Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3722200574
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3722200574.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho, v právnej veci žalobcu:
A. B., B., so sídlom C. D., E. XX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného Mgr. Tomášom Szabom,
advokátom so sídlom Bratislava, Blumentálska 2735/20, proti žalovanej F. A., G. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., C. XXX, právne zastúpenej JUDr. Annou Kubovičovou, advokátkou so sídlom Považská

Bystrica, Tatranská 300/8, o zaplatenie sumy 92,20 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 15. mája 2024, č. k. PB-10C/14/2022-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie
o d m i e t a .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III., p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil. Výrokom II. návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol a výrokom III. vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 163 ods. 1, 2 CSP,

kedy uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 92,20 eur
s príslušenstvom. S prihliadnutím na skutočnosť, že strany sporu na pojednávaní 27.10.2022 zhodne
navrhli prerušenie konania, súd konanie prerušil, pričom podaním zo dňa 06.03.2023 žalobca požiadal
o pokračovanie v konaní z dôvodu, že medzi stranami sporu neprebehli žiadne mimosúdne rokovania.
Po vytýčení termínu pojednávania žalobca požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že medzi
stranami prebiehajú mimosúdne rokovania, pričom strany sporu v písomných podaniach zhodne navrhli

prerušenie konania, ktorým súd vyhovel a konanie prerušil uznesením zo dňa 13.09.2023. Podaním
zo dňa 06.03.2024 žalobca opätovne požiadal o prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych konaní.
Vychádzajúc z ust.
§ 163 ods. 1, 2 CSP, pokiaľ súd konanie preruší môže v ňom pokračovať len na návrh jednej zo
sporových strán. Návrh možno podať najneskôr do 6 mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení
konania. V tomto prípade lehota 6 mesiacov uplynula dňa 13.04.2024. Vzhľadom k tomu, že návrh na

pokračovanie v konaní nebol podaný v zákonnej lehote 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastavil. Súd pritom podotýka, že návrh
na prerušenie konania zo dňa 06.03.2024 nemožno považovať za návrh
na pokračovanie v konaní. Vychádzal z jeho označenia „žiadosť o opätovné prerušenie konania“,
z jeho obsahu a účelu je nepochybné, že žalobca sa opätovne domáhal prerušenia konania a nie
jeho pokračovania, a to z dôvodu prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní tvrdia, že intenzívne rokuje

so starostom obce o prevode vlastníckeho práva. Prijatie opačného výkladu by znamenalo svojvoľnú
nelogickú a účelu § 163 ods. 2 CSP odporujúcu interpretáciu aplikovateľnej právnej normy a procesnéhoúkonu sporovej strany, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom náleze II. ÚS 292/2019.
Naviac súd uvádza, že poskytol stranám sporu dostatočný až nadštandardný časový priestor pre
mimosúdne rokovanie, keď konanie opakovane dvakrát odročil a opakovane dvakrát prerušil za účelom

mimosúdnych rokovaní, ktoré sa súdu javili, že smerujú k ich definitívnemu ukončeniu a k dohode. Ďalšie
odročenie pojednávania, či prerušenie konania by bolo v rozpore so základnými princípmi civilného
sporového konania. Zároveň súd zamietol aj návrh žalobcu na prerušenie konania, keďže s poukazom
na § 163 ods. 1 CSP, súd konanie prerušil, len na zhodný návrh strán sporu a v tomto prípade, takýto
návrh podaný nebol. Zároveň súd nevzhliadol ani dôvody stanovené v § 162 ods. 1 CSP a § 164 CSP,

pre ktoré by bolo prerušenie konania potrebné.

2.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§256ods.1CSPtak,žežiadnejzostránnepriznalnáhradutrov
konania, pretože zastavenie konania po márnom uplynutí 6 mesačnej lehoty je dôsledkom procesného
postupu daného na oboch stranách sporu. V tomto prípade obe strany sporu zhodne navrhli prerušenie
konania, dôsledkom čoho vznikla obligatórna povinnosť prerušiť konanie. Pokiaľ súd konanie zastavuje,

ako to je v tomto prípade, dochádza z dôvodu pasivity oboch strán sporu spočívajúcej v absencii
návrhu na pokračovanie v konaní. Z hľadiska zavinenia zastavenia konania je rozhodujúci ich návrh na
prerušenie konania,
s ktorým následná pasivita spája dôsledok zastavenia konania. Preto bolo potrebné pričítať procesné
zavinenie zastavenia konania obom stranám sporu.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, a to napriek nesprávnemu poučeniu
o neprípustnosti možnosti podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu. Uviedol, že návrhom zo dňa
22.02.2022 sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 92,20 eur. Podľa názoru žalobcu sa žalovaná bezdôvodne obohatila na jeho úkor užívaním

pozemku bez súhlasu žalobcu. Účastníci konania
na pojednávaní navrhli prerušenie konania za účelom mimosúdnych rokovaní. Keďže do marca 2023
neprebehli medzi účastníkmi konania rokovania, žalobca požiadal súd o pokračovanie v konaní.
Po podaní žiadosti však strany sporu vstúpili do mimosúdneho rokovania a žalobca začal intenzívne
rokovať so starostom obce Udiča za účelom dojednania prevodu vlastníckeho práva. V septembri 2023

si žalobca a starosta obce dohodli postup pri prevode k uvedenému pozemku a určili znalca za účelom
vypracovania znaleckého posudku, za účelom určenia kúpnej ceny. Z dôvodu neustále prebiehajúcich
rokovaní v období mesiacov marec – september 2023, žalobca podaním zo dňa 08.09.2023 opätovne
požiadal o prerušenie súdneho konania. Keďže do 06.03.2024 nedošlo k doručeniu vypracovaného
znaleckého posudku z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti znalca, požiadal opätovne súd o prerušenie

súdneho konania. Žalobca má za to, že základom každej zásady civilného konania je prejav vôle,
ktorý procesné právo predvída a upravuje a ktorým zároveň priznáva určité právne účinky. Procesné
úkony je možné prakticky učiniť kedykoľvek. Žalobca uskutočnil prejav vôle svojím návrhom zo dňa
06.03.2024, teda viac ako mesiac pred uplynutím lehoty prerušeného súdneho konania. Ak návrh
žalobcu na opätovné prerušenie súdneho konania súd nepovažoval za návrh

na pokračovanie v konaní má žalobca za to, že súd mal jeho návrh riadne a včas zamietnuť, a to tak,
aby mal priestor na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní. Napriek tomu, že sporové strany mali
na mimosúdne rokovania poskytnutý časový priestor, tento nebol dostačujúci, keďže ani dodnes nebolo
doručený riadne vypracovaný znalecký posudok. Žalobca má záujem predmetný spor mimosúdne, ale
zároveň má záujem na právnej istote zakotvenej v čl. 2 CSP. Preto má žalobca za to, že Okresný

súd Trenčín nesprávnym procesným postupom neumožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
v celom rozsahu zrušil napadnuté rozhodnutie a pokračoval v konaní.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu ďalej písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné
vo výrokoch I., III. ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a vo výroku II. je potrebné

odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

6. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie,ak to zákon pripúšťa.

7. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie

o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a § 335
ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,

i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosť
zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m)
nároku na náhradu trov konania,
n) prerušenie konania podľa § 162 ods. 1, písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia
a návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutia, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. V zmysle § 355 ods. 2 CSP, odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné iba vtedy,
ak to zákon pripúšťa. Na uvedené pravidlá nadväzuje úprava obsiahnutá v § 357 písm. a) až o) CSP,

ktorou je taxatívny vymedzený okruh prvoinštančného uznesenia, proti ktorým je prípustné odvolanie.

10. O návrhu na prerušenie konania podľa § 163 CSP sa rozhoduje uznesením, proti ktorému
Civilný sporový poriadok nepripúšťa odvolanie v zmysle § 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP
(a contrario), a teda absencia uvedeného uznesenia o rozhodnutí o prerušení konania podľa § 163

CSP alebo zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 163 CSP v taxatívnom výpočte pozitívne
enumerovanej prípustnosti okruhu uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, spôsobuje, že voči
tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie
žalobcu proti výroku II. uznesenia okresného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol ako odvolanie,
ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

11. Ďalej čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie o zastavení konania, z obsahu spisu vyplýva,
že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáha zaplatenia sumy 92,20 eur s príslušenstvom.
Vzhľadom k tomu, že strany sporu na pojednávaní dňa 27.10.2022 zhodne navrhli prerušenie konania,
súd ich návrhu vyhovel a uznesením zo dňa 27.10.2022

č. k. 10C/14/2022 konanie prerušil. Písomným podaním zo dňa 06.03.2023 žalobca požiadal
opokračovanievkonanízdôvodu,žemedzistranamisporuneprebehližiadnemimosúdnerokovania.Po
vytýčení termínu pojednávania žalobca požiadal o odročenie pojednávania podaním zo dňa 08.09.2023,
čo potvrdila v písomnom podaní zo dňa 12.09.2023 aj žalovaná. Po vytýčení termínu pojednávania obe
strany zhodne písomne navrhli prerušenie konania s tým, že súd prvej inštancie ich návrhu vyhovel

a uznesením zo dňa 13.09.2023
č. k. PB-10C/14/2022-99 konanie prerušil. Písomným podaním zo dňa 06.03.2024 žalobca opätovne
požiadal o prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Napadnutým uznesením súd prvej
inštancie výrokom I. podľa § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil z dôvodu, že uznesenie o prerušení
konania vydané podľa § 163 ods. 1 CSP nadobudlo právoplatnosť, a teda ktorákoľvek zo strán sporu

mohla podať návrh na pokračovanie v konaní, a to najneskôr do 13.04.2024. Keďže žiadna zo strán
sporu návrh na pokračovanie v konaní nepodala v zákonnej lehote do 6 mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastavil. Zároveň výrokom II. zamietol návrh žalobcu na
prerušenie konania a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania tak, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania.

12. Predmetom konania pred odvolacím súdom na podklade podaného odvolania bolo teda posúdiť, či
súd prvej inštancie dospel v prejednávanej veci k správnemu právnemu záveru, že konanie je potrebné
zastaviť podľa § 163 ods. 2 CSP.

13. Podľa § 163 ods. 2 CSP, ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne v danej veci
podľa § 163 ods. 2 CSP konanie zastavil. Z obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 13.09.2023, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2023, č. k.

PB-10C/14/2022, konanie prerušil podľa § 163 ods. 1 CSP, pretože strany sporu zhodne požiadali
o prerušenie konania z dôvodu mimosúdnych rokovaní. Ktorákoľvek zo strán sporu mohla tak podať
návrh na pokračovanie v konaní, a to najneskôr do 13.04.2024. Nakoľko v tejto lehote takýto návrh súdu
nebol doručený, súd prvej inštancie správne konštatoval, že 6-mesačná lehota na podanie návrhu na
pokračovanie v konaní uplynula márne, a preto správne potom zvolil postup podľa § 163 ods. 2 CSP

a rozhodol o zastavení konania. Ako už bolo uvedené, ak je konanie prerušené podľa § 163 ods. 1 CSP,
súd v ňom môže pokračovať len a výlučne na základe prejavu vôle ktorejkoľvek zo strán o pokračovanie
v konaní (§ 163 ods. 2 CSP). Keďže v danej veci žiadna zo strán návrh na súd v lehote 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania nepodala, hypotéza právnej normy predpokladaná v
§ 163 ods. 2 CSP sa naplnila a postupu súdu prvej inštancie, ktorý konanie podľa tohto zákonného
ustanovenia v dôsledku uvedeného zastavil, teda niet čo vytknúť. Súd prvej inštancie správne uviedol,

že návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 06.03.2024 nemožno v žiadnom prípade považovať za
návrh na pokračovanie v konaní, nakoľko vychádzajúc z jeho označenia (žiadosť o opätovné prerušenie
súdneho konania v zmysle § 162 a nasl. CSP), najmä však z jeho obsahu a účelu je nepochybné,
že žalobca sa domáhal opätovného prerušenia konania, a teda nie pokračovania v konaní z dôvodu
prebiehajúcich mimosúdnych rokovaní. Prijatie opačného výkladu (že uvedenú žiadosť treba považovať

za návrh na pokračovanie v konaní) by aj podľa odvolacieho súdu znamenalo svojvoľnú, nelogickú,
textu a účelu § 163 ods. 2 CSP a návrhu žalobkyne na prerušenie konania odporujúcu interpretáciu
aplikovateľnej právnej normy a procesného úkonu sporovej strany. Vzhľadom na vyššie uvedené má
odvolací súd teda za to, že na vydanie napadnutého rozhodnutia boli splnené procesné podmienky
v konaní na súde prvej inštancie, odvolací súd nezistil ani inú vadu konania, a teda súd prvej inštancie

právo žalobcu na spravodlivý proces neporušil, keď z dôvodu, že v konaní prerušenom podľa § 163 ods.
1 CSP do 6 mesiacov
od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania žiadna zo strán návrh na pokračovanie v konaní
nepodala, konanie zastavil. Súd prvej inštancie rovnako správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania, keď žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V danom prípade zastavenie

konania procesne zavinili obe strany, keďže žiadna z nich nepodala návrh na pokračovanie v konaní.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda
vo výrokoch I., III. ako vecne správne potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, kedy v odvolacom konaní úspešnej žalovanej odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)(§ 428 CSP).