Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621010559
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slovinský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7621010559.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slovinského a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Martina Baločka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 24. októbra 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu
pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 25.04.2024 sp. zn. 6T/83/2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom zo dňa 25. apríla 2024, sp. zn. 6T/83/2021 uznal
obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., trvale bytom E. XXX/XX, F., G., vinným zo zločinu
znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal
dopustiť tak, že

dňa 23. júla 2016 v čase od 02.00 hod. do 02:30 hod. na území H. I., v obci B. D. J., okres K., za bytovým
domomnauliciL.A.H.XXXXsapokúsilnásilímvykonaťsúložspoškodenouA.M.tak,žepojejodchode
z pohostinstva k nej pribehol, pritiahol si ju k sebe, následne ju pustil, načo A. M. pokračovala v ceste,
avšak potom ju chytil zozadu, otočil ju ku sebe a začal jej robiť milostné návrhy, načo ho A. M. odstrčila
a pokračovala v ceste, avšak on išiel stále za ňou a na kraji chodníka pri bytovom dome, kde poškodená

bývala, ju zozadu strhol na zem, kde ju priľahol svojim telom a držal ju rukou, snažil sa ju bozkať po
tvári, čo poškodená odmietala a pohrýzla ho do pery, proti jej vôli jej sťahoval nohavice, ohmatával ju na
intímnych miestach, pričom sa ho pokúšala zo seba zhodiť a volala o pomoc svojho známeho, čo počul
jej priateľ, nachádzajúci sa v ich byte, tento jej pribehol na pomoc a obvinený následne z miesta ušiel,
pričom poškodenej A. M. nespôsobil zranenia vyžadujúce si lekárske ošetrenie.

Za to obžalovanému súd uložil podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 1 Tr. zák., § 39 ods.
3 písm. d) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad
uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov.Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad sp. zn.
8T/38/2021zodňa14.7.2021právoplatnéhodňa30.7.2021,ktorýmmuboluloženýtrestodňatiaslobody
v trvaní 8 (osem) mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 18 (osemnásť)

mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, prokurátor aj obžalovaný podali odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania prokurátor okresnej prokuratúry uviedol, že voči rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6T/83/2021 zo dňa 25.04.2024 vo výroku o vine obžalovaného nemá
výhrady a tento považuje za správny.

Nestotožňuje sa však s výrokom o uložení súhrnného trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov

s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, nakoľko uložený
trest považuje za neprimerane mierny.

V zmysle ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

V rámci uvedenej zásady ukladania trestov Trestný zákon vyjadruje okrem individuálnej prevencie aj tzv.
generálnu prevenciu, v zmysle ktorej má uložený trest pôsobiť smerom k ostatným členom spoločnosti

tak, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení na
primeraný trest.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. treba mať preukázané viaceré,
nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne

ovplyvnili jeho konanie.

Má za to, že u obžalovaného neboli splnené podmienky na aplikáciu § 39 ods. 1 Tr. zák. a v tejto
súvislosti poukázanie na osobu obžalovaného, jeho pomery a okolnosti prípadu. To, že obžalovaný
počas 8 rokov od spáchania skutku sa nedopustil žiadneho násilného trestného činu, že riadne pracuje

a stará sa o rodinu, ktorá je odkázaná na jeho príjem, nie sú takými okolnosťami, pre ktoré by bolo
možné mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. V danom
prípadetietookolnostisúznačneprevýšenépovahoutrestnéhočinu,ospáchaniektoréhosaobžalovaný
pokúsil,azáujmomspoločnostinaochranedôstojnostiženyajejprávaslobodnesarozhodovaťosvojom
pohlavnom živote. Taktiež hodnotenie poškodenej, ako osoby, ktorá má rada mužskú spoločnosť, ktorá

sa pred skutkom s obžalovaným bavila v pohostinstve, nechala sa od neho pozvať na alkohol, tancovala
snímaneprejavovalavýhradykjehosprávaniu,nemožnopovažovaťzaokolnostiprípaduodôvodňujúce
použitie ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. Pri zločine znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. môže byť predmetom
útoku osoba ženského pohlavia bez ohľadu na jej vek, duševnú a telesnú vyspelosť, jej povesť a spôsob
života.Poškodenáuviedla,žeobžalovanýsaokolonejmotal,chcelsňoutancovať,pričomonatancovala

s L. (L. C., sused poškodenej) a obžalovaného si nevšímala, nezaujímal ju. S obžalovaným si dala
pohárik, čo odôvodnila tým, že to urobila zo slušnosti. Z konania poškodenej tak nemožno vyvodiť záver,
že neprejavila výhrady k správaniu obžalovaného. K dĺžke doby od spáchania skutku je potrebné uviesť,
že ku spáchaniu skutku došlo na území H. I., kde aj bolo vedené trestné konanie orgánmi H. I.. Keďže
obžalovaný je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, bolo

trestné konanie odovzdané z H. I. do Slovenskej republiky. V následnom konaní na území Slovenskej
republiky bolo potrebné vykonať výsluchy viacerých svedkov prostredníctvom právnej pomoci v Českej
republike tak v prípravnom konaní, ako aj v súdnom konaní, čo malo vplyv na dĺžku konania. Ak túto
skutočnosť súd chcel zohľadniť, mal tak urobiť vo výmere uloženého nepodmienečného trestu odňatiaslobody so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.

V danej veci súdom uložený trest neplní generálnu prevenciu, pretože uložený trest musí vo vzťahu k
iným jasne signalizovať, že za závažné porušenie spoločenských pravidiel bude páchateľ postihnutý
aj primerane prísnym trestom. V tomto prípade mimoriadne znížený súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 (dvoch) rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch)
rokov, hoci zákonná sadzba po zvýšení je s dolnou hranicou 6 rokov a 8 mesiacov a hornou hranicou

11 rokov a 8 mesiacov, nevysiela dostatočný signál vo vzťahu k iným, aby sa vyvarovali tak závažného
konania, lebo inak budú potrestaný prísnym, ale zákonným trestom. Má za to, že obžalovanému bolo
potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením na
jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. napadnutý

rozsudok zrušil vo výroku o treste a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol.

Odvolanie podal aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, ktorý v písomných dôvodoch odvolania
uviedol nasledovné.

Má za to, že uvedený skutok sa nestal to znamená, že sa nepokúsil proti vôli poškodenej vykonať
na nej súlož. V súdnom konaní vypovedal celý rad svedkov, že u osoby poškodenej ide o tzv. ľahkú
ženu. Táto opakovane chodila do predmetného baru vyhľadávať mužskú spoločnosť, nechávala sa
pozývať, potom prípadne, keď tak odchádzala s jednotlivými osobami, dokonca podľa výpovede A.
N. mal už v minulosti celkovo trikrát obviniť iné osoby zo znásilnenia, čo sa však nijak neodrazilo na

návykoch poškodenej a táto i následne vyhľadávala mužskú spoločnosť v bare, teda na znásilnenia v jej
očiach treba pozerať veľmi skepticky. Ďalšie osoby v postavení svedkov taktiež v podstate uviedli to, že
obžalovaný bol nekonfliktný človek, jednoduchý, mentálne spomalený, o čom v podstate je aj znalecký
posudok a nevedeli si ani predstaviť, že by on bol niečoho takého schopný.

Samotná poškodená M. v podstate pri svojich výpovediach nikdy sama od seba spontánne nepovedala,
že by bola obeťou pokusu znásilnenia. Vždy to vyplynulo až následne z nejakých vysvetlení, aj
samotnému priateľovi spontánne pri následnom rozhovore po skutku neuviedla, že by mal byť vykonaný
nejaký pokus znásilnenia. Čo sa týka samotného skutku, teda ako mali spolu ležať pri ibišteku, tak to
malo trvať 20 minút, čo je veľmi dlhá doba, následne na hlavnom pojednávaní sa to snažila skrátiť.

Podstatné je však, že ide o dlhú dobu, kedy poškodená vôbec nevolala o pomoc, alebo sa jej nejak inak
domáhala. Sama uznala, že nekričala, malo ísť o nejaký šepot. Tú však je nutné poukázať na výpoveď
pani E. E., ktorá mala otvorené okienko na prízemí bytového domu, ktorý bol v tesnej blízkosti skutku.
Táto svedkyňa počula celý rozhovor priateľa poškodenej s poškodenou, teda je zjavné, že z jej miesta
počula naozaj veľmi dobre, čo sa na ulici deje, ale žiadne volanie o pomoc nepočula. To platí aj o iných

zvukoch, ktoré by mali evokovať nejaký zápas a podobne.

Podľa výpovede samotnej poškodenej, si obžalovaný počas skutku nevyzliekal šaty. Nemožno teda
spraviť záver, že cieľom obžalovaného bolo vykonať súlož. Pritom obžalovaný je fyzicky ďaleko zdatnejší
ako poškodená, napriek tomu ostali obaja, poškodená aj obžalovaný oblečený, teda nedošlo k zneužitiu

fyzickej sily k odstráneniu oblečenia.

Skutok prerušil vtedajší partner poškodenej, teda prerušil situáciu, kedy poškodená a obžalovaný boli
spolu na mieste skutku, čo postavilo poškodenú do pozície, že musela partnerovi vysvetliť situáciu tak,
aby sa v jeho očiach morálne neznížila. Táto ani nechcela políciu volať, čo potvrdzuje kontext uvedený

vyššie. Urobila tak až na naliehanie partnera. Podľa názoru obhajoby vzniklo tvrdenie o znásilnení až
momentom,kedybolapoškodenánútenákpodaniutrestnéhooznámeniaanechcelapartnerovipovedať
pravdu.

Ďalej považujú za dôležité uviesť, že obžalovaný má konštatovanú ľahkú mentálnu retardáciu,

oboznámená správa z psychiatrie z roku 2012 dokonca konštatovala imbecilitu, čo je ešte závažnejšia
duševná zaostalosť. Ľahká mentálna retardácia znamená, že má do 70 IQ, čo zodpovedá v dospelosti
mentálnemu veku 9 až 12 rokov. Ide o nemennú a nevyliečiteľnú vlastnosť obžalovaného a na skutok jenutné pozerať aj cez túto prizmu. Keď sa k tomu pripočíta, že poškodená a obžalovaný mali vypité, tak
skutok je veľmi obtiažné charakterizovať ako pokus znásilnenia.

Navrhujú podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušiť a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vrátiť vec súdu prvého stupňa.

Na podklade odvolania prokurátora a obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

Odvolací súd skôr ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť zisťoval, či odvolanie je prípustné, či
bolo podané včas a oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

k späťvzatiu odvolania.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany v trestnom konaní, s rovnakou

starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo, i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní,
alebo niektorá zo strán.

Pokiaľ však prvostupňový súd nepostupoval s vyššie uvedeným, vzniknuté pochybnosti o správnosti
skutkových zistení, prípadne neodstránenia rozporov a nesprávnom postupe pri ukladaní trestu sú

dôvodom na postup podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie tak prokurátor, ako aj obžalovaný A. B.
prostredníctvom svojho obhajcu.

Prvostupňový súd nevyhodnotil dostatočne vykonané dôkazy, tieto jednotlivo a vo vzájomnom
súhrne neodôvodnil, nedostatočne sa zaoberal osobou obžalovaného A. B., jeho predchádzajúcimi
odsúdeniami a pochybil aj pri ukladaní trestu.

Bude preto potrebné, aby prvostupňový súd si vyžiadal novú správu z miesta trvalého bydliska

a príslušného obvodného oddelenia PZ na obžalovaného A. B., podrobne preskúmal tvrdenia
prokurátora v odvolaní a až potom vo veci znovu správne a zákonne rozhodol. Prihliadať bude treba aj
na novelu Trestného zákona a Trestného poriadku z augusta 2024.

To boli dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.