Rozsudok – Ostatné ,
Zastavujúce odvolacie konanie, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/139/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203123
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4222203123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a

sudkýň JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej ( spravodajkyňa ), v právnej veci osoby
oprávnenej na výživné: A. A. B., nar. X. XXXX XXXX, trvale pobytom C. XXXX/XX, D. C., zastúpená
splnomocnenkyňou: JUDr. Iveta Majlingová, so sídlom Pohraničná 7, Komárno, IČO: 34 021 515, proti
osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné: E. A., nar. X. XXXX XXXX, trvale pobytom F. G. XX,
G., o určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi, o odvolaní osoby, ktorá je podľa návrhu povinná
platiť výživné, proti rozsudku Okresného súdu Komárno, č.k. 18Pc/35/2022-82 z 15. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolacie konanie v časti určenia výživného z a s t a v u j e.

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti spôsobu splatenia dlhu na zročnom
výživnom m e n í nasledovne:

Dlh na zročnom výživnom vo výške 1 346,74 eur vzniknutý za obdobie od 8. septembra 2022 do 31.
marca 2023 je osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, zaplatiť mesačnými splátkami vo
výške 100,- eur spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu vždy do 15.teho dňa v mesiaci

s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok splatnosť celého plnenia.

III. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, j e povinná zaplatiť náhradu trov tohto konania
osobe oprávnenej na výživné vo výške 1 198,13 eur k rukám splnomocnenkyne osobe oprávnenej na
výživné do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal povinného z vyživovacej povinnosti E. A., nar.
XX.XX.XXXX [ vo výroku nadbytočne opakovane identifikovaného menom, priezviskom a dátumom

narodenia; presná identifikácia je uvedená v záhlaví, vo výroku postačuje označenie v zmysle § 156 z.
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len Civilný mimosporový poriadok ) ] prispievať
na výživu oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX [ tiež vo výroku nadbytočne
opakovane identifikovaná menom, priezviskom a dátumom narodenia; presná identifikácia je uvedená v
záhlaví, vo výroku postačuje označenie v zmysle § 156 Civilného mimosporového poriadku ) výživným
v sume 200,- eur mesačne od 08.09.2022, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca
vopred k rukám navrhovateľky, zaostalé výživné za obdobie od 08.09.2022 do 31.03.2023 v sume 1

346,74 eur povolil povinnému z vyživovacej povinnosti zaplatiť v mesačných splátkach po 200,- eur
spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku až do
vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia a oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. A. B. nar. XX.XX.XXXX, priznal voči povinnému zvyživovacej povinnosti: E. A., nar. XX.XX.XXXX, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a
povinnéhozvyživovacejpovinnostizaviazalzaplatiťnáhradutrovkonaniavovýške1076,64eurkrukám
právnej zástupkyne oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou

§ 18, 19 ods. 1, § 71 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon o rodine“ ). Vecne dôvodil tým,
že účastníci uzavreli manželstvo dňa 3. júla 2021 v Komárne. Z manželstva pochádza jedno maloleté
dieťa G. A., nar. X. XXXXXXXX XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č.k.
12P/85/2022-95 zo dňa 23. februára 2023, v čase vyhlásenia rozsudku rozsudok ešte nebol právoplatný.

Účastníci prerušili spolužitie dňa 24. apríla 2022, kedy sa navrhovateľka
odsťahovala zo spoločnej domácnosti. Odvtedy žije v domácnosti svojich rodičov. Navrhovateľka je
na rodičovskej dovolenke s maloletou dcérou, bez príjmu. Svoje náklady uvádzala v sume 100,- eur
až 200,- eur na stravu mesačne, 20,- až 50,- eur mesačne drogéria a kozmetika, 50,- eur mesačne
na oblečenie, 15,- eur mesačne na telefón, náklady na bývanie v celosti hradia jej rodičia. Povinný
žiadnym spôsobom neprispieval navrhovateľke na jej výživu, je zamestnaný v H. I. F. - Nemecko, s

miestom výkonu práce Belgicko - Waterloo, s čistým mesačným príjmom 1 700,- eur až 2 000,- eur. Na
pojednávaní dňa 15. februára 2023 v konaní vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 11P/83/2022
svoj príjem deklaroval v uvedenej sume po odpočítaní nákladov na bývanie v zahraničí. Svoje výdavky
uviedol v sume 350,- eur mesačne na nájom bytu v Slovenskej republike, náklady na cestovné do
práce raz 4 mesiace asi 380,- eur a v zahraničí asi 100,- eur mesačne. Náklady na

stravu uvádzal v sume asi 150,- eur mesačne. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za
preukázané, že v čase podania návrhu boli účastníci konania manželia. Manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom tunajšieho súdu , č.k. 12P/85/2022-95 zo dňa 23.02.2023, v čase vyhlásenia rozsudku
rozsudok ešte nebol právoplatný. Rovnako bolo v konaní preukázané, že životná úroveň účastníkov
konania ako manželov nebola na rovnakej úrovni. Navrhovateľka - manželka bola v čase rozhodovania

nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke, avšak bez príjmu. Nepoberala ani rodičovský príspevok,
nakoľko bol zrušený, tento bol predtým určený v Maďarsku. Nepoberala ani rodinné prídavky z dôvodu,
že ich poberal otec z Maďarska. Až po právoplatnom rozhodnutí o zverení dieťaťa do jej starostlivosti
si mohla uplatniť rodičovský príspevok a prídavky na dieťa na Slovensku. Z pripojených spisov súd
prvej inštancie zistil, že maloletá jej bola zverená do starostlivosti na čas do rozvodu rozsudkom, č.k.

11P/83/2023-65 zo dňa 15. marca 2023, právoplatným dňa 20. marca 2023, ktorým bol povinný platiť
výživné zaviazaný platiť výživné na maloleté dieťa v sume 250,- eur mesačne a na zaplatenie zaostalého
výživného 1 450,05 eur v splátkach vo výške 150,- eur spolu s bežným výživným.
Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 12P/85/2022-95 zo dňa 23. februára 2023,
týmto rozsudkom bola maloletá tiež zverená do starostlivosti navrhovateľky, v čase rozhodovania súdu v

tejto veci ešte nebol právoplatný. Na druhej strane povinný deklaroval príjem od 1700,- eur do 2 000,- eur
po odrátaní nákladov na bývanie v zahraničí. Ďalšie náklady mal spojené s prenájom bytu na Slovensku,
a to 350,- eur vrátane energii, náklady za prácou približne raz za štyri mesiace, ak ide autom pohonné
hmoty sú asi 380,- eur tam aj späť. Pokiaľ ide lietadlom tak cena letenky závisí od toho, či je nejaká akcia.
Z príjmu si platí ubytovanie v zahraničí vo výške 500,- eur, na pohonné hmoty minie 100,- eur na cestu do

práce a ostatné náklady na stravu, hygienu a podobne asi 150,- eur mesačne. Vzhľadom na uvedené,
zárobkové,majetkovépomery,schopnostiamožnostiúčastníkovkonaniapreukazujúnerovnosťživotnej
úrovne účastníkov konania, ktorá je v hrubom nepomere. Navrhovateľka ostala odkázaná na pomoc
svojich rodičov, pričom sama zabezpečovala starostlivosť o ich spoločné dieťa. V danom prípade v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie bol daný základ nároku v súlade s ustanovením § 71 ods. 1 Zákona

o rodine, t. j. aby bol povinný z vyživovacej povinnosti zaviazaný platiť výživné na navrhovateľku. Čo sa
týka výšky výživného súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že i po odrátaní nákladov povinného a
výživného na jeho maloleté dieťa, zostáva povinnému dostatok finančných prostriedkov, ktoré by pokryli
výživné na manželku aj vo väčšej miere ako požadovala navrhovateľka. Preto súd prvej inštancie návrhu
navrhovateľky vyhovel v celom rozsahu a povinného zaviazal navrhovateľke platiť mesačné výživné vo

výške 200,- eur počnúc od podania návrhu, nakoľko bol toho názoru, že pri dodržaní zásady rovnosti
manželov ide o výživné primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky i možnostiam schopnostiam
povinného. Výživné zvýšil počnúc odo dňa podania návrhu na súd prvej inštancie, teda odo dňa 8.
septembra 2022. Z uvedeného dôvodu za toto obdobie ( od 8. septembra 2022 do 31. marca 2023 )
vzniklo zaostalé výživné 1 346,74 eur ( alikvotná časť zo sumy 200,- eur za mesiac september vo výške

146,74 eur = 6,67 eur/deň x 22 dní + šesť mesiacov x 200,- eur ). Zaostalé výživné súd prvej inštancie
povolil povinnému z vyživovacej povinnosti zaplatiť v mesačných splátkach po 200,- eur spolu s bežným
výživnýmpočnúcodmesiacanasledujúcehopoprávoplatnostitohtorozsudkuaždovyrovnaniastým,že
omeškaniesplnenímčoilenjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplneniavsúlades§232ods.4 z. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len Civilný sporový poriadok ). O trovách konania
súd prvej inštancie rozhodol podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku tak, že oprávnenej priznal
nárok na náhradu trov konania. Predmetné konanie vyvolal svojím správaním povinný, keďže žiadnym

spôsobomneprispievalnavrhovateľkenavýživu,ktorázdôvodustarostlivostioichmaloletédieťazostala
bez akékoľvek príjmu. Súd prvej inštancie na základe uvedeného považoval za spravodlivé priznať
náhradu trov konania navrhovateľke, ktorej vznikli trovy konania vo forme trov právneho zastúpenia v
spojitosti s obranou jej práv. Trovy právneho zastúpenia oprávnenej určil podľa § 10 ods. 1,3, §13a
ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len „vyhláška“ ) v sume 1 076,64
Eur. Podľa § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 12
000,- eur v sume 287,14 eur za jeden úkon právnej služby. Súd prvej inštancie priznal právnej zástupkyni
navrhovateľky odmenu za 3 úkony právnej služby, a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky
- 287,14 eur,

- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej podľa § 13a ods.
1 písm. c) vyhlášky (návrh) - 287,14 eur,
- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej podľa § 13a
- účasť na konaní pred súdom podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky (pojednávanie dňa 15.03.2023) -
287,14 eur,

- režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za tri úkony právnej služby v sume 35,78 eur ( 2x
1 á 11,63 eur - rok 2022, 1 x á 12,58 eur - rok 2023).

2. Osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné ( ďalej len „povinný platiť výživné “) doručila súdu
prvejinštanciepodanieoznačenéakoNávrhotcanazrušenievyživovacejpovinnostinavýživumanželke

zo dňa 25. apríla 2023. Uviedol, že z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd bolo manželstvo rozsudkom súdu
12P/85/2022 rozvedené. Jeho sociálna a finančná situácia sa od vynesenia rozsudku značne zmenila.
Od februára 2023 mu jeho zamestnávateľ nezabezpečil prácu. Pracoval ako živnostník pre nemeckú
firmu H. I.. Vrátil sa na Slovensko. Nakoľko zamestnávateľ s ním nekomunikuje, nevedel si vybaviť ani
registráciu na úrade práce, živnostenský list vrátil. Nájomné za byt, v ktorom býva, platí jeho otec. Toho

času má príjmy len z príležitostných činností. Od 1. mája 2023 má prísľub, že ho zamestná komárňanská
firma D. D. D. G..

3. Povinný platiť výživné dňa 24. mája 2023 pred súdom prvej inštancie uviedol, že mal v úmysle podať
odvolanie proti rozsudku, č. k. 18Pc/35/2022-82 zo dňa 15. marca 2023. Našiel si nesprávny vzor na

internete a do dnešného dňa si myslel, že podanie je podané ako odvolanie proti uvedenému rozsudku.
Odvoláva sa proti uvedenému rozsudku v časti výšky mesačných splátok, pretože zaostalé výživné
nevie splácať mesačne po 200,- eur, ale je ochotný zaplatiť zaostalé výživné vo výške 1 346,74 eur v
splátkach vo výške 50,- eur mesačne. Rozhodnutie považuje za nesprávne, pretože sa mu pred troma
týždňami zmenili pomery ako uvádza v bode II. podania zo dňa 25. apríla 2023. V súčasnosti je už

zamestnaný, pracuje v Maďarsku, má pracovnú zmluvu na plný úväzok, mesačne zarába brutto cca
900,- eur a má vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa vo výške 250,- eur mesačne. Jeho mesačné
výdavky sú nájomné vo výške 350,- eur mesačne, spláca pôžičku mesačne vo výške 48,- eur, náklady na
životné poistenie 98,- eur mesačne. Odvolaním sa domáha toho, aby odvolací súd rozhodol, že zaostalé
výživné vo výške 1 346,74 eur môže splácať v mesačných splátkach vo výške 50,- eur a nie 200,- eur

mesačne.

4. Osoba oprávnená na výživné vo vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že predmetné podanie
povinného platiť výživné je osobitným podaním na zrušenie vyživovacej povinnosti na výživu manželky.
Nesúhlasí s tým, že predmetné podanie zo dňa 27. apríla 2023 je možné kvalifikovať ako odvolanie voči

rozsudku Okresného súdu v Komárne sp. zn. 18Pc/35/2022, pretože spĺňa riadne náležitosti nového
návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, nie náležitosti odvolania. V neposlednom rade rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Povinný platiť výživné až na základe výsluchu, na ktorý bol predvolaný Okresným súdom Komárno
dňa 24. mája 2023 t.j. mesiac po podaní návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči manželke,

uviedol, že predmetné podanie zo dňa 27. apríla 2023 považoval za odvolanie voči rozsudku, sp. zn.
18Pc/35/2022, nakoľko si z internetu stiahol nesprávny vzor. S poukazom na horeuvedené má osoba
oprávnená na výživné za to, že rozsudok Okresného súd v Komárne sp. zn. 11Pc/35/2022 nadobudol
právoplatnosť, nakoľko podanie povinného platiť výživné zo dňa 27. apríla 2023 nie je možné považovaťzaodvolanievočirozsudku.Akbynapriektomuodvolacísúdzaujalvovecinázor,žezostranypovinného
platiť výživné podaním zo dňa 27. apríla 2023 došlo k podaniu riadneho odvolania voči rozsudku
sp. zn. 18Pc/35/2022, navrhla rozsudok Okresného súdu v Komárne sp. zn. 18Pc/35/2022 zo dňa

15. marca 2023 v plnom rozsahu potvrdiť. Je toho názoru, že pri určení vyživovacej povinnosti voči
manželke okresný súd prvej inštancie vydal rozhodnutie na základe dostatočne zisteného skutkového
stavu so správnym právnym posúdením. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite a vyčerpávajúco
zdôvodnil. Povinný platiť výživné napriek tomu, že dosahoval nadštandardné príjmy, opustil svoju
manželku a zanechal ju bez akýchkoľvek príjmov spolu s maloletým dieťaťom. Dokonca vykonal úkony,

na základe ktorých bolo pozastavené vyplácanie materského príspevku od jeho predchádzajúceho
zamestnávateľa, vyše roka sa zdržiaval pre osobu oprávnenú na výživné na neznámom mieste. Spolu
s maloletým dieťaťom zostala bez akéhokoľvek príjmu a možnosti vybaviť si sociálne príspevky, pretože
jej povinný platiť výživné neoznámil svoj pobyt a spôsob, ako by sa s ním dalo skontaktovať, v dôsledku
čoho bola odkázaná spolu s dieťaťom na pomoc svojich rodičov. Povinný platiť výživné je živnostník,
čo sám uvádza vo svojom podaní zo dňa 27. apríla 2023, ktorý pracoval v zahraničí, preto tvrdenie, že

stratil prácu, je účelové a svedčí o jeho nezodpovednom prístupe ako rodiča a manžela. S poukazom
na horeuvedené preto osoba oprávnená na výživné v prípade, ak súd posúdi podanie povinného platiť
výživné zo dňa 27.04.2023 ako odvolanie, navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť v celom
rozsahu a zaviazať povinného platiť výživné k náhrade trov odvolacieho konania.

5. Pre poriadok odvolací súd uvádza, že návrh povinného platiť výživné zo dňa 25. apríla 2023, doručený
súdu prvej inštancie dňa 27. apríla 2023, v spojení s jeho vyjadrením pred súdom prvej inštancie dňa 24.
mája 2023, posúdil podľa obsahu ( § 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku ) ako späťvzatie odvolania
v časti určenia výživného povinnému platiť výživné na osobu oprávnenú na výživné ( v časti prvého
odseku výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ) a v časti výšky splátok dlhu na zročnom

výživnom ( v časti druhého odseku výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie ) ako odvolanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 3 ods. 5 písm. b/ Civilného mimosporového poriadku “),
po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonnej lehote ( § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku ),
oprávneným subjektom, účastníkom konania, povinným platiť výživné ( § 359 a § 362 ods. 1 Civilného

sporového poriadku a § 7 ods. 1 a § 156 Civilného mimosporového poriadku ), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( § 355 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 385 Civilného mimosporového poriadku ),
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody
podaného odvolania ( § 65 Civilného mimosporového poriadku ), keď miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho
vyhlásením ( § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku ) a dospel k záveru, že odvolacie konanie je
potrebné čiastočne zastaviť z dôvodu späťvzatia odvolania povinným v časti výšky výživného ( § 369
Civilného sporového poriadku ) a v časti spôsobu zaplatenia dlhu na zročnom výživnom zmeniť ( § 388
Civilného sporového poriadku ).

7. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie bolo určenie výživného povinnému
platiť výživné pre osobu oprávnenú na výživné titulom vzájomnej manželskej vyživovacej povinnosti na
vyrovnanie ich životnej úrovne ako manželov ( počas trvania manželstva ).

8. Podľa § 369 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno
ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (1). Ak sa odvolanie, o ktorom
nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (3).

9. Právo podať odvolanie, príp. vziať odvolanie späť, je dispozičným právom účastníka konania. Na

účinnosť späťvzatia odvolania nie je potrebný súhlas súdu, ani ostatných účastníkov, pričom podané
odvolanie možno vziať späť len dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté odvolacím súdom. Ak sa odvolanie,
o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví a právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane tak, ako keby k podaniu odvolania nedošlo.

10. Keďže odvolateľ, povinný platiť výživné, späťvzatím podaného odvolania využil svoje právo
disponovať odvolacím konaním v časti určenia výživného, upravené v citovanom ustanovení § 369
Civilného sporového poriadku a urobil tak ešte pred rozhodnutím odvolacieho súdu o jeho odvolaní, bolo
dôvodným, aby odvolací súd odvolacie konanie v danej časti zastavil.11. Predmetom odvolacieho konania po čiastočnom zastavení odvolacieho konania s prihliadnutím na
odvolacie námietky povinného platiť výživné je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktorým uložil povinnosť povinnému platiť výživné splatiť osobe oprávnenej na výživné
dlh na zročnom výživnom vo výške 1 346,74 eur za obdobie od 8. septembra 2022 do 31. marca 2023
mesačnými splátkami po 200,- eur spolu s bežným výživným počnúc od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

12. Podľa § 232 ods. 3, 4 Civilného sporového poriadku lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.(3) Ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.(4)

13. Určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám,
nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či je povolenie takejto výhody vhodné so zreteľom na
pomery toho, komu sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu
a zároveň, či neprimerane neznevýhodní povinného oproti oprávnenému. Súd je povinný prihliadnuť aj

na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na
oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej
ako zákonnej lehote.

14. S poukazom na hore uvedené závery sa odvolací súd nestotožňuje s rozhodnutím súdu prvej

inštancie, ktorým povolil povinnému platiť výživné splácať dlžné výživné v mesačných splátkach po 200,-
eur spolu s bežným výživným vzhľadom k povahe prejednávanej veci a osobným a príjmovým pomerom
povinného platiť výživné. Vzhľadom na výšku dlhu na zročnom výživnom preto odvolací súd uložil
povinnému povinnosť zaplatiť dlh na výživnom mesačnými splátkami vo výške 100,- eur mesačne spolu
s bežným výživným, ktorú výšku považoval za primeranú s prihliadnutím na aktuálne príjmové pomery

povinného platiť výživné. Takto určená splátka výživného výrazným spôsobom nezaťaží povinného platiť
výživné, ktorý bude mať dostatok času na zabezpečenie si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Z
týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 Civilného sporového
poriadku v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlhu na zročnom výživnom tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov konania ( prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd na návrh
osoby oprávnenej na výživné vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie podľa §
396 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

16. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 55 Civilného mimosporového poriadku súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak
je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

18. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

19. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku v zásade platí, že každý z

účastníkov si platí vzniknuté trovy konania sám. Vyplýva to z vyššie citovaného ustanovenia § 52
Civilného mimosporového poriadku, ktoré vychádza z predpokladu, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak Civilný mimosporový poriadok neustanovuje inak.

20. Ide o generálnu klauzulu, ktorá zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov

konania. Prelomenie tejto zásady umožňuje len vo výnimočných prípadoch zákonné ustanovenie §
55 Civilného mimosporového poriadku vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Zákonodarcakonštatoval,žemateriálnykorektívspravodlivéhopožadovanianáhradytrovkonaniamôže
súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Ako konštatoval Ústavný súd SR v rozhodnutíz 31. júla 2008, sp. zn. IV. ÚS 147/08, pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba prihliadnuť aj na
spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho
prístupu k výkonu súdnictva.

21. Osobe oprávnenej na výživné bolo vo veci samej priznané výživné na vyrovnanie životnej
úrovne účastníkov konania ako manželov, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola osoba
oprávnená na výživné nezamestnaná, na rodičovskej dovolenke, avšak bez príjmu, ostala odkázaná
na pomoc svojich rodičov, pričom sama zabezpečovala starostlivosť o dieťa spoločné s povinným platiť

výživné. Nepoberala ani rodičovský príspevok ( nakoľko bol zrušený, predtým bol určený v Maďarsku),
nepoberala ani rodinné prídavky z dôvodu, že ich poberal povinný platiť výživné z Maďarska. Až po
právoplatnom rozhodnutí o zverení dieťaťa do jej starostlivosti si mohla uplatniť rodičovský príspevok
a prídavky na dieťa na Slovensku. Na druhej strane povinný deklaroval príjem od 1 700,- eur do
2 000,- eur mesačne po odrátaní nákladov na bývanie v zahraničí. Odvolací súd potom v zhode so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre priznanie náhrady trov konania

osobe oprávnenej na výživné podľa ustanovenia § 55 Civilného mimosporového poriadku, pretože
spravodlivosť priznania náhrady trov je odôvodnená hore uvedenými okolnosťami prípadu.

22. Osoba oprávnená na výživné si uplatnila náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie
a odvolacím súdom, pričom ich výšku vo vyjadrení k odvolaniu povinného platiť výživné nespresnila.

Odvolací súd určil výšku trov právneho zastúpenia osoby oprávnenej na výživné ( vychádzajúc z obsahu
spisu ) podľa § 10 ods. 1 a 3, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,vyhláška“) v sume 1 198,07 eur.

23. Podľa § 10 ods. 1 a 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci 12.000,- eur
v sume 287,14 eur za jeden úkon právnej služby. Odvolací súd priznal právnej zástupkyni oprávnenej
odmenu za 4 úkony právnej služby, a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom podľa § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky
- 287,14 eur,

- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej podľa § 13a ods. 1
písm. c) vyhlášky ( spísanie návrhu na začatie konania ) - 287,14 eur,
- účasť na konaní pred súdom prvej inštancie podľa § 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky (pojednávanie dňa
15. marca 2023 ) - 287,14 eur,
- písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej podľa § 13a ods. 1

písm. c) vyhlášky ( vyjadrenie k odvolaniu ) - 287,14 eur,
spolu 1 148,56 eur.

24. Režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky odvolací súd priznal za štyri tri úkony právnej
služby v sume 49,57 eur ( 2 x 1 po 11,63 eur - rok 2022, 1 x po 12,58 eur - rok 2023, 1 x 13,73 – rok 2024).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného

sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania

dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Žiadateľ, u
ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o
predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).Dovolanieprípustnépodľa§421Civilnéhosporovéhoporiadkumožnoodôvodniťibatým,žerozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).