Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/137/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1321202623
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1321202623.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členov senátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar.
XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov - matka: D. D. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., toho času bytom A. XXX, F., zastúpená: Niku & partners,
s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec: G. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.
XX, F., zastúpený: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Dostojevského rad 5, Bratislava, o návrhu otca na
rozšírenie styku s maloletými deťmi, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II,

č. k. 11P/154/2021-451 zo dňa 14.02.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi počas
bežného roka a letných prázdnin m e n í tak, že

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX
počas bežného roka každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 08.00
hod. a každý párny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod..

Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi v každom kalendárnom roku v
čase od 1.7. od 18.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a v čase od 14.7. od 18.00 hod. do 21.7. do 18.00 hod.
a v čase od 1.8. od 18.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod. a od 14.8. od 18.00 hod. do 21.8. do 18.00 hod..

II. Vo zvyšku sa rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 11P/154/2023-51 zo dňa 14.02.2023 vo výroku I. oprávnil otca
stretávať sa s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.X.XXXX počas bežného roka každý
nepárny kalendárny týždeň v čase od piatku od 15.00 hod. do pondelka do 8.00 hod. a každý párny
kalendárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do soboty do 9.00 hod.. Počas prázdnin a sviatkov oprávnil
otca stretávať sa s maloletými deťmi počas letných prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase od
1.7. od 18.00 hod. do 7.7. do 18.00 hod. a v čase od 14.7. od 18.00 hod. do 21.7. do 18.00 hod. a
v čase od 1.8. od 18.00 hod. do 7.8. do 18.00 hod. a od 14.8. od 18.00 hod. do 21.8. do 18.00 hod.;

počas vianočných prázdnin v párnom kalendárnom roku v čase od 24.12. od 16.00 hod. do 26.12. do
10.00 hod. a v čase od 1.1. nasledujúceho roka od 15.00 hod. do prvého dňa vyučovania po skončení
vianočných prázdnin do 8.00 hod.; v nepárnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania
pred vianočnými prázdninami od 15.00 hod. do 24.12. do 16.00 hod. a v čase od 26.12. od 10.00 hod.do 1.1. nasledujúceho roka do 15.00 hod., počas veľkonočných prázdnin v nepárnom kalendárnom
roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15.00 hod. do Veľkonočného
pondelka do 18.00 hod., počas jarných prázdnin určených MŠ SR pre kraj obvyklého pobytu maloletých

v párnom kalendárnom roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15.00
hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 hod. a počas jesenných prázdnin v párnom kalendárnom
roku v čase od posledného dňa vyučovania pred začiatkom prázdnin od 15.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 12.30 hod.. Miestom prevzatia a odovzdania maloletých detí určil školské zariadenie, ktoré
maloleté deti navštevujú a v prípade ich neprítomnosti v školskom zariadení bydlisko matky. Matke uložil

povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Výrokom II. vo zvyšku zamietol návrh otca.
Výrokom III. zamietol protinávrh matky. Výrokom IV. zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.
k. 38P/282/2019 -76 zo dňa 5.3.2020 v časti výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi. Výrokom
V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil čl. 5, § 24 ods. 5, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1, 2,

§ 36 ods. 1, § 43 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej aj len „Zákona o rodine“), § 38 ods.
1, 2 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len „CMP“), čl. 3 a čl. 18 Dohovoru
o právach dieťaťa. Poukázal na záujem dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho
najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje,
aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote dieťaťa nezastupiteľné postavenie.

Záujmom dieťaťa je aj uznanie úlohy a dôležitosti druhého rodiča v živote dieťaťa. Starostlivosť
a výchova maloletého dieťaťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych
podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie jeho osobnosti, pričom v procese socializácie maloletého dieťaťa
je nevyhnutná účasť rodičov. Po rozpade vzťahu rodičov zákon zaväzuje deti k povinnosti rodičov si
ctiť a rešpektovať ich a rodičovská zodpovednosť za výchovu detí je prikázaná obom rodičom. Pokiaľ

nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je
dôvod na to, aby rodič, ktorému nie sú maloleté deti zverené do starostlivosti súdnym rozhodnutím, sa
s maloletými deťmi stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Poukázal na právo rodiča, ktorému nie
je dieťa zverené do starostlivosti, stretávať sa s týmto dieťaťom a zdôraznil, že len výchovné pôsobenie
oboch rodičov dáva záruky zdravého psychického vývoja dieťaťa, keď výchovné pôsobenie zo strany

jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania a myslenia. Úlohou rodiča, ktorý má
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa
vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa
k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967). Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo
dieťaťa spoznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho

rodinných zväzkov súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa č. 7 a 8 Dohovoru
o právach dieťaťa. Uviedol, že rodičovi, ktorý nežije s dieťaťom musí byť garantovaný pravidelný
a čo najširší kontakt, nakoľko akákoľvek deformácia vzťahu rodič – dieťa v dôsledku odcudzenia je
v neskoršej dobe len veľmi ťažko napraviteľná. Právo otca na pravidelný osobný kontakt s maloletými
deťmi je jedným z najdôležitejších atribútov podieľajúcich sa vo všeobecnosti na zdravom vývine

maloletého dieťaťa nežijúceho v spoločnej domácnosti s oboma rodičmi. Ak dôjde k zamedzeniu
kontaktu rodiča s deťmi, ich vzťah môže byť nenávratne narušený, či dokonca poškodený takým
spôsobom, že je v budúcnosti v podstate vylúčené ho obnoviť.

3. Vyhodnotiac zistené okolnosti dospel k záveru, že návrh na rozšírenie styku otca s maloletými deťmi

je dôvodný. Konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 5.3.2020 boli na čas po
rozvode maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými súd upravil len v
obmedzenom rozsahu bez prespatia a prázdnin s tým, že rodičovská dohoda uzavretá v rámci mediácie
dňa 4.3.2020 v III. časti predpokladala postupné rozširovanie styku aj s prespatím počas nepárneho
víkendu, t.j. od piatka 15.30 hod. do pondelka 8.00 hod., ako aj počas prázdnin. K postupnému rozšíreniu

styku v intenciách predmetnej dohody v období od rozvodu (5.3.2020) až dosiaľ (14.2.2023), t.j. v
priebehu bezmála troch rokov, ani napriek intervenciám viacerých odborníkov, nedošlo. Maloletí sa
narodili do rodiny, v ktorej si budovali vzťah k obom rodičom, čím vzniklo jedinečné puto, ktoré hoci je
prerušené, má schopnosť reštaurovania a ozdravenia, avšak potrebuje čas a priestor. V konaní nemal
preukázané, že by otec nebol schopný poskytnúť maloletým deťom riadnu a ich veku a potrebám

primeranú starostlivosť. Vzal do úvahy správy psychologičky zo dňa 10.6.2022 ohľadom vzťahu detí
a otca, z ktorých vyplýva, že otec maloletým venuje pozornosť, lásku a energiu, otca do výchovy treba
zahrnúť, pre deti je dôležitý. Nemal preukázané, že by sa otca (ako osoby) maloletí báli, resp. mali z
neho traumu; keď zo správy psychologičky vyplynulo, že si cenia spoločné chvíle s otcom. Prihliadol navyjadrenie maloletého A. v rámci pohovoru vykonaného pred súdom dňa 9.2.2023, ktorý sa vo vzťahu
k otcovi vyjadroval veľmi pozitívne, nebolo u neho badať strach z otca alebo silnú traumu, uviedol, že
otca má rád, dôvod, pre ktorý niekedy s otcom nechcel byť, nevedel špecifikovať. Z vyjadrení oboch detí

v rámci výsluchu je zrejmé, že úpravu styku s otcom cez víkend (bez prespatia) hodnotia slovami „to je
v pohode“, s otcom majú spojené aj pekné zážitky a neuviedli žiaden závažný dôvod, pre ktorý by u otca
nemohli aj prespať. Dospel k záveru, že nie je daný žiadny vážnejší dôvod na to, aby otec nemohol mať
vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu styku s deťmi, resp. starostlivosti o ne. Poukázal na
vyjadrenie H. I. J. v správe zo dňa 10.12.2020, ktorá doteraz realizovaný styk považovala za minimálny,

na správu D. D. K. - L. zo dňa 10.10.2022, podľa ktorej maloleté deti pri splnení dohodnutých podmienok
môžu byť nastavené na dobrú porozvodovú rodičovskú starostlivosť s nastaveným režimom, mali byť
schopné tráviť s otcom celý víkend (spať u neho) a časti prázdnin, pričom musia mať jasne nastavený
svoj životný režim. Zdôraznil, že otec sa domáhal rozšírenia styku s cieľom umožniť maloletým deťom
byť s ním viac aj s prespatím a počas prázdnin s tým, že nebude na ne vyvíjať tlak, pričom aj na
pojednávaní dňa 13.10.2022 uviedol, že maloletých nenúti, aby išli s ním, avšak má záujem poskytnúť

im možnosť prespania u neho, v prípade ich záujmu. Prihliadol na vyjadrenie matky na pojednávaní
dňa 13.10.2022, ktorá uviedla, že jej neprekáža, že otec nerešpektoval čas odovzdania maloletých detí
zo styku, čo jej však nenarúšalo plány, a dňa 24.03.2022 uviedla, že si veľmi váži, že otec rešpektoval
želanie detí a keď chceli prespať doma, umožnil im to. Zdôraznil, že úprava styku otca s maloletými
deťmi súdnym rozhodnutím predstavuje oprávnenie realizovať styk s deťmi v danom rozsahu, teda nie

je povinnosťou realizovať ho práve a len v tomto rozsahu. Táto úprava má slúžiť na to, aby otec mal
k dispozícii dostatočný časový priestor na budovanie plnohodnotného vzťahu s deťmi, pričom je na
ňom, ako tento potenciál využije. S prihliadnutím na opakované vyjadrenia otca, že nebude deti nútiť
k prespaniu u neho, mal za to, že je predpoklad , že otec bude rešpektovať prípadnú žiadosť synov,
keď sa spočiatku/občas budú chcieť vrátiť na prespatie k matke a ubezpečí ich o svojej náklonnosti

bez podmienok. Otcovi dal do pozornosti odporúčanie psychologičky v správe zo dňa 13.2.2023, aby
napriek tomu, že vek maloletých dovoľuje dlhšie pobyty u otca s nočným prespaním, deti skôr motivoval
k prespaniu (v spolupráci s matkou) a nedával im to príkazom. Zdôraznil, že úprava styku dieťaťa s
rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, v rozsahu minimálne dvoch víkendov v
mesiaci aj s prespatím a polovice prázdnin je v súdnej praxi základným štandardom. V danej veci sa

zaoberal prekážkou pre rozšírenie styku, ktorou je odmietanie maloletých prespávať u otca, resp. tráviť
s ním dlhší čas (napr. výlet s prespatím). Vo vzťahu k tvrdeniam matky, že maloleté deti sa u otca necítia
dobre a bezpečne, čo je primárny dôvod, pre ktorý nie sú schopné v domácnosti otca stráviť dlhší čas,
poukázal na správu psychologičky H. I. J. zo dňa 13.2.2022, podľa ktorej je veľmi pravdepodobné, že
A. má vnútorný konflikt lojality vo vzťahu k matke, je emočne na ňu výrazne naviazaný a narušenie

pocitu bezpečia z obdobia pred rozvodom ovplyvňuje jeho správanie v emočne zaťažujúcich situáciách
v aktuálnom období. Tiež D. K. – L. v správe zo dňa 10.06.2022 konštatovala, že matka je dôležitá,
maloletíknej vzhliadajúacítia,žesarozchodomtrápi(samatoprednimihovorípriichpreberaníotcom),
zazlievajú otcovi, že sa s matkou háda, že majú konflikty, majú tendenciu matku chrániť, sú úzkostnejší
a nevedia dobre zvládať záťažové situácie. Poukázal na správu D. D. K. - L. zo dňa 10.10.2022, z ktorej

vyplýva, že A. pociťuje nevôľu voči otcovi, podľa svojho vnímania tvrdí, že ho kritizuje, vysmieva sa mu,
či neberie vážne jeho názor, následne sa nevie vyrovnať so svojimi emóciami, dlho ich spracováva, otca
tým pádom odmieta. Prihliadol na správu D. D. K. - L. zo dňa 13.2.2022, z ktorej uvádza, že pri pojme
strachu u detí sa objaví otec v zmysle neočakávaných reakcií, ktoré k nim má, prípadne hádok s matkou,
starším synom a obaja odmietajú spať u otca. Podľa psychologičky maloletí sa neboja osoby otca, ale

konfliktov alebo situácií, ktoré by mohli nastať. V súvislosti s prežívaním maloletých a ich negatívnych
pocitovvovzťahukotcovipoukázalnadôveruarešpektkotcovi,ktorýneprechovávaanimatka,pričomz
jej strany zlyhalo aj poradenstvo pre rodičov smerujúce k sanácii konštruktívneho rodičovského vzťahu.
Poukázal na skutočnosť, že matka nastavovala synom, údajne na ich žiadosť, na smart hodinkách budík
načasukončeniastykusotcomnamiestotoho,abyichubezpečila,žepresnosť,resp.včasnosťodchodu

od otca nie je dôležitejšia, než to, že sa u otca práve cítia dobre. Z výsluchu detí vyplynulo, že matka im
volá na hodinky, keď s otcom meškajú, pričom v priebehu konania deklarovala snahu vychádzať otcovi v
ústrety a predlžovať kontakt otca s deťmi, čo naznačuje, že z hľadiska matky sú škola, krúžky, jej vlastný
program s deťmi a iné dôležitejšie, ako budovanie, pre ich celý ďalší život, tak podstatného a dlhodobo
strádajúcehovzťahusynovsvlastnýmotcom.Maloletédetitietopostojeodmatkyprebrali(napr.maloletý

A. kritizoval otca, že nedal maloletého C. na futbal, resp. chcel volať políciu, keď otec s maloletým C.
prišli neskôr) a otec sa tak posúval na chvost záujmu svojich detí. Prihliadol na obsah listinných dôkazov
založených v spise, ktoré naznačujú, že matka aktuálne nie je schopná otca v plnej miere akceptovať
ako rovnocenného rodiča, vyčíta mu nedostatky v starostlivosti o deti, že maloleté deti ochoreli práve uneho, prišli domov smädné, hladné, unavené, vyčerpané, neskoro, resp. sa vyjadrovala, že si nepraje,
aby otec vôbec vošiel do vchodu bytového domu, kde matka býva. Matka v konaní deklarovala záujem
na postupnom rozširovaní styku detí s otcom, teda ani ona nezastáva názor, že maloleté deti majú z

otca traumu, resp. strach (inak by nesúhlasila ani so stykom bez prespatia), jej výhrady sa týkali skôr
správania otca, ktoré hodnotila ako nesprávne. Uviedol, že každý rodič robí chyby, aj matka, minimálne v
tom, že nie je schopná komunikovať s otcom konštruktívne a bezkonfliktne, keď prihliadol na skutočnosť,
že od roku 2023 už traja psychológovia odmietli pokračovať v spolupráci s oboma rodičmi (I. J., I. M.,
D. K. L.) nielen z dôvodov na strane otca.Za podstatné vyhodnotil, že u otca zaznamenal schopnosť

jeho sebareflexie, keď sa sám vyjadril, že robí výchovné chyby, preto sa radí so psychológmi. Uviedol,
že akékoľvek prípadné chyby zo strany matky (v zmysle vedomého či nevedomého prenášania jej
negatívneho postoja k otcovi na deti), ktorá je preferenčným rodičom, môžu mať fatálny vplyv na vzťah
detí k otcovi, vedúci až k jeho odmietaniu. Pozitívny postoj matky k otcovi môže byť silným príkladom
pre deti. Apeloval na rodičov, aby zásadne prehodnotili postoj k sebe navzájom, prípadne aj s využitím
odbornej pomoci a dôrazne odporučil otcovi, s cieľom eliminovať akékoľvek chybné kroky a posilňovať

svoje rodičovské zručnosti v zhode s návrhom kolízneho opatrovníka a pokračovať v poradenstve. Súd
prvej inštancie pri úprave styku rešpektoval želanie maloletých detí (prejavené na pohovore s kolíznym
opatrovníkom a na súde), ako aj odporúčanie psychologičky a upravil styk s deťmi počas bežného roka
až na konci školského týždňa, t.j. každý nepárny víkend a párny piatok. Uviedol, že stretávanie otca s
deťmipočasškolskéhotýždňa,voštvrtky,prinášalo veľakonfliktovzdôvodunávštevyšportovýchaktivít/

krúžkov deťmi počas týždňa a nutnosti pripraviť sa na ďalší deň do školy. Konštatoval, že takáto úprava
môže zasiahnuť do párneho víkendu matky, ak by chcela s deťmi absolvovať cestu mimo domova, avšak
nič nebráni dohodnúť sa s otcom ad hoc na skrátení styku bez prespania z piatku na sobotu, resp.
dohodnúť sa na náhradnom termíne stretnutia. Dal do pozornosti vyjadrenie matky na pojednávaní dňa
14.2.2023, keď uviedla, že nemá nič proti tomu, aby otec maloletých odviezol alebo doviezol na tréningy,

alebo ich prišiel povzbudiť počas týždňa.

4. Pri úprave styku počas sviatkov a prázdnin zohľadnil potrebu poskytnúť otcovi čas na zážitky s deťmi,
rešpektovať zásadu ich rovnocenného rozdelenia medzi oboch rodičov. Styk počas letných prázdnin
rozdelil rovnocenne zvolením kratších týždňových intervaloch s prihliadnutím na doterajšiu situáciu.

Otcom navrhované intervaly styku počas jarných, veľkonočných a jesenných prázdnin mierne skrátil z
dôvodu, aby maloletí mali zabezpečený čas na prípravu do školy v domácom prostredí. Uvedené však
neznamená, že by sa otec nemohol spolupodieľať na plnení školských povinností maloletých, pričom
po nábehu na realizáciu styku cez víkend aj s prespatím od piatku do pondelka musí otec prevziať
zodpovednosť za plnenie uložených školských povinností detí. Odovzdávanie a preberanie maloletých

detí na styk určil v školskom zariadení z dôvodu eliminácie kontaktu a konfliktu rodičov v prítomnosti
detí.Zdôraznil,žezáleží najmänarodičoch(naichschopnostispoluodeťochkomunikovať,rešpektovať
sa navzájom ako rodič a neuprednostňovať svoje záujmy, hoci aj nevedome, pred potrebami synov), či
budú maloletí prosperovať alebo či sa budú pod vplyvom rodičovských nezhôd trápiť.

5. V súvislosti so zisťovaním názoru maloletých detí poukázal na ich nepopierateľné právo vyjadriť
slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú. Posúdenie záujmu dieťaťa však prináleží súdu, jeho
úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa a to čo je pre neho za danej situácie vhodné a
čonie(uznesenieÚstavnéhosúduČeskejrepublikyvoveciIII.ÚS707/04,IV.ÚS288/04,III.ÚS2150/07,
I. ÚS 3082/10). Uviedol, že nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého

dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo
k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I.
ÚS 268/02). Maloleté deti v rámci svojho výsluchu v konaní pred súdom vyjadrili ochotu stretávať sa s
otcomibavstriktnevymedzenomčase.Názorumaloletýchvenovalnáležitúpozornosť,alesohľadomna
všetkyskutočnosti,nebolomožnémuvplnejmierevyhovieť.Považovalzapochopiteľné,ženaviazanosť

maloletých na matku je mimoriadne silná, keďže s ňou od narodenia žijú v jednej domácnosti a je
zrejmé, že v takejto situácii dieťa preberá vedome, či nevedome postoj matky. Ak maloletí boli svedkami
obojstranne konfliktného správania rodičov, možno aj nevhodného výchovného správania zo strany
otca, nemožno akceptovať, aby takýto zážitok ovplyvnil vzťah medzi otcom a deťmi do takej miery, že
s ním dlhodobo odmietajú tráviť času a ochudobňujú sa o pozitívne zážitky s ním. Prihliadol na správu

psychologičky zo dňa 10.06.2020 a jej odporúčanie, že podstatné je vysvetliť deťom, že tento režim nie
je na ich zodpovednosti, či miere ochoty, ale je jasne daný a predpokladá z ich strany spoluprácu a
ochotu akceptovať ho a prijať. Poznamenal, že výchova dieťaťa zo strany rodiča, ktorý má umožnené s
dieťaťom sa stretávať neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, bez emócií, nevyjadríprimeraným spôsobom svoj názor, keď aj tento rodič má právo rozhodovať o dieťati, podieľať sa na jeho
výchove a je aj na jeho zvážení ako bude svoje rodičovské práva realizovať. Výrokom III. napadnutého
rozsudku súd zamietol protinávrh matky z vyššie uvedených dôvodov v celom rozsahu, nakoľko rozsah

styku navrhovaný matkou bol de facto zúžením styku detí s otcom počas bežného roka a absolútne
nepostačujúci počas prázdnin. Keďže návrhu otca nevyhovel v plnom rozsahu, vo zvyšku ho zamietol
(výrok II. rozsudku). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie podala prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu

v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Navrhla napadnutý výrok rozhodnutia zmeniť tak, že
súd oprávni otca stretávať sa s maloletými deťmi v každom nepárnom kalendárnom týždni v sobotu od
10.00 hod. do 19.00 hod. a v nedeľu od 09.30 hod. do 12.30 hod., s výnimkou vianočných, jarných,
veľkonočných a letných školských prázdnin. Počas vianočných školských prázdnin je otec oprávnený
stretávať sa s maloletými deťmi v každom kalendárnom roku od 25.12. do 30.12. každý deň vždy
od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas jarných školských prázdnin od soboty predchádzajúcej prvému

dňu jarných školských prázdnin do nasledujúceho utorka počas jarných školských prázdnin, každý
deň vždy od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas veľkonočných prázdnin na Zelený štvrtok, Veľkonočný
piatok a Bielu sobotu každý deň vždy od 10.00 hod. do 19.00 hod., počas letných školských prázdnin
od 2.7. do 5.7. každý deň od 10.00 hod. do 19.00 hod., od 9.7. do 12.7. každý deň od 10.00 hod.
do 19.00 hod., od 31.7. do 3.8. každý deň od 10.00 hod. do 19.00 hod., od 8.8. do 11.8. každý deň

od 10.00 hod. do 19.00 hod., od 25.8. do 28.8. každý deň od 10.00 hod. do 19.00 hod.. Odvolanie
odôvodnila ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), a h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej aj len „CSP“) a § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej aj len
„CMP“). Uviedla, že otec podal návrh na rozšírenie styku s maloletými deťmi dôvodiac tým, že matka
ho limitovala v stretnutiach počas pandémie Covid -19. Ako lekárka z dôvodu odporúčaní a vážnosti

situácie sa presťahovala s maloletými do rodinného domu k rodičom, kontakt medzi otcom a maloletými
zabezpečila telefonicky, aj v zmysle odporúčaní H. I. J., ktorá tento spôsob komunikácie považovala za
vhodnýsohľadomnaobavuofyzickézdraviemaloletých.Otectakýtokontaktodmietal,styksmaloletými
prerušil v apríli 2020 s tým, že sa stretnú, keď budú väčší. Počas letných prázdnin otec zobral obe
deti do auta, mysleli si, že idú domov. Maloletý C. zaspal, zobudil sa v noci, obaja boli rozrušení,

tajne jej telefonovali, upokojovala ich. Maloletý C. mal následne problém zaspať na akomkoľvek inom
mieste, vrátane materskej školy. Maloletým zabezpečuje program v čase, kedy nemajú byť s otcom,
na styk s otcom ich motivuje, avšak tento odmietali, pretože sa s ním cítili zle. Otec o náhradné
termíny stretnutí nežiadal, prípadne sa ich dožadoval na poslednú chvíľu. Otec viackrát maloletých
oklamal, na čo C. poukazoval aj počas výsluchu pred súdom, napr. že ich otec vzal na výlet, kričal

na nich, nedovolil im zavolať matke alebo donútil ich k prespatiu. Nesúhlasila s tvrdením otca, že
všetko čo urobí, je ňou považované za zlé, napr. kúpa bundy, pretože otec deťom oblečenie nikdy
nekúpil. Potvrdila, že maloletí majú nastavený budík na hodinkách, nakoľko sa viackrát stalo, že otec ich
priniesol neskoro počas školského týždňa, nepripravené do školy a museli sa učiť do neskorých hodín.
Poukázala na to, že otec nepodával maloletému A. predpísané antibiotika, nevyzdvihol ich z lekárne,

deťomnepodávalaniliekynaalergiu,C.ponúkoljahody,hocijenanealergický,riskovalživotohrozujúcu
alergickú reakciu, pričom o pomoc ju žiadali maloletí telefonicky. Poprela, že by otca dehonestovala
a spochybňovala, otec sa svojim správaním sám dehonestuje, častokrát sa vracal domov pod vplyvom
alkoholu, bol agresívny, kričal, vyvolával konflikty, obviňoval ju a odmieta sa konštruktívne rozprávať.
Nemala vedomosť o tom, že by maloletí chceli u otca prespať, nebránila by im. Vyslovila výhrady

voči práci, správaniu a postupu ÚPSVaR, keď po pridelení veci D. F. bola ignorovaná, negovaná
akinformáciám,ktoréposkytovala,bolopristupované nekritickyaneobjektívne.Malazato,žeokolnosti,
ktoré úrad zistil vlastnou činnosťou (výsluch maloletých detí), ako aj poskytnuté rodičmi vykladal a
tlmočil súdu tendenčne, účelovo, neobjektívne a stranne, v neprospech konania matky a v rozpore so
záujmom maloletých. Správu predloženú ÚPSVaR v časti o výsluchu maloletých detí považovala za

nezakladajúcu sa na pravde, pričom odporúčania nekorešpondujú s objektívnou situáciou v rodine a
najlepším záujmom maloletých, na čo opakovane upozorňovala a sťažovala sa na postup. Podľa jej
mienkysúd, ajÚPSVaR,zostalvočijejnámietkamaneprofesionalitekonkrétnejpracovníčkeľahostajný.
Nesúhlasila s popisom tvrdenia kolíznej opatrovníčky, podľa ktorej si rodičia cez ňu filtrujú poštu, keď
kolízna opatrovníčka by mala hájiť záujmy maloletých. Kolíznu opatrovníčku opakovane kontaktovala,

avšak na jej prosby nereflektovala, pomoc neposkytla v rámci jej kompetencie a neodborným a
neskúseným prístupom necitlivo zasiahla do života maloletých, ktoré sa jej prístupom cítili zradené a
zranené. Nesúhlasila s názorom, že otec maloletých nebude nútiť nasilu na stretnutia, keďže ich nútil
a vedome klamal v snahe dosiahnuť realizáciu styku proti ich vôli. Nebránila styku maloletých deti sotcom, ani prespaniu u neho, avšak maloletí neprejavili záujem u otca prespať, vždy to odmietli a žiadali
návrat domov. Trauma, ktorú zažili konaním otca počas Veľkej noci v roku 2022 spôsobila maloletému
C. psychosomatické ťažkosti, ktoré potvrdila detská psychologička, aj ošetrujúca detská lekárka. Výlet

do Tatier popisoval otec diametrálne odlišne ako maloletí, ktorí sa cítili byť otcom oklamaní, do Tatier
nechceli ísť, telefonicky ju žiadali, aby pre nich prišla a upokojili sa až keď ju videli cez Facetime
sedieť v aute. Maloletí chodia od otca dehydrovaní a to, že odchádzajú s fľašou neznamená, že nie
sú smädní, pričom na ich pitný režim treba dohliadať, čo otec nerobil. Uviedla, že hoci má otec prístup
do Edupage, ignoruje povinnosti maloletých a odmieta prispôsobiť program ich potrebám. Namietala,

že úroveň starostlivosti otca o maloleté deti súd posúdil v rozpore s č.l. 5 a súvisiacich ustanovení
Zákona o rodine, pretože nepodávanie liekov, ponúkanie potravín, na ktoré sú alergické, stretávanie
sa s rôznymi ženami v ich prítomnosti, vysmievanie sa im, ponižovanie, šikana ako i fyzické ,,tresty“,
ktorých sa otec dopúšťal, nie sú vhodným výchovným prístupom, ani vhodným výchovným prostredím.
Maloletých viedla k správnemu vzťahu k ich otcovi a vynakladala maximálne úsilie, aby na styk s otcom
boli pripravené. V konaní bolo preukázané, že s otcom komunikovala riadne, informovala ho o deťoch,

nebránila mu v kontakte s nimi a otec kontakt v rozsahu aktuálnej súdnej úpravy má možnosť realizovať
a aj realizoval. Otec má dostatočný priestor na vytvorenie a budovanie pekného vzťahu s maloletými,
založený na trávení spoločného času a realizácií spoločných záľub. Uvedené sa otcovi nepodarilo, na
deti vyvíja nátlak, na ňu reaguje útočne, podráždene a hanlivo, na čo deti reagujú citlivo a prirodzene
sa stavujú na jej stranu. Maloletí sú citliví na klamstvo, nesplnené sľuby, čo ich zneisťuje a ochromuje

ich dôveru. Podľa predstáv otca je matka povinná pripraviť deti na styk a z jeho strany nemusí byť
vyvíjaná žiadna iniciatíva, pričom deti sú povinné otca si vážiť, ctiť a milovať, matka ich má prinútiť tešiť
sa na styk a poslušne realizovať otcom pripravený program, bez možnosti vyslovenia ich názoru alebo
vlastných túžob. Uviedla, že lásku rodiča si nemožno vynútiť silou a tlakom či súdnym rozhodnutím,
ale vyžaduje sa k tomu trpezlivosť, empatický a láskavý prístup, na ktorý budú deti pozitívne reagovať.

Mala za to, že súd prvej inštancie výrokom napadnutého rozhodnutia poprel princíp záujmu maloletého
dieťaťa, nereflektoval na názory a túžby vyslovené maloletými deťmi, pričom aj otec potvrdil, že deti
odmietajú u neho prespávať. Nesúhlasila s názorom súdu, že v konaní nebolo preukázané, že by sa deti
otca ako osoby báli, resp. mali z neho traumu. Súd oprel názor o správu D. D. K. L. zo dňa 10.06.2022,
avšak opomenul na konštatovanie psychologičky, že A. s otcom nechce ísť, hnevá sa na neho a C. má

psychosomatické bolesti brucha vždy pred stretnutím. Maloletí zhodne pred kolíznym opatrovníkom,
súdom a detskou psychologičkou, uviedli, že otca sa boja a nechcú u neho prespať. Poukázala na
úradný záznam zo dňa 09.02.2023 z výsluchu maloletých, keď A. uviedol, že by sa bál prespať, napr.
aj na pobyte s otcom, pretože ,, by sa bál tata“. Maloletí majú s otcom nielen pozitívne zážitky, ktoré nie
sú povinní si uchovať, ale aj veľa negatívnych zážitkov. Otec má vytvorený dostatočný časový priestor

na realizáciu styku s deťmi, ktorý však nevyužíval efektívne, svojim konaním deštruoval vzájomné
vzťahy, na množstvo stykov sa nedostavil a svoju neprítomnosť nevysvetlil. Nesúhlasila s názorom, že
neakceptuje rolu otca, jej výčitky k otcovi vychádzajú z reálnych situácií, kedy prišli maloletí od neho
smädní, hladní, vyčerpaní a nepripravení do školy. Poprela, že by otcovi zamedzovala vstup do domu,
toto si nepriala len z dôvodu útokov otca na ňu a jej obavy, že sa zopakujú, nezamedzovala mu vstup

do bytového domu. Ak sa otec choval normálne, a maloletí odmietali kontakt s ním, pozvala ho do bytu
a vytvorila mu priestor čas, aby si to vydiskutovali, čo sa mu nepodarilo. Maloletí odmietajú prespávať
u otca, a sú pre nich problematické aj dni počas pracovného týždňa, keď je potrebné pripraviť sa do
školy. Nemá záujem narúšať väzby medzi otcom a maloletými, so stykom súhlasí, s prespaním či bez
neho, a hľadá cesty pre zachovanie ich vzťahov, ich rozvíjanie a postupné rozširovanie styku. Mala

za to, že súd zvolil autoritatívny prístup k riešeniu rodinnej situácie a necitlivým spôsobom súdnym
rozhodnutím vytvoril deťom napätie a zvýšil mieru strachu z neistoty, ktorej sú vystavené. Súd odporúčal
otcovi eliminovať chybné kroky, pôsobil na neho, čím potvrdil jeho nedostatok rodičovských zručností,
pričom bez ďalšieho absolvovania terapie bezprecedentne a neempaticky vyhovel návrhu otca na úkor
záujmu maloletých. V konaní nebol preukázaný záujem otca dobrovoľne sa podrobiť terapii, pričom

od posledného pojednávania, napriek jej dopytom ohľadom styku, sa prestal kontaktovať a vyhlásil, že
príde vtedy, keď budú deti pripravené. Uviedla, že realizáciou styku počas školského týždňa mal otec
možnosť podieľať sa na výchovno-vzdelávacom procese maloletých a realizácii ich voľného času, avšak
deťom sa nevenoval, neučil sa s nimi, s C. nechodil na futbal, čo deti psychicky zaťažovalo. Maloletí sa
nechcú s otcom stretávať vo štvrtok a ich želaním je trávi čas s otcom iba každý druhý týždeň počas

soboty a nedele bez prespania. V uvedenom podporila maloletých aj detská psychologička, podľa ktorej
je pre záťaž vnímanú samotnými deťmi vhodné štvrtky v školských týždňoch vypustiť a sústrediť sa
na aktívnu realizáciu styku otca s maloletými počas soboty a nedele zatiaľ bez prespania. Namietala,
že súd správu psychologičky síce rešpektoval a vyhovel želaniu maloletých, avšak nezmyselne upravilstyk v párnom kalendárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do soboty do 9.00 hod., z tohto času deti
12 hodín prespia a nemôžu s ňou v žiadnom týždni počas víkendu vycestovať na výlet už od piatku,
čím je narušený celý víkend maloletých s matkou. Súdom naznačovanú možnú dohodu rodičov aj inak,

nemožno predpokladať pre aktuálne výrazne negatívne nastavenie otca voči nej. Poukázala na to, že
súd upravil styk otca s maloletými počas letných prázdnin iba v párnom kalendárnom roku, pričom otec
s rozsudkom súhlasil a považoval ho za spravodlivý. Otec vytvára deťom prekážky a spôsobuje napätie,
keď si vynucuje realizáciu svojich rodičovských práv pri zastupovaní maloletých a rozhodovaní o ich
budúcnosti. Otec robil obštrukcie aj s podaním prihlášky maloletého A. na osemročné gymnázium a

podpísanie prihlášky podmieňoval osobným stretnutím s maloletým, namiesto toho, aby ho podporil
a akceptoval jeho rozhodnutie, spôsobil mu stres a sklamanie. Obe deti navštevujú výberovú školu,
dosahujú výborné výsledky, je dôležité ich v tomto podporovať, pritom sa snaží ich posilniť vo vzťahu
k otcovi, motivovať aj k prespávaniu u neho, avšak otec svojím konaním v nich vyvoláva pocit nedôvery
a neistoty. Považovala za prirodzené, že deti nevedome preberajú jej postoje, keď je ich primárnou
vzťahovou a mienkotvornou osobou. Maloletí boli opakovane svedkami agresívneho a nevhodného

správania otca voči nej, čo v nich vyvolalo pocity potreby ochraňovať ju, v konfliktnej situácii veľmi
citlivo vnímajú aj psychický a fyzický nátlak otca, jeho výsmech a šikanu, nedokázali ho pochopiť,
ťažko sa vysporiadali s rozvodom rodičov, pričom u otca necítia pochopenie a láskyplný prístup.
Maloletí sú dlhoročne podrobovaní psychoterapii u detských psychológov za účelom riešenia rodinnej
situácie a odbúrania negatívnych emocionálnych zážitkov vyvolaných otcom. Obaja rodičia sa zúčastnili

opakovane konzultácii u viacerých psychológov a mediátorov, avšak bez aktívneho pozitívneho posunu.
Tieto skutočnosti sú dôkazom výrazne narušených vzťahov v rodine, ktoré nemožno násilne naprávať
iba autoritatívnym, direktívnym a inštitucionálnym prístupom, čo ubližuje najmä deťom a ohrozuje ich
zdravý psychický vývin. Dôkazom toho je aj situácia, ktorá nastala po vyhlásení napadnutého rozsudku,
v deň, kedy sa maloleté deti mali stretnúť s otcom (štvrtok) s vyzdvihnutím v škole. Keďže maloletí boli na

súdevypočutí,pýtalisajejnarozhodnutiesúdu,neklamalaimabezemočneimpretlmočilarozsahstyku.
Maloletí sa cítili byť postupom súdu zradení, sklamaní, neakceptovaní a bez jej vedomia a dohody s
ňou, vo štvrtok maloletý A. vybral C. zo školy, kam mal prísť otec, obe deti sa zdržiavali na neznámom
mieste, až kým si A. nezapol GPS hodinky, na základe ktorých ho lokalizovala, išla do základnej školy,
ktorú navštevuje maloletý A., kde spolu na školskom ihrisku hrali futbal. Na tomto mieste mal otec

vyzdvihnúť maloletého A., ale nešiel tam, vyvolal konflikt v škole, ktorú navštevuje C. a privolal políciu.
Došlo ku stresujúcej situácii, nevedela, kde sa maloletí nachádzajú a, či neboli ohrození na živote a
zdraví. Otec to riešil nevhodne, privolaním polície a od tohto momentu maloletých nevidel a nejavil o nich
záujem. Za týchto okolností si možno len ťažko predstaviť realizáciu styku otca s maloletými deťmi.

7. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom právnej zástupkyne považoval rozhodnutie súdu
prvej inštancie za vecne správne a navrhol odvolaciemu súdu, aby o odvolaní matky rozhodol tak, že
rozhodnutie v matkou napadnutom výroku potvrdí s výnimkou úpravy styku počas letných prázdnin,
ktorá úprava sa javí ako zjavne nevyvážená, keďže sa vzťahuje iba na párny kalendárny rok. Uviedol,
že matka počas celého konania pred súdom prvej inštancie síce verbálne prezentovala jej záujem na

podporevzťahuotcasmaloletýmideťmi,alereálnenepodniklažiadnekrokyvedúcektomu,abysavzťah
medzi nimi mohol rozvíjať. Matka od počiatku rozpadu ich vzťahu a ukončenia spolužitia odmietala,
aby maloleté deti bez jej prítomnosti prespávali kdekoľvek inde. Jeho snahy o dohodu o rozšírenie
styku boli neúspešné a nemal inú možnosť ako domáhať sa rozšírenia styku súdnym rozhodnutím.
Argumentácia matky v odvolaní potvrdzuje, že ho neakceptuje ako rovnocenného rodiča, vykresľuje

ho ako agresora a osobu neschopnú vychovávať vlastné deti. Považoval za nepochopiteľné, prečo sa
matka snaží bez dôkazov prezentovať, že nie je spôsobilý sa riadne postarať o maloleté deti, keď
doteraz nepreukázala existujúcu prekážku. Jediným argumentom matky je, že maloletí neprejavujú vôľu
sa stretávať s ním, majú negatívne zážitky, čo je v rozpore s realitou, najmä s ohľadom na reálny čas,
ktorý vôbec mohol s nimi tráviť, aj to v obmedzujúcom rozsahu. Ak by súd akceptoval tento argument,

maloletí by de facto nemali s ním žiaden pozitívny zážitok, čo nekorešponduje s ich vyjadreniami,
napr. v rámci pohovoru vykonaného kolíznym opatrovníkom dňa 13.2.2023. V súvislosti s posúdením
jeho osobnosti uviedol, že v žiadnom smere nevykazuje rizikové osobnostné signály, ktoré by mohli
predstavovať kontraindikáciu k vykonávaniu aktívnej rodičovskej role. Maloletí sú v takom veku, že
starostlivosťajzjehostranyjemožnézabezpečovaťbezakýchkoľvekobmedzení.Zpriebehu konaniaje

zrejmé, že maloletí sú pod dominantným vplyvom matky ako preferenčného rodiča, preberajú jej názory
a postoje, v dôsledku čoho odmietajú prespávať u neho a tráviť s ním dlhší čas. Uvedené konštatoval aj
súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Poukázal na to, že rodičia v priebehu konania
absolvovali opakovane psychologické poradenstvo (H. J., H. M., D. K. – L.), avšak tieto intervencie bolineúspešné. Aj napriek jeho snahe o zlepšenie vzťahu s maloletými deťmi, matka koná tak, že chce ho zo
života maloletých vytesniť, čím zjavne zneužíva pozíciu preferenčného rodiča. Postoj matky sa, napriek
jej prezentáciámozáujmenarozšíreníjehokontaktusmaloletýmideťmiapsychologickejintervencii,ani

apelácii zo strany súdu a kolízneho opatrovníka nezmenil, čo vyplýva aj z podaného odvolania. Matka
ako jediná môže objektívne pôsobiť na maloleté deti k podpore a budovania ich vzájomného vzťahu.
Na pojednávaní zo dňa 14.02.2023 mu matka evidentne rozhorčená rozhodnutím súdu oznámila, že
stratil maloleté deti a od uvedeného dňa sa styk nerealizoval. Uviedol, že záujem o maloleté deti
nestratil, snažil sa situáciu riešiť prostredníctvom školy, ktorú navštevuje maloletý A., komunikoval

s matkou, s riaditeľkou školy a so školskou psychologičkou. Matkou tvrdené udalosti nekorešpondujú s
realitou, boli vytrhnuté z kontextu, takýmto spôsobom prebiehali aj stretnutia u psychológov, ktoré boli
neúspešné.Poukázalnaťažkúkomunikáciusmatkou,ktorábolapresvedčenáosvojejpravde,anapriek
stanoviskám odborníkov, psychológov, názoru súdu, či kolízneho opatrovníka naďalej ho prezentuje ako
neschopného participovať na výchove maloletých detí, ktorý je podľa jej vnímania, dokonca v ich živote
ohrozujúcim prvkom, keď matka vníma jeho prístup ako nevhodný výchovný prístup. Matka vnímala

realitu odlišne, a ak by mu nebránila v styku s maloletými a prípadnému prespatiu u neho, nebola by
potrebná ingerencia súdu, ani psychologická intervencia. Matka nemá problém poprieť skutočnosť, že
neguje a kritizuje pred maloletými deťmi takmer všetko, čo urobil, matka okomentovala v prítomnosti
maloletýchdetí,napr.bundy,ktorézabezpečilposkončenístykutak,žeimichvyzlieklaaodovzdalamus
komentárom, že smrdia. Otázku zlepšenia svojho vzťahu s maloletými deťmi konzultoval s odborníkom,

aj v minulosti s H. N. D.. V rámci emailovej komunikácie matke oznámil, že pre maloleté deti príde,
keď budú pripravené na stretnutie. Aj v rámci konania sa vyjadril, že nebude vo vzťahu k realizácii styku
k maloletým deťom konať nátlakovo, nebude si stretnutia vynucovať a pokiaľ maloletí reálne zo strany
matky nie sú na stretnutie s ním pripravení po psychickej stránke, stretnutie realizovať nevie. Matka ho
naďalej devalvuje, spochybňuje a neakceptuje ako rovnocenného rodiča. Jej tvrdenia ohľadom výberu

osemročného gymnázia pre maloletého A. považoval za nepravdivé. Jeho snahou bolo sa so synom
o výbere školy porozprávať, prihlášku do školy podpísal, syna podporí a pomôže mu, keď bude vedieť
na akú školu chce ísť. Matka neuviedla, že maloletý A. testy nezvládol a tak bolo nutné riešiť výber
inej školy, pričom deklaroval podporu aj pomoc, následne, opäť bez diskusie s ním alebo reflektovania
jeho názoru rozhodla o podaní prihlášky na 8-ročné gymnázium Metodova, pričom znova prihlášku

podpísal. Správanie matky, odprezentované počas priebehu celého konania, má negatívny dopad na
zdravý psychický vývoj maloletých detí vo vzťahu budovania vzťahu medzi nimi. Matka svojím konaním
mubránivplnohodnotnomkontaktesmaloletými,čojehrubýmporušenímjehorodičovskýchpráv.Podľa
čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa je výsostným právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo
oboch rodičov udržiavať osobné kontakty s oboma rodičmi, smerovanie k správnemu vzťahu k druhému

rodičovi,vytváraniepriaznivýchpodmienokprestyk.Súdbymal spoukazomnapostojmatky vyhodnotiť
to ako pristupuje k právam druhého rodiča, ako aj k právam maloletých na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho styku s obidvoma rodičmi. Opakovane poukázal na skutočnosť, že bez
aktívnej súčinnosti matky nemôže dôjsť k žiadnej zmene postoja maloletých detí. Je zjavné, že styk
rodiča s dieťaťom nemožno zužovať len na osobné stretávanie.

8. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie.

9. V podaní zo dňa 4.7.2023 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila s
tvrdeniami otca považujúc ich za účelové, nepravdivé a nesúladné s realitou. Uviedla, že na základe

dohody uzatvorenej s pomocou mediátorky, sa styk riadne realizoval, maloletí mali možnosť u otca
prespať, na styk boli riadne pripravení, psychicky i materiálne. Otec však čas trávený s deťmi nevyužil na
upevňovanieichvzťahu.Otcoviumožňovalastyksmaloletýmiajnadrámecdohody,avšakdetisavracali
od otca sklamané, ukrivdené, či oklamané, správanie otca znášali zle, čo poznačilo ich vzájomný vzťah
a dôveru. Po každom negatívnom zážitku s otcom, bolo nutné deti stabilizovať. Otec realitu vo vzťahu

k maloletým deťom značne deformuje a udalosti popisuje nepravdivo. Vynaložila snahu a s pomocou
psychologickej intervencie začali maloletí opäť otcovi dôverovať, ktorá dôvera sa znovu narušila. Otca
rešpektovala ako rovnocenného rodiča, ale nedokázala sanovať jeho chyby vo vzťahu k deťom, ak otec
sám nie je schopný vytvoriť im láskyplný vzťah založený na dôvere, láske a podpore. Aj otec potvrdil,
že maloletých viedla k tomu, aby ho mali radi. Poprela, že by sa snažila otca zo života detí vytesniť

a deklarovala záujem maloletých chrániť a zabezpečiť im zdravý fyzický, psychický vývin, kľudné a
šťastné detstvo. Otec poukazuje na kladné stránky svojho vzťahu s deťmi, tie záporné úplne opomenul.
Prvoradou úlohou otca je pracovať na sebe a zmene svojho postoja voči maloletým, zabezpečiť u
nich pocit bezpečia, opory a lásky. Maloletí sa bránia nátlaku otca a pociťujú k nemu absenciu dôvery.Toto však nedokáže zmeniť súdne rozhodnutie, psychológ, ani matka bez pričinenia samotného otca.
Uviedla, že problémy s realizáciou styku začali vo štvrtok v každom týždni, keď otec odmietal akceptovať
záujmy maloletých (futbalové tréningy), čo medzi nimi vyvolávalo napätie. Otec akékoľvek konštatovanie

alebo informáciu, berie osobne ako kritiku jeho osoby, k maloletým je nedostatočne citlivý, správa
sa k nim hrubo, snaží sa ich manipulovať, podsúva im svoje názory a pôsobí na nich demagogicky.
Maloletý A. mal ťažké obdobie spojené s prijímacími skúškami a autonehodou, ktorej bol účastný. Otec
bol o všetkom informovaný, napriek tomu maloletého v tomto náročnom období nepodporil. Otec
nejavil záujem o riešenie voľného času detí, krúžkov a aktivít, nekontaktoval triednu učiteľku, školskú

psychologičku, výchovného poradcu, nezúčastnil sa rodičovských združení. Od otcom vyvolaného
konfliktu po pojednávaní ju nekontaktoval, nereagoval na emaily, výzvy ohľadom realizácie styku a
trávenia času cez letné prázdniny. Dňa 31.03.2023 otca kontaktovala školská psychologička, ktorá ho
informovala, že sa s ním chce A. stretnúť, že mu telefonoval, od apríla ho kontaktovali niekoľkokrát,
avšak neúspešne, neozval sa mu ani na meniny. V máji prišiel otec na vystúpenie maloletého C.,
s maloletým A. sa pozdravil a keď ho následne išiel hľadať, už tam nebol. Maloletého C. otec ani

nepozdravil. Dňa 04.05.2023 mal C. v škole prezentáciu svojej práce, otec ho nekontaktoval, napísal
triednej učiteľke, že mu drží palce. Matka otca kontaktovala dňa 7.6. s oznámením, že C. má angínu,
otec nereagoval. O úplnom odmlčaní sa otca a nerealizácii jeho styku s deťmi informovala školu a
ÚPSVaR Bratislava. Podľa informácie doručenej prostredníctvom emailu sa kolízny opatrovník snažil
otca kontaktovať, avšak bezúspešne. S otcom nie je možná konštruktívna dohoda, nehľadá si cestu k

maloletým deťom, nepracuje na sebe, tvrdohlavo opakoval doktrínu, ktorá bránila v rozvoji jeho vzťahu
k maloletým deťom. V ostatnom zotrvala na svojich tvrdeniach.

10. V podaní zo dňa 17.08.2023 sa otec prostredníctvom právnej zástupkyne pridržiaval svojich
doterajších vyjadrení. Uviedol, že matka potvrdila, že nevidí dôvod na zmenu svojho doterajšieho

prístupu k nemu a z kontextu obsahu jej vyjadrenia je zrejmé, že si nepripúšťa, že ona je vo vzťahu k
maloletým deťom mienkotvorný rodič a bez toho, aby pripustila dôležitosť role druhého rodiča, t.j. reálne
podporovala vzájomný vzťah tak, aby maloletí neboli ochudobnení o pravidelný a intenzívny kontakt
s ním. Matka reálne nepodporovala vzťah medzi ním a maloletými, pred ktorými ho spochybňovala,
považovala za potrebné supervidovať a limitovať jeho kontakt s deťmi a ak aspoň jedno z nich malo

záujem byť s ním, vždy sa našiel spôsob ako to negovať, prípadne znepríjemniť. Ak by ho matka
skutočne akceptovala, maloletí by s ním mali bezproblémový vzťah bez potreby akejkoľvek intervencie,
rodičia by sa vedeli dohodnúť a mal by možnosť tráviť s deťmi čas bez obmedzenia. Tento prístup
matky vníma ako šikanózny. Z vyjadrenia matky je zjavné jej hyperprotektívne nastavenie, pričom
vyslovil obavu, či maloleté deti bez kontaktu s ním budú mať skutočne šťastné detstvo. Pokiaľ matka

tvrdí, že maloletí odmietajú prespať u neho, poukázal na to, že reálne s nimi netrávil veľa času práve
kvôli obmedzenému rozsahu. Problémy s realizáciou styku nezačali, ako účelovo uviedla matka, vo
štvrtok v každom týždni, ale boli dlhodobé, už počas rozpadu ich vzťahu a rozšírenie aj dohoda o styku
boli neúspešné, keď matka odmietala umožniť prespávanie maloletých mimo domova. Vo vzťahu k
realizáciistykuvoštvrtokdoplnil,žematkanereflektovalanaodporúčaniakonajúcejsudkyne,anikolíznej

opatrovníčky.Potvrdil,žerodičiasazúčastnilistretnutiauriaditeľkyškolypopojednávaní,kdenavrhol,že
nebude chodiť pre maloletého A. do školy, aby sa situácia upokojila, pričom riaditeľka, výchovný poradca
a psychologička ocenili jeho ochotu riešiť eskalujúce problémy. Maloletý C. mu tlmočil, že sa nechce s
ním stretávať. Nejednalo sa o jeho svojvoľne rozhodnutie neprísť, maloletým a matke dal priestor na
ich reálnu prípravu aj po psychickej stránke. Absenciou kontaktu s deťmi trpel, avšak nechcel ich

vystatovať ďalším stresujúcim situáciám. Pokiaľ matka nebola stotožnená so stretávaním sa maloletých
s ním a pokiaľ je prezentovaný v negatívnom svetle, nevie realizovať styk, ktorý bol vždy zo strany
matky negatívne komentovaný. V prípade, ak bol maloletý C. u neho a cítil sa dobre, bol následne
konfrontovaný s tým, o aký atraktívny program prišiel, ktorý mal v tom čase maloletý A. s matkou. Takýto
prístup vnímal ako manipuláciu a citové vydieranie. Má záujem o maloleté deti a nie je pravdivé tvrdenie,

že nekontaktoval maloletého A., ktorého opakovane kontaktoval cez jeho hodinky, ale bezúspešne.

11. V podaní zo dňa 2.10.2023 matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že otec
sa s maloletými deťmi nestretáva od februára 2023, na jej emaily nereaguje a nie je možné sa s ním
skontaktovať ani prostredníctvom ÚPSVaR. Ak sa otec dostavil do školy, kde priniesol údajne školské

potreby a pomôcky pre maloletého A. žiadajúc učiteľku o ich odovzdanie, keďže nevie, kde maloleté deti
bývajú, nejde o skutočný záujem, nakoľko otca o presťahovaní informovala emailom. Podľa jej názoru,
sa otec stavia do role ukrivdeného rodiča a neuvedomuje si, že si musí nájsť cestu k maloletým deťom,
vedieť s nimi komunikovať, ponúkať im aktívne strávený čas, vzťah s nimi utužovať a rozvíjať. Otecenergiuinvestujedoobviňovaniajejosobyasvojurodičovskúkrivduspodobujejejosobou.Uvedomujesi
potrebu mužského vzoru a dôležitosť rodičovskej role v živote maloletých, ale nemôže dopustiť, aby boli
vystavení konfliktným situáciám, s ktorými sa nevedeli vysporiadať, ťažko ich znášali a boli spôsobené

osobou, ktorá im malá byť najbližšia, vnímavá, empatická, citlivá a láskavá. V ostatnom zotrvala na
svojich tvrdeniach.

12. V podaní zo dňa 18.12.2023 otec prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že matka ho svojim
prístupom vytesňuje zo života maloletých a docielila absenciou ich kontaktu. Ocitol sa v neriešiteľnej

situácii, keď maloletí nie sú matkou na stretnutia s ním pripravení. Maloletí sú dlhodobo zaťahovaní
do matkiných krívd a nespracovaného rozchodu rodičov. Matka nevníma emocionálnu ujmu, ktorú
maloletým spôsobila a ani dôsledky, nepripúšťa si žiadne zlyhania, či pochybenia. Uviedol, že v
septembri 2023 komunikoval s kolíznym opatrovníkom a deklaroval záujem vec riešiť. Dozvedel sa, že
matka žiadala kolíznu opatrovníčku o spojenie sa s ním, keďže maloletí na neho čakali a tešili sa na
stretnutie s ním, keď neprišiel, sklamal ich. Uvedené argumenty sú v zrejmej kontroverzii s vyjadreniami

matky o odmietaní otca maloletými deťmi a pociťovaní zrady. Pracovníčke úradu poskytol kontaktné
údaje a dohodli sa, že v prípade potreby, ho bude kontaktovať. S triednymi učiteľkami maloletých detí
komunikuje, sú ústretové. Kontaktoval aj psychologičku H. D. K. L., ktorá s ním však komunikovala
stroho. Začiatkom mesiaca október čakal maloletého C. pred školou, aby mu odovzdal veci do školy,
ktoré mu zabezpečil, nakoľko pokus odovzdať ich matke bol neúspešný, odmietla ich prevziať. Maloletý

C. ho pred školou ani neodzdravil, išiel do školy, odmietol sa s ním stretnúť, veci aj s listom mu poslal
po triednej učiteľke a odkázal mu, že je tu pre neho. S maloletým A. nemal žiaden priamy kontakt. Matka
sa ho snaží prezentovať v negatívnom svetle aj pred maloletými deťmi, A. sa s ním nechcel stretnúť,
lebo na neho zavolal políciu. Dôvodom, že kontaktoval políciu bol strach o maloletých, keď nevedel,
kde sú a či sa im niečo nestalo. Riaditeľka školy sama maloletému A. vysvetlila, že pokiaľ by políciu

nekontaktoval, urobila by to v tejto situácii ona.

13. V podaní zo dňa 19.2.2024 matka prostredníctvom právnej zástupkyne konštatovala, že otec sa
profiluje do polohy obete, ukrivdeného a vymazaného rodiča a ju obviňuje za tento stav bez sebareflexie.
Týmto otec odôvodňuje jeho ročný nezáujem o stretnutia so synmi, pričom rozhodnutie ukončiť

styk urobil on sám. Ak otec tvrdí, že políciu zavolal zo strachu o deti, podotkla, že staršieho syna
nehľadal, pričom deti si jeho konanie vysvetlili inak. Otca informuje o deťoch, ich školských výsledkoch,
mimoškolských aktivitách a zdravotnom stave, avšak na jej správy nereaguje. Dala do pozornosti,
vyjadrenie otca uvedené v zápisnici z konania o zvýšenie výživného zo dňa 11.1.2024, v rámci ktorého
potvrdil, že kontakt s deťmi od februára 2023 nerealizuje vôbec a neuviedol, že styk realizovať podľa

súčasného rozhodnutia mieni. Snažila sa zachovať vzťahové väzby medzi maloletými deťmi a ich
blízkymi, avšak otec s jeho rodičmi prerušili kontakt s maloletými. S deťmi sa zúčastnila aj pohrebu
starého otca, chceli mu vyslovili sústrasť, ale tento prejav ostal u otca bez odozvy. Rodinná situácia
je zložitá, nevie ako ju pri súčasnom nastavení riešiť v súlade s potrebami a záujmami detí. Rodičia
absolvovali výchovné opatrenie bez významnejšieho zlepšenia vzťahov v rodine, obe maloleté deti boli

zaradené do terapie detskej psychologičky, ktorej sa nepodarilo dosiahnuť konsolidáciu vzťahov otec
a maloleté deti a do riešenia situácie sú involvovaní aj školskí psychológovia a vedenie školy. Ak
by odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil, vážnym a neodpustiteľným spôsobom by negatívne
zasiahol do života maloletých detí, čo by malo za následok definitívny, nezmeniteľný, neprekonateľne
odmietavý postoj maloletých k otcovi a nezvratný stav v riešení situácie.

14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

matky voči napadnutému výroku rozsudku súdu prvej inštancie je čiastočne dôvodné.

15. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

16.Akoprvoradéodvolacísúdkonštatuje,že vpostupesúduprvejinštancienezistilžiadnevadytýkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380
ods. 2 CSP).17. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, pre rozhodnutie o zmene úpravy styku
aplikoval správne ustanovenia zákona, avšak odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného
dokazovania vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu ku styku otca s maloletými deťmi v priebehu

bežného roka počas párneho týždňa a počas letných školských prázdnin.

18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že styk otca s maloletými deťmi
je potrebné rozšíriť, vrátane prespania maloletých u otca, avšak námietku matky k časti výroku o
úprave styku počas bežného roka zohľadnil. Zároveň poukazujúc na skutočnosť, že konanie vo veci

starostlivosti o maloleté deti možno začať aj bez návrhu (§ 23 CMP), dospel k záveru o potrebe zmeniť
výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti styku počas letných prázdnin (keďže súd zjavne opomenul
upraviť styk aj v nepárnom kalendárnom roku).

19. V danej veci treba prihliadať na pôvodne schválenú rodičovskú dohodu (rozsudok Okresného
súdu Bratislava III č.k. 38P/282/2019-76 zo dňa 5.3.2020) o styku otca s maloletými deťmi spísanú

u mediátora, ktorej základom bolo dosiahnutie prespávania maloletých detí u otca do budúcna.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že styk otca s maloletými deťmi sa riadne nerealizoval,
ciele dohody neboli naplnené, nedošlo ani k rozšíreniu styku, ani k prespávaniu maloletých u otca
(s výnimkou dvoch či troch nocí) a u maloletých nenastal ani v priebehu celého konania progres
smerujúcikakceptovaniuprenocovaniauotca.Skutočnosť,ževzťahymedzirodičmisúvážnenarušené,

dochádza medzi nimi ku konfliktom, napätá atmosféra sa odzrkadlila aj na prežívaní oboch maloletých
detí, ktoré odmietali stretnutia s otcom, je nesporná. Vzhľadom na daný problém a rozdielne stanoviská
rodičov k realizácii styku otca s maloletými deťmi, resp. odstránenia príčin a dôvodov, pre ktoré sa
styk neuskutočňoval, s rodinou pracovali odborníci, psychológovia, ktorí jednoznačne uzavreli, že každý
z rodičov prezentuje svoj názor, je s nimi veľmi ťažká spolupráca, nie sú ochotní urobiť ústupky, čo

viedlo k ukončeniu spolupráce s rodičmi. Odvolací súd prihliadal na správu psychologičky H. I. J.
zo dňa 13.2.2022, ktorá konštatovala vnútorný konflikt lojality maloletého A. vo vzťahu k matke, na
ktorú je emočne naviazaný a jeho správanie ovplyvňuje v emočne zaťažujúcich situáciách narušenie
pocitu bezpečia z obdobia pred rozvodom. Súčasne však považovala doposiaľ realizovaný styk otca
s maloletými za minimálny. Vzťah maloletých k matke a k otcovi hodnotila aj D. D. K. L. v správach

zo dňa 10.6.2022, 10.10.2022 a 13.2.2022, z ktorých vyplynulo, že matka je pre maloletých dôležitá,
vnímajú jej trápenie sa rozvodom, majú vo vzťahu k nej ochranársku tendenciu, keď otcovi zazlievajú,
že sa s matkou háda a majú konflikty. A. pociťuje nevôľu voči otcovi aj z dôvodu, že ho neberie vážne,
kritizuje ho, nevie sa vyrovnať s týmito emóciami. Na druhej strane je zo správy z 10.06.2022 zrejmé,
že maloletí vnímajú pozornosť otca, jeho lásku a energiu a cenia si spoločné chvíle s ním. Podľa názoru

D. D. K. L. maloletí môžu byť za splnenia dohodnutých podmienok nastavení na dobrú porozvodovú
rodičovskú starostlivosť, pričom musia mať jasne nastavený svoj životný režim. Psychologička uviedla,
že deti by mali byť schopné tráviť s otcom celý víkend (spať u neho) a časť prázdnin, a otca treba zahrnúť
do ich výchovy a starostlivosti, pretože je pre nich dôležitý. Zo správ psychologičiek, ktoré s rodinou
pracovali jednoznačne vyplýva, že konflikt rodičov sa odzrkadľuje v prežívaní maloletých detí, ktoré

hoci otca odmietajú, majú k nemu vytvorený vzťah. Nemožno ponechať bez povšimnutia, že maloletí
vyrastali v kompletnej rodine, teda aj s otcom, do času, kým rodičia neukončili spolužitie. Skutočnosť,
že komunikácia rodičov a ich spolupráca v súvislosti s vecami týkajúcimi sa maloletých nie je korektná,
nemôžebyť dôvodompreponechaniepôvodneurčenéhorozsahustykuotcasmaloletýmivminimálnom
režime. Deti sú vo veku, v ktorom vo všeobecne, väzba na preferenčného rodiča, s ktorým žijú v jednej

domácnosti, už nie je tak silná, aby nemohli tráviť čas v primeranom rozsahu aj s druhým rodičom.
Odvolací súd nespochybňuje prirodzenú väzbu maloletých na matku, s ktorou sú v dennom kontakte
a s ktorou trávia väčšinu času, na čo reflektuje aj ich ochranársky spôsob voči matke, keď nepochybne
preberajú jej (pozitívne aj negatívne) emócie a vnímajú jej prežívanie. V tejto súvislosti je však potrebné
konštatovať, že miera zásahov matky do kontaktu maloletých s otcom má tiež podiel na narušení

priebehu stykov. Už v počiatkoch, kedy sa styk otca s maloletými nerealizoval z dôvodu pandémie
Covid–19, ktorej vážnosť nemožno spochybniť, absolútne zrušenie kontaktov otca s maloletými deťmi
a postoj matky (napr. nedovolila deťom prijímať nápoje od otca) zjavne pôsobilo na maloletých a ich
nastaveniesapostupnemenilonaodmietanieotca.Aniďalšiekrokymatky,ktorámaloletýchkontrolovala
prostredníctvom smart hodiniek, upozorňovala ich na ukončenie stretnutí s otcom, ubezpečovala ich

na včasnosť odchodu od otca a vyrušovala priebeh stykov, nemožno považovať za kompetentné
a prijateľné. Je prirodzené, že maloletí preberajú postoje matky a vzďaľujú sa otcovi. Maloletých
naviac ovplyvňuje aj negatívne nastavenie rodičov, ich vzájomná neúcta a neochota rešpektovať sa
minimálne vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa ich spoločných maloletých detí. Pokiaľ matka poukazujena správanie otca, ktorý zanedbáva starostlivosť o maloletých, nezabezpečuje a nedohliada na ich
stravovací a pitný režim, ich prípravu do školy a unavuje ich neprimerane zaťažujúcim programom,
odvolací súd na dané námietky neprihliadal, nakoľko uvedené v konaní nebolo preukázané. Rovnako

tak z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie neboli preukázané také závažné pochybenia zo
strany otca v súvislosti so starostlivosťou o maloletých, ktoré by boli dôvodom obmedzovania jeho styku
s maloletými a dôvodom, aby nemal možnosť realizovať styk s nimi v širšom rozsahu a s prespávaním.
Takýmto dôvodom nie je ani matkou prezentovaná výhrada, že otec maloletým nepodával lieky na
alergiu, prípadne trávil s nimi čas nevhodne (včelárske múzeum a pod.). V tejto súvislosti treba

poznamenať, že väčšinu času trávila s maloletými deťmi matka, pričom otec ani nemal možnosť venovať
sa im v primeranom rozsahu. Ak došlo ojedinele k situácii, že u jedného z detí nastala alergická
reakcia, táto skutočnosť nemôže byť na ujmu kontaktu detí s otcom. Pochybenie otca z minulosti,
keď maloletých zobral na výlet do Tatier, o ktorom ich vopred neoboznámil je zlyhaním, ktoré zjavne
pramenilo z nedostatočnej komunikácie rodičov a aj nepripravenosti maloletých na styk. Neschopnosť
konštruktívnej a bezkonfliktnej komunikácie rodičov vyplynula aj zo správ psychológov H. J., I. M. a D.

K. L., ktorí odmietli spoluprácu s rodičmi z dôvodov na strane oboch rodičov. Pokiaľ matka poukazuje na
nevhodný prístup otca k maloletým deťom (posmechovanie, kritizovanie), ktorý napokon prezentoval aj
maloletý A., odvolací súd uvedené nespochybňuje, avšak s prihliadnutím na vzťah maloletých k otcovi,
ktorého hoci ho odmietajú, majú ho radi, zohľadnil vyjadrenie samotného otca, ktorý uznal svoje
pochybenia, zmenil prístup k maloletým a nenaliehal na nich. Napokon treba uviesť, že výhrady voči

starostlivosti otca o maloletých ani nemôžu byť tak zásadné, ak matka sama navrhuje, aj vo svojom
odvolacom návrhu, upraviť styk maloletých detí s otcom na dennej báze, bez prespania. Ak matka
namietala, že otec nevyužíval termíny stretnutí, uvedené otec vysvetlil tým, že nemal záujem naliehať
na maloletých a prispôsobil sa danej situácii.

20. K argumentom matky, že maloletí odmietajú styk s otcom, absolútne odmietajú prespávanie
u neho a že súd zohľadnil názor maloletých len čiastočne, odvolací súd udáva, že nespochybňuje postoj
maloletých k otcovi spočívajúci v odmietaní stretnutí s ním, keď sa styk nerealizuje z rôznych dôvodov.
Avšak treba uviesť, že tento ich postoj je zjavne ovplyvnený konaním oboch rodičov a najmä ich
neschopnosťou primerane a konštruktívne komunikovať. V danom prípade je potrebné vziať do úvahy aj

názor maloletých detí, ktorý bol zisťovaný prostredníctvom súdu a kolízneho opatrovníka, keď súd prvej
inštancie tento vykonal postupom súladným s ust. § § 38 ods. 1 CMP a § 43 ods. 1 Zákona o rodine
a primerane veku oboch maloletých. Odvolací súd udáva, že názor maloletého dieťaťa je potrebné
vziať v úvahu, avšak nie je jediným dôkazom v konaní, nakoľko povinnosťou súdu je vyhodnotiť ho
s prihliadnutím aj na ďalšie dôkazy vykonané v konaní, vrátane vyjadrení oboch rodičov a všetkých

listinných dôkazov, komplexne a v ich vzájomnej súvislosti. Maloletí v čase výsluchu boli vo veku, kedy
dokážu vyjadriť svoje pocity, predstavy a vzťah ku každému z rodičov. Z ich vyjadrení vyplynulo, že
niekedy k otcovi nechcú ísť, stretnutie cez víkend je v pohode, ale počas týždňa im to nevyhovuje,
vo štvrtok kvôli futbalu. Odmietli prespanie u otca a dovolenku s ním. Maloletý A. prezentoval, že im
stačí čas, ktorý s otcom trávia, pretože si nestihnú urobiť úlohy. Odvolací súd poukazuje na podrobný

popis pohovoru s maloletými deťmi vykonaného súdu dňa 9.2.2023 uvedený v bode 24. napadnutého
rozsudku, pričom konštatuje, že výhrady maloletých (najmä A.) voči otcovi nie sú závažného charakteru,
keď maloletí spomínajú aj pozitívne zážitky s otcom, ktorý im vždy hovorí, že ich ľúbi. V tomto kontexte
odvolací súd konštatuje, že názor maloletých bol zisťovaný aj kolíznym opatrovníkom, pred ktorým sa
vyjadrili o otcovi tiež aj v pozitívnom duchu slovami „niekedy je s otcom super“, vedia, že ich má rád,

výlet s ním sa im páčil. Vyjadrenie maloletého A. však bolo protichodné, keď na jednej strane uviedol, že
nechce byť u otca, nechce u neho prespávať, pretože sa mu nepáči, že otec napr. nedovolí jeho bratovi
ísť na futbalový krúžok, pričom následne uviedol, že s otcom by chcel byť cez víkend od piatku do nedele
bez prespania. Aj dané vyjadrenia maloletých potvrdzujú, že majú k otcovi vytvorený vzťah, vnímajú, že
ich má rád, pričom sú v konflikte lojality, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo správy D. D. K. L.. Odvolací

súd neprihliadal na námietky matky ohľadom vyjadrenia maloletých, že sa otca boja s poukazom na
správu psychologičky D. D. K. L., ktorá pomenovala strach detí, keď tento nesúvisí s osobou otca, ale
so strachom zo situácie (konfliktu), ktorá môže nastať medzi rodičmi. Uvedená okolnosť nemôže byť
dôvodom pre zamedzovanie styku maloletých s otcom s ohľadom na právo rodiča na kontakt s dieťaťom
a potrebu a dôležitosť prítomnosti otca v živote maloletých detí. Na námietky matky týkajúce sa postupu

pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava D. F. ako kolízneho opatrovníka odvolací
súd neprihliadal, pretože je kompetencii ÚPSVaR poveriť konkrétneho zamestnanca na úkony v tej
ktorej veci a v prípade, ak mala matka výhrady voči poverenej zamestnankyni úradu, tieto mala možnosťnamietať a riešiť prostredníctvom Ústredia ÚPSVaR. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní
vychádzal z kompletného posúdenia výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie.

21. Pokiaľ ide o samotnú podstatu danej veci, ktorou je posúdenie dôvodnosti návrhu otca na rozšírenie
styku s maloletými deťmi aj s prespatím u otca, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej
inštancie vo vzťahu k vyhodnoteniu výsledkov ním vykonaného dokazovania. Vzhľadom na nesprávne
právne závery len pokiaľ ide o styk počas bežného roka v párnom týždni úpravu určenú súdom
prvej inštancie modifikoval tak, že styk upravil v nepárnom týždni od piatku od 15.00 hod. do pondelka

do 08.00 hod. a v párnom týždni v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Odvolací súd akceptoval
čiastočne odvolanie matky vo vzťahu k úprave styku počas bežného roka, keď súhlasí s jej názorom, že
nastavený rozsah styku, ktorý pokrýval každý víkend v mesiaci, nie je vhodný, pretože matka má právo
si s deťmi vytvoriť víkendový program od piatku do nedele a nie je možné zasahovať jej do každého
víkendu. Takto upravený rozsah styku reflektuje aj na správy psychologičky D. D. K. L., ktorá odporúčala
kontakt maloletých s otcom a vyzdvihla dôležitosť otca v živote maloletých aj s prihliadnutím na ich

vek. Zároveň zohľadňuje odporúčanie nastaviť jasné pravidlá rodičom a maloletým deťom, ktoré budú
akceptovať a tieto príjmu, pokiaľ im to bude vhodne vysvetlené. Názor psychologičky a maloletých detí
zohľadnil odvolací súd čiastočne majúc za to, že úprava styku len počas dvoch víkendov mesačne je
nepostačujúca. Keďže súdom prvej inštancie určený styk počas každého párneho aj nepárneho týždňa
zasahuje do všetkých víkendov, kedy by aj matka mala možnosť s maloletými deťmi tráviť čas prípadne

výletom mimo miesta bydliska, odvolací súd považoval za potrebné upraviť styk aj v párnom týždni
tak, aby bolo zachované právo otca a maloletých na spoločné stretnutia a aby bola zachovaná aj určitá
intenzita styku. Absolvovaním stretnutí v stredu poobede a v ďalšom týždni cez víkend sa vytvorí
priestor, aby deti nadobudli pocit bezpečia a istoty u otca, samozrejme pri empatickom prístupe otca
avhodnejprípravezostranymatky.Skutočnosť,žeobajarodičia,tedaajotec,sú premaloletýchdôležití,

je nepopierateľná a nesporná.

22. Pokiaľ ide o výrok rozsudku o úprave styku otca s maloletými deťmi počas letných prázdnin, odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, keď styk upravil len na každý
párny kalendárny rok. Nakoľko predmetné konanie, je konaním spravujúcim sa ustanoveniami Civilného

sporového poriadku, teda konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd vychádzajúc
z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie s poukazom aj na vyššie uvedené dôvody spočívajúce
v potrebe rozšírenia styku a zachovania práva otca aj maloletých na spoločné stretnutia aj počas
prázdninového režimu, keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP) zmenil
výrok o styku počas prázdnin tak, aby tento bol medzi rodičmi realizovaný rovnomerne. Vo zvyšku

rozsah styku počas prázdnin tak, ako je určený v napadnutom rozhodnutí súdu potvrdil, považujúc ho
za správny a stotožňujúc sa s dôvodmi v ňom uvedenými. Rovnako tak potvrdil napadnutý rozsudok vo
výroku, ktorým súd určil ako miesto prevzatia a odovzdania maloletých detí školské zariadenie, ktoré
maloletí navštevujú s tým, že v prípade ich neprítomnosti v školskom zariadení je miestom prevzatia
a odovzdania bydlisko matky. Týmto rozhodnutím je redukovaná možnosť účasti maloletých na konflikte

rodičov.

23. Odvolací súd v predmetnej veci poukazuje na čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa
ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a
starostlivosť. Právo maloletých detí na zachovanie ich rodinných zväzkov a udržiavanie pravidelných

osobných kontaktov s oboma rodičmi zakotvuje čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa čl. 18
ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa a ustanovenia Zákona o rodine, je právom dieťaťa a rodiča ich
kontakt, stretávanie, zachovanie väzieb, či už s rodičom alebo príbuznými zo strany rodiča. Ak je
rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí
byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej

starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku,
vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým
spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie
je totiž v najlepšom záujme dieťaťa. Rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného
výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté

dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej
spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove
maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný
styk rodiča s maloletým dieťaťom.24. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je tiež zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem

dieťaťa. Obsahom práva na styk je právo rodiča na kontakt s deťmi, ako aj na právo detí na starostlivosť
zo strany rodiča. Rodič, ktorý nemá maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, resp. s nimi nežije
v spoločnej domácnosti, je v prevažnej miere vylúčený zo sústavného výkonu rodičovských práv a
povinností. Realizáciou styku dochádza k ich výkonu, preto styk rodiča s maloletými deťmi významne
ovplyvňuje ďalší život dieťaťa. Záujem maloletých detí vyžaduje, aby sa na ich výchove podieľal nielen

jeden z rodičov - ten, ktorému boli deti zverené súdom, lebo jeho výchovné predpoklady majú zahŕňať
aj to, aby uznal rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí ( nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 1206/09
z 23.2.2010). Druhý rodič má tiež nezastupiteľné právo podieľať sa postupne na jeho vyvíjajúcej sa
životnej orientácii ( uznesenie ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3082/10 z 17.03.2011). Právo styku a zásady jeho
správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane
konštatoval, že v záujme dieťaťa je, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo

odtrhnuté od svojich koreňov.

25. Pokiaľ matka v odvolacom konaní poukazovala na skutočnosti, ktoré nastali od vyhlásenia
napadnutého rozsudku spočívajúce v odmietaní maloletých realizovať styk s otcom (vrátane odchodu
maloletých zo školy po tom ako sa dozvedeli o vyhlásení rozsudku) a nezáujme otca o stretnutia,

odvolací súd tieto neposúdil ako nové skutočnosti (§ 63 CMP) v konaní, keď zo spisu nesporne vyplýva,
žemaloletédetiodmietalikontaktsotcomužvpredchádzajúcomobdobí(vpriebehuceléhokonaniapred
súdomprvejinštancie)aabsolútneodmietali prespávanieuotca.Matkapočaskonaniapredsúdomprvej
inštancie prezentovala nevôľu maloletých realizovať styk s otcom. Rovnako tak zo správy psychologičky
D. D. K. L. je zrejmé, že maloletí odmietali styk s otcom z rôznych dôvodov. Matka zároveň tvrdí, že

otec o styk s maloletými nejaví záujem, avšak tento argument udávala aj pred súdom prvej inštancie,
pričom už v tom čase otec vysvetlil svoj postoj, keď ponechal maloletým priestor pre ich upokojenie sa.

26. Odvolací súd udáva, že dané rozhodnutie, ktorým je rámcovo upravený styk otca s maloletými
deťmi garantuje právo otca, ktoré je významnou súčasťou rodinného života. Zdôrazňuje, že tak otec ako

aj maloleté deti majú právo spoločne tráviť čas, budovať a rozvíjať svoj vzájomný vzťah, deti majú právo
vyrastaťvharmonickejatmosféretak,abynebolizaťaženévzájomnýmkonfliktomichrodičov.Lenrodičia
svojim postojom a prístupom môžu svojim deťom vytvoriť podmienky pre ich zdravý psychický a fyzický
vývin. Rodičia si musia byť vedomí svojej zodpovednosti a skutočnosti, že len v ich možnostiach je
pripraviť svojim deťom šťastné detstvo. Ak rodičia a maloletí potrebujú odbornú pomoc pre vyriešenie

ich rodinnej situácie, nie je vhodné, aby ju odmietali a rady odborníkov neakceptovali, pretože len týmto
spôsobom napomôžu svojim deťom. Je samozrejmé, že komunikácia rodičov musí byť korektná, bez
negatívnych emócií, keď sú povinní v záujme maloletých detí zabezpečiť, aby nepociťovali a nevnímali
antipatiu medzi nimi a neboli účastní ich konfliktov. Ak matka prezentovala sklamanie detí z rozhodnutia
súdu, odvolací súd poznamenáva, že je vecou rodičov ako s deťmi uvedené odkomunikujú, keď aj zo

správy psychologičky je zrejmé odporúčanie deťom určiť jasné pravidlá a vysvetliť im ich nový režim
tak, aby ho prijali ako svoje rozhodnutie. Problém v komunikácii rodičov nemôže byť dôvodom pre
obmedzenie styku otca s maloletými deťmi. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje
na to, že realizácia styku otca s maloletými deťmi je právom otca, ktorý je povinný rešpektovať potreby
maloletých, pristupovať k nim empaticky a postupnými krokmi prispieť k rozvíjaniu kontaktov (vrátane

prespávania maloletých u otca). Tiež matka je povinná s maloletými deťmi komunikovať primerane a
vhodným spôsobom na nich vplývať.

27. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal

dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní
na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto
preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho

súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil len v časti úpravy styku
počas bežného roka a letných prázdnin aplikujúc ust. § 388 CSP a vo zvyšku podľa § 387 ods. 1 CSP
napadnutý rozsudok potvrdil ako správny. .

29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP s použitím ustanovenia §
396 ods. 1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov nepodal návrh na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia § 57 CMP.
30. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).