Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202212
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8323202212.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Elišky Har Tzvi, v právnej veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: B. Č., I. XX.XX.XXXX, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., za
účasti matky: Y. Č., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. XXX, N. I. H., právne zastúpenej JUDr. Júliusom Bučekom,
advokátom, Štefánikova 22, Humenné, o návrhu otca: M. Y., I.. XX.XX.XXXX, Z. M. N. X, právne
zastúpeného JUDr. Michalom Dribňakom, advokátom, Kpt. Nálepku 440/18, Medzilaborce, v konaní o
zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 8P/221/2023-83 zo
dňa 08.01.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia výživného na maloletého B. zo sumy 75 eur na sumu
40 eur mesačne.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne posúdil podľa ustanovenia § 26, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, §
75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec nepreukázal, že u neho došlo k takej podstatnej zmene
pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného k dieťaťu, ktoré má navyše zdravotné problémy

- autizmus a mentálnu retardáciu. Otec bol v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2020
nezamestnaný a rovnako je nezamestnaný aj v súčasnosti s tým, že poberá čiastočný invalidný
dôchodok vo výške 144,80 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvoma maloletými
deťmi. Jeho najstaršia dcéra G. dosiahla dňa XX.X.XXXX plnoletosť, ktorá žije v zahraničí, čím jehovyživovacia povinnosť skončila. Otec nepreukázal súdu, že má také vážne zdravotné problémy, ktoré by
mu bránili zamestnať sa aspoň na pár hodín denne, prípadne formou brigády. Jeho schopnosť pracovať
je znížená o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Z uvedených dôvodov návrh otca súd prvej

inštancie zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec maloletého.
Namietal nesprávne a neúplné zistenie skutočného stavu veci a nesprávne právne posúdenie veci.
Má za to, že na jeho strane došlo k zmene pomerov, 12/22 bol uznaný za invalidného z dôvodu, že
má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚPSVaR K., kde mu nebola doposiaľ ponúknutá

žiadna vhodná práca. Na úrade práce sa zaregistroval, aj keď by ako invalidný dôchodca nemusel byť
evidovaný. Ďalšie príjmy sú prevažne určené pre potreby maloletého M. (opatrovateľský príspevok,
príspevok na pohonné hmoty a hygienu, rodinné prídavky). Maloletý M. je fyzickou osobou ZŤP s mierou
poruchy 70 %. K tvrdeniu kolízneho opatrovníka, že otcovi bol poskytnutý príspevok na kúpu vozidla, ten
uviedol, že tento príspevok bol poskytnutý maloletému M., ktorý je odkázaný na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu, o čom predložil otec
rozhodnutie ÚPSVaR K.. Ďalej sa vyjadril k výdavkom matky maloletého, ktoré považuje za neprimerané
(poplatok za internet s telefónom, náklady na bývanie). Poukázal na skutočnosť, že navrhol, aby súd
vyžiadal od príslušnej zdravotnej poisťovne doklad o tom, či je matke hradený sprievod počas pobytu
syna v kúpeľoch a ak áno, v akej výške, prípadne, čo poisťovňa matke a synovi prepláca, čo však

súd prvej inštancie nevykonal. Poukázal na skutočnosť, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného
stavu maloletého B. môže matka žiadať úrad práce o príspevky. Uvedomuje si, že tieto príspevky
nenahrádzajú výživné, ale jeho momentálna finančná situácia je taká, že nie je schopný plniť výživné v
súdom stanovenej výške. Súčasná výška výživného je pre otca likvidačná. Poukázal na svoj nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje vykonávať zárobkovú činnosť a znemožňuje mu platiť výživné

v stanovenej výške. Vo vzťahu k plnoletej dcére G. uviedol, že podal návrh na zrušenie vyživovacej
povinnosti k dcére, avšak toto konanie nie je ukončené (dcéra s otcom neudržiava žiaden kontakt, pobyt
dcéry nie je známy otcovi, ale ani súdu). Poukázal na skutočnosť, že výživné vo výške 75 eur bolo určené
súdom na základe dohody rodičov. Otec v tom čase nebol uznaný za invalidného. Navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom. Eventuálne napadnutý rozsudok

zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý uviedol, že starostlivosť o maloletého
zabezpečuje výlučne matka a otec žiadnym spôsobom nejaví záujem o maloletého. Nad rámec
výživného na maloletého neprispieva, nezakupuje maloletému žiadne darčeky a keďže sa s ním

nestretáva nevznikajú mu ani ďalšie výdavky v súvislosti s trávením ich spoločného času. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletého. Poukázala na zdravotný stav maloletého B. a na
náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s jeho starostlivosťou. Má za to, že od posledného rozhodnutia súdu

o výživnom nastali zmeny pomerov na strane otca, ale v zmysle zvýšenia jeho príjmu, keďže v čase
posledného rozhodnutia bol otec nezamestnaný, toho času je nezamestnaný, avšak poberá invalidný
dôchodok. Návrh otca považuje preto za nedôvodný. Poukázala na konanie vedené na Okresnom súde
Humenné sp. zn. 8P/312/2023, kedy rozsudkom zo dňa 31.1.2024 súd prvej inštancie zvýšil výživné
na mal. B. na sumu 120 eur mesačne a zároveň otca zaviazal zaplatiť dlžné výživné. V tomto konaní

súd preskúmal zmenu pomerov na strane oboch rodičov a dospel k záveru, že je v možnostiach a
schopnostiach otca prispievať na výživu maloletého B. sumou 120 eur mesačne. Matka má za to, že otec
je schopný prispievať na maloletého B. aj vyššou sumou ako je momentálne stanovená výška výživného,
nakoľko otec v rozmedzí jedného mesiaca od vydania rozhodnutia poukázal matke aj sumu dlžného
výživného a aj výživné vo vyššej sume. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

9. K vyjadreniu matky zaslal repliku otec maloletého. Uviedol, že proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 8P/312/2023, ktorým súd zvýšil výživné na mal. B., podal v zákonom stanovej lehote
odvolanie, o ktorom doposiaľ odvolací súd nerozhodol. K úhrade zvyšného výživného uviedol, že houhradil z dôvodu vyhnutia sa prípadnej exekúcii. V ostatnom zotrval na svojich odvolacích návrhoch a
tvrdenia. Uplatnil si náhradu trov konania.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podanévčas(§362ods.1CSP)oprávnenýmisubjektmi-účastníkmikonania,vktorýchneprospechbolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho
napadnutej časti bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku

podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

11. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka, vyriešil už súd prvej

inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné
posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

13.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne

správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

14. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť,
či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na mal. B..

15. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

16. Podľa § 62 ods. 4. 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Odvolací súd sa primárne zaoberal námietkou otca a jeho majetkovými pomermi, ktorý v odvolaní
namietal, že súd prvej inštancie náležite nevyhodnotil jeho finančnú situáciu, ktorá v čase poslednej
úpravy bola podstatne vyššia ako je v súčasnosti. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje

na skutočnosť, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom (r. 2020) bol nezamestnaný, rovnako
je nezamestnaný aj v súčasnosti s tým, že je poberateľom čiastočne invalidného dôchodku vo výške
144,80 eur mesačne.19. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj keby otec v súčasnosti reálne príjem nemal, pri rozhodovaní o
výživnom je možné prihliadať aj na možnosti a schopnosti otca. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,
že otec je síce čiastočný invalidný dôchodca, jeho schopnosť pracovať je znížená o 45 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou, no nepreukázal, že by jeho zdravotné ťažkosti boli takého charakteru a
rozsahu, že by nebolo v jeho možnostiach a schopnostiach zvýšiť si svoj príjem, napr. formou brigád,
či zamestnaním sa na skrátený úväzok.

20. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.

Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.

1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody,privýkonektoréhodošlokpoklesualeboažstratejehopríjmov.(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;).

21. Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože
použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný
príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. 5Cdo/14/2021, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk).
Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený

príjem než deklaruje v rozhodnom období.

22. Čo sa týka skutočnosti, že súčasný príjem otca je vo výške 144,80 eur, je potrebné konštatovať
to, čo odvolací súd uviedol už vyššie, a to, že otec v priebehu konania nepreukázal, že by nebolo v
jeho možnostiach a schopnostiach zvýšiť svoj príjem a môcť sa tak riadne podieľať na výžive svojho

mal. syna. Mal by si uvedomiť, že nesie svoju rodičovskú zodpovednosť na zabezpečenie nevyhnutných
životných podmienok svojho mal. syna. Ide o základnú rodičovskú povinnosť, zodpovednosť k čomu
musí svoj život aj patrične prispôsobiť. Mal. B. má závažné zdravotné ťažkosti, je autista, má problémy s
chrbticou, absolvuje kúpeľnú liečbu, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav je potrebný sprievod.

23. Odvolací súd rovnako zohľadnil postoj otca k plneniu jeho vyživovacej povinnosti k mal. synovi, ako
aj k výkonu jeho rodičovských práv a povinností. Otec sa na starostlivosti o maloletého nepodieľa, matke
na jeho výživu neprispieva nad rámec určeného výživného, nijako sa nepodieľa na zvýšených nákladoch
na zdravotnú starostlivosť maloletého, ktorý má problémy s chrbticou a je autistom.

24. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh
odvolateľa, ktorý žiadal znížiť výživné na mal. B. považoval za rozporný s najlepším záujmom mal. B.,
ohrozujúci riadne uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských
povinností k dieťaťu zo strany oboch rodičov.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd
zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z
účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.

26. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 393 a ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).