Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. jún 2023

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118203399
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2023:4118203399.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: I. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. XX/X, Nitra, zastúpená:

JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, proti žalovanému: V. S., narodený
XX.XX.XXXX, bytom T. 9, F. I., zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavská
20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, o náhradu škody na zdraví, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok náhrada trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu (100 %).

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 19.03.2018 domáhala náhrady škody

na zdraví voči žalovanému a to pôvodne vo výške 9.720,20 eur s prísl. a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnila tým, že dňa 17.03.2016 došlo v byte u žalovaného medzi nimi k hádke a sácaniu, kde ju
žalovaný odsotil a ona spadla na posteľ, následkom čoho utrpela viaceré zranenia a tržnú ranu čela s
nutnou sutúrou, oderky a pomliaždenia tváre, zlomeninu nosovej kosti s posunom nosovej priehradky,
zlomeninu frontálneho výbežku čeľuste, zlomeninu čelového výbežku jarmovej kosti, otras mozgu,
pomliaždenie lakťa, členkového a kolenného kĺbu. Dňa 19.03.2016 podala trestné oznámenie z dôvodu
ublíženia na zdraví, ktoré jej spôsobil žalovaný a vec bola šetrená políciou. Bližší popis zranení a

obodovanie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je uvedené v lekárskom posudku, ktorý
vypracoval MUDr. N. U. a potvrdil I.. D. Y..

2. Súd postupujúc podľa ustanovenia § 167 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zabezpečil
vyjadrenie žalovaného, repliku žalobkyne a dupliku žalovaného. Žalovaný vo svojom vyjadrení namietal
jednak premlčanie nároku a poukazoval aj na to, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
porušením povinnosti a vzniknutou škodou, pričom on žalobkyni nespôsobil žiadnu škodu, keď

zo súdnoznaleckého posudku v rámci trestného konania vyplýva, že nie je možné relevantne a
jednoznačne potvrdiť, že zistené zranenia by boli v priamej súvislosti s konaním páchateľa. Spochybnil
i uplatnenú výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalobkyňa reagovala podaním, v
ktorom uviedla, že žalobu podala včas v rámci premlčacej lehoty, pričom subjektívna premlčacia doba
nezačala plynúť okamžite po incidente a keďže utrpela vážne zranenia, ktoré si vyžadovali chirurgické
ošetrenie, nemohlo dôjsť k ustáleniu jej zdravotného stavu okamžite po incidente. Poukázala na to,
že tvrdenia žalovaného o tom, že jej škodu nespôsobil sú negované jeho vlastnými vyjadreniami z

trestného konania, kde uviedol, že ju odsotil od seba a možno vtedy si rozrazila čelo, keď spadla
na drevenú hradu váľandy. Žalovaný v reakcii na repliku žalobkyne uviedol, že jej nárok považuje za
nedôvodnýanepodložený,nakoľkoniejezodpovednýzazranenia,ktoréutrpelažalobkyňa,čovyplynulo
z dokazovania vykonaného v rámci trestného konania. Je toho názoru, že žalobkyňa svoj nárok uplatnilapo uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a poukázal na to, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
odboru všeobecnej vnútornej správy je záväzným rozhodnutím pre súd v otázke, či žalovaný spáchal
skutok alebo nie a či má niesť zodpovednosť za škodu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní.

3. V priebehu konania žalobkyňa zobrala žalobu v časti o zaplatenie sumy 529,80 eur titulom bolestného
a v časti o zaplatenie sumy 1.368 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenie späť a taktiež
zobrala žalobu späť v časti nároku na úroky z omeškania v časti prevyšujúcej 5% ročne z dlžnej
sumy. Súd konanie uznesením č.k. 16C/50/2018-274 zo dňa 22.07.2019 zastavil a žalovanému priznal

nárok na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2019. V dôsledku
čiastočnéhozastaveniakonania, predmetomsporuzostalnárokžalobkynenazaplateniesumy4.061,80
eur titulom bolestného a 3.739,20 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, vrátane nákladov za
vypracovanie lekárskeho posudku vo výške 21,40 eur, čo spolu činí sumu 7.822,40 eur, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 19.03.2018 do zaplatenia.

4.Súd prvej inštancie pred svojim, v poradí prvým rozhodnutím, vypočul žalobkyňu, žalovaného a
svedkyňu Lujzu Zikovú.

5. Žalobkyňa vo svojej pôvodnej výpovedi uviedla, že v ten deň keď sa to stalo sa dozvedela, že
popri nej má žalovaný aj iné partnerky a keďže jej navrhol, aby spolu žili, chcela si túto skutočnosť

preveriť. Nahliadla mu do telefónu, kde našla konverzáciu so 17 ročným dievčaťom, ktorá mala aj
sexuálny charakter a dohadovali si sexuálne stretnutia. Žalovaný už spal a nemohla si to s ním v tej
chvíli vydiskutovať a nevedela, čo má ďalej robiť, preto zašla za svojim známym do baru, kde si chcela
overiť, aké má o tejto skutočnosti informácie a ako mám ďalej pokračovať, keďže on má viac životných
skúseností. V bare vypila asi tri vodky, nie viac, čo jej môžu potvrdiť jej známi i barmanka. Keďže

sa v tom čase už nevedela dostať domov do Nitry, vrátila sa do bytu žalovaného a zobudila ho, lebo
ho chcela konfrontovať. Jeho reakcia bola veľmi agresívna a to preto, že si dovolila pozrieť do jeho
telefónu a nie pre zistenia, ktoré z neho zistila. Začali navzájom obaja veľmi kričať, čo určite počuli aj
susedia, začal ju slovne napádať, chcela mu dať facku, lebo jej veľmi ublížil a ako mu ju išla dať, on
zareagoval veľmi rýchlo tak, že ju niekoľkokrát odsotil, načo sa jej stali všetky tieto zranenia. Viackrát ju

zhodil na zem a ona sa vždy snažila postaviť, no vždy ju zhodil. Na ostatné si veľmi dobre nepamätá,
lebo to bol pre ňu veľký šok a mala oči zaliate krvou. Keď videl to množstvo krvi, tak zavolal sanitku.
Jeho prvotná reakcia bola že má krvavé steny a následne zavolal jej matke. Bola zranená a vo veľkom
emočnom šoku, preto si na všetky udalosti nepamätá dobre. Bála sa, že príde za ňou do nemocnice,
tak podpísala reverz a následne, na odporučenie policajta bola prevezená do nemocnice v Nitre. Nebola

schopná sa starať o seba, mala opuchnutú tvár a zranené oko, takmer vôbec nevidela a musela sa o ňu
starať matka. Keď ju prepustili z nemocnice, žalovaný prišiel k nej domov, kde bola prítomná aj jej matka,
priniesol obväzy a vyjadril sa tak, že keď predá rodičovský dom, tak jej zaplatí plastickú operáciu. Bola sa
pýtať na plastickej chirurgii, no jej viečko nie je možné operovať. Je tam možnosť poškodenia slzného
kanálika s doživotnými následkami suchého oka. Bude mať z týchto zranení celoživotné následky, lebo

vo viečku pociťuje stály ťah a má takmer znecitlivené čelo. Byt žalovaného je klasická garsónka, len
jedna izba a vstupná chodba. Na pravej strane bytu má posteľ, kde spal a na ľavej má váľandu. Ku
konfliktu došlo len v tejto jednej izbe, ona stála čelom k jeho posteli a ako ju odsotil, spadla na váľandu.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedla, že pred tým ako išla do baru nepila, lebo žalovaný
mal ísť ráno do práce, tak si normálne ľahli a išli spať. K ďalšej otázke žalobcu, aby vysvetlila rozpory

vo svojich výpovediach , keď v trestnom konaní uviedla, že žalovaný ju udieral do tváre a teraz tvrdí,
že ju sotil uviedla, že žalovaný ju sácal opakovane a vždy, keď sa postavila, ju znovu sotil. Sotenie
je vlastne udretie.

6. Žalovaný uviedol, že to vníma tak, že si žalobkyňa pýta odstupné. Nárok neuznáva, nevie prečo by jej

maldaťpeniazezavec,ktorúnespravil.Žalobkyňahokrivoobvinilaaroznieslahoposociálnychsieťach.
Z jeho strany nedošlo k žiadnej hádke. On šiel spať a keďže ona nikdy nepracovala, bola oddýchnutá,
začala sa mu hrabať v telefóne. Ráno okolo 2 alebo 3 hod., keď spal, žalobkyňa dodupotala a začala mu
nadávať, kopať ho a kričať na neho. Chcel vstať, a keď vstával, zdvihol ruky, aby prestala s údermi. Je
uvedené, že ju odsotil, no keby ju sotil, bola by mala zranenie na zátylku a nie na tvári. Chcel ju vyhodiť

na ulicu, ale keď videl ako z nej tečie krv, zavolal jej záchranku. Pohybom rúk nechcel nič dosiahnuť, len
aby nepokračovala ďalej v útoku, nebol v tom žiaden úmysel jej ublížiť. Chcel len zamedziť útoku. Dotkol
sa aj jej rúk, keď vstával. Poškodená ďalej vrieskala na celý činžiak. To zdvihnutie rúk bolo len to, že sachcel brániť. To čo sa jej stalo, bol dôsledok len jej opitosti. Je to malá garsónka, mohla sa potknúť, stále
padala. Nevedel uviesť, či mala žalobkyňa zranenie už keď prišla, bol ospalý. Ráno vstával do práce.

7. Svedkyňa W. F. (matka žalobkyne) uviedla, že dcéra jej povedala, že bola žalovaným napadnutá
16.03.2017. Vedela iba to, že sa spolu od decembra priatelia. Boli raz spolu na kávu a dcéra jej ho
predstavila. K prípadu uviedla, že žalovaný jej okolo 3 hod. v noci volal, že všetko je tam od krvi špinavé,
amásijuprísťzobrať.Nerozumelatomu, lebo bolarozospatá,nechápala,nopotommalaobavy.Neskôr
zistila, že dcéra bola odnesená sanitkou do nemocnice, mala vážne zranenia, v dôsledku uvedeného

sa nevedela o seba sama postarať dva týždne. Na druhý deň sa žalovaný so svedkyňou skontaktoval,
priniesol jej dcérine veci a psíka a povedal, že mu je to ľúto a že I. zaplatí plastiku. Na ďalší deň šla do
dcérinho bytu, pretože ona podpísala v nemocnici reverz, žalovaný tam prišiel za ňou, dcéra chcela, aby
tam s ňou zostal, no on zostal nechcel. Keď ju dcéra zoznámila s partnerom, vytýkala jej, že vzhľadom
na vek to nie je vhodný vzťah, no nedala si povedať. Dcéra jej spomínala, že sa sácali. Ona ho mala
rada, bola do neho zaľúbená, brala ten vzťah vážne. Potom mala indíciu, že žalovaný má vzťah aj s

inými slečnami, odišla za kamarátmi do baru, niečo tam od smútku aj vypili, potom sa vrátila do bytu,
kde zobudila žalovaného s výčitkami, presne si to nepamätá, boli medzi nimi nejaké šťuchance.

8.Nazákladevýsluchustránkonania,svedkyneaoboznámením saslistinnýmidokladmi,atolekárskym
posudkom o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, príjmovým pokladničným dokladom,

výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, lekárskymi správami, trestným
spisom, priestupkovým spisom, súd prvej inštancie vec rozhodol rozsudkom č.k. 16C/50/2018-260 zo
dňa 21.06.2019 tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal plnú náhradu trov konania.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že v

konaní nebolo sporné, že dňa 17.03.2016 bola žalobkyni spôsobená škoda na zdraví, ktorá bola
dokumentovaná lekárskymi správami a posudkami a teda niet sporu, že ku vzniku škody došlo, čo
je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. V konaní je však sporné naplnenie ostatných
predpokladov zodpovednosti žalovaného, t.j. či uvedenú škodu žalobkyni spôsobil žalovaný porušením
právnej povinnosti, či existuje príčinná súvislosť a jeho zavinenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že

neporušil žiadnu právnu povinnosť, čím nie je daná ani jeho zodpovednosť. Poukázal na ustanovenie §
193 CSP s tým, že rozhodnutie Okresného úradu Nitra v priestupkovej veci je pre súd záväzné v otázke,
či žalovaný spáchal skutok alebo nie a či má niesť zodpovednosť za škodu, ktorú si žalobkyňa uplatňuje.
Súd poukázal na to, že v § 415 OZ je ustanovená povinnosť každého počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ustanovenie § 415 OZ sa považuje

za generálnu normu občianskoprávnej prevencie. Každé konanie, ktoré má za následok vznik škody, sa
považuje za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 415 OZ a je teda protiprávnym úkonom. Prevenčná
povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ však musí mať v jednotlivých prípadoch vyvodzovania
zodpovednosti za škodu konkrétny obsah, teda v každom jednotlivom prípade je potrebné pomenovať a
aj dôkazne preukázať, na akú aktivitu bol zodpovedný subjekt povinný - t. j. niečo dať, konať, opomenúť

alebo strpieť, aby sa predišlo vzniku škody. Vzhľadom na konanie žalovaného, ktorým žalobkyňu odstrčil
(odsotil) pri jej fyzickom útoku na jeho osobu, by bolo možné považovať jeho konanie za porušenie
právnej povinnosti v zmysle § 415 OZ, no len za splnenia ďalších skutočností, najmä toho, že práve
týmto konaním žalovaného došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne. Žalovaný nerozporoval, že
žalobkyňu od seba odstrčil, čo sám uviedol, v rámci priestupkového konania i v rámci trestného konania,

no sporil skutočnosť, že práve v tomto momente, resp. týmto konaním došlo k poškodeniu zdravia
žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na jeho výpoveď v rámci trestného konania, kde uvádza, že
prirodzene reagoval, že ju od seba odsotil a možno vtedy si rozrazila čelo, keď spadla na drevenú hradu
váľandy, je potrebné poukázať na to, že žalovaný sa nevyjadril k momentu vzniku škody jednoznačne,
vyjadril pochybnosť formulovanú slovom „možno“. Zo žiadneho dôkazu nie je možné jednoznačne a

bez pochybností vyvodiť záver, že práve týmto konaním žalovaného došlo k vzniku škody. Žalobkyňa
k uvedenému poukázala na konštatovanie prokurátorky, čo však súd nepovažuje za postačujúce na
preukázanie tejto skutočnosti a na založenie občianskoprávnej zodpovednosti za škodu a to aj vzhľadom
na vyššie konštatované závery o záväznosti § 193 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia v trestnej veci v
danom prípade nie je pre súd záväzné a so záverom prokurátorky sa súd nestotožnil, nakoľko má za to,

že takýto záver nie je možné na základe vykonaného dokazovania a predložených dôkazov konštatovať.
Na podporu záveru, že súd nie je viazaný rozhodnutím trestných, resp. správnych orgánov v otázke, či je
danápríčinnásúvislosťmedzičinomaškodousúdpoukazujeajnarozhodnutieR16/1957.Podľanázoru
súdu tiež nie je možné založiť jeho zodpovednosť na tej skutočnosti, že žalovaný žalobkyni ponúkol ,resp. sľúbil, že jej zaplatí plastiku, keďže z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť splnenie predpokladov
na vznik zodpovednosti.

10. Ku skutkovému deju súd prvej inštancie v rozsudku uviedol, že vo výpovediach žalobkyne v trestnom
konaní i v konaní pred súdom je zjavný rozpor, keď pri podaní trestného oznámenia uvádzala, že keď
prišla priateľ ju už čakal (v ostatných výpovediach uvádzala, že spal, čo uviedol aj žalovaný), začali na
seba kričať a sácať sa, pričom ho sotila ako prvá, facku nespomína. Na ďalšom výsluchu uvádzala,
že keď prišla zobudila ho, začala na neho kričať a keď bol na ňu agresívny, nedalo jej to a zdvihla

na neho ruku, chcela mu dať facku, čo sa jej nepodarilo a on nato v zúrivosti reagoval, že ju dobil
a jeho útoky smerovali najmä do oblasti tváre, pred ktorými sa chránila rukami. Na otázku právneho
zástupcu tento rozpor odôvodnila tým, že sotenie je vlastne udretie, s čím sa však súd nestotožnil,
keď význam uvedených konaní je úplne odlišný. Jej výpovede a opis skutkového deja, ktorým vznikla
škoda súd vyhodnotil ako nekonzistentné, rozchádzajúce sa v zásadných otázkach, preto ani nebolo
možné ustáliť, kedy, akým konaním žalovaného a či vôbec v dôsledku jeho konania došlo k poškodeniu

zdravia žalobkyne. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí
ak je iba sprostredkovaný. Súd prvej inštancie konštatoval, že z prepúšťacieho listu vyhotoveného
bezprostredne v čase poškodenia zdravia vyplýva, že u žalobkyne bola diagnostikovaná opitosť, pričom
samotná žalobkyňa v prvotných výpovediach uvádzala, že bola dosť pod vplyvom alkoholu, teda ku
skutku došlo v čase kedy bola pod vplyvom alkoholu, preto sa s poukazom na § 441 OZ zaoberal

aj účasťou poškodenej na spôsobenej škode, kedy môže nastať situácia, že poškodený znáša celú
škodu sám alebo znáša pomernú časť škody, ak svojim pričinením prispel k vzniku škody. Pri úvahe o
pomernom rozdelení škody ide o určenie vzájomného vzťahu medzi konaní poškodeného a konaním
škodcu a o zváženie všetkých skutočností, ktoré prispeli ku vzniku škody. Konečná úvaha o tom, nakoľko
sa na škode podieľa sám poškodený, a teda v akom rozsahu znáša škodu, závisí vždy od okolnosti

konkrétneho prípadu, po porovnaní všetkých príčin vzniku škody ako na strane škodcu, tak aj na strane
poškodeného. Konanie poškodeného, ktorým prispel ku vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu
musí mať povahu protiprávneho konania, ktoré bolo príčinou vzniku škody alebo jej zväčšenia a spočíva
v porušení generálnej prevencie podľa § 415 OZ . Toto ustanovenie ukladá každému povinnosť konať
tak, aby vzhľadom na všetky okolnosti nedal príčinu ku vzniku škody na zdraví, na majetku a iných

hodnotách. Z výpovedí strán sporu v trestnom konaní i v konaní pred súdom jednoznačne vyplýva, že
to bola samotná žalobkyňa, ktorá „konflikt“ vyvolala, resp. iniciovala, keď prvá fyzicky vystúpila voči
žalovanému (sama uvádza, že ho zobudila..., chcela mu dať facku..., posotila ho prvá...) a teda na
strane žalobkyne je možné konštatovať také konanie, ktoré viedlo k vzniku škody, keď konflikt sama
vyvolala, navyše bola pod vplyvom alkoholu, čo mohlo prispieť k vzniku zranení, ktoré nemuseli vzniknúť

priamo v dôsledku pôsobenia žalovaného, ale nepriamo - prípadným pádom žalobkyne ovplyvneným
poruchou koordinácie pohybov a motoriky zapríčinenou požitím značného množstva alkoholu, a z toho
vyplýva záver, že i samotná žalobkyňa porušila právnu povinnosť v zmysle § 415 OZ. Nakoľko sa
žalobkynižiadnymdôkazomnepodarilobezpečneapresvedčivopreukázaťporušenieprávnejpovinnosti
ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a zavineným konaním škodcu, t.j. žalovaného, súd prvej

inštancie uviedol, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

11. Voči tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá uviedla, že jej bola spôsobená škoda na
zdraví, dostatočne preukázaná na základe lekárskych správ a posudkami. Uviedla, že konanie žalobcu,
ktorý ju od seba odstrčil, by bolo možné považovať za porušenie právnej povinnosti, a to prevenčnej

povinnosti v zmysle § 415 OZ, pričom nie je sporné, že žalovaný ju od seba odsotil, čo žalovaný
potvrdil tým, že potvrdil pravdivosť tvrdení, ktoré uviedol pri výsluchu v rámci trestného konania zo dňa
26.04.2019. Sporným teda bola tá skutočnosť, či jej vznikla škoda práve v dôsledku tohto odsotenia. Je
toho názoru, že unesenie dôkazného bremena nie je nutné, postačujúce je to, že túto možnosť žalovaný
pripustil. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie a oboznámené listinné dôkazy nie je sporné, že

zranenia jej vznikli v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Dôkazy je nutné hodnotiť jednotlivo,
ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom práve hodnotenie dôkazov vo vzájomných súvislostiach
absentuje v napadnutom rozsudku. Je toho názoru, že príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním
žalobcu a vznikom škody bola jednoznačne preukázaná už v rámci trestného konania, a to v rámci
všetkých inštancií, vrátane postupu podľa príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky zo dňa

12.05.2017opostupeprokurátorovprivybavovanížiadostíopreskúmaniezákonnostivtrestnomkonaní,
ktorý sa nachádza v Zbierke služobných predpisov generálneho prokurátora Slovenskej republiky pod
č. 6/2017. Najpodstatnejšie tvrdenia boli uvedené v uznesení prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra
zo dňa 24.06.2016, sp. zn. 3 Pv 263/16/4403 - 6, kde sa uvádza, že „vykonaným dokazovaním, najmä spoukazom na znalecký posudok, nebolo preukázané, že zranenia poškodenej vznikli priamym konaním
V. S., avšak možno konštatovať, že medzi jeho konaním a zraneniami poškodenej I. F. je daná príčinná
súvislosť.“ Reťaz dôkazov preukazujúcich príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom

škody je doplnená o vyjadrenie samotného žalovaného, že jej uhradí plastickú operáciu, pričom sa
takto vyjadril takmer bezprostredne po tom, ako jej spôsobil zranenia. Táto skutočnosť nebola absolútne
sporná, pretože bola potvrdzovaná jednak jej výpoveďou, výpoveďou samotného žalovaného, ako aj
výpoveďou jej matky. Prečo by žalovaný vyslovil takúto vôľu, ak si je vedomý toho, že jej žiadnu škodu
nespôsobil. Od tohto incidentu už spolu nežili a v podstate sa dá povedať, že týmto incidentom ukončili

ich vzťah. Ak by bol jednoznačne toho presvedčenia, že jej škodu nespôsobil, tak nemal absolútne
žiadny dôvod na to, aby uhrádzal plastickú operáciu, pričom tieto skutočnosti súd prvej inštancie nevzal
vôbec do úvahy. Pokiaľ prvostupňový súd v rozsudku uviedol, že ona sama taktiež porušila generálnu
prevenciu vyplývajúcu z ustanovenia § 415 OZ, popiera to, že by sa akýmkoľvek spôsobom pričinila o
vznik škody.

12. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/216/2019-334 zo dňa 18.11.2020 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil závery týkajúce sa absencie porušenia právnej
povinnosti žalovaného a príčinnú súvislosť konania žalovaného a následku v podobe škody na zdraví
žalobkyne. Odôvodnenie napadnutého rozsudku týkajúce sa hodnotenia dôkazov vo svojom súhrne

nebolo prvoinštančným súdom v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

13. Odvolací súd v uznesení tiež uviedol, v čom vidí nedostatky rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Zdôraznil,žeprvoinštančnýsúdsprávneapresvedčivokonštatovalexistenciuvzniknutejškodynazdraví
žalobkyne (aj keď ešte bez hodnotenia jej výšky), ale zamlčaným faktom (nesporným v tomto konaní)

zostalo, žežalobkyňavpredmetnýdeňprišlakžalovanémudojehoobydliaaodchádzalapreukázateľne
s poškodeným zdravým. Poukázal na jednotlivé správne skutkové zistenia, z ktorých ako rozhodujúce
vybral zistenia vyplývajúce z lekárskych správ zo dňa 17.03.2016 a skutočnosti týkajúcej sa „pádu
žalobkyne, ktorá si na nič nepamätala“ a lekárskej správy zo dňa 22.03.2016, kde bolo konštatované,
že bola napadnutá jej známou osobou. Ďalej z vyšetrovacieho spisu č.ČVS:ORP-543/ZM-NR-2016,

konkrétne trestného oznámenia zo dňa 19.03.2016, prvoinštančný súd zistil, že v čase okolo 3:00 hod.
sa žalobkyňa vrátila späť do bytu, kde ju už čakal priateľ a hneď mu povedala, čo z telefónu zistila,
vykričala mu to. On tiež kričal, potom to prešlo do vzájomného sácania, zdá sa jej, že ho sotila prvá.
A potom si pamätá, že sa klbčili, sácali, ona padla aj viackrát na zem, pamätá si len toto, nepamätá
si žiadne údery, ani to, že by ju kopal, ale „určite jej len on spôsobil zranenia, lebo tam boli len oni

dvaja“ a „keď za ňou prišiel a povedal, že mu je to ľúto a že sa to už nestane a že je ochotný jej
zaplatiť plastiku“. Žalovaný v rámci trestného konania dňa 20.04.2016 uviedol a prvoinštančný súd
zistil, že „prirodzene reagoval tak, že ju odsotil od seba, možno vtedy si rozrazila čelo, keď spadla
na drevenú hranu váľandy. Po tomto ešte veľakrát spadla, nakoľko nato malo vplyv určite aj to, že
bola opitá. Keď videl, že má rozrazené čelo hneď volal záchranku a aj jej matke. Keď na reverz odišla

z nemocnice na jej žiadosť prišiel a priniesol obväzy a niečo malé pod zub. Bolo mu ľúto, že sa to
celé stalo u neho a z toho dôvodu jej navrhol, že jej zaplatí plastiku. Záverom uviedol, že si všetky
zranenia spôsobila sama“. Prvoinštančný súd ďalej zistil, že v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký
posudok č. 75/16 prof. MUDr. N. W., CSc, v ktorom bolo konštatované, že podľa charakteru zistených
a dokumentovaných vonkajších následkov zranenia, zranenie tváre mohlo byť spôsobené priamym a

tvrdým násilím s hranou pôsobiacim jednorazovo a neopakovane na tvár poškodenej, pričom toto násilie
bolo relatívne vysokej intenzity. Popísaným následkom zodpovedajú také mechanizmy vzniku, ktoré
nevznikajú následkom úderov do tváre poškodenej osoby či už úderom dlaňou, päsťou alebo lakťom,
ale s vysokým stupňom pravdepodobnosti následkom pádu na hranatý predmet. Zo súdnoznaleckého
hľadiska nie je možné pre uvedené fakty a skutočnosti relevantne a jednoznačne potvrdiť, že zistené,

dokumentované a preukázané zranenia by boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa.
Uznesením č. ČVS:ORP-543/ZM-NR-2016 zo dňa 27.04.2016 bola vec postúpená Okresnému úradu
Nitra, odbor všeobecnej a vnútornej správy, pretože výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že
sa v tomto prípade nejedná o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1

písm. d) zákona č. 372/1990 Z. z. o prieskumoch v znení neskorších prepisov. Proti tomuto rozhodnutiu
podala žalobkyňa ako poškodená v tom konaní sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa 24.06.2016 sp.
zn. 3Pv 263/16/4403-6 zamietnutá ako nedôvodná. V odôvodnení prokurátorka uviedla, že bolo zistené
a preukázané, že poškodená večer bezprostredne pred skutkom požívala alkoholické nápoje vo väčšejmiere, následne prišla do bytu xxxxx, ktorý spal a začala na neho kričať, pričom ako prvá sotila do
xxxxx, ktorý ju odsotil a poškodená spadla na hranu postele, v dôsledku čoho si spôsobila zranenia.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že zranenia poškodenej vznikli priamym konaním xxxxx,

avšak možno konštatovať, že medzi jeho konaním a zraneniami poškodenej je daná príčinná súvislosť.
Ďalej súd prvej inštancie zistil, že zo spisu Okresného úradu Nitra sp.zn. OU-NR-OVVS2-2018/014968
vyplýva, že žalovaný uviedol, že „nevie v ktorom momente si rozbila čelo o posteľ, ale s určitosťou
vie, že jej to nespôsobil on, je možné, že ako padala na zem, tak si zranenia spôsobila. Nevie kedy si
rozbila čelo o váľandu, nakoľko tých pádov bolo viacero a nevie kedy si to mohla spôsobiť“. Ďalej v

odôvodnenínapadnutéhorozsudkukonštatoval,ževspiseorgánuprejednávajúcehopriestupokbolo,že
„nebolo dostatočne preukázané, že by sa obvinený z priestupku dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví z ktorého bol obvinený, pretože došlo k rozporom v
samotnýchvýpovediachoznamovateľky,ktorádoznala,žebolaznačnepodvplyvomalkoholu,nepamätá
si úplne všetko.“ Ďalšie zistenie prvoinštančného súdu bolo, že žalovaný nerozporoval, že žalobkyňu
od seba odstrčil, čo sám uviedol v rámci priestupkového konania i v rámci trestného konania, no sporil

skutočnosť, že práve v tomto momente, resp. týmto konaním došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne.

14. Odvolací súd konštatoval, že prvoinštančný súd nevyhodnocoval skutočnosti, ktoré pre náležité
zistenie skutkového stavu a voľné hodnotenie dôkazov realizovať mal. Uvedené bolo potrebné z už
vyhodnocovanými otázkami (existencie škody) posúdiť pred tým, ako došlo k rozhodnutiu o základnej

otázke tohto konania, ktorou je existencia zodpovednosti žalovaného za škodu žalobkyne ( protiprávne
konanie a príčinná súvislosť).

15. Ďalej uviedol, že pre ucelený pohľad na okolnosti dňa 17.03.2016 a s tým spojené vyhodnocovanie
dôkazov dávajúcich odpoveď na okolnosti poškodenia zdravia žalobkyne je potrebné poukázať na to,

že nesporným bolo, že išlo o relatívne krátku známosť strán sporu a že do toho dňa bol vzťah žalobkyne
voči žalovanému úprimný a naklonený, až pokiaľ nezistila ňou tvrdenú neveru. Pokiaľ ide skutkový dej
(incident dňa 17.03.2016) boli v konaní stranami predložené najmä „sprostredkované dôkazy“ vytvárané
stranami tohto konania (napr. anamnéza v lekárskej správe, alebo výpoveď na príslušných orgánoch v
rámci trestného alebo priestupkového konania), ktoré mali dosvedčovať pravdivosť tvrdení a okolností

poškodeniazdraviažalobkyne(tvrdenévtomtosúdnomkonaní),apretoichbolopotrebnévyhodnocovať
komplexne v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, každý jednotlivo a vo svojom súhrne.
Pravdivosť (hodnovernosť) rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobkyne a žalovaného sa opierali
najmä o tvrdenia učinené v iných konaniach. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie
nedostatočne vyhodnocoval a (ne)odôvodňoval hodnovernosť tvrdení žalobkyne v trestnom konaní,

ktoré súviseli s tým, že dňa 19.03.2016 v trestnom oznámení uvádzala, že „len on (žalovaný) jej
spôsobil zranenia, lebo tam boli len oni dvaja“ v súvislosti s anamnézou uvedenou v lekárskej správe
zo dňa 22.03.2016. Na rozdiel od anamnézy obsiahnutej v lekárskej správe zo dňa 17.03.2016, v ktorej
uviedla „spadnutie“, v uvedených listinách sa nachádzala „výpoveď“ o tom, že zranenia jej spôsobil
žalovaný. Hoci sa prvoinštančný súd snažil vysporiadať sa s rozpornými tvrdeniami v rámci viacerých

„záznamov“nalistinách,pretoževsúdnomkonaníišlootvrdenieprotitvrdeniu,predsalenišloodôkazné
prostriedky, ktoré mali rozhodnúť o hodnovernosti tvrdení žalobkyne alebo žalobcu. Odvolaciemu súdu
v hodnotení dôkazov prvoinštančného súdu chýbal napríklad prvok porovnávania vývoja „postoja“
žalobkyne z pohľadu rozporných tvrdení v sprostredkujúcich dôkazoch (o páde, alebo o spôsobení
zranení žalovaným) z pohľadu času. Ak v čase tesne po incidente uviedla u lekára „pád“ ako dôvod

zranenia a z vykonaného dokazovania súd zistil, že v rámci trestného oznámenia dňa 19.03.2016 (o dva
dni neskôr) uviedla, že „určite on jej spôsobil zranenia“, potom návšteva žalovaného u žalovanej z jej
iniciatívy (dva dni potom, a ktorá zrejme trestnému oznámeniu predchádzala), kedy jej žalovaný ponúkol
obväz a lieky od bolesti, mohla nasvedčovať aj motivácii, ktorou pôvodne mala žalobkyňa „neprezradiť“
žalovaného. Otázkou bolo, za akým účelom by chcela žalovaná, ako žena, opätovne „vidieť“ žalovaného

po takom incidente. Uvedené nebolo v konaní tvrdené a ani zisťované, pričom odvolací súd poukazuje
na ust. § 150 ods. 2 CSP, kedy možno aj zamlčané (nevypovedané) okolnosti a motivácie v rámci
potrebného skutkového stavu od strán zistiť, a vniesť tak svetlo do vnútorne obsahovo „rozporných“
sprostredkovaných dôkazov, ktoré mohli rozhodujúce tvrdenia žalobkyne v tomto konaní o spôsobenej
škode žalovaným odstrániť.

16. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvoinštančného súdu, akým si vyložil výpoveď žalovaného
v trestnom konaní dňa 20.04.2016, že prirodzene reagoval, odsotil ju od seba a možno vtedy si rozrazila
čelo, a to že sa tak mohlo, ale nemuselo stať, čo navodzuje stav neurčitosti konania a následku. Uviedol,že si treba uvedomiť, že v trestnom konaní žalovaný vypovedal v pozícii, v ktorej mu hrozil trestnoprávny
postih a vnútorná vôľa vypočúvaného vo vyjadrení „možno vtedy si rozrazila čelo“, mohla zahrňovať
zľahčovanie zodpovednosti a vedomosti žalovaného o tom, že nie v dôsledku samotného sotenia, ale v

dôsledku pádu sa žalovanej stali zranenia. V priestupkovom konaní dňa 02.08.2016 žalovaný uviedol, že
žalovanú odstrčil, aby nepokračovala vo fyzickom napádaní, musela byť značne pod vplyvom alkoholu,
lebo nevedela stáť na nohách a niekoľkokrát padla na zem, tak si zranenia spôsobila sama. Odvolací
súd poukázal na posun „videnia“ žalovaného ohľadne udalosti incidentu zvýrazňujúc skutočnosť opitosti
žalovanej a jej pády spojené s jej zraneniami a zmenu „sotenia“ na „odstrčenie“. Ani tento posun nebol

súdom prvej inštancie náležite zhodnotený (odôvodnený) v súlade so zásadami voľného a komplexného
hodnotenia dôkazov - hodnovernosti výpovedí strán sporu v tomto súdnom konaní. Z uvedeného
pohľadu je potrebné sa s možnými závermi o nehodnovernosti popierajúcich tvrdení žalovaného v
tomto konaní vysporiadať vo svetle aj iných dostupných a vykonaných dôkazov. Otázkou tiež zostalo,
či súdom zistená skutočnosť, že žalovaný bol podľa zistení prvoinštančného súdu skôr priestupkovo
prejednávaný v inej veci, mala alebo nemala vplyv na hodnovernosť obrany žalovaného, pričom toto

odôvodnené nebolo. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní žalobkyňa neprodukovala rozporné
tvrdenia ohľadne rozhodujúcich skutočností tak, ako uvádzal súd prvej inštancie. V sporovom konaní
v zásade platí, že žalobkyňa má povinnosť preukázať to, čo tvrdí, ale treba brať zreteľ aj na to, že
pokiaľ hodnovernosť tvrdení žalobkyne je žalovaným rozporovaná, je zároveň hodnovernosť tvrdení
žalobkyne priamo úmerná hodnovernosti popierania žalovaným. Inými slovami, len účinné popretie

skutočností dostatočne navodzuje stav dostatočne nepreukázaných tvrdení protistrany. Tvrdenia strán
sú prostriedkami procesného útoku a obrany. Výpoveď strany sporu je dôkazným prostriedkom.
Vyjadrenie žalovaného, že mu to celé bolo ľúto a z toho dôvodu žalobkyni navrhol, že jej zaplatí
plastiku, nie je podľa názoru odvolacieho súdu samo o sebe dôkazom o zodpovednosti žalovaného, ale
opätovne je treba konštatovať, že súd sa dostatočne nevysporiadal s možnými do prípadu zapadajúcimi

pohnútkami žalovaného takto sa vyjadriť a to v tom ktorom konkrétnom čase. Uvedené treba vyhodnotiť
na účely hodnovernosti dvoch rozdielnych verzií (verzia žalobkyne a žalovaného) podstatných tvrdených
skutkových okolností prípadu. I keď prvoinštančný súd správne uviedol, že v zmysle ust. § 193 CSP je
viazaný rozhodnutím, že bol spáchaný priestupok, alebo trestný čin a nie odôvodnením rozhodnutia,
nemožno ale konštatovať, že ak príslušný orgán neodsúdi osobu trestne alebo priestupkovo stíhanú,

napríklad z dôvodu „in dubio pro reo“, že také rozhodnutie je vždy pre civilný súd záväzným zdrojom
poznania „neviny“ osoby na účel civilnej zodpovednosti. Ak vec prejednávajúci orgán prišiel k záveru, že
žalobca priamo (napr. úderom, sotením) nespôsobil žalovanej zranenia, nevylúčil (naopak konštatoval),
že príčinná súvislosť existuje, potom ak je rozhodnutie súdu po konštatovanom závere iného príslušného
orgánu v zhodnej a rozhodujúcej otázke odlišné, je treba odlišnosť náležite podporiť. Ohľadne požitia

alkoholických nápojov žalobkyňou v čase pred incidentom bolo správne zistenie prvoinštančného súdu
otom,žežalobkyňabolapodvplyvomalkoholu.Inéprívlastkyalkoholovéhovplyvu(napr.značne)nemali
oporu vo vykonanom dokazovaní (dovtedy vykonanom). Na tento účel možno v prípade potreby vykonať
žalobkyňou navrhovaný výsluch svedka, ktorý zhodnotí subjektívne vnímanú opitosť žalobkyne.

17. Odvolací súd vyslovil názor, že ak súd prvej inštancie, po doplnení rozhodujúcich skutkových tvrdení
strán sporu (§ 150 ods. 2 CSP), dospeje k záveru o existencii skutkového deja, ktorý nasvedčuje
hodnoverne tomu, že žalovaná sa v dôsledku sotenia žalovaného udrela o váľandu a vyhodnotí, že
táto váľanda jej mohla spôsobiť tvrdené zranenia (v kontexte prijateľnosti príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného a následkov zranení žalobkyne z prebratého znaleckého posudku vykonaného v

trestnom konaní), potom existuje objektívna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou
žalobkyne (škoda na zdraví, alebo jej časť pripísateľná konaniu žalovaného). Išlo by tak o priamy,
bezprostredný,aneprerušenýnásledokkonaniažalovaného. Konaniežalovanejbezprostrednepopáde
v dôsledku sotenia žalovaným nebolo zrejme možné ovplyvniť jej vôľou tak, aby nespadla (neudrela
sa). Konanie žalovaného (sotenie, alebo iné konanie) je konaním založeným na jeho vôli a vedomosti,

hoci mohlo ísť o vyprovokovanú reakciu na konanie žalobkyne. Ak súd dospeje k záveru, že existuje
zodpovednosť žalovaného, bude sa zaoberať otázkou výšky škody, otázkami predchádzaniu škodám na
oboch stranách sporu (ak existujú) podľa § 415 OZ a otázkami spoluzavinenia poškodenej (ak existuje).
V opačnom prípade (teda ak zodpovednosť žalovaného nezistí) žalobu zamietne, pričom svoje opätovné
rozhodnutie odôvodní v súlade so zákonnými zásadami uvedenými v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

18. Po vrátení spisu z odvolacieho súdu súd prvej inštancie, riadiac sa právnym názorom odvolacieho
súdu, ktorým je podľa § 391 ods.2 CSP viazaný, doplnil dokazovanie a v súlade s ustanovením
§ 150 ods.2 CSP opätovne vypočul žalobkyňu, žalovaného, svedkyňu W. F. a doplnil dokazovanieaj výsluchom navrhnutých svedkov N.. N. G. a V.. C. W. a zabezpečením priestupkového spisu
PK-1650/2013/A/2013/20165.

19. Žalobkyňa pri opätovnej výpovedi uviedla, že dňa 16.03.2016 sa stretla so žalovaným v jeho
garsónke, keď tam prišla neboli medzi nimi žiadne hádky, hoci už mala nejaké indície, že žalovaný
nadväzuje známosti s inými ženami, ale moc tomu nechcela veriť. Žalovaný večer zaspal a ona sa
pozrela do jeho mobilu a našla tam viaceré sexuálne konverzácie, z čoho bola v šoku a rozhodla, že
pôjde do baru, kde pracoval jej kamarát C., s ktorým sa chcela porozprávať a vyžalovať. Bar sa zatváral

o 24:00 hod. a potom ešte sedela s C. W., v inom podniku, ktorý sa nachádzal vedľa a to asi do 03:00
- 03:15 hod., pričom vypila 3 vodky, kávu a čaj. Aj keď nemala vôľu sa vrátiť naspäť k žalovanému,
uvedomila si, že tam má psíka, tak sa vrátila asi o 03:15 hod. Žalovaný spal, ale ona cítila potrebu
mu všetko povedať a tak ho zobudila, vykričala, čo zistila z jeho mobilu a chcela mu dať facku, ale
on sa bránil tým spôsobom, že ju od seba sácal a to niekoľko krát spredu aj od chrbta. Žalovaný
bol rozzúrený že mu nahliadla do mobilu. Následkom sácaní padala na zem a najväčšie zranenie si

spôsobila pádom na váľandu, ktorá bola v garsónke. Ona sa opitá necítila a je toho názoru, že alkohol
v tom nezohral žiadnu rolu. Následkom incidentu krvácala, krv sa jej z rán priam valila, preto žalovaný
zavolal sanitku a bola odvezená do nemocnice v Zlatých Moravciach, odkiaľ na druhý deň išla na reverz
domov. Potvrdila, že žalovaného volala ona. Urobila to preto, lebo chcela vedieť, čo bude ďalej, bola
zmätená, bili sa v nej emócie, pretože na jednej strane bola na žalovaného nahnevaná, ale na druhej

strane bola pripravená mu aj odpustiť, pretože mala k nemu vzťah, ktorý brala vážne. Žalovaný sa
vyjadril v tom zmysle, že ho to mrzí a že jej zaplatí plastickú operáciu, ale k samotnému incidentu sa
nevyjadroval. Pôvodne zvažovala, či to celé nechá tak, alebo podá trestné oznámenie, ale správanie
žalovaného ju utvrdilo v tom, že nemá o ňu záujem, žiadnym spôsobom nevyjadroval ľútosť voči nej
a ani nad skutkom, ktorý sa stal a to, že jej ponúkol zaplatenie plastickej operácie vnímala ako akési

„držhubné“. Nevie vysvetliť čo čakala od toho, že chcela aby žalovaný s ňou zostal, v tom čase ho
považovala za svoju najbližšiu osobu, ale zistila, že je voči nej ľahostajný a po rozhovore s matkou,
dospeli k záveru, že to nemôžu takto nechať a trestné oznámenie podajú. K rozporu medzi výpoveďou
na polícii a na súde uviedla, že je pravdou to, že k zraneniu došlo, pretože spadla, ale spadla v dôsledku
toho, že ju sotil žalovaný, čo na polícii nepovedala, pretože v tom čase bola emočne rozladená a bili sa

v nej emócie a to hnev voči žalovanému a vôľa mu odpustiť. Do garsónky žalovaného išla 17.03.2016
o cca 03:00 hodine pešo a sama. K rozporu ohľadne toho, že pôvodne vypovedala, že bola opitá
a teraz tvrdí, že vypila iba 3 vodky uviedla, že v čase výsluchu bola po otrase mozgu, bola v šoku,
prežívala emočný stres a mnohé veci a udalosti si nepamätala a v tom čase si aj sama myslela, že si
udalosti nepamätá kvôli alkoholu. Až neskôr, keď situáciu rozoberala s psychiatričkou, dospela k záveru,

že si udalosti nepamätala nie kvôli nadmernému požitiu alkoholu, ale kvôli stresu, šoku a následku
otrasu mozgu. Ďalej uviedla, že sa jej život po tejto udalosti dosť zmenil. Vysokú školu neukončila,
chýbal jej posledný rok. So svojím stavom dlho bojovala, hanbila sa chodiť medzi ľudí s modrinami,
necítila sa bezpečne, bála sa chodiť von a dlho pracovala na tom, aby sa mohla zaradiť do normálneho
života a fungovať. Predtým, ako sa toto stalo, bola normálne bezstarostné dievča. Alkohol požívala

normálne tak, ako každý vysokoškolák, pohybovala sa v spoločnosti svojich spolužiakov, išli spolu na
pivo, nebola žiadna alkoholička ani feťáčka. Pripustila, že v minulosti, ešte pred nadviazaním vzťahu
so žalovaným, sa mohla dopustiť nejakého exscesu, netvrdí, že je svätá, ale nešlo o nič agresívne na
rozdiel od správania žalovaného, ktorý agresívny bol.

20. Žalovaný v opätovnej výpovedi ku skutkovým okolnostiam uviedol, že dňa 16.03.2016 sa asi okolo
18.00 hod. stretol s I., ktorá vonku venčila psa. Spolu išli na pivo, dali si po jednom a išli domov. Bol to
bežnývečer,kedysarozprávali,navečeraliaokolo21:00hod.zaspal.Následne sazobudilnaveľkýkrik,
dupot, vulgárne nadávky na jeho osobu a po prebratí videl Moniku, ktorá bola veľmi opitá, pohybovala
sa nekoordinovane, chcela ho kopať, potkýnala sa a padala, mal pocit, že má aj nejakú omamnú látku v

sebe. Celý čas takto padala a nadávala mu, že ju podvádza, z čoho vyrozumel, že sa asi dostala do jeho
telefónu a tam zrejme objavila nejaké chaty, z ktorých si toto vyvodila. Je pravda, že takáto komunikácia
tam bola, išlo ale len o nejakú zábavku a keďže ich vzťah bol viac-menej voľný, nevidel na tom nič zlé.
I. ho udierala, ale žiadne zranenia mu nespôsobila, pretože jej údery boli predvídateľné a on sa im uhol.
Pri poslednom páde zrazu zistil, že zostala sedieť a mala rozrazené čelo a z rany sa jej valila krv. V tomto

momente sa zmenilo jej správanie, prestala s nadávkami aj s útokmi na jeho osobu. Vstala, vyzliekla
sa do pol pása a povedala, že si ide ľahnúť. To ako žalobkyňa spadla nevidel, videl ju len sedieť na
zemi pri váľande s rozbitou hlavou. Z uvedeného možno usudzovať, že si hlavu rozbila na tej váľande
pri páde, on ju nesotil, padla sama. Keď videl, že sa jej z rany valí krv volal na „112“, potom volal aj jejmatke. Následne prišli aj záchranári spolu s policajtami. Záchranárka sa pýtala na jej doklady, ktoré išiel
zobrať do kabelky a videl, že tam má marihuanu. Záchranka ju zobrala na vyšetrenie a na druhý deň,
keď bola v Zlatých Moravciach v nemocnici, tak mu poslala SMS-ku, aby ju prišiel zobrať. Asi o 17:30

hod. mu znova poslala SMS-ku, vtedy bola už v Nitre, chcela aby jej doniesol nejaké lieky od bolesti,
obväzy, repík, čo jej aj doniesol. Vtedy sa medzi štyrmi očami rozprávali čo sa vlastne stalo, s tým že
on jej oznámil, že pokiaľ sa takto chová, nechce zotrvať v tomto vzťahu, ale ona chcela, aby zostal pri
nej a staral sa o ňu. Ďalej uviedol, že žalobkyňa zaútočila prvá, on nepodnikal žiaden protiútok, nesácal
ju, vyhýbal sa iba jej útokom. I. bola opitá a zrejme aj pod vplyvom drog, pretože ju videl predtým

viackrát pod vplyvom alkoholu, ale nikdy sa takto nechovala ako v túto noc, padala, potkýnala sa a takto
mohla spadnúť asi 5-krát možno aj viac. Na druhý deň keď bol u nej a povedal niečo v tom zmysle,
že je mu to ľúto, tak to bolo preto, že sa chcel sa s ňou rozísť v dobrom a keďže dobre zarábal, tak
vyjadril aj snahu pomôcť tým, že jej zaplatí plastickú operáciu. Po zranení sa ešte sama vyzliekla, išla
do kúpeľne a chcela ísť spať. K rozporu ohľadne jeho vyjadrenia v rámci trestného konania a na súdnom
pojednávaní, kedy sa vyjadril, že žalobkyňu od seba odsotil a teraz tvrdí, že ju nesácal, uviedol, že pri

výsluchu na polícii tomu neprikladal váhu a v skutočnosti išlo o to, že keď ho žalobkyňa v noci zobudila,
bol rozospatý, sedel na posteli, ona na neho útočila a keď sa chcel postaviť, tak sa jej nejako dotknúť
musel a týmto dotykom ju vlastne chcel od seba oddialiť aby mohol vstať. Žalobkyňa vtedy nespadla,
pokiaľ by pri tomto dotyku mala spadnúť, tak by spadla dozadu a nie dopredu.

21. Svedkyňa W. F., matka žalobkyne, pri svojej opakovanej výpovedi uviedla, že dňa 17.03.2016 nad
ránom okolo 3.00 hod. jej telefonoval žalovaný a hovoril, aby si prišla zobrať dcéru, že je všetko od krvi,
ale ako rozospatá nevedela vyhodnotiť vážnosť situácie. Žalovaný bol priateľ jej dcéry, ich vzťah mohol
trvať asi 5 mesiacov, dcéra ho mala rada, bola zaľúbená, vzťah brala vážne. Dňa 17.03.2016 ráno ju
žalovaný kontaktoval opäť s tým, že jej donesie dcérine veci a psíka, vtedy prvýkrát od neho zistila, čo sa

vlastne stalo. Hovoril že sa s dcérou pohádali, vyčítala mu neveru, že ho v noci zobudila, začali sa drgať
medzi sebou a že dcéra má rozrazené čelo, že jej tiekla krv a on volal záchranku. Dcéra z nemocnice
odišla na reverz, ale bola na tom zle, nebola schopná sa starať o seba, takže prišla za ňou, pričom dcéra
jej povedala čo sa udialo, že zistila, že žalovaný jej je neverný, bola z toho nešťastná, chcela si to s ním
vydiskutovať, bola rozrušená, preto ho v noci zobudila, začalo medzi nimi nejaké strkanie, on ju sotil, na

čo spadla na hranu postele. Zrejme aj odpadla, lebo potom si už na nič nespomenula. Pamätá si ešte
ako ju brali do sanitky, mala otras mozgu. Keď dcéra prišla domov kontaktovala ju a aj žalovaného.
Chcela aby jej doniesol lieky od bolesti, dezinfekciu na rany, obväzy. Žalovaný prišiel, niečo jej doniesol,
ale zdržal sa veľmi krátko a rýchlo odišiel. X. hovoril s dcérou aj osamote, potom aj za jej prítomnosti a
to, že mu to je všetko ľúto a že dcére zaplatí plastiku. U. isté povedal aj počas ich ranného rozhovoru.

Na otázku, či nemala dcéra strach so žalovaného potom čo sa udialo uviedla, že dcéra si to chcela s
ním vysvetliť, mala ho rada, ale žalovaný bol taký chladný, jeho návšteva bola naozaj veľmi krátka,
doniesol to, čo od neho chcela a nič konkrétne nebolo medzi nimi povedané, iba to, že mu to je ľúto a že
jej zaplatí plastiku. S. sa rozhodla podať trestné oznámenie sama, motivovalo ju zrejmé to, že sa cítila
zranená, zúfalá a veľmi sa jej dotklo, že takýmto spôsobom sa zachoval človek, ktorého ona ľúbila. Q.

od neho iný prístup, prejavenie ľútosti a to že žiadnu ľútosť neprejavil a aj to, že si uvedomila dôsledky
aké jej toto zranenie spôsobilo, bolo dôvodom, prečo sa rozhodla podať trestné oznámenie.

XX. G. npor. N.. N. G., uviedol, že s odstupom času si nepamätá na skutok týkajúci sa žalobkyne. Po
ozrejmení skutku, ku ktorému svedok spisoval podané trestné oznámenie uviedol, že vtedy zrejme

robil na výjazde, ale potom bola vec niekde posunutá a nevie kde to skončilo. I. uviedol, že určite sa
nemohlo stať, že by počas výsluchu tento prerušil a vyslúchanú osobu odviezol na vyšetrenie. Ak by
takáto situácia nastala, zavolal by záchranku a dal by to do zápisu. T. si, že by niečo také niekedy urobil.
Na nejaké napadnutie v byte v I. si spomína, ale vôbec si nepamätá na osobu a nevie o koho sa jedná.
U. výsluchov má veľmi veľa. D. keď prijíma trestné oznámenie, tak vopred túto osobu poučí a zapisuje

vždy to, čo vypovedá a nikdy nikoho nenavádza alebo neovplyvňuje vo výpovedi. F. dá vyslúchanej
osobe prečítať, ktorá ju potom podpíše.

XX. G. V.. C. W., uviedol, že sa so žalobkyňou aj so žalovaným osobne pozná, obaja sú jeho kamaráti.
Naobdobiekedydošlokincidentumedzižalobkyňouažalovanýmsi sodstupomčasuveľminespomína.

C. si, že sedel v bare Z. a vtedy tam prišla I. a podľa jeho názoru mala už v tom čase niečo vypité, ona
sa rada zabávala a ľúbila si aj vypiť. G. pri stole viacerí, pričom on sa najviac bavil s jednou osobou
menom I. a I. veľmi pozornosť nevenoval. I. pila vodku, mohlo to byť tak 3, 4, 5, X..., on nekontroloval
koľko toho vypila, X vodka by bolo málo a XX vodiek by bolo veľa. I. sa mohla v bare zdržať tak X až Xhodiny, odišla taxíkom, vyprevadiť ju nebol nikto, myslí si, že bola schopná normálne odísť a nasadnúť
do taxíka. C. odchode nebola celkom na mol, že by padala, ale mala toho v sebe viac, ako keď do baru
prišla. V čase keď prišla do baru, aj v čase keď odišla, nemala na sebe žiadne zranenia. T. či I. brala

drogy, nemá o tom poznatok. K tomu o čom sa bavili sa nevie vyjadriť, nepamätá si o čom hovorila I.
a či riešila nejaké problémy ohľadne žalovaného, ale možné to je, ibaže si to nepamätá, lebo sám bol
opitý. T. sa vyjadriť či sa I. v bare bavila, bola veselá, alebo naopak bola smutná a plakala.

XX. G. sa v rámci dokazovania opätovne oboznámil so všetkými listinnými dokladmi a to tými, ktoré

boli pôvodne predložené, ako aj s tými, ktoré boli zabezpečené v konaní po vrátení spisu z odvolacieho
súdu. B. boli nasledovné listinné doklady: fotografické zábery poškodenia zdravia žalobkyne v počte X
kusy, zápisnica o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnica o výsluchu svedka - poškodeného
zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie B. v T. zo dňa XX.XX.XXXX, uznesenie B. T. zo dňa XX.XX.XXXX
Q.: B.-XXX/ZM-NRXXX, lekársky posudok o bolestnom a o G. zo dňa XX.XX.XXXX, sťažnosť proti
uzneseniu o postúpení veci adresovanú Q.: B uznesenie B. prokuratúry T. č. X Pv XXX/XX-XXXX-X

zo dňa XX.XX.XXXX, návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí vydaných v prípravnom konaní zo
dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie o postúpení konania z GP SR zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie z
KP NR zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie na GP SR zo dňa XX.XX.XXXX, podnet pre opätovné vydanie
uznesenia pre začatie trestného stíhania a následného uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie
zKPNRzodňaXX.XX.XXXX,urgencianaGPSRzodňaXX.XX.XXXX,trestnékonanie-upovedomenie

z GP SR zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnica o výsluchu svedka zo dňa XX.XX.XXXX, výpis z ústrednej
evidencia priestupkov MV SR zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález zo dňa XX.XX.XXXX,
dočasný prepúšťací list zo dňa XX.XX.XXXX, nález - vyšetrenie CT zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska
správa - nález zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa- nález zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa -
nález z traumatológie zo dňa XX.XX.XXXX, nález vyšetrenie CT zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa

- nález z B. zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález zo stomatochirurgie zo dňa XX.XX.XXXX,
lekárska správa - nález z neurológie zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález z B. zo dňa
XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález zo stomatochirurgie zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa -
nález z B. zo dňa XX.XX.XXXX, lekárska správa - nález zo dňa XX.XX.XXXX, lekársky nález zo dňa
XX.XX.XXXX, príjmový pokladničný doklad z Q. nemocnice T., vypracovanie posudku o bolestnom a

sťažení spoločenského uplatnenia - vyúčtovanie nákladov za vypracovanie, rozhodnutie všeobecnej
vnútornej správy B. úradu zo dňa XX.XX.XXXX, lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX, zapožičaný spis B. úradu T. číslo: OU-NR-B vyšetrovací spis B. F. I. Q.:
B.-XXX/ZM-NR-XXXX - fotokópia, upovedomenie KP T. zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o preskúmanie
zákonnosti právoplatných rozhodnutí zo dňa XX.XX.XXXX, upovedomenie o spôsobe vybavenia z KP

T. zo dňa XX.XX.XXXX, stanovisko I.. Z. I. - psychiatričky k účasti žalobkyne na pojednávaniach za
prítomnosti žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, zapožičaný spis z B. úradu T. číslo: PK-XXXX/XXXX/A/
XXXX/XXXXX, kópie fotografických záberov žalobkyne v počte XX kusov, fotografické zábery žalobkyne
v počte XX kusov.

XX. Z vyšetrovacieho spisu Q.:B.-XXX/ZM-NR-XXXX vyplýva, že žalobkyňa dňa XX.XX.XXXX podala
trestné oznámenie, v ktorom uviedla, že dňa XX.XX.XXXX okolo XX:XX šla za žalovaným. H. s ním v
byte a ako on išiel späť tak si chcela overiť, či ju s niekým nepodvádza a preto mu pozrela do mobilného
telefónu a našla komunikáciu so XX ročnou slečnou, zostala smutná a odišla z bytu preč okolo polnoci
za kamarátom do baru a tomu sa vyrozprávala, aj popila nejaký alkohol a vie, že toho nebolo málo, dosť

vodky vypila, priznala že bola opitá a nepamätá si úplne všetko presne, ale hlavné veci si pamätá. V
čase okolo X,XX hod. sa vrátila späť do bytu, kde ju už čakal priateľ a hneď mu povedala, čo z telefónu
zistila, vykričala mu to. On tiež kričal, potom to prešlo do vzájomného sácania, zdá sa jej že ho sotila
prvá. A potom si pamätá, že sa klbčili, sácali, ona padla aj viackrát na zem, pamätá si len toto, nepamätá
si žiadne údery, ani to, že by ju kopal, ale určite jej len on spôsobil zranenia, lebo tam boli len oni dvaja.

C. si pamätá že bola v sanitke. O., že v čase útoku bola dosť pod vplyvom alkoholu a vie, že by si vtedy
ani väčší úder nepamätala a neuvedomila si to, preto si na to poriadne nespomína. Y. za ňou prišiel
žalovaný, povedal, že mu je to ľúto a že sa to už nestane a že je ochotný jej zaplatiť plastiku. C. tým ju
nikdy fyzicky nenapadol, ani sa jej tým nehrozil, nevyhrážal, len sa párkrát pohádali (čl. X,XXX). O. č.
Q.: B.-XXX/ZM-NR-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na

zdraví podľa § X56 ods. 1 U. zákona (čl. XX, XXX). S. XX.XX.XXXX žalobkyňa do zápisnice (čl. XX-XX,
XXX-XXX) uviedla, že zistila, že žalovaný komunikuje zo XX ročnou dievčinou, s ktorou si dohadoval
sexuálne stretnutie, čo ju nahnevalo a odišla do baru, vyrozprávať sa priateľovi. C. tomu niečo popili.
B. k žalovanému domov, kde ho pri príchode zobudila a začala kričať. Y. bol na ňu agresívny, nedalojej to a zdvihla na neho ruku, chcela mu dať facku, čo sa jej nepodarilo a on nato v zúrivosti reagoval,
že ju dobil. T. predtým ho takého agresívne nevidela. Na celý skutok, teda na napadnutie si pamätá
len útržkovite, nevie uviesť ako smerovali jeho údery, ale udieral ju najmä na tvár. C. sa zľakol keď

videl to množstvo krvi a zavolal sanitku. A. bol vedený hlavne na tvár, vkuse ju sácal, z čoho padala a
vtedy si zrejme zranila členok. O., že reverz podpísala, lebo sa bála, aby za ňou do nemocnice neprišiel
žalovaný. V závere uviedla, že na základe jej iniciatívy asi dva dni po útoku prišiel za ňou žalovaný,
keď mu telefonovala, že sa chce s ním porozprávať a on jej ponúkol, že jej prinesie obväzy a lieky od
bolesti. Y. prišiel povedal, že keď predá rodičovský dom, tak jej zaplatí plastiku, čo počula aj jej mamina,

ktorá bola v inej miestnosti. F. vypočutý v rámci trestného konania dňa XX.XX.XXXX uviedol, že okolo
tretej hodiny ráno ho zobudil strašný krik. F. si otvorila dvere, prišla s veľkým krikom. S. za ním k posteli,
vtedy ležal, a začala ho udierať rukami a kopať nohami. C. reagoval tak, že ju odsotil od seba. I. vtedy si
rozrazila čelo, keď spadla na drevenú hranu váľandy. D. sa nachádzala pri jeho posteli, na ktorej spal.
B. vtedy spadla. Po tomto ešte veľa krát spadla, nakoľko nato malo vplyv určite aj to, že bola opitá. Y.
videl, že má rozrazené čelo, hneď volal záchranku a aj jej matke. Y. na reverz odišla z nemocnice na jej

požiadanie išiel za ňou do T., aby jej na jej žiadosť priniesol obväzy a niečo malé pod zub. H. mu ľúto, že
sa to celé stalo u neho a z toho dôvodu jej navrhol, že jej zaplatí plastiku. F. uviedol, že si všetky zranenia
spôsobila sama. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XX prof. I.. N. W., X., (čl.
A.-XXX), v ktorom bolo konštatované, že so súdnoznaleckého posudku je možné usudzovať, že podľa
charakteru zistených a dokumentovaných vonkajších následkov zranenia tváre mohlo byť spôsobené

priamym a tvrdým násilím s hranou pôsobiacim jednorazovo a neopakovane na tvár poškodenej, pričom
toto násilie bolo relatívne vysokej intenzity. C. následkom zodpovedajú také mechanizmy vzniku, ktoré
nevznikajú následkom úderov do tváre poškodenej osoby, či už úderom dlaňou, päsťou alebo lakťom,
ale s vysokým stupňom pravdepodobnosti následkom pádu na hranatý predmet. Zo súdnoznaleckého
hľadiska nie je možné pre uvedené fakty a skutočnosti relevantne a jednoznačne potvrdiť, že zistené,

dokumentované a preukázané zranenia by boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním páchateľa. C.
lakťa mohlo rovnako vzniknúť priamym konaním páchateľa, ale tiež nárazom na okolité predmety. C. na
vnútornej strane hornej časti píšťaly naopak vzniklo s vysokým stupňom pravdepodobnosti zakopnutím
poškodenej o tvrdý predmet. C. vzniká následkom zlého dostúpenia na nerovnosť podložky - teda samo
poškodením a len zriedkavo sa dá určiť, či mu predchádzalo strčenie, sotenie, myknutie páchateľom. O.

sp.zn. Q.: B.-XXX/ZM-NR-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola vec postúpená B. úradu T., odbor všeobecnej
a vnútornej správy, nakoľko výsledky skráteného vyšetrovania preukazujú, že sa v tomto prípade sa
nejedná o trestný čin ublíženia na zdraví podľa § X56 ods. 1 U. zákona, ale ide o skutok, ktorý
by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. X písm. d) zákona č.
XXX/XXXX Z.z. o prieskumoch v znení neskorších prepisov. C. tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa

(poškodená v trestnom konaní ) sťažnosť, ktorá bola uznesením zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn. XPv XXX/
XX/XXXX-X zamietnutá, pretože nie je dôvodná. V odôvodní prokurátorka uviedla, že bolo zistené a
preukázané, že poškodená večer bezprostredne pred skutkom požívala alkoholické nápoje vo väčšej
miere, následne prišla do bytu xxxxx, ktorý spal a začala na neho kričať, pričom ako prvá sotila do
xxxxx, ktorý ju odsotil a poškodená spadla na hranu postele, v dôsledku čoho si spôsobila zranenia.

D. dokazovaním nebolo preukázané, že zranenia poškodenej vznikli priamym konaním xxxxx, avšak
možno konštatovať, že medzi jeho konaním a zraneniami poškodenej je daná príčinná súvislosť. C.
(žalobkyňa) sa snažila rozhodnutie prokurátorky zvrátiť návrhom na zrušenie právoplatného rozhodnutia
adresovaným K. prokuratúre SR, ktorá podanie postúpila vecne a miestne príslušnému prokurátorovi
Y. prokuratúry v T., ktorý oznámil právnemu zástupcovi žalovanej, že podanie vybavované nebude a

tiež podnetom na opätovné vydanie uznesenia o začatí trestného stíhania a následného uznesenia o
vznesení obvinenia, ktoré rovnako zo strany Y. prokuratúry T. vybavené nebolo s poukazom na ust. §
31 ods. X zák. č. XXX/XXXX Z.z. o prokuratúre. F. sa domáhala tiež preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia prokurátorky B. prokuratúry T. podaním zo dňa XX.XX.XXXX , o ktorom Y. prokuratúra T.
rozhodla dňa XX.XX.XXXX tak, že žiadosť bola odložená. V upovedomení o vybavení je uvedené, že

právna argumentácia uvedená v preskúmavaných rozhodnutiach je vecne správna.

XX. Zo spisu B. úradu T. sp.zn. OU-NR-B vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný boli predvolaní na
prejednanie priestupku. S. XX.XX.XXXX sa dostavil iba žalovaný, ktorý uviedol, že sa prebral okolo
X,XX hod. na krik, kopance po tele, udieranie po tele zo strany žalobkyne, na čo sa snažil posadiť na

posteľažalobkyňuodsebareflexívneodstrčil,abynepokračovalavofyzickomnapádaní.G.pokračovala
a musela byť značne pod vplyvom alkoholu, lebo nevedela stáť na nohách a niekoľkokrát padala na
zem, pričom sa vždy sama zodvihla. T. v ktorom momente si rozbila čelo o posteľ, ale s určitosťou vie,
že jej to nespôsobil on, je možné, že ako padala na zem tak si zranenia spôsobila. Už len uvidel, žežalobkyňa krváca, no ona to nevnímala. D., že krvácanie je dosť silné, tak jej zavolal rýchlu zdravotnú
pomoc. O., že žalobkyňu odsotil iba raz a neudieral ju. T., kedy si rozbila čelo o váľandu, nakoľko tých
pádov bolo viacero a nevie kedy si to mohla spôsobiť. F., ani jej právny zástupca, sa na prejednanie

veci nedostavili. M. č. OU-NR-B zo dňa XX.XX.XXXX bolo konanie zastavené. V odôvodnení bolo
konštatované, že nebolo dostatočne preukázané, že by sa obvinený z priestupku dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví, z ktorého bol obvinený, pretože došlo
k rozporom v samotných výpovediach oznamovateľky, ktorá doznala, že bola značne pod vplyvom
alkoholu, nepamätá si úplne všetko. O. nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

XX. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX
vypracovanom I.. D. Y., C.. vyplýva začiatok liečby žalobkyne dňa XX.XX.XXXX a jej ukončenie ku
dňu XX.XX.XXXX. W. pri bolestnom hodnotil nasledovné zranenia: rana na čele chirurgicky ošetrená
XXb; odierky s pomliaždením tváre XXb; zlomenina nosovej kosti a frontálneho výbežku čeľuste XXb;
pohmoždenie lakťa XXb; pohmoždenie kolenného kĺbu XXb; pohmoždenie členkového kĺbu XXb; otras

mozgu 1. st XXb;. celkový počet XXXb. K hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol:
traumatické postihnutie trojklaného nervu XXXb, deformácia nosa s poruchou priechodnosti XXb; jazva
na čele po poranení XXb, t.j. celkový počet bodov XXXb.

XX. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa XX.XX.XXXX

vypracovanom posudzujúcim lekárom I.. N. U. vyplýva, že žalobkyňa sa začala liečiť dňa XX.XX.XXXX
a liečenie ukončila dňa XX.XX.XXXX. V ústavnej starostlivosti bola dňa XX.XX.XXXX. V lekárskom
posudku lekár k bolestnému uviedol nasledovné zranenia s bodovým ohodnotením: rana na čele
chirurgicky ošetrená XXb; odierky s pomliaždením tváre XXb; rana kože mihalnice XXb, pomliaždenie
oka s krvácaním do sklovca XXb; zlomenina nosovej kosti a frontálneho výbežku čeľuste XXb;

pohmoždenie lakťa XXb;pohmoždenie kolenného klbu XXb; pohmoždenie členkového kĺbu XXb; otras
mozgu 1. st XXb;. celkový počet XXX b. K hodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia uviedol:
traumatické postihnutie trojklaného nervu XXXb, deformácia nosa s poruchou priechodnosti XXb; jazva
na čele po poranení XXb, t.j. celkový počet bodov XXX b.

XX. Z potvrdenia o vypracovaní lekárskeho posudku a príjmového pokladničného dokladu zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že za vypracovanie posudku žalobkyňa zaplatila poplatok XX,XX eur.

XX. Z výpisu z A. evidencie priestupkov I. vnútra G. republiky vyplýva, že žalovaný sa mal dopustiť
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že mal napadnúť I. G., ktorému mal spôsobiť rezné

rany čela a záhlavia, pričom mu bolo spôsobené ľahké zranenie. Y. bolo zastavené. Z pripojeného
priestupkového spisu sp.zn. PK- XXXX/XXXX/A/XXXX/XXXXX, ktorý si súd zadovážil v rámci doplnenia
dokazovania vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX podal I. G. oznámenie, že dňa XX.XX.XXXX bol v miestnom
pohostinstve požívať alkoholické nápoje, pričom k nemu prišiel V. S., ktorý na neho začal verbálne
útočiť, že je dlžný jeho žene XX eur. C. si však nepamätá ako sa dostali von, pretože bol pod vplyvom

alkoholu, ale zacítil, že mu niečo pravdepodobne pohár od piva rozbil o hlavu. C. bol prejednaný
dňa XX.XX.XXXX s tým, že bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania podľa § 76 ods.X písm.c)
zák.č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch, nakoľko správny orgán dospel k záveru, že spáchanie skutku, o
ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že na základe
spisového materiálu zaslaného z B. T. začal správny orgán konanie pre priestupok proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods.X písm.d) zák.č. XXX/XXXX Zb. o priestupkoch. V. S. poprel, že by bol
fyzicky napadol oznamovateľa, len do neho zavadil na schodoch, pričom sa mal oznamovateľ do neho
pustiť. B. I. G. v úradnom zázname zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že bol značne pod vplyvom alkoholu
a za zranenie si môže sám. G. vypočutí vo veci nepotvrdili, že by páchateľom bol obvinený V. S. a
nepotvrdili ani žiadny fyzický útok obvineného na oznamovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo konanie

zastavené, nakoľko spáchanie skutku nebolo preukázané.

XX. Z dočasného prepúšťacieho listu žalobkyne z T. v F. I., vystaveného dňa XX.XX.XXXX, vyplýva
diagnóza: X. cerebri, V. W. frontis capitis et facei I. dx, Q. nasi o deviationenm septi, fractura proc.
frontalis os.zygomatici I.dx, J.. R. bola predčasne ukončená na vlastnú žiadosť ( zo znaleckého posudku

č. XXX vyplýva že v preklade išlo o nasledovné diagnózy: otras mozgu, tržné rany čela, hlavy a tváre
vpravo, zlomenina nosa s vybočením nosovej priehrady, zlomenina čelového výbežku pravej jarmovej
kosti a opitosť).XX. V lekárskej správe z FN T. zo dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. je uvedené, že pacientka bola
odoslaná z chirurgického oddelenia zo F. I., kde je hospitalizovaná pre otras mozgu, spadla, na okolnosti
si nepamätá. Z ďalších predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobkyňa absolvovala viaceré

vyšetrenia na traumatológii, stomatochirurgii, B., neurológii, vykonané jej bol CT vyšetrenie, pričom v
neskorších správach (zo dňa XX.XX.XXXX) žalobkyňa uvádza, že bola napadnutá jej známou osobou
XX.XX.XXXX asi o X hodine rannej, na okolnosti si pamätá len matne, má výpadky. T. kontrolami bol stav
pacientky (žalobkyne) sledovaný . Z predložených fotografických záberov sú viditeľné zranenia tváre
žalobkyne.

XX. F. i žalovaný predložili do spisu aj viaceré fotografické zábery zachytávajúce žalobkyňu v čase pred
zranením a to jednak fotografie zachytávajúce samotnú žalobkyňu ako aj fotky žalobkyne zabávajúcej
sa v spoločnosti.

XX. G. prvej inštancie opätovne vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,

prihliadol na okolnosti, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu neboli zisťované, hoci pre náležité zistenie
skutkového stavu mali byť zistené a vyhodnotené a za tým účelom doplnil dokazovanie. G. považuje
za potrebné zdôrazniť, že v situácii, kedy priamymi svedkami skutku boli iba žalobkyňa a žalovaný, je
vzhľadom na ich rozdielne tvrdenia, zistenie skutkového stavu možné iba za pomoci existujúcich a to aj
nepriamych, sprostredkovaných a inak podporných dôkazov a ich komplexného vyhodnotenia v zmysle

zásady voľného hodnotenia dôkazov. Na základe uvedeného súd dospel k nasledovnému skutkovému
a právnemu záveru.

XX. F. so žalovaným udržiavali vzťah, ktorý bol zatiaľ iba krátkodobý, poznali sa maximálne X-X
mesiacov, pričom žalobkyňa bola do žalovaného zaľúbená, vzťah považovala za vážny a perspektívny.

F. sa so žalobkyňou stretával, schádzali sa aj u neho v garsónke, ale nepripisoval tomuto vzťahu až takú
vážnosť, preto popri známosti so žalobkyňou kontaktoval aj iné ženy prostredníctvom mobilu, na čom
nevidel nič zlé. S. XX.XX.XXXX sa žalobkyňa so žalovaným stretli v F. I., večer boli u žalovaného na
garsónke a po XX.XX hod., kedy žalovaný zaspal, žalobkyňa nahliadla do mobilu žalovaného a zistila,
že jej podozrenie ohľadne kontaktu s inými slečnami je pravdivé. G. riešila tak, že odišla najskôr do

H. baru a po jeho zatvorení o XX.XX hod. odišla do baru Z., kde sa stretla so C. W., ktorý tam bol v
spoločnosti iných osôb a zotrvala tam asi do X.XX hod. D. svedka C. W., ale aj z lekárskej správy zo
dňa XX.XX.XXXX, v ktorej bola konštatovaná opitosť žalobkyne, mal súd za preukázané, že žalobkyňa
v tú noc požívala alkohol vo väčšej miere, než ako ona sama tvrdila. F. svoje prvotné tvrdenie ohľadne
množstva požitého alkoholu zmenila a uvádzala maximálne X vodky, avšak podľa vyjadrenia svedka už

v čase kedy prišla do baru Z., mala niečo vypité a potom pila vodku, mohlo to byť tak 3, 4, 5, X..., presne
nevie, ale X vodka by bolo málo a XX vodiek by bolo veľa. O., že I. sa rada zabávala a rada si aj vypila.
G. tiež potvrdil, že do baru a aj z baru odišla bez akýchkoľvek zranení. G. mal za preukázané, že do
garsónky k žalovanému prišla okolo X.XX - X.XX hod., pričom na základe tvrdenia oboch strán konania,
že k zraneniu žalobkyne došlo jej pádom na hranu váľandy v garsónke, je nesporné, že do garsónky

prišla bez zranení a odchádzala preukázateľne s poškodeným zdravím. V garsónke boli prítomní iba
oni dvaja, pričom ohľadne skutkového deja sa zhodli iba v tom, že medzi nimi došlo k incidentu, ktorý
vyvolala žalobkyňa, keď po príchode do garsónky si chcela situáciu so žalovaným vyjasniť, vznikla medzi
nimi hádka, krik, žalobkyňa chcela žalovaného udrieť, avšak v ostatnom sa vo výpovediach rozchádzali.

XX. G. je toho názoru, že viac nezrovnalostí a zmien vo výpovedi je práve na strane žalobkyne, keď v
prvej svojej výpovedi v deň zranenia u lekára uviedla, že spadla, priznala aj požitie väčšieho množstva
alkoholu, čo korešponduje aj so závermi vyšetrenia, kedy okrem zranení bolo zistené, že je v stave
opitosti,čovyplývazuvedenejdiagnózy: J..C.podanítrestnéhooznámeniadňa XX.XX.XXXXuvádzala
že vypila dosť vodky, priznala, že bola opitá a aj keď si nepamätá úplne presne všetko, hlavné veci

si pamätá. O., že sa klbčili, sácali, ona žalovaného sotila prvá, padla aj viackrát na zem, nepamätá si
žiadne údery, ani to, že by ju kopal. G., že určite len žalovaný jej spôsobil zranenie vyvodzovala iba z
toho, že „tam boli len oni dvaja“, čo však nie je dostatočný dôkaz, pretože existuje ešte ďalšia možnosť
a to, že si žalobkyňa mohla spôsobiť zranenie sama pádom, bez akéhokoľvek pričinenia žalovaného,
ktorú možnosť žalobkyňa nebrala do úvahy. Na ďalšom výsluchu dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa uvádzala,

že po príchode do garsónky začala na žalovaného kričať, zdvihla ruku, chcela mu dať facku, čo sa jej
nepodarilo a on na to v zúrivosti reagoval, že ju dobil. G. si pamätá len útržkovite, nevie presne ako
smerovali jeho údery, ale udieral ju najmä na tvár, vkuse ju sácal a ona padala. Z nemocnice odišla na
reverz, lebo sa bála, aby tam za ňou neprišiel, zároveň ale uviedla, že po príchode domov mu z vlastnejiniciatívyvolala,žesachceporozprávaťaonsaponúkol,žejejprinesieliekyodbolestiaobväzy.Nasúde
žalobkyňa pôvodne vypovedala tak, že po príchode do garsónky žalovaného zobudila, lebo ho chcela
konfrontovať. N. reakcia bola veľmi agresívna, začali navzájom obaja veľmi kričať, slovne ju napádať,

chcela mu dať facku a ako mu ju išla dať, on zareagoval veľmi rýchlo tak, že ju niekoľkokrát odsotil,
načo sa jej stali všetky tieto zranenia. O., že v ten večer vypila asi tri vodky. U. uvádzala, že sa bála, že
príde za ňou do nemocnice a keď bola prepustená, žalovaný prišiel za ňou domov, priniesol jej obväzy
a vyjadril sa že jej zaplatí plastickú operáciu. C. druhom výsluchu uviedla, že mu chcela dať facku, on
sa bránil tým spôsobom, že ju od seba sácal a to niekoľko krát spredu a aj od chrbta, čo dovtedy nikdy

nespomenula. T. sácaní padala na zem a najväčšie zranenie si spôsobila pádom na váľandu, ktorá bola
v garsónke. K požitiu alkoholu uviedla, že sa opitá necítila, pričom v baroch kde bola v čase od XX.XX
do X.XX hod. vypila X vodky, kávu a čaj. I. uviedla, že na druhy deň, kedy bola na reverz prepustená,
sama volala žalovanému, aby prišiel za ňou domov, žiadala od neho, aby jej priniesol obväzy, čo aj
urobil. X. aby zostal, považovala ho za najbližšiu osobu, ale žalovaný bol voči nej ľahostajný, zdržal sa
iba krátko. H. pripravená mu odpustiť, ale správanie žalovaného ju utvrdilo, že nemá voči nej žiadnu

ľútosť, čo bol aj dôvod, že sa rozhodla podať trestné oznámenie. M. vo výpovediach vysvetlila tým, že
po otrase mozgu bola v šoku a prežívala emočný stres, preto si na mnohé veci nepamätala a až po
dlhšej psychologickej terapii sa jej mnohé veci vyjasnili.

XX. D. hodnoverne vo svojich výpovediach pôsobil žalovaný, ktorý pôvodne v rámci trestného konania

vypovedal že ho žalobkyňa s veľkým krikom zobudila, prišla za ním k posteli a začala ho udierať rukami
a kopať nohami. C. reagoval tak, že ju odsotil od seba. I. vtedy si rozrazila čelo, keď spadla na drevenú
hranu váľandy. Po tomto ešte veľa krát spadla, nakoľko nato malo vplyv určite aj to, že bola opitá. Y.
videl, že má rozrazené čelo, hneď volal záchranku. S. XX.XX.XXXX pri prejednaní priestupku uviedol,
že sa prebudil na krik, kopance a udieranie po celom tele. G. sa posadiť a reflexívne žalobkyňu od

seba odstrčil, aby nepokračovala. F. pokračovala, vulgárne nadávala, musela byť značne pod vplyvom
alkoholu, lebo nevedela stáť na nohách a niekoľkokrát padala na zem. Je možné že ako padala na
zem, vtedy si spôsobila zranenia, s určitosťou jej to nespravil on. Na pojednávaní uviedol, že mu začala
nadávať, kopať ho a kričať na neho. Y. vstával, zdvihol ruky, aby prestala s údermi, nemal záujem jej
ublížiť. Y. ju odsotil, bola by mala zranenie na zátylku a nie na tvári. To čo sa jej stalo, bol dôsledok

len jej opitosti. C. opakovanom výsluchu zotrval na svojej pôvodnej výpovedi v tom, že žalobkyňa ho
chcela kopať, udierať, čomu sa vždy uhol, pohybovala sa nekoordinovane, padala na zem, potkýnala
sa, pri jednom takom páde zostala sedieť a mala rozrazené čelo. Dá sa usudzovať že si hlavu rozbila
na váľande pri páde, ale toto on nevidel, nesotil ju, padla sama. M. medzi výpoveďami ohľadne popisu
udalosti použitím výrazu sotenie, odstrčenie, dotknutie resp. oddialenie žalobkyne od seba vysvetlil

tak, že pri výsluchu na polícii neprikladal týmto slovám význam, nevedel, že sa to dostane až na súd
a ohľadne opitosti záchranárom a policajtom nebolo potrebné hovoriť, pretože to bolo zjavné. R. aj
žalovanýuvádzalskutkovýdejsurčitýmiodchýlkami,zostalkonzistentnývtom,že ichkontaktvintenzite
či už odsotenie, odstrčenie, oddialenie alebo dotknutie, bol len jeden a udial sa v čase, keď vstával z
postele v snahe brániť sa pred útokmi žalobkyne, čo bolo v začiatočnej fáze konfliktu, inak sa len uhýnal

útokom žalobkyne, pričom žalobkyňa opakovane padala a po páde, zrejme poslednom, kedy došlo k
zraneniu a začala krvácať, v útokoch už nepokračovala a žalovaný privolal záchranku. U. od začiatku
vypovedal rovnako o tom, že žalobkyňa bola pod vplyvom alkoholu, pričom pri poslednom výsluchu na
súde uviedol že mal podozrenie aj z požitia drog, avšak toto sa nepreukázalo. Od začiatku vypovedal
že hneď dňa XX.XX.XXXX ho žalobkyňa kontaktovala prostredníctvom G. správ a žiadala od neho,

aby ju vyzdvihol z nemocnice, potom aby prišiel k nej domov, doniesol jej lieky, obväzy, chcela sa sním
rozprávať a tiež aby zostal u nej, to znamená že išlo výlučne o iniciatívu žalobkyne a nie ako to spočiatku
na základe výpovede žalobkyne vyzeralo, že žalovaný prišiel z vlastnej iniciatívy a ponúkol jej pomoc.

XX. G. v kontexte všetkých dôkazov považoval za preukázané, že žalobkyňa prišla do garsónky v stave

opitosti, zakopávala, podkýnala sa, padala, čomu zodpovedajú aj jej zranenia ako podvrtnutie pravého
členka, pomliaždenie hornej časti pravej píšťaly, ale aj zranenia na tvári, ktoré vznikli úderom pri
páde na hranu váľandy. T. z popisu žalobkyne aj žalovaného vyplýva, že pri odsotení, resp. odstrčení
alebo oddialení, a to bez ohľadu na to, či bolo iba jedno, alebo ich bolo viac, išlo o spôsob, kedy
boli obaja k sebe otočení tvárou, je zrejmé, že pri odsotení by žalobkyňa padala dozadu a nie tvárou

na hranu váľandy. V takom prípade by si ale zranila zadnú časť hlavy. U. žalobkyne na poslednom
pojednávaní, že ju žalovaný sácal aj od chrbta, považuje súd za účelové, pretože sa javí nelogické, aby
žalovaný žalobkyňu, ktorá sama o sebe nemala dostatočnú stabilitu v dôsledku požitia alkoholu, sácal aj
od chrbta, keď v takejto pozícii žalobkyňa na žalovaného neútočila a nebol by z jeho strany dôvod brániťsa. Z uvedeného dôvodu súd považuje za pravdepodobnejšie, že pád prednou časťou hlavy na hranu
váľandy nebol spôsobený odstrčením žalobkyne žalovaným, ale že sa tak stalo v súvislosti s pádom
žalobkyne, bez toho aby ju žalovaný práve vtedy sotil alebo odstrčil. U. potom zodpovedá aj jej prvotná

informácia podaná pri lekárskom vyšetrení, že spadla a zodpovedá to aj jej následnému správaniu, a
to že sama kontaktovala žalovaného a žiadala ho, aby prišiel za ňou, priniesol jej lieky a staral sa o
ňu. T. bola v čase nehody pod vplyvom alkoholu, nevedela dostatočne vyhodnotiť, čo sa vlastne stalo,
ale voči žalovanému zjavne nepociťovala strach a nevnímala ho ako agresora, alebo ako pôvodcu jej
zranenia. Ak by tomu tak bolo, určite by ho nechcela už vidieť, nevolala ho k nej domov a nežiadala, aby

zostal s ňou. F. sama uviedla, že si chcela so žalovaným veci vysvetliť, teda neočakávala, že žalovaný
vzťah s ňou ukončí, ale očakávala skôr prejavenie ľútosti a možno aj ospravedlnenie za nadväzovanie
kontaktov s inými ženami, pretože bola pripravená mu túto neveru odpustiť. G. je toho názoru, že
žalobkyňa žalovaného neobviňovala z fyzického napadnutia, ale mohla ho viniť za to, že je zodpovedný
za vznik incidentu tým, že zistila, že ju podvádza (inak by k incidentu nedošlo), čo vyvolalo u nej hnev,
pocit zrady, sklamania, ktorý potrebovala zmierniť požitím alkoholu a pod jeho vplyvom bola iniciátorkou

fyzickej potýčky, ktorá skončila jej zranením a preto mohla subjektívne pociťovať jeho zodpovednosť
za tento stav. F. vo výpovedi žalobkyne vzhľadom na časový odstup od nehody, kedy sa zo spadnutia
stalo agresívne fyzické napadnutie žalovaným, možno vysvetliť tým, že žalobkyňa si uvedomila svoj
zdravotný stav s trvalými následkami a ľahostajnosť žalovaného, ktorý sa s ňou následkom incidentu
rozišiel a rozhodla sa podať trestné oznámenie, pretože to „nechcela nechať len tak“. Čo sa týka zmeny

vo výpovedi žalovaného, tento vypovedal takmer zhodne iba s tou odchýlkou, že pôvode pripustil, že
žalobkyňu odsotil a ona mohla pri tom spadnúť, neskôr svoje tvrdenie poopravil, že ju iba raz odstrčil, ale
vtedy k zraneniu nedošlo, čím chcel zdôrazniť, že pád žalobkyne spôsobený prípadným jeho odstrčením
nespôsobil žalobkyni zranenie. F. opitosti žalobkyne zo strany žalovaného má svoj význam v tom, že
stav žalobkyne, ktorý bol vyhodnotený aj v lekárskej správe ako opitosť, sa nepochybne podpísal na

tom, že žalobkyňa nemala koordinované pohyby, nevedela udržať rovnováhu a nevedela kontrolovať
dostatočne ani svoje emócie, čo mohlo v značnej miere prispieť k zapríčineniu jej zranení. G., že
žalovaný prišiel k žalobkyni ešte pred tým, ako podala trestné oznámenie podľa súdu neznamená, že
sa chcel so žalobkyňou dohodnúť, aby nepodávala trestné oznámenie a ako protihodnotu jej ponúkol
pomoc a zaplatenie plastickej operácie. Ak by to tak bolo, stretnutie by inicioval žalovaný, ale on sám

za žalobkyňou nešiel a neponúkol sa, že prinesie obväzy a lieky od bolesti, návštevu žalovaného
si vyžiadala žalobkyňa a taktiež od neho žiadala lieky, obväzy atď., teda nešlo o snahu žalovaného
aby ho „neprezradila“, splnil iba to, čo od neho žiadala žalobkyňa. Ak sa žalovaný pri stretnutí so
žalobkyňou vyjadril, že jej zaplatí plastiku, nie je toto podľa názoru súdu prvej inštancie (zhodne z
názorom odvolacieho súdu) samo o sebe dôkazom o zodpovednosti žalovaného, skôr to nasvedčuje

tomu, že žalovaný si v dôsledku zranení žalobkyne mohol uvedomiť, že jeho konanie spočívajúce v
nadväzovaní vzťahu s inými ženami, bolo pre žalobkyňu „emočne zraňujúce“ a v dôsledku jej reakcie
na tento stav prišla k zraneniam, preto jej chcel byť nápomocný. F. to vysvetľoval tým, že sa chcel s
ňou rozísť v dobrom. C. ide o priestupkové konanie vedené proti žalovanému v roku XXXX, tak v tomto
konaní nebolo preukázané, že by sa mal žalovaný dopustiť fyzického útoku na I. G. a priestupkové

konanie bolo zastavené. C. tento dôkaz nepreukazuje zníženie dôveryhodnosti výpovede žalovaného
a nenasvedčuje tomu, že by sa dopúšťal fyzického násilia aj v minulosti.

XX. C. § 415 zákona č. XX/XXXX Zb. B. zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) každý
je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí.

XX. C. § 420 ods. X OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

XX. C. § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

XX. C. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

XX. C. § 2 ods.X až 3 z. č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. G. spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životnýcha spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok"). Na účely tohto
zákona a) poškodenie na zdraví je poškodenie zdravia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo
iným poškodením na zdraví, b) poškodený je osoba, ktorá utrpela poškodenie na zdraví, c) poskytovateľ

náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len "poskytovateľ náhrady") je
osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov, 1) d) posudzujúci lekár je lekár,
ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví; ak ide o chorobu z povolania,
lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia príslušného oddelenia
alebo príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia.

XX. C. § 3 ods.X a X z. č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu
a zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. T. za bolesť sa poskytuje na základe
lekárskeho posudku (§ 7 a X). G. bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. X v I. a
V.. časti.

XX. C. § 4 ods.X a X z. č. XXX/XXXX Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo;
musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú
obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. T. za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a X). G. bodového hodnotenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. X v II. a IV. časti.

XX. C. § X00 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
X01 až XXX). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

XX. C. § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

XX. C. § 122 ods. X,X,X OZ, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá
je rozhodujúca pre jej začiatok. C. mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Y. lehoty určenej podľa týždňov,
mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý
pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec
lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je

posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

XX. T. žalovaný opätovne namietal premlčanie nároku na náhradu škody, súd s poukazom na § 100
ods.1, XXX ods.X a § 122 ods.X,X,X OZ konštatuje, že nárok žalobkyne nepovažuje za premlčaný a to z
rovnakých dôvodov ako bolo uvedené v bode XX. rozsudku súdu prvej inštancie č.k. XXC/XX/XXXX zo

dňa XX.XX.XXXX. F. súd uvádza, že lekárske posudky o bolestnom sa G. zo dňa XX.XX.XXXX, majú
podľa súdu náležitosti v zmysle § 7 ods.X a § 8 zák.č, XXX/XXXX Z.z. a preto by bolo možné z nich
vychádzať v prípade opodstatnenosti nároku žalobkyne na náhradu škody na zdraví.

XX. D. z ustanovenia § 420 OZ je zrejmé, že predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu je

existencia škody, porušenie právnej povinnosti, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, čo znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť bezprostredný
vzťah príčiny a následku a zavinenie, ktoré môže byť úmyselné alebo aj nedbanlivostné.

XX. G. prvej inštancie poukazuje na bod XX. odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu,

v ktorom sa konštatuje, že ak súd dospeje k záveru o existencii skutkového deja, ktorý nasvedčuje
hodnoverne tomu, že žalovaná sa v dôsledku sotenia žalovaného udrela o váľandu a vyhodnotí, že
táto váľanda jej mohla spôsobiť tvrdené zranenia (v kontexte prijateľnosti príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného a následkov zranení žalobkyne z prebratého znaleckého posudku vykonaného v
trestnom konaní), potom existuje objektívna príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou

žalobkyne (škoda na zdraví, alebo jej časť pripísateľná konaniu žalovaného). Z uvedeného vyplýva,
že nárok žalobkyne by bol opodstatnený vtedy, ak by bolo hodnoverne preukázané, že v dôsledku
sotenia žalovaného sa žalobkyňa udrela o váľandu a tento úder jej mohol spôsobiť zranenia. T. súd
vyhodnotením jednotlivých dôkazov dospel k záveru, že aj keď medzi žalobkyňou a žalovaným nastalonejaké „klbčenie“ a žalovaný pri tom ako sa bránil útokom zo strany žalobkyne ju aj mohol sotiť,
ako bolo ním na začiatku uvedené, tak na základe skutkového stavu, tak ako ho súd opätovne
vyhodnotil, žalobkyňa pri páde v dôsledku odsotenia zo strany žalovaného nemohla spadnúť na

hranu váľandy prednou časťou tváre a spôsobiť si zranenia opísané v lekárskom posudku. T. žalobkyňa
padala opakovane v dôsledku opitosti a k jej zraneniu tak s najväčšou pravdepodobnosťou došlo pri
poslednom páde tvárou na hranu váľandy. Zo znaleckého posudku vyhotoveného v trestnom konaní
vyplýva, že zranenia vznikli následkom pádu na hranatý predmet, avšak či bol tento pád spôsobený
samovoľným pádom žalobkyne alebo sotením zo strany žalovaného posudok nerieši, lebo zo zranení

sa táto skutočnosť nedá vyvodiť. Je teda už iba na vyhodnotení jednotlivých dôkazov, pričom súd za
hodnovernejšie považuje tvrdenie žalovaného, ktorý sa bránil útokom žalobkyne, ktorá sa zaháňala
rukou v úmysle dať mu facku, teda bola otočená tvárou k žalovanému a pri vstávaní z postele ju od seba
odstrčil resp. odsotil, kedy aj mohla spadnúť, ale nie tvárou na váľandu. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný sácal žalobkyňu aj od chrbta.

XX. Na základe uvedeného súd konštatuje, že ani po doplnení dokazovania nedospel k iným skutkovým
a právnym zisteniam ako vo svojom pôvodnom rozhodnutí. C. opätovne poukazuje na toto rozhodnutie a
jehoodôvodneniestým,žemalzapreukázané,žedňaXX.XX.XXXXbolažalobkynispôsobenáškodana
zdraví, ktorá bola dokumentovaná lekárskymi správami a posudkami a teda nebolo sporné, že ku vzniku
škody došlo, čo je jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu. V konaní však nebolo preukázané

naplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti žalovaného, t.j. že uvedenú škodu žalobkyni spôsobil
žalovaný porušením právnej povinnosti a že existuje príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom
a jeho zavinenie. Y. žalovaného, ktorý žalobkyňu odstrčil (odsotil) pri jej fyzickom útoku na jeho osobu,
by ho bolo možné považovať za porušenie právnej povinnosti iba vtedy, ak by práve týmto konaním
žalovaného došlo k vzniku škody na zdraví žalobkyne. F. jednoznačný dôkaz zo strany žalobkyne, z

ktorého by vyplývalo že sotením zo strany žalovaného spadla na hranu váľandy a vznikla jej škoda na
zdraví, nebol súdu predložený.

XX. K uzneseniu B. prokuratúry T. sp.zn. XPv XXX/XX/XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
prokurátorkazamietlasťažnosťpoškodenejI.F. protiuzneseniuOOPZF.I.č.Q.: B.-XXX/ZM-NR-XXXX

zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým trestnú vec vedenú pre prečin ublíženia na zdraví postúpil B. úradu T.,
lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že sa nejedná o trestný čin ublíženia na zdraví, ale ide o skutok,
ktorý by mohol byť priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.X písm.d) zák.č.
XXX/XXXX Zb., v odôvodnení ktorého uviedla, že nebolo preukázané že zranenia poškodenej vznikli
priamym konaním xxxxx, avšak možno konštatovať, že medzi jeho konaním a zraneniami poškodenej

je daná príčinná súvislosť, súd uvádza, že sa s týmto záverom nestotožňuje. C. mala zato, že príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a zranením žalobkyne vyplýva z toho, že V. S. poškodenú odsotil a
tá spadla na hranu postele, usudzujúc že práve vtedy sa zranila, avšak odôvodnenie takéhoto „videnia“
skutkového deja bližšie neodôvodnila. C. mala k dispozícii rovnaké dôkazné prostriedky, z ktorých
vychádzal aj súd, pričom súd vykonal aj ďalšie dôkazy, teda dokazovanie vykonané súdom bolo

rozsiahlejšie. Y. vyhodnotením dôkazov súd dospel k záveru, že ak aj žalovaný žalobkyňu odsotil, v
dôsledku čoho spadla, tak pri tomto páde k zraneniu žalobkyne nedošlo a to z už vyššie uvedených
dôvodov tohto súdneho rozhodnutia.

XX. D. dôkazy, ktoré žalobkyňa navrhla na preukázanie svojho nároku súd vykonal, avšak nebolo

možné ustáliť naplnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti na strane žalovaného. G. poukazuje na
§ 415 OZ, ktorý ukladá každému povinnosť konať tak, aby nedal príčinu ku vzniku škody na zdraví, na
majetkuainýchhodnotách.G.malzato,žesamotnážalobkyňaporušilaprávnupovinnosťvzmysle§415
OZ , čím si spôsobila škodu sama. T. v konaní sa žalobkyni nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností
preukázať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného ani príčinnú súvislosť medzi vznikom

škody a zavineným konaním škodcu, t.j. žalovaného, súd žalobu opätovne v celom rozsahu zamietol.

XX. C. § X55 ods. X X. súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

XX. C. § 262 ods. X X. o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

XX. C. § 262 ods. 2 X. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. X X. v spojení s § 255 ods.
1 CSP a žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci priznal proti žalobkyni náhradu trov konania v

rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Nitra , písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým isteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.