Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120326891
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:6120326891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň

JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej, v spore žalobcu: Centrum Kramáre, spol. s r.o., Limbová
22, Bratislava, IČO: 36 842 079, zastúpeného: Law & Trust - advokátska kancelária, spol. s r.o., Mlynské
nivy 16, Bratislava, IČO: 35 821 477, proti žalovanej: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Panónska
cesta 2, Bratislava,
IČO: 35 937 874, o zaplatenie 22.505,02 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-12C/66/2020-343, zo dňa 28.11.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou postúpenou
Okresnému súdu Bratislava V dňa 28.10.2020 domáhal od žalovanej zaplatenia 6.133,05 eura a žalobou
postúpenou na totožný súd dňa 5.5.2021 zaplatenia 16.371,97 eura so zákonnými úrokmi z omeškania;
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych

pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve a poskytuje zdravotnú starostlivosť podľa
zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti odo dňa 20.2.2017 v odbore otorinolaryngológia v zdravotníckom zariadení Pinium -
rodinná klinika na Štúrovej 1 v Liptovskom Mikuláši. Žalovaná je zdravotnou poisťovňou a vykonáva
verejné zdravotné poistenie podľa zákona
č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou. V súvislosti
so začatím prevádzkovania otorinolaryngologickej (ďalej len „ORL“) ambulancie požiadal žalovanú

o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ale žalovaná tri roky takúto zmluvu
odmietala uzatvoriť. Z uvedeného dôvodu sa tri roky nachádzal v situácii, keď bol zo zákona povinný
zdravotnú starostlivosť poskytovať aj poistencom žalovanej, ale úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť mu nemal kto uhradiť. Argumentoval, že financovanie poskytovania zdravotnej starostlivosti
v Slovenskej republike je zabezpečené najmä prostredníctvom verejného zdravotného poistenia, preto
priposkytovanízdravotnejstarostlivostivORLambulanciibolnútenýzabezpečovaťúhraduzazdravotnú
starostlivosť poskytnutú poistencom žalovanej na vlastné náklady a to namiesto žalovanej, ktorá by

podľa práva mala plniť (uhrádzať poskytovateľom úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť) sama.
Mal za to, že žalovaná sa takto úmyselne a nedobromyseľne bezdôvodne obohacuje na úkor žalobcu
a bezdôvodné obohatenie je povinná vydať aj spolu s úžitkami (príslušenstvom). Dôvodil, že verejné
zdravotné poistenie je povinné a na základe verejného zdravotného poistenia sa poskytuje poistencomverejného zdravotného poistenia za podmienok ustanovených zákonom č. 580/2004 Z. z. zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s jej poskytovaním v rozsahu ustanovenom zákonom č. 576/2004 Z. z.
a zákonom

č. 577/2004 Z. z. Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri
ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Platitelia poisteného sú zo zákona povinní platiť poistné
zdravotným poisťovniam a zdravotné poisťovne sú povinné v súlade s
§ 6 ods. 1 písm. c) a písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. poistné za verejné zdravotné poistenie prijímať a
prerozdeľovať,akoajuhrádzaťposkytovateľomzdravotnejstarostlivostiúhraduzaposkytnutúzdravotnú

starostlivosť. Žalovaná si však svoju povinnosť podľa § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z.
z. (uhrádzať poskytovateľom zdravotnej starostlivosti úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť)
voči žalobcovi za poskytovanie zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii neplnila, a to napriek tomu,
že poistné za svojich poistencov prijala, jej poistenci zdravotnú starostlivosť potrebovali a zdravotná
starostlivosť im žalobcom aj bola poskytnutá.

2. Zdôraznil, že v systéme zdravotnej starostlivosti má každý (aj poistenci žalovanej) právo na ochranu
zdravia, bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví
zákon, tiež má právo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a na výber poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania a má právo aj na úhradu zdravotnej
starostlivosti. Poukázal na Čl. 40 Ústavy SR a uviedol, že rozsah zdravotnej starostlivosti, na úhradu

ktorej má poistenec právo, je upravený v zákone
č. 576/2004 Z. z. a v zákone č. 577/2004 Z. z., v zmysle ktorého vláda Slovenskej republiky vydala
nariadenievládySRč.777/2004Z.z.,ktorýmsavydávazoznamchorôb,priktorýchsazdravotnévýkony
čiastočne uhrádzajú alebo sa neuhrádzajú na základe verejného zdravotného poistenia; v nadväznosti
na Čl. 2 ods. 3 Ústavy SR však žiadny zákon neukladá poistencom povinnosť platiť úhradu za zdravotnú

starostlivosť, ktorá má byť bezplatná v rozsahu ustanovenom zákonom č. 577/2004 Z. z. a nariadením
vlády č. 777/2004 Z. z. a to bez ohľadu na to, či takúto zdravotnú starostlivosť poskytuje zmluvný
alebo nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia návrh na uzatvorenie dohody o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti odmietnuť nemôžu a poskytnúť zdravotnú starostlivosť musia, a to
opäťbezohľadunato,čitakútozdravotnústarostlivosťposkytujezmluvnýalebonezmluvnýposkytovateľ

zdravotnej starostlivosti, pričom poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti
úhradou nad určenú spoluúčasť poistenia podľa zákona
č. 577/2004 Z. z. a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani ju podmieňovať iným plnením. Poukázal
na to, že podľa prílohy nariadenia vlády je spoluúčasť poistenca 0 % v absolútnej väčšine chorôb
zo zoznamu chorôb, pri ktorých sa zdravotné výkony čiastočne uhrádzajú alebo neuhrádzajú na

základe verejného zdravotného poistenia. Na základe uvedených skutočností mal za zrejmé, že je
zo zákona nútený poskytovať zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady, ak žalovaná úmyselne a v
rozpore s dobrými mravmi obchádza svoju zákonnú povinnosť uhrádzať poskytovateľom úhradu za
poskytnutúzdravotnústarostlivosť.Špecifikoval,žezdravotnústarostlivosťposkytovalvORLambulancii
poistencom žalovanej, rovnako ako poistencom iných zdravotných poisťovní, aj v období od 1.7.2018

do 31.7.2018 a 1.2.2019 do 31.3.2019, ktorú skutočnosť preukazoval formou mesačných dávok/
finančných zúčtovaní, ktorých obsah a formu určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
zo zdravotníckeho softvéru, čo je obvyklá forma vykazovania zdravotnej starostlivosti poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti zdravotným poisťovniam. Dodal, že výška úhrad za poskytnuté výkony
zdravotnej starostlivosti je rovnaká ako výška úhrad určených žalovanou za rovnaké výkony zdravotnej

starostlivosti v inej zazmluvnenej ORL ambulancii žalobcu v Bratislave, na Limbovej 22. Obvyklá
splatnosť úhrad za poskytovanie zdravotnej starostlivosti je 30 dní od skončenia mesačného obdobia
za ktoré sa zdravotná starostlivosť poskytovala, zdravotnú starostlivosť poskytol poistencom žalovanej
v mesiaci júl 2018 v hodnote 6.133,05 eura (splatná 30.8.2018), v mesiaci február 2019 v hodnote
9.640,63 eura (splatná 30.3.2019) a v mesiaci marec 2019 v hodnote 6.731,34 eura (splatná 30.4.2019).

Žalovaná sa tak bezdôvodne obohatila o hodnotu poskytnutých zdravotných výkonov, ktorú by inému
zmluvnému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za rovnaké poskytnutie zdravotnej starostlivosti
uhradila. Keďže v rozpore s platnými právnymi predpismi odmietala uzavrieť so žalobcom zmluvu
o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ORL
ambulancii, neuhrádzala žalobcovi ani úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, bol preto nútený

poskytovať ju na vlastné náklady, čím vlastne uhrádzal poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom
žalovanej miesto samotnej žalovanej, ktorá svojím nedobromyseľným konaním v rozpore s dobrými
mravmi úmyselne obchádzala svoju zákonnú povinnosť, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu
sa žalovanej. Opakovane žalovanú vyzýval na vydanie bezdôvodného obohatenia v súvislosti sposkytovaním zdravotnej starostlivosti poistencom žalovanej, ktorú bol povinný poskytnúť v súlade
s dohodami o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenými na základe návrhov poistencov
žalovanej, ktoré zo zákona nemohol odmietnuť. Poukázal na to, že napriek doručeným výzvam na

vydaniebezdôvodnéhoobohateniasižalovanásvojupovinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenienesplnila.
Vo svojich odpovediach zdôrazňovala informačné povinnosti žalobcu, ktoré však nemajú žiadny vplyv
na povinnosť žalobcu poskytovať zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej a ani na úhradu za
takto poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Doplnil, že svoje informačné povinnosti si plnil, už aj preto,
lebo poistencov žalovanej musel upozorniť, že žalovaná im nezaplatí ani žalobcom predpísané lieky,

zdravotnícke pomôcky a ani doporučené ďalšie potrebné vyšetrenia, a to práve z dôvodu absencie
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej uzatvorenie žalovaná odmietala. Žalovaná sa
úmyselne bezdôvodne obohacovala nielen na úkor žalobcu, ale aj na úkor svojich vlastných poistencov,
ktorí mali na základe zdravotného poistenia dokonca ústavné právo na poskytovanie bezplatnej
zdravotnej starostlivosti a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie vo
vzťahu k skutkovému stavu zistil, že strany sporu uzatvorili dňa 28.6.2011 Zmluvu č. XXSSAASXXXXXX
v znení 38 dodatkov vrátane príloh, o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, lekárenskej
starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom bolo
poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti v nasledovných odboroch: všeobecná ambulantná

starostlivosť pre dospelých, špecializovaná ambulantná starostlivosť, t. j. zdravotná starostlivosť
poskytovaná v iných špecializačných odboroch ako všeobecné lekárstvo, jednodňová zdravotná
starostlivosť, t. j. zdravotná starostlivosť poskytovaná formou ambulantnej starostlivosti osobe, ktorej
zdravotný stav vyžaduje pobyt na lôžku kratší ako 24 hodín a to na pracoviskách žalobcu v Bratislave:
špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore ORL (od 12.7.2010), špecializovaná ambulantná

starostlivosť v odbore urológia (od 1.7.2015), jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore ORL
(od 1.10.2011), jednodňová zdravotná starostlivosť v odbore urológia (1.7.2015), a na pracoviskách
žalobcu v Liptovskom Mikuláši: všeobecná ambulantná starostlivosť pre dospelých (od 1.9.2018) a
špecializovaná ambulantná starostlivosť v odbore detská psychiatria (od 1.11.2017). Dodatkom č. 38
zo dňa 14.2.2020 k Zmluve a súvisiacou prílohou č. 2 bol rozsah zdravotnej starostlivosti stanovený

Zmluvou rozšírený o ORL ambulanciu žalobcu, nachádzajúcu sa na Štúrovej 1 v Liptovskom Mikuláši,
s druhom a formou zdravotnej starostlivosti - špecializovaná ambulantná zdravotná starostlivosť
pre dospelých. Dodatkom č. 38, zo dňa 14.2.2020, s účinnosťou od 1.3.2020, zmenili prílohu č. 2
Rozsah zdravotnej starostlivosti tak, že sa nahrádza novým znením, ktoré tvorí prílohu č. 1 dodatku.
Uvedeným dodatkom strany rozšírili predmet zmluvy o ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši.

Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo dňa 14.2.2017, č. S10224-OP-2016,
bolo žalobcovi povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti
v Otorinolaryngologickej ambulancii v Liptovskom Mikuláši na Štúrovej 1. Dňa 10.11.2017 žalobca
žalovanej adresoval list so žiadosťou o prehodnotenie odpovede na žiadosti zo dňa 16.5.2017 a
24.7.2017 o rozšírenie zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uvedený list sa týkal aj ORL

ambulancie v Liptovskom Mikuláši. Listom zo dňa 29.11.2017 požiadal žalobca žalovanú o zaradenie
do poradia poskytovateľov a doplnil žiadosť o rozšírenie zmluvy pre ambulanciu ORL v Liptovskom
Mikuláši. Mailmi zo dňa 06.3.2018, 14.5.2018 aj 20.6.2018 sa na žalovanú so žiadosťou o prehodnotenie
zamietavej odpovede obrátil aj právny zástupca žalobcu. Dňa 7.8.2018 sa uskutočnilo stretnutie
zástupcov žalovanej a žalobcu. Zo zápisu zo stretnutia vyplýva, že predmetom stretnutia bola žiadosť

žalobcu o rozšírenie zmluvy uzatvorenej so žalovanou o ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši.
Žalovaná na stretnutí žalobcovi uviedla, že v danom odbore ďalšieho poskytovateľa nepotrebuje, lebo
má sieť pokrytú dostatočne. Žalobcovi bolo uvedené, že poskytovatelia sú povinní poskytnúť zdravotnú
starostlivosť len v prípade neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú žalovaná preplatí aj nezmluvným
partnerom. Žalovaná na stretnutí predbežne súhlasila s uzatvorením zmluvy o poskytovaní zdravotnej

starostlivosti v odboroch interná medicína, kardiológia, detská urológia. V odbore ORL mal poskytovateľ
predložiť prehľad a odhad počtu pacientov a výkonov pre poistencov žalovaného od začiatku roka
2018 a žalovaná opätovne posúdi jeho žiadosť. Z predložených zúčtovacích dokladoch na disketách
za obdobie 07/2018, 02/2019 a 03/2019 vyplýva sumár výkonov v celkovej hodnote žalovanej istiny
6.133,05 eura a 16.371,97 eura. Žalobca k uvedenému predložil zoznam pacientov, ktorých na ORL

ambulancii v Liptovskom Mikuláši v danom období ošetril. Výzvami zo dňa 10.9.2018 a 2.10.2018 vyzval
žalobca žalovanú na vydanie bezdôvodného obohatenia. K uvedeným výzvam reagovala žalovaná
odpoveďami formou listu z 18.9.2018 a 18.10.2018. Nárok žalobcu poprela. Žalovaná predložila
tiež Všeobecné zmluvné podmienky účinné od 1.10.2016 a Informácie k postupu pri potvrdzovaníneodkladnej zdravotnej starostlivosti spolu s formulárom, zverejnené na internetovej stránke žalovanej.
Žalobca obdobne z internetovej stránky žalovanej predložil informáciu k poskytovaniu príspevkov na
úhradu ZS a úhradu spoluúčasti poistencovi spolu s formulárom o poskytnutie príspevku.

4. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie Listom E.. S. P. adresovanej riaditeľovi pobočky žalovanej
v Bratislave, zo dňa 15.6.2007, nakoľko uvedený dôkaz nemal súvis s prejednávanou vecou a ani
sa netýkal ORL ambulancie v Liptovskom Mikuláši. Súd tiež zamietol návrhy žalobcu na vykonanie
dokazovania predložením zdravotných záznamov pacientov ako aj výsluchom lekára a zdravotnej

sestry z ambulancie ORL v Liptovskom Mikuláši, nakoľko tieto dôkazy súd nevzhliadol ako relevantné
ani hospodárne pre ustálenie skutkového stavu veci. Navyše návrh v časti predloženia zdravotnej
dokumentácie žalobca formuloval len ako hypotetický, podmienený návrh, „ak by predložený dôkaz súdu
nepostačoval.“ Žalobca je však povinný predložiť alebo označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení a to z vlastnej iniciatívy a v záujme unesenia dôkazného bremena. Dôkazy v civilnom sporovom
konaní nemožno predkladať na vyžiadanie nestranného súdu, ktorý v súlade s výnimkou v § 185 ods.

2 a 3 C. s. p., nemá v sporovom konaní vyhľadávaciu povinnosť.

5. Zhrnul, že v posudzovanej veci sa žalobca voči žalovanej domáhal vydania bezdôvodného obohatenia
v sumách 6.133,05 eura a 16.371,97 eura (spolu 22.505,02 eura, pozn. odvolacieho súdu) z titulu,
že žalobca plnil za žalovanú to, čo podľa práva mal plniť sám. Medzi stranami nebolo sporné, že v

rozhodnom období, teda od 1.7.2018 do 31.7.2018 a od 1.2.2019 do 31.3.2019 žalobca poskytoval
vo svojej špecializovanej ORL ambulancii v Liptovskom Mikuláši zdravotnú starostlivosť aj pacientom
poisteným u žalovanej, pričom v danom období nemal žalobca so žalovanou uzatvorenú zmluvu o
poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti, ktorá by sa vzťahovala aj na dané pracovisko. Strany
sporumalitakútozmluvuuzatvorenúužod28.6.2011,avšaknatotopracoviskosanevzťahovala.Sporné

nebolo tiež, že zmluvu pre toto pracovisko rozšírili s účinnosťou až od 1.3.2020.

6. Sporné medzi stranami zostalo, či by mal mať žalobca nárok na úhradu od žalovanej z verejného
zdravotného poistenia za poskytovanie odkladnej zdravotnej starostlivosti v ORL ambulancii v
Liptovskom Mikuláši, poskytnutej pacientom poisteným u žalovanej v rozhodnom (žalovanom) období aj

napriek tomu, že so žalovanou nemal uzatvorenú zmluvu pre túto ambulanciu. Žalobca sa voči žalovanej
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo pozostávať z úhrad, ktoré žalovaná v prospech
žalobcu za dané obdobie nevykonal za ošetrenie pacientov poistených u žalovaného v sume 6.133,05
eura od 1.7.2018 do 31.7.2018 a v sume 16.371,97 eura od 1.2.2019 do 31.3.2019. Sporné tiež zostalo,
či bol nárok žalobcu premlčaný a či je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej.

7. Predovšetkým súd prvej inštancie považoval za potrebné vysporiadať sa so vznesenými námietkami
premlčania zo strany žalovanej, nakoľko už konštatovanie o prípadnom premlčaní uplatneného nároku
vedie bez ďalšieho k zamietnutiu žaloby vo veci samej. Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich
zo súdneho spisu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v konaní nie

je premlčaný. Na uplatnený nárok z hľadiska premlčania bolo preto potrebné nahliadať cez §
107 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o dvojročnú subjektívnu premlčaciu dobu, nakoľko žalobca
poskytnutím zdravotnej starostlivosti poistencom žalovanej v mesiaci júl 2018 ako aj februári a marci
2019, mal najneskôr v posledný deň daných mesiacov vedomosť, komu bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá a rovnako mal vedomosť o subjekte, ktorý sa mal na jeho úkor bezdôvodne obohatiť a

tiež disponoval vedomosťou o výške bezdôvodného obohatenia. Od nasledujúceho dňa si preto mohol
najskôr uplatniť svoje práva podaním žaloby na súde. Keďže žalobu vo veci pod sp. zn. 12C/66/2020
žalobca podal dňa 1.7.2020 a žalobu vo veci pod sp. zn. 12C/39/2021 žalobca podal dňa 1.3.2021, nárok
žalobcu uplatnený v spojenom konaní premlčaný nebol.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že procesné strany uzatvorili Zmluvu o poskytovaní a
úhrade zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom bolo poskytovanie a úhrada zdravotnej starostlivosti.
Uvedená zmluva sa však v čase uzatvorenia nevzťahovala na ORL ambulanciu v Liptovskom Mikuláši,
čo bolo medzi stranami aj nesporné. Zmluvný vzťah k tejto ambulancii bol medzi stranami uzavretý
až s účinnosťou od 1.3.2020, a to príslušným dodatkom k danej zmluve. V rozhodnom čase, teda júl

2018 a február a marec 2019, poskytovanie zdravotnej starostlivosti pacientom žalovanej v predmetnej
špecializovanejORLambulanciizazmluvnenénebolo,atopredovšetkýmzdôvodunaplneniaminimálnej
verejnej siete poskytovateľov ORL v okrese Liptovský Mikuláš na 188,17 %, teda vysokého pokrytia
siete, znamenajúce dostatočné pokrytie zdravotnej starostlivosti v tomto špecializovanom odbore vuvedenom okrese. Podľa § 7 zákona č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa je povinná uzatvárať
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti najmenej v
rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade naplnenia alebo

výrazného prekročenia verejnej minimálnej siete, zdravotná poisťovňa túto povinnosť nemá a povinnosť
uzavrieť zmluvný vzťah s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za takýchto okolností poisťovni ani
zo zákona nevyplýva.

9. Žalobca si bol vedomý, že v rozhodnom čase poskytoval pacientom poisteným u žalovanej

špecializovanú zdravotnú starostlivosť bez uzavretej zmluvy so žalovanou. Ako dlhoročný podnikateľ
v danom a prísne regulovanom odvetí musel mať znalosť, že takáto starostlivosť nie je hradená z
verejného zdravotného poistenia. O uvedených skutočnostiach mal žalobca navyše povinnosť pacientov
informovať. Zákon č. 578/2004 Z. z., ukladá žalobcovi ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti
povinnosť umiestniť na viditeľnom mieste zoznam zdravotných poisťovní, s ktorými má uzatvorenú
zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a informačnú povinnosť osoby verejne zdravotne

poistenej o tom, či má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti s jeho zdravotnou
poisťovňou, tiež informačnú povinnosť o tom, že osoba verejne zdravotne poistená si bude poskytnutú
zdravotnú starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre
absenciu zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po splnení menovaných povinností žalobcu má
pacient poistený v poisťovni, s ktorou poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemá uzatvorenú Zmluvu,

možnosť výberu - zvoliť si poskytnutie zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ambulancii žalobcu s
tým, že si náklady, vynímajúc náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť, bude musieť hradiť sám
alebo využije poskytnutie zdravotnej starostlivosti v inej špecializovanej ambulancii, ktorá má na danú
špecializáciu so žalovanou uzavretý zmluvný vzťah. Pacient tak má vždy možnosť výberu rozhodnúť
sa kto a za akých podmienok mu poskytne zdravotnú starostlivosť, ktorú potrebuje. Či mu ju poskytne

poskytovateľ, ktorý je zazmluvnený aj u zdravotnej poisťovne pacienta a tým pádom ošetrenie pacienta
bude kryté úhradami z verejného zdravotného poistenia podľa podmienok dohodnutých v zmluve medzi
poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou, alebo mu ju poskytne poskytovateľ, ktorý zazmluvnený v
poisťovni pacienta nie je, o čom poskytovateľ musí pacienta vopred informovať, a za takých okolností si
pacient hradí náklady poskytnutých zdravotných výkonov sám, s výnimkou, ako bolo už vyššie uvedené,

neodkladnej zdravotnej starostlivosti.

10. Samotné preukazovanie povinnosti žalovanej uzatvoriť so žalobcom zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nebolo pre rozhodnutie o veci určujúce. Žalobca sa totiž v konaní nedomáhal
voči žalovanej uzatvorenia tohto typu zmluvy, ale ako nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti

si voči nej uplatňoval peňažný nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie
nepovažoval za správny výklad žalobcu, že zdravotná starostlivosť poskytovaná na základe verejného
zdravotného poistenia by mala byť vždy bezodplatná. Už samotná existencia zdravotného poistenia
vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby bezplatnosť bola absolútna), a teda,
aby poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nebola bezhraničná, ale limitovaná

zákonom ustanovenými podmienkami, t. j. rozsahom a obsahom zdravotnej starostlivosti spadajúcej
pod zdravotné poistenie. Ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej
na základe verejného zdravotného poistenia, t. j. „nastavenie poistného plnenia“ a určenie jeho
obsahu a rozsahu, je nevyhnutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému
zdravotnéhopoistenia.Posúdenietohtoobsahujevosvojejpodstateposúdenímnaplneniamateriálnych

podmienok úpravy medzí základného práva podľa Článku 40 Ústavy SR. Zákonodarca pritom priamo
zákonom upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že ustanovil kritériá a
podmienky, za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom
spoplatnenia. (pozri aj nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 16/05). Článok 40 Ústavy SR síce
pojednáva o bezplatnej zdravotnej starostlivosti avšak v intenciách tzv. zazmluvneného vzťahu medzi

poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a poisťovňou. V opačnom prípade bezplatná starostlivosť
neznamená starostlivosť zadarmo. Z uvedeného vyplýva, že Ústava síce garantuje právo na bezplatnú
zdravotnú starostlivosť poskytovanú na základe zdravotného poistenia, avšak na úpravu podmienok
jej poskytovania splnomocňuje zákon, čím vytvára priestor pre spoplatnenie určitej časti poskytovania
zdravotnej starostlivosti, ktorá prekračuje rozsah a obsah zdravotnej starostlivosti poskytovanej na

základe zdravotného poistenia, ako aj úkonov a činností, ktoré síce so zdravotnou starostlivosťou
poskytovanou na základe zdravotného poistenia úzko súvisia, ale netvoria jej bezprostrednú súčasť.11. V danom prípade tak nemohlo zo strany žalovanej dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu, nakoľko na úhradu vyčíslenej sumy zdravotnej starostlivosti poskytnutej pacientom
poisteným u žalovanej v období, kedy žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemal

uzatvorenú so žalovanou Zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, neexistuje žiadny zákonný
dôvod. Poskytnutím špecializovanej zdravotnej starostlivosti ORL ambulanciou žalobcu v Liptovskom
Mikuláši pacientom žalovanej bez zmluvného vzťahu medzi procesnými stranami nevzniklo bezdôvodné
obohateniežalovanejnaúkoržalobcu,nakoľkožalovanánezískalamajetkovýprospechzískanýplnením
bez právneho dôvodu, z právneho dôvodu ktorý odpadol, ani ako majetkový prospech získaný z

nepoctivých zdrojov a nenastala ani situácia, kedy by sa obohatil tým, že by bol plnil to, čo podľa práva
mal plniť sám. Procesné strany v rozhodnom období neboli v žiadnom zmluvnom ani inom právnom
vzťahu a zákon žalovanej povinnosť uzatvoriť zmluvu s poskytovateľom v takej skutkovej situácii ako
bola v tomto prípade ani neukladá. Podľa § 79a ods. 1 zákona
č. 578/2004 Z. z., poskytovateľ je povinný vyžiadať si od zdravotnej poisťovne potvrdenie skutočnosti,
či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti

osobe, s ktorej príslušnou zdravotnou poisťovňou nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej
starostlivosti. Uvedenú povinnosť si však žalobca nesplnil, z čoho možno vyvodiť jednoznačný záver,
že v danom prípade nešlo o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti ale o poskytnutie
špecializovanej ambulantnej starostlivosti, ktorá v rozhodnom období nemohla byť hradená z verejného
zdravotného poistenia, nakoľko medzi stranami neexistoval zmluvný vzťah. Žalovaná pri rozhodovaní,

s ktorým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti uzavrie zmluvný vzťah, nekoná svojvoľne. Toto
rozhodnutie musí vychádzať zo zákonných ale aj ústavných predpokladov zabezpečiť pacientom
dostatočný prístup k zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu. Práve na to slúži určenie minimálnej
verejnej siete poskytovateľov príslušnej špecializovanej ambulantnej starostlivosti v danom regióne,
ktorú je žalovaná povinná dodržiavať a s ohľadom na ňu rozhodovať o potrebe uzatvárať prípadné ďalšie

zmluvy s doposiaľ nezmluvnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti.

12. Ako je už uvedené vyššie, žalobca by za dané rozhodné obdobie mohol mať voči žalovanej
nárok len na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poistencom žalovanej. Len takto
poskytnutá zdravotná starostlivosť by zakladala povinnosť pre žalovanú uhradiť žalobcovi náklady za

jej poskytnutie. Žalobca však ani v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal aký druh
výkonov zdravotnej starostlivosti pacientom poisteným u žalovanej poskytol a kedy boli v danom období
poskytnuté. Keďže ako bolo konštatované už vyššie, v rozhodnom období bola v danom regióne sieť
poskytovateľov pokrytá až na 188,17 %, žalovaná nemala žiadnu povinnosť uzatvárať ďalšie zmluvy
s ďalšími poskytovateľmi rovnakej špecializácie. Preto ak žalovaná odmietala v roku 2018 a 2019 so

žalobcom rozšíriť zmluvu aj na dané pracovisko, nekonala v rozpore so zákonom.

13. Na uvedenom základe za použitia § 2 ods. 3, § 4 ods. 1, § 8 ods. 4, § 11 ods. 1,
§ 11 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z., § 3 ods. 1, § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.,
§ 4 písm. a) bod 1., § 5 ods. 1, ods. 5, § 79a ods. 1, ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 2 ods. 1 písm.

a), § 9 ods. 1, § 22 ods. 1 písm. a) až písm. d), § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., § 6 ods.
1 písm. g), písm. h), § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a), písm. d), písm. f) zákona č.
581/2004 Z. z., § 107 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, ods. 2, § 454, § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania.

14. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom
rozsahu vyhovieť, eventuálne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho
odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným

postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Namietal, že podstatou sporu je výklad zložitého komplexu viacerých predpisov upravujúcich
poskytovanie zdravotnej starostlivosti a úhradu za túto starostlivosť, v ktorom sa súd prvej inštancie
dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Dôvodil, že za štandardných okolností poistenec, resp.pacient v prospech zdravotnej poisťovne uhrádza (alebo sú za neho jeho zamestnávateľom alebo
štátomuhrádzané)zdravotnéodvody(poistné).Akpoistenecpotrebujezdravotnústarostlivosť,poskytne
mu ju poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorému za poskytnutie zdravotnej starostlivosti uhradí

úhradu zdravotná poisťovňa. Problém však nastáva ak medzi poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
a zdravotnou poisťovňou nie je uzatvorená zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Nestotožnil
sa s právnym názorom súdu prvej inštancie a zároveň s argumentáciou žalovanej, že takáto situácia
by mala ísť na ťarchu poistenca, resp. pacienta, ktorý by tak nemohol dostať od daného poskytovateľa
bezplatnú zdravotnú starostlivosť, hoci si riadne platí poistné a musel by buď využiť iného poskytovateľa,

alebo za zdravotnú starostlivosť zaplatiť, teda bol by ukrátený o možnosť dostať bezplatnú zdravotnú
starostlivosť od toho poskytovateľa, ktorého by si rád vybral.

16. Argumentoval, že neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by pacientovi prikazovalo platiť za
zdravotnú starostlivosť u nezmluvného poskytovateľa, keď takýmto nie je ani § 79 zákona č. 578/2004
Z. z. o informačnej povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorého účelom nie je úprava práv

pacienta na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale informovanie napríklad o cenách zdravotných výkonov
pre pacientov, ktorí si podľa zákona za zdravotnú starostlivosť platia sami (dlžníci, poistenci, ktorí si
nepodali prihlášku, „samoplatcovia“). Z ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. a ani zo žiadnych iných,
na ktoré odkázal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, nie je možné odvodzovať
povinnosť poistenca a pacienta uhradiť si poskytnutú zdravotnú starostlivosť na vlastné náklady a

neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by bol pacient povinný platiť za zdravotnú
starostlivosť len z dôvodu, že mu ju poskytuje nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Keďže
povinnosti možno podľa Čl. 13 Ústavy SR ukladať len zákonom a takýto zákon neexistuje, nie sú
pacienti povinní za zdravotnú starostlivosť platiť; naopak, z viacerých zákonných ustanovení (§ 12 ods.
2 zákona č. 576/2004 Z. z., § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.) vyplýva pre poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti zákaz žiadať od pacienta úhradu za zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na to, či ide o
zmluvnéhoalebonezmluvnéhoposkytovateľa.Zanesprávnypretopovažovalnázorsúduprvejinštancie,
že ako poskytovateľ mal žiadať úhradu od pacienta, keďže taký postup by bol v rozpore so zákonom.

17. Dôvodil, že výklad súdu prvej inštancie porušuje aj práva pacienta garantované v Čl. 40 Ústavy SR

na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v spojitosti s § 9 ods. 1 zákona
č. 580/2004 Z. z. Dodal, že ani zákon č. 577/2004 Z. z. (§ 3 ods. 9, ods. 10, § 44 ods. 2), ani
nariadenie vlády SR č. 777/2004 Z. z. o Zozname chorôb (určujúce aj výšku spoluúčasti pacienta
na úhradách) nestanovujú, že by podiel spoluúčasti pacienta mal byť iný, ak zdravotnú starostlivosť
poskytuje nezmluvný poskytovateľ. Keďže podľa nariadenia vlády SR č. 777/2004 Z. z. je spoluúčasť

pacienta pri absolútnej väčšine chorôb vo výške 0 %, bolo by porušením práv pacienta, ak by od
pacienta požadoval platbu v akejkoľvek výške presahujúcej 0 %. S poukazom na Článok 13 ods.
2 Ústavy SR mal za to, že žiadne zákonné obmedzenie práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u nezmluvného poskytovateľa slovenská právna
úprava neobsahuje. Oponoval preto názoru súdu prvej inštancie, že na obmedzenie práva poistencov

žalovanej na bezplatnú zdravotnú starostlivosť nie je potrebná zákonná úprava, ale postačuje len
subjektívne rozhodnutie žalovanej, že s poskytovateľom zmluvu neuzatvorí a ak si poistenec v súlade
so svojim právom na výber poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vyberie nezmluvného poskytovateľa,
dochádza k obmedzeniu jeho práva, a to v takom rozsahu, že svoje právo na bezplatnú zdravotnú
starostlivosť dokonca úplne stráca a mal by si ju uhradiť sám.

18. Zároveň namietal, že výklad súdu prvej inštancie diskriminuje medzi pacientami na základe ich
výkonu zákonného práva vybrať si poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorým výberom si pacient
realizuje svoje základné právo podľa Čl. 40 Ústavy SR. Ak sa teda občan rozhodne, že svoje základné
právo na zdravotnú starostlivosť uplatní prostredníctvom niektorého z licencovaných poskytovateľov

zdravotnej starostlivosti, za toto jeho rozhodnutie mu podľa Čl. 12 ods. 4 Ústavy SR nesmie byť
spôsobená ujma na jeho právach spočívajúca v povinnosti úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá má
byť bezplatná a to bez existencie zákonnej normy, ktorá by takúto povinnosť ukladala.

19. Vyjadril názor, že takto dochádza aj k neoprávnenému zvýhodňovaniu zdravotnej poisťovne, ktorá

v zmysle § 6 ods. 1 písm. h) zákona č. 581/2004 Z. z. má uhrádzať zdravotnú starostlivosť za svojich
poistencov. Uviedol, že v danom prípade išlo o pacientov, ktorí sú poistencami žalovanej a riadne
uhrádzali svoje poistné. Zdravotná starostlivosť, ktorú im poskytol, bola riadne odporučená všeobecným
lekárom v zmysle § 8 ods. 4 zákonač. 576/2004 Z. z. (alebo poskytnutá bez odporúčania na základe zákonnej výnimky v zmysle
§ 8 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z.) a potrebná vzhľadom na ich zdravotný stav. Za nesporné
považoval, že ak by si títo pacienti vybrali iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, bola by žalovaná

povinná ich zdravotnú starostlivosť uhradiť. Žalovaná pritom netvrdila, že by za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú pacientom požadoval viac, než by požadoval ktorýkoľvek zmluvný poskytovateľ. Tým, že
poistencom žalovanej poskytol potrebnú zdravotnú starostlivosť, nemusel im ju poskytnúť iný zmluvný
poskytovateľ, voči ktorému by žalovaná nemohla rozporovať svoju povinnosť úhrady a teda plnil za
žalovanú to, čo mala plniť sama, čím je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa §

454 Občianskeho zákonníka. Poukázal tiež na to, že takéto závery vyplývajú aj z princípov všeobecnej
spravodlivosti a rozumného usporiadania veci (Čl. 4 Základných princípov C. s. p.). Dodal, že zdravotná
poisťovňa za poistenca poberala poistné a preto musí za jeho liečbu zaplatiť a z jej pohľadu je
irelevantné, či úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú jej poistencovi zo strany licencovaného
poskytovateľa zaplatí jednému poskytovateľovi alebo druhému. Je teda spravodlivé, rozumné a pre
zdravotnú poisťovňu nepredstavuje dodatočnú ekonomickú záťaž, ak túto starostlivosť uhradí, a to bez

ohľadu na existenciu zmluvy.

20. Žalobca ďalej namietal, že skutkové zistenie o jeho zodpovednosti za porušenie povinností, ktoré na
seba prevzal a tiež za rozhodnutie nevyberať od pacientov úhrady, ktoré mu nie sú ako nezmluvnému
poskytovateľovi preplatené ani poisťovňou nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva ani z vykonaného

dokazovania. Dôvodil, že žiadny z vykonaných dôkazov nepreukazuje, že by akokoľvek porušil zákonné
povinnosti a ani žalovaná to priamo netvrdila, len poukazovala na zákonné povinnosti žalobcu a že
ich plnenie mal v konaní preukázať. Sám v konaní prehlásil, že svoje zákonné povinnosti si plní a to
aj z toho dôvodu, že musí upozorniť svojich pacientov, že ani následné vyšetrenia a predpísané lieky
im ich poisťovňa neuhradí. Ak žalovaná tvrdila, že porušil nejakú svoju povinnosť, dôkazné bremeno

spočíva na nej, avšak v konaní priamo nenamietala ani nenavrhovala žiadne dôkazy preukazujúce
porušenie povinností žalobcu. Okrem toho mal za to, že plnenie uvedenej informačnej povinnosti nemalo
žiadny vplyv na podstatu sporu. Poznamenal zároveň, že súd prvej inštancie v odseku 15 napadnutého
rozhodnutia extenzívne rozšíril informačné povinnosti poskytovateľa v tom smere, že žalobca má
informovať poistencov žalovanej, že osoba verejne zdravotne poistená si bude poskytnutú zdravotnú

starostlivosť musieť zaplatiť, nakoľko nie je hradená z verejného zdravotného poistenia pre absenciu
zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, čo je v rozpore s § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z.,
ako aj s § 3 ods. 9 zákona č. 577/2004 Z. z. a s nariadením vlády SR č. 777/2004 Z. z.

21. Vyčítal aj procesnú vadu spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia, keď namietol, že

súd prvej inštancie sa nevysporiadal s rozhodujúcou argumentáciou žalobcu založenou na § 12 zákona
č. 576/2004 Z. z. a § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z., z ktorých vyplýva povinnosť poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti uzatvoriť s pacientom dohodu o jej poskytovaní (teda zdravotnú starostlivosť
aj poskytnúť) a zároveň zákaz podmieňovať jej poskytnutie úhradou zo strany pacienta. Rovnako sa
nevysporiadal ani s argumentom o konaní žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, najmä s § 11 ods.

3 zákona č. 576/2004 Z. z. Vyslovil názor, že žalovaná zneužíva skutočnosť, že je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť aj poistencom žalovanej a zároveň nesmie podmieňovať jej poskytnutie úhradou
z ich strany, kedy aj keď ako jediná prijíma poistné za svojich poistencov a má uhrádzať im poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, v rozpore s dobrými mravmi neuzatváraním zmlúv s poskytovateľmi alebo ich
limitovanímsasnažívyhýbaťplateniuúhrad,čímsaúmyselnebezdôvodneobohacujenaškodužalobcu,

ako aj iných poskytovateľov.

22. Namietal tiež, že súd prvej inštancie nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, keď navrhol vykonať dokazovanie preukazujúce poskytnutie zdravotnej
starostlivosti a to zdravotnými záznamami pacientov a poistencov žalovanej, ktorým poskytol zdravotnú

starostlivosť v mesiaci júl 2018, február a marec 2019, pričom v prípade potreby ďalších dôkazov navrhol
ktomutoajdokazovanievýsluchomžalobcu,prípadneajvýsluchomsvedkov,pričomzdravotnézáznamy
je oprávnený poskytnúť v zmysle § 24 ods. 4 písm. f) zákona 576/2004 Z. z. len na základe písomnej
žiadosti súdu; súd prvej inštancie však tieto dôkazy odmietol vykonať.

23. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť a uviedla, že jasnú odpoveď na otázku, aký vzťah existuje medzi zdravotnou
poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti dáva § 8 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z.,
ktorý upravuje, že zdravotná poisťovňa uhrádza na základe zmlúv uzatvorených podľa § 7 poskytnutúzdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z.) podľa
dohodnutej ceny. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti teda
existuje a je ním vzťah založený na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní a úhrade zdravotnej

starostlivosti.Dokoncaanivtedy,akzmluvamedziposkytovateľomzdravotnejstarostlivostiazdravotnou
poisťovňou nie je uzatvorená, nenastane situácia, kedy by nedošlo k žiadnej úhrade za zdravotnú
starostlivosť, keďže poskytovateľ má nárok na úhradu za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť
vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase jej poskytnutia keď skutočnosť, že ide o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa (§ 8 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z.).

24. Namietala, že žalobca v konaní nepreukázal, že by si za mesiac júl 2018, február a marec 2019,
vyžiadal potvrdenie skutočnosti, či ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a ani nepredložil žiadnu
faktúru na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ak takúto poskytoval vo svojej ORL ambulancii
v Liptovskom Mikuláši. Nestotožnila sa ani s tvrdením žalobcu o zmarení vykonania dokazovania
zdravotnými záznamami pacientov, keď poukázala na to, že v každej písomnej výzve súdu na

podanie odporu, vyjadrenia, alebo v predvolaní na pojednávanie sa nachádza výzva, aby strany v
konaní predložili dôkazy, listiny, na podporu a preukázanie svojich tvrdení. Mala za to, že žalobca
nemusel predkladať zdravotné záznamy pacientov, keďže stačilo, aby si splnil povinnosť a požiadal o
potvrdenie skutočnosti, či ide o poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti poistencom žalovanej,
ktorá by mu po skontrolovaní bola žalovanou uhradená vo výške ceny obvyklej v mieste a v čase

jej poskytnutia. Ak však neodkladnú zdravotnú starostlivosť žalobca neposkytol, úhrada poskytnutej
odkladnej zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia je možná iba na základe
uzatvorenej zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou.
ORL ambulancia v Liptovskom Mikuláši nebola v danom období zazmluvnená, preto súd prvej inštancie
nemusel skúmať akú odkladnú starostlivosť žalobca údajne poskytoval a preto nepotreboval zdravotné

záznamy pacientov.

25. Poukázala na to, že žaloba z dôvodu bezdôvodného obohatenia bola podaná tesne pred uplynutím
lehoty premlčania, pričom ak žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť v júli 2018, februári a marci
2019, už vtedy vedel, že ju zdravotná poisťovňa neuhradí a to z dôvodu absencie zmluvy a absencie

žiadosti podľa § 79a ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. Vyslovila podozrenie, že si poskytnutú zdravotnú
starostlivosť uhradil sám poistenec v ambulancii už v júli 2018, februári a marci 2019 a poukázala na
možnú kalkuláciu žalobcu s tým, že by si poistenec v prípade výpovede nemusel okolnosti úhrady už pre
odstup času pamätať. Taktiež žalobca v odvolaní tvrdil, že pacientov informuje o cenách a podmienkach
poskytovania zdravotnej starostlivosti a vydáva im aj doklad o výške úhrady, avšak pred súdom prvej

inštancie uviedol, že ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v ambulancii pracuje „zadarmo“.

26. Dôvodila, že platné právne predpisy jej neumožňujú uhradiť odkladnú zdravotnú starostlivosť ak
nemá uzatvorenú zmluvu s konkrétnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Po splnení povinností
žalobcu informovať pacienta o podmienkach ním poskytovanej zdravotnej starostlivosti, t. j. či bude

zdravotná starostlivosť hradená z verejného zdravotného poistenia na základe uzatvorenej zmluvy
medzi poskytovateľom a zdravotnou poisťovňou pacienta, alebo hradená nebude - má pacient/
poistenec právo rozhodnúť sa, či si odkladnú zdravotnú starostlivosť uhradí sám, alebo si vyberie
iného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti v danej odbornosti, s ktorým má jeho zdravotná poisťovňa
uzatvorenú zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej starostlivosti. Ak si potom pacient na základe

slobodného výberu poskytovateľa a na základe informácií od žalobcu zvolil poskytnutie odkladnej
zdravotnej starostlivosti v nezazmluvnenej ORL ambulancii žalobcu v Liptovskom Mikuláši, náklady
si uhrádza pacient, pričom úhradou pacienta nevznikne bezdôvodné obohatenie zdravotnej poisťovni
a teda nezískala majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako ani majetkový prospech získaný

z nepoctivých zdrojov. Nevznikla ani situácia, kedy sa obohatila ako ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám, keďže bola povinná uhradiť iba neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú však
žalobca riadne k úhrade nevykázal a ani nepredložil žiadosť o potvrdenie skutočnosti, či ide v celkovej
sume 6.133,05 eura a 16.371,67 eura (alebo v jej časti) o neodkladnú zdravotnú starostlivosť.

27. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C. s. p.) preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa§385ods.1acontrarioC.s.p.,keďžesanejednalooprípad,vktorombybolopotrebnézopakovať
alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem arozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 30.4.2024
(§ 387 ods. 1, § 219 ods. 3 C. s. p.).

28. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody. Pretože odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje

správnosť jeho dôvodov. Vo vzťahu k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu týkajúcim sa posúdenia
práva poistenca na výber poskytovateľa a s tým súvisiacej odplatnosti zdravotnej starostlivosti
poskytnutej nezmluvným poskytovateľom v súvislosti s právom garantovaným Čl. 40 Ústavy SR
a bezdôvodného obohatenia sa na strane žalovanej odvolací súd podotýka, že ide o nedôvodnú
argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k
zamietnutiu žaloby.

29. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj
na relevantnosť tvrdení strán konania. S argumentami žalobcu sa súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia riadne vysporiadal, uviedol prečo na ne neprihliadol a v dostatočne primeranom

rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania, objasňujúce
skutkový a právny základ rozhodnutia. Hodno uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie,

ktorý jasne a stručne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie
napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu bolo zachované právo žalobcu
na spravodlivý proces, pričom len samotná skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá
predstavám a očakávaniam žalobcu, nezakladá dôvodnosť žalobcom vznesenej odvolacej námietky o
porušení práva na spravodlivý proces.

30. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v nadväznosti na námietku nesprávneho
právneho posúdenia uplatneného nároku odvolací súd uvádza, že žalobca sa domáhal nároku voči
žalovanej z dôvodu, že napriek skutočnosti, že s ním odmietala uzatvoriť zmluvu o zdravotnej
starostlivosti, bol v mesiaci júl 2018, február a marec 2019 zo zákona povinný poskytnúť zdravotnú

starostlivosť pacientom/poistencom žalovanej na vlastné náklady. Žalovaná mu poskytnutú zdravotnú
starostlivosť neuhradila, v dôsledku čoho sa mala na jeho úkor bezdôvodne obohatiť o hodnotu
poskytnutých zdravotných výkonov, ktorú by inému zmluvnému poskytovateľovi za rovnaké poskytnutie
zdravotnej starostlivosti uhradila.

31. Na ozrejmenie právnej stránky veci odvolací súd uvádza, že bezdôvodné obohatenie spočívajúce
v plnení za iného podľa § 454 Občianskeho zákonníka predstavuje osobitnú skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia, pričom základným predpokladom vzniku povinnosti vydať predmet
bezdôvodného obohatenia je zákonom, zmluvou alebo iným relevantným právnym dôvodom stanovená
povinnosť určitej osoby plniť a zároveň je potrebné, aby ten, kto plní za iného, nemal sám právnu

povinnosť na toto plnenie.

32. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd viazaný (§ 383 C. s.
p.) vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 28.6.2011 zmluvu o poskytovaní a úhrade zdravotnej
starostlivosti, lekárenskej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na

viacerých pracoviskách žalobcu, pričom poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti v ORL
ambulancii žalobcu v Liptovskom Mikuláši nebolo v rozhodnom období mesiacov júl 2018, február a
marec 2019 zmluvne pokryté.

33. Ako v celom rozsahu nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd argumentáciu žalobcu o povinnosti

žalovanej ako poberateľke poistného plniť žalobcovi za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencom
žalovanej aj bez uzavretia zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, keďže žalobca nemôže
odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovanej a na týchto nemôže preniesť
(mimo zákonom vymedzených prípadov) povinnosť úhrady. Odvolací súd poukazuje na to, že preposúdenie veci je kľúčová skutočnosť, že bezplatná zdravotná starostlivosť je v zmysle Čl. 40
Ústavy SR garantovaná za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Už samotná existencia zdravotného
poistenia vylučuje, aby boli poistené všetky zdravotné riziká (t. j. aby bezplatnosť bola absolútna), teda

poskytovaná zdravotná starostlivosť na základe poistenia nie je bezhraničná, ale limitovaná zákonom
ustanovenými podmienkami. Ak by to tak nemalo byť, ústavodarca by poskytnutie bezplatnej zdravotnej
starostlivosti neobmedzil zdravotným poistením, ale garantoval by poskytovanie bezplatnej starostlivosti
všetkým. Ustanovenie akéhokoľvek obsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného
zdravotného poistenia, t. j. nastavenie poistného plnenia a určenie jeho obsahu a rozsahu (zákonom

č. 577/2004 Z. z.), je nevyhnutne podmienené možnosťami spoločnosti a udržateľnosťou systému
zdravotnéhopoistenia.Posúdenietohtoobsahujevosvojejpodstateposúdenímnaplneniamateriálnych
podmienok úpravy medzí základného práva podľa Čl. 40 Ústavy SR. Zákonodarca pritom priamo
zákonom upravil medze práva na bezplatnú zdravotnú starostlivosť tým, že stanovil kritériá a podmienky,
za ktorých poskytovanie toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti môže byť predmetom spoplatnenia
(viď nález Ústavného súdu SR zo dňa 2.7.2008, sp. zn. PL. ÚS 16/05 a nález Ústavného súdu SR zo

dňa 17.5.2004, sp. zn. PL. ÚS 38/03).

34. V nadväznosti na argumentáciu žalobcu, ktorý namietal viazanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti
len na zmluvný vzťah medzi poskytovateľom a poisťovňou a zároveň v zhode s argumentáciou žalovanej
odvolací súd konštatuje, že povinnosť žalovanej ako poisťovne uhrádzať náklady za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť poistencom žalovanej je upravená a limitovaná zákonom č. 581/2004 Z. z., ktorý
v § 8 ods. 1 podmieňuje povinnosť úhrady zdravotnej poisťovne uzavretou zmluvou o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti s poskytovateľom, ktorému náklady vznikli. V prípade, že poskytovateľ nemá
uzatvorenú zmluvu so zdravotnou poisťovňou poistenca, má v zmysle § 8 ods. 3 za zákonom
stanovených podmienok nárok na úhradu len za poskytnutú neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom

len túto v zmysle § 79 ods. 1 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. je povinný vždy poskytnúť. Z dôvodu,
že ambulancia žalobcu nebola v rozhodnom období (júl 2018, február a marec 2019) zazmluvnená
zmluvou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so žalovanou, žalobcovi vznikol iba nárok na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom žalovanej, avšak žalobca v konaní ani
netvrdil, ani nijako nepreukázal, že by v žalovanom období poskytol poistencom žalovanej neodkladnú

zdravotnú starostlivosť.

35. Na základe uvedeného je nedôvodná námietka žalobcu, že si súd prvej inštancie nevyžiadal
žalobcom navrhnutý dôkaz - zdravotné záznamy pacientov a poistencov žalovanej, nakoľko ak žalobca
sám uviedol, že uplatnený nárok sa netýka poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti, predmetný

dôkaz nebol podstatný pre rozhodnutie vo veci a jeho vykonanie by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania. Navyše, v zmysle § 132 ods. 2 C. s. p. opísanie rozhodujúcich
skutočností nemožno nahradiť odkazom na dôkazy, preto bol žalobca povinný primárne sám konkrétne
uviesť ktorým pacientom a akú zdravotnú starostlivosť poskytol za žalované obdobie a až následne
mohol žiadať vykonanie dôkazu na preukázanie tvrdených skutočností.

36. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu viažucej sa k aplikácii § 12 ods. 2 zákona
č. 576/2004 Z. z. a k nemožnosti odmietnuť dohodu o zdravotnej starostlivosti s poistencami žalovanej
odvolací súd uvádza, že špecializovaná zdravotná starostlivosť, náklady na poskytnutie ktorej sú
predmetom konania, sa poskytuje na základe písomného odporúčania všeobecného lekára, nie na

základe dohody o zdravotnej starostlivosti, ktorá tvorí len právny základ vzťahu medzi pacientom
a lekárom, nestanovuje ale povinnosť poskytnutia špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Rovnako
neobstojí ani argumentácia žalobcu zákazom vyžadovať od pacienta úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť s poukazom na § 44 ods. 2 z. č. 577/2004 Z. z., keďže zákaz sa viaže na poskytovateľov
s uzatvorenými zmluvami o zdravotnej starostlivosti, pričom medzi žalobcom a žalovanou v apríli

2018 zmluva na poskytnutie špecializovanej zdravotnej starostlivosti na pracovisku ORL v Liptovskom
Mikuláši uzatvorená nebola.

37. V nadväznosti na žalobcom namietané konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi spočívajúce
v dlhodobom odmietaní uzatvorenia zmluvy so žalobcom odvolací súd dodáva, že žalobca nepreukázal

v konaní povinnosť žalovanej uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v súvislosti s ORL
ambulanciou žalobcu v Liptovskom Mikuláši a teda ani svojvoľnosť a účelovosť odmietania žalovanej
takúto zmluvu uzatvoriť. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. v spojení s § 5 ods. 1 zákona č.
578/2004 Z. z. je žalovaná ako zdravotná poisťovňa povinná uzatvárať zmluvy o poskytovaní zdravotnejstarostlivosti najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov. Pretože v okrese Liptovský
Mikuláš bola v danom období pokrytá minimálna sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v odbore
ORL, žalovaná nemala zákonnú povinnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti so

žalobcom na dotknuté pracovisko a preto súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nešlo o svojvoľné
rozhodnutie žalovanej. Nemožno teda prisvedčiť námietke žalobcu, že žalovaná v zmysle § 11 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z. z. odmietaním vstupu do zmluvného vzťahu so žalobcom konala v rozpore s
dobrými mravmi.

38. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu základného
predpokladu vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka a to že žalovaná
mala či už zmluvnú, zákonnú, alebo iným relevantným právnym dôvodom danú povinnosť žalobcovi
plniť za poskytnutie zdravotnej starostlivosti poistencom žalovanej v rozhodnom období. Za stavu,
kedy medzi žalobcom a žalovanou nebol daný zmluvný základ povinnosti úhrady žalovanej a žalobca
nepreukázal a ani netvrdil, že by poistencom žalovanej poskytol neodkladnú zdravotnú starostlivosť,

žalovanej nevznikla povinnosť zaplatiť úhradu zdravotnej starostlivosti poskytovanej jej poistencom v
ORL ambulancii žalobcu v Liptovskom Mikuláši.

39. Pretože žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by
preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ďalšie odvolacie námietky žalobcu preto odvolací súd

vyhodnotil v ich súhrne ako právne irelevantné a také, ktoré z povahy veci nie sú spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní

plný úspech, priznal plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1

C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).