Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/54/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8523200539
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8523200539.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. D. XXX/XX, E., t.č. F. D. XX, XXX XX F., G. H.,
zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová, s.r.o., so sídlom Edelénýska 2027/3, Rožňava
proti manželovi: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. D. XXX/XX, E., zastúpený: JUDr. Marián
Geleneky, advokát, Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom ul. C. D. XXX/XX, E., t.č. F. D. XX, XXX XX F., G. H., zastúpeným kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, Gen. Viesta č. 1103/4, 050 01 Revúca, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo účastníkov B. A., H. C. a A. A. uzavreté dňa XX.XX.XXXX v Podolínci, zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX r o z v á d z a.

II. Maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky B. A..

III. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í a p o v i n n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok v bežných veciach.

IV. Otec, A. A., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. A. A. sumou 150,-
mesačne, vždy do 20-tého dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky, B. A., počnúc dňom
doručenia rozsudku osobe povinnej z vyživovacej povinnosti.

V. Otec, A. A. je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. A. A.:

- každý párny týždeň od stredy od 15.30 hod. do nedele do 15.30 hod.
- počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod. do nedele do 15.30 hod., a každý
nepárny rok od nedele od 15.30 hod. do utorka do 15.30 hod.

- počas Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 15.30 hod.

- počas Silvestra každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 15.30 hod.

- počas letných prázdnin prvý a tretí júlový týždeň a prvý a tretí augustový týždeň od pondelka od 09.00
hod. do nedele do 15.30 hod.

- otec je oprávnený kontaktovať sa s maloletým synom prostredníctvom sociálnych sietí každý utorok
a sobotu o 17.00 hod.

Matka je p o v i n n á maloleté dieťa na styk riadne pripraviť a odovzdať otcovi v stanovenom čase
v mieste svojho bydliska.Otec je p o v i n n ý maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v mieste svojho
bydliska.
VI. Rodičia sú p o v i n n í navzájom sa informovať o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého

dieťaťa.
VII. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 09.05.2023 žiadala, aby súd jej manželstvo rozviedol,
maloleté dieťa zveril do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok, otca zaviazal platením výživného v sume 140 eur mesačne, úpravu styku

otca s mal. dieťaťom nežiadala. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili v roku 2015, dôvodom
jeho rozpadu je skutočnosť, že manžel sa voči nej začal správať agresívne a má ju šikanovať. Zároveň
manžel dostávať nekontrolovateľné výbuchy nálad, ktoré už manželka nie je ochotná ďalej akceptovať
amástrach,abysaniečonestalojejalebojejmaloletémudieťaťu.Manželkazvažujeopusteniespoločnej
domácnostiaodísťkrodičomdomestaRevúcaspolusmaloletýmsynom.Manželkamožnosťobnovenia

manželského spolužitia nevidí, chce mať len pokoj, bez útokov a nátlaku zo strany manžela. K návrhu
navrhovateľka pripojila sobášny list a rodný list maloletého dieťaťa.

2. Súd uznesením sp. zn. 2P/54/2023 zo dňa 20.06.2023 ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka a to Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Revúca.

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, manžela navrhovateľky
vyzval, aby sa k návrhu vyjadril a pozval ich na informatívne stretnutie rodičov v rámci modulu cochem.
Na informatívnom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo dňa 14.09.2023 k dohode rodičov nedošlo.

4. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 06.07.2023 uviedol, že s návrhom
na rozvod nesúhlasí a nesúhlasí ani s dôvodmi, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu. Podotkol, že
manželka iba koncom mesiaca apríl 2023 odišla zo spoločnej domácnosti s tým, že mu povedala, že
ide k rodičom, sú v podstate stále v komunikácii či už telefonický alebo elektronickou formou. Tvrdil, že
dôvodom rozchodu boli nedorozumenia a výhrady matky mal. dieťaťa k jeho osobe, videla v ňom iba

negatívne veci. S odsťahovaním matky s dieťaťom nesúhlasil.

5. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaniach na rozvode manželstva trvala.

6. Právny zástupca manžela navrhovateľky sa na poslednom pojednávaní k návrhu na rozvod pripojil.

7. Navrhovateľka na pojednávaniach na podanom návrhu trvala, opísala genézu manželstva uviedla,
že pred uzavretím manželstva sa poznali 4 a pol roka, po uzavretí manželstva najprv bývali spoločne
so svokrovcami a neskôr sa osamostatnili. Ona sa všetkým podmienkam, zvykom a tradíciám rodiny
manžela prispôsobila. Prvé nezhody nastali už nasledujúci deň po uzavretí manželstva, keďže sa

obe rodiny navzájom pohádali. Keď bývali so svokrovcami manžel, pomáhal so všetkými domácimi
prácami, varil, upratoval, keď sa osamostatnili s pomáhaním prestal. Všetko robila sama, ešte keď mu
nenachystala desiatu, či obed, bol konflikt. Keď nebolo po vôli manžela vyletel na ňu, no nikdy ju fyzicky
nenapadol. Bol vo vzťahu k nej slovne agresívny, čo pociťovala ako psychické vypätie. Veľkú manželskú
krízu mali v roku 2018, manžel ju podozrieval z nevery, kontroloval ju, zavolal jej rodičom, aby si pre

ňu prišli, že mám zbalené kufre. Túto krízu prekonali tak, že si sadli, všetko prediskutovali. Následne
po piatich rokoch snaženia otehotnela, správanie manžela sa nezlepšilo, nepomáhal jej, pomáhali jej
svokrovci, čo jej bolo vytýkané. Posledná kvapka bola na pohrebe starkej, kde manžel jej rodine vyčítal,
že jeho rodina im pomáha viacej ako jej, tak vznikla situácia, že manžel nemôže prísť do rodinného
domu jej rodičov. Po tomto konflikte si jej rodina neželá, aby manžel vstúpil do rodinného domu. V závere

vylúčila možnosť obnovenia manželského spolužitia, k manželovi sa nechce vrátiť za žiadnych okolností.
Za príčinu rozpadu manželstva označila správanie sa manžela voči nej, jeho agresivitu.

8. Manžel navrhovateľky na prvom pojednávaní s rozvodom nesúhlasil a tvrdil, že manželstvo sa dá
zachrániť. Na pojednávaní dňa 24.10.2024 sa k návrhu na rozvod pripojil, keďže nedošlo k obnoveniu

manželskéhospolužitia,jehopokusyanávrhbolimanželkouodmietnuté.Tvrdil,žedomanželstvavstúpilz lásky. Ako príčinu rozpadu manželstva označil problémy v rodine manželky. Rodinu manželky museli
uprednostňovaťpredjehorodinou.Poprel,abysakmanželkesprávaltak,akohovykreslila.Vsúčasnosti
navrhovateľku berie, ako matku svojho dieťaťa. Potvrdil, že spolu nežijú od 17.4.2023 a od 24.4.2023

si vedie každý z nich svoj život. Vzhľadom na to, čo sa udialo od času čo prestali viesť spoločnosť
domácnosť, dobu ktorá od vtedy uplynula, dospel k záveru, že ich manželstvo už nemá perspektívu.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalkyne, oboznámením sa
s obsahom predložených listinných dôkazov a to : sobášnym listom, rodným listom maloletého dieťaťa,

znaleckým posudkom, správami o prešetrení rodinných pomerov, dokladmi preukazujúcimi osobné,
majetkové a zárobkové pomery účastníkov konania, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

10. Účastníci konania uzatvorili manželstvo v Podolínci dňa XX.XX.XXXX, toto manželstvo je zapísané
v knihe manželstiev Matričného úradu Podolínec vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod
poradovým číslom XX. U oboch išlo o prvé manželstvo, obaja sú slovenskí štátni občania. Počas trvania

manželstva sa im narodilo jedno dieťa dňa XX.XX.XXXX mal. A..

11. Manželstvo účastníci uzatvorili zhruba po štyri a pol ročnej známosti zo vzájomnej citovej
náklonnosti. Prvé nezhody vznikli už nasledujúci deň po uzavretí manželstva, keďže sa rodiny navzájom
nezhodli. Negatívny vzťah medzi obomi rodinami poznačil aj vzťah medzi manželmi. Manželia spočiatku

bývali u rodičov manžela, kde manžel s domácimi prácami pomáhal, po osamostatnení podľa tvrdenia
manželky s pomocou prestal a celá starostlivosť o domácnosť bola na pleciach manželky. V dôsledku
čoho dochádzalo medzi nimi k nezhodám a hádkam. Podľa pocitov manželky manžel bol voči nej
slovne agresívny, čo manžel tak nepociťoval. Napätie medzi manželmi sa stupňovalo, ani po narodení
dieťaťa manželka nepociťovala zo strany manžela pomoc a podporu. Situáciu vyriešila odchodom

zo spoločnej domácnosti. Od apríla 2023 manželia nežijú spolu, nehospodária, nevytvárajú zdravé
rodinné prostredie, dieťa je v starostlivosti matky. V súčasnosti ani jeden z manželov nechce zotrvať
v manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť, obaja odmietajú možnosť obnovenia manželského
spolužitia.

12. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní
v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

13. Podľa § 19 ods. 1 ZoR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa

obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

14. Podľa § 22 ZoR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

15. Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

16. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,

a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy
maloletých detí.

17. Podľa § 23 ods. 3 ZoR súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na
porušenie povinností manželov podľa § 18 a §19.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd nepochybne preukázané, že manželstvo účastníkov
je tak vážne a trvalo rozvrátené, že nemôže plniť svoj účel, pričom rozvrat možno považovať ako
kvalifikovaný a nenapraviteľný. Účastníci od apríla 2023 nežijú v spoločnej domácností, minimálne
od tejto doby spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie,

nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletého dieťaťa, čo sú základne práva a povinnosti manželov.
Nemožno očakávať, že účastníci obnovia manželské spolužitie, keďže obaja túto možnosť kategorický
odmietajú, nechcú zotrvať v manželskom zväzku, obaja sa chcú rozviesť.19. Príčinou rozvratu manželstva je podľa navrhovateľky agresívne správanie manžela, podľa manžela
problémy v rodine navrhovateľky. Podľa názoru súdu príčinou rozvratu tohto manželstva sú odlišné
povahové vlastností manželov, odlišné prostredie v ktorom vyrastali, odlišné hodnoty, ktoré uznávajú,

odlišnosť manželov viedlo k vzájomnému odcudzeniu, čoho následkom bolo zlyhanie ich vzájomnej
komunikácie, netolerancia, podozrievanie, strata dôvery, vzájomné citové a fyzické odcudzenie.

20. Za danej situácie je toto manželstvo len formálne, neplniace spoločenský účel, preto ho súd,
ako nefunkčné rozviedol. Rozvod manželstva nie je ani na ujmu ich maloletého syna, keďže na jeho

pomeroch sa rozvodom manželstva jeho rodičov veľa nemení, nakoľko rodičia od apríla 2023 nevedú
spoločnú domácnosť, syn je v starostlivosti matky.

21. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len C.m.p.) s konaním
o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich
manželstva na čas po rozvode.

22. Podľa § 24 ods. 1 ZoR V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa,
súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä
určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať

a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 3 ZoR Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa. Ak
so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či
bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

24. Podľa § 24 ods. 3 ZoR rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť

dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

25. Podľa § 24 ods. 5 ZoR Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k
obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové

potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Podľa § 24 ods. 6 ZoR Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

27. Podľa § 25 ods. 1 ZoR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

28. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

29. Podľa § 25 ods. 3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého

dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem
maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.30. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému
rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z
rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

31. Podľa § 26 ZoR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

32. Podľa § 62 ods. 1 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

35. Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť

36. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj a neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

38. Podľa Čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí.

39. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa toho zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.)

pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

41. Navrhovateľka – matka maloletého dieťaťa v návrhu žiadala, aby mal. dieťa zveril do jej
osobnej starostlivosti, otec aby bol zaviazaný platením výživného v sume 140 eur mesačne, úpravu
styku nežiadala. Počas konania na tomto návrhu zotrvala s tým, že požadovala výživné v sume 160 eur

mesačne a navrhla úpravu styku počas víkendov, sviatkov a letných prázdnin.

42. Manžel navrhovateľky – otec mal. dieťaťa navrhol dieťa zveriť buď do jeho osobnej starostlivosti
alebo do striedavej starostlivosti oboch rodičov s dvoj, resp. týždňovým intervalom striedania, bez
určenia výživného. Ak by bolo dieťa zverené matke navrhol z jeho strany výživné v sume 100

eur mesačne, navrhol úpravu styku vrátane kontaktu cez sociálne siete a taktiež sa dožadoval tzv.
informačnej povinnosti.

43. Vo veci mal. dieťaťa sú, resp. boli tunajším súdom vedené dve konania. Pod sp. zn. 2P/84/2024 je
vedené konanie o návrhu matky na zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia

budú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, určení
výživného zo strany otca v sume 140 eur mesačne a úprave styku otca s mal. synom. V tejto veci
Okresný súd Rimavská Sobota pod sp. zn. 5P/2/2024 dňa 04.07.2023 uznesením nariadil neodkladné
opatrenie ktorým bol I. výrokom mal. A. do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zverený doosobnej starostlivosti matky. Na základe II. výroku sú obaja rodičia oprávnený maloleté dieťa zastupovať
a spravovať jeho majetok. III. výrokom bola otcovi uložená povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 120 eur mesačne. IV. výrokom bol upravený styk

otca s mal. dieťaťom, tak že otec je oprávnený do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej stýkať sa
so synom každý párny týždeň od stredy od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že si otec
maloleté dieťa prevezme na styk v mieste bydliska matky maloletého dieťaťa a po ukončení styku matke
odovzdá v mieste bydliska otca maloletého dieťaťa. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.07.2023. Táto vec doposiaľ nie je ukončené, konanie bolo uznesením

tunajšieho súdu č.k. 2P/81/2023-254 zo dňa 14.02.2024 prerušené do právoplatného skončenia veci
vedenej Okresným súdom Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/54/2023 (konanie o rozvod manželstva rodičov mal.
dieťaťa). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2024.

44. Pod sp. zn.2P/48/2024 bolo vedené konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala zmeniť IV. výrok uznesenia Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 5P/2/2023 zo dňa

04.07.2023, právoplatného 13.07.2023 a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. od piatka
17.00 od do nedele 15.30 hod každý párny týždeň v mesiaci a počas letných prázdnin od 01.07. od 10.00
hod. do 07.07 do 17.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 07.08. do 17.00 hod. pričom osobitná úpravy
stykov počas letných prázdnin nahrádza všeobecnú úpravu stykov mimo letných prázdnin. Tento návrh
súd uznesením č.k. 2P/48/2024-57 zo dňa 04.06. 2024 zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 27.06.2024.

45. Keďže rodičia sa nevedeli dohodnúť na forme zverenia dieťaťa, súd na základe súhlasu rodičov
a kolízneho opatrovníka nariadil znalecké dokazovanie znalcom v odbore psychológia, odvetvia klinická
psychológia detí, klinická psychológia dospelých a znaleckým dokazovaním poveril znalkyňu PhDr.

Karin Štiffelovú.

46. Zo znaleckého posudku č. 33/2024 znalkyne PhDr. Karin Štiffelovej zo dňa 28.06.2024 okrem iného
vyplýva, že podľa výsledkov psychologického vyšetrenia mal. dieťaťa je jeho aktuálny psychomotorický
vývin v norme. Detská osobnosť, vo vývine, aktuálne bez významných psychopatologických prejavov,

v zmysle duševnej poruchy alebo choroby. V ambulancii klinicky pozorovaná nadmerná emočná
naviazanosť' na matku, prejavujúca sa separačnou úzkosťou a ťažšia adaptabilita na nové prostredie.
Matka - Depresívne štruktúrovaná osobnosť, ťažšie adaptabilná, ovplyvniteľná, s významne zníženou
sebaúctou a sebadôverou, t.č. so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Racionálna kontrola
správania je oslabená, v popredí sú emócie. Správanie je zúžené, aktívne, s miernym

sklonom ku nadmeme pozitívnej sebaprezentácií, prítomné subjektivistické nastavenie, nerada preberá
na seba zodpovednosť', vedome sa vyhýba prejavom hostility a agresivity. Vo vzťahových väzbách
pasivita a značná závislosť od okolia, nedôverčivosť, uhýbanie a nepohoda v sociálnom kontakte,
je viac zameraná na seba. V prežívaní úzkosť, neistota a vnútorné napätie, prítomné pocity viny.
Otec - Schizoidne štruktúrovaná osobnosť, adaptabilná, ovplyvniteľná, t.č. so zníženým zmyslom pre

objektívnu realitu a značným odstupom od reality. Racionálna kontrola správania je nízka, do popredia
sa dostávajú emócie. Správanie je aktívne, zúžené, so sklonom ku teatrálite, nadmeme pozitívnej
sebaprezentácií a disimulácií, sebadôvera je znížená, sebakontrola oslabená, možné sú agresívne
reakcie voči okoliu, kontroluje hostilné a agresívne impulzy. Vo vzťahových väzbách podozrievavé
až paranoidné nastavenie, so sklonom ku konfliktnosti, výrazná závislosť na okolí, egocentrizmus,

odklon, citová oploštilosť. V prežívaní znaky emočnej nestability, zaznamenané pocity viny, prítomná
neurotická symptomatika. Obaja rodičia sú vcelku rovnako kognitívne i osobnostne uspôsobení na
výchovu svojho mal. dieťaťa, v rámci reálnych predpokladov každého z nich. Čo sa týka osobnostných
predpokladov oboch rodičov, ani u jedného z nich nebola zistená závažná psychopatológia, ktorá by
im mala, vo všeobecnosti, brániť vo výchove mal. syna. Obaja rodičia dokážu zabezpečiť základné

životné potreby dieťaťa, majú primerané finančné zázemie. Schopnosť každého z rodičov vytvoriť
podmienky pre zdravý fyzický, psychický a všestranný rozvoj osobnosti mal. dieťaťa je porovnateľná.
U oboch rodičov mal. dieťaťa bolo zaznamenané: zvýšené skóre lži, teda tendencia ku sociálne
žiaducemu správaniu, snaha javiť sa pred okolím v lepšom svetle a sociálna naivita v správaní, závislé
nastavenie od okolia a značná ovplyvniteľnosť, nízka racionálna kontrola správania, do popredia sa

dostávajú emócie. U otca mal. dieťaťa bol navyše preukázaný znížený zmysel pre objektívnu realitu a
značný odstup od reality, sklon ku impulzivite, resp. zníženej sebakontrole s agresívnym nastavením
voči vonkajšiemu prostrediu, hostilné až paranoidné nastavenie voči okoliu, egocentrické tendencie, v
sociálnom kontakte sklon ku konfliktom, v prežívaní emočná nestabilita. Vo výsledkoch psychologickéhovyšetrenia osobností oboch rodičov neboli preukázané prejavy, poukazujúce na prítomnosť duševnej
poruchy alebo choroby. Výchovné pôsobenie oboch rodičov na mal. syna je pozitívne, o čom svedčia
i výsledky komplexného psychodiagnostického vyšetrenia osobností mal. dieťaťa, ktoré poukázali na

fakt, že jeho osobnosť nevykazuje závažnú psychopatologickú symptomatiku. Obaja rodičia majú snahu
svojho syna, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, vychovávať kvalitne, čo sa aj objektívne
odráža na jeho primeranom fungovaní vo všetkých oblastiach života. Citový vzťah oboch rodičov ku ich
synovi je výsostne pozitívny, záleží im na jeho fyzickom a duševnom zdraví a morálnom vývine. Obaja
majú snahu rozumieť svojmu synovi, chceli by sa významnou mierou podieľať' na jeho výchove, a tak

uspokojovať jeho potreby a záujmy v najširšom rozsahu. Zároveň, zo strany otca, sa jeho postoj ku
synovi javí aj ako majetnícky. Vzťah rodičov je významným spôsobom narušený a otvorene nepriateľský,
t.č. prognóza jeho zlepšenia je neistá až nepriaznivá. Medzi rodičmi badať výrazné napätie, komunikácia
takmer absentuje, mal. dieťa je rukojemníkom ich matrimoniálneho konfliktu. Predovšetkým otec, voči
matke, pociťuje negatívne nastavenie s prejavmi irónie až agresie, zlosti, má tendenciu devalvovať jej
osobu a spochybňovať jej rolu rodiča - matky. Komunikácia a kooperácia rodičov zlyháva predovšetkým

na spoločnej dohode rodičov, nakoľko obaja rodičia preferujú výlučnú osobnú starostlivosť každého z
nich. Následne na to, sa ako problematický javí spôsob kontaktu, frekvencia i intenzita, mal. dieťaťa s
rodičom, ktorému nebude zverená dcéra do osobnej starostlivosti. Otec t.č. nie je dostatočne schopný
objektívneho náhľadu a kritického úsudku na vzniknutú situáciu, v popredí sú jeho individuálne a
egoistické záujmy. Citový vzťah mal. dieťaťa ku jeho rodičom bolo možné posúdiť len na základe

bazálneho rozhovoru s ním a pozorovania ich kontaktu/interakcie, u otca v čakárni, u matky v ambulancii.
Vzhľadom ku týmto skutočnostiam je možné konštatovať ku obom rodičom pozitívny, citovo sýtený
postoj, mal. dieťa oboch považuje za najdôležitejších ľudí a opory vo svojom živote. Taktiež je možné
uviesť, že mal. dieťa je na svoju matku nadmeme emocionálne naviazané, nakoľko nedokázalo ostať
v miestnosti samé, počas rozhovoru musela byť matka v jeho tesnej fyzickej blízkosti a v prípade jej

vzdialenia bola pozorovaná u mal. dieťaťa separačná úzkosť s masívnym plačom. Ani jeden z rodičov
cielene negatívne nevplýva na svoje mal. dieťa s vedomým úmyslom mu „poškodiť“. K striedavej
starostlivosti znalkyňa uviedla, že je len jedna z foriem starostlivosti pri výchove detí. Táto forma
starostlivosti prichádza do úvahy, keď: a/ je dostatočná socio - emočná zrelosť u dieťaťa, aby toto
dokázalo zvládnuť a prijať takúto formu starostlivosti, b/ je primeraná osobnostná zrelosť u oboch

rodičov, c/ak na základe terajšieho vzťahu rodičov sa dá predpokladať, že medzi nimi budú prebiehať
adekvátne interakcie a priebežná komunikácia pri výchove a starostlivosti o ich deti. V tomto prípade nie
je t.č. zachovaná ani jedna z týchto psychologických podmienok, nakoľko: - mal. dieťa sa nachádza
v útlom veku, kde do popredia vystupuje jeho psychosociálna nezrelosť, ktorá mu bráni v porozumení
akejkoľvek formy starostlivosti , - pri druhej vystupuje do popredia nezrelosť oboch rodičov, najmä

však otca, - posledná je vážne narušená. Taktiež z postoja matky je zrejmé, že nepreferuje takúto
formu výchovy a zásadne ju odmieta, čo by mohlo mať negatívny dopad pri jej realizácii. Dôležité je ale,
aby obaja rodičia prijali takúto formu starostlivosti, keďže by sa nemala realizovať výsostne proti vôli
jedného z rodičov. Nakoľko i samotné deti ju prijímajú len vtedy, keď ju prijímajú i ich rodičia. Zachovanie
dobrýchrodičovskýchvzťahov,neosočovaniedruhéhorodičaarešpektkjehorolipôsobívtejtosúvislosti

kladne. Z uvedených skutočností vyplýva, že zverenie mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky,
v zmysle jej návrhu, je plne v súlade s potrebami a záujmami mal. dieťaťa. V prípade zverenia mal.
dieťaťa do starostlivosti matky, by znalkyňa v rámci kontaktu s otcom, doporučovala kontakt počas
víkendov, teoreticky by mohlo ísť 0 2 víkendy do mesiaca. V prípade priaznivých možností a podmienok
otca, i počas pracovného/školského týždňa, po vopred vzájomnej dohode rodičov, cca 2x do týždňa

popoludní. Kým mal. dieťa navštevuje MŠ, resp. do nástupu na povinnú predškolskú dochádzku - od 5
rokov, je možný kontakt otca so synom aj od štvrtku, príp. piatku do nedele. Dochádzku do dvoch MŠ,
príp. následne dvoch ZŠ nedoporučuje, v rámci predídenia psychotraumatizácie mal. dieťaťa. Sviatky
a prázdniny rozdeliť medzi rodičov na polovicu. Aktuálny psychický stav mal. dieťaťa je stabilný a
plne kompenzovaný, v rámci psychodiagnostického vyšetrenia jeho psychomotorického vývinu neboli

zaznamenané znaky závažnej psychopatologickej symptomatiky. Mal. dieťa nie je, v žiadnom smere,
dostatočne schopné, vzhľadom na svoj aktuálne dosiahnutý kalendárny vek, teda predškolský vek,
objektívne posúdiť postoje a názory rodičov. Každé dieťa v jeho veku, je významne ovplyvniteľné,
sugestibilné a manipulovatelné, jeho názor nie je ešte stabilný, objektívny a trvalý. Vzhľadom ku
aktuálne dosiahnutému veku mal. dieťaťa, nie je schopné dostatočne vnímať a následne rozumieť

matrimoniálnemu konfliktu jeho rodičov. Je pravdepodobné, že z aktuálneho vývinu rodinnej situácie je
zmätené, emočne zranené, ale i obozretné, miestami možno i nahnevané. Je evidentné, že mal. dieťa
zatiaľ nedokáže presne vnímať fakt, že obaja rodičia mu majú čo ponúknuť do života. V prípade, žeby sa
aktuálne uvažovalo o zverení mal. dieťaťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, znalkyňaby som doporučovala osobu matky. Matka je v plnej miere spôsobilá uspokojovať potreby a záujmy
svojho syna. T.č zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb dieťaťa, čo vzhľadom ku jeho veku
a bazálnej potrebe istoty a bezpečia, je nevyhnutné. Matka sa doteraz príkladne starala o uspokojovanie

jeho základných i emocionálnych potrieb, potrieb bezpečia a istoty a nemám vedomosť, žeby zlyhala,
v tomto smere, v roli matky. Vzhľadom k súčasnej situácii dokáže zabezpečiť stabilnejšie výchovné
prostredie a pravidelný denný režim pre dieťa ( predškolská dochádzka, voľnočasové aktivity). Taktiež
v prípade potreby zabezpečiť pravidelnú zdravotnú starostlivosť. Dlhodobá absencia kontaktu matky s
mal. dieťaťom by vysoko pravdepodobne mohla mať na dieťa zásadne negatívny vplyv, nakoľko by došlo

kunarušeniuvzťahovejväzbymedzimatkouajejdieťaťom.To,žedieťapotrebujevprvýchrokochsvojho
života pri sebe matku /alebo inú materskú osobu/, ktorá uspokojuje všetky jeho biologické a psychické
potreby, je známe. Menej sa už hovorí o tom, že vzťah, ktorý sa v týchto prvých rokoch medzi matkou
a dieťaťom buduje je určujúci pre všetky budúce vzťahy dieťaťa počas celého jeho života. V závere
znalkyňa uviedla, že rodičia akúkoľvek prijateľnú formu starostlivosti o ich mal. syna, v budúcnosti,
majú „vo svojich rukách”. Preto nevyhnutnou podmienkou pre zdravý psychický vývin a plnohodnotný

život mal. dieťaťa je akútne usporiadanie vzťahov medzi rodičmi, najmä zmiernenie ich vzájomných
averzívnych postojov. Pretože ak má byť mal. dieťa v kontakte so svojimi rodičmi a stretávať sa s
nimi, vzťahy medzi rodičmi by mali mať aspoň korektné, keď už nie emočne pozitívne, aby nevyrastalo
v ambivalentnom až zmätočnom prostredí. Ak to nevedia zvládnuť sami, mali by spoločne vyhľadať
odbornú pomoc. V prípade záujmu, sa ako ďalšia možnosť javí, kontaktovať klinického psychológa so

zameraním na detskú klientelu, ohľadom vhodných výchovných prístupov a jednotnosti výchovy, voči
ich dieťaťu, ktorý by im v tomto smere mohol poradiť.

47. Na záveroch znaleckého posudku znalkyňa zotrvala aj pri svojom výsluchu pred súdom, kde sa
vyjadrila k námietkam otca mal. dieťaťa, ku konštatovaniu, že otec tohto času nie je dostatočne

schopný objektívneho náhľadu a kritického úsudku na vzniknutú situáciu v popredí sú jeho individuálne
aegoistickézáujmy juv prvomrade viedolpostojalebopožiadavka otcatýkajúcasaformystarostlivosti
o jeho mal. syna. To znamená každý otec by mal pozerať na skutočné potreby a záujmy svojho dieťaťa,
ale niekedy sa stáva, že ich nevie odlíšiť od svojich potrieb a záujmov. Potrebou a záujmom dieťaťa v 3
rokoch veku nie je výlučná starostlivosť otca v prípade, že matka je plne spôsobilá vychovávať svoje

mal. dieťa a nebola u nej zistená žiadna duševná porucha alebo choroba. Ak by otec poznal vývinové
osobnosti u detí v predškolskom veku vedel by aká je dôležitá úloha matky a že na základe vzťahu matky
a dieťaťa sa vyvíjajú i ďalšie vzťahové väzby mal. dieťaťa do budúcnosti. Otcov nekompromisný postoj
v tejto veci odráža jeho individuálny a tým pádom egoistický záujem čo plne korešponduje s výsledkami
testových metód vo výsledkoch vyšetrenia osobnosti otca. Jedinou výhradou otca prečo by mal mať

zverenédieťadosvojejvýlučnejosobnejstarostlivostijeto, žedieťažijeúdajnevnevhodnomprostrední,
čo sa týka životného prostredia a preto je chorľavé i v rámci spoločného rozhovoru s rodičmi nevedel
uviesť iné konkrétne dôvody prečo by matka sa nedokázala minimálne dostatočne dobre postarať o
svoje dieťa. Ako sa sám vyjadril matka sa nevie o dieťa postarať a viac sa k tomu vyjadrovať nebude.
Taktiež uviedla, že dieťa počas rozhovoru javilo známky separačnej úzkosti od matky, čo je v rámci

vývojového obdobia v poriadku, to nemôže brať ako poruchu alebo chorobu, rozvoj porúch správania
alebo emočných porúch uvádzala v súvislosti s tým, ak by mal. dieťa navštevovalo dve MŠ, poprípade
potom dve ZŠ a ak by nebolo plne stotožnené s pravidelným striedaním u rodičov. Zdôraznila, že
striedaváformastarostlivostijelenjednazforiemaniejevhodnáprekaždého.Jevhodnáprestaršiedeti,
komunikujúcich rodičov, kde atmosféra v rodine nie je napätá, ale medzi rodičmi prebieha spolupráca,

tak ako uviedla v posudku, stanovenie striedavej starostlivosti nie je jej prijatie, ak jeden z rodičov túto
formu starostlivosti odmieta, nemala by prebiehať nakoľko sa to v prvom rade odrazí na dieťati.

48. Z poslednej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 07.10.2024 (čl. 254-255spisu) vyplýva, že matka
spolu s maloletým a starou matkou maloletého obýva 4 – izbový rodinný dom. Maloletý má svoju

vlastnú detskú izbu prispôsobenú jeho súčasným potrebám v ktorej má veľa hračiek. Matka mal. A.
pracuje ako učiteľka ZŠ s MŠ v Jelšave, čistý príjem matky činí cca 1600€. A. navštevuje predškolské
zariadenie v Jelšave. Matka mal. A. udáva, že nesúhlasí, aby mal. A. navštevoval otca tak ako
doteraz, každý párny týždeň od stredy 17.00 hod do nedele 17.00 hod., nakoľko je od štvrtku do
ochudobnený o edukáciu v predškolskom zariadení má narušený denný režim. Taktiež matka udáva,

že ak je maloletý s otcom od stredy, má otec maloletého možnosť dlhšiu dobu voči nej negatívne
ovplyvňovať. Úpravu stretávania počas jarných a zimných prázdnin matka uviedla, že ponecháva
na zvážení súdu. Matka dieťaťa navštevuje Referát poradensko psychologických služieb na ÚSVR
Revúca, za účelom zlepšenia komunikácie s otcom maloletého A.. Uviedla, že komunikácia s otcommaloletého sa nezlepšila, zmenila sa len v tom, že sa vedia pozdraviť a dieťa si neodovzdávajú ,,ako
predmet,,. Preberanie maloletého v Podolínci prebieha stále za prítomností príbuzných z otcovej strany,
avšak už bez osočovania, vykrikovania na matku mal dieťaťa. Aj keď sa otec maloletého snaží vyvolať

konflikt jeho poznámky nereaguje. Podľa vyjadrení matky, matka maloletého na styk s otcom pripraví,
maloletý na stretnutie s otcom ide, stále sa jej však pýta, či pre neho príde. Maloletý sa však po stretnutí
s otcom vráti domov nevrlí, je negativisticky naladený cestou domov je tichý. Komunikovať začne až
vo večerných hodinách, keď sa trochu stabilizuje. Naďalej pretrváva denný telefonický kontakt otca so
synom, keď je maloletý pri matke, ako aj matky so synom, keď je maloletý u otca. ÚPSVR Revúca

ako ustanovený kolízny opatrovník mal. A. navrhuje maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky,
otca maloletého zaviazať platením výživného 140 € mesačne. Styk otca s maloletým navrhol upraviť
tak, že otec sa s maloletým bude stretávať každý párny týždeň od stredy 17.00 hod do nedele do 16.00
hod. Počas letných prázdnin dva týždne v mesiaci júl (napr. prvý a tretí týždeň ) a dva týždne napr.
druhý štvrtý týždeň). V čase jarných, jesenných a zimných prázdnin úpravu styku ponechávame na
zvážení súdu a dohody rodičov. V závere zdôraznil, že orgán SPODaSK má za to, že forma styku

dieťaťa s otcom je pre mal. dieťa v jeho najlepšom záujme. Mal. dieťa je v súčasnej dobe na realizáciu
takejto úpravy stretávania sa s otcom navyknuté ( fakticky trvá viac ako rok), je zastabilizované. U detí
vo veku troch až štyroch ešte stále významne prevláda potreba istoty, bezpečia a stálosti v primárnych
vzťahoch s rodičmi. Čas strávený s rodičom je vzácny a potrebný. Čo sa týka údajnej otcovej devalvácie
maloletého nie je opodstatnené či sa styk realizuje od stredy, alebo od piatku. Rodičia maloletého by

mali spoločne vyhľadať odbornú pomoc a popracovať na zmiernení ich averzívnych postojov, poprípade
naďalej pokračovať v poradensko – psychologickom procese.

49. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stará Ľubovňa, zo dňa 25.09.2024 vyplýva, že
otec mal. dieťaťa pri osobnom pohovore uviedol, že je zamestnaný, pracuje ako pomocný pracovník

a operátor VZV – vysokozdvižný vozík v spoločnosti POLYFORM v Podolínci. Jeho príjem je cca 750
€ - 800 € mesačne v čistom, iný príjem nemá. Uviedol, že s matkou mal. dieťaťa nežije v spoločnej
domácnosti od 17.04.2023. Ďalej uviedol, že matka odišla aj s mal. dieťaťom ku svojim rodičom do
Hucína v okrese Revúca. Doplnil, že od odchodu manželky žije v byte sám a jeho bytové pomery sa
nezmenili. Otec mal. dieťaťa nesúhlasil s manželkiným podaným návrhom na rozvod. Navrhol, aby mal.

A. bol zverený do jeho osobnej starostlivosti. Vyjadril sa, že v súčasnosti má mal. syna v párny týždeň
od stredy 17.00 hod. do nedele 17.00 hod. Dodal, že keď je mal. A. uňho, tak vtedy má v práci iba
ranné zmeny. Ďalej navrhol, aby styk s mal. A. bol upravený dohodou s matkou na súdnom pojednávaní.
Taktiež navrhol, aby výška výživného na mal. dieťa sa dohodla s matkou na súdnom pojednávaní.
Vyjadril sa, že v súčasnosti platí výživné na mal. syna v sume 120 € mesačne, riadne a včas, dlh na

výživnom nemá. Ďalej uviedol, že keď je mal. A. u neho doma, hradí všetky výdavky súvisiace s jeho
starostlivosťou – strava, hračky. Doplnil, že jeho celkové výdaje na mal. dieťa sú cca 203 € mesačne.
Otec mal. dieťaťa sa vyjadril, že komunikácia s manželkou je veľmi obmedzená, manželka komunikuje
výhradne mailom a pri presune mal. dieťaťa sms správami. Na záver dodal, že vzťah s mal. A. má
výborný, rozumejú si, majú sa radi, mal. dieťa počúva, nevzdoruje, chodia spolu na prechádzky, na

pieskovisko, ku koňom, spievajú pesničky, skladajú lego a puzzle, hrajú sa s autíčkami. Celková suma
výdajov na domácnosť, podľa uvedenia otca je okolo 826 € mesačne – bývanie 170 € mesačne, strava
doma 310 € mesačne, hygienické potreby a kozmetika 38 € mesačne, internet 19,90 € mesačne, telefón
12 € mesačne, výživné 120 € mesačne, pohonné hmoty 150 € mesačne, TKO (komunálny odpad) 44
€ ročne, daň z nehnuteľnosti 22 € ročne.

50. Z predložených listinných dôkazov a výsluchu rodičov mal. detí mal súd preukázané, že otec dieťaťa
je zamestnaný na pozícií pomocný pracovník a operátor VZV – vysokozdvižný vozík v spoločnosti
POLYFORM,s.r.o.sosídlomTerézie Vansovej10,Podolínec,podľajehotvrdeniasajehočistý mesačný
príjem pohybuje v rozpätí od 750 eur do 800 eur, podľa mzdového listu za rok 2024 (čl. 283 spisu) jeho

čistý mesačný príjem za rok 2024 je v sume 869 eur. Podľa jeho tvrdenia pred úradom práce, iný príjem
nemá. Súd mal preukázané, že držiteľom rozhodnutia o uznaní šľachtiteľského chovu včely medonosnej
kranského plemena, línie Carnica Martin (rozhodnutie z 25.03.2022 čl. 276 spisu) a držiteľom potvrdenia
o registrácii prevádzkarne - produkcia, zber, balenie a predaj medu Carnica Martin, Sládkovičova 23
Podolínec, (potvrdenie o registrácii čl. 277 spisu). Z tejto činnosti za rok 2023 podľa Daňovej evidencie

(čl. 294 spisu) dosiahol príjem 1115 eur – danený, 150 – nedanený, výdaje 780,88 danený a 1265 –
nedanený, pričom pod položkou č. 3 dňa 31.12.2024 má účtovaný výdaj – osobná spotreba ako výdaj
nedanený v sume 1265 eur , podľa tvrdenia otca dieťaťa ide o chybu a správne má byť uvedené 126
eur. Svoje výdaje otec dieťaťa špecifikoval priemernou mesačnou sumou 870,09 eur (čl. 285 spisu)pozostávajú z inkasa - 103,85 eur, byt – 65 eur, telekom - 11,88 eur, internet- 19,87 eur, poistka - 26,55
eur, strava - 311,66 eur, phm – 144,31 eur, drogéria - 30,05 eur, dieťa - 107,88 eur, iné - 49,05 eur. Je
zdravý, inú vyživovaciu povinnosť nemá.

51. Matka dieťaťa pracuje ako učiteľka Základnej školy s materskou školu Jelšava s čistým mesačným
príjmom za predchádzajúci kalendárny rok 1680,73 eur, poberá rodinné prídavky a dňový bonus, iný
príjem nemá. Býva pri svojej matke, náklady na chod domácnosti vyčíslila sumou 150 eur mesačne,
ďalšie jej mesačné náklady činí cestovné 55 eur (čl. 263 spisu) . Je zdravá, inú vyživovaciu povinnosť

nemá.

52. Mal. A. navštevuje materskú škôlku v Jelšave. Náklady na jeho starostlivosť podľa vyčíslenia matky
(čl. 263 spisu) predstavujú sumu 656,80 eur mesačne a pozostávajú s výdajov na stravu doma –
100 eur, oblečenie a obuv 316,50 eur, lieky 40 eur, hygiena 25 eur, pomôcky na rozvoj dieťaťa – 70
eur, návštevy špecialistov 23,30 eur, materská škôlka 32 eur, náklady na styk s otcom 50 eur. Podľa

vyčíslenia otca 107,88 eur. Maloletý navštevuje fyzioterapeuta v Starej Ľubovni, kožnú ambulanciu vo
Svidníku.

53. Kolízny opatrovník na pojednávaniach uviedol, že sociálnym šetrením nezistil nedostatky
v starostlivosti o maloleté dieťa, pričom zotrval na písomnom návrhu Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny Revúca.

Právne posúdenie veci:

54. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní súdu bol najlepší záujem maloletého A..

55. Pri určovaní a posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa treba vziať do úvahy existenciu pokrvného
puta medzi dieťaťom a osobou, ktorá sa usiluje o zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, mieru
zachovania identity dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade jeho zverenia do starostlivosti tej – ktorej
osoby, schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie dieťaťa do starostlivosti zabezpečiť jeho vývoj a fyzické,

vzdelávacie, emocionálne, materiálne či iné potreby, úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa
a bezpečie a stabilitu prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby,
ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma
rodičmi, súrodencami či inými blízkymi osobami a tiež názor dieťaťa a jeho možné vystaveniu konfliktu

lojality a následnému pocitu viny. To boli aj prvoradé hľadiská pri rozhodovaní súdu o úprave pomerov
manželov (rodičov) na čas po rozvode k ich synovi A.. Je potrebné vždy dbať na to, aby sa zabezpečili
čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný a zdravý vývoj dieťaťa, a na jeho citové väzby k tomu –
ktorému rodičovi.

K striedavej starostlivosti

56. Otec trval na zverení dieťaťa buď do jeho osobnej starostlivosti, alebo do striedavej starostlivosti
oboch rodičov s dvoj, alebo týždenným intervalom stretávania, preto súd v súlade s § 24 ods. 3 ZoR
skúmal, či striedava osobná starostlivosť je v záujme maloletého dieťaťa.

57. Striedava starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom pravidelnom
časovomintervale. Striedavastarostlivosťkladienarodičovvysokéľudskéaosobnostnépožiadavky. Ak
ju rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne zvyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny
vzťahdieťaťakobomrodičomzostanezachovanýajpo zrušeníspoločnejdomácností.Hmotnoprávnymi

podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti kumulatívne sú, ak obidvaja rodičia sú spôsobilí
dieťa vychovávať, obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, je to v záujme dieťaťa,
budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

58. Súd je toho názoru, že v prejednávanej veci nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zverenie

mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, predovšetkým takáto forma starostlivosti nie
je v záujme maloletého dieťaťa a touto formou starostlivosti nebudú lepšie zaistené potreby dieťaťa.59. V prejednávanej veci síce obaja rodičia sú spôsobili dieťa vychovávať ( dovoľuje im to tak ich
fyzický ako aj psychický zdravotný stav, majú vytvorené vhodné prostredie). Obidvaja rodičia majú o
osobnú starostlivosť o dieťa záujem, avšak vychádzajúc zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodovania

súdu, v súčasnosti nie je v záujem mal. A. takáto forma starostlivosti vzhľadom na útly vek mal.
dieťaťa, osobnostnú nezrelosť rodičov, neschopnosť rodičov vzájomnej komunikácie, ich averziu, ale
aj vzdialenosť bydlísk oboch rodičov (Podolínec - Hucín).

60. Naviac túto formu starostlivosti vylúčila aj znalkyňa. V tejto súvislosti súd poukazuje na

psychologické podmienky striedavej formy starostlivosti, ktoré vyplývajú zo záverov znaleckého
posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých vyplýva
(odpoveď na otázku č. 8), na základe ktorých takáto forma starostlivosti prichádza do úvahy,
1/ keď je dostatočná socio-emočná zrelosť u dieťaťa, aby toto dokázalo zvládnuť a prijať takúto
formu starostlivosti, 2/ je primeraná osobnostná zrelosť u oboch rodičov, 3/ ak na základe terajšieho
vzťahu rodičov sa dá predpokladať, že medzi nimi budú prebiehať adekvátne interakcie a priebežná

komunikácia pri výchove a starostlivosti o ich dieťa. Z konštatovania znalkyne vyplýva, že v tomto
prípade, nie je t.č. zachovaná ani jedna z týchto psychologických podmienok nakoľko 1/ mal. dieťa sa
nachádza v útlom veku, kde do popredia vystupuje jeho psychosociálna nezrelosť, ktorá mu bráni v
porozumení akejkoľvek formy starostlivosti, 2/ osobnostná nezrelosť oboch rodičov, najmä však otca,
3/ vzťah rodičov je vážne narušený.

61. Podľa názoru súdu forma striedavej osobnej starostlivosti u mal. A. by sa po praktickej stránke
realizovala vzhľadom na vzdialenosť bydliska matky a otca, za cenu psychického i praktického
vyčerpania z cestovania, zo striedania odlišných rodinných systémov, za cenu zvýšených nárokov na
adaptačné kapacity, pri jeho ešte psychosociálnej nezrelosti, jeho kapacity by sa pozvoľná vyčerpávali,

čo by určite nebolo v záujme mal. A..

62. Taktiež nie je v záujme malého dieťaťa, aby bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, ktorí navzájom nevedia konštruktívne komunikovať, komunikácia medzi nimi takmer absentuje,
navzájomsaosočujú,dieťajerukojemníkomichmatrimoniálnehokonfliktu. Zlyhaniekomunikáciemedzi

rodičmi je už dlhodobá záležitosť, obaja absolvujú poradensk-psychologické poradenstvo, no
zatiaľbezúspešne. Nemožnoočakávať,žesamotnézvereniedieťaťadostriedavejosobnejstarostlivosti
komunikačnúbariéru,vzájomnúaverziu,osočovanie medzi rodičmiodstráni.Zadanéhostavuvprípade
zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti by bolo dieťa rukojemníkom ich vzájomnej nenávisti. Keďže
rodičia nie sú schopní konštruktívnej komunikácie, kooperácie, takáto forma starostlivosti nie je pre

dieťa, tak útleho veku ako A. je, najlepším riešením.

63. Súd musí vychádzať zo stavu, ktorý existuje v čase rozhodnutia. Do budúcna, ak sa vzájomné
vzťahy medzi rodičmi zlepšia, ich vzájomná averzia vyprší, opäť začnú inteligentne, konštruktívne
komunikovať, kooperovať, poprípade priblížia sa ich vzájomné bydliska, súd nevylučuje možnosť

zmeny formy starostlivosti na striedavú osobnú, resp. spoločnú. No opakovane súd zdôrazňuje, že za
súčasného stavu, nie je v záujme dieťaťa striedavá forma osobnej starostlivosti oboch rodičov a takáto
forma starostlivosti nezaistí lepšie potreby dieťaťa, ako keď budú zverené jednému z rodičov. Vzhľadom
na uvedené súd nezveril mal. A. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Zverenie mal. dieťaťa jednému z rodičov

64. Súd na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým záverov znaleckého dokazovania a
vyvíjajúcu sa situáciu v rodine maloletého dieťaťa, pre zabezpečenie čo najpriaznivejšieho duševného

vývinu mal. A., stabilitu jeho výchovného prostredia dospel k záveru, aj keď v prejednávanej veci
neexistuje optimálne riešenie, že najpriaznivejším a najviac rešpektujúcim záujmy mal. dieťaťa, nie jeho
rodičov, je zverenie mal. A. do osobnej starostlivosti matky.

65. Mal. A. od apríla 2023 (kedy matka opustila spoločnú domácnosť) je v osobnej starostlivosti matky,

v starostlivosti matky o dieťa neboli zistené žiadne nedostatky, ani otec v priebehu konania, okrem
všeobecnej nespokojnosti so starostlivosťou matky o syna, nemal konkrétne závažne výhrady, ktoré by
mali za následkom konštatovanie, že matka starostlivosť o dieťa nezvláda, zanedbáva, resp. dieťaťu
osobnú starostlivosť neposkytuje.66.Zvykonaného znaleckéhodokazovania okreminéhovyplýva, žeznalkyňa umal.A.byuprednostnil
osobu matky. Znalkyňa pozitívne hodnotila, že matka je v plnej miere spôsobilá uspokojovať potreby

a záujmy svojho syna. Toho času zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb dieťaťa, čo
vzhľadomkujehovekuabazálnejpotrebeistotyabezpečia,jenevyhnutné.Vzhľadomksúčasnejsituácii
dokáže zabezpečiť stabilnejšie výchovné prostredie a pravidelný denný režim pre dieťa ( predškolská
dochádzka, voľnočasové aktivity). Dlhodobá absencia kontaktu matky s mal. dieťaťom by vysoko
pravdepodobne mohla mať na dieťa zásadne negatívny vplyv, nakoľko by došlo ku narušeniu vzťahovej

väzby medzi matkou a jej dieťaťom. Naviac u otca znalkyňa konštatuje, že toho času nie je dostatočne
schopný objektívneho náhľadu a kritického úsudku na vzniknutú situáciu, v popredí sú jeho individuálne
a egoistické záujmy.

67. Súd má za to, že je vo výsostnom záujme dieťaťa aby žilo s rodičom a v prostredí, kde ho budú mať
radí, dokážu a chcú mu poskytnúť lásku, pocit istoty, bezpečia a ochrany i všestrannú starostlivosť.

Súd má za to, že takáto starostlivosť bude mal. A. poskytnutá zo strany jeho matky.

68. Z dôvodov, ktoré boli vyššie rozvedené súd zveril mal. A. do osobnej starostlivosti matky. Keďže
dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, matka je oprávnená dieťaťu zmeniť trvalé bydlisko
podľa svojho pobytu.

69. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní navzájom spolupracovať pri výchove svojho dieťaťa, ak
by tomu tak nebolo, potom ten rodič, ktorý spoluprácu odmieta je výchovne nespôsobilý. Dieťa má
právo na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. S ohľadom na vzťah rodiča k dieťaťu s ktorým
je v osobnej starostlivosti je výchovnou úlohou rodiča, aby viedol dieťa k úcte k druhému rodičovi,

pokiaľ rodičia správne pochopia význam svojej úlohy pri výchove dieťaťa, potom si musia byť vedomí
toho, že majú prvotnú zodpovednosť za prípravu detí na stretnutie s druhým rodičom. Obaja rodičia si
musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ by si toto právo nevedeli
navzájom zabezpečiť, potom možno dôvodne pochybovať o ich výchovnej spôsobilosti. Súd dodáva, že
je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa dospelí rodičia naučili navzájom konštruktívne komunikovať o

záležitostiach svojho dieťaťa.

Zastupovanie mal. dieťaťa

70. Oprávnenie a povinnosť obidvoch rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok

v bežných veciach trvá, aj keď súd upraví ich práva a povinnosti na čas po rozvode v zmysle § 24
Zákonaorodine. Rodičovsképrávaapovinnostizostávajúzachované.Vovšetkýchpodstatnýchveciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností by sa však rozvedení manželia mali dohodnúť.
Ak by sa o týchto podstatných veciach nedohodli, podľa § 35 Zákona o rodine na návrh niektorého z
rodičov rozhodne v tomto smere súd.

Výživné

71. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol aj o výške vyživovacej povinnosti
rodiča ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti - otca k mal. A..

72. Rodičia sa na rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. A. nezhodli. Matka požadovala výživne najprv
v sume 140 eur, neskôr v sume 160 eur. Otec bol ochotný na výživu dieťaťa prispievať maximálne
sumou 100 eur. Neodkladným opatrením je určené výživné v sume 120 eur mesačne.

73. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb, a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť

výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti, deťom. Povinnými subjektami sú rodičia
dieťaťa. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom
trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťastáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá
zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti.

74. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má
vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
subjektívnymi vlastnosťami. V prípade výživného na maloleté dieťa sa vo všeobecnosti uplatňuje tzv.
princíppotencionality(§75ods.1,2ZoR),ktorýmáprednosťpredprincípomfakticity.Vpraxitoznamená,

žesúdneprihliadalennaskutočnépríjmyosobypovinnejplatiťvýživné,ktorédosahujevčasevyhlásenia
rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré mohla mať vzhľadom na
svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové
znalosti, dopyt na trhu práce.

75. Náklady na starostlivosť o mal. A. boli zo strany matky vyčíslené sumou cca 656,80 eur, otec podľa

vyjadrenia pred úradom práce má v súvislosti so starostlivosťou o dieťa náklady v sume 203 eur
a podľa svojho vyčíslenia v sume 107,88 eur.

76. Čistý mesačný príjem matky zo závislej činnosti súd ustálil sumou 1680 eur.

77. Otec dieťaťa pred súdom deklaroval čistý mesačný príjem v rozpätí od 750 eur až 800 eur, na
základe mzdového listu súd jeho čistý mesačný príjem zo závislej činnosti ustálil sumou 869 eur. Aj
keď otec dieťaťa tvrdil, že iný príjem nemá, resp. jeho príjem z registrovanej prevádzky je nepatrný, súd
sa s týmto jeho tvrdením nestotožnil a ustálil, že vzhľadom na osobnú spotrebu účtovanú v Daňovej
evidencie (čl. 294 spisu) z tejto činnosti má najmenej 100 eur mesačne. V tejto súvislosti súd poukazuje

na otcom dieťaťa deklarované výdaje keď tvrdí, že jeho priemerné mesačné výdaje sú v sume 870,09
eur, teda o 70 - 120 eur viac ako ním tvrdený príjem. Tu musí súd poznamenať, že otec dieťaťa nemá
vo výdajoch zarátané súdom stanovené výživné pre mal. dieťa v sume 120 eur mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že príjem otca je vyšší ako tvrdil súdu (750 – 800 eur).

78. Súd musí poukázať aj na skutočnosť, že otec dieťaťa pracuje ako pomocný robotník, pričom ma
ukončené vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a ako sám pred súdom uviedol, so svojim vzdelaním
by mohol pracovať ako asistent učiteľa, podľa internetových zistení súdu platová sadzba pre pozíciu
pedagogický asistent učiteľa je v sume 984 eur mesačne.

79. Na základe uvedeného súd uzavrel, že čistý mesačný príjem otca dieťaťa je v sume 969 eur
mesačne a z tohto príjmu vychádzal aj pri určení výživného.

80. V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine je pri každom rozhodovaní o vyživovacej povinnosti
povinného voči dieťaťu rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý

faktický dosahuje. Ak sa tvrdený príjem javí ako nepravdivý, je povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové
majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam.

81. Vychádzajúc z vyššie citovaných zásad pre určenie rozsahu vyživovacej povinností teda z
odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, schopností a možností povinného, po zohľadnení

skutočnosti, že otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd zaviazal otca prispievať na výživu mal.
A. sumou 150 eur mesačne, čo predstavuje cca 15 % jeho príjmu.

82. Súd má za to, že takto určený rozsah výživné zodpovedá odôvodneným potrebám mal. dieťaťa, ale
aj schopnostiam a možnostiam jeho otca.

83. Podľa názoru súdu je povinnosťou obidvoch rodičov konať v najlepšom záujme dieťaťa a riadne
si plniť svoje rodičovské práva a povinností. Plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou
povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť
tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené.

Úprava styku84. Obaja rodičia žiadali upraviť styk otca s mal. dieťaťom, otec trval na tom aby styk bol realizovaný
tak ako doposiaľ v zmysle neodkladného opatrenia Okresného súdu Revúca, matka žiadala zmenu, teda
aby sa otec so synom stretával nie od stredy, ale od piatku. Kolízny opatrovník sa priklonil k návrhu

otca a teda aby bola ponechaná doterajšia úprava styku otca s mal. dieťaťom.

85. Je nutné zdôrazniť, že rodičovi ktorému mal. dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti sú
zachované všetky rodičovské práva a povinnosti, tento rodič nie je pozbavený práva dieťa vychovávať.
Je na ňom aby využíval možnosti na to, aby mal na výchovu dieťaťa vplyv. Na druhej strane pri

úprave styku je povinnosťou súdu prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby
k rodičom, vývinové potreby a stabilitu výchovného prostredia ako aj na to, aby sa rešpektovalo právo
maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a zachovaniu súrodeneckých
väzieb. Kritériami podľa ktorých sa súd pri úprave styku spravuje, okrem iného sú vek, zdravotný stav,
citový vzťah k rodičom, predovšetkým k rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.

86. Súd rešpektujúc v prvom rade najlepší záujem mal. dieťaťa, skutočnosť, že na doterajšiu dobu
stretávania sa s otcom je dieťa navyknuté (stretávanie podľa neodkladného opatrenia trvá od júla 2023),
dieťa je zastabilizované, doterajšia úprava funguje, nie je v záujme dieťaťa styk s otcom zúžiť, podľa
návrhu matky. Nie je v záujme mal. dieťaťa, aby bolo ochudobnené o stretnutia a pobyt s otcom. Zo

záverov znaleckého posudku vyplýva, že výchovné pôsobenie oboch rodičov na mal. syna je pozitívne,
jeho osobnosť nevykazuje závažnú psychopatologickú symptomatiku. Obaja rodičia majú snahu svojho
syna podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, vychovávať kvalitne, čo sa aj objektívne odráža
na jeho primeranom fungovaní vo všetkých oblastiach života. Teda znalkyňa neskonštatovala negatívny
vplyv otca na syna ani skutočnosť, aby pobyt syna u otca nebol pre neho v najlepšom záujme.

Súd nezistil, žiaden relevantný dôvod pre ktorý by mal skrátiť čas, ktorý trávi syn s otcom o dva dní
(z od stredy na od piatku). V čase rozhodovania súdu dieťa nepodlieha povinnej predškolskej, či
školskej dochádzke, čím matka odôvodňuje potrebu skrátenia stretnutí dieťaťa s otcom. Vzhľadom
na vzdialenosť medzi aktuálnymi bydliskami rodičov, s tým spojené komplikácie s cestovaním, skoré
stmievanie v zimnom období, súd dospel k záveru, že bude v najlepšom záujme dieťaťa posunúť čas

jeho odovzdávania z doterajšej 17.00 hod. na 15.30 hod.

87. Vzhľadom na uvedené súd upravil styk otca so synom každý párny týždeň od stredy od 15.30 hod.
do nedele do 15.30 hod.

88. Súd súčasne vzhľadom na komplikovanú komunikáciu, resp. absenciu komunikácie rodičov upravil
stretávanie sa otca so synom počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok od štvrtka od 9.00 hod.
do nedele do 15.30 hod., a každý nepárny rok od nedele od 15.30 hod. do utorka do 15.30 hod., počas
Vianočných sviatkov každý párny rok od 23.12. od 9.00 hod. do 28.12. do 15.30 hod., počas Silvestra
každý nepárny rok od 29.12. od 9.00 hod. do 03.01. nasledujúceho roka do 15.30 hod., počas letných

prázdnin prvý a tretí júlový týždeň a prvý a tretí augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele
do 15.30 hod.

89. Počas letných prázdnin otec žiadal upraviť stretávanie sa so synom počas prvých 15 dní
v mesiacoch júl a august, súd má za to, že vzhľadom na vek dieťaťa je v jeho najlepšom záujme ak

nebude odlúčený od matky na dlhšiu dobu ako je jeden týždeň.

90. Na návrh otca súd upravil jeho oprávnenie kontaktovať sa s maloletým synom prostredníctvom
sociálnych sietí každý utorok a sobotu o 17.00 hod. Rodičom však nič nebráni, aby sa kontaktovali so
synom aj mimo toho času, pokiaľ by viedli konštruktívnu komunikáciu ohľadne svojho syna, konali by v

jehonajlepšomzáujme.Súdjepresvedčený,žeobajarodičiachcúpresvojhosynalentonajlepšie,žeho
majú obaja radi a urobili by pre neho čokoľvek, ale navzájom sa im nedarí plnohodnotne komunikovať
ohľadne potrieb ich dieťaťa.

91. Súd súčasne uložil povinnosť matke, aby dieťa na stretnutie s otcom riadne pripravila tak po stránke

materiálnej ale aj psychickej správnou motiváciou a usmerňovaním a odovzdala otcovi v mieste svojho
bydliska. Súčasne uložil povinnosť otcovi mal. dieťa v stanovenom čase prevziať a odovzdať matke v
mieste svojho bydliska. Teda otec si príde pre dieťa do bydliska matky na začiatku styku a matka si
príde pre dieťa do bydliska otca po ukončení styku.Informačná povinnosť

92. Úlohou súdu je riešiť situáciu komplexným nadhľadom, teda aj s ohľadom na ďalšie relevantné
zákonom chránené hodnoty a práva všetkých dotknutých osôb. Záujem dieťaťa nie je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia, teda ich predstavám o výkone
rodičovských práv a povinností, keďže prioritným je vždy najlepší záujem maloletého dieťaťa.

93. Súd VI. výrokom upravil vzájomnú informačnú povinnosť rodičov. Súd má za to, že úprava
vzájomnej informačnej povinnosti rodičov je v najlepšom záujme mal. dieťaťa vzhľadom na narušený
a otvorene nepriateľský vzťah rodičov, ale aj vek dieťaťa a citové väzby k tomu ktorému rodičovi.
Vzájomná informačná povinnosť sa týka oboch rodičov, pričom spôsob, frekvenciu a formu súd ponechal
na samotných rodičoch (telefón, sociálne siete a pod.) tak aby vzájomné informovanie rodičov bolo
bezprostredné, pohotové, flexibilné, keďže súdnym rozhodnutím nie je možné predvídať každú

podstatnú situáciu týkajúcu sa maloletého dieťaťa, ani čas kedy podstatná situácia nastane.

94. Súdne rozhodnutie nemôže v súčasnosti pokryť všetky možné udalosti, situácie, ktoré prinesie život
mal. A. a jeho rodičom. Podľa názoru súdu nie je možné uložiť matke povinnosť aby tri dní vopred
oznámila otcovi, že s dieťaťom pôjde na lekárske ošetrenie, ak dieťa ochorie a podobne. Taktiež

v súčasnosti nemôže súd dať tzv. bianko súhlas na vycestovanie mal. A. do zahraničia, kedykoľvek a
kdekoľvek, ako na pojednávaní navrhol otec. Pokiaľ ide o súhlas k návšteve predškolského zariadenia
v Podolínci, udelenie tohto súhlasu by odporovalo záverom vykonaného dokazovania o tom, že nie je
vzáujmemaloletéhodieťaťastriedavaosobnástarostlivosťobochrodičov(body59.-62.),predovšetkým
z dôvodu zvýšených nárokov na adaptačné kapacity, pri ešte psychosociálnej nezrelosti mal. A..

Podľa názoru súdu aktuálne nie je v záujme dieťaťa, aby navštevovalo dve materské škôlky, t.j. aj
v Podolínci v čase keď je u otca (štvrtok a piatok každý druhý týždeň). Otec, keďže trval na stretávaní
sa v takom rozsahu ako doteraz, nech trávi čas so synom, resp. syn nech trávi čas s príbuznými zo
strany otca a tak sa upevňujú ich vzájomné väzby. Čas určený na pobyt s otcom, dieťaťa nech netrávi
v materskej škôlke, kde by bolo vystavené, tak ako bolo vyššie konštatované, zvýšeným adaptačným

a psychickým nárokom.

95. Citujúc záver znaleckého posudku: „Obaja rodiča by mali pochopiť, že dieťa nie je prostriedkom
k prenášaniu vzájomnej nevraživosti, či nenávisti a nemalo by byť svedkom ich hádok a konfliktov. Ak by
sa stavali do pozície „kto z koho“, budú pod vplyvom emócií a správať sa egoisticky alebo pomstychtivo,

stratia dôveru svojho syna a trvale poškodia jeho zdravý duševný a harmonický vývoj. Pre dieťa nie
je najdôležitejšie, či sú rodičia formálne spolu v nejakom zväzku, ale to, akú má kvalitu tento ich vzťah.
To, čo deťom najviac ubližuje, je vzájomné nepriateľstvo, hostilita rodiča. Rizikový rozchod rodičov
môže poškodiť osobnosť a vývoj dieťaťa v tom, že povedie ku strate vzťahu s jedným rodičom, pričom
zodpovednosťzatomajúobajarodičia. Detinajviacohrozuje,žesastávajúpredmetomprávnychsporov

svojich rodičov, ktorí si z ich rozchodu urobia svoj „životný program“. Dobrý rodič je ten, ktorý je ochotný
aj prehrať, ak ide o záujem dieťaťa. „Zdravší“ rodič nepotrebuje stále s niekým bojovať a tak si o čase
povie že si to jeho dieťa nezaslúži.“ koniec citátu, súd apeluje na rodičov, aby sa snažili o korektnú
komunikáciu a eliminovali vzájomné konflikty v záujme ich spoločného maloletého dieťaťa.

Trovy konania

96. Podľa § 52 C.m.p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

97. Podľa § 57 C.m.p. o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje
súd len na návrh.

98. Podľa § 58 ods. 1 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

99. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. v zmysle ktorého, žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, v ktorej bola upravená
starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu
k maloletému dieťaťu, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 370 a
nasl. Civilného mimosporového poriadku.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na

zadržanie vodičského preukazu.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že

prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa

od používania spoločného priezviska.