Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoCsp/21/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122405087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:6122405087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným: 1/ A.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale C. XXX/X, D., 2/ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. H. XXX, o
zaplatenie sumy 13.813,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 13Csp/58/2023-82 zo dňa 23. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu,
podľa ktorého žalobca dňa 28.04.2010 uzavrel so žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkom a spoludlžníkom
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere v znení dodatku č. 1, na základe ktorej žalobca

poskytol žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 13.500,- eur a žalovaní sa zaviazali, že
do pridelenia cieľovej sumy budú vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné mesačné
vklady minimálne vo výške 32,40 eur a zároveň do pridelenia cieľovej sumy budú splácať úroky
z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 38,25 eur a súčasne platiť
poplatok za poistenie typu A pravidelnými mesačnými platbami vo výške 5,40 eur. Konštatoval, že
žalovaní sa tak zaviazali uhrádzať pravidelné mesačné splátky úrokov a úhradu poplatku za poistenie
jednou platbou v celkovej sume 43,65 eur, pričom predmetné splátky boli splatné vždy do 15. dňa

mesiaca a súčasne sa zaviazali pravidelnými mesačnými splátkami úveru vo výške 70,65 eur uhradiť
plnú výšku poskytnutého stavebného úveru, ako aj platiť poplatok za poistenie typu A pravidelnými
mesačnými platbami poistného vo výške 5,40 eur jednou platbou v celkovej výške 76,05 eur na účet
stavebného úveru. Súd prvej inštancie súčasne ustálil výšku úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru
3,4 % ročne a stavebného úveru 4,7 % ročne.

1.2 Poukázal na to, že listinami zo dňa 03.10.2019 označenými ako „Upozornenie na vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti“ žalobca žalovaným oznámil, že dňa 22.10.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, nakoľko títo v zmysle výziev neuhradili vklad na účet stavebného sporenia, resp. omeškané
splátky úrokov z medziúveru vrátane splátky za mesiac október 2019 spolu vo výške 300,04 eur ako
celkovú výšku úrokov z medziúveru, resp. celkovú výšku vkladov. Týmto žalobca súčasne žalovanýchupozornil, že ak do 22.10.2019 dlžnú sumu neuhradia, bude im zaslané oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru s vyčíslenou výškou dlžnej sumy (cca. 11.457,31 eur).

1.3 Súd prvej inštancie taktiež poukázal na to, že listinami zo dňa 23.12.2019 označenými ako
„Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“ žalobca v dôsledku omeškania žalovaných
s platením vkladov na účet zmluvy o stavebnom sporení a úrokov z medziúveru po dobu dlhšiu ako tri
mesiace týmto oznámil, že ku dňu 23.12.2019 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru na základe
zmluvy o úvere a súčasne žalovaných požiadal vrátiť celú dlžnú sumu vrátane príslušenstva, ktorá

k 23.12.2019 predstavovala 11.657,34 eur.

1.4 Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaní
ako dlžníci dňa 28.04.2010 uzavreli Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v zmysle
ktorej im bol poskytnutý medziúver a stavebný úver. Túto zmluvu vyhodnotil súd prvej inštancie ako
zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ust.

§ 52 až § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), keďže žalobca pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy konal a žalovaní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, ako aj s prihliadnutím na skutočnosť, že ide o predtlačenú formulárovú (typovú)
zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jej obsah, z čoho vyvodil, že žalovaní majú
v predmetnom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľov. Na základe uvedeného posudzoval právny

vzťah založený predmetnou zmluvou nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o
zmluve o úvere, ale aj príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spotrebiteľské
zmluvy. Konštatoval, že zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanými, je ako zmluvný typ
upravená v Obchodnom zákonníku a predstavuje tzv. absolútny obchod, avšak sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá sa spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v

prejednávanej veci sa nejedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úveroch č.
129/2010 Z. z. s poukazom na § 1 ods. 3 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., pričom preskúmaním obsahu
zmluvy súd zistil, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle zákona o stavebných úveroch
a bola platne uzatvorená. Súčasne konštatoval, že na predmetnú zmluvu nemožno aplikovať zákon č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože predmetná zmluva predstavuje výnimku v zmysle

§ 2 ods. 3 citovaného zákona.

1.5 Súd prvej inštancie primárne posudzoval obsah výziev, ktorými žalobca vyzýval žalovaných na
zaplatenie dlžnej sumy, resp. na splatenie celého úveru, vrátane príslušenstva, ktoré špecifikoval
v odsekoch 7. a 8. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom konštatoval, že ide o výzvy podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka, a preto skúmal ich obsah
v kontexte s § 565 OZ, a to či spĺňajú náležitosti kvalifikovanej výzvy. Uviedol, že výzva, prezumovaná
§ 53 ods. 9 OZ je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne
obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom spore žalovaní) v
omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru s tým, že bez uvedenia tejto

identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Dospel k nepochybnému záveru, že z hľadiska
obsahu predmetné výzvy nespĺňajú náležitosti kvalifikovanej výzvy, nakoľko ani jedna z nich neobsahuje
špecifikáciu (identifikáciu) konkrétnej splátky, s ktorou boli žalovaní v omeškaní so splácaním úveru. Na
základe uvedeného dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky pre vyhlásenie

mimoriadnej splatnosti úveru, a preto žalobu bez ďalšieho v celom rozsahu zamietol.

1.6 O trovách konania rozhodol v intenciách § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
tak, že žalovaným, ktorí boli v spore v plnom rozsahu úspešnou stranou, právo na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že si žiadne trovy konania nevyčíslili a žiadne

trovy im preukázateľne nevznikli.

2. V zákonnej lehote podal žalobca proti výrokom I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie
z dôvodov vymedzených ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniama§365ods.1písm.h)CSP,t.j.žerozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie a na to nadväzujúce nesprávne skutkové zistenia vo vzťahu k výzve podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na to, že zákon nepredpisuje formu a náležitostivyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru s tým, že veriteľ musí buď vyzvať dlžníka a v uvedenom prípade
by sa mala dodržať písomná forma, alebo rovno namiesto výzvy adresovanej dlžníkovi uplatniť právo
nazaplateniecelejpohľadávkypodanímžalobynasúde.Poukázalnato,žežiadnezákonnéustanovenie

neukladá veriteľovi podmienku uviesť v upozornení na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru splátku,
pre nezaplatenie ktorej mieni pristúpiť k zosplatneniu úveru. Na podporu svojej argumentácie poukázal
na rozhodnutia odvolacích súdov, a to Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoCsp/4/2021 zo dňa 31.03.2022,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/14/2021 zo dňa 09.06.2021, ako aj rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/43/2022 zo dňa 26.07.2023. Na základe uvedeného navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie čo do výroku I. a II. zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Nakoľko súd prvej inštancie výslovne vo svojom rozhodnutí neuviedol odkaz na aplikáciu ust. § 37

ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolací súd podľa § 382 CSP poučil strany sporu o možnej aplikácii
predmetného ustanovenia pri rozhodnutí vo veci samej.

5. K poučeniu odvolacieho súdu a s tým spojenej výzve na vyjadrenie sa vyjadril žalobca, ktorý
s aplikáciou predmetného ustanovenia nesúhlasil, pričom zotrval na svojej odvolacej argumentácii

založenej na tom, že ním učinené právne úkony, a to Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
zo dňa 03.10.2019, ako aj Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 23.12.2019 sú platnými
právnymi úkonmi.

6. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané
oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté, keďže súd
prvej inštancie jeho žalobu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 a 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP) preskúmal rozsudok

súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219
ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vo výroku I., ako aj v závislom
výroku II. o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

8. Žalobca v odvolaní namietal právne posúdenie súdu prvej inštancie ohľadne obligatórnych náležitostí
výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie ohľadne náležitostí upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.10.2019,
pričom na doplnenie, resp. potvrdenie správnosti tam prijatých záverov uvádza nasledovné: V zmysle
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného)

vyhláseniamimoriadnejsplatnostiplneniazospotrebiteľskejzmluvypovinnosťveriteľa(vdanomprípade
žalobcu) upozorniť dlžníka (v danom prípade žalovaných) na uplatnenie tohto práva. Podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase upozornenia na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti „Ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania

so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva“. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v kontexte ustanovenia
§ 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo
v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky“. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že výzva prezumovaná §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti
musí obligatórne obsahovať špecifikáciu (identifikáciu) splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejednávanom
spore žalovaní) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez
uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva

na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a platnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa
nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi,
ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru a tento následok odvrátiť. Preto práve uvedenie konkrétnej splátky je tourozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť voči spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“
výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie, a spotrebiteľ
ztaktovyjadrenéhoúdajanemôžebezďalšiehourčiť,ktorásplátkamôževbudúcnostizaložiťdôvodnosť

predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného
potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné posúdiť, kedy si dodávateľ uplatní svoje
právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti. Navyše je potrebné poukázať na to, že veriteľovi
v spotrebiteľských sporoch vzniká právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru iba v prípade, ak
je dlžník v omeškaní s niektorou splátkou aspoň tri mesiace a súčasne upozorní dlžníka - spotrebiteľa

v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Táto 15-dňová lehota (na upozornenie na
uplatnenie tohto práva) musí uplynúť do splatnosti splátky, ktorá sa stane najskôr splatnou po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, ktorá zakladá právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.
Právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru založené omeškaním s úhradou splátky (s ktorou je
v omeškaní aspoň tri mesiace), potom môže veriteľ uplatniť výlučne do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky (t. j. v poradí prvej splátky, ktorá sa stala splatnou po uplynutí troch mesiacov od omeškania so

zaplatením splátky, zakladajúcej právo zosplatnenia), inak právo
na zosplatnenie na základe splátky, ktorá zakladá právo na zosplatnenie, zanikne. Z uvedeného
možno potom vyvodiť, že z výzvy podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka musí
byť zrejmé označenie konkrétnej splátky zakladajúcej právo veriteľa na (hroziace) vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru, nakoľko v opačnom prípade nemôže objektívne zakladať vedomosť dlžníka

o dôvodnosti zosplatnenia a reálnej možnosti odvrátenia tohto (hroziaceho) následku, ale stáva sa iba
formálnym „upozornením“ nenapĺňajúcim účel predmetného ustanovenia. Len takýto výklad je spôsobilý
korešpondovať s vyššie uvedeným zmyslom účelu ust. § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že procesný súd nie je povinný ex offo
vyhľadávať dôvod oprávnenosti úkonov veriteľa podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka,

keďže by mohlo dôjsť aj k dôvodom, na ktoré účastníci právneho vzťahu ani nepomysleli. V kontexte
s takto formulovaným právnym názorom odvolací súd poukazuje aj na relevantnú odbornú literatúru,
a to Občiansky zákonník I. § 1 – 450 – Komentár od Števček M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M.,
Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol., z vydavateľstva C. H. Beck, Praha, 2015 (strana 576 a nasl.), ktorá
dospela k rovnakému právnemu záveru.

9. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, ktoré je
odvolaciemu súdu známe z úradnej činnosti, odvolací súd primárne poukazuje na to, že v predmetnom
uznesení sa dovolací súd (iba okrajovo) vyjadruje k otázke náležitostí mimoriadneho/predčasného
zosplatnenia úveru v tom zmysle, či predmetný úkon má obsahovať vymedzenie/určenie splátky

zakladajúcej právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru ako (esenciálnej) náležitosti tohto
právneho úkonu, pričom dospel k záveru, „Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu
splátku) zákon veriteľovi neukladá.“. Z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší súd sa v dotknutom
rozhodnutí vyjadril výlučne k otázke platnosti tohto právneho úkonu v kontexte ust. § 39 OZ. Navyše
vyslovený záver sa týka výlučne posúdenia náležitostí právneho úkonu vyhlásenia predčasnej splatnosti

úveru (netýka sa výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ). V kontexte uvedeného odvolací súd poukazuje na
to, že súd prvej inštancie učinil prieskum predmetného právneho úkonu podľa § 37 OZ a dospel
k záveru o neurčitosti predmetných právnych úkonov (výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, prípadne
vyhlásenia mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru). Aj v prípade akceptovania argumentácie žalobcu,
že vyhlásenie mimoriadnej/predčasnej splatnosti úveru obligatórne nemusí obsahovať označenie

splátky, ktorá založila právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, tak uvedené nič nemení na
správnosti záveru súdu prvej inštancie o potrebe uvedenia konkrétnej splátky, s ktorou je dlžník
v omeškaní, vo výzve podľa § 53 ods. 9 OZ, pričom s týmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací
súd v kontexte posúdenia uvedeného v bode 18. odôvodnenia tohto rozsudku plne stotožňuje.

10. Súd prvej inštancie potom podrobiac predmetnú výzvu (upozornenie) zo dňa 03.10.2019 prieskumu
a posúdeniu splnenia podmienok prezumovaných § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dospel
k správnemu právnemu záveru.

11. Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn.

7CoCsp/4/2021 zo dňa 31.03.2022, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5CoCsp/14/2021
zo dňa 09.06.2021, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17CoCsp/43/2022 zo
dňa 26.07.2023, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené rozhodnutia odvolacích súdov nie sú pre
odvolací súd rozhodnutiami vyššej súdnej autority, keď odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedenýchzáverov vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol východiská, ktoré ho viedli k ním vysloveným (odlišným)
právnym záverom.

12. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvej inštancie v závislom výroku o práve na náhradu trov konania,
žalobca v tejto časti zjavne založil svoje odvolanie len na tom, že považoval napadnutý rozsudok
v merite veci za vecne nesprávny, a preto napadol odvolaním aj v ňom závislý výrok o práve na náhradu
trov konania. Inak žalobca neprodukoval žiadne odvolacie námietky, ktoré by mohli byť predmetom
prieskumu v odvolacom konaní.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP tak vo výroku I., ako aj vo výroku II. ako vecne správny potvrdil.

14. Iba na doplnenie si odvolací súd v závere dovoľuje poukázať na zrejmú nesprávnosť uvedenú
v záhlaví rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcu sa uvedenia trvalého pobytu žalovaného 2/, ktorý je

počnúc od 10.11.2023 na adrese F. G. H. XXX. V súvislosti s uvedenou zrejmou nesprávnosťou odvolací
súd upozorňuje súd prvej inštancie na možnosť procesného postupu prezumovaného § 224 CSP, podľa
ktorého súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé
nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, konštatujúc
nedôvodnosť odvolania žalobcu, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP, keď títo žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a vznikol
im tak nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré im v súvislosti s odvolacím konaním vznikli (§
255 ods. 1 CSP), a to v rozsahu 100 %. Odvolací súd však žalovaným 1/ a 2/ nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, keďže im preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy v odvolacom
konaní nevznikli (žalovaní 1/ a 2/ nevykonali v odvolacom konaní žiadny procesný úkon). Práve to
bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd),
mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri
striktnom riadení sa textom v rozhodnej právnej úprave by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové

rozhodovanie o trovách konania predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie
vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady
(porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu
trov konania, a naopak, taký zmysel nemá, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver
o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu

nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť,
alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny
názor vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/166/2016 zo dňa 26.10.2016 a sp. zn.
7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].