Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423206224
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423206224.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a
členov senátu: JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, v právnej veci žalobkyne: B.. N. Č.,
U. XX.X.XXXX, R.: Č.T. XXXXX/XB, R., proti žalovanému: SLOVAKCRUX s.r.o., so sídlom: Košická
52/A, Bratislava, IČO: 53 296 575, zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom: Mlynské nivy
53, Bratislava, IČO: 46 962 000, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti

uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. januára 2024, č. k. 28C/39/2023-121, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd výrok I. uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. januára 2024, č.
k. 28C/39/2023-121, p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd výrok II. uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 9. januára 2024, č. k.
28C/39/2023-121, o trovách konania, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 9. januára 2024, č. k. 28C/39/2023-121, vo výroku
I. rozhodol, že nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým zakazuje žalovanému predať, darovať, vložiť
ako vklad alebo inú majetkovú účasť do majetku právnickej osoby alebo inak scudziť, prenajať, zriadiť
záložné právo, vecné bremeno, zaťažiť alebo inak nakladať s nehnuteľnosťou, a to pozemok parcela
registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 432 m2, druh pozemku - lesný pozemok,

zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne
územie D. H., okres Malacky, obec D. H.. Vo výroku II. určil, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.9.2023 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa voči
žalovanému domáhala zaplatenia sumy 77.364,- eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 1.3.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že bola podielovou spoluvlastníčkou v podiele 3/8 spolu s p. B. N. v podiele 3/8 a p. G. A. v
podiele 1/4 z celku, a to nehnuteľností: pozemkov registra „E“, parcelné číslo XXXX, lesný pozemok o
výmere 25141 m2 a parcelné číslo XXXX, ostatná plocha o výmere 1011 m2, nachádzajúce
sa v obci D. H., okres Malacky, LV č. XXXX. Všetci podielový spoluvlastníci podpísali dňa 23.10.2020 so
žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva novovytvoreného pozemku

reg. „C“ KN parcela č. XXXX/XX o výmere 12.894 m2 (ďalej iba „pozemok“) v prospech žalovaného do
jeho výlučného vlastníctva. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na vyplatenie kúpnej ceny žalobkyni
a p. B. N. v lehote do 90 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy a pani G. A. v lehote
do 7 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy. Rozhodnutím zo dňa 29.10.2020
Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. G.
A. žalovaný vyplatil časť kúpnej ceny v sume 51.576,- eur pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel

podľa dohody do 7 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy. Žalobkyni a p. B. N. žalovaný kúpnu cenu
nezaplatil. Žalovaný sa snaží vyhnúť povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, pričom žalobkyňa si svoj záväzok,a to previesť vlastnícke právo dávno splnila. P. N. podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie kúpnej
ceny spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 12.5.2023 platobný rozkaz sp. zn.
32C/5/2023-62, právoplatný a vykonateľný dňa 3.6.2023. Dňa 28.6.2023 p. B. N. doručil na Mestský

súd Bratislava IV návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia
peňažnej pohľadávky voči odporcovi z kúpnej zmluvy. Súd mu v celom rozsahu vyhovel a dňa 12.7.2023
vydal uznesenie č. k. B2-32C/5/2023-96, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Žalovaný následne
dňa 6.9.2023 zaplatil p. N. kúpnu cenu. Žalobkyňa je tak jediná z troch predávajúcich, ktorej žalovaný
k dnešnému dňu nezaplatil kúpnu cenu.

3. Dňa 17.10.2023 žalobkyňa podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to
k pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný
pozemok, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym
odborom pre katastrálne územie D. H., okres Malacky, obec D. H. na zabezpečenie svojej peňažnej

pohľadávky voči žalovanému z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020 vo výške 77.364,- eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77.364,- eur od 1.3.2021 do zaplatenia. Súd jej návrhu vyhovel
uznesením č. k. 28C/39/2023-55, zo dňa 10.11.2023.

4.Dňa21.12.2023bolsúdudoručenýnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,ktorýmsažalobkyňa

domáhala, aby súd žalovanému zakázal nakladať s nehnuteľnosťou, a to pozemkom parcely registra
„C“ parcelné číslo XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok, zapísanému na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne územie D. H.,
okres Malacky, obec D. H.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila rovnako
ako návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to tým, že ohrozenie exekúcie vidí v tom, že

žalovaný predložil do Registra účtovných závierok vedenom Ministerstvom Financií Slovenskej republiky
účtovnú závierku za rok 2022, z ktorej je zjavné, že na jeho finančných účtoch sa nachádza minimálny
obnos (peniaze v sume 2.137,- eur a účty v bankách v sume 2.072,- eur).
Aktíva spoločnosti sú tvorené najmä nehnuteľným majetkom. Má síce majetok vo výške 644.514,- eur,
naproti tomu má záväzky vo výške 533.019,- eur, dlhodobé záväzky v sume 74.111,- eur, pričom v

predchádzajúcom účtovnom období mal napr. obežný majetok v sume 213.162,- eur, ktorý za rok 2022
klesol na sumu 137.744,- eur. V období predchádzajúcom účtovnej závierke za rok 2022 boli jeho
záväzky vo výške 278.462,- eur, a za rok 2022 vo výške 533.019,- eur. Z výkazu ziskov a strát je
zrejmé, že výsledok hospodárenia predstavuje sumu 18.709-, eur. Žalovaný naďalej ponúka na predaj
nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sa nachádzajú v okrese Malacky, obec D. H., v katastrálnom

území D. H., v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom, a to pozemok CKN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku:
lesný pozemok a pozemok CKN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 408 m2, druh pozemku:
lesný pozemok. Žalovaný jeden z pozemkov, a to pozemok CKN, parc. č. XXXX/XX, o výmere
408 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H. predal dňa 23.05.2023. Napriek tomu, že predajom

inkasoval peniaze, svoj dlh si voči žalobkyni dobrovoľne nesplnil. Ďalej uviedla, že voči žalovanému je
vedená aj pohľadávka štátu vo výške 5.000,- eur. Žalovaný v roku 2022 oproti roku 2021 znížil svoj zisk o
9 % a tržby klesli o 43%. Vzhľadom na počet rovnakých predmetov činnosti žalovaného a novozaloženej
spoločnosti, uplynulý čas od predloženia účtovnej závierky za rok 2022 (4.4.2023), predaj pozemku
vyššej hodnoty v 05/2023, pohľadávku štátu, pretrvávajúce špekulatívne správanie konateľa a jediného

spoločníka a vzhľadom na fakt, že žalovaný dňa 6.9.2023 p. N. vyplatil sumu 86.960,01 eur titulom
dohody a platobného rozkazu č. k. B2-32C/5/2023-96, možno predpokladať, že žalovaný
plánuje odkloniť svoje podnikateľské aktivity na spoločnosť NISAMADEAL s.r.o.. V katastrálnom území
D. H. žalovaný výlučne vlastní už iba pozemok CKN, parc. č. XXXX/XX, o výmere
432 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Ďalej vlastní podiel k pozemku reg. „C“ KN č. XXXX/XX, ktorý

tvorí prístupová cesta a podiel k Pozemku, za ktorý žalovaný nezaplatil. Je zjavné, že spoluvlastnícke
podiely vzhľadom na svoju účel využívania (príjazdová cesta a rybník, ku ktorému je prístup iba
cez cudzie pozemky) nepredstavujú do budúcna dostatočnú záruku likvidity majetku a sťažujú prípadné
nútenévymoženiepeňažnejpohľadávkyžalobkyne.NaopakpozemokCKN,parc.č.XXXX/XX,ovýmere
432 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H., ktorý žalovaný vlastní, predstavuje majetok vyššej

hodnoty. Tento majetok žalovaný momentálne plánuje scudziť a sudcovské záložné právo, ktoré súd
nariadil, nebude možné vykonať. Žalobkyňa je názoru, že naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov
vyplýva zo skutočnosti, že scudzením alebo iným nakladaním s nehnuteľnosťou hrozí zhoršenie jej
právnej pozície do takej miery, že jej bude naďalej zbytočné uchádzať sa o končenú súdnu ochranu.Účel sledovaný je možné dosiahnuť už iba neodkladným opatrením. Zápis zriadeného záložného práva
dňa 10.11.2023 ako zabezpečovacieho opatrenia k danej nehnuteľnosti nie je možné vykonať. Ku
dňu posudzovania splnenia podmienok na vykonanie záznamu by rozhodnutie súdu nevychádzalo z

údajov katastra nehnuteľností. Neodkladné opatrenie sa do katastra nehnuteľností zapisuje poznámkou,
na čo nemá vplyv zásada priority zápisov do katastra nehnuteľností. Žalobkyňa na podporu svojich
tvrdení predložila (prílohy k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia): kúpna zmluva zo dňa
23.10.2020 (čl. 15-19); rozhodnutie Okresného úradu Malacky, katastrálny odbor zo dňa 29.10.2020
(čl. 20); uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. 32C/5/2023-59 (čl. 21);

platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava II č. k. 32C/5/2023-62 (čl. 22); list „Výzva na mimosúdne
urovnanie sporných nárokov“ zo dňa 14.6.2023 (čl. 24); list „Odpoveď na list zo dňa 14.06.2023 „Výzva
na mimosúdne urovnanie nárokov“ zo dňa 28.6.2023 (čl. 25); uznesenie Mestského súdu Bratislava IV
č. k. B2-32C/5/2023-96 (čl. 26-28); uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k.
10Co/43/2023- 150 (čl. 30-37); účtovný výkaz žalovanej za rok 2022 (čl. 39-43); LV č. XXXX, k. ú. D. H.
zo dňa 29.3.2023 (čl. 44); V č. XXXX, k. ú. D. H. zo dňa 11.10.2023 (čl. 45); LV č. XXXX, k. ú. D. H.

zo dňa 11.10.2023 (čl. 46); informatívny výpis z OR SR spoločnosti NISAMADEAL s.r.o. (čl. 47); výpis z
Centrálneho registra pohľadávok štátu (čl. 48); prehľad z Finstat.sk (čl. 49); LV č. XXXX, k. ú. D. H. zo
dňa 11.10.2023 (čl. 50-51) ; LV č. XXXX, k. ú. D. H. zo dňa 11.10.2023 (čl. 52-53).

5. Súd prvej inštancie z návrhu a z predložených dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Žalobkyňa

ako podielová spoluvlastníčka v podiele 3/8, p. B. N. ako podielový spoluvlastník v podiele 3/8 a
p. G. A. ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1/4 uzavreli dňa 23.10.2020 so žalovaným kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva novovytvoreného pozemku reg. „C“ KN parcela
č. XXXX/XX o výmere 12.894 m2 (ďalej iba „pozemok“) v prospech žalovaného do jeho výlučného
vlastníctva. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na vyplatenie kúpnej ceny žalobkyni a p. B. N. v lehote

do 90 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy a pani G. A. v lehote do 7 pracovných dní od podpisu
kúpnej zmluvy. Rozhodnutím zo dňa 29.10.2020 Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, povolil vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovaného. P. N. podal voči žalovanému žalobu o
zaplatenie kúpnej ceny spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 12.05.2023 platobný
rozkaz sp. zn. 32C/5/2023-62, právoplatný a vykonateľný dňa 3.6.2023. Dňa 28.6.2023 p.

B. N. doručil na Mestský súd Bratislava IV návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa
domáhal zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči odporcovi z kúpnej zmluvy. Súd mu v celom rozsahu
vyhovel a dňa 12.07.2023 vydal uznesenie č. k. B2-32C/5/2023-96, ktoré bolo
potvrdené odvolacím súdom. Z účtovnej závierky žalovaného za rok 2022 vyplýva, že na jeho finančných
účtoch sa nachádza obnos (peniaze v sume 2.137,- eur a účty v bankách v sume 2.072,- eur). Má

majetok vo výške 644.514,- eur, záväzky vo výške 533.019,- eur, dlhodobé záväzky v sume 74.111,-
eur, obežný majetok v sume 213.162,- eur, ktorý za rok 2022 klesol na sumu 137.744,- eur.
V období predchádzajúcom účtovnej závierke za rok 2022 boli jeho záväzky vo výške 278.462,- eur,
a za rok 2022 vo výške 533.019,- eur. Z výkazu ziskov a strát je zrejmé, že výsledok hospodárenia
predstavuje sumu 18.709,- eur. Žalovaný jeden z pozemkov, a to pozemok CKN, parc. č. XXXX/XX,

o výmere 408 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H. predal dňa 23.5.2023 (uvedené vyplýva
z výpisov z katastra nehnuteľností č.l. 44-46). Napriek tomu, že predajom inkasoval peniaze, svoj dlh
si voči žalobkyni nesplnil, čo preukazuje správanie žalobkyne tým, že podala žalobu. Pohľadávky voči
žalovanému má aj štát, a to vo výške 5.000,- eur. Žalovaný v roku 2022 oproti roku 2021 znížil svoj zisk o
9 % a tržby klesli o 43%. Jediný spoločník a konateľ založil novú jednoosobovú obchodnú spoločnosť s

obchodným menom: NISAMADEAL s.r.o.. Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, okres Malacky,
katastrálne územie D. H., parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 12.894 m2, vyplýva,
že prebieha vkladové konanie, predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva žalovaného na tretiu
osobu.

6. Súd prvej inštancie nakoľko v konaní už bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, skúmal, či existujú
osobitné dôvody, pre ktoré nemožno sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením napriek jeho
nariadeniu. Súd prvej inštancie zistil, že vo vzťahu k nehnuteľnosti, ku ktorej bolo nariadené
zabezpečovacie opatrenie prebieha vkladové konanie, predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva
žalovaného na tretiu osobu, ktoré začalo skôr ako bolo uznesenie o zriadení sudcovského záložného

práva (č. k. 28C/39/2023-55, zo dňa 10.11.2023) doručené okresnému úradu. Záložné
právo vzniká až zápisom do príslušného registra. Nakoľko záložné právo nevzniklo do podania návrhu
na vklad vlastníckeho práva, zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo už nevznikne, keďže
k jeho zápisu by došlo až v čase, keď vlastníkom nehnuteľností by bola tretia osoba (k majetkutretej osoby nemožno zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo - § 343 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej
inštancie konštatoval, že neodkladným opatrením v navrhnutom znení nepochybne možno dosiahnuť
ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha a ktorú jej zabezpečovacie opatrenie nemôže poskytnúť napriek

tomu, že bolo nariadené.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného
opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo

obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo
obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením. Neodkladné opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je potreba

bezodkladne upraviť pomery strán konania, druhým potreba zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia,
ak by mal byť ohrozený. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie
alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd

môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie
aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu
prebiehajúceho konania vo veci samej. V odôvodnených prípadoch nemusí byť takáto pohľadávka ani
riadne uplatnená žalobou. Pri absencii exekučného titulu musí súd s osobitným dôrazom posúdiť, či
navrhovateľhodnoverneosvedčildôvodnosť atrvaniechránenéhonároku,akotovyžaduje§326

ods. 1 C.s.p. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej
exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov.

8. Súd prvej inštancie po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

z predložených listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutie ochrany neodkladným opatrením
je dôvodné. Poukázal na to, že je nepochybné, že na Okresnom úrade Malacky, katastrálny odbor je
vedené konanie o zápis nového vlastníka (na základe kúpnej zmluvy) k parcele č. XXXX/
XX, katastrálne územie D. H., ktoré žalovaný od žalobkyne a jej podielových spoluvlastníkov nadobudol
kúpnou zmluvou z 23.10.2022 (č.l. 15-19 spisu). Pritom žalovaný má na základe kúpnej zmluvy zo dňa

23.10.2022zmluvnúpovinnosťnavrhovateľkezaplatiťkúpnucenuresp.predmetkúpyžalobkynivrátiťak
tvrdí, že od kúpnej zmluvy odstúpil. Snaha žalovaného nakladať s nehnuteľnosťou napriek nezaplatenej
kúpnej cene pôvodnej vlastníčke resp. ako tvrdí žalovaný napriek tomu, že od kúpnej zmluvy odstúpil
a tým mu vznikla povinnosti predmet kúpy vrátiť, sama o sebe postačuje na odôvodnenie naliehavej
potreby upraviť pomery medzi účastníkmi tak, že odporcovi bude zakázané nakladať s nehnuteľnosťou.

Ďalej uviedol, že ak neodkladné opatrenie má predchádzať konaniu vo veci samej, v ktorom má byť
judikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému, súd musí mať informáciu, či uplatňovaný nárok
existuje, je splatný či prípadne právo navrhovateľa nie je oslabené premlčaním. Peňažnú pohľadávku,
ktorú má neodkladné právo zabezpečovať žalobkyňa odôvodnila tým, že ako podielová spoluvlastnícka
v podiele 3/8 uzavrela so žalovaným dňa 23.10.2020 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod

vlastníckeho práva novovytvoreného pozemku reg. „C“ KN parcela č. XXXX/XX o výmere 12894 m2
(ďalej iba „pozemok“) v prospech žalovaného do jeho výlučného vlastníctva. Rozhodnutím zo dňa
29.10.2020 Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech
žalovaného. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu do 90 pracovných dní
od podpisu zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 77.364,- eur však do dnešného dňa neuhradil (preukázanie

tejto skutočnosti vyplýva zo správania žalobkyne, ktorá bola nútená podať žalobu). Vzhľadom na vyššie
uvedené má súd prvej inštancie za preukázané, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému tak ako sa
jej žalobkyňa domáha existuje, je splatná a právo žalobkyne nie je oslabené ani premlčaním. Dôvodnosť
podanej žaloby žalobkyne potvrdzuje aj skutočnosť, že rovnakým nárokom z kúpnej
zmluvy z 23.10.2020 bolo jednému z podielových spoluvlastníkov vyhovené a

rozhodnutie súdu je právoplatné. Skutočnosť, že kúpna cena nebola žalobkyni uhradená potvrdil aj sám
žalovaný v odvolaní proti zabezpečovaciemu opatreniu č. k. 28C/39/2023-55 zo dňa 10.11.2023. Podľa
jeho názoru nebola kúpna cena zapletená z dôvodu, že od kúpnej zmluvy voči žalobkyni platne odstúpil
podaním z 21.11.2022 (č.l. 92 spisu). Tvrdil, že sporný pozemok parcelu č. 4143/66 si ponechal vosvojom vlastníctve v podiele 32/44 k celku pre prípad, že by vznikol spor ohľadom tohto pozemku (č.l.
101). Napriek tomuto tvrdeniu žalovaného v súčasnosti je k tejto nehnuteľnosti (za ktorú má žalobkyni
zaplatiť kúpnu cenu resp. časť pozemku jej vrátiť, ak by bola obrana žalobcu dôvodná) na Okresnom

úrade Malacky, katastrálny odbor vedené konanie o zápis nového vlastníka.

9. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a s obsahom
samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd prvej inštancie k záveru, že
na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení boli splnené všetky zákonné podmienky,

a preto návrhu žalobkyne vyhovel. Žalobkyňa vo svojom návrhu hodnoverne osvedčila dôvodnosť a
trvanie jej peňažného nároku voči žalovanému. Tiež podľa názoru súdu hodnoverne osvedčila existenciu
dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená. Táto obava vyplýva zo správania žalovaného,
nakoľko v súčasnosti je vedené konanie o zápis nového vlastníka (na základe kúpnej zmluvy) k parcele
č. XXXX/XX, katastrálne územie D. H., ktorú žalovaný nadobudol od žalobkyne a jej podielových
spoluvlastníkov kúpnou zmluvou z 23.10.2020. K tomuto konaniu žalovaný pristúpil napriek tvrdeniu,

že si tento pozemok ponechá vo svojom vlastníctve pre prípad, že by vznikol spor ohľadom pozemku.
Konanie žalovaného preto podľa názoru konajúceho súdu zakladá dôvodnú obavu, že budúca exekúcia
bude ohrozená (zmarená). Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil aj jeden zo základných princípov pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, a to princíp proporcionality. Pohľadávka zabezpečená
záložným právom vo výške 77.364,- eur predstavuje kúpnu cenu, ktorá mala byť žalobkyni zaplatená za

pozemok o rozlohe 4835,25 m2. Ak sa žalobkyňa domáha zriadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu
k pozemku o výmere 432 m2, možno konštatovať, že princíp proporcionality nemohol byť ani zďaleka
porušený, práve naopak.

10. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a

žalobkyni ako úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

11. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie, z dôvodu, že uznesenie je arbitrárne, vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Úvodom žalovaný poukazuje na vady doručovania uznesenia súdu

prvej inštancie z dôvodu, že bolo doručované výhradne žalovanému a nie jeho právnemu zástupcovi. Z
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2021, sp. zn. 9Cdo/124/2021, vyplýva, že
ak je strana zastúpená advokátom, je povinnosťou súdu doručiť rozsudok do vlastných rúk advokátovi
strany. Zároveň podľa zákona o e-governmente je súd povinný doručovať písomnosti advokátovi do
elektronickejschránkyadvokáta,abybolodoručenierozsudkuúčinné.Právnemuzástupcovižalovaného

nebolo uznesenie doručené ani do dnešného v zmysle platnej právnej úpravy. Odvolanie žalovaný
odôvodňuje v zmysle § 365 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„C.s.p.“) z dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie

súduprvejinštancievychádza znesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Poukazujenato,žesúd
prvej inštancie v odôvodnení uznesenia, stroho bez bližšieho odôvodnenia odvodzuje platnosť nároku
uplatnenéhožalobounajmäprávoplatnosťouplatobnéhorozkazuvydanéhoOkresnýmsúdomBratislava
II dňa 12.5.2023, sp. zn. 32C/5/2023, pričom tento opomenul vziať do úvahy, že tento platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť výlučne z titulu, že žalovaný nedopatrením prevzal, resp.

stiahol z elektronickej schránky iba jeden dokument (uznesenie o zastavení konania), pričom opomenul
otvoriť zvyšok obsahu správ medzi iným aj dokument platobný rozkaz. Tým pádom platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť z nedôslednosti žalovaného a nie z náležitého preukázania existencie
nároku v sporovom konaní pri využití všetkých prostriedkov procesnej obrany a útoku. Napriek tomu
žalovaný namieta (popiera) nárok žalobkyne uplatnený žalobou. O neexistencii nároku uplatneného

žalobou svedčí aj žalovaným uplatnené právo na zníženie kúpnej ceny a následne aj odstúpenie od
kúpnej zmluvy, čím z hmotnoprávneho hľadiska zanikol nárok žalobcu uplatnený žalobou. Uvedeným
sa súd prvej inštancie opomenul zaoberať a v uznesení absentuje zmienka o jeho úvahe k odstúpeniu
od časti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020 (ďalej aj ako ,,Kúpna zmluva“) a k jej následnému zániku ex
tunc. Vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia je súd povinný pri absencii exekučného titulu s

osobitnýmdôrazomposúdiť,čižalobkyňahodnoverneosvedčiladôvodnosťatrvaniechránenéhonároku
v súlade s § 326 ods. 1 C.s.p. Z odôvodnenia uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie
opomenul vziať do úvahy možnosť neexistencie časti Kúpnej zmluvy práve odstúpením od časti kúpnej
zmluvyzodňa21.11.2022.Vovyššieuvedenomprávnomúkone-odstúpenieodkúpnejzmluvyžalovanýokrem iného vyzval žalobkyňu na prevzatie jej časti pozemku z Kúpnej zmluvy, teda k jeho spätnému
nadobudnutiu, nie je pravdou, že by sa žalovaný zdráhal odovzdať žalobkyni naspäť pozemok, prípadne
vykonával iné účelové kroky zamerané proti nej. Žalovaný uvádza, že vyššie uvedenými jednostrannými

adresovanými právnymi úkonmi žalovaného bol jednoznačne spochybnený domnelý nárok žalobkyne.
Pokiaľ teda ide o osvedčenie dôvodnosti, existencie a trvania údajnej peňažnej pohľadávky žalobkyne
poukazuje žalovaný na to, že napriek právoplatnosti súdom prvej inštancie uvedeného platobného
rozkazu, nárok žalobkyne z hmotnoprávneho hľadiska neexistuje. Súčasne spájanie inej právnej veci
a odôvodniť údajný nárok na tejto úvahe považuje žalovaný za nedostatočné a absolútne neprípustné.

Žalovaný poukazuje na to, že súdom prvej inštancie nebola riadne riešená a vyhodnotená podmienka
existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stave, keď tento len povrchne
kopíroval tvrdenia žalobkyne bez jeho adekvátneho posúdenia. Žalovanému je zrejmé, že dokazovanie
savtomtoprípadenevykonáva,alesúdprvejinštancie,ktorýrozhodovalonávrhu,musímaťosvedčené,
že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená alebo, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán,

avšak vo veci sa tak podľa názoru žalovaného nestalo. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností
by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo potreby zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie,
tieto dôkazy však súd musí vyhodnocovať objektívne a nie nekriticky preberať tvrdenia uvádzané
žalobkyňou. Žalovaný má za to, že aj pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať neodkladné

opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj
vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie
opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal
teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Žalovaný
poukazuje na to, že žalobkyňa sa domáhala žalobou v pôvodnom konaní nároku na zaplatenie kúpnej

ceny vo výške 77.364,- eur z titulu uzavretej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod
pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 12.894 m2, druh pozemku: lesný pozemok v k.
ú. D. H., zapísaný na LV č. XXXX (,,Pozemok“). Žalovaný poukazuje na to, že žalobkyňa odoprela
žalovanému podiel na Pozemku za kúpnu cenu vo výške 77.364,- eur, pričom kúpna cena za celý
pozemok v podiele 1/1 k celku bola dojednaná vo výške 206.304,- Eur. Žalovaný tento Pozemok do

dnešného dňa vlastní v podiele 31/44 k celku. Žalovaný si Pozemok ponechal vo svojom vlastníctve
v podiele 31/44 k celku pre prípad, že by vznikol spor ohľadom tohto Pozemku. Žalovaný poukazuje
na to, že neboli splnené podmienky C.s.p. na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením sa totiž
zakazuje nakladať žalovanému s iným pozemkom ako tým, ktorý bol predmetom kúpy
(prevodu) na základe kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom súdneho sporu. Podľa žalovaného, ak mala

žalobkyňa záujem na dočasné upravenie pomerov mala žiadať neodkladným opatrením obmedziť alebo
zakázať nakladať s Pozemkom a nie s pozemkom uvedeným v Uznesení. Kúpna cena za
Pozemok bola dojednaná v Kúpnej zmluve spolu vo výške 206.304,- eur, pričom žalobkyni mala byť za
jej podiel uhradená suma vo výške 77.364,- eur. Žalovaný nerozumie z akého dôvodu žalobkyňa podala
návrh vydanie neodkladného opatrenia vzťahujúceho sa na majetok, ktorý nebol predmetom prevodu

medzi stranami sporu v zmysle Kúpnej zmluvy, ale žiada o obmedzenie s nakladaním iného
majetku, ktorý používa žalovaný na podnikateľskú činnosť. Žalovaný v rámci podnikateľskej
činnosti nadobudol viaceré pozemky v lokalite D.obec D.) a tieto postupne predal, žalobkyňa o tomto
zámere od začiatku vedela a s tým mu ho aj predávala. Súčasne žalovaný uvádza,
že žalovaný eviduje majetok vo výške 644.514,- eur podľa účtovnej závierky za rok 2022 a preto

nerozumie ako mohla byť osvedčená skutočnosť, že pohľadávka žalobkyni bude v budúcnosti ohrozená.
Žalobkyňa v predmetnom konaní neosvedčila hodnoverným spôsobom také konkrétne
konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalovaný vykonáva úkony alebo sa správa tak, že
účelovo smeruje k zmareniu uspokojenia pohľadávky žalobkyne napriek tomu, že previedol pozemok v
oblasti D. za štandardných obchodných podmienok v bežnom obchodnom styku v rámci podnikateľskej

činnosti. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia a to najmä z bodu 24., 25. alebo 27. opakovane
osvedčuje údajnú obavu zo zmarenia exekúcie len z jednej jedinej skutočnosti, ktorá však
vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý bez náležitého objasnenia prebral z návrhu
žalobkyne o nariadení neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie v bode 7. Uznesenia konštatuje, že:
„Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, okres Malacky katastrálne územie D. H., parcela registra

„C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 12.894 m2 vyplýva, že prebieha vkladové konanie, predmetom
ktorého je prevod vlastníckeho práva žalovaného na tretiu osobu.“ Vo vzťahu k uvedenej skutočnosti súd
ďalej v bode 27. uznesenia uvádza, že: „podľa názoru súdu hodnoverne osvedčila existenciu dôvodnej
obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená. Táto obava vyplýva zo správania žalovaného, nakoľko vsúčasnosti je vedené konanie o zápis nového vlastníka (na základe kúpnej zmluvy) k parcele č. XXXX/
XX katastrálne územie D. H., ktorú žalovaný nadobudol od žalobkyne a jej podielových spoluvlastníkov
kúpnouzmluvouz23.10.2020.Ktomutokonaniužalovanýpristúpilnapriektvrdeniu,žesitentopozemok

ponechá vo svojom vlastníctve pre prípad, že by vznikol spor ohľadom pozemku. Konanie žalovaného
preto podľa názoru konajúceho súdu zakladá dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená.“
Žalovaný odmieta vyššie uvedené tvrdenia, založené na nepravde, keďže žalovaný neprevádza žiadne
vlastnícke alebo iné právo k pozemku, teda parc. č. XXXX/XX a nie je ani voči nemu Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom vedené žiadne konanie o zápis nového vlastníka. Uvedené vyplýva aj

z výpisu z lista vlastníctva k Pozemku. Žalovaný si ponechal Pozemok vo svojom vlastníctve v podiele
31/44 k celku tak ako to tvrdil vo svojich predošlých vyjadreniach. Súd prvej inštancie zjavne nesprávne
vyhodnotil existenciu dôvodnej obavy, že budúca exekúcia bude ohrozená, a tým arbitrárne právom
reprobovaným spôsobom obmedzil ústavne zaručené právo žalovaného nakladať s jeho vlastníckym
právom k pozemku par. č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. H., ktorý nemá s touto
vecou žiadny súvis. Hoci súd prvej inštancie v bode 7. napadnutého uznesenia uviedol, že: ,,Z

účtovnej závierky žalovaného za rok 2022, vyplýva, že na jeho finančných účtoch sa nachádza obnos
(peniaze v sume 2.137,- eur a účty v bankách v sume 2.072,- eur). Má majetok vo výške 644.514,- eur,
záväzky vo výške 533,019,- eur, dlhodobé záväzky v sume 74.111 eur, obežný majetok v sume 213.162,-
eur, ktorý za rok 2022 klesol na sumu 137.744,- eur. V období predchádzajúcom účtovnej závierke za rok
2022 boli jeho záväzky vo výške 278.462,- eur, a za rok 2022 vo výške 533,019...“, žalovaný považuje

takéto zistenie skutkového stavu vo vzťahu primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka
za neopodstatnené, a to najmä v kontexte majetkovej situácie žalovaného, ktorý disponuje viacerými
majetkami (aktíva) spolu v účtovnej hodnote 644.514,- eur, ide najmä o viaceré pozemky,
byty a hnuteľné veci. To že, žalovaný nedrží financie na bankovom účte ešte neznamená, že nemá
dostatok aktív na vyporiadanie nároku žalobcu, čo priamo dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil

predávajúcemu z p. B. N. jeho nárok z Kúpnej zmluvy, bez akýchkoľvek problémov, preto nemožno
uvažovať o zmarení judikovanej pohľadávky žalobkyne. Žalovaný má za to, že zo skutkových okolností
je zrejme, že žalovaný sa nevyhýba zaplateniu nároku žalobkyne z Kúpnej zmluvy bez náležitého
právneho dôvodu. Súd prvej inštancie opomenul vziať do úvahy konanie žalovaného vo vzťahu k dôvodu
nezaplateniu kúpnej ceny žalobkyni. Žalovaný napriek tomu, že voči žalobkyni uplatnil zľavu z kúpnej

ceny a neskôr aj odstúpil od časti Kúpnej zmluvy pre právnu vadu na Pozemku tak sa naďalej usiloval
o zmiernené urovnanie situácie výzvou na mimosúdne urovnanie sporných nárokov, navyše ako už
bolo vyššie spomenuté, žalovaný vyzval žalobkyňu na prevzatie nehnuteľnosti. Zo skutkového stavu
je zjavné, že žalovaný nezaplatil žalobkyni jej nárok z Kúpnej zmluvy nie preto, lebo by nemal na to
potrebné finančné prostriedky ale preto, že žalovaný odstúpil od Kúpnej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa

účelovo zatajila pri uzatváraní Kúpnej zmluvy jej známy fakt, že Pozemok trpí právnymi vadami, čo
následne vyšlo najavo v správnom konaní o nesúlade druhu pozemkov, vedenom Okresným úradom
Malacky pod č. OU-MA-D ktorý nadobudol
právoplatnosťažkoncomroku2022.Žalovanémuniejejasné,akýmspôsobomprišielsúdprvejinštancie
na zistenie, že žalovaný predajom pozemku dňa 23.05.2023 a to pozemku CKN, par. č. XXXX/XX,

o výmere 408 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H. „inkasoval peniaze, svoj dlh si voči
žalobkyni nesplnil, čo preukazuje správanie žalobkyne tým, že podala žalobu.“ Podľa žalovaného ide o
ničím nepodložené svojvoľné tvrdenie súdu prvej inštancie a žalobkyne, keďže nedisponujú relevantným
dôkazom, ktorý by preukázal tvrdenie, že žalovaný za tento predaj skutočne obdržal dohodnuté finančné
prostriedky. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,

podľa ktorého odvodil jeho údajne špekulatívne konanie zo založenia spoločnosti NISAMADEAL s.r.o..
Uvedené v žiadnom scenári nepreukazuje špekulatívnosť konania žalovaného, pričom ak by takéto
konanie malo preukazovať opak, tak by sme mohli tvrdiť, že každý podnikateľ, ktorý sa snaží rozšíriť svoj
predmet podnikania prostredníctvom jeho diverzifikácie na iné spoločnosti sa dopúšťa špekulatívneho
vyhýbania sa jeho záväzkov. Uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie je podľa názoru

žalovaného prejavom svojvôle, pretože nie je primeraným spôsobom odôvodnené. Žalovaný namieta,
že súd nekriticky a jednostranne prebral tvrdenia žalobkyne bez toho, aby ich posúdil vo vzájomnej
súvislosti. Súd prvej inštancie posúdil skutočnosti uvádzané žalobkyňou izolovane a jednostranne.
Uznesenie súdu prvej inštancie je preto arbitrárne a súčasne súd prvej inštancie tak dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný uvádza, že možnosť disponovať

s ostatným vlastným majetkom žalovaného nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Akékoľvek použitie aktív v rámci bežnej obchodnej činnosti nepredstavuje z hľadiska ohrozenia exekúcie
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Len také nakladanie s aktívami,
ktoré by malo negatívny a zároveň podstatný vplyv na majetkové pomery žalovaného by mohlo viesť krozhodnutiu súdu o nariadení neodkladného opatrenia, čo však v danom prípade nebolo naplnené ani
preukázané. Závery súdu prvej inštancie, ani tvrdenia žalobkyni nie sú spôsobilé preukázať existenciu
reálnej a dôvodnej obavy z ohrozenia budúcej prípadnej exekúcie. Skutočnosť, že podnikateľský subjekt

disponuje s pozemkom, na ktorý sa vzťahuje neodkladné opatrenie, predsa neznamená, že sa hodnota
jeho majetku znižuje alebo transformuje do podoby nevýhodnejšej pre veriteľov. Pokojne to môže
znamenať aj opak. Použitie aktív spoločnosti ako aj finančných prostriedkov na ďalšie podnikateľské
aktivity môže predstavovať generovanie ďalšieho zisku, čo bude viesť k lepšej vymožiteľnosti jeho
prípadných záväzkov voči veriteľom. Podľa žalovaného, ani jeden z úkonov uvádzaných v

uznesení (konanie žalovaného popísané v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, konanie
žalovaného popísané v uznesení) nie sú spôsobilé vyvolať u žalobkyne reálnu a
dôvodnú obavu, že prípadná budúca exekúcia na majetok žalovaného za účelom uspokojenia nároku
žalobkyne bude zmarená, alebo zhoršená, príp. inak ohrozená. A už vôbec sa nejedná o bezprostredne
vykonávané úkony alebo úkony spôsobilé vyvolať bezprostrednú obavu zo zmarenia, sťaženia alebo
ohrozenia exekúcie. Bez osvedčenia existencie takej obavy nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie,

preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak návrhu žalobkyne na vydanie neodkladného opatrenia
vyhovel s odôvodnením, že žalobkyňa návrhom na vydanie neodkladného
opatrenia a doloženými dôkazmi osvedčila existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalobkyňa
sa podľa žalovaného v návrhu na vydanie opatrenia nedostatočne vysporiadala s otázkou skutočnej
finančnej situácie a majetkových pomerov žalovaného. Ak by tak starostlivo a zodpovedne urobila,

zistila by oveľa viac o majetkovej situácii žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyňa nemá vedomosť o
finančnej situácii a majetkových pomeroch žalovaného, znamená, že žalobkyňa nevie o ničom, čo by
bolo skutočným a relevantným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný potom nevie,
akosamôžežalobkyňadomáhaťjehonariadenia,keďnemávedomosťofinančnejsituáciiamajetkových
pomeroch žalovaného, ktoré je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov. Na základe čoho potom

dospela žalobkyňa k obave, že jeho prípadná budúca exekúcia bude ohrozená. Ako chce osvedčiť
žalobkyňa existenciu dôvodnej obavy, keď v skutočnosti nemá vedomosť o skutočnostiach podstatných
pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ak žalobkyňa nemá úplnú vedomosť o finančnej situácii a
majetkových pomeroch žalovaného, potom nemôže tvrdiť, že existujú skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Žalobkyňa si nedala ani len tú námahu,

aby si overila, či žalovaný figuruje v Registri poverení na vykonanie exekúcie.
Z predmetného registra vyplýva, že voči žalovanému nie je vydané žiadne poverenie na vykonanie
exekúcie, čo znamená, že obava žalobkyne by v tomto smere ani len nebola odôvodnená a reálna.
Na tomto mieste si dovolíme odkázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
II. ÚS 741/2017, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ zabezpečovacieho

opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho
nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Tento
druhý predpoklad však žalobkyňa hodnoverne nepreukázala. Žalovaný v súvislosti s odôvodnením
súdu prvej inštancie poukazuje na porušenie princípu proporcionality. Skúmanie zachovania princípu
proporcionality medzi uplatneným nárokom a zabezpečovacím opatrením nebolo zo strany súdu prvej

inštancie vôbec posúdené. Uznesením zriadené záložné právo spôsobí nad mieru neprípustný zásah
do majetkových práv žalovaného, nakoľko ho obmedzuje v jeho podnikateľskej činnosti a nemôže ďalej
generovať zisk. Vo vzťahu k posúdeniu proporcionality zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uvádza,
že hodnota pohľadávok žalobkyne je 77.364,- eur, čo znamená, že pohľadávka žalobkyne je nižšia
vo vzťahu k Pozemku ku ktorému žalobkyňa žiada zriadiť záložné právo ako k

zálohu (trhová hodnota cca 220.000,- eur), teda dosahuje iba cca 1/3 hodnoty Pozemku. Z rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/17/2017, zo dňa 1.3.20171 vyplýva, že okrem krokov alebo
aktivít žalovaného smerujúcich k zbavovaniu sa majetku, ktorý by mal byť dotknutý zabezpečovacím
opatrením, je treba skúmať navyše existenciu ešte aj iného majetku, z ktorého
by mohol byť žalobca tiež uspokojený. Žalovaný disponuje dostatkom majetku, ktorý by mohol byť

postihnutý prípadnou exekúciou v prospech žalobkyne. Žalovaný disponuje aktívami vo výške 644.514,-
eur, čo vyplýva z riadnej účtovnej závierky za rok 2022. Je zrejmé, že súd prvej inštancie neidentifikoval
žiadne také konanie žalovaného, ktoré by vyvolávalo reálnu a dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej
prípadnej exekúcie, ani jeho úmyselné konanie, ktorým by sa chcel zbavovať majetku. Súd uviedol iba
všeobecné riziká ohrozujúce uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Avšak ani tieto riziká alebo skutočnosti

nezakladajú existenciu reálnej a bezprostrednej obavy zo zmarenia alebo sťaženia exekúcie. Inštitút
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na majetok žalovaného má
zásadný dopad na žalovaného a jeho možnosť dispozície so zaťaženým majetkom. Preto nemôže
byť zabezpečovacie opatrenie nariadené len na základe všeobecných predpokladov a domnienok.Žalovaný poukazuje na to, že síce priebežne nadobúdal a následne prevádzal
pozemky v rámci podnikateľskej činnosti avšak dôvodom predaja majetku nebol úmysel zmenšiť majetok
žalovaného a tým sa vyhnúť plneniu majetkových povinností (záväzkov) voči žalobkyni. Išlo o realizáciu

podnikateľskej činnosti žalovaného a nie o ,,zbavovanie“ sa majetku. Pozemky v lokalite
Pieskovňa boli nadobúdané výhradne na účel jeho ďalšieho predaja a generovania zisku. Transformácia
majetku žalovaného (kúpa a predaj) za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ktorej
cieľom je generovanie zisku, samo o sebe nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Súd prvej inštancie úplne odignoroval otázku existencie ďalšieho majetku, ktorý by mohol slúžiť na

uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ak teda žalovaný priebežne predával určitý svoj majetok, ale zároveň
má aj iný majetok v dostatočnej hodnote na to, aby sa z neho žalobkyňa uspokojila, potom nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia nie dôvodné ani opodstatnené. Keďže žalovaný disponuje aktívami v
účtovnej hodnote 644.514,- eur, pričom trhová hodnota je podstatne vyššia, súd prvej inštancie nemal
zriadiť záložné právo.

12. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonnépodmienky(nebolopotrebnédoplniťrespektívezopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitý
verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej

inštancie ako vecne a právne správne vo výroku I. potvrdil (387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Čo sa týka výroku II. o trovách konania, tento výrok odvolací súd zrušil, z dôvodu , že neboli
dané podmienky na jeho vydanie, ako je vysvetlené nižšie v odôvodnení.

13. Odvolací súd k námietke žalovaného, že uznesenie nebolo doručené súdom prvej inštancie jeho

právnemu zástupcovi, uvádza, že dané odstránil odvolací súd tým, že uznesenie doručil právnemu
zástupcovi odvolací súd. K danej veci však odvolací súd dodáva, že zo spisu vyplýva, že uznesenie bolo
doručené žalovanému, ktorý podal v zákonnej lehote odvolanie a je zrejmé z obsahu odvolania, ktoré
písal jeho právny zástupca, že bol právny zástupca žalovaného s obsahom uznesenia oboznámený,
i napriek tomu, že súd prvej inštancie uznesenie nedoručil zástupcovi, ale účastníkovi. Je zrejmé,

že žalovaný sa bráni relevantne podaným odvolaním, je zrejmé, že obsah uznesenia bol právnemu
zástupcovi pri koncipovaní odvolania známy, a hoci prišlo k pochybeniu pri doručení uznesenia, nemalo
dané za následok, že by sa žalovaný nemohol a nevedel relevantne hájiť a uplatňovať svoje procesné
práva. Svedčí o tom podané odvolanie, o ktorým sa odvolací súd riadne zaoberá.

14. Odvolací súd pokiaľ ide o výrok I . uznesenia sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie.
Odvolací súd v prvom rade uvádza, že mu je známe, že vo veci bolo najprv nariadené zabezpečovacie
opatrenie k nehnuteľnosti, ku ktorej týmto návrhom žiada žalobkyňa vydať neodkladné opatrenie
spočívajúce v zákaze nakladania s danou nehnuteľnosťou. Vieme, že v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, teda zriadení sudcovského záložného práva, nebol

v katastri nehnuteľností na LV č. 3190, týkajúci sa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ku ktorej sa
žalobkyňa domáhala zriadenia záložného práva, vykonaný zápis plomby na základe V-XXXX/
XXXX (kúpna zmluva). Následne však v priebehu doručovania uznesenia súdu o zriadení záložného
práva príslušnému katastrálnemu úradu, bol podaný návrh na kataster na zápis zmeny vlastníka na
základe kúpnej zmluvy. Rozhodnutie súdu o zriadení záložného práva bolo doručené katastru až

následne a je vyznačené až v poradí po návrhu na vklad V-XXXX/XXXX. Nakoľko
katastrálny úrad musí vybavovať dané návrhy v poradí, vyznačená plomba na základe V-XXXX/XXXX
(kúpna zmluva), bráni katastrálnemu úradu zapísať záložné právo na základe rozhodnutia súdu, ktoré
rozhodnutie bolo doručené katastrálnemu úradu až po tom, ako bol podaný návrh na vklad na základe
kúpnej zmluvy. V zmysle ust. § 343 ods. 2 C.s.p., záložné právo sa síce zriaďuje vydaním uznesenia

o zabezpečovacom opatrení, ale vzniká až zápisom do príslušného registra. Z vyššie uvedeného stavu
vyplýva, že síce bolo vydané uznesenie o zabezpečovacom opatrení, avšak príslušný orgán nemôže
vykonať zápis tohto práva do registra, preto nemôže vzniknúť. Tento stav bol aj dôvodom, pre ktorý
žalobkyňa bola nútená žiadať nariadiť neodkladného opatrenia v rozsahu, ako je uvedené vo výroku
uznesenia. Vzhľadom na tento vzniknutý stav, má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie postupoval

správne, keď návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. Odvolací súd sa stotožňuje aj so
záverom súdu prvej inštancie, že tu je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a obava,
že exekúcia bude ohrozená. V podstate ide o rovnaké dôvody ako pri nariadení zabezpečovacieho
opatrenia a na tieto odkazuje súd prvej inštancie v odôvodnení a rovnako aj odvolací súd pri posúdenídaného návrhu zotrváva na argumentácii a odôvodnení uvedom už v rozhodnutí, ktorým potvrdzoval
uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. K námietke žalovaného, že
súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že z výpisu LV č. XXXX, okres Malacky, katastrálne územie D.

H., parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX o výmere 12894 m2 vyplýva, že prebieha vkladové
konanie, predmetom ktorého je prevod vlastníckeho práva žalovaného na tretiu osobu, odvolací súd
uvádza, že nie je dôvodná námietka žalovaného, že žalovaný neprevádza žiadne vlastnícke alebo iné
právo k pozemku par. č. XXXX/XX. Zo spisu vyplýva, že podľa údajov v katastri platných k 10.10.2023
(LV č. XXXX, na č.l. 52 spisu), že žalovaný vlastnil na pozemku parc. č. XXXX/XX podiel XX/XX a podľa

údajov v katastri platných k 11.1.2024 (LV č. XXXX, na č.l. 139 spisu), že žalovaný vlastní na pozemku
parc. č. XXXX/XX podiel 31/44. Je teda zrejmé, že došlo ku zmenšeniu jeho podielu na Pozemku, a teda
nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že nevykonáva už žiadne úkony na danom pozemku smerujúce
k odpredaju jeho podielu. Žalovaný síce má Pozemok vo vlastníctve v podiele 31/44 k celku, ale ako
je vyššie uvedené ešte v čase podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie ku dňu 10.10.2023 mal
podiel 33/44. Odvolací súd dopĺňa k odôvodneniu súdu prvej inštancie, a k odvolacej argumentácii

žalovaného, že nárok žalobkyne vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020, ktorou žalobkyňa spolu s
dvoma ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predala v zmluve špecifikovanú nehnuteľnosť
žalovanému, s tým, že predávajúcej č. 3 sa zaviazal uhradiť kupujúci časť kúpnej ceny do 7 pracovných
dní od podpisu zmluvy, čo aj uhradil. Predávajúcemu 1 a Predávajúcej 2 (žalobkyni) sa zaviazla uhradiť
kúpnu cenu každému vo výške 77.364,- eur do 90 dní od podpisu zmluvy. Danú povinnosť si žalovaný

nesplnil dobrovoľne. Predávajúcemu 1 uhradil cenu až potom, ako sa domáhal úhrady žalobou na súde
a po vydaní platobného rozkazu a nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Žalobkyni ako predávajúcej
2, do dnešného dňa kúpnu cenu neuhradil. Obrana žalovaného spočívajúca v odstúpení od predmetnej
kúpnej zmluvy po dvoch rokoch od podpisu, a len voči predávajúcim 2 a 3, z dôvodu právnej vady,
spočívajúcej v tom, že na pozemku sa nachádza vodná plocha sa javí ako účelná, a to aj s ohľadom

tvrdenia predávajúcich, že konateľ žalovaného chodil na danú vodnú plochu rybárčiť a mal pri kúpe
vedomosť o tom, že na pozemku sa takáto vodná plocha nachádza. Odvolací súd má za to, že nárok
žalobkyne uplatnený žalobou je viac pravdepodobný ako obrana žalovaného. Navyše ak následne
predávajúcemu 3 na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny žalovaný uhradil. Dvaja spoluvlastníci mali
žalovaným vyplatenú dohodnutú kúpnu cenu, ale žalobkyňa ako predávajúca 3 na ňu pripadajúcu

časť kúpnej ceny ani vyše tri roky od podpisu zmluvy nemá uhradenú. V danom vyššie popísanom
stave, konaní žalovaného vidí odvolací súd aj obavu, že bude ohrozená exekúcia. Obavu z marenia
exekúcie vidí odvolací súd aj v úkonoch predaja nehnuteľného majetku žalovaným, a aj zo stavu jeho
účtovných pomerov, keď z účtovnej závierky za rok 2022 vyplýva že má k dispozícii sumu 2.072,- eur.
Obrana žalovaného, že ide čisto o jeho podnikateľskú činnosť nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť,

z dôvodu, že ak ide o účastníka podnikateľský subjekt, ktorý má ako predmet konania predaj a nákup
nehnuteľného majetku, potom by pri prijatí argumentácie, že sa nezbavuje majetku, nakoľko ide o jeho
podnikateľskú aktivitu, nebolo nikdy možné súdom nariadiť zabezpečovacie opatrenie, či neodkladné
opatrenie.Odvolacísúdnemáakodôvodnýaniargumentžalovaného,žeaktívaspoločnostisú644.514,-
eur, nakoľko proti aktívam stoja záväzky vo výške 533.019,- eur. V intenciách danej veci, ako je vyššie

popísané, a dlhodobé neplnenie si zmluvnej povinnosti voči žalobkyni, napriek tomu, že voči ostatným
predávajúcim je záväzok vyporiadaný, má odvolací súd za to, že tu je daná obava z toho, že exekúcia
bude ohrozená. Žalovaný v odvolaní namieta, že súd nariadil neodkladné opatrenie k inej nehnuteľnosti,
akobolapredmetomkúpnejzmluvyuzavretejmedzižalobkyňouaostatnýmipredávajúcimiažalovaným,
hocižalovanýnadanejnehnuteľnostivlastnípodiel31/44kcelku.Odvolacísúduvádza,ženeodkladným

opatrenímmôžejednastranažiadaťabydruhástrananenakladalasurčitýmivecami.Niejepodmienkou,
že musí ísť o majetok, ktorý má súvis s vecou samou. V danej veci nehnuteľnosť, ku ktorej žiada
žalobkyňa nariadiť neodkladné opatrenie je vo výlučnom vlastníctve žalovaného, naproti nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom kúpnopredajnej zmluvy, kde toho času žalovaný vlastní podiel 31/44 k celku. Je
zrejmé, že zákaz nakladať len s podielom na nehnuteľnosti oproti zákazu nakladať s nehnuteľnosťou

vo výlučnom vlastníctve dlžníka je likvidnejšie a poskytuje žiadanú ochranu, ktorá spočíva v ponechaní
majetku, ktorý má hodnotu, vo vlastníctve dlžníka a zabezpečenie, že môže byť potom z daného majetku
uspokojená pohľadávka. Z tohto dôvodu aj žalobkyňa ozrejmila, prečo žiada zriadiť záložné právo, a
neskôr neodkladné opatrenie práve k v návrhu označenej nehnuteľnosti. Žalovaný v odvolaní uvádza
aj, že nejde o jeho jediný majetok, že vlastní aj iné nehnuteľnosti a byty a namieta aj proporcionalitu

hodnoty pohľadávky žalobkyne, voči hodnote nehnuteľnosti. Odvolací súd musí k danej argumentácii
uviesť, že síce žalovaný tvrdí, že vlastní iný majetok a byty, avšak v odvolaní dané vlastníctvo
bližšie nešpecifikoval, teda dané tvrdenia nepreukázal. Žalobkyňa nie je povinná pátrať po všetkom
nehnuteľnom, či inom majetku dlžníka. Na vyhľadanie vlastníctva nehnuteľnosti na stránke Katasterportál je navyše nevyhnutné do vyhľadávača zadať nie len meno a priezvisko osoby, ale aj údaj o
katastrálnom území. Z dôvodu, že údaj o katastrálnom území je povinný, stáva sa vyhľadanie vlastníctva
nehnuteľného majetku, bez znalosti, v ktorom katastrálnom území má osoba nehnuteľnosť, takmer

nemožné. Nie je spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby prelustrovala všetky katastrálne územia v
rámci Slovenskej republiky, ktorých celkový počet podľa údaju zverejnenom na stránke Úradu geodézie,
kartografie a katastra SR je 3559. Žalobkyňa v návrhu uviedla a označila jej známy nehnuteľný majetok,
a tvrdí, že ide o jediný majetok dlžníka, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Je potom na dlžníkovi, ak v
odvolaní tvrdí, že má iný majetok a aj na tomto zakladá nedôvodnosť návrhu, aby preukázal vlastníctvo

tohto iného majetku. V opačnom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o
vlastníctve aj iného majetku. Nie je spravodlivé od žalobkyne očakávať, že je schopná zistiť presne iný
majetok žalovaného. Nie je v jej možnostiach zistiť aký konkrétny iný hnuteľný , či nehnuteľný majetok
žalovaný vlastní. Žalovaný v odvolaní namieta aj, že nie je splnená podmienka proporcionality čo sa týka
hodnoty údajnej pohľadávky žalobkyne vo výške 77.364,- eur a hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej žiada
zriadiť záložné právo vo výške cca. 220.000,- eur. Odvolací súd nepovažuje tieto námietky žalovaného

za dôvodné. Čo sa týka hodnoty pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti nejde o zjavný nepomer, tento
nie je možné hodnotiť len z hľadiska kritéria hodnoty, čo by viedlo k záveru, že nie je možné zakázať
nakladať s majetkom hodnoty vyššej ako je pohľadávka, ktorej exekúcia má byť takto zabezpečená.
Ak tu nie je iný majetok, nehnuteľnosť je jediným majetkom, ktorý má hodnotu, z ktorej môže byť
pohľadávka zabezpečená, nie je potom možné posúdiť ako neprimeranosť len to, že nehnuteľnosť má

vyššiu hodnotu ako zabezpečená pohľadávka. A ako je vyššie vysvetlené, je dôvodné posúdiť aj formu
vlastníctva, či ide o výlučné vlastníctvo, alebo ide o vlastníctvo podielu na nehnuteľnosti, kde figuruje
množstvo ďalších spoluvlastníkov, čím sa prípadné uspokojenie pohľadávky stáva menej vymožiteľné
ako pri nehnuteľnosti, ktorej je dlžník výlučným vlastníkom.

15. Odvolací súd dopĺňa, že si je vedomí toho, že došlo jednak k potvrdeniu uznesenia súdu prvej
inštancie v danej veci o nariadení zabezpečovacieho opatrenia (zriadenia sudcovského záložného
práva) a odvolací súd zároveň potvrdil aj uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, spočívajúci
v zákaze nakladania s rovnakou nehnuteľnosťou, ku ktorej bolo zriadené sudcovské záložné právo.
Odvolací súd pristúpil k takýmto rozhodnutiam z dôvodu, že ide v danom prípade o špecifickú situáciu,

keďnapriekvydanémurozhodnutiuozriadenísudcovskéhozáložnéhopráva,niejemožnétohočasupre
katastrálny úrad vykonať zápis tohto práva, čo je podmienkou pre jeho vznik. Avšak v čase rozhodnutia
súdu prvej inštancie boli splnené všetky podmienky na vydanie uznesenia o zriadení zabezpečovacieho
opatrenia a ako odvolací súd ozrejmil, pri rozhodovaní o odvolaní bol viazaný stavom v čase vydania
uznesenia. Navyše odvolací súd zobral do úvahy aj to, že zápisu záložného práva bráni vkladové

konanie, ktoré začalo skôr, avšak dané vkladové konanie môže skončiť prípadne aj tým, že sa návrh
na vklad V-XXXX/XXXX vezme späť a potom bude môcť katastrálny úrad zapísať sudcovské záložné
právo, ktoré je nariadené na základe súdneho rozhodnutia. V takomto prípade potom bude možné
žiadať zrušenie neodkladného opatrenia. Avšak kým nie je možné zo strany katastrálneho úradu
zapísať sudcovské záložné právo, bolo dôvodné nariadiť dané neodkladné opatrenie, ktoré sa zapisuje

poznámkou a znamená, že katastrálny úrad nemôže vykonať zápis zmien vo vlastníctve na základe
podaného návrhu V-XXXX/XXXX a tým ostáva stav taký, že ako vlastník nehnuteľnosti je stále
evidovaný žalovaný a daný majetok, môže pre prípad nedobrovoľného splnenia si judikovanej povinnosti
slúžiť na jej uspokojenie cestou exekučného konania.

16. Odvolací súd poukazuje i na ust. § 338 C.s.p., v zmysle ktorého nariadené neodkladné opatrenie,
ak nie je ohraničené časom po ktorý má trvať, trvá potom aj po ukončení konania, ak je žalobe vo veci
samej vyhovené a súd zruší takéto neodkladné opatrenie ak vzhľadom na stav exekučného konania
už nie je potrebné, alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom
čase neurobil.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie návrh posúdil
správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne v zmysle
ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

18. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Odvolací súd však poukazuje na ust. § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa podala aj návrh
vo veci samej, a až rozhodnutím o tomto návrhu sa končí konanie (uznesenie o nariadení neodkladnéhoopatrenia nie je v danom prípade rozhodnutím konečným) a až v tomto konečnom rozhodnutí bude
úlohou súdu rozhodnúť o trovách konania, kam patria aj trovy neodkladného opatrenia. Odvolací súd sa
preto ani nezaoberal dôvodnosťou odvolania do výroku o náhrade trov konania, keď tento výrok nemal

podklad v zákonnej úprave, bol vydaný predčasne, či nedôvodne a preto výrok II. uznesenia súdu prvej
inštancie odvolací súd zrušil.

19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového

poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).