Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/168/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215309
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7124215309.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov senátu
JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu 365.bank, a.s., so
sídlomvBratislavenaDvořákovomnábrežíč.4,IČO:31340890,zastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave na Štefánikovej ulici č. 8, IČO: 36 853 186,
proti žalovanej A. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. D. E. F. G. XXX/XX o odporovacej žalobe o návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Košice č.k.
74C/26/2024-66 zo dňa 5.9.2024 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že u k l a d á žalovanej povinnosť, aby nenakladala s
nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území: H. I., obec: C. - H., okres: Košice I, zapísanou
na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor a to:
- byt č. 7, 2. poschodie, vchod 29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX,

postavenom na pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 o výmere 243 m2,
zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5506 o výmere 268 m2,
zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5507 o výmere 278 m2, podiel priestoru na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o

veľkosti 173/10000 a aby sa zdržala prevodu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, zriadenia
záložného práva k nej a jej zaťaženia inými právami tretích osôb.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice napadnutým uznesením uložil žalovanej povinnosť, aby nenakladala s
nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v katastrálnom území: H. I., obec: Košice - Sever, okres: Košice I,
zapísanou na liste vlastníctva č. XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor a to
bytč.7,2.poschodie,vchod29,nachádzajúcisavbytovomdomesosúpisnýmčíslomXXX,postavenom

na pozemku zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 o výmere 243 m2, zastavaná plocha
a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5506 o výmere 268 m2, zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č.
5507 o výmere 278 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000 a aby sa zdržala prevodu
vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, zriadenia záložného práva k nej a jej zaťaženia inými právami
tretích osôb a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), d), § 326, § 328, §
329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1 CSP, § 42a ods. 1, 2 OZ. Nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým,
že v danom prípade žalobca osvedčil oprávnenosť navrhovaného neodkladného opatrenia z hľadiska
existencie (ohrozeného) práva a pravdepodobnosť nároku aj samotnú existenciu právneho vzťahu
medzi sporovými stranami. Z predložených listinných dôkazov mal preukázané, že medzi žalobcom

a dlžníčkami J. I. a A. I. bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol
žalobca finančné prostriedky, ktoré sa dlžníčky zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.Nakoľko si dlžníčky svoju povinnosť neplnili, žalobca sa obrátil na Okresný súd Banská Bystrica,
ktorý vydal dňa 5.1.2024 platobný rozkaz, v ktorom uložil dlžníčkam povinnosť zaplatiť pohľadávku
žalobcu. Pohľadávka žalobcu je aktuálne vymáhaná v exekučnom konaní u súdneho exekútora Mgr.

Ing. Juraj Korima, sp. zn. 409EX 666/24, na základe exekučného titulu, ktorým je vyššie spomínaný
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica. Ďalej mal za osvedčené, že dlžníčka J. I. bezodplatne
previedla vyššie uvedenú nehnuteľnosť na žalovanú A. B., hoci jej bola známa existencia predmetnej
pohľadávky voči žalobcovi. Konštatoval, že žalobca sa vo veci samej domáha určenia neúčinnosti
tohto právneho úkonu, ktorým dlžníčka previedla svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na žalovanú.

Z tvrdenia žalobcu mal osvedčené, že bezodplatným prevodom nehnuteľnosti na žalovanú došlo k
ukráteniu žalobcu v postavení veriteľa a sťaženiu vymoženia pohľadávky, nakoľko došlo k zásadnému
zmenšeniu majetku dlžníčky J. I. a možnosť žalobcu uspokojiť svoju pohľadávku v rámci exekúcie je
tým výrazne znížená. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že nariadením neodkladného opatrenia
sa nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav a ani nevznikne neprimeraná výhoda na strane žalobcu
a neprimerané obmedzenie vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko bezodkladnou úpravou pomerov nie

je prejudikovaný konečný výsledok sporu, keďže ide len o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby
konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Zdôraznil, že obmedzenie žalovanej spočíva
výlučne v transakčnej dispozícii s vyššie uvedenou nehnuteľnosťou a nezasahuje do práva žalovanej
svoj majetok nerušene užívať. Vychádzajúc z tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov
mal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami, ako aj skutočnú, oprávnenú a

dôvodnú existenciu obavy žalobcu, že nenariadením neodkladného opatrenia by v tomto prípade došlo
k neprimeranému zásahu do jeho práv, a preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovej lehote odvolanie žalobca podľa § 365 ods.
1 písm. b), d) a h) CSP z dôvodov, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom

znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil,
že žalobou vo veci samej sa domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu. Spolu so žalobou podal
aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej, aby nenakladala

s identifikovanou nehnuteľnosťou. Predmetom návrhu bolo nariadenia neodkladného opatrenia bez
časového obmedzenia. Uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k záveru, že
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodné a opodstatnené, avšak jeho právne účinky časovo
obmedzil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a to bez akéhokoľvek odôvodnenia. Naviac,
v samotnom uznesení absentuje osobitný výrok, ktorým by súd v prevyšujúcej časti jeho návrh zamietol.

V tejto časti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Konštatoval, že v návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniaakcentoval,žežalovanábudepotom,akosadozvieopodanížaloby,
mimoriadne motivovaná previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na ďalšiu osobu. Uvedené platí aj
v situácii, ako náhle sa žalovaná dozvie o právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (za predpokladu,
že bude v spore úspešný). Úspešnosťou takéhoto prevodu by bola popretá podstata a zmarený zmysel

inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým je ochrana veriteľa a predchádzanie účelovému
znižovaniu hodnoty majetku dlžníka. Poukázal na to, že pre všetky neodkladné opatrenia, ktoré na
základe rozhodnutia súdu trvajú len po určený čas platí, že uplynutím tohto času bez ďalšieho zanikajú,
t.j. v danom prípade právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej. Takouto limitáciou právnych účinkov
neodkladného opatrenia je eventuálny úspech žalobcu v odporovacom konaní de facto zmarený. Za

daných okolností totiž žalovanej nič nebráni v tom, aby dotknutú nehnuteľnosť previedla okamžite
po nadobudnutí právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Naďalej mu preto hrozí, že od nadobudnutia
právoplatnosti určovacieho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu bude mať žalovaná dostatočný
časový priestor na to, aby okamžite disponovala so spornou nehnuteľnosťou; skôr než by on reálne
mohol postihnúť nehnuteľnosť prostredníctvom súdneho exekútora v rámci individuálneho inhibitória.

Inými slovami, v časovom období od momentu právoplatnosti určovacieho rozsudku o neúčinnosti
právneho úkonu až do vydania príslušného exekučného príkazu je nechránený. Uviedol, že vzhľadom
na ničím neobmedzenú zmluvnú voľnosť žalovanej po právoplatnosti prípadného rozsudku a na
prezentované skutkové a právne okolnosti, je vo vzťahu k uplatneným právam a oprávneným záujmom
žalobcu objektívne dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Zdôraznil, že pokiaľ v úmysle

žalovanej nie je nehnuteľnosť scudziť, tak neodkladné opatrenie je vo vzťahu k nej bez právneho
významu,nopokiaľtakýtoúmyselmá,potomjejehonariadenie(ajbezčasovéhoobmedzenia)dôvodné.
Ma za to, že nariadené neodkladné opatrenie by sa minulo svojim účinkom, preto navrhol, aby odvolacísúd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie uložením zákazu žalovanej
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou bez časového obmedzenia.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2, písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zhode s

§ 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP pričom dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné.

10. Ako to uviedol aj súd prvej inštancie, neodkladné opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany
porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý

zásah súdu. Je však nutné, aby boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že prípadná
exekúcia bude ohrozená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané
nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou
voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia.

11. Odvolací súd poukazuje na to, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení je: 1. osvedčenie
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej
úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3. preukázanie vzťahu navrhovaného neodkladného
opatrenia k predmetu konania vo veci samej. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené

kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti,
ktoré by boli potrebné pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť
osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd
zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych
vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom
osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j., či ide o zásah primeraný.

12. Na základe uvedených postulátov odvolací súd posúdil odvolaním napadnuté neodkladné opatrenie
podľa stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca
sa žalobou vo veci samej domáha určenia, že právny úkon - Darovacia zmluva zo dňa 20.6.2024,
ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. K./2024 dňa 10.7.2024, uzatvorená medzi
fyzickou osobu J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, C., H. L. a fyzickou osobou A. B., nar.

XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, C., H. L., ktoré Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, zaevidoval v
katastri nehnuteľnosti pod V 5273/2024 zo dňa 10.7.2024, ktorej predmetom prevodu bola nasledovná
nehnuteľnosť: katastrálne územie: H. I., obec: C. - H., okres: C. M., zapísanou na liste vlastníctva č.
XXXXX, evidovanom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor a to byt č. 7, 2. poschodie, vchod29, nachádzajúci sa v bytovom dome so súpisným číslom XXX, postavenom na pozemku zastavaná
plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5505 o výmere 243 m2, zastavaná plocha a nádvorie parc. reg.
„C“ č. 5506 o výmere 268 m2, zastavaná plocha a nádvorie parc. reg. „C“ č. 5507 o výmere 278

m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti 173/10000 nachádzajúce sa vo vlastníctve žalovanej v
podiele 1/1, na základe ktorého sa vlastníkom predmetu prevodu stala žalovaná, je voči žalobcovi
právne neúčinná. Taktiež je zo spisu zrejmé, že žalobca dňa 28.11.2016 uzavrel ako veriteľ s A. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom G. N. H. G. XX a J. I., nar. XX.X.XXXX, bytom E. G. XXX/XX, C., ako dlžníčkami

zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1663704948, na základe ktorej poskytol dlžníčkam
refinančný úver vo výške 10.000,- Eur, pričom termín konečnej splatnosti úveru si zmluvné strany
dojednali na 25.11.2024. Dlžníčky opakovane svoju povinnosť splácať poskytnutý úver porušili, a preto
žalobca vyhlásil ku dňu 26.10.2021 predčasnú splatnosť úveru a požiadal o okamžité splatenie celého
zostatku úveru. Nakoľko dlžníčky svoj úver nevyplatili, žalobca si svoju pohľadávku uplatnil žalobou na
upomínacomsúde,kdeboldňa5.1.2024vydanýplatobnýrozkazsp.zn.17Up/1955/2023,právoplatným

dňa 24.2.2024 voči A. I. a dňa 1.2.2024 voči J. I.. Žalobca z dôvodu nesplneného záväzku pristúpil
k exekučnému vymáhaniu a poverený exekútor vydal dňa 3.7.2024 upovedomenie o začatí exekúcie
pod sp. zn. 409EX 666/24. Súdny exekútor dňa 17.7.2024 informoval žalobcu, že dlžníčka J. I. pár dní
pred začatím exekúcie bezodplatne previedla byt nachádzajúci sa v jej výlučnom vlastníctva na tretiu
osobu a to žalovanú. Žalobca je preto presvedčený, že dlžníčka J. I. bezodplatne previedla nehnuteľnosť

na žalovanú v evidentnej snahe vyhnúť sa postihu v hroziacej exekúcii, keďže k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti pristúpila bezprostredne pred vydaním upovedomenia o začatí exekúcie a v tom
čase si dlžníčka musela byť vedomá svojej povinnosti uspokojiť pohľadávku žalobcu. Rovnako žalobca
predpokladá, že ukracujúci úmysel dlžníčky poznala aj žalovaná, nakoľko obe majú nahlásený trvalý
pobyt v predmetnom byte, a preto je vylúčené, aby žalovaná nepoznala celkovú nepriaznivú situáciu

dlžníčky J. I. a jej úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Darovaním predmetnej nehnuteľnosti sa dlžníčka
J. I. účelovo zbavila jediného bonitného majetku, speňažením ktorého mohlo dôjsť k uspokojeniu
pohľadávky žalobcu. Na základe týchto skutkových zistení mal aj odvolací súd za to, že súd prvej
inštancie dôvodne a v súlade zo zákonom nariadil neodkladné opatrenie, ktorým nevytvoril nenávratný
a nenapraviteľný stav a ani ním nevznikla neprimeraná výhoda žalobcovi a neprimerané obmedzenie

vlastníckeho práva žalovanej, nakoľko bezodkladnou úpravou pomerov nie je prejudikovaný konečný
výsledok sporu, keďže ide len o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo
mať vôbec reálny význam. Obmedzenie žalovanej spočíva výlučne v transakčnej dispozícii s vyššie
uvedenou nehnuteľnosťou a nezasahuje do práva žalovanej svoj majetok nerušene užívať. Súd prvej
inštancie však nelogicky a aj bez akéhokoľvek odôvodnenia časovo obmedzil trvanie neodkladného

opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Takouto limitáciou právnych účinkov
neodkladného opatrenia by bol eventuálny úspech žalobcu v odporovacom konaní de facto zmarený,
nakoľko žalobca by musel najprv zabezpečiť predloženie rozhodnutia vo veci s vyznačenou doložkou
právoplatnostiavykonateľnostisúdnemuexekútorovi.Žalobcabytakbolvčasovomobdobíodmomentu
právoplatnosti určovacieho rozsudku o neúčinnosti právneho úkonu do vydania príslušného exekučného

príkazu právne nechránený. Za takej situácie by sa nariadené neodkladné opatrenie minulo svojmu
účinku. Preto odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že nariadil
neodkladné opatrenie určením zákazu žalovanej nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou bez časového
obmedzenia. Tu zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v prípade, ak bude žalovaná vo veci samej
úspešná, súd prvej inštancie v zmysle § 335 ods. 1 CSP nariadené neodkladné opatrenie zruší aj bez

návrhu.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konanívystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na 111podanie
dovolania (§ 430 CSP).