Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Vlčková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/122/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109231124
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1109231124.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Z.. U.. H. Y., Q.. XX.XX.XXXX,
S.Á. I.. Č.. X, XXX XX, S., zastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, so sídlom Malacká 2/B,
Pezinok, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám.
č. 13, 811 01 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 04. decembra 2018, č. k. 18C 224/2009-311, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal náhrady
škody spôsobenej pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.
Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil podľa § 3 ods. 1, 2, § 4
ods.1 písm. b), § 5 ods.1, § 9 ods.1, § 17 ods.1 zákona č. 514/2003 Z.z. a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná. Konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že uplatnený
nárok žalobcu nie je oprávnený z dôvodu absencie základu právneho nároku, ktorý by bol v príčinnej
súvislosti so žalobcom tvrdenou škodou. Prisvedčil argumentácii žalovaného, že v konaní žalobca

nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
a bližšie rozviedol dôvody zamietnutia žaloby s ohľadom na jednotlivé skutkové okolnosti podľa žalobcu
relevantné vo vzťahu k tvrdenej škode. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 C.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konania z dôvodu porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie,

práva na prístup k súdu, práva na súdnu a inú právnu ochranu a bola mu postupom okresného
súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Vytýkal súdu prvej inštancie, že ignoroval skutočnosť, že
4. 9. 2016 udelil splnomocnenie k jeho zastupovaniu zvolenej advokátke JUDr. Korčekovej, ktorú súd
prvej inštancie riadne nepredvolával na jednotlivé pojednávania, písomnosti a ani rozsudok mu riadne
nedoručoval cestou advokátky podľa platných ustanovení civilného sporového poriadku. Súd prvej
inštancie neinformovanej advokátke znemožnil, aby sa v čase jeho hospitalizácie v nemocnici mohla

osobne zúčastniť verejného vyhlásenia rozsudku dňa 4. 12. 2018 a vypočuť si tak odôvodnenie rozsudku
a poznať myšlienkové pochody súdu vedúce k nezákonnému a v svojvoľnému rozsudku na podklade
nedostatočne a nepresvedčivo zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia.
Namietal vyznačenie právoplatnosti na rozsudku. Namietal rozkradnutie spisu a v tejto súvislosti uviedol,
že nenastala fikcia doručenia rozsudku, pretože nie je riadne a presvedčivo osvedčená obsahom spisu,
keďže v ňom absentuje obálka s doručovaným rozsudkom, ktorá sa údajne vrátila súdu ako neprevzatá v

odbernej lehote. Napadnutý rozsudok považoval za vydaný predčasne, keďže súd prvej inštancie riadnenekonal a nerozhodol o jeho dvoch návrhoch na zastavenie konania. Namietal, znemožnenie vypočutia
svedkyne. Mal za to, že preukázal svoj nárok na zaplatenie ušlého zisku listinnými dôkazmi.

3. Odvolací súd uznesením č.k. 8Co/263/2019 zo dňa 11.júna 2020 odvolanie žalobcu odmietol ako
oneskorene podané s poukazom na § 92 od. 2 C.s.p.

4. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 24.mája 2023 sp.zn. 9Cdo/155/2021 uznesenie odvolacieho súdu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie z dôvodu, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom

žalobcovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na to, že ak odvolanie podáva advokát v mene účastníka
konania ako jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka
spôsobom uvedeným v § 28 ods. 1 O.s.p. účinného do 30. júna 2016, nejde o odvolanie podané
neoprávnenou osobou, lebo v takom prípade ten, kto v odvolaní vystupuje ako zástupca účastníka,
neuplatňuje v konaní procesné práva vo vlastnom mene, ale procesnoprávny úkon robí za zastúpeného.

Nedostatok preukázania plnomocenstva potom treba považovať za nedostatok podmienky konania,
ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom neodstránenia tohto nedostatku je zastavenie konania
(§ 104 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.). Na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia
bude spravidla postačujúcim opatrením súdu výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocnenec, prípadne
účastníkovi, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo

ústne do zápisnice. To platí tak v prípade, kedy plnomocenstvo nebolo v konaní predložené vôbec, ako
aj v prípade, že bolo predložené s nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné. Je
treba mať však na pamäti, že ak by súd prvého stupňa nevyzval účastníka na odstránenie nedostatku
plnomocenstva - nepostačuje, ak neúspešné opatrenie (výzva na odstránenie tohto nedostatku)
smerovalo len voči advokátovi, ktorý sa označil za zástupcu účastníka - a odvolací súd bez nápravy tohto

pochybenia by odvolanie advokáta ako podané neoprávnenou osobou odmietol, išlo by o nesprávny
postup, ktorým by sa odňala účastníkovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) O.s.p.
(uznesenie najvyššieho súdu z 31. októbra 2011, sp. zn. 1Cdo/152/2010). Konštatoval, že žalobca v
základom konaní doručil súdu prvej inštancie plnomocenstvo (č. l. 233 a 237) na jeho zastupovanie,
v ktorom prejavil vôľu byť zastúpený advokátkou, a to v časti základného konania, ktoré však malo

vady (nebolo udelené na celé konanie), keďže plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie
strany v súdnom konaní nemožno obmedziť. Záver odvolacieho súdu, že uvedené plnomocenstvo
predložené žalobcom v priebehu konania na súde prvej inštancie je bez právnych účinkov, považoval
za nesprávny, nakoľko v prípade, ak strana sporu/advokát strany predloží vadné plnomocenstvo, je
povinnosťou súdu odstrániť jeho nedostatky, a to za účelom ustálenia si skutočnosti, či je strana sporu v

konaní zastúpená zástupcom (v danom prípade advokátkou). K odstráneniu vady plnomocenstva došlo
až v priebehu odvolacieho konania odvolacím súdom, ktorý vyzval (č. l. 337) právnu zástupkyňu žalobcu
na oznámenie, či zastupuje žalobcu na základe v prílohe pripojeného splnomocnenia z 05. septembra
2016 založeného v súdnom spise a v prípade, ak ho zastupuje, aby založila do spisu riadnu plnú moc
na celé konanie. Považoval za nesprávny záver, že plnomocenstvom na celé konanie (predloženým v

priebehu odvolacieho konania) je odvolací súd viazaný až doručením plnomocenstva na zastupovanie
na celé konanie odvolaciemu súdu, keďže je zrejmé (a to ako aj z výzvy odvolacieho súdu právnej
zástupkyni žalobcu), že strana sporu odstraňovala vady ňou udeleného plnomocenstva zo septembra
2016 (založeného do súdneho spisu v priebehu konania na súde prvej inštancie). Je zrejmé, že v
konaní na súde prvej inštancie (a to aj v čase doručovania rozhodnutia súdu prvej inštancie), sa v

spise nachádzalo vadné plnomocenstvo. Keďže súd prvej inštancie nemal ustálenú skutočnosť, či je
žalobca v konaní zastúpený advokátom, a to keď neodstraňoval vady predloženého plnomocenstva,
nemožno akceptovať záver odvolacieho súdu o účinnom doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie
fikciou doručenia priamo žalobcovi a začatia plynutia lehoty na podanie odvolania počnúc týmto dňom,
navyše v prípade, keď v odvolacom konaní došlo k odstráneniu vady v súdnom spise založeného

plnomocenstva priamo na základe výzvy odvolacieho súdu, ako aj k ustáleniu skutočnosti o zastúpení
žalobcu právnym zástupcom. Uzavrel, že žalobca podal odvolanie pred uplynutím 15-dňovej lehoty na
podanie odvolania (keď ho podal ešte pred účinným doručením rozsudku súdu prvej inštancie), teda
včas.

5. Odvolací súd opätovne vec prejednal a preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadeniaodvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní na súde prvej inštancie založil do
spisu plnomocenstvo, ktorým žalobca splnomocnil advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú na zastupovanie
vo veci vypracovania a podania návrhu na zastavenie konania o uloženie povinnosti zložiť preddavok na
trovy konania podľa § 141a O.s.p. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní konal priamo s osobou žalobcu,
ktorému doručoval písomnosti a predvolával ho na pojednávania. Plnomocenstvo udelené advokátke

na určité úkony malo však vady, pretože ho nebolo možné obmedziť a mohlo byť tak udelené len na
celé konanie. Nedostatok preukázania plnomocenstva sa považuje za nedostatok podmienky konania,
ktorý je možné odstrániť. Súd prvej inštancie však nepostupoval správne, pokiaľ neodstraňoval vady
plnomocenstva za účelom ustálenia skutočnosti, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom. Túto vadu
odstránil až odvolací súd, ktorý vyzval advokátku JUDr. Emíliu Korčekovú na oznámenie, či zastupuje
žalobcu v súdnom konaní a vyzval ju na založenie riadnej plnej moci - na celé konanie. Žalobca, ako aj

splnomocnená zástupkyňa na výzvu reagovali a oznámili súdu, že advokátka zastupuje žalobcu v celom
konaní, pričom odvolaciemu súdu doručili plnomocenstvo udelené na zastupovanie na celé konanie.

7. Vzhľadom na to, že v konaní na súde prvej inštancie pre uvedené pochybenie neboli splnené
podmienky konania, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1

písm. a) C.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 C.s.p., v ktorom
súd prvej inštancie vec opätovne prejedná tak, že v konaní bude pokračovať so žalobcom zastúpeným
advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou ako právnou zástupkyňou s plnou mocou udelenou jej žalobcom
na celé konanie a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p.).

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom

fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.