Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. november 2024

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 85Em/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123211124
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Jankovský
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2024:3123211124.6

Uznesenie

Okresný súd Trenčín vo veci oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX-XX, D. E., právne
zastúpenej JUDr. Róbert Fatura, advokát, s.r.o., so sídlom Centrum 18/23, Považská Bystrica, IČO: 46
528 644, proti povinnému F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX-XX, D. E., právne zastúpenému
JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom tatranská 300/8, Považská Bystrica, IČO: 356 58 011,
o výkon rozhodnutia vo veci maloletých detí B., G., nar. XX.X.XXXX a H., nar. X.X.XXXX, bytom C.

XXXX/XXX, D. E., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Považská Bystrica, takto

r o z h o d o l :

U k l a d á povinnému F. B., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XXX-XX, D. E. pokutu vo výške 500 eur,
ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.09.2023, č.k. PB-7P/61/2022 – 183, právoplatným

a vykonateľným dňa 21.09.2023, súd schválil dohodu rodičov maloletých detí Źojcových, v zmysle ktorej
sa maloletá G. a H. zverili do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa mala realizovať
v týždenných intervaloch tak, že otec mal zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti v nepárnom týždni
toho – ktorého roku a matka v párnom týždni toho – ktorého roku s tým, že otec mal deti matke
odovzdávať vždy v nepárny týždeň v nedeľu o 18.00 hod pred bytom matky a matka mala deti otcovi
odovzdávať vždy v párny týždeň v nedeľu o 18.00 hod. pred bytom otca.

2.Oprávnená-matkamaloletýchsapodanýmnávrhomzodňa24.11.2023domáhala,abysúduskutočnil
výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti o maloleté deti B., G. a H. v zmysle rozsudku Okresného súdu
Trenčín, č.k. PB-7P/61/2022 zo dňa 12.09.2023, odňal deti otcovi a odovzdal ich matke v stanovený
termín, kedy je matka oprávnená na styk s deťmi. Taktiež oprávnená navrhla, aby súd vydal vo
veci neodkladné opatrenie, ktorým by rodičom uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v

príslušnom odbore. V návrhu oprávnená u viedla, že povinný (otec) dohodnutý systém starostlivosti v
rodičovskej dohode na čas do rozvodu manželstva nerešpektuje. V období od 09/2023 otec maloleté
deti iba dovedie pred byt oprávnenej, tieto však následne názorovo zmanipuluje a berie si ich so sebou
späť domov.

3. Súd uznesením zo dňa 01.12.2023 ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka - Úrad práce

sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej len „ÚPSVaR PB“), ktorému uložil, aby v zmysle §
380 CMP viedol povinného k riadnemu a dobrovoľnému plneniu rodičovskej dohody zo dňa 12.09.2023.
Súd taktiež vyzval povinného, aby sa vyjadril, či sa podrobuje rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín
č.k. PB-7P/61/2022 - 183 zo dňa 12.09.2023. Zároveň aby uviedol, kedy presne oprávnenej umožnil
stýkať sa s maloletými a nech uvedie, z akého dôvodu sa rozhodnutiu nepodrobuje. Zároveň bol povinný
vyzvaný na predloženie všetkých dokladov preukazujúcich jeho podrobovanie sa rozhodnutiu alebo

dôvody nepodrobovania sa rozhodnutiu.4. Súd na pojednávaní konanom dňa 21.03.2024 vyzval otca podľa § 379 ods. 1 CMP, aby sa podrobil
predmetnému rozsudku a umožnil matke starostlivosť o maloleté deti a aby nemaril výkon rozhodnutia,
upozornil ho, že v opačnom prípade mu môže byť uložená pokuta do výšky 1.000 eur, a to aj opakovane.

Súd poukázal aj na ďalšie následky v zmysle § 383 ods. 1 CMP, § 384 ods. 1 CMP, § 25 ods. 4 Zákona
o rodine a § 349 Trestného zákona, v prípade neplnenia povinnosti podľa rozsudku.

5. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.04.2024, č.k. 85Em/4/2023 – 111 v spojení
s uznesením zo dňa 20.05.2024, č.k. 85Em/4/2023 – 113, súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

uložil oprávnenej a povinnému spolu s maloletými deťmi podrobiť sa odbornému sociálnemu a
psychologickému poradenstvu v Centre pre rodiny a deti Púchov v rozsahu 20 konzultácii, s tým, že
stretnutia mali byť realizované v deň a hodinu po dohode psychológa s rodičmi.

6. Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.04.2024, č.k. 85Em/4/2023 – 112 súd nariadil výkon
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. PB-7P/61/2022 - 183 zo dňa 12.09.2023,

právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2023 v časti, ktorou súd upravil styk oprávnenej s maloletými
tak, že: „otec bude deti matke odovzdávať vždy v nepárny týždeň v nedeľu o 18:00 hod. pred bytom
matky a matka bude deti otcovi odovzdávať vždy v párny týždeň v nedeľu o 18:00 hod. pred bytom otca.“

7. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 22.07.2024 uviedol, že rodičia maloletých detí uzatvorili

dohodu, v zmysle ktorej v nepárnom týždni sa matka stretne s deťmi 2x týždenne, pričom matka formou
SMS otcovi napíše, kedy má záujem o stretnutie s deťmi a ten jej následne oznámi presný deň a hodinu,
kedy môže prísť za deťmi do ich domácnosti, v párnom týždni sa matka bude stretávať s deťmi každý
deň, rodičia sa vždy deň vopred dohodnú formou SMS na presnom termíne stretnutia v domácnosti otca,
rodičia budú komunikovať výhradne formou SMS správ a vyhnú sa ocočovaniu druhého rodiča, otec mal

informovaťCDRtelefonickydňa29.07.2024,ohľadomtermínukonzultáciedetísmatkouapsychológom,
ktoré sa uskutoční v týždni od 05.08.2024. Otec sa zaviazal informovať matku v prípade, že zdravotný
stav detí bude vyžadovať lekárske ošetrenie a oznámiť matke termín návštevy u odborných lekárov,
matka tento termín nebude meniť bez vedomia otca, rovnako tak sa matka zaviazala oznámiť termín
vyšetrenia otcovi a otec nebude tento termín meniť bez vedomia matky.

8. Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 22.10.2024 uviedol, že dňa 10.07.2024 sa konalo
úvodné stretnutie celej rodiny. Matka sa vyjadrila, že by sa chcela s deťmi stretávať v kancelárií
CDR bez prítomnosti otca. Otec mal počas celého úvodného stretnutia tendenciu matku obviňovať za
celú vzniknutú situáciu a seba neustále obraňoval, že za nič nemôže. Týmito vyjadreniami nepriamo

ovplyvňoval deti, ktoré potom majú ďalší dôvod na odmietavý postoj voči matke. Zároveň tvrdil, že
podporuje deti v tom, aby sa s matkou stretávali. Počas stretnutia bolo potrebné zo strany pracovníkov
CDR oboch rodičov párkrát napomenúť, nakoľko sa dostávali do verbálnych konfliktov. Pri skončení
stretnutia si otec vyžiadal ešte 5 minút na súkromný rozhovor s pracovníkmi CDR, bez prítomnosti
detí a matky. Deti ho mali počkať na chodbe s matkou. S tým deti nesúhlasili, vzhľadom na situáciu

išla s deťmi a matkou na chodbu aj so psychologička CDR a sociálna pracovníčka CDR vykonala
rozhovor s otcom. Otec po celý čas rozhovoru obviňoval matku. Počas toho ako sa otec rozprával
v kancelárii, sa matka na chodbe snažila nadviazať kontakt s maloletými deťmi. Deti ju ignorovali a
neodpovedali na otázky, prípadne jej maloletá G. odpovedala drzo a arogantne. Maloletý H. ukázal
matke hanlivé gesto prstom, pričom sa smial. Z pozorovania psychologičky je zrejmé konštatovať, že

matka mala snahu byť v interakcií s deťmi napriek ich odmietavému postoju. Jej prístup voči ním bol
láskavý a trpezlivý. Nevyčítala im ich nevhodné správanie, ale citlivo sa im snažila vysvetliť, že to nie
je vhodné. Počas celej doby čakania sa nestalo, že by matka pred psychológom verbálne útočila na
otca. Rodičia sa na ďalšom stretnutí dohodli na návštevách matky v domácnosti otca a na pravidlách,
ktoré počas návštev budú dodržiavať. Ďalej sa dohodli na realizácií stretnutí matky s maloletými deťmi

za prítomnosti pracovníkov CDR, bez prítomnosti otca. Matka emailom informovala CDR, že dohodu,
ktorú rodičia podpísali na predchádzajúcom stretnutí, otec nerešpektuje. Dňa 07.08.2024 sa začali
realizovať individuálne stretnutia matky s maloletými deťmi. Maloleté deti priviezol na konzultáciu otec,
ktorý následne odišiel. Počas stretnutia maloletá G. matke povedala, že ju neberie ako matku, lebo ich
opustila a má za to niesť následky. Spoločne sa dohodli, že matka sa porozpráva osamote s maloletou,

nakoľko bolo vhodné, aby si niektoré veci medzi sebou racionálne vykomunikovali, s tým, že maloletá
súhlasila. Maloletý H. súhlasil, že pôjde so psychologičkou CDR do vedľajšej miestnosti. Po súkromnom
rozhovore matky s dcérou išli spoločne na neďaleké ihrisko, s čím obe deti súhlasili. Z pozorovania
psychologičky CDR možno konštatovať, že deti boli na ihrisku viac spontánnejšie a uvoľnenejšie. Zozačiatku sa vyhýbali interakcií s matkou, ale po chvíli sa to zmenilo a zapojili ju aj do spoločnej hry. Na
matke bolo vidno, že si čas trávený s deťmi užíva. Maloletý H. mal tendenciu občas provokovať, ale vždy
bol zo strany matky usmernený. Maloletá G. pôsobila opatrnejšie, ale neskôr bola aj v matkinej blízkosti,

pričom boli situácie, kedy sa spoločne smiali. Dňa 09.08.2024 sa realizovalo druhé stretnutie detí s
matkou za prítomnosti psychologičky CDR. Matka sa snažila s deťmi nadviazať konverzáciu, avšak deti
sa veľmi rozprávať nechceli. Obaja verbalizovali, že sa chcú ísť hrať von do parku. V parku sa venovali
kolektívnym športom, pričom obe deti pôsobili spokojne a uvoľnene. Nebolo na nich pozorovateľné
žiadne napätie, ani odmietavý postoj voči matke, s ktorou bez problémov počas hier integrovali. Počas

týchto aktivít sa zabávali obe maloleté deti, čo dávali najavo smiechom. Ani raz sa nestalo, že by
matku z hry vynechali, prípadne by od nej chceli, aby sa nezapájala. Matka deťom navrhla, aby išli na
zmrzlinu sami bez sprievodu psychologičky CDR. To maloletá G. odmietla a H. s matkou bez problému
odišiel. Vzhľadom na umožnený priestor bol s maloletou G. vedený individuálny rozhovor, ktorý bol
zameraný na jej vzťah s mamou. Maloletá G. uvádzala, že ju neberie ako mamu, keďže ju opustila.
Hovorila aj o tom, že ich údajne v minulosti bila varechou po hlave a po byte sa prechádzala s nožom

v ruke. Podľa jej vyjadrení dala matke už viacero šancí, ale ani jednu nevyužila. Momentálne je voči
nej nastavená negatívne a nemá záujem svoj postoj meniť. Odmieta s ňou ísť hocikde sama, bez
sprievodu ďalšej osoby. Ku koncu stretnutia začali byť obe maloleté deti voči matke negatívne nastavené
a bolo vidieť, že maloletý H. kopíruje postoj staršej sestry. Dňa 12.8.2024 sa konalo spoločné stretnutie
rodičov. Otec priviezol aj maloleté deti, ktoré čakali na chodbe. Na stretnutí sa rodičia za prítomnosti

pracovníkov CDR a kolízneho opatrovníka dohodli na doplnení predchádzajúcej dohody, aby sa vyhli
nedorozumeniam a prípadným konfliktom. Počas stretnutia otec informoval, že deťom sa začali vracať
zlé spomienky, ktoré súvisia s matkou. Údajne maloleté deti bývajú nervóznejšie, keď má matka za nimi
prísť do domácnosti. Boja sa jej, odmietajú s ňou byť osamote. Matka uvádza, že jej prekáža, keď ju
otec počas návštevy domácnosti osočuje a má na jej osobu nevhodné komentáre, čím nedodržiava

dohodu. Taktiež jej prekáža, že maloletý H. sa na jej adresu vyjadruje, aby sa zabila a otec sa tomu
smeje. Otec tvrdil, že sa to nestalo, pričom zavolal z chodby maloleté deti, aby mu to dosvedčili. Počas
stretnutia mal otec tendenciu volať z chodby maloletú G. a chcel od nej, aby mu dosvedčovala. Tým
priamo vťahuje obe maloleté deti do jeho konfliktu s matkou, čím ich stavia do opozície proti matke.
Matka počas stretnutia pustila nahrávku z domácnosti otca, aby preukázala, že neklame a incident

s osočovaním a vyjadrovaním maloletého H. bol skutočný. Nahrávka bola pustená len pár sekúnd. Otca
torozrušilo,nahnevaloavyjadrovalsvojnesúhlassnahrávanímvjehodomácnosti.Zpodaniapriebežnej
správy z CDR zo dňa 12.09.2024 vyplýva, že dňa 19.08.2024 sa konalo individuálne stretnutie otca
s CDR. Počas stretnutia otec uvádzal, že ak by mali byť deti zverené do starostlivosti matky, odkiaľ
by následne ušli, tak by vinu na tom niesla psychologička CDR. Otec taktiež oboznámil psychologičku

CDR, že si o nej zisťoval informácie za účelom dozvedieť sa viac o tom, s kým spolupracuje. Údajne si
tak zisťoval informácie aj o advokátke aj sudcoch. Informácie sa týkali osobného života psychologičky
CDR. Otec začal na stretnutí psychologičke rozprávať o dobe trvania jej manželstva, o vierovyznaní, o
jej štúdiu a študentských prácach. Nedá sa s určitosťou povedať, či sa jednalo o úmyselné zastrašovanie
psychologičky alebo o pochválenie sa informáciami, ktoré si o nej dokázal zistiť. Dňa 20.08.2024 o 15:00

hod. sa uskutočnila tretia psychologická konzultácia matky s maloletými deťmi. Otec mal poobednú
smenu a deti odmietli ísť s matkou do kancelárie CDR, tak psychologička CDR spolu s matkou vyzdvihli
maloleté deti pred vchodovými dverami otcovho bytu. V domácnosti sa nachádzali obe maloleté deti
aj starí rodičia detí zo strany otca. Obe deti išli spolu s matkou a psychologičkou na ihrisko, ktoré
vybral maloletý H.. Jeho emočné naladenie bolo pozitívne, niesol si so sebou loptu na hranie. Maloletá

G. bola po očkovaní HPV vírusu a pôsobila unavene. Vzhľadom na zhoršený zdravotný stav, zostala
maloletá G. sedieť spoločne so psychologičkou CDR pod prístreškom na ihrisku a maloletý H. sa išiel
hrať s matkou basketbal. Po približne 10 minútach maloletá G. verbalizovala, že chce ísť domov a
matka povedala, že ak sa cíti zle, nech si ide radšej ľahnúť. Maloletý H. sa zostal s matkou hrať
basketbal neskôr stolný tenis, od matky si vzal vodu aj chrumky. Maloletý H. bol bezproblémový, keď ho

matka usmernila, hneď ju počúvol. Ani raz sa nestalo, že by na ňu zareagoval negatívne a odmerane.
Taktiež jej neukázal žiadne hanlivé gesto. Psychologička CDR sa do ich spoločných hier nezapájala a
maloletý ani nevyžadoval zapojenie psychologičky do ich spoločných hier. Okolo 16:30 hod. maloletý
H. verbalizoval, že chce ísť už domov, s čím matka nemala najmenší problém. V blízkosti bytového
domu, kde maloletý H. býva, začalo byť jeho správanie zhoršené. Utekal do vchodu a následne po

schodoch až do bytu, pričom nereagoval na matku, aby počkal. Kým matka spolu so psychologičkou
vyšli pred otcov byt, tak maloletá G. už zvnútra zamykala. Keď matka zaklopala tak jej otvorila. Dňa
22.8.2024 sa mala konať v poradí štvrtá konzultácia matky s deťmi. Psychologička išla spolu v sprievode
matky za maloletými deťmi pred vchodové dvere otcovho bytu podľa spoločnej dohody. Dvere otvorilamaloletá G., ktorá išla do obývacej izby, popritom povedala matke, že nikam nejde, že nechce. Maloletý
H. išiel za sestrou, pričom tvrdil, že sa mu tiež nechce ísť. Maloletá G. povedala, že nejde s matkou
kvôli tomu čo sa stalo na poslednom spoločnom stretnutí. Maloletý H. jej povedal, že počas stretnutia

ho mala údajne psychologička CDR spoločne s matkou nútiť, aby išiel ku matke. V dôsledku toho
údajne maloletý H. utiekol naspäť domov k otcovi. Maloletý H. bol vyzvaný, aby sám povedal, čo sa
podľa neho stalo, a to odmietol. Po celý čas bol v obývacej izbe odkiaľ nevyšiel a nebolo ho vidno.
Psychologička spolu s matkou sa s ním snažili viesť dialóg o tom čo sa udialo. Rekapitulovali priebeh
stretnutia, z čoho vyplynulo, že počas neho ho nikto nenútil ísť k matke. Pri poslednom stretnutí bola

psychologička prítomná len ako pozorovateľ, ktorý s maloletým neviedol žiadny rozhovor. Až na konci
stretnutia ho psychologička CDR upozornila, aby nebežal sám cez cestu domov a počkal na matku, ktorá
ho prevedie. Po prejdení cez cestu začal opäť utekať po chodníku do vchodu bytového domu, vtedy už
na matku ani psychologičku nereagoval. Po tomto opísaní stretnutia bol maloletý H. opäť poprosený,
aby vysvetlil svoje tvrdenie. To naďalej odmietal. Správanie maloletého H. bolo vo výraznej miere horšie,
ako počas predchádzajúcich troch spoločných stretnutí. Prvýkrát sa stalo, že neadekvátne správanie

použil aj voči cudzej osobe, psychologičke CDR. Taktiež úmyselne tvrdil nepravdivé informácie, s cieľom
uškodiť a obviniť. V dôsledku nezáujmu oboch detí a zabezpečenia ochrany psychologičky a matky, bolo
stretnutie ukončené. V domácnosti sa v tej chvíli nachádzali aj otcovi rodičia, ktorí sedeli v kuchyni a
nereagovali na nevhodné vyjadrenie maloletého H.. Vzhľadom na jeho nízky vek je takéto správanie
zarážajúce.Vplyvomtakéhotonemorálnehoprostrediaanepriamehopodporovaniadieťaťavneslušnom

vyjadrovaní a klamaní, sa u neho môžu prejavovať výchovné problémy. Taktiež si dieťa buduje nevhodné
vzorce správania, ktoré môže v budúcnosti aplikovať do svojich blízkych vzťahov, čím môže dôjsť k
ich znehodnoteniu, prípadne k problémom nadväzovať ich. Dňa 02.09.2024 sa uskutočnilo ambulantné
stretnutie matky v CDR. Matka psychologičku CDR informovala, že komunikácia s otcom je zložitá.
Otec ju stále neinformoval, dokedy u neho budú jeho rodičia, a matka do domácnosti za deťmi aktuálne

nechodí. Chcela, aby sa mohla stretnúť s deťmi sama, bez prítomnosti starých rodičov. To jej umožnené
nebolo. Všetci išli z bytu preč a keď išla matka za nimi, tak ju maloletá G. začala ťahať za vlasy. Matka
sa zúčastnila aj nástupu maloletého H. do prvého ročníka. Prišiel v sprievode otca a jeho rodičov. Ďalej
matka udáva, že sa rozhodla nechodiť po maloletého H. do družiny. Uvedomila si, že by tým mohla
vyvolať konflikty a maloletý H. sa aj tak vyjadril, že nechce, aby mama po neho chodila. V tomto prípade

mu chce matka dopriať čas na adaptáciu na školské prostredie a nevytvárať u neho zbytočný nátlak.
Matka informovala prostredníctvom emailovej komunikácie CDR a orgán SPODaSK , ako prebiehali jej
stretnutia s maloletými deťmi v čase, keď majú byť deti v jej starostlivosti. Často sa tam objavovalo, že
maloleté deti boli voči nej hrubé, drzé a fyzicky ju atakovali. Otec sa tomu všetkému prizerá a deťom nič
nepovie, prípadne sa na tom smeje. Keď matka chce, aby deti upozornil, tak predstiera, že nič nevidel,

a že deti nič zlé nerobia. Otec spolu s maloletými deťmi matku šikanujú, psychicky a fyzicky jej ubližujú.
Aj napriek zlému správaniu maloletých detí sa matka opakovane pokúša nadväzovať kontakt a zbližovať
sa. Oboma maloletými deťmi je odstrkovaná, pričom sa jej za jej snahu vysmievajú. Obe maloleté deti
si matku nevážia, nemajú voči nej úctu a zlé správanie stupňujú. Možno konštatovať, že otec dáva
deťom zlé vzorce správania, nakoľko jeho správanie voči matke je rovnako nevhodné. Z tohto dôvodu

je morálna výchova oboch maloletých detí značne ohrozená, ako aj ich priaznivý osobnostný rozvoj.

9. Z obsahu záverečnej správy kolízneho opatrovníka zo dňa 25.09.2024 vyplýva, že cieľ výchovného
opatrenia, ktorým bola náprava vzťahov medzi matkou, otcom a maloletými deťmi, sa nepodarilo splniť.
Otec snahu o nápravu iba verbalizuje, ale v skutočnosti vytvára u maloletých detí ešte väčší odmietavý

postoj voči matke, priamo ich vťahuje do vzájomného rodičovského konfliktu a vytvára s deťmi koalíciu
proti matke. Zo strany otca neboli zaznamenané kroky, ktoré by viedli k zlepšeniu vzájomného vzťahu
s matkou alebo vzťahu medzi matkou a deťmi. Otec stretnutia matky s deťmi zámerne marí a deti
berie von v čase, kedy sa s nimi má matka stretnúť v domácnosti otca. Keď sú deti v prítomnosti
otca, ich správanie voči matke je zhoršené. Pred otcom poopierajú, že si spoločný čas s matkou užili

a dehonestujú jej osobnosť. Vzhľadom na negatívny postoj a vyjadrenia otca voči matke, môže byť
správanie detí ba odrazom správania a postoja otca voči matke. Spolupráca s otcom bola od začiatku
náročná. Prostredie, v ktorom maloleté deti aktuálne žijú nevytvára podmienky pre zlepšenie, obnovenie
vzťahu matky s maloletými deťmi, čím môže byť vážne ohrozený zdravý vývin maloletých detí.

10. Podľa § 379 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“),
(1) Pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd nariadiť pojednávanie a predvolať povinného,
oprávneného, maloletého alebo orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní
vyzve povinného, aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinnostíustanovených v rozhodnutí. (2) Ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť aj písomnou výzvou,
súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho na následky neplnenia.

11. Podľa § 382 ods. 1 CMP, ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti zostane bezvýsledná,
súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 eur.

12. Podľa § 382 ods. 2 CMP, pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti
vyplývajúcej z rozhodnutia.

13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na

rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže
do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho
blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

15. Podľa čl. 5 veta prvá zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.

16. Podľa § 28 ods. 2 zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone

sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Podľa § 349 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, kto po tom, čo sa proti nemu bezvýsledne
použili opatrenia v civilnom procese smerujúce k výkonu rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej
dohody o výchove maloletých detí, marí výkon takého rozhodnutia alebo dohody alebo kto marí výkon

neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese na ochranu osôb ohrozených násilím alebo vo
veciach starostlivosti súdu o maloletých, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

18. Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia, je v prvom rade viesť povinného rodiča k tomu, aby si
svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Súd musí posúdiť, či

konaním povinného rodiča došlo k porušeniu práv a povinností oprávneného rodiča, ktoré mu
vyplývajú z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Súd rozhodujúci o výkone rozhodnutia
vo veci styku rodiča s maloletým dieťaťom je teda v prvom štádiu povinný zisťovať, z akého dôvodu sa
tento styk nerealizuje a akú mieru viny na nerealizovaní tohto styku má tak rodič povinný, ako aj rodič
oprávnený, či samotné maloleté dieťa. V konaniach vo veciach starostlivosti o maloletých, teda tiež v

konaní o výkon rozhodnutia týkajúceho sa mal. detí, súd pri rozhodovaní má na zreteli predovšetkým
záujem maloletého dieťaťa, ktorý by však mali sledovať predovšetkým aj obaja rodičia. V zmysle ust.
§ 376 ods. 1 CMP sa súd v konaní o výkon súdneho rozhodnutia obmedzuje len na zistenie,
či je exekučný titul vykonateľný a či povinná osoba dobrovoľne neplní, čo jej vykonateľný exekučný
titul ukladá. Rozhodujúcou skutočnosťou je tak existencia exekučného titulu a preukázané

nerešpektovanie (dobrovoľné neplnenie) povinností vyplývajúcich z exekučného titulu zo strany povinnej
osoby.

19. Z článku 8 Dohovoru vyplýva pre vnútroštátne orgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili
rozvoj preukázaného a existujúceho rodinného puta. Mali by prijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od

nich možno vzhľadom na okolnosti toho ktorého prípadu rozumne očakávať za účelom umožnenia styku
rodiča s dieťaťom (napr. Nuutinen v. Fínsko, rozsudok z 27. júna 2000, ods. 128).

20. Súd mal v konaní za preukázané, že otec ako povinný aj napriek postupu v zmysle § 380 CMP a
výzve podľa § 379 ods. 1 CMP, aby dodržiaval rozsudkom upravený styk maloletých detí s matkou a po

poučení o následkoch neplnenia tejto povinnosti, nerešpektoval rozsudkom uloženú povinnosť. Taktiež
aniposúdomnariadenompojednávanípodľa§379ods.1CMPakoaniponariadenívýkonurozhodnutia
nedošlo zo strany povinného - otca maloletých, k zlepšeniu tejto situácie, čo potvrdil i samotný otec
v rámci pohovorov so psychologičkou CDR a tiež kolízny opatrovník vo svojich správach.21. Z vyjadrení oboch účastníkov vyplýva, že maloleté deti Źojcové sa často odmietajú zúčastniť styku
s matkou, tak ako im to stanovuje rodičovská dohoda schválená tunajším súdom a nejde o objektívne

okolnosti, ktoré by povinnému neumožňovali uskutočniť styk maloletých s oprávnenou. V danom prípade
je preto potrebné, aby povinný autoritatívne apeloval na maloleté deti za účelom vykonania styku s
matkou, aj v prípade opačného postoju maloletých. Z vyjadrení kolízneho opatrovníka je pritom zrejmé,
že postoj maloletých je značne ovplyvnený a determinovaný práve postojom povinného voči matke
maloletých – oprávnenej, keďže povinný nevhodné správanie maloletých voči ich matke bagatelizuje,

smeje sa na ňom, prípadne maloleté deti nenapomenie a nevedie ich k rešpektu a úcte voči ich matke
– oprávnenej. Otec, ako osoba s markantným vplyvom na výchovu a život maloletých, by podľa názoru
súdu mal deti v styku s matkou podporovať, kladne motivovať a vysvetliť im, že nejde iba o ich povinnosť,
ale že v ich živote zohráva vzťah s druhým rodičom nezameniteľnú úlohu. Tieto skutočnosti by nemali
byť ovplyvnené otcovým negatívnym vzťahom k matke.

22. Súd zdôrazňuje, že rozsudok, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, je právoplatný a
vykonateľný a účastníci konania sú nim viazaní, t. j. otec je povinný dodržiavať súdom právoplatne
upravený styk a nemôže tento svojvoľne nedodržiavať a meniť. Predmetný rozsudok doteraz nebol
právoplatne zmenený ani nebolo súdom vydané rozhodnutie, na základe ktorého by sa nemohol
vykonávať.

23. Z vyššie uvedených dôvodov súd otcovi podľa § 382 ods. 1 CMP uložil pokutu vo výške 500
eur. Ak otec nebude naďalej dodržiavať rozsudok, budú mu ukladané postupne ďalšie pokuty a taktiež
môže byť voči otcovi vyvodená trestnoprávna zodpovednosť v zmysle § 349 Trestného zákona.

24. Súd dáva do pozornosti, že pokutu možno uložiť aj opakovane za každé porušenie povinnosti (t. j. za
každý jeden nerealizovaný styk matky s maloletými), vyplývajúcej z právoplatného súdneho rozhodnutia.
Súd bude naďalej dopytovať oprávnenú za účelom zistenia uskutočňovania/resp. neuskutočňovania
ďalších stykov s maloletými a v prípade ich neuskutočnenia pristúpi k opakovanému uloženiu pokuty
a následne k uskutočneniu výkonu rozhodnutia odňatím maloletých povinnému a ich odovzdaním

oprávnenej v zmysle § 384 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.