Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/867/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214703
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7515214703.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcu Obec Čečejovce, so

sídlom Buzická 55, 044 71 Čečejovce, IČO 00 324 078, zastúpená JUDr. Radomírom Jakabom PhD.,
advokátom, so sídlom v Košiciach, Bočná č.10, proti žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX/XX, D., zastúpenej JUDr.Irenou Sopkovou, s.r.o., IČO: 48 301 728, v zastúpení JUDr. Irena
Sopková,Dvořákovonábrežie7529/E,81102Bratislava,pracoviskoB.,E.D.XX,vkonaníoodstránenie
stavby oplotenia takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Priznáva náhradu trov konania žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podanou žiadal, aby súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť
stavbu murovaného oplotenia z tvárnic postaveného na pozemku nachádzajúcom sa v k.ú. D.,
zapísanom na LV č. XXX ako parc. KN-C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10.017
m2, situovaného v línii skutkového stavu vymedzeného v identifikácii v rozsahu zásahu 162 m2, na
základe identifikácie a stavu v KN vypracovaných spoločnosťou GEOS Košice, s.r.o. zo dňa 10.06.2015
pod č. 154/2015 a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2.V prejednávanej veci súd rozhodol rozsudkom dňa 8.02.2018 tak, že vyhovel návrhu žalobcu.

3.Uznesením krajského súdu zo dňa 5.06.2020 súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, ktorý zrušil rozsudok z dôvodu, že vo veci rozhodol na pojednávaní bez prítomnosti
právnej zástupkyne žalovanej, ktorá sa pojednávania nemohla zúčastniť z dôvodu jej choroby a na
predmetnom pojednávaní bol vyhlásený rozsudok, keďže jej súd odňal možnosť vo veci konať, čím
nezistil riadne skutkový stav a vec prijal predčasý právny záver so zreteľom aj na skutočnosť,

že žalovaná v konaní nemá pasívnu legitimáciu, pričom otázku pasívnej legitimácie žalovanej súd
preskúmava nielen na základe návrhov strán sporu, ale aj ex offo, v každom štádiu konania.

4.Na základe toho súd opätovne sa oboznámil s obsahom spisu, vykonaným dokazovaním, písomnými
vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, ich prednesmi a zistil tento skutočný stav:
Žalobca zotrvával na svojich prednesoch tak, ako to uvádzal a mal za to, že v plnom rozsahu zotrvával
na podanej žalobe ako aj na žalobnej argumentácii v písomnom podaní v plnom rozsahu.

5.Zástupca za žalobcu vo vzťahu k nedostatku procesnej aktivity žalovanej v plnom rozsahu odkázal na
ich pôvodné podania, pričom žalobca mal za to, že sa jedná o samostatnú vec, a v tomto prípade je
splnená aj podmienka aktívnej procesnej legitimácie a ku skutočnostiam, že sa ukazuje niečo v obciČečejovce, že sú zle zamerané pozemky, takúto informáciu právny zástupca nemá, a preto na žalobe
v plnom rozsahu trvá.

6.Zástupcazažalovanúsožalobounesúhlasila,opätovnenamietalapasívnulegitimáciužalovanejstým,
že rozsudok pokiaľ by bol vyhlásený v znení tak, ako bol tento žalobcom podaný, by bol voči jej klientke
absolútne nevykonateľný, pretože nie je vlastníkom a keďže žalobca doposiaľ žalobu neupravil, má
za to, že je potrebné ju zamietnuť s tým, že samozrejme jej klientka nemá pasívnu legitimáciu, keďže

predmetný pozemok, resp. oplotenie je súčasťou veci, a darovacou zmluvou bola aj parcela a na plot
postavený, prevedená do vlastníctva iného, je potrebné žalobu zamietnuť, i keď pravdou je skutočnosť,
že celý pozemok je posunutý, že teda tá hranica nie je taká, aká je v súčasnosti evidovaná, keďže
žalovaná vlastne si ohradzovala iba svoj pozemok a podľa zistení právnej zástupkyne, je celá ulica
posunutá, a teda tým pádom došlo aj k posunu hraníc na celej ulici.

7.Podľa ust.§ 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí, a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

8.Podľa ust. § 121 ods. 1 OZ, príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú

ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

9.V prejednávanej veci súd zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, ktorý sa nachádza
v k.ú. D. na LV č. XXX ako parcela KN-C č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 10.017
m2, na ktorom je postavená miestna komunikácia, taktiež vo vlastníctve žalobcu, že žalovaná v roku

2014 postavila na pozemku žalobcu stavbu betónového oplotenia z tvárnic, že toto oplotenie zjavne
vybočuje z línie oplotení ostatných susediacich pozemkov, že zasahuje až do cestného telesa, a že
si oplotila pozemok nad rámec dovtedy dlhodobo užívaného stavu, že dňa 7.07.2014 žalovaná ohlásila
drobnú stavbu oplotenia na príslušnom stavebnom úrade v obci Čečejovce, že stavebný úrad v rámci
oznámenia k ohláseniu č. 182/2014 zo dňa 7.07.2014 uviedol ako jednu z podmienok, že oplotenie sa

zrealizuje medzi pozemkami žalobcu a žalovanej a že žalovaná nesmie žiadnym spôsobom zasahovať
do susedných pozemkov, že dňa 16.07.2014 bol vykonaný štátny stavebný dohľad, na ktorom bolo
zistené, že predmetná drobná stavba sa realizovala na cudzom pozemku, t.j. pozemku žalobcu, a preto
stavebný úrad rozhodnutím č. 193/2014 zo dňa 16.07.2014 zastavil všetky stavebné práce na stavbe
oplotenia a následne začal konanie o dodatočnom povolení stavby.

10.V priebehu konania zástupca žalovanej doložil notársku zápisnicu sp. zn. N 988/2016 zo dňa
8.09.2016, na základe ktorej A. B., F. G. darovala predmetnú nehnuteľnosť H. B.. Na základe tejto
darovacej zmluvy sa H. B. ako obdarovaný stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX
k.ú. D., a to parc. č. XXXX/XX, záhrady o výmere 3573 m2 a parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy

a nádvoria vo výmere 103 m2 a to v celosti. Na základe darovacej zmluvy bol H. B. zapísaný na LV č.
XXXX k.ú. D., ako vlastník.

11.Súdna prax za súčasť pozemku nepovažuje vedľajšie stavby, medzi ktoré patrí napr. septik, studňa,
oplotenie, objazdová cesta, zemné rozvody elektriny. Podľa Najvyššieho súdu SR treba uvedené

vedľajšie stavby (septik, studňa a oplotenie) považovať v zmysle § 121 OZ za príslušenstvo veci a ak sú
pevne spojené so zemou, napr. studňa vytvorená z betónových skruží, septik) ide o veci nehnuteľné.
Táto úvaha je založená na tom, že uvedené nehnuteľnosti podľa charakteru hospodársky spolunáležia
so stavbou, nie s pozemkom.Na druhej strane súčasťou pozemku sú niektoré vonkajšie úpravy na ňom
umiestnené, predovšetkým oporné múry, záhradné vodovody. Súčasťou pozemku sú aj trvalé porasty.

12.Plot podľa § 44 ods. 3 katastrálneho zákona, spravidla tvorí hranicu medzi pozemkami. Z hľadiska
súkromného práva má plot ako nehnuteľná vec význam len vtedy, ak je tu pevné spojenie so zemou
(pozemkom). Oplotenie v takom prípade je samostatnou vecou v právnom zmysle, a to konkrétne
nehnuteľnou vecou, pričom je súčasne drobnou stavbou, na účely katastrálneho zákona a stavebného

zákona; plot ako taký, nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností, ale jeho stavba nevyžaduje
ani územné rozhodnutia, ani stavebné povolenie, keďže stačí ohlásenie na stavebnom úrade.13.Plot sa súdnou praxou niekedy chápe ako príslušenstvo stavby, názor o tom, že oplotenie je
príslušenstvom domu, vychádza zo stavebných predpisov, ako vyplýva z použitia slovného obratu
„stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej veci“ (§ 55 ods. 2 písm. b) a § 139b ods.6 stavebného

zákona). Takéto vymedzenie však slúži len na účely stavebného práva, definuje ho pre účely
stavebného konania ako tzv. drobné stavby. Stavebné predpisy navyše neurčujú, čo je a čo nie je
príslušenstvom stavby podľa § 121 OZ. Preto z hľadiska klasifikácie veci ako príslušenstva vždy záleží
od konkrétnych okolností daného prípadu; z uznesenia Najvyššieho súdu ČR z 27.06.2011 sp. zn.
22Cdo/370/2010 je zrejmé, že „základnou funkciou oplotenia je ochrana pozemku“, (ale nepriamo domu

na ňom postavenom), nepovažuje dovolací súd úvahu odvolacieho súdu, že oplotenie v tejto veci tvorilo
príslušenstvopozemku,naktoromstálozazjavneneprimeranú“. Vprípade,žeideooplotenierodinných
domov, rekreačných chát alebo iných stavieb, tvoria ploty spravidla podľa konkrétnej situácie, súčasť
týchto budov ako hlavnej veci, a tam, kde ide len o oplotenie pozemku (napr. záhradky), je plot súčasťou
pozemku (§ 120 OZ). Ak by takýto plot nebol postavený vlastníkom na vlastnom pozemku, stáva sa plot,
ak nie je súčasťou budovy alebo pozemku, vlastníkom stavebníka (R 10/1974). V prejednávanej veci

je zrejmé, že v priebehu konania došlo k prevodu nehnuteľnosti na H. B., na základe ktorých sa tento
stal vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, je pravdou skutočnosť uvádzaná zástupcom
za žalovaného, že predmetom prevodu nebolo oplotenie daného pozemku a že stavebné povolenie
bolo vydané na meno žalovanej, avšak zo skutočností, ako sú vyššie uvedené je zrejmé, že oplotenie
je v zmysle stavebného zákona (§ 3 ods. 1c vyhlášky č. 85/1976 Zb.) je oplotenie drobnou stavbou,

ktorá vyžaduje len ohlasovaciu povinnosť, a teda nie je stavbou v zmysle stavebného zákona, ale je
príslušenstvom pozemku.

14. Keďže došlo k prevodu pozemku na nového vlastníka, je zrejmé, že i plot ako príslušenstvo tohto
pozemku, prešlo do vlastníctva inej osoby, než je žalovaná.

15. Teda je zrejmé, že akékoľvek ďalšie dokazovanie týkajúce sa skutočností, či oplotenie je postavené
správne, resp. či zasahuje do vlastníctva žalobcu, tak v prejednávanej veci vzhľadom na zistený
nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej, by bol nadbytočný a na základe týchto skutočností, súd
žalobu žalobcu zamietol.

16.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, keďže žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal
plnú náhradu trov konania.

17.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)