Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/114/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1423206224
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nadežda Wallnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1423206224.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov
senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Ivany Jahnovej, vo veci žalobkyne: B.. N. Č., U. XX.X.XXXX, R.:
Č. XXXXX/XB, R., proti žalovanému: SLOVAKCRUX s.r.o., so sídlom: Košická 52/A, Bratislava, IČO: 53
296 575, zastúpený: Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom: Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46 962
000, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Mestského

súdu Bratislava IV zo dňa 10. novembra 2023, č. k. 28C/39/2023-55, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd výrok I. uznesenia Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 10.
novembra 2023, č. k. 28C/39/2023-55, p o t v r d z u j e .

II. OdvolacísúdvýrokII.MestskéhosúduBratislavaIVzodňa10.novembra2023,č.k.28C/39/2023-55,
o trovách konania, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením zo dňa 10. novembra 2023, č. k. 28C/39/2023-55,
rozhodol výrokom I., že na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobkyne voči žalovanému z kúpnej
zmluvy zo dňa 23.10.2020, vo výške 77.364,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 77.364,- eur od 1.3.2021 do zaplatenia, súd zriaďuje v prospech žalobkyne záložné právo k
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, a to k pozemku parcela registra „C“, parcelné číslo XXXX/XX,

o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok, zapísanému na LV č. XXXX, vedenom Okresným
úradom Malacky, katastrálnym odborom pre katastrálne územie: D. H., okres: Malacky, obec: D. H..
Vo výroku II. rozhodol, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 28.9.2023 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobkyňa voči

žalovanému domáhala zaplatenia sumy 77.364,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 1.3.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila
tým, že ako podielová spoluvlastníčka v podiele 3/8, p. B. N. ako podielový spoluvlastník v podiele 3/8
a p. G. A. ako podielová spoluvlastníčka v podiele 1, uzavreli dňa 23.10.2020 so žalovaným kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva novovytvoreného pozemku reg. „C“ KN parcela
č. XXXX/XX o výmere 12.894 m2 (ďalej iba „pozemok“) v prospech žalovaného do jeho výlučného

vlastníctva. Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal na vyplatenie kúpnej ceny žalobkyni a p. B. N. v lehote
do 90 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy a pani G. A. v lehote do 7 pracovných dní
od podpisu kúpnej zmluvy. Rozhodnutím zo dňa 29.10.2020 Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor,
povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného. G. A. žalovaný vyplatil časť kúpnej ceny v sume
51.576,- eur pripadajúcej na jej spoluvlastnícky podiel podľa dohody do 7 pracovných dní
od podpisu kúpnej zmluvy. Žalobkyni a p. B. N. žalovaný kúpnu cenu nezaplatil. V auguste 2021, sedem

mesiacov po splatnosti kúpnej ceny, žalobkyňa a p. B. N. žalovaného kontaktovali. Uskutočnilo sa päť
osobných stretnutí. Žalovaný sa na každé stretnutie dostavil s inou výhovorkou, prečo nemôže doplatiťkúpnucenu.Žalovanýsasnažívyhnúťpovinnostizaplatiťkúpnucenu,pričomžalobkyňasisvojzáväzok,
a to previesť vlastnícke právo dávno splnila. P. N. podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie
kúpnej ceny spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 12.5.2023 platobný rozkaz sp.

zn. 32C/5/2023-62, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.6.2023.
Dňa 28.6.2023 p. B. N. doručil na Mestský súd Bratislava IV návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia peňažnej pohľadávky voči odporcovi z kúpnej zmluvy.
Súd mu v celom rozsahu vyhovel a dňa 12.7.2023 vydal uznesenie č. k. B2-32C/5/2023-96, ktoré bolo
potvrdené odvolacím súdom. Žalovaný následne dňa 6.9.2023 zaplatil p. N. kúpnu cenu. Žalobkyňa je

tak jediná z troch predávajúcich, ktorej žalovaný k dnešnému dňu nezaplatil kúpnu cenu.

3. Dňa 17.10.2023 žalobkyňa podala návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým žiadala,
aby súd zriadil v prospech žalobkyne záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, a to
k pozemku - parcele registra „C“ parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný
pozemok, zapísanému na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Malacky, katastrálnym

odborom pre katastrálne územie: D. H., okres: Malacky, obec: D. H. na zabezpečenie svojej peňažnej
pohľadávky voči žalovanému z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020 vo výške 77.364,- eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 77.364,- eur od 1.3.2021 do
zaplatenia. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že ohrozenie
exekúcie vidí v tom, že žalovaný predložil do Registra účtovných závierok vedenom Ministerstvom

Financií Slovenskej republiky účtovnú závierku za rok 2022, z ktorej je zjavné, že na jeho finančných
účtoch sa nachádza minimálny obnos (peniaze v sume 2.137,- eur a účty v
bankách v sume 2.072,- eur). Aktíva spoločnosti sú tvorené najmä nehnuteľným majetkom. Má síce
majetok vo výške 644.514,- eur, naproti tomu má záväzky vo výške 533.019,- eur, dlhodobé záväzky
v sume 74.111,- eur, pričom v predchádzajúcom účtovnom období mal napr. obežný majetok v sume

213.162,- eur, ktorý za rok 2022 klesol na sumu 137.744,- eur. V období predchádzajúcom účtovnej
závierke za rok 2022 boli jeho záväzky vo výške 278.462,- eur a za rok 2022 vo výške 533.019,- eur.
Z výkazu ziskov a strát je zrejmé, že výsledok hospodárenia predstavuje sumu 18.709,- eur. Žalovaný
naďalej ponúka na predaj nehnuteľnosti - pozemky, ktoré sa nachádzajú v okrese Malacky, obec D.
H., v katastrálnom území D. H., v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeného

Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, a to pozemok „C“ KN, parc. č. XXXX/
XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok a pozemok „C“ KN, parc. č.
XXXX/XX, o výmere 408 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Žalovaný jeden z pozemkov, a
to pozemok „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 408 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D.
H., predal dňa 23.5.2023. Napriek tomu, že predajom inkasoval peniaze, svoj dlh si voči žalobkyni

dobrovoľne nesplnil. Ďalej uviedla, že voči žalovanému je vedená aj pohľadávka štátu vo výške 5.000,-
eur. Žalovaný v roku 2022 oproti roku 2021 znížil svoj zisk o 9 % a tržby klesli o 43 %. Vzhľadom na počet
rovnakých predmetov činnosti žalovaného a novozaloženej spoločnosti, uplynulý čas od predloženia
účtovnej závierky za rok 2022 (4.4.2023), predaj pozemku vyššej hodnoty v 05/2023, pohľadávku štátu,
pretrvávajúce špekulatívne správanie konateľa a jediného spoločníka a vzhľadom na fakt, že žalovaný

dňa 6.9.2023 p. N. vyplatil sumu 86.960,01 eur titulom dohody a platobného
rozkazu B2-32C/5/2023-96, možno predpokladať, že žalovaný plánuje odkloniť svoje podnikateľské
aktivity na spoločnosť NISAMADEAL s.r.o. a ostatného majetku sa zbaviť, alebo ho previesť na novo
vzniknutú spoločnosť. V katastrálnom území D. H. žalovaný výlučne vlastní už iba pozemok „C“ KN,
parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok. Ďalej vlastní podiel k pozemku

reg. „C“ KN č. XXXX/XX, ktorý tvorí prístupová cesta a podiel k Pozemku, za ktorý žalovaný nezaplatil.
Je zjavné, že spoluvlastnícke podiely vzhľadom na svoju účel využívania (príjazdová cesta a rybník,
ku ktorému je prístup iba cez cudzie pozemky) nepredstavujú do budúcna dostatočnú záruku likvidity
majetku a sťažujú prípadné nútené vymoženie peňažnej pohľadávky žalobkyne. Naopak pozemok „C“
KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H., ktorý žalovaný

vlastní, predstavuje majetok vyššej hodnoty. Žalobkyňa je toho názoru, že ňou sledovaný účel je možné
dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Má za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného v užívaní predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa na podporu
svojich tvrdení predložila: kúpnu zmluvu zo dňa 23.10.2020; rozhodnutie Okresného úradu Malacky,
katastrálny odbor zo dňa 29.10.2020; uznesenie 32C/5/2023-59; platobný rozkaz 32C/5/2023-62;

list „Výzva na mimosúdne urovnanie sporných nárokov“ zo dňa 14.6.2023; list „Odpoveď na list zo dňa
14.6.2023 „Výzva na mimosúdne urovnanie nárokov“ zo dňa 28.6.2023; uznesenie B2-32C/5/2023-96;
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/43/2023-150; účtovný výkaz žalovanej za rok 2022;
LV č. XXXX, k. ú. D. H. zo dňa 29.3.2023; LV č. XXXX, k. ú. D. H. zo dňa 11.10.2023; LV č. XXXX, k. ú. D.H. zo dňa 11.10.2023; informatívny výpis z OR SR spoločnosti NISAMADEAL s.r.o.; výpis z Centrálneho
registra pohľadávok štátu; prehľad z Finstat.sk; LV č. XXXX, k. ú. D. H. zo dňa 11.10.2023; LV č. XXXX,
k. ú. D. H. zo dňa 11.10.2023.

4. Súd prvej inštancie z návrhu a z predložených dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: Žalobkyňa ako
podielová spoluvlastníčka v podiele 3/8, p. B. N. ako podielový spoluvlastník v podiele 3/8 a p. G. A. ako
podielová spoluvlastníčka v podiele 1, uzavreli dňa 23.10.2020 so žalovaným kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva novovytvoreného pozemku reg. „C“ KN parcela č. XXXX/XX o

výmere12.894m2(ďalejiba„pozemok“)vprospechžalovanéhodojehovýlučnéhovlastníctva.Žalovaný
sa v kúpnej zmluve zaviazal na vyplatenie kúpnej ceny žalobkyni a p. B. N. v lehote do 90 pracovných
dní od podpisu kúpnej zmluvy a pani G. A. v lehote do 7 pracovných dní od podpisu kúpnej zmluvy.
Rozhodnutím zo dňa 29.10.2020 Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho
práva v prospech žalovaného. P. N. podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie kúpnej
ceny spolu s príslušenstvom. Okresný súd Bratislava II vydal dňa 12.5.2023 platobný rozkaz sp. zn.

32C/5/2023-62, právoplatný a vykonateľný dňa 3.6.2023. Dňa 28.6.2023 p. B. N. doručil na Mestský
súd Bratislava IV návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zabezpečenia
peňažnejpohľadávkyvočiodporcovizkúpnejzmluvy.Súdmuvcelomrozsahuvyhoveladňa12.07.2023
vydal uznesenie č. k. B2-32C/5/2023-96, ktoré bolo potvrdené odvolacím súdom. Z účtovnej závierky
žalovaného za rok 2022 vyplýva, že na jeho finančných účtoch sa nachádza obnos (peniaze v sume

2.137,- eur a účty v bankách v sume 2.072,- eur). Má majetok vo výške 644.514,- eur,
záväzky vo výške 533.019,- eur, dlhodobé záväzky v sume 74.111 eur, obežný majetok v sume 213.162
eur, ktorý za rok 2022 klesol na sumu 137.744,- eur. V období predchádzajúcom účtovnej závierke za
rok 2022 boli jeho záväzky vo výške 278.462,- eur, a za rok 2022 vo výške 533.019,- eur. Z výkazu
ziskov a strát je zrejmé, že výsledok hospodárenia predstavuje sumu 18.709,- eur. Žalovaný

jeden z pozemkov, a to pozemok „C“ KN, parc. č. 4143/86, o výmere 408 m2, druh pozemku:
lesný pozemok, k. ú. D. H. (ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným)
predal dňa 23.5.2023. Napriek tomu, že predajom inkasoval peniaze, svoj dlh si voči žalobkyni nesplnil,
čo preukazuje správanie žalobkyne tým, že podala žalobu. Pohľadávky voči žalovanému má aj štát, a
to vo výške 5.000,- eur. Žalovaný v roku 2022 oproti roku 2021 znížil svoj zisk o 9 % a tržby klesli o 43

%. Jediný spoločník a konateľ založil novú jednoosobovú obchodnú spoločnosť s obchodným menom:
NISAMADEAL s.r.o.. Z pozemkov, ktoré žalovaný nadobudol zmluvou z 23.10.2020 už výlučne vlastní
iba pozemok „C“ KN, parc. č. XXXX/XX, o výmere 432 m2, druh pozemku: lesný pozemok (čl.
45). Inak vlastní už len 1/13 k pozemkom reg. „C“ KN č. XXXX/XX (čl. 50). Vo veci samej sa žalobkyňa
domáha zaplatenia svojej pohľadávky z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je jednou z
nevyhnutných náležitostí návrhu opísať zabezpečovanú pohľadávku tak, aby súd mohol prijať záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Ak zabezpečovacie opatrenie má
predchádzať konaniu vo veci samej, v ktorom má byť judikovaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému,

súd musí mať informáciu, či uplatňovaný nárok existuje, je splatný či prípadne právo navrhovateľa nie
je oslabené premlčaním, inak nemožno posúdiť, na aké konanie má byť žalobca odkázaný súdom.
Pohľadávka musí byť identifikovaná alebo aspoň identifikovateľná počas trvania záložného práva
(analogicky § 151b ods. 2, ods. 3 OZ). Osvedčenie pravdepodobnosti nároku a jeho výšky, ktorému
sa má poskytnúť zabezpečenie formou záložného práva, je nevyhnutné pre posúdenie primeranosti

navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie uviedol, že peňažnú pohľadávku, ktorú
má záložné právo zabezpečovať žalobkyňa odôvodnila tým, že ako podielová spoluvlastníčka v podiele
3/8 uzavrela so žalovaným dňa 23.10.2020 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho
práva novovytvoreného pozemku reg. „C“ KN parcela č. XXXX/XX o výmere 12.894 m2 (ďalej iba
„pozemok“) v prospech žalovaného do jeho výlučného vlastníctva. Rozhodnutím zo dňa 29.10.2020

Okresný úrad Malacky, katastrálny odbor, povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného.
Žalovaný sa v kúpnej zmluve zaviazal zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu do 90 pracovných dní od podpisu
zmluvy. Kúpnu cenu vo výške 77.364,- eur však do dnešného dňa neuhradil. Vzhľadom na vyššie
uvedené mal súd prvej inštancie za preukázané, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému tak ako sa
jej žalobkyňa domáha existuje, je splatná a právo žalobkyne nie je oslabené ani premlčaním. Dôvodnosť

podanej žaloby žalobkyne potvrdzuje aj skutočnosť, že rovnakým nárokom z kúpnej zmluvy
z 23.10.2020 bolo jednému z podielových spoluvlastníkov vyhovené a rozhodnutie
súdu je právoplatné.6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v
prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k
sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Takisto však postačuje dôvodná obava, resp.

reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii
úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa
okolnosti prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity
majetku). Navrhovateľa však nemožno v štádiu konania o návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia generálne zaťažiť povinnosťou preukázať bezprostredný úmysel dlžníka

smerujúci k ohrozeniu exekúcie. Z návrhu a jeho príloh ale musí byť zrejmé, že
celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jeho predchádzajúce úkony osvedčujú, že
k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od
individuálnej vôle samotnej protistrany. Zohľadňujúc vyššie uvedené východiská, po oboznámení sa s
obsahom súdneho spisu a s obsahom samotného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
dospel súd prvej inštancie k záveru, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení

boli splnené všetky zákonné podmienky.

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila dôvodnosť a
trvanie jej peňažného nároku voči žalovanému, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením
zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva). Žalobkyňa tiež podľa názoru súdu

hodnoverne osvedčila existenciu dôvodnej obavy, že (budúca) exekúcia bude ohrozená. Táto obava
podľa súdu prvej inštancie vyplýva jednak zo samotnej výšky peňažnej pohľadávky, jednak zo správania
žalovaného v čase po splatnosti tejto pohľadávky. Žalovaný sa snažil špekulatívnym spôsobom vyhnúť
svojej povinnosti zaplatiť žalobkyni kúpnu cenu za nehnuteľnosti prevedené na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 23.10.2020. Žalovaný navyše postupne odkúpené pozemky predával ďalším osobám, pričom

v súčasnosti už výlučne vlastní v danej lokalite len jednu nehnuteľnosť (parcelu registra „C“ parc. č.
XXXX/XX, v k ú. D. H.). Uvedené potvrdzujú žalobkyňou predložené výpisy z listov vlastníctva. Napriek
tomu, že žalovaný takmer všetky pozemky predal, z účtovnej závierky za rok 2022 (pozn. odvolacieho
súdu: súd prvej inštancie uviedol rok 2023, avšak ide o zrejmú nesprávnosť v písaní, keď ide o závierku
za rok 2022) vyplýva, že má k dispozícii len minimálnu hotovosť (peniaze v sume 2.137,- eur a účty

v bankách v sume 2.072,- eur). Naproti tomu má záväzky vo výške 533.019,- eur. Žalovaný teda
reálne vykonal úkony, ktoré mali dopad na jeho majetok, a to či už kvantitatívny dopad (zmenšenie
jeho majetku) alebo kvalitatívny dopad (zmena štruktúry a likvidity jeho majetku). Tieto úkony pritom
objektívne sťažujú prípadné nútené vymoženie peňažnej pohľadávky žalobkyne. Konanie žalovaného
preto podľa názoru súdu prvej inštancie zakladá dôvodnú obavu, že budúca exekúcia bude ohrozená

(zmarená).Zriadeniesudcovskéhozáložnéhoprávaknehnuteľnostivovlastníctvežalovanéhoefektívne
zabráni žalovanému v tom, aby sa zbavil tohto svojho majetku skôr, ako bude žalobkyni peňažná
pohľadávka priznaná súdom a kým prebehne exekúcia. Súd prvej inštancie konštatoval aj, že nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia v navrhovanom znení nie je ani neprimerané, t. j. neobmedzí žalovaného
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Zriadenie sudcovského záložného práva k majetku

žalovaného v rozsahu navrhnutom žalobkyňou sa súdu javilo ako primerané s ohľadom na výšku
zabezpečovanej pohľadávky. Navyše, súdom zriadené záložné právo nijako neobmedzuje žalovaného
v užívaní predmetnej nehnuteľnosti.

8. Vo výroku II. uznesenia súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania o návrhu na

nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že v konaní plne úspešnému žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu.

9. Proti uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, z dôvodu, že uznesenie je arbitrárne, vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolanie žalovaný odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, teda že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Žalovaný nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v otázke splnenia všetkých podmienok na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom tento svoj názor opiera o nasledovné nedostatky:
neexistencia pohľadávky, na ktorú sa má viazať zabezpečovacie opatrenie, neexistencia obavy zbudúceho zmarenia exekúcie, arbitrárnosť uznesenia v časti primeranosti zásahu do majetkových
pomerov dlžníka, neprimeranosť zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný uvádza, že v predmetnej veci
bol vydaný platobný rozkaz dňa 10.11.2023, ktorý však doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Súd prvej

inštancie, stroho bez bližšieho odôvodnenia odvodzuje platnosť nároku uplatneného žalobou najmä
právoplatnosťou platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava II dňa 12.5.2023, sp. zn.
32C/5/2023, pričom opomenul vziať do úvahy, že tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť výlučne z titulu, že žalovaný nedopatrením prevzal resp. stiahol z elektronickej schránky
iba jeden dokument (uznesenie o zastavení konania), pričom opomenul otvoriť zvyšok obsahu správ

medzi iným aj dokument platobný rozkaz. Tým pádom platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť z
nedôslednosti žalovaného a nie z náležitého preukázania jej existencie v sporovom konaní pri využití
všetkých prostriedkov procesnej obrany a útoku. Napriek tomu žalovaný popiera nárok žalobkyne
uplatnený žalobou. O neexistencii nároku uplatneného žalobou svedčí aj žalovaným uplatnené právo
na zníženie kúpnej ceny a následne odstúpenie od kúpnej zmluvy, čím z hmotnoprávneho hľadiska
zanikol nárok žalobcu uplatnený žalobou. Uvedeným sa súd prvej inštancie opomenul zaoberať a v

uznesení absentuje zmienka o jeho úvahe k odstúpeniu od časti Kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020
a k jej následnému zániku ex tunc. Z odôvodnenia uznesenia jednoznačne vyplýva, že súd prvej
inštancie opomenul vziať do úvahy možnosť neexistencie časti Kúpnej zmluvy práve odstúpením od
časti kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.2022. Vo vyššie uvedenom právnom úkone- odstúpenie od kúpnej
zmluvy žalovaný okrem iného vyzval žalobkyňu na prevzatie jej časti pozemku z Kúpnej zmluvy, teda

k jeho spätnému nadobudnutiu. Žalovaný uvádza, že vyššie uvedenými jednostrannými adresovanými
právnymi úkonmi žalovaného bol jednoznačne spochybnený domnelý nárok žalobkyne. Pokiaľ teda
ide o osvedčenie dôvodnosti, existencie a trvania údajnej peňažnej pohľadávky žalobkyne poukazuje
žalovaný na to, že napriek právoplatnosti súdom prvej inštancie uvedeného platobného rozkazu, nárok
žalobkyne z hmotnoprávneho hľadiska neexistuje. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že podľa C.s.p. na

to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť hodnoverne
osvedčená existencia peňažnej pohľadávky žalobkyne proti žalovanému a musí byť preukázaná
dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. Vychádzajúc z ustálenej
rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít k predbežným opatreniam podľa predchádzajúcej
právnej úpravy v O.s.p. a novej právnej úpravy C.s.p. je tiež možné uvažovať aj o tretej podmienke

spočívajúcej v primeranosti zásahu do práv žalovaného vo väzbe na nárok žalobkyne, ktorému sa
opatrením poskytuje ochrana. Žalovaný poukazuje na to, že súdom prvej inštancie nebola riadne riešená
a vyhodnotená podmienka existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Jedným z predpokladov na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je, že zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť
možnosť zmarenia uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Týmto spôsobom sa tak

má posilniť, okrem iného, vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy
budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie nevychádzal z konkrétnych skutkových okolností
prípadu,aleveľmipovrchnekopírovaltvrdeniažalobkynebezjehoadekvátnehoposúdenia.Žalovanému
je zrejmé, že dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval
o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená avšak vo veci sa tak

podľa názoru žalovaného nestalo. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku
hrozbyzmareniaexekúcie,tietodôkazyvšaksúdmusívyhodnocovaťobjektívneanienekritickypreberať
tvrdenia uvádzané žalobkyňou. Žalovaný má aj za to, že pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať
zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov

dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie.
Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj
v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Žalobkyňa sa domáhala žalobou v
pôvodnom konaní nároku na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 77.364,- eur z titulu uzavretej Kúpnej
zmluvy, ktorej predmetom bol odplatný prevod pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere

12894 m2, druh pozemku: lesný pozemok v k. ú. D. H., zapísaný na LV č. XXXX. Žalovaný poukazuje
na to, že žalobkyňa odpredala žalovanému podiel na pozemku za kúpnu cenu vo výške 77.364,- eur,
pričom kúpna cena za celý pozemok v podiele 1/1 k celku bola dojednaná vo výške 206.304,- eur.
Žalovaný tento pozemok do dnešného dňa vlastní v podiele 33/44 k celku. Žalovaný
si pozemok ponechal vo svojom vlastníctve v podiele 32/44 k celku pre prípad, že by vznikol spor

ohľadom tohto pozemku. Žalovaný poukazuje na to, že neboli splnené podmienky C.s.p. na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, na druhú stranu považuje za spravodlivé, ak by sa žalobkyňa domáhala
zriadenia sudcovského záložného práva na tomto pozemku, pretože nebola zaplatená celá časť kúpnej
cenyapozemoknebolprevedený(žalovanýhonescudzil,abysahozbavilasťažiltakbudúcevymáhaniapohľadávky žalobkyne) a nie zriadenia záložného práva na pozemku v zmysle vydaného uznesenia,
resp. návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Kúpna cena za pozemok bola dojednaná v
kúpnej zmluve spolu vo výške 206.304,- eur, pričom žalobkyni mala byť za jeho podiel uhradená suma

vo výške 77.364,- eur. Žalovaný nerozumie z akého dôvodu žalobkyňa podala návrh na zriadenia
zabezpečovacieho opatrenia na majetok, ktorý nebol predmetom prevodu medzi stranami sporu v
zmysle kúpnej zmluvy, ale žiada o zaťaženie iného majetku, ktorý používa žalovaný na podnikateľskú
činnosť. Žalovaný v rámci podnikateľskej činnosti nadobudol viaceré pozemky v lokalite D.obec D. H.)
a tieto postupne predal, žalobkyňa o tomto zámere od začiatku vedela a s tým mu ho aj predávala.

Súčasne žalovaný uvádza, že žalovaný eviduje majetok vo výške 644.514,- eur podľa účtovnej závierky
za rok 2022, a preto nerozumie ako mohla byť osvedčená skutočnosť, že pohľadávka žalobkyni bude
v budúcnu ohrozená. Podľa žalovaného, žalobkyňa v predmetnom konaní neosvedčila hodnoverným
spôsobom také konkrétne konanie žalovaného, ktoré by vzbudzovalo obavu, že žalovaný vykonáva
úkony alebo sa správa tak, že účelovo smeruje k zmareniu uspokojenia pohľadávky
žalobkyne napriek tomu, že previedol pozemok v oblasti D. za štandardných obchodných podmienok

v bežnom obchodnom styku v rámci podnikateľskej činnosti. Žalovaný považuje odôvodnenie súdu
prvej inštancie o primeranosti zásahu do majetkových pomerov dlžníka za nedostatočné, a to najmä v
kontexte majetkovej situácie žalovaného, ktorý disponuje viacerými majetkami (aktíva) spolu v účtovnej
hodnote 644 514 eur. Ide o viaceré pozemky, byty a hnuteľné veci. To že, žalovaný nedrží financie na
bankovom účte ešte neznamená, že nemá dostatok aktív na vyporiadanie nároku žalobcu, čo priamo

dokazuje aj skutočnosť, že žalovaný zaplatil predávajúcemu p. B. N. jeho nárok z Kúpnej zmluvy, bez
akýchkoľvek problémov. Nemožno uvažovať o zmarení judikovanej pohľadávky žalobkyne. Žalovaný
považuje za arbitrárny záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 16. odôvodnenia uznesenia, že
žalovaný sa aj podľa názoru súdu snažil špekulatívnym spôsobom vyhnúť svojej povinnosti zaplatiť
žalobkynikúpnucenuzanehnuteľnostiprevedenénazákladekúpnejzmluvyzodňa23.10.2020,pretože

zo žiadneho dôkazu takáto skutočnosť nevyplýva a súd tento záver nijako neodôvodnil a nepodoprel
žiadnym dôkazom. Z odôvodnenia uznesenia možno podľa žalovaného dospieť k záveru, že práve súd
prvej inštancie špekulatívnym spôsobom dospel k tomuto záveru, nakoľko zo skutkových okolností je
zrejmé, že žalovaný sa nevyhýba zaplateniu nároku žalobkyne z kúpnej zmluvy bez náležitého
právneho dôvodu. Žalovaný napriek tomu, že voči žalobkyni uplatnil zľavu z kúpnej ceny a neskôr aj

odstúpil od časti Kúpnej zmluvy pre právnu vadu na pozemku tak sa naďalej usiloval o urovnanie situácie
výzvou na mimosúdne urovnanie sporných nárokov. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentami súdu prvej
inštancie vo vzťahu k odpredávaniu odkúpených pozemkov v danej lokalite, a že
vlastní len jednu nehnuteľnosť. Žalovanému nie je jasné, prečo by mu mal byť výkon jeho podnikateľskej
činnosti na ujmu. Je spravodlivé očakávať, že žalovaný bude odpredávať pozemky odkúpene práve na

tento účel, teda podnikateľskú aktivitu smerujúcu k možnému nárastu zisku, pričom zo skutkového stavu
je zjavné, že žalovaný nezaplatil žalobkyni jej nárok z kúpnej zmluvy nie preto, lebo by nemal na to
potrebné finančné prostriedky ale preto, že žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy z dôvodu,
že žalobkyňa účelovo zatajila pri uzatváraní kúpnej zmluvy jej známy fakt, že pozemok trpí právnymi
vadami, čo následne vyšlo najavo v správnom konaní o nesúlade druhu pozemkov, vedenom Okresným

úradom Malacky pod č. OU-MA-D ktorý nadobudol
právoplatnosť až koncom roku 2022. Zároveň žalovanému nie je jasné, akým spôsobom prišiel súd prvej
inštancie na zistenie, že žalovaný predajom pozemku dňa 23.05.2023 a to pozemku „C“ KN, par. č.
XXXX/XX, o výmere 408 m2, druh pozemku: lesný pozemok, k. ú. D. H. „inkasoval
peniaze, svoj dlh si voči žalobkyni nesplnil, čo preukazuje správanie žalobkyne tým, že podala žalobu.“

Podľa žalovaného ide o ničím nepodložené a svojvoľné tvrdenie súdu prvej inštancie a žalobkyne,
keďže nedisponujú relevantným dôkazom, ktorý by preukázal tvrdenie, že žalovaný za tento predaj
skutočneobdržaldohodnutéfinančnéprostriedky.Žalovanémuniejejasnéakomoholsúdprvejinštancie
odvodiť jeho údajne špekulatívne konanie zo založenia spoločnosti NISAMADEAL s.r.o.. Uvedené v
žiadnom scenári nepreukazuje špekulatívnosť konania žalovaného, pričom ak by takéto konanie malo

preukazovať opak, tak by sme mohli tvrdiť, že každý podnikateľ, ktorý sa snaží rozšíriť svoj predmet
podnikania prostredníctvom jeho diverzifikácie na iné spoločnosti sa dopúšťa špekulatívneho vyhýbania
sa jeho záväzkov. Súd prvej inštancie sa mal v rámci rozhodovania o nariadení zabezpečovacieho
opatrenia podľa žalovaného zaoberať a vysporiadať s majetkovou situáciou žalovaného, ktorý disponuje
aktívami vo výške 644.514,- eur, nie je voči žalovanému vedené žiadne exekučné konanie a

v tejto súvislosti vyhodnocovať splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa
§ 343 C.s.p., resp. podľa § 326 C.s.p. Ad absurdum sa javí úvaha súdu prvej inštancie vychádzajúca z
podnikateľskej aktivity a účtovnej závierky žalovaného z roku 2022, podľa ktorej tieto úkony objektívne
sťažujú prípadné nútené vymoženie peňažnej pohľadávky žalobkyne. Z teoretického hľadiska, ak byuvedená úvaha súdu bola pravdivá, tak by žalovaný nemohol zaplatil predávajúcemu z kúpnej zmluvy
p. B. N. jeho nárok tak ako urobil transakciou zo dňa 05.09.2023. Uznesenie, ktorým bolo nariadené
zabezpečovacie opatrenie je podľa názoru žalovaného prejavom svojvôle, pretože nie je primeraným

spôsobom odôvodnené. Žalovaný namieta, že súd nekriticky a jednostranne prebral tvrdenia žalobkyne
bez toho, aby ich posúdil vo vzájomnej súvislosti. Uznesenie súdu prvej inštancie je preto arbitrárne
a súčasne súd prvej inštancie tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na skutkové závery uznesenia v bode 16.
odôvodnenia: ,,... Žalovaný navyše postupne odkúpené pozemky predával ďalším osobám, pričom v

súčasnostiužvlastnívdanejlokalitelenjednunehnuteľnosť(parceluregistra„C“parc.č.XXXX/XXvk.ú.
D. H.). Uvedené potvrdzujú žalobkyňou predložené výpisy z listov vlastníctva. Napriek tomu, že žalovaný
takmer všetky pozemky predal, z účtovnej závierky za rok 2023 vyplýva, že má k dispozícii len minimálnu
hotovosť (peniaze v sume 2.137,- eur a účty v bankách v sume 2.072,- eur). Naproti tomu má záväzky
vo výške 533.019,- eur. ...“ Nie je správny záver o tom, že by žalovaný vlastnil v danej lokalite len jednu
nehnuteľnosť (parcelu registra „C“ parc. č. XXXX/XX v k. ú. D. H.). Súd prvej inštancie úplne

odignoroval fakt, že žalobkyňa k žalobe predložila aj LV. č. XXXX, kde je evidovaný pozemok. Teda už z
predložených dôkazov samotným žalobcom vyplýva, že len v tejto lokalite má žalovaný majetkové práva
k dvom pozemkom( parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX). Žalovaný má však v danej lokalite ešte
jedno majetkové právo k par. č. XXXX/XX. Je zrejmé, že žalovaný vlastní v danej lokalite nie 1 pozemok,
ale až 3 pozemky. Záver súdu o tom, že žalovaný vlastní iba jeden pozemok nie je správny. Žalovaný

ďalej poukazuje na nasledovný nesprávny záver súdu prvej inštancie: ,, z účtovnej závierky za rok 2023
vyplýva“ pretože účtovnú závierku za rok 2023 ešte nie je možné zostaviť a podať, keďže účtovný rok
2023 ešte nie je uzavretý. Ďalej je skreslený záver o tom, že žalovaný je nemajetný, pretože z účtovnej
závierky za rok 2022 (číslo riadku 79) vyplýva, že žalovaný disponuje majetkom vo výške 644.514,- eur.
Pozohľadnenípohľadávkyžalobcu,žalovanýevidujezáväzkymax.vovýške455.655,-eur.Žalovanýmá

zato,žeabymoholbyťnávrhnanariadeniezabezpečovaciehoopatreniaúspešný,muselbyhodnoverne
preukázať okrem iného existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Taktiež z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017-20, zo dňa 20.12.2017, vyplýva, že existencia pohľadávky veriteľa a
dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktoré sú
ustanovené kumulatívne. V nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje žalovaný napr. na rozhodnutia

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Cob/36/2017, zo dňa 3.4.2017 a sp. zn. 5Co/118/2021, zo dňa
28.10.2021, v ktorých krajský súd ako súd odvolací vyslovil právny názor, že okrem existencie nároku
musí žalobca osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca
exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí
hroziťbezprostredne.Podľakrajskéhosúdudôvodomprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniamôžu

byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený.
Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Medzi skutočnosti, ktoré podľa krajského súdu osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí
predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý
možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje

jeho majetkové pomery. Krajský súd v Bratislave teda opakovane vyslovil, že na osvedčenie ohrozenia
exekúcie musí existovať určité konanie žalovaného, predovšetkým konanie majúce nepriaznivý vplyv
na jeho majetkové pomery. Krajský súd v Bratislave v tomto smere odkázal na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017 aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5
Obo 144/97, zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998, z

ktorých citoval a odvodzoval svoje závery. Napriek tomu, že žalovaný v priebehu rokov disponoval s
majetkom jemu patriacim z dôvodu výkonu podnikateľskej činnosti, a to nákup a predaj nehnuteľností,
nijako nezhoršil budúcu vymožiteľnosť pohľadávky žalobkyni. Práve naopak, pozemok, ktorý od neho
nadobudol na základe kúpnej zmluvy si ponechal v podiele 33/44 k celku. Aj to svedčí o tom, že sa
žalovanýnezbavujemajetkuaninijakonekonávedomesúmyslomznemožniťvymožiteľnosťpohľadávky

žalobkyne. Z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/118/2021, zo dňa 28.10.2021, taktiež
vyplýva, že konanie žalovaného by malo dosahovať určitú „kvalitu“, aby ho bolo možné považovať za
konanie ohrozujúce exekúciu. Tou kvalitou je treba rozumieť úmyselné konanie žalovaného spočívajúce
v zbavovaní sa alebo transformovaní majetku na úkor žalobkyne. Obdobne Krajský súd v Bratislave
v uznesení sp. zn. 3CoZm/21/2021-2090, zo dňa 30.9.2021 uviedol, že osvedčenie ohrozenia prípadnej

exekúcie je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konaniu žalovaného, a teda či vykonáva nejaké kroky,
ktoré môžu u žalobcov vzbudiť dôvodné obavy, že prípadná exekúcia môže byť ohrozená. Ako žalovaný
už uviedol dôvodom predaja jeho majetku nebol úmysel zmenšiť svoj majetok a tým vyhnúť sa plneniu
majetkových povinností voči svojim veriteľom, ale išlo o realizáciu podnikateľskej činnosti. Pozemky vlokalite D. boli nadobúdané výhradne na účel jeho ďalšieho predaja a generovania zisku. To znamená,
že používanie aktív (majetku) obchodnej spoločnosti za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ktorej
cieľom je generovanie zisku, samo o sebe nie je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

Akékoľvek použitie aktív v rámci bežnej obchodnej činnosti nepredstavuje z hľadiska ohrozenia exekúcie
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Len také nakladanie s
aktívami, ktoré by malo negatívny a zároveň podstatný vplyv na majetkové pomery
žalovaného by mohlo viesť k rozhodnutiu súdu o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, čo však v
danom prípade nebolo naplnené ani preukázané, práve naopak aj samotná transakcia z 5.9.2023,

preukazuje, že žalovaný disponuje finančnými prostriedkami. Skutočnosť, že podnikateľský subjekt
disponuje s majetkami získanými jeho podnikateľskou činnosťou, predsa
neznamená, že sa hodnota jeho majetku znižuje alebo transformuje do podoby nevýhodnejšej pre
veriteľov. Pokojne to môže znamenať aj opak. Použitie aktív spoločnosti ako aj finančných prostriedkov
na ďalšie podnikateľské aktivity môže predstavovať generovanie ďalšieho zisku, čo bude viesť k lepšej
vymožiteľnostijehoprípadnýchzáväzkovvočiveriteľom.Podľažalovanéhoanijeden zúkonov

uvádzaných v uznesení, nie sú spôsobilé vyvolať u žalobkyne reálnu a dôvodnú obavu, že prípadná
budúcaexekúcianamajetokžalovanéhozaúčelomuspokojenianárokužalobkynebudezmarená,alebo
zhoršená, príp. inak ohrozená. A už vôbec sa nejedná o bezprostredne vykonávané
úkony alebo úkony spôsobilé vyvolať bezprostrednú obavu zo zmarenia, sťaženia alebo ohrozenia
exekúcie. Bez osvedčenia existencie takej obavy nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie,

preto súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak návrhu žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovel s odôvodnením, že žalobkyňa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a
doloženými dôkazmi osvedčila existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Žalovaný ďalej uvádza,
žežalobkyňasavnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatrenianedostatočnevysporiadala s
otázkou skutočnej finančnej situácie a majetkových pomerov žalovaného. Ak by tak starostlivo a

zodpovedne urobila, zistila by oveľa viac o majetkovej situácii žalovaného. Skutočnosť, že žalobkyňa
nemá vedomosť o finančnej situácii a majetkových pomeroch žalovaného, znamená, že žalobkyňa nevie
o ničom, čo by bolo skutočným a relevantným dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Žalovaný nevie, ako sa môže žalobkyňa domáhať jeho nariadenia, keď nemá vedomosť o finančnej
situácii a majetkových pomeroch žalovaného, ktoré je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov. Nevie,

na základe čoho potom dospela žalobkyňa k obave, že jeho prípadná budúca exekúcia bude ohrozená.
Ak žalobkyňa nemá úplnú vedomosť o finančnej situácii a majetkových pomeroch žalovaného, potom
nemôže tvrdiť, že existujú skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia
mohol byť ohrozený. Uvedené tvrdenie žalobcu len potvrdzuje, že obava žalobcu je založená na
jeho subjektívnej predstave a generalizovaných domnienkach bez osvedčenia konkrétnych postupov

a relevantného správania sa žalovaného, čo na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje
(pozri rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoZm/21/2021-2090, zo dňa
30.9.2021). Žalobkyňa si nedala ani len tú námahu, aby si overila, či žalovaný figuruje v Registri
poverení na vykonanie exekúcie. Z predmetného registra vyplýva, že voči žalovanému nie je vydané
žiadne poverenie na vykonanie exekúcie, čo znamená, že obava žalobkyne by v tomto smere ani

len nebola odôvodnená a reálna. Na tomto mieste si dovolíme odkázať na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 741/2017, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia
musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči
žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
Tentodruhýpredpokladvšakžalobkyňahodnovernenepreukázala.Žalovanývsúvislostisodôvodnením

súdu prvej inštancie poukazuje na porušenie princípu proporcionality. Skúmanie zachovania princípu
proporcionality medzi uplatneným nárokom a zabezpečovacím opatrením nebolo zo strany súdu prvej
inštancie vôbec posúdené. Uznesením zriadené záložné právo spôsobí nad mieru neprípustný zásah
do majetkových práv žalovaného, nakoľko ho obmedzuje v jeho podnikateľskej činnosti a nemôže ďalej
generovať zisk. Vo vzťahu k posúdeniu proporcionality zabezpečovacieho opatrenia žalovaný uvádza,

že hodnota pohľadávok žalobkyne je 77.364,- eur, čo znamená, že pohľadávka žalobkyne je nižšia
vo vzťahu k Pozemku ku ktorému žalobkyňa žiada zriadiť záložné právo ako k
zálohu (trhová hodnota cca 220.000,- eur), teda dosahuje iba cca 1/3 hodnoty Pozemku. Z rozhodnutia
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/17/2017, zo dňa 1.3.20171 vyplýva, že okrem krokov alebo
aktivít žalovaného smerujúcich k zbavovaniu sa majetku, ktorý by mal byť dotknutý zabezpečovacím

opatrením, je treba skúmať navyše existenciu ešte aj iného majetku, z ktorého by mohol
byť žalobca tiež uspokojený. Žalovaný disponuje dostatkom majetku, ktorý by mohol byť postihnutý
prípadnou exekúciou v prospech žalobkyne. Žalovaný disponuje aktívami vo výške 644.514,- eur, čo
vyplýva z riadnej účtovnej závierky za rok 2022. Je zrejmé, že súd prvej inštancie neidentifikovalžiadne také konanie žalovaného, ktoré by vyvolávalo reálnu a dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej
prípadnej exekúcie, ani jeho úmyselné konanie, ktorým by sa chcel zbavovať majetku. Súd uviedol iba
všeobecné riziká ohrozujúce uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Avšak ani tieto riziká alebo skutočnosti

nezakladajú existenciu reálnej a bezprostrednej obavy zo zmarenia alebo sťaženia exekúcie. Inštitút
zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na majetok žalovaného má
zásadný dopad na žalovaného a jeho možnosť dispozície so zaťaženým majetkom. Preto nemôže byť
zabezpečovacie opatrenie nariadené len na základe všeobecných predpokladov a domnienok. Žalovaný
poukazuje na to, že síce priebežne nadobúdal a následne prevádzal pozemky v rámci

podnikateľskej činnosti avšak dôvodom predaja majetku nebol úmysel zmenšiť majetok žalovaného a
tým sa vyhnúť plneniu majetkových povinností (záväzkov) voči žalobkyni. Išlo o realizáciu podnikateľskej
činnosti žalovaného a nie o ,,zbavovanie“ sa majetku. Pozemky v lokalite D. boli nadobúdané
výhradne na účel jeho ďalšieho predaja a generovania zisku. Transformácia majetku žalovaného (kúpa
a predaj) za účelom výkonu podnikateľskej činnosti, ktorej cieľom je generovanie zisku, samo o sebe nie
je dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie úplne odignoroval otázku

existencie ďalšieho majetku, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ak teda žalovaný
priebežne predával určitý svoj majetok, ale zároveň má aj iný majetok v dostatočnej hodnote na to,
aby sa z neho žalobkyňa uspokojila, potom nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie dôvodné ani
opodstatnené. Keďže žalovaný disponuje aktívami v účtovnej hodnote 644.514,- eur, pričom trhová
hodnota je podstatne vyššia, súd prvej inštancie nemal zriadiť záložné právo.

10. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre
nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené
zákonnépodmienky(nebolopotrebnédoplniťrespektívezopakovaťdokazovanie,nevyžadujetodôležitý

verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne a právne správne vo výroku I. potvrdil (387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového
poriadku). Čo sa týka výroku II. o trovách konania, tento výrok odvolací súd zrušil z dôvodu, že neboli
dané podmienky na jeho vydanie, ako je vysvetlené nižšie v odôvodnení.

11. Odvolací súd pokiaľ ide o výrok I. uznesenia sa stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie,
v ktorom súd prvej inštancie odpovedal na všetky relevantné argumenty strán a vysvetlil, z akého
dôvodu považuje, že sú splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd
v prvom rade poukazuje na ust. § 329 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého je pre neodkladné opatrenie
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ustanovenia o neodkladnom opatrení

sa primerane vzťahujú v zmysle ust. § 344 C.s.p. aj na zabezpečovacie opatrenie. Tento
stav je záväzný aj pre odvolací súd, keď rozhoduje o odvolaní voči uzneseniu súdu prvej inštancie
o neodkladnom, respektíve zabezpečovacom opatrení. Teda odvolací súd nemôže pri posudzovaní
rozhodnutia súdu prvej inštancie o neodkladnom/zabezpečovacom opatrení vychádzať a posudzovať
veci, ktoré sa udiali až po vydaní uznesenia súdom prvej inštancie. Odvolací súd odkazuje v tomto smere

aj na komentár Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,
a kol, Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1119 s., kde je uvedené: “Civilný
sporový poriadok ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného opatrenia osobitné procesné pravidlo,
podľa ktorého je pre rozhodnutie relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Z
hľadiska rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia to možno odvodiť aj z primeranej

aplikácie § 217ods. 1 C.s.p. v nadväznosti na § 234 ods. 2 C.s.p. Súd prvej inštancie je teda viazaný
skutkovým a právnym stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny,
ku ktorým došlo od podania návrhu. Dôvodne podaný návrh preto môže zamietnuť pre dodatočnú
absenciu zákonných dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia v čase vydania uznesenia, a
naopak. Osobitný význam má § 329 ods. 2 C.s.p. pre odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej

správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je aj
pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. To neznamená, že
nemôže zopakovať alebo doplniť dokazovanie v zmysle § 384 C.s.p. Vylúčené je však to, aby svoje
rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto
skutočnosti odvolací súd neprihliada. Osoba, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, sa môže v

prípade zmeny rozhodujúcich skutočností po nariadení neodkladného opatrenia domáhať jeho zrušenia
v zmysle § 334 C.s.p. „Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd
posudzuje dané zabezpečovacie opatrenie podľa stavu v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Vieme,
že v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie ešte nebol v katastri nehnuteľností na LV č. 3190, týkajúcisa nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, ku ktorej sa žalobkyňa domáhala zriadenia záložného
práva, vykonaný zápis plomby na základe V-XXXX/XXXX (kúpna zmluva). Teda v čase nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia bol v katastri zápis žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, ku ktorej sa

zriadilo záložné právo, bez vyznačenia akejkoľvek plomby. Odvolací súd vychádza z tohto stavu. Súd
prvej inštancie správne nariadil zabezpečovacie opatrenie, keď toto má prednosť pred neodkladným
opatrením v zmysle ust. § 324 ods. 3 C.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej
inštancie, že tu je osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a obava, že exekúcia bude
ohrozená. Nárok žalobkyne vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 23.10.2020, ktorou žalobkyňa spolu s

dvoma ďalšími podielovými spoluvlastníkmi predala v zmluve špecifikovanú nehnuteľnosť žalovanému,
s tým, že predávajúcej č. 3 sa zaviazal uhradiť kupujúci časť kúpnej ceny do 7 pracovných dní od
podpisu zmluvy, čo aj uhradil. Predávajúcemu 1 a Predávajúcej 2 (žalobkyni) sa zaviazal uhradiť
kúpnu cenu každému vo výške 77.364,- eur do 90 dní od podpisu zmluvy. Danú povinnosť si žalovaný
nesplnil dobrovoľne. Predávajúcemu 1 uhradil cenu až potom, ako sa domáhal úhrady žalobou na
súde a po vydaní platobného rozkazu. Žalobkyni ako predávajúcej 2, do dnešného dňa kúpnu cenu

neuhradil. Obrana žalovaného spočívajúca v odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy po dvoch rokoch
od podpisu, a len voči predávajúcim 2 a 3, z dôvodu právnej vady, spočívajúcej v tom, že na pozemku
sa nachádza vodná plocha, sa javí ako účelná, a to aj s ohľadom na tvrdenia predávajúcich, že konateľ
žalovaného chodil na danú vodnú plochu rybárčiť a mal pri kúpe vedomosť o tom, že na pozemku sa
takáto vodná plocha nachádza. Odvolací súd má za to, že nárok žalobkyne uplatnený žalobou je viac

pravdepodobný ako obrana žalovaného. Navyše ak následne predávajúcemu 3, na neho pripadajúcu
časť kúpnej ceny, žalovaný uhradil. Dvaja spoluvlastníci mali žalovaným vyplatenú dohodnutú kúpnu
cenu, ale žalobkyňa ako predávajúca 3, na ňu pripadajúcu časť kúpnej ceny, ani vyše tri roky od
podpisu zmluvy nemá uhradenú. V danom vyššie popísanom stave a konaní žalovaného vidí odvolací
súd aj obavu, že bude ohrozená exekúcia. Obavu z marenia exekúcie vidí odvolací súd aj v úkonoch

predaja nehnuteľného majetku žalovaným, a aj zo stavu jeho účtovných pomerov, keď z účtovnej
závierky za rok 2022 vyplýva že má k dispozícii sumu 2.072,- eur. Obrana žalovaného, že ide čisto o
jeho podnikateľskú činnosť nemôže podľa odvolacieho súdu obstáť, z dôvodu, že ak ide o účastníka
podnikateľský subjekt, ktorý má ako predmet konania predaj a nákup nehnuteľného majetku, potom by
pri prijatí argumentácie, že sa nezbavuje majetku, nakoľko ide o jeho podnikateľskú aktivitu, nebolo nikdy

možné súdom nariadiť zabezpečovacie opatrenie, či neodkladné opatrenie. Odvolací súd nemá ako
dôvodný ani argument žalovaného, že aktíva spoločnosti sú 644.514,- eur, nakoľko proti aktívam stoja
záväzky vo výške 533.019 eur. V intenciách danej veci, ako je vyššie popísané, a dlhodobé nesplnenie
si zmluvnej povinnosti voči žalobkyni, napriek tomu, že voči ostatným predávajúcim je záväzok splnený,
má odvolací súd za to, že tu je daná obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Žalovaný v odvolaní

namieta, že súd nariadil zabezpečovacie opatrenie k inej nehnuteľnosti, ako bola predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a ostatnými predávajúcimi a žalovaným, hoci žalovaný na danej
nehnuteľnosti vlastní podiel 33/44 k celku. Odvolací súd uvádza, že zabezpečovacie opatrenie môže
strana ako veriteľ žiadať nariadiť na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky. Teda strana, ktorá žiada nariadiť zabezpečovacie opatrenie musí

mať peňažnú pohľadávku voči druhej strane a majetok, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo musí byť
vo vlastníctve dlžníka. Nie je podmienkou, že musí ísť o majetok, ktorý má súvis s vecou samou. V danej
veci navyše nehnuteľnosť, ku ktorej žiadala žalobkyňa zriadiť záložné právo je vo výlučnom vlastníctve
žalovaného, naproti nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy, kde toho času žalovaný vlastní
podiel 33/44 k celku. Je zrejmé, že založenie len podielu na nehnuteľnosti (ktorá navyše je prístupovou

cestou, či rybníkom) oproti zriadeniu záložného práva na nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve dlžníka
je likvidnejšie a poskytuje žiadanú ochranu. Z tohto dôvodu aj žalobkyňa ozrejmila, prečo žiada zriadiť
záložné právo práve v návrhu označenej nehnuteľnosti. Žalovaný v odvolaní uvádza aj, že nejde o jeho
jediný majetok, že vlastní aj iné nehnuteľnosti a byty a namieta aj proporcionalitu hodnoty zabezpečenej
pohľadávky, voči hodnote nehnuteľnosti. Odvolací súd musí k danej argumentácii uviesť, že síce

žalovaný tvrdí, že vlastní iný majetok a byty, avšak v odvolaní dané vlastníctvo bližšie nešpecifikuje, teda
dané tvrdenia nepreukázal. Žalobkyňa nie je povinná pátrať po všetkom nehnuteľnom, či inom majetku
dlžníka. Na vyhľadanie vlastníctva nehnuteľnosti na stránke Kataster portál je navyše nevyhnutné do
vyhľadávača zadať nie len meno a priezvisko osoby, ale aj údaj o katastrálnom území. Z dôvodu, že údaj
o katastrálnom území je povinný, stáva sa vyhľadanie vlastníctva nehnuteľného majetku, bez znalosti,

v ktorom katastrálnom území má osoba nehnuteľnosť, takmer nemožné. Nie je spravodlivé požadovať
od žalobkyne, aby prelustrovala všetky katastrálne územia v rámci Slovenskej republiky, ktorých celkový
počet podľa údaju zverejnenom na stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
je 3559. Žalobkyňa v návrhu uviedla a označila jej známy nehnuteľný majetok, a tvrdí, že ide o jedinýmajetok dlžníka, ktorý má vo výlučnom vlastníctve. Je potom na dlžníkovi, ak v odvolaní tvrdí, že má iný
majetok a aj na tomto zakladá nedôvodnosť návrhu, aby preukázal vlastníctvo tohto iného majetku. V
opačnom prípade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vlastníctve aj iného majetku.

Nie je spravodlivé od žalobkyne očakávať, že je schopná zistiť presne iný majetok žalovaného. Nie je
v jej možnostiach zistiť aký konkrétny iný hnuteľný , či nehnuteľný majetok žalovaný vlastní. Žalovaný v
odvolaní namieta aj, že nie je splnená podmienka proporcionality, čo sa týka hodnoty údajnej pohľadávky
žalobkyne vo výške 77.364,- eur a hodnoty nehnuteľnosti, ku ktorej žiada zriadiť záložné právo
vo výške cca. 220.000,- eur. Odvolací súd nepovažuje tieto námietky žalovaného za dôvodné. Čo sa

týka hodnoty pohľadávky a hodnoty nehnuteľnosti nejde o zjavný nepomer, tento nie je možné hodnotiť
len z hľadiska kritéria hodnoty, čo by viedlo k záveru, že nie je možné zakázať nakladať s
majetkom hodnoty vyššej ako je pohľadávka, resp. zriadiť záložné právo na majetok vyššej hodnoty ako
je pohľadávka, ktorej exekúcia má byť takto zabezpečená. Ak tu nie je iný majetok, a nehnuteľnosť je
jediným majetkom, ktorý má hodnotu, z ktorej môže byť pohľadávka zabezpečená, nie je potom možné
posúdiť ako neprimeranosť len to, že nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu ako zabezpečená pohľadávka.

Ako je vyššie vysvetlené, je dôvodné posúdiť aj formu vlastníctva, či ide o výlučné vlastníctvo, alebo ide
o vlastníctvo podielu na nehnuteľnosti, kde figuruje množstvo ďalších spoluvlastníkov, čím sa prípadné
uspokojenie pohľadávky stáva menej vymožiteľné ako pri nehnuteľnosti, ktorej je dlžník výlučným
vlastníkom.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, a to rešpektujúc, že je pre odvolací
súd rozhodný stav v čase vydania uznesenia súdom prvej inštancie, že prvoinštančný súd návrh posúdil
správne, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správne v zmysle
ust. § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

13. Súd prvej inštancie rozhodol aj o trovách konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Odvolací súd však poukazuje na ust. § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobkyňa podala
aj návrh vo veci samej a až rozhodnutím o tomto návrhu sa končí konanie (uznesenie o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia nie je v danom prípade rozhodnutím konečným), a až v tomto konečnom

rozhodnutí bude úlohou súdu rozhodnúť o trovách konania, kam patria aj trovy zabezpečovacieho
opatrenia. Odvolací súd sa preto ani nezaoberal dôvodnosťou odvolania do výroku o náhrade trov
konania, keď tento výrok nemal podklad v zákonnej úprave, bol vydaný predčasne, či nedôvodne, preto
výrok II. uznesenia súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).