Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2023

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3121205348
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2023:3121205348.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

15C/34/2021

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcov:
1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX E. – F., 2/ A. G. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.
XXX, XXX XX E., 3/ H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., 4/ H. K. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. G. XXX/XX, J. J., 5/ H. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., 6/ A. L. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. G. XXX/XX, J. J., všetci žalobcovia právne zastúpení: Advokátska kancelária
JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Legionárska 6434/2, Trenčín, IČO: 47 251 913, proti žalovanému:
B. M. , nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr.

Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín, o určenie, že nehnuteľnosť
patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

15C/34/2021
I. Súd určuje, že nehnuteľnosť, ktorá bola zameraná geometrickým plánom č. 914729-10/2021
vyhotoveným dňa 13.07.2021 A. L. I., úradne overeným Okresným úradom J., katastrálnym odborom
dňa 20.07.2021 pod č. XXXX/XX ako novovytvorená parc. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere XX m2 jej odčlenením z nehnuteľnosti zapísanej u Okresného úradu J., katastrálny odbor v

katastri nehnuteľností pre okres Trenčín, obec E., katastrálne územie E. N. na liste vlastníctva č.
XXX ako parcela registra "C" evidovaná na katastrálnej mape - parc. č. XXX/X – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere XXX m2, patrí v celosti do dedičstva po poručiteľovi L. C., naposledy bytom E. N.
XX, narodenom dňa XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

II. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku je geometrický plán č. XXXXXX-XX/XXXX vyhotovený dňa
13.07.2021 A. L. I., úradne overený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom dňa 20.07.2021
pod č. 1024/21.

III. Žalobcovia 1/ až 6/ majú proti žalovanému spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

15C/34/2021
1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.08.2021 sa žalobcovia domáhali, aby súd určil, že do dedičstva
po poručiteľovi L. C., zomretom dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj ako poručiteľ), patrí časť o výmere 12 m2
pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaného v LV

č. XXX k.ú. E. N., ktorá časť bola zameraná geometrickým plánom na oddelenie C KN parc. č. XXX/X
pre účely súdneho dokazovania č. XXXXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX znalkyňou A. L. I. a úradne
overenom OÚ J., Katastrálny odbor dňa XX.XX.XXXX O. XXXX/XX ako pozemok registra C par. č. XXX/
X o výmere XX m2, zastavaná plocha a nádvorie.2.Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú synmi zomretého L. C., žalobkyňa 3/
je manželkou B. C., teda zomretého syna L. C. a žalobcovia 4/, 5/, 6/ sú deťmi uvedeného B. C. a

všetci sú tak právnymi nástupcami L. C. a majú právny záujem na navrhovanom určení vlastníckeho
práva. Dôvodili tým, že dedičstvo po poručiteľovi bolo prejednané Štátnym notárstvom v J. pod sp.
zn. XX XXXX/XX. Z rozhodnutia ŠN J. sp. zn. XX XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že sporný pozemok nebol predmetom dedenia. Ako vlastník
pozemku registra C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha a nádvorie na LV č. XXX

k.ú. E. N., je zapísaný žalovaný v celosti titulom osvedčenia o vydržaní podľa § 63 zák.č. 323/92 Zb.
Podľa žalobcov žalovaný nemohol vydržať vlastnícke právo k predmetnému pozemku, nakoľko nesplnil
podmienky vydržania, a to predovšetkým pokojnú, nerušenú a dobromyseľnú držbu predmetu vydržania
po dobu desať rokov. Predmetný pozemok parc. č. XXX/X je časťou pôvodného pkn pozemku parc.
č. XX - F. P. Q. o výmere XXX š. s. záp. č. XX E. N. zapísaného na poručiteľa L. C. v podiele X/X a
na R. D. v podiele 4/8. Podľa identifikácie parciel SG J. zo dňa XX.XX.XXXX je tento pozemok parc.

č. XX totožný s pozemkom KN č. XXX, roľa o výmere XXXX m2 v užívaní P. C. (jedná sa o L. C.)
a manž. R. C.. Rozsudkom Okresného súdu J. sp.zn. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bolo určené, že parc. č. XXX k.ú. E. N. patrí v celosti vlastníckym
právom navrhovateľovi, ktorým bol poručiteľ L. C. nar. XX.XX.XXXX. V tomto konaní bolo preukázané,
že poručiteľ nadobudol predmetnú nehnuteľnosť od svojich rodičov S. a H. C. kúpnou zmluvou zo

dňa XX.XX.XXXX, ktorí rodičia túto nehnuteľnosť odkúpili od B. D. kúpnou zmluvou uzavretou dňa
15.10.1931. Odvtedy poručiteľ za svojho života tento pozemok na nikoho vlastnícky nepreviedol, ani
sa jeho vlastníctva nevzdal. Ešte pred týmto súdnym konaním v roku XXXX na žiadosť suseda I. C. a
obyvateľov ulice súhlasil poručiteľ L. C. s rozšírením chodníka na šírku 2,4 m, ktorý chodník je totožný s
predmetnou parc. č. XXX/X a to za účelom umožnenia prechodu obyvateľov ulice nazývanej L. pešo aj

koňmi s vozom smerom k mlynu, ktorý sa tam vtedy nachádzal. Minimálne od tohto času bol pozemok
parc. č. XXX/X užívaný ako verejný chodník- cesta a to až do augusta XXXX, kedy žalovaný zabránil
obyvateľom užívať tento pozemok a umiestnil tam nápis súkromný pozemok. Z notárskej zápisnice T.
notára H. K., ktorou bolo spísané vyššie uvádzané osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, vyplýva,
že žalovaný sa nedostavil osobne k notárovi, ale poveril svojim zastupovaním B. B. U. a ten ako právny

titul nadobudnutia pozemku rodičmi B. M. uviedol kúpnu zmluvu od pôvodných vlastníkov v roku XXXX,
ktorá pre nedostatok právnych náležitostí nebola predložená na zápis do pozemkovej knihy s tým, že
po smrti rodičov užívanie nehnuteľnosti prešlo na žalovaného, a tak on ako aj rodičia po celú dobu
nehnuteľnosti užívali, nikto ich v držbe a užívaní počas celej doby nerušil a neobmedzoval, ani sa
nedomáhal vlastníckych práv. Podľa žalobcov žalovaný pri vydávaní osvedčenia uviedol vymyslené

skutkové tvrdenia podstatné pre posúdenie vydržania vlastníckeho práva. Vymyslená je tvrdená kúpna
zmluva, ktorá nikdy nebola predložená a ani s určitosťou označená, čo do jej účastníkov, vymyslené
je tvrdené užívanie nehnuteľnosti od roku XXXX do 04.05.2004 (dátum spísania notárskej zápisnice) a
naň nadväzujúca dobromyseľnosť spočívajúca v nerušení a neobmedzovaní užívania. Pokiaľ žalovaný
nehnuteľnosť vôbec neužíval, nemohol byť obmedzovaný a rušený, ani nebol dôvod domáhať sa

vlastníckych práv. Takéto osvedčenie vôbec nemalo byť vydané pre nepreukázanie podmienok pre jeho
vydanie. Žalovaný mlčal až do augusta 2015, kedy v domnení, že uplynula 10 ročná lehota na namietane
vydržania, sa ujal držby tohto pozemku. Týmto svojim konaním konal minimálne v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázali na skutkovo obdobné konanie vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 14C/5/2017
týkajúce sa susednej parcely, v ktorom na rovnakom skutkovom a právnom základe žalobcovia proti

žalovanému boli úspešní. Skutočnosť, že predmetom súdneho konania sp. zn. 14C/5/2017 nebola aj
časť pôvodnej parc. č. XX o výmere XX m2, si žalobcovia neuvedomili, keďže v prírode nebolo viditeľné
oddelenie pozemkov parc č. XXX/X L. XXX/X.

3.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako prejav šikanózneho uplatňovania práva. Namietal, že žalovaní

ho žalujú 17 rokov po tom, čo si on usporiadal svoje vlastnícke právo k predmetnému pozemku
vydržaním, a teda im márne uplynula lehota 10 rokov, počas ktorej si mohli svoje domnelé vlastnícke
nároky k pozemku uplatniť na súde. Na základe uvedeného (minimálne) uplynutím 10-tich rokov od
zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností žalovaný získal vlastnícke právo definitívne
a toto je nespochybniteľné. Namietal, že konanie sp.zn. 14C/5/2017 týkajúce sa susednej parcely pre

neho skončilo neúspešne len pre to, lebo sa hájil sám a je presvedčený, že jeho výsledok nie je správny.
Vychádzalzdokladovainformácíi,ktorémalkdispozíciiposvojichpredkochazoskutočnéhozamerania
pozemkov po ROEP-e. O usporiadanie vlastníckeho práva požiadal odborne spôsobilú osobu, ktorá v
spolupráciopäťsodbornespôsobilouosobu-notáromzabezpečiliusporiadaniejehovlastníckehopráva.Podľa informácii, ktoré žalovaný mal z katastra nehnuteľností, tieto pozemky patrili jemu a jeho predkom.
Namietal, že ak žalobcovia chceli ho žalovať aj o tento sporný pozemok, mali ho žalovať naraz v spore
sp.zn.14C/5/2017akúskovaniesporovoznačilzašikanóznevočisebe.Malzato,žegeometrickýplánA.

L.I.,niejesprávny,keďgeometrickýplán č.XXXXXXXX-XXX/XXXXvyhotovenýdňa03.12.2015určuje,
že pôvodná PKN parc. č. XX je jasne zaznačená ako súčasť terajšej parcely č. XXX/X. Z geometrického
plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX zo dňa 4.7.1979 zase vyplýva, že PKN parcela č. XX do terajšej parcely
č. XXX/X nezasahovala, ale končila na jej hranici. Pri uvažovaní o tejto časti ako o súčasti parcely PKN
č. XX, by išlo ďaleko priamočiarejšie tvary a prakticky využiteľnú časť zemského povrchu. Za správne

považuje závery ROEP-u, a teda mal za to, že súčasná parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere XXX m2 celá pochádza z pôvodnej PKN parc. č. XX, a teda z vlastníctva jeho predkov.

4. V ďalšom konaní žalobcovia poukázali na nepremlčateľnosť vlastníckeho práva a irelevanciu
argumentácie žalovaného o tom, že si majú uplatňovať svoje nároky voči nemu oneskorene ako aj na
irelevanciu argumentácie, že závery skoršieho právoplatne skončeného sporu sú nesprávne a že ho

prehral preto, že sa hájil sám. Zdôraznili, že žalovaný nemohol nikdy splniť podmienky pre vydržanie,
keď sporná časť parcely bola časť chodníka, ktorý sa užíval od roku XXXX, keď tento žalovaný pozemok
neužíval, nestaral sa oň a nikdy ani netvoril súčasť jeho pozemku, pretože bol od jeho ostatného
pozemku oddelený oplotením. Poukázali tiež na snahu o mimosúdne vyriešenie veci pred zahájením
tohto sporu a na to, že rovnaké námietky už žalovaný produkoval v odvolaní proti rozsudku podanom

v spore sp.zn. 14C/5/2017, ktoré boli odvolacím súdom vyhodnotené ako nedôvodné. Tiež poukázali na
vyjadrenia žalovaného v inom konaní, kde sa žalovaný vyjadril tak, že v čase osvedčovania vydržania
ani nevedel, čo osvedčuje a kde sú hranice jeho pozemku, a teda ani nemohol byť dobromyseľný v tom,
že mu aj táto sporná časť patrí. Poukazy žalovaného na skoršie geometrické plány nepovažovali za
podstatné, pretože tieto sa robili za iným účelom ako za účelom identifikácie a zakreslenia spornej

parcely. Tiež za irelevantné považovali tvrdenia ohľadom vlastníctva iných parciel ako tej, ktorá je
predmetom sporu.

5. V ďalšom konaní žalovaný doplnil svoju argumentáciu tak, že ROEP stotožnil parcele XXX L. XXX
G. D. XX L. XX a v súlade s týmto stavom bola vyhotovená aj opravná doložka k zápisnici o osvedčení

ovydržaní,atedažalovanýlenakceptovalvtedajšiuevidenciuapokynkatastra,ktorýpôvodnúzápisnicu
vrátil ako nezapísateľnú. Pri ROEP-e bolo zistené, že parcela o ktorú sa jedná vrátane parcele XXX/
X, nezodpovedala pôvodne parcele XX, ale parcele XX. V rozpore s tým k opačnému názoru dospela
A. I., ktorá zobrala do úvahy len časť dokladov a nezobrala do úvahy, že sa jedná o verejný chodník.
Poukázal na dedičské rozhodnutie po L. C., kde sa uvádza, že vlastníkom parcely je O. I. P. D.. Sporný

pozemok XXX/X, z ktorého je odčlenená XXX/X, zodpovedá asfaltovej ceste, ktorá je regulárnou cestou
s riadnym podložím a hrubým asfaltom, ktorá pokračuje mostom, bolo na ňu riadne vydané stavebné
povolenie. Ak sa v tom čase robila domová výstavba, je jasné, že táto cesta prechádzala do vlastníctva
Československého štátu, čo vyplýva aj z uvedeného dedičského rozhodnutia, a preto ak by aj táto
časť prípadne žalovanému nepatrila, nemožno bez ďalšieho povedať, že by mala patriť žalobcom,

pretože by podľa neho mala patriť Obci, na ktorú prešla z O. I.. Trval na tom, že predošlí geodeti
nemohli opakovane dospieť k zlým záverom ohľadom identifikácie parcely. Takisto spochybnil tvrdenia,
že pôvodné pozemky siahali až po hranicu potoka, pričom koryto potoka sa rokmi mení a nie je preto
jasné, kde hranica má byť. Okrem toho tvrdil, že cesta pred potokom - parcela č. XXX/X (zodpovedá
EKN parcele č. XX/X) nepatrí právnym predchodcom žalobcov, ale tretím osobám, a preto ani sporná

parcela by nemala patriť tým vlastníkom, ktorí vlastnia parcely v rade pred nimi, ktoré až po túto cestu
zasahovali, a teda ani právnym predchodcom žalobcov. Uvedené tvrdenie malo spochybňovať ten záver,
že pôvodné pozemky siahali až po potok a podľa žalovaného právny režim pozemkov pred potokom
je iný ako právny režim pozemkov v rade za týmito pozemkami. Zdôrazňoval svoju dobromyseľnosť,
podporenú závermi ROEP-u, viacerými geometrickými plánmi, podporenú tým, že aj jeho babka bola

prizvaná ohľadom sporných pozemkov pri vymeriavaní parcele č. XXX/X ku komisionálnemu šetreniu
a tým, že v roku XXXX -XXXX bola žalovanému vykolíkovaná časť zemského povrchu zodpovedajúca
pozemkom jeho právnych predchodcov a s poukazom na tvrdenie znalca, že identifikácia tejto časti
povrchuzemebolakomplikovaná,čopodľanehojeaspoňdôvodomnanepriznanienáhradytrovkonania
pre prípad úspechu žalobcov.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ako aj znaleckým posudkom, ktorý
spracoval súdom ustanovený znalec A. B. D. a zistil nasledovný skutkový stav:7. V spore bolo preukázané dedičským rozhodnutím sp.zn. 4D/1193/84 právoplatným 10.10.1984, že
poručiteľL.C.,nar.XX.XX.XXXX,zomrelýXX.XX.XXXXmaltrochdedičov,atoA/t.č.nežijúcumanželku,
po ktorej dedili t.č. žijúci žalobcovia 1/ a 2/, B/ žijúcich žalobcov 1/ a 2/ a C/ t.č. už nežijúceho syna

B. C.. Po nežijúcom B. C. sú v zmysle dedičského rozhodnutia č.k. 14D/274/2018-49 právoplatného
dňa 26.06.2018 dedičmi žalobcova 3/, 4/, 5/ a 6/. Okruh právnych nástupcov po poručiteľovi napokon
žalovaný nerozporoval, nepopieral a tento tak nebol sporný.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp.zn. 170/80 zo dňa XX.XX.XXXX právoplatného dňa

XX.XX.XXXX vyplýva, že súd určil výlučné vlastnícke právo poručiteľa L. C. k parcele č. XXX v k.ú. E.
N.. Z identifikácie parciel spracovaného Geodéziou J. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pozemok č. XXX je
totožný s parcelou č. XX zapísanou v pkn vl.č. XX pre k.ú. E. N..

9. Novovytvorený pozemok v k.ú. E. N. KNC parc.č. XXX/X, ktorý je predmetom sporu, bol odčlenený o
výmere XX m2 od parcely KNC parc.č. XXX/X o výmere XXX m2 geometrickým plánom č. XXXXXX-XX/

XXXX A. L. I., ktorá parcela č. XXX/X je evidovaná na LV č. XXX ako výlučné vlastníctvo žalovaného,
a to na základe osvedčenia o vydržaní N XX/XXXX, T. XXXXX/XXXX a doložky o oprave notárskej
zápisnice N XX/XXXX, T. XXXXX/XXXX. V uvedenej zápisnici v znení doložky o oprave notárskej
zápisnice žalovaný vyhlásil, že parcelu č. XX o výmere XXXX m2, orná pôda v k.ú. E. N. (aj parcelu č.
XX) nadobudli jeho rodičia kúpnou zmluvou od pôvodných vlastníkov v roku XXXX, zmluva ale nemala

všetky náležitosti, nebola predložená na zápis do pozemkovej knihy, a tak sú evidovaní v pozemkovej
knihe stále pôvodní vlastníci. Po smrti rodičov prešlo užívanie nehnuteľnosti na žalovaného. Počas celej
doby užívania, rodičov v držbe ani užívaní nik nerušil, neobmedzoval ani sa nedomáhal vlastníckych
práv. Zo zápisnice z pojednávania na tunajšom súde v spore sp.zn. 21C/18/2020 vyplýva, že žalovaný
uviedol, že v roku XXXX zistil, že jeho pozemok siaha až po plot žalobcov, v čase osvedčovania v roku

XXXX nevedel, kde sú hranice dotknutých pozemkov.

10. Z odborného vyjadrenia A. L. I. zo dňa 05.08.2021 bolo zistené, že novovytvorená parcela č.
XXX/X pochádza z pôvodnej parcele č. XX zapísanej v pkn vl.XX pre k.ú. E. N., pričom v rovnakému
záveru dospel aj súdom ustanovený znalec A. B. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX, ku ktorému na

pojednávaní podal aj ústne vysvetlenie.

11. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku

na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa§56ods.1písm.g/zákonač.323/1992Zb.Notárskehoporiadkuúčinnéhovrozhodnomčase, Na
žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo
ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Vydáva najmä osvedčenia o vyhlásení o vydržaní.

12. Žalobu súd podradil pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže ide o určenie, či tu právo je alebo nie

je. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnú povinnosť preukázať,
že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto
určenia domáha, t.j. žalobcov. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na
jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami
a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom nejde o prípad, kedy

by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu, keďže žiaden predpis
neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podali žalobcovia. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Len za splnenia tejto podmienky možno
konštatovať procesnú prípustnosť žaloby a možnosť sa žalobou zaoberať aj meritórne. Žalobcovia

ako dedičia po zomrelom L. C. majú naliehavý právny záujem na určení, že príslušná novovytvorená
parcela patrí do dedičstva po uvedenom poručiteľovi. Ich naliehavý právny záujem je daný tým, že budú
pozitívne dotknutí na svojich právach prípadným kladným rozhodnutím súdu, nakoľko len na základe
neho môže sa zahájiť dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi, kde predmetom dedičstva bude
dotknutá vec. V tejto súvislosti súd konštatuje, že v konaní nebolo sporné, kto tvorí okruh dedičov po

uvedenom poručiteľovi, že sú to práve žalobcovia a ani to, že sporná parcela po tomto poručiteľovi
prededená nebola. V tomto smere platí, že ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného
rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov
týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným
osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a

povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie núteného procesného spoločenstva (§ 78 CSP).
To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadom veci,
o ktorú ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou (ktorá nie je poručiteľovým dedičom),
vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy (nebol predmetom
dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto

veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. O žalobe na určenie, že tá-ktorá vec (právo)
patrí do dedičstva po poručiteľovi rozhodne súd v sporovom konaní, účastníkmi ktorého musia byť
všetci dedičia po tomto poručiteľovi. Nakoľko sa konania zúčastňujú všetci dedičia poručiteľa, ktorí tvoria
nútené procesné spoločenstvo, je na ich strane súčasne daná aj aktívna vecná legitimácia k takémuto
určeniu. Pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného je daná, keďže tento je ako výlučný vlastník

evidovaný vo vzťahu k parcele v k.ú. E. N. KNC parc.č. XXX/X, od ktorej geometrickým plánom sa
odčlenila časť a stala sa novovytvorenou parcelou parc.č. XXX/X.

13. Ak žalovaný sa bránil tým, že žalobcovia boli dlhodobo pasívni, keď sa určenia vlastníckeho práva
domáhajú po 17 rokoch, odkedy on si nechal osvedčiť vlastníctvo k parcele, súd uvádza, že len samotná

tvrdená pasivita žalobcov v uplatnení práv nemôže im byť teraz na prekážku toho, aby žiadali určiť
vlastnícke právo k tomu, o čom tvrdia, že vždy patrilo ich právnemu predchodcovi a do čoho žalovaný
neoprávnenezasahuje, atonajmäpreto,ževlastníckeprávosanepremlčuje (§100ods.2Občianskeho
zákonníka) a nič im teda nebráni podať vlastnícku žalobu aj po niekoľkých desiatkach rokov. Súd
nevzhliadol ako dôvodnú ani námietku žalovaného o šikanóznom uplatnení práva, keďže uplatnenie

vlastníckeho nároku na súde, keď uplatnenie takejto žaloby zákon aj výslovne predpokladá v prípade, že
sa žalobca domnieva, že iný subjekt neoprávnene zasahuje do jeho práva, nemôže byť hodnotené ako
šikanózne a to bez ohľadu na to, že celý súbor pozemkov v susedstve žalobcovia nezažalovali naraz
jednou žalobou, ale časť z nich je predmetom samostatného sporu v tejto veci po právoplatnom skončení
veci predošlej. Zo žiadneho procesného ani hmotnoprávneho predpisu nevyplýva, že sú žalobcovia

povinní spojiť viacero samostatných predmetov (tu ide o viacero samostatných pozemkov, kde jeden
bol predmetom sporu na tunajšom súde vedenom pod sp. zn. 14C/5/2017 a druhý je predmetom tohto
sporu) pri iniciovaní súdneho sporu do jednej žaloby, nič im nezakazuje konať tak, ako konali a súd
v tomto postupe žiadnu snahu o úmyselné poškodenie žalovaného nevidí. Oba spory skutkovo doistej miery súvisia, ale to neznamená, že prejednávanie súvisiacich predmetov v dvoch konaniach
by malo byť neprípustné. Spor vedený pod sp. zn. 21C/18/2020 o vypratanie pozemkov je mimo
rámca určovacieho sporu, teda je charakterom iný ako prejednávaná vec, a teda s touto vecou ani

bezprostredne nesúvisí. Napokon, nie je nič výnimočné na tom, že totožné osoby vedú proti sebe
súbežne viac sporov a uplatnenie práva spôsobom predpokladaným zákonom nie je možné samo
osebe hodnotiť ako nepoctivý úmysel, resp. ako dôvod, pre ktorý by súd nemal sa žalobou zaoberať.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd žalobu meritórne prejednal.

14. Súd konštatuje, že bolo jednoznačne preukázané, že výlučným vlastníkom pôvodnej parcele č.
XXX v k.ú. E. N. na základe právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. XXX/XX bol poručiteľ ako
právny predchodca žalobcov, čomu potom zodpovedá aj jeho výlučné vlastníctvo k pozemnoknižnej
parcele č. XX zapísanej v pkn vl.č. XX pre k.ú. E. N., keď tieto dve parcele boli identické, ako bolo
konštatované v odseku 8 vyššie. V konaní nebolo sporné, že právnym predchodcom žalovaného patrila
zase pozemnoknižná parcela č. XX L. XX. Prioritne bolo treba vyriešiť to, z akej pôvodnej parcely

bola vytvorená parcela, ktorá je predmetom sporu, tj. novovytvorená parcela parc.č. XXX/X (odčlenená
pre účely tohto sporu geometrickým plánom od parcely KNC parc.č. XXX/X), či z pkn parcely č.
XX (ako tvrdili žalobcovia), alebo z č. XX, XX (ako tvrdil žalovaný). Súd konštatuje, že túto otázku
mal zhodne zodpovedanú dvomi odbornými autoritami, a síce A. L. I., ktorá konštatovala vo svojom
odbornom vyjadrení zo dňa 05.08.2021 spracovanom pre účely tohto sporu, že sporná novovytvorená

parcela č. XXX/X pochádza z pôvodnej pkn parcele č. XX, ktorý odborný záver nezávisle na uvedenom
potvrdil aj súdom ustanovený znalec A. B. D. v znaleckom posudku č. XX/XXXX spracovanom v tomto
konaní na návrh žalovaného. Súd hodnotí znalecký posudok A. B. D. ako úplný, logicky usporiadaný,
vychádzajúci z úplných dostupných historických podkladov, ktoré sa zachovali, pričom tento znalecký
posudok následne znalec na pojednávaní riadne obhájil, bez zjavných vnútorných logických rozporov

doplnil a dovysvetlil metódu, ktorú použil. Žiadnu rozhodujúcu skutkovú okolnosť znalec pri spracovaní
posudkuneopomenul,jehopodkladyboliúplné. A.B.D.uviedolviacerodôvodov,prektorésúdpovažuje
jeho záver o tom, že sporná parcela vznikla z pôvodnej pkn parcely č. XX, za riadne odôvodnený
a presvedčivý. Znalec totiž použil metodiku, pri ktorej vychádzal z najstaršieho možného prameňa,
ktorým bola ortofotomapa z roku XXXX/XXXX, ktorým postupom sa tak čo najviac priblížil stavu

korešpondujúcemu s pôvodnou pozemnoknižnou mapou, ktorý stav bol podstatný. Na ortofotomapu,
ako vysvetlil spôsob aplikovania tejto metodiky, so zohľadnením záchytných bodov, ktoré ostali do
dnešného dňa nemenné, premietol súčasný stav, pričom takto nepracoval len s drobným výrezom,
ale s väčším celkom, na ktorom viaceré nemenné záchytné body vzal do úvahy. Takýmto postupom
(„návratom k starému prameňu“) zistil, že pôvodné pozemky č. XXX L. XXX (identické s parcelami č.

XX L. XX) neobsahovali miestnu komunikáciu (o časť ktorej tu ide) a hranica pozemku na ľavej strane
postupne naviazala na spodnú časť cesty, dnes označenej ako KNC XXX, resp. aj KNC parc. č. XXX/X.
Súčasne zohľadnil aj situáciu v teréne, zachytenú na ortofotomape, keď vymenoval objektívne kritériá,
ktoré ho priviedli k tomuto jeho záveru (zohľadnil priebeh cesty, tvary, ohyby, zalomenia pozemkov,
umiestnenie chodníka, napojenie na chodník, sfarbenie pozemkov na ortofotomape a pod). Záver o tom,

že sporná parcela má svoj základ v pkn parcele č. XX, je podporený aj zistením, že v náčrte č. XXX
z technicko-hospodárskeho mapovania je parcela KNC parc.č. XXX (z ktorej historicky podľa jeho zistení
pochádza podlomená parcela KNC č. XXX/X a potom jej odčlenením aj novovytvorená parc.č. XXX/
X) mapovaná s parcelou KNC parc.č. XXX a hranica medzi náčrtmi oddeľuje tento blok od parciel
č. XXX L. XXX. Mapovanie sa pritom vykonávalo vo vlastníckych blokoch, kde sa pozemky jedného

vlastníka zväčša nachádzali na jednom meračskom náčrte, čo by teda tu svedčalo tomu, že parcela
KNC parc.č. XXX vlastnícky patriaca právnemu predchodcovi žalobcov, mala rovnaký vlastnícky režim
ako parc.č. KNC XXX. To by potom spochybňovalo aj argumentáciu žalovaného o tom, že parcela
č. XXX mala v minulosti patriť O. I.. Napokon v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalkyne A. L. I.,
vyhotoveného v spore sp.zn. 14C/5/2017, sa okrem iného uvádza, že parcela č. XXX (z ktorej následne,

ako vyplynulo aj z dokazovania v prejednávanej veci sa vytvorila parcela č. XXX/X a od nej č. XXX/X)
bola vytvorená z pkn pôvodnej parcely č. XX, ktorý čiastkový záver vo svojom rozsudku prejudiciálne
konštatoval súd okresný aj krajský v právoplatných rozsudkoch v spore sp.zn. 14C/5/2017 a zhodne
k rovnakému záveru dospel aj iný znalec v tomto spore pre účely tu riešenej časti. Treba uviesť, že
znalkyňa A. I. L. V. A. D. použili odlišné metódy, (keď znalkyňa nepracovala s ortofotomapou, keď toto

nevyplýva z jej odborného vyjadrenia ani zo znaleckého posudku č. XX/XXXX spracovaného v inom
spore), napriek tomu obaja nezávisle na sebe dospeli k rovnakému záveru, a síce k tomu, že parcela,
ktorá je predmetom sporu, má svoj historický pôvod v pôvodnej pkn parcele č. XX, vlastníctvo ku ktorej
svedčalo poručiteľovi. V konaní nebol produkovaný taký dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia žalovanéhoo tom, že sporná parcela pôvodne pochádza z pkn parcely č. XX, resp. XX, resp. inej pôvodnej parcely,
ktorá by patrila jemu alebo jeho právnym predchodcom. Napokon znalecké dokazovanie v tomto spore
vykonané znalcom A. D. bolo znaleckým dokazovaním nariadeným na návrh žalovaného, teda šlo

o dôkaz žalovaného, ktorý však jeho skutkové tvrdenia nepotvrdil, ale práve naopak, preukázal a potvrdil
(nad rámec žalobcami predloženého odborného vyjadrenia) tvrdenia žalobcov.

15. Námietky žalovaného k znaleckému posudku A. D. neboli spôsobilé relevantne spochybniť
závery tohto znaleckého posudku. Ak sa žalovaný bránil tým, že záver tohto znaleckého posudku

je v rozpore so skoršími geometrickými plánmi č. XXX-XX-XXXX-XXXX-XX, O. XXX-X-XXXX-XXX-
XX L. O. XXXXXXXX-XXX/XXXX, na ktoré znalec nemal prihliadnuť, znalec sa vysporiadal s touto
námietkou jednoznačne logicky, keď použil dostupnú metódu návratu k najstaršiemu dochovanému
prameňu. Znalec teda vychádzal z takých primárnych pôvodných podkladov, ktoré boli ešte z obdobia
spred spracovania týchto geometrických plánov, čím je podľa názoru súdu zachovaná najväčšia
pravdepodobnosť, že jeho závery budú korešpondovať s pôvodným stavom zodpovedajúcim času

vedeniapozemkovýchkníhačímsaeliminujenežiaduceovplyvneniezáveruznalcarozpornýmiskoršími
sekundárnymi výstupmi iných osôb, ktoré navyše ani zrejme neboli odbornými autoritami, akými je
znalec. Geometrický plán je napokon vždy až druhotný výstup konkrétneho geodeta, pričom znalec
A. D. pracoval s originálnymi pôvodnými prameňmi existujúcimi v čase výrazne časovo predstihujúce
tieto tri geometrické plány. Navyše plán č. XXX-X-XXXX-XXX-XX bol vyhotovený za účelom rozčlenenia

parcely č. XXX, ani teda nebol zhotovený za účelom identifikácie spornej parcely, ktorá je predmetom
konania.Vovzťahukgeometrickémuplánuč.XXXXXXXX-XXX/XXXXzaseboloužajvkonanívedenom
pod sp.zn. 14C/5/2017 čiastkovo ustálené, že tento plán rieši stav po ROEP-e, a to v rozpore so
zápisom v pozemkovej mape, ako aj v rozpore so zápisom vo vyšetrovacom a meračskom náčrte, keď
je tento zákres posunutý, čím teda geometrický plán nemohol tiež dospieť k celkom správnym grafickým

zákresom a záverom. To, že k predmetnej nesprávnosti došlo, napokon potvrdil aj znalec A. D. pri
výsluchu, keď sa snažil aj súdu predostrieť najpravdepodobnejšiu logickú príčinu, ktorá zrejme viedla
k nesprávnemu spracovaniu tejto časti územia a vytýkal spracovateľovi, že nesprávne pracoval s cestou
(susediacou s potokom), keď ju povýšil na cestu, ktorá akoby v danom území bola pôvodná, čo malo
následne vplyv na správnosť zákresov. Znalec jednoznačne konštatoval, že stav, ktorý bol výsledkom po

ROEP, predstavuje evidentný rozpor so stavom, aký zdokumentoval z pôvodného prameňa najbližšieho
k stavu v čase pozemkovej knihy (ortofotomapy). Geometrický plán z roku XXXX, ktorý súdu na dopyt
súdu predložila Obec E., slúžil na zameranie pozemkov pre účely budovania obecného vodovodu (v
zmysle informácie od obce) a z jeho obsahu nevyplýva, že by sa bol býval zameriaval na parcelu č.
XXX/X a jej identifikáciu, keď toto nebolo účelom spracovania tohto plánu. Súd teda nevidel dôvod,

pre ktorý by závery týchto geometrických plánov mali byť povýšené nad závery znalca ustanoveného
v tomto konaní. Žalovaný tiež namietal závery, podľa ktorých mali pôvodné pozemnoknižné parcely
(medzi nimi aj parc.č. XX) siahať až po potok, avšak aj s touto námietkou sa znalec vysporiadal
ako s nedôvodnou, keď pri spracovaní znaleckého posudku zohľadnil aj tento aspekt, ako aj to, že
koryto potoka nie je historicky nemenné a jednoznačne aj z pôvodnej ortofotomapy ustálil, že celá

cestička, alebo označovaná aj chodník (na ortofotomape viditeľná ako najsvetlejší úzky pásik terénu)
neprerušovane trvala od začiatku až po koniec, ktorý koniec siahal až po kroviny pozdĺž vtedajšieho
potoka, pričom aj predmet tohto sporu leží ešte na tejto cestičke, tesne pred týmito krovinami. Z toho
možno vyvodiť, že potom aj sporný „kúsok“, teraz parc.č. XXX/X, pochádza ešte z pozemnoknižnej
parcely č. XX. Znalec vychádzal tiež z dostupných historických zákresov a máp a konštatoval, že

hranica pôvodných pozemkov bola v prírode tvorená korytom potoka a takto to bolo zakreslené aj
starej pozemnoknižnej mape. Rovnako poukázal na historický úzus, kedy sa v minulosti bežne chodilo
príbrežiami pozemkov, teda po hranici popri korytách, tzv. hlavami pozemkov. Uvedený záver znalca
potom v celom rozsahu korešponduje so záverom znalkyne A. L. I. obsiahnutý v odbornom vyjadrení zo
dňa 05.08.2021, ktorá tiež konštatovala, že pozemnoknižné parcele ležali vedľa seba a siahali vrátane

pkn parcele č. XX až po hranicu miestneho potoka. Napokon sa znalec A. D. vysporiadal aj s námietkou
žalovaného, ktorý poukazoval na to, že vedľajšia susedná časť pri spornej parcele označená ako č. XXX/
X (ktorá má byť parcelou KNE č. XX/X), ktorá tiež ako sporná parcela leží na súčasnej ceste vybudovanej
pred potokom, má celkom iný vlastnícky režim, lebo nepatrí vlastníkom parciel v rade pred nimi, čo
by malo indikovať, že ani parcela č. XXX/X nemala by podľa žalovaného svedčať vlastnícky právnemu

predchodcovi žalobcov. Odhliadnuc od toho, že podľa názoru súdu je poukaz na vlastnícke vzťahy
iných aktuálnych parciel irelevantný, keďže vedľajšia parcela č, XXX/X sa neviaže k parcele č. XXX/X,
resp. novovytvorenej parcele č. XXX/X a právny režim týchto parciel, ani historický kontext ich vzniku
nemusí byť zákonite celkom rovnaký, znalec A. D. sa vysporiadal aj s touto námietkou. A. D. potvrdil,že toto tvrdenie nie je nijako spôsobilé zmeniť jeho odborný záver, túto skutočnosť pri jeho formulovaní
zohľadnil. Poukazoval na potrebu vrátiť sa k pôvodnému stavu, čo s využitím vyššie opísanej metódy
urobil, najmä s poukazom na to, že cesta bola vybudovaná až začiatkom 80-tych rokov 20.storočia v roku

XXXX, teda tu pôvodne nebola a nie je možné preto na ňu nahliadať tak, ako by tu bola odnepamäti,
teda aj v čase vedenia pozemkových kníh. Táto cesta zabrala pôvodné pkn parcely, ako to vyplýva
okrem iného aj z geometrického plánu z roku XXXX na str. 8 znaleckého posudku, teda zabrala časti
týchto pôvodných pozemkov zo strany od potoka, vrátane zabratia parcely pkn č. XX, z čoho mal súd
na podklade záveru znalca jednoznačne za to, že aj sporná parcela č. XXX/X musí mať svoj pôvodný

základ v pkn parcele č. XX, a teda nie je dôvod na to, aby mala iný právny režim.

16. Súd teda prijal za preukázaný záver, že sporná parcela KNC parc.č. XXX/X (vzniknutá pre účely
tohto sporu odčlenením od parcely KNC parc.č. XXX/X) pochádza z pkn parcele č. XX a táto parcela
vlastnícky vždy patrila poručiteľovi L. C.. Práva k pôvodnej parcele č. XXX roľa o výmere 1.905m2
( pôvodne parc.č. XX roľa v záp.č. XX v zmysle nerozporovanej identifikácie z XX.XX.XXXX) v k.ú. E.

N. boli predmetom súdneho konania a vlastnícke právo v prospech poručiteľa L. C., nar. X.X.XXXX
bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 10C/170/80 zo dňa XX.X.XXXX a tento vlastnícke právo k
nemu v žalobou požadovanej časti počas svojho života na nikoho nepreviedol (opak preukázaný nebol)
a sporná parcela nebola ani predmetom dedičského konania po ňom. Z tohto dôvodu sa žalobcovia ako
právni nástupcovia a do úvahy prichádzajúci dedičia po tomto poručiteľovi dôvodne domáhali určenia,

že sporná parcela patrí do dedičstva po uvedenom poručiteľovi, keďže bolo zistené, že mu vlastnícke
právo k nej svedčalo ku dňu jeho smrti.

17. Ak žalovaný tvrdil, že údajne mal pôvodný chodník (ktorého časť je predmetom sporu) patriť O. I.
a teraz obci a že toto má okrem iného vyplývať z dedičského rozhodnutia po L. C., uvedené tvrdenie

preukázané nebolo. V predmetnom dedičskom rozhodnutí po L. C. právoplatnom dňa XX.XX.XXXX sa
uvádzavčl.III,žeparc.č.XXvk.ú.E.N.jetotožnásEKNparc.č.XXX/XakparcelámEKNparc.č.XXX/X
L. XXX/X je evidovaný O. I.. Z uvedeného sa ale nedá vyvodiť, že by malo byť dané vlastníctvo bývalého
O. I. k pôvodnej pkn parcele č. XX, resp. č. XXX, ktorá je pre tento spor rozhodná a z ktorej následne
vznikla aj parcela, ktorá je predmetom sporu. Súd napokon na návrh žalovaného vykonal dokazovanie

dopytom o doručenie listín žiadaných žalovaným na Obec E.. Obec dňa 07.07.2022 súdu doručila všetky
súvisiace listiny, ktoré mala k dispozícii, a síce geometrický plán z roku XXXX a zápis z komisionálneho
jednania, pričom však tieto listiny vôbec nepreukazujú, že by akákoľvek časť zo žalovaného pozemku
mala vlastnícky svedčať O. I., resp. neskôr obci. Naopak, znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že súčasná novovytvorená parcela č. XXX/X, historicky bola súčasťou parcely č. XXX a táto

bolavytvorenázpôvodnejpknparceleč.XX,ktorávlastníckypatrilaporučiteľoviL.C.,akoužbolovyššie
odôvodnené. Nebolo preukázané, že by tento za života previedol vlastníctvo čo i len k časti dotknutého
pozemku na O. I., resp. že by sa O. I. stal vlastníkom nejakým iným titulom, keď ani žalovaný netvrdil
konkrétne, aký právne relevantný titul, ktorý by bol spôsobilý založiť vznik vlastníckeho práva O. I., mal
v danej veci existovať. Vlastníctvo O. I. k akejkoľvek časti tejto parcely nevyplynulo zo žiadnych dôkazov,

ani z dôkazov zabezpečených od Obce. Napokon ak súčasťou spisu je výpis z evidencie nehnuteľností
z XX.XX.XXXX, v ňom je O. I. evidovaný pri parcele č. XXX (chodník) len ako užívateľ bez toho, aby
sa v konkrétnostiach zisťovali vlastnícke vzťahy. O tom, že táto listina deklarovala len užívateľský stav,
hovorí aj fakt, že pri O. I. je v rubrike „Číslo listu vlastníctva“ uvedené „-„ a pri mene vlastníka v prvej
rubrike tejto tabuľky tiež nie je vyplnený nikto. Táto listina potom nesvedčí vôbec vlastníckemu právu

O. I. k parcele č. XXX.

18. Žalovaný sa bránil proti žalobe ešte aj ďalšími námietkami, ktoré však súd vyhodnotil ako celkom
nedôvodné. Poukazoval na uplynutie 10 ročnej doby nerušeného užívania spornej časti parcely a svoju
dobromyseľnosť. Žalovaný podľa súdu ale nespĺňal podmienky na vydanie osvedčenia o vydržaní

pod č. N XX/XXXX na parcelu č. XX v záp.č. XX v k.ú. E. N., ktorá tvorí aj novovytvorenú parcelu
parc.č. XXX/X zameranú geometrickým plánom pre účely tohto sporu, pretože nepreukázal právny
titul, od ktorého odvodzuje právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Naopak, sú to žalobcovia, ktorí
ako dedičia preukázali, že ich poručiteľovi L. C. svedčalo ku dňu smrti vlastnícke právo a že je tak
dôvod po ich právnom predchodcovi dodatočne predediť tento majetok. Žalovaný v tomto osvedčení

ako titul pre vydržanie len všeobecne uvádzal bližšie neidentifikovanú kúpnu zmluvu svojich rodičov
v roku XXXX, ktorá mala nedostatky a nebola predložená na zápis do pozemkovej knihy. Žalovaný
v tomto spore vôbec ani nepredostrel bližšie skutkové tvrdenia a už vôbec nie dôkazy týkajúce sa tejto
zmluvy, aby súd mohol posúdiť, či tento titul podľa svojho obsahu existoval a či bol vôbec spôsobilýzaložiť dobromyseľnosť kohokoľvek v tom, že mu vlastnícky patrí aj pkn parcela č. XX. Uvedené by sa
žiadalo, najmä ak žalobcovia spochybňovali splnenie predpokladov pre vydržanie žalovaným. Pre účely
posúdenia jeho relevantnosti ako titulu pre vydržanie však je možné vychádzať z obsahu právoplatného

rozsudku vydaného v spore vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 14C/5/2017, z ktorého vyplýva,
že predmetom kúpnej zmluvy z roku 1960 bol prevod parciel č. XX v záp.č. XX, parc.č. XX v záp.č.
XXX, parc.č. XX v záp.č.XXX , parc.č. XX v záp.č. XXX v k.ú. E. N., a preto žalovaný nemôže
odvíjať dobromyseľnú držbu k parc.č. XX roľa v záp. č. XX od tejto zmluvy, lebo parc.č. XX jeho
právnym predchodcom nepatrila a ani nebola predmetom prevodu v tejto kúpnej zmluve. Ani žalovaný

sa tak nikdy jej vydržateľom stať nemohol, keďže jeho právnym predchodcom vlastníctvo k tejto parcele
nesvedčiloažalovanýnemoholtaktozískaťviac,nežpatrilojehopredchodcom.Žalobcoviatiežtvrdili,že
sporný pozemok KNC parc.č. XXX/X netvoril a netvorí súčasť ostatného oploteného areálu žalovaného
(opak preukázaný žalovaným nebol), a tak potom nemožno uvažovať ani o takej možnosti, že by sa
bol žalovaný dobromyseľne chopil držby susedného pozemku, ktorý nenadobudol, a to v objektívne
ospravedlniteľnom omyle a v odôvodnenom domnení, že mu po práve patrí aj táto vedľajšia časť. Táto

časť tvorí súčasť verejne využívaného chodníčka/cesty. Preto vzhľadom na toto umiestnenie v teréne
a účel, ktorému slúži, jeho historické nepriplotenie k zvyšku pozemkov žalovaného, ktoré mu patria,
ktorá sporná časť teda so zvyškom parciel žalovaného netvorila jeden funkčný celok, nemožno založiť
dobromyseľnosť žalovaného ani ospravedlniteľnosť jeho prípadného omylu a nedá sa tak konštatovať,
žesižalovanýprípadneskutočnenemoholuvedomiť,žemuvlastníckeprávoktejtočastivlastníckypatriť

nemôže. Napokon, týmto smerom žalovaný svoju argumentáciu vôbec konkrétne ani nesmeroval. Ak
žalovaný nesplnil podmienky pre vydržanie, ktoré mu bolo osvedčené v roku 2004, potom je irelevantná
aj jeho argumentácia o tom, že od roku 2004 do podania žaloby uplynulo 10 rokov jeho dobromyseľnej
držby, keď chýba prvotný titul, ktorý jeho dobromyseľnosť mohol založiť. Napokon, ako vyplýva zo
zápisnice predloženej zo spisu sp.zn. 21C/18/2020 je zrejmé, že už v roku 2011 (ak by aj chcel žalovaný

rátať 10 rokov od roku 2004) mohol získať opodstatnené pochybnosti o tom, v akom rozsahu mu vlastne
vlastnícke práva majú patriť, keď mal v roku 2011 podľa svojich vyjadrení zistiť, kam siahajú hranice jeho
pozemkov.Žalovanýtedanepreukázalnazákladeakéhozmluvného,aleboinéhoprávneho titulu by mu
mala patriť parc.č. XX P. V.. XX, ktorej časť tvorí vo výmere XX m2 novovytvorenú parc.č. XXX/X v k.ú.
E. N. a od akej právnej skutočnosti odvodzuje svoje výlučné vlastníctvo k nej. Napokon vo všeobecnosti

platí, že dlhodobé užívanie bez námietok skutočného vlastníka počas plynutia vydržacej doby nezakladá
bez ďalšieho vznik vlastníckeho práva pre takéhoto držiteľa, ba nemôže znamenať ani zmenu (posun)
hraníc sporných parciel. Geometrický plán č. XXXXXXXX-XXX/XXXX, ktorým bol riešený právny stav
po ROEP-e , kde je uvedené, že parcelám č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X odpovedajú E -KN parcely
č. XX L. XX, bol v rozpore so zákresom v pozemkovej mape a fyzické užívanie parcely na podklade

geometrického plánu, bez rešpektovania právnych vzťahov iných vlastníkov k nej nie je sám o sebe
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva, bez existencie nadobúdacieho titulu. Rovnako ním nie je
ani len samotné vykolíkovanie v teréne, ktoré vykonal geodet, ktorý spracúval tento plán. Tento záver
nemôže zmeniť ani to, že z listín predložených Obcou E. vyplynulo, že babka žalovaného Q. M. bola
účastná komisionálneho jednania pre účely prehodnotenia intravilánu obce. Jednak účel, pre ktorý boli

toto jednanie v teréne zvolané, absolútne nesúvisí s predmetom sporu a záznam z neho nie je žiadnym
titulom, od ktorého by bolo možné odvodzovať dobromyseľnosť držiteľa. Napokon ale pri mene babky
žalovaného Q. M. je uvedený jej vzťah k parcele č. XXX, ktorý k spornej pozemnoknižnej parcele č. XX
nie je v žiadnom vzťahu, keďže parcela č. XX bola identická s parcelou č. XXX a nie s parcelou č. XXX.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Žalobcoviaboliúspešní vcelomrozsahu,keďže
súd ich žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto žalobcovia majú voči neúspešnému žalovanému právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Súd nevzhliadol žiaden dôvod

pre aplikáciu § 257 CSP a pre to, aby úspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania. Žiadne
významné individuálne okolnosti, na ktoré by súd musel vziať zreteľ ako na výnimočné okolnosti, v spore
najavo nevyšli. Ani žalobcovia počas konania nezadali taký dôvod, pre ktorý by súd im nemal priznať
náhradu trov. Tento spor svojím charakterom, či priebehom nie je výnimočný, ide o štandardný určovací
spor, v ktorom žiadna osobitá procesná situácia, pre ktorú by súd mal zvažovať aplikáciu § 257 CSP,

nenastala. S argumentáciou žalovaného o šikanóznom uplatnení práva sa súd už vysporiadal na inom
mieste a túto vyhodnotil ako neopodstatnenú. Napokon, že sa nejednalo o svojvoľné uplatnenie práv zo
stranyžalobcovsaodzrkadliloajnatom,žežalobcoviabolivsporeúspešní.To,žesanepodarilostranám
napriek výmene vzájomnej korešpondencie pred začatím sporu, resp. ani počas tohto sporu, dospieťk mimosúdnej dohode ohľadom predmetu sporu, nie je tiež dôvodom pre nepriznanie náhrady, keď nie
je ani podstatné, z akého dôvodu k dohode nedošlo a kto absenciu dohody zapríčinil. Je totiž evidentné,
že každá zo strán mala svoje predstavy o tom, ako vzniknutý stav vyriešiť a o tom, čo pre ňu znamená

spravodlivé a akceptovateľné usporiadanie veci aj v kontexte ostatných vedených sporov medzi nimi.
Ak sa žalovaný domáhal uplatnenia § 257 CSP z dôvodu, že údajne mali jeho dobromyseľnosť zakladať
skutočnosti,ktoréužsúduviedolvodseku18vyššie,tietoskutočnostisúdvyhodnotilprihmotnoprávnom
posúdení obrany žalovaného a úspech mu tieto námietky neboli spôsobilé priniesť. Súd sa domnieva,
že nie je dôvod, aby tieto skutočnosti súčasne boli dôvodom pre úľavu od trov pre v spore neúspešného

účastníka.Napokontiežbysasúdunejavilobyťspravodlivým,abyúspešnížalobcovianedostalináhradu
trov konania od žalovaného, ak tento tiež v inom spore vyhlásil, že v čase osvedčovania vlastníckeho
práva vydržaním pred notárom v roku 2004 ani nevedel, ako vedú hranice osvedčovaných pozemkov,
keď toto mal zistiť až niekedy v roku 2011, čo teda tiež nie celkom svedčí tomu, že žalovaný bol
zorientovaný v tom, čo, v akom rozsahu a na základe akého titulu vlastne chce osvedčením získať.

Poučenie:

15C/34/2021
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.