicajnými orgánmi, pričom z predloženého Záznamu je zrejmé, že bola vyšetrovaná príslušníkmi.
Príslušníci boli na mieste samom a konštatovali účastníka iba žalobcu a zároveň vec ako lesnú zver
a poškodenie vozidla s tým, že žalovaný v danom oznámení bližšie nešpecifikuje skutočnosti. Súd

prvej inštancie poznamenal, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný jednak bez relevantného základu
spochybňuje samotný Záznam vyhotovený OR PZ v Dolnom Kubíne priamo z miesta škodovej udalosti a
zároveň tvrdí, že nemá preukázaný fyzický kontakt zvieraťa s poškodenou časťou a k tomu argumentuje
ním predloženým Odborným stanoviskom, v zmysle ktorého bolo konštatované, že sa tam nenachádzajú
žiadne biologické stopy zvieraťa. Súd prvej inštancie však znovu uviedol, že fotografie boli s časovým

odstupom vyhotovené, zároveň boli také poveternostné podmienky, že bolo nasnežené a zároveň
snežilo a príslušníci OR PZ sa dostavili na miesto až takmer o tri hodiny neskôr, teda s takým časovým
odstupom je možné predpokladať, že stopy už nebudú viditeľné, pričom boli predložené iba fotografie
odstaveného poškodeného vozidla. Zároveň žalovaný napriek ohláseniu škodovej udalosti nepozrel si
vozidlo, neobhliadol on konkrétne, ale ponechal to na servise, ktorý je jeho zmluvným partnerom a ktorý
vozidlo opravil s tým, že osoba zo servisu odpovedala na dotazy súdu v písomnej forme, že nevylučuje

stret so zverou a nepamätal si, či tam bola nejaká srsť a podobne. Súd prvej inštancie tiež poznamenal,
že k nehode došlo 01.02.2023, ale až v marci bolo vozidlo opravované, pričom faktúra bola vyhotovená
27.03.2023. Žalovaný uviedol, že vozidlo mal dovtedy na dvore pri dome a servis následne oznámil čas,
kedy vozidlo bude opravovať. Servis uviedol, že vozidlo bolo objednané 27.02.2023 a reálne sa mohlo
začať s opravou od 01.03.2023, pričom žalobca uviedol, že so servisom bol dohodnutý, že mu oznámia,

kedy môže vozidlo priviezť na opravu, pričom žalobca správne poukázal na to, že žiadny právny predpis
mu neprikazuje, kedy musí vozidlo opraviť. Zdôraznil, že škodová udalosť bola riadne nahlásená, čo
vyplýva z predložených listín a pokiaľ si žalovaný, resp. servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného,
nevykonal dôkladne ohliadku a fotodokumentáciu a nezabezpečil si takto dôkazy potrebné pre jeho
závery, nemôže to byť na úkor žalobcu ako poškodeného.

16. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že udalosť tvrdená žalobcom vznikla
a žalobca preukázal jej rozsah a následky s tým, že žalovanému predložil všetky potrebné doklady.
Žalobca v Dotazníku o hlásení škodovej udalosti uviedol, že príčinou poškodenia jeho vozidla bol stret
so zverou. Túto skutočnosť zdokumentovali aj príslušníci policajného zboru tým, že spísali Záznam o

preverení oznámenia, v ktorom sa jasne konštatuje, že účasť na škodovej udalosti mala aj vec - lesná
zver. Súčasne z tejto správy vyplýva, že škodová udalosť nebola zavinená vodičom, pričom žalobca
vykonal aj dychovú skúšku s negatívnym výsledkom. Skutočnosť, že žalobca neodfotil zrazenú srnku,
ktorá mu vbehla do cesty, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu poisteného motorového vozidla, nie
je prekážkou pre poskytnutie poistného plnenia. Žalobca nebol povinný vykonať fotodokumentáciu. V

zmysle poistných podmienok bolo potrebné prešetrenie políciou, ktorú žalobca privolal a bol riadne
spísanýZáznamoprešetrení.Podstatnébolo,žepríslušníciORPZvDolnomKubínenamiesteškodovej
udalosti boli, evidovali lesnú zver - srnku, ako aj poškodenie vozidla žalobcu, pričom keby lesná zver sa
na mieste nehody nenachádzala, tak nebol by dôvod, aby ju príslušníci OR PZ deklarovali v zázname.
Žalobca ako poistený bol povinný pravdivo opísať vznik a následky škodovej udalosti s poukazom aj

na § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalovaný spochybňoval opísanie škodovej udalosti
žalobcom, z ničoho nevyplýva, že by toto spochybnenie nejakým úradným spôsobom deklaroval a
oficiálne spochybňoval, pretože v takom prípade by išlo o určitý trestný čin a z ničoho nevyplýva, že by
bol daný podnet na trestné konanie či stíhanie.

17. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaný bol
povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia. Žalovaný však vo svojom oznámení uviedol
dva alternatívne dôvody, teda jednak že škodová udalosť nebola vyšetrená príslušnými policajnými
orgánmi, čo sa preukázalo ako nepravdivé tvrdenie a zároveň že nebolo jednoznačne preukázané, že
išlo o poškodenie v dôsledku stretu so zverou alebo poškodenia zverou a v danom prípade pochybnosti

žalovaného o strete so zverou z ničoho racionálneho nevychádzajú, pretože jednak servis, ktorý je
jeho zmluvným partnerom a ponechali na servis aj obhliadku vozidla, pripustil stret vozidla so zverou
a zároveň zo Záznamu polície tiež vyplýva stret so zverou a zároveň aj z listiny označenej ako
Odborné stanovisko predložené priamo žalovaným tiež vyplýva, že nie je na 100% možné vylúčiť stret
vozidla so zverou. Teda zo všetkých listín vyplýva možnosť stretu so zverou, dokonca aj príslušníci

policajného zboru potvrdili účasť lesnej zveri, a preto súd prvej inštancie nevidel dôvod pochybovať o
tejto skutočnosti. Z ničoho nevyplýva, že v žiadnom prípade nedošlo k stretu a k poškodeniu.18. S poukazom na všetky skutočnosti a po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru,
že došlo k stretu vozidla so zverou a následné poškodenie vozidla bolo a skutočnosť, že zranená, resp.
mŕtva zver na krajnici 20 m za odstaveným vozidlom nebola fotograficky zachytená, resp. tečúca krv

zo zvieraťa a podobne, nemôže byť na úkor žalobcu. Súd prvej inštancie nezistil dôvod na to, aby
pochyboval o skutočnostiach uvedených v zázname OR PZ v Dolnom Kubíne z miesta nehody a mal
za to, že žalovaný bol povinný plniť a poskytnúť poistné plnenie žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy a
všeobecnýchpoistnýchpodmienok.Vtejtosúvislostizároveňopakovaneuviedol,žežalovanýnevykonal
obhliadku vozidla. Vozidlo bolo odstavené cca jeden mesiac po nehode, kým vozidlo bolo dodané do

servisu na vykonanie opravy, pričom obhliadka bola ponechaná na servis, ktorý je zmluvným partnerom
žalovaného a pokiaľ servis nevykonal obhliadnu dôsledne, nemôže to byť na úkor žalobcu. Poznamenal,
že servis pripustil poškodenie vozidla v dôsledku stretu so zverou s tým, že na nejaké biologické stopy
a podobne si už nepamätal, pritom súd prvej inštancie zdôraznil, že vozidlo bolo v zimnom období
v mesiaci február cca mesiac odstavené u žalobcu, kým zmluvný partner žalovaného začal vozidlo
opravovať a poskytol termín na dodanie do servisu. Napriek nedostatočnej fotodokumentácii z miesta

nehody, keďže fotografie zachytávajú iba odstavené vozidlo, podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno
automaticky konštatovať, že k stretu so zverou a k takému poškodeniu vozidla nedošlo. Stret so zverou a
poškodenie vozidla vyplýva zo Záznamu OR PZ v Dolnom Kubíne. Taktiež súd prvej inštancie považoval
za irelevantné, čo sa stalo následne so srnou, a teda námietku žalovaného, že nie je to zrejmé, pre
rozhodnutie v danej veci považoval za irelevantnú a nepodstatnú.

19. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný v rámci svojej obrany zároveň namietal rozsah
škody, nakoľko mal za to, že z faktúry nevyplýva, aké diely boli použité, či boli použité nové alebo už
použité alebo sa opravili pôvodné diely a k tomuto predložil aj odpovede v rámci listiny označenej ako
Odborné stanovisko, kde zhotoviteľ stanoviska uviedol, že k tomuto sa môže vyjadriť až pri dodatočnej

obhliadke, avšak z ničoho nevyplýva, že táto dodatočná obhliadka bola vykonaná a podobne. Zároveň
servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovaného, oznámil súdu, že boli použité nové diely okrem
predného nárazníka, ktorý bol použitý, konkrétne kryt nárazníka. Zároveň servis presne uviedol, čo
bolo poškodené. Hoci v tzv. Odbornom stanovisku bolo rozporované, aké diely boli použité, servis
ako zmluvný partner žalovaného, následne na otázky žalovaného uviedol, aké diely boli použité pri

oprave a zohľadnené vo faktúre a žalovaný nerozporoval jeho tvrdenia. Tým boli podľa názoru súdu
prvej inštancie odstránené spornosti ohľadom použitých dielov, a teda aj pochybnosti o dieloch v
tzv. Odbornom stanovisku, ktorý predchádzal vyjadreniu servisu. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti
poukázal na neprofesionálny prístup zo strany žalovaného, ktorý si nezabezpečil všetky podklady v
rámci šetrenia udalosti, keďže od servisu ako zmluvného partnera, na ktorom ponechal aj ohliadku

vozidla, nezabezpečil informácie ohľadom dielov použitých pri oprave predmetného vozidla a bez
dostatočných informácií ukončil šetrenie a až následne namietal aj fakturáciu opravy, hoci o týchto
skutočnostiach si mohol zabezpečiť informácie počas šetrenia škodovej udalosti, keby pristupoval s
odbornou starostlivosťou.

20. Súd prvej inštancie mal preukázané vystavenie faktúry daným servisom č. 20230065 na sumu
2.029,31 Eur. Konštatoval, že žalovaný vyhotovil tzv. kalkuláciu nákladov na opravu predmetnej veci, v
rámci ktorej uvádza celkovú sumu, výslednú kalkuláciu nákladov opravy 2.314,91 Eur. Teda kalkuloval
ešte vyššiu sumu než bola fakturovaná servisom, a to zmluvným partnerom žalovaného. Teda žalobca
si uplatnil nižšiu sumu, než žalovaný vypočítal v rámci svojej kalkulácie.

21. K tvrdeniu žalovaného s poukazom na ním predložené Odborné stanovisko, že niektoré časti vozidla
nemohli byť poškodené stretom so zverou súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ by bolo hodnoverne
preukázané, že skutočne niektoré časti vozidla boli opravované a účtované v predmetnej faktúre,
ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní od žalovaného, hoci nedošlo k ich poškodeniu predmetnou

škodovou udalosťou, tak samozrejme žalovaný by nebol povinný na náhradu týchto nákladov v
tom rozsahu. Avšak z ničoho hodnoverného a relevantného nevyplýva, že by skutočne nedošlo k
poškodeniu počas predmetnej škodovej udalosti všetkých tých častí tak, ako boli opravené. Servis
opravil vozidlo po jeho obhliadke bez predchádzajúcej obhliadky žalovaným. Súd prvej inštancie uviedol,
že nie je zrejmé, kedy došlo prostredníctvom servisu k obhliadke, avšak považoval za nesporné, že

žalovaný obhliadku nevykonal a nevykonal túto obhliadku ani zhotoviteľ tzv. odborného stanoviska, ktorý
vychádzal iba z predložených listín od žalovaného a z predložených fotografií, pričom bolo zrejmé, že
predložené fotografie boli vykonané v noci, keď snežilo a pri slabom osvetlení a podobne. Argumentácia
žalovaného ohľadom toho, že neboli všetky časti vozidla poškodené stretom so zverou, vychádzaiba z tzv. Odborného stanoviska, avšak z Odborného stanoviska predloženého žalovaným nevyplýva
žiadne zdôvodnenie, žiadne logické ani racionálne vysvetlenie takéhoto konštatovania zhotoviteľa
daného stanoviska. Konštatoval, že v danom Odbornom stanovisku sú iba fotografie, opísanie nejakých

skutočností a následne konštatovanie, kde zhotoviteľ niečo tvrdí na 100%, resp. pripúšťa niečo a
podobne. Takže odpovede v Odbornom stanovisku nie sú hodnoverné a celé odborné stanovisko súd
prvej inštancie posúdil ako nehodnoverný listinný dôkaz, pretože konštatovania v rámci odpovedí toho
stanoviska z ničoho logického a racionálneho nevychádzajú. Konštatovania nie sú ničím vysvetlené,
ničím zdôvodnené, preto nemožno akceptovať odpoveď vyhotoviteľa odborného stanoviska, že niektoré

časti boli poškodené už pred škodovou udalosťou. Z ničoho nie je zrejmé, ako k tomu dospel zhotoviteľ,
ktorý ani v predmete činností nemá takúto možnosť, oprávnenie na takéto odborné stanovisko a z
ničoho nevyplýva jeho odbornosť. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že stanovisko vyhotovil D. F., ktorý je znalec,
súd prvej inštancie uviedol, že stanovisko vyhotovila spoločnosť BD Solutions s.r.o., v ktorom G. D. F.
je spoločníkom a konateľom a pokiaľ je aj znalcom popri činnosti vykonávajúcej v danej spoločnosti,
tak žalovaný to ničím nepreukázal, ničím nepreukázal odbornosť ani spoločnosti BD Solutions s.r.o.

a ničím nepreukázal ani tvrdenie, že G. D. F. je znalec a namiesto riadneho dôkazu alebo riadneho
návrhu v rámci svojej obrany, žalovaný uviedol, že ak súdu vadí uvedenie BD Solutions s.r.o., tak dajú
to opraviť a bude tam uvedené iba G. D. F.. Aj táto skutočnosť podľa názoru súdu prvej inštancie
vyvoláva pochybnosti a nehodnovernosť celého posudku a celého stanoviska, ktoré je iba podpísané
bez identifikácie, bez pečiatky, bez ničoho, ako aj postupu žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu.

Súd prvej inštancie zdôraznil, že odpovede v danom stanovisku nie sú nijakým spôsobom riadne
odôvodnené a nie je zrejmé, na základe čoho zhotoviteľ daného stanoviska konštatoval takéto závery.
Vysvetlenie týchto záverov žalovaným, že predsa podpísaná osoba D. F. je znalec, takže má odborné
znalosti, tak preto je nutné považovať tieto odpovede za správne, súd prvej inštancie považoval za
nepostačujúce a nestotožnil sa s nimi, takéto stanovisko považoval za neprípustné, pričom žalovaný je

zastúpený profesionálnym zástupcom, advokátom a jednak žalovaný ako poisťovňa a jednak aj právny
zástupca ako profesionálny zástupca, advokát, musia mať vedomosť zo svojej praxe, že pokiaľ sa
poskytuje nejaké odborné stanovisko, všetko musí byť riadne zdôvodnené, riadne vysvetlené a nie iba
konštatovanie bez akéhokoľvek základu, bez akéhokoľvek zdôvodnenia, bez akéhokoľvek racionálneho
či logického výkladu a podobne. Takéto odborné stanovisko, resp. takáto listina označená ako odborné

stanovisko je ako dôkaz nedostatočný a nemôže si súd takéto závery osvojiť len preto, že v danej
spoločnosti, ktorá nie je znaleckou organizáciou ani nemá v predmete činnosti takýto predmet na
odborné vyjadrovanie sa a z ničoho nevyplýva, že má odbornú zdatnosť a považovať to za odborne
zdatnélenzdôvodu,žekonateľomaspoločníkomjeosoba,ktorájeúdajneznalcom,neobstojí.Súdprvej
inštancie v tejto súvislosti poukázal na špekulatívny a alibistický prístup žalovaného, ktorý jednak tvrdí,

že žalobca nepreukázal stret so srnou, hoci to vyplýva zo Záznamu OR PZ v Dolnom Kubíne, pripustil
to aj zmluvný partner žalovaného - servis a aj z predloženého Odborného stanoviska, ale zároveň
na preukázanie svojich námietok predložil iba Odborné stanovisko, ktoré však neobsahuje žiadne
logické, relevantné a racionálne zdôvodnenie svojich záverov a aj šerenie ukončil bez zabezpečenia
dostatočných podkladov od zmluvného servisu, ani nevykonal ohliadku vozidla, teda na jednej strane

požaduje nejaké ďalšie preukazovania od žalobcu, hoci sám nepostupoval riadne, profesionálne a s
odbornou starostlivosťou.

22. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia a ničím nepotvrdil
pravdivosť jeho spochybnení ohľadom rozsahu poškodení, pričom zdôraznil, že takéto konštatovanie

môže vychádzať aj zo samotnej obhliadky, ktorú žalovaný nevykonal, ale ponechal obhliadku na servise
ako na zmluvnom partnerovi. Z ničoho nevyplýva, že by závery z obhliadky servisu boli totožné s
predloženým Odborným stanoviskom, resp. s argumentáciou žalovaného, že nedošlo k stretu so zverou
a že niektoré diely boli poškodené už pred nehodou a podobne, pričom svoje tvrdenia, že niektoré
diely boli poškodené už pred nehodou, táto jeho domnienka z ničoho nevyplýva. Mal za to, že žalovaný

nepreukázalsvojetvrdeniaohľadomnámietkyrozsahuškody,ktoráriadnevyplývazpredloženýchlistín-
z faktúry, z vyjadrenia servisu. Námietky žalovaného nevyplývajú zo žiadneho právneho základu, pričom
servis uviedol, aké diely boli použité a tým pochybnosti odstránil a pokiaľ mal žalovaný pochybnosti,
tieto z ničoho relevantného nevyplývajú. Servis, ktorý vykonal opravu a vystavil faktúru, je zmluvným
partnerom žalovaného, riadne oznámil skutočnosti ohľadom opravovaných dielov a žalovaný uvedené

už následne nerozporoval, ani neuviedol relevantné námietky k tomu. Týmto súd prvej inštancie posúdil
tvrdenia servisu za nesporné a pochybnosti žalovaného odstránené.23. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že došlo k stretu vozidla žalobcu
s lesnou zverou, na základe čoho došlo k poškodeniu vozidla, ktoré si dal opraviť v servise, ktorý
je zmluvným partnerom žalovaného a žalovaný je povinný poskytnúť plnenie. V zmysle všeobecných

poistných podmienok je upravené v hlave IX pripoistenie poškodenia a stretu so zverou. Stret so zverou
bol preukázaný Záznamom OR PZ v DK, servis ako zmluvný partner to nevylúčil a aj v Odbornom
stanovisku bol pripustený stret. Zo Záznamu vyplýva, že príslušníci OR PZ v DK sa dostavili na miesto
nehody a vykonali u žalobcu dychovú skúšku, čo preukázal z potvrdenia, ktoré tiež potvrdzuje, že
skutočne sa dostavili na miesto nehody. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný v odpore namietal viac

skutočností, než uviedol v Oznámení o skončení šetrenia, a to či už ohľadom fotografií,... a že niektoré
časti poškodené boli pred nehodou, avšak namietal bez relevantného zdôvodnenia a jeho námietky bolo
nutné posúdiť ako jeho svojvoľný úsudok, ktorý z ničoho relevantného nevyplýva. Keďže tieto námietky
rozšíril až pred súdom, súd prvej inštancie považoval jeho postup za špekulatívny a účelový. Námietka
žalovaného ohľadom časového odstupu medzi nehodou a opravou vozidla je podľa názoru súdu prvej
inštancie irelevantná, pričom termín opravy závisí od možnosti servisu a žiadny právny predpis neukladá

poškodenémučasvykonaniaopravyabolovzáujmežalovanéhovykonaťriadneavčasohliadkuvozidla,
aby sa vyhol spornostiam a pod. Preto mal za to, že je v rozpore s poctivým obchodným stykom a s
dobrými mravmi až pred súdom namietať stav vozidla a pod. Tvrdenie ohľadom toho, že poškodenie
nezodpovedá stretu so zverou, nijako žalovaný neodôvodnil, nepreukázal a nevyvrátil tvrdenia žalobcu.
Žalobca predložil listiny, ako je Záznam polície, kde bol konštatovaný stret so zverou a následne vozidlo

bolo oprave v servise, preto nebol žiadny dôvod pochybovať o hodnovernosti Záznamu polície. Súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobca preukázal stret vozidla predloženými listinami. Z uvedeného dôvodu
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca riadne preukázal svoje tvrdenia a žalovaný ich účinne
nespochybnil.

24. S poukazom na ustanovenie hlavy IX, čl. 1 bod 2 poistných podmienok súd prvej inštancie mal za
to, že žalovaný v zmysle poistnej zmluvy je povinný poskytnúť poistné plnenie, nakoľko dospel k záveru,
že došlo k fyzickému kontaktu zvieraťa s poškodenou časťou vozidla.

25. Súd prvej inštancie poznamenal, že v zmysle ustanovenia hlavy IX, čl. 2 bod 3 poistných podmienok

vyslovil žalovaný záver v Oznámení o skončení šetrenia, avšak neuviedol, čo konkrétne bolo dôvodom
pre nepriznanie poistného plnenia, teda, či z dôvodu, že nebola vyšetrovaná príslušnými policajnými
orgánmi, alebo pretože nebolo preukázané, že ide o poškodenie v dôsledku stretu so zverou alebo
poškodenie zverou. Teda žalovaný dal nejasne takéto oznámenie, aj keď následne z argumentácie
žalovaného v priebehu súdneho konania vyplývali spochybnenia, či sa skutočne policajti dostavili na

danú nehodu, hoci zo Záznamu to bolo o Zázname príslušníkov OR PZ v Dolnom Kubíne. Zároveň
pokiaľ žalovaný mal za to, že nebolo jednoznačne preukázané, že ide o poškodenie v dôsledku stretu
so zverou, predložil Odborné stanovisko, kde to vyhotoviteľ nevylučuje, pričom súd prvej inštancie
dané predložené Odborné stanovisko posúdil ako nehodnoverné. Zároveň aj zo Záznamu OR PZ v
Dolnom Kubíne vyplýva stret so zverou a zároveň aj servis uviedol, že poškodenie mohlo byť z dôvodu

stretu so zverou. Žalobca tieto skutočnosti tvrdil. Žalobca síce nepreukázal danú skutočnosť znaleckým
posudkom, ale z ničoho nevyplýva, že by mal znalecký posudok prednosť, či vyššiu silu pred inými
dôkazmi. Všetky dôkazy sú si rovné. Žalovaný pokiaľ aj predložil tzv. Odborné stanovisko, súd prvej
inštancie ho posúdil ako nehodnoverný dôkaz, ktorý jednak nevylúčil stret vozidla so zvieraťom a jednak
závery tohto stanoviska z ničoho logického a racionálneho nevychádzajú, iba čisté konštatovania bez

zdôvodnenia, čo možno konštatovať, že dané stanovisko postráda akúkoľvek odbornosť. Vyhotoviteľ
Odborného stanoviska ničím nevysvetlil, nezdôvodnil, o nič relevantné neoprel svoje konštatovania, že
niektoré časti boli poškodené už pred nehodou, zároveň poprel stret so zverou a následne pripustil stret
so zverou s tým, že nie je možné to vylúčiť. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie
skonštatoval, že došlo k poškodeniu vozidla žalobcu dôsledkom stretu so zverou, na základe čoho bol

žalovaný povinný poskytnúť plnenie.

26. V súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca nezohľadnil spoluúčasť súd prvej inštancie
konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že boli splnené podmienky podľa čl. 3, bod 1 hlavy
IX poistných podmienok, a teda bola dodaná fotodokumentácia vozidla poistníkom pred vznikom

poistnej udalosti. Uvedená skutočnosť s poukazom na § 151 CSP nebola sporná. Medzi stranami
nebolo nesporné, že poistné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, ktorú žalovaný
so žalobcom riadne uzatvorili dňa 03.05.2022. Žalobca pristúpil k uzatvoreniu danej zmluvy ako
podnikateľský subjekt, teda nejde o spotrebiteľský vzťah, a preto nemožno ho posudzovať akospotrebiteľa s osobitnou ochranou. Keď uzatváral poistnú zmluvu, bol povinný sa oboznámiť so všetkými
dokumentami, čo dokonca aj potvrdil v návrhu poistnej zmluvy, že potvrdzuje, že bol oboznámený
a súhlasí s obsahom dokumentov, medzi ktoré patria aj poistné podmienky poistenia vozidiel Auto

GO 0320. Teda podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca bol si vedomý svojich podmienok a bol si
vedomý, že v prípade poistnej udalosti je povinný na spoluúčasť. Keďže žalovaný zmluvu riadne uzavrel,
oboznámil sa s dokumentmi, nenamietal žiadne skutočnosti, nejde o postavenie spotrebiteľa a ani obsah
daného ustanovenia nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom, či v rozpore s účelom poistenia, súd
prvej inštancie nezistil dôvod, pre ktorý by posúdil dané ustanovenie za neplatné. Súd prvej inštancie

považoval za bežné, že v prípade poistných plnení sa vyžaduje spoluúčasť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
nie je to v zmysle poistenia, súd prvej inštancie vyslovil názor, že spoluúčasť je bežná prax a bežná
obchodná zvyklosť. Súd prvej inštancie nezistil dôvody pre vyslovenie neplatnosti tohto ustanovenia
ani čo sa týka výšky. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné poisťovne, kde majú inú výšku spoluúčasti,
nič mu nebránilo uzatvoriť zmluvu s inou poisťovňou, a nie s poisťovňou žalovaného, pokiaľ nesúhlasil
s niektorými podmienkami. Z ničoho nevyplýva pri uzatváraní zmluvy, že by nesúhlasil s niektorými

podmienkami a pokiaľ sa v skutočnosti neoboznámil riadne so všetkými podmienkami, je to na jeho
úkor, pretože potvrdil svojím podpisom, že sa oboznámil, a teda súhlasí s takýmito podmienkami a
súhlasil v prípade poistnej udalosti s takouto výškou spoluúčasti. Súd prvej inštancie posúdil, že dané
ustanovenie sa neprieči účelu a zmyslu poistenia. Ide o bežnú prax a dojednanie a žalobca s výškou
súhlasil pri uzatváraní zmluvy. Preto súd prvej inštancie posúdil, že nejde o neplatné ustanovenie a

nevyslovil neplatnosť daného ustanovenia. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie považoval
námietku žalovaného ohľadom nezohľadnenia spoluúčasti za opodstatnenú, keďže žalobca si uplatnil
žalovanú istinu, ktorá je vo výške fakturovanej sumy servisom a nezohľadňuje spoluúčasť 20%. Keďže
fakturovaná suma je suma vo výške 2.029,31 Eur, spoluúčasť je 20%, to znamená, že žalobca bol
oprávnený si uplatniť sumu po odpočítaní spoluúčasti vo výške 1.623,45 Eur, avšak s poukazom na čl.

3 bod 2 hlavy IX poistných podmienok v prípade dodržania podmienok uvedených v bode 1 sa výška
spoluúčasti zníži o 40,-- Eur. Medzi stranami bolo nesporné, že podmienky boli splnené podľa bodu 1,
preto sa spoluúčasť zníži o 40,-- Eur, to znamená, že žalovaný je povinný zaplatiť z fakturovanej sumy
po odpočítaní spoluúčasti a o znížení spoluúčasti o 40,- Eur plnenie vo výške 1.663,45 Eur. S poukazom
na uvedené, súd prvej inštancie vo zvyšnej časti istiny žalobu zamietol.

27. Vzhľadom na to, že medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný dňa 06.04.(06.04.2023 – pozn.
odvolacieho súdu) oznámil žalobcovi ukončenie vyšetrenia škodovej udalosti, súd prvej inštancie
uviedol, že od uvedeného dňa mu plynula 15-dňová zákonná lehota na zaplatenie poistného plnenia.
Dňa 21.04.2023 sa nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia stal splatným, teda od nasledujúceho

dňa je žalovaný v omeškaní, to znamená od 22.04.2023. Preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi
úroky z omeškania od 22.04.2023 vo výške 12,5 % ročne, a to z priznanej sumy, t.j. zo sumy 1.663,45
Eur, pričom výšku úrokovej sadzby súd prvej inštancie osobitne nedokazoval v zmysle ustanovení CSP.
Z nepriznanej istiny súd prvej inštancie úroky z omeškania nepriznal, a preto v tej časti žalobu zamietol.
28. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s poskytnutím plnenia, súd prvej inštancie vzniknutý nárok

žalobcovi na paušálnu náhradu nákladov priznal, a to s poukazom na § 369c Obchodného zákonníka
a § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z.

29. Súd prvej inštancie mal za zrejmé, že pokiaľ žalobca si uplatnil náhradu nákladov za predžalobnú
výzvu, ide logicky o úkon pred podaním žaloby, teda ide o príslušenstvo pohľadávky, takže žalobca

si správne náklady za daný úkon uplatnil ako príslušenstvo. Žalobca však nešpecifikoval, o ktorú
konkrétnu výzvu ide pred podaním žaloby. Predpokladal, že je možné sa iba domnievať, že ide o výzvu
zo dňa 01.06.2023, ktorú predložil so žalobou a z ktorej vyplýva, že bola adresovaná žalovanému
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu. Z ničoho však nevyplýva, že táto listina skutočne
bola žalovanému doručovaná, nakoľko nebola predložená žiadna listina preukazujúca odoslanie/

doručovanie, resp. doručenie. Žalovaný sa k doručeniu danej listiny nevyjadril a dá sa s poukazom
na § 151 CSP predpokladať, že danú listinu nerozporuje. Žalobca však nepreukázal, že mu skutočne
vznikol daný výdavok. Z ničoho nevyplýva, že tento výdavok zaplatil právnemu zástupcovi titulom
vykonaného úkonu. Keďže nejde o trovy konania, ale o príslušenstvo, pre úspech žalobcu je potrebné,
aby preukázal, že mu tieto náklady skutočne vznikli, nepostačuje iba predložiť predžalobnú výzvu.

Zuvedenýchdôvodovsúdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobcanepreukázal,žemuvzniklináklady
spojené s predžalobnou výzvou a že by skutočne za takú výzvu aj zaplatil, a preto mu nebolo možné
také náklady priznať. Keďže žalobca dané náklady vôbec nepreukázal, súd prvej inštancie ich žalobcovi
nepriznal a v tej časti žalobu tiež zamietol.30. Súd prvej inštancie z uvedených dôvodov žalobcovi priznal sumu 1.663,45 Eur (sumu poníženú
o spoluúčasť) a úroky z omeškania z danej sumy. Vo zvyšnej časti nepriznanej istiny (spoluúčasť), v

časti úrokov z omeškania z nepriznanej sumy a v časti príslušenstva spočívajúcom v nákladoch za
predžalobnú výzvu súd prvej inštancie žalobu zamietol.

31. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný iba v rozsahu vo výške 1.663,45 Eur spolu s paušálnou
náhradou nákladov, súd prvej inštancie s poukazom na pomer úspechu žalobcu a žalovaného

skonštatoval, že úspech žalobcu je 82,29 %, úspech žalovaného je 17,71%, teda čistý úspech žalobcu
je 64,58 % (82,29 % - 17,71 %). Súd prvej inštancie preto priznal nárok na náhradu trov konania
pozostávajúcu z účelne vynaložených nákladov proti žalovanému žalobcovi v takomto rozsahu.

32. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti prvej a druhej výrokovej vety podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v predmetnej

veci nesprávnym procesným a vecným postupom porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces
a že napadnutý rozsudok vykazuje znaky arbitrárnosti. Vyslovil názor, že žalobcu v konaní zaťažovalo
nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno. Mal za to, že dôkazy označené žalobcom nie
sú dostatočné na to, aby preukázali jeho tvrdenia ohľadom toho, že vozidlo bolo poškodené pri
poistnej udalosti. Uviedol, že v konaní rozporoval správnosť dôkazu – Záznamu OR PZ v Dolnom

Kubíne, z ktorého dôvodu navrhol výsluch príslušníkov Policajného zboru, ktorí mali byť prítomní na
ohliadke vozidla v deň vzniku poistnej udalosti, avšak súd prvej inštancie tomuto návrhu na vykonanie
dokazovania bez náležitého odôvodnenia jeho nevykonania nevyhovel. Zároveň polícia v tomto prípade
nevyhotovila fotodokumentáciu z dopravnej nehody, ktorá je uplatňovaná ako poistná udalosť, čo
zvýšilo jeho pochybnosti o správnosti postupu polície pri dokumentovaní danej dopravnej nehody.

Tvrdil, že posúdenie príčin vzniku poškodenia vozidla je možné vykonať aj na základe odborného
vyjadrenia, resp. znaleckého posudku. Vzhľadom na svoje pochybnosti o správnosti obsahu záznam
OR PZ v Dolnom Kubíne, ako aj tvrdení žalobcu požiadal Ing. Vojtecha Hóbora, ktorý je znalcom
z odboru cestná doprava, ako aj konateľom spoločnosti BD Solutions, s.r.o. o spracovanie odborného
stanoviska, ktoré bolo následne v konaní predložené ako dôkaz. Poukázal na skutočnosť, že odborné

vyjadrenie, eventuálne znalecké dokazovanie bolo z jeho strany navrhnuté ako obrana in eventum, ak
by súdu prvej inštancie neboli ním predložené dôkazy dostačujúce. Preto vyjadrenie súdu prvej inštancie
ohľadom zavádzajúceho vyjadrenia vo vzťahu k navrhovaným dôkazom považoval za nesprávny
záver. Nesúhlasil s celkovým vyhodnotením Odborného stanoviska súdom prvej inštancie, pretože
jeho hodnotenie považoval za arbitrárne a nesprávne. Poukázal na to, že z predloženého Odborného

stanoviska jednoznačne vyplývajú odpovede na otázky zadané z jeho strany. Vyhotoviteľ v ňom uviedol,
že na vozidle bol poškodený predný nárazník pod ľavým predným svetlom už pred deklarovanou
poistnou udalosťou, pričom charakter poškodenia predného nárazníka vylučuje jeho vznik pri kontakte
s lesnou zverou. Zároveň sa v ňom uvádza, že na svetle nie sú žiadne stopy ani po kontakte s lesnou
zverou a že z predložených dokladov nie je identifikovateľná lesná zver a nie je zrejmé ani to, ako polícia

ustálila, že išlo o kontakt s lesnou zverou. Uviedol, že nikdy netvrdil, že odborné stanovisko je znaleckým
posudkom. Poukázal na to, že skutočnosť, že konateľ spoločnosti je aj znalcom bola na Odbornom
stanovisku uvedená a súčasne mal za to, že táto skutočnosť vyplýva aj z verejne dostupných údajov
avprípadepochybnostísúduprvejinštancieichbolomožnéverifikovať.Pokiaľšlooobsahovénáležitosti
Odborného stanoviska uviedol, že tie na rozdiel od znaleckého posudku nie sú právne regulované, preto

je len stručné zodpovedanie otázky, ktorá vyžaduje odborné znalosti je z právneho hľadiska dostatočné.
Ak mal žalobca za to, že Odborné stanovisko nie je dostatočne preukázané, mal ho rozporovať, pričom
to neurobil. Namiesto neho to urobil súd prvej inštancie, čím naručil princíp rovnosti strán v spore.
Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie, pretože nevyplývajú z dokazovania vykonaného v konaní,
t.j. neviedlo sa dokazovanie ohľadom toho, aké bolo počasie, aká bola intenzita sneženia a ako by toto

počasie mohlo mať vplyv na viditeľnosť pneumatík v snehu a na vozidle a pod.. Súd prvej inštancie
sa vôbec nezaoberal skutočnosťami, prečo polícia nevyhotovila fotodokumentáciu a ani tým, prečo
bola zo strany žalobcu vyhotovená fotodokumentácia tak, ako bola, teda ak podľa jeho vyjadrenia srna
ostala asi 20 m za vozidlom, prečo ju nezdokumentoval. Poukázal na to, že podľa hlásenia poistnej
udalostižalobcombolpoškodenýpodvozok,prednýnárazník,prednámaska,ľavýprednýreflektoraľavý

predný blatník. Zo záznamu o preverení oznámenia – poistnej udalosti nie je jasné, či sa príslušníci
policajného zboru dostavili na (údajné) miesto poistnej udalosti. Mal za to, že prítomnosť príslušníkov
policajného zboru si súd prvej inštancie údajne osvojil z výsluchu žalobcu a z modročerveného odrazu
svetla na vozidle žalobcu. Súd prvej inštancie jeho návrh na vykonanie dôkazu výsluchom príslušníkovpolicajnéhozboruvyhodnotilakonadbytočnýdôkaz,apretohozamietolajnapriektomu,žemaldôvodné
pochybnosti o ich prítomnosti na miestne poistnej udalosti, ako aj o priebehu poistnej udalosti, ktoré
počas celého konania namietal. Tieto pochybnosti boli zvýšené aj tým, že polícia nevyhotovila žiadne

fotografie z miesta poistnej udalosti a fotografie vyhotovené žalovaným jeho verziu priebehu poistnej
udalosti nepotvrdzujú. Mal za to, že v konaní preukázal, že poškodenie vozidla v jeho dominantnej časti
nebolo spôsobené stretom vozidla s lesnou zverou, a to predloženým odborným stanoviskom. Vyslovil
názor, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval záver vyslovený v Odbornom stanovisku.

33. Žalovaný v odvolaní ďalej uviedol, že z vykonaného dokazovania výsluchom zamestnanca servisu
nie je možné automaticky odvodiť záver, že poškodenia na vozidle žalobcu spôsobil stret so zverou,
nakoľko sám zamestnanec servisu uviedol, že mohlo, t.j. jednoznačne nekonštatuje, že poškodenia boli
spôsobené stretom so zverou, hoci súd prvej inštancie mal za to, že servis jednoznačne potvrdil, že išlo
o poškodenie spôsobené na základe stretu so zverou. Mal za to, že tento záver nie je možné vyvodiť
z vykonaného dokazovania, nakoľko absentuje myšlienkový postup ako súd prvej inštancie k tejto

skutočnosti dospel. Opätovne poukázal na to, že spracovateľ odborného stanoviska mal k dispozícii
všetky podklady, ktoré boli súčasťou likvidačného spisu, všetku dokumentáciu, fotografie, výstupy, ktoré
boli vykonané po vzniku poistnej udalosti, pred opravou vozidla a po oprave vozidla. Uviedol, že od
svojho prvého úkonu v predmetnom konaní poukazoval na nezrovnalosti v súvislosti so vznikom poistnej
udalosti, pričom súd prvej inštancie sa s jeho výhradami v napadnutom rozsudku nevysporiadal. Preto

mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný. Mal za to,
že v konaní nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že škoda na vozidle
bola spôsobená lesnou zverou. V konaní preukázal, že na vozidle v čase (údajnej) poistnej udalosti
boli prítomné iné, nesúvisiace poškodenia, ktoré neboli spôsobené kontaktom vozidla s lesnou zverou.
Zdôraznil, že žalobca záver odborného stanoviska žiadnymi relevantnými dôkazmi nespochybnil. Súd

prvejinštanciezároveňpochybil,keďnevykonalnímnavrhnutýdôkaz–znaleckédokazovaniezaúčelom
posúdenia nehodového deja predchádzajúceho (údajnej) poistnej udalosti. Nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie, že pre posúdenie je irelevantné, či na vozidle mieste jeho údajného poškodenia
v dôsledku jeho stretu s lesnou zverou bolo v danom čase prítomné aj iné nesúvisiace poškodenie.
Pokiaľ súd prvej inštancie neposudzoval, či celá vzniknutá škoda na vozidle vznikla jednoznačne

a výlučne v príčinnej súvislosti so žalobcom deklarovanou poistnou udalosťou, resp. ak pripustil, že
príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou nie je podstatná, nakoľko vozidlo
sa „aj tak bude opravovať“, hrubo právne pochybil a rozhodol vec v rozpore s platným právom
a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Pokiaľ súd prvej inštancie mal pochybnosti o prítomnosti
iných nesúvisiacich poškodeniach na vozidle v čase vzniku (údajnej) poistnej udalosti na vozidle, nemal

žalobcovi nárok priznať a žalobu mal zamietnuť. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej
inštancie uplatnený nárok posúdil, t.j. či ako nárok na náhradu škody, alebo ako nárok na poskytnutie
poistného plnenia. Opätovne poukázal na skutočnosť, že zo žalobcom predložených fotografií je možné
identifikovať, že na vozidle absentujú akékoľvek stopy po kontakte s lesnou zverou. Mal za to, že
niektoré časti vozidla boli poškodené už pred vznikom poistnej udalosti. Charakter poškodenia predného

nárazníka vylučuje jeho vznik pri kontakte s lesnou zverou. V rovnakej zóne je poškodený aj absorbér
predného nárazníka a ľavé predné svetlo, na ktorom tiež nie je možné identifikovať žiadne stopy po
kontakte s lesnou zverou. Žalovaný nakoniec v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec
nevysporiadal so skutočnosťami uvádzanými ním počas konania a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
Eventuálne navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu v celom
rozsahu zamietol a priznal mu trovy prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

34. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že napadnutú prvú a druhú

výrokovú vetu považuje za správne a zákonné, nakoľko súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav, tento správne vyhodnotil a na vec aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov, ktoré
správnym spôsobom interpretoval. Poukázal na to, že podľa názoru žalovaného výsluch žalobcu nie
je dostatočným dôkazom na preukázanie toho, čo bolo uvedené v žalobe. Civilný sporový poriadok
však za dôkaz označuje všetko, čo môže prispieť k objasneniu veci. Zdôraznil, že medzi dôkazné

prostriedky zaraďuje aj výsluch strany sporu, pokiaľ sa niektoré skutočnosti nedajú preukázať inak. O
takútosituáciuideajvjehoprípade,keďžesámsedelvovozidleaboljediným„svedkom“zrážkyslesnou
zverou, pričom bol pred výsluchom poučený o povinnosti vypovedať pravdivo. Mal za to, že žalovaný ani
nespochybnil pravdivosť a dôveryhodnosť jeho výpovede, len ju jednoducho označil za nedostatočnú.Výpoveď žalobcu je však v súlade s inými dôkazmi a spolu s nimi tvorí ucelenú reťaz vzájomných
dôkazov, ktoré osvedčujú priebeh škodovej udalosti. Pre žalovaného táto výpoveď nie je dostatočným
dôkazom, hoci ju nepopiera, nevyvracia, ani nepredkladá dôkazy, ktoré by ju spochybňovali. Táto

procesná obrana žalovaného, založená na formálnom spochybňovaní váhy jednotlivých dôkazov, sa
žalovanému javila absurdná, pretože ak nemá byť dostatočným dôkazom výpoveď osoby, ktorá sa
škodovej udalosti priamo zúčastnila, potom by vlastne nebolo možné nikdy uniesť dôkazné bremeno,
lebo v konaní by sa nepredkladali také dôkazy, aké by si žalovaný predstavoval. Dôkazom podporujúcim
dôvodnosť žaloby bol aj záznam príslušníkov PZ Dolný Kubín. Žalovaný tvrdil, že rozporoval správnosť

tohto dôkazu, pričom navrhoval výsluch príslušníkov PZ, čo mal súd bez náležitého zdôvodnenia
odmietnuť. Z vyjadrení žalovaného v konaní vyplýva, že tento nerozporoval správnosť tohto dôkazu,
zamýšľal sa len nad tým, či sa príslušníci policajného zboru dostavili na miesto. Zároveň sám žalovaný
v duplike zo dňa 04.09.2023 potvrdil, že záznam bol spísaný príslušníkmi policajného zboru, avšak
osobný výsluch policajtov nepovažoval za potrebný. Sám žalovaný tak nevedel, či sa má dôkaz vykonať,
alebo nie, pričom jeho procesná pasivita v podobe absencie explicitného návrhu na vykonanie dôkazu

nemôže byť v ďalšom použitá ako odvolacia námietka, lebo pochybenie je na strane žalovaného.
Žalobcovi nebolo zrejmé, čo žalovaný súdu prvej inštancie vytýka v súvislosti s týmto dôkazom a jeho
nevykonaním. Pokiaľ žalovaný spochybňoval správnosť postupu polície pri dokumentovaní dopravnej
nehody, mal za to, že ide o nové skutkové tvrdenia a na druhej strane žalovaný nikdy netvrdil, že by
daní policajti mali byť potrestaní za porušovanie povinnosti v súvislosti so škodovou udalosťou. Táto

subjektívna domnienka žalovaného nemá vplyv na zákonnosť postupu policajtov, ani na zákonnosť
potupu súdu v súvislosti s hodnotením dôkazov. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
aj odborné vyjadrenie G. D. F., ktoré žalovaný predložil na svoju obranu. Závery v tomto stanovisku
sú nepreskúmateľné a nemajú oporu v skúmaní a zisteniach znalca. V odbornom stanovisku nie je
vysvetlené, prečo charakter poškodenia vylučuje jeho vznik pri kontakte so zverou. Samotná skutočnosť,

že na vozidle neboli biologické stopy po zveri nevylučujú stret so zverou. Uviedol, že znalec tiež dodal,
že pri ľavom prednom svetle, prednej maske a stene chladičov sa už kontakt so zverou vylúčiť nedá.
Tieto úvahy znalca si podľa názoru žalobcu odporujú, pretože predný nárazník je „navysunutejšia“ časť
vozidla, ktorá prichádza do kontaktu s objektom ako prvá. Ak potom poškodenie predného nárazníka s
istotou nemalo byť spôsobené zrážkou s lesnou zverou, ale ostatné súčiastky vozidla mohli byť, potom

je tento záver podľa názoru žalobcu nelogický. Mal za to, že žalovaný nemôže súdu prvej inštancie
vytýkať nevykonanie dôkazu v podobe znaleckého dokazovania, pretože v sporovom konaní je na
stranách sporu, aby poskytli súdu dostatok skutkových tvrdení a tieto podporili dôkazmi. To, že žalovaný
navrhoval dôkazy „in eventum“ a súd ich nevykonal, nemôže znamenať porušenie procesných práv
žalovaného. Súd nie je povinný ani oprávnený za stranu sporu rozhodovať, či a ktorý z alternatívne

označených dôkazov vykoná. Takýto postup by narúšal rovnosť strán sporu. Žalovaný bol oboznámený
s predbežným hodnotením veci, ako aj s hodnotením odborného stanoviska, preto mu nič nebránilo,
aby predložil znalecký posudok. Strany sporu sú povinné svoje tvrdenia preukazovať iniciatívne a
neprenášať svoju povinnosť na súd. Navrhovanie dôkazov „in eventum“, teda pre prípad, že by iné
dôkazy neboli dostatočné, žalobca považoval za pomerne účelové, lebo strana sporu sa tým zbavuje

procesnej zodpovednosti za priebeh a výsledok konania, a túto prenáša na súd. Následné vytýkanie,
že súd tento alternatívne navrhovaný dôkazov nevykonal, sa javí ako zneužívanie práva. Žalovaný
ako profesionál v oblasti poistenia, navyše zastúpený advokátskou kanceláriou, musí sám zvážiť, či
poskytol súdu dostatok skutkových tvrdení a či svoje tvrdenia aj náležite preukázal, nie sa spoliehať na
to, že ktorý z alternatívne navrhovaných dôkazov si súd vyberie a následne ho vykoná pre spokojnosť

jednej zo strán. Takýto postup sa prieči účelu sporového konania, kde je súd iba rozhodcom, ktorý
rozhoduje spor medzi dvomi stranami, ktoré sú zodpovedné za procesný (ne)úspech v spore. Žalobca
preto mal za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil odborné stanovisko. Zdôraznil, že hodnotenie
dôkazu znaleckým posudkom spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú
podložené obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať,

a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá pravidlám logického myslenia; súd však nemôže
skúmať vecnú správnosť odborných záverov znaleckého posudku, pretože k tomu sudcovia nemajú
odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto preskúmanie zodpovedne urobiť. Týmto
požiadavkám nezodpovedalo odborné stanovisko znalca Ing. Hóbora. Spochybňovanie kontaktu so
zverou iba preto, že sa na vozidle nenachádzali biologické stopy, žalovaný považoval za irelevantné,

pretože zrazenú zver videli aj policajti, ktorí následne spísali záznam. Policajti sa nachádzali priamo
na mieste, zver osobne videli, teda akékoľvek úvahy žalovaného aj znalca sú bezpredmetné a nie sú
spôsobilé spochybniť dôveryhodnosť spísaného záznamu. Ak žalovaný namietal, že odborné stanovisko
nerozporoval, potom poukázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 06.12.2023 a následne aj naprednesy na ústnom pojednávaní, z ktorých vyplýva, že toto odborné stanovisko bolo pomerne podrobne
napádané z jeho strany.

35. Žalobca vo vyjadrení ďalej uviedol, že aj ostatné námietky žalovaného považuje za nedôvodné,
ktoré nie sú spôsobilé spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie vo výroku I. a II.. V podanom
odvolaní už len opakuje svoje argumenty z predošlého konania, s ktorými sa súd prvej inštancie
náležite a podrobne vyporiadal, o čom svedčí aj rozsah odôvodnenia rozsudku. Mal za to, že žalovaný
bezbreho popiera všetky dôkazy, ktoré sa inak navzájom dopĺňajú. Napríklad výpoveď žalobcu, správa

príslušníkov policajného zboru, vyjadrenie zmluvného servisu žalovaného, kde bolo vozidlo opravené,
jasne potvrdzujú, že sa zrazil s lesnou zverou. Napriek týmto dôkazom žalovaný spochybňuje správnosť
zistení súdu prvej inštancie a vytýka súdu, že správne zistil skutkový stav. To, že sa s ním žalovaný,
napriek viacerým dôkazom, nestotožňuje, neznamená akékoľvek pochybenie na strane súdu. Podľa
Civilného sporového poriadku je dôkazom aj výpoveď žalobcu. Žalovaný mal možnosť klásť otázky,
ktorými by jeho výpoveď spochybnil, prípadne mohol predložil dôkazy, ktorými by ju vyvrátil, čo však

počas celého konania neurobil. Odborné vyjadrenie založené na nepreskúmateľnom vyhlásení G. F.
nie je takým dôkazom. Pokiaľ šlo o dôkaz – písomné vyjadrenie H. C., žalovaný uviedol, že tento
vo svojom vyjadrení nevylúčil, že poškodenie mohlo vzniknúť stretom so zverou. Tvrdenie, že „mohlo“
vzniknúť, ale nie je žalovanému na prospech. Tvrdil, že poškodenie je dôsledkom stretu so zverou,
čo jednak potvrdili osobne prítomní policajti, a jednak to potvrdzuje aj písomné vyjadrenie H. C., ktorý

takýto stret nevylúčil. Nepovažoval za dôvodnú ani námietku, že súd prvej inštancie nemal posudzovať,
či celá škoda na vozidla vznikla jednoznačne a výlučne v príčinnej súvislosti so žalobcom deklarovanou
poistnou udalosťou. Pokiaľ mal mať súd prvej inštancie pochybnosti o prítomnosti iných nesúvisiacich
poškodení, nemal mu nárok priznať. Vyslovil názor, že žalovaný opäť ignoroval vykonané dôkazy, a
to výpoveď žalobcu, ktorý pri výpovedi po zákonnom poučení uviedol, že jeho vozidlo nebolo pred

škodovou udalosťou poškodené. Aj výpoveď žalobcu je dôkaz ako každý iný, pričom žalovaný pred
súdom prvej inštancie netvrdil, že vozidlo bolo poškodené už pred škodovou udalosťou, alebo že
mali byť poškodené iba niektoré jeho časti. Uviedol, že súdu prvej inštancie nemôže vytýkať, že sa
nezaoberal skutkovým tvrdením, keď takéto tvrdenie žalovaný neuviedol. Súd prvej inštancie vychádzal
z vykonaných dôkazov, teda aj výpovede žalobcu, ktorá v tejto časti nebola vôbec namietaná, tobôž

nie spochybnená relevantným spôsobom. Zdôraznil, že súd nie je povinný nachádzať tvrdenia a dôkazy
namiestostranysporu.Malzato,žepríčinnásúvislostimedzistretomslesnouzverouapoškodenímjeho
vozidla je daná, je priama a je bezprostredná, akokoľvek to bude žalovaný odmietať. Všetky predpoklady
na vznik nároku na poistné plnenie boli dané a preukázané, čo správne zistil aj súd prvej inštancie. Z
odvolania žalovaného nie je zrejmé, v čom mal súd pochybiť, keď mu vytýka, že nebola preukázaná

príčinná súvislosť. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplývajú zistenia aj úvahy, ako nárok
žalobcu posúdil a na základe čoho ho mal za preukázaný. Na záver žalovaný uviedol, že si splnil
dôkaznú povinnosť a preukázal, že s vozidlom narazil do lesnej zveri, ktorá prebehla cez cestu. Tieto
skutkové zistenia súdom prvej inštancie sú správne. Rovnako ich súd prvej inštancie správne vyhodnotil
a aplikoval relevantné právne predpisy. Žiadal, aby odvolací súd prvej inštancie v napadnutej časti prvej

a druhej výrokovej vety ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

36. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení nepoprel, že jedným z dôkazov v konaní
môže byť aj vyjadrenie žalobcu ako strany sporu, avšak poukazuje na to, že postup súdu prvej

inštancie bol v tomto smere nesprávny, keďže podľa § 195 ods. 1 CSP súd môže nariadiť výsluch
strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Skutočnosti
tvrdené stranami sporu, osobitne však žalobcom ohľadom toho, že došlo k stretu motorového vozidla
so zverou bolo v konaní možné preukázať aj inými spôsobmi/dôkazmi, a to najmä tými dôkaznými
prostriedkami, ktoré v súdnom konaní označil a predložil. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku

žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal zo skutočnosťou, z akého dôvodu mal za splnené
podmienky vyplývajúce z vyššie citovaného ustanovenia CSP ohľadom možnosti realizovania výsluchu
žalobcu ako strany sporu. Vo vzťahu k hodnoteniu výpovede žalobcu ako strany sporu, žalovaný
opätovne poukázal na to, že skutočnosti uvedené v žalobe žalobcom, ako aj v jeho vyjadrení na
pojednávaní dňa 19.01.2024 neobstoja z pohľadu iných dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané. Z

fotodokumentácie vyhotovenej žalobcom, ktorá bola predložená v konaní ako dôkaz nie je možné zistiť
typické stopy na motorovom vozidle, ktoré vznikajú v prípade stretu motorového vozidla s lesnou zverou.
Tieto stopy nie je možné zistiť ani v bezprostrednom okolí motorového vozidla, ktoré je zachytené
na fotografickej dokumentácii. Považoval za potrebné poukázať na úplnú nelogickosť vyhotoveniafotodokumentácie zo strany žalobcu, minimálne tej, ktorá bola v konaní predložená ako dôkaz a
ktorá nelogickým spôsobom nezachytáva lesnú zver, ktorá mala byť zrazená motorovým vozidlom
žalobcu a ani nezachytáva širšie okolie motorového vozidla, z ktorého by bolo možné zistiť, či k

stretu motorového vozidla s lesnou zverou aj skutočne došlo. Mal za to, že argumentácia žalobcu,
že zrazená lesná zver sa nachádzala asi 20 m za motorovým vozidlom, je len jeho tvrdením, ktoré v
konaní nebolo preukázané, pričom žalobca v konaní žiadnym náležitým spôsobom neobjasnil, prečo
bola fotodokumentácia vyhotovená takýmto nevhodným spôsobom. Súd prvej inštancie v tomto smere
vyvodil absolútne neopodstatnené závery, keďže prítomnosť lesnej zveri nebola v konaní preukázaná,

a preto jeho závery nemali žiadnu oporu vo vykonaných dôkazoch. Ďalším dôkazom, ktorý bol v
konaní ním predložený a z ktorého vyplýva, že niektoré poškodenia na motorovom vozidle jednoznačne
nesúvisia s deklarovaným stretnutím motorového vozidla so zverou bolo odborné vyjadrenie Ing.
Vojtecha Hódora. Preto vyslovil názor, že proti tvrdeniam žalobcu jednoznačne stoja minimálne 2
dôkazy, ktoré pravdivosť jeho tvrdení náležitým spôsobom spochybňujú, pričom súd prvej inštancie sa
nedostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení rozsudku so vzájomným vzťahom týchto dôkazov,

a preto na ich základe nesprávne ustálil skutkový stav veci, čo následne viedlo aj k nesprávnemu
právnemu posúdeniu. Pokiaľ šlo o jeho úvahy uvedené v jeho vyjadrení ohľadom relevantnosti alebo
nerelevantnosti ne/vykonania dôkazu v podobe výsluchu príslušníkov Policajného zboru, poukázal na
to, že nejde o jeho nové skutkové tvrdenia v konaní, keďže platí princíp Iura novit curia, z ktorého
jednoznačne vyplýva skutočnosť, že súd prvej inštancii mal pri hodnotení vykonaných dôkazov, v tomto

prípade Záznamu z dopravnej nehody zohľadniť aj tú skutočnosť, že stret so zverou nie je klasifikovaný
ako dopravná nehoda, ale podľa platnej právnej úpravy ide o škodovú udalosť, vo vzťahu ku ktorej
zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov upravuje odlišným spôsobom práva a povinnosti príslušníkov Policajného zboru, ako aj
účastníkov škodovej udalosti. Od povinností účastníka škodovej udalosti vyplývajúcich z citovaného

zákona, je potrebné odlíšiť povinnosti, ktoré žalobcovi vyplývajú z poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril so
žalovaným a z príslušnej právnej úpravy regulujúcej poistné vzťahy. Ďalej sa žalovaný nestotožnil
so žalobcom prezentovaným výkladom procesných podmienok vykonávania dôkazov. Uviedol, že pri
označovaní dôkazov postupoval v súlade s princípom hospodárnosti a rýchlosti konania. V konaní
predložil odborné vyjadrenie spracované odborne spôsobilou osobou. Pre prípad, že by toto odborné

vyjadrenie bolo náležite spochybnené zo strany žalobcu, navrhol vykonanie ďalšieho dôkazu v podobe
znaleckého dokazovania. Bolo len na rozhodnutí súdu prvej inštancie, či takýto dôkaz vykoná alebo
nie. Takto formulované návrhy na vykonanie dôkazov nemožno považovať za prenášanie procesnej
zodpovednosti na súd prvej inštancie. Súčasne považoval za potrebné poukázať na to, že celkové
hodnotenie odborného vyjadrenia, ktoré bolo zo strany žalovaného predložené v súdnom konaní, nebolo

relevantným spôsobom spochybnené zo strany žalobcu, keďže predmetom odborného vyjadrenia bolo
posúdenie otázok, na ktorých vyhodnotenie sú potrebné odborné znalosti, preto je toho názoru, že na
relevantné spochybnenie takého dôkazu, ktorý v sebe zahŕňa potrebu posúdenia odborných otázok,
mal žalobca predložiť relevantné vyjadrenie podopreté odbornými znalosťami, inak ide len o subjektívne
hodnotenie žalobcu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu. Nestotožnil s s vyjadrením žalobcu, v ktorom

sa žalobca snaží vzbudiť dojem, že v konaní bolo preukázané to, že príslušníci Policajného zboru videli
zrazenú zver a boli osobne prítomní pri obhliadke vozidla. Ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré v konaní
nebolo preukázané, pričom poukázal na to, že práve jeden z dôkazov, ktoré navrhoval v konaní vykonať
bolovypočutiepríslušníkovPolicajnéhozboru,ktorímalispísaťzáznamavykonaťobhliadkumotorového
vozidlanamiestenehody;zostranysúduprvejinštancieneboltentodôkazvykonanýajehonevykonanie

nebolo náležite odôvodnené, preto tvrdenia uvedené v tejto časti vyjadrenia žalobcu sú z právneho
hľadiska absolútne irelevantné. Žalovaný sa ďalej nestotožnil s hodnotením dôkazu odborné vyjadrenie
tak,akotovykonalsúdprvejinštancieaakosaknemupriklonilajžalobcaapoukázalnasvojevyjadrenie
k tomuto dôkazu uvedenému v odvolaní. Žalovaný nakoniec nesúhlasil s konštatovaním žalobcu, že
bola preukázaná prítomnosť lesnej zveri a jej stret s motorovým vozidlom. Mal za to, že z právneho

hľadiska nie je podstatné, ako sa veci javia, ale podstatné je to, ako skutočne boli. Názor žalobcu, že
na unesenie dôkazného bremena z jeho strany postačovalo aby preukázal, že poškodenia motorového
vozidla mohli byť aj dôsledkom stretu so zverou považoval za nesprávny. Žalobcu zaťažovalo bremeno
tvrdenia – on tvrdil, že všetky poškodenia, ktoré uplatnil ako poistnú udalosť, spôsobil stret so zverou,
a následne ho zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom na podklade ním navrhovaných dôkazov mal

v konaní jednoznačne preukázať, že všetky poškodenia motorového vozidla, ktoré uplatnil v rámci
poistnejudalosti,bolibezprostrednýmdôsledkomstretumotorovéhovozidlasozverou.Akzvykonaného
dokazovania vyplynulo len to, že poškodenie vozidla mohlo byť aj dôsledkom stretu so zverou, možno
prijať záver, že tieto poškodenia mohli byť úplne alebo z časti spôsobené aj inou príčinou ako bolstret so zverou. Pri takto ustálenom skutkovom stave, nie je možné dospieť k právnemu záveru o
povinnosti žalovaného plniť, keďže žalobca si uplatňoval nárok na poistné plnenie na základe poistnej
zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi ním ako poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovateľom,

pričom zo znenia poistnej zmluvy vyplýva, že dané pripoistenie stretu so zverou, z ktorého si žalobca
uplatňoval nárok na poistné plnenie, je spojené s tým, že poistnou udalosťou, pri ktorej vznikne nárok
na poskytnutie poistného plnenia, je skutočnosť, ktorá spočíva v strete motorového vozidla so zverou
a tento skutkový dej musí byť jednoznačne zo strany žalobcu ako poisteného preukázaný, nie je
postačujúca len možnosť (pravdepodobnosť) toho, že poškodenie mohlo nastať ako dôsledok stretu so

zverou. Podmienky poistnej zmluvy a súvisiaceho pripoistenia stretu vozidla so zverou boli záväzné aj
pre súd prvej inštancie, ktorý pri rozhodovaní o dôvodnosti nároku žalobcu uplatneného žalobou, mal
zohľadňovať aj ich znenie a priznať nárok na plnenie len v tom prípade, ak by bolo v konaní preukázané
ich úplné splnenie. Žalobca v konaní nepreukázal, že poškodenie vozidla bolo spôsobené (výhradne)
stretom so zverou, pričom on v konaní preukázal, že poškodenie vozidla v jeho dominantnej časti nebolo
spôsobené stretom vozidla s lesnou zverou, a to najmä predloženým odborným vyjadrením. Žalovaný

nakoniec vyslovil názor, že v konaní uniesol bremeno tvrdenia, ako aj súvisiace dôkazné bremeno a v
dostatočnom rozsahu spochybnil priebeh škodovej udalosti, ako aj tvrdenia žalobcu ohľadom splnenia
poistnýchpodmienoknavyplateniepoistnéhoplneniazpripoisteniastretumotorovéhovozidlasozverou.
Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako navrhol v podanom odvolaní.

37. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
je v napádaných výrokoch vecne správny. Poukázal na to, že fakt, že zrazil srnku, vyplýva aj zo záznamu
spísaného štátnym orgánom – príslušníkmi PZ, ktorí srnku videli. To, že nie je odfotená priamo srnka
nijako nevylučuje skutočnosť, že tam bola a že ju zrazil práve on. Civilný sporový poriadok nepredpisuje,
ktorá skutočnosť sa má akým dôkazom preukázať. Preto ak nebola mŕtva zver odfotená, ale jej

prítomnosť bola zaznamenaná v policajnom zázname, mal za to, že ide o rovnocenné dôkazy, ktoré
osvedčujú rovnakú skutočnosť. Súčasne neexistoval iný dôkaz o tom, ako k zrážke došlo, preto bola jeho
výpoveď nevyhnutná. Vo vozidle sedel sám, sám zaregistroval zver, ako prebieha cez cestu, avšak na ňu
nestačil reagovať. Túto jeho výpoveď žalovaný nevyvrátil, ani nespochybnil žiadnym dôkazom. Dokonca
ani zmluvný servis žalovaného nevylúčil, že poškodenie mohlo vzniknúť zrážkou so zverou. Potom

všetky dôkazy vo svojom súhrne tvoria ucelenú reťaz, ktorá deklaruje nehodový dej tak, ako ho popísal
žalobca. Poznamenal, že procesná obrana žalovaného, ako aj jeho odvolacie námietky sú založené na
tom, že nehodový dej nebol preukázaný, že dôkazy sú nedostatočné, že chýbajú fotky a pod., pričom
ide iba o jeho subjektívne vnímanie a účelové konanie v snahe vyhnúť sa povinnosti plniť. K tomuto
žalovaný uviedol, že predložené dôkazy majú objektívne dokazovať, že sa skutok (udalosť) stal tak, ako

ho popísal žalobca. Pokiaľ nie sú predložené dôkazy, ktoré si vymieňuje a želá žalovaný, neznamená
to, že nehodový dej nie je objektívne preukázaný. Znova zdôraznil, že prítomnosť zveri potvrdzuje
záznam z polície. Žalovaný ani neuviedol, prečo by nemal byť tento dôkaz pravdivý, resp. prečo by
mal príslušník policajného zboru klamať a uvádzať nepravdivé skutočnosti do záznamu. Príslušník
policajného zboru predsa nemal žiadny záujem na tom, aby žalobca získal poistné plnenie a s najväčšou

pravdepodobnosťou ani nevedel, či má pripoistenie zveri v rámci PZP alebo havarijné poistenie, ktoré
by podobné škody krylo. Pokiaľ žalovaný namietal jeho tvrdenie žalobcu, že zver sa nachádzala asi
20m za vozidlom, dal do pozornosti, že išlo jednak o dôkaz (výpoveď žalobcu) a keby aj išlo iba o
skutkové tvrdenie, potom sa toto považuje za zistené, ak ho protistrana účinne nepoprie. Žalovaný
toto skutkové tvrdenie nepoprel a neuviedol vlastné skutkové tvrdenia ani pred súdom prvej inštancie,

ani v odvolacom konaní, čo by bolo aj tak neprípustné v zmysle ustanovenia § 366 CSP. Zdôraznil,
že odborné vyjadrenie predložené žalovaným je založené na tom, že poškodenie vozidla jednoducho
nevzniklo pri strete so zverou, bez logického vysvetlenia alebo analýzy. Ak je nejaký dokument označený
ako „odborné vyjadrenie“ alebo ho spracuje osoba zapísaná v zozname znalcov, podľa názoru žalobcu
neznamená to absolútnu prednosť pred inými dôkazmi a skutočnosťami alebo nemožnosť preskúmania

obsahu (zdôvodnenia) tohto vyjadrenia súdom. Uviedol, že žalovaný nepredložil taký dôkaz, ktorý by
opis zrážky zo zverou opisovaný žalobcom vylučoval alebo spochybňoval. Súd prvej inštancie správne
zistil skutkový stav a vec správne posúdil. Zároveň mal za to, že nepovažuje za pochybenie súdu prvej
inštancie,aknevykonalznaleckédokazovanie,ktoréžalovanýalternatívnenavrhoval.Navrhovaťdôkazy
spôsobom, že ak súd nebude mať preukázané jedno, nech vykoná druhé, je absolútne neprípustné

a prenášanie zodpovednosti na súd. Žalovaný teda mohol a mal zabezpečiť znalecký posudok na
preukázanie svojich tvrdení, nie prenášať vlastnú procesnú zodpovednosť na súd s tým, že ak odborné
vyjadrenie nebude súdu stačiť, tak súd má podľa vlastnej úvahy vykonať ďalšie dôkazy. Ak by žalovaný
postupoval hospodárne, potom mal znalecký posudok predložiť už s prvým podaním vo veci, eventuálnedo nariadenia pojednávania. Žalovaným predložené odborné vyjadrenie bolo pritom z jeho strany
relevantne spochybnené v písomnom podaní zo dňa 06.12.2023, s ktorým bol žalovaný oboznámený.
Odborné vyjadrenie bolo pripravené pre účely žalovaného, aby mu privodili úspech v konaní, avšak

toto odborné vyjadrenie nie je logicky odôvodnené. Tiež upriamil pozornosť na to, že žalovaný nikdy
netvrdil, že vozidlo žalobcu bolo poškodené už pred škodovou udalosťou. To, že žalovaný predložil
dôkaz – odborné vyjadrenie, kde majú tieto závery vyplývať, nie je tvrdením žalovaného. Považoval
za neprípustné postupovať ako žalovaný, ktorý skutkové tvrdenia o poškodení vozidla pred škodovou
udalosťou neuviedol, a potom sa vlastne len odvolával na závery odborného vyjadrenia, že veď tam je

to uvedené. Nie je možné preukazovať to, čo neexistuje, a to aj pokiaľ ide o neexistenciu skutkového
tvrdenia. Nakoniec poukázal na svoje písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380
CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej
inštancie v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

39. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

40.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

41. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

42. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo

k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom
prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci
na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil
v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa

ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje
a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

43. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa žalobou proti žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 2.029,31 Eur s príslušenstvom, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky
vo výške 40,-- Eur a náhrady nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 103,81 Eur
titulom poistného plnenia na základe Poistnej zmluvy č. 8712273080, produkt „Auto GO“ uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.02.2023 v čase asi o 00:10 hod. viedol
motorové vozidlo po ceste III/2274 smerom od obce H. E. C. D. v okrese Námestovo. Počas jazdy mu

pred vozidlo vbehla zver (srnka), ktorá vytvorila neočakávanú prekážku, ktorej už nedokázal zabrániť,
tak došlo ku kolízii vozidla zo zverou. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa
03.05.2022 odvolací súd zistil, že v rámci tejto poistnej zmluvy si žalobca okrem povinného zmluvného
poistenia u žalovaného pripoistil poškodenie a stret so zverou. V zmysle Hlavy IX., článku 1, bod 2
Poistných podmienok pre poistenie vozidiel Auto GO pripoistenie sa vzťahuje len na také škody na

vozidle, ktoré boli preukázateľne spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou časťou vozidla
a súčasne nie sú a nebudú uplatňované z havarijného poistenia. V zmysle Hlavy IX., článku 2, bod 3
Poistných podmienok poisťovateľ je oprávnený znížiť alebo zamietnuť poistné plnenie v prípade, kedy
škodová udalosť nebola vyšetrovaná policajnými orgánmi alebo nebolo jednoznačne preukázané, že
ide o poškodenie v dôsledku stretu so zverou alebo poškodenie zverou.

44.ZoZáznamuoprevereníoznámenia–škodovejudalostizodňa01.02.2023vyhotovenéhoOkresným
riaditeľstvom Policajného zboru v Dolnom Kubíne, Okresný dopravný inšpektorát v Dolnom Kubíne
odvolací súd zistil, že dňa 01.02.2023 v čase o 02:40 hod. bolo na úseku III/2274 Mútne – C. D., okresNámestovo preverené oznámenie škodovej udalosti. Zároveň z tohto záznamu vyplýva, že udalosť bola
oznámená dňa 01.02.2023 a že účastníkmi škodovej udalosti boli žalobca a lesná zver. Z tohto záznamu
tiež vyplýva, že škodová udalosť nebola zapríčinená vodičom (žalobcom) a že u žalobcu bola vykonaná

dychová skúška s nameranou hodnotou 0,00 mg/L.

45. Z Dotazníka vypísaného žalobcom pre žalovaného dňa 21.03.2023 odvolací súd zistil, že žalobca
v ňom opísal vznik a priebeh škodovej udalosti, a to že ku vzniku škody došlo na ceste z Mútneho do
Oravského Veselého dňa 01.02.2023 o 0:00 hod., pri rýchlosti vozidla 60 km/h, rýchlostný stupeň 4,

zver vyskočila tesne pred autom. Žalobca reagoval zastavením, privolaním polície a dokumentáciou.
Na otázku, ako sa snažil zabrániť nehode žalobca uviedol, že zabrzdením, srnka vybehla veľmi rýchlo.
Ďalej žalobca v dotazníku uviedol, že vozidlo bolo vybavené systémom ABS, snežilo, došlo k úniku
prevádzkových kvapalín a na mieste nehody boli stopy nehody.

46. Z kalkulácie nákladov na opravu (Systém DAT) odvolací súd zistil, že žalovaný vyčíslil výslednú

kalkuláciu nákladov opravy motorového vozidla na sumu 2.314,91 Eur.

47. Z oznámenia o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 06.04.2023 odvolací súd zistil, že žalovaný
žalobcovi oznámil, že škodová udalosť bola uzatvorená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu,
že v zmysle Všeobecných poistných podmienok AUTO GO, pripoistenie sa vzťahuje len na také

škody vozidla, ktoré boli preukázateľne spôsobené fyzickým kontaktom zvieraťa s poškodenou časťou
vozidla a súčasne nie sú a nebudú uplatňované z havarijného poistenia. Zároveň žalobcovi oznámil, že
poisťovateľ je oprávnený znížiť alebo zamietnuť poistné plnenie v prípade, kedy škodová udalosť nebola
vyšetrená príslušnými policajnými orgánmi alebo nebolo jednoznačne preukázané, že ide o poškodenie
v dôsledku stretu so zverou alebo poškodenou zverou.

48. Výzvou na zaplatenie poistného plnenia zo dňa 01.06.2023 žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyzval žalovaného na zaplatenie poistného plnenia vo výške 2.029,31 Eur spolu
s príslušenstvom. Z faktúry č. 20230065 zo dňa 27.03.2023, splatnej dňa 10.04.2023 odvolací súd zistil,
že touto faktúrou Autoservis H. C., I. fakturoval žalobcovi za náhradné diely cenu v celkovej výške

2.029,31 Eur.

49. Žalovaný v podanom odvolaní okrem iného namieta, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil
napadnuté rozhodnutie.

50. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

51. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové

otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV.ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie
vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými
návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I.ÚS 46/05, I.ÚS 353/06, II.ÚS
220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ).

52. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny
záver o dôvodnosti žaloby. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, k svojím záverom
dospel na základe riadne vykonaného dokazovania a dostatočne zisteného skutkového stavu.

Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žalobca v konaní preukázal poškodenie vozidla dôsledkom stretu so zverou, t.j. že došlo
k poistnej udalosti, na základe ktorej žalobcovi vznikol nárok na plnenie. Okolnosť, že táto odpoveďneúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného
rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP.

53. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená
ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany,
ak si neosvojí ním navrhnutým spôsobom hodnotenia navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním

predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov ( III. ÚS 339/0 , II. ÚS 197/07,
IV.ÚS 251/03, II.ÚS 3/97 ).

54. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd nepovažuje námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie za opodstatnenú.

55. Žalovaný v podanom odvolaní namietol aj vecnú správnosť rozhodnutia v časti, ktorou súd prvej
inštancie žalobe žalobcu vyhovel.

56. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

57. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

58. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

59. Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný
uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

60. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil,

keď v napadnutej časti, ktorou žalobe žalobcu v časti o zaplatenia sumy 1.663,45 Eur s príslušenstvom
a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur vyhovel. V
konaní súdu prvej inštancie nezistil odvolací súd žiadne vady, okresný súd sa dostatočne vysporiadal s
tvrdením strán sporu a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na
odôvodnenie rozsudku súdu ako rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd

prvej inštancie neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom a stotožňuje sa s jeho záverom o tom,
žežalobcapreukázal,žedošlokvznikupoistnejudalosti,jejrozsahanásledky,pričomžalovanýžiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal opak. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď žalobe
žalobcu v časti zaplatenia sumy 1.663,45 Eur s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vyhovel a odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie

rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

61. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku s poukazom na dôvody odvolania odvolací
súd konštatuje, že žalobca preukázal dôvodnosť svojho nároku, t.j. že došlo k stretu so zverou
predložením Záznamu o preverení oznámenia – škodovej udalosti spísaného príslušníkmi Okresného

riaditeľstva Policajného zboru dňa 01.02.2023, z ktorého je zrejmé, že dňa 01.02.2023 v čase o 00:05
hod. bolo vykonané preverenie oznámenia škodovej udalosti, ktorej účastníkmi boli žalobca a lesná zver.
Zároveň z neho vyplýva, že príslušníci polície v tom čase u žalobcu vykonali aj dychovú skúšku. Z tohto
záznamu teda vyplýva, že skutočne sa na miesto dopravnej udalosti dostavili príslušníci Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Dolnom Kubíne, ktorí vykonali preverenie oznámenia a skonštatovali

stret s lesnou zverou. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
neexistuje dôvod pochybovať o danom zázname a o skutočnostiach v ňom uvedených. Odvolací súd sa
tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal
a ani nevyvrátil tvrdenia žalobcu, že došlo k stretu so zverou.62. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie
výsluchom príslušníkov policajného zboru, ktorí Záznam o preverení oznámenia – škodovej udalosti

spísali, vypracovanie znaleckého posudku, odvolací súd poukazuje na to, že tým, že súd prvej inštancie
nevykonal tieto dôkazy, neznemožnil tým žalovanému uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko žalovaný presne nekonkretizoval
a neuviedol, k čomu sa majú navrhovaní svedkovia vyjadrovať. Žalovaný rovnako aj pri návrhu na
vykonanie znaleckého dokazovania nekonkretizoval, k čomu sa má znalec vyjadriť, pričom tento

návrh na vykonanie dokazovania bol podaný len podmienene pre prípad, ak sa súd nestotožní s ním
predloženým odborným stanoviskom, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil aj ako nehodnoverný dôkaz,
z ktorého nevyplýva jednoznačný záver, že k stretu so zverou nedošlo. Zároveň žalovanému nič
nebránilo ak mal za to, že na preukázanie jeho tvrdení je potrebný znalecký posudok, aby si ho dal
vypracovať znalcovi, resp. znaleckej organizácii. Nakoľko v danom prípade došlo k poškodeniu vozidla
v dôsledku stretu so zverou a žalobca nahlásil škodovú udalosť na polícii, čo vyplýva zo Záznamu

o preverení oznámenia - škodovej udalosti, t.j. škodová udalosť bola vyšetrovaná policajnými orgánmi
a z ktorého vyšetrovania je jednoznačné, že došlo k stretu vozidla so zverou, odvolací súd má za to, že
neboli splnené podmienky na odmietnutie poistného plnenia podľa Hlavy IX., článok 2, bod 3 Poistných
podmienok. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné.

63. Žalovaný v odvolaní napadol aj výrok, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov
prvoinštančného konania.

64. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň

v odvolaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, ktorými by spochybnil správnosť rozhodnutia o nároku
na náhradu trov konania.

65. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne

posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety podľa §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

66. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

67. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).