Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 23C/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312207669
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2023:2312207669.30

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v spore žalobcu: 1./ E.. W.

U., F.. XX.X.XXXX, T. T., R. Č.. XX, 2./ E. U., F.. XX.X.XXXX, T. T., R. Č.. XX, proti žalovanej: E.. J. T., F..
XX.X.XXXX, T. G., Š. XXX/XX, právne zastúpená advokátom: JUDr. Ivan Rendek, so sídlom Galanta,
Šafárikova č. 1522, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaná má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

III. Štát má právo na náhradu trov konania od žalobcov v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na Okresnom súde Galanta dňa 10.4.2012 domáhali aby súd vydal
rozhodnutie, ktorým určí, že nehnuteľnosti - vedené na LV č. XXX H. P..Ú.. G., pozemky parcely registra
„., H.. Č.. XXXX o výmere XXX E.X - zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX/X Z. R. XXX E.X
- W. I. H. Č.. XXXX/X Z. R. XX E.X - zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXX H. F. H.
Č.. XXXX I. G. J.. Č.. XXX, H. F. H. Č.. XXXX/X (ďalej aj ako „dotknuté nehnuteľnosti“) mala poručiteľka
E. Č., F.. C. XX.X.XXXX, W. C. XX.XX.XXXX ku dňu svojej smrti v bezpodielovom spoluvlastníctve s jej
manželom toho času už nebohým I. Č., F.. XX.X.XXXX, W. C. XX.X.XXXX a jej spoluvlastnícky podiel

vo veľkosti 1 na dotknutých nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po nej. Naliehavý právny záujem na
tomto určení zdôvodnili tým, že bez tohto určenia nie je možné prejednať dotknutú nehnuteľnosť v rámci
dedičského konania po poručiteľke. Namietali platnosť kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX ako aj dodatku
k nej zo dňa X.X.XXXX, ktorou poručiteľka E. Č. I. D. E. I. Č. previedli vlastnícke právo na žalovanú z
dôvodu nedostatku slobodnej vôle predávajúcich predať nehnuteľnosti, keď tie chceli žalovanej darovať,
pričom táto darovacia zmluva, ktorá mala slúžiť ako prostriedok vydedenia matky žalobcov mala sa
zrušiť, keď odpadne prekážka vydedenia. Z uvedeného dôvodu je dotknutá kúpna zmluva absolútne

neplatným právnym úkonom, zákon obchádza, prieči sa dobrým mravom. Tým, že sa týmto právnym
úkonom zákon obchádzal a sledovalo sa ním vydedenie ich matky I. U. vyplýva z čl. II ods. 2 posledná
veta dotknutej kúpnej zmluvy: „Dohodnutá kúpna cena je nižšia ako cena určená znalcom z dôvodu,
že kupujúca je dcérou a dedičkou predávajúcich a súčasne sa zaväzuje umožniť predávajúcim žiť v
prevádzanej nehnuteľnosti, túto užívať počas ich života. Dotknutá zmluva je ďalej neplatným právnym
úkonom aj preto, že na dodatku č. 1 k nej zo dňa X.X.XXXX nie sú podpisy poručiteľky a jej manžela,
keďže títo nikdy nepodpisovali dodatok k zmluve, okrem údajnej darovacej zmluvy, ktorá bola vlastne

kúpnou zmluvou, na ktorej overili svoje podpisy dňa X.X.XXXX. Podpisy na dodatku č. 1 ku zmluve
nie sú podpisy poručiteľky a jej manžela a to aj napriek doložky o údajnom overení pravosti podpisov
notárskym úradom. Na dotknutej kúpnej zmluve a dodatku k nej absentuje prejav vôle predávajúcich
nehnuteľnosti predať a prejav vôle kupujúcich nehnuteľnosti kúpiť.2. Žalovaná sa k žalobe žalobcov vyjadrila tak, že ju navrhla ako nedôvodnú zamietnuť.

3.Žalobcoviavosvojichpísomnýchvyjadreniachuviedli,ževcelomrozsahuzotrvávajúnasvojejžalobe.
Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX spolu s dodatkom č. 1 k nej uzatvoreným dňa XX.XX.XXXX sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi, pretože sa týmito úkonmi sledovalo vydedenie ich matky I.
U. F.. E.S. Č. I. F.. I. Č., ktorí mali tak v úmysle urobiť darovacou zmluvou, na ktorú ich navádzala
žalovaná, pričom pod jej vplyvom mali v úmysle nehnuteľnosti zapísané na A. Č.. XXX H. P.. Ú.. G.

darovať žalovanej, aby ich matka I. U. pre prípad ich smrti nededila im patriace nehnuteľnosti za to,
že vraj nechce žalovanej vyplatiť obchodný podiel po ukončení spoločného podnikania, im žalovaná
nepravdivo uvádzala. Pričom súčasne neb. E. Č. I. F.. I. Č. žalovaná uvádzala, že keď ich matka I. U.I.
žalovanej obchodný podiel vyplatí darovacia zmluva, ktorou sa sledovalo vydedenie I. U., sa zruší. Tieto
tvrdenia, o tom že sporná kúpna zmluva, ktorú ich starí rodičia podpisovali v domnení, že ide o zmluvu
darovaciu, na ktorú ich nahovorila žalovaná za vyššie uvedených okolností, je úkonom simulovaným,

ktorým sa zastieral disimulovaný úkon vydedenia, Poukázali na to, že uvedené preukazujú svedecké
výpovede svedkyne I. U. a svedka D.. Ľ. U., ktorý zhodne uviedli, že žalovaná dostala zo spoločnej
firmy výpoveď, keď z jej strany dochádzalo k rozkrádaniu a tunelovaniu firmy. Keď žalovaná sa chodila
sťažovať jej rodičom, že ju chce I. U. okradnúť a oni ju ľutovali, pričom pri jednej z návštev E. Č. povedala
I. U., že im navrhla žalovaná, aby jej sporné nehnuteľnosti darovali a takto prinútili I. U., aby vyplatila

žalovanú z ich spoločnej firmy. V tejto súvislosti ich teda žalovaná zobrala k úradníčke, s tým, že darujú
dom žalovanej a keď I. U. vyplatí žalovanú darovacia zmluva sa zruší. Opätovne poukázali na to, že
úmysel vydedenia vyplýva práve aj zo samotnej kúpnej zmluvy a to z článku II. ods. 2 posledná veta.
Potom aj kúpna zmluva, ktorá zastiera iný právny úkon, to je vydedenie, nie je platná, lebo nezodpovedá
vôli zmluvných strán. V ďalšom tiež je kúpna zmluva neplatná z dôvodu, že nebohí E. Č. I. I. Č. mali

v úmysle uzatvoriť zmluvu darovaciu a nie zmluvu kúpnu, ktorá zmluva sa zruší, keď matka žalobcov
vyplatí žalovanú z ich firmy. Uvedené opäť preukazuje svedecká výpoveď rodičov žalobcov. Skutočnosť,
že ich starí rodičia mali v úmysle uzavrieť darovaciu zmluvu a nie kúpnu zmluvu preukazuje aj zmluva o
zriadení vecného bremena, ktorí pripravil otec žalobcov a ktorú podpísali starí rodičia žalobcov, z ktorej
obsahom už boli oboznámení a ktorú na znak súhlasu podpísali v šiestich vyhotoveniach v dôsledku

straty dôvery v žalovanú, keď sa báli, že by ich táto nenechala v spornom dome dožiť. Túto zmluvu
však nepodpísala žalovaná v obave, že dom by stratil na hodnote a bol ťažko predajný. Dôkazom
toho, že sama žalovaná bola si vedomá absolútnej neplatnosti právneho úkonu, keď táto nebola zo
strany starých rodičov urobená slobodne a vážne preukazuje aj fakt, že žalovaná v návrhu na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam dohodou a dohodou o urovnaní, navrhla

vo vzťahu k dotknutej kúpnej zmluve, na ktorú neplatnosť poukazovali rodičia žalobcov, uzavrieť dohodu
o urovnaní. Ak by teda žalovaná bola presvedčená o platnosti kúpnej zmluvy a dodatku k nej, nemala
dôvod navrhovať vo vzťahu k týmto právnym úkonom dohodu o urovnaní. Žalobcovia poukázali aj na
ďalšie dôvody spôsobujúce neplatnosť dotknutej zmluvy. Na platnosť právneho úkonu zákon vyžaduje,
aby bol určitý a zrozumiteľný, inak je právny úkon absolútne neplatný. Právny úkon kúpnej zmluvy zo dňa

XX.XX.XXXX je okrem dôvodov už uvedených absolútne neplatným právnym úkonom i z dôvodu, jeho
neurčitosti, ktorá spočíva: v tom, že v kúpnej zmluve nie je vyjadrená vôľa nehnuteľnosti v nej uvedené
neb. E. Č. I. F.. I. Č. predať a na strane druhej u žalovanej nie je vyjadrená vôľa nehnuteľnosti kúpiť,
čo spôsobuje, že tento právny úkon je neurčitý a nemôže ísť z uvedeného dôvodu o kúpnu zmluvu.
Z čl. I. ods. 2 ale aj z čl. II. ods. 2 kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci sa zaväzujú (do budúcna),

že na kupujúceho prevedú vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu. Z týchto
článkov, ale ani z ďalšieho obsahu spornej kúpnej zmluvy nie je možné dospieť k tomu, že sa tak má
stať odpredajom a kúpou na základe tejto zmluvy. Znenie zmluvy je v jej obsahu koncipované tak, že sa
predávajúci do budúcna zaväzujú previesť vlastnícke právo, a že sa tak v budúcnosti pravdepodobne má
stať, až uzatvorením kúpnej zmluvy, na základe ktorej, by pravdepodobne malo dôjsť k predaju a kúpe

dotknutých nehnuteľností. Usudzujúc tak, že kúpna cena má byt' zaplatená pri uzatvorení tejto zmluvy
(tzn. skôr ako dôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy). Uviedli, že pojem previesť vlastnícke právo, ktorý sa
spomína v spornej kúpnej zmluve z XX.XX.XXXX je pojmom širokým, pod ktorý spadajú viaceré právne
úkony, ktorými sa prevádza vlastnícke právo, napr. darovacia zmluva, zámenná zmluva, kúpnopredajná
zmluva, atď. Z hľadiska znenia tejto zmluvy môže ísť preto len o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, na

základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva, ale z jej obsahu nevyplýva že sa má tak stať
na základe tejto zmluvy. Poukázali na to, že nie je podstatné a súd ani nemôže prihliadať na to, ako
je právny úkon nazvaný, ale musí vychádzať z jeho obsahu a znenia, že čo ním strany zamýšľali a
sledovali urobiť. Takýmto postupom nie je možné dospieť k inému záveru, len že sa jedná o zmluvu obudúcej zmluve, v ktorej sa zmluvné strany dohodli, že v budúcnosti má dôjsť k prevodu vlastníckeho
práva. Kúpna zmluva je i z toho hľadiska neurčitá, že z jej znenia a obsahu nie je možné určiť, v akom
podiele sa nehnuteľnosti majú previesť. Dokonca z čl. I zmluvy ani nevyplýva v akom podiele majú

byt' predávajúci bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti (teda či majú v BSM nejaký podiel na
nehnuteľnostiachalebočitietomajúvcelostivBSM).Ďalej,čojeveľmipodstatnéje,žezozneniazmluvy
nie je možné určiť v akom podiele sa predávajúci zaväzujú, že na kupujúceho prevedú vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam v zmluve špecifikovaným (napr. či tak má byt' v 1/2, alebo v 1/3, alebo v 1/4 alebo
v celosti, atď). Toto určite spôsobuje neurčitosť, právneho úkonu, čo opreli aj o fakt, že podľa § 42 ods.

2 písm. c) katastrálneho zákona účinného od 01.09.2002 do 14.04.2004, t.j. v čase uzavretia spornej
kúpnej zmluvy a jej zavkladovania do KN) zákon vyžadoval na to, aby bola zmluva spôsobilá na zápis do
katastra, aby obsahovala okrem iného spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam vyjadrené zlomkom k
celku. V spornej kúpnej zmluve sa však vo vzťahu k tomu v akom spoluvlastníckom podiele majú byť
predávajúci bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, ale ani to v akých spoluvlastníckych podieloch
sa tieto nehnuteľnosti majú prevádzať, nenachádza. Teda táto zmluva nie je ani spôsobilá na zápis

do katastra a správa katastra aj tu pochybila, keď zápis do katastra na základe tejto zmluvy povolila.
Neurčitosťprávnehoúkonuspornejkúpnejzmluvyspočívaajvtom,žezjejobsahuaznenianiejemožné
určiť, za akú kúpnu cenu sa tá ktorá nehnuteľnosť predáva a kupuje. V zmluve je dojednaná kúpna cena
v sume XXX.XXX,- J., pričom zo zmluvy nie je možné určiť aká časť z celkovej kúpnej ceny a na aký
spoluvlastnícky podiel pripadá na pozemok s H. Č.. XXXX, F. H. J. H.. Č.. XXXX/X, F. H. J. H.. Č.. XXXX/

X a na rodinný dom. Tu dali do pozornosti ešte tú skutočnosť, že predmetom kúpnej zmluvy pôvodne
nebola garáž a kúpna cena mohla byť dohodnutá v sume XXX.XXX,- J. vo vzťahu k nehnuteľnostiam,
ktoré sa spomínajú v spornej kúpnej zmluve. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve sa predmetom kúpnej
zmluvy stala aj garáž so súp. č. XXX, ale v časti dojednania kúpnej ceny sa kúpna cena dodatkom č. 1
vôbec nemenila. Došlo teda k vyplateniu kúpnej ceny aj za garáž? A v akej kúpnej cene? To nie je možné

z kúpnej zmluvy ani z dodatku ku kúpnej zmluve určiť, čo spôsobuje ich neurčitosť. V tejto súvislosti dali
do pozornosti súdu judikát Najvyššieho súdu ČR 30 Cdo 189/2002. Vzhľadom k tomu, že zo zmluvy nie
je možné určiť v akom podiele sú predávajúci bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, v akom
podiele sa má k týmto previesť spoluvlastnícke právo, aká kúpna cena z celkovej dohodnutej kúpnej
ceny pripadá na každú nehnuteľnosť a teda za akú kúpnu cenu sa má prevádzať vlastnícke právo k tej

ktorej z nehnuteľností (a v akom podiele) na nadobúdateľa, ako aj vzhľadom k tomu, že v zmluve nie
je vyjadrená vôľa nehnuteľnosti predať a nehnuteľnosti kúpiť, a tieto neurčitosti nie je možné odstrániť
ani pomocou výkladu prostredníctvom interpretačného ustanovenia § 35 ods. 2 OZ, spôsobuje táto
neurčitosť absolútnu neplatnosť právneho úkonu nazvaného kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX a k
nej uzatvoreného dodatku č. 1 zo dňa XX.XX.XXXX. V konaní poukázali na to, že na dodatku č. 1

zo dňa 02.06.2003 nie sú podpisy neb. E. Č. I. F.. I. Č. a rovnako tak im nepatria aj podpisy, ktoré
sa nachádzajú v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré do nej boli urobené v súvislosti s overovaním podpisov na dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve. Na
preukázanie ich tvrdenia, že tieto podpisy nepatria ich starým rodičom, čo im títo svojho života tvrdili,
súd na ich návrh nariadil znalecké dokazovanie pričom ustanovil za znalca Mgr. Evu Forgácsovú, ako

znalca z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia i pisateľa). V uznesení, ktorým súd
nariadil znalecké dokazovanie uložil znalkyni jasnú úlohu, ktoré sporné podpisy má porovnávať s ktorými
nespornými podpismi a súčasne jej uložil za úlohu vzájomne porovnať a preskúmať či sporné podpisy
oproti pravým i podpisom nevykazujú rozdielne znaky písma a porovnať vzájomnú viazanosť oproti
podpisom pravým, porovnať sporné podpisy oproti pravým z pohľadu plynulosti písacieho pohybu oproti

písmenám sporných podpisov a uviesť výsledky tohto skúmania pravosti podpisov t.j. či sporné podpisy
a pravé podpisy vykazujú znaky totožného pisateľa alebo vykazujú znaky odlišností (uvedenie akých).
Túto zadanú úlohu súdom však znalkyňa nesplnila a znalecký posudok dokonca vypracovala v rozpore
s úlohou zadanou súdom, keď nesporné podpisy s ktorými podľa zadania súdu mala sporné podpisy
skúmať, vylúčila z porovnávacieho materiálu tak, že ich označila za sporné. Naviac znalkyňa sporné

podpisy neskúmala tak, ako jej uložil súd a nepodrobila ich skúmaniu zo všetkých hľadísk tak, ako jej súd
uložil a neuviedla v znaleckom posudku ani jeden odlišný znak sporných podpisov a porovnávacieho
materiálu, hoci takéto rozdielne znaky sa v sporných podpisoch oproti vlastnoručným podpisom neb.
E. Č. I. F.. I. Č., vyskytujú. Takto vypracovaný znalecký posudok v rozpore s úlohou zadanom súdom,
je v súdnom konaní nepoužiteľný, pretože ide o nezákonný dôkaz, ktorý vzhľadom na elementárne

pochybeniaznalkyneanedodržanieúlohystanovenejsúdomnasvedčujúpodozreniu,žemohlodôjsťajk
trestnému činu podaniu nepravdivého znaleckého posudku. V tejto súvislosti uviedli, že dňa 17.08.2018
naOkresnejprokuratúreF.W.,podalitrestnéoznámenieoskutočnostiachnasvedčujúcichpodozreniuzo
spáchania trestného činu nepravdivého znaleckého posudku, tlmočníckeho úkonu a prekladateľskéhoúkonu podľa § 347 ods. 1 písm. b) Tr. zák. vo vzťahu k znaleckému posudku č. XX/XXXX, ktorý v
predmetnom súdnom konaní predložila súdu Mgr. Eva Forgácsová. Znova poukázali, že uniesli dôkazné
bremeno,keďzosvedeckýchvýpovedíichrodičovvyplynulo,žestarírodičiaimmalipovedať,žedodatok

k zmluve nepodpísali. Pričom ich matka zdôraznila, že neb. I. Č. mal povedať, že jeho meno a priezvisko
je na dodatku uvedené v opačnom slovoslede, než sa podpisoval on. Zároveň vychádzajúc z výpovede
samotnej žalovanej a jej syna O.. S. T. žalobcovia poukázali na to, že úmyslom ich starých rodičov
bolo uzavrieť zaopatrovaciu zmluvu a tento úkon zaopatrovacej zmluvy bol zastieraný úkonom kúpnej
zmluvy. Neplatnosť kúpnej zmluvy z dôvodu, že starí rodičia chceli uzavrieť darovaciu zmluvu, v ďalšom

odvodzovali aj od svedeckej výpovede a vyjadrení žalovanej a svedkov detí žalovanej, ktorí mali uviesť,
že starí rodičia si prevodom nehnuteľností chceli zabezpečiť o seba starostlivosť, keď tak urobila aj ich
svatka, pričom ale z A. Č.. XXX H. P..Ú. Š. vyplýva, že táto tak urobila darovacou a nie kúpnou zmluvou.
Podrobne sa tiež vyjadrovali a spochybňovali spôsob vyplatenia kúpnej ceny.

4. Žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach doplnených prednesmi jej právneho zástupcu uviedla,

že nie je pravdou, že by tunelovala spoločné podnikanie, ktoré mali spoločne so sestrou, keď žiaden
nezávislý a objektívny audit toto nepreukázal. Práve naopak poukázala na to, že jej sestra - matka
žalobcov spoločne s jej manželom robili postupné kroky k tomu, aby ju postupne mohli odvolať najskôr
ako konateľku spoločnosti Súkromná hotelová akadémia U. J..S..Z.., potom ako riaditeľku školy a
nakoniec ako spoločníčku. Ich otec nebohý I. Č., ktorý v škole pracoval ako riadiaci pracovník všetko

dianie v škole sledoval. Keď dostala od právnej zástupkyne svojej sestry list, D.. T., z ktorého vyplynulo,
že táto navrhuje jej sestre, aby ju odvolala ako konateľku z firmy a aby ju vyhodila z práce, ich otca to
nahnevalo a na podnet matky E. Č. jej zavolal a povedal jej, že ak tak učiní, nebude ju považovať viac za
svoju dcéru. Rodičia vedeli, že sestra je tvrdohlavá, že ako ona sama povedala, keď ju dverami vyhodia
oknom sa nevráti, riskovali, že ju stratia, avšak jej konanie voči žalovanej pokladali za nespravodlivé. Po

tomto telefonickom rozhovore sa neozvala ani sestra, ani žalobcovia, nikto sa z nich u nich ani neukázal.
Pokiaľ by sa sestre neozvala matka E. Č., tak sama by rodičov nekontaktovala a bolo by jej úplne jedno
ako je o nich postarané. Tiež poukázala na to, že všetko okolo pohrebu oboch rodičov zabezpečovala
sama so svojou rodinou. Rodina sestry prišla len krátko pred pohrebným aktom. V prípade otca si
jej sestra a matka žalobcov uplatnila v dedičskom konaní sumu asi XXX L. za kvety. Odmietla, že

by sa sestra starala o rodičov. Od roku 2008 rodičom zabezpečovala 8 hodinovú starostlivosť formou
opatrovateľky W. M. H. R. G.. Opatrovateľka H. F. by vedela presne uviesť, kto sa o rodičov staral,
chodil s nimi k lekárovi a zabezpečoval im potrebnú starostlivosť. Rodičia veľmi ťažko znášali spory
medzi žalovanou a jej sestrou, keďže po jej vyhodení z práce sa medzi Súkromnou hotelovou akadémiou
a U. začali súdne spory a tak, práve kvôli matke bolo ochotná sa so sestrou dohodnúť mimosúdne

a prijať aj nevýhodné podmienky. Od februára 2002 do 8.4.2005 sa rodina navrhovateľov o rodičov
nezaujímala, pričom naopak rodičia vedeli, že vždy so všetkým sa môžu spoľahnúť na žalovanú a jej
rodinu a preto je prirodzené, že sa rozhodli odpredať dotknuté nehnuteľnosti za života žalovanej, bolo
to jednak z vďaky a jednak si týmto zároveň chceli do budúcna poistiť aj naďalej starostlivosť o nich,
ako aj o rodinný dom, v ktorom žili. Takýto spôsob zabezpečenia sa už uplatnil v minulosti v rodine jej

zosnulého manžela, pričom tento spôsob sa im páčil a jej bývalá svokra si ho pochvaľovali. U notárky
veľmi dobre vedeli, čo podpisujú a proces uzatvorenia zmluvy predsa len neprebehol z jedného dňa
na druhý. Keď sa rodina žalobcov dozvedela o predaji dotknutých nehnuteľností, neustále presviedčali
matku E. Č., že z nich žalovaná urobila bezdomovcov a že ich chcela podviesť. Ak by toto bolo pravda
mali možnosť ešte za života rodičov požiadať, aby dotknuté nehnuteľnosti boli opätovne v ich vlastníctve.

K zmluve o zriadení vecného bremena, ktorú priniesol manžel jej sestry spoločne s ňou rodičom na
podpis a donútil ich to podpísať žalovaná a jej deti povedali, že sa kľudne môže kúpna zmluva zrušiť, ale
potom sa rovným dielom budú obe rodiny o rodičov starať, na to sa ich matka zľakla, lebo vedela, že zo
strany sestry nemôže čakať žiadnu starostlivosť a nakoniec s uzatvorením zmluvy o zriadení vecného
bremena nesúhlasili a povedali, že všetko zostane tak ako je. Zdôraznila tiež, že celú situáciu okolo

kúpnejzmluvy,dodatkuaprávadoživotnéhoužívaniavnímalaajakoprostriedokrodinyžalobcovdotlačiť
ju do dohody ohľadne inej nehnuteľnosti v P., ktorú mala v podielovom spoluvlastníctve so sestrou. Ako
dôkaz predložila list manžela svojej sestry a svojej sestry zo dňa 16.6.2006, ktorý zaslali jej zástupcovi
JUDr. Petrovi Erdösovi. K podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 9.4.2003, dodatku dňa 2.6.2003. E. Č. W. C.
XX.XX.XXXX a otec až dňa 15.1.2014, pokiaľ by bolo tvrdenie žalobcov pravdivé, mohli rodičia požiadať

o zrušenie zmluvy, čo sa však nestalo, lebo vedeli, čo podpisujú. Prečo žalobcovia nepodali žalobu ešte
za života rodičov? Preto, lebo rodičia by s ich tvrdením nikdy nesúhlasili. Je absolútne nelogické, aby
matka za života údajne nechcela veci riešiť, pretože by sa to všetci v Galante dozvedeli, ale žiadala na
smrteľnej posteli žalobcov, ktorí sa o ňu nestarali, aby podali proti žalovanej žalobu, ktorá som sa o nichvždy s láskou starala. K zaplateniu kúpnej ceny za sporné nehnuteľnosti uviedla, že nakoľko nemala v
čase splatnosti kúpnu cenu v sume XXX Q.. J. požiadala svojho priateľa o pôžičku, nakoľko ten mal len
sumu XXX Q.. J. túto jej požičal a ešte v ten deň ju priniesol a v hotovosti bola odovzdaná rodičom za

prítomnostiJ.S.apriateľa.Stým,žezvyšokkúpnejcenyvsumeXXXQ..J.bolvyplatenýtýmspôsobom,
že na žiadosť rodičov si zriadila vkladnú knižku na jej meno a zároveň im navrhla, aby si tú vkladnú
knižku nechali u seba. Dňa 17.4.2003 zriadila sporo knižku s vkladom XXX XXX J. ešte v ten deň knižku
odovzdala rodičom, konkrétne matke. Neskôr následkom neustálych atakov zo strany sestry, že chce
spraviť z rodičov bezdomovcov, knižku zrušila a peniaze na nej odovzdala matke. Dôrazne odmietla, že

by kúpna zmluva a dodatok k nej boli neplatné, že by rodičov zavádzala v otázke, čo podpisujú, ak by to
tak nebolo mali jej rodičia možnosť domáhať sa súdnou cestou absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Zdôraznila tiež, že žalobcovia vedeli o prevode nehnuteľností formou kúpnej zmluvy od roku 2005,
žalobu si však podali až v roku 2012 a podľa nej len z jedného dôvodu a to, že vedeli, že v roku 2005 by
E. Č. I. I. Č. popreli tvrdenia žalobcov, zatiaľ čo v roku 2012 už bola E. Č. W. I. Z. I. Č. v stave vylučujúcom
vo veci vypovedať (bol nakoniec aj pozbavený spôsobilosti na právne úkony). Svedecké výpovede

svedkov I. U. I. Ľ. U. označila za nedôveryhodné, keď ide o rodičov žalobcov a títo sú prirodzene vo
veci aj materiálne zainteresovaní, keď sami žalobcovia uvádzajú, že dotknutými právnymi úkonmi bola
vydedená práve ich matka I. U.. Takisto poukázala na list zo dňa 16.6.2006 z ktorého obsahu vyplýva, že
ani rodičia žalobcov a ale aj celá rodina nespochybňujú platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Jej výpoveď
potvrdil jej syn O.. S. T., C. E.. C. V., D. C. C.. O.. W. W., H.., ako aj množstvo listinných dôkazov, ktoré v

konanísúdupredložila.Vneposlednomradejupotvrdzujeajvyhotovenýznaleckýposudok.Kúpo-predaj
nehnuteľnosti jej rodičov sa v rodine riešil dlhšie pred jeho uskutočnením. Nie je možné, aby rodičia o
ňom nevedeli, prípadne aby si mysleli, že podpisujú niečo iné. Kataster im nakoniec poslal rozhodnutie o
prerušení konania (doručený súdu spolu so žalobou), kde kataster uviedol, že: „v zmluve nie je uvedená
garážs.č.XXXF.H..Č..XXXX/2hocijevznaleckomposudkuocenenáapodľalistinyourčenísúpisného

čísla doručenej správe katastra sú jej vlastníkmi predávajúci (jej cena je zahrnutá v cene predávaných
nehnuteľností)“. Aj v texte je uvedené „predávajúci“ nie „darcovia“. Následne na to sa vyhotovoval
dodatok, z ktorého rovnako vyplývalo, že ide o kúpo-predaj. Nakoľko sa toto všetko robilo dlhšiu dobu a
do celého procesu boli jej rodičia zapojení, nie je možné tvrdiť, že by neboli o niečom informovaní, alebo
že úkony, ktoré urobili, neboli v súlade s ich skutočnou vôľou. Vykonaným dokazovaním je vyvrátené

tvrdenie žalobcov, že prevodcovia nikdy nepodpísali dodatok. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX W. E..
L. M. bolo preukázané, že rodičia žalovanej dodatok s určitosťou podpísali. Znaleckým skúmaním bolo
potvrdené, že podpis na kúpnej zmluve a podpis na dodatku urobili tie isté osoby, žalobcovia pritom
nikdy nespochybnili, že by kúpnu zmluvu nepodpísali prevodcovia. Pokiaľ ide o samotný posudok a
námietky, ktoré k nemu mali žalobcovia, domnieva sa, že napriek odklonu od doslovného zadania súdu,

sú jeho závery jednoznačné a plne použiteľné pre toto konanie. Znalkyňa porovnávala vzájomne tak
podpisy označené v zadaní súdu za pravé, ako aj podpisy označené za sporné, pričom jednoznačne
určila, že tieto podpisy urobili tie isté osoby a preto podpisy na kúpnej zmluve, ako aj na dodatku, sú
skutočnepodpismiF..E.Č.I.F..I.Č..Tedanapriekodklonuoddoslovnéhozadania,výsledkyznaleckého
posudku nepripúšťajú žiadnu možnosť iného výsledku. Znalkyňa rovnako vylúčila použitie akýchkoľvek

metód falšovania podpisov. Pokiaľ ide o technické vybavenie, ktoré mala znalkyňa podľa zadania súdu
v danej veci použiť, odklon od zadania v tomto smere považuje za bezvýznamný vzhľadom k výsledku,
nakoľko už zadanie súdu bolo neštandardné. Súdy nezvyknú znalcom určovať technické vybavenie
pri vypracovaní znaleckého posudku. Jeho výber je čisto na pribratom znalcovi, pokiaľ je vhodné na
znalecké skúmanie. V tomto smere žalobcovia poukazovali len na odklon od zadania, nie je si vedomá

toho, že by spochybnili spôsobilosť technického vybavenia znalkyne.

5.Svedkyňa I. U. matka žalobcov a sestra žalovanej uviedla, že veľký vplyv na to, že k tejto situácii
došlo malo spoločné podnikanie so žalovanou. Ako zakladateľka a konateľka spoločnosti po určitej dobe
bola nútená vzhľadom na to, že dochádzalo k tunelovaniu a rozkrádaniu spoločnosti pristúpiť k tomu,

že žalovaná dostala okamžitú výpoveď. Keďže v tom čase bola aj spoločníčkou spoločnosti ponúkla
svoj obchodný podiel na odpredaj s čím ona súhlasila a riadne jej cenu za obchodný podiel stanovenú
podľa účtovných dokladov a účtovných predpisov vyplatila. Pri stanovovaní ceny dokonca neprihliadala
ani na škody, ktoré boli spôsobené. V tom období žalovaná chodila k rodičom, ktorým rozprávala, že
ju chce zničiť. Rodičom t. j. F. E.Á. Č. I. I. Č. sa snažila vysvetliť, že toto je iba firemná záležitosť a

nemala by mať vplyv na rodinu. Rodičia však žalovanú ľutovali, nakoľko bola vdova s 2 deťmi. Pri jednej
návšteve otec stratil nervy a povedal jej, že keď sa takto správa k žalovanej, že k nim už viac nemá
chodiť a nie je ich dcéra. Žalobcovia však aj naďalej starých rodičov navštevovali. Neskôr z dôvodov,
že neustále počúvali nepravdy a obvinenia na jej osobu prestali chodiť aj oni. V tom období s rodičmiprestala mať kontakt. Keď oslavovala 50-te narodeniny mama jej zatelefonovala a požiadala ju, aby
ich navštívila. Uviedla im, že so žalovanou sa riadne vysporiadala, dokonca že dostala ešte viac než
jej prináležalo. Popísala, čo viedlo k tomu, že v spoločnosti dochádzalo k nezhodám. Povedala im, že

žalovaná mala snahu previesť hlavnú aktivitu spoločnosti, ktorou bolo prevádzkovanie školy na svoju
novú spoločnosť, ktorú založila J. H. W.. Potom začala rodičov navštevovať. Pri jednej z návštev jej
mama povedala, že v čase keď sa k nej chodila žalovaná sťažovať, im navrhla, aby jej darovali dotknuté
nehnuteľnosti s tým, že toto má byť prostriedok, ktorý ju má prinútiť, aby ju z firmy vyplatila. Žalovaná
im uvádzala, že sa to dá zrušiť. Mama jej ukázala zmluvu a dodatok, ktoré mali v šanónoch. Keď si

ich prečítala zistila, že nešlo o darovaciu zmluvu ako tvrdili, ale o zmluvu kúpnu. Keď im to povedala s
tým, že zo zmluvy vyplýva aj to, že prevzali peniaze, šokovalo ich to. Uviedli, že ich žalovaná vzala k
úradníčke s tým, že jej darujú dom a keď ju ona vyplatí, tak sa to zruší. Obaja tvrdili, že žiadne finančné
prostriedky neobdržali, dokonca ich ani neočakávali, keďže malo ísť o darovanie. Uviedli, že žalovaná
im vraj dala na prilepšenie XXX Q. J. a ukázali jej vkladnú knižku, ktorá bola vedená na meno žalovanej.
Po týchto zisteniach chcel tieto skutočnosti otec oznámiť na polícii. Potom neskôr jej volala uplakaná

mama s tým, že došla žalovaná a hodila im na stôl XXX XXX,- J.. Rodičia sa báli mať toľko peňazí
doma, preto ráno prišla, aby išli spolu uložiť peniaze do banky. Keďže k účtu rodičov mala podpisové
právo aj žalovaná, rozhodla sa mama toto podpisové právo žalovanej zrušiť a chcela ho dať jej, čo
odmietla. Neskôr naša mama kontaktovala žalobkyňu v 1. rade, ktorá z dôvodu situácie, kedy by bolo
potrebné operatívne vybrať finančné prostriedky súhlasila so zriadením podpisového práva. Následne

k rodičom dobehla žalovaná s tým, že urobila scénu, keď tvrdila, že bola v banke, kde jej oznámili, že
jej podpisové právo bolo zrušené. Naša mama zomierala s tým pocitom, že žalobcov - teda jej vnúčatá
ukrátila a nedala im nič a tvrdila, že celú záležitosť je potrebné vysporiadať. Doplnila, že keď jej mama
ukazovala kúpno-predajnú zmluvu zistila, že k tejto zmluve bol robený aj dodatok. O tomto dodatku
však ani jeden z rodičov nič nevedel. Tvrdili, že nejakú zmluvu podpisovali iba raz. Dokonca otec tvrdil,

že podpis na dodatku ku kúpno-predajnej zmluve nie je jeho, nakoľko meno a priezvisko, ktorými sa
podpisoval, sú na zmluve uvedené v opačnom slovoslede, ako to robil on. Otec dokonca života žil v tom,
že dom je jeho. Dokonca rodičia do nehnuteľnosti investovali. Ak by si boli vedomí, že dom už nie je ich
vlastníctvom, asi by to nerobili. Návrh zmluvy o zriadení vecného bremena vypracoval jej manžel. Keď
zistila aká je situácia, požiadala ho, aby to po právnej stránke nejakým spôsobom zariadil, pretože vecné

bremeno nebolo vložené do katastra. Na to zase žalovaná so svojim synom telefonovali a uvádzali,
že dom je nepredajný a stráca hodnotu, keď je zriadené vecné bremeno. O skutočnosti, že došlo k
prevodu vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam sa dozvedela po tom, čo rodičov po 3 rokoch prvýkrát
navštívila, k čomu došlo 9.4.2005. V rokoch 2003 a 2004 rodičov nenavštívila a to z dôvodu, že ju otec
vyhodil. Otcovi povedala, že keď ju vyhodí dverami, oknom sa nevráti a rodičia ju natoľko poznali, že

vedeli, že keď ju nebudú kontaktovať oni, tak ona sa neozve. Nevedela uviesť, kto poskytoval rodičom
opateru a obstarával nákupy v období, keď sa s nimi nekontaktovala. Pravdepodobne to robila žalovaná
a jej syn. Potom to už robila ona. Poskytovala rodičom starostlivosť po obnovení vzťahov v roku 2005
v podstate až do smrti.

6. Svedok D.. Ľ. U. - otec žalobcov vo svojej výpovedi uviedol, že mal veľmi dobrý vzťah so svokrovcami,
neb. švagrom a do istého času aj so žalovanou. Išlo o rodinu, v ktorej vládla harmónia a dobré vzťahy.
V roku 1994 zomrel neočakávane jeho švagor - manžel žalovanej. Celá rodina sa jej snažila pomáhať.
Asi rok po jeho smrti sa s manželkou rozhodli založiť obchodnú spoločnosť, ktorá mala prevádzkovať
strednú hotelovú školu. Oslovili aj žalovanú vedení snahou, pomôcť jej. Dokonca on za ňu zaplatil aj

vklad spoločníka. Táto skutočnosť bola kameňom úrazu a tento súdny spor je iba dôsledkom toho
čo nasledovalo. Pri prevádzkovaní a činnosti spoločnosti sa naplno prejavili charakterové vlastnosti
žalovanej, ktoré by sa dali charakterizovať ako chamtivosť a hrabivosť. Po určitej dobe zistili, že žalovaná
spoločnosť rozkrádala a tunelovala.. Po tom čo došlo k týmto zisteniam jeho manželka pristúpila k
vyplateniu obchodného podielu žalovanej. Problémom bolo, že o tejto situácii boli svokrovci informovaní

ináč, než aká bola skutočnosť, pretože ich informovala výhradne žalovaná. Došlo k vyhroteniu situácie
a to až tak, že pri jednej návšteve svokor povedal jeho manželke, že si nepraje, aby ich navštevovala
a že ju už nepovažuje za dcéru. Z tohto dôvodu jeho manželka, ani on po dlhšiu dobu svokrovcov
nenavštevovali. Situácia sa určitým spôsobom urovnala po 50-tke manželky. Po tom čo sa vrátila z
návštevy rodičov mu hovorila, že jej svokra uviedla, že rodinný dom darovacou zmluvou previedla

na žalovanú, pričom tento prevod vlastníctva mal slúžiť ako prostriedok nátlaku na jeho manželku,
aby vyplatila obchodný podiel žalovanej. Manželka svokrovcom vysvetlila, že žalovanú vyplatila už
dávno. Keď sa vrátila z návštevy, tak ho požiadala, že má ísť navštíviť svokrovcov, ktorí ho žiadajú,
aby im poradil, čo sa so vzniknutou situáciou dá urobiť. Keď svokrovcov navštívil a nahliadol do nimipredložených dokumentov zistil, že podpísali kúpno-predajnú zmluvu. Keď im to oznámil, tak zostali
prekvapení s tým, že oni mali podpisovať darovaciu zmluvu. Keď im povedal že keďže ide o kúpno-
predajnú zmluvu mali by mať vyplatenú kúpnu cenu. Oznámili to žalovanej, ktorá k nim v noci dobehla,

urobila scénu a hodila im nejaké peniaze na stôl. Doplnil, že k tomuto došlo už po návšteve manželky,
teda predtým, než som ich navštívil ja. Po preštudovaní dokladov im uviedol, že pokiaľ nedôjde k
zmierlivému urovnaniu situácie teda aj za súčinnosti žalovanej, bude jedinou cestou nápravy súdne
konanie. Toto však hlavne svokra vnímala ako hanbu celej rodiny. Svokor na tieto informácie reagoval
emotívne. Povedal že ide o sprostý a bezcharakterný podvod a chcel celú záležitosť oznámiť polícii.

Po tom čo si kúpno-predajnú zmluvu preštudoval zistil , že obsahuje konštatovanie, že svokrovci môžu
nehnuteľnosť do smrti užívať. Išlo však iba o akýsi morálny záväzok. Preto svokrovcom oznámil, že
istou zábezpekou by mohla byť zmluva o zriadení vecného bremena, pričom ho poprosili, aby návrh
zmluvy vypracoval. Pri štúdiu dokladov, ktoré mu svokrovci poskytli zistil, že ku kúpno-predajnej zmluve
bol spísaný aj dodatok, o tomto mu však ako svokra tak svokor tvrdili, že ho nikdy nepodpísali. Tvrdili
že boli podpisovať na úrade iba raz a to v domnení, že podpisujú darovaciu zmluvu. Druhýkrát na

notárskom úrade neboli. Keď sa ich pýtal či niekto nedošiel overiť ich podpisy pod dodatkom k nim
domov, tak aj túto možnosť vylúčili. Navyše poukázali aj na to, že na uvedenom dodatku ich podpisy nie
sú uvedené v správnom tvare, nakoľko celý život sa obaja podpisovali tak, že najprv uviedli priezvisko
a následne krstné meno. Na dodatku je to však uvedené naopak. Medzi dokladmi taktiež našiel aj
doklad o prerušení konania o vklade do katastra nehnuteľností a to z dôvodu, že garáž ktorá mala byť

predmetom prevodu nemala súpisné číslo a nebola ani zahrnutá v zmluve a to aj napriek tomu, že ju
znalec v svojom znaleckom posudku ocenil. V rámci odstraňovania dôvodov prerušenia vkladového
konania bola podaná žiadosť o pridelení súpisného čísla pre garáž, ktorá bola podpísaná žalovanou.
Z toho usúdil, že pravdepodobne žalovaná konala v prípade dodatku bez vedomia svokrovcov. Keďže
bol požiadaný, tak zmluvu o zriadení vecného bremena spolu s návrhom na jej vklad do katastra

nehnuteľností vypracoval, priniesol ju svokrovcom, títo ju pred ním podpísali, pričom im povedal, aby ju
následne nechali podpísať žalovanej. Toto však žalovaná odmietla. Listiny, ktoré sa na celú záležitosť
vzťahovali mu svokrovci vrátili. Má ich odložené v obale a zmluva o zriadení vecného bremena je
opatrená ich podpismi. Svokor do konca života tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľnosti. Po smrti svokry
robila žalovaná všetko pre to, aby blokovala prístup manželky k svokrovi. Domnieva sa, že tomu bolo

z toho dôvodu, aby ich svokor nemohol požiadať, aby v záležitosti začali konať. Dokonca žalovaná
vydala písomný príkaz opatrovateľkám svokra, že majú zamedziť prístup manželky k svokrovi. Podľa
neho ide o nechutné a surové spôsoby, ktoré tejto rodine nikdy neboli vlastné, avšak je v nich vidieť
charakterové črty žalovanej. Sama žalovaná sa chválila svojimi schopnosťami napodobovať podpisy.
Dokonca žalovanú videl, ako napodobňovala podpisy. Bolo to ešte v časoch, keď v rodine boli dobré

vzťahy. Nepamätá si už presne kedy. V rokoch 2003 a 2004 už kontakty boli sporadickejšie. Dovtedy
kým v roku 2002 nedošlo k nezhodám v súvislosti s podnikaním, svokrovcov navštevoval často a to aj
každý týždeň. So svokrom chodil na chalupy. Uviedol, že žalobcovia počas obdobia, kedy on a jeho
manželka svokrovcov nenavštevovali, navštevovali ich deti a žalobca v 2. rade mu popisoval aké traumy
má svokor zo vzniknutej situácie.

7. Svedkyňa E.. C. V., dcéra žalovanej a sestrenica žalobcov uviedla, že má vedomosť, že predmetom
sporu je kúpna zmluva uzatvorená medzi jej starými rodičmi a žalovanou. Táto zmluva bola uzavretá
na návrh starých rodičov, ktorí si takto chceli zabezpečiť opateru a dôstojné prežitie staroby. Keďže
mali dve dcéry jedna bola vždy ochotná a bola po ruke, rozhodli sa situáciu riešiť. V rodine mali taktiež

príklad v starej matke z otcovej strany. Starí rodičia sa k tomu rozhodli aj vzhľadom na to, že so svatkou
boli v kontakte, navštevovali sa a táto si toto riešenie pochvaľovala. Iná forma prevodu napr. darovanie
nehnuteľnosti sa v rodine nikdy neriešila. Vie, že v zmluve bola zakomponovaná aj klauzula, ktorá starým
rodičom zabezpečovala doživotné právo užívania, ako aj to, že im bude zo strany žalovanej poskytovaná
opatera. Starí rodičia na tomto netrvali, avšak toto chcela mať zachytené v zmluve samotná žalovaná.

Po niekoľkých rokoch starých rodičov navštívil C.. U., ktorý im priniesol papiere o zriadení vecného
bremena a vklade do katastra nehnuteľností. Starí rodičia žalovanej tieto doklady dali a povedali jej, že
toto priniesli U. a že to má podpísať. Keď si žalovaná listiny prečítala, boli spísané pre ňu ponižujúcim
spôsobom, reagovala na to emotívne, rozplakala sa. Ona bola práve vtedy u nej na návšteve a listiny si
prečítala tiež. Nechápala, prečo sa to rieši takýmto spôsobom, keďže dovtedy všetko fungovalo. Hneď

po tomto navštívila starých rodičov. Chcela emotívnu a napätú atmosféru upokojiť. Starej mame pri
rozhovore povedala, že žalovaná je ochotná dom vrátiť späť s tým, že nakoľko majú dve dcéry, nech
sa o nich starajú rovným dielom. Na to stará matka uviedla, že žiadne vecné bremeno sa zriaďovať
nebude a že všetko má zostať tak ako to je. Rodina žalobcov nemala kontakt so starými rodičmi v obdobírokov 2002 až 2005, teda v trvaní 3 rokov. Starých rodičov v tomto období nenavštevovali ani žalobcovia
a ani ich rodičia. Kontakt medzi rodinou žalobcov a starými rodičmi sa prerušil po tom, čo starý otec
matke žalobcov vyčítal vzťahy so žalovanou a žiadal, aby ich urovnali. Počas prerušenia kontaktov,

týmto, stará matka veľmi trpela. V čase, keď mala matka žalobcov okrúhle narodeniny, ju stará matka
kontaktovala telefonicky s tým, že jej chcela zablahoželať a taktiež chcela, aby sa vzťahy urovnali. Počas
niekoľkých mesiacov bol kontakt medzi starými rodičmi a rodinou žalobcov iba telefonický. Niekoľkokrát
bolo prisľúbené, že rodina žalobcov starých rodičov navštívi, avšak bolo to odrieknuté. Po niekoľkých
mesiacoch k fyzickému kontaktu so starými rodičmi prišlo. Podľa jej vedomostí však išlo o sporadické

kontakty v rozsahu asi raz za štvrť roka. Stará matka vravela, že sa rodina žalobcov zastavila a hneď
sa zase ponáhľali. Od roku 2002 navštevovala starých rodičov minimálne 2 x do mesiaca. Vzhľadom na
to, že býva v okrese Piešťany a mala vtedy veľmi malé deti. Po smrti starej mamy návštevy vykonávala
raz týždenne, kedy sa cez víkendy spolu so žalovanou starali o starého otca, ktorý mal alzheimerovu
chorobu. Cez týždeň starostlivosť zabezpečovala opatrovateľka a cez víkendy to bola ona so žalovanou.
Od roku 2002 nevie o žiadnej starostlivosti, ktorú by starým rodičom poskytovali žalobcovia a ich rodina.

Vie iba o návštevách. Starostlivosť v zmysle toho, že by robili nákupy, vzali starých rodičov niekam na
prechádzku alebo k lekárovi zo strany žalobcov a ich rodiny nebola. Doplnila, že do roku 2005 medzi
rodinou žalobcov a starými rodičmi nebol žiadny kontakt. Návštevy boli až v roku 2005. Nikdy nebola
svedkom, že by žalovaná za starých rodičov podpísala akúkoľvek písomnosť. Nemala vedomosť o
tom, že by sa žalovaná - jej matka niekedy chválila svojou schopnosť napodobňovať podpisy iných.

Skutočnosť, že sa starí rodičia rozhodli zabezpečenie svojej starostlivosti riešiť formou kúpnej zmluvy,
bola spôsobená tým, že boli pravdepodobne inšpirovaní svojou svatkou, ktorá si to nevedela vynachváliť
amožnoajinýmiľuďmi.Dotknutúkúpnuzmluvučítalavčase,kedybolauzatvorená.Jepravdou,žestarý
otec nedožil v nehnuteľnosti, avšak jeho zdravotný stav spôsobený alzheimerovou chorobou bol taký, že
už neumožňoval domácu starostlivosť. Túto skutočnosť potvrdil aj lekár. Kúpna cena bola dohodnutá na

XXX Q. J.. Predpokladá, že bola stanovená znalcom alebo dohodou strán. Potom, čo sa rodičia žalobcov
dozvedeli, že došlo k prevodu domu, po niekoľkých rokoch starých rodičov navštívil C.. U. a nechal im
podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena. Týmto akoby bolo dávané najavo, že žalovaná - jej matka
mala nejaké podvodné úmysly. Žalovaná bola oslovená z dôvodu, že starostlivosť a opateru o starých
rodičov vykonávala výlučne ona. Bola vždy ochotná prísť, keď to bolo potrebné. Niekoľkokrát sa stalo,

že neskoro v noci musela z Bratislavy prísť do Galanty. Starí rodičia žalovanú považovali za čestného
človeka a mali dôveru v to, že im svojou opaterou zabezpečí dôstojnú starobu. Starý otec bol 3 mesiace
pred svojou smrťou umiestnený v Alzheimer centre v Piešťanoch. Toto bolo zvolené z dôvodu, že ho
mala po ruke. Mesačné platby sa pohybovali medzi XXX I. XXX Eur a tieto uhrádzala žalovaná. Pamätá
si, že po kúpnej zmluve bol uzatváraný ďalší právny úkon, ktorý sa týkal garáže. Vie, že kataster mal

nejaké námietky a išlo o legalizáciu tejto stavby. Má vedomosť o tom, že kúpna cena bola vyplatená,
kedy k tomu došlo uviesť nevedela, keďže pri tom prítomná nebola.

8. Svedok O.. S. T., syn žalovanej a bratranec žalobcov uviedol, že má vedomosť o tom, že medzi
starými rodičmi a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva. Toto navrhli starí rodičia, pretože boli v častom

kontakte s jeho starou matkou z otcovej strany, ktorá starostlivosť o svoju osobu vyriešila tak, že jej
nehnuteľnosť dostal jeho strýko - otcov brat a on sa o ňu, za to postaral. Takýto model sa starým rodičom
páčil a v období rokov 2002 až 2005 kedy rodina U. starých rodičov vôbec nekontaktovala sa rozhodli,
že oni taktiež chcú mať istotu, že budú v starobe zaopatrení a navrhli matke - žalovanej, že na ňu
prevedú vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Žalovaná im vysvetlila že musí ísť o kúpnu zmluvu a to aj z

dôvodu, aby mali určitú finančnú rezervu na starobu a to práve z vyplatenej kúpnej ceny. Nie žiadna
iná forma prevodu vlastníctva sa neriešila. Išlo o ten istý model, aký fungoval medzi mojim strýkom
a druhou starou mamou. Tam bola taktiež uzavretá kúpna zmluva. Áno, bol podpisovaný ešte ďalší
právny úkon. Išlo o dodatok ku kúpnej zmluve. Tento bol podpísaný z dôvodu, že objekt garáže nemal
súpisné číslo a nebol zapísaný v katastri nehnuteľností. Z tohto dôvodu kataster dal žalovanej a starým

rodičom lehotu na odstránenie týchto nedostatkov. Starí rodičia o tomto vedeli. Rozprávali sa s ním, keď
boli túto garáž pozrieť. Čo sa týka vyplatenia kúpnej ceny k jej vyplateniu došlo tak, že čiastka XXX
Q. J. bola vyplatená v deň podpisu zmluvy. Žalovaná mu telefonovala, aby prišiel k starým rodičom a
to z dôvodu, že sumu 150 tis. Sk si musela požičať od pána W., nakoľko v tom čase nemala dostatok
hotovosti, pretože ešte nemala vysporiadaný podiel z obchodnej spoločnosti, kde podnikala s matkou

žalobcov.Prišielkstarýmrodičom,kdepánW.vybralobálkukdeboloXXXQ..J..Hocistarírodičianatom
nenástojili, žalovaná peniaze prepočítala a odovzdala im. Ďalšia časť kúpnej ceny mala byť vyplatená
po tom, čo sa žalovaná vysporiada s matkou žalobcov. Vysporiadanie sa riešilo na viacero splátok.
Najprv žalovaná dostala XXX Q., pričom z tejto sumy niečo okolo XX Q.. J. musela zaplatiť právnejzástupkyni. Zvyšné finančné prostriedky vo výške XXX Q. J. vrátila pánovi W.. Keďže ju celá situácia
trápila, po niekoľkých dňoch opätovne požiadala pána W. o pôžičku XXX Q. J.. Tieto uložila na vkladnú
knižku, ktorá na základe požiadavky starých rodičov znela na jej meno, pretože starí rodičia už neboli

schopní navštíviť banku. Túto vkladnú knižku žalovaná starým rodičom odovzdala, aby ju uschovali.
Viem, že v zmluve bolo zriadené aj vecné bremeno. Toto si výslovne vynútila žalovaná, nakoľko tušili,
že v budúcnosti môže byť kúpna zmluva spochybňovaná a práve týmto chcela žalovaná deklarovať tú
skutočnosť, že sa o starých rodičov má záujem postarať, čo aj x rokov potom robila. Zriadenie vecného
bremena sa opätovne v rodine riešilo asi od roku 2006. Bolo to po tom, čo sa rodina žalobcov dozvedela

o predaji nehnuteľnosti žalovanej. Začali starých rodičov kontaktovať a dokazovať im, aká je žalovaná
vypočítavá a že ich chce pripraviť o majetok. Vyvrcholilo to tým, že starých rodičov navštívil po rokoch
D.. U., priniesol návrhy zmluvy o zriadení vecného bremena. Stará mama ich dala žalovanej s tým,
že ju požiadala, aby to podpísala, inak že im U. nedajú pokoj. Odporkyňa na to reagovala emotívne.
Volal so sestrou, ktorá následne starých rodičov navštívila a navrhla im, že odporkyňa odstúpi od kúpnej
zmluvy, na čo starí rodičia prejavili vôľu, aby to zostalo tak, ako bolo pôvodne dohodnuté. On k starým

rodičom vtedy nešiel, pretože zo situácie mal aj on zdravotné problémy. Žalovanej taktiež odporúčal, aby
od kúpnej zmluvy odstúpili. K celému tomuto predchádzalo množstvo listov zo strany matky žalobcov.
Kontakt po roku 2005 bol obnovený po tom, čo stará mama telefonicky kontaktovala pri príležitosti
životného jubilea matku žalobcov a uviedla jej, že aj napriek tomu, že jej nezablahoželala k 80-tke, že
ju aj napriek tomu miluje a želá jej všetko najlepšie k 50-tym narodeninám. Po tomto bol medzi starými

rodičmi a matkou žalobcov obnovený telefonický kontakt. Starí rodičia návštevu rodiny žalobcov čakali,
avšak k prvému fyzickému stretnutiu došlo až po niekoľkých mesiacoch po telefonáte. Po roku 2005
boli kontakty intenzívne, v roku 2006 a to len za účelom spochybnenia kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v
1/ rade bola starých rodičov navštíviť možno raz alebo dvakrát. Raz keď mala stará mama 80 rokov,
žalobkyňu videl v Galante. Myslel si, že bola navštíviť starých rodičov. Keď sa starej mamy opýtal, či ju

bola navštíviť, táto uviedla, že nie a rozplakala sa. Starých rodičov navštevoval denno-denne, pretože
akojedinýčlenrodinybývaapracujevGalante.Keďbolotrebaurobiťnákupyprípadnezabezpečiťodvoz
robil to on, aby žalovaná nemusela kvôli tomu chodiť z Bratislavy. Návštevy lekárov však zabezpečovala
výhradne ona, pretože lekárov poznala. To čo bolo zo strany rodiny žalobcov k starým rodičov sa
nedá nazvať starostlivosťou. Išlo o sporadické návštevy asi raz za štvrť roka, keď rodina žalobcov išla

na chalupu. Nikdy nebol svedkom, že by žalovaná niečo za starých rodičov podpisovala. Nikdy sa
nesnažila napodobňovať podpisy nikoho iného na žiadnych zmluvách. Taktiež nemá vedomosť o tom,
že by sa žalovaná chválila svojou schopnosť napodobňovať podpisy iných ľudí. Osobne pri podpise
kúpnej zmluvy nebol. K vypracovaniu znenia kúpnej zmluvy zabezpečil cez jedného jeho známeho
právnika. Vypracovanie zmluvy objednávala žalovaná. Po roku 2002 určite žalobkyňa u starých rodičov

neprebývala.. O tom že bol podpísaný ku kúpnej zmluve dodatok vie preto, že so žalovanou žil v jednej
domácnosti a o takýchto veciach sa rozprávali. Pri podpisovaní dodatku nebol, pretože to bolo robené
na notárskom úrade. Čo sa týka opätovnej pôžičky od pána W. R. R. XXX Q. J. bolo to v roku 2003,
bol však prítomný pri tom, keď starej mame žalovaná vkladnú knižku odovzdala. Vkladná knižka bola
starej matke odovzdaná v roku 2003. Pri vyplatení prvej časti kúpnej ceny boli prítomní starí rodičia,

žalovaná, on a pán W.Á.. Kúpnu zmluvu neštudoval, dôveroval právnikovi, nemal ani dôvod, aby sa
jej štúdiom zaoberal. Vedel o tom, že starí rodičia mali účet v banke. Áno, aj v čase vyplácania prvej
časti kúpnej ceny tento účet už zriadený bol. Druhá časť kúpnej ceny bola vyplatená v roku 2003. Medzi
vyplatením prvej časti kúpnej ceny a vkladaním druhej časti kúpnej ceny na vkladnú knižku bolo pár
dní. Na vyplatení kúpnej ceny formou uloženia na vkladnej knižke na meno žalovanej prišli starí rodičia.

Mám vedomosť o tom, že k bankovému účtu starých rodičov bolo zriadené dispozičné právo žalovanej.
Cena za nehnuteľnosť vyplývala zo znaleckého posudku a vzájomnej dohody. Vypracovanie znaleckého
posudku objednávala žalovaná na požiadanie starých rodičov. Viem, že XXX Q. ako prvú časť kúpnej
ceny si stará mama prevzala. Ako s nimi naložila, sa už nezaujímal. Nevie prečo neriešili starí rodičia
aj prvú časť kúpnej ceny, tak ako to bolo v prípade druhej.

9. Svedok C.. O.. W. W., H.. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že je dlhoročným priateľom žalovanej.
Žalobcov v podstate nepozná. Väčšinu informácií k záležitosti má iba sprostredkovane. Osobne vie
a vnímal, že v rokoch 2002 až 2003 vznikli v rodine strán sporu isté situácie, ktoré vyústili do toho,
že rodičia navrhli žalovanej, aby odkúpila ich nehnuteľnosti, ktoré boli následne predmetom uzavretej

kúpnej zmluvy. Bol osobne prítomný pri vyplatení časti kúpnej ceny. Kúpna zmluva sa podpisovala v
prvej polovici apríla 2003 a to na notárskom úrade. Cestou z notárskeho úradu mu žalovaná telefonovala
a požiadala ho o pôžičku vo výške XXX Q. J.. Uviedol jej, že toľko k dispozícii nemá a že jej môže
poskytnúť XXX Q.. Sadol do auta a išiel do Galanty, prišiel k rodičom žalovanej, kde boli prítomníoni, žalovaná a syn žalovanej. Peniaze položil v obálke na stôl. Žalovaná ich prepočítala a odovzdala
svojej matke. Keďže nebola zaplatená celá čiastka, žalovaná sa s rodičmi dohodla, že zvyšok kúpnej
ceny uhradí v krátkom čase a táto bude vložená na vkladnú knižku, ktorú budú mať k dispozícii rodičia

žalovanej. Vzťah s rodičmi žalovanej vnímal v 2 fázach. V prvej do smrti matky žalovanej a v druhej ktorá
nasledovala po jej smrti. V prvej fáze navštevovali rodičov žalovanej asi tak 2 x do mesiaca. Po smrti
matky žalovanej však už každý víkend trávili v Galante a to z dôvodu, že počas víkendov vystriedali
opatrovateľky a starostlivosť o otca žalovanej vykonávali oni. Doplnil, že keď hovoril že navštevoval
rodičov žalovanej 2 x do mesiaca hovoril o sebe. Žalovaná ich aj vtedy navštevovala každý víkend.

V začiatkoch bola matka žalovanej ešte zdravá. Nebolo potrebné poskytovať celodennú starostlivosť.
Neskôr mala opatrovateľku. Situáciu vnímal tak, že o rodičov žalovanej je nadštandardne postarané.
Rodinnýdombolvzlomtechnickomstave,pretobolopotrebnériešiťnapr.opravykanalizácieapodobne.
Jedna opatrovateľka bola z nejakého opatrovateľského centra v Galante. Ostatné opatrovateľky, ktoré
tam boli zo svojich prostriedkov uhrádzala žalovaná. Nepamätá sa, že by počas toho, kedy bol u
rodičov žalovanej, tam niekedy stretol niekoho z rodiny žalobcov. Často krát sa navyše stávalo, že sama

žalovaná v neskorých nočných hodinách sadla do auta a išla do Galanty. Peniaze fyzicky odovzdal
v kuchyni u rodičov žalovanej. Nemá vedomosť o tom, ako bolo s finančnými prostriedkami rodičmi
žalovanej naložené. Áno, poskytol žalovanej ešte ďalšiu pôžičku. Po tom čo mu vrátila z peňazí, ktoré
obdržala z titulu vyrovnania za obchodný podiel mu žalovaná vrátila XXX Q. J., následne si uvedomila,
že bude lepšie keď vyplatí čo najskôr celú kúpnu cenu a požiadala ho, aby jej opätovne požičal XXX

Q. J.. K poskytnutiu druhej pôžičky došlo vzápätí asi 2-3 dni na to. Nie nebol osobne prítomný pri tom,
keď bola druhá pôžička použitá žalovanou na zaplatenie zostatku kúpnej ceny. Vedomosť o tom, že
druhá časť kúpnej ceny bola vložená na vkladnú knižku má od žalovanej, ktorá mu to povedala. Celá
suma poskytnutých pôžičiek mu bola poskytnutá v priebehu pol roka. Presný čas si už nepamätá. Bola
mu vrátená vo forme peňazí odovzdaných v hotovosti. O vrátení peňazí od žalovanej nevydával žiadne

potvrdenie.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd rozsudkom č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.09.2018
žalobu zamietol, žalovanej priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100% a štátu priznal
právo na náhradu trov konania od žalobcov v rozsahu 100%. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia

v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. XXCo/XX/XXXX-XXXX
zo dňa 4.6.2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. V predmetnom rozsudku odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť opätovne
posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, vysporiadať sa s
každým jednotlivým návrhom na doplnenie dokazovania, výsledky vykonaného dokazovania komplexne

vyhodnotiť a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov,
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia uviesť citáciu aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré
zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich
výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého

poriadku odôvodniť.

11. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktorom sa jednotlivé strany pridržiavali svojich písomných a
ústnych vyjadrení a navrhovali vykonať dodatočné dôkazy.

12.Žalobkyňav1/radenapojednávaníkonanomdňa17.5.2022navrhladospisupripojiťspisOkresného
úradu Š., P. Z. R. XXX/XX za účelom preukázania skutočnej vôle jej starých rodičov k prevodu vlastníctva
k nehnuteľnostiam kúpnou zmluvou. Z dôvodu, že toto tvrdenie žalovanej je v rozpore so skutočnosťou,
ktorá vyplýva z A. Č.. XXX H. P.. Ú.. Š., že k prevodu vlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným na
tomto LV došlo formou darovacej zmluvy. Žiadala pripojiť k spisovému materiálu spis Krajského súdu v

Trnave sp. zn. XXCb/XX/XXXX za účelom preukázania existencie sporov medzi žalovanou a matkou
žalobcov a predložiť súkromno-znalecký posudok z odboru písmoznalectva, ktorým budú odstránené
vážne pochybnosti zo strany žalobcov vznesené voči znaleckému dokazovaniu doposiaľ vykonanému
v konaní.

13. Žalobca v 2/ rade sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne v 1/ rade a jej návrhom na doplnenie
dokazovania.14. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 17.5.2022 uviedol, že vzhľadom na
to, že žalovaná nerozporuje skutočnosť, že medzi ňou a matkou žalobcov boli spory, ktoré boli aj
predmetom súdnych konaní, návrhy žalobcov na doplnenie dokazovania považuje za nadbytočné. Čo

sa týka návrhu na pripojenie spisu Z. Š. R. XXX/XX podľa názoru právneho zástupcu žalovaného ide
o dôkaz, ktorý nemá súvis s predmetom konania. Taktiež návrh na doplnenie dokazovania znaleckým
posudkom považoval za nadbytočný, nakoľko závery formulované znalkyňou ustanovenou vo veci sú
jednoznačné. Je pravdou, že znalkyňa sa odchýlila od pomerne striktného zadania konajúceho súdu,
avšak jednoznačne dospela a formulovala názor, že aj pri presnom dodržaní úlohy uloženej súdom, by

dospela k úplne rovnakým zisteniam. Závery ku ktorým znalkyňa dospela sú jednoznačne v súlade s
ďalšími dôkazmi, napr. s overovacou knihou notárskeho úradu. Právny zástupca žalovanej, ani žalovaná
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala.

15. Súd v zmysle pokynov Krajského súdu v Trnave v uznesení sp. zn.. XXCo/XX/XXXX-XXXX zo dňa
4.6.2019 doplnil dokazovanie vyžiadaním z Okresného úradu Šaľa, katastrálny odbor spisu R. XXX/XX,

W. P. J. R. Q. J. J.. W..: XXCb/XX/XXXX, J.. W... XXCbs X/XXXX, W. Z. J. T. O.. J. J.. W.. XXCpr X/XX,
W. Z. Ú. G., P. Z. J. R. XXXX/XX I. R. XXXX/XX, ktoré boli pripojené do spisového materiálu.

16. Dňa 12.01.2023 žalobkyňa predložila súdu súkromný Znalecký posudok z odboru Písmoznalectvo,
Č.. X/XXXX zo dňa 30.09.2022, ktorý vypracoval znalec Vladimír Rusnák.

17. Právny zástupca žalovanej v písomnom podaní doručenom súdu dňa 14.03.2023 navrhol súdu
doplnenie dokazovania, a to vypracovaním kontrolného znaleckého posudku Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline za účelom overenia pravosti podpisov F.. E. Č. I. F.. I. Č.
nachádzajúcich sa na: Dodatku č. 1 zo dňa 2.6.2003 uzavreného ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 a

v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej - podpis neb. E. Č. je pod poradovým
číslom 410 zo dňa 2.6.2003 s poradovým číslom predeleným F. Z.: Z. XXXXXX/XXXX I. H. F.. I. Č.
je pod poradovým číslom 409 zo dňa 2.6.2003 s poradovým číslom predeleným F. Z.: Z. XXXXXX/
XXXX, alternatívne, pokiaľ súd zamietne tento návrh, navrhol, aby súd uložil vypracovanie kontrolného
znaleckého posudku Kriminalisticko expertíznemu ústavu Policajného zboru s rovnakým zadaním ako

vyššie, resp. navrhol konajúcemu súdu, aby uložil už ustanovenej znalkyni z odboru písmoznalectvo,
Mgr. Eve Forgácsovej, aby písomne doplnila svoj Znalecký posudok č. XX/XXXX tak, že svoje závery
doplní o odpoveď na otázku, či by boli jej závery ohľadne pravosti podpisov F.. E. Č. I. F.. I. Č. rovnaké
aj v prípade, pokiaľ by presne kopírovala zadanie uvedené v uznesení Okresného súdu Galanta zo dňa
2.5.2016, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, v spojení s uznesením tunajšieho súdu zo dňa 8.7.2016, č.k. XXC/

XXX/XXXX-XXX, teda keby porovnala pravé podpisy F.. E. Č. I. F.. I. Č. nachádzajúce sa na Kúpnej
zmluve zo dňa X.X.XXXX (Z. W. J. F. R. P. J. Č.. XXXX/XXXX), v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu
JUDr. Oľgy Czuczorovej - podpis F.. E. Č. je pod poradovým číslom 280 zo dňa 9.4.2005 s poradovým
číslom predeleným F. Z.: Z. XXXXXX/XXXX I. F.. I. Č. je pod poradovým číslom 281 zo dňa 9.4.2003
s poradovým číslom predeleným F. Z.: Z. XXXXXX/XXXX, na Zmluve o zriadení vecného bremena a

na troch vyhotoveniach Návrhu na vklad vecného bremena, ktoré listiny predložil súdu svedok D.. Ľ.
U. oproti sporným podpisom F.. E. Č. I. F.. I. Č., nachádzajúcich sa: Dodatku č. 1 zo dňa 2.6.2003
uzavreného ku kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 a v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy
Czuczorovej - a to podpis F.. E. Č. D. H. H. Č. XXX W. C. X.X.XXXX J. H. Č. H. F. Z.: Z. XXXXXX/XXXX
I. F.. I. Č. D. H. H. Č. XXX W. C. X.X.XXXX J. H. Č. H. F. Z.: Z. XXXXXX/XXXX.

18. Žalobcovia sa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 03.04.2023 vyjadrili k návrhu žalovanej na
doplnenie dokazovania - k doplneniu Znaleckého posudku č. XX/XXXX, pričom namietali, že v danom
prípade nie je možné dopĺňať znalecký posudok, ktorý nebol vypracovaný v súlade s úlohou zadanou
súdom. Žalobcovia voči znalkyni Mgr. Evy Forgácsovej podali trestné oznámenie pre podozrenie z

trestného činu podania nepravdivého znaleckého posudku, pričom táto skutočnosť vylučuje, aby táto
znalkyňa ďalej vykonávala vo veci akýkoľvek ďalší znalecký úkon, pretože už vo vzťahu ku žalobcom
nejde o osobu nezaujatú. Jediný v konaní predložený znalecký posudok, ktorý je vypracovaný v súlade
so zadaním súdu je súkromný Znalecký posudok Č.. X/XXXX, a preto súd môže vychádzať len zo
súkromného znaleckého posudku, ktorý je vypracovaný podľa úlohy zadanej súdom a na Znalecký

posudokMgr.EvyForgácsovejč.XX/XXXXbysúdnemalprihliadať,nakoľkoznalkyňasúdomstanovenú
úlohu nedodržala. Právny zástupca žalovanej zdôvodňuje návrh na doplnenie dokazovania kontrolným
znaleckým dokazovaním z dôvodu rozdielnych záverov dvoch znaleckých posudkov, treba si však
podľa názoru žalobcov uvedomiť, že na znalecký posudok Mgr. Evy Forgácsovej nemožno prihliadať,pretože ho znalkyňa vypracovala svojvoľne, keď nedodržala súdom uloženú úlohu, neskúmala 4 naozaj
sporné podpisy starých rodičov žalobcov, ale do skúmania zahrnula ďalších 14 nesporných podpisov
z rozhodného obdobia vzniku sporných podpisov, ktoré podľa zadania súdu mali tvoriť porovnávací

materiál a v jej znaleckom posudku neuviedla žiadny rozdielny znak medzi sporovými podpismi a
porovnávacím materiálom, hoci v rámci úlohy zadanej súdom bolo aj uviesť znaky zistených odlišností,
pričom takéto odlišnosti sa v sporných podpisoch oproti porovnávacím materiálom rozhodne vyskytujú,
čoho dôkazom je žalobcami predložený súkromný Znalecký posudok Č.. X/XXXX, ktorý je vyhotovený
v súlade s úlohou zadanou súdom. Žalobcovia navrhli súdu návrh žalovanej na doplnenie dokazovania

zamietnuť, pričom poukázali i na to, že žalovaná žiadnym spôsobom vecne nespochybnila závery
súkromného Znaleckého posudku č. 6/2022, ktorá skutočnosť by mala odôvodňovať opodstatnenosť
vykonania žalovanou navrhnutého doplnenia dokazovania.

19. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu vyjadrenie k podaniu žalobcov,
v ktorom uviedla, že sporné podpisy, teda podpisy ktorých pravosť znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová

skúmala, boli podpisy E. C.Čj, a to : podpisy na Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, podpis na Zmluve
o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania, podpisy na Návrhu na vklad vecného
bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania zo dňa 20.2.2006,
podpis na Dodatku č. 1 zo dňa X.X.XXXX ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, podpis v Osvedčovacej
knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 pod poradovým číslom 280, podpis

v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 2.6.2003 pod poradovým
číslom 410, a podpisy I. C.Č, a to : podpisy na Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, podpis na Zmluve
o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania, podpisy na Návrhu na vklad vecného
bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania zo dňa 20.2.2006,
podpis na Dodatku č. 1 zo dňa X.X.XXXX ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, podpis v Osvedčovacej

knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 pod poradovým číslom 281, podpis v
Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 2.6.2003 pod poradovým číslom
409. Zo záverov Znaleckého posudku znalkyne č. XX/XXXX zo dňa 29.12.2017 vyplýva, že znalkyňa
nezistila stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. V
okolí podpisov sa nevyskytujú stopy po predtlačených, obkreslených ťahoch, resp. stopy, znaky po

mechanickomzásahu.Znalkyňakonštatovala,žespornépodpisysúvýsledkomautentickéhopisárskeho
prejavu konkrétnych osôb. Znalkyňa ďalej s určitosťou konštatovala, že podpisy označené ako SM 1a
až SM 9a vyhotovila totožná osoba, teda E. Č.. Zároveň konštatovala, že podpisy označené ako SM 1b
až SM 9b vyhotovila rovnako totožná osoba, teda I. Č.. Teda žalobcami označené podpisy za sporné
a rovnako za pravé vyhotovila vždy tá istá osoba. Po vypracovaní predmetného znaleckého posudku

žalobcovia namietali, že znalkyňa pri vypracovaní posudku vzala za sporné aj podpisy, ktoré podľa ich
názoru spornými nie sú, čím mala vylúčiť tento porovnávací materiál z porovnania s podpismi E. C.Č.
I. C.Čna Dodatku č. X W.o dňa 2.6.2003 a podpisy v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy
Czuczorovej zo dňa 2.6.2003, čo malo mať zásadný vplyv na výsledky a závery znaleckého skúmania.
Žalobcovia ďalej znalkyni vytkli aj to, že pri vypracovaní znaleckého posudku nepoužila vybavenie, ktoré

bolo uvedené v zadaní súdu, t.j. v uznesení o pribratí znalkyne. Znalkyňa sa vo svojom vyjadrení zo dňa
15.6.2018 vyjadrila k námietkam žalobcov, pričom (okrem iného) uviedla, že ani nimi uvádzané námietky
nemajú vplyv na výsledok znaleckého skúmania, nakoľko jej hlavnou úlohou bolo zistiť pravosť podpisov
E.Á. Č. I. I. Č. F. C. Č.. X zo dňa 2.6.2003 ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 a v Osvedčovacej knihe
Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej pod poradovým číslom 410 a 409. Túto úlohu splnila a v

znaleckom posudku stanovila jednoznačný záver o pravosti týchto podpisov. Znalkyňa tiež konštatovala,
že hoci je pravdou, že pri vypracovaní posudku skúmala pravosť aj podpisov v zadaní označených
ako pravé, nemalo to na výsledky znaleckého skúmania žiaden vplyv, nakoľko mala k vypracovaniu
svojho posudku dostatok porovnávacieho materiálu. Znalkyňa ďalej uviedla, že na overenie pravosti
akéhokoľvek podpisu je potrebné skúmať minimálne 15 až 20 podpisov, nie len 7 podpisov. Žalovaná

závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej považuje za vecné, objektívne a plne
použiteľné pre toto konanie. Znalkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 odpovedala na všetky
odborné otázky, ktoré po vypracovaní jej posudku žalobcovia namietali. Následne si v konaní dali
žalobcoviavypracovaťsúkromnýznaleckýposudokznalcomzodboru:Písmoznalectvo,odvetvie:Ručné
písmo Vladimírom Rusnákom. Zo záverov Znaleckého posudku c.č X/XXXX znalca Vladimíra Rusnáka

vyplýva, že znalec mal za úlohu porovnať podpisy žalobcami označené za pravé a to podpisy E. C.Č. I.
C.Č: na Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu Mgr. Oľgy Czuczorovej
zo dňa 9.4.2003 pod poradovým č. XXX a pod poradovým číslom 291, v Zmluve o zriadení vecného
bremena doživotného bývania a užívania, na návrhu na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadenívecného bremena doživotného bývania a užívania, oproti sporným podpisom: v Dodatku č. X W.o dňa
2.6.2003 ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu Oľgy Czuczorovej
zo dňa 2.6.2003 pod poradovým číslom 410 a 409. Zo záverov znaleckého posudku predmetného

znalca vyplýva, že porovnaním sporných podpisov a porovnávacích podpisov z rokov 2003 - 2004,
boli zistené zhodné, podobné, ale aj rozdielne identifikačné znaky. Časť zistených rozdielnych znakov
má pôvod vo variabilite podpisovania sa totožného pisateľa, pôvod ďalších rozdielnych znakov nie je
možné zaradiť do variability, nakoľko sa v porovnávacích podpisoch nenachádzajú. Znalec na základe
posúdenia hodnoty a miery výskytu zistených zhodných, podobných a rozdielnych identifikačných

znakov písma dospel k záveru, že podpisy E. Č. I. I. Č. F. C. Č.. X zo dňa 2.6.2003 uzavretého ku
Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 a v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej
pod poradovým číslom 410 a 409, nie je možné jednoznačne stanoviť za pravé. Zároveň nie je
možné jednoznačne vylúčiť, že predmetné sporné podpisy vyhotovil iný do úvahy pripadajúci pisateľ.
Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ani uvedený znalec nevylúčil pravosť sporných podpisov
E. Č. I. I. Č.. Znalec ďalej vo svojom posudku uviedol, že mikroskopickým skúmaním sporných podpisov

pomocou technických prostriedkov neboli zistené žiadne znaky, ktoré by nasvedčovali, že pri ich
vyhotovení bola použitá niektorá metóda technického falšovania. V okolí podpisov sa nevyskytujú žiadne
predtlačené, obkreslené ťahy, resp. stopy po gumovaní - odstraňovaní stôp vyhotovených priepisom
alebo obkreslením. Podpisy sú vyhotovené voľnou rukou. V záveroch znaleckého posudku sa uvádza,
že časť zistených rozdielnych znakov má pôvod vo variabilite podpisovania sa totožného pisateľa, čo

znamená, že znalec síce zistil rozdielne znaky v písme, ktoré ale vysvetľuje variabilitou. Žalovaná
poukázala na to, že ani rozdielne znaky, ktoré sa dajú vysvetliť variabilitou, sa v porovnávacích
materiáloch nenašli. Rovnako nie je vylúčené, že v prípade, pokiaľ by znalec vzal do úvahy širší
porovnávací materiál, tak by takéto rozdielne znaky v ňom našiel a už by nešlo o rozdielne, ale o
zhodné znaky. Znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová vychádzala pri vypracovaní znaleckého posudku aj z

ručne písaného písma v listoch a pohľadniciach z daného, ale aj vzdialenejšieho obdobia, ktoré znalec
Vladimír Rusnák nebral do úvahy. Pokiaľ by tak urobil, je pravdepodobné, že by našiel ďalšie zhodné
znaky. Rovnako znalec Vladimír Rusnák na viacerých miestach svojho posudku uviedol, že pristúpiť ku
skúmaniu sporných podpisov, s predloženými porovnávacími podpismi bolo možné len v tej miere a v
tom rozsahu, v akom to povaha sporných podpisov, porovnávacích podpisov a výskyt porovnateľných

písmových tvarov a ich detailov umožňoval. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že rozdielne znaky
sú v menšine a vyjadrujú určité pochybnosti o pravosti, resp. o nepravosti, teda ich znalec kategoricky
neoznačil za nepravé, resp. nezistil také rozdielne znaky, aby ich mohol označiť za nepravé. Podľa
názoru žalovanej, v prípade, pokiaľ by znalec Vladimír Rusnák mal dostatok porovnávacieho materiálu,
resp. pokiaľ by použil na porovnanie rovnaký materiál ako znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová, tak by prišiel k

rovnakým záverom ako uvedená znalkyňa. Podpisy E. Č. I. I. Č. F. C. Č.. X W. C. X.X.XXXX uzavretého
ku Kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX boli zákonným spôsobom úradne overené, preto sa na ne hľadí
ako na pravé, kým sa nepreukáže opak. Znaleckým posudkom znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej bola
jednoznačne potvrdená pravosť uvedených podpisov. Znalkyňa zároveň konštatovala, že tieto sporné
podpisy, ako aj podpisy, ktoré sami žalobcovia považujú za pravé, vyhotovila tá istá osoba. Znaleckým

posudkom znalca Vladimíra Rusnáka sa nepotvrdila a ani nevyvrátila pravosť predmetných podpisov.
Žalovaná záverom uviedla, že žalobcovia ju obvinili, že mala podpisy svojich rodičov na Dodatku č. X
W. dňa 2.6.2003 sfalšovať, uviedla, že celý čas popiera akékoľvek falšovanie podpisov svojich rodičov,
všetky sporné podpisy boli urobené ich vlastnou rukou a to dobrovoľne a vážne, pri plnom vedomí.

20. Žalobcovia dňa 04.09.2023 doručili súdu svoju záverečnú reč, v ktorej zotrvali na svojich tvrdeniach
uvedených v žalobe, podaniach, ako aj vyjadreniach na pojednávaniach. Žiadali, aby súd vyhovel ich
žalobe v plnom rozsahu, nakoľko preukázali, že je daný naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcov. Žalovaná je v rozpore so skutočným právnym stavom

v súčasnosti zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností
na základe absolútne neplatných právnych úkonov: Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a Dodatku
č. X zo dňa 02.06.2003 ku Kúpnej zmluve, ktorými sú žalobcovia dotknutí na svojich dedičských
právach. Tento stav objektívnej právnej neistoty nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom, ale len
žalobou na určenie, že predmetné nehnuteľnosti mala poručiteľka v dobe svojej smrti v bezpodielovom

spoluvlastníctve so svojím manželom I. Č., a že jej podiel 1 patrí do dedičského konania H. E. Č..
Na základe od počiatku absolútne neplatných právnych úkonov, Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX I.
C. Č.. X W.o dňa 02.06.20003 ku Kúpnej zmluve, nikdy nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
na žalovanú z jej rodičov, zo starých rodičov žalobcov - E. Č. I. I. Č.. Len na podklade takéhotoautoritatívneho výroku súdu môže následne dôjsť k prejednaniu tohto dedičstva v dedičskom konaní
po poručiteľke E.S. Č. a následne v rámci dedičského konania k jeho prejednaniu a deklarovaniu
vlastníckeho práva dedičov po neb. E. Č. v konkrétnych spoluvlastníckych podieloch. Žalobcovia majú

za to, že v konaní preukázali, že vôľou ich starých rodičov nikdy nebolo uzatvoriť so žalovanou kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve ich starých rodičov - neb. E. Č. I. F.. I. Č..
Túto skutočnosť preukazujú výsluchy svedkov, ale aj tvrdenia žalovanej a ňou navrhnutých svedkov a
tiež množstvo listinných dôkazov. Z výpovede svedkyne I. U.I. - matky žalobcov vyplynulo, že to bola
žalovaná, ktorá navrhla starým rodičom žalobcov, aby žalovanej darovali nehnuteľnosti s tým, že toto má

byť prostriedok, ktorý má I. U. prinútiť aby žalovanú vyplatila zo spoločného podnikania, žalovaná vzala
starých rodičov k úradníčke s tým, že darujú predmetnú nehnuteľnosť žalovanej a keď matka žalobcov,
I. U., žalovanú vyplatí zo spoločného podnikania, tak sa darovacia zmluva zruší. Nebohí starí rodičia
nemali vedomosť o tom, že podpísali kúpnu zmluvu, z ktorej vyplýva, že prevzali peniaze za predaj
nehnuteľností, boli presvedčení o tom, že podpísali darovaciu zmluvu. Starí rodičia, F.. E. Č. I. F.. I. Č.
podľa vyjadrenia svedkyne I. U. I. D.. Ľ. U. nemali vedomosť o Dodatku ku kúpnej zmluve, svedkom

tvrdili, že ho nikdy nepodpísali, uviedli, že boli podpisovať na úrade iba raz, a to v domnení, že podpisujú
darovaciu zmluvu, a že druhýkrát na notárskom úrade neboli a ani nikto nedošiel overiť ich podpisy pod
dodatok k nim domov. Podpisy pod dodatkom ku kúpnej zmluve obaja popreli. Z tvrdení strán sporu a z
výpovedí všetkých svedkov je podľa názoru žalobcov možné jednoznačne uzavrieť, že u starých rodičov
absentovala úplne vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu so žalovanou, čo spôsobuje, že právne úkony, Kúpna

zmluva, ako aj Dodatok č. 1 sú absolútne neplatné pre nedostatok vôle účastníkov zmluvy takýto úkon
urobiť podľa § 37 ods. 1 OZ. Na absolútnu neplatnosť týchto právnych úkonov z uvedeného dôvodu musí
súd ex offo prihliadať. Predmetná kúpna zmluva spolu s Dodatkom, ktorých vypracovanie objednala
žalovaná bez súhlasu a vedomia starých rodičov žalobcov, sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi,
pretože sa nimi sledovalo vydedenie matky žalobcov I. U. F.. E. Č. I. F.. I. Č.. Toto mali nebohí v úmysle

urobiť darovacou zmluvou, na ktorú ich navádzala žalovaná.
Absolútnu neplatnosť Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX I. D. C. Č.. X W. C. XX.XX.XXXXX
dokazuje i to, že podpisy nepatria starým rodičom žalobcov a taktiež aj podpisy, urobené v súvislosti s
overovaním podpisov na Dodatku č. X kúpnej zmluvy v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr.
Oľgy Czuczorovej zo dňa 02.06.2003, nepatria starým rodičom žalobcov. Táto skutočnosť bola v konaní

preukázaná výpoveďami svedkov.
Žalobcovia v konaní predložili súkromný znalecký posudok znalca z odboru písmoznalectvo, ručné
písmo, Vladimíra Rusnáka č. W. X/XXXX W. C. XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že nie je možné
jednoznačne stanoviť podpisy na Dodatku ku Kúpnej zmluve, ktoré by mali patriť starým rodičom
žalobcov za pravé a zároveň nie je jednoznačné možné vylúčiť, že ich vyhotovil iný do úvahy pripadajúci

pisateľ. Podľa názoru žalobcov, predložený súkromný znalecký posudok je potrebné hodnotiť aj vo
vzájomnej súvislosti so svedeckými výpoveďami žalobcami navrhnutých svedkov, ktoré preukazujú, že
podpisy starých rodičov žalobcov im nepatria a na Dodatku č. 1 sa nenachádza ani ich prejav vôle
ho urobiť. Vzhľadom k tomu nemohlo dôjsť a nedošlo ani k odstráneniu vád spornej Kúpnej zmluvy
vytýkaných Správou katastra Galanta v Rozhodnutí č. R. XXXX/XXXXX-X W. C. XX.XX.XXXX, ktorým

Správa katastra prerušila konanie. Podľa názoru žalobcov nebolo možné na základe spornej Kúpnej
zmluvy ani povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej do katastra nehnuteľností.
Žalobcovia uvádzajú existenciu ďalších dôvodov, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť spornej kúpnej
zmluvy a jej Dodatku č. 1. Podľa ich názoru tento právny úkon je neurčitý, a to z viacerých dôvodov:
a) V kúpnej zmluve nie je vyjadrená vôľa starých rodičov žalobcov predmetné nehnuteľnosti predať a na

strane druhej u žalovanej nie je vyjadrená vôľa nehnuteľnosti kúpiť. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplýva, že
sa nejedná o kúpnu zmluvu, ale o zmluvu o budúcej zmluvy, čo vyplýva z čl. I ods. 2, čl. II ods. 2 spornej
kúpnej zmluvy, z ktorých článkov vyplýva, že predávajúci sa zaväzujú (do budúcna) na kupujúceho
previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam za dohodnutú kúpnu cenu. V danom prípade v spornej
kúpnej zmluve chýbajú základné náležitosti kúpnej zmluvy; nie je v nej vyjadrené, že predávajúci

na základe tejto zmluvy odovzdáva kupujúcemu predmet kúpy, a že kupujúci na základe tejto zmluvy
predmet kúpy preberá. Prejavy vôle v kúpnej zmluve sú zachytené do budúcna a neurčito. Vzhľadom
na obsah spornej kúpnej zmluvy, táto nemohla nikdy vyvolať účinky spojené s kúpnou zmluvou, teda
prevod vlastníckeho práva zo starých rodičov žalobcov na žalovanú a Správa katastra pochybila, keď
na základe tejto spornej kúpnej zmluvy povolila vklad vlastníckeho práva na žalovanú.

b) Zo znenia a obsahu spornej kúpnej zmluvy nie je možné určiť, v akom podiele sa nehnuteľnosti
majú previesť na žalovanú. V spornej kúpnej zmluve nie je vôbec vyjadrené a uvedené v akom
spoluvlastníckom podiele majú byť predávajúci bezpodielovými vlastníkmi nehnuteľností, ale ani to v
akých spoluvlastníckych podieloch sa tieto nehnuteľnosti majú prevádzať na žalovanú. Táto zmluvanebola a nie je spôsobilá na zápis do katastra nehnuteľností a Správa katastra pochybila, keď zápis
povolila v celosti. Takými istými vadami trpí aj sporný Dodatok č. 1.
c) Neurčitosť právneho úkonu, spornej Kúpnej zmluvy spočíva v tom, že z jej obsahu a znenia nie je

možné určiť, za akú kúpnu cenu sa tá-ktorá nehnuteľnosť a v akom spoluvlastníckom podiele predáva
a kupuje.
d) Zo spisu Mestského úradu v Galanta spis č. R..XXXX/XXXX W. C. XX.XX.XXXXX - R..W.. XXX/XXXX
R. R. K. J. Č.J. F. G. J. F. H. H.. Č.. XXXX/X R. F. A. Č.. XXX H. P.. Ú.. G. R., Ž.L. S. E. G. Č. R..
XXXX/XXXX W. C. XX.XX.XXXX bolo vydané v konaní, v ktorom neboli splnené základné procesné

podmienky, a to najmä aktívna vecná legitimácia žiadateľa, čo spôsobuje nulitnosť tohto správneho aktu.
Rozhodnutie o pridelení súpisného čísla garáže bolo vydané a doručené žalovanej, ktorá v tom čase
nebola zapísaná ako vlastník nehnuteľností v KN, preto Správa katastra nemohla platne na základe
rozhodnutia Okresného úradu Galanta zaevidovať súpisné číslo ku garáži, keďže toto platne nikdy tejto
garáži pridelené nebolo. Následne ani Správa katastra nemohla povoliť vklad na základe spornej Kúpnej
zmluvy a Dodatku č. 1 v prospech žalovanej.

Žalobcovia v ďalšom namietali spornosť Dodatku č. 1, z ktorého nevyplýva, že tento by mal byť
uzatvorený k predmetnej Kúpnej zmluve a má meniť jej znenie. Odôvodnili to nasledovne:
a) zo sporného Dodatku č. 1, z bodu 1 vyplýva, že Dodatok sa uzatvára síce k zmluve zo dňa
09.04.2003, pričom sa má jednať o kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci v čl. I prevádzajú (prítomný čas)
vlastnícke právo na kupujúceho k predmetným nehnuteľnostiam; pričom zo spornej kúpnej zmluvy z čl.

I vyplýva, že predávajúci sa do budúcna zaväzuje, že prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na
kupujúceho. Teda v tomto prípade ide o zmluvu o budúcej zmluve, ktorej sa Dodatok nemôže týkať,
pretože Dodatok bol uzatváraný k nejakej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa už prevádza vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam.
b) Z článku I bod 2. spornej kúpnej zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu bola aj garáž postavená na

parcele č. XXXX/X, okrem toho sa touto má previesť vlastnícke právo aj k súčastiam a k príslušenstvu
nehnuteľnosti tvorených tiež oplotením a vonkajšími úpravami a porastmi. Zo sporného Dodatku č. 1
však vyplýva, že sa uzatvára ku kúpnej zmluve, ktorou predávajúci v článku I. prevádza vlastnícke právo
na kupujúceho k presne vymenovaným nehnuteľnostiam, medzi ktorými sa garáž postavená na parcele
č. XXXX/X, oplotenie a vonkajšie úpravy a porasty, nenachádzajú.

Na základe vyššie uvedených skutočností sporný Dodatok č. 1 nie je evidentne uzatváraný k spornej
Kúpnej zmluve. Zo sporného Dodatku č. 1 vyplýva, že existuje ešte nejaká iná kúpna zmluva, na
základe ktorej dochádza už k prevodu vlastníckeho práva, ale len k nehnuteľnostiam bez garáže, ktorej
predmetom nie je oplotenie, vonkajšie úpravy ani porasty. Podľa názoru žalobcov, sporná Kúpna
zmluva nespĺňala podmienky, aby na základe nej správa katastra Galanta povolila vklad vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, pretože z jej znenia vyplýva, že ide o zmluvu o budúcej zmluve, naviac
neobsahuje ani súpisné číslo ku garáži, čo spôsobuje okrem ďalších nedostatkov jej neurčitosť.
Absentujú v nej náležitosti, ktoré katastrálny zákon vyžaduje na to, aby na základe nej mohlo dôjsť k
povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností. Správa katastra G.
teda pochybila, keď povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom žaloby,

na základe takejto nedostatočnej a neurčitej zmluvy, ktorá nemá základné náležitosti vyžadované
Katastrálnym zákonom v znení účinnom od 1 .9.2002 do 14.04.2004. Správa katastra pochybila aj v
tom, že sporný Dodatok č. 1 vyhodnotila ako dodatok ku spornej Kúpnej zmluve. Žalobcovia vzhľadom
na vyššie uvedené navrhujú, aby súd ich žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

21. Žalovaná svoju záverečnú reč vyjadrila v podaní zo dňa 31.08.2023, v ktorom sa v celom rozsahu
pridržiava všetkých svojich vyjadrení urobených v priebehu dokazovania. Kúpna zmluva zo dňa
09.04.2003, ako aj Dodatok ku Kúpnej zmluve zo dňa 02.06.2003, ktorými rodičia žalovanej, a to E.
Č. I. I. Č., na žalovanú odplatne previedli nehnuteľnosť zapísanú na A. Č.. XXX, R. Z. Ú. G., P. Z., H.
Z. G., P.. Ú.. G., I. Q.:

- S. C. J. J.. Č.. XXX, H. F. H.. Č.. XXXX,
- G. J. J.. Č.. XXX, H. F. H.. Č.. XXXX/X,
- H. S. „., R. I. W. H. I. F., H.. Č.. XXXX Z. R. XXX E.2.,
- H. S. „., R. I. W., H.. Č.. XXXX/X Z. R. XXX E.2.,
- H. S. „., R. I. W. H. I. F., H.. Č.. XXXX/X Z. R. XX E.2.,

spĺňajú všetky náležitosti platného právneho úkonu a zmluvnými stranami boli uzatvorené dobrovoľne
a vážne, určito a zrozumiteľne. Že spĺňali všetky náležitosti vyplýva nepriamo aj z toho, že príslušný
okresný úrad, odbor katastra, povolil na ich základe vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti na
žalovanú.RovnakopodpisyE.Č.I.I.Č.F.P.W.W.C.I.X.X.XXXX,I.I.C.W.C.X.X.XXXX,bolizákonnýmspôsobom úradne overené, preto sa na ne hľadí ako na pravé, kým sa nepreukáže opak. Žalovaná
od počiatku tvrdí, že rodičia žalovanej, ako prevodcovia Nehnuteľnosti, vedeli presne čo podpisujú,
absolútne odmieta tvrdenia žalobcov v tom smere, že by žalovaná mala svojich rodičov zavádzať

ohľadne právneho úkonu, ktorý podpísali, resp. že si mysleli, že podpisujú niečo iné (napr. darovaciu
zmluvu) a pod. Aj zo samotnej žaloby vyplýva, že žalobcovia mali predmetný kúpopredaj konzultovať s
prevodcami, teda ich starými rodičmi, takže žalobcovia nemôžu tvrdiť, že by o ňom prevodcovia ešte za
svojho života nevedeli. Žalobcovia vedeli o predmetnom kúpopredaji minimálne od roku 2005, žalobu
však podali až v apríli 2012 a to podľa názoru žalovanej z dôvodu, že v roku 2005 by rodičia žalovanej

absolútne popreli tvrdenia žalobcov, zatiaľ čo v roku 2012 už bola E. Č. W. I. I. Č. bol v stave vylučujúcom
vo veci vypovedať (bol nakoniec aj pozbavený spôsobilosti na právne úkony). Kúpopredaj nehnuteľnosti
sa v rodine žalovanej s jej rodičmi riešil už dlhšiu dobu pred jeho uskutočnením. Nie je možné, aby
rodičia žalovanej o ňom nevedeli, prípadne aby si mysleli, že podpisujú niečo iné. Že ide o kúpnu zmluvu
vyplývalo zo samotného textu zmluvy, ktorú podpísali. Právne postavenie prevodcov je v texte výslovne
uvedené ako „predávajúci“, nie „darcovia“. Rovnako z Dodatku vyplývalo, že ide o dodatok ku Kúpnej

zmluve. Aj pred podpisom im bolo na notárskom úrade pracovníčkou vysvetlené, o aký ide právny úkon.
Kataster nakoniec poslal prevodcom rozhodnutie o prerušení konania, kde bolo uvedené, že: „v W. F.
D. K. G. J..Č.. XXX F. H.. Č.. XXXX/X hoci je v znaleckom posudku ocenená a podľa listiny o určení
súpisného čísla doručenej správe katastra sú jej vlastníkmi predávajúci (jej cena je zahrnutá v cene
predávaných nehnuteľností). Nakoľko sa toto všetko robilo dlhšiu dobu a do celého procesu boli rodičia

žalovanej aktívne zapojení, nie je možné tvrdiť, že by neboli o niečom informovaní, alebo že úkony,
ktoré urobili, neboli v súlade s ich skutočnou vôľou. Žalovaná do spisu založila potvrdenie jej rodičov
o tom, že prevzali od nej peňažnú sumu XXX.XXX,- J. (ide o prvú časť kúpnej ceny). Aj to potvrdzuje
ich vôľu previesť vlastnícke právo odplatne a vylučuje akékoľvek úvahy o darovaní. Rovnako kataster
po zavkladovaní zaslal rodičom žalovanej kúpnu zmluvu, ktorú mali potom celý čas u seba. To, že

rodičia žalovanej si boli vedomí predaja Nehnuteľnosti vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Žalobcovia
už v žalobe obvinili žalovanú z toho, že zvolila formu kúpnej zmluvy ona a to z dôvodu, lebo sa bála,
že darovacia zmluva by sa dala zrušiť, ak by odpadol dôvod vydedenia. Žalovaná opätovne uvádza,
že na forme kúpnej zmluvy boli dohodnutí rodičia žalovanej aj s ňou a to vzájomne, dokonca išlo o
nápad samotných rodičov. Uvedené tvrdenie žalobcov je však nelogické aj z iného dôvodu. Ak by bolo

došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, mohli by sa darcovia v takom prípade domáhať vrátenia daru
len v prípade, ak by sa žalovaná voči nim alebo členom ich rodiny správala tak, že by to bolo možné
posúdiť ako hrubé porušenie dobrých mravov, čoho sa nikdy nedopustila. Čiže ani v prípade darovania
by sa nemohli darcovia domáhať vrátenia daru len z dôvodu, že odpadol nejaký dôvod vydedenia.
Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, žalovaná poukázala na to, že napriek tomu, že sa konanie vedie

od apríla 2012, t.j. už viac ako 11 rokov, doposiaľ žalobcovia konajúcemu súdu nepreukázali, že by
E. Č. I. I. Č. nemali vôľu uzatvoriť Kúpnu zmluvu a Dodatok, resp. že by Dodatok zo dňa 2.6.2003
a zápis v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej pod poradovým číslom 410
a 409 neurobili pri plnom vedomí a vlastnou rukou. Pokiaľ ide o výpovede rodičov žalobcov, t.j. I. U.
I. D.. Ľ. U., tieto výpovede žalovaná hodnotí jednoznačne účelovo, nakoľko sú predmetní svedkovia

materiálne zainteresovaní na výsledku konania. Sami žalobcovia uvádzajú, že podľa názoru mala byť
dotknutými právnymi úkonmi ich matka, t.j. J. I. U., vydedená. Rovnako žalovaná poukázala na list D..
U. W. C. XX.X.XXXX, z ktorého vyplýva, že uvedený svedok, ale aj celá jeho rodina, vrátane žalobcov,
nespochybňujú platnosť predmetnej Kúpnej zmluvy a Dodatku. Tento list teda vyvracia tvrdenia žalobcov
a ich rodičov o neplatnosti právnych úkonov, resp. o neexistencii vôle rodičov žalovanej previesť na ňu

odplatne vlastnícke právo k Nehnuteľnosti. Na druhú stranu výpoveď žalovanej potvrdil jej syn O.. S. T.,
C.S. E.. C. V., D. C. C.. O.. W. W., H.., ako aj množstvo listinných dôkazov, ktoré sme súdu v konaní
predložili. Potvrdili, že medzi žalovanou a prevodcami, bola uzatvorená kúpna zmluva, pričom tento
spôsob prevodu vlastníckeho práva mali navrhnúť práve prevodcovia. Pokiaľ ide o vykonané znalecké
dokazovanie, súdom ustanovená znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová svojimi závermi plne potvrdila tvrdenia

žalovanej. Druhý znalec, Vladimír Rusnák, zase jej tvrdenia síce nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. Na návrh
žalobcov konajúci súd doplnil dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku znalkyňou z odboru:
Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo (identifikácia pisateľa) a to Mgr. Evou Forgácsovou. Sporné
podpisy, teda podpisy ktorých pravosť znalkyňa skúmala, boli podpisy E. Č. F. P. W. W. C. X.X.XXXX,
podpis na Zmluve o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania, podpisy na Návrhu na

vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania zo dňa
20.2.2006, podpis na Dodatku č. 1 zo C. X.X.XXXX P. P. W. W. C. X.X.XXXX, H.odpis v Osvedčovacej
knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 pod poradovým číslom 280, podpis v
Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 2.6.2003 pod poradovým číslom410 a podpisy I. Č., podpisy na Kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, podpis na Zmluve o zriadení vecného
bremena doživotného bývania a užívania, podpisy na Návrhu na vklad vecného bremena zo zmluvy o
zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania zo dňa 20.2.2006, podpis na Dodatku č. 1

zo dňa 2.6.2003 ku Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003, podpis v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu
JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 pod poradovým číslom 281,podpis v Osvedčovacej knihe
Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 2.6.2003 pod poradovým číslom 409. Zo záverov
znaleckého posudku znalkyne č. 38/2017 zo dňa 29.12.2017 vyplýva, že znalkyňa nezistila stopy,
ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisov. Žalovaná závery

znaleckého posudku znalkyne Mgr. Evy Forgácsovej považuje za vecné, objektívne a plne použiteľné
pre toto konanie. Znalkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 odpovedala na všetky odborné
otázky, ktoré po vypracovaní jej posudku žalobcovia namietali. Následne si v konaní dali žalobcovia
vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom z odboru: Písmoznalectvo, odvetvie: Ručné písmo
(identifikácia pisateľa), Vladimírom Rusnákom. Zo záverov Znaleckého posudku č. X/XXXX znalca
Vladimíra Rusnáka vyplýva, že znalec mal za úlohu porovnať podpisy žalobcami označené za pravé,

a to podpisy E. Č. I. I. Č., F. P. W. W. C. X.X.XXXX, v osvedčovacej knihe Notárskeho úradu Mgr.
Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 pod poradovým č. 280, v Zmluve o zriadení vecného bremena
doživotného bývania a užívania, na návrhu na vklad vecného bremena zo zmluvy o zriadení vecného
bremena doživotného bývania a užívania, oproti sporným podpisom: v Dodatku č. 1 zo dňa 2.6.2003
ku Kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX, v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej

zo dňa 2.6.2003 pod poradovým číslom 410 a 409. Zo záverov znaleckého posudku predmetného
znalca vyplýva, že porovnaním sporných podpisov a porovnávacích podpisov z rokov 2003 - 2004, boli
zistené zhodné, podobné, ale aj rozdielne identifikačné znaky. Znalec na základe posúdenia hodnoty
a miery výskytu zistených zhodných, podobných a rozdielnych identifikačných znakov písma dospel
k záveru, že podpisy E. Č. I. I. Č. F. C. Č.. X W. C.Ň. X.X.XXXX, K. P. P. W. W. C. X.X.XXXX I. v

Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej pod poradovým číslom 410 a 409, nie
je možné jednoznačne stanoviť za pravé. Zároveň nie je možné jednoznačne vylúčiť, že predmetné
spornépodpisyvyhotovilinýdoúvahypripadajúcipisateľ.Inýmislovami,nemožnojednoznačnepovedať
že sú sporné podpisy pravé, no ani nemožno povedať, že nie sú. Rovnako inými slovami, nemožno
vylúčiť, že sporné podpisy urobila iná osoba, nemožno však ani vylúčiť, že ich urobila práve tá osoba,

ktorá ich mala urobiť. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku, ani uvedený znalec teda nevylúčil
pravosť sporných podpisov E. Č. I. I. Č.. Žalobcovia žalovanú obvinili, že mala podpisy svojich rodičov na
Dodatku č. 1 zo dňa X.X.XXXX J.. Tým mali na mysli asi aj to, že žalovaná potom mala sfalšovať podpisy
svojich rodičov aj v Osvedčovacej knihe Notárskeho úradu JUDr. Oľgy Czuczorovej. Žalovaná po
celý čas popiera akékoľvek falšovanie podpisov rodičov žalovanej, všetky sporné podpisy boli urobené

ich vlastnou rukou, a to dobrovoľne a vážne, pri plnom vedomí. Rovnako žalovaná poukázala na to,
že Kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX rodičia žalovanej na ňu odplatne previedli vlastnícke právo k
nehnuteľnosti. Pravosť podpisov oboch prevodcov na uvedenej kúpnej zmluve, ani na návrhu na vklad
a ani v Osvedčovacej knihe Notárskeho úrade JUDr. Oľgy Czuczorovej zo dňa 9.4.2003 žalobcovia
nikdy nespochybnili. Tým pádom logicky uznali aj vôľu prevodcov odplatne previesť na žalovanú ich

vlastnícke právo. Dodatok č. 1 zo dňa X.X.XXXX sa vyhotovil len preto, že príslušný okresný úrad,
katastrálny odbor, vkladové konanie prerušil z dôvodu, že v Kúpnej zmluve zo dňa 9.4.2003 nebola
uvedená garáž so súp. Č.. XXX H. F. H.. Č.. XXXX/X, hoci v znaleckom posudku bola táto ocenená a
podľa listiny a určení súpisného čísla, jej vlastníkmi boli prevodcovia. Preto katastrálny úrad žalovanú
a jej rodičov vyzval, aby vzniknutú situáciu vyriešili dodatkom ku kúpnej zmluve. Pokiaľ nie je dôvod

pochybovať o úmysle previesť vlastnícke právo na základe Kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, nie je
dôvod o tomto úmysle pochybovať ani pri Dodatku č. 1. Preto tu nie je žiaden logický dôvod, pre ktorý
by mala žalovaná dôvod falšovať podpisy jej rodičov na Dodatku č. 1 a tiež v Osvedčovacej knihe,
resp. pre ktorý by jej rodičia nemali svoje podpisy urobiť osobne a vlastnou rukou. Rovnako tu nie
je žiaden dôvod nepredpokladať, že ich úmysel smeroval k dokonaniu predchádzajúceho právneho

úkonu, ktorým bol odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovanú. V priebehu konania
konajúci súd ďalej doplnil dokazovanie aj pripojením si spisu Okresného úradu Š., katastrálneho odboru,
pod č. R. XXX/XX. Jeho pripojenie navrhli žalobcovia z dôvodu, aby preukázali, že bývalá svokra
žalovanej svoju nehnuteľnosť na svojho staršieho syna previedla darovacou zmluvou a nie kúpnou
zmluvou, čím chceli vyvrátiť tvrdenia žalovanej, že jej rodičia si za formu prevodu vlastníckeho práva

zvolili kúpopredaj práve preto, lebo v tom boli inšpirovaní postupom svojej rodiny. Žalovaná sa už v
priebehu konania opakovane vyjadrovala, že ona a jej rodina boli po celý čas v tom, že jej bývalá svokra
svojmu staršiemu synovi svoju nehnuteľnosť odpredala. Ten sa v tom čase podujal ju doopatrovať. Mali
vedomosť o tom, že sa starší syn stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a následne bývalá svokražalovanej vyplatila rodine jedného aj druhého syna (jej zosnulého manžela) polovicu ceny predmetnej
nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom. Bývalá svokra žalovanej si len pri spoločných stretnutiach,
ktorých sa zúčastňovali aj rodičia žalovanej, pochvaľovala, že si zabezpečila svoje doopatrovanie a

že je so svojim riešením spokojná. Z uvedeného dôvodu vychádzali rodičia žalovanej a aj ona sama
z domnienky, že má ísť o kúpopredaj. Žalovaná sa neskôr dozvedela, že v rodine bývalej svokry
žalovanej došlo k darovaniu a nie kúpopredaju, nič to nemení na tom, že rodičia žalovanej boli v tom
čase v domnení, že má ísť o kúpopredaj a už vôbec to nevyvracia skutočnosť, že rodičia žalovanej
mali vôľu previesť na ňu vlastnícke právo formou odpredaja. Žalovaná nikdy nerozporovala, že sa s

matkou žalobcov dostala do sporu, a že došlo medzi nimi aj k súdnym konaniam, no táto skutočnosť
je absolútne bez právnej relevancie na to, či bola vôľa jej rodičov ku dňu podpisu Kúpnej zmluvy a jej
Dodatku skutočne daná, slobodná a vážna. V predmetných súdnych konaniach neboli rodičia žalovanej
nikdy vypočutí a už vôbec nie k okolnostiam, ktoré sú podstatné pre toto konanie. Vzhľadom k vyššie
uvedeným skutočnostiam žalovaná má za to, že žaloba je nedôvodná, tvrdenia žalobcov sú účelové
a nezakladajú sa na pravde, žiaden relevantný dôkaz vykonaný v tomto konaní nepreukázal tvrdenia

žalobcov. Z uvedeného dôvodu navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť

22. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán sporu, výpisom W. A. Č.. XXX H. P..Ú.. G.,
kúpnou zmluvou zo dňa X.X.XXXX s osvedčenou pravosťou podpisov predávajúcich nebohej E. I. I.
Č.Á. notárkou Mgr. Oľgou Czuczorovou, rozhodnutím Správy katastra Galanta o prerušení vkladového

konania, dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 2.6.2003 s osvedčením o pravosti podpisov notárkou
Mgr. Oľgou Czuczorovou, zmluvou o zriadení vecného bremena doživotného bývania a užívania zo
dňa 20.2.2006 nepodpísanou žalovanou, návrhom na vklad vecného bremena, osvedčovacou knihou
notárky Mgr. Oľgy Czuczorovej I. rok 2003, uznesením Okresného súdu G. č. k. XXD/ XX/XXXX, C. XX/
XXXX zo dňa 19.6.2015, svedeckou výpoveďou I. U. - matky žalobcov a sestry žalovanej, svedka D..

Ľ. U. - otca žalobcov a švagra žalovanej, svedkyne E.. C. V. - dcéry žalovanej a sesternice žalobcov,
svedka O.. S. T. - syna žalovanej a bratranca žalobcov, C.. O.. W. W., H. - priateľa žalovanej, Čestným
prehlásením C. F.C. W. C. X.X.XXXX, návrhom na zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva
vypracovanom v tej veci zástupcom žalovanej JUDr. H. L. W. C. 14.6.2006, odpoveďou I. U. I. D. E.
Ľ. na tento listy zo dňa 16.6.2006, znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX vypracovaným znalkyňou Mgr.

Evou Forgácsovou doručenom súdu dňa 3.1.2018, vyjadrením znalkyne k námietkam žalobcov k jej
znaleckému posudku doručené súdu dňa 20.6.2018, spisom Krajského súdu v Trnave sp. zn.. XXCbs X/
XXXX, J. Z. J. T. O.. J.. W.. XXCpr X/XX, J. P.U. J. R. Q. J.. W..: XXCb XX/XX, J. Z. Ú. G., P. Z. R. XXXX/
XX, R. XXXX/XX, J. Z. Ú. Š., P. Z. R. XXX/XX, Znaleckým posudkom z odboru písmoznalectvo Č.. X/
XXXX znalca Vladimíra Rusnáka, ako aj ďalším obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci.

23. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určenie či tu právo je
alebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.Naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať
ak vyplýva z osobitného predpisu.

24. V prejednávanom spore má súd za to, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení
existencie práva je na strane žalobcov daný. Táto skutočnosť vyplýva z toho, že žalobcovia sú
potencionálnymi dedičmi po pôvodných vlastníkoch nehnuteľností neb. E. Č. I. I. Č.. V súčasnej situácii
kedy sporné nehnuteľnosti vlastní žalovaná žalobcovia nemajú podľa názoru súdu iný prostriedok
odstránenia ich právnej neistoty, než určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP. V prípade

úspechu žalobcov v spore by došlo k odstráneniu ich právnej neistoty a sporné nehnuteľnosti by sa
stali predmetom dedenia po neb. poručiteľoch. Aktívna legitimácia žalobcov pritom vyplýva z toho, že
ich matka, ktorá by pripadala ako dedička do úvahy sa pri prejednaní dedičstva po neb. poručiteľoch
dedičského práva vzdala a dedičstvo odmietla.

25. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

26. Podľa § 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Právny úkon ktorého predmetom je nemožné plnenie je neplatný.27. Podľa § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon pokiaľ ten, kto ho
urobil nemá spôsobilosť na právne úkony a takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

29. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov je neplatný.

30. Na základe podanej žaloby a na základe argumentácie prednesenej stranou žalobcov sa súd
zaoberal otázkami platnosti Kúpnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX, ktorej predmetom bol vyššie špecifikovaný
rodinný dom s priľahlými pozemkami, pričom podstata argumentácie žalobcov smerovala k tomu,
že uvedená kúpna zmluva je neplatná z dôvodu absencie vôle E. Č. I. I. Č.P. predať predmetné

nehnuteľnosti. Podľa ich názoru z obsahu zmluvy nevyplýva, že má ísť o kúpnu zmluvu. Táto podľa nich
nemá základné náležitosti. Prejavy vôle zmluvných strán sú zachytené do budúcna a na neurčito. Taktiež
absentuje presne určenie v akom podiele sa nehnuteľnosti majú previesť na žalovanú. Taktiež absentuje
podľa názoru žalobcov v kúpnej zmluve uvedenie, v akom podiele mali byť predávajúci bezpodielovými
spoluvlastníkmi. Podľa ich názoru zmluva nie je spôsobilá na zápis a orgán, ktorý vedie evidenciu

nehnuteľností pri povolení jej zápisu pochybil. Výhrady žalobcovia taktiež vzniesli aj v otázke určenia
presnej kúpnej ceny dohodnutej pri predaji nehnuteľnosti. Pri hodnotení vykonaného dokazovania súd
dospel k názoru, že žiadne dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy ktoré prezentovali žalobcovia neboli
preukázané. Žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom svoju argumentáciu o nedostatku vôle E. Č. I. I.
Č.a scudziť sporné nehnuteľnosti formou kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné poukázať najmä na

časovúnáslednosťjednotlivýchkrokov,kdekpodpisukúpnejzmluvydošlo9.4.2003,následnedošlodňa
2.6.2003 k podpisu Dodatku k tejto zmluve. Podľa názoru súdu je potrebné si uvedomiť, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané, že by vôľa predávajúcich bola ovplyvnená nedostatkom spôsobilosti
na právne úkony a zo žiadnych ďalších relevantných dôkazov nevyplývalo, že by predávajúci konali v
omyle. Skutočnosť, že predávajúci mali vôľu previesť nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej je podľa

názoru súdu preukázaná aj tým, že v danom prípade nešlo o podpis len jedného dokumentu. Predávajúci
podpisovali kúpnu zmluvu, návrhy na vklad, dodatok č. 1 k tejto zmluve a následne taktiež podpísali
zmluvu o zriadení vecného bremena. Z uvedeného je teda zrejmé, že pôvodní vlastníci nehnuteľnosti
viackrát prejavili vôľu tieto nehnuteľnosti previesť do vlastníctva žalovanej, pričom tvrdenie žalobcov
že tomu tak nebolo, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Tvrdenia žalobcov podľa ktorých iným

spôsobom pôvodní vlastníci nehnuteľností postupovali v prípade ich syna, kde došlo k darovaniu
nehnuteľnosti sú pre posúdenie daného sporu irelevantné, pretože sa týkajú iných nehnuteľností a podľa
názoru súdu skutočnosť, že sa rodičia jednému z detí rozhodli nehnuteľnosti darovať a druhému previesť
do vlastníctva formou kúpno-predajnej zmluvy nepreukazuje samoosebe nedostatok vôle pôvodných
vlastníkov nehnuteľností v prípade uzatvárania kúpno-predajnej zmluvy.

31.Čosatýkaformyaformuláciijednotlivýchzmluvnýchustanovenítakanivtejtooblastisasúdnemohol
stotožniť s argumentáciou žalobcov, nakoľko v zmluve sú presne špecifikované nehnuteľnosti, ktoré
boli rozšírené Dodatkom č. 1 k tejto zmluve. Zo zmluvy vyplýva, že sa predávajúci tieto nehnuteľnosti
zaväzujúpreviesťnakupujúcu-tedažalovanú.Vzmluvejeuvedenácenazapredajtýchtonehnuteľností

a zmluva je podpísaná predávajúcimi a kupujúcou. Výhrady žalobcov súd považoval za irelevantné,
nakoľko obsah zmluvy je jasný a zrejmý. Z čl. 1 Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že
predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú následne špecifikované. Z tejto
formulácie podľa súdu vyplýva jednoznačný záver, že sporné nehnuteľnosti mali predávajúci v režime
bezpodielového spoluvlastníctva. Absencia formulácie, že predávajúci boli výlučnými bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností alebo že nehnuteľnosti boli v spoluvlastníckom podiele 1/1 v režime
bezpodielovéhospoluvlastníctva,nemôžespôsobovaťneplatnosťtejtozmluvy,pretožeako predávajúci,
tak aj kupujúca pri uzatváraní zmluvy vedeli v akom režime tieto nehnuteľnosti sú a taktiež to bolo
zrejmé príslušnému katastru nehnuteľností, keď túto zmluvu pred jej zápisom skúmal. Formulácia, že
sa predávajúci zaväzujú na kupujúcu previesť vlastnícke práva k sporným nehnuteľnostiam, nemôže byť

taktiež dôvodom neplatnosti zmluvy, pretože aj keď je formulovaná povinnosť predávajúcich akoby do
budúcnosti, z obsahu zmluvy a z jej formy je zrejmé, že nejde o zmluvu o budúcej zmluve a zmluvným
stranám bolo zrejmé, že sa zmluva uzatvára ku dňu jej podpisu, čo vyplýva okrem iného z čl. IV. bod
1.2 zmluvy, kde je dohodnutý režim platby, dane z prevodu a prechodu nehnuteľnosti ako aj znášanienákladov spojených s vkladom vlastníckeho práva. Z obsahu a celkového charakteru zmluvy je teda
zrejmé, že ide o kúpnu zmluvu, ktorá má všetky podstatné náležitosti, navyše bolo na jej základe
zapísané vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na žalovanú po riadnom prebehnutí vkladového

konania pred príslušným katastrom nehnuteľností a keďže zo žiadnych súdu predložených dôkazov
nevyplynuli ďalšie okolnosti, ktoré by mohli spôsobiť prípadnú neplatnosť tejto zmluvy dospel súd k
názoru, že žalobcovia v tejto časti svojej argumentácie neuniesli dôkazné bremeno a kúpno-predajnú
zmluvuzodňa9.4.2003vyhodnotilakoplatnú,ktorámohlabyťriadnympodkladomprevkladovékonanie
pred príslušným katastrom nehnuteľností.

32. V ďalšom priebehu konania súd vyhodnocoval vykonané dokazovanie týkajúce sa pravosti podpisov
E. Č. I. I. Č.L. F. C. Č.. X W. C. X.X.XXXX. Dôvodom k podpísaniu uvedeného dodatku pritom bolo
to, že v zmluve nebola uvedená garáž so súpisným číslom XXX. Podľa tvrdení žalobcov podpisy na
uvedenom dodatku a v overovacej knihe príslušného notára neboli pravé. Za týmto účelom ustanovil súd
vo veci znalca za účelom posúdenia pravosti podpisov predávajúcich na uvedených listinách. Vo veci bol

vypracovaný Znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou, pričom
zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že všetky skúmané podpisy sú pravými podpismi
E. Č. I. I. Č.. Voči tomuto znaleckému posudku vzniesli žalobcovia niekoľko námietok, ktoré sa týkali
najmä toho, že znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku nerešpektovala úlohu zadanú súdom a
nepoužila postup a techniku, ktorú súd na základe návrhu žalobcov zahrnul do uznesenia, ktorým uložil

znalkyni úlohu vypracovať znalecký posudok. Ďalej žalobcovia znalkyni vytýkali odborné nedostatky jej
znaleckého posudku. Na základe uvedených výhrad sa v ďalšom priebehu sporu k týmto výhradám
znalkyňa vyjadrila, pričom na záveroch svojho znaleckého posudku zotrvala. V tejto súvislosti si dovolí
súd poukázať na tú skutočnosť, že aj keď súd na základe žiadosti strany sporu zahrnie do svojho
uznesenia techniku, ktorú má znalec použiť pri vypracovaní znaleckého posudku, je na autonómnom

posúdení znalca, či túto techniku využije alebo nie, pretože iba znalec môže posúdiť s využitím akej
techniky a akých postupov dospeje k formulácii odpovedí na otázku súdu, pričom je limitovaný iba sumou
odborných znalostí a matériou vedného odboru, ktorého sa znalecký posudok týka. V reakcii na výhrady
žalobcov voči znaleckému posudku bolo súdom umožnené žalobcom predložiť súkromný znalecký
posudok z odboru písmoznalectva. Na základe toho bol žalobcami predložený znalecký posudok 6/22

z ktorého vyplynul záver, že sporné podpisy E. Č. I. I. Č. F. C. Č.. X W. C. X.X.XXXX I. R. Z. P. F.
Ú. W. C. X.X.XXXX nie je možné jednoznačne stanoviť ako pravé podpisy E. Č. I. I. Č.. Z uvedeného
teda vyplýva, že ani znalecký posudok predložený žalobcami nedospel k záveru, že sporné podpisy
nie sú pravými podpismi E. Č. I. I. Č.. Dospel iba k názoru, že ich nie je možné jednoznačne stanoviť
ako pravé. V danom prípade súd taktiež poukazuje na to, že hoci žalobcovia vo svojich výhradách

voči Znaleckému posudku č. XX/XXXX udávali, že nie je použiteľný pre konanie z dôvodu, že znalkyňa
nepoužila konkrétne technické vybavenie, pričom malo ísť o závažný dôvod, spochybňujúci závery, ku
ktorým znalkyňa dospela. Ani znalec, ktorý vypracoval ich súkromný znalecký posudok nimi konkrétne
technické zariadenie nepoužil.

33. Súd v danom prípade teda vyhodnocoval znalecké posudky, ktoré mu boli v konaní predložené,
pričom z posudku Č.. XX/XXXX vyplývalo, že sporné podpisy sú jednoznačne podpismi E. Č. I. I. Č. I.
W. W. H. Č.. X/XXXX vyplývalo, že nie je možné jednoznačne stanoviť tieto podpisy ako pravé podpisy
E. Č. I. I. Č.. Pri vyhodnocovaní predložených dôkazov však tieto vyhodnocoval súd aj s prihliadnutím
na to, že podpisy E. Č. I. I. Č. ktoré mali byť sporné boli overené príslušným pracovníkom notárskeho

úradu v rámci osvedčovacej doložky, pričom je potrebné uviesť, že ak by súd mal zaujať stanovisko, že
podpisy overené notárom na Dodatku č. 1 nie sú pravými podpismi, musel by existovať jednoznačný
dôkaz o tom, že tieto podpisy nie sú pravé. Za takýto jednoznačný dôkaz však nie je možné považovať
Znalecký posudok X/XXXX predložený žalobcami. Z uvedeného teda pre súd vyplynul záver, že aj
napriek výhradám a námietkam žalobcov je potrebné v spojitosti so skutočnosťou, že podpisy E. Č.Á.

I. I. Č. boli na dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa X.X.XXXX overené notárkou konštatovať v
súlade so Znaleckým posudkom Č.. XX/XXXX, že ide o pravé podpisy predávajúcich. Súd teda musel
skonštatovať, že ani v tejto časti žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Čo sa týka vypočutých svedkov,
ich svedecké výpovede súd vyhodnocoval tak, že ide či už z jednej alebo druhej strany o osoby blízke
strane žalobcov alebo strane žalovanej, pričom vzhľadom na vykonané ďalšie dôkazy z uvedených

svedeckých výpovedí nevyplynuli také skutočnosti, ktoré by súd pri celkovom hodnotení dokazovania
musel brať do úvahy. Taktiež súd ako dôkazy nevyhodnocoval iné spory prebiehajúce medzi stranami
resp. ich príbuznými na iných súdoch ako aj spory týkajúce sa minulých podnikateľských aktivít, pretože
zo žiadneho z pripojených súdnych spisov nevyplývalo, že by sa týkal merita prejednávaného sporu.34. Na základe vyššie uvedených skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel súd k
názoru, že žalobe nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Na základe vyššie cit. ustanovenia súd žalovanej priznal náhradu trov konania vo výške 100 %,
pretože žalovaná mala z dôvodu zamietnutia žaloby vo veci procesný úspech. O výške trov konania

bude vo veci rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

37. Keďže k začatiu konania a nariadeniu znaleckého dokazovania došlo ešte pred účinnosťou
ustanovenia CSP, priznal súd štátu právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti so znaleckým
dokazovaním a to vo výške 100 %, nakoľko výdavky štátu sú v zmysle § 251 CSP účelne vynaloženými
výdavkami.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.